28 500 ks
Dvojtýždenník do domácností a firiem
Lúštite krížovku
n a š e
str. 13
Ročník: I. číslo 3/2014 Dátum vydania: 20. 2. 2014
Trenčín
O moste rozhodne súťaž
Málo sociálnych Chráňme si imunitu zariadení
Sila kolektívu rozhodla
str. 3 Využitie starého železničného mosta vyplynie z urbanistickej súťaže Trenčín – mesto na rieke. Víťazný návrh má v júni vybrať medzinárodná porota.
str. 5 V okrese Trenčín sa nachádza v súčasnosti 11 domovov sociálnych služieb s celkovou kapacitou 448 osôb. Záujem občanov však prekračuje možnosti mesta.
str. 14 O úspešnom kvalifikačnom turnaji vo florbale a o postupe na MS do Švédska sa rozprávame s reprezentačným trénerom florbalistov Miroslavom Ságom.
str. 12 O tom, čo je to imunita, na čo ju potrebujeme, ako ju chrániť a posilniť sme sa rozprávali s imunologičkou z trenčianskej nemocnice MUDr. Evou Babicovou.
Parkovanie pred bytovkou na Považskej 1710 nie je jednoduché.
DLHOROČNÉ ČAKANIE BEZ ODOZVY Prečo to inde ide, ale u nás nie? Pýtajú sa obyvatelia z Považskej ulice č. 1710. Už v roku 2009 adresovali magistrátu žiadosť o opravu parkovacej plochy pred bytovkou. Doteraz sa však pomoci od mesta nedočkali. „Každým rokom sa situácia s parkovaním pred našou bytovkou len zhoršuje,“ hovorí obyvateľka Mária Kadlecová. Len čo naprší, z parkoviska sa stáva vodná plocha. Voda nemá kde odtekať a hromadí sa v okolí zaparkovaných áut. Ten, kto nemá na nohách gumáky, má jednoducho smolu. Nakoľko je pozemok vo vlastníctve mesta, celkom oprávnene čakajú, že majiteľ pozemku ich problém vyrieši.
Nie je to parkovisko
Podľa hovorkyne mesta Eriky Ságovej ide v tomto prípade o voľný, čiastočne trávnatý priestor vedľa chodníka, ktorý občania využívajú ako odstavnú plochu pre osobné motorové vozidlá. „K devastácii tohto priestranstva, ktoré nemá charakter parkoviska, došlo jeho dlhodobým používaním,“ hovorí Ságová. V roku 2009 magistrát skonštatoval, že rekonštrukcia statickej dopravy na tomto sídlisku je finančne náročná, a preto
je potrebné ju rozdeliť do niekoľkých etáp. Nakoľko v roku 2009 nebola rekonštrukcia parkovacích miest na uvedenej ulici v pláne, mesto sľúbilo zaradiť uvedenú požiadavku do návrhu programového rozpočtu mesta na rok 2010. Prešli štyri roky a situácia zostala nezmenená. V poslancami schválenom rozpočte nemá mesto v roku 2014 na vybudovanie parkoviska opäť žiadne peniaze. „Návrh na zmenu rozpočtu, na takúto investičnú akciu, vieme na zastupiteľstvo predložiť ešte v tomto roku len v prípade ušetrenia financií na niektorej z plánovaných a rozpočtovaných akcií,“ vysvetľuje hovorkyňa.
Dočasné riešenie
Pre obyvateľov bytovky môže byť útechou, že mesto uvažuje aspoň o dočasnom riešení. „Do doby oficiálnej úpravy priestranstva na parkovisko, prichádza do úvahy možnosť rozhrnúť frézovanú asfaltovú zmes na uvedený povrch,“ dodáva na záver Ságová. Kedy sa tak stane je však otázne. Miestnym obyvateľom zatiaľ nezostáva nič iné, iba veriť, že tentoraz nezostane len pri sľuboch. Text a foto: Igor Hadar
naše novinky
SPRAVODAJSTVO
POLICAJTOM NOVÝ VÝSTROJ
KRÁTKE SPRÁVY
2
Príslušníci Mestskej polície v Trenčíne dostanú v tomto roku nový výstroj za maximálne 23 334 eur. Informoval náčelník trenčianskej mestskej polície Stanislav Bero. „Pôjde o postupnú obmenu všetkých výstrojných súčiastok príslušníkov mestskej polície. Od obuvi cez bundy, letné, zimné doplnky a podobne. Výmena nebude jednorazová, výstroj sa bude meniť postupne, ako príslušníci nastupovali do mestskej polície. Niektoré súčasti výstroja majú životnosť dva, iné tri roky,“ priblížil Bero. Uvedená suma nemusí byť podľa neho konečná, v súťaži sa môže znížiť, prípadne zostať rovnaká. Mestská polícia v Trenčíne má v súčasnosti 44 členov, ktorí majú podľa náčelníka za úlohu udržiavať verejný poriadok v meste.
NA VYŠETRENIE SKÔR Skrátiť čas čakania na vyšetrenie a zlepšiť dostupnosť vyšetrení pacientov spádových oblastí má nové zdravotné pracovisko zamerané na vyšetrenie magnetickou rezonanciou a počítačovou tomografiou. Otvorili ho v priestoroch Polikliniky Ministerstva obrany SR v Trenčíne. V Trenčianskom kraji je nedostatok prístrojov magnetickej rezonancie a pacienti čakali na vyšetrenie neraz aj niekoľko mesiacov. Vybavené je špičkovým prístrojom magnetickej rezonancie s možnosťou 3D rekonštrukcie a digitálnou archiváciou dát na obdobie 20 rokov. Pre potreby pacienta a jeho odborného lekára sú k dispozícii dáta na CD nosiči. Vďaka napojeniu na komunikačný systém je možné konzultovať a preposielať digitálne dáta v rámci siete odborným lekárom, ktorí sú na ňu napojení.
CESTÁRI UŠETRILI Za tri mesiace tohtoročnej zimnej sezóny minuli vďaka priaznivému počasiu cestári v Trenčianskom samosprávnom kraji (TSK) na materiáloch a nákladoch na dopravu o vyše 1,5 milióna eur menej ako v minulej sezóne. Informoval o tom riaditeľ Správy ciest TSK Stanislav Lališ. Kým v mesiacoch november, december 2012 a január 2013 spotrebovali cestári v TSK inertný a chemický posypový materiál spolu za takmer 1,18 milióna eur, v tejto sezóne minuli za tri mesiace posypový materiál iba za niečo viac ako 196 000 eur. Správa ciest TSK spravuje a zabezpečuje údržbu takmer 350 kilometrov ciest druhej triedy a 1 140 kilometrov ciest tretej triedy v Trenčianskom samosprávnom kraji. Okrem toho zmluvne zabezpečuje aj údržbu ciest I. triedy na území TSK.
Z PREJAZDU NA VLÁRSKEJ PODJAZD S letnými prázdninami príde k očakávanému uzavretiu železničného prejazdu na Vlárskej ulici. Vodičov, ale aj chodcov čakajú približne jeden rok trvajúce dopravné obmedzenia a obchádzky. Začiatok budovania podjazdu mesto avizuje na mesiac júl. Prvá etapa obchádzok má byť ukončená koncom roka sprevádzkovaním nového podjazdu na Brnianskej ulici medzi Zlatovcami a Záblatím. V tejto etape môže náladu vodičom aspoň čiastočne zlepšiť opätovné, i keď dočasné, otvorenie podjazdu Čierny mostek. Má sa tak stať už v jarných mesiacoch. Vozidlá smerujúce do centra mesta odbočia vpravo na Bratislavu, na okružnej križovatke pri Lidli sa otočia a následne budú môcť pokračovať do centra. Ako sa dostanú na hlavnú cestu v hustej premávke je však otázne. Pre chodcov bude vybudované dočasné priecestie cez železnicu pri okružnej križovatke na Bratislavskej ulici smerom k Lidlu. K úprave niektorých priechodov pre chodcov dôj-
Kolóny áut pred prejazdom na Vlárskej budú už onedlho minulosťou.
de tiež na Bratislavskej ulici. Budovanie podjazdu bude mať, samozrejme, vplyv aj na železničnú dopravu.
Sedemdesiat vlakov denne
Denne prejde v smere na Zlatovce asi 35 vlakov. Približne toľko ich prejde aj opačným smerom. Počas výstavby podjazdu Vlárska budú prebiehať výluky v dvoch etapách. Počas prvej etapy príde k budovaniu mostného provizória.
TASR
Text a foto: Igor Hadar
BYTY PRE REŠTITUENTOV V zmysle zákona 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom priznalo mesto 27 žiadateľom bytovú náhradu.
AKO PRACUJÚ ZÁCHRANÁRI Programom zameraným najmä na deti a mládež si aj Slovenská republika 11. februára pripomenula Európsky deň tiesňového čísla 112. Deti ako cieľová skupina bola zvolená zámerne, keďže práve ony sa podieľajú na vysokom počte neoprávnených volaní na číslo 112. V Trenčíne, Bratislave, Trnave, Nitre, Žiline, Banskej Bystrici, Prešove a v Košiciach mohli deti z vybraných škôl navštíviť koordinačné strediská integrovaného záchranného systému, ktoré im priblížili každodennú prácu operátorov 112.
S tým bude spojené aj prechodné obmedzenie traťovej rýchlosti zo 70 km/h na 50 km/h. V druhej etape výstavby budú nasledovať už dlhodobejšie výluky striedavo raz na jednej a druhej koľaji. V tejto fáze príde aj k preloženiu koľají na už nový železničný most. Podľa vyjadrenia hovorkyne Železníc SR Martiny Pavlikovej má však byť meškanie vlakov minimálne.
Jeden z domov, kde bývajú žiadatelia, ktorým mesto priznalo náhradný byt, je na Námestí sv. Anny.
