PREPOJENIE ODBORNÉHO VZDELÁVANIA A SOCIÁLNEHO POĽNOHOSPODÁRSTVA

- PRÍKLAD BANSKOBYSTRICKÉHO SAMOSPRÁVNEHO KRAJA

ČO JE TO SOCIÁLNE POĽNOHOSPODÁRSTVO?

Po roku 1990 sa v Európskej únii začalo hovoriť o udržateľnom rozvoji vidieka. K tomu má prispieť aj multifunkčné poľnohospodárstvo, ktoré má popri výrobe potravín plniť aj iné funkcie - sociálnu, ekologickú, ekonomickú, environmentálnu a kultúrno-spoločenskú. Do tohto konceptu zapadal aj rozvoj sociálneho poľnohospodárstva, ktoré prepája poľnohospodárstvo so sociálnym a pracovným začleňovaním rôznych znevýhodnených a zraniteľných skupín a inými službami. Sociálne poľnohospodárstvo možno vysvetliť ako súhrn činností využívajúcich plodiny, zvieratá, priestor farmy a iné poľnohospodárske zdroje na vytvorenie prostredia pre prácu, socializáciu, začleňovanie, vzdelávanie a rekreáciu znevýhodnených ľudí a širokej verejnosti. Jeho cieľovou skupinou môžu byť seniori, príslušníci etnických minorít, telesne alebo mentálne znevýhodnení ľudia, ľudia s duševnými poruchami alebo závislosťami, po výkone trestu a podobne. Jeho výsledkom je rozvoj sociálnej ekonomiky, rozvoj vidieka a regiónu, zlepšenie života ľudí na vidieku.

Soci Lne Po Nohospod Rstvo

NA SLOVENSKU

Aktivity sociálneho poľnohospodárstva sú v krajinách sveta rôznorodé. Krajiny majú rôzne skúsenosti a históriu vývoja. Na Slovensku má tento sektor formálne korene v roku 1845, kedy učiteľ a vzdelanec Samuel Jurkovič pre ochranu roľníkov a živnostníkov najmä na vidieku založil prvé svojpomocné družstvo v kontinentálnej Európe. Podľa jeho vzoru vzniklo na Slovensku a v okolitých krajinách množstvo družstiev rôzneho charakteru - vzájomné pomocnice, školské sporiteľne, potravné družstvá a iné. Na Slovensku ich bolo v roku 1948 viac ako tri tisíc. Veľká časť z nich pôsobila v poľnohospodárstve a napĺňala definíciu sociálneho poľnohospodárstva.

V súčasnosti sú na Slovensku v sociálnom poľnohospodárstve aktívne charitatívne a humanitárne organizácie, poľnohospodárske podniky a farmy, poskytovatelia sociálnych služieb, sociálne podniky založené miestnou alebo regionálnou samosprávou a neziskové organizácie (zhrnutie v tabuľke).

Subjekty sociálneho poľnohospodárstva môžu byť registrované ako sociálne podniky v registri Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny podľa zákona o sociálnej ekonomike, ktorý je v platnosti od roku 2018. Z celkového počtu 537 (k 31.12.2022) registrovaných sociálnych podnikov (RSP) 153 deklaruje aktivity v poľnohospodárstve (znázornené na mape).

Najviac RSP s poľnohospodárskym zameraním je v centrálnej časti krajiny - v okresoch Žilina, Martin a Rožňava, menej v okresoch Levice, Veľký Krtíš, Rimavská Sobota, Banská Bystrica, Dolný Kubín, Stará Ľubovňa, Spišská Nová Ves a Prešov. V 301 obciach Slovenska je aspoň jedna prevádzka sociálneho podniku (v akomkoľvek sektore). V niektorých okresných a krajských mestách ich je prirodzene viac.

Zakladateľmi sociálneho podniku môžu byť rôzne subjekty. V 122 slovenských obciach sú sociálne podniky zriadené miestnou alebo regionálnou územnou samosprávou. Hlavný úžitok takýchto podnikov spočíva v tom, že prostredníctvom nich si samospráva napĺňa svoje kompetencie. Stávajú sa motorom rozvoja územia alebo komunity.

Pr Klad Dobrej Praxe Z Banskobystrick Ho Kraja

Kompetenciou samosprávnych krajov je okrem iného rozvoj územnej spolupráce a partnerstiev, rozvoj podnikateľských aktivít, sociálnych služieb a stredné školstvo. Banskobystrický kraj (BBSK) niektoré z týchto kompetencií napĺňa aj systematickou podporou sociálnej ekonomiky v regióne a prevádzkovaním dvoch svojich sociálnych podnikov. Agro-drevinový ekosystém BBSK – registrovaný sociálny podnik so sídlom v Rovňanoch (v okrese Poltár) je jedným z nich. Podnik je zameraný na pracovnú integráciu znevýhodnených a zraniteľných skupín na trh práce. Okrem toho je jeho cieľom vytvorenie pracovných miest pre absolventov stredných odborných škôl (SOŠ), ktoré má BBSK v zriaďovateľskej pôsobnosti a zatraktívnenie poľnohospodárstva pre mladých ľudí a teda ich udržanie v regióne. Ekonomická činnosť sociálneho podniku je preto prepojená s duálnym vzdelávaním a intenzívnou spoluprácou so strednými poľnohospodárskymi školami v zriaďovateľskej pôsobnosti BBSK. Študenti Spojenej školy v Poltári a iných stredných škôl sa tu zúčastňujú na praktickej výučbe. Prispievajú tak k tvorbe hodnoty a zároveň získavajú praktické zručnosti. Po skončení strednej školy môžu naviac v sociálnom podniku nájsť prácu.

