špecializované stavby by www.tuzvo.sk

Špecializované stavby

Skriptá

ĽUDMILA TEREŇOVÁ

Táto publikácia vznikla vďaka finančnej podpore Katedry protipožiarnej ochrany, Drevárska fakulta, Technická univerzita vo Zvolene.

Autor:

Ing. Ľudmila TEREŇOVÁ, PhD.

Katedra protipožiarnej ochrany

Drevárska fakulta

Technická univerzita vo Zvolene

T. G. Masaryka 24, 960 01 Zvolen

Špecializované stavby Skriptá

Recenzenti:

doc. Ing. Marián Kučera, PhD

doc. Bc. Ing. Stanislava Gašpercová, PhD.

Technická univerzita vo Zvolene

Žilinská univerzita v Žiline

I.vydanie v rozsahu 140 strán, 10,14 AH, 11,11 VH

Forma dokumentu: elektronická (online PDF)

Vydavateľ: Technická univerzita vo Zvolene

Redakčné práce: Vydavateľstvo Technickej univerzity vo Zvolene

Rok vydania: 2025

ISBN 978-80-228-3517-6

Všetky práva sú vyhradené. Žiadna časť textu ani ilustrácie nemôžu byť použité na ďalšie šírenie akoukoľvek formou bez predchádzajúceho súhlasu autorov alebo vydavateľstva.

3.5.3

3.6.3

5.2

5.2.1

5.3

5.4

5.4.1

5.4.3

5.5

5.6

5.6.1

6.10.1

6.11.1

6.12.2

6.16

6.17

6.18

6.18.1

6.20

6.21

7.1 Horúca a studená nehoda a úlohy záchranných zložiek ................................

7.1.2 Vymedzenie niektorých pojmov

7.2 Protipožiarna bezpečnosť v železničných tuneloch ..............................................

7.3 Miesto evakuácie a záchrany ........................................................................76

7.4 Núdzová komunikácia ................................................................................77

7.5 Dodávka elektrickej energie pre záchranné zložky a spoľahlivosť elektrických systémov .78

7.6 Núdzový plán a cvičenia evakuačných postupov .................................................78

7.7 Požiadavky na bezpečnosť v nových železničných tuneloch ....................................78

8. Priestory káblového rozvodu ......................................................................

8.1 Všeobecné požiadavky ...............................................................................82

8.2 Druhy a rozmery priestorov káblového rozvodu ...................................................83

8.3 Vybavenie priestorov káblového rozvodu

8.3.1 Protipožiarna bezpečnosť priestorov káblového rozvodu

9. Banské stavby .......................................................................................

9.5

9.5.2

9.5.3

zvýšeným

ochrany

9.5.4 Riziká vzniku požiaru a výbuchu v banských stavbách

9.5.5 Zhrnutie zabezpečenia prevádzky v banských stavbách

Mierové využívanie jadrovej

10.1.1 Vymedzenie niektorých pojmov

10.1.2 Zákonitosti mierového využívania jadrovej energie

10.2 Pôsobnosť úradu jadrového dozoru

10.2.1 Jadrové materiály a preprava rádioaktívnych materiálov

10.2.2 Povolenie o umiestnení jadrového zariadenia a povolenie stavby jadrového zariadenia

10.2.3 Jadrová bezpečnosť a odborná spôsobilosť ...................................................................................

10.3 Havarijné plánovanie

10.4 Ochrana pred požiarmi a protipožiarna bezpečnosť stavieb jadrových zariadení ........

10.4.1 Rozdelenie na požiarne úseky

10.4.2 Elektrická požiarna signalizácia a stabilné hasiace zariadenie

10.4.3 Hasičská jednotka

10.5 Požiarne

Úvod

Skriptá Špecializované stavby sú určené pre študentov 2. stupňa študijného programu

Protipožiarna ochrana a bezpečnosť ako aj pre študentov iného technického zamerania alebo pre odbornú verejnosť, ktorá sa zaujíma o danú oblasť.

Pod pojmom špecializované stavby rozumieme stavby, ktoré sú špecifické z hľadiska vyhotovenia a účelu, z hľadiska ich schvaľovania ako aj spoločenského významu. Jedná sa napríklad o cestné a železničné tunely, stavby metra, stavby jadrových zariadení a banské stavby, ktoré sú typické inžinierske stavby ale aj o stavby pre civilnú ochranu, stavby vojenskej správy, stavby zboru väzenskej a justičnej stráže a iné

Pre bezpečnú prevádzku špecializovaných stavieb je dôležitá ich protipožiarna bezpečnosť, ktorá má veľký vplyv napr. pri cestných a železničných tuneloch na stavebnotechnické riešenie a technické vybavenie tunela Protipožiarna bezpečnosť špecializovaných stavieb patrí medzi najdôležitejšie základné požiadavky na stavbu pri všetkých špecializovaných stavbách. Pre schvaľovanie a užívanie týchto stavieb sú určené špeciálne stavebné úrady a pre riešenie ich protipožiarnej bezpečnosti platia samostatné predpisy, s ktorými sa čitateľ danej publikácie má možnosť zoznámiť.

Poďakovanie

Ďakujem študentom dennej a externej formy v študijnom programe Protipožiarna ochrana a bezpečnosť za zaujímavé a inovatívne informácie o jednotlivých témach špecializovaných stavieb, ktoré prezentovali na výuke predmetu Špecializované stavby, ktoré som mohla čerpať pri písaní týchto skrípt a ktoré boli pre mňa veľkou inšpiráciou.

Autorka

1. Rozdelenie špecializovaných stavieb

Riešenie protipožiarnej bezpečnosti stavby sa vykonáva v zmysle platných právnych predpisov v oblasti požiarnej ochrany. Základným právnym predpisom je Zákon NR SR č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi [1] a jeho vykonávacia vyhláška: Vyhláška MV SR č. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a užívaní stavieb [2] a Zákon č. 25/2025 Z. z. (Stavebný zákon) [6].

Vyhláška MV SR č. 94/2004 Z. z. [2] sa nevzťahuje na:

a) stavby pre obranu štátu, b) stavby pre bezpečnosť štátu, c) stavby Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, d) stavby Colnej správy, e) stavby metra, f) tieto inžinierske stavby:

1. nábrežia, chodníky a nekryté parkoviská,

2. železničné dráhy, lanové dráhy a iné dráhy, 3. vzletové dráhy, pristávacie dráhy a rolovacie dráhy letísk, 4. mosty, nadjazdy, tunely,

5. plavebné kanály a komory, úpravy tokov, priehrady a ochranné hrádze, závlahové a melioračné sústavy a rybníky, 6. diaľkovody horľavých kvapalín, skvapalnených plynov a rozvody plynu, 7. diaľkové a miestne rozvody pary a miestne kanalizácie, 8. diaľkové a miestne elektronické komunikačné siete a vedenia a telekomunikačné stožiare, 9. diaľkové a miestne rozvody elektriny, stožiare a televízne káblové rozvody, 10.banské stavby a ťažobné zariadenia, 11.stavby na spracovanie a stavby na ukladanie vyhoretého jadrového paliva a rádioaktívneho odpadu.

Podľa § 1a) Vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z. z. [2] na káblové kanály, mosty, šachty a priestory platia požiadavky v rozsahu STN 92 0204 [3]. Požiadavky na kolektory a technické chodby určuje STN 73 7505 [4]. Požiadavky na hasičské stanice určuje STN 73 5710 [5].

Pre účely tejto publikácie sú špecializované stavby rozdelené nasledovne: stavby pre obranu štátu (vojenské stavby), stavby pre bezpečnosť štátu (stavby policajného zboru), stavby Zboru väzenskej a justičnej stráže SR (väznice), stavby pre civilnú ochranu cestné tunely železničné tunely káblové kanály, šachty, mosty a priestory banské stavby stavby jadrových zariadení stavby metra.

2. Povoľovanie špecializovaných stavieb a ich definície

Podľa Stavebného zákona č. 25/2025 Z. z. [6] špecializované stavby povoľujú špeciálne stavebné úrady a iné stavebné úrady. Špeciálnym stavebným úradom hlavne pri letiskových stavbách, pri vodných stavbách a stavbách v režime integrovaného povoľovania a kontroly znečisťovania životného prostredia podľa [7], geologických dielach, banských dielach a banských stavbách pod povrchom vrátanie stavieb na povrchu bezprostredne slúžiacich ich prevádzke je stavebný úrad ustanovený podľa osobitného predpisu.

Pôsobnosť iného stavebného úradu vykonáva:

Ministerstvo obrany Slovenskej republiky pri stavbách na obranu štátu pre stavby:

1. na území vojenských obvodov,

2. pre stavby na obranu štátu mimo vojenských obvodov a pre stavby, ktoré nie sú určené na obranu štátu ale sú v správe ministerstva obrany alebo v správe právnických osôb zriadených alebo založených ministerstvom obrany,

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky pre stavby pre bezpečnosť štátu,

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky pri stavbách Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky pri stavbách uránového priemyslu, Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky pri stavbách jadrových zariadení a stavbách súvisiacich s jadrovým zariadením v areáli jadrového zariadenia.

Špeciálny stavebný úrad a iný stavebný úrad vykonávajú podľa Stavebného zákona [5] pôsobnosť stavebného inšpektorátu.

Definície podľa Stavebného zákona

Stavbami pre obranu štátu sú stavby v správe, nájme alebo výpožičke Ministerstva obrany Slovenskej republiky, užívané na plnenie jeho úloh a stavby vo vlastníctve, správe, nájme alebo výpožičke rozpočtových organizácií, príspevkových organizácií, akciových spoločností alebo štátnych podnikov v zriaďovateľskej pôsobnosti alebo zakladateľskej pôsobnosti ministerstva obrany, užívané na plnenie ich úloh.

Stavbami pre bezpečnosť štátu sú stavby vo vlastníctve štátu, v správe, nájme alebo výpožičke Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Slovenskej informačnej služby alebo Národného bezpečnostného úradu, užívané na služobné účely a stavby vo vlastníctve, v správe, nájme alebo výpožičke rozpočtových organizácií, príspevkových organizácií, akciových spoločností alebo štátnych podnikov v zriaďovateľskej pôsobnosti alebo zakladateľskej pôsobnosti týchto orgánov, užívané na služobné účely. Patria sem aj stavby slúžiace na plnenie úloh prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo predsedu vlády Slovenskej republiky.

Stavbami Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky sú stavby na služobnú činnosť tohto zboru a stavby v správe a užívaní jeho útvarov na služobné účely.

Stavbami v povrchových lomoch, pieskovniach a štrkoviskách sú stavby vnútri hraníc vymedzených čiarou skutočne uskutočnených ťažobných prác alebo skrývky a stavby v území vystavenom priamym účinkom ťažobných prác, najmä účinkom trhacích prác, ak pozemky po ťažobných prácach a skrývkach neboli rekultivované.

Inžinierske stavby sú stavby, ktoré nie sú v zmysle Stavebného zákona [5] budovou. Inžinierskymi stavbami sú najmä pozemné komunikácie, stavby dráh a stavby na dráhe, letiskové stavby a stavby pre letecké pozemné zariadenia, vodné stavby, líniové stavby, siete technického

vybavenia územia, banské stavby, stavby ťažkého priemyslu, športoviská a informačná konštrukcia.

Budova je priestorovo sústredená zastrešená stavba, ktorá je určená a stavebnotechnicky vhodná na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí. Podľa účelu sa budovy členia na bytové budovy a nebytové budovy. Bytovou budovou je budova, v ktorej je najmenej polovica podlahovej plochy všetkých podlaží určená na trvalé bývanie. Nebytovou budovou je budova, ktorá nie je bytovou budovou [6].

Banské stavby sú teda inžinierske stavby nachádzajúce sa pod povrchom, vrátane stavieb na povrchu, bezprostredne slúžiacich ich prevádzke, a to ťažné veže, jamové budovy, strojovne ťažných strojov a ventilátorovne [8].

Vyhradená stavba je budova alebo inžinierska stavba, ktorá je technologicky náročná alebo konštrukčne neobvyklá, ktorá z hľadiska rozsahu stavebných prác, technológie stavebných prác a použitých stavebných výrobkov kladie zvýšené nároky na organizovanie a koordináciu činností vo výstavbe a na potrebné technické vybavenie zhotoviteľa stavby [6]. Vyhradenými stavbami sú aj cestné tunely a železničné tunely a stavby metra

Káblové kanály, šachty, mosty a priestory sú vnútorné alebo vonkajšie priestory stavieb, ktoré slúžia na ukladanie a vedenie centrálnych káblových rozvodov pre účely zásobovania stavieb elektrickou energiou. Nazývame ich spoločným názvom priestory káblového rozvodu. Navrhujú sa podľa pôvodnej STN 38 2156 [10] a požiadavky protipožiarnej bezpečnosti na priestory káblového rozvodu platia v rozsahu STN 92 0204 [3]

3. Stavby na obranu štátu

Pôsobnosť stavebného úradu pri stavbách na obranu štátu vykonáva Ministerstvo obrany SR, ktoré je v zmysle Stavebného zákona [6] tzv. iným stavebným úradom. Pre zabezpečenie protipožiarnej bezpečnosti bol pre vojenské stavby vydaný interný predpis: Tri smernice MO SR 3/2003 o technických požiadavkách na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb vojenskej správy (ďalej Tri smernice) [11]. Účelom smerníc je zabezpečiť jednotný postup pri uplatňovaní technických požiadaviek na protipožiarnu bezpečnosť pri novostavbách vojenskej správy a pri ich užívaní.

Stavba sa z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti navrhuje, realizuje a užíva tak, aby pri požiari:

o zostala na čas určený technickými špecifikáciami zachovaná jej nosnosť a stabilita, o bola umožnená bezpečná evakuácia osôb a zvierat z horiacej alebo požiarom ohrozenej stavby na voľné priestranstvo alebo do iného požiarom neohrozeného priestoru, o sa zabránilo šíreniu požiaru a dymu medzi jednotlivými požiarnymi úsekmi vnútri stavby alebo na inú stavbu, o bol umožnený odvod splodín horenia mimo stavby, o bol umožnený účinný a bezpečný zásah hasičskej jednotky pri zdolávaní požiaru a vykonávaní záchranných prác.

3.1 Požiarnotechnická charakteristika stavieb vojenskej správy

Požiarnotechnická charakteristika stavby podľa [11] zahŕňa rozdelenie stavby na požiarne úseky, dovolenú veľkosť požiarneho úseku, požiarne podlažie, požiarnu výšku, požiarnu odolnosť, konštrukčné prvky a konštrukčné celky stavby

3.1.1 Rozdelenie na požiarne úseky

Priestory, ktoré musia tvoriť v stavbách vojenskej správy samostatné požiarne úseky, uvádza príloha č. 1 k smerniciam Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. 3/2003 [11], ktorá sa zhoduje s prílohou č. 1 Vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z. z. [2], ale s určitými odlišnosťami:

Vo všetkých stavbách vojenskej správy musia tvoriť samostatné požiarne úseky aj:

o režimové pracoviská, o príručné sklady ručných zbraní, o muničný sklad, o a sklad samovznietivých látok.

V oddeleniach výkonu disciplinárnych trestov:

každá miestnosť (cela) alebo skupina miestností s príslušenstvom na pobyt najviac 30 osôb.

V režimových pracoviskách:

každé režimové pracovisko

3.1.2 Dovolená veľkosť požiarneho úseku

Dovolenú veľkosť PÚ určuje technická norma STN 92 0201-1 [12] Dovolená veľkosť je daná:

o dovolenou plochou požiarneho úseku

o a dovoleným počtom požiarnych podlaží v požiarnom úseku.

Dovolená plocha požiarneho úseku sa neurčuje, ak ide o požiarny úsek bez požiarneho rizika a o požiarny úsek chránenej únikovej cesty a ak plocha požiarneho úseku je najviac 300 m2 . Ak sa požiarny úsek vybaví požiarnotechnickým zariadením, jeho dovolenú plochu možno zväčšiť, a to najviac však na dvojnásobnú veľkosť. Požiadavky na zväčšenie dovolenej plochy požiarneho úseku ustanovuje technická norma STN 92 0201-1 [12]

3.1.3 Požiarne podlažie

Požiarne podlažie je každé podlažie stavby alebo jej časti, ktoré

o je na konštrukcii s požiarnou odolnosťou,

o má v podlahe otvory s celkovou plochou

o najviac 10 % pôdorysnej plochy nižšieho požiarneho podlažia,

o od 10 % do 20 % pôdorysnej plochy nižšieho požiarneho podlažia a tieto otvory sú oddelené od priestorov s požiarnym rizikom konštrukčnými prvkami druhu D1 s požiarnou odolnosťou najmenej 15 min. Ak otvory v ohraničujúcich konštrukčných prvkoch druhu D1 presahujú 25 % plôch týchto konštrukčných prvkov, musia byť uzatvárateľné požiarnymi uzávermi typu EW-15/D3.

o Požiarnym podlažím je aj podlažie, na ktorom sa nachádza 10 a viac osôb podľa STN 92 0241 [13] okrem osôb, ktoré tam majú prechodné alebo občasné pracovné miesto a okrem osôb v prístavbách a stavbách v jednopodlažných stavbách.

Najväčší počet požiarnych podlaží v požiarnom úseku závisí od požiarnej výšky stavby. Čím má stavba väčšiu požiarnu výšku, tým menej požiarnych podlaží môže byť v požiarnom úseku.

V stavbách na obranu štátu musia byť niektoré požiarne úseky jednopodlažné ako napr. radová garáž, v stavbách zdravotníckych zariadení napr. operačné oddelenie, jednotka intenzívnej starostlivosti, anestéziologicko-resuscitačné oddelenie Jednopodlažný požiarny úsek musí tvoriť aj podzemné podlažie, sklad horľavých kvapalín, sklad horľavých plynov a horenie podporujúcich plynov.

Špecifické jednopodlažné požiarne úseky v stavbách vojenskej správy sú: o sklad s plochou väčšou ako 100 m2, v ktorom je požiarne zaťaženie viac ako 30 kg.m-2 , o muničný sklad, o sklad samovznietivých látok.

3.1.4 Požiarna výška

Požiarna výška stavby je výška nadzemnej alebo podzemnej časti stavby, ktorá sa meria od podlahy 1. nadzemného požiarneho podlažia (1.n.p.p.) po podlahu posledného nadzemného alebo posledného podzemného požiarneho podlažia stavby. Požiadavky na určovanie úrovne 1.n.p.p. sú uvedené v prílohe č. 2 k Trom smerniciam [11] a tiež v STN 92 0201-2 [14].

3.1.5 Reakcia na oheň

Reakcia na oheň je príspevok výrobku k rozvoju požiaru, ktorému je exponovaný, spôsobený tepelným rozkladom výrobku za definovaných podmienok. Vyjadruje sa triedou podľa klasifikačnej normy STN EN 13 501-1 [18] (STN EN 13 501-5 [19]), ktorá sa určuje na základe skúšky. Klasifikácia stavebných výrobkov do tried reakcie na oheň podľa [18] je uvedená v tab. 1.

Tab. 1 Triedenie stavebných výrobkov podľa reakcie na oheň

Klasifikácia podľa STN EN 13

501-1 [18] Triedenie stavebných výrobkov

A1 nehorľavé

B horľavé

C D E F

Pre podlahové krytiny platia tie isté triedy A1fl – Ffl anapr. pre tepelnoizolačné výrobky na lineárne potrubia triedy reakcie na oheň A1L – FL. Pre triedy A2 až E je určená doplnková klasifikácia tried reakcie na oheň z hľadiska tvorby dymu s1, s2, s3 a z hľadiska odkvapkávania a odpadávania horiacich častí: d0, d1, d2. Napr. protipožiarny sadrokartón má triedu reakcie na oheň A2s1,d0, čo znamená, že pri horení má najnižšiu tvorbu dymu s1 a d0 znamená, že pri horení neodpadáva a neodkvapkáva.

3.1.6 Požiarna odolnosť

Požiarna odolnosť je schopnosť konštrukcie odolávať účinkom požiaru počas určitého času tak, aby nedošlo k porušeniu jej funkcie.

Požiarna odolnosť požiarnej konštrukcie sa určuje na základe skúšky v certifikovanej skúšobni požiarnej odolnosti alebo výpočtom podľa platnej technickej normy (Eurokódov, napr. STN EN 1995-1-2 Eurokód 5 [15]). Požiarna odolnosť konštrukcie sa hodnotí stanovenými kritériami (medznými stavmi) a časom v minútach v zmysle klasifikačnej normy STN EN 13 501-2 [16].

Pri skúške požiarnej odolnosti je tepelné namáhanie v skúšobnej peci určené normovou teplotnou krivkou pre plne rozvinutý vnútorný požiar. (obr. 1) Podľa STN EN 13 501-2 [16] je normová teplotná krivka daná vzťahom:

T = 345 log10 (8t + 1) + 20 (1)

kde:

T – priemerná teplota v peci (°C)

t – čas od začiatku skúšky (min) 20 °C – počiatočná teplota v peci

Obr. 1 Normová teplotná krivka pre vnútorný plne rozvinutý požiar [17]

STN EN 13501-2 [16] stanovuje klasifikačné doby 10, 15, 20, 30, 45, 60, 90, 120, 180, 240 alebo 360 minút.

Medzné stavy požiarnej odolnosti konštrukcií a príslušné symboly:

o nosnosť a stabilita – R,

o celistvosť – E,

o tepelná izolácia – I – izolačná schopnosť (nesmú byť prekročené medzné teploty na neohrievanom povrchu konštrukcie),

o izolácia riadená radiáciou – W – izolačná schopnosť (nesmie byť prekročená medzná hustota tepelného toku z neohrievanej strany konštrukcie); možno ju nahradiť I,

o predpokladané zvláštne mechanické vplyvy – M (určuje sa pre požiarne steny medzi stavbami),

o uzáver vybavený automatickým zatváracím zariadením – C,

o konštrukcie s osobitným obmedzením prieniku dymu – S,

o odolnosť proti požiaru sadzí – G (na hodnotenie odolnosti voči požiaru sadzí v komínoch),

o schopnosť protipožiarnej ochrany – K (schopnosť obkladu steny alebo stropu zabezpečiť materiál nachádzajúci sa pod obkladom).

3.1.7 Konštrukčné prvky

Podľa druhu použitých materiálov, ich triedy reakcie na oheň a vplyvu na intenzitu požiaru sa konštrukčné prvky členia na druhy D1, D2 a D3 (obr. 2a).

Obr. 2a Druhy konštrukčných prvkov a) druh D1, b) druh D2, c) druh D3

Konštrukčné prvky druhu D1 a D2 nemôžu v požadovanom čase požiarnej odolnosti zvyšovať intenzitu požiaru. To znamená, že žiaden horľavý materiál vo vnútri konštrukcie nesmie v požadovanom čase požiarnej odolnosti dosiahnuť teplotu vzplanutia, čiže nesmie sa zapáliť Čas, potrebný na dosiahnutie teploty vzplanutia, sa musí preukázať výpočtom alebo skúškou.

Konštrukčný prvok druhu D3 môže byť vyhotovený z materiálov ktorejkoľvek triedy reakcie na oheň a v požadovanom čase požiarnej odolnosti môže zvyšovať intenzitu požiaru.

3.1.8 Konštrukčné celky

Pri určovaní konštrukčného celku stavby sa hodnotia nosné a požiarne deliace konštrukcie a to z hľadiska použitých konštrukčných prvkov D1, D2, D3. Zároveň je dôležité, ako sú použité konštrukčné prvky usporiadané v konštrukčnom systéme stavby. Konštrukčné celky stavby sa členia na:

o nehorľavé, o zmiešané a o horľavé

Pre projektovanie viacpodlažných drevostavieb je v STN 92 0201-2 [14] zadefinovaný nový zmiešaný konštrukčný celok, v ktorom sú všetky nosné a požiarne deliace konštrukcie druhu D2. Konštrukčný prvok druhu D2 však musí spĺňať v zmysle [14] špecifické požiadavky. Nosný prvok v konštrukcii nesmie mať nižšiu triedu reakcie na oheň ako Ds2,d0 a všetky dutiny musia byť vyplnené materiálom triedy reakcie na oheň A1 alebo A2, s teplotou tavenia 1000 °C alebo vyššou (napr. kamenná vlna). Zároveň sa musí zabezpečiť, aby v dutinách pri požiari nedošlo k pohybu, sadaniu alebo vypadnutiu výplne, ani po zlyhaní vonkajšieho opláštenia. Druhy konštrukčných celkov sú zobrazené na obr. 2b.

Obr. 2b Konštrukčné celky stavby a) nehorľavý, b) zmiešaný, c) horľavý (dve alternatívy) [20]

3.2 Požiarne riziko

Požiarne riziko je pravdepodobná intenzita požiaru v požiarnom úseku. V nevýrobnej stavbe sa požiarne riziko vyjadruje výpočtovým požiarnym zaťažením, vo výrobnej a poľnohospodárskej stavbe ekvivalentným časom trvania požiaru a v skladoch v jednopodlažnej stavbe indexom skladovaných materiálov a indexom ekonomického rizika. Postupy výpočtov požiarneho rizika uvádza STN 92 0201-1 [12].

