Dvojtýždenník
27 800 ks
Príloha
zdravie Ročník: II. číslo. 09/2013 Dátum vydania: 16. 5. 2013
Lučenec
Nová operačná sála
V Rúbanisku pribudnú byty
Vidinský kotlík rozvoniaval
LAFC doma vyhral
str. 2 V lučenskej nemocnici pribudla operačná sála aj nové vybavenie, mala by sa skrátiť čakacia doba na zákroky.
str. 4 Lučenec sa snaží riešiť nepriaznivý demografický vývoj mesta aj výstavbou nových bytov, ktoré po kolaudácii prejdú do vlastníctva mesta.
str. 7 Vo Vidinej sa súťažilo vo varení guľáša, pred obecným úradom sa dymilo z 12 kotlov súťažiacich družstiev.
str. 12 Po prehraných zápasoch musel LAFC Lučenec doma bodovať naplno, aby nespadol do zostupových vôd.
NA LETISKU SA PREDVIEDLI UNIKÁTNE MAŠINY Na boľkovskom letisku pri Lučenci mali počas prvej májovej soboty sólo supervýkonné vozidlá, vyleštené tuningové kreácie a extrémne audio zástavby v automobiloch. Konal sa tam totiž už tradične Power fest 2013 – 1. kolo 9. ročníka slovenského šprintérskeho šampionátu áut a motocyklov. Ideálne, polooblačné jarné počasie aj v tomto roku prilákalo obrovský počet návštevníkov a pretekárov z celého Slovenska i zahraničia, ktorí si zmerali sily v disciplíne šprint na 201 m. Do pretekov sa zaregistrovalo množstvo unikátnych mašín so silným výkonom, a tak núdza o kúdole zo spálených pneumatík pri ich zahrievaní na ostré štarty nebola. Celodenný rev ostrých motorov sprevádzalo v areáli prebiehajúce zápolenie o cenné poháre v rámci 1. kola seriálu upravených áut Tuning Battle 2013, ktorého sa zúčastnili desiatky nádherných kreácií z domova i susedných Čiech. Vo vyhradenej zóne pre leštenky, veterány a luxusné skvosty prebiehala aj súťaž merania decibelov auto hi-fi, doplnená meraním hlučnosti výfukov. Ďalším veľkým lákadlom fanúšikov rýchlej jazdy šmykom bola driftérska exhibícia profesionálnych jazdcov. Umenie točiť volantom predviedol domáci matador Majo Janeček, ktorého v špeciáli BMW E30 prestrie-
dal aj Peter Vahančík. V tandemovej show ich sprevádzal Tomáš Ježek na prekrásnej technike Nissan Silvia S14. Zaujímavým spestrením rodinného programu v sektore "tuningového jarmoku" boli bezplatné herné konzoly Play Station 3 a navyše
aj adrenalínová atrakcia Aerotrim trenažér beztiažového stavu.
Šprint nadupaných áut
Samotné šprintérske preteky odštartovali krátko po pol desiatej meranými kvalifikačnými jazdami, s vyčlene-
nými intervalmi pre jedno a dvojstopové vozidlá. Registrácia motocyklov bola ukončená o 12. hodine a o 13.30 začali finálové boje o pódiové umiestnenia. Pokračovanie na strane 15
2
novinky
SPRAVODAJSTVO
BURZA OBLEČENIA A DETSKÝCH POTRIEB Mesto Lučenec a Mestská tržnica vás pozývajú na Burzu oblečenia a iných detských potrieb do priestorov Mestskej tržnice. Deti rastú a nikdy pre ne nie je dosť oblečenia a hračiek. Práve na tejto burze môžete kúpiť, či predať všetko možné i nemožné pre vaše ratolesti. Burza bude v nedeľu 19. mája od 7.hodiny ráno.
I. MAJÁLES LUČENSKÝCH MUZIKANTOV Reštaurácia Biela labuť v mestskom parku bude hostiť hudobníkov zo širokého okolia Lučenca. Lučenskí muzikanti, ROCK REBELS PRODUCTION a Mesto Lučenec pre vás pripravilo netradičnú zábavu, v ktorej budete môcť vidieť viacero hudobných skupín rôznych žánrov na jednom mieste. Organizátori chcú spojiť niekoľko muzikantských generácií, a tak budete mať možnosť vidieť "starých pánov" muzikantov, ktorí Lučencu a širokému okoliu kraľovali v 70-tych a 80-tych rokoch minulého storočia, ako aj mladšie ročníky. Majáles a bude konať 25. mája 2013 od 15. hodiny do neskorých nočných hodín. Pre najmenších budú nachystané rôzne atrakcie: trampolína, nafukovací skákací hrad, jazdenie na koni, cukrová vata, maľovanie na tvár a iné.
HALIČSKÁ MOTORKÁREŇ Motoveteráni vás pozývajú na 8. Haličskú motorkáreň. Priaznivci motoriek prídu ukázať svoje stroje do Haliče v dňoch 25. a 26.mája. Počas dvoch dní budete mať možnosť uvidieť nové závodné motorky, ale aj vyblýskané veterány. Dobrým zvykom býva aj promenádna jazda motoriek na trase Halič – Lučenec. O vynikajúcu zábavu sa postará Jožo Pročko.
MDD V MESTSKOM PARKU Deň, ktorý na celom svete patrí deťom, sa nemôže zaobísť bez hier a zábavy. Rodinné dopoludnie plné hier, zábavy a kultúrneho programu na vás čaká v Mestskom parku 1. júna od pol desiatej ráno.
VÝSTAVA KOMPENZAČNÝCH POMÔCOK Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska v spolupráci s mestom Lučenec pripravili výstavu pomôcok pre nevidiacich a slabozrakých. Cenu svojho zraku si bežne neuvedomujeme. Jeho hodnotu zistíme až keď ho začneme strácať. Aké pokroky dosiahla veda a výskum v oblasti zdravotných pomôcok pre nevidiacich môžete spoznať aj prostredníctvom tejto výstavy. Súčasťou podujatia je aj odborný seminár. Výstava sa uskutoční v priestoroch Mestského úradu Lučenec 30. mája od 9. hodiny.
MUDr. Mahmoud Zaher a Mgr. Miroslava Lenhardová, počas prehliadky novej operačnej sály.
NOVÁ OPERAČNÁ SÁLA A VIAC LÔŽOK V NEMOCNICI V lučenskej nemocnici pribudla ďalšia operačná sála, v ktorej sa majú vykonávať predovšetkým operácie očí. V ostatných sálach majú nové vybavenie. Takýmito opatreniami sa má skrátiť čakacia doba na operačné zákroky. Zvýšenie komfortu pacientov a lekárov. To je hlavný cieľ súčasného vedenia lučenskej nemocnice. K tomu má prispieť aj zrekonštruovaná operačná sála v novom pavilóne nemocnice. V poradí ôsma sála má slúžiť najmä pacientom, ktorých čaká operácia očí. Doterajší počet operačných sál už nemocnici nestačil, pacienti museli dlhšie čakať na zákroky. „V lučenskej nemocnici máme osem operačných odborov. Chceli sme, aby každý z nich mal svoj priestor,“ vysvetľuje MUDr. Zaher Mahmoud, primár oddelenia centrálnych operačných sál. „Denný operačný plán je veľmi nahustený. Preto sme sa rozhodli vybudovať novú sálu. Bude vyhradená pre operácie očí. Vytvorí sa tak priestor pre vyťažené odbory ako traumatológia a ortopédia,“ pokračuje Mahmoud.
Nárast pacientov Matej Holý
Za posledné roky lučenská nemocnica zaznamenala nárast pacientov od vtedy, keď bola
zrušená lôžková časť nemocnice v Poltári. Podľa slov Zahera Mahmouda nemocnicu vyhľadávajú aj ľudia z Detvy, Veľkého Krtíša, či Rimavskej Soboty. „Rekonštrukcia sa netýka len tejto operačnej sály. Postupne sa obnovovali steny, podlahy aj v ostatných operačných sálach. Pribudlo aj nové zariadenie vo viacerých priestoroch,“ hovorí vedúca sestra oddelenia Mgr. Miroslava Lenhardová. Na rekonštrukciu sál a nákup novej techniky preinvestovala nemocnica viac ako sto tisíc eur. Celú sumu uhradili z vlastných zdrojov nemocnice a príspevkov sponzorov.
Nové vybavenie
Pre zefektívnenie práce boli presťahované infekčné oddelenie a oddelenie patologickej anatómie. „Takýmto spôsobom sa skráti čas potrebný na histologické vyšetrenie počas operácie. Ušetríme tak námahu zdravotným sestrám a lekár sa dozvie výsledok vyšetrenia skôr,“ hovorí Július Höffer, riaditeľ
NsP Lučenec. Do budúcnosti plánuje nemocnica zakúpiť aj nové vybavenie pre ortopédov, vŕtačku pre traumatologickú a ortopedickú sálu v hodnote asi dvadsaťpäťtisíc eur. „V priebehu mesiaca sa chystáme otvoriť zrekonštruované oddelenie na liečbu dlhodobo chorých. Rozšírili sme počet lôžok z tridsať na päťdesiat,“ uviedol Höffer.
Oprava chodníka
Vedenie nemocnice plánuje v najbližšej dobe vybaviť novým asfaltovým povrchom aj chodník v šírke deväť metrov. Chodník spája starú a novú budovu nemocnice. „Po tomto úseku denne prejde množstvo ľudí a pacientov na vozíkoch, ktorých preváža zdravotnícky personál. Vozíky sa na hrboľatom chodníku ničia, nehovoriac už o námahe zdravotníkov,“ vysvetľuje riaditeľ. Predpokladané náklady na rekonštrukciu chodníka predstavujú vyše trinásťtisíc eur. Text a foto: Matej Holý
SPRAVODAJSTVO
číslo 08/2013
3
NOVÉ NÁMESTIE MÁ SLÚŽIŤ VŠETKÝM Zrekonštruované námestie v Divíne sa konečne dočkalo svojho otvorenia. Spoločný priestor pre obyvateľov obce dostal nový vzhľad, v ktorom dominuje zeleň, fontána a kruh družnosti. Od dokončenia hlavných prác uplynul už takmer rok. S otvorením námestia sa vedenie obce neponáhľalo, zrejme čakali na opravu cesty. Poslednú rekonštrukciu námestia v obci Divín urobili ešte v šesťdesiatych rokoch. Veľkú plochu kompletne vyasfaltovali, zmizli však dominanty priestoru ako morový stĺp, či historická studňa. Pri plánoch obnovy sa počítalo aj s ich znovuzaradením do priestoru.
Plány obnovy
„Už v roku 2001 sme vypracovali projektovú dokumentáciu pre rekonštrukciu námestia. Vychádzali sme z územného plánu, ktorý bol
schválený mnoho rokov dozadu. V dobe, keď sa črtal územný plán obce, nebol dostatok financií na realizáciu rekonštrukcie. Museli prísť dotácie z eurofondov,“ hovorí Ing. Jozef Pikula, vedúci tímu architektov. „Rozloženie historických a súčasných stavieb na námestí je podľa môjho názoru veľmi dobre situované. Nachádza sa tu kostol, bývalá cirkevná škola, na kopci hrad, ale aj novšie budovy ako obchodný dom a kultúrny dom. Námestie je priestor, ktorý tieto prvky spája,“ pokračuje Pikula. Podľa jeho slov možno priestor rozdeliť na dve časti. Jedna je sakrálna, v ktorej dominuje kostol. Siaha
až po znovuosadený morový stĺp so sochou Panny Márie. V druhej časti sa nachádza historická 22 metrov hlboká studňa a fontána, okolo ktorej bol vytvorený lavičkami a zeleňou takzvaný kruh družnosti. Tento priestor umožňuje oddych a stretávanie sa ľudí pri rôznych príležitostiach.
