08/09 Fajnovinky č.1

FAJNOVINKY NEPREHLIADNITE! Škola po novom Tri hviezdičky Euro za dverami Nové rubriky Kupónik šťastia

Školský štvrťročník, Základná škola, Ul. Dr. Janského č. 2, 965 01 Žiar nad Hronom Škol. rok: 2008/ 2009, ročník: IV. , č. 1

Editoriál EDITORIÁL Milí naši čitatelia!

Vraví sa, že život je zmena. Ak platí tento výrok, naša škola teda žije naozaj naplno. Veď zmien je tu viac než dosť.

Obnovená strecha, okná, fasáda, to sa naozaj nedá prehliadnuť. Väčšina z vás si určite všimla aj obmenu pedagogického zboru. Od septembra na vyučovaní alebo na chodbách stretávate niekoľko nových pani učiteliek. Dve z nich vám bližšie predstavíme už v tomto čísle časopisu. No a do tretice zmena nastala aj vo vedení časopisu. Máme novú redakčnú radu, ktorá sa bude snažiť zachovať časopisu jeho úroveň. Ale, samozrejme, chceli by sme priniesť aj niečo nové, a tak na začiatok otvárame pár nových rubrík. Sme zvedaví, či sa vám budú páčiť, preto zavedieme „odkazovač“ schránku, do ktorej môžete vložiť svoje postrehy, názory, nápady alebo príspevky. (Schránku si v pravý čas určite všimnete. Do úvahy, samozrejme, nebudeme brať žiadne trápne anonymy. Pozn. red.)

Za tvorivú pomoc vopred ďakujeme a prajeme vám príjemné chvíle pri čítaní Fajnoviniek.

M. Schultzová REDAKČNÁ RADA Pedagogický nadhľad: Šéfredaktor: Zástupca šéfredaktora: Redaktori:

Externista: Grafická úprava: Tlač:

PhDr. Marcela Schultzová Ondrej Szarvas Nikola Gottasová Agneska Grolmusová Katarína Patvarošová Michal Sedliak Mária Šarkoziová Cornelia Téglásová Nikola Bahnová Ľubomíra Mališová Katarína Grolmusová Tomáš Roško Marek Dérer Matej Valo A print, Ing. Ján Lazar

(Foťák sme nemali požičaný vo vhodnom čase, a tak „v obraze“ nie sme všetci. Pozn. red.)

2

Škola po novom ŠKOLA PO NOVOM alebo DO TRETICE VŠETKO DOBRÉ V našej škole je v tomto školskom roku všeličo iné. Tri najdôležitejšie zmeny – rekonštrukciu školy, reformu školstva a príchod nových pani učiteliek, by sme vám chceli priblížiť v nasledujúcich článkoch.

A je to za nami Všimli ste si? Už žiadne lešenia, budovy so strhnutou strechou, kopy stavebného materiálu na dvore a v okolí žiadni robotníci, či majstri...

Rekonštrukčné práce, ktoré na škole prebiehali od mája 2008, boli úspešne ukončené. Škola má doslova novú tvár (čo by za taký „lifting“ dali mnohé celebrity?!). Dňa 29. októbra sa teda mohla za účasti primátora Žiaru nad Hronom a poslancov mestského zastupiteľstva konať slávnostná kolaudácia. To znamená, že všetky stavebné práce boli odborne schválené a pani riaditeľka si mohla „prevziať“ vynovenú budovu. A čo všetko sa zmenilo? Na prvý pohľad je to fasáda (iste uznáte, že oranžová má v sebe viac energie než šedá – podľa pôvodného návrhu), nová strecha, či vymenené okná. Potešili aj opravené schody do školskej jedálne. Prínosom je tiež nová jazyková učebňa, v ktorej sa moríte s angličtinou. Generálkou prešli aj viaceré kabinety. Určite ste si všimli i to, že na WC boli namontované nové prietokové ohrievače vody. Prváci majú novučičké lavice a vymenilo sa aj množstvo iných vecí...

Zostáva nám len dúfať, že si to všetci žiaci budú vážiť a že v takomto „šate“ škola vydrží čo najdlhšie.

Redakcia

3

Škola po novom Kocky sú hodené Slovensko má po 24 rokoch nový zákon o výchove a vzdelávaní! Národná rada SR dňa 22. mája 2008 schválila nový školský zákon, ktorý upravuje školský systém a obsah vzdelávania. Reforma bola spustená v septembri a mali by sa postupne odstrániť problémy, ktoré trápili pedagógov i žiakov najviac: napr. zabezpečenie vyučovania cudzích jazykov, slabé využívanie informačných technológií na vyučovaní, množstvo a náročnosť učiva...

Zákon okrem iného zavádza tzv. Štátny vzdelávací program. Ten stanovuje základ, ktorý musí dodržať každá škola a dosiahnuť každý žiak. Naň priamo nadväzuje tzv. Školský vzdelávací program, ktorý musela samostatne vypracovať každá škola s ohľadom na svoje podmienky a zameranie.

Nebola to veru ľahká úloha. Chcete vedieť, ako sme ju zvládli? O bližšie informácie sme požiadali tú najpovolanejšiu osobu - pani riaditeľku. Napriek množstvu povinností nám neodmietla poskytnúť rozhovor, ktorý vám teraz prinášame.

R: Pani riaditeľka, myslíte si, že reforma v školstve bola potrebná? V čom vidíte jej pozitíva?

Každá reforma prináša so sebou určité riziká. Školská reforma si vyžadovala viac času na prípravu pedagógov a tvorbu školského vzdelávacieho programu.

Pozitívum v reforme je dvojúrovňový model vzdelávacích programov, vzdelávanie zamerané na kľúčové kompetencie – spôsobilosti žiakov a vyčlenenie základného učiva.

R: Aké zmeny považujete vo vzdelávaní za podstatné?

Schválením školského zákona sme dostali možnosť sami sa podieľať na podobe pre školu záväzného vzdelávacieho programu. Na základe vlastných predstáv a skúseností, spolu so všetkými pedagogickými zamestnancami, podľa podmienok a profilácie našej školy, sme utvorili ucelený školský vzdelávací program pre našich prvákov a piatakov.

R: Tým, že si školy tvoria vlastný školský vzdelávací program, získavajú určitú slobodu. Aká je profilácia našej školy?

Chceme byť školou, ktorá kráča s dobou. Tomu prispôsobujeme aj ponuku vzdelávania pre našich žiakov.

Pre žiakov 1. a 2. ročníka ponúkame Učebný plán s informatickou výchovou, žiaci 3. a 4. ročníka majú možnosť rozvíjať svoje znalosti v oblasti prírodných vied.

Pre žiakov na druhom stupni, okrem klasických tried, vytvárame priestor a možnosti realizácie ich nadania v triedach s rozšíreným vyučovaním matematiky a prírodovedných predmetov. Žiakom mimoriadne pohybovo nadaným umožňujeme rozvoj ich talentu v triedach so športovou prípravou.

R: V súvislosti s reformou školstva sa objavili pojmy, ako sú kompetencie a profil absolventa.

Mohli by ste ich stručne vysvetliť?

Profil absolventa je založený na kľúčových kompetenciách, ktoré zahrňujú komplex vedomostí a znalostí, spôsobilostí a hodnotových postojov, ktoré umožňujú žiakom poznávať, účinne konať, hodnotiť, dorozumievať sa a porozumieť, ako aj začleniť sa do spoločenských vzťahov a osobne sa rozvíjať. Jednoducho povedané, ide o spôsobilosť uplatniť svoje vzdelanie v pracovnom, občianskom, rodinnom a osobnom živote.

Naším cieľom je vychovávať a vzdelávať tvorivých, komunikatívnych a pozitívne mysliacich žiakov, ktorí nájdu uplatnenie v živote a budú porovnateľní v oblasti vzdelania s mladými ľuďmi v Európe.

R: Čo by ste zaželali učiteľom a žiakom do tohto školského roku?