3.2.1 Požiarne riziko v špeciálnych skladoch

V rámci vojenských stavieb sa často vyskytujú jednopodlažné stavby, ktoré slúžia na skladovanie rôznych druhov horľavých kvapalín, plynov, rádioaktívnych látok, tuhých palív a pod.

Väčšinou sú to staticky nezávislé jednopodlažné sklady, v ktorých však v zmysle vyhlášky 94/2004 Z. z. [2] nie je možné požiarne riziko riešiť postupom podľa [12] ako pre sklady v jednopodlažnej stavbe. Na určovanie požiarneho rizika v týchto stavbách sa vzťahujú osobitné predpisy, napr. Vyhláška MV SR č. 96/2004 Z. z. [21], Vyhláška MV SR č. 124/2000 Z. z. [22].

Určovanie požiarneho rizika pre sklady v jednopodlažnej stavbe podľa [2] sa nevzťahuje na určovanie požiarneho rizika v nasledovných stavbách:

o v skladoch rádioaktívnych látok, technických plynov a horľavých skvapalnených uhľovodíkových plynov, tuhých palív, kyselín, jedov, karbidu vápnika, žieravín, hydroxidov, výbušnín, horľavých kvapalín, horčíka a zliatin horčíka, sodíka a draslíka, o v mraziarenských a chladiarenských skladoch, o v skladoch poľnohospodárskych výrobkov, o nádrží, síl, osamotených zásobníkov a voľných skládok.

3.3 Technické podmienky protipožiarnej bezpečnosti konštrukcií

Pre určenie technických podmienok protipožiarnej bezpečnosti konštrukcií je potrebné zaradiť každý požiarny úsek do príslušného stupňa protipožiarnej bezpečnosti (ďalej SPB), ktorý vyjadruje schopnosť stavebných konštrukcií odolávať účinkom požiaru Požiarny úsek sa zaradí do jedného z piatich stupňov (I. – V.) podľa STN 92 0201-2 [14] v závislosti od druhu konštrukčného celku, požiarneho rizika a požiarnej výšky stavby. Stupeň protipožiarnej bezpečnosti je následne ukazovateľom pre stanovenie požiadaviek na požadovanú požiarnu odolnosť stavebných konštrukcií.

3.3.1 Požiarna odolnosť nosných a požiarne deliacich konštrukcií

Najnižšiu požadovanú požiarnu odolnosť stavebných konštrukcií (konštrukčných prvkov) stanovuje STN 92 0201-2 [14] Sú to požiadavky hlavne na nosné a požiarne deliace konštrukcie: obvodové steny zaisťujúce stabilitu stavby, nosné konštrukcie vo vnútri stavby, ktoré zaisťujú stabilitu stavby, nosné konštrukcie striech, nosné konštrukcie schodísk, obvodové steny nezaisťujúce stabilitu stavby, požiarne steny, požiarne stropy, strešný plášť, požiarne uzávery, požiarne deliace konštrukcie výťahových šácht, inštalačných šácht a kanálov.

V určitých prípadoch STN 92 0201-2 [14] stanovuje aj požiadavku na požadovaný druh konštrukčného prvku D1 prípadne D2. Konštrukčný prvok druhu D1 sa požaduje hlavne na nosné a požiarne deliace konštrukcie nachádzajúce sa v podzemných podlažiach.

Požadovaná požiarna odolnosť stavebnej konštrukcie v minútach sa stanoví na základe SPB požiarneho úseku. Okrem požadovaného času požiarnej odolnosti STN 92 0201-2 [14] stanovuje pre jednotlivé druhy stavebných konštrukcií (konštrukčných prvkov) požadované kritériá požiarnej odolnosti. Pre nosné konštrukcie sa používajú triedy REI, RE a R a pre nenosné konštrukcie triedy EI a E.

3.3.2 Požiarne uzávery

Vlastnosti požiarnych uzáverov z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti, podmienky prevádzkovania a zabezpečenia ich pravidelnej kontroly upravuje Vyhláška MV SR č. 478/2008

Z.z. [23]

Podľa vyhotovenia a účelu delí požiarne uzávery na

o požiarne dvere, o požiarne okná, o požiarne klapky, o požiarne uzávery otvorov dopravníkových systémov a o oddeľujúce konštrukcie odlišného vyhotovenia ako predchádzajúce požiarne uzávery (napr. roletové požiarne uzávery).

Z hľadiska konštrukčných prvkov vyhláška 478/2008 Z. z. [23] rozdeľuje požiarne uzávery na druh D1 a D3.

Podľa schopnosti odolávať šíreniu tepla a prieniku dymu na požiarne uzávery:

o brániace šíreniu tepla (typ EI), o obmedzujúce šírenie tepla (typ EW), o brániace prenosu plameňa (typ E), o tesné proti prieniku dymu (typ Sa, Sm).

Z hľadiska požiarnej odolnosti sa požiarne uzávery hodnotia

o kritériami požiarnej odolnosti E, I1, I2, W podľa typu požiarneho uzáveru o a časom v minútach podľa stanovenej stupnice požiarnej odolnosti 15, 20, 30, 45, 60, 90, 120, 180 a 240 minút.

Vyhláška 478/2008 Z. z. [23] klasifikuje požiarne uzávery z hľadiska samozatvárania do tried C0 až C5 (platia pre požiarne dvere, požiarne okná a dopravníkové uzávery).

Životnosť samozatvárania sa overuje skúšaním podľa STN EN 1191 [24].

Dymotesné požiarne uzávery zabezpečujú tesnosť proti prieniku dymu Tesnosť proti prieniku dymu je schopnosť prvku znížiť alebo vylúčiť prechod plynov alebo dymu z jednej strany prvku na druhú.

Dymotesné požiarne uzávery rozdeľujeme na:

o Sa – posudzuje sa tesnosť proti prieniku dymu len pri teplote okolia,

o Sm – posudzuje sa tesnosť proti prieniku dymu aj pri teplote okolia, aj pri teplote 200 °C.

Hodnotenie prieniku dymu je určené podľa klasifikačnej normy STN EN 13 501-2 [16] Kritériá dymotesnosti Sa a Sm sú splnené, ak:

o Sa – max. intenzita prenikania, meraná len pri teplote okolia a pri tlaku do 25 Pa nepresiahne 3 m3/h na meter dĺžky škáry medzi pevným a pohyblivým komponentom zostavy dverí (napríklad medzi dverovým krídlom a zárubňou), s vylúčením prenikania pri prahu;

o Sm – max. intenzita prenikania, meraná pri teplote okolia aj pri 200 °C a pri tlaku do 50 Pa, nepresiahne 20 m3/h pre jednokrídlové dvere, alebo 30 m3/h pre dvojkrídlové dvere.

Dymotesné požiarne uzávery sa navrhujú do chránených únikových ciest, v ktorých oddeľujú samostatne vetranú požiarnu predsieňou a schodisko.

Prevádzkovanie požiarnych uzáverov

Preventívna údržba

Na inštalovanom požiarnom uzávere musí byť zabezpečené vykonávanie:

o preventívnej údržby v lehotách určených v prevádzkových pokynoch (ak nie sú stanovené lehoty, údržba sa musí vykonať najmenej raz za 12 mesiacov),

o prehliadky PU, ktorá sa vykonáva:

1.raz za 12 mesiacov, ak prevádzkové pokyny neurčujú kratšiu lehotu, 2.bez zbytočného odkladu po preventívnej údržbe a po oprave požiarneho uzáveru

Preventívnu údržbu vykonáva osoba zodpovedná za údržbu, zaškolená výrobcom alebo vlastník nehnuteľnosti zabezpečí oboznámenie osoby zodpovednej za údržbu s prevádzkovými pokynmi.

Pravidelná kontrola

o Pravidelná kontrola požiarneho uzáveru sa vykonáva v rámci preventívnej protipožiarnej prehliadky, ak vlastník neurčil kratšiu lehotu, v rozsahu určenom v prevádzkových pokynoch a vyhláškou 478/2008 Z. z. [23]. Ak rozsah kontroly nie je určený, postupuje sa podľa správnej technickej praxe.

o Najmenší rozsah pravidelnej kontroly je uvedený v prílohe č. 5 vyhlášky 478/2008 Z. z. [23]. Pozostáva z vizuálnej prehliadky (vybavenosť vrátane neporušenosti, úplnosť označenia, súlad typu požiarneho uzáveru s dokumentáciou riešenia PBS) a zo skúšky funkčnosti požiarneho uzáveru

Pravidelnú kontrolu požiarnych uzáverov vykonáva technik požiarnej ochrany v lehotách vykonávania preventívnych protipožiarnych prehliadok v zmysle Vyhlášky MV SR č. 121/2002 Z. z.o požiarnej prevencii [25].

3.3.3 Povrchová úprava konštrukcie

Na povrchovú úpravu obvodovej steny z vonkajšej strany stavby, ktorá

o je v požiarne nebezpečnom priestore, o tvorí požiarny pás, alebo

o má otvory ohraničujúce chránenú únikovú cestu, možno používať len látky, ktorých index šírenia plameňa is = 0 [mm/min], to znamená triedy reakcie na oheň A1.

Na povrchovú úpravu a obklady obvodových stien novostavieb z vonkajšej strany stavby, sa vzťahujú požadavky podľa STN 92 0201-2 [14]. Uvedená povrchová úprava alebo obklady obvodovej steny (napr. zatepľovací systém) musia byť vyhotovené len z nehorľavých materiálov triedy reakcie na oheň A1 alebo A2 ak:

o je obvodová stena v požiarne nebezpečnom priestore,

o obvodové steny tvoria ohraničujúce konštrukcie chránených únikových ciest (CHÚC) a sú v nich požiarne neuzatvárateľné otvory,

o sú to obvodové steny na vonkajších schodiskách, pavlačiach a iných komunikáciách stavby, ktoré slúžia ako čiastočne chránené únikové cesty (ČCHÚC) alebo chránené únikové cesty CHÚC,

o obvodové steny tvoria požiarne steny medzi stavbami,

o sa zhotovujú zospodu horizontálnej vystupujúcej, alebo ustupujúcej konštrukcie,

o ide o stavby s požiarnou výškou h > 22,5 m, o ide o stavby s novým zmiešaným konštrukčným celkom podľa [14], čiže viacpodlažné drevostavby,

o ide o povrchové úpravy alebo exteriérové obklady spojené s obvodovou stenou nekontaktne (napr. prevetrávané fasády) na stavbách, ktoré vyžadujú požiarne pásy.

3.4. Únikové cesty a evakuácia

Požiadavky na únikové cesty a evakuáciu osôb zo stavieb na obranu štátu stanovujú Tri smernice MO SR [11]. Posudzovanie únikových ciest a výpočet evakuácie sa rieši podľa projektovej normy STN 92 0201-3 [26].

3.4.1 Typy únikových ciest

Podľa stupňa ochrany, ktorú poskytujú unikajúcim osobám sa únikové cesty delia na: o nechránené, o čiastočne chránené a o chránené.

Nechránená úniková cesta (NÚC) nie je chránená pred účinkami požiaru a vedie z požiarneho úseku (PÚ) k východu zo stavby na voľné priestranstvo alebo k východu do čiastočne chránenej únikovej cesty (ČCHÚC) alebo do chránenej únikovej cesty (CHÚC)

NÚC môže byť aj vonkajšia komunikácia stavby v požiarne nebezpečnom priestore

Čiastočne chránená úniková cesta (ČCHÚC) a)je v PÚ bez požiarneho rizika, alebo b)prechádza časťou PÚ, ktorá je bez požiarneho rizika, alebo c)prechádza susedným požiarnym úsekom, v ktorom: c1) sú prevádzkarne zaradené do 1. až 5. skupiny podľa STN 92 0201-1 [12] alebo c2) hodnota súčiniteľa horľavých látok „a“ je najviac 1,1, podľa STN 92 0201-1 [12] Vedie na voľné priestranstvo, alebo ústi do CHÚC. ČCHÚC môže byť aj vonkajšia komunikácia stavby (napr. pavlač, loggia), ak je oddelená požiarne deliacimi konštrukciami (PDK), v ktorých

sú otvory vyššie ako 1700 mm nad touto komunikáciou ČCHÚC podľa bodu a) alebo b) môže byť aj vnútornou zásahovou cestou.

Chránená úniková cesta (CHÚC) musí tvoriť samostatný PÚ, vedie k východu zo stavby na voľné priestranstvo a je oddelená od ostatných PÚ požiarne deliacimi konštrukciami (PDK) druhu D1 a požiarnymi uzávermi. Podľa času bezpečného pohybu osôb sa CHÚC rozdeľujú na typ A, B, C (obr. 1). Typ B a C je vybavený samostatne vetranou požiarnou predsieňou, ktorá slúži na bezpečné zdržiavanie sa osôb počas evakuácie

CHÚC typu A, B môže byť aj vonkajšia komunikácia (vonkajšie schodisko, pavlač a pod.), ktorá nesmie byť v požiarne nebezpečnom priestore stavby.

Spoločná komunikácia, do ktorej vedú dvere z obytných buniek v stavbe na bývanie a ubytovanie, musí tvoriť:

o chránenú únikovú cestu alebo

o samostatný požiarny úsek bez požiarneho rizika.

Obr. 3 Chránená úniková cesta a) typ A, b) typ B, c) typ C [10] 1 – NÚC, 2 – CHÚC typu A, 3 – požiarny uzáver typu EI-C, 4 – priľahlý PÚ, 5 – samostatne vetraná požiarna predsieň, 6 – PDK, 7 – evakuačný výťah, 8 pretlakové vetranie CHÚC typu C

3.4.2 Vetranie chránenej únikovej cesty

Chránená úniková cesta sa vetrá prirodzeným alebo umelým vetraním. Prirodzené vetranie sa uskutočňuje otvárateľnými otvormi na každom podlaží o ploche najmenej 2 m2 alebo dvomi otvormi o ploche min. 2 m2, pričom jeden otvor, na prívod čerstvého vzduchu, sa nachádza vo vstupnom podlaží a druhý otvor, na odvod vzduchu, je umiestnený v najvyššom podlaží, napr. v strešnej konštrukcii. Otvorenie aspoň horného otvoru musí byť zabezpečené diaľkovo z niekoľkých miest, ale vždy z úrovne vstupného podlažia, aby bolo k dispozícii pre zasahujúcu hasičskú jednotku. Tretí spôsob prirodzeného vetrania CHÚC je vetracími prieduchmi, ktoré prechádzajú po celej výške požiarneho úseku CHÚC.

Umelé vetranie CHÚC sa zabezpečuje vetracím zariadením a to prívodom vzduchu v množstve zodpovedajúcom najmenej 10-násobnému objemu priestoru CHÚC počas 1 hodiny a odvodom vzduchu pomocou prieduchov, šácht a podobne

o Ak je chránená úniková cesta v nadzemnej časti stavby, ktorá má požiarnu výšku viac ako 22,5 m, musí sa vetrať umelým vetraním; to sa nevzťahuje na chránenú únikovú cestu stavby s uvedenou požiarnou výškou, spájajúcu najviac tri nadzemné podlažia.

o Chránená úniková cesta pre viac ako jedno podzemné podlažie sa musí vetrať umelým vetraním.

o Ak sa CHÚC typu A vetrá umelým vetraním, musí byť činnosť vetracieho zariadenia zabezpečená aspoň na čas, ktorý sa rovná dvojnásobku predpokladaného času evakuácie osôb, nie však na menej ako 10 min. Pri CHÚC typu B je to najmenej na 30 min. a pri CHÚC typu C najmenej 45 min.

3.4.3 Náhradná úniková možnosť

Náhradná úniková možnosť je možnosť mimoriadneho spôsobu úniku z požiarneho úseku alebo otvoreného technologického zariadenia, ktorý je namáhavejší ako chôdza, alebo sa vykonáva pomocnými prostriedkami na evakuáciu osôb. Použitie náhradnej únikovej možnosti určujú Tri smernice MO [11] a STN 92 0201-3 [26]. Náhradná úniková možnosť sa nezapočítava do počtu a kapacity únikových ciest.

Náhradná úniková možnosť musí byť zriadená v stavbe, v ktorej je len jedna nechránená úniková cesta, a to z miestnosti:

o v podzemnom podlaží, ak je v ňom viac ako päť trvalých pracovných miest alebo dočasných pracovných miest, o v nadzemnom podlaží, ak je v ňom viac ako desať trvalých pracovných miest.

Ako náhradná úniková možnosť sa v praxi používa únikový rebrík, požiarny rebrík pri úniku smerom dole alebo hore alebo tunelová plachta pri úniku smerom dole; sklznú tyč alebo sklzný žľab dĺžky 6 m môžu používať iba na to vycvičené osoby.

3.5 Odstupy

3.5.1 Požiarne nebezpečný priestor

Požiarne nebezpečný priestor (PNP) je priestor okolo stavby, v ktorom je možné prenesenie požiaru sálaním tepla požiarne otvorenými plochami v obvodových stenách alebo strešnom plášti, alebo padajúcimi časťami horiacej konštrukcie. Na zamedzenie prenesenia požiaru z PÚ alebo zo stavby na iný PÚ alebo stavbu je potrebné medzi PÚ alebo stavbami dodržať odstupovú vzdialenosť

3.5.2 Požiarne otvorené plochy

Požiarne otvorená plocha (POP) je napríklad plocha obvodovej steny, ktorá nemá požiarnu odolnosť alebo plocha požiarne neuzatvoreného otvoru v obvodovej stene (okno, dvere, časť obvodovej steny alebo plocha bez obvodovej steny)

Obr. 4 Sklzný žľab [27]

Rozdelenie požiarne otvorených plôch:

a) úplne požiarne otvorená plocha (ÚPOP)

b) čiastočne požiarne otvorená plocha (ČPOP)

c) požiarne otvorená plocha od strešného plášťa

Požiarne otvorené plochy definuje STN 92 0201-4 [28] a to v Zmene 3 z roku 2020: Úplne požiarne otvorená plocha je plocha

o obvodovej steny nezabezpečujúcej stabilitu stavby alebo jej časti, ktorá nespĺňa požiadavku na požiarnu odolnosť podľa STN 92 0201-2 [14],

o obvodovej steny jednopodlažnej stavby, ktorá nespĺňa požiadavku na požiarnu odolnosť podľa STN 92 0201-2 [14],

o otvoreného otvoru v obvodovej stene alebo otvoru v obvodovej stene uzavretého výplňou, ktorá nespĺňa požiadavky na požiarnu odolnosť podľa STN 92 0201-2 [14].

Čiastočne požiarne otvorená plocha je plocha obvodovej steny alebo jej časti, ktorá spĺňa požiadavku na požiarnu odolnosť, jej vonkajšia strana má však povrchovú úpravu (horľavý povrch), schopnú počas požiaru uvoľniť množstvo tepla z 1 m2 viac ako 100 MJ/m2 (napr. horľavý zatepľovací systém, drevený obklad z vonkajšej strany obvodovej steny).

Požiarne otvorená plocha strešného plášťa je plocha strešného plášťa, ktorá nespĺňa požiadavku požiarnej odolnosti alebo je z D3 alebo má požiarne neuzatvárateľné otvory (napr. svetlíky) v strešnom plášti.

Odstupová vzdialenosť sa určuje postupom podľa projektovej normy STN 92 0201-4 [28].

Požiarne nebezpečný priestor sa vymedzuje od každého požiarneho úseku samostatne a to od každej obvodovej steny požiarneho úseku, v ktorej sú umiestnené požiarne otvorené plochy Vymedzenie PNP je znázornené na obr. 5.

Obr. 5 Vymedzenie požiarne nebezpečného priestoru [29]

Najvyššia plošná hustota tepelného toku na hranici požiarne nebezpečného priestoru musí byť pod úrovňou q = 18,5 kW/m2 [28]

3.5.3 Odstupová vzdialenosť od otvorených skladov a otvorených technologických zariadení

Otvorený sklad (OS) a otvorené technologické zariadenie (OTZ) sú otvorené stavby, ktoré definuje vyhláška 94/2004 Z. z. [2].

Otvorený sklad je stavba alebo jej časť používaná na skladovanie, ktorá nie je zastrešená, alebo stavba, ktorá má v obvodovej stene a v strešnej konštrukcii viac ako 60 % trvale otvorených otvorov; otvorený sklad môže byť vybavený skladovacou technikou a skladovacím zariadením (napr. otvorený sklad dreva).

Odstupová vzdialenosť od otvoreného skladu sa určuje podľa STN 92 0201-4 [28] v závislosti od:

o jeho pôdorysných rozmerov,

o výšky hu (priemerná výška skládky zväčšená o predpokladanú výšku plameňa), o plošnej hustoty tepelného toku skladovaných látok, o a od percenta požiarne otvorených plôch po = 100 % (okrem skladov voľne nasypaných látok)

Najmenšia dovolená odstupová vzdialenosť od otvoreného skladu je 6,5 m okrem skladu bez požiarneho rizika.

Otvorené technologické zariadenie je zariadenie určené na výrobu, dopravu alebo skladovanie, ktoré nie je zastrešené alebo má v obvodovej stene a v strešnej konštrukcii viac ako 60 % trvale otvorených otvorov, ako je destilačná kolóna, nádrž, zásobník a podobne.

Odstupová vzdialenosť od otvoreného technologického zariadenia sa určuje podľa STN 92 02014 [28] v závislosti od:

o rozmerov pôdorysných plôch, na ktorých môže dôjsť k odhorievaniu látok spracúvaných v týchto zariadeniach,

o výšky hu (priemerná výška rozsypanej horľavej látky zväčšená o predpokladanú výšku plameňa),

o plošnej hustoty tepelného toku spracúvaných látok, o a od percenta požiarne otvorených plôch po = 100 % (okrem voľne rozsypaných látok).

Najmenšia dovolená odstupová vzdialenosť od OTZ je 6,5 m okrem otvoreného technologického zariadenia bez požiarneho rizika

3.6 Osobitné požiadavky na niektoré druhy stavieb

Jedná sa o stavby, ktorých súčasťou je zhromažďovací priestor, o stavby zdravotníckych zariadení, ktoré sú zriadené pri vojenských stavbách, alebo o garáže. Uvedené priestory či stavby musia spĺňať špecifické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť v zmysle Troch smerníc [11].

3.6.1 Zhromažďovacie priestory

Vnútorný zhromažďovací priestor alebo vonkajší zhromažďovací priestor je priestor na zhromaždenie viac ako 200 osôb, v ktorom pripadá na jednu osobu pôdorysná plocha menšia ako 4 m2 Vnútorný zhromažďovací priestor musí byť vybavený zariadením na odvod tepla a splodín horenia (ZOTSH). Vo vnútornom zhromažďovacom priestore, v ktorom má súčiniteľ horľavých látok hodnotu a ≤ 0,75, požiarne zaťaženie je ≤ 15 kg/m2 asúčiniteľ odvetrania má hodnotu b ≤ 0,8, možno nahradiť ZOTSH otvormi, ktoré umožňujú prístup vzduchu pri požiari, pričom najmenej ½ plochy týchto otvorov je umiestnená v hornej tretine výšky obvodových konštrukcií alebo v strešnej konštrukcii [2]. Príklad ZOTSH, zabudovaný v strešnej konštrukcii, je vyobrazený na obr. 6.

Obr. 6 Zariadenie na odvod tepla a splodín horenia [30]

3.6.2 Stavby na bývanie a ubytovanie

Stavby vojenskej správy, ktoré slúžia na bývanie alebo ubytovanie, sú buď samostatné stavby alebo súčasť stavieb iného účelu, ktoré podľa Troch smerníc [11] zaraďujeme ako stavby na bývanie a ubytovanie skupiny B. Sú to stavby, ktoré majú viac ako dve obytné bunky. Obytná bunka je definovaná ako byt alebo izba (skupina izieb) na ubytovanie najviac 20 osôb

Dôležitá zásada pre bezpečnú evakuáciu osôb zo stavieb na bývanie a ubytovanie s požiarnou výškou nadzemnej časti do 12 m je zabezpečenie spoločnej komunikácie (schodiska), ktoré musí tvoriť:

o chránenú únikovú cestu, o samostatný požiarny úsek, ktorý tvorí čiastočne chránenú únikovú cestu a v ktorom je: - výpočtové požiarne zaťaženie najviac 3,5 kg/m2 alebo - výpočtové požiarne zaťaženie najviac 7,5 kg/m2 a súčiniteľ horľavých látok je najviac 1,1.

Súčasťou požiarneho úseku spoločnej komunikácie môžu byť priestory vrátnice, recepcie, informačnej služby, umyvární a toaliet. Náhodné požiarne zaťaženie v týchto priestoroch nemôže byť väčšie ako 15 kg/m2 .

3.6.3 Stavby zdravotníckych zariadení

Evakuácia z viacpodlažných zdravotníckych zariadení

V stavbách viacpodlažných zdravotníckych zariadení s lôžkovými oddeleniami, z ktorých nie je východ priamo na voľné priestranstvo ani úniková cesta po rovine do vedľajšej stavby, musí byť každé podlažie rozdelené najmenej na dva požiarne úseky, aby bola zabezpečená bezpečná evakuácia osôb aj z vedľajšieho požiarneho úseku (PÚ).