Vyriešili sa problémy
„Z realizáciou prác na námestí sme mali nemalé problémy. Hlavne kvôli pohybu ľudí a áut v priestore. Námestie sa nedalo jednoducho uzavrieť,“ vysvetľuje starosta obce Ján Koza. Ako uviedol vo svojom príhovore, rekonštrukcia vyriešila aj zlú dopravnú situáciu a vylepšila estetiku
priestoru. „Na námestí je momentálne tisíc metrov štvorcových zelene a niekoľko desiatok stromov. Pred tým bol pohyb áut neregulovaný, teraz sú križovatky vybavené novým dopravným značením,“ hovorí starosta. Na projekte a rekonštrukcii námestia sa preinvestovalo 880 000 eur. Z nich päť percent hradila obec, desať percent tvorili prostriedky zo štátneho rozpočtu a osemdesiat percent bolo uhradených z fondov EÚ. Na súčasnú podobu námestia majú však obyvatelia zmiešané názory. Mnohým prekáža nedostatok par-
kovacích miest v blízkosti obchodov a kostola.
Postavili máj
Pri príležitosti otvorenia námestia vystúpili aj deti zo Základnej školy v Divíne a miestny spevokol. Svojím humorom a výrečnosťou sprevádzal slávnosťou rodák z Divína, moderátor Martin Kopor. V závere programu za pomoci dobrovoľných hasičov a folklórnej skupiny z Haliče postavili divínčania máj. Text a foto: Matej Holý
1200 € v hotovosti a na ruku z 3000 áut za najlepšie ceny v SR.
Tablet
z Preverené autá po 1.–2. majiteľovi.
Pri kúpe auta nad 4000 €, či už v hotovosti, alebo na splátky
z Rýchle a jednoduché schválenie úveru do 10 min.
z 24 mesiacov garancie na mechanický stav auta!
ako bonus!
Ford Focus v ponuke 100x
Škoda Octavia v ponuke 280x mesačne od 62 €
mesačne od 71 €
Vykúpime vaše auto!
Peniaze ihneď
a v hotovosti. DIESEL
DIESEL
4999 €
rok 2008
FORD FOCUS COMBI, 78 952 km, 1.6TDCi, 80 kW, nové v SR, 1. majiteľ, servisná knižka, klimatizácia a viac.
5999 €
rok 2007
ŠKODA OCTAVIA, 79 278 km, 1.9TDi, 77 kW, nové v SR, servisná knižka, automatická klimatizácia a viac.
ZĽAVA 500–2000 € NLC 540/13
Zavolajte si pre svoju zľavu!
0800 100 100 7 dní v týždni 7:00–22:00
LUČENEC, Zvolenská cesta 531 PO–NE 9:00–21:00
Volajte zadarmo pre ocenenie vášho auta Ocenenie on-line na www.aaaauto.sk
Prezentované ceny vozidiel platia pri kúpe vozidla na úver. Reprezentatívny príklad: Škoda Fabia rok 2012, 1.2TSI. Cena 10 000 €. Akontácia 30 %, tj. 3500 €. Doba trvania úveru 60 mesiacov. RPMN 11,6 %. Mesačná splátka 141,50 €. Celková výška spotrebiteľského úveru (obstarávacia cena mínus podiel zákazníka na obstarávacej cene) 6500 €. Celková výška splatná spotrebiteľom (splátka x počet splátok mínus akontácia) 8490 €. Úroková sadzba 11,6 %. Podmienkou získania úveru je dohodnutie poistenia. Podmienky spotrebiteľského úveru u konkrétneho vozidla sa môžu líšiť.
z 0% akontácia. Nepotrebujete hotovosť!
Nedá sa kombinovať s inými akčnými ponukami.
11 pobočiek v SR
novinky
TÉMA
AKO HODNOTÍTE PONUKU BYTOV V LUČENCI?
ANKETA
4
Väčšinu bežných ľudí to raz čaká. Reč je o kúpe, alebo stavaní si vlastného bývania. Kto si chce v Lučenci kúpiť byt, musí zvážiť nielen cenu, ale všímať si aj iné faktory. Medzi ne patrí napríklad poloha, dostupnosť občianskej vybavenosti, alebo parkovanie. Mnohé z týchto požiadaviek spĺňajú nové nájomné byty v Rúbanisku III. Opýtali sme sa ľudí v uliciach mesta, aká je podľa nich ponuka bytov v Lučenci, prípadne či by chceli bývať v mestskej časti Rúbanisko. Kinga, 33 rokov Myslím si, že bytov je dosť, no zatiaľ som ešte byt nekupovala. Pokiaľ sa v Lučenci nové byty stavajú, je to len dobré. Napríklad tie v Rúbanisku sú veľmi pekné. Radovan, 37 rokov Bytov je dostatok, len peňazí majú ľudia málo. Nové byty v Rúbanisku nie sú podľa mňa až taký dobrý nápad. Do Rúbaniska sa dlhodobo sťahujú neprispôsobiví občania. Veľmi by som zvážil ponuku v tejto lokalite.
V RÚBANISKU PRIBUDNÚ ČOSKORO NOVÉ BYTY Lučenec sa snaží riešiť nepriaznivý demografický vývoj mesta. Jedným z opatrení je aj výstavba nových bytov, ktoré po kolaudácii prejdú do vlastníctva mesta. Nájomné pre občanov tak má byť výhodnejšie.
Ján, 26 rokov Zatiaľ si byt nezháňam, pretože bývam v rodinnom dome. Pokiaľ by som si ale našiel prácu v meste, presťahoval by som sa. Všetko by záležalo od financií. Amália, 20 rokov Bytov je dostatok, len za ne majitelia veľa pýtajú. V najbližšej dobe plánujem kúpiť byt. Veľmi sa mi páči napríklad mestská časť Opatová. Viem o tom, že stavajú byty aj v Rúbanisku. Alžbeta, 38 rokov Nie som síce z Lučenca, ale pokiaľ by som na to mala prostriedky, presťahovala by som sa do mesta. Lokalita nie je pre mňa to najdôležitejšie, hlavná vec že mám bývanie. Jarmila, 25 rokov Bytov je v Lučenci dosť, len nie každý si takéto bývanie môže dovoliť. Počula som o nových bytoch v Rúbanisku, ale nechcela by som tam žiť. Nepáčia sa mi niektorí ľudia, ktorí tam bývajú.
Rúbanisko III je okrajovou časťou mesta Lučenec. Práve tu už dlhší čas chátralo nedokončené stavenisko. Po jeho odkúpení stavebnou firmou Kolek s. r. o., sa začalo s postupnou obnovou a prestavbou nevyužitého objektu. Koncom roku 2013 by malo byť skolaudovaných 36 bytov a ponúknutých na odpredaj mestu. „Siedmeho februára 2013 bola mestu Lučenec doručená ponuka od spoločnosti Kolek s.r.o. na odpredaj bytového domu s 36 bytovými jednotkami v lokalite Rúbanisko III. Jedná sa o I. etapu prestavby rozostavaného objektu na byty, ktoré by po odkúpení mestom Lučenec slúžili ako nájomné byty pre občanov, spĺňajúce podmienky pre poskytnutie dotácie zo Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB) a Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja,“ uviedla hovorkyňa Mesta Lučenec, Mária Horňáková.
Žiadateľov je mnoho
Text a foto: Matej Holý
O nové byty je podľa informácií z mestského úradu enormný záujem. V rámci marketingového prieskumu z roku 2012 prejavilo záujem 64 záujemcov. „V súčasnej dobe evidujeme 101 záujemcov, z toho je približne dvadsať percent žiadateľov bývajúcich mimo mesta Lučenec,“ uviedla hovorkyňa. Nájomné byty budú určené pre aj pre obyvateľov s nižšími príjmami. Opráv-
neným žiadateľom, podľa podmienok zverejnených mestom, je osoba žijúca v domácnosti s mesačným príjmom najviac vo výške trojnásobku životného minima. Pokiaľ v domácnosti bude žiť žiadateľ s ťažko zdravotne postihnutým, či nezaopatreným dieťaťom, ich príjem nesmie presiahnuť štvornásobok životného minima. Ostatné podmienky sa žiadatelia môžu dozvedieť na mestskom úrade. „Nájomný byt financovaný zo ŠFRB a dotácií, je pre budúceho užívateľa výhodnejší, ako kúpa jestvujúceho bytu. Pri nájomnom byte bude nájomník platiť mesačne menej, ako keď získa byt do osobného vlastníctva,“ vysvetlila Horňáková. V ponuke sú dvojizbové byty s nájomným od 131 €. Trojizbový vyjde na 215 € mesačne, pričom v cene je zahrnutá výška nájomného a náklady na energie. Počas prvej etapy
bude vybudovaných aj 12 garáží, ktoré si budú môcť záujemcovia odkúpiť od realizátora výstavby.
Bytov ešte pribudne
V druhej etape by v Rúbanisku malo pribudnúť ďalších 52 bytov. Na ich nákup v budúcnosti mesto plánuje využiť dotácie zo štátneho rozpočtu. „Mesto byty odkúpi len v tom prípade, ak získa spomenutú dotáciu. V prípade neúspešnosti zostanú byty vlastníctvom spoločnosti Kolek s.r.o.,“ upozorňuje hovorkyňa. Všetky byty budú slúžiť ako nájomné počas trvania úveru, o ktorý mesto plánuje požiadať. Úver by Lučenčania mali splatiť za najbližších tridsať rokov. V programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Lučenec sa ráta aj s výstavbou bytov v lokalite Modré Zeme. Text a foto: Matej Holý
PROFIL
Ä?Ăslo 08/2013
5
OSOBNOSTI NOVOHRADU: FERO MRĂ Z VĂ˝tvarnĂk, pedagĂłg, karikaturista, satirik, autor komiksov, ktorĂ˝ zĂskal vĂ˝znamnĂŠ ocenenia na mnohĂ˝ch vĂ˝stavĂĄch doma i v zahraniÄ?Ă, riaditeÄž ZĂĄkladnej umeleckej ĹĄkoly, Ä?erstvĂ˝ ĹĄesĹĽdesiatnik, ale hlavne skvelĂ˝ Ä?lovek – Mgr. FERO MRĂ Z.