Práca učiteľa si vyžaduje veľkú mieru pedagogického citu a mnoho tvorivých úvah. Pedagógom želám veľa chuti a elánu v ich náročnej práci. Žiakom prajem, aby boli úspešní na ceste za poznaním.

R: Veľmi pekne ďakujeme za rozhovor a prajeme veľa síl, trpezlivosti a úspechov.

Redakcia 4

Škola po novom Nové tváre v pedagogickom zbore V tomto školskom roku do učiteľského kolektívu pribudlo niekoľko nových členov. Rozhodli sme sa, že vám ich postupne predstavíme.

Aby sme však neboli nespravodliví voči tým, ktorí na škole pôsobia už dlhšie, od budúceho čísla zavedieme novú rubriku s názvom Čo ste možno ne/vedeli o učiteľoch. V nej vždy prinesieme rozhovor s niektorým pedagógom a dúfame, že neodmietnu aj nejakú tú otázku na telo.

Ako prvé naše redaktorky „vyspovedali“ pani učiteľku Rosenbergovú a Palkovičovú.

R: Čo Vás viedlo k tomu, aby ste sa stali učiteľkou?

O povolaní učiteľky som nikdy nesnívala. Vždy som chcela študovať na Ekonomickej univerzite – na Fakulte manažmentu, ale osud to zariadil inak.

R: Aký predmet bol za študentských čias Vaším obľúbeným?

Veľmi rada som mala telesnú výchovu, matematiku a literatúru.

R: Kde a na akej škole ste predtým učili?

Učila som na rozlohou väčšej škole, ale s menším Pani učiteľka počtom žiakov.

PaedDr. Zuzana Rosenbergová R: Ako sa Vám páči na novom pracovisku? Škola je omnoho väčšia než tá, v ktorej som učila doteraz. Táto má raz toľko žiakov. Bola to pre mňa veľká zmena – iné prostredie, iní žiaci a iný zaužívaný systém.

R: Aké predmety a v ktorých triedach učíte?

Učím len anglický jazyk od tretieho po deviaty ročník.

R: Akí sú Vaši žiaci, poslúchajú, sú šikovní? Žiaci sú veľmi odlišní. Niektorí nemajú osvojené základy slušného správania, sú arogantní a často používajú vulgarizmy. Na druhej strane sú tu aj žiaci veľmi milí a šikovní. Keď ma vidia na chodbe, pristavia sa, opýtajú sa na niečo. Častokrát sú to žiaci, ktorých ani neučím.

R: Ako sa Vám spolupracuje s novými kolegami? Stretávate sa aj mimo pracoviska?

Ako som povedala, je tu pre mňa veľa inak zaužívaných vecí, na ktoré si musím zvyknúť, a to chce čas. S kolegyňami si chodievame každé dva týždne sadnúť na kávičku a „pochatovať“.

R: Prezradili by ste nám Vaše obľúbené jedlo a farbu?

Veľmi rada si pochutím na divine, no obľubujem aj taliansku kuchyňu. Z farieb mám najradšej červenú, čiernu a hnedú.

R: Aké vlastnosti si na ľuďoch najviac vážite?

Vlastnosti, ktoré robia u mňa človeka človekom, sú zodpovednosť, úcta voči druhým, slušnosť a schopnosť voliť pri komunikácii vhodné slová.

R: Odkiaľ pochádzate a kde v súčasnosti bývate?

Pochádzam zo západného Slovenska a teraz bývam v Banskobystrickom kraji.

R: Počuli sme, že ste boli v Anglicku. Páčilo sa Vám tam? Boli by ste schopná zostať tam žiť natrvalo?

V Anglicku som bola dvakrát, ten druhý raz to bolo nadlhšie. Bola som pri škótskych hraniciach, je to úžasná krajina a vôbec neplatí, že Angličania sú chladní. Vedela by som si predstaviť svoj budúci život v tejto krajine.

R: Veľmi pekne ďakujeme za rozhovor a želáme veľa pracovných i osobných úspechov.

N. Gottasová, 6. C 5

Škola po novom

Pani učiteľka Mgr. Zuzana Palkovičová R: Čo Vás viedlo k tomu, aby ste sa stali učiteľkou?

Keď som šla na vysokú školu, nebola som úplne presvedčená, že budem učiť. Časom, ako som absolvovala prax na viacerých školách, zapáčilo sa mi toto povolanie. Dúfam, že ma žiaci od toho postupne neodradia.

R: Ktorý predmet bol za študentských čias Vaším obľúbeným?

Mala by som povedať, ako skoro každý žiak, že telesná, ale bola to výtvarná výchova.

R: Ako sa Vám páči na našej škole?

Na škole sa mi páči, hlavne teraz, keď je zrekonštruovaná. Mám k nej pozitívny vzťah aj preto, že je to moje prvé pracovisko.

R: Aké predmety a v ktorých triedach učíte?

Učím prírodopis v piatom, šiestom a deviatom ročníku, chémiu v ôsmom ročníku a občiansku výchovu v dvoch ôsmych triedach.

R: Akí sú Vaši žiaci, poslúchajú, sú šikovní?

Hlavne veľa rozprávajú, posielajú si lístočky, vyrušujú. Občas niekto povie aj niečo múdre, čo sa týka predmetu. Mrzí ma, že aj keď sa učiteľ snaží, nie vždy je snaha zo strany žiakov opätovaná. Čo u žiakov postrádam, je hlavne disciplína, trpezlivosť a to, že sa nevedia vcítiť do pocitov druhého človeka. Do vyučovania čoraz viac preniká egoizmus a bezohľadnosť.

R: Aké vlastnosti si na ľuďoch najviac vážite?

Na ľuďoch si najviac cením schopnosť pracovať na sebe, uvedomovať si svoje chyby a snažiť sa ich odstrániť. Taktiež si vážim úprimnosť.

R: Odkiaľ pochádzate a kde v súčasnosti bývate?

Pochádzam z Banskej Bystrice, ale pred pár mesiacmi som sa presťahovala do Zvolena.

R: Plánujete v budúcnosti rodinu a deti?

Rodina je prioritou v živote každého človeka, teda aspoň myslím, že by mala byť, takže rodinu a deti časom určite plánujem.

R: Ako najradšej trávite voľný čas?

Mojou vášňou je turistika, takže pri dobrom počasí a keď mám voľný víkend, idem do Tatier. No ako každá žena, ktorá sa stará o domácnosť, obľúbila so si aj varenie a upratovanie.

R: Aký je Váš vzťah k zvieratám? Máte nejaké doma?

Keďže som študovala biológiu, so zvieratami som prichádzala do kontaktu často. Najradšej vidím vo svojej prítomnosti mačky alebo hlodavce, ako sú činčila alebo morské prasiatko.

R: Akú hudbu najradšej počúvate?

Keď som bola vo vašom veku, prešla som od Spice Girls cez techno až k rocku. Dnes je to ešte pestrejšie. Vypočujem si rock aj tanečnú hudbu, ale najradšej mám slovenskú a českú.

R: Veľmi pekne ďakujeme za poskytnutie rozhovoru a želáme síl, šťastia a úspechov.

M. Šarkoziová, 6. C 6

Zelená škola ORANŽOVÁ ALEBO ZELENÁ?!

Nie, neznamená to, že si nevieme vybrať šaty.

Ide o to, že hoci má naša škola novú oranžovú fasádu, snažíme sa rozvíjať „zelený“ životný štýl.

Každý vie, že sme zapojení do medzinárodného projektu Zelená škola. Viete aj to, že tento projekt je zameraný na environmentálne vzdelávanie, ochranu prírody, skrášľovanie životného prostredia a pod.

Väčšina z vás sa na ňom aj aktívne podieľa – snažíme sa predsa triediť odpad, starať sa o zeleň, či zbierať šípky a liečivé bylinky. Tí najschopnejší sa úspešne zúčastňujú biologických a geografických olympiád, zanietení absolvujú rôzne environmentálne exkurzie a šikovní zas pomáhajú prácou v teréne, napr. pri čistení lesa a studničiek. V minulom školskom roku sa prehĺbila naša spolupráca s partnerskou školou v anglickom meste Preston a určite ste si všimli aj to, že v areáli školy sa začal budovať ekoparčík.

