číslo 17/2013
spravodajstvo
3
Mušketieri Defensores z Fiľakova
Život v dobách dávno minulých Spolu šesť skupín historického šermu oživilo na chvíľu stredoveké časy a sprítomnilo život v dobách dávno minulých. V mestskom parku sa totiž konal tretí ročník stredovekého dňa pod názvom Lučenská legenda. Stredoveký deň bol súčasťou Dní mesta Lučenec. Do mestského parku v Lučenci sa nasťahovali rytieri, mušketieri, kuchári, lukostrelci, sokoliari, ba aj veštica. Všetci mali za úlohu čo najvernejšie zobraziť život v malom stredovekom mestečku či vojenskom tábore. Od skorého rána sa v parku stavali plátenné stany, rozmiestňovali sa delá, tarasnice a hákovnice. Diváci si mohli prezrieť aj zariadenie stredovekej kuchyne, ochutnať netradičné jedlá a tí najodvážnejší sa mohli vykúpať v replike drevenej vane.
Počas dňa sa predstavili sokoliari z Rimavskej Soboty, mušketieri z Fiľakova a hudobná skupina Gailard hrajúca stredoveký folk.
Hygiena v stredoveku
Repliku stredovekej drevenej vane so sebou priniesol cech Terra de Selinan zo Žiliny. „Je to presná kópia vane podľa nákresu z 15. storočia. Takúto kaďu používali obyvatelia hradov a miest. Po kúpeli sa väčšinou bohatší ľudia natierali voňavými olejmi, aby si kožu zjemnili,“ hovorí Martin Tvarožek.
Stoosemmilimetrová rýchlica narobila poriadny rámus.
Podľa jeho slov nie je pravdou, že by sa ľudia v stredoveku často neumývali. „Chudobnejší ľudia sa umývali často, bohatší menej, preto radšej používali voňavky. Báli sa totiž, že ochorejú. V tom čase prechladnutie alebo chrípka veľmi často končila smrťou,“ vysvetľuje Tvarožek. Cech Terra De Selinan sa zameriava hlavne na rekonštrukciu života templárskych rytierov. Predviedli boj s mečmi a neskôr aj templársky výcvik, do ktorého zapojili aj deti.
Jednoduchá kuchyňa
Stredovekú kuchyňu predstavila skupina Taurus Ater z Martina. Ich názov znamená čierny býk. „V kuchy-
ni práve pripravujeme jednoduché posúchy. Môžeme ich natrieť s rôznymi nátierkami ako cesnakovou, lekvárovou a medovou. Je to veľmi jednoduchý pokrm chudobných ľudí. Sú pečené nasucho, bez oleja na horúcej platni,“ vysvetľuje Matej Dropka, člen Taurus Ater. Bohatší ľudia si mohli dovoliť piecť aj každý deň či už mäso, alebo iné jedlá. Chudobnejší si placky pripravovali do zásoby a jedli ich počas celého dňa.
Streľba z dela a mučenie
Ohlušujúce rany z dela sa niesli mestom každú hodinu. Strelmajster mal totiž k dispozícii stoosemmilimetrové komorové delo, ktoré sa nenabíjalo spredu. V zadnej časti malo odnímateľnú komoru, do ktorej sa nasypal dopredu pušný prach a do hlavne sa zozadu vložila guľa. Delo sa nazývalo tiež „rýchlica“, pretože dokázalo vystreliť až 30 rán za deň. V 15. storočí to bol veľký pokrok. Rýchlica sa používala hlavne v čase Husitských vojen. „Priniesli sme tiež zbrane používané od desiateho do pätnásteho storočia. Okrem toho sme priniesli aj niekoľko kusov zariadenia mučiarne, používaného pri vykonávaní útrpného
práva,“ hovorí Dropka. Návštevníci boli najviac zvedaví na škripec, dereš, železá na vypaľovanie alebo kôl na nabodávanie ľudí. V réžii skupiny historického šermu Taurus Ater bol aj večerný program. Predviedli hodnoverne priebeh inkvizičného mučenia. Za krádež sa zas v stredoveku trestalo odťatím končatiny sekerou. Za najťažšie zločiny sa udeľoval hrdelný trest – obesenie. Samozrejme, poprava nebola naozajstná, no hlavne na mladších divákov zjavne zanechala dojem. Po zotmení Martinčania predviedli aj ohňovú show.
Lukostreľba pre každého
Veľký úspech medzi divákmi zožali lukostrelci z Krupiny. „V slobodnom kráľovskom meste Krupina pôsobí lukostrelecký spolok Vartáš od roku 2009,“ hovorí s úsmevom Ján Vician, člen spolku. Počas dňa všetkým ochotne ukazovali luky a aj to, ako z nich správne vystreliť. „Predvádzame rôzne lukostrelecké techniky a formácie. Priniesli sme aj dlhé aj jazdecké luky. Ktokoľvek si ich môže vyskúšať,“ dodáva Vician. Text a foto: (mha)