Autor komiksov a ĹĄĂŠfredaktor komiksovĂŠho Ä?asopisu BUBLINKY, uznĂĄvanĂ˝ satirik a karikaturista hovorĂ: „VĂĄĹžim si skvelĂş prĂĄcu skvelĂ˝ch ÄžudĂ, a nehovorĂm len o vĂ˝tvarnĂctve. PretoĹže, ak robota nie je urobenĂĄ poctivo z duĹĄe, zo srdca tak sa to prejavĂ.“ A rozhovorĂ sa, Ĺže ak chce namaÄžovaĹĽ obraz, tak nie preto, Ĺže mu zostala farba. MusĂ robiĹĽ mnoho pokusov, kĂ˝m dospeje do ĹĄtĂĄdia, keÄ? je s robotou spokojnĂ˝ a mĂ´Ĺže sa pod Ĺˆu podpĂsaĹĽ. Pritom robĂ celĂ˝ Ĺživot umenie, ktorĂŠ sa vyznaÄ?uje neskutoÄ?nou pominuteÄžnosĹĽou. KarikatĂşra a kreslenĂ˝ humor je natoÄžko „vĂĄĹženĂ˝â€œ, Ĺže autor nieÄ?o vymyslĂ, narobĂ sa s tĂ˝m, kĂ˝m to dostane do zrozumiteÄžnej podoby a na druhĂ˝ deĹˆ si uĹž robotnĂk zabalĂ desiatu do jeho „diela“. Jeho prĂĄca vyĹĄla na „psĂ tridsiatok“, aj keÄ? poteĹĄila. Inak sĂş na tom autori pesniÄ?iek, ktorĂŠ sa hrajĂş aj niekoÄžko rokov v rĂĄdiĂĄch a autorom plynĂş tantiĂŠmy, lebo sĂş nadÄ?asovĂŠ. Aj karikatĂşra je nadÄ?asovĂĄ, len ju nikto ju nebude opakovane vystavovaĹĽ, lebo ide o aktuĂĄlnu tĂŠmu v danĂ˝ Ä?as. A tak sa vĂ˝tvarnĂci stretĂĄvajĂş dnes len sporadicky, keÄ? nie-
kto nieÄ?o vyhrĂĄ, pretoĹže ĂsĹĽ na vĂ˝stavu inĂŠho autora do inĂŠho mesta, na to nie sĂş peniaze. Ä˝udia si buÄ? zĂĄvidia, alebo sa nenĂĄvidia, alebo hovoria iba o peniazoch. „Kapitalizmus nieÄ?o v nĂĄs zdevastoval. Ja som vyrastal na Ăşplne inĂ˝ch koreĹˆoch, v inĂ˝ch podmienkach. Mne tĂĄto doba jednoducho nevyhovuje,“ priznĂĄva Fero MrĂĄz. A pokraÄ?uje Ăşvahou, Ĺže kapitalizmus je zriadenie iba pre vyvolenĂş vrstvu bohatĂ˝ch a arogantnĂ˝ch ÄžudĂ bez ĹĄkrupulĂ. Ale tĂ˝ch normĂĄlnych je drvivĂĄ väÄ?ĹĄina. SĂş to Äžudia, ktorĂ nechcĂş klamaĹĽ, nechcĂş okrĂĄdaĹĽ. ChcĂş iba ĂsĹĽ rĂĄno do roboty, poctivo robiĹĽ a veÄ?er pozrieĹĽ v televĂzore nieÄ?o rozumnĂŠ. KarikatĂşry Fera MrĂĄza boli vĹždy o veciach, ktorĂŠ ho rozÄ?uÄžovali, o dobe v ktorej Ĺžijeme a svojou robotou na tie veci poukazoval. Ako zdĂ´raznil: „Ja mĂ´Ĺžem prestaĹĽ robiĹĽ karikatĂşru tohto typu, keby som Ĺžil v krĂĄsne harmonickej spoloÄ?nosti, kde by nebolo Ä?o kritizovaĹĽ. Ĺ˝e sa zobudĂĹĄ a si ĹĄĹĽastnĂ˝ Ä?lovek. Vtedy by karikatĂşra tohto typu nemusela byĹĽ, bola by zbytoÄ?nĂĄ.“ Ako vidĂ satirik, Ä?o by Novohradu pomohlo? „SamotnĂŠmu Novohradu nepomĂ´Ĺže niÄ?. To musĂ Slovensku pomĂ´cĹĽ nieÄ?o, lebo Novohrad je jeho sĂşÄ?asĹĽou. Ä˝udia, ktorĂ rozhodujĂş o naĹĄich spoloÄ?nĂ˝ch peniazoch by mali myslieĹĽ na tĂ˝ch, Ä?o im tie peniaze dali a nie na svoje vlastnĂŠ vreckĂĄ. LenĹže takĂ Äžudia sa nenarodili. PretoĹže Ä?lovek je ako tiger alebo lev na púťti. Je takĂ˝ istĂ˝ dravec, ako lev zabije kaĹždĂş zebru na okolĂ, keÄ? je hladnĂ˝, tak Ä?lovek je väÄ?ĹĄinou takĂ˝, Ĺže okradne druhĂŠho, lebo je dravec a mĂĄ to v sebe. Ä˝udia ako druh nemĂ´Ĺžu byĹĽ dobrĂ, uĹž zo zĂĄsady.“ Fero MrĂĄz absolvoval mnoĹžstvo vĂ˝stav a zĂskal mnohĂŠ vĂ˝-
HasiÄ?i súżaĹžia poÄ?as V. roÄ?nĂka Majstrovstiev SR vo vyslobodzovanĂ zranenĂ˝ch osĂ´b z havarovanĂ˝ch vozidiel poÄ?as vĂ˝stavy hasiÄ?skej, zĂĄchranĂĄrskej a zabezpeÄ?ovacej techniky FIRECO, 3. mĂĄja 2013 v TrenÄ?Ăne. Foto: TASR/Radovan Stoklasa
znamnĂŠ ocenenia aj medzinĂĄrodnĂŠho charakteru. V PreĹĄove, kde zo 157 autorov z 30 ĹĄtĂĄtov sveta bol ocenenĂ˝ ako jedinĂ˝ SlovĂĄk. V Bordighere zĂskal hlavnĂş cenu, ktorĂş zĂskali len traja umelci z bĂ˝valĂŠho ÄŒeskoslovenska. Alebo NovomeskĂ˝ osteĹˆ, kde bol desaĹĽ krĂĄt ocenenĂ˝ zlatou, Ä?i striebornou cenou. „Z profesionĂĄlneho pohÄžadu, si nepotrebujem eĹĄte nieÄ?o dokĂĄzaĹĽ. MomentĂĄlne mĂ´j jedinĂ˝ sen je, aby som videl, Ĺže moja rodina, moje deti a vnĂşÄ?atĂĄ majĂş kde dĂ´stojne bĂ˝vaĹĽ. A pracovne? EĹĄte by chcel urobiĹĽ pĂĄr krĂĄsnych diorĂĄm. Pri maÄžovanĂ a robenĂ tĂ˝chto vecĂ vypnem a skutoÄ?ne si oddĂ˝chnem. „Mne nevadĂ, Ĺže mĂĄm ĹĄesĹĽdesiat, len keby sa organizmus nezodral, len preto je staroba neprĂjemnĂĄ. Inak je to dobrĂĄ vec.“ dodĂĄva Fero MrĂĄz. TvrdĂ, Ĺže Ä?lovek v takomto veku si uĹž nemĂ´Ĺže dovoliĹĽ ten prepych vypustiĹĽ hociÄ?o spod rĂşk a uĹž nemĂĄ moĹžnosĹĽ pohrĂĄvaĹĽ sa s Ä?asom. Preto je starĂ˝ Ä?lovek vo svojich nĂĄrokoch a poĹžiadavkĂĄch takĂ˝ nĂĄroÄ?nĂ˝. A z toho plynie aj jeho krĂŠdo: „Rob si robotu vĹždy tak, aby si sa mohol pod Ĺˆu podpĂsaĹĽ. A je jedno, Ä?i maÄžujeĹĄ alebo Ä?i umyjeĹĄ riad. VĹĄetko je dĂ´leĹžitĂŠ.“ Ing. Alena RezkovĂĄ
HASIÄŒI Z LUÄŒENCA NA MAJSTROVSTVĂ CH SLOVENSKA ĂšSPEĹ NĂ? V rĂĄmci medzinĂĄrodnej vĂ˝stavy hasiÄ?skej, zĂĄchranĂĄrskej a vyslobodzovacej techniky Fireco 2013 sa 3. mĂĄja uskutoÄ?nil v poradĂ V. roÄ?nĂk majstrovstiev Slovenskej republiky vo vyslobodzovanĂ zranenĂ˝ch osĂ´b z havarovanĂ˝ch vozidiel s medzinĂĄrodnou ĂşÄ?asĹĽou. SúżaĹže sa zĂşÄ?astnilo osem najlepĹĄĂch súżaĹžnĂ˝ch druĹžstiev zostavenĂ˝ch z jednotlivĂ˝ch krajskĂ˝ch riaditeÄžstiev HasiÄ?skĂŠho a zĂĄchrannĂŠho zboru a uĹž tradiÄ?nĂ˝ zahraniÄ?nĂ˝ zĂĄstupca, súżaĹžnĂŠ druĹžstvo HZS hl. mesta Prahy. Ăšlohou päżÄ?lennĂ˝ch druĹžstiev bolo rĂ˝chle, bezpeÄ?nĂŠ a efektĂvne vyslobodenie zranenej osoby
pri vedomĂ a s poraneniami, ktorĂŠ je moĹžnĂŠ oĹĄetriĹĽ priamo vo vozidle. Pri vyslobodenĂ zranenej osoby súżaĹžiaci hasiÄ?i pouĹžĂvali hasiÄ?skĂş techniku a nĂĄradie, ktorĂŠ je beĹžnĂŠ v hasiÄ?skĂ˝ch jednotkĂĄch. SĂşÄ?asĹĽou vyslobodenia zranenej osoby bolo tieĹž poskytnutie prvej pomoci a transport zranenej osoby na stanovenĂŠ miesto. Prvestvo si vybojovali hasiÄ?i OR HaZZ v Nitre, na druhĂŠ miesto patrĂ HaZĂš hlavnĂŠho mesta SR Bratislavy a na peknom treĹĽom mieste skonÄ?ilo druĹžstvo OR HaZZ v LuÄ?enci. (HaZZ)
VAĹ E LISTY NA TÉMU VLASY PĂĹĄe nĂĄm Tibor z Myjavy, ktorĂ˝ by sa rĂĄd podelil o dojmy s uĹžĂvanĂm vlasovĂŠho prĂpravku SALON TEXTURES. UpresĹˆujeme, Ĺže vĂ˝robok SALON TEXTURES stojĂ 23 â‚Ź a mĂ´Ĺžete si ho kĂşpiĹĽ u vĂ˝hradnĂŠho predajcu v SR, firmy KVATROFIN s.r.o., Ĺ karniclovskĂĄ 1, 909 01 Skalica, tel.: 034-664 74 35. V sĂşÄ?asnosti je moĹžnĂŠ uvedenĂ˝ tovar objednaĹĽ i s presnĂ˝m nĂĄvodom na dobierku.
NLC 525/13
Narodil sa v Ĺ˝iline, kde strĂĄvil aj svoje stredoĹĄkolskĂŠ roky. Obdobie vysokoĹĄkolskĂ˝ch ĹĄtĂşdiĂ preĹžil v Banskej Bystrici, kde mal skvelĂ˝ch uÄ?iteÄžov. ManĹželka je z dolniakov a keÄ? sa vo FiÄžakove na umeleckej ĹĄkole uvoÄžnilo miesto, nebolo o Ä?om diskutovaĹĽ. Ich domovom sa stal Novohrad. Dlho si vĹĄetci mysleli, Ĺže maÄ?arsky sa nauÄ?il aĹž tu. Jeho rodiÄ?ia vĹĄak pochĂĄdzali z dedinky od KomĂĄrna a do Ĺ˝iliny sa presĹĽahovali, keÄ? tam otec ako vinĂĄrsky majster dostal robotu. Fero MrĂĄz po maÄ?arsky vedel od maliÄ?ka, lebo mama s nimi hovorila iba po maÄ?arsky a keÄ? priĹĄiel uÄ?iĹĽ do FiÄžakova, tento jazyk akoby naĹĄiel.