Opäť sa raz potvrdilo, že trpezlivosť (a podľa nášho názoru hlavne usilovná práca) ruže prináša, a tak máme ďalší dôvod na radosť. Naša škola totiž za všetky aktivity nazbierala 1468 bodov a získala najvyššie ocenenie, aké sa v rámci takéhoto projektu dá dosiahnuť - Certifikát Zelenej školy s tromi hviezdičkami! O krátke vyjadrenie sme požiadali p. učiteľku Foltánovú, ktorá má na tomto úspechu najväčšie zásluhy.

Redakcia R: Prečo ste sa práve Vy stali koordinátorkou projektu Zelená škola?

Už desať rokov robím koordinátorku environmentálnej výchovy, takže išlo o nadviazanie na predchádzajúcu činnosť.

R: Odkedy tento projekt na škole funguje?

V podstate už tri roky (do tretice všetko dobré).

R: Zaujímalo by nás, kto vôbec prišiel s týmto nápadom?

Iniciátorkou bola pani riaditeľka, ktorá chcela, aby bola naša škola „zelenšia“, aktívnejšia a zaujímavejšia.

R: Udržiavate kontakt s partnerskou školou v Prestone?

Samozrejme, prostredníctvom mailov si vymieňame informácie o našich aktivitách.

R: Kto patrí medzi členov Kolégia Zelenej školy?

Sú to žiaci, zástupcovia rodičov, zamestnanci školy a jedna z poslankýň mesta.

R: Na aké účely bude slúžiť ekopark?

Bude sa využívať pri vyučovaní, hlavne na praktické pozorovanie a skúmanie rastlín v prírode.

R: Aký je Váš osobný postoj k tejto práci?

Napĺňa ma, hoci to predstavuje množstvo starostí a povinností.

R: Veľmi pekne ďakujeme za rozhovor a želáme veľa energie a tiež veľa ďalších podobných úspechov.

M. Žiaková, S. Slašťanová, L. Vagingerová, 9. D 7

Zo života školy VŠIMLI SME SI alebo Vyberáme z diania školy Žiaci ôsmych a deviatych ročníkov (a ako výnimka aj náš „vyslanec“, ktorý sprevádzal staršieho brata, pozn. red.) absolvovali 9. septembra exkurziu do Viedne. A čo tam bolo také zaujímavé? Verte-neverte, ale sám Tutanchamon. Cesta bola síce dosť náročná, dostať sa do Viedne zaberie aj tri hodiny, ale Tutanchamon za to predsa stojí. V múzeu bolo nádherne, videli sme film o jeho živote a mohli sme si prehliadnuť množstvo predmetov, ktoré tento egyptský vládca používal a ktoré mu spríjemňovali život.

Za zmienku určite stojí jeho bohato zdobená posteľ a rôzne sošky alebo šperky zo zlata. Pobyt vo Viedni mal okrem poučnej aj zábavnú časť, a to nákupy, nákupy a nákupy. Domov sme prišli zmorení až o desiatej večer!

M. Sedliak, 6. C Mestská polícia mala 11. septembra Deň otvorených dverí, na ktorom nemohli chýbať ani naši žiaci.

Mohli si prehliadnuť kamerový systém polície, sedieť v pravom policajnom aute, či vyskúšať si vysielačku. No a dotknúť sa pút, obuška, či rôznych zbraní je tiež zážitok. Vedomosti si mohli deti overiť v teste a za správne odpovede nechýbali sladké odmeny. Snáď každý odchádzal nielen s novými vedomosťami, ale hlavne s radosťou.

M. Dérer, 6. C Naši žiaci sa stretli s českými partnermi. Dňa 18. septembra sme totiž privítali návštevu z družobnej školy zo Svitáv. Českí žiaci absolvovali otvorené hodiny na prvom i druhom stupni a pozreli si výstavu v Mestskom múzeu, aby sa o Žiari nad Hronom dozvedeli viac. No a aby tých poznatkov nebolo priveľa, mohli sa odreagovať pri mnohých športových aktivitách. Zmiešané česko-slovenské družstvá súťažili v rôznych disciplínach, ale najväčším zážitkom bol asi futbalový zápas „Česko – Slovensko“.

Skončil sa remízou 5:5, čím sa potvrdilo, že sme naozaj vyrovnanými partnermi.

No a keďže sme štedrí a vieme, čo sa patrí, na záver deti v ŠKD pre našich hostí pripravili ručne vyrobené darčeky. Veríme, že sa im u nás páčilo a že sa opäť stretneme.

M. Páleník, M. Košťál, 5. A

Pri príležitosti Svetového dňa ochrany zvierat, ktorý pripadá na 4. október, sa na našej škole zorganizovala finančná zbierka, ktorá opäť potvrdila, že máme srdce a že osud zvierat nám nie je ľahostajný. Vyzbieralo sa 1360 Sk (45,14 eur), ktoré boli poukázané na účet útulku v Žiari nad Hronom. Všetkým, čo do zbierky prispeli, ďakujeme.

Redakcia

8

Zo života školy Žiaci druhého stupňa dňa 13. októbra absolvovali výchovný koncert, ktorý viedli dvaja členovia skupiny Aja. Vytvorili výbornú atmosféru, ale nešlo len o to. Koncert bol naozaj výchovný, lebo pomocou hudby, otázok a konkrétnych príbehov zo života sa na ňom riešili vážne témy, ako napr. fajčenie, fetovanie, drogová závislosť, či šikanovanie. Veríme, že si všetci odtiaľ odniesli ponaučenie, ktoré chceme zdôrazniť: nebuďme ľahostajní, ak vo svojom okolí vidíme problémy, nebojme sa o tom hovoriť a vyhľadať pomoc!

K. Patvarošová, 6. C Na pondelok 20. októbra sa všetci piataci už pár dní tešili. Čakala nás totiž cesta do Zvolena na divadelné predstavenie. Riešili sme kvôli tomu všelijaké „vážne“ problémy, napr. aj vhodné oblečenie, či účes.

V to ráno sme sa všetci stretli pred školou a čakali na autobus, ktorý trochu meškal. Ale potom už bolo všetko v poriadku a o chvíľu sme boli vo Zvolene. No pred tým, než sme si pozreli divadelné predstavenie, vypočuli sme si pokyny pani učiteliek. Príkazov a upozornení bolo dosť, ale nakoniec sme dostali asi hodinový „rozchod“. Väčšina sa vydala na vychádzku po pešej zóne. Skoro všetky dievčatá šli na menšie nákupy do obchodného domu Prior a niektorí chlapci sa vybrali až do Hypernovy. Všetci zháňali darčeky a suveníry pre súrodencov, či rodičov. Bola to zábava. V stanovený čas sme sa stretli pred divadlom. V šatni sme si odložili veci a šli sme sa usadiť. A hurá! Začala sa prvá divadelná hra, ktorá sa volala V službe. Bolo to o bohatom, ale skúpom gazdovi, ktorý sa zle správal k ľuďom, čo uňho pracovali. Po krátkej prestávke nasledovala druhá hra. Mala názov Sľuby a páčila sa nám viac než prvá, lebo bola ľahšia a veľmi vtipná. Bola o láske dvoch mladých ľudí a skončila šťastne (Miško zbalil Aničku alebo aj naopak). Potom nás čakala už len cesta späť.

Vo Zvolene sa každému veľmi páčilo a dúfame, že sme tam neboli poslednýkrát.

Z. Slašťanová, B. Hrončeková, 5. A Nezabudli sme ani na Medzinárodný deň školských knižníc, ktorý pripadá na 22. október.

Nasledujúci týždeň, 27. októbra, bola pri tejto príležitosti na škole zorganizovaná burza kníh. V tento deň sa z jazykovej učebne stalo doslova „kníhkupectvo“. Od rána až po piatu vyučovaciu hodinu si žiaci podľa určeného časového harmonogramu mohli jednotlivé knihy prezrieť a za symbolické ceny si ich aj zakúpiť. Ďakujeme všetkým, ktorí sa do burzy zapojili. Veď vďaka tomu budeme môcť rozšíriť našu školskú knižnicu.