Požiarny úsek, do ktorého smeruje evakuácia musí mať:

o požiarne zaťaženie, ktorého súčiniteľ horľavých látok je najviac 1,0,

o dostatočnú plochu na umiestnenie pacientov evakuovaných zo susedného PÚ,

o nadväznosť na CHÚC alebo na východ na voľné priestranstvo a

o zabezpečené prirodzené vetranie oknami alebo otvormi v obvodových stenách (obr. 7)

Obr. 7 Požiadavky na lôžkové oddelenia v stavbách zdravotníckych zariadení

Samostatné požiarne úseky v stavbách zdravotníckych zariadení

Nasledujúce priestory v stavbách zdravotníckych zariadení musia tvoriť jednopodlažné samostatné požiarne úseky:

jednotka intenzívnej starostlivosti, anestéziologicko-resuscitačné oddelenie a operačné oddelenie, ktoré musia byť od ostatných požiarnych úsekov oddelené:

o predsieňou vetranou pretlakovým vetraním, ktorého činnosť musí byť zabezpečená najmenej počas 240 min, predsieň musí mať také rozmery, aby v nej bolo možné manipulovať s lôžkom,

o požiarna odolnosť požiarne deliacich konštrukcií (PDK) sa určuje podľa najvyššieho SPB susedného požiarneho úseku, zvýšeného o jeden stupeň.

o PDK a konštrukcie zabezpečujúce stabilitu stavby musia byť v stavbách zdravotníckych zariadení druhu D1, to neplatí na stavby, ktoré majú najviac dve nadzemné podlažia.

3.7 Garáže

Motorové vozidlá na prepravu horľavých kvapalín a horľavých plynov možno umiestňovať len v jednopodlažných voľne stojacich alebo pristavených garážach. Jednotlivé miesta určené na státie motorových vozidiel v garáži musia byť od seba oddelené požiarnymi stenami s požiarnou odolnosťou najmenej 30 min.

3.8 Stavby oddelenia výkonu disciplinárnych trestov

Na tieto stavby sa primerane vzťahujú požiadavky PBS ako na stavby určené na bývanie a ubytovanie v zmysle [2] s určitými odlišnosťami:

o každá miestnosť (cela) alebo skupina miestností s príslušenstvom na pobyt najviac 30 osôb musí tvoriť samostatný požiarny úsek,

o pri predpokladanej postupnej evakuácii osôb sa zariadenie hlasovej signalizácie požiaru na riadenie evakuácie nepožaduje,

o spoločná komunikácia, do ktorej vedú dvere z miestností (ciel), musí mať dva nezávislé smery úniku na voľné priestranstvo.

3.9 Režimové pracoviská

Režimové pracoviská sú stavby alebo ich časti, ktoré slúžia na pobyt osôb so zvláštnym režimom práce v zmysle Zákona č. 241/2001 Z. z. [31]. Režimové pracoviská sú zabezpečené proti vstupu nepovolaných osôb.

Na účely týchto smerníc sa za režimové pracoviská považujú:

o pracoviská administratívnej bezpečnosti,

o mobilizačné pracoviská,

o pracoviská pre velenie a riadenie, o pracoviská stáleho operačného dozoru, dozorných posádok a útvarov, o režimové pracoviská šifrovej služby, spojovacej služby a operačného prieskumu, o riadiace pracoviská informačných systémov, o pracoviská Vojenského spravodajstva.

3.10 Pôsobnosť orgánov požiarneho dozoru

So súhlasom hlavného vojenského inšpektora požiarnej ochrany Ministerstva obrany Slovenskej republiky možno v odôvodnených prípadoch:

o rozhodnúť, že priestor uvedený v prílohe č. 1 k Trom smerniciam [11] a určený ako samostatný požiarny úsek, tvorí súčasť iného požiarneho úseku, o rozhodnúť, že v podzemných podlažiach môže byť vytvorený viacpodlažný požiarny úsek, o rozhodnúť o vybavení požiarneho úseku požiarnotechnickými zariadeniami alebo zariadeniami elektrickej požiarnej signalizácie odlišne od ustanovení čl. 87 a 88 Vyhlášky 94/2004 Z. z. [2]

Príslušný vojenský inšpektor požiarnej ochrany môže požadovať vybavenie požiarnotechnickým zariadením a vykonanie opatrení na zníženie požiarneho rizika v požiarnych úsekoch, v ktorých je náhodné požiarne zaťaženie vyššie ako:

o 180 kg/m2 a konštrukčný celok nehorľavý, alebo

o 100 kg/m2 a konštrukčný celok zmiešaný, alebo

o 80 kg/m2 a konštrukčný celok horľavý.

4 Stavby zboru väzenskej a justičnej stráže

Stavby Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) sa riadia vnútornými predpismi, ktoré vydáva Ministerstvo spravodlivosti SR (MS SR) Jedná sa o Zbierku rozkazov MS SR (ďalej len zbierka rozkazov), podľa ktorej sa vo väzniciach vykonáva štátny odborný dozor a štátny požiarny dozor.

4.1 Orgán dozoru zboru

Na Generálnom riaditeľstve ZVJS (ďalej len zbor) je zriadený Orgán dozoru zboru podľa

Zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže [32] a v súlade so zákonom č. 73/1998 Z. z [33] Zriadenie Orgánu dozoru zboru je zároveň v súlade s osobitnými predpismi, Zákonom č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi [1] a Zákonom č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci [34].

Orgán dozoru zboru vykonáva:

o štátny požiarny dozor podľa osobitného predpisu - [1], o štátny požiarny dozor v objektoch zboru, o štátny odborný dozor nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri výkone štátnej služby a pri práci v objektoch zboru a na pracoviskách zboru, pričom štátnu službu vykonávajú príslušníci zboru a pracujú zamestnanci zboru a obvinení a odsúdení zaradení do práce

Orgán dozoru zboru tvoria:

hlavný inšpektor orgánu dozoru zboru a inšpektori orgánu dozoru zboru

Hlavný inšpektor orgánu dozoru zboru (vedúci odborný referent špecialista III-orgán dozoru zboru) riadi jeho činnosť a riadi, koordinuje, organizuje a vykonáva štátny odborný dozor a štátny požiarny dozor Hlavný inšpektor musí byť príslušníkom zboru, musí mať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a požadovanú odbornú spôsobilosť špecialistu požiarnej ochrany podľa osobitného predpisu - [1]. Inšpektorov orgánu dozoru zboru poveruje generálny riaditeľ zboru.

Po vykonaní kontroly konkrétneho služobného úradu (ústavu), inšpektor orgánu dozoru zboru vypracuje protokol, ktorý obsahuje označenie služobného úradu, miesto, čas a predmet kontroly, kto kontrolu vykonal, nedostatky zistené kontrolou, uložené opatrenia a lehoty na odstránenie zistených nedostatkov, dátum prerokovania protokolu s nadriadeným služobného úradu a jeho vyjadrenie, podpis inšpektora orgánu dozoru zboru, ktorý vykonal kontrolu. Protokol sa vypracúva v dvoch vyhotoveniach, po jednom pre kontrolovaný služobný úrad a orgán dozoru zboru.

Ak sa kontrolou nezistí porušenie všeobecne záväzných predpisov alebo interných predpisov, orgán dozoru zboru vypracuje len záznam o kontrole.

4.2 Ochrana pred požiarmi

Výkon činnosti na úseku ochrany pred požiarmi v ústave metodicky usmerňuje Úsek sekretariátu organizačno-právneho odboru generálneho riaditeľa zboru Riaditeľ ústavu zabezpečí plnenie povinností a úloh na úseku ochrany pred požiarmi podľa osobitného predpisu - [1] prostredníctvom samostatného bezpečnostného technika.

Samostatný bezpečnostný technik nemusí byť príslušníkom zboru, môže byť civilný zamestnanec s odbornou spôsobilosťou bezpečnostného technika podľa osobitného predpisu[34] a odbornou spôsobilosťou technika požiarnej ochrany podľa osobitného predpisu - [1]. Kontrolu nad zabezpečením ochrany pred požiarmi vykonáva v jednotlivých ústavoch zboru orgán dozoru zboru podľa osobitného predpisu – Vyhlášky MV SR č. 121/2002 Z. z. o požiarnej prevencii [25].

Samostatný bezpečnostný technik zabezpečuje: odborné prehliadky a odborné skúšky technického zariadenia podľa osobitného predpisu (Vyhláška MPSVR SR č. 508/2009 Z. z. [35]),

o kontrolu požiarnych vodovodov podľa Vyhlášky MV SR č. 699/2004 Z. z. [36],

o kontrolu hasiacich prístrojov podľa Vyhlášky MV SR č. 347/2022 Z. z. [37],

o kontrolu požiarnych uzáverov podľa Vyhlášky MV SR č. 478/2008 Z. z. [23],

o kontrolu PTZ podľa osobitných predpisov (Vyhláška MV SR č. 726/2002 Z. z. [38], Vyhláška MV SR č. 169/2006 Z. z [39]),

o kontrolu a čistenie komínov (Vyhláška MV SR č. 401/2007 Z. z. [40]) zabezpečujú osoby s osobitným oprávnením o odbornej spôsobilosti,

o zriadenie protipožiarnych hliadok podľa Vyhlášky č. 121/2002 [25],

o školenie o ochrane pred požiarmi a odbornú prípravu protipožiarnych hliadok príslušníkov zboru, zamestnancov zboru, obvinených a odsúdených; rozsah, termín a organizáciu školenia ustanovuje požiarny štatút ústavu podľa osobitného predpisu - [25].

4.2.1 Dokumentácia ochrany pred požiarmi

Dokumentáciu ochrany pred požiarmi vedie Generálne riaditeľstvo ZVJS a ústavy zboru. Vypracováva, vedie a aktualizuje ju samostatný bezpečnostný technik v súčinnosti s vedúcim oddelenia ochrany, s vedúcim oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu, stavebným technikom, energetikom, vodohospodárom a spojovacím technikom ústavu podľa osobitného predpisu[24].

Samostatný bezpečnostný technik v spolupráci s nimi a územne príslušným okresným riaditeľstvom HaZZ vypracúva dokumentáciu o zdolávaní požiarov podľa osobitného predpisu, ktorým je Vyhláška MV SR č. 611/2006 Z. z. o hasičských jednotkách [41]

4.3 Požiarne družstvo ústavu

Úlohou požiarneho družstva je vykonávať činnosti zamerané na prvotný zásah pri zdolávaní požiarov, vykonávanie záchranných prác pri živelných pohromách a iných mimoriadnych udalostiach na účely záchrany osôb, zvierat a majetku alebo ochrany životného prostredia podľa jeho technického vybavenia.

Požiarne družstvo tvoria členovia, vrátane jeho veliteľa. Členom môže byť iba príslušník zboru a ustanovuje ich a odvoláva riaditeľ ústavu. Členovia sa zúčastňujú teoretickej odbornej prípravy a praktického výcviku požiarneho družstva, pričom odborná príprava požiarneho družstva, ktoré disponuje hasičskou technikou sa vykonáva v rozsahu 8 hod. 1x za mesiac a ostatné požiarne družstvá majú odbornú prípravu 8 hod. 1x za dva mesiace.

Obsah odbornej prípravy požiarneho družstva vypracuje samostatný bezpečnostný technik podľa interného predpisu a schvaľuje ju riaditeľ ústavu Odbornú prípravu požiarneho družstva

vykonáva veliteľ požiarneho družstva, okrem zdravotnej prípravy, ktorá sa zabezpečuje v zmysle Zákona č. 124/2006 Z. z. [34] (pracovná zdravotná služba).

Spôsob finančného ohodnotenia člena požiarneho družstva upravuje interný predpis o vybraných platových náležitostiach príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže

Požiarne družstvo musí byť zabezpečené materiálno-technickým vybavením, ktoré tvoria osobné ochranné pracovné prostriedky, prostriedky na sebazáchranu, ochranu dýchacích ciest a ochranu povrchu tela, hasičská technika, vecné prostriedky na ochranu pred požiarmi, hasiace látky. Materiálno-technické vybavenie sa člení na prostriedky protiplynovej služby, prostriedky strojnej služby a osobné ochranné pracovné prostriedky.

4.3.1 Organizácia požiarneho družstva na mieste zásahu v objektoch zboru

Veliteľ zásahu zodpovedá za organizáciu činnosti požiarneho družstva a za účelné využívanie hasičskej techniky, vecných prostriedkov a hasiacich látok na mieste protipožiarneho zásahu Veliteľom zásahu je veliteľ požiarneho družstva alebo službukonajúci veliteľ zmeny V prípade vyžiadania pomoci územne príslušného operačného strediska HaZZ, veliteľ zásahu požiarneho družstva odovzdá velenie veliteľovi zásahu z HaZZ. Súhlas na zásah v príslušnom ústave vydáva pre hasičské jednotky riaditeľ ústavu alebo ním poverený príslušník zboru, v mimopracovnom čase veliteľ zmeny

4.4 Dohoda o spolupráci medzi HaZZ a ZVSJ

Obsahom interných predpisov zboru je aj dohoda o spolupráci a vzájomnej pomoci medzi MV SR – Prezídiom HaZZ a GR Zboru väzenskej a justičnej stráže Cieľom dohody je spolupráca a pomoc organizačných jednotiek HaZZ, GR Zboru väzenskej a justičnej stráže a ústavov na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody, pri plnení úloh stanovených príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi na úseku ochrany pred požiarmi a vykonávaní záchranných prác

Predmetom dohody je:

o vykonávanie záchranných prác pri požiaroch, živelných pohromách a iných mimoriadnych udalostiach v objektoch zboru podľa stanovených podmienok, o vykonávanie určeného taktického cvičenia a previerkového cvičenia podľa Vyhlášky MV SR č. 611/2006 Z. z. [41] v objektoch zboru, o zisťovanie príčin požiarov v objektoch zboru,

o vykonávanie spoločného výcviku a odbornej prípravy určených príslušníkov zboru (na Strednej škole požiarnej ochrany v Žiline, vo Vojenskom výcvikovom priestore Lešť, vo výcvikových zariadeniach záchranných brigád HaZZ), o plnenie tlakových fliaš k autonómnym dýchacím prístrojom vrátane vykonávania kontroly ochranných masiek v správe jednotlivých objektov zboru

Situáciu pri vykonávaní záchranných prác pri požiaroch, živelných pohromách a iných mimoriadnych udalostiach v objektoch zboru rieši krízový štáb podľa interného predpisu. Na zasadnutie krízového štábu na účely prípravy podkladov a návrhov riešenia mimoriadnej udalosti je prizývaný aj veliteľ zásahu z HaZZ

4.5 Protipožiarna bezpečnosť stavieb

Na riešenie protipožiarnej bezpečnosti stavieb (PBS) vo väzniciach neexistuje samostatný predpis a PBS sa rieši podľa Vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z. z. [2] a jej projektových noriem, pričom platia interné pravidlá nad rámec uvedenej vyhlášky, ktoré vyplývajú zo špecifickosti stavieb väzníc.

Interné pravidlá nad rámec Vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z. z. [2]:

o postupná evakuácia osôb, ktorá musí byť riadená odborným personálom väznice, o väzni sa považujú za osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, o požiarne uzávery sa navrhujú v zmysle Vyhlášky MV SR č. 478/2008 Z. z. [23], s výnimkou dverí do izieb väzňov, ktoré plnia funkciu požiarnych uzáverov ale tým, že musia byť uzamykateľné sa nevybavujú automatickým samozatváracím zariadením

Obr. 8 Únikové trasy pre postupnú evakuáciu osôb vo väzniciach [42]

Elektrická požiarna signalizácia

GR Zboru väzenskej a justičnej stráže vydáva v rámci interných predpisov zbierku inštrukcií, pokynov a smerníc Dôležitý vydaný pokyn sa týka inštalácie zariadenia elektrickej požiarnej signalizácie (EPS) v objektoch Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorého účelom bolo upraviť v Zbore väzenskej a justičnej stráže jednotný postup pri inštalovaní EPS v rámci výstavby objektov zboru a pri komplexných rekonštrukciách objektov zboru. Zodpovedným subjektom za posudzovanie projektovej dokumentácie zariadenia EPS v rámci konania o stavebnom zámere je orgán dozoru zboru.

Zariadením EPS s automatickými hlásičmi požiaru musí byť v objektoch zboru vybavený priestor: o skladu zbraní, o skladu munície, o skladu bojovej operatívnej techniky, o miestnosti zásahovej jednotky, o technologické miestnosti signálno-bezpečnostnej techniky, o miestnosti spojovacej techniky (telefónna ústredňa), o náhradného zdroja elektrickej energie (dieselagregát), o hlavného rozvádzača elektrickej energie,

o kde je miesto so zvýšeným nebezpečenstvo vzniku požiaru v zmysle Vyhlášky MV SR č. 121/2002 Z. z. [25] a nachádza sa v objektoch zboru určených pre ubytovanie obvinených a odsúdených, o cely určenej pre imobilného obvineného alebo odsúdeného

Zariadením EPS musí byť vybavená aj stavba zboru, ktorá nie je určená pre ubytovanie obvinených a odsúdených osôb, ale je určená na:

o ubytovanie viac ako 20 osôb a má konštrukčný celok zmiešaný alebo horľavý, o ubytovanie viac ako 50 osôb a má konštrukčný celok nehorľavý, o zhromaždenie viac ako 200 osôb (zhromažďovací priestor), o na trvalé zdržiavanie sa v podzemných podlažiach viac ako 20 osôb.

Hlásiče požiaru (automatické a tlačidlové) možno v ubytovniach pre obvinených a odsúdených a pre zhromažďovací priestor nahradiť signálno-bezpečnostnou technikou (tiesňové tlačidlo, privolávacia signalizácia a komunikačný systém) len vtedy, ak z tohto pokynu alebo podľa Vyhlášky MV SR č. 726/2002 Z. z. [38] nevyplýva povinnosť vybaviť požiarny úsek automatickými hlásičmi požiaru. Ústredňa EPS sa umiestňuje v mieste trvalej obsluhy.

Systém EPS vo väzniciach je často doplnený ďalšími technológiami ako kamerové systémy, protipožiarne klapky, hasiace zariadenia a hlasová signalizácia požiaru, ktoré zabezpečujú ochranu budovy a osôb. Pre zabezpečenie spoľahlivosti je nevyhnutná pravidelná údržba a revízia systému, ako aj jeho súlad s príslušnými technickými normami a predpismi.

5 Stavby pre civilnú ochranu

Stavby pre civilnú ochranu (CO) sú ochranné stavby a zariadenia určené na ochranu osôb pred následkami mimoriadnych udalostí, ako sú napríklad ochranné a úkrytové priestory, chránené pracoviská či sklady civilnej ochrany. Vyhláška MV SR č. 532/2006 Z. z. [43] pojednáva o podrobnostiach na zabezpečenie stavebnotechnických požiadaviek a technických podmienok zariadení civilnej ochrany.

5.1 Rozdelenie ochranných stavieb

Zariadenia CO sú ochranné stavby a stavby alebo ich časti a technologické súčasti, ktoré sú predurčené na plnenie úloh civilnej ochrany, pričom za ochranné stavby sa považujú ochranné stavby budované na účely CO podľa druhu ochrany:

o odolné úkryty (JÚ), o plynotesné úkryty (PÚ), o jednoduché úkryty budované svojpomocne (JÚBS), pripravované: - na ochranu obyvateľstva v čase vojny a vojnového stavu, - na ochranu obyvateľstva pri vzniku mimoriadnej udalosti; o chránené pracoviská, ktoré slúžia CO.

Za stavby sa na účely tejto vyhlášky považujú najmä:

o sklady CO

o kontrolné chemické laboratóriá (KCHL) CO, o vzdelávací a technický ústav CO, o strediská vzdelávania a prípravy na CO.

5.2 Stavebnotechnické požiadavky na zariadenia CO

Sú to požiadavky na územno-technické, urbanistické, stavebnotechnické a dispozičné riešenie a technické vybavenie z hľadiska potrieb CO. Uplatňujú sa v rámci obstarávania, navrhovania a schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a projektovej dokumentácie stavby

Stavebnotechnické požiadavky sa uplatňujú tak, že ochranné stavby sa:

o budujú v podzemných podlažiach, alebo úpravou nadzemných podlaží stavebných objektov alebo ako samostatne stojace stavby, o tvoria prevádzkovo uzatvorený celok a nesmú ním viesť tranzitné inžinierske siete, ktoré s ním nesúvisia, o sa navrhujú do miest najväčšieho sústredenia osôb, ktorým treba zabezpečiť ukrytie v dochádzkovej vzdialenosti najviac 500 m,

o sa umiestňujú najmenej 100 m od zásobníkov prchavých látok a plynov s toxickými účinkami, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť ukrývaných osôb,

o sa umiestňujú tak, aby prístupové komunikácie umožnili príjazd k objektu pre ukrývané osoby a spĺňali podmienky podľa prílohy č. 1 Vyhlášky MV SR č. 532/2006 Z. z. [43],

o sa navrhujú s kapacitou 150 a viac ukrývaných osôb (miest na ležanie musí byť 20 % až 30 % z navrhovaného počtu miest),

o majú zabezpečené vo vnútorných priestoroch mikroklimatické podmienky,

o spĺňajú ochranné vlastnosti vyjadrené ochranným súčiniteľom stavby Ko podľa prílohy č. 1 Vyhlášky MV SR č. 532/2006 Z. z. [43].

Ochranný súčiniteľ Ko udáva, koľkokrát je úroveň radiácie pôsobiaca na osoby v úkryte menšia, než vo voľnom teréne). Pre odolný a plynotesný úkryt musí ochranný súčiniteľ spĺňať hodnotu Ko = min 100 a pre jednoduchý úkryt budovaný svojpomocne hodnotu Ko = min 50.

Hodnotu ochranného súčiniteľa ovplyvňuje hlavne hrúbka a plošná hustota obvodových múrov a stropu (stropná konštrukcia nad úkrytom môže byť vplyvom nadstavby o 20-40% tenšia ako hrúbka obvodového muriva), ako je zrejmé z tab. 1.

Tab. 2 Určenie hodnoty ochranného súčiniteľa stavby Ko [43]

Konštrukcia, materiál

z tehál

Ochranný súčiniteľ Ko 50 jednod. úkryt 100 odol. a plyn.ú.

Poznámka:

Hodnoty v tabuľke sú uvedené v cm.

5.2.1 Dokumentácia ochranných stavieb

Stavebnotechnické požiadavky na ochranné stavby sa vypracúvajú v územnoplánovacej dokumentácii v časti verejné, dopravné a technické vybavenie územia takto:

o v budovách zabezpečujúcich ukrytie pre najpočetnejšiu zmenu zamestnancov a pre osoby prevzaté do starostlivosti*,

o v budovách poskytujúcich služby obyvateľstvu (nemocnice, hotely, ubytovne, internáty, všetky typy škôl, banky, divadlá, kiná, poisťovne, telovýchovné stavby), zabezpečujúcich ukrytie podľa prevádzkovej a ubytovacej kapacity pre personál a pre osoby prevzaté do starostlivosti*,

o v hypermarketoch a polyfunkčných domoch podľa projektovanej kapacity návštevnosti pre personál a pre osoby prevzaté do starostlivosti*,

o v budovách štátnych orgánov, vyšších územných celkov, miest a obcí pre plánovaný počet zamestnancov a pre osoby prevzaté do starostlivosti*,

o v bytových budovách pre navrhovaný počet osôb.

Poznámka:

*Osoba prevzatá do starostlivosti je osoba, ktorá sa okrem zamestnancov právnických osôb alebo zamestnancov fyzických osôb - podnikateľov nachádza s ich vedomím na nehnuteľnostiach, ktoré užívajú tieto právnické osoby alebo fyzické osoby - podnikatelia.

Ochranné stavby sa navrhujú podľa analýzy územia z hľadiska možných mimoriadnych udalostí.

Projektová dokumentácia ochranných stavieb sa vypracúva v časti verejné, dopravné a technické vybavenie územia ako súčasť projektovej dokumentácie stavieb a obsahuje náležitosti podľa osobitných predpisov (napr. vyhláška MŽP SR č. 453/2000 Z. z. [44], ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, vyhláška MŽP SR č. 532/2002 Z. z. [45] pre stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie)

Pri vypracúvaní projektovej dokumentácie na ochranné stavby sa postupuje podľa prílohy č. 1 Vyhlášky MV SR č. 532/2006 Z. z. [43]. Požiadavky na PBS upravuje osobitný predpis –Vyhláška MV SR č. 94/2004 Z. z. [2].

5.3 Technické podmienky zariadení CO

Technické podmienky zariadení CO sa uvádzajú v pláne ukrytia, ktorý je súčasťou plánu ochrany. Uplatňujú sa v rozsahu základných technických podmienok a požiadaviek na ochranné stavby podľa prílohy č. 1 Vyhlášky MV SR č. 532/2006 Z. z. [43] pri ich navrhovaní, textová a grafická časť plánu ukrytia sa spracúvajú podľa príloh č. 12 až 16 tejto vyhlášky

Textová časť plánu ukrytia musí obsahovať najmä:

a) základné údaje o spôsobe zabezpečenia ukrytia, b) prehľad stavu zabezpečenia ukrytia obyvateľstva v obci, (v obvode, kraji).

c) prehľad ukrytia zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti, d) rozpočet a materiálne zabezpečenie ukrytia obyvateľstva, e) základné údaje o spôsobe zabezpečenia pôvodného účelového určenia ochranných stavieb, f) evidenčné listy a zoznam odolných úkrytov a plynotesných úkrytov pre obyvateľstvo, g) určovacie listy a zoznam jednoduchých úkrytov, h) počet úkrytových družstiev s počtom osôb v nich zaradených.