0DO VRP YHÄ?Np SUREOpP\ V Y\SDGiYDQtP YODVRY 9ODV\ PL WDN UHGOL ĂĽH QD QLHNWRUĂŞFK PLHVWDFK QD KODYH PL XĂĽ SUHVYLWDOD SRNRĂĽND 3RĂžDV SLDWLFK URNRY VRP Y\VN~ĂŁDO QLHNRÄ?NR SUHSDUiWRY NWRUp PDOL SDGDQLH YODVRY ]DVWDYLĢ 9ĂŞVOHGRN ERO YĂĽG\ URYQDNĂŞ Âą ĂĽLDGQD YHÄ?Ni ]PHQD N OHSĂŁLHPX 0LQXOĂŞ URN Y RNWyEUL VRP Y\VN~ĂŁDO QD RGSRU~ĂžD-
QLH P{MKR NDPDUiWD ~ĂžLQQĂŞ SUtSUDYRN 6$/21 7(;785(6 3RXĂĽtYDP KR SUHVQH SRGÄ?D QiYRGX ĂŁWYUWĂŞ PHVLDF D PRMH SUREOpP\ SUHVWDOL 6RP UiG ĂĽH VRP NRQHĂžQH QDWUDÂżO QD NYDOLWQĂŞ WRYDU NWRUĂŞ PL YHÄ?PL SRPRKRO &KFHO E\ VRP VD WĂŞPWR ÂżUPH .9$752),1 V U R SRćDNRYDĢ ZZZ YODVRYDNXUD VN
6
novinky
SPEKTRUM
TURISTOV DO TRÓPOV ZAOČKUJÚ UŽ AJ V BANSKEJ BYSTRICI
DIGITALIZOVANÉ ROZPRÁVKY Slovenská národná knižnica zverejnila na svojej internetovej stránke v rámci národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív štyri vzácne rozprávkové diela predovšetkým pre najmladších čitateľov Popoluška, O kocúrikovi s čižmičkama, Janko Palček a Konvalinky. Ilustračné foto: TASR/Pavol Remiaš
„Po fenomenálnom úspechu sprístupnenia starých vydaní diel Pavla Dobšinského, ktoré si za krátky čas stiahli tisícky čitateľov nielen zo Slovenska, teraz sprístupňujeme autentické vydania rozprávok z konca 19. storočia,“ uviedla generálna riaditeľka Slovenskej národnej knižnice Katarína Krištofová. Digitalizáciu dávnych rozprávok považuje za prirodzenú cestu zvyšovania záujmu o čítanie klasickej literatúry medzi najmladšou generáciou. „Naša mládež sa tak môže prostredníctvom moderných informačných technológií úplne
jednoducho dostať k príbehom, ktoré formovali celé „Vo zverejňovaní zdigitalizovaných diel, na ktoré sa už nevzťahuje autorskoprávna ochrana, budeme pravidelne pokračovať,“ dodala. Rozprávky Popoluška, O kocúrikovi s čižmičkama a Janko Palček vydal v rokoch 1885 až 1888 František Otto Matzenauer pod pseudonymom M. Beňovský. Zbierku Konvalinky z originálu Hansa Christiana Andersena preložil František Macvejd v roku 1888. TASR
NEZABUDNITE NA PASY AJ PRE DETI Polícia prijala v minulom roku takmer 357 000 žiadostí o vydanie cestovného pasu a vydala ich viac ako 373 000. Od začiatku roka do 15. apríla požiadalo o jeho vydanie okolo 55 000 občanov a takmer rovnaký počet už bol vydaných. Vyše 10 300 žiadostí sa týkalo detí do šesť rokov. V tejto súvislosti polícia upozorňuje na to, aby ľudia, ktorí potrebujú cestovné doklady využili pokojnejšie obdobie pred letnými dovolenkami. Žiadosti sa podávajú na oddeleniach dokladov okresných riaditeľstiev Policajného zboru. Od júna minulého roka už nie je možné zapísať do cestovného pasu rodiča údaje o dieťati mladšom ako päť rokov. Tieto deti musia mať pri ceste do zahraničia svoj vlastný doklad.
Mnohí si tieto formality nechávajú na poslednú chvíľu, čím riskujú, že strávia pri podávaní žiadosti v strede leta dlhší čas. Pri cestách do vízových krajín, ako je napríklad Egypt či Turecko, treba brať do úvahy, že jeho platnosť musí byť najmenej šesť mesiacov po udelení víza. TASR
Na Oddelení infektológie pri Fakultnej nemocnici s poliklinikou (FNsP) F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici zriadili Ambulanciu cestovnej medicíny, ktorá je jediným pracoviskom pre cudzokrajné choroby a tropickú medicínu v Banskobystrickom kraji. „Cestovania chtiví obyvatelia Banskobystrického kraja už nemusia za očkovaním proti týmto chorobám cestovať do Martina alebo až do Bratislavy,“ konštatovala hovorkyňa Rooseveltovej nemocnice Ružena Maťašeje. V Ambulancii cestovnej medicíny im odborník – infektológ poradí, v akej krajine je očkovanie potrebné a pred akými infekčnými ochoreniami sa ním môžu chrániť. Cestovateľom predpíše vhodnú vakcínu a zaočkuje ich. Vo vedľajšej budove sídliaci Regionálny úrad verejného zdravotníctva im potom vydá ako doklad medzinárodný očkovací preukaz. Ambulancia sídli v starom areáli FNsP na adrese Cesta k nemocnici 1 v Banskej Bystrici. Okrem preventívnej vakcinácie poskytuje ambulancia aj služby pre cudzineckú políciu. „O tom, proti čomu sa dať očkovať, rozhoduje viacero faktorov ako napríklad oblasť, kam sa chystáte, dĺžka pobytu a typ cesty, miestne ročné obdobie v čase konania cesty, váš vek, celkový zdravotný stav a absolvované očkovania,“ vysvetlila Maťašeje. Potenciálne riziko určí a možnosti
prevencie odporučí infektológ počas konzultácie.
Myslite dopredu
Podľa slov hovorkyne je dôležité myslieť na očkovanie v dostatočnom časovom predstihu pred odchodom. Pri cestách do krajín Afriky, Ázie a Južnej Ameriky sa odporúčajú očkovania najmä proti vírusovej hepatitíde typu A a B, brušnému týfusu, japonskej encefalitíde či meningokokovej meningitíde. Preventívne očkovania sú dobrovoľné a nie sú hradené z verejného zdravotného pois-
tenia. Ochorenia, pred ktorými ochránia, zanechávajú na zdraví vážne následky a neraz končia až smrťou. Očkovanie proti žltej zimnici je povinné. Žltá zimnica je komármi prenášané vírusové, život ohrozujúce ochorenie. Vírus sa endemicky nachádza v približne 50 krajinách Afriky a niektorých krajinách Strednej a Južnej Ameriky, ako i na niektorých ostrovoch Karibskej oblasti medzi 15 rovnobežkou severnej šírky a 10 rovnobežkou južne od rovníka. Očkovanie pri cestovaní do týchto krajín je povinné a jeho neabsolvovanie môže byť príčinou zamietnutia vstupu do krajiny. Zaočkovanie sa vyznačí do medzinárodného očkovacieho preukazu. Pri príchode z endemických oblastí žltej zimnice sa vyžaduje očkovanie aj v niektorých krajinách Ázie, Oceánie a v Austrálii, dodala Maťašeje. TASR, ilustračné foto: TASR/Radovan Stoklasa
Ä?Ăslo 08/2013
PREDSTAVUJEME
zdravie
71
TÉMA
RoÄ?nĂk: I. Ä?Ăslo. 01/2013 DĂĄtum vydania: 16. 5. 2013
6 Č— eh 6 Č—
Č– Č— Č— Č— Ä?Ä• ÄŻ A 6 Č— Č— Č— E Č—Č–[ Č— V prĂlohe Noviniek Zdravie budeme prinĂĄĹĄaĹĽ prehÄžadnĂş anatĂłmiu, vysvetlĂme vĂĄm z Ä?oho sa vaĹĄe telo skladĂĄ, ako funguje a to vĹĄetko aspoĹˆ trochu laickĂ˝m spĂ´sobom. OpĂĹĄeme akĂŠ rĂ´zne ochorenia v tom Ä?i onom systĂŠme mĂ´Ĺžu vzniknúż, ako sa prejavujĂş a lieÄ?ia. Nezabudneme na rady, ako sa dĂĄ vĹĄetkĂ˝m tĂ˝m ochoreniam predchĂĄdzaĹĽ. KeÄ?Ĺže viac ako 80 percent ÄžudĂ trĂĄpi chrbtica, zaÄ?Ăname prĂĄve Ĺˆou. TĂ˝m, Ĺže je vzadu a nevidĂme ju, Ä?asto naÂ Ĺˆu zabĂşdame, no ona nosĂ celĂŠ telo, tak jej doprajme trochu naĹĄej pozornosti.
Chrbtica a platniÄ?ky Chrbtica mĂĄ pre nĂĄĹĄ Ĺživot neodmysliteÄžnĂş Ăşlohu. SpĂĄja lebku s hornĂ˝mi a dolnĂ˝mi konÄ?atinami, spolu s hrudnĂ˝m koĹĄom a bruĹĄnou dutinou nesie vĹĄetky orgĂĄny. ZĂĄkladnou stavebnou jednotkou je stavec. Stavec sa skladĂĄ z tela, oblĂşku stavca a vĂ˝beĹžkov. Stavce sĂş navzĂĄjom spojenĂŠ medzistavcovĂ˝mi platniÄ?kami. (obr. Ä?. 1 ) MedzistavcovĂĄ platniÄ?ka je pruĹžnĂĄ chrupavka, ktorĂĄ plnĂ tlmiacu funkciu medzi stavcami. Ak by sme to chceli vysvetliĹĽ laickĂ˝m spĂ´sobom,
platniÄ?ka je ako vankúť naplnenĂ˝ tekutinou, ktorĂ˝ je vsunutĂ˝ medzi dva stavce. TĂĄto tekutina sa pohybom tela premiestĹˆuje z jednej strany na druhĂş a tlmĂ nĂĄrazy, slúŞi ako „tlmiÄ?“. Okrem stavcov a platniÄ?iek chrbticu tvorĂ mnoĹžstvo väzov, svalov a kÄşbikov ktorĂ˝mi sĂş stavce navzĂĄjom pospĂĄjanĂŠ. Chrbtica plnĂ viacerĂŠ vĂ˝znamnĂŠ funkcie – statickĂş, dynamickĂş a ochrannĂş. To, Ĺže dokĂĄĹžeme stĂĄĹĽ na jednej nohe nĂĄm zabezpeÄ?Ă statickĂĄ funkcia chrbtice, naĹĄe otĂĄÄ?anie sa do bokov a predklony a zĂĄklony umoĹžĹˆuje dynamickĂĄ funkcia chrbtice. OchrannĂĄ funkcia chrbtice je zabezpeÄ?enĂĄ stavbou stavcov, ktorĂ˝mi prechĂĄdza miecha. UloĹženĂm stavcov na sebe je urobenĂĄ tzv. ochrannĂĄ klietka pre miechu.
ObrĂĄzok Ä?. 1
Chrbtica sa skladĂĄ z 33 -34 stavcov, z toho je 7 krÄ?nĂ˝ch stavcov (C1 –C7), 12 hrudnĂkovĂ˝ch stavcov (Th1 – Th12), 5 driekovĂ˝ch stavcov (L1 – L5), 5 krĂĹžovĂ˝ch stavcov (S1 – S5), ktorĂŠ sĂş vrastenĂŠ do jednej krĂĹžovej kosti (os sacrum), 4 – 5 kostrÄ?ovĂ˝ch stavcov spojenĂ˝ch do kostrÄ?e ( os coccygis). Obr. Ä?. 2.
PreÄ?o mĂĄ chrbtica tvar pĂsmena S? Chrbtica mĂĄ typickĂ˝ tvar v oblasti krÄ?nej a driekovej oblasti je ohnutĂĄ dopredu (odborne nazĂ˝vanĂĄ lordĂłza, lordosis), v hrudnej a krĂĹžovej oblasti je prehnutie dozadu (odborne nazĂ˝vanĂĄ kyfĂłza, kyfosis). PrĂĄve tento tvar a esovitĂŠ zakrivenie chrbtice umoĹžĹˆuje pruĹžnĂ˝ a perovacĂ pohyb pri chĂ´dzi a doskoku. (Obr. Ä?.1)
MUDr. Róbert Rusnåk, PhD.,
Foto: Branislav RaÄ?ko
Pohyblivosż samostatných úsekov chrbtice je spôsobenå drobným posunom v kĺboch
medzi stavcami a mierou stlaÄ?iteÄžnosti medzistavcovĂ˝ch platniÄ?iek. Chrbtica mĂ´Ĺže vykonĂĄvaĹĽ ĹĄtyri zĂĄkladnĂŠ typy pohybu: predklony a zĂĄklony, Ăşklony do strĂĄn, otĂĄÄ?anie a pĂŠrovacie pohyby. Predklony a zĂĄklony sĂş najväÄ?ĹĄie v krÄ?nej chrbtici, aĹž 90 stupĹˆov. V bedrovej Ä?asti je zĂĄklon skoro rovnakĂ˝ ako v krÄ?nom Ăşseku a predklon je omnoho menĹĄĂ, iba 25 – 30 stupĹˆov. V hrudnej Ä?asti chrbtice je predklon a zĂĄklon veÄžmi obmedzenĂ˝ rebrami. MĂ´Ĺžeme povedaĹĽ, Ĺže hrudnĂĄ chrbtica sa pohybuje najmenej. Ăšklony do strĂĄn sĂş v krÄ?nej a bedrovej oblasti chrbtice takmer rovnakĂŠ 25 – 30 stupĹˆov do kaĹždej strany. RotĂĄcie sĂş najviac umoĹžnenĂŠ v krÄ?nej chrbtici, aĹž okolo 65 stupĹˆov, v hrudnej chrbtici pribliĹžne 30 stupĹˆov a v driekovej chrbtici skoro nemoĹžnĂŠ, maximĂĄlne 10 stupĹˆov. CelkovĂĄ rotĂĄcia hlavy oproti panve je 90 aĹž 120 stupĹˆov.
