
2 minute read
Rozvoj inštrumentálnej hudby v baroku

Zamyslite sa
Advertisement
• Ktorý je váš obľúbený Rozvoj inštrumentálnej hudby v baroku hudobný nástroj? • Celé stáročia sa vyvíjala prevažne vokálna Inštrumentálna hudba sa v bahudba, kým inštru- roku dožila svojho rozkvetu vďaka zdokonaleniu sláčikových a klávesových nástrojov. Rozvili sa tri podoby inštrumentálnej hudby: sólistická, komorná a orchestrálna. Súčasne so zdokonalením nástrojov sa vyvíjala i technika hry, ktorá dosiahla stupeň virtuozity. Ako sólistický nástroj vynikali husle, na ktorých mnohí skladatelia i sami výborne hrali. Jedným z nich bol Antonio Vivaldi (1678 – 1741), taliansky skladateľ, ktorý napísal približne 200 husľových koncertov, tiež väčší počet koncertov pre violončelo a iné. Najznámejší je jeho cyklus husľových koncertov pod názvom Štyri ročné obdobia pozostávajúci zo štyroch koncertov: Jar, Leto, Jeseň a Zima. Okrem huslí hudba sa často predvádzala i na čembale a iných klávesových nástrojoch, neskoršie na klavíri. V komorných súboroch hrali dva, tri, alebo viac nástrojov. Najčastejšie to boli husle a čembalo. Takéto súbory sa využívali pre menší kruh poslucháčov. Prvé orchestre sa na šľachtických palácoch zjavujú v 17. storočí. V zložení orchestra boli sláčikové nástroje (bez kontrabasu, ktorý vznikol o storočie neskoršie) a čembalo. Dychové nástroje boli len zriedkavo súčasťou orchestra. Rozvoj inštrumentálnej hudby podnietil vznik nových hudobných foriem: suity, sonáty, koncertu a fúgy. – Suita: inštrumentálna skladba pozostávajúca z radu tancov rôznych národov. – Baroková sonáta: inštrumentálna skladba pozostávajúca z viacerých častí pre jeden alebo dva nástroje. – Koncert: orchestrálna skladba, v ktorej má dominujúcu úlohu jeden nástroj alebo menšia skupina nástrojov (concerto grosso). Dielo je stavané na základe kontrastu intenzity a farby zvuku. Sólový nástroj a orchester sa navzájom striedajú, akoby súperili, čo v podstate aj znamená talianske slovo concertare = súťažiť. Koncert má tri časti: rýchlu, pomalú, rýchlu. Paul Wissmeier (1619): Hudobníci hrajú na klavichorde, bas viole a viole da braccio mentálna hudba v tom rozvoji meškala. Čo si myslíte prečo? Завод за уџбенике – Fúga: polyfonická inštrumentálna skladba blízka kánonu založená na imitácii. Tému uvedenú v jednom hlase postupne preberajú ostatné hlasy. Rozkvet dožíva v diele J. S. Bacha. Návrh na počúvanie Antonio Vivaldi: Štyri ročné obdobia, Jar










virtuozita – vrcholné predvedenie hudobného diela komorný – nie veľký, obmedzený na malý kruh ľudí; pochádza z talianskeho slova camera = izba