Grafická časť plánu ukrytia obsahuje mapu mierky 1 : 100 000, vyznačenie údajov o ukrytí (koľko ľudí sa ukrýva – z toho koľko obyvateľstva a zamestnancov, počet ukrývaných osôb v jednotlivých druhoch úkrytov – OÚ, PÚ, JÚBS a ich kapacita). Grafická časť plánu ukrytia ďalej obsahuje zakreslenie oblasti ohrozenia (napr. v oblasti jadrového zariadenia), vyznačenie údajov o ukrytí v oblasti ohrozenia, vyznačenie súhrnných údajov o ukrytí obyvateľstva (napr. v rámci kraja) a legendu použitých grafických značiek. V tab. 3 je uvedená tabuľka s príkladom údajov o ukrytí obyvateľstva kraja. Na obr. 9 je znázornená grafická časť plánu ukrytia kraja.

Tab. 3 Príklad súhrnných údajov o ukrytí obyvateľstva kraja [43]

Kraj Ukrýva sa Počet osôb v oblasti ohrozenia

Druhy ochranných stavieb v oblasti ohrozenia OÚ PÚ JÚBS počet kapacita počet kapacita počet kapacita obyvateľstvo zamestnanci Spolu

Obr. 9 Plán ukrytia obyvateľstva kraja (Nitriansky kraj) [43]

5.4 Požiadavky na ochranné stavby

Ochranné stavby sa budujú:

o v stave bezpečnosti ako dvojúčelové odolné a plynotesné úkryty s prioritou mierového využitia, pri nutnosti zachovať ich ochrannú funkciu, o po vyhlásení mimoriadnej situácie a v čase vojny a vojnového stavu ako jednoduché úkryty budované svojpomocne, úpravou vhodných priestorov v stavbách podľa plánov ukrytia

5.4.1 Odolné úkryty

Sú to odolné stavby na ochranu proti vonkajšiemu statickému a dynamickému zaťaženiu, na zabezpečenie plynotesnosti stavby, na zabezpečenie dodávky filtrovaného vzduchu pre ukrývané osoby, na utvorenie podmienok na dlhodobý pobyt ukrývaných osôb, a to najmenej na 5 dní.

V odolných úkrytoch je potrebné zabezpečiť:

o zásobu pitnej vody (3 l/os./deň),

o zásobu vody na dekontamináciu pre jednotku ochrannej stavby (2000 l/deň),

o zásobu chladiacej vody pre dieselagregát a filtračné a ventilačné zariadenie, o dodávku filtrovaného vzduchu (2,5-5,0 m3/os./hod.)

Z hľadiska dispozičného riešenia sa členia na:

o hlavné priestory (pre ukrývané osoby a služobné miestnosti),

o pomocné priestory – prevádzkové miestnosti, t.j. technicko-prevádzkový blok a vnútorné komunikácie,

o vchody a východy, ktorých odolnosť je 1,4 násobok odolnosti ochrannej stavby.

Konštrukcia odolných úkrytov musí spĺňať podmienky podľa prílohy č. 1 Vyhlášky MV SR č. 532/2006 Z. z. [43] tak, aby sa zabezpečila ochrana proti:

o tlakovým účinkom, o radiačnému zamoreniu,

o tepelným účinkom pri požiaroch, o účinkom pri úniku nebezpečných látok, o zatopeniu.

Na stavbe odolných úkrytov je možné použiť len monolitické alebo prefabrikované železobetónové konštrukcie

Plynotesnosť zabezpečuje vonkajší a vnútorný plášť Vonkajší plášť plynotesne oddeľuje vnútorný a vonkajší priestor a vnútorné plynotesné predely plynotesne oddeľujú vnútorné priestory.

Plynotesnosť a izoláciu zabezpečujú zariadenia tlakovo-plynovej a plynovej ochrany ako sú plynotesné dvere, tlakovo-plynotesné dvere, tlakovo-plynotesné poklopy, podlahové plynotesné poklopy, tlakovo-plynotesné podlahové poklopy, plynotesné poklopy, okná a priepusty a tlakovo plynotesné uzávery.

Na obr. 10 sú znázornené tlakovo-plynotesné dvere do odolného úkrytu, ktorými sa vstupuje najprv do protiplynovej predsiene, kde sa vykonáva dekontaminácia ukrývaných osôb. Rozmery dverí sú zvyčajne 1200 x 1900 mm alebo 800 x 1900 mm. Dvere, ktoré vedú z protiplynovej predsiene do samotného priestoru pre ukrytie musia byť plynotesné.

Tlakovo plynotesné dvere sú zo zváranej celooceľovej konštrukcie. Plynotesnosť sa dosahuje gumovým tesnením a tlakovú odolnosť zaisťuje pevná konštrukcia krídla, ktoré sa opiera do zárubne. Vnútro krídla môže byť vyplnené izolačným materiálom a na uzamykanie slúži pákový systém [46]. Na obr. 11 je znázornený príklad priestorov zrekonštruovaného podzemného odolného úkrytu.

Odolné úkryty musia byť vybavené nasledovnými zariadeniami:

o zariadením na zásobovanie vodou a kanalizačným zariadením, o zariadením na zásobovanie elektrickou energiou,

o filtračným a ventilačným zriadením, o telekomunikačnou technikou, o signalizačným zariadením na signalizáciu ich polohy pri zavalení, o zariadením na zabezpečenie podmienok potrebných na pobyt ukrývaných osôb, o hasiacimi prístrojmi, o náradím na vyslobodenie z poškodeného úkrytu

Poznámka:

Vzduchotechnické zariadenie musí byť napojené na stabilný alebo mobilný náhradný zdroj elektrickej energie.

Systémy a prvky inžiniersko-technických zriadení sa navrhujú tak, aby sa v dvojúčelových úkrytoch dali využiť na prevádzku v stave bezpečnosti.

Vlastník stavby alebo správca vypracúva evidenčný list ochrannej stavby podľa prílohy č. 5 Vyhlášky MV SR č. 532/2006 Z. z. [43].

Obr. 10 Tlakovo-plynotesné dvere [47]

Obr. 11 Zrekonštruovaný podzemný odolný úkryt [47]

5.4.2 Plynotesné úkryty

Plynotesné úkryty sú ochranné stavby, ktoré zabezpečujú plynotesnosť stavby, zabezpečujú dodávku filtrovaného vzduchu pre ukrývané osoby,utvárajú podmienky na krátkodobý pobyt ukrývaných osôb, a to najmenej na dva dni.

V plynotesných úkrytoch je potrebné zabezpečiť:

o zásobu pitnej vody vrátane jej filtrácie (3 l/os./deň), o zásobu vody na dekontamináciu v množstve 2000 l/deň pre jednotku ochrannej stavby, o zásobu chladiacej vody pre filtračné a ventilačné zariadenie, o dodávku filtrovaného vzduchu 2,8 – 3,9 m3/os /hod

Poznámka:

Vzduchotechnické zariadenie musí byť napojené na stabilný alebo mobilný náhradný zdroj elektrickej energie.

Z hľadiska dispozičného riešenia sa členia na: o miestnosti pre ukrývané osoby, o priestory na technologické zariadenia a na ich prevádzku, o vchody a východy.

V plynotesných úkrytoch musia byť nasledovné zariadenia:

o filtračné a ventilačné zariadenie, o sanitárne zariadenie, o telekomunikačná technika, o elektroinštalácia, o náradie na vyslobodenie z poškodeného úkrytu, o hasiace prístroje, o signalizačným zariadením na signalizáciu ich polohy pri zavalení.

Vonkajšia konštrukcia plynotesných úkrytov môže byť vyhotovená z prefabrikovaných konštrukcií, musí mať čo najmenej otvorov a prestupov, aby bola zabezpečená ochrana proti rádioaktívnemu zamoreniu Vnútorné priečky môžu byť murované. Plynotesnosť sa zabezpečuje plynotesným vonkajším plášťom a vnútornými plynotesnými predelmi. Filtračné a ventilačné zariadenie (FVZ) umožňuje krátkodobý a dlhodobý pobyt väčšieho počtu osôb v uzatvorenom úkryte a chráni jeho vnútorné priestory proti možnému rádioaktívnemu, chemickému a biologickému zamoreniu z vonkajšieho prostredia. Udržuje v priestoroch úkrytu stály pretlak vzduchu, a tým zabraňuje samovoľnému prenikaniu zamoreného vzduchu rôznymi netesnosťami, prestupmi a podobne. Zbavuje nasávaný vzduch rádioaktívnych, biologických a niektorých chemických látok a zároveň zabraňuje vniknutiu tlakovej vlny vzduchovodmi do vnútorných priestorov úkrytu [48] Príklad FVZ je znázornený na obr. 12 Vlastník alebo správca vypracúva pre plynotesný úkryt evidenčný list ochrannej stavby podľa prílohy č. 5 Vyhlášky MV SR č. 532/2006 Z. z. [43].

Obr. 12 Filtračné a ventilačné zariadenie [49]

Štôlňový núdzový výlez je núdzový východ z podzemného úkrytu, ktorý má podobu vertikálnej šachty alebo štôlne vyúsťujúcej mimo zavaliteľný priestor s min. rozmermi 70 x 90 cm.

Vodorovná štôlňa musí vyúsťovať do nezavaliteľného priestoru, t.j. min. do vzdialenosti ½ výšky okolitých budov zväčšenej o 3 m (obr. 13) Štôlňový núdzový výlez musí byť utesnený v obvodovej stene úkrytu dvoma špeciálnymi poklopmi s gumovým tesnením: tlakovoplynotesným poklopom, ktorý sa musí otvárať smerom von z úkrytu a plynotesným poklopom, ktorý sa otvára smerom dovnútra úkrytu. Štôlňový núdzový výlez sa zvyčajne umiestňuje na konci hlavnej chodby úkrytu [50]

Obr. 13 Štôlňový núdzový výlez [50]

Poznámka:

Odolné a plynotesné úkryty, ktoré v súčasnosti nespĺňaju požiadavky na technické riešenie a vybavenie podľa Vyhlášky MV SR č. 532/2006 Z. z. [43] sa v praxi klasifikujú ako jednoduché úkryty budované svojpomocne.

5.4.3 Jednoduché úkryty budované svojpomocne

Na ich budovanie sú vhodné podzemné alebo nadzemné priestory stavieb, vybudované v stave bezpečnosti, po vykonaní svojpomocných špecifických úprav musia zabezpečovať čiastočnú ochranu pred účinkami mimoriadnych udalostí podľa prílohy č. 1 Vyhlášky MV SR č. 532/2006 Z. z. [43].

Požiadavky na JÚBS:

o vzdialenosť miesta pobytu ukrývaných osôb tak, aby sa mohli včas ukryť, o zabezpečenie ochrany pred radiačným zamorením a preniknutím nebezpečných látok, o minimalizácia množstva prác nevyhnutných na úpravu priestorov, o statické a ochranné vlastnosti, o vetranie prirodzeným alebo núteným vetraním, o utesnenie všetkých otvorov vedúcich do úkrytu s použitím dostupných tesniacich materiálov.

Práce potrebné na spohotovnenie jednoduchého úkrytu sú zrejmé z obr. 14 a obr. 15

Právnické a fyzické osoby, ktoré sú vlastníkmi stavieb alebo podnikateľmi v stavbách s jednoduchými úkrytmi vypracúvajú určovací list jednoduchého úkrytu podľa prílohy č. 4 Vyhlášky MV SR č. 532/2006 Z. z. [43] a informujú o tom obec. Zoznam jednoduchých úkrytov sa vypracúva podľa prílohy č. 2 Vyhlášky MV SR č. 532/2006 Z. z. [43].

Obr. 14 Práce spojené so spohotovnením jednoduchého úkrytu [50]

Obr. 15 Zabezpečenie vetrania pomocou vetracích komínčekov [50]

5.5 Chránené pracoviská

Chránené pracoviská sú ochranné stavby, ktoré slúžia civilnej ochrane na zabezpečenie úloh súvisiacich:

o s ochranou štátnych orgánov, o s organizovaním a riadením záchranných prác.

Chránené pracoviská sa zriaďujú vo vybraných odolných a plynotesných úkrytoch budovaných v stave bezpečnosti.

5.6 Kontrola bezpečnosti technického zariadenia ochrannej stavby

Kontrolu bezpečnosti technického zariadenia ochrannej stavby upravuje osobitný predpis, ktorým je Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 508/2009 Z. z. [35], v zmysle ktorej sa uskutočňuje kontrola filtračného a ventilačného zariadenia.

5.6.1 Údržba a prevádzka ochrannej stavby

Údržba ochrannej stavby sa vykonáva podľa ročného plánu údržby ochrannej stavby. Pri údržbe ochrannej stavby sa postupuje podľa prílohy č. 6 písm. A. a B. a prílohy č. 9 Vyhlášky MV SR č. 532/2006 Z. z. [43].

Pri prevádzke ochrannej stavby sa postupuje podľa prílohy č. 6 písm. C., D. a E. a prílohy č. 8

Vyhlášky MV SR č. 532/2006 Z. z. [43].

Dokumentácia údržby ochrannej stavby a dokumentácia prevádzky ochrannej stavby sa vedie podľa prílohy č. 6 písm. F. a príloh č. 7, 8, 10 a 11 Vyhlášky MV SR č. 532/2006 Z. z. [43].

Spohotovenie úkrytov

Spohotovenie úkrytov zahŕňa ich technickú, prevádzkovú a organizačnú prípravu na ochrannú prevádzku. Spohotovujú sa technické a inžinierske zariadenia úkrytu, najmä prvky tlakovej a plynotesnej ochrany, filtračné a ventilačné zariadenia, náhradné zdroje elektrickej energie, zariadenia na zásobovanie vodou a kanalizácia, spojovacie prostriedky a pripravujú sa priestory pre ukrývané osoby, najmä sedadlá a ležadlá.

Všetky úkony súvisiace so spohotovením úkrytov je potrebné vykonať: a)v úkrytoch, ktoré sú dvojúčelovo využívané do 12 hod., b) v úkrytoch, ktoré nie sú dvojúčelovo využívané do 2 hod.

Spohotovenie úkrytu vykonáva jednotka CO – družstvo ochrannej stavby na základe nariadenia vedúceho objektu po vyhlásení mimoriadnej situácie alebo vojny a vojnového stavu.

6 Cestné tunely

Na projektovanie, výstavbu, prevádzku a rekonštrukciu cestných tunelov na pozemných komunikáciách z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti stavby platia Technické podmienky TP 099 Ministerstva dopravy a výstavby SR, Sekcie cestnej dopravy a pozemných komunikácií [51] Na projektovanie zmien už v jestvujúcich tuneloch platia v rozsahu odsúhlasenom ministerstvom. TP 099 sú určené projektantom, investorom, stavebníkom, správcom tunelov, pre cestný správny orgán a pre orgány štátneho požiarneho dozoru. So súhlasom MDV SR a MV SR je možné sa v odôvodnených prípadoch odkloniť od týchto technických podmienok.

6.1 Názvoslovie

Dvojrúrový tunel – 2 tunelové rúry (každá spravidla s jednosmernou premávkou),

Jednorúrový tunel – 1 tunelová rúra s jednosmernou alebo obojsmernou premávkou, Nástupná plocha – nachádza sa pri portáli tunela, určená na nástup hasičských a záchranných jednotiek a umiestnenie hasičskej techniky, Priestory s technologickým vybavením v stavebných objektoch mimo tunela – stavebné objekty súvisiace s prevádzkou tunela a riadením premávky v tuneli, umiestnené v priestore portálu alebo pri portáli, prístupné z voľného priestranstva pred tunelom:

- operátorské pracovisko

- elektrorozvodne

- transformačné stanice

- sklady a pod.,

Technologické priestory v tuneli – priestory, v ktorých sú umiestnené systémy technologického vybavenia tunela

Prístupová komunikácia – komunikácia umožňujúca príjazd vozidiel integrovaného záchranného systému (IZS) k portálu tunela,

Samozáchrana – schopnosť užívateľa tunela dosiahnuť bezpečné miesto alebo voľné priestranstvo samostatne, alebo pomocou iných užívateľov tunela, Úniková cesta – trvalo voľná komunikácia alebo priestor v stavbe, ktorá umožňuje bezpečnú evakuáciu osôb zo stavby alebo z PÚ ohrozeného požiarom na voľné priestranstvo alebo do priestoru, ktorý nie je ohrozený požiarom, Voľné priestranstvo – priestranstvo mimo tunela, umožňujúce voľný a bezpečný pohyb osôb, Zhromaždisko osôb – vnútorný priestor nachádzajúci sa v priestoroch chránenej únikovej cesty, v ktorom sa osoby môžu zdržiavať po určitý čas, Núdzový východ – východ z NÚC do CHÚC alebo na voľné priestranstvo, Káblovod – líniový stavebne ohraničený priestor pre káblovú trasu vedenú v chráničke (jeho súčasťou môžu byť odbočovacie úseky, v ktorých káble nie sú vedené v chráničke)

6.2 Koncepcia protipožiarnej bezpečnosti cestných tunelov

Požiar predstavuje jedno z najväčších ohrození premávky a prevádzkovej bezpečnosti v tuneli Stanovenie požiadaviek na PBS v tuneli má veľký vplyv na stavebno-technické riešenie a technické vybavenie tunela.

Z hľadiska PBS sa tunel na pozemnej komunikácii navrhuje, realizuje a užíva tak, aby sa v prípade požiaru:

o umožnila bezpečná evakuácia osôb, o zabránilo šíreniu požiaru a dymu medzi jednotlivými PÚ,

o umožnil odvod tepla a splodín horenia mimo tunela, o umožnil účinný a bezpečný zásah hasičských jednotiek pri zdolávaní požiaru a vykonávaní záchranných prác

6.2.1 Obsah dokumentácie pre územné konanie

V dokumentácii pre územné konanie sa z hľadiska PBS rieši najmä:

o vhodnosť umiestnenia navrhovanej stavby vo vzťahu k okolitej zástavbe (pravdepodobné odstupové a bezpečnostné vzdialenosti),

o predbežné rozdelenie tunela do PÚ,

o určenie predbežného množstva vody na hasenie požiarov, možnosť a spôsob zabezpečenia tunela vodou na hasenie požiarov (hydranty, odberné miesta),

o zabezpečenie prístupových komunikácií a nástupných plôch,

o predpokladaný systém vetrania tunelovej rúry,

o predpokladaný systém únikových ciest z tunelovej rúry, o potreba zriadenia hasičskej stanice.

Výkresová dokumentácia musí obsahovať:

a) zakreslenie pravdepodobných odstupových vzdialeností, zakreslenie zdrojov vody, trás prívodných potrubí a odberných miest, príjazdových komunikácií a nástupných plôch, b) koordinačnú schému tunela, kde sú zakreslené tunelové rúry, únikové štôlne, priečne prepojenia, požiarne výklenky a SOS výklenky alebo kabíny.

6.2.2 Obsah projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie

V projektovej dokumentácii pre stavebné povolenie riešenie PBS tunela obsahuje:

o rozdelenie tunela na požiarne úseky,

o určenie požiarneho rizika pre požiarne úseky,

o určenie požiadaviek na stavebné konštrukcie,

o určenie požiadaviek na únikové cesty,

o určenie požiadaviek na technologické vybavenie,

o určenie požiadaviek na zariadenia na protipožiarny zásah, o určenie požiadaviek na požiarne vetranie.

Vo výkresovej dokumentácii musia byť prehľadným spôsobom zobrazené dôležité informácie uvedené v textovej časti riešenia PBS.

6.3 Rozdelenie cestného tunela na požiarne úseky

Samostatný požiarny úsek v tuneli musí tvoriť: Tunelová rúra

Súčasťou tunelovej rúry môžu byť SOS kabíny, požiarne výklenky, káblové kanály druhu A (podľa STN 38 2156 [99]), káblové trasy vedené v káblovodoch, v zemi, po povrchu ostenia, vzduchotechnické kanály a vetracie šachty. Príklad rozdelenia tunela na požiarne úseky je znázornený na obr. 16.

Obr. 16 Príklad rozdelenia tunela na požiarne úseky [51]

Chránená úniková cesta, Priečne prepojenia v časti vymedzenej priestorom chodby oddelenej od každej tunelovej rúry samostatnou požiarnou stenou (obr. 17),

Obr. 17 Príklad rozdelenia tunela na požiarne úseky [51]

Rozvodňa el. energie v tuneli, Transformátorová komora vnútorného stanovišťa výkonových transformátorov (podľa STN 33 32 40 [53]),

Rozvodňa el. energie v stavebnom objekte mimo tunelovej rúry nechránená SHZ s pôdorysnou plochou viac ako 100 m2 , Rozvodňa el. energie v stavebnom objekte mimo tunelovej rúry vybavená SHZ s pôdorysnou plochou viac ako 250 m2 , Priestor so záložným zdrojom elektrickej energie, Káblový priestor, káblový kanál (druhu B a C) a káblová šachta (STN 38 2156 [99]), Kolektor podľa STN 73 7505 [54] (podzemný priechodný objekt určený na technické rozvody),

Dozorné alebo riadiace centrum (operátorské pracovisko) (s plochou viac ako 100 m2 v podzemných podlažiach, viac ako 200 m2 v nadzemných podlažiach), do plochy sa započítava aj plocha komunikačných a pomocných priestorov (chodby, schodiská, odpočinkové miestnosti, kuchynky, šatne, WC, sprchy a pod.), ak sú súčasťou tohto požiarneho úseku, Strojovňa SHZ, Čerpacia stanica vody na hasenie požiarov; jej súčasťou môže byť aj nádrž na zásobu vody na hasenie požiarov.

6.4 Kategórie tunelov

Z hľadiska možného kolapsu nosnej konštrukcie tunela rozlišujeme nasledovné kategórie tunelov:

Tunel I. kategórie – tunel alebo jeho úsek, pre ktorý neplatia podmienky pre tunel II. Kategórie, Tunel II. kategórie – tunel alebo jeho úsek, ktorého kolaps nosnej konštrukcie môže spôsobiť kolaps budov nad tunelom alebo v jeho bezprostrednej blízkosti, prípadne môže spôsobiť škody mimoriadneho rozsahu (napr. tunel pod budovami, vodným tokom, pod komunikáciou mimoriadneho významu).

6.5 Požiarne riziko

Pre tunelovú rúru sa požiarne riziko neurčuje. V technologických priestoroch v tuneli a v priestoroch s technologickým vybavením v stavebných objektoch mimo tunela sa požiarne riziko vyjadruje výpočtovým požiarnym zaťažením pv metodikou uvedenou vo Vyhláške MV SR č. 94/2004 Z. z. [2] a v STN 92 0201-1 [12] Požiarne riziko niektorých prevádzok sa môže určiť podľa tab. 4.

Tab. 4 Požiarne riziko vybraných požiarnych úsekov [51]

Položka Prevádzkarne, ktoré tvoria samostatný požiarny úsek Pv (kg/m-2)

1 Strojovňa vzduchotechniky 25

2 Strojovňa záložného zdroja elektrickej energie 25

3 Kompresorová stanica vzduchu

4 Čerpacia stanica vody

5 Rozvodňa elektrickej energie, rozvodňa slaboprúdu, miestnosť GSM a pod. 35

6 Transformovňa (povolené sú len suché transformátory) 30

7 Dispečing, dozorňa prevádzky, počítačová miestnosť, kancelária a pod., vrátane komunikačných a sociálnych priestorov 40

8 Chodba, schodisko, CHÚC (požiarny úsek bez požiarneho rizika) 7,5

9 Odpočinkový priestor, čajovňa, šatňa 20

10 Priestor káblového rozvodu (káblový priestor, káblový kanál, káblová šachta) 120

6.6 Dovolená plocha požiarneho úseku a stupeň protipožiarnej bezpečnosti

Pre požiarne úseky tunelových rúr, únikových ciest, priestorov s technologickým vybavením a iných priestorov (napr. chodby, WC, administratívne priestory a pod.) v tuneli sa dovolená plocha PÚ neurčuje.

Dovolená veľkosť priestorov káblového rozvodu sa určuje podľa STN 92 0204 [3].

Požiarne úseky uvedené v položkách 1 až 9 v tab 4 sa bez ďalšieho preukazovania môžu zaradiť do I. stupňa protipožiarnej bezpečnosti podľa STN 92 0201-2 [14].

Požiarne úseky uvedené v položke 10 v tab. 4 sa bez ďalšieho preukazovania môžu zaradiť do III. stupňa protipožiarnej bezpečnosti podľa STN 92 0201-2 [14].

6.7 Reakcia na oheň

Nosné konštrukcie, požiarne deliace konštrukcie, steny a stropy v tuneli a v priečnych prepojeniach musia spĺňať triedu reakcie na oheň A1.