ObrĂĄzok Ä?. 2
1 - 7 krÄ?nĂ˝ch stavcov 2 - 12 hrudnĂkovĂ˝ch stavcov 3 - 5 driekovĂ˝ch stavcov 4 - 5 krĂĹžovĂ˝ch stavcov vzrastenĂ˝ch do krĂĹžovej kosti 5 - 4 - 5 kostrÄ?ovĂ˝ch stavcov spojenĂ˝ch do kostrÄ?e Pri pohybe sa menia tlaky v medzistavcovej platniÄ?ke a v kÄşbe. Ak dĂ´jde k nesprĂĄvnemu pohybu, vznikĂĄ v tĂ˝chto ĹĄtruktĂşrach nadmernĂ˝ tlak a dochĂĄdza k ich poĹĄkodeniu. V nasledujĂşcej prĂlohe nĂĄjdete: akĂŠ ochorenia chrbtice mĂ´Ĺžu vzniknúż a ako sa prejavujĂş.
8 II
novinky novinky
PRĂ?LOHA UDALOSTIZDRAVIE 01/2013
Č— WČ—h 6 Č– [ Č—U MaĹĽ nĂĄlepku „zdravotne ĹĽaĹžko postihnutĂ˝â€œ znamenĂĄ v praxi kaĹždodennĂ˝ boj so zaÄ?leĹˆovanĂm sa do spoloÄ?nosti. Niekto bojuje viac, inĂ˝ menej. LegislatĂva je akoby z kameĹˆa a o pruĹžnosti pri vybavovanĂ povedzme kompenzaÄ?nĂ˝ch prĂspevkov nemĂ´Ĺže byĹĽ ani reÄ?i... 1D ĂžR PiP QiURN DN PiP SUREOpP V FKUEWLFRX" 0iP SUiYR QD NRPSHQ]DĂžQĂŞ SUtVSHYRN DN PiP SUREOpP\ V UXNDPL" $N~ ]GUDYRWQtFNX SRP{FNX PL P{ĂĽH SUHGStVDĢ RGERUQĂŞ OHNiU SUL PRMLFK ĢDĂĽNRVWLDFK" 2Wi]RN NWRUp Y =ÄĄ3 SRUDGQL QD VWUiQNH ZZZ ]GUDYDFKUEWLFD VN NODGLHWH MH PQRKR D P\ VD
YiP L QDćDOHM EXGHPH VQDüLĢ RGSRYHGDĢ IXQGRYDQH QLHOHQ ] OHJLVODWtYQHM DOH L OHNiUVNHM VWUiQN\
Azda najÄ?astejĹĄie vĹĄak prichĂĄdzajĂş otĂĄzky: MĂĄm pri mojej diagnĂłze nĂĄrok ĹžiadaĹĽ o vydanie preukazu ZŤP? AkĂŠ kompenzaÄ?nĂŠ prĂspevky vlastne existujĂş a akĂŠ podmienky musĂm splniĹĽ pre ich Ä?erpanie? 5R]KRGOL VPH VD WHGD Y\MVĢ Y ~VWUHW\ ĂŁLURNHM YHUHMQRVWL D Y VSROXSUiFL V 1RYLQNDPL Y QRYHM UXEULNH V Qi]YRP =ÄĄ3 SRUDGÄ–D SRVWXSQH XYHUHMQtPH NRPSOHWQĂŞ ]R]QDP REODVWt Y NWRUĂŞFK MH PRĂĽQp ]tVNDĢ NRPSHQ]DĂžQĂŞ SUtVSHYRN DNp V~ SRGPLHQN\ SUH MHKR ĂžHUSDQLH ]iNRQQp OHKRW\ VNUiWND SRGDĢ YiP NRPSOH[Q~ LQIRUPiFLX
9HGHOL VWH ĂĽH RNUHP SRPHUQH ]QiP\FK SUtVSHYNRY DNR V~ SUtVSHYN\ QD N~SX DXWD QD RĂŁDWHQLH ĂžL K\JLHQX SRQ~ND QiĂŁ VRFLiOQ\ V\VWpP SUH VNYDOLWQHQLH ĂĽLYRWD ]GUDYRWQH ĢDĂĽNR SRVWLKQXWĂŞFK REĂžDQRY L NRPSHQ]DĂžQp SUtVSHYN\ QD EHQ]tQ QD N~SX ]GUDYRWQHM SRP{FN\ QD SUHUREHQLH N~SHÄ?QH GRPX ĂžL E\WX QD RSUDYX DOHER ~SUDYX ]GUDYRWQHM SRP{FN\ QD N~SX D YĂŞFYLN YRGLDFHKR SVD QD GLpWQH VWUDYRYDQLH DWć" 2EODVWt MH FHONRP WULQiVĢ 8ĂĽ Y EXG~FRP ĂžtVOH RGĂŁWDUWXMHPH VpULX ĂžOiQNRY =ÄĄ3 SRUDGÄ–D Y NWRUĂŞFK SRVWXSQH XYHUHMQtPH QLH FLWiW\ ]R ]iNRQRY DOH Ä?XGVNRX UHĂžRX SRGDQp UDG\ NWRUp YiP SRP{ĂĽX ]RULHQWRYDĢ VD 1iĂŁ VHULiO QDĂžQHPH SUtVSHYNRP QD SRKRQQp KPRW\ $Ni MH MHKR YĂŞĂŁND"
EmailovĂĄ poradĹˆa ztp@zdravachrbtica.sk je tu pre vĂĄs 24 hodĂn. .WR Pi QDÄ– QiURN" 1D DNp KRGQXWLD" 7R YĂŁHWNR XĂĽ Y QDMDNWLYLW\ =ÄĄ3 REĂžDQD MH XUĂžH- EOLĂĽĂŁRP ĂžtVOH QĂŞ" $NĂŞP VS{VRERP ĂĽLDGRVĢ R SUtVSHYRN SRGDĢ D DNp V~ ]iNRQQp OHKRW\ QD Y\GDQLH UR]- ZZZ ]GUDYDFKUELWLFD VN IRWR 7$65
novinky Ä?Ăslo 08/2013
PRĂ?LOHA ZDRAVIE 01/2013 UDALOSTI
Č— Č— U6 h PrvĂĄ prĂloha Zdravie v NovinkĂĄch vznikla na zĂĄklade iniciatĂvy ObÄ?ianskeho zdruĹženia Za zdravĹĄĂ Ĺživot a spoloÄ?nĂŠho zĂĄujmu prinĂĄĹĄaĹĽ Ä?itateÄžom uĹžitoÄ?nĂŠ informĂĄcie a poradiĹĽ im, ako sa staraĹĽ o svoje telo, predchĂĄdzaĹĽ chorobĂĄm, alebo aspoĹˆ zmierniĹĽ bolesti a urĂ˝chliĹĽ vylieÄ?enie. O Ğudskom tele, ale aj neduhoch a chorobĂĄch, ktorĂŠ prinĂĄĹĄa nezdravĂ˝ ĹživotnĂ˝ ĹĄtĂ˝l 21. storoÄ?ia by sa dalo pĂsaĹĽ donekoneÄ?na. Novinky sa rozhodli spolupracovaĹĽ s odbornĂkmi, ĹĄpecialistami, ktorĂ sa podelia o svoje skĂşsenosti z lekĂĄrskej praxe a ktorĂ sa rozhodli okrem lieÄ?enia chorĂ˝ch venovaĹĽ osvetovej prĂĄci, prevencii ochorenĂ u detĂ, ale aj dospelĂ˝ch. PrĂloha Zdravie, ktorĂş budĂş Novinky v priebehu roka prinĂĄĹĄaĹĽ vznikla v spoluprĂĄci s MUDr. RĂłbertom RusnĂĄkom, PhD.OdbornĂ˝m garantom projektu a predsedu OZ Za zdravĹĄĂ Ĺživot.
ObÄ?ianske zdruĹženie a ZdravĂ˝ chrbĂĄtik PoslanĂm obÄ?ianskeho zdruĹženia Za zdravĹĄĂ Ĺživot je poskytnúż laickej verejnosti informĂĄcie o ochoreniach chrbtice, vysvetliĹĽ odbornĂŠ vĂ˝razy a pomeno-
vania, s ktorĂ˝mi sa stretĂĄvajĂş pacienti pri nĂĄvĹĄteve lekĂĄra, poradiĹĽ Äžudom pri ich zdravotnĂ˝ch problĂŠmoch aj v otĂĄzkach sĂşvisiacich s prĂĄvami a sociĂĄlnym zabezpeÄ?enĂm zdravotne ĹĽaĹžko postihnutĂ˝ch. Jednou z Ä?alĹĄĂch vĂziĂ OZ je projekt ZdravĂ˝ chrbĂĄtik, ktorĂ˝m chce deti nauÄ?iĹĽ sprĂĄvne sa staraĹĽ o svoj chrbĂĄt, ako sprĂĄvne sedieĹĽ i cviÄ?iĹĽ a tĂ˝m predĂsĹĽ ochoreniam chrbtice v neskorĹĄom veku. PrvĂ˝m krokom v „Zdravom chrbĂĄtiku“ je zhodnotenie stavu detĂ v zĂĄkladnĂ˝ch ĹĄkolĂĄch. V rĂĄmci svojich moĹžnostĂ tento projekt zaÄ?ali realizovaĹĽ zatiaÄž iba v okrese RuĹžomberok. PrvĂŠ vyĹĄetrenia detĂ uĹž prebiehajĂş a vĂ˝sledky sĂş dosĹĽ postaÄ?ujĂşce na to, aby urobili Ä?al-
Mgr. Zuzana HrÄ?kovĂĄ, manaŞÊrkĂĄ projektu
ĹĄie kroky. Zistili totiĹž, Ĺže aĹž 2/3 detĂ potrebujĂş Ä?alĹĄiu odbornĂş pomoc. Preto v Ä?alĹĄĂch mesiacoch chce ObÄ?ianske zdruĹženie Za zdravĹĄĂ Ĺživot rodiÄ?om tĂ˝chto detĂ ponĂşknuĹĽ ĹĄpecializovanĂŠ odbornĂŠ vyĹĄetrenie a odbornĂŠ cviÄ?enie pod dohÄžadom odbornĂŠho garanta v oblasti lieÄ?ebno-kondiÄ?nej rehabilitĂĄcie. OZZZĹ˝
O Ä?alĹĄĂch Ä?innostiach projektu ZdravĂ˝ chrbĂĄtik sa mĂ´Ĺžete doÄ?ĂtaĹĽ na strĂĄnkach www.zdravachrbtica.sk a pravidelne budeme Ä?itateÄžov informovaĹĽ aj zdravotnĂckej prĂlohe Noviniek.
OdbornĂ˝ garant pre lieÄ?ebnokondiÄ?nĂş rehabilitĂĄciu Mgr. MarĂna SrpoĹˆovĂĄ.