Vláda SR ešte v roku 2012 schválila 72 miliónov eur na zabezpečenie náhradných nájomných bytov pre ľudí, ktorí bývajú v reštituovaných bytoch s regulovaným nájomným. Podľa uvedeného
zákona je obec povinná poskytnúť bytovú náhradu najneskôr do 31. decembra 2016. Zrejme aj preto chce mesto riešiť tento vleklý problém až v roku 2016. Škrt cez rozpočet tomuto zámeru však môže dať rozhod-
nutie Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu. Ten v januári tohto roka rozhodol o tom, že regulované nájomné poškodzuje vlastníkov domov a títo sú rozhodnutí žiadať odškodné. Vláda a majitelia majú približne pol roka na to, aby sa navzájom dohodli. Súd uznal námietky, no nerozhodol o náhrade škôd. O jej výške sa majú dohodnúť vlastníci so štátom. Každá zo strán sa ale na výšku škody díva inak. Podľa slov hovorkyne mesta Eriky Ságovej sa primátor Richard Rybníček už dva a pol roka márne snaží presvedčiť poslancov mestského zastupiteľstva o výstavbe nájomných a reštitučných bytov. „Zatiaľ sa mu to nedarí. Bude v tom však pokračovať,“ dopĺňa hovorkyňa. Text a foto: Igor Hadar
číslo 3/2014
SPRAVODAJSTVO
3
O BUDÚCNOSTI ŽELEZNIČNÉHO MOSTA ROZHODNE SÚŤAŽ „Využitie starého železničného mosta, ako aj koridoru železničnej trate vyplynie z urbanistickej súťaže Trenčín – mesto na rieke,“ hovorí hovorkyňa mesta Erika Ságová. Súťaž mesto vyhlásilo 31. januára a víťazný návrh má v júni vybrať medzinárodná porota. V zadaní súťaže je, že mesto preferuje využitie mosta pre peších a cyklistov. Uvažuje sa aj s núdzovou dopravou pre sanitky. Podľa vyjadrenia hovorkyne mesta: „Súčasný plavebný gabarit sú 4 metre a v budúcnosti bude požadovaná plavebná výška 7 metrov. Toto je fakt, ktorý zohrá tiež dôležitú úlohu pri hľadaní ďalšieho funkčného využitia mosta.“ Všetky nové mosty musia spĺňať uvedenú požiadavku na základe prijatej dunajskej stratégie. „Súčasné, teda postavené pred prijatím stratégie, sa budú riešiť v konkrétnom čase podľa potreby,“ dodáva hovorkyňa. Víťazné návrhy sa stanú podkladom pre riešenie nového Územného plánu centrálnej mestskej zóny, ktorý mesto vypracuje na zá-
klade výsledkov súťaže. Do budúcnosti starého železničného mosta majú čo povedať aj Železnice SR. Podľa slov ich hovorkyne Martiny Pavlikovej so zástupcami mesta uskutočňujú pravidelné stretnutia. „Vzhľadom na postup stavebných prác priamo v meste bude aj otázka využiteľnosti mosta a revitalizácia územia po pôvodnej železničnej trati predmetom rokovaní,“ uvádza Pavliková.
Z histórie železničného mosta
Prvý železničný jednokoľajový most bol postavený v roku 1883. Druhá koľaj bola na moste vybudovaná v roku 1903. Počas 2. svetovej vojny bol železničný most v Trenčíne zničený. Po jeho oprave, v päťdesiatych rokoch, k že-
Železničný most čakajú veľké zmeny.
lezničnému mostu pristavili oceľovú lávku pre peších s drevenou podlahou. V sedemdesiatych rokoch dreve-
né dosky nahradili betónové. Posledná veľká rekonštrukcia mosta, počas ktorej získal súčasnú podobu, bola vykonaná
v osemdesiatych rokoch kvôli elektrifikácii trate. Text a foto: Igor Hadar
PRACOVNÉ MIESTA PRE KOORDINÁTOROV Od začiatku roka platí novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Vyplácaná dávka je po novom podmienená aktivizáciou jej poberateľov vo verejnom záujme v rozsahu 32 hodín mesačne. Na samosprávach je v súčasnosti určiť, aké typy prác a v ktorých lokalitách budú nezamestnaní vykonávať. Podľa stanoviska mesta je realizácia § 10 zákona o pomoci v hmotnej núdzi v prípravnej fáze. „O implementácii ustanovení zákona boli vybraní zamestnanci mestského úradu koncom januára informovaní na odbornom seminári,“ hovorí Eva Mišovičová z kancelárie primátora a dodáva: „V súčasnosti prebiehajú dohovory s Úradom práce sociálnych vecí a ro-
Ilustračné foto: TASR/Radovan Stoklasa
diny v Trenčíne (ÚPSVaR) a riešia sa konkrétne postupy tak, aby poberatelia dávky
v hmotnej núdzi mohli vykonávať menšie obecné služby.“ Má ísť najmä o práce sú-
visiace so zabezpečovaním čistoty v meste a práce administratívneho charakteru.
V súvislosti so spomínanou novelou zákona, ako aj s ohľadom na počet aktivovaných občanov, sa v mesiaci február na úrade práce uskutoční výberové konanie na obsadenie 13 štátnozamestnaneckých miest koordinátorov. Má ísť o prácu na čas určitý do konca roka 2014. Podľa slov riaditeľky ÚPSVaR v Trenčíne Zdenky Tvrdej, v spojitosti so zapojením nezamestnaných do aktivačných prác spolupracuje úrad nielen so starostami a primátormi, ale aj s neziskovými organizáciami. Miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla koncom roka 2013 v okrese Trenčín 8,79 %. Na porovnanie v tomto období bola priemerná nezamestnanosť na území Slovenska 13,5 %. IHA
naše novinky
SPRAVODAJSTVO
VYMIERANIE ŽIVOTA V CENTRE MESTA
ANKETA
4
Centrum Trenčína bývalo kedysi zaplavené množstvom ľudí, či už šlo o domácich obyvateľov alebo o návštevníkov. Dôvod bol jednoduchý. Námestie a priľahlé ulice disponovali množstvom obchodov s kvalitnými vecami, ale aj niekoľkými kaviarňami a reštauráciami. V posledných rokoch sa všetky takéto obchody presunuli do veľkých obchodných centier na okraji mesta a zostali už len poloprázdne kaviarne. To malo za následok vyľudnenie centra, ktoré v súčasnosti zíva prázdnotou. Aký názor máte na túto situáciu vy? Výrobná hala pre polygrafickú výrobu spoločnosti PrintAlliance AM, s.r.o. Trenčín zatiaľ zíva prázdnotou.
Anna, 26 rokov: Život v centrách veľkých zahraničnych miest vymiera prirodzenou cestou. U nás to ide akosi neprirodzene. Myslím si, že tomu zamedzuje pre niekoho výhodné spolčovanie s mestskými činiteľmi, ktorí myslia viac na svoj osobný prospech ako na prospech nás všetkých tunajších občanov.
PRIEMYSELNÝ PARK KORČULIAROM
Anna, 83 rokov: Je to veľká chyba, lebo starší ľudia, ktorí prídu do mesta, nemajú možnosť si nakúpiť to, čo by potrebovali. Autobusom do obchodných centier je to zložité, pretože musíte prejsť pešo cez podchody a po množstve schodov. Keď som bola mladšia, bol tam život, čulo, ruch. Ján, 28 rokov: V centre zostali len bary a nejaké reštaurácie, kaviarne. Na námestí nie je nič. Asi kvôli drahému nájmu a obmedzeným priestorom. Neznášam obchodné centrá, nie je tam žiadne súkromie. Keď si chceš dať v pokoji kávu, pozrieš okolo seba a vidíš masu ľudí. Erika, 54 rokov: Ja mám výhrady voči obchodným centrám. Osobne nerozumiem, prečo sa ľudia ťahajú von z mesta. Prečo, keď máme priestory, kde boli obchody, kiná, kaviarne, neboli tieto priestory zrekonštruované a nevyužili sa na to, aby ľudia zostali v centre mesta. Prečo sa vybudovali veľké centrá tak ďaleko, či to nie je dobré len na prepieranie peňazí a na to, aby sa na tom niekto dobre nabalil. Peter, 59 rokov: Je to hlavne otázka hradných pánov, aby sa zamysleli, že centrum vymiera. A pritom centrum je miestom, ktoré by malo byť výkladom. Nad centrom sa týči hrad. Pre každého turistu i domáceho je to určite pýcha a hrdosť na mesto. Ale čo vidia z tej strany, ako je OC Laugaricio? Iba polia, lúky a sídlisko Juh.
Na prvom januárovom zasadnutí odsúhlasilo mestské zastupiteľstvo kúpu necelých 2 000 metrov štvorcových od Slovenského pozemkového fondu pre japonského investora firmu Akebono. Uvedené pozemky potrebuje mesto na zosúladenie projektu stavby s hranicami pozemkov. V súčasnosti sídli v priemyselnom parku osem firiem.
ny je i osud taiwanskej spoločnosti AU Optronic, ktorá porušila podmienky o investičnej pomoci a ministerstvo hospodárstva podniká v súčasnosti kroky, ako túto situáciu vyriešiť.
Rokovania so zástupcami japonskej spoločnosti pokračovali aj v januári. Aj keď je mesto skúpe na slovo k otázke výsledkov rokovania, záujem o získanie tohto významného investora naďalej trvá. Celkovo sa však mestu príliš nedarí v získavaní investorov a to i napriek tomu, že priamo pri pozemku je cestné napojenie na privádzač diaľnice D1
Nové využitie parku
Občania mesta už nové využitie pre priemyselný park majú. Mnohí Trenčania to, že v priemyselnom parku dlhodobo vládne pokoj, využívajú počas pekného počasia na rekreačné korčuľovanie a cyklistiku. Také kvalitné cesty a chodníky veru hocikde inde v meste nenájdu. Text a foto: Igor Hadar
ĎALŠÍ ROZVOJ MESTA I KRAJA V Trenčianskom kraji sa modernizuje železnica, stavajú diaľnice a cesty. Najviac peňazí tečie do dopravy. Nie je to náhoda, pretože cez územie kraja prechádza najvýznamnejší národný dopravný koridor – diaľnica D1 a železničný koridor, ktorý spája západnú a východnú časť Slovenska.
čiansky kraj k tým priemerným. Podľa posledných dostupných údajov k 30. septembru 2013 čerpal TSK finančné prostriedky na úrovni 56 %.
Do rozvoja Trenčianskeho kraja investovala Európska únia (EÚ) v rokoch 2007 – 2013 viac ako jednu miliardu sedemstosedemdesiat miliónov. Z toho približne miliarda išla na rozvoj dopravy.