Prvý stupeň mal okrem burzy kníh na tento deň pripravený aj ďalší zaujímavý program. Pod vedením pani učiteľky Boldišovej sa žiacka knižnica rozdelila na dve časti. Jednu časť tvorili vybrané žánre detskej literatúry – bájky, básne, atlasy, rozprávky a povesti. Každý žáner predstavili štvrtáci oblečení do kostýmov niektorých postavičiek. V druhej časti mali žiaci pripravený výber z diel najznámejších autorov detskej literatúry, medzi ktorých patria napr.

Jozef Cíger-Hronský, Mária Ďuríčková alebo Ľudmila Podjavorinská. Zážitky z tohto výnimočného dňa deti opísali v slohových prácach, prezentovali na besedách a svoje vedomosti dokázali v pripravenom kvíze. O tom, že táto akcia mala úspech, svedčil aj záujem mestskej televízie ATV. Redakcia 9

Zo života školy Ani 6. C na Medzinárodný deň školských knižníc nezabudne. Okrem burzy kníh sme mali aj inú zábavu. Na slovenčinu sme si mohli pripraviť masky a prezliecť sa za literárne postavy. Nechýbala medzi nimi Červená čiapočka, Pipi Dlhá pančucha (dokonca trojmo), princezná, rytier, či Old Shatterhand. Potom sme si spoločne zahrali divadlo, konkrétne veľmi modernú verziu Červenej čiapočky. V tej našej vystupovalo podstatne viac postáv než v pôvodnej, keďže Karkulka v lese stretla všelijakých „známych“. Aj keď sme veľa faktov pomenili, hlavné je, že bola zábava (a že sme sa neučili, hurá).

K. Patvarošová, 6. C

Napriek nepriaznivému počasiu (bolo veru poriadne chladno, pozn. red.) dňa 28. októbra do našej školy prišli zamestnanci Colnej správy, aby nám predstavili svoju prácu a predviedli ukážky rôznych zásahov.

Videli sme napr. zadržanie páchateľa, ktorý nereaguje na výzvu, odmietne zastaviť auto a podrobiť sa kontrole. Dokonca sa aj strieľalo (samozrejme, že len slepými nábojmi). Ukázali nám aj to, ako cvičený pes na povel vyhľadáva pašované cigarety, či drogy. Videli sme, ako pes reaguje na gestá a povely svojho cvičiteľa. Bol to krásny labrador, ktorý mal asi len rok a pol, takže bol ešte hravý.

Potešilo nás to, lebo potom sme ho mohli aj pohladkať. Okrem toho sme si mohli prezrieť a vyskúšať skutočný policajný výstroj. To bol naozaj zážitok.

Možno to niekoho očarilo natoľko, že o pár rokov vstúpi do policajného zboru alebo do inej tzv. ozbrojenej zložky. Táto akcia bola skutočne zaujímavá a veľmi sa nám páčila.

P. Rošková, M. Harineková, 9. C Aj vy ste v predprázdninovú stredu 29. októbra počuli v škole hudbu? Nemusela to byť len hudobná výchova. Naši prváci mali totiž v tento deň slávnostné imatrikulácie, čiže starší spolužiaci ich prijali medzi seba.

Za „najstaršiu generáciu študentov na škole“ tam boli Eva Bubelínyová (8. A), Barbora Bíbelová a Peter Čajagi (9. A). Jemu pripadla aj úloha pasovať žiakov za prvákov. A pripravil sa na to, ako sa patrí. Mal na sebe dlhý plášť a čiapku, ako to poznáme z amerických filmov, a v ruke držal ceruzku.

Iste tušíte, že nebola obyčajná. Mala viac než pol metra a keďže to bol skutočný kus dreva, bola aj poriadne ťažká. Túto ceruzku žiakom symbolicky priložil na plece, čím ich pasoval za prvákov. Všetci však museli najprv splniť nejakú úlohu, aby dokázali, že zvládnu aj prípadné ťažkosti v škole. Prejsť prekážkovú dráhu, súťažiť, či zaspievať pesničku pre žiakov nebol žiadny problém. Nakoniec prváci dostali malý darček a všetci sa mohli venovať už len zábave (úspech mal tanec Ťavičky a tiež Makarena).

My teda želáme všetkým prvákom, aby sa im v škole páčilo, aby boli úspešní a robili radosť svojim rodič Redakcia, materiál poskytol M. Búci, 4. B 10

Zo života školy

Imatrikulácie prvákov však neboli v stredu 29. októbra jedinou výnimočnou udalosťou na našej škole.

V školskej jedálni sa od 17: 00 do 20: 00 oslavoval Halloween alebo inak povedané, konala sa „horor super party“. Deti z ŠKD si vymysleli na tento večer pestrý program. Vyhlásili napr. súťaž o najkrajšiu halloweensku masku, pripravili skúšku odvahy (vraj sa chodilo cez „trávnik mŕtvych“!!!) a potom nasledovala diskotéka. Samozrejme, nechýbala typická výzdoba a bohaté občerstvenie.

Redakcia

Deviataci dňa 6. novembra písali KOMPARO – testy z matematiky a slovenčiny, ktoré majú podobný charakter ako tie, čo ich čakajú o pár mesiacov, keď budú písať MONITOR. Žiaci si prostredníctvom týchto testov mohli vyskúšať, či majú dostatočné vedomosti a zručnosti, aby onedlho zvládli prvú skutočne dôležitú skúšku v ich živote – prijímacie pohovory na stredné školy.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že vybrať zo štyroch odpovedí tú správnu, nemôže byť predsa taký problém. Pravdou však je, že niekedy bolo treba poriadne potrápiť šedú mozgovú kôru. Ako to už býva, sem-tam sa vyskytli aj chytákové otázky. To znamená, že nešlo o preukázanie vedomostí, ale o preverenie pozornosti, koncentrácie a schopnosti logicky uvažovať. Napriek tomu sa väčšina žiakov i učiteľov zhodla na tom, že oba testy boli primerané a dali sa zvládnuť (na rozdiel od minulého roku, keď matematika bola „brutálna“). Aj keď úlohy boli trochu vyčerpávajúce, výhodou bolo, že vyučovanie sa končilo štvrtou hodinou. A to je predsa dostatočné „odškodnenie“.

Na záver by sme chceli deviatakom popriať veľa energie, chuti do učenia (je nám jasné, že toto bude najväčší problém, pozn. red.) a pri skutočnom teste samé ľahké otázky.

Redakcia 11

Euro EUROMÁNIA Tik-tak, tik-tak... čas sa kráti, euro sa blíži neskutočne rýchlo. Pravá „eurománia“ vypukla v Školskom klube detí už 24. septembra, vtedy totiž zostávalo do zavedenia nového platidla presne 100 dní. Deti sa pri tejto príležitosti oboznamovali s novými mincami i bankovkami, podľa predlohy vyrábali plagáty s eurami alebo si zakladali firmy, kde sa tovar predával v korunách a nakupoval v eurách. Odbornú pomoc pri tom zabezpečil jeden z rodičov pracujúci v banke.

A čo vy ostatní? Viete o eure všetko, čo treba? Prechod na novú menu je zmena, ktorá sa týka každého z nás, preto sa na ňu treba zodpovedne pripraviť. V našom testíku si môžete overiť, či sa vám to podarilo.

EUROtest Správne odpovede: 1) Čo je euro?

2) Odkedy bude euro slovenskou menou?

3) Aký je oficiálny znak eura?

4) Akú má euro oficiálnu skratku?

5) Koľko centov má 1 euro?

6) Koľko je druhov eurových mincí?

7) Koľko je druhov eurových bankoviek?

8) Aký je hlavný symbol na zadnej strane bankoviek a čo vyjadruje?

9) Odkedy sa uvádzajú ceny v korunách aj v eurách?

10) Kedy definitívne prestanú platiť slovenské bankovky a mince?