III 9
Odborný garant projektu a predseda OZ Za zdravťà Şivot MUDr. Róbert Rusnåk, PhD.
10 IV
novinky novinky
INZERCIAZDRAVIE 01/2013 PRĂ?LOHA
' Č—
V prvej Ä?asti prĂlohy sa venujeme tomu, Ä?o najviac zaĹĽaĹžuje nĂĄĹĄ chrbĂĄt. Premýťlate Ä?o to je? PodÄža zistenĂ je pre chrbticu najviac zaĹĽaĹžujĂşce prĂĄve sedenie. ÄŒasto sa domnievame, Ĺže chrbtici ubliĹžujeme najmä fyzickou prĂĄcou, ale nie to Ăşplne pravda. Najviac Ä?asu strĂĄvime sedenĂm pri poÄ?ĂtaÄ?i. Pri tom dochĂĄdza k nadmernej lordĂłze driekovej chrbtice (ohnutiu chrbtice dopredu), trpĂ aj hrudnĂĄ chrbtica, lebo mĂĄlokto mĂĄ pri sedenĂ sprĂĄvne drĹžanie tela a preto nesedĂ sprĂĄvne. Tak isto trpĂ krÄ?nĂĄ chrbtica. NiekoÄžko hodinovĂ˝m zohnutĂm rĂşk v lakti dochĂĄdza k tlaku na perifĂŠrne nervy hornej konÄ?atiny.
Ako sprĂĄvne sedieĹĽ ? SedieĹĽ treba na nastaviteÄžnej stoliÄ?ke, lepĹĄie vyĹĄĹĄej ako niŞťej. Uhol medzi bedrom a kolenom by mal byĹĽ okolo 90 °, sedĂme vystretĂ, nohy by mali byĹĽ mierne od seba, neprekriĹžovaĹĽ ich (obr. Ä?. 3).
ObrĂĄzok Ä?. 3
Ako mĂ´Ĺžem Ä?o najdlhĹĄie udrĹžaĹĽ svoju chrbticu v kondĂciĂ a Ä?o robiĹĽ pri obÄ?asnej bolesti chrbtice? - ZĂĄkladom udrĹžania chrbtice v kondĂciĂ je cviÄ?enie, striedanie prĂĄce s pohybom, hlavne pri sedavom zamestnanĂ. ŤaĹžkĂĄ prĂĄca nie je pohyb. Na zaÄ?iatku bolesĹĽ spĂ´sobuje hlavne stuhnutĂŠ svalstvo, svaly treba pravidelne uvoÄžĹˆovaĹĽ aj posilĹˆovaĹĽ.
Zuzana, 36 rokov:
ObrĂĄzok Ä?. 4
ObrĂĄzok Ä?. 5
Cvik 2
Aj pri sedenĂ sa dĂĄ cviÄ?iĹĽ. UrÄ?ite nesedĂte nepretrĹžite 8 hodĂn bez pohnutia, ale telefonujete, pijete tekutiny a pod.. PoÄ?as tĂ˝chto Ăşkonov si mĂ´Ĺžete trochu rozcviÄ?iĹĽ hrudnĂş chrbticu. S vystretĂ˝m chrbtom a s vĂ˝dychom sa snaĹžte pritlaÄ?iĹĽ lopatky smerom k sebe, 5 sekĂşnd podrĹžte a s nĂĄdychom uvoÄžnite. Toto zopakujte 5 – 7 krĂĄt. (obr. Ä?. 6). ObrĂĄzok Ä?. 6
Cvik 3
Nezabudnite ani na ramenĂĄ. PosaÄ?te sa sprĂĄvne stoliÄ?ku, ruky spustite vedÄža seba a krúŞte ramenami 5 krĂĄt smerom dopredu a dozadu. Predstavte si, Ĺže ramenami kreslĂte kruhy, obidvoma naraz. Pri cviÄ?enĂ nezabudnite na sprĂĄvne dĂ˝chanie. Tento cvik zopakujte aspoĹˆ 4 – 5 krĂĄt.(obr. Ä?. 7, 8, 9).
ObrĂĄzok Ä?. 9
ObrĂĄzok Ä?. 7
V tejto Ä?asti budeme prinĂĄĹĄaĹĽ najÄ?astejĹĄie otĂĄzky pacientov, resp. Ä?itateÄžov a odpovede a odbornĂŠ rady lekĂĄrov. MoĹžno prĂĄve hÄžadĂĄte odpoveÄ? na vaĹĄu otĂĄzku, alebo problĂŠm Ä?o vĂĄs trĂĄpi. Aj pre vĂĄs mĂ´Ĺžu byĹĽ zaujĂmavĂŠ nasledujĂşce riadky.
Anna, 21 rokov:
Cvik 1
Ak je to moĹžnĂŠ, treba vyuĹžiĹĽ kaĹždĂş chvĂÄžu na chĂ´dzu alebo sa aspoĹˆ postavte. V stoji si mĂ´Ĺžete zacviÄ?iĹĽ. Postavte sa na ťpiÄ?ky chodidla, podsaÄ?te zadok a 5 sekĂşnd vydrĹžte. Potom to urobte na pätĂĄch. Takto to zopakujte 5 -7 krĂĄt, staÄ?Ă 2-3 krĂĄt denne. Ani si neuvedomĂte ako svojej chrbtici pomĂ´Ĺžete (obr. Ä?. 4 a 5).
ZDRAVOTNĂ Č— EČ—
ObrĂĄzok Ä?. 8
NabudĂşce pokraÄ?ujeme
Som 2 roky po operĂĄcii chrbtice L5/S1( flavectomia), koÄžko kĂl maximĂĄlne je vhodnĂŠ nosiĹĽ, alebo dvĂhaĹĽ. Ak by som si do dvoch rĂşk rozloĹžila po 2 aĹž 2,5 kg a na chrbĂĄt do ruksaka 3,5 aĹž 4 kg, je to veÄža? Lebo vĹĄade sa uvĂĄdza, Ĺže sa nesmie nosiĹĽ ĹĽaĹžkĂŠ, ale nikde nie je napĂsanĂŠ koÄžko kilogramov uĹž znamenĂĄ ĹĽaĹžkĂŠ. A ak by som raz takto niesla nĂĄkup, je to veÄžmi nebezpeÄ?nĂŠ pre chrbticu? - KeÄ?Ĺže ste uĹž po operĂĄcii chrbtice, mali by ste nosiĹĽ zĂĄĹĽaĹž do 5 kg. NĂĄkup si mĂ´Ĺžete rozloĹžiĹĽ buÄ? do oboch rĂşk (2,5 a 2,5 kg) alebo ho odniesĹĽ v ruksaku. To je najÄ?astejĹĄie odporuÄ?enie. Menej trpĂ krÄ?nĂĄ chrbtica. Ak ste to niesli raz, nevadĂ, ale snaĹžte sa nosiĹĽ v rukĂĄch menej. Pri nosenĂ nĂĄkupu skĂ´r pouĹžĂvajte ruksak. Ale ak by ste niekedy potrebovali odniesĹĽ alebo preloĹžiĹĽ nieÄ?o ĹĽaŞťie, nedvĂhajte to z predklonu ale si k tomu kÄžaknite a tak to zdvihnite. Ak chcete vedieĹĽ viac o sprĂĄvnom zaĹĽaĹžovanĂ chrbtice pohÄžadajte na internete Ĺ kolu chrbta.
Monika 45 rokov: MĂĄvam obÄ?asnĂŠ mravÄ?enie palcov na nohĂĄch. UĹžĂvam na zmiernenie iba voÄžne v lekĂĄrni kĂşpenĂŠ tabletky na zastavenie kĹ•Ä?ov. TroĹĄku mi to pomĂĄha. MĂ´Ĺže toto mravÄ?enie sĂşvisieĹĽ iba s nedostatkom magnĂŠzia, alebo aj s vysunutou platniÄ?kou v krÄ?nej chrbtici. - MravÄ?enie v nohĂĄch mĂĄ viacero prĂÄ?in. MĂ´Ĺžeme k nim zaradiĹĽ cievne ochorenie, nedostatok vitamĂnov a minerĂĄlov, ale dosĹĽ Ä?astĂĄ a asi najÄ?astejĹĄia prĂÄ?ina je neurologickĂŠ ochorenie. PoĹĄkodenie platniÄ?ky v krÄ?nej oblasti chrbtice nespĂ´sobuje iba problĂŠmy v hornĂ˝ch konÄ?atinĂĄch, ale na poÄ?udovanie mnohĂ˝ch pacientov aj bolesti a mravenÄ?enie v nohĂĄch, dokonca aj poruchu chĂ´dze. ÄŒiĹže jedna z vaĹĄich prĂÄ?in mĂ´Ĺže byĹĽ aj vysunutĂĄ platniÄ?ka v krÄ?nej chrbtici. Tabletky, ktorĂŠ ste si v lekĂĄrni kĂşpili sĂş na doplnenie horÄ?Ăka, Ä?iĹže magnĂŠzia, ale ak tieto vaĹĄe pocity pretrvĂĄvajĂş dlhĹĄie, odporĂşÄ?ame vĂĄm, isĹĽ na ťpeciĂĄlne vyĹĄetrenie k neurolĂłgovi. Ten vĂĄs vyĹĄetrĂ a doplĹˆujĂşcim vyĹĄetrenĂm ako je naprĂklad EMG mĂ´Ĺže urÄ?iĹĽ presnĂş prĂÄ?inu, mravenÄ?enia v nohĂĄch. Ak tie pocity pretrvĂĄvajĂş nenechĂĄvajte ich bez povĹĄimnutia.
)Č— U '6 PRĂ?LOHY Č— NĂ JDETE V NOVINKĂ CH 'Ă• Ä–Ä•
SPEKTRUM
číslo 08/2013
7
VIDINSKÝ KOTLÍK ROZVONIAVAL Vo Vidinej sa súťažilo vo varení jedného z najobľúbenejších jedál. Reč je o guľáši, do prípravy ktorého sa každý vyzná, no málokto ho zvládne aj dobre pripraviť. S varením sa začalo od skorých ranných hodín. Pred Obecným úradom družstvá rozmiestnili dokopy dvanásť kotlov. „Každé družstvo dostalo na začiatku 3 kilogramy bravčového mäsa. Ostatné ingrediencie si
súťažiaci zabezpečili sami. Ich úlohou tiež je, vymyslieť si čo najvtipnejší názov. Na prípravu guľáša majú čas približne do jednej popoludní, kedy sa začne hodnotiť,“ hovorí o podmienkach súťaže Želmíra Báť-
ková, predsedkyňa? kultúrnej komisie obce.
Medzinárodná účasť
Druhého ročníka Vidinského kotlíka sa zúčastnilo jedenásť tímov z Vidinej a jeden tím zo susedného Maďarska. „Vytvorili sme družbu s maďarskou obcou Egyházasdengeleg. Prednedávnom sme s nimi podpísali zmluvu o desaťročnej spolupráci. Na základe nej sa pravidelne striedame pri usporadúvaní kultúrnych podujatí. Teraz sme pozvali hostí z Maďarska, aby nám predviedli, ako varia guľáš oni,“ hovorí starosta obce Jozef Kucej. Podľa jeho slov nejde len o formalitu. S priateľmi z Maďarska sa stretávajú každé dva mesiace.