Investície v ďalšom období
Výstavba mosta v Trenčíne
(nutt)
a štátnu cestu I. triedy I/61. Parku nepomáha ani to, že je zaradený štátnou agentúrou SARIO medzi priemyselné parky strategického významu. Trenčianska spoločnosť PrintAlliance AM, s. r. o., ktorá avizovala spustenie prevádzky v novej hale na okraji priemyselného parku na jeseň minulého roka, zatiaľ v nej s tlačením materiálov ešte nezačala. Otáz-
Trenčania zrejme najviac vítajú výstavbu nového cestného mosta. Výstavba druhého cestného mosta cez rieku Váh a Biskupický kanál významným spôsobom zlepší v súčasnosti veľmi komplikovanú dopravnú situáciu v meste. Celkové náklady na 838 metrov dlhý most sa majú vyšplhať na sumu asi 40,8 mi-
lióna eur. Z toho EÚ preplatí približne 35 miliónov eur. Podľa posledných informácií má byť dokončený v marci 2015. Podľa vyjadrenia hovorkyne Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) Petry Čimovej, druhý najväčší balík peňazí, približne 200,5 milióna eur, išiel v uplynulom programovacom období na projekty životného prostredia. Tretím programom s najvyšším čerpaním bol Regionálny operačný program. V rámci tohto programu bolo na 198 projektov schválených asi 162,1 milióna eur. Pri porovnaní zazmluvnených a vykázaných výdavkov patrí Tren-
V súčasnosti je vo fáze prípravy nové programové obdobie. Stratégia financovania Európskych štrukturálnych a investičných fondov pre programové obdobie 2014 – 2020 bola v novembri 2013 schválená vládou SR. Prioritou TSK v novom období sa má stať podpora a rozvoj stredného odborného školstva. Investície majú smerovať aj do rekonštrukcií sociálnych zariadení a nemocníc a tiež do rekonštrukcie a rozvoja dopravnej infraštruktúry ciest II. a III. triedy. Igor Hadar
číslo 3/2014
SPRAVODAJSTVO
5
DOMOVY SOCIÁLNYCH SLUŽIEB SA NAFÚKNUŤ NEDAJÚ V zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) je v súčasnosti 25 zariadení sociálnych služieb s celkovou kapacitou 2 263 osôb. Najviac miest – 1 566 pripadá na domovy sociálnych služieb. K 1. januáru evidoval TSK 276 žiadateľov o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. V poradovníkoch čakajú žiadatelia z kapacitných dôvodov, ale aj preto, že chcú byť umiestnení len do konkrétneho zariadenia. „V rámci kraja sme evidovali za minulý rok 1 060 žiadostí o posúdenie odkázanosti. Niektoré z nich sa však posudzovali opakovane,“ konštatuje hovorkyňa TSK Petra Čimová. V prípade, že v žiadosti nie sú uvedené všetky náležitosti, nie sú posielané späť žiadateľom, ale úradníci žiadajú ich doplnenie. „Väčšinou chýba rozhodnutie o odkázanosti a vyhlásenie o majetku,“ dopĺňa hovorkyňa.
Ilustračné foto: TASR/Radovan Stoklasa
Ak žiadateľ o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu nie je spokojný s vyda-
ným rozhodnutím, môže podať riadny opravný prostriedok voči rozhodnutiu v lehote 30 dní od jeho doručenia. TSK potom postúpi celý spis na Krajský súd v Trenčíne, ktorý rozhodne o správnosti postupu.
V Trenčíne zariadenia nestačia
V Dome opatrovateľskej služby na Piaristickej ul. nájde ubytovanie 140 seniorov.
V okrese Trenčín sa nachádza v súčasnosti 11 domovov sociálnych služieb s celkovou kapacitou 448 osôb. Ich zriaďovateľmi sú obce, ale aj verejní či neverejní poskytovatelia sociálnych služieb. Podľa vyjadrenia magistrátu, v Trenčíne záujem občanov kapacitne prekračuje možnosti dvoch zariadení sociálnych služieb, ktorými v súčasnosti mesto disponuje. Podľa slov Evy Mišovičovej z kancelárie primátora, si viacerí záujemcovia podávajú žiadosť akoby z preventívnych dôvodov. „Niektorí obyvatelia majú obavu, že v prípade ich akútnej životnej situácie práve vtedy nebu-
de v zariadeniach sociálnych služieb pre nich miesto,“ hovorí Mišovičová. Z pohľadu staršieho občana, ktorý býva v meste, je to pochopiteľná reakcia na nedostatok voľných miest. Najmä, keď prednostné umiestnenie v týchto zariadeniach je možné len v život ohrozujúcich situáciách. „Takému umiestneniu však vždy predchádza komplexné posúdenie zdravotnej a sociálnej situácie klienta,“ dodáva Mišovičová.
Dom seniorov v Dukle?
Mesto si je vedomé, že problém s nedostatkom voľných miest v domoch sociálnych služieb bude v budúcnosti narastať. I preto zvažuje možnosť využiť priestory, ktoré získalo od Armádneho strediska vrcholového športu Dukla na Štefánikovej ulici. K realizácii tohto zámeru však treba najskôr doriešiť niektoré právne záležitosti s bývalým majiteľom tak, aby bolo možné plnohodnot-
né užívanie týchto priestorov. V terajších zariadeniach na Piaristickej a Lavičkovej ulici z priestorových dôvodov nie je prípustné zvýšenie počtu miest.
Starnúce obyvateľstvo
Od roku 1996 Štatistický úrad SR zaznamenáva zvyšujúci sa podiel obyvateľstva v poproduktívnom veku (podľa metodiky Európskej únie sú to všetky osoby vo veku 65 rokov a viac). Podľa indexu starnutia pripadalo na základe údajov z roku 2012 v okrese Trenčín na 100 osôb v predproduktívnom veku (osoby do 14 rokov) približne 110 osôb v poproduktívnom veku. Na porovnanie, podľa uvedenej štatistiky je na tom najhoršie v Trenčianskom kraji okres Myjava (100/134 osôb) a, naopak, najlepšie uvedený pomer vychádza v okrese Považská Bystrica (100/92 osôb). Text a foto: Igor Hadar
6
naše novinky
SPRAVODAJSTVO
OPOZÍCIA NEUSPELA, PREMIÉR OSTÁVA VO FUNKCII MICHAL HORSKÝ PARLAMENTARIZMUS Korene európskeho parlamentarizmu siahajú až do čias Francúzskej revolúcie. Pravicová časť francúzskeho parlamentu – royalisti, držali líniu politickej tradície Francúzska ako kráľovstva. Proti ním stáli girondisti – republikáni, zástupcovia strednej vrstvy, ktorá sa predierala k hospodárskej politike v Európe. Naľavo stáli jakobíni (história ich poznala ako deti revolúcie), ktorí požierali sami seba a žiadali radikálne zmeny vo Francúzsku. A časť francúzskeho parlamentu tvorilo aj tzv. bahno. Boli to poslanci, ktorí sa nechceli zapojiť do žiadneho z profilovaných prúdov. V našich reáliách môžeme za „bahno“ považovať tých stúpencov politických tradícii francúzskeho parlamentu, ktorí nepatria ani k ľavici, ani k pravici, ani ku stredu. Majú svoje osobitné pravidlá, subjektívne ciele, pre ktoré vstúpili do politiky a presadzujú tam svoj politický vplyv. Práve takíto poslanci veľmi často hádžu „blatom“ po iných parlamentných zoskupeniach, po lídroch ostatných politických strán. Keďže sami stoja po krk v bahne a nemajú čo stratiť, hádžu blato na svojich súperov. Dobre vedia, že keby sa tí od bahna chceli čistiť, len by sa ním zamazali. Niečo podobné mi napadlo, keď poslanci niektorých klubov zvolávajú počas prezidentskej volebnej kampane mimoriadne zasadnutie nášho parlamentu. Nie preto, aby po rokoch otvárali kauzu predaja emisných kvót, ale preto, aby hodili blato a čakali, kto sa od neho bude čistiť. A kto sa zamaže.
Opozičným poslancom sa podľa očakávania nepodarilo premiérovi vysloviť nedôveru za emisnú kauzu. Za vyslovenie nedôvery hlasovalo 49 poslancov zo 128 prítomných, proti bolo 78 členov snemovne, jeden sa zdržal. Predsedu vlády Roberta Fica v hlasovaní podržali všetci prítomní poslanci Smeru-SD, za jeho odvolanie boli všetci prítomní opoziční poslanci. Jediný, kto sa zdržal, bol Štefan Kuffa (OĽaNO). Opozičné strany v návrhu na zvolanie mimo-
Robert Fico v parlamente.
riadnej schôdze pripomínali, že v novembri 2008 ministerstvo životného prostredia ovládané SNS a americká garážová firma Interblue Group podpísa-
li zmluvu o predaji emisných kvót za cenu 5,05 eura za tonu. Slovensko predalo 15 miliónov ton emisných limitov za približne 75 miliónov eur. Daňoví po-
platníci prišli podľa opozície o 47 miliónov eur. Opozičnú iniciatívu vláda označila za snahu poškodiť premiéra pred prezidentskými voľbami. Kabinet vo svojom stanovisku upozornil, že premiér v tomto prípade, ktorý sa týkal vtedajšieho koaličného partnera SNS, vyvodil politickú zodpovednosť, keď podal návrh na odvolanie dvoch ministrov za SNS. Na základe politického rozhodnutia bol rezort ministerstva životného prostredia odobratý z gescie tejto strany. Text a foto: TASR
SMK: PAVOL HRUŠOVSKÝ NEMÁ ŠANCU PORAZIŤ ROBERTA FICA Prezidentský kandidát strán Ľudovej platformy Pavol Hrušovský nemá šancu vo voľbách poraziť Roberta Fica. Na tlačovej konferencii po rokovaní republikovej rady strany to vyhlásil predseda SMK József Berényi.
József Berényi
„Vnímame, že kandidát Ľudovej platformy zaostáva za os-
tatnými kandidátmi, nie je najväčším vyzývateľom Roberta Fica, čo je nelichotivá vizitka pre Ľudovú platformu,“ povedal dnes Berényi. Hrušovský podľa neho nemá „schopnosti a predpoklady na to, aby sa dostal do druhého kola, respektíve porazil Roberta Fica“. „Pán József Berényi a strana SMK uprednostnili svoje stranícke záuj-
I. ŠTEFANEC LÍDROM SDKÚDS PRE MÁJOVÉ EUROVOĽBY SDKÚ-DS povedie do májových eurovolieb jej podpredseda Ivan Štefanec. Výsledky primáriek oznámil predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo. Oficiálne budú, keď ich na budúci týždeň schváli stranícke prezídium. O kandidátoch budú rozhodovať straníci v ďalších primárkach, ktoré by mali byť 8. marca. SDKÚ-DS podľa Freša dokáže priniesť kompetentných 13 kandidátov a nevie si predstaviť, že by Kukan nebol dvojka na eurokandidátke. Lídra eurokandidátky volilo vyše 2000 straníkov, teda asi
Text a foto: TASR
KANDIDÁTKU POVEDIE P. CSÁKY
a verí, že bude v májových eurovoľbách úspešný.
Lídrom kandidátky SMK pre májové voľby do Európskeho parlamentu bude Pál Csáky. Rozhodla o tom republiková rada strany. „Európsku politiku ovláda výborným spôsobom, je málo ľudí na Slovensku, ktorí takým spôsobom poznajú Európu ako on, keďže bol podpredsedom vlády za túto agendu osem rokov,“ povedal po rokovaní Republikovej rady predseda SMK József Berényi. SMK stavia 13 kandidátov, do volieb ide samostatne. Vsadila na mladých ľudí.