Vozovka a pochôdzna vrstva chodníkov v tuneli a v priečnych prepojeniach môže byť betónová, asfaltocementová alebo z asfaltovej zmesi. Poklopy kanalizačných a iných šachiet musia byť z materiálov s triedou reakcie na oheň nie horšou ako Bfl-s1.

Na konštrukcie podláh v iných priestoroch tunela sa môžu použiť iba stavebné výrobky a prvky s triedou reakcie na oheň nie horšou ako A2fl-s3.

Na úpravy povrchov stien a podhľadov v tuneli a na výplne medzi požiarnymi konštrukciami a požiarnymi uzávermi - iba stavebné výrobky a prvky s triedou reakcie na oheň nie horšou ako

A2s3,d2.

Na povrchové úpravy podláh, stien a podhľadov s hrúbkou vrstvy do 2 mm sa neprihliada. Prestupy rozvodov a inštalácií cez požiarne deliace konštrukcie musia byť utesnené tesneniami prestupov rozvodov s triedou reakcie na oheň nie horšou ako A2fl-s3

6.8 Požiarna odolnosť

Požiarna odolnosť stavebných konštrukcií v tunelovej rúre cestného tunela sa určuje zvlášť pre I. a II. kategóriu tunelov podľa tab. 5. Pre I. kategóriu tunelov je požiadavka 60 a 90 minútovej požiarnej odolnosti. Pre II. kategóriu tunelov sa požiarna odolnosť posudzuje podľa modifikovanej uhľovodíkovej krivky, podľa ktorej je požiadavka požadovanej požiarnej odolnosti 120 minút a pre cestné tunely s vysokým podielom prepravy nebezpečných vecí podľa Európskej dohody ADR o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečného tovaru je požadovaná požiarna odolnosť 180 min.

Na dosiahnutie predpísanej požiarnej odolnosti stavebných konštrukcií v tunelovej rúre sa nesmú používať reagujúce protipožiarne ochranné nátery.

Na konštrukciu, ktorá oddeľuje vetrací kanál od priestoru tunelovej rúry (položka 9 v tab. 5), sa pre tunely II. kategórie požaduje kritérium požiarnej odolnosti Rmod, ktoré zaručí, že uvedená konštrukcia sa pri požiari neporuší a zachová si nosnosť a stabilitu.

Kritérium požiarnej odolnosti Rmod je splnené, ak sú v požadovanom čase požiarnej odolnosti splnené podmienky:

a) teplota na povrchu betónu na styku s izoláciou je najviac 350 °C, b) teplota oceľovej výstuže v hĺbke 40 mm je najviac 250 °C,

c) nedôjde k odstreľovaniu betónu (spalling)

Tab. 5 Požiarna odolnosť v tunelovej rúre [51]

Položka Názov požiarnej konštrukcie alebo prvku stavby

1 Nosné konštrukcie zabezpečujúce stabilitu tunelovej rúry alebo jej časti

2 Nosné konštrukcie nezabezpečujúce stabilitu tunelovej rúry alebo jej časti

Kategória tunela Kritérium I. II.

Požiarna odolnosť

90 120 (180) R

3 Požiarne steny 90 120 (180) EI

4 Požiarne stropy 90 120 (180) EI

5 Požiarne dvere a uzávery okrem položiek 6 a 7 60 90 EW

Požiarne dvere CHÚC a zásahových ciest vybavené samozatváračom 60 90 EI1,C3/D1

7 Požiarne dvere CHÚC a zásahových ciest posuvné alebo vybavené otváracím mechanizmom so servopohonom 60 90 EI1/D1

8 Požiarne klapky 60 90 EI-S/D1

9 Konštrukcie oddeľujúce vetrací kanál od tunelovej rúry

Poznámka:

120 (180) R, Rmod E

Hodnotenie požiarnej konštrukcie 120 (180) min. pre tunely II. kategórie podľa položiek 1 až 4 tab. 5 sa nepožaduje, ak je v tunelovej rúre vrátane núdzových zálivov inštalované stabilné hasiace zariadenie. Kritérium R konštrukcie uvedenej v položke 9 tab. 5 sa požaduje pre tunely I. kategórie.

Pre regulačné klapky umiestnené na hraniciach požiarnych úsekov tunelových rúr a priečnych prepojení, ktoré zabezpečujú udržiavanie pretlaku v priečnych prepojeniach, sa nestanovuje požiarna odolnosť. Tieto regulačné klapky musia vykazovať funkcieschopnosť počas 120 min pri konštantnej teplote 400 °C.

6.9 Únikové cesty

Na evakuáciu osôb z cestných tunelov slúžia nechránené a chránené únikové cesty.

6.9.1 Nechránená úniková cesta

Nechránenou ÚC je priestor tunelovej rúry ohrozenej požiarom. Končí v mieste núdzového východu alebo v mieste východu z portálu na voľné priestranstvo.

Nechránenou ÚC je tiež ÚC z iných priestorov tunela (začína vo vstupe do týchto priestorov a končí v mieste núdzového východu alebo v mieste východu z portálu na voľné priestranstvo).

Z iných priestorov tunela môže viesť jediná nechránená úniková cesta.

Dovolená dĺžka NÚC:

Základná dovolená dĺžka NÚC je 300 m. Na hodnotu 250 m sa musí znížiť pre tunely s obojsmernou premávkou, alebo pre tunely s možnosťou kongescie (zhustenie premávky), alebo pre tunely s pozdĺžnym sklonom väčším ako 3 %

Pozdĺžny sklon sa hodnotí samostatne pre každý úsek tunelovej rúry medzi dvoma susednými vstupmi do priečnych prepojení alebo medzi portálom a najbližším vstupom do priečneho prepojenia

Ak je pozdĺžny sklon medzi susednými núdzovými východmi premenlivý, priemerný pozdĺžny sklon sa určí váženým priemerom podľa dĺžky jednotlivých sklonov.

Dĺžkou NÚC je najkratšia vzdialenosť po únikovej trase od vstupu do priečneho prepojenia po najbližší núdzový východ, alebo medzi núdzovým východom a vstupom na voľné priestranstvo v priestore portálu, dĺžka NÚC sa meria v pozdĺžnej osi chodníka tunelovej rúry. Príklady merania dĺžky NÚC a spôsobu posudzovania jej dovolenej dĺžky sú zrejmé z obr. 18 a obr. 19

Obr. 18 Príklad 1 posudzovania dovolenej dĺžky NÚC [51]

Obr. 19 Príklad 2 posudzovania dovolenej dĺžky NÚC [51]

Šírka NÚC sa neurčuje Ak je jej súčasťou obslužný chodník, jeho šírka nemôže byť menšia ako 1,5 únikového pruhu.

6.9.2 Chránená úniková cesta

Chránená úniková cesta musí byť vybudovaná z každého cestného tunela s dĺžkou nad 300 m.

Chránenú únikovú cestu tvorí:

o úniková štôlňa (obr. 20),

o úniková šachta so schodiskom*, prípadne s evakuačným výťahom, o druhá a ďalšia tunelová rúra.

Koniec chránenej únikovej cesty musí ústiť do voľného priestranstva. Súčasťou CHÚC je aj priečne prepojenie (obr. 21)

Dovolená dĺžka CHÚC sa neurčuje.

Šírka CHÚC nesmie byť menšia ako 3 únikové pruhy (meria sa v úrovni nášľapnej vrstvy ÚC).

Poznámka:

* Úniková šachta určená pre únik osôb po schodisku smerom hore môže mať výšku od vstupu po východ na voľné priestranstvo najviac 20 m (môže byť iba druhou alebo ďalšou CHÚC) Pred každou únikovou šachtou musí byť zriadené zhromaždisko osôb o ploche min. 12 m2

Obr. 20. Chránená úniková cesta (úniková štôlňa) v tuneli Horelica [56]

Obr. 21. Chránená úniková cesta (priečne prepojenie) v tuneli Sitina [56]

6.9.3 Dvere na únikových cestách

Dvere na ÚC môžu byť otáčavé alebo vodorovne posuvné. Otváranie dverí musí byť spravidla do priečneho prepojenia

Ak sú v jednom núdzovom východe dvoje dvere, jedny sa môžu otvárať do tunelovej rúry

Dovolené sú aj obojstranne otváravé dvere (ak sa dvere otvárajú proti smeru úniku, musí to byť na nich zrozumiteľne vyznačené).

Dvere na ÚC v tuneli majú svetlú šírku najmenej 1,2 m, výšku 2,0 m, dvere na začiatku ÚC z iných priestorov najmenej 0,8 x 1,97 m

Prahy dverí v ÚC môžu mať výšku najviac 20 mm.

Podlaha na ÚC od núdzového východu do vzdialenosti najmenej 1,2 m do priestoru CHúC musí byť bez nerovností a zlomov

Dverné krídla v miestach východov z únikovej štôlne na voľné priestranstvo musia byť vybavené skleneným priezorom s výškou najmenej 600 mm a šírkou najmenej 500 mm.

Transportný vozík na prevoz imobilných osôb musí byť zabezpečený v každom priečnom prepojení jednorúrového tunela s únikovou štôlňou ! (miesto uloženia musí byť označené bezpečnostnou značkou).

Poznámka:

Osvetlenie únikových ciest je riešené v TP 115 Osvetlenie CT [57]

Vetranie únikových ciest je riešené v TP 049/2018 Vetranie CT [58].

6.9.4 Označovanie únikových ciest

Na trase NÚC v tunelovej rúre musia byť osadené bezpečnostné značky podľa predpisu VL 5 [59] na strane ostenia tunela s únikovými východmi vo vzdialenosti ≤ 25 m Značky musia byť presvetlené s vnútorným svetelným zdrojom. Môžu byť aj integrované do kombinovaného svietidla s požiarnym núdzovým osvetlením. Na obr. 22 sú zobrazené bezpečnostné značky vzdialeností k portálom a na obr. 23 bezpečnostné značky vstupov do priečnych prepojení

Obr. 22 Bezpečnostné značky vzdialeností k portálom [59]

Obr. 23 Bezpečnostné značky vstupov do priečnych prepojení [59]

V únikovej štôlni musia byť v miestach vyústenia priečnych prepojení osadené bezpečnostné značky (obr. 24). V priestore núdzového zálivu musí byť na ostení vyhotovený nápis označujúci vzdialenosť k portálom v km (obr. 25).

Obr. 24 Bezpečnostné značky v miestach vyústenia priečnych prepojení [59]

Obr. 25 Označenie núdzového zálivu a vzdialeností k portálom [59]

6.10 Zariadenia na protipožiarny zásah

Cestný tunel musí byť vybavený zariadeniami na protipožiarny zásah, ktoré umožňujú zásah z vnútorného a vonkajšieho priestoru tunela.

Rozdelenie zariadení na protipožiarny zásah:

o prístupové komunikácie, o nástupné plochy, o zásahové cesty a o požiarne zariadenia.

Prístupové komunikácie

K tunelu musia viesť prístupové komunikácie umožňujúce príjazd mobilnej hasičskej techniky k obidvom portálom po komunikácii slúžiacej na bežnú premávku a/alebo po osobitnej samostatnej prístupovej komunikácii vedúcej až k nástupnej ploche, ak to umožňujú miestne podmienky a ak sa ňou zabezpečí výrazné skrátenie času príjazdu hasičských jednotiek. Prístupová komunikácia musí mať šírku najmenej 3 m, únosnosť 80 kN, vjazdy a prejazdy musia mať prejazdnú výšku najmenej 4,5 m.

Minimálnou podmienkou pre prístupovú komunikáciu podľa TP 099 [51] je umožnenie vytvorenia záchranárskej uličky v zmysle § 10, ods.1 Vyhlášky MV SR č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke [60].

Záchranárska ulička slúži na zabezpečenie bezproblémového a predovšetkým včasného zásahu zložiek integrovaného záchranného systému v prípade nehody. Ak sú v jednom smere jazdy viac ako dva jazdné pruhy, vytvára sa tento priestor medzi jazdným pruhom, ktorý je najviac vľavo, a k nemu priliehajúcim jazdným pruhom. Do tohto priestoru môžu vojsť len vozidlá s právom prednostnej jazdy, vozidlá správcu cesty a vozidlá slúžiace na odstránenie následkov dopravnej nehody alebo prekážky premávky na pozemných komunikáciách. Právo prednostnej jazdy majú všetky vozidlá vybavené zvláštnym výstražným svetlom modrej alebo červenej farby, prípadne klaksónom. Prejazd záchranárskou uličkou teda musí umožniť: - sanitkám, - hasičom - a polícii.

Okrem zložiek integrovaného záchranného systému sa ale k dopravnej nehode potrebujú dostať aj vozidlá, ktoré odstraňujú jej následky a vozidlá správcu cesty.

o Záchranárska ulička na ceste s dvomi jazdnými pruhmi musí vzniknúť uprostred. Vozidlá teda uhýbajú na kraj vozovky vo svojom smere.

o Záchranárska ulička na ceste s viacerými jazdnými pruhmi sa tvorí medzi dvomi pruhmi, ktoré sú najviac vľavo. Vozidlá v krajnom ľavom pruhu uhýbajú doľava, vozidlá v ostatných pruhoch uhýbajú doprava [61] (obr. 26).

Obr. 26 Vytvorenie záchranárskej uličky [62]

Nástupná plocha

Nástupná plocha musí byť pri každom portáli tunela, najviac vo vzdialenosti 50 m od vstupu do tunelovej rúry a najviac 20 m od okraja priľahlej vozovky (obr. 27). Nástupná plocha musí mať šírku najmenej 6 m, pôdorysnú plochu najmenej 200 m2 , priečny sklon najviac 2 %. Zároveň musí mať únosnosť spôsobilú pre záťaž vozidla, najmenej však 80 kN na jednu nápravu a musí byť napojená na prístupovú komunikáciu a mieste vjazdu označená nápisom „Nástupná plocha pre HaZZ“.

Jedna nástupná plocha môže byť spoločná aj pre dva za sebou nasledujúce tunely, vzdialenosť od žiadneho začiatku tunela však nesmie byť väčšia ako 100 m (obr. 28).

Obr. 27 Nástupná plocha a) vzdialenosť od portálu, b) vzdialenosť od priľahlej vozovky [51]

Obr. 28 Nástupná plocha pre dva za sebou nasledujúce tunely [51]

Zásahové cesty

Funkciu zásahových ciest v cestných tuneloch plnia predovšetkým chránené únikové cesty a priečne prepojenia, ktoré umožňujú príjazd záchranných zložiek k miestu požiaru alebo nehody. Zásahové cesty sa zriaďujú v závislosti od dĺžky tunela a od toho, či je tunel jednorúrový alebo dvojrúrový.

Zásahovými cestami v jednorúrovom tuneli sú: a) tunelová rúra, ak tunel nemá únikovú štôlňu alebo

b) úniková štôlňa (ktorá plní funkciu chránenej únikovej cesty) a c) priečne prepojenie.

Zásahovými cestami v dvojrúrovom tuneli sú:

a) dopravný priestor tunela (tunelová rúra, ktorá plní funkciu chránenej únikovej cesty) a b) priečne prepojenia.

Tunelové rúry dvojrúrového tunela s dĺžkou viac jako 1500 m sa musia prepojiť zásahovou cestou (pojazdné priečne prepojenie) pre mobilnú hasičskú techniku Vzájomná vzdialenosť týchto zásahových ciest je najviac 1000 m. Požiarne uzávery núdzových východov pojazdných priečnych prepojení musia spĺňať požadovanú požiarnu odolnosť, ktorá sa určuje podľa tab. 5, položka 6, 7. Rozmery dverí sú najmenej 3,6 x 3,5 m a ich súčasťou musia byť ďalšie požiarne dvere rozmerov 0,9 x 2,0 m na prechod osob

6.10.1 Požiarne zariadenia

V cestných tuneloch sa navrhujú nasledovné požiarne zariadenia:

o stabilné hasiace zariadenie, o elektrická požiarna signalizácia, o zariadenie na odvod tepla a splodín horenia (mechanické vetranie pri požiari),

o zariadenia na dodávku vody na hasenie požiaru, o hasiace prístroje, o zariadenia na trvalú dodávku elektrickej energie (TDEE).

Stabilné hasiace zariadenie (SHZ)

Stabilné hasiace zariadenie musí signalizovať svoju činnosť operátorskému pracovisku tunela so stálou obsluhou.

Ak je v tuneli inštalované SHZ a EPS, tak sa musí zabezpečiť súčinnosť týchto dvoch zariadení.

Ak je v tuneli inštalované SHZ a ZOTSH (t. j. mechanické vetranie pri požiari), tak sa musí zabezpečiť súčinnosť týchto dvoch zariadení.

Ak je tunel vybavený centrálnym riadiacim systémom (CRS), uvedenie SHZ do činnosti musí byť signalizované do CRS. Ak je SHZ vybavené vlastnou ústredňou, musia byť do CRS signalizované všetky jej indikované stavy.

SHZ môže byť vybavený priestor tunelovej rúry vrátane núdzových zálivov, v prípade potreby vyplývajúcej z výsledkov analýzy rizík bezpečnosti tunela spracovanej podľa TP 041 [63] a TP 080 [64] a posúdenia ekonomickej efektívnosti.

Požiadavky na SHZ:

a) musí dopraviť hasiacu látku v stanovenom množstve, v stanovenej dĺžke a v stanovenom mieste tunelovej rúry na základe informácie CRS, ktorý musí identifikovať miesto vzniku požiaru s dostatočnou presnosťou pre umožnenie požadovanej účinnosti SHZ, b) musí uviesť vzniknutý požiar pod kontrolu a musí ochladzovať okolité prostredie najmenej počas 60 minút.

SHZ na vodnú hmlu

Hmlové stabilné hasiace zariadenie v cestnom tuneli je automatický protipožiarny systém, ktorý využíva jemnú vodnú hmlu na potlačenie, kontrolu a v niektorých prípadoch aj uhasenie požiaru. Ide o špecifický typ SHZ, prispôsobený uzavretému a sťaženému prostrediu tunela. Systém funguje na princípe rozprašovania vody pod vysokým tlakom cez špeciálne dýzy, čím sa vytvára extrémne jemná hmla. Tieto dýzy sú strategicky umiestnené po celej dĺžke tunela. Po aktivácii

detektormi požiaru (napríklad tepelnými alebo optickými) sa v príslušnej zóne uvoľní vodná hmla, ktorá začne okamžite pôsobiť na požiar [65] (obr. 29).

Obr. 29 Hmlové stabilné hasiace zariadenie v cestnom tuneli [66]

Elektrická požiarna signalizácia (EPS)

Signál EPS musí byť vedený do miesta so stálou obsluhou, ak je tunel vybavený CRS, prenos signálov EPS musí byť zabezpečený do CRS.

Samočinnými hlásičmi požiaru musia byť strážené všetky priestory v tuneli a v objektoch mimo tunela, okrem priestorov a požiarnych úsekov bez požiarneho rizika

Hlásiče EPS

Samočinné hlásiče sa navrhujú tepelné líniového typu v tunelovej rúre s dlžkou viac ako 500 m a v jej núdzových zálivoch. Uvedené hlásiče musia byť adresovateľné s dostatočnou presnosťou a predpísanou citlivosťou A1N podľa STN EN 54-22 [67]. Navrhujú sa aj bodové tepelné hlásiče s požadovanou citlivosťou A1 podľa STN EN 54-5 [68].

Na obr. 30 je znázornená schéma lineárnej detekcie požiaru v cestnom tuneli, ktorá funguje nasledovne:

1. Požiar v chránenej zóne lineárnej tepelnej detekcie zvýši teplotu v oblasti a spustí alarm.

2. Alarm sa prenesie na ústredňu požiarneho poplachu. Ústredňa zobrazuje miesto požiaru na textovom displeji.

3. Ústredňa požiarneho poplachu je nakonfigurovaná tak, aby aktivovala zariadenia na potláčanie požiaru a aby aktivovala hlásenie požiaru, ktoré riadi prívod vzduchu do zóny, aby sa znížilo šírenie dymu a zabránilo nárastu požiaru.

Ak je tunel vybavený CRS, signál z EPS smeruje do CRS, ktorý spúšťa požiarne vetranie tunela a evakuačné a hasiace zariadenia.

Obr. 30 Ako funguje lineárna tepelná detekcia v cestnom tuneli [69]

Tlačidlové hlásiče sa navrhujú v SOS kabínach, v priečnych prepojeniach a v strážených požiarnych úsekoch iných priestorov v tuneli a to v blízkosti vstupov do nich (buď zo strany týchto priestorov alebo zo strany tunelovej rúry). Značka tlačidlového hlásiča EPS umiestnená na dverách SOS kabíny je znázornená na obr. 43a. V strážených požiarnych úsekoch stavebných objektov mimo tunelovej rúry sa navrhujú v priestore únikových ciest, ak sú dlhšie ako 20 m a pri vstupe do stavebných objektov mimo tunelovej rúry z vnútornej strany objektov.

Zariadenie na odvod tepla a splodín horenia (ZOTSH)

Zariadením na odvod tepla a splodín horenia z tunelovej rúry je systém požiarneho vetrania, ktorý sa navrhuje podľa TP 049 Vetranie cestných tunelov [58].

Iné priestory v tuneli sa ZOTSH vybavujú len výnimočne. Toto zariadenie nesmie byť súčasťou požiarneho vetrania tunelovej rúry

Priestory stavebných objektov mimo tunelových rúr sa ZOTSH navrhujú podľa Vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z. z. [2].

6.11 Vetranie cestných tunelov

Voľba systému požiarneho vetrania tunelovej rúry v prípade požiaru závisí od kategórie tunela a dĺžky tunela (tab. 7).

Pre návrh koncepcie požiarneho vetrania sú smerodajné kategórie tunelov uvedené v tab. 6.

Tab. 6 Kategórie cestných tunelov [58]

Kategórie tunelov A B C

Premávka

Tunely s jednosmernou premávkou a malou pravdepodobnosťou kongescie (bežné dialničné tunely)

Tunely s jednosmernou premávkou a veľkou pravdepodobnosťou kongescie (bežné dvojrúrové mestské tunely)

Tunely s obojsmernou premávkou

Rozhodujúcim faktorom pre rozlíšenie tunelov kategórie A alebo B je výhradne otázka, či môžu vozidlá v prípade nehody opustiť tunel v dopravnom smere od miesta incidentu alebo či zostanú uviaznuté. Uvedené skutočnosti musia byť posúdené rizikovou analýzou pri voľbe kategórie tunela a koncepcie vetrania. Pri rizikovej analýze je potrebné vziať do úvahy pravdepodobnosť výskytu kongescie a posúdiť tiež faktory, ktoré môžu mať vplyv na jej vznik, ako riziko hustej premávky, množstvo ťažkých nákladných vozidiel, riadenie dopravy v pripájajúcej sa cestnej sieti, ale aj geometrické parametre tunela (skon, jeho zakrivenie a dĺžka)

Tab. 7 Koncepcia požiarneho vetrania v závislosti od kategórie a dĺžky tunela [58]

Kategória tunela Dĺžka tunela

Koncepcia vetrania

A, B, C lt ≤ 500 A1, B1, C1 nepožaduje sa žiadne mechanické vetranie

500 < lt ≤ 3 000 A2 pozdĺžne vetranie

B, C

3 000 < lt A2 alebo pozdĺžne vetranie iba ak výsledky analýzy rizík preukazujú prijateľné riziko, inak

3 000 < lt A3 odsávanie dymu v blízkosti miesta požiaru

500 < lt ≤ 1 000 B2, C2 pozdĺžne vetranie

lt > 1 000 B2, C2 alebo pozdĺžne vetranie iba ak výsledky analýzy rizík preukazujú prijateľné riziko, inak

lt > 1 000 B3, C3 odsávanie dymu v blízkosti miesta požiaru

6.11.1 Systémy požiarneho vetrania v cestných tuneloch

Z hľadiska spôsobu prívodu vzduchu do tunelovej rúry a odvodu vzduchu, resp. tepla a splodín horenia z tunelovej rúry poznáme nasledovné základné spôsoby požiarneho vetrania: o pozdĺžne, o pozdĺžne vetranie s pomocnými výfukovými komínmi, o polopriečne, o polopriečno-priečne, o a priečne.

Pozdĺžne vetranie

Pozdĺžne (longitudinálne) prúdenie vzduchu v tuneli je realizované obvykle prúdovými ventilátormi, ktoré sa umiestňujú v hornej časti ostenia tunelovej rúry ako je možné vidieť na obr. 31. Vzhľadom na umiestnenie ventilátorov si tento spôsob vetrania vyžaduje širší a vyšší profil tunelovej rúry Požadovaná rýchlosť prúdenia vzduchu pri pozdĺžnom požiarnom

vetraní tunelovej rúry cestného tunela sa zvyčajne pohybuje v rozsahu, ktorý je dostatočný na odvádzanie dymu a tepla a zároveň bezpečný pre evakuáciu osôb. Rýchlosť prúdenia vzduchu nesmie pri obojsmernej premávke prekročiť 8 m/s, aby sa zabezpečilo efektívne odvádzanie dymu jedným smerom Na obr. 32 je znázornené pozdĺžne vetranie tunela Sitina pomocou prúdových ventilátorov.