Porota to mala ťažké
Jedným z účastníkov zápolenia bol aj Štefan Kocúr z tímu Veselý Hašuľko. Aký je jeho recept na guľáš? „Základom
guľáša je kvalitné mäso, najlepšie hovädzina, alebo divina a bravčovina. Na začiatku sa opraží dostatok cibule. Ja v nej vyškvarím aj trochu slaninky. Pridávam tiež vňate z petržlenu, mrkvy a ligurčeka. Korene zo zeleniny do guľáša nepridávam, mohol by sa pokaziť,“ hovorí Štefan Kocúr. Podľa jeho slov, by sa guľáš mal podávať až dve, tri hodiny po príprave, aby sa chute v jedle dobre spojili. Navarené špeciality hodnotila päťčlenná porota, v ktorej nechýbal ani kuchár-profesionál z neďalekej Furmanskej reštaurácie. „Guľáše boli skutočne chutné. Guľášu nesmie chýbať dobrá mletá paprika, kvalitné mäso a samozrejme musí byť varený s láskou,“ vysvetľuje predseda poroty Boris Bodnár z Lučenca. Víťazom Vidinského kotlíka sa stal tím Spievajúce varešky. Na druhom mieste skončili
Škorčatá a tretí skončili Veselí Hašuľkovia.
Bohatý kultúrny program
V kultúrnom programe v poobedňajších hodinách vystúpili folklórne súbory z obce: FS Škorec, FS Lieskovec a FS Vidovenky. Takýmto bohatým výberom folklórnych súborov v jednej obci sa môže pochváliť veru málokto. Všetkým zábavychtivým zahrali aj heligónkari, medzi nimi vyše osemdesiatročný pán Olšiak. Na záver zatancoval aj FS Ipeľ z Lučenca. „Toto podujatie je jedno z mnohých, ktorými sa snažíme prebudiť obyvateľov z kultúrnej letargie. Neusporadúvame podujatia zo zištných dôvodov, ale preto, aby sa ľudia zabavili a stretávali. Na všetky obecné akcie je vstupné dobrovoľné,“ dodáva starosta. Text a foto: Matej Holý
DEŇ ZEME OSLÁVILI BOHATÝM PROGRAMOM Oslavy Dňa Zeme sa v Základnej škole na Vajanského ulici v Lučenci konali za účasti hostí z troch štátov. Počas doobedia otvorili obnovený envirochodník, ekotriedu v prírode a vysadili stromy. „Chodník sme začali budovať už pred piatimi rokmi v rámci projektu Naučme sa dotýkať prírody srdcom. Zub času urobil svoje a chodník nutne potreboval obnovu. Naše vyučujúce sa zapojili do medzinárodného projektu Comenius, ktorý je zame-
raný na životné prostredie. Ako škola sme si určili cieľ, vybudovať náučný chodník,“ hovorí Ľudmila Lacová, riaditeľka školy. Chodník budú využívať na hodinách biológie, environmentálnej výchovy, prípadne regionálnej výchovy. V rámci projektu Comenius do Lučenca zavítali učitelia a žiaci z Poľska, Maďarska a Turecka. Symbolickým prestrihnutím zelenej pásky otvorili chodník predstavitelia mesta a zahraniční hostia. Súčasťou environmentálne-
ho chodníka sú náučné tabule s názvami rastlín a krátkym popisom. Za účasti predstaviteľov mesta otvorili aj ekotriedu v zadnej časti areálu školy. Lavice a stoly v prírode obkolesujú kríky a liečivé byliny. Žiaci spoločne s hosťami vysadili tri lipy – stromy priateľstva a vytvorili okolo školy živú reťaz. V budúcnosti škola plánuje vybudovať jazierko a zbernú cisternu na dažďovú vodu. Text a foto: Matej Holý
8
novinky
PREDSTAVUJEME
MÁLINEC, RODISKO OSOBNOSTÍ Na pravej strane horného toku rieky Ipeľ sa rozprestiera obec Málinec. Okrem jedinečného nárečia sa môže pochváliť aj tým, že v minulosti mala najviac remeselníkov v rámci celej Novohradskej stolice.
Prvé písomnosti a prví obyvatelia
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1514, kedy patrila Divínskemu panstvu. Hoci obec spravovali rôzni vlastníci, časť pozemkov si Divínske panstvo podržalo až do roku 1921. Na osídľovaní Málinca sa podieľali rôzne národnosti. Prichádzali sem maďarské rodiny, slovenskí sklári, ale aj obyvatelia Sliezska a Čiech. Najsilnejšie prisťahovalecké vlny boli hlavne z Oravy a Kysúc, kde bola veľká chudoba, ale aj z oblasti Podpoľania.
Málinská skláreň
V tejto oblasti bol veľmi rozšírený drevársky, banícky a hlavne sklársky priemysel. Ten mal veľký význam pre obyvateľov Málinca. Prvá skláreň vznikla asi v roku 1820. Vyrábala tabuľové a drobné sklo. Presta-
la pracovať začiatkom 20. storočia. Bola najmenšou sklárňou v regióne. Málinskí sklári po rokoch živorenia a bez akejkoľvek nádeje na znovuotvorenie sklárskej prevádzky, sa rozhodli založiť si sklárske robotnícke družstvo i proti vôli úradov, bez posudkov odborníkov, bez bánk, bez pôžičiek, bez cudzieho kapitálu. V prenajatom Stupníku si podľa vlastných predstáv postavili malú trojpernicovú sklárničku, vykurovanú priamo-drevom. Zozbieraný počiatočný kapitál predstavoval len 17 000 korún. Aj napriek tomu začali v Málinci v roku 1934 s výrobou. Málinské sklárske družstvo existovalo do roku 1948, keď došlo k jeho znárodneniu. Po mnohých reorganizáciách bolo nakoniec pričlenené k poltárskym sklárňam.
Kultúra
Kultúrna a osvetová činnosť bola v obci do roku 1918 rozvíjaná len vďaka cirkevnému zboru a škole. Podujatia, ktoré učitelia pripravili, navštevovali aj obyvatelia okolitých dedín. V súčasnosti je obec usporiadateľom každoročných podujatí ako sú Fašiangy, Stavanie mája, Vyháňanie oviec, Deň matiek, Jánske dni, Pálenie vatry, alebo Hornohradské dni. Obec si od roku 1924 udržiava tradíciu jarmokov. Usporadúva ich 4-krát ročne pod názvom Veľkonočný, Jánsky, Michalský a Vianočný jarmok. Aj keď už v niektorých obciach nárečia vymierajú, Málinec si to svoje zachováva. Jeden z obyvateľov Málinca, Ján Detvan, rozširuje toto nárečie netradičnou formou. Pokúša sa prekladať diela svetových autorov práve do málinské-
ho nárečia. Na stránke obce sa dokonca nachádza aj Málinsko – slovenský slovník.
Osobnosti Málinca
Hoci je Málinec len dedinka v Novohrade, predsa nepatrí ku tým, na ktoré sa zabúda. Ak nie pre iné, tak určite pre osobnosti z nej pochádzajúce. Spomeňme ako prvého PhDr. Richarda Schneka, vynikajúceho lingvistu a jazykovedca, ktorý má tiež sklony k umeniu. Už počas stredoškolských rokov sa mohol popýšiť vynikajúcim výtvarným talentom a jeho akvarely sa dostali aj na výstavu stredoškolských výtvarných diel v Miláne. Ďalšou veľmi významnou osobnosťou je univerzitný profesor PhDr.et Dr. hc. Ján Findra, DrSc. Patril k hlavným iniciátorom a zakladateľom Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a v roku 1992 sa stal jej prvým rektorom. Dúfajme, že nie posledným lingvistom a literátom pochádzajúcim z Málinca je aj PaedDr. Július Lomenčík, PhD. Spomeňme aj Františka Dostalíka, profesora hudby a spevu. Venoval sa komornej hudbe, ale aj folkloristike. Zbieral ľudové piesne, čím prispel k ich zachovaniu. Spomedzi vojnových hrdinov si pripomeňme Júliusa Kaličiaka a gen. Mikuláša Markusa, ktorí sa zaslúžili o ochranu našej krajiny.
Pamiatky obce
Na území obce a v jej okolí sa nachádza niekoľko pamiatok: neskorobaroková zvonica z roku 1763, evanjelický kostol z roku 1795, veža z roku 1820. Autorom
pomníka na námestí je akademický sochár Ján Hučko. V zrekonštruovanom starom dome z polovice 19. storočia je Múzeum. Kríž nad málinskou priehradou bol preložený z dedinky Hámor, ktorá bola kvôli výstavbe priehrady zaplavená. V blízkosti obce sa nachádza prírodný minerálny prameň Šťavica.
Turistické atrakcie
V roku 2007 bol vybudovaný cyklistický chodník na trase Málinec-Lučenec. Každý rok sa tu koná turistický výstup na Jaseninu. Za prechádzku určite stojí výhľad na Málinskú priehradu. Je rozsiahla a jej okolie je lákadlom pre odpočinok. Rovnako tretia najdlhšia slovenská rieka Ipeľ, prameniaca neďaleko, je vynikajúcou inšpiráciou pre turistiku. Matej Holý, foto: Arcív OÚ
ŠPORT
číslo 08/2013
BEH MLÁDEŽE zložený z vystúpení žiakov Súkromnej základnej umeleckej školy na Novohradskej ulici. Atmosféra bola úžasná, súťažiaci sa navzájom povzbudzovali a tešili sa spoločne z výkonov. Osvieženie v podobe nápoja a sladkosti pre všetkých bežcov, ako aj ceny a trofeje pre víťazov pripravil tím Domu Matice slovenskej v Lučenci. Víťazi v jednotlivých kategóriách boli odmenení vecnou cenou a diplomom, víťazné tímy zas dostali diplomy a poháre. Divákom sa páčilo živé predpoludnie, plné zdravej súťaživosti a zábavy. Súčasťou Dňa Štefánika bol aj Memoriál M. R. Štefánika na Základnej škole M. R. Štefánika, kde sa uskutočnila slávnostná vernisáž výtvarnej súťaže
STREETBALL TURNAJ ZŠ Laca Novomeského s mestom Lučenec organizujú pre všetkých športovcov streetballový turnaj. Športové podujatie pre všetky vekové kategórie otvoria úspešné rodáčky Lučenca, slečna Lásková a pani
Gyurcsi-Ľuptáková. Turnaj sa odohrá na ihrisku pri ZŠ Laca Novomeského v Rúbanisku 29. mája 2013. Začiatok je naplánovaný na 13. hodinu. (mh)
a vyhodnotenie kvízu Euroobčan Štefánik. Beh mládeže svojou osemnástkou tohto roku dospel a vďaka obľúbenosti a čoraz väčšiemu počtu účastníkov, možno veriť, že o rok je tu zas! (rea)
NLC 682/13
Pondelkové ráno prinieslo pár mrakov a spomienkové oslavy s názvom Deň Štefánika. Podujatie pripravili Dom Matice slovenskej, Mesto Lučenec a Základná škola M.R.Štefánika. Pietna spomienka pri príležitosti 94. výročia smrti Milana Rastislava Štefánika sa začala položením vencov k pomníku. Slová úcty k tejto významnej osobnosti našich dejín vystriedala báseň i spev. A potom už nasledovalo športové zápolenie. Začal sa 18. ročník už tradičného Behu mládeže o Pohár Domu Matice slovenskej v Lučenci. V jedenástich kategóriách súťažilo 247 účastníkov. Pre bežcov bola pripravená trať okolo Námestia republiky a pre všetkých bol určený kultúrny program
Ù é¬ ÍåĖßÀ NLC 682/13
NOVÝ PEUGEOT 301
ZRODENÝ ZO 120-ROCˇNEJ AUTOMOBILOVEJ TRADÍCIE
Len teraz ALLURE za cenu ACTIVE - 21 000 hodín testovania motora - 5 000 dní zátažových testov - 2 500 kontrol kvality - 640 litrov batožinového priestoru - 2 652 mm rázvor – velkorysý interiér
cena už od
8 490 € EÍÇ ´ÈÍô È ßÙÍåÛ ďĕČ Ń đĕĐ ÂIJČċċ ÀÇĕ Ç´ß´ R2ɖ108 – 151 g/km.