Text a foto: TASR
TASR
I.Štefanec, P.Frešo, E.Kukan
polovica. Štefanec získal 58,2 percenta, Kukan 41,7 percenta. Frešo považuje dvojicu Štefanec a Kukan za dobrý tím
my pred záujmom Slovenska,“ reagoval Hrušovského hovorca Martin Krajčovič. Dodal, že SMK svojím „kandidátom, ktorý je úplne bez šancí“, nepriamo podporila kandidatúru Roberta Fica a ďalších kandidátov, ktorí už v minulosti preukázateľne zneužili maďarskú kartu.
číslo 3/2014
SPRAVODAJSTVO
7
AKO ZNÍŽIŤ NEZAMESTNANOSŤ NA SLOVENSKU Slovensko potrebuje viacero zmien na trhu práce, ako aj v oblasti školstva. Zhodli sa na tom niekoľkí vystupujúci na seminári s názvom Ako znížiť nezamestnanosť na Slovensku. V Bratislave ho zorganizoval Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) spoločne so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku. „Vysoká miera nezamestnanosti na Slovensku nie je ovplyvnená vysokou mierou čiernej práce. Podiel pracujúcich v čiernej ekonomike je na Slovensku dokonca pod priemerom EÚ,“ konštatoval riaditeľ Inštitútu finančnej politiky (IFP) Martin Filko. Za vysokú nezamestnanosť podľa neho môže najmä súčasné nastavenie
vzdelávacieho systému na Slovensku. INEKO zasa problém nárastu počtu ľudí bez práce vidí i v horšom podnikateľskom prostredí, nedostatočne pružnom trhu práce, ako aj nevhodných podmienkach pre ženy s deťmi, ktoré si ťažšie hľadajú zamestnanie. Podľa štatistík sa zvyšuje počet ľudí, ktorí sú nezamestnaní
dlhšie ako 24 mesiacov. „Preto sa usilujeme hľadať také nástroje, aby sme ľudí zachytávali a vracali ich naspäť do pracovného procesu v období medzi 6. a 18. mesiacom nezamestnanosti. Druhým problémom je, že rastie aj dlhodobá nezamestnanosť z hľadiska veku,“ povedal štátny tajomník MPSVR SR Branislav Ondruš.
Branislav Ondruš
Problémoví sú tiež mladí ľudia, ktorí sa v evidencii úradov práce ocitnú hneď po skončení strednej školy. Nestihli tak získať pracovné návyky. Aj podľa Ondruša bude preto kľúčové zreformovať vzdelávací systém. „Potrebujeme sa
vrátiť najmä k regulácii stredného odborného školstva. Potrebujeme zmeniť vzdelávacie odbory tak, aby v nich väčšiu úlohu zohrávala praktická výchova,“ dodal. Text a foto: TASR
ŠTÁT VYBRAL NA DANIACH VIAC, AKO OČAKÁVAL Štát v minulom roku vybral na daniach aj odvodoch o 261 miliónov eur viac, ako očakával, z toho na dani z pridanej hodnoty (DPH) dokonca o 289 miliónov eur viac. Zlepšenie v tomto roku predstavuje dodatočných 189 miliónov eur. Na základe údajov z najnovšej daňovej prognózy to v sobotu (15. 2.) na tlačovej konferencii uviedol minister financií Peter Kažimír (Smer-SD). Miroslav Lajčák
VALNÉ ZHROMAŽDENIE SK PRE UNESCO V Kongresovej sále Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR sa 14. februára 2014 konalo Valné zhromaždenie Slovenskej komisie pre UNESCO (Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru) za účasti expertov z oblasti školstva, kultúry, životného prostredia, informatiky, geológie, hydrológie, spoločenských a humanitných vied, bioetiky, ľudských práv a ekológie. Účastníkom zhromaždenia sa prihovoril podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák, ktorý ocenil kvalitnú a súčasne dobrovoľnú prácu slovenských expertov na medzinárodných fórach i doma, na Slovensku. Pripomenul, že za viac ako 20 rokov si Slovenská komisia pre UNESCO svojimi aktivitami vybudo-
Viac peňazí do rozpočtu prinesie nielen DPH, ale aj spotrebné dane či daň z príjmov právnických osôb. „Toto je tretia prognóza v rade, ktorá hovorí dobrú správu, že daňovo-odvodové príjmy rastú a budú rásť,“ podčiarkol Kažimír. Vyzdvihol predovšetkým postupné zlepšovanie výberu DPH, keď jej efektívna sadzba vzrástla z 12,5 percenta v 2. štvrťroku 2012 na 13,7 percenta v poslednom štvrťroku vlaňajška.
vala rešpekt a uznanie. Valné zhromaždenie vyhodnotilo prácu Komisie za rok 2013 a prerokovalo plán činnosti na rok 2014. Potvrdilo mandát členov Predsedníctva SK UNESCO na obdobie 20142018. Valné zhromaždenie Slovenskej komisie pre UNESCO sa koná pravidelne raz do roka. Text a foto: TASR
Peter Kažimír
Ďalšie zlepšenie si sľubuje od novozavedeného elektronického kontrolného výkazu DPH, ktorý musia platitelia tejto dane prvýkrát odovzdať do 25. februára. „Tieto peniaze nie sú nasmerované na rozdávanie, ale umožňujú nám, aby sme nerobili opatrenia, ktoré by smerovali k znižovaniu životnej úrovne,“ zdôraznil minister financií. Nová vláda si od svojho nástupu ako jeden z hlavných
cieľov určila lepší výber daní, čo sa aj darí, pripomenul premiér Robert Fico. „Napĺňajú sa všetky podmienky, aby rok 2014 bol lepší ako ten predchádzajúci,“ avizoval. V tejto súvislosti poukázal na aktuálne štatistiky, podľa ktorých slovenská ekonomika v poslednom štvrťroku vlaňajška dosiahla 4. najvyšší rast v eurozóne. Nadpriemerný rast predpovedá aj na tento rok, podporiť by ho mali vyššie investície napríklad v oblasti automobilového priemyslu či pri výstavbe diaľnic. Minimálny rast cien, ktorý sa v januári tohto roka dokonca zastavil, by mal podľa Fica prispieť k rastu miezd vo verejnom aj súkromnom sektore. Kandidovať na prezidenta z pozície predsedu vlády má podľa Fica predovšetkým nevýhody. „Stojíme si za tým, že sme vytvorili predpoklady, aby bol rok 2014 lepší. Ak som stál a stojím na čele kolektívu, ktorý to dosiahol, mám právo informovať takisto o negatívnych aj pozitívnych veciach. Neviďte za tým nič iné,“ doplnil. Text a foto: TASR
8
naše novinky
SPRAVODAJSTVO
Brány prezidentského paláca sa otvoria pre jedného zo štrnástich kandidátov. Foto: TASR
KTO OVLÁDNE PALÁC? O PREZIDENTSKÝ POST ZABOJUJE DOSIAĽ NAJVIAC KANDIDÁTOV V HISTÓRII SLOVENSKA Predseda Národnej rady SR Pavol Paška (Smer-SD) potvrdil kandidatúru všetkým uchádzačom o Prezidentský palác, ktorí odovzdali petičné hárky v stanovenom termíne. Oficiálnych kandidátov bolo pôvodne 15, čo je najviac v histórii Slovenska. Koncom januára sa vzdal kandidatúry Peter Osuský. O post hlavy štátu majú záujem najmä muži, v zostávajúcej štrnástke je len jedna žena. Oficiálnymi kandidátmi sú premiér Robert Fico (Smer-SD), podnikateľ a fi lantrop Andrej Kiska, expredseda KDH Ján Čarnogurský,
šéf klubu KDH Pavol Hrušovský (KDH, Most-Híd, SDKÚ-DS), Jozef Behýl, expolitik Milan Kňažko, nezaradený poslanec NR SR Radoslav Procházka, nominant SMK Gyula Bárdos, Milan Melník, kardiológ Viliam Fischer, Stanislav Martinčko, kandidát KSS Ján Jurišta, primátor Rimavskej Soboty Jozef Šimko a poslankyňa NR SR Helena Mezenská z OĽaNO.
Rekordný počet
Súčasný počet kandidátov ešte Slovensko nemalo. V roku 1999 ich bolo desať, o päť rokov neskôr (2004) 12 a naposledy v roku 2009 bojovalo o hrad sedem kandidá-
tov. V niektorých prípadoch sa počet uchádzačov ešte na poslednú chvíľu menil. Kandidáti totiž majú právo vzdať sa pred voľbou kandidatúry.
Dvojkolová voľba
Voľba prezidenta SR je priama a dvojkolová. Hlavu štátu si takto budeme voliť štvrtýkrát v histórii samostatného Slovenska. Prvého prezidenta SR Michala Kováča zvolila Národná rada SR. Priamo si volíme najvyššieho ústavného činiteľa od roku 1999, kedy sa ním stal Rudolf Schuster. O päť rokov neskôr (2004) ho v paláci vystriedal Ivan Gašparovič, ktorý post obhájil aj v roku 2009. Tretíkrát už podľa zákona kan-
didovať nemôže. Tento rok si tak zvolíme úplne nového prezidenta.
Nadpolovičná väčšina
Prvé kolo sa na Slovensku uskutoční v sobotu 15. marca. Pokiaľ v ňom ani jeden kandidát nezíska nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov, v sobotu 29. marca sa uskutoční druhé kolo. V ňom sa stretnú dvaja najúspešnejší kandidáti z prvého kola. Zvolený kandidát sa ujíma funkcie prezidenta SR zložením sľubu. Skladať ho bude 15. júna, kedy sa skončí funkčné obdobie súčasnej hlave štátu Ivanovi Gašparovičovi. Dvojstranu pripravil: (bb), TASR
DOTERAJŠÍ PR E Z I D E NTI SLOVENSKA Post prezidenta Slovenska zastávali od roku 1993 traja muži. Najdlhšie je hlavou štátu Ivan Gašparovič. Michal Kováč (HZDS) od 2. 3. 1993 do 2. 3. 1998 Rudolf Šuster (SOP) od 15. 6. 1999 do 15. 6. 2004 Ivan Gašparovič (HZD) od 15. 6. 2004
číslo 3/2014
SPRAVODAJSTVO
Kandidáti na funkciu prezidenta Slovenskej republiky
Gyula BÁRDOS
Jozef BEHÝL
Ján ČARNOGURSKÝ
vek 55 r., vek 57 r., vek 70 r., pedagóg, bývalý posla- občiansky aktivista,ve- advokát, bývalý predsenec Národnej rady Slonuje sa najmä tretiemu da vlády a minister spravenskej republiky, pôsosektoru, v rokoch 2000 vodlivosti, bývalý dlhobí vo vedení SMK, až 2003 bol členom straročný predseda KDH, žije v Senci, ny Smer-SD, žije v Bratislave, kandiduje za SMK-MKP. žije v Bratislave, občiansky kandidát. občiansky kandidát.
VOĽBY PREZIDENTA
Robert FICO
Viliam FISCHER
vek 49 r., predseda vlády Slovenskej republiky, v roku 1999 založil stranu Smer-SD, ktorej dodnes šéfuje, žije v Bratislave, kandiduje za SMER-SD.
vek 75 r., lekár – kardiochirurg, ktorý urobil na Slovensku prvú transplantáciu srdca, žije v Bratislave, občiansky kandidát.
Andrej KISKA
Milan KŇAŽKO
vek 50 r., manažér, zakladateľ spoločností Tatracredit, Triangel a Quatro v roku 1996 a spoluzakladateľ nadácie Dobrý Anjel, žije v Poprade, občiansky kandidát.
vek 68 r., herec, bývalý minister kultúry aj zahraničných vecí, spoluzakladal VPN, HZDS, Demokratickú úniu a SDKÚ, žije v Bratislave, občiansky kandidát.
Radoslav PROCHÁZKA
Jozef ŠIMKO
Pavol HRUŠOVSKÝ
Ján JURIŠTA
vek 61 r., poslanec Národnej rady Slovenskej republiky za KDH, v rokoch 2002 až 2006 bol predsedom parlamentu, žije v Nitre, kandiduje za KDH, SDKÚ-DS, MOST-HÍD.
vek 69 r., vysokoškolský pedagóg, poradca predsedu KSS, na prelome tisícročí pôsobil ako veľvyslanec v Argentíne, žije v Bratislave, kandiduje za KSS.
Stanislav MARTINČKO
Milan MELNÍK
Helena MEZENSKÁ
vek 61 r., generálny riaditeľ spoločnosti, predseda strany Koalície občanov Slovenska, žije v Košiciach, kandiduje za KOS.
vek 75 r., vysokoškolský pedagóg – vedec, pôsobí na Farmaceutickej fakulte UK v Bratislave, žije v Bratislave, občiansky kandidát.
vek 40 r., vek 41 r., poslankyňa Národnej poslanec Národnej rady rady Slovenskej repubSlovenskej republiky, vlaliky za stranu OĽaNO, ni vo februári vystúpil žije v Poprade, z KDH, občianska kandidátka. žije v Bratislave, občiansky kandidát.
15. marec 2014
vek 63 r., primátor mesta Rimavská Sobota, žije v Rimavskej Sobote, kandiduje za SMS.
9
10
naše novinky
PROFIL
TOMÁŠ HUDEC: DOMA JE DOMA Bývalý vynikajúci slovenský lyžiar, lyžiarsky tréner a dnes aj predseda novej politickej strany. Rodák z Banskej Bystrice Tomáš Hudec porozprával o svojich skúsenostiach a odporúčaniach pre výber lyžiarskeho strediska, ale aj o svojich politických ambíciách.
Aké boli vaše športové začiatky? Som rodák z Banskej Bystrice. Rodičia ma, rovnako ako sestru, od mala viedli k lyžovaniu. Aktívne lyžujem od troch rokov, prepracoval som sa až na pretekársku úroveň. So svojimi najlepšími priateľmi, s ktorými som od detstva lyžoval, sme patrili k špičke. Neskôr som sa dostal do juniorskej národnej reprezentácie, v roku 1996 som sa stal majstrom Slovenska v slalome. O rok nato som však skončil s aktívnou činnosťou. Čomu ste sa venovali po skončení športového gymnázia? Vyštudoval som ekonomiku – riadenie leteckej dopravy. Rád lietam, urobil som si aj výcvik súkromného pilota. Po vysokej škole som sa v rámci náhradnej civilnej služby vrátil na športové gymnázium ako asistent trénera a neskôr ako tréner alpského lyžovania. Zo šikovných detí z ce-
S deťmi v Dolomitoch, Taliansko 2013.
lého Slovenska som zostavil 12-členné družstvo a viedol ho, až kým nezmaturovali. Popritom som stále pôsobil v treťom sektore, v lyžiarskych kluboch a asociáciách – ako člen i v predsedníctvach. Posledné dva roky sa venujem vlastným aktivitám mimo športu. Predtým som trávil takmer 60 % času v zahraničí v súvislosti s prípravou športovcov v alpskom lyžovaní.
Ako hodnotíte podmienky na lyžovanie na Slovensku v súčasnosti? Čo sa týka lyžiarskych stredísk, Slovensko prešlo obrovský kus cesty. Jasná má potenciál byť európskym lyžiarskym strediskom. Za posledné dva až tri roky tu nastal obrovský progres, aj čo sa týka množstva preinvestovaných finančných prostriedkov. O rok, dva to naozaj bude lyžiarske stredisko európskej úrovne so všetkým, čo k tomu patrí. Netreba ale
Letecký výcvik počas štúdia na vysokej škole.
zabudnúť ani na lyžiarske stredisko Vrátna.
V čom je to tu iné než v zahraničí? Najväčší rozdiel vidím v tom, že v zahraničí neexistuje slovíčko problém. Obdivujem prístup v Škandinávii. Tam vždy hľadajú riešenia. V Rakúsku zas nie je problém urobiť cestu do výšky 3 200 m. n. m., aby sa mohli vybudovať rekreačné strediská od reštaurácií po vrcholové stanice lanoviek. Lietajú tam vrtuľníky, vnímate čulý ruch ako na stavbe, ale nevidíte neporiadok a zbytočné zásahy do prírody. Myslíte si, že aj u nás je možné dosiahnuť takúto úroveň? Myslím si, že áno. Záleží hlavne na ľuďoch, ktorí na tom pracujú. U nás pokrivkáva najmä disciplína, čo sa týka poriadku. Napríklad s Rakúskom sa to stále nedá porovnávať. Niekedy mi až prekážala tá sterilná čistota a strohosť. Ale tam vidíte pokrok – oni neustále pracujú, zlepšujú, posúvajú strediská ďalej, do úplne nových dimenzií. Jasná má však obrovský potenciál – čo sa týka kvality lanových dráh, systému, pripravené je komplet zasnežovanie – sever aj juh. Som veľmi rád, že konečne vzniklo prepojenie medzi severom a juhom
Chopku. Jasná má v Európe už dlho svoje postavenie. Bola hostiteľom Svetového pohára v zjazdovom lyžovaní, vrcholných súťaží. Majstrovstvá sveta juniorov v alpských disciplínach sa tu konali už v roku 1985.
Na čo sa u nás môžu fanúšikovia lyžovania tešiť tento rok? Určite na majstrovstvá sveta juniorov v alpských disciplínach, ktoré sa opäť uskutočnia v Jasnej na prelome februára a marca. Je to vrcholná súťaž v alpskom lyžovaní. Určite sa nebudeme musieť hanbiť za to, ako zorganizujeme tieto preteky a vrelo odporúčam všetkým, nech sa idú pozrieť a podporiť podujatie. Zaujímajú sa Slováci dostatočne o lyžovanie a chodia ako diváci na takéto podujatia? To je u nás tiež jeden z problémov. Keď sa konajú v zahraničí takéto podujatia, daný región tým vždy žije. Aj v malých dedinkách v Rakúsku je to tradícia a celá obec sa stretne, urobia pohostenie pre účastníkov, ľudia prídu povzbudzovať na preteky. Prostredníctvom toho si budujú aj vzťah k športu. Uvedomujú si, že v prvom rade to robia pre seba. Preto by som naozaj rád vyzval Slovákov, nech sa idú pozrieť – bude to
veľmi pekná súťaž, na ktorej sa môžu osobne stretnúť možno s budúcimi olympijskými víťazmi a majstrami sveta.
Koho tu návštevníci budú môcť uvidieť? Pretekať by mala aj naša v súčasnosti najúspešnejšia lyžiarka Petra Vlhová, ktorú som aj ja rok trénoval. Z veľkých lyžiarskych nádejí by sa mal zúčastniť aj Andreas Žampa, brat slávnejšieho Adama, ktorému sa veľmi darí. Ďalej treba spomenúť Mateja Faláta a Martina Bendíka. Vzhľadom na naše podmienky a na ekonomickú situáciu, v akej sa Slovensko nachádza a koľko finančných prostriedkov plynie do športu, je to veľké sebazaprenie rodičov. Týchto pretekárov treba určite prísť podporiť. Zo svetových mien by mohla prísť americká alpská lyžiarka Michaela Shiffrin, ktorá je stále v juniorskej kategórii. Bude tu určite pekná účasť a dobre zorganizované preteky, na Slovensku v tom máme tradíciu a vieme to robiť. Precestovali ste svet. Kde sa vám najviac páčilo? Mám veľmi rád Slovinsko, strávil som tam veľmi veľa času. V rámci Európy sú nám Slovinci mentalitou dosť podobní. Je to veľmi hrdý národ. Všetci tam športujú, investujú peniaze do voľného
číslo 3/2014
času a do športu. Svoj voľný čas trávia vonku. Životná úroveň je tu veľmi podobná našej – ľudia takisto „dvakrát obrátia“ každé euro, kým ho investujú, ale sú zvyknutí viac utrácať za služby. Cenovo je pre nás Slovinsko prijateľné, čo sa týka ubytovania i služieb. Ceny skipassov sú už v celej Európe rovnaké. Poskytované služby však stoja za to. Počas všetkých ročných období je tu veľké množstvo možností, ktoré sú turistom ponúkané. Sympatické je tiež to, že si myslia, že sú „alpská“ krajina, hoci z Álp majú len jeden kopec. Práve odtiaľ mám však veľa priateľov.
Kam by ste odporučili cestovať za lyžovačkou? V Európe jednoznačne Taliansko a stredisko Alta Badia, Corvara – na jednom mieste je tam veľa možností – dá sa lyžovať v pásme
PROFIL
lesa, mimo lesa, dokonca aj na ľadovci, to všetko v rámci jednej oblasti. A ak má na to človek finančné prostriedky a chce zažiť niečo úplne iné, odporúčam Whistler vo Vancouveri. Príjemným prekvapením pre mňa boli škandinávske krajiny Nórsko, Fínsko a Švédsko. Najviac času som strávil v lyžiarskom stredisku Tärnaby, ktoré leží v strednej časti Švédska. Táto oblasť je charakteristická veľkým počtom jazier. Ľudia sú mimoriadne srdeční a nikdy som sa nestretol s prístupom „nedá sa“. Je to nádherná krajina, lyžiarske strediská sú na špičkovej úrovni, všetko je zabezpečené – od služieb až po úpravu zjazdoviek, vysoký štandard, rovnako ako ubytovanie. V Nórsku som sa stretol asi s najvyššou úrovňou služieb. A vo Švajčiarsku sa mi páči oblasť Crans-Montana, ktorá je zmesou vplyvov Francúzska a Nemecka.