Obr. 31 Pozdĺžne požiarne vetranie [70]

Obr. 32 Pozdĺžne požiarne vetranie tunela Sitina [71]

Pozdĺžne vetranie s pomocnými vetracími komínmi (šachtami)

Pozdĺžne požiarne vetranie cestného tunela s pomocnými výfukovými komínmi (obr. 33) funguje na princípe usmerneného prúdenia vzduchu, ktoré má za cieľ kontrolovane odvádzať dym a spaliny z miesta požiaru pomocou pomocných vetracích komínov a zároveň udržiavať čistú vzduchovú cestu pre evakuáciu a príchod záchranných zložiek. Na obr. 34 je zobrazená vetracia šachta tunela Višňové. Tunel Višňové má navrhnutý systém pozdĺžneho vetrania s bodovým odsávaním v prípade požiaru. Vetracia šachta sa nachádza približne 1,8 km od západného portálu tunela. Tunel je 100 m pod povrchom [56]

Obr. 33 Pozdĺžne požiarne vetranie s pomocnými výfukovými komínmi [70]

Polopriečne vetranie

Obr. 34 Vetracia šachta tunela Višňové [56]

Polopriečne požiarne vetranie cestného tunela je systém, ktorý kombinuje prvky pozdĺžneho a priečneho vetrania a je špeciálne navrhnutý na efektívne odvádzanie dymu a splodín horenia v prípade požiaru, najmä v dlhších tuneloch alebo tuneloch s obojsmernou premávkou Na rozdiel od čisto pozdĺžneho vetrania, ktoré využíva len hlavný dopravný priestor, polopriečne vetranie zahŕňa samostatný vzduchový kanál, zvyčajne umiestnený v medzistrope tunelovej rúry (obr. 35). Napríklad tunel Branisko má inštalovaný systém polopriečneho vetrania (semi-transverse ventilation), kombinovaný s bodovým odsávaním dymu v prípade požiaru. Dym a splodiny horenia sa odsávajú cez špeciálne klapky v blízkosti miesta požiaru do vetracieho kanála a odvádzajú sa preč z tunela, najmä cez vetraciu šachtu, ktorá sa nachádza približne v strede tunela. Ostatné klapky vo vetracom úseku (vetracej sekcii) sú vtedy zatvorené, aby sa zabránilo šíreniu dymu Na obr. 36 je znázornená vetracia šachta tunela Branisko.

Obr. 35 Polopriečne požiarne vetranie [70]

Obr. 36 Vetracia šachta tunela Branisko [56]

Polopriečno-priečne vetranie

Polopriečno-priečne vetranie je kombinovaný systém vetrania v dlhých tuneloch, ktorý sa používa na zabezpečenie bežnej prevádzky a najmä na efektívne odstránenie dymu a tepla v prípade požiaru. Pri polopriečno-priečnom vetraní je vzduch vháňaný dvoma vzájomne nezávislými rozdelenými kanálmi do dopravného priestoru a vychádzajúci vzduch prúdi portálmi von (obr. 37) Tento systém funguje počas bežnej prevádzky V prípade požiaru sa systém prepne do režimu priečneho vetrania, alebo špecifického koncentrovaného odsávania. Prívod čerstvého vzduchu môže byť v postihnutej zóne prerušený, alebo naopak, môže byť použitý na vytvorenie pretlaku v únikových cestách, aby sa zabránilo vnikaniu dymu

Obr. 37 Polopriečno-priečne požiarne vetranie [70]

Priečne vetranie

Používa sa v dlhých tuneloch, tuneloch s obojsmernou premávkou alebo tam, kde je potrebné veľmi presné riadenie dymu. Na základe detekcie dymu riadiaci systém tunela (CRS) okamžite aktivuje núdzový režim vetrania v postihnutej zóne. Priečne vetranie funguje tak, že čerstvý vzduch je privádzaný do dopravného priestoru osobitným rozdeľovacím kanálom umiestneným v spodnej časti tunelovej rúry a kontaminovaný vzduch je odvádzaný pozdĺž tunela zberným kanálom z dopravného priestoru, umiestneným v hornej časti tunelovej rúry. Splodiny horenia sú odsávané výkonnými ventilátormi cez klapky v strope von z tunela, často cez vetraciu šachtu (obr. 38)

Obr. 38 Priečne požiarne vetranie [70]

6.12 Zariadenia na dodávku vody na hasenie požiarov

Zariadeniami na dodávku vody na hasenie požiaru sa vybavujú tunely s dĺžkou viac ako

500 m. Zariadenia na dodávku vody na hasenie požiarov rozdeľujeme na:

o zdroj vody a prívodné potrubia, o čerpacia stanica, o požiarny vodovod, o odberné miesta, o plniace miesta

Zásobovanie vodou na hasenia požiarov stavebných objektov mimo tunela sa rieši podľa Vyhlášky MV SR č. 699/2004 Z. z. [72] a STN 92 0400 [73].

Potreba vody na hasenie požiarov pre požiarny úsek tunelovej rúry je 20 l/s

Zdroje vody pre požiarny vodovod tunela

Prírodnými zdrojmi je studňa, rieka, jazero, umelým zdrojom vody môže byť vodovod alebo nádrž na stálu zásobu vody.

Nádrž na stálu zásobu vody pre požiarny vodovod tunela sa navrhuje vtedy, ak nie je možné zabezpečiť prítok vody 20 l/s priamo zo zdroja. Požadovaný objem nádrže na stálu zásobu vody na hasenie požiaru je 160 m3. Nádrž na stálu zásobu vody súčasne pre požiarny vodovod aj pre SHZ podľa týchto TP 099 [51], musí mať objem (160 m3) navýšený o objem vody potrebný pre návrhový čas činnosti SHZ. Ak zdroj vody tvorí nádrž na stálu zásoby vody, musí sa jej obsah po vyčerpaní vody obnoviť najneskôr do 48 hodín.

Čerpacia stanica

Navrhuje sa, ak požadovaný prietok a tlak v potrubí nie je možné dosiahnuť iným spôsobom Elektrické zariadenia čerpacej stanice musia byť funkčné počas požiaru V čerpacej stanici na hasenie požiarov musí byť inštalované jedno záložné čerpadlo, ktoré bude mať výkon najvýkonnejšieho prevádzkového čerpadla.

6.12.1 Zavodnený požiarny vodovod

Musí byť zriadený v každej tunelovej rúre tunela s dĺžkou viac ako 500 m a musí byť trvalo zavodnený. Hydrostatický tlak vody v požiarnom vodovode musí byť v každom odbernom mieste (hydrant, plniace miesto) v rozsahu 0,6 – 1,2 Mpa. Hydrodynamický tlak vody nesmie klesnúť pod hodnotu 0,4 MPa v žiadnom odbernom mieste pri maximálnom odbere množstva vody na konci každého hadicového vedenia (tlak pred prúdnicami)

Požiadavky na zavodnený požiarny vodovod:

- Ak je požiarny vodovod tvorený dvoma vetvami, musí tvoriť uzatvorený okruh.

- Nadzemný hydrant v tunelovej rúre musí mať dve príruby C a jednu prírubu B.

- Požiarne výklenky, resp. nadzemné hydranty sa v tunelovej rúre umiestňujú na strane priečnych prepojení.

- Každý požiarny výklenok, ktorý je uzatvorený dverami, musí byť označený bezpečnostnou značkou a poradovým číslom podľa predpisu VL 5 [59] (obr. 39).

- Vzájomná vzdialenosť hydrantov v tunelovej rúre, ani vzdialenosť prvého hydrantu od portálu nesmie presiahnuť 150 m.

- V tuneli sa neosadzujú nástenné hydranty s plochou hadicou.

Obr. 39 Bezpečnostná značka a poradové číslo nadzemného hydrantu umiestnené na dverách požiarneho výklenku [59]

6.12.2 Nezavodnený požiarny vodovod

Nezavodnený požiarny vodovod musí byť osadený v každom priečnom prepojení medzi dvoma tunelovými rúrami.

Požiadavky na nezavodnený požiarny vodovod:

- Nadzemný hydrant musí mať svetlosť DN 100

- Na obidvoch koncoch nezavodneného požiarneho vodovodu musia byť osadené polspojky 75(B) s vekom.

- Konce vodovodu musia byť osadené vo výške najmenej 1 100 mm a najviac 1 400 mm nad podlahou

- Na potrubí vodovodu nesmú byť osadené žiadne uzatváracie armatúry.

- Potrubie vodovodu musí byť osadené po celej dĺžke priečneho prepojenia.

- Materiál všetkých súčastí vodovodu musí byť nehrdzavejúca oceľ.

- Konštrukcia vodovodu musí umožniť jeho úplné odvodnenie

- Pre nosné a upevňovacie prvky vodovodu platia požiadavky, aby svojim vyhotovením neobmedzovali a neohrozovali prechádzajúce osoby (podľa čl. 9.3.4 TP 099/2022 [51].

Nezavodnený požiarny vodovod sa navrhuje podľa požiadaviek predpisu VL 5 [59] (obr. 40).

V každom priečnom prepojení sa umiestňuje skriňa s vecnými prostriedkami (obr. 41) na ochranu pred požiarmi s týmto obsahom:

- 6 ks nepresakujúce ploché zásahové požiarne hadice C (menovitá svetlosť 52 mm; dĺžka hadice 20 m),

- 2 ks zásahových kombinovaných prúdnic C s guľovým uzáverom.

Obr. 40 Schéma nezavodneného požiarneho vodovodu v priečnom prepojení [59]

Obr. 41 Skriňa s vecnými prostriedkami v priečnom prepojení [74]

Pred každým portálom vo vzdialenosti najviac 20 m od začiatku tunelovej rúry musí byť umiestnené plniace miesto na pripojenie mobilnej hasičskej techniky Nadzemný hydrant plniaceho miesta má dve príruby B a jednu prírubu A

6.13

Hasiace prístroje

Hasiace prístroje v cestných tuneloch sú umiestnené v SOS kabínach, ktoré sa nachádzajú v priestore tunelovej rúry vo vzdialenosti 15 metrov. V priestoroch CHÚC sa hasiace prístroje neumiestňujú.

V SOS kabíne sa umiestňujú 2 prenosné hasiace prístroje (PHP). Jeden CO2 so štandardnou náplňou 5 kg, najmenej však s účinnosťou hasenia 55B podľa STN EN 3-7 [55] a jeden práškový ABC s náplňou 6 kg, najmenej však s účinnosťou hasenia 21A a 113B podľa STN EN 3-7 [55]

Do iných PÚ a priestorov v tuneli sa PHP navrhujú podľa STN 92 0202-1 [75].

Obr. 42 Označenie stanovišťa hasiaceho prístroja [59] (bezpečnostná značka F001 podľa STN EN ISO 7010 [76])

6.14 Centrálny riadiaci systém

Centrálny riadiaci systém (CRS) v cestnom tuneli je integrovaný automatizovaný systém, ktorý nepretržite dohliada, monitoruje a riadi všetky technologické zariadenia a dopravu v tuneli. Zaisťuje maximálnu bezpečnosť, plynulosť dopravy a efektívne riadenie prevádzky

Centrálny riadiaci systém tunela sa navrhuje podľa TP 093 Centrálny riadiaci systém a vizualizácia – Tunely [77].

CRS z hľadiska PBS zabezpečuje najmä:

o spracovanie signálu požiarneho poplachu z EPS, o presmerovanie premávky a uzavretie tunela, o požiarne vetranie tunelovej rúry, o vetranie a osvetlenie únikových ciest, o požiarne núdzové osvetlenie, o ovládanie prevádzkového vetrania a požiarnych klapiek, o vyhodnotenie (manuálne obsluhou) situácie po zaregistrovaní udalosti, o aktivácia zariadení na dodávku vody na hasenie požiarov a o vykonanie ďalších operácií na základe požiarnych scenárov, ktoré má naprogramované.

Podkladom pre algoritmizáciu CRS, čiže postupnosť krokov riadenia situácie, ktorá nastala v tuneli, sú požiarne scenáre, vychádzajúce z indikácie miesta vzniku požiaru

CRS registruje:

a) otvorenie dverí núdzových východov, SOS kabíny, dverí požiarnych výklenkov a ďalších dverí v tuneli, ktoré nie sú uzamykateľné,

b) zvesenie PHP v SOS kabíne, c) samočinné uzavretie požiarnych klapiek (ak nebolo riadené CRS), d) činnosť SHZ (ak nebolo uvedené do činnosti povelom CRS).

6.15 SOS kabíny

SOS kabína v cestnom tuneli je núdzové stanovište, ktoré slúži na spojenie s operátorom tunela a poskytuje základné protipožiarne vybavenie pri nehode alebo núdzovej situácii.

Výbava SOS kabíny:

o núdzový telefón pre prvú pomoc alebo únik, o prenosné hasiace prístroje, o tlačidlový hlásič požiaru, o elektrická zásuvka 230 a 400 V.

Vzájomné vzdialenosti SOS kabín v tunelovej rúre sú najviac 150 m; mimo tunela sa umiestňujú do vzdialenosti najviac 20 m od portálu SOS kabína musí byť umiestnená v každom núdzovom zálive Otvorenie dverí SOS kabíny musí byť aj vizuálne signalizované výstražným oranžovým prerušovaným svetlom umiestneným nad vstupom do kabíny. Na dverách SOS kabíny sú zo strany tunelovej rúry umiestnené tri značky: tlačidlový hlásič požiaru (obr. 43a), prenosný hasiaci prístroj (obr. 42) a telefón (obr. 43b)

SOS kabína musí mať vo vnútri na viditeľnom mieste umiestený nápis s týmto textom: „Tento priestor NEPOSKYTUJE ochranu pred požiarom! This area is NOT PROTECTED against fire!“ . Vzhľad nápisu je zobrazený na obr. 44. Na obr. 45 je znázornená značka SOS kabíny podľa Vyhlášky MV SR č. 30/2020 Z. z. [78]

Obr. 43 Bezpečnostné značky podľa STN EN ISO 7010 [76] a) značka F005 tlačidlový hlásič požiaru b) značka E 004 núdzový telefón [59]

Obr. 44 Bezpečnostný nápis vo vnútri SOS kabíny [59]

Obr. 45 Dopravná značka SOS kabíny s núdzovým volaním [78]

Obr. 46 SOS kabína umiestnená v núdzovom zálive a ostatné bezpečnostné značenie v tuneli [79] 1 – premenné dopravné zariadenie, 2 – premenná značka (zákaz predbiehania), 3 – semafor, 4 – núdzový záliv, 5 - SOS kabína, 6 – výstražný blikač (aktivuje sa automaticky pri otvorení dverí do SOS kabíny), 7 – reproduktor, 8 – núdzový východ (obrysové osvetlenie vstupov), 9 - značenie únikových ciest, 10 – hydrantový výklenok, 11 – pozdĺžne ventilátory, 12 – osvetlenie tunelovej rúry, 13 – reflexné cestné gombíky (odrazky)

6.16 Navádzací evakuačný systém

Navádzací evakuačný systém v prípade požiaru vytvára podmienky na orientáciu pri evakuácii užívateľov tunela a tvorí ho: o požiarne núdzové osvetlenie,

o bezpečnostné značenie, o obrysové osvetlenie vstupov do priečnych prepojení, o označenie vstupov do priečnych prepojení, o označenie polohy SOS kabíny, o tunelový rozhlas

Väčšina prvkov navádzacieho evakuačného systému je znázornená na obr. 45.

Poznámka:

Obrysové osvetlenie vstupov do priečnych prepojení tvoria trvalo svietiace zelené svietidlá s dvojstupňovou intenzitou Slabá je pri normálnej prevádzke, silná pri nehode a/alebo požiari

6.17 Odvádzanie vody z povrchu vozovky

Ak je v tuneli povolená preprava nebezpečných vecí v zmysle medzinárodných predpisov ADR, musí sa zabezpečiť odtok horľavých a toxických kvapalín štrbinovými odvodňovacími

žľabmi alebo inými prostriedkami v celom priereze tunelovej rúry, aby sa zabránenilo šíreniu ohňa a horľavých a toxických kvapalín v odvodňovacom systéme (obr. 47)

Na štrbinových žľaboch sa umiestňujú požiarne uzávery (U-uzávery) na prerušenie prípadného šírenia plameňa po povrchu horľavých kvapalín v odvodňovacom systéme

Požiarne U-uzávery nie sú viditeľné na povrchu vozovky. Sú to špeciálne konštrukčné prvky, ktoré sa nachádzajú vo vnútri odvodňovacieho systému v pravidelných vzdialenostiach. Ich presný vzhľad sa líši podľa výrobcu a konkrétneho technického riešenia, ale typicky ide o mechanické alebo špeciálne tvarované prvky Požiarny U-uzáver vyzerá v podstate ako sifón alebo tvarovka v tvare písmena "U" (odtiaľ názov U-uzáver), ktorá je súčasťou potrubia alebo zbernej šachty (obr. 48). Ich hlavnou úlohou je prerušiť šírenie plameňa po povrchu horľavých kvapalín (napr. uniknutého paliva) v kanalizačnom systéme v prípade požiaru v tuneli [81] Ak je v tuneli povolená preprava horľavých kvapalín a súčasťou odvodňovacieho systému tunela je záchytná nádrž a prečerpávacia stanica, musia byť zariadenia tejto stanice spôsobilé na čerpanie horľavých kvapalín I. triedy nebezpečnosti podľa Vyhlášky MV SR č. 96/2004 Z. z. [21]. Čerpadlá musia byť dimenzované aj na čerpanie kvapalín s hustotou 800 kg/m3 .

Obr. 47 Štrbinový odvodňovací žľab v cestnom tuneli [80]

Obr. 48 Princíp plameňového požiarneho U-uzáveru [82]

6.18 Komunikačné zariadenia

Komunikačné zariadenia sú dôležitým prvkom pre protipožiarne zabezpečenie tunela, čo sa týka komunikačných prostriedkov pre všetkých užívateľov tunela a zároveň pre záchranné zložky integrovaného záchranného systému.

Komunikačnými zariadeniami cestného tunela sú:

o telefóny núdzového volania,

o videodohľad,

o tunelový rozhlas,

o rádiové spojenie integrovaného záchranného systému musí byť zabezpečené v každom tuneli s dĺžkou väčšou ako 500 m,

o príjem najmenej jednej rozhlasovej stanice s vysielaním dopravných správ musí byť zabezpečený v každom tuneli s dĺžkou väčšou ako 500 m (obr. 49).

o sieť GSM (podľa možností operátorov GSM sa odporúča v tunelovej rúre zabezpečiť signál siete GSM),

o dopravné značenie, svetelná signalizácia.

Obr. 49 Dopravná značka s vyznačením frekvencie rozhlasovej stanice prijímateľnej v tuneli na dopravnej značke umiestnenej pred tunelom [78]

6.18.1 Dopravné značenie

Dopravné značky tunela musia byť pri indikácii požiaru schopné: - signalizovať zákaz vjazdu vozidiel do tunela, - signalizovať príkaz zastaviť vozidlo v tunelových rúrach dlhších ako 1 000 m a pred každým núdzovým zálivom.

Ak sú v tuneli inštalované premenné dopravné značky a dopravné zariadenia, musia umožniť zobrazenie aj dopravnej značky s textom „POŽIAR“ (obr. 50)

Obr. 50 Dopravná značka v tuneli informujúca o požiari [78]

6.19 Zásobovanie elektrickou energiou

Elektrické zariadenia musia svojou konštrukciou a krytím vyhovovať prostrediu, do ktorého sú inštalované. Vonkajšie vplyvy (druhy prostredia) sa určujú podľa STN 33 2000-5-51 [83].

Pre tunel ako celok musí byť dodávka elektrickej energie zabezpečená z dvoch nezávislých zdrojov. Druhým nezávislým zdrojom je:

- ďalšia (nezávislá) prípojka k sieti VN alebo VVN alebo

- záložný zdroj (motorový generátor alebo centrálna jednotka UPS), ktorý zabezpečuje napájanie zariadení funkčných počas požiaru najmenej po dobu 120 minút pre tunel I. kategórie a 180 minút pre tunel II. kategórie.

6.19.1 Trvalá dodávka elektrickej energie

Trvalá dodávka el. energie pri požiari sa navrhuje podľa TP 029 Zariadenia, infraštruktúra a systémy technologického vybavenia pozemných komunikácií [84] a STN 92 0203 [52], ak v TP [51] nie je uvedené inak

Požiadavky na požiarne vlastnosti káblov a trás káblov na trvalú dodávku elektrickej energie (TDEE) pre zariadenia v prevádzke počas požiaru sú uvedené v tab. 8.

Tab. 8 Požiadavky na požiarne vlastnosti káblov a trás káblov TDEE [51]

Položka Káble a trasy káblov pre zariadenie TROca PS (min)

1 Zariadenia na riadenie zásobovania elektrickou energiou (napr. elektrický rozvádzač s diaľkovo ovládanými spínačmi)

2 Tunelový rozhlas

3 Videodohľad

4 Rádiové spojenie

5 Požiarne núdzové osvetlenie

6 Dopravné značenie

7 Osvetlenie únikových ciest a zásahových ciest

8 Stabilné hasiace zariadenia

9 EPS

10 Odsávacie ventilátory a odsávacie klapky

11 Ventilátory v tunelových rúrach

12 Ventilátory a osvetlenie CHÚC v priečnom prepojení

13 Požiarne klapky v únikových cestách

14 Zosilňovacie čerpadlá požiarneho vodovodu

B2ca-s1,d1,a1 30

Dca-s1,d1,a1 30

Dca-s1,d1,a1 90

B2ca-s1,d1,a1 30

B2ca-s1,d1,a1 90

B2ca-s1,d1,a1 30

B2ca-s1,d1,a1 90

B2ca-s1,d1,a1 -

B2ca-s1,d1,a1 90

15 Anténny vyžarovací kábel pre rádiové spojenie Eca1)1) Požaduje sa tiež dosiahnutie výsledkov skúšok podľa STN EN 60754-2 [85] zodpovedajúcim doplnkovej klasifikácii a1 v zmysle STN EN 13501-6 [86]

PS (min) - Funkčná odolnosť trasy káblov na TDEE podľa STN 92 0205 [87] s použitím normovej nosnej konštrukcie.

6.20 Preprava nebezpečných vecí

Podkladom k povoleniu prepravy nebezpečných vecí podľa Európskej dohody o cestnej preprave nebezpečných vecí (ADR) [88] je riziková analýza tunela vypracovaná v zmysle Nariadenia vlády SR č. 344/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných požiadavkách na tunely v cestnej sieti [89], ktoré stanovuje minimálne bezpečnostné požiadavky na tunely v cestnej sieti na Slovensku. Tieto požiadavky sa týkajú napríklad rozdelenia tunela, protipožiarnej bezpečnosti a systémov na detekciu nehôd a monitorovanie, s cieľom zvýšiť bezpečnosť v tuneloch. Ďalším podkladom k povoleniu prepravy nebezpečných vecí podľa ADR sú technické podmienky

TP 041 Analýza rizík pre slovenské cestné tunely, ktoré stanovujú jednotnú metodiku na posudzovanie a riadenie bezpečnostných rizík v cestných tuneloch na Slovensku [90].

6.21 Preukazovanie vlastností požiarnych konštrukcií a požiarnych zariadení

Požiarne konštrukcie

Požiarnymi konštrukciami v tuneli sú všetky stavebné konštrukcie, konštrukčné prvky a stavebné výrobky, ktoré spĺňajú požadované kritériá na použitie v podmienkach požiaru.

Príklady členenia požiarnych konštrukcií aj s požadovanými kritériami na použitie v podmienkach požiaru sú uvedené vo Vyhláške MV SR č. 94/2004 Z. z. [2].

Zhotoviteľ požiarnej konštrukcie

Zhotoviteľom požiarnej konštrukcie je právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorá zhotovila alebo zabudovala do stavby požiarnu konštrukciu.

Osvedčenie požiarnej konštrukcie

Zhotoviteľ požiarnej konštrukcie po zhotovení alebo zabudovaní požiarnej konštrukcie do stavby tunela musí osvedčiť vlastnosti požiarnej konštrukcie písomnou formou obsahujúcou požadované dokumenty k osvedčeniu požiarnej konštrukcie.

7. Železničné tunely

V súčasnosti je pre protipožiarnu bezpečnosť železničných tunelov platné Nariadenie komisie (EÚ) č. 1303/2014 o technickej špecifikácii interoperability (TSI) týkajúcej sa bezpečnosti v železničných tuneloch železničného systému Európskej únie [91]. Vzťahuje sa na nové, obnovené a modernizované tunely v rámci siete železničného systému Únie a na stanice nachádzajúce sa v tuneloch, ktoré musia dodržiavať vnútroštátne predpisy o protipožiarnej bezpečnosti.

Táto TSI sa vzťahuje iba na konkrétne riziká v tuneloch týkajúce sa bezpečnosti cestujúcich a vlakového personálu pri subsystémoch infraštruktúra, energia, železničné koľajové vozidlá, riadenie-zabezpečenie a návestenie a prevádzka.

Ak z analýzy rizík vyplynie záver, že môžu vzniknúť iné rizikové udalosti v tuneloch, musia sa určiť konkrétne opatrenia na riešenie týchto scenárov.