11) Aký je konverzný kurz?

1) 2) 3) 4) 5) 6) 7) 8) 9) 10) 2009.

11)

Spoločná mena niektorých krajín Európskej únie.

Od 1. januára 2009.

Oficiálny znak je dvakrát preškrtnuté grécke písmeno epsilon: €.

Oficiálna skratka je EUR. Má 100 centov.

Je ich osem (1, 2, 5, 10, 20, 50 centov, 1 a 2 eurá).

Je ich sedem (5, 10, 20, 50, 100, 200, 500 eur).

Je to most a vyjadruje komunikáciu a spoluprácu medzi národmi.

Od augusta 2008.

Prestanú sa používať 16. januára

1 euro = 30, 1260 Sk Hodnotenie: 11 – 8 bodov: Môžeš byť so sebou spokojný, na euro si dobre pripravený, nič ťa nezaskočí.

7 – 4 body: Nie je to najhoršie, ale máš medzery, ktoré treba odstrániť.

3 – 0 bodov: Ani netušíš, o čo ide, nie si náhodou z inej planéty?

Redakcia EUROpoézia Slovenská koruna sa so starým rokom stratí, od nového roku u nás euro platí.

Euro k nám príde od prvého januára, celé Slovensko mu už dvere otvára.

V Kremnici sa už mince razia, niektorí sa tešia, iní bláznia. Ľudia sa eura trošku boja, chytá ich z toho paranoja.

Novým doplnkom bude eurokalkulačka, prepočty s ňou budú pre nás úplná hračka.

Naše staré stovky či päťstovky vymeníme za nové eurobankovky.

No zbytočné sú toľké obavy, veď s eurom zažijeme aj kopec zábavy.

Po chvíli sa s ním každý spozná, hlavy hore, nebude to taká hrôza.

M. Kokény, J. Beňo, 9.B

12

Naši žiaci ŠKOLA PLNÁ TALENTOV Rozhodli sme sa zaviesť v našom časopise niekoľko nových rubrík. V tejto, ako vyplýva z jej názvu, chceme vždy predstaviť niektorého zo žiakov našej školy. Veď o talenty u nás vôbec nie je núdza, či už ide o šport, spev, tanec alebo iný druh umenia. Boli by sme veľmi radi, keby ste nás aj vy, čitatelia, upozornili na spolužiakov, ktorí sú mimoriadne nadaní a zaslúžia si náš záujem a obdiv.

V tomto čísle na podnet našich redaktoriek predstavujeme možno budúcu superstar, ale zatiaľ žiačku 3. B triedy. Je to LUCIA-MIRIAM MIKUŠOVÁ. Má osem rokov a už tri roky sa intenzívne venuje spevu. V školskom kole súťaže Spievam, spievaš, ktoré sa konalo 26. marca 2008, získala 2. miesto. Naše redaktorky pre vás pripravili krátky rozhovor s touto nádejnou speváčkou.

R: Ako si sa dostala k spevu?

Moja mamina je speváčka, lásku k spevu som asi zdedila po nej.

R: Ako sa cítiš pred publikom? Nemáš občas trému?

Pred publikom sa cítim dobre a trému nemám v podstate nikdy.

R: Hráš aj na nejaký hudobný nástroj? Áno, od prvej triedy chodím do ZUŠ a učím sa hrať na klavír.

R: Aké sú tvoje záujmy okrem spevu?

Keď mám čas, rada sa hrám so psom. Mám ho od marca, je to milý „vestík“ a volá sa Cézar.

R: Ďakujeme za rozhovor a v mene celej redakcie Lucii želáme veľa speváckych úspechov.

N. Bahnová, Ľ. Mališová, 5. A

Anketa NAŠA ANKETA Toto je druhá naša rubrika. V každom čísle chceme priniesť nejakú aktuálnu tému a v súvislosti s ňou zistiť vaše názory. Samozrejme, privítame, ak nás sami upozorníte na problém, ktorý sa vám zdá dôležitý alebo zaujímavý. Tento raz sme na návrh viacerých redaktorov zaradili otázku, ktorá s našou školou súvisí len nepriamo.

Určite ste už o tom počuli – v blízkosti našej školy onedlho vyrastie nové nákupné centrum podobné tomu v B. Bystrici, preto zatiaľ nesie pracovný názov Malá Európa. Väčšina z nás sa asi teší, ale počuli sme už aj kritické pripomienky, napr. blokovanie dopravy pre stavebné práce, problémy s parkovaním alebo obchádzka, keď sa budeme chcieť dostať do školy. Našu redakciu zaujímal váš názor hlavne na posledný problém, a tak sme urobili malú anketu.

R: Ste radi, že v blízkosti našej školy by malo stáť nové nákupné centrum? Šarkoziová, M. (6. C): mesta.

Roglová, S. (6. C): Barátová, B. (5. B): Horváth, F. (5.A): Balážová, K. (5. A): Bieliková, A. (9. D): Kozová, D. (9. D):

Áno, aspoň si nebudem musieť chodiť kupovať pekné veci do iného Som veľmi rada, že tu bude konečne poriadny obchod.

Teším sa, že budem mať kde nakupovať.

Ak bude obchodné centrum poschodové, budem sa môcť voziť na pohyblivých schodoch.

Som rada, že bude všetko na jednom mieste.

Neteší ma to, lebo celý Žiar bude mať rovnaké veci.

Je mi to úplne jedno.

R: Vadilo by vám, keby ste kvôli nákupnému centru museli chodiť do školy okľukou? Šarkoziová, M. (6. C): Roglová, S. (6. C): Barátová, B. (5. B): Horváth, F. (5. A): Balážová, K. (5. A): Bieliková, A. (9. D): Kozová, D. (9. D):

Nerobí mi to žiadny problém.

Mne by to vadilo. Už teraz to mám ďaleko, čo ešte potom...

Nie, nevadí mi to, aspoň sa prejdem.

Neviem, ale asi mi to mi to nebude vadiť Bude mi to dosť vadiť, lebo budem musieť ešte skôr vstávať.

Je mi to jedno, my deviataci tu už nebudeme.

Obchádzka mi bude vadiť.

N. Gottasová, 6.C

V súvislosti s blížiacimi sa sviatkami sme pripravili ešte jednu anketovú otázku. Chceme totiž zistiť, či nájdeme niekoho, kto je „mimo“ a neteší sa na Vianoce.

R: Tešíte sa na Vianoce? Ak áno, povedzte nám, prečo.

Bahnová, J. (3. B): Kucbelová, K. (3. B): Kúšová, I. (3. B): Krajčíková, Z. (3. B): Moška, P. (3. B): Bodor, A. (3. B):

Áno, teším sa na Vianoce. Asi hlavne preto, že dostaneme veľa darčekov. Áno, teším sa, lebo väčšinou je veľa snehu. Áno, teším sa, lebo budeme spolu celá rodina. Áno, teším sa, lebo s celou rodinou ideme na výlet. Áno, teším sa, že budeme všetci spolu.

Teším sa, lebo dostanem veľa darčekov.

N. Bahnová, Ľ. Mališová, 5. A

Stojí to za to STOJÍ TO ZA TO Ak ste v poslednom čase čítali nejakú pútavú knihu, videli zaujímavý film, alebo ste počuli super pieseň, z ktorej bude onedlho hit, nenechajte si to iba pre seba. Neváhajte a podeľte sa s nami o svoje dojmy. Alebo jednoducho predstavte ostatným čitateľom svojho obľúbeného autora, speváka, či herca.

To je cieľ našej novej rubriky. Tak nech to stojí za to.

Námety do tohto čísla priniesli naši redaktori, ale už nabudúce to môžete byť vy. Dnes vás pozveme do podmorskej ríše a do jedného špeciálneho tábora... Žraloky Nedávno sa mi dostali do rúk knihy z edície Podmorská misia a doslova ma očarili. Sú síce poučné, ale zároveň veľmi zaujímavé. A sú tam nádherné obrázky. Mňa najviac zaujalo rozprávanie o žralokoch.