C Ā ´å ÀÍ ±ô´ Ā ûĥ Len teraz získate štýlový sedan Peugeot 301 s najvyššou výbavou Allure za cenu Active. Nový Peugeot 301 sɖ hviezdnou výbavou – ESP, ABS, 4 airbagmi, digitálnou klimatizáciou, elektricky ovládanými prednými a zadnými oknami sɖ chrómovými lištami, rádiom s CD/MP3 s USB, bluetooth a 4 reproduktormi, výškovo nastaviteÄným sedadlom vodi a aɖôÍ ÈåÍÇ ô ÀÍĂ´ĕ ÙÛ ÈüÇ´ ±ÇÂÍôüÇ´ ßô åÂÍÇ åÇ´ĕ  ÀåÛicky ovládanými a vyhrievanými spätnými zrkadlami vo © Û À ÛÍß Û´ ĕ ČĐĬ Ā´ å´ÈÍôüÇ´ ´ßÀ Ç´ Ă đďċ  åÍĂ´ÈÍô ±Í ÙÛ´ ßåÍÛé ÇÐĂ å À ûç ô á éĂ Í Čċ ĔĔċ éÛĖ #Í±Í È´å ß´ ±È testovaciu jazdu u svojho È ¾ ´Ăá´ ±Í ÙÛ ¾ é ^ é¬ ÍåĖ
MRy ^&n1&Rj ĎċČ
NLC 728/13
9
AUTO PRINT s.r.o., Tulská 8515/8, 960 01, Zvolen tel.: +421 45 53 20 900, web: www.dealer.peugeot.sk/AUTO-PRINT, mail: info@autoprint.sk
LÚŠTITE A VYHRAJTE KNIHU Vylúštenie krížovky posielajte e na korešpondenčnom lístku s nalepeným kupónom do 31. 5. 2013 na adresu: 14 news, s. r. o., Tallerova 10, 811 01 Bratislava – Staré mesto
CENA DO KRÍŽOVKY Po päťsto rokoch sa znova začal ten kolobeh. Znova sa začal lov. Lov, v ktorom môže vyhrať len jeden. Seduktor, Pokušiteľ, Zvodca hriešnikov. Jeho úlohou je poslať sedem nevinných duší do zatratenia. Je rozhodnutý urobiť to za každú cenu. Odmenou preňho má byť dávno stratená sloboda. Do cesty mu však vstúpi neznámy cudzinec, ktorý so sebou prinesie pochybnosti. Otázky, na ktoré nikdy nedostal odpovede, sa okolo neho začnú vznášať ako búrkové mračná. Zatúži po pravde. Pravda však prináša nevídané odhalenie. Zlomí ho to poznanie – alebo posilní? Dokáže odolať pokušeniu? Prvá časť pripravovanej dilógie. Seduktor Sofia Vitalle
Bežná cena:
krížovka LC 09/2013
kupón
8,90 €
Krížovku dodala redakcia časopisu RELAX.
novinky
TAJNIČKA
10
SPRAVODAJSTVO
číslo 08/2013
UNIKÁTNE MAŠINY NA LETISKU
Dokončenie zo strany 1
„Do nich sa na základe kvalifikačných jázd prebojovali prví ôsmi jazdci z každej kategórie. Poobede bola trať už k dispozícii výlučne pre štvorkolesové vozidlá, až kým sa o 16.30 neuzavrela kvalifikácia do finálových pavúkov a do záverečného Superfinále, v ktorom sa stretli absolútne ôsmi najrýchlejší,“ ozrejmil podpredseda Slovenskej šprintérskej asociácie Peter Kovács. Podvečer bolo čerešničkou na torte motoristického dňa pálenie gúm a driftovanie americkej klasiky Ford Mustang 5.0 V8. Najlepší absolútny dosiahnutý čas 6,609 s pri rýchlosti 182 km/h spomedzi áut dosiahol Maďar Zsolt Szabolcsi z Nyíregyházi na stavanom drag špeciáli BMW E30 turbo, ktorý nedal svojim súperom šancu ani v superfi nálových rozjazdách. Za ním v boji o absolútne prvenstvo skončil Péter
Farkas na kurióznom Fiate 126P TDi a bronz bral Tamáš Fekete pilotujúci najrýchlejšiu predokolku s motorom 1,9TDi v Európe. V triede Motocykle cenu za absolútne najlepší čas prevzal od viceprimátora mesta Lučenec Pavla Baculíka pretekár Stano Poži-
venec na upravenom stroji Suzuki GSX-R, ktorý zajazdil famózny čas 6,352 s a dosiahol na 201 m trati maximálnu rýchlosť 193km/h. (cor) foto: autor, Slovenská šprintérska asociácia
11
Výsledky šprintov (víťazi jednotlivých kategóriách): Autá trieda PROFI: P1: Erik Sládek (Renault 5 GT turbo) Nové Mesto nad Váhom P2: Ján Zbiňovský (Fiat Coupe turbo) Banská Bystrica P3: Lukáš Vince (Opel Astra 4x4 turbo) Bratislava P4: Szabolcsi Zsolt (BMW E30 turbo) Maďarsko P5: Adrian Vajner (Trabi R1) Rožňava P6: Tamáš Fekete (VW Golf 1 TDi) Maďarsko P7: Robert Nagy (drag Tatra) Trstice Autá trieda STREET: S0: Kamil Surový (Škoda Rapid 130) Banská Bystrica S1: Ladislav Takács (Honda CRX) Štúrovo
S2: Marian Nemec (Honda Integra Type-R) Levice S3: Štefan Szalai (Nissan 200SX) Dunajský Klátov S4: Oliver Čurgali (Corvette Z06) Trenčín S5: Domokos Csaba (Mitsubishi Lancer Evo) Maďarsko S6: Gustáv Loška (Seat Ibiza) Gemer S7: Dušan Oškrda (BMW 330d) Ilava MOTOCYKLE: M1: Czigány Zsolt (KTM) Maďarsko M2: Štefan Kubáň (Suzuki) M3: Ondrej Cerovský (Suzuki GSX-R 750) Rimavské Janovce M4: Milan Hrnčár (Suzuki) Hlohovec M5: Stanislav Poživenec (Suzuki GSX-R 1000) Bratislava
Spravodajský dvojtýždenník distribuovaný zdarma do domácností Vydavateľ: 14 news, s. r. o. Sídlo spoločnosti: Tallerova 10, 811 01 Bratislava – Staré mesto, Slovenská republika IČO: 46 903 411 Šéfredaktorka: Marta Svítková Zástupca šéfredaktorky: Branislav Bucák Obchodný riaditeľ: Jozef Čičmanec Výrobný riaditeľ: Matúš Čačik Vzor e-mailu na členov vedenia spoločnosti: meno.priezvisko@14news.eu NOVINKY Lučenec, spravodajský dvojtýždenník Náklad: 27 800 ks Distribúcia: zdarma do domácností Registračné číslo MK SR: EV 4741/13 Adresa redakcie: Robotnícka ul. 102/6, 974 01 Banská Bystrica, Slovenská republika, e-mail: novinky.lc@14news.eu Vedúci inzertného oddelenia: Gabriela Moravčíková Inzertné oddelenie: Vladimír Jezerský, Helena Šiandorová, Oľga Gombárová Vzor e-mailu na členov redakcie: meno.priezvisko@14news.eu Copyright: 14 news, spol. s. r. o. Všetky práva, vrátane autorských, sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Rozmnožovanie častí alebo celku textov, fotografií, grafov akýmkoľvek spôsobom, v slovenskom, ale aj v inom jazyku bez písomného súhlasu vydavateľa, je zakázané. Vydavateľ nie je zodpovedný za obsah a pravdivosť uverejnených inzerátov a za prípadne spôsobené škody.
12
novinky
SPRAVODAJSTVO
VYSOKÁ PREHRA V METROPOLE VÝCHODU Naši futbalisti dostali od košického B-čka, v ktorom však nastúpili v 24. kole III. ligy Východ šiesti hráči z A-mužstva, päťgólovú nádielku.
Košice B - LAFC Lučenec 5:0 (1:0)
V prvom polčase ešte Lučenec hral s Košicami vyrovna-
nú partiu, aj keď v súperovom tíme boli až šiesti hráči z A-čka. Šancu na gól mal Husaník, no potvrdilo sa známe nedáš, dostaneš. Košice pred odchodom na prestávku skórovali. „Za prvý polčas nemám chlapcom čo vytknúť, keďže na našej strane nechýbala bojovnosť, nasadenie a dodržiavanie taktických pokynov.
Tak, ako bolo 1:0, mohlo byť pokojne aj 0:1. Obrovskú šancu spálil Husaník, keď hlavičkoval vedľa prázdnej brány. Ďalší gól sme si vsietili sami po
štandardnej situácii,“ uviedol tréner LAFC-u Ladislav Bernáth. Aj keď Lučenčania chceli zmeniť v druhom polčase stav zápasu, druhý gól ich dostal na
kolená. Brankár Brauneis následne ešte trikrát lovil loptu zo svojej siete. Text a foto: (cor)
LUČENČANIA NEVYUŽILI SVOJE ŠANCE Po potupnej prehre v Košiciach čakala Lučenčanov dohrávka v Martine. Aj keď hostia mali mnoho šancí, nedokázali ich premeniť a tak body zostali doma.
Martin – Lučenec 2:0 (1:0)
Martinčanom sa v posledných zápasoch veľmi nedarilo, a tak nastúpili na zápas proti LAFC-u s jasným cieľom zvíťaziť. Obrovský tlak vyvinuli najmä prvých
15 minút, keď však nepremenili penaltu. Lučenec sa od 20. minúty pozbieral a mal zápas relatívne pod kontrolou. „V druhom polčase sme boli dokonca lepším mužstvom, no bolo to také jalové a bez finálnej prihrávky.
Napriek nášmu vyvinutému tlaku sme nedokázali dať gól. Naopak, po brejku skórovali domáci,“ uviedol tréner Lučenca Ladislav Bernáth. Hostia chceli stav zápasu zmeniť, nepremenili však množstvo šancí, dokonca ani penaltu. Prehrali tak napokon dvojgólovým rozdielom. Text a foto: (cor)
V ZÁVERE STRHOL KUPČEK VÝHRU NA STRANU LAFC Po štyroch prehraných zápasoch musel LAFC Lučenec doma v 25. kole III. ligy Východ bodovať naplno, aby nespadol do zostupových vôd. Napokon tesne pred koncom duelu s Humenným sa to podarilo. LUČENEC – Humenné 1:0 (0:0) Gól: 86. Kupček LAFC: Brauneis – Kovanič, Pipiška, Geri, Kadiš – Šuška, Strelka, Berky, Lavrík – Husaník, Nemčok (Arvai, Kupček, Vilhan)
Zostupom namočený Lučenec musel jednoducho zabodovať v nedeľnom zápase. „Museli sme sa odpichnúť od dna, pretože ďalšia strata bodov by znamenala pre nás zostup z tretej najvyššej súťaže,“ ozrejmil tréner LAFC-u Ladislav Bernáth. Humenné, ktoré bolo tretie v tabuľke, však prišlo do Lučenca tiež
s úmyslom bodovať. Domáci začali hrať zápas útočne, čomu prispôsobili aj taktiku a zostavu. Súper ale hral zasa dobre v obrane. Futbalisti LAFC mali v prvom polčase málo šancí na gól, jedine Husaník mal sľubnú šancu, brankár Humenného však bol pozorný. „V šatni cez prestávku sme si s chlapcami povedali, že remíza nám nič nevyrieši a musíme zabojovať o víťazstvo,“ povedal Bernáth. Lučenčania mali v druhom polčase viac šancí na zmenu
skóre, ale to sa menilo až štyri minúty pred koncom zápasu. Kupček sa preštrikoval do 16-tky Humenného a prekonal súperovho brankára. Podľa trénera to bol veľmi ťažký zápas, ktorý však dobre dopadol a Lučenec si môže pripísať potrebné tri body. „Ďakujem chlapcom sa ich výkon, dobre zabojovali,“ dodal lučenský kormidelník.
Text a foto: (cor)