Základom presadzovania bezpečnosti v tuneloch sú štyri za sebou nasledujúce roviny:

o prevencia, o zmiernenie, o evakuácia o a záchrana.

7.1 Horúca a studená nehoda a úlohy záchranných zložiek

Hlavným nebezpečenstvom v železničných tuneloch je požiar. Pod pojmom požiar sa rozumie každé nežiadúce horenie, pri ktorom sú ohrozené životy alebo zdravie osôb, zvieratá, majetok alebo životné prostredie [1]

Vznik požiaru vo vlaku:

Ak vznikne požiar vo vlaku, detegujú ho požiarne hlásiče a rušňovodič dostane pokyn na primerané konanie v danej situácii.

V prípade, že je to možné, vlak opustí tunel. Cestujúci sú evakuovaní podľa pokynov vlakového personálu, vrátane ľudí s poškodením sluchu Ak je systém na hasenie požiaru schopný požiar uhasiť, nehoda sa klasifikuje ako „studená“ nehoda.

Vznik požiaru v tuneli:

Ak požiar vznikne v tuneli alebo v technickej miestnosti, rušňovodič dostane pokyn na primerané konanie v závislosti od miestnych podmienok a v súlade so scenármi nehôd v tuneli opísanými v núdzovom pláne

Záchranné opatrenia sú založené na predpoklade, že prioritou záchranných zložiek pri zásahu pri nehodách v tuneli je záchrana ľudských životov. Od záchranných zložiek sa očakáva, že budú vykonávať tieto činnosti:

V prípade „horúcej“ nehody: o záchrana ľudí, ktorí sa nemôžu dostať do bezpečnej oblasti, o poskytnutie prvej zdravotníckej pomoci evakuovaným, o boj proti požiaru v rozsahu nevyhnutnom na ich vlastnú ochranu a ochranu ľudí zasiahnutých nehodou,

o vykonávanie evakuácie z bezpečných oblastí na konečné bezpečné miesto.

V prípade „studenej“ nehody:

o záchrana ľudí, o poskytnutie prvej pomoci ľuďom, ktorí sú vážne zranení, o vyslobodenie ľudí, ktorí uviazli, o vykonávanie evakuácie na konečné bezpečné miesto.

7.1.2 Vymedzenie niektorých pojmov

Bezpečná oblasť je priestor vnútri alebo mimo tunela, umožňujúci prežitie na určitý čas, na ktorom môžu cestujúci a personál nájsť útočisko po evakuácii z vlaku.

Konečné bezpečné miesto je miesto, v ktorom cestujúci a personál už nie sú vystavení účinkom prvotnej nehody (napr. hustota dymu a toxicita, teplota). Ide o koncové miesto evakuácie. Miesto evakuácie a záchrany je určená lokalita vnútri alebo mimo tunela, kde môžu záchranné zložky použiť protipožiarne zariadenia a kde môžu cestujúci a personál opustiť vlak. Technické miestnosti sú uzavreté priestory s dverami na vstup/výstup v tuneli alebo mimo tunela, v ktorých sa nachádzajú bezpečnostné zariadenia na: záchranu vlastnými prostriedkami, evakuáciu, núdzové spojenie, záchrannú činnosť a hasenie požiaru, signalizačné a komunikačné zariadenia a zdroj trakčného prúdu.

7.2 Protipožiarna bezpečnosť v železničných tuneloch

Požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť v stavbe železničného tunela a v nadväznosti na to aj úlohy záchranných zložiek sú v prípade vzniknutého požiaru smerované predovšetkým na bezpečnú evakuáciu cestujúcich a vlakového personálu na konečné bezpečné miesto, ktorým môže byť napríklad druhá tunelová rúra alebo úniková štôlňa.

Zabránenie neoprávnenému prístupu do núdzových východov a technických miestností

Pre všetky železničné tunely platí požiadavka, že neoprávnený vstup do technických miestností nie je povolený. Ak sú núdzové východy do priečnych prepojení alebo do únikových štôlní z dôvodov bezpečnostnej ochrany zamknuté, musí byť možné ich otvoriť zvnútra.

Požiarna odolnosť konštrukcie tunela

Na všetky železničné tunely sa vzťahuje požiadavka, že v prípade požiaru musí byť celistvosť vnútorného ostenia tunela zachovaná dostatočne dlhý čas na umožnenie záchrany vlastnými prostriedkami, evakuácie cestujúcich a personálu a zásahu záchranných zložiek. Toto časové obdobie musí byť v súlade so zvažovanými evakuačnými scenármi a musí sa uviesť v núdzovom pláne.

Reakcia stavebných materiálov na požiar

Nasledovné požiadavky na reakciu na oheň stavebných materiálov sa vzťahuj na stavebné výrobky a stavebné prvky vnútri všetkých železničných tunelov. Tieto výrobky spĺňajú požiadavky nariadenia Komisie (EÚ) 2016/364 [92]:

- Stavebný materiál tunelov musí spĺňať požiadavky minimálne klasifikácie A2.

- Obloženia, ktoré nie sú súčasťou nosnej konštrukcie tunela, a ostatné vybavenie musia spĺňať požiadavky klasifikácie B.

- Nekryté káble musia mať nízku zápalnosť, nízku schopnosť šírenia požiaru, nízku toxicitu a nízku hustotu dymu. Tieto požiadavky sú splnené, keď káble spĺňajú požiadavky minimálne klasifikácie B2ca, s1,a1.

Detekcia požiaru v technických miestnostiach

Vo všetkých železničných tuneloch dlhších ako 1 km musí byť zabezpečená detekcia požiaru v technických miestnostiach tak, aby upozornila manažéra infraštruktúry.

Evakuačné zariadenia

o Prístup do bezpečnej oblasti musia mať ľudia, ktorí opúšťajú vlak vlastnými prostriedkami, ako aj záchranné zložky.

o Pre prístupové miesta z vlaku do bezpečnej oblasti musí byť zvolené jedno z týchto riešení: - bočné a/alebo zvislé núdzové východy na povrch, tieto východy musia byť k dispozícii najmenej každých 1 000 m, - priečne prepojenia medzi susednými samostatnými tunelovými rúrami, ktoré umožňujú, aby sa susedná tunelová rúra využila ako bezpečná oblasť, priečne prepojenia musia byť k dispozícii najmenej každých 500 m.

o Minimálna svetlosť dverí umožňujúcich prístup z únikových chodníkov do bezpečnej oblasti musí byť 1,4 metra na šírku a 2,0 metra na výšku. Alternatívne je prípustné použitie viacerých dverí vedľa seba, ktoré sú užšie, pokiaľ kapacita toku ľudí je preukázateľne rovnaká alebo vyššia.

o Po prechode dverami musí svetlá šírka dosiahnuť minimálne 1,5 metra a výška 2,25 metra.

o Spôsob, akým záchranné zložky vstupujú do bezpečnej oblasti, musí byť opísaný v núdzovom pláne.

Komunikačné prostriedky v bezpečných oblastiach

Komunikácia z podzemných bezpečných oblastí s riadiacim strediskom manažéra infraštruktúry musí byť v železničných tuneloch s dĺžkou viac ako 1 km možná buď prostredníctvom mobilného telefónu, alebo pevného spojenia.

Núdzové osvetlenie

Núdzovým osvetlením musia byť vybavené všetky železničné tunely dlhšie ako 0,5 km. K dispozícii musí byť núdzové osvetlenie, ktoré v prípade núdzovej situácie dovedie cestujúcich a personál do bezpečnej oblasti.

Núdzové osvetlenie musí spĺňať tieto požiadavky:

1. jednokoľajná tunelová rúra musí mať núdzové osvetlenie na strane chodníka, 2. viackoľajná tunelová rúra musí mať núdzové osvetlenie na oboch stranách rúry, 3. umiestnenie svetiel musí byť nasledovné: - nad chodníkom, tak aby nezasahovali do voľného priestoru určeného na prechod osôb, - zabudované do držadla, - udržiavaná intenzita osvetlenia musí byť aspoň 1 lux na horizontálnej rovine na úrovni chodníka.

Ak je núdzové osvetlenie vypnuté za bežných prevádzkových podmienok, musí sa dať zapnúť oboma týmito spôsobmi:

1. ručne zvnútra tunela každých 250 m, 2. dispečerom tunela, ktorý použije diaľkové ovládanie.

Náhradný zdroj elektrickej energie

Náhradný zdroj elektrickej energie musí napájať zariadenia funkčné počas požiaru a musí byť k dispozícii počas primeraného časového obdobia po poruche hlavného zdroja energie. Toto potrebné časové obdobie musí zodpovedať evakuačným scenárom a musí byť uvedené v núdzovom pláne.

Únikové chodníky

o V jednokoľajnej tunelovej rúre musia byť vybudované najmenej na jednej strane koľaje a v dvojkoľajnej tunelovej rúre na oboch stranách tunelovej rúry. V širších tuneloch s viac ako dvoma koľajami musí byť prístup k chodníku možný z každej koľaje.

o Šírka chodníka musí byť aspoň 0,8 m a minimálna vertikálna svetlosť nad chodníkom sa požaduje 2,25 m. Chodník musí byť vo výške na úrovni päty koľajnice alebo vyššie.

o Taktiež sa musí sa zabrániť miestnym obmedzeniam spôsobených prekážkami v únikovej oblasti. Prítomnosťou prekážok sa nesmie znížiť minimálna šírka na menej ako 0,7 m a dĺžka prekážky nesmie presiahnuť 2 m.

o Neprerušené držadlá musia byť inštalované vo výške od 0,8 m do 1,1 m nad chodníkom, ktorý vedie do bezpečnej oblasti.

Únikové značenie

Požiadavka na únikové značenie sa vzťahuje na všetky železničné tunely Únikové značenie označuje núdzové východy, vzdialenosť a smer do bezpečnej oblasti.

Vzhľad všetkých značiek musí zodpovedať požiadavkám podľa smernice 92/58/EHS z 24. júna 1992 [93].

Únikové značky musia byť inštalované na stenách pozdĺž únikových chodníkov v max. vzdialenosti 50 m

Značky sa do tunelov umiestňujú z dôvodu označenia umiestnenia núdzového vybavenia, ak sa tam takéto vybavenie nachádza.

Všetky dvere vedúce k núdzovým východom alebo priečnym prepojeniam musia byť označené.

7.3 Miesto evakuácie a záchrany

Ako bolo už uvedené, miesto evakuácie a záchrany je priestor v tuneli alebo mimo tunela, kde môžu cestujúci a personál opustiť vlak a kde záchranné zložky môžu použiť požiarne zariadenia. Požiadavka vytvoriť miesto evakuácie a záchrany sa vzťahuje na všetky tunely s dĺžkou viac ako 1 km.

Na účely tohto ustanovenia sa dva alebo viaceré za sebou idúce tunely považujú za jeden tunel s výnimkou, ak sú splnené obe tieto podmienky:

1. Odstup medzi tunelmi na voľnom priestranstve je dlhší ako maximálna dĺžka osobného vlaku, ktorý sa má prevádzkovať na trase, plus 100 metrov a

2. Voľné priestranstvo a situácia v okolí koľaje v odstupe medzi tunelmi umožňujú cestujúcim vzdialiť sa od vlaku po bezpečnom priestore a toto priestranstvo musí pojať všetkých cestujúcich na základe maximálnej kapacity vlaku, ktorý sa má prevádzkovať na danej trase.

Miesto evakuácie a záchrany musia byť vytvorené:

1. z vonkajšej strany oboch portálov každého tunela s dĺžkou viac ako 1 km a

2. vnútri tunela v závislosti od kategórie železničných koľajových vozidiel, ktoré sa plánujú prevádzkovať, ako je zhrnuté v tab. 9

Tab. 9 Maximálne vzdialenosti medzi miestami evakuácie a záchrany [91]

Kategória

Max. vzdialenosť medzi miestami evakuácie a záchrany alebo od portálov k miestu evakuácie a záchrany A 5 km B 20 km

Poznámka:

V kontexte smernice TSI [91] sa subsystém železničné koľajové vozidlá rozdeľuje na tieto kategórie:

Kategória A: železničné koľajové vozidlá na prepravu osôb (vrátane rušňov osobných vlakov) určené na prevádzku na trati v prípade, že vzdialenosť medzi miestami evakuácie a záchrany alebo dĺžka tunelov neprekročí 5 km,

Kategória B: železničné koľajové vozidlá na prepravu osôb (vrátane rušňov osobných vlakov) určené na prevádzku vo všetkých tuneloch na tratiach bez ohľadu na dĺžku tunelov.

Požiadavky pre všetky miesta evakuácie a záchrany:

Miesto evakuácie a záchrany musí byť vybavené zdrojom vody (minimálne 800 l za minútu počas 2 hodín) v blízkosti plánovaného miesta zastavenia vlaku. Spôsob dodávky vody musí byť uvedený v núdzovom pláne. Plánované miesto zastavenia dotknutého vlaku musí byť rušňovodičovi označené. Miesto evakuácie a záchrany musí byť prístupné záchranným zložkám. Spôsobom, akým záchranné zložky pristupujú musí byť opísaný v núdzovom pláne. Zároveň musí byť možné vypnúť a uzemniť trolejové vedenie, a to buď miestne, alebo diaľkovo.

o Miesto evakuácie a záchrany z vonkajšej strany portálov tunela

Ak je miesto evakuácie a záchrany umiestnené z vonkajšej strany portálov, musí mať plochu najmenej 500 m2 .

o Miesto evakuácie a záchrany vnútri tunela musí spĺňať

Ak je miesto evakuácie a záchrany umiestnené vo vnútri tunela, musí mať takú polohu, aby bezpečná oblasť bola prístupná z miesta zastavenia vlaku. Rozmery evakuačnej trasy do bezpečného priestoru musia zohľadňovať čas evakuácie a plánovanú kapacitu vlakov, ktoré sa majú prevádzkovať v tuneli.

o Bezpečná oblasť musí poskytovať dostatočnú plochu na státie vo vzťahu k očakávanému času čakania cestujúcich na evakuáciu na konečné bezpečné miesto.

o Záchranné zložky musia mať prístup k dotknutému vlaku bez nutnosti prechodu cez obsadenú bezpečnú oblasť. Pri usporiadaní miesta evakuácie a záchrany a jeho vybavenia sa musí zohľadňovať ochrana proti dymu najmä na ochranu ľudí, ktorí využívajú zariadenia na evakuáciu vlastnými prostriedkami na prístup k bezpečnej oblasti.

7.4 Núdzová komunikácia

Vo všetkých železničných tuneloch dlhších ako 1 km musí byť v prípade vzniknutého požiaru zabezpečená núdzová komunikácia nasledovne: a) rádiové spojenie medzi vlakom a riadiacim strediskom manažéra infraštruktúry sa v každom tuneli zabezpečuje prostredníctvom GSM-R siete, b) musí byť zabezpečené neprerušované rádiové spojenie, aby zasahujúce záchranné zložky mohli komunikovať so svojím operačným strediskom. Tento systém musí umožňovať záchranným zložkám používať vlastné komunikačné zariadenie.

7.5 Dodávka elektrickej energie pre záchranné zložky a spoľahlivosť elektrických systémov

Dodávka elektrickej energie pre záchranné zložky a spoľahlivosť fungovania elektrických systémov sa vzťahuje v zmysle smernice TSI [91] pre všetky železničné tunely s dĺžkou viac ako 1 km. Systém dodávky elektrickej energie v tuneli musí byť vhodný pre vybavenie záchranných

zložiek v súlade s núdzovým plánom pre tunel.

Niektoré skupiny vnútroštátnych záchranných zložiek môžu byť so zreteľom na dodávku elektrickej energie sebestačné. V takomto prípade možno považovať za vhodnú možnosť neposkytovať takýmto skupinám zariadenia na dodávku elektrickej energie. Takéto rozhodnutie však musí byť opísané v núdzovom pláne.

Elektrické systémy, ktoré manažér infraštruktúry určí ako životne dôležité pre bezpečnosť cestujúcich v tuneli, musia byť použiteľné dovtedy, kým to bude potrebné v zmysle evakuačných scenárov zvažovaných v núdzovom pláne.

Náhradný zdroj elektrickej energie musí byť k dispozícii počas primeraného časového obdobia po poruche hlavného zdroja energie. Toto potrebné časové obdobie musí zodpovedať zvažovaným evakuačným scenárom a musí byť uvedené v núdzovom pláne.

7.6 Núdzový plán a cvičenia evakuačných postupov

Núdzový plán

Núdzový plán sa musí vypracovať pre každý železničný tunel dlhší ako 1 km. Vypracúva sa pod vedením manažéra (manažérov) infraštruktúry v spolupráci so záchrannými zložkami a príslušnými orgánmi. Rovnako musia byť zapojení aj manažéri staníc, ak sa jedna alebo viac staníc používa ako bezpečná oblasť alebo miesto evakuácie a záchrany.

Núdzový plán musí byť v súlade so zariadeniami na záchranu vlastnými prostriedkami, evakuáciu, hasenie požiaru a záchranu, ktoré sú k dispozícii.

Na účely núdzového plánu sa vypracujú podrobné scenáre incidentov, špecifické pre tunely a prispôsobené miestnym podmienkam v tuneloch.

Núdzový plán sa po vypracovaní konzultuje so železničnými podnikmi, ktoré plánujú tunel využívať.

Nácvik postupov evakuácie

Pred otvorením jedného tunela alebo celého radu tunelov sa uskutočňuje kompletný nácvik postupov evakuácie a záchranných činností, na ktorom sa zúčastňujú všetky kategórie personálu uvedené v núdzovom pláne.

V núdzovom pláne sa vymedzí, ako sa všetky zapojené organizácie môžu oboznámiť s infraštruktúrou a ako často sa majú vykonávať obhliadky tunela a simulačné alebo iné cvičenia.

7.7 Požiadavky na bezpečnosť v nových železničných tuneloch

Všetky novonavrhované železničné tunely musia byť projektované v súlade s požiadavkami európskej legislatívy [91] a ich konštrukčné riešenie zohľadňuje potrebu zariadení, ktoré v prípade nevhodnej udalosti umožnia evakuáciu cestujúcich a personálu

Základné prvky protipožiarnej bezpečnosti nových železničných tunelov si môžeme ešte raz zhrnúť do nasledujúcich bodov:

o bočné a zvislé núdzové východy na povrch, o priečne prepojenia medzi tunelovými rúrami, o únikové chodníky, o núdzové osvetlenie na únikových trasách, o prístup pre záchranné zložky, o záchranné oblasti mimo tunelov, o požiarnotechnické zariadenia, o trvalá dodávka elektrickej energie, o dodávka vody na hasenie požiarov atď.

Požiadavky v členských krajinách EÚ sú výsledkom konzultácií s manažérom infraštruktúry (ŽSR) a príslušnými orgánmi zodpovednými za záchranné činnosti (prezídium HaZZ).

Prvý železničný tunel na Slovensku, ktorý bol vybudovaný v zmysle európskej legislatívy je Turecký vrch pod vrchom Turecko na trati medzi Novým Mestom nad Váhom a Trenčianskymi Bohuslavicami. Tunel je jednorúrový dvojkoľajný s celkovou dĺžkou 1775 m s pevnou jazdnou betónovou dráhou (obr. 51). Konštrukcia ostenia tunela je dvojplášťová s medziľahlou fóliovou izoláciou v klenbe a jadre (obr. 52). V osi tunela sa nachádza centrálna odvodňovacia stoka DN 500, ktorá na oboch koncoch vyúsťuje do požiarnych nádrží, umiestnených v tesnej blízkosti portálov Pred portálmi sú navrhnuté spevnené plochy s prístupovými komunikáciami pre príjazd a nástup hasičských jednotiek v prípade mimoriadnej udalosti. Pod spevnenými plochami sa nachádza doplnková infraštruktúra – káblové komory, káblovody, drenážny systém a kanalizácia. Tunel je vybavený adaptačným, prevádzkovým osvetlením a núdzovým LED osvetlením, umiestneným v držadlách nad únikovými chodníkmi a tiež je osvetlený vchod do únikovej štôlne. V tuneli je umiestnený vyžarovací kábel na šírenie rádiového a telefónneho signálu, tlačidlové a líniové tepelné hlásiče EPS, kamery sledujúce oblasti portálov tunela a vstup z tunela do únikovej štôlne, bezpečnostné značenie úniku z tunela a požiarny vodovod s nadzemnými hydrantmi Úniková štôlňa je razená zhruba uprostred tunela dĺžky cca 245 m, vyústená na úpätie Tureckého vrchu v priestore pôvodného nadjazdu železničnej trate, ktorá umožňuje prístup pre záchranné zložky. Štôlňa je vybavená systémom požiarnej pretlakovej ventilácie a požiarnymi dverami [95, 96]

Obr. 51 Železničný tunel Turecký vrch – pevná jazdná dráha, únikové chodníky s držadlami a osvetlením [94]

Obr. 52 Priečny rez tunela podľa dokumentácie pre realizáciu stavby [95]

Obr. 53 Budovanie únikovej štôlne železničného tunela Turecký vrch [97]

Železničný tunel Turecký vrch bol spustený do prevádzky v roku 2012 a nasledovala výstavba ďalších dvoch nových železničných tunelov Jednorúrový dvojkoľajný železničný tunel Diel je postavený medzi Púchovom a Považskou Bystricou. Celková dĺžka tunela je takmer 1 082 metrov a bol odovzdaný do prevádzky v roku 2020. Jednorúrový dvojkoľajný železničný tunel Milochov na modernizovanom traťovom úseku PúchovPovažská Teplá na rýchlosť 160 kilometrov za hodinu od roku 2022 slúži osobnej a nákladnej vlakovej doprave a má dĺžku 1 861 metrov. V súčasnosti je v SR vo fáze projektovej prípravy ďalších viac ako 20 nových železničných tunelov, pričom ich dĺžka je viac ako 40 km [98].

8. Priestory káblového rozvodu

Priestory káblového rozvodu sú káblové kanály, šachty, mosty a priestory, ktoré slúžia na bezpečné a prehľadné vedenie, ukladanie a inštaláciu elektrických a iných káblových rozvodov. STN 38 2156 [99] je technický predpis, ktorý špecifikuje požiadavky na návrh, konštrukciu a usporiadanie priestorov určených na vedenie elektrických a iných káblov.

Požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť priestorov káblového rozvodu ustanovuje STN 92 0204 [2] Na úvod sa zoznámime s názvoslovím, ktoré je dôležité pre pochopenie problematiky.

Názvoslovie

Káblový kanál – stavebne ohraničený priestor líniového charakteru, vodorovný alebo šikmý s uhlom sklonu do 45°

Priechodný káblový kanál – rozmermi umožňuje v ňom pracovať a vzpriamene ním prechádzať.

Prielezný káblový kanál – rozmermi umožňuje v ňom pracovať, ale pohybovať sa nie vzpriamene

Káblový kanál prístupný zhora – káblový kanál zhora zakrytý odnímateľnými doskami

Káblový most – káblový kanál priechodný, upevnený na nosnej konštrukcii; na vonkajšej strane stavieb nemusí byť ohraničený zo všetkých strán,

Káblová šachta – stavebne ohraničený priestor líniového charakteru, zvislý alebo šikmý (do 45° od zvislej roviny), rozmerovo umožňuje v nej pracovať a ňou vystupovať

Káblový priestor – stavebne ohraničený priestor vo vnútri elektrických staníc alebo pod rozvádzačmi, dozorňami, ústredňami, technologickým zariadením a pod.

Káblová lávka – súhrnný názov pre celú konštrukciu, slúžiacu pre uloženie káblov.

Žľab – časť káblovej lávky v tvare U, slúžiaca k voľnému ukladaniu káblov a vodičov (môže byť otvorený alebo krytý vekom)

Stojina – zvislá časť káblovej lávky, nesúca výložníky, háky, alebo konzoly.

8.1 Všeobecné požiadavky

Požiadavky na projektové riešenie káblových kanálov, šácht, mostov a priestorov sú v zmysle STN 38 2156 [99] nasledovné:

o bezpečnosť pracovníkov a spoľahlivá a bezpečná prevádzka káblov, o hospodárnosť riešenia, o prehľadnosť rozvodov, o montáž vybavenia a káblov s využitím mechanizácie pokládky, o ľahká údržba a možnosť odstraňovania porúch, o optimálna rezerva úložnej plochy pre káble.