Vedeli ste, že žralok biely patrí k ohrozeným druhom? Žije už len v blízkosti juhoafrického Kapského Mesta alebo pri pobreží Austrálie. Predstavte si, že dosahuje dĺžku až 4, 6 m a jeho hmotnosť niekedy prekračuje 2 tony. Dospelosť dosahuje vo veku 10 až 15 rokov a dožije sa v priemere 25 rokov. Počet mláďat u tohto druhu je 7 až 10. Jeho obľúbenou potravou sú uškatce, delfíny a tulene. A ako vyzerá žraločí lov? Keď žralok zachytí stopu koristi, zaútočí vysokou rýchlosťou. Tesne pred útokom sa jeho oči obrátia dohora a čeľuste vystrelia dopredu. Potom sa zahryzne do svojej obete. Chvostom a hlavou trhá zo strany na stranu. Tým sa jej stále hlbšie zarýva do tela. Keď sa žralok vyčerpá, vyčká, kým obeť vykrváca a zahynie, potom sa k nej opäť vráti. Na záver ešte jedna zaujímavosť. Žraločie zuby sú také ostré, že obyvatelia prímorských ostrovov ich používali ako britvy na holenie.

Ak vás zaujíma príroda a hlavne podmorský život, prečítajte si túto knihu, určite nebudete ľutovať.

N. Bahnová, 5. A Camp Rock Možno ste prednedávnom videli na STV 1 alebo na nejakom inom televíznom kanáli film s týmto názvom. Nám sa veľmi páčil a chceme vám ho odporučiť.

Je to jedna z nových hudobných komédií. Témou trochu pripomína všetkým dobre známu High School Musical. Hlavnou hrdinkou tohto filmu je stredoškoláčka Mitchie (čítaj Mičí). Je to pekné, ale trochu nesmelé dievča. Rada spieva, skladá piesne a veľmi túži stráviť letné prázdniny v tábore určenom pre hudobne nadanú mládež. Nepochádza z bohatej rodiny, a tak je to problém. Nakoniec sa tam však dostane, pretože jej mama tam vezme prácu kuchárky. V tábore sa Mitchie stretne so Shaneom Grayom (čítaj Šejnom Grejom), ktorý je známou speváckou hviezdou a zo začiatku sa správa naozaj ako rozmaznaná celebrita. Samozrejme, že z toho bola veľká láska, hoci ešte museli prekonať pár prekážok. Tak to už býva, ale hlavné je, že všetko končí šťastne.

V tomto filme nájdete super hrdinov, lásku a humor. Ale to nie je všetko. Je to predsa hudobný film, takže je tam hlavne veľa pekných pesničiek.

A. Grolmusová, 6. C, K. Grolmusová, 4. A

Stojí to za to

Jonas Brothers V súvislosti s filmom Camp Rock sme si „posvietili“ aj na jedného z hlavných hrdinov – na predstaviteľa speváckej hviezdy.

Je ním Joe Jonas (18 rokov), ktorý so svojimi dvoma bratmi Kevinom (20 rokov) a Nickom (15 rokov) tvorí skupinu Jonas Brothers. Pochádzajú z New Jersey a hrajú že vraj energický pop rock. Je dosť pravdepodobné, že ste o nich už počuli. V Amerike títo chlapci už pekných pár týždňov doslova valcujú hitparády. Aktuálne majú v predaji dokonca dva albumy. Prvý sa volá jednoducho Jonas Brothers a novší vydali pod názvom A Little Bit Longer. Každopádne ponúkajú tanečné piesne s väčšinou romantickými textami. Možno sa vám to zdá čudné - žiadne nadávky, a predsa majú úspech!

Asi tušíte, že počúvať pesničky od tejto skupiny odporúčame hlavne dievčatám, nie je to veru nič pre drsnejšie povahy.

N. Gottasová, 6. C V mene celej redakcie odporúčame aj výlet za kultúrou, konkrétne do Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene, veď je to „čo by kameňom dohodil“. V tomto roku prebieha jubilejná 60-ta sezóna a v repertoári sú skutočne vynikajúce predstavenia, ktoré sľubujú poučenie, romantiku i zábavu – čo len chcete, vyberie si každý. Pre najmladších sú určené rozprávky Čin-čin alebo Kocúr v čižmách, pre usilovných študentov je to klasika – Tajovského hry V službe a Sľuby pod spoločným názvom Inotaje, no a milovníkov zábavy ( od 14 – 15 rokov) určite nadchnú komédie Len nijakú paniku, Už ti nikdy nenaletím, Čertice či Dámsky krajčír. ( Bližšie informácie nájdete na www.djgt.sk).

Takže skúste prehovoriť rodičov alebo poslúchať a možno tak presvedčiť učiteľov, že si malý „kultúrny výlet“ zaslúžite.

Redakcia Na základe spolupráce nášho mesta s mládežníckymi organizáciami vzniklo aj u nás Informačné centrum mladých (ICM). Je to združenie občanov a mládeže, cieľom ktorého je poskytovať mládeži informácie z rôznych oblastí života, napr. o voľbe povolania, o študijných pobytoch v zahraničí, štipendiách, voľných pracovných miestach a pod. ICM sa nachádza v Dome kultúry na Námestí Matice slovenskej a otvorené je utorok, stredu, štvrtok od 14: 00 do 17:00 hod.

Redakcia

Vlastná tvorba FANTÁZIA NEPOZNÁ HRANICE Takto sme po novom nazvali priestor, ktorý bude vyhradený pre vašu vlastnú tvorbu. Budeme radi, ak nám prostredníctvom pani učiteliek alebo nášho „odkazovača“ doručíte svoje básničky, príbehy alebo kresbičky. Možno sa ako príspevky objavia už v ďalšom čísle Fajnoviniek.

Tentokrát uverejňujeme báseň žiaka, ktorý sa odsťahoval a od novembra navštevuje školu v neďalekom Hliníku nad Hronom (ale ako ste si možno všimli, stále je zaradený medzi členmi redakčnej rady – zostáva totiž s nami v kontakte, ako „externista“ nás bude informovať o dianí v blízkom okolí a prispievať svojimi nápadmi). Potom nasleduje takmer dojímavý príbeh o starých rodičoch, ktorý vás určite chytí za srdce. Nezabudli sme ani na blížiace sa obdobie Vianoc, a tak zaraďujeme aj básne s touto tematikou (možno aj poniektorých z vás prekvapí, kto je autorom jednej z nich... bodaj by takých príjemných prekvapení bolo viac, pozn. red.).

Môj najkrajší deň v škole Poviem vám, že by som chcel mať plno jednotiek. Zatiaľ sa mi to aj celkom darí. Za svoj najkrajší deň v škole považujem ten, v ktorom som dostal štyri jednotky. Zdá sa vám to šialené? Priznám sa, trochu aj mne. Ale je to pravda.

Lúčim sa so všetkými a prajem vám veľa šťastia, veľa úspechov a veľa jednotiek. Vážne! No a na záver by som vám chcel venovať básničku, ktorá hovorí o mojich pocitoch pri odchode zo školy.

Odchod Z tejto školy v tomto roku odchádzam a pri tom smútok v duši nachádzam.

Mnohí ľudia mi budú chýbať, keď ma budú v druhej škole vítať.

Budem smútiť za frajerkou, musím sa zmieriť s novou učiteľkou.

Aj keď budem inde bývať, o tejto škole sa mi bude stále snívať.

T. Roško, 6. C Moji drahí starí rodičia V jedno takmer už letné ráno som sa prebudila z krásneho sna. V mojej izbičke pofukoval osviežujúci vánok , a tak som ešte stále premýšľala nad svojím snom, v ktorom som prázdninovala u starých rodičov. Sen ma tak nadchol, že som sa rozhodla zmeniť ho na skutočnosť.

Prichystala som si cestovnú tašku, zopár svojich „plyšových kamarátov“ a išla som oznámiť mamičke, že by som chcela ísť k starým rodičom. Poprosila som ju, aby ma odprevadila na autobusovú stanicu a pomohla mi vybrať pre starkých zaujímavý darček. Mamička súhlasila, a tak sme sa vybrali do mesta. Prechádzali sme po uliciach, až sme zrazu zazreli obchod s náboženským zameraním. Hneď, ako sme tam vstúpili, zasvietila na mňa krásna soška Panny Márie. V tom momente ma ovial zázračný pocit. Bol taký silný, že som nahlas vykríkla: „Toto im kúpim!“ Teta predavačka sa usmiala a zabalila mi darček do priesvitného obalu. Vložila som ho do ruksaku a ponáhľali sme sa s mamkou na autobus. Skoro som ho nestihla! Ešte že tam bola teta, ktorej pomáhali naložiť dnu kočík. Nasadla som a vyrazili sme. Maminka mi kývala, kým sa autobus nestratil v diaľke. Cestou som

Vlastná tvorba premýšľala o tom, aké budú u starých rodičov pekne rozkvitnuté ovocné stromy a medzi nimi bude pobiehať môj malý priateľ – psík Piňďo. Ach, bude to nádherné...Vtedy šofér zahlásil: „Sme v obci Rajecká Lesná.“ Už som tu, pomyslela som si. Kúsoček od zastávky stojí domček, v ktorom bývajú moji drahí starí rodičia. S radosťou som vyskočila z autobusu a rezkým krokom som kráčala k bráničke. Pozriem do dvora a vidím, že starkí stoja pri jabloni. Zvolala som: „Starká, starký!“ Keď ma zbadali, obaja pustili jabĺčka z rúk a utekali mi naproti. Naše objatia boli také silné, že na ten pocit nikdy v živote nezabudnem. Bolo mi jasné, že navštíviť ich bol dobrý nápad. Starký ma zobral za jednu ruku, starká za druhú a šli sme dnu do domčeka. Tam som si odložila svoje veci a vybrala som z ruksaku darček. Otvorila ho starká. Keď ho zazreli, videla som, že sa im obom leskli v očiach slzy.

Povedali len: „ Je to nádherné.“ Darček si odložili do svojej izbičky a hneď ma vzali von do záhradky.

Začali sme si plánovať prechádzky krásnymi horami, opekanie a rôzne šibalstvá. Starý otec, ktorý je vynikajúci rezbár, ma vzal do svojej dielničky a ukázal mi svoje nové sošky a obrázky. Vždy sme mu vravievali, že má zázračné ruky. Stará mama zas vie dobre šiť. Ušila mi ľudový kroj, lebo aj ona v mladosti tancovala v súbore ľudové tance. Keď som si kroj skúšala, aj sme si spolu zatancovali. Ach, či sme sa len nasmiali.

Dni u starkých však utiekli ako voda a prišiel čas rozlúčiť sa. Domov som si odniesla krásne zážitky a pocit šťastia, že mám takých starých rodičov – príjemných, so zmyslom pre humor. Sú to vzácni ľudia. Ľ. Mališová, 5. A Sviatočná chvíľka poézie Mikuláš Všade zima, všade mráz, prišiel zas k nám Dedo Mráz.

Má on dlhú bielu bradu, do života dá nám dobrú radu.

Tešíme sa na jeho darček, prinesie ho tento milý starček.

Krásne sneží, mesiac svieti, teplo domova v srdci bdie ti.

Snehuliaka stavať, guľovať sa, teším sa domov napapkať sa.

Santa na saniach odlieta preč, s úsmevom kričí: „O rok som späť!“ J. Kúš, 9. B

Vianoce Vianoce sú za dverami, krásne chvíle sú pred nami.

Už je koniec každej hádke, všetko bude zase sladké.

Ježiško zazvoní čarovným zvončekom a už sú darčeky pod každým stromčekom.

Rozdávajme lásku, radosť, pohodu a Božiu milosť.

Kolektív 9. B

Páli vám to PÁLI VÁM TO? Ako by to vyzeralo, keby sme aspoň trošku nepotrápili vašu šedú mozgovú kôru? To by ste nám snáď ani neodpustili. Zostávame teda verní tradícii a prinášame vám niekoľko hádaniek a tajničiek.

Hádanky, ktoré by mohol zvládnuť každý...

Koľko nôh má slimák? Jednu, dve alebo štyri? (jednu, vraj sa tak volá jeho telo) Akú nohu má tiger? Ako pes alebo ako mačka? (veď je to mačkovitá šelma) Aké krídla má pavúk? Ako mucha alebo ako chrobák? (odkedy má pavúk krídla?)

Koza má dva rohy, býk má dva rohy... Koľko rohov má jeleň? (jeleň má predsa parohy) Keď si dáš dve jabĺčka do vrecka a šesť do plecniaka, koľko budeš mať jabĺčok? (desať, lebo po jednom jabĺčku máš aj v každom kolene) N. Gottasová, 6. C Nový typ človeka (poetická hádanka) Ľudstvo vraj napreduje vo vývine, ja mám však dojmy trochu iné.

Zdá sa, že vznikol nový typ ľudí, čo vo mne veľké obavy budí.

Nevedia čítať, písať, smola, nebaví ich vlastne celá škola.

Všetky predmety ich iba nudia, vyrastú z nich určite „perspektívni“ ľudia.

Dočkať sa prestávky je úloha ťažká, za pár minút je opľutá dlážka.

Väčšina z nich do seba len jedlo tlačí, myslia si, bohužiaľ, že im to stačí.

Z vulgarizmov sa skladá každá ich veta a ešte sa tvária jak majstri sveta.

Chytá ma z toho hrôza, zlosť, toto je vraj naša budúcnosť!

Ktovie, či niektorý z nich oči otvorí?

A čo vy? Uhádnete, o kom sa tu hovorí? (odpoveď zámerne neuvádzame, vyberte podľa vlastného uváženia) Redakcia

Páli vám to TAJNIČKY Naša škola je … (riešenie v tajničke)

4.

1.

2.

3.

4.

5.

1.

Krajina, v ktorej žijeme Orgán sluchu Zdrobnenina od slova prach Mužské meno (29. 6.)

Vodný živočích

2.

3.

p

l

y o

R. Rusnák, 6. C

š

Odporúčame každodenné pozitívne myslenie, napr. … (riešenie v tajničke)

1.

Zdrobnenina od slova

5.

dar 2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

Nadanie Živočích podobný tuleňovi Krajina – súčasť Veľkej Británie Vytýčený smer cesty Domáce meno Márie Mužské meno (7. 3.)

Nesúhlasná odpoveď R. Rusnák, T. Roško, 6. C

2.

1.

3.

6.

4.

5.

8.

7.

Páli vám to POBAVME SA U psychiatra: -Odkedy si myslíte, že ste princ?

-Odkedy nie som žaba.

Jožko sa vráti zo školy a mama sa pýta: -Čo máš dnes v žiackej knižke?

-Dve jednotky a poznámku.

-A za čo je tá poznámka?

-Že som si prepisoval známky.

Ako sa volá zimomravý vlčiak?

Coldrex. (vtip zaradený na želanie učiteľky) Učiteľka sa na prírodopise pýta, ktoré vtáky sú najmúdrejšie.

Dežko sa prihlási a povie: - Lastovičky, lebo keď začína škola, odlietajú do teplých krajín.

V škole: -Podľa čoho sa dá usúdiť, že tam, kde je dnes Sahara, bola kedysi púšť?

-Podľa toho, že Arabi dodnes nosia kúpacie plášte.