Veľa ste toho videli, zažili a vyskúšali. Nemali ste nutkanie niekde v zahraničí zostať, pretože je to tam lepšie? Veľa času počas vysokoškolského štúdia som strávil v Anglicku, kde som aj pracoval a vytvoril som si zázemie. Je to však osamelý život, chýbala mi rodina. Aj keď to na Slovensku nie je dokonalé, je to naše. Navyše sa v zahraničí človek stále cíti akosi mimo realitu. Doma je doma. Strávil som v zahraničí mnohokrát polovicu roka, ale vždy som sa vrátil, Slovensko mi už chýbalo. V Banskej Bystrici sa zúčastňujete tzv. zelených hliadok – čistenia a upratovania verejných priestorov od odpadu. Ako občan Banskej Bystrice chodievam aj s priateľmi pomáhať. Nedávno sme
Tréning reprezentácie v Passo dello Stelvio, Taliansko.
boli upratovať Radvanský kaštieľ. Vzhľadom na to, že bolo pred župnými voľbami, myslel som si, že sa tam prídu ukázať aj kandidáti, keďže všetci rozprávajú o kultúre, rekonštrukcii historických pamiatok... A Radvanský kaštieľ historickou pamiatkou rozhodne je. Prišlo pár nadšencov, z kandi-
dátov však nikto. Miest v mojom regióne, ktoré si zaslúžia pozornosť a vrátenie úcty, je ešte veľa. Bohužiaľ, dnes sú priority štátu niekde inde, a tak aspoň takouto dobrovoľnou činnosťou môžeme prispieť k zlepšeniu ich vzhľadu. Ja so sebou brávam aj moje deti. Formuje ich to, vytvoria si vzťah k okoliu.
mladí ľudia, ako je to u vás. Vaše veľké plus je, že nemáte politickú minulosť. Nebudú chýbajúce skúsenosti zas mínusom? Nepovažujem to za mínus, každý z nás je úspešný a sme odborníkmi v oblastiach, v ktorých pôsobíme. Nebránime sa spolupráci s kýmkoľvek, kto sa stotožní s našimi základnými hodnotami, slušnosťou, toleranciou, kto má záujem o veci verejné a o budúcnosť Slovenska.
Tomáš Hudec, predseda novej politickej strany TIP (Tvoríme inú politiku).
V januári tohto roku ste sa stali predsedom novozaloženej politickej strany TIP (Tvoríme inú politiku). Ako strana máte ambíciu zabojovať o europarlamentné, komunálne voľby a netajíte sa ani snahou o získanie kresiel vo voľbách do Národnej rady SR v roku 2016.
Čo chcete ponúknuť svojim budúcim voličom, aký program má pritiahnuť nových členov? Našou hlavnou snahou je generačná výmena súčasnej amortizovanej politickej scény. Chceme priniesť do našej politiky odbornosť, čistotu, transparentnosť, slušnosť. Slovensko potrebuje nové tváre, tváre bez dlhoročnej aktívnej politickej minulosti. Myslíme si že,
máme veľa šikovných ľudí a odborníkov, ktorým nevyhovuje súčasný stav. Preto aj momentálne cestujeme po Slovensku, navštevujeme mestá a obce, snažíme sa prelomiť apatiu, negatívny postoj ľudí k politike a prebudiť ich záujem o veci verejné. Presný plán našej cesty po Slovensku je na stránke www.strana-tip.sk/roadshow. Budeme radi, ak nám ľudia povedia o svojich problémoch, víziách, ale i ná-
vrhoch na zlepšenie. V našom volebnom programe sa budeme venovať školstvu, zdravotníctvu, regionálnemu rozvoju, súdnictvu, kultúre, životnému prostrediu, poľnohospodárstvu, zahraničnej politike a sociálnym veciam a rodine. Na týchto témach intenzívne pracujú naše odborné tímy.
Je dosť neobvyklé, aby politickú stranu zakladali vekovo takí
11
Nielen vo vedení strany TIP, ale aj v členskej základni sa objavilo, na naše politické pomery, pomerne veľa žien. Je to „ťah“ na voličky alebo konečne moderne koncipovaná štruktúra strany bez akýchkoľvek predsudkov? Myslíme si, že politika nie je pánsky klub. Ženy boli historicky vždy nielen inšpiráciou, ale aj významnými osobnosťami vo všetkých oblastiach života spoločnosti a patria aj do politiky. Jednu tretinu z našich členov tvoria ženy. Spôsob, ako organizujete zostavenie kandidátky do Európskeho
„Slovensko potrebuje zmenu, tak sme si povedali, keď nie my, tak kto? Keď nie teraz, tak kedy?“ Tomáš Hudec, predseda strany TIP parlamentu v Bruseli, je pomerne neobvyklý. Prečo ste sa rozhodli využiť internet? Chceme tvoriť inú politiku. Preto sme otvorili našu kandidátku do európskeho parlamentu pre všetkých, ktorí spĺňajú základné podmienky a stotožnia sa s našimi hodnotami a programom. Do 10. 3. 2014 prebiehajú online primárky prihlásených kandidátov. Prví trinásti kandidáti, ktorí získajú najviac hlasov, sa dostanú na kandidátku strany TIP do europarlamentných volieb 24. 5. 2014. Prihlásiť sa je možné na našej stránke www.strana-tip.sk. . (mi)
12
naše novinky
ZDRAVIE
NA ČO NÁM JE IMUNITA V posledných dňoch nás ohrozuje počasie, ktoré síce nie je typické pre toto ročné obdobie, ale takisto sa môže negatívne prejaviť na našom zdraví. Nízke teploty, vietor a k tomu zlý životný štýl, nepravidelná strava, stres v práci. Toto všetko nepriaznivo vplýva na našu imunitu, ktorá je v dnešných časoch skúšaná viac ako dosť. O tom, čo je to imunita, na čo ju potrebujeme, ako ju chrániť a posilniť sme sa rozprávali s imunologičkou z trenčianskej nemocnice MUDr. Evou Babicovou.
votný štýl, obezita, stres, život vo veľkých mestách s množstvom výfukových splodín. Imunita je oslabená aj v nízkom alebo vysokom veku – malé deti a ľudia nad 65 rokov.
Kedy je problém imunity vážny? Vážny problém nastane vtedy, keď imunitný systém nedokáže splniť svoju základnú funkciu, keď nás nedokáže ochrániť pred infekciou, alebo keď zlyhá pri vzniku nejakého nádorového ochorenia. Ako sa liečia poruchy imunity? Liečba závisí od typu poruchy. Niektoré primárne imunodeficity sú neliečiteľné a človek na ne zomiera. Niektoré sa liečia transplantáciou kostnej drene, iné sa liečia náhradou, to znamená vnútrožilovým alebo podkožným podávaním protilátok. Pri zriedkavých primárnych poruchách imunity je dôležitá ATB liečba každej infekcie. Sekundárne imunodeficity sa liečia v závislosti od ich príčiny, je viacero možností stimulácie imunity. Športom ku zdraviu – platí to stále? Šport jednoznačne pomáha imunite. Je prevenciou obezity, ktorá je významným rizikovým faktorom množstva iných ochorení. Šport je životným štýlom, človek, ktorý športuje, obvykle nefajčí, zdravo sa stravuje, jeho životný štýl je aktívny, lepší ako štýl toho, kto sedí pred televízorom alebo počítačom, popíja pritom sladené nápoje alebo alkohol a zajedá ho.
Ilustračné foto: TASR/AP
Čo je to imunita a na čo ju potrebujeme? Imunita znamená obranyschopnosť. Je to jeden z ľudských orgánových systémov, ktorý sa skladá z veľkého množstva buniek a ich produktov. Celý tento systém váži spolu približne 1,5 kg, najviac imunitných buniek je uložených v stene tenkého a hrubého čreva. Aké druhy imunity poznáme?
Imunita sa dá rozdeliť viacerými spôsobmi, ale najzákladnejšie rozdelenie je na imunitu vrodenú a imunitu získanú. Vrodená imunita je pamäťou celej populácie, s ktorou sa každý z nás narodí. Získanú imunitu si jednotlivec vytvára sám počas života, na základe kontaktu s baktériami, vírusmi či inými vonkajšími vplyvmi. Úlohou imuntého systému človeka je ochrana pred vonkajšími útočníkmi – baktériami, ví-
rusmi, parazitmi, plesňami, ako aj ochrana pred vnútorným nepriateľom ako sú nádorové bunky, vírusom infikované vlastné bunky a ich odstraňovanie.
Čo všetko dokáže zhoršiť imunitu? Obranyschopnosť človeka zhoršujú niektoré infekcie, nádorové ochorenia, ochorenia iných systémov, ako aj množstvo faktorov vonkajšieho prostredia – nesprávny ži-
Ilustračné foto: TASR/AP
Ako sa dá imunita posilniť? Základom je zdravý životný štýl. Žiadne vysedávanie pred televízorom či počítačom, aktívne športovanie v rámci rodiny alebo iného kolektívu, prevencia obezity. Dostatok ovocia, zeleniny, pobyt na čerstvom vzduchu v prírode, vylúčenie fajčenia, v rámci možnosti obmedzenie stresu. U malých detí po nástupe do kolektívu, či už jasiel, alebo škôlky chorobnosť obyčajne stúpne. Po porade so svojím pediatrom im môžu pomôcť niektoré voľnopredajné preparáty, napr. kolostrá alebo imunoglukány. Treba dbať na prevenciu pred infekciami. U detí, ale aj u starších ľudí má veľký význam očkovanie. Je to možnosť ochrany pred život ohrozujúcimi ochoreniami, na ktoré kedysi ľudstvo vo veľkom umieralo. Očkovaním dieťa „prekoná infekt“ bez toho, aby ochorelo. Zoznámi sa s pôvodcom ochorenia, napríklad s baktériou alebo vírusom. Jeho imunitný systém si vytvorí pamäťovú stopu na očkovanú baktériu či vírus a keď sa s nimi stretne neskôr, imunitná odpoveď sa rozbehne rýchlo a účinne zabráni ochoreniu. Očkovanie je jeden z najvýznamnejších úspechov medicíny, ktorý nám doteraz vo veľkom pomáha. Zaočkovanosť proti chrípke je vo vyspelom svete jedným z kritérií kvality zdravotného systému krajiny. (nutt)
Mestský lesík
KRÍŽOVKA Členský štát USA
Zaujíma polohu na kolenách
Popevok
Otago Daily Times
Skupenstvo vody
Ženské meno (27. 3.)