Agro-lesnícky sociálny podnik BBSK hospodári na 3 ha poľnohospodárskej pôdy (z toho 1,5 ha ornej pôdy a 1,5 ha ovocného sadu), ktorú má v dlhodobom nájme ako pôdu pôvodne využívanú Spojenou školou v Poltári. Budovy a objekty pôvodne využívané šľachtiteľsko-genetickou stanicou v Rovňanoch sú vo vlastníctve BBSK. K týmto objektom patrí aj ovocný sad vysadený v roku 1950 s 1300 ovocnými stromami. Kombinácia pestovania poľných plodín s výsadbou úžitkových a okrasných drevín v agro-drevinovom ekosystéme bez použitia syntetických prípravkov je hlavným princípom produkcie. Hlavnou plodinou je cesnak (ekologické pestovanie). Ďalej sú to maliny, paradajky, paprika a levanduľa, z drevín jablone, hrušky, orech čierny a agát biely. Ovocný sad je využívaný extenzívne aj intenzívne. Časť z neho slúži aj na experimenty s druhmi mulčovania, závlahy a podobne. Spôsob pestovania (kombinácia poľných plodín a drevín) prispieva k zmierňovaniu klimatickej zmeny – pomáha udržiavať vlahu na produkčnom pozemku. V podniku je vybudovaný systém na zachytávanie dažďovej vody zo striech objektov. Včelárska produkcia podniku je zameraná na množenie včelích rodín. So včelárstvom je spojená aj stolárska výroba (úle, rámiky a podobne), ktorá poskytuje prácu v zimnom období.

Sociálne podnikanie je charakteristické sieťovaním a spoluprácou so subjektami verejnej správy, klientmi, klientskými organizáciami, členmi miestnej komunity a podobne. Kľúčovým aktérom sociálneho podnikania na území Banskobystrického kraja je Úrad BBSK prostredníctvom Rozvojovej agentúry BBSK, n.o.. BBSK prispieva k rozvoju sociálnej ekonomiky aj tým, že je zároveň odberateľom produktov a služieb vyrábaných a poskytovaných subjektmi sociálnej ekonomiky pre organizácie v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti. Zariadenia spoločného stravovania (najmä v školách a zariadeniach sociálnych služieb) sú hlavným odberateľom produkcie podniku. V aktivitách sociálneho podniku v Rovňanoch je jeho kľúčovým partnerom Spojená škola v Poltári (obrázok). Ostatné stredné odborné školy v zriaďovateľskej pôsobnosti BBSK s odbormi v oblasti poľnohospodárstva a záhradníctva poskytujú sociálnemu podniku odbornú garanciu pre jeho aktivity vo vyučovaných odboroch. Spojená škola v Poltári je odborným garantom v oblasti poľnohospodárstva a pestovania zeleniny, SOŠ Želovce v oblasti záhradníctva, sadovníctva a ovocinárstva, SOŠ Banská Bystrica v oblasti včelárstva. Národné lesnícke centrum je odborným garantom pre niektoré činnosti v oblasti pestovania lesných drevín ako súčasti agro-lesníckych systémov. Poľnohospodárske podniky lokalizované v okolí poskytujú know-how na báze neformálnych vzťahov. Okrem odbytu do jedální sú niektoré produkty distribuované aj do predajnej siete. Sociálny podnik poskytuje služby pre obec Rovňany a iné obce pri údržbe verejných priestranstiev a pri iných aktivitách.

Vo všeobecnosti je model integračného sociálneho podniku charakteristický tým, že „zákazníkmi” alebo beneficientmi sociálnej hodnoty sú aj samotní zamestnanci. Tým prináša okrem ekonomickej hodnoty v podobe príjmu aj sociálnu hodnotu (najčastejšie pracovnú a sociálnu integráciu) alebo zdravotné účinky (prostredníctvom pracovnej a činnostnej terapie), pracovné návyky a zručnosti, zvýšenie šance zamestnať sa na otvorenom trhu práce a podobne. Keďže je sociálny podnik v Rovňanoch prepojený s duálnym vzdelávaním, jeho model podnikania vo všetkých komponentoch nadobúda inovatívne aspekty. Okrem zamestnancov sú hlavnými beneficientmi sociálnej hodnoty tvorenej Agro-lesníckym sociálnym podnikom BBSK aj študenti stredných škôl.

Spracovanie príspevku bolo podporené v rámci Národného projektu Inštitút sociálnej ekonomiky (Implementačná agentúra MPSVaR SR) a projektu VEGA (Vedecká grantová agentúra MŠVVaŠ SR) 1/0650/20 Modely sociálneho poľnohospodárstva ako nástroja podpory inkluzívneho rastu

O autoroch:

Ing. Marcela Chreneková, PhD. je docentkou pôsobiacou na Ústave regionalistiky a rozvoja vidieka Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Venuje sa výučbe a výskumu v oblasti sociálnej ekonomiky a sociálneho rozvoja vidieka.

Ing. Marián Kováčik, PhD. pôsobí na Ústave európskych politík a verejnej správy Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Vyučuje predmety zamerané na poľnohospodársku, environmentálnu a kohéznu politiku EÚ.