M. Valo, 6. C PODARILO SA VÁM (povedať na hodinách...)

Skanzen je výstava traktorov. (6. C) Ktoré zvieratá skrotil človek ako prvé? - Levy a tigre. (6. C) Išli hudci horou a stretli javor... (6. C) V náboženskej kolede sa spomínajú nebeské telesá. (5. A) S kým sa stretávajú slovanskí poslovia v básni Mor ho! ? - S Maďarmi. (9. B) Aké je heslo slovanských poslov z básne Mor ho! ? - Maďari za Dunaj. (9. B) Príklad na trávnicu - Zelená je tráva. (5. A) V čom sa prejavila Jánošíkova spravodlivosť? - Chudobným bral a bohatým dával. (5. A) Čo je to bukréta? - Peňaženka alebo kniha alebo dievčina. (7. B) Kto je to richtár? - Ruský národný hrdina. (7. B) Kto je to švec? - Mladý nezadaný chalan. (7. B) Redakcia

Komu niet rady, tomu niet pomoci KOMU NIET RADY, TOMU NIET POMOCI Toto je ďalšia z našich nových rubrík. V redakčnej rade sa nájde pár výmyselníkov, tak sme im dali šancu. Naši redaktori si vymysleli osoby, ktoré majú rôzne problémy, a snažia sa im poradiť. Nabudúce sa na nás pokojne obráťte aj vy! (Ak sa nezľaknete...)

Volám sa Aurélia, mám 12 rokov a trápia ma vyčnievajúce zuby. Poraďte mi, čo s tým.

R: Žuj žuvačky Orbit, možno sa ti zuby zaoblia, ak nie, skús si ich zrezať pílkou na železo. Ak ani to nevyjde, nechaj ich ďalej rásť a o rok určite vyhráš karneval ako upírka aj bez maskovania.

Som Juraj Čumihuba, chodím do šiestej triedy a mám problém s tým, že vždy, keď otvorím ústa, grgnem. Pomôžte mi! Prosím!

R: Dva týždne vysávaj, potom vyber sáčok z vysávača plný prachu, vdýchni ho a budeš kašlať, a nie grgať.

Moje meno je Lauróra, mám 14 rokov a veľmi ma trápi, že si ma rodičia nevšímajú. Prosím, poraďte mi.

R: Je to jednoduché, hlavne aspoň dva týždne veľa oddychuj, najlepšie pri telke alebo počítači. Za ten čas sa ti určite podarí nachytať zopár pätiek. Potom doma ukáž žiacku knižku a my ti garantujeme, že si ťa rodičia všimnú.

Volám sa Hermína Zajacová, mám 13 rokov a som hrozne nešťastná, lebo moje uši sú dlhé a špicaté.

Poraďte mi, čo mám s tým robiť.

R: Hlavne z toho nerob zbytočnú drámu. Nevieme, prečo sa trápiš, veď uši sa ti skvele hodia k priezvisku.

Moje meno je Eugénia, som siedmačka a mám problém so svojou starou mamou. Nech hovorím čokoľvek, akokoľvek pomaly a nahlas, ona mi nerozumie. A potom mi nechce ani nič dovoliť. Čo s tým?

R: Ber to ako výhodu. Keď ti nabudúce bude starká niečo zakazovať, tvár sa, že ani ty jej nerozumieš, a urob si, čo budeš chcieť.

Som Dušan Plnohubý a mám 14 rokov. Všetci sa mi smejú, lebo si na desiatu nosím 25 rožkov, na obed zjem celého vyprážaného slona a na večeru si dám 5 kíl diétnej slaniny. Čo mám robiť?

R: Odporúčame ti šport – najlepšie plávanie s veľrybami, skvele medzi ne zapadneš.

Volám sa Timea, mám 10 rokov, som prezidentkou Slovenskej republiky, Maďarska, USA, Kanady a Číny. Stále ma otravujú novinári, fanúšikovia žiadajúci autogramy a celá tá popularita ma už unavuje. Čo mám s tým robiť?

R: Mali by ste sa urýchlene vrátiť do blázinca.

Moje meno je Martinko Klinko, mám 20 rokov, zbožňujem ružovú farbu a skupinu Backstreet Boys.

Som kaderník a trápi ma vážny problém – vždy, keď idem robiť účes, trasú sa mi ruky a zákazníčky sa boja, že im nožnicami vypichnem oko. Pomôžte mi!

R: Vezmi si aspoň štyri tuby laku na vlasy, nastriekaj si ho na ruky, možno stuhnú a prestanú sa triasť.

Volám sa Nikolas Valaška, chodím do ôsmej triedy a trápi ma, že bývame v malej, rozpadávajúcej sa chatke. Každý deň zažívam kompletné bombardovanie – vždy mi niečo padne na hlavu a aj do školy chodím so škridlami v taške. Čo s tým mám robiť?

R: Keď už máte zničenú strechu, zožeňte si kolesá a spravte si z domu kabriolet.

M. Dérer, K. Patvarošová, O. Szarvas, C. Téglásová, 6. C

Sviatky SVIATKY SÚ UŽ ZA DVERAMI Mikulášska atmoška Asi každý z nás pozná dátum svojich narodenín a menín. Nezabudneme to v pravý čas a pokiaľ možno nenápadne spomenúť aj pred svojimi priateľmi a známymi. Vždy dúfame, že na nás nezabudnú a potešia nás nejakou maličkosťou. Ale každý z nás si pamätá ešte najmenej jeden dátum. Jasné, je to 6. december! Vtedy má predsa meniny Mikuláš. Niektorí aj týždeň dopredu čistíme čižmy a dúfame, že aj keď sme neboli zrovna najposlušnejší, predsa si v nich nájdeme nejaké sladkosti, a nie uhlie, cibuľu, či zemiak. Je pochopiteľné, že na tento deň sa všetci tešíme.

Ale vieme, akým človekom bol skutočný Mikuláš a čo nám má jeho sviatok pripomenúť?Možno nám to objasnia tieto tri Mikulášove skutky: Keď sa dozvedel, že jeho veľmi chudobný sused je v núdzi, cez okno tajne vhodil do jeho príbytku tri hrudy zlata. Svojím požehnaním vyliečil ťažko popálené dieťa, ktoré ľahkovážna matka nechala samo príliš blízko ohniska. Zachránil troch nespravodlivo odsúdených mešťanov – vytrhol katovi meč z rúk a prihovoril sa za nich u sudcu, ktorý ich nakoniec oslobodil.

Vidíme teda, že to bol človek súcitný, spravodlivý, ktorý nezištne pomáhal druhým. A jeho sviatok nám má pripomenúť, že nemáme myslieť iba na seba. Preto nezabudnime na svojich blízkych a potešme ich aspoň nejakou sladkosťou. A kto by náhodou nebol spokojný s mikulášskym darčekom, nech ho poteší aspoň to, že v tento deň budú pani učiteľky mimoriadne milé – veď to poznáme: „Na svätého Mikuláša, neučí sa, neskúša sa...

Redakcia

Zvončeky, rolničky a tak ďalej Či ste prváci alebo deviataci, poznáte to. Posledné dni pred vianočnými prázdninami budú v škole na nevydržanie. Doma bude možno najprv zhon a mamy vás budú nútiť upratovať, nebudete vedieť pre niekoho vybrať vhodný darček, alebo strávite celé hodiny ne/nápadným zisťovaním, či na vás Ježiško nezabudol. Ale potom sa bude zdobiť stromček, všade budú voňať sviečky, kapustnica a koláče, no a vy chtiac-nechtiac dostanete vianočnú náladu. A nakoniec príde tá slávnostná chvíľa, keď sa rodina stretne pri spoločnej štedrej večeri a vy možno nebudete vedieť, čo vás teší viac – darčeky alebo to, že sú ľudia okolo vás šťastní.

Vianoce. Pre niekoho veľký kresťanský sviatok , oslava narodenia Ježiša Krista, pre niekoho jednoducho sviatky pokoja a lásky. Každý rok to isté, a predsa to nikdy nie je nuda. Nenadarmo sa hovorí o čare Vianoc. Uchovať si v srdci lásku k blížnym by malo byť skutočnou podstatou nadchádzajúceho obdobia. Nezabudnime na to!

Redakcia

KUPÓNIK ŠŤASTIA MENO ŽIAKA: ...........................................................................................

VYUČUJÚCI: ..........................................................

PREDMET: ....................................

TRIEDA: ..................... ...........................................

Platnosť do: 15. 3. 2009

riaditeľka školy

Vydavateľ: Základná škola, Ul. Dr. Janského č. 2, 965 01 Žiar nad Hronom Tlač: A print, Ing. Ján Lazar