Rekreačné zariadenie
Lipový porast
Nadelenia
2
Len
Obyvatelia Ruska
Poklepal
Vyzdobuj
4
Domácke meno Emanuely Hovorí hlúposti
Domácke meno Márie
Ženské meno (30. 1.)
Tropické plody
Letargia Živočích (kniž.)
Tropická rastlina
Tooling Slovakia Automotive
Metrická stopa
Súhlas Primontuj
Nová scéna
3
Dom. meno Oľgy
.UtåRYNX GRGDOD UHGDNFLD þDVRSLVX 5(/$;
číslo 3/2014
5
Označovali dátumom Starý, po anglicky
Ananás, po česky
Osobné zámeno
Orientálne korenie
Revolver Peňažné sústavy štátov
Bodavý hmyz
Národný podnik
1
Cudzie muž. meno
Zátoka
Máš vedomosti
Vysievaj
Patriaca Zorovi
Znížený tón e
Divoko
Savana, pampa
Vracali potravu
Roztápala
Postávaj Overuj testom Osobné zámeno Rastlinný výhonok
Získalo lovom
Pokiaľ však inklinujete k spoločným lyžovačkám, na plánovanie dovolenky by ste sa mali sústrediť skôr. Svojho zamestnávateľa však poznáte najlepšie.
Patriaci Irene
Napodobenina Podopri
Tkanina z jutových vláken
Bývalý názov Sv. Antona Irídium Zatajuj
Vodca kozákov
Poraní ohňom
NBA 1965/14
– Ahoj Žofka, dnes v noci bol u mňa zlodej! Že vraj hľadá peniaze. ...
Starogermán
Náboženská hlava Šiitov Kráča Otec, apo
Nápoveď: ATIKA, IAN, OHIO.
Radón
Prázdniny akéhokoľvek charakteru deti síce potešia, pre rodičov však znamenajú problém navyše v podobe vymýšľania programu. Niektoré z nasledujúcich námetov vám možno ušetria čas alebo prinesú inšpiráciu, ktorá poteší práve vaše ratolesti.
Návšteva starých rodičov je pekným kompromisom medzi uspokojením túžob vidieť svoje vnúčatá na dlhší čas ako len počas nedeľnej návštevy a starosťami, ako ich počas pracovnej doby zabaviť.
Jestvujeme
Znoj
KAM S DEŤMI POČAS VOĽNÝCH DNÍ?
Miestne základné školy či centrá voľného času často ponúkajú rôzne denné aktivity. Pozrite si ich webové stránky či sa informujte priamo u nich. Ponuka denných táborov nie je záležitosťou len letných prázdnin.
Nadstavba nad rímsou
Čpavok
13
Ak má vaše dieťa problém s nejakým predmetom v škole, sedem voľných dní poskytuje ideálnu možnosť na doštudovanie aj formou súkromných hodín. Či tým svojho potomka potešíte, je už iná kapitola. Opýtajte sa ho, ako by samo túžilo stráviť prázdniny. Možno sa môže pridať k aktivitám kamarátov.
14
naše novinky
ŠPORT
MIROSLAV SÁGA: O POSTUPE NA MS ROZHODLA SILA KOLEKTÍVU na Slovensku. Sme radi, že nás podporuje aj mesto Trenčín, Trenčiansky samosprávny kraj a zopár sponzorov. Aj vďaka nim môže u nás mládež športovať. Dalo by sa povedať, že v rámci Slovenska sú u nás vytvorené špičkové podmienky.
Tešiaci sa zverenci trénera Miroslava Ságu. Foto: archív klubu
Po úspešnom kvalifikačnom turnaji vo florbale o postup na MS do Švédska sme sa rozhodli vyspovedať reprezentačného trénera našich florbalistov Miroslava Ságu, ktorý je zároveň aj súčasným trénerom miestneho klubu pôsobiaceho v extralige mužov – 1. FBC Trenčín. Spýtali sme sa ho, okrem iného, aj na kvalifikačné boje o MS ale i na súčasnú sezónu z hľadiska klubovej úrovne.
Ako hodnotíte kvalifikačné súboje o účasť na majstrovstvá sveta, ktoré sa budú konať v decembri vo Švédsku? Kvalifikácia bola veľmi náročná. Dostali sme sa do najťažšej kvalifikačnej skupiny, akú sme mohli dostať. V prvom zápase sme narazili na Srbov, ktorých sme nepoznali. Nakoniec sme zápas s nimi celkom zvládli. Švajčiari nám ukázali, ako sa hrá moderný, rýchly florbal na jeden dotyk, pričom každý hráč bol vysoko technicky a takticky vybavený. Konečný výsledok 10:2 bol však pre nás krutý. Zápas s Estónskom bol pre nás zápasom o život,
no Estónci nás ale prečítali. Zápas s Belgickom nám ešte ponúkol možnosť postúpiť z 3. miesta zo skupiny, čo sa nám po skvelom výkone a výhre 16:1 aj podarilo.
Vyzdvihli by ste niekoho zo svojho mužstva, alebo išlo o kolektívny výkon vašich hráčov? Nemôžem povedať, že mužstvo malo veľa individualít, ale naozaj šlo najmä o silu kolektívu. Mužstvo okolo kapitána Petróciho bolo vyvážené, pozostávalo z mladých benjamínkov, zo strednej generácie, ale i so skúsených hráčov. Odrážajú výsledky vášho mužstva reálne jeho silu, alebo boli v hre ešte badať medzery? Myslím si, že je to naozaj reálny odraz slovenského florbalu. Nemôžeme sa porovnávať napr. so Švajčiarmi. Bolo by to podobné, ako keby ste porovnávali medveďa a trabant. Slovákom ešte chýba častejšia konfrontácia s vyspelými florbalovými krajinami. Na druhej strane, slovenský florbal napreduje, je veľmi populárny u mládeže a aj výsledky, ktoré dosiahol za jeho krátku históriu, nie sú vôbec zlé. Snažíme sa
tímy sveta dobehnúť, no ideme postupne. Snažíme sa hráčov naučiť moderný florbal. Avšak je to ešte dlhý proces vývoja. Chceli by sme behať, ale nevieme ešte ani poriadne chodiť. Vždy sa dá čo zlepšovať, vždy môžeme byť lepší. Tí chlapci, čo u nás tento šport robia, sú školáci, hrajú zadarmo, chodia aj do práce. U nás je to zatiaľ na amatérskej úrovni. Kvalitu klubu, hráčov, či slovenského florbalu robia nadšenci, fanatici alebo rodičia.
Ako hodnotíte súčasnú sezónu na klubovej úrovni. Ste spokojný s aktuálne 5. miestom v tabuľke extraligy mužov? Nakoľko sme úradujúci majster, túto sezónu sme mali veľmi bohatý program. Ako majstri ligy sme hrali minulý rok aj ligu majstrov, kde sa nám nepodarilo postúpiť do semifinále. Po tomto turnaji došlo k obmene kádra a k omladeniu. Odišla nám aj najväčšia osobnosť klubu – kapitán tímu Branislav Kovalčík. Dostali priestor juniori a hráči, čo hrávali menej. Máme teraz mužstvo, ktoré dokáže poraziť lídra, ale s poslednými dokáže hrať aj vyrovnaný zápas. Nie sme
mentálne silní, aby sme dokázali kočírovať zápas v našej réžii vždy tak ako v minulosti. Snažíme sa tento fakt nahradiť našou bojovnosťou a obetavosťou.
Koľko divákov navštevuje vaše zápasy? My sme veľmi radi, že tu, v Trenčíne, sa florbal etabloval. Po futbale a hokeji sme tretím najpopulárnejším športom v meste. Priemerne na extraligu chodí okolo 300 ľudí, ale keď máme ťažšie zápasy, príde do športovej haly aj 500 − 1 000 ľudí, čo je veľmi pekné. Na play-off je to pravidelne okolo 1 000 ľudí, taktiež na ligu majstrov tu bol rovnaký počet divákov. Snažíme sa prioritne dotiahnuť k nám ľudí. Na zápasy je vstup voľný, aby sme tento šport dostali ešte viac medzi ľudí. Chceme, aby sa aj hráčom hralo lepšie. Ako hodnotíte kvalitu slovenskej extraligy? Z toho pohľadu, že momentálne som aj reprezentačný tréner, musím povedať, že kvalita trošku zaostáva. Na môj vkus máme veľmi veľa tímov – 14. Ja by som si vedel predstaviť extraligu 8 – 10-člennú. Smerujem k tomu, že čím viac kvalitných zápasov medzi sebou hráči odohrajú, tým sa lepšie pripravia aj pre reprezentáciu. Hrať zápasy, kde dáte súperovi 15 − 20 gólov, hráčom nič nedajú.
Miroslav Sága. Foto: archív klubu
Aké sú finančné podmienky pre florbal na Slovensku? Poberajú hráči platy? Florbal na Slovensku je čisto amatérsky šport. Momentálna situácia na Slovensku je taká, že až na malé výnimky sa florbalistom nevyplácajú žiadne mzdy. V našom klube sa im však snažíme vytvoriť podmienky, aby tu boli spokojní a myslím si, že tu majú najlepšie podmienky
Chceli by ste niečo odkázať vašim fanúšikom a podporovateľom? Sme veľmi vďační, že si naši fanúšikovia našli cestu k florbalu. Chcel by som im touto cestou poďakovať a odkázať, nech sú nám aj naďalej verní a chodia na zápasy ako doteraz. Chlapci urobia pre úspešnú reprezentáciu mesta Trenčín maximum. Marián Petrík
číslo 3/2014
ŠPORT
15
MIESTO LAŠÁKA SLIPČENKO Do trenčianskej Dukly prišiel brankár, ktorý v Slovenskej Extralige už pôsobil v drese Banskej Bystrice a Popradu. Tento 28-ročný český brankár prikývol na ponuku Dukly Trenčín do konca aktuálnej sezóny. „Potrebovali sme k Adamovi Nagyovi druhého brankára, keby sa náhodou zranil. Nemohli sme ísť do rizika a vsadiť všetko na jediného gólmana. Na juniorov sa ešte spoliehať nemôžeme. Hľadali sme možnosti, voľný bol práve Robert Slipčenko, ktorého poznal aj tréner Milan Staš, a tak sme sa rozhodli angažovať ho,“ povedal pre klubový web Dukly Trenčín jej športový manažér Jozef Daňo.