Teplota v týchto priestoroch počas prevádzky nesmie byť vyššia ako 25°C, inak sa musí zabezpečiť prevádzkové vetranie alebo znížiť zaťaženie káblov

V káblových kanáloch, šachtách, mostoch a priestoroch sa môžu ukladať len zariadenia, ktoré súvisia s ich účelom:

o rozvod z holých vodičov vrátane meracích transformátorov, chránený pred nebezpečným priblížením pracovníkov, o potrubie pre tlakovzdušné zariadenie pre rozvodne, o potrubie pre pneumatické analógové výrobky, o potrubie pre káble s tlakovou olejovou alebo plynovou izoláciou,

o potrubie hasiaceho zariadenia a vzduchotechnické potrubia pre vetranie kanálov, šácht, mostov, priestorov,

o zariadenia pre čerpanie odpadovej vody zo zberných jímok v kanáloch, šachtách, mostoch, priestoroch,

o káblové spojky, koncovky a svorkovnicové skrine, o reaktory, tlmivky a kondenzátory s nehorľavou náplňou,

o priebežné zosiľovače signálov,

o teplovodné potrubia pre využívanie stratového tepla transformátorov

Do káblových kanálov, šachiet, mostov a priestorov nemožno umiestniť zariadenia, ktoré zvyšujú ich požiarne riziko alebo zariadenia, ktoré by podstatne zvýšili škody spôsobené požiarom:

o rozvodné zariadenia, o odporníky, o stavebne neoddelené potrubia a nádrže s mazadlami, horľavými kvapalinami a plynmi, o stavebne neoddelené potrubia parné, vodovodné, kanalizačné, pneumatické, hydraulické.

8.2 Druhy a rozmery priestorov káblového rozvodu

Káblové kanály podľa prístupnosti rozdeľujeme na nasledovné druhy:

o A – kanály prístupné zhora, o B – priechodné kanály, o C – prielezné kanály.

V tab. 10 sú uvedené rozmery jednotlivých druhov káblových kanálov.

Tab. 10 Rozmerová rada káblových kanálov podľa STN 38 2156 [2]

Označenie*

Druh Vnútorné svetlé rozmery š x v (mm)

A 300 x 300

A6 A 600 x 600

A9 A 900 x900

B12

B18

C18

x 2100

1800 x 2100

1800 x 1500 *Číslo v označení udáva šírku káblového kanálu vynásobenú 0,01. Výška šikmých káblových kanálov sa rozumie kolmá vzdialenosť hrany schodiskového stupňa a stropu.

o Káblový kanál nesmie byť vyšší než 3000 mm.

o Káblový prielezný kanál sa používa vo zvláštnych prípadoch, jeho dĺžka nesmie prevýšiť 20 m

o Káblový priestor – svetlá výška najmenej 2100 mm, pôdorysná plocha je zvyčajne určená dispozíciou zariadenia nad ním; v malých energetických alebo výrobných zariadeniach môže byť nahradený kanálmi v podlahe. Rozmerovo nemá byť vyšší než 3000 mm.

o Káblová šachta musí byť dimenzovaná tak, aby bol dostatočný priestor pre montáž káblov, aby bol ku káblom trvalý prístup; musí byť vybavená aspoň rebríkovým schodiskom alebo oceľovým rebríkom; výška šikmej káblovej šachty min. 2100 mm.

o Káblové mosty majú charakter a rozmery káblových priechodných kanálov a platia pre ne rovnaké ustanovenia; káblové mosty zvonka stavieb nemusia byť ohraničené zo všetkých strán.

Na obr. 54 je zobrazený káblový kanál, v ktorom sú káble uložené na konštrukcii káblovej lávky a pripevnené na káblové rošty.

Obr. 54 Priechodný káblový kanál [100]

Káblový kanál môže mať aj inú podobu, ako je možné vidieť na obr. 55, Jedná sa o protipožiarny káblový kanál, ktorý je vyrobený z protipožiarnych silikátových dosiek (napr. PROMATECT) a vnútri sa nachádza káblový žľab, v ktorom sú vedené elektrické káble. Protipožiarny káblový kanál je kotvený do stropnej konštrukcie a používa sa na zabezpečenie trvalej dodávky elektrickej energie (TDEE) pre zariadenia, ktoré musia byť funkčné počas požiaru v požadovanom čase.

Obr. 55 Protipožiarny káblový kanál [101]

Protipožiarny káblový kanál zabezpečuje ochranu káblov vo vnútri kanála pred vonkajším požiarom, čím sa zabezpečí ich funkčná odolnosť napr. triedy E30 až E90 a zároveň zabraňuje šíreniu požiaru z káblového vedenia do iných priestorov, ak by požiar vznikol vo vnútri kanála. Káblové mosty môžu byť kotvené zvonka stavby, napr. do nosnej obvodovej steny alebo inej nosnej konštrukcie, môžu byť kotvené aj zvnútra stavby do vnútornej nosnej konštrukcie alebo môžu mať samostatnú nosnú konštrukciu, ktorá je staticky nezávislá. Na obr. 56 sú zobrazené príklady káblových mostov

Obr. 56 Káblové mosty [102, 103]

Na obr. 57 je zobrazená zvislá káblová šachta a na obr. 58 prechod káblov z priechodného káblového kanála do zvislej káblovej šachty-stúpačky. Inštalácia VN káblov vo vertikálnych šachtách je veľmi nebezpečná. Musia ju vykonávať odborníci [104]

Obr. 57 Zvislá káblová šachta [104]

Obr. 58 Prechod káblov z káblového kanála do zvislej káblovej šachty [100]

Typický káblový priestor je znázornený na obr. 59. Konkrétne sa jedná o káblový priestor nachádzajúci sa v technologickej časti metra Praha.

Obr. 59 Káblový priestor [105]

8.3 Vybavenie priestorov káblového rozvodu

Na základe daného počtu káblov, sústavy napätia, dôležitosti a účelu sa navrhne druh, rozmery a vybavenie káblových kanálov, šachiet, mostov, priestorov

Káblové lávky

Káblové lávky sa dimenzujú na stále zaťaženie uloženými káblami a na náhodné zaťaženie vzniknuté pri ukladaní káblov Vybavenie káblových lávok musí byť usporiadané tak, aby medzi dvoma radami lávok alebo jednou radou lávok a stenou boli dodržané najmenšie rozmery stanovené normou STN 38 2156 [99]. Materiál káblových lávok musí byť triedy reakcie na oheň A1 alebo A2s1,d0, musí byť mechanicky pevný a chránený proti korózii.

Vzdialenosť podperných miest pre rošty, t.j. stojín s výložníkmi sa doporučuje 1500 až 2000 mm, taká istá vzdialenosť je aj pre žľaby

Kladenie káblov

Káble sa ukladajú voľne, pevne a vo zväzkoch na káblové lávky, alebo do žľabov

Výstupy káblov z káblových kanálov priechodných a prielezných sa pre jednotlivé spotreby elektrickej energie doporučuje sústrediť do pripojovacej šachty a z nej budú pokračovať na jednotlivé podlažia stavby.

Osvetlenie

Umelé osvetlenie sa požaduje v priechodných a prielezných káblových kanáloch o celkovej dĺžke nad 20 m a tiež v káblových mostoch i priestoroch. Ovládanie osvetlenia má byť umiestnené pri všetkých vstupoch s ohľadom na umiestnenie káblových protipožiarnych priečok Na každých 50 m dĺžky kanálov musí byť pevne inštalovaná jednofázová zásuvka NN Priestory káblového rozvodu vo vnútri stavby, ktoré sú priechodné a prielezné, musia byť vybavené okrem prevádzkového osvetlenia aj núdzovým osvetlením podľa STN EN 1838 [106]. Núdzové osvetlenie musí byť umiestnené aj v nadväzujúcich únikových komunikáciách z priestoru káblového rozvodu. Núdzové osvetlenie musí jednoznačne informovať o určenej trase úniku. Priechodné káblové kanály, ktoré nie sú súčasťou stavby, musia byť vybavené prevádzkovým osvetlením.

Vetranie

Prevádzkové vetranie môže byť prirodzené alebo umelé Vyústenie sa doporučuje von zo stavby, ak ústi dovnútra stavby, nesmie vyúsťovať do CHÚC. Prívod a odvod vzduchu musí byť vybavený požiarnymi klapkami, ktoré sú ovládané tepelnou poistkou alebo samočinne od EPS.

Požiarne vetranie musí ústiť von z objektu Uzáver požiarneho vetrania musí byť pri prevádzke káblových kanálov, šachiet, mostov a priestorov uzatvorený, zhotovený z materiálov triedy reakcie na oheň A1 alebo A2s1,d0. Uzáver požiarneho vetrania má byť ovládaný zvonku káblových kanálov, šachiet, mostov a priestorov zo zásahovej cesty

Najnižšia intenzita požiarneho vetrania musí zaručiť 4-násobnú výmenu vzduchu za 1 hod. v objeme vetraného priestoru.

Požiarne vetranie nie je nutné v káblových kanáloch, šachtách, mostoch a priestoroch vybavených SHZ

8.3.1 Protipožiarna bezpečnosť priestorov káblového rozvodu

Protipožiarna bezpečnosť priestorov káblového rozvodu je predmetom STN 92 0204 [3]. Platí pre priestory káblového rozvodu v nových a menených požiarnych úsekoch pri zmenách stavieb

Norma neplatí pre:

o navrhovanie a výstavbu kolektorov, o inštalácie ochrany vôd a ochrany životného prostredia,

o inštalácie bezpečnostných elektrických zariadení slúžiacich pre automatické ochrany proti elektrickému preťaženiu, vnútorným aj vonkajším poruchám, o inštaláciu vedenia káblových trás v horľavých materiáloch a na horľavých materiáloch, o inštalácie a vedenie káblových trás na dráhe podľa právneho predpisu [107], o inštalácie prenosovej a distribučnej sústavy podľa právneho predpisu[108].

Na úvod si doplníme názvoslovie o niektoré nové pojmy:

Priestor káblového rozvodu je stavebne ohraničený priestor: káblový kanál, káblová šachta, káblový priestor, káblový most, inštalačný kanál a inštalačná šachta Úchyt, spona (hák) je nosný diel určený pre zavesenie jedného kábla alebo zväzku káblov.

Káblová protipožiarna priečka je požiarne deliaca konštrukcia zhotovená z konštrukčných prvkov druhu D1, alebo stavebný výrobok vhodný na daný účel s požadovanou požiarnou odolnosťou Káblové protipožiarne priečky rozdeľujú priestory káblového rozvodu na požiarne úseky.

Káblová trasa je zostava pre uloženie káblov, tvorená z úsekov káblového žľabu alebo z úsekov káblového roštu, sponami (úchytmi), káblovými príchytkami a armatúrami

Inštalačný kanál je kanál, ktorým sa môžu viesť horľavé alebo nehorľavé inštalácie, ako sú káble a potrubia.

Inštalačná šachta je šachta, ktorou sa môžu viesť horľavé alebo nehorľavé inštalácie, ako sú káble a potrubia

Ak inštalačné kanály a šachty prechádzajú viac ako jedným požiarnym úsekom, musia tvoriť samostatný požiarny úsek, napr. inštalačná šachta (stúpačka) vo viacpodlažnom bytovom dome, ktorá prechádza po celej výške budovy a sú v nej vedené inštalácie vodovodu, kanalizácie, plynovodu, vykurovania, vzduchotechniky a elektroinštalácie.

Na obr. 60a je znázornená káblová trasa, na ktorej sú káble pripevnené kovovými úchytmi ku káblovému žľabu a na obr. 60b vidíme káble uložené na káblovom rošte, ku ktorému musia byť taktiež pevne pripevnené.

Obr. 60 Káblová trasa [109, 110]

Požiarne úseky

Káblové kanály, šachty, mosty a priestory musia v stavbách tvoriť samostatné požiarne úseky.

Maximálna veľkosť PÚ pre káblový kanál alebo priestor je 750m2 a dĺžka 100 m

Maximálna veľkosť PÚ pre káblovú šachtu je 150 m3 a maximálna zvislá dĺžka je 15 m.

Káblové mosty musia tvoriť samostatný PÚ s maximálnou veľkosťou 750 m2 Káblové mosty vo vnútri stavby sa priraďujú ako náhodné požiarne zaťaženie k príslušnému požiarnemu úseku, v ktorom sa nachádzajú, ak ich požiarne zaťaženie nie je väčšie ako 25 kg/m2. Do požiarneho zaťaženia sa nezapočítava izolácia káblov, ktoré majú Eurotriedu Aca, B1ca alebo B2ca

Uvedené maximálne plochy požiarnych úsekov káblového rozvodu môžeme zväčšiť inštaláciou požiarnotechnických zariadení alebo použitím kvalitných káblov z hľadiska ich reakcie na oheň.

Podľa STN 92 0204 [3] môžeme max. plochu PÚ zväčšiť za týchto podmienok:

o pri inštalácii SHZ na dvojnásobnú veľkosť,

o ak inštalované káble majú Eurotriedu najmenej Cca alebo spĺňajú požiadavky STN* na dvojnásobnú veľkosť (toto neplatí pre káblové šachty)

Poznámka:

* STN EN 60332-3-22 [111].

Veľkosť PÚ sa neposudzuje, ak v požiarnom úseku všetky inštalované káble spĺňajú požiadavku

Eurotriedy Aca, B1ca alebo B2ca

Stupeň protipožiarnej bezpečnosti

Káblové kanály, šachty a priestory sa môžu klasifikovať bez preukazovania do IV. stupňa protipožiarnej bezpečnosti Káblové mosty, ktoré sa nachádzajú v stavbe, sa klasifikujú do IV. stupňa protipožiarnej bezpečnosti

Stupeň protipožiarnej bezpečnosti káblových kanálov, káblových šácht, mostov a priestorov sa môže určovať v súlade s postupom uvedeným v STN 92 0201-1 [12] a STN 92 0201-2 [14] so špecifikami uvedenými v STN 92 0204 [3]

Stupeň protipožiarnej bezpečnosti pre požiarne úseky, ktoré tvoria inštalačné kanály alebo šachty sa určuje podľa STN 92 0201-2 [14].

Káblová protipožiarna priečka

Káblová protipožiarna priečka je požiarne deliaca konštrukcia s požadovanou požiarnou odolnosťou, ktorá rozdeľuje káblové kanály, šachty a mosty na menšie požiarne úseky. Jej hlavnou funkciou je brániť šíreniu požiaru medzi požiarnymi úsekmi v priestoroch káblového rozvodu. Káblové trasy vedené v týchto priestoroch prestupujú cez konštrukciu káblových protipožiarnych priečok a v mieste prestupov musia byť dokonale utesnené protipožiarnou upchávkou, aby v týchto miestach nedošlo k zníženiu požiarnej odolnosti. Na obr. 61 je znázornená schéma káblovej protipožiarnej priečky, v ktorej musí byť umiestnený komunikačný otvor predpísaných rozmerov, uzatvorený požiarnym uzáverom so samozatváračom Káblové protipožiarne priečky musia podľa STN 92 0204 [3] spĺňať nasledovné požiadavky: o požiarna odolnosť konštrukcie musí byť najmenej EI 60, o komunikačný otvor v káblovej protipožiarnej priečke musí byť uzatvorený požiarnym uzáverom s požiarnou odolnosťou EI 30 D1, o minimálny rozmer komunikačného otvoru v káblovej protipožiarnej priečke musí mať šírku 600 mm a výšku 1800 mm pri inštalovaní požiarnych dverí alebo výšku 900 mm pri inštalovanom požiarnom poklope, o v prípade, keď požiarny uzáver ústi do chránenej únikovej cesty musí spĺňať požiadavku EI 30 S,

Obr. 61 Schéma káblovej protipožiarnej priečky [3] 1 – komunikačný otvor, 2 – káblová protipožiarna priečka

o ak sú v káblovej protipožiarnej priečke inštalované požiarne dvere, musia byť vybavené samouzatváracím zariadením,

o zatváracie zariadenie alebo ovládajúci mechanizmus požiarnych uzáverov musí byť umiestnený z obidvoch strán,

o požiarny uzáver osadený v káblovej protipožiarnej priečke nesmie byť uzamykateľný, alebo musí byť zabezpečené spoľahlivé otvorenie v prípade potreby,

o káblová protipožiarna priečka musí byť zhotovená tak, aby umožňovala odvodnenie priestorov káblového rozvodu

Káblové protipožiarne priečky sa umiestňujú:

o pri zaústení všetkých druhov káblových priestorov do všetkých ostatných priestorov stavebných objektov,

o pri zaústení zhora prístupných káblových kanálov do káblových kanálov prielezných a priechodných, o v káblových kanáloch pri zaústení k rozvodným skriniam rozvodní, k agregátu na výrobu elektrickej energie, transformátorom atď., o v káblových kanáloch a mostoch na každých 100 m dĺžky s výnimkou káblových kanálov a mostov vybavených SHZ, alebo ak všetky inštalované káble spĺňajú požiadavku technickej normy* alebo majú Eurotriedu najmenej Cca, o v káblových šachtách na každých 15 m výšky

Poznámka:

* STN EN 60332-3-22 [111]

Prestupy cez káblové protipožiarne priečky

Prestupy cez káblové protipožiarne priečky musia byť utesnené protipožiarnou upchávkou a sú na ne kladené rovnaké požiadavky ako na prestupy rozvodov a inštalácií podľa Vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z. z. [2] Utesnený prestup musí byť zhotovený tak, aby bránil šíreniu požiaru a musí vykazovať požiarnu odolnosť ako konštrukcia protipožiarnej priečky, nie však viac ako 90 min EI. Na utesňovanie prestupov cez káblové protipožiarne priečky sa v praxi najčastejšie používajú dosky z minerálnej vlny, ktorými sa vyplní otvor prestupu, ako môžeme vidieť na obr. 62. Na finálne utesnenie prestupu sa používa protipožiarna farba, ktorou sa natierajú káble a protipožiarny tmel alebo protipožiarna malta, ako je zrejmé z obr. 63 a obr. 64.

Obr. 62 Kombinovaný systém prestupu káblových trás cez káblovú protipožiarnu priečku [112]

Obr. 63 Riešenie prestupu káblov uložených v káblových žľaboch použitím protipožiarneho tmelu [113]

Obr. 64 Riešenie prestupu káblov uložených v káblových žľaboch použitím protipožiarnej malty [114]

Prestupy musia byť na oboch stranách káblovej protipožiarnej priečky označené štítkom, ktorý musí obsahovať nasledovné údaje:

o označenie priestoru káblového rozvodu, o poradové číslo káblovej protipožiarnej priečky (číslo miestnosti, číslo požiarneho úseku), o označenie klasifikácie a požiarnej odolnosti, o dátum realizácie, o firmu, adresu a meno zhotoviteľa

o označenie výrobcu a systému.

Prestupy môže v stavbe zhotoviť len právnická alebo podnikajúca fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na zhotovovanie požiarnych konštrukcií prestupov cez požiarne deliace konštrukcie a ktorá musí k zhotoveným prestupom vydať osvedčenie požiarnej konštrukcie Osvedčením sa preukáže, či zhotovené požiarne konštrukcie spĺňajú požadované vlastnosti v podmienkach požiaru.

Vybavenie priestorov káblového rozvodu PTZ

EPS sa odporúča inštalovať vo všetkých káblových kanáloch, šachtách, mostoch a priestoroch nachádzajúcich sa:

o v stavbách kritickej infraštruktúry podľa Zákona č. 367/2024 Z. z. [115] o kritickej infraštruktúre (okrem nepriechodných káblových kanálov), o vo vnútri stavby

V stavbách kritickej infraštruktúry sa odporúča inštalovať adresný systém EPS.

Tlačidlové hlásiče sa umiestňujú pri východoch do týchto priestorov a na obidvoch stranách káblových protipožiarnych priečok

SHZ sa musia vybaviť požiarne úseky priestorov káblového rozvodu v prevádzkach 6 a 7 podľa STN 92 0201-1 alebo v prevádzkach spadajúcich pod požiadavky Zákona č. 261/2002 Z. z. [116], ktoré majú z hľadiska bezpečnosti rozhodujúci význam pre bezpečnosť týchto prevádzok

Zariadením na odvod tepla a splodín horenia (ZOTSH) musí byť vybavený PÚ priestoru káblového rozvodu v stavbách so zhromažďovacím priestorom, v stavbách zdravotníckych zariadení a zariadení sociálnych služieb

Ochrana pred nebezpečným dotykovým napätím

Súvislé kovové káblové lávky zostavené z dielcov sa musia spojiť ako celok na oboch koncoch s ochrannou sústavou Ak sú stojiny lávok vodivo prichytené (privarené, prišroubované) na priebežný pás v stene alebo na železobetónovú výstuž a sú určené pre káble nad 1000 V, priebežný pás alebo výstuž sa musia spojiť s ochrannou sústavou. Kovové plášte káblových armatúr sa musia spojiť s ochranným vodičom.

Požiadavky na stavebné vyhotovenie

Stavebné konštrukcie káblových kanálov, šachiet, mostov a priestorov musia byť vyhotovené z materiálov triedy reakcie na oheň A1 alebo A2s1,d0. Steny musia byť vyhotovené tak, aby na ne mohli byť upevnené káblové lávky (napr. skosenie rohov, okolo ktorých sa káble ohýbajú)

Vzdialenosť osí zaústenia dvoch alebo viacerých priechodných súbežných kanálov do káblového priestoru nemá byť menšia ako 3000 mm.

Stavebné riešenie musí vyhovovať požadovanému zaťaženiu, popr. seizmickému zaťaženiu. Pri protipožiarnom zásahu sa musí zabezpečiť odvodnenie priestorov káblového rozvodu

Odvodňovací systém sa musí zhotoviť tak, aby neumožňoval šírenie požiaru v káblových kanáloch, šachtách mostoch alebo priestoroch.

Stavebné riešenie musí zamedziť vtekaniu kvapalných látok pri havárii okolitého technologického zariadenia.

Prechod z priechodného kanála do prielezného sa označí v nadpraží žltočervenými pruhmi a osvetlí sa na oboch stranách

Vstupy do priestorov káblového rozvodu

Káblové kanály a mosty musia byť opatrené na všetkých koncoch a v trase po každých 100 m vstupmi Odporúča sa, aby každý piaty vstup bol priechodný

Vstupy do káblových šachiet musia byť vždy na ich koncoch (na začiatku a konci rebríku vo vnútri šachty) a v trase najmenej na každých 15 m výšky šachty.

Priechodné vstupy (dvere) do káblových kanálov, šachiet, mostov a priestorov majú najmenší rozmer 800 x 1970, sú opatrené samozatváracím mechanizmom, otvárateľné smerom von, zvnútra bez použitia kľúča, zvonku s použitím kľúča alebo nástroja. Najmenšie rozmery prielezných vstupov sú 900 x 600 mm. Poklopy musia byť zvonku zreteľne označené a stále prístupné, zvnútra otvárateľné bez nástroja alebo kľúča Vstupy do káblových kanálov, šachiet, mostov a priestorov musia byť zhotovené z materiálov triedy reakcie na oheň A1 alebo A2s1,d0. Vstupy vyúsťujúce dovnútra stavby sú riešené ako požiarne uzávery, vstupy vyúsťujúce do voľného priestranstva nemusia mať požiarnu odolnosť.

Únikové cesty

Z priestorov káblového rozvodu vedú nechránené únikové cesty. Medzné dĺžky NÚC sa riešia v zmysle Vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z. z. [2]. Únik musí byť možný najmenej dvoma vstupmi, z ktorých aspoň jeden musí byť priechodný Východ môže viesť aj do susedného požiarneho úseku káblového rozvodu, kde sa nachádza východ z priestoru káblového rozvodu vo vzdialenosti najviac 10 m. Priechodné káblové kanály a mosty majú dovolenú dĺžku únikovej cesty najviac 50 m, pričom súčasťou tejto nechránenej únikovej cesty smie byť výlez s rebríkom s dĺžkou najviac 3 m, ktorý je súčasťou daného požiarneho úseku kanála alebo mosta. Únikové cesty z priestorov káblového rozvodu musia byť označené každých 15 m fotoluminiscenčnými značkami alebo značkami s vnútorným zdrojom svetla s uvedením vzdialenosti po východ z požiarneho úseku vo výške od 1 m do 1,5 m nad úrovňou podlahy (podľa výšky priestoru káblového rozvodu) s intenzitou osvetlenia min. 400 mCd/m2. Rovnakým

spôsobom musia byť označené miesta, kde sa znižuje výška priestoru káblového rozvodu alebo mení úroveň podlahy.

9. Banské stavby

Banské stavby sú stavby určené na vyhľadávanie, ťažbu a spracovanie nerastných surovín. Delia sa na povrchové a podzemné a obsahujú ťažobné, dopravné, technologické a bezpečnostné objekty, ktoré sú vystavené vysokému mechanickému aj požiarnobezpečnostnému riziku

Využívanie a ochrana nerastného bohatstva sa v SR riadi Zákonom č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) [117]. Účelom tohto zákona je ustanoviť zásady:

o ochrany a racionálneho využívania nerastného bohatstva, najmä pri geologickom prieskume, otvárke, príprave a dobývaní ložísk nerastov, úprave a o zušľachťovania nerastov vykonávanom v súvislosti s ich dobývaním, ako aj o bezpečnosti prevádzky a ochrany životného prostredia pri týchto činnostiach.

Za nerasty sa podľa tohto zákona považujú tuhé, kvapalné a plynné časti zemskej kôry.

Za nerasty sa nepovažujú vody s výnimkou mineralizovaných vôd, z ktorých sa môžu priemyselne získavať vyhradené nerasty, prírodné liečivé vody, rašelina, bahno, piesok, štrk a okruhliaky v korytách vodných tokov, kultúrna vrstva pôdy.

Nerasty rozdeľujeme na vyhradené a nevyhradené.

Vyhradené nerasty sú napr. rádioaktívne nerasty, všetky druhy uhlia, ropy a horľavého zemného plynