naše novinky
SPEKTRUM
AKO VNÍMATE VEĽKONOČNÉ TRADÍCIE?
ANKETA
4
Veľkonočné sviatky bývali v regióne Liptova spojené s rôznými zvykmi. Nešlo len o významné dni v živote kresťana, ale aj ľudové obyčaje. Ako ich dnes vnímajú Liptáci? Jozef Ako dieťa som chodil kúpať dievčatá. Teraz tomu už tak nie je. Túto zábavu nechávam mladším.
Pohľad na synagógu z ulice Podhora.
NÁVRAT KULTÚRNEHO ŽIVOTA DO SYNAGÓGY
Karolína S Veľkou nocou súvisia zvyky ako oblievačka. Chlapci niekedy oblievajú vodou, ale ja som radšej za voňavku.
Alena Ako vedúca dedinskej folklórnej skupiny Sliačanka v Liptovských Sliačoch každoročne organizujem podujatia, ktoré súvisia so zachovávaním obyčajov v našej dedine. Samozrejme, že nezabúdame ani na jarné zvykloslovie a Veľkú noc. Tradične vynášame Murienu, na Veľkonočnú nedeľu chodíme do kostola v krojoch.
Dávid Veľká noc je samozrejme šibačka a oblievačka. S otcom chodím oblievať ženy a dievčatá v našej rodine.
Žiadosť o financovanie projektu nazvaného Návrat kultúrneho života do ružomberskej synagógy z Regionálneho operačného programu (ROP) predložilo mesto Ružomberok. Uvedenú výzvu zverejnilo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. „Mesto Ružomberok rekonštruuje synagógu od roku 2013 zo svojich zdrojov. Po ukončení prác vznikne nový kultúrny stánok pre široké spektrum kultúrnych aktivít
a foriem. Príspevok z ROP chceme použiť na doplnenie existujúcej obnovy synagógy. Z neho budeme financovať reštaurátorské práce v interiéri synagógy, ktoré majú stáť 85-tisíc eur. Okrem toho, z dotácie uhradíme aj opravu strechy v sume 80-tisíc eur. Žiadame aj 34-tisíc eur na interiérové vybavenie objektu. Celkove to má predstavovať 199-tisíc eur a spoluúčasť mesta na financovaní bude maximálne 9 950 eur,“ uviedol zástupca primátora S. Bella.
Cieľom žiadosti o financovanie grantu je rozšírenie rekonštrukcie o prvky, ktoré neboli súčasťou plánovanej obnovy synagógy, ale majú výrazný vplyv na kvalitu výsledného diela a jeho dlhovekosť. Podľa slov S. Bellu v prípade schválenia grantu bude mesto uvažovať o spôsobe správy synagógy. Uvažujeme, že by správcom a prevádzkovateľom mohla byť naša mestská organizácia Kultúrny dom Andreja Hlinku v Ružomberku, Text a foto: Tibor Šuľa
VERNÍ ODKAZU A. HLINKU
Mirka Mňa chodia kúpať spolužiaci, alebo z rodiny. Nemám rada vodu, radšej som za voňavku.
Text a foto: (šu)
ný 19. júna 1927. Dokončenú stavbu posvätil a odovzdal do užívania 30. decembra 1928 spišský biskup Ján Vojtaššák. Na stavbu daroval celý svoj majetok Otec národa Andrej Hlinka a finančne prispeli aj americkí Slováci, povedal predseda RKK Milan Paučula. Doplnil, že si váži prístup mesta Ružomberok, ktoré bude v dňoch 26. až 28. septembra organizovať celoslovenské spomienkové oslavy v meste venované A. Hlinkovi.
Predovšetkým prípravami vlastných aktivít a podujatí pri príležitosti 150. výročia narodenia kňaza, politika a národovca Andreja Hlinku sa nieslo valné zhromaždenie Ružomberského katolíckeho kruhu (RKK). Uvedená osobnosť stála aj na čele spomínaného kruhu. Zásluhou RKK, ako aj pričinením A. Hlinku vyrástol v centre Ružomberka rozsiahly hotelový a kultúrny stánok. Projekt objektu vypracoval architekt J. Peško. Základný kameň budovy bol polože-
Andrej Hlinka. Foto: TASR/Archív
Text a foto: (šu)