Slipčenko do Dukly prišiel z poľského klubu JKH GKS Jastrzebie, v ktorého drese odchytal v doterajšej sezóne len 13 zápasov. Pre slovenského fanúšika je však hlavne známy z pôsobenia v Banskej Bystrici na začiatku minulej sezóny, v ktorej drese sa mu darilo aj v úspešnosti zásahov, keď prekročil hranicu 93 %. Taktiež sa „preslávil“ pästným súbojom v zápase Bystrice proti Popradu, keď
Róbert Slipčenko. Foto: TASR/Dušan Hein
vyzval popradského brankára Dušana Sidora. Za tento svoj čin dostal od vedenia ligy šesťzápasový dištanc. Počas svojej doterajšej kariéry tiež pôsobil v drese Sla-
vie Praha, avšak väčšinu času pôsobil v Česku v nižších ligách. V súvislosti s ďalšími posilami sa vyjadril manažér Dukly nasledovne: „Stále hľadáme nejakého hráča, ktorý
by výrazne posilnil náš tím. Musí však byť ozajstnou posilou, nielen priemerným doplnením kádra.“ Marián Petrík, TASR
TROJZÁPASOVÁ BODOVÁ SÉRIA DUKLY Trenčín „raboval“ u majstra
V zápasoch 47. až 49. kola dokázali hokejisti Dukly bodovať. Po prehrách v nájazdoch s Piešťanmi a Skalicou prišla výhra vo Zvolene, ktorá Trenčanov posunula späť na 8. priečku v tabuľke Tipsport Extraligy. 47. kolo prinieslo derby zápas Piešťan a hosťujúceho Trenčína. Hostia začali lepšie a v 17. minúte sa gólom Mikulu ujali vedenia. Domáci zbrane nezložili a otočili stav stretnutia na 2:1. Dukla síce vyrovnala, ale o 3 minúty boli „havrani“ opäť vo vedení. V 50. minúte sa Dukle podarilo vyrovnať, keď sa pripomenul opäť Mikula. V predĺžení gól nepadol, a tak zápas vyústil v samostatných nájazdoch. V nich si počínali lepšie domáci, keď Nagya prekonal Lušňák i Holovič. Asistent trénera Branislav Jánoš bol po zápase s bodom viac-menej spokojný: „Škoda, že sme dlhšie neudrža-
li výsledok 2:2. Máme bod a sme s ním spokojní. Musíme body zbierať, kde sa dá.“
Premrhané vedenie
V 48. kole viedol Trenčín so Skalicou v 32. minúte už 3:0, avšak hostia v rozpätí 3 minút skóre vyrovnali. Gólové hody pokračovali aj v tretej tretine, keď Trenčín opäť dvakrát viedol, avšak Skalica v oboch prípadoch stav zápasu vyrovnala. Za stavu 5:5 zápas pokračoval do predĺženia, kde gól už nepadol. Extra bod pre Skalicu zabezpečil Obdržálek, čím dokonal obrat hostí. „Škoda, že sme nedokázali zvíťaziť, pretože body potre-
Ondrej Rusnák rozhodol o víťazstve Dukly vo Zvolene. Foto: TASR/Radovan Stoklasa
bujeme ako soľ. Chápem, že niektorí hráči nemajú dostatok skúseností, ale v takom prípade musia hrať jednoducho, na čo príliš často za-
búdajú a doplácame na to, pretože naši súperi dokážu tie chyby využívať,“ skonštatoval zápas tréner Dukly Milan Staš.
V 49. kole sa predstavila Dukla na ľade majstrovského Zvolena. Po bezgólovej prvej tretine sa v tretine druhej presadili obe mužstvá po góle hosťujúceho Klímu z 29. minúty a domáceho Zuzina z 37. minúty. V 59. minúte nakoniec tri body pre Duklu zabezpečil vo vlastnom oslabení Rusnák. Tréner Dukly Milan Staš zhodnotil výhru svojich zverencov slovami: „Podarilo sa nám ísť do vedenia a rozhodli sme šťastným gólom, keď sme ustáli záver zápasu i presilovku súpera. Mali sme nad sebou aj nejakú ochrannú ruku, pretože stálo pri nás veľké šťastie.“ (mp), TASR
Spravodajský dvojtýždenník distribuovaný zdarma do domácností a firiem v meste Vydavateľ: 14 news, s. r. o. Sídlo spoločnosti: Konventná 9, 811 03 Bratislava – Staré mesto, Slovenská republika IČO: 46 903 411 Inzercia: obchod@14news.eu Registračné číslo MK SR: EV 4462/11
Naše Novinky Trenčín, náklad 28 500 ks Copyright: 14 news, spol., s. r. o. Všetky práva, vrátane autorských, sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Rozmnožovanie častí alebo celku textov, fotografií, grafov akýmkoľvek spôsobom, v slovenskom, ale aj v inom jazyku bez písomného súhlasu vydavateľa, je zakázané. Vydavateľ nie je zodpovedný za obsah a pravdivosť uverejnených inzerátov a za prípadne spôsobené škody.
info@14news.eu
16
naĹĄe novinky
Ĺ PORT
.8=0,129(- 9ĂŠ.21 327(â,/ 6/29(16.e â325729e 262%1267, Hoci uĹž preĹĄlo viacero dnĂ od zisku zlatej medaily Anastasiou Kuzminovou na ZimnĂ˝ch olympijskĂ˝ch hrĂĄch v SoÄ?i, dobrĂ˝ pocit stĂĄle hreje nejednĂŠho SlovĂĄka. RodĂĄÄ?ka z Ruska poteĹĄila aj mnohĂŠ slovenskĂŠ ĹĄportovĂŠ osobnosti, ktorĂŠ pozitĂvne zareagovali na jej medailovĂ˝ Ăşspech v biatlonovom ĹĄprinte Ĺžien na 7,5 kilometra. PrinĂĄĹĄame ich pocity a nĂĄzory. PodÄža plavca KlobuÄ?nĂka uĹž mĂĄme dokonca istĂş vĂĹĽazku ankety Ĺ portovec roka pre rok 2014. JĂĄn Filc, bĂ˝valĂ˝ hokejovĂ˝ trĂŠner: „Anastasia je vynikajĂşFRX ĂŁSRUWRYN\Ä–RX D JUDWXOXMHPH MHM N YHÄ?NpPX ~VSHFKX 1HVWiYD VD ĂžDVWR DE\ ĂŁSRUWRYHF REKiMLO VYRMH SRVWDYHQLH SR ĂŁW\URFK URNRFK Y WDNHMWR ĢDĂĽNHM GLVFLSOtQH -H WR SUH Ä–X DNR DM MHM WtP YHÄ?Np Y\]QDPHQDQLH Âł Dominik HrbatĂ˝, bĂ˝valĂ˝ tenista: Ă„$QDVWDVLL YHÄ?PL JUDWXOXMHP 9\KUDĢ GYH ]ODWp PHGDLO\ QD RO\PSLiGH ]D ĂŁW\UL URN\ MH QLHĂžR ~ĂĽDVQp /HQ YHÄ?Nt ĂŁDPSLyQL VD GRNiĂĽX NRQFHQWURYDĢ QD WDNpWR ĢDĂĽNp SUHWHN\ D GYDNUiW ]D VHERX LFK Y\KUDĢ 1D VYHWH MH OHQ QLHNRÄ?NR WDNĂŞFK D $QDVWDVLD SDWUt PHG]L QLFK 9LH ]DSQ~Ģ Y SUDYHM FKYtOL D NRQFHQWURYDĢ VD QD QDMOHSĂŁt YĂŞNRQ Âł Jozef Golonka, bĂ˝valĂ˝ hokejista: Ă„7RWR MH ~ĂĽDVQĂŞ KLVWRULFNĂŞ YĂŞVOHGRN DM ]R VYHWRYpKR KÄ?DGLVND 9 SULHEHKX ĂŁW\URFK URNRY ]tVNDOD GYH ]ODWp PHGDLO\ QD GYRFK RO\PSLiGDFK ĂžR VD PiORNRPX SRGDUt 9ĂŞVOHGRN MH QDGĂŁWDQGDUGQĂŞ YRMGH GR GHMtQ VYHWRYpKR ELDWORQX *UDWXOXMHP MHM QDR]DM QLHĂžR QHVNXWRĂžQp 9ĂŁHWFL PXVtPH E\Ģ KUGt ĂĽH PiPH WDN~ ĂŁSRUWRYN\Ä–X D UHSUH]HQWXMH SUiYH QDĂŁX NUDMLQX Âł TomĂĄĹĄ KlobuÄ?nĂk, plaveckĂ˝ olympionik: Ă„-H WR REURYVNĂŞ ~VSHFK VORYHQVNpKR ĂŁSRUWX 0\VOtP ĂĽH KRFL MHM YLDFHUt QHG{YHURYDOL RSlĢ GRNi]DOD VYRMX YĂŞQLPRĂžQRVĢ $ RVREQH VL P\VOtP ĂĽH XĂĽ WHUD] UR]KRGOD R VYRMRP WULXPIH Y DQNHWH âSRUWRYHF URND 65 Âł Jozef GĂśnci, bronzovĂ˝ medailista z OH v streÄžbe: „AnasWDVLD MH QDR]DM YHÄ?PL GREUH SULSUDYHQi DVSRÄ– VD WDN MDYLOD SR EHĂĽHFNHM DM VWUHOHFNHM VWUiQNH '~IDP ĂĽH WHQWR ~VSHFK NRPSHWHQWQĂŞFK RVORYt D VORYHQVNĂŞ ĂŁSRUW ] WRKR Y\ĢDĂĽt 1DVĢD YĂŁDN EROD QDMYlÞãtP IDYRULWRP QD ~VSHFK D SRGDULOR VD MHM WR SRWYUGLĢ Âł EE 7$65
PRIHLĂ S SA A POMÔŽ NĂ M S KAMPAŇOU HÄ˝ADĂ ME Ä˝UDĂ? DO VOLEBNĂ?CH KOMISIĂ? K VOÄ˝BĂ M NA EUROPOSLANCA, KTORÉ SA USKUTOÄŒNIA 24. MĂ JA 2014, KDE PREDSTAVĂ?ME 13 KANDIDĂ TOV.
DELEGĂ T VO VOLEBNEJ KOMISII InformĂĄcie, ktorĂŠ od vĂĄs potrebujeme:
meno a priezvisko
V prĂpade zĂĄujmu zastupovaĹĽ stranu TIP vo volebnĂ˝ch komisiĂĄch, kontaktujte nĂĄs:
adresa
www.strana-tip.sk/okrskar
dĂĄtum narodenia
DelegĂĄtom vo volebnej komisii sa stanete zloĹženĂm sÄžubu tomu, kto zvolĂĄ zasadnutie volebnej komisie. Do volebnej komisie sa mĂ´Ĺžete hlĂĄsiĹĽ do 23. 2. 2014.
tel.: 0908 057 597 NTN 1952/14
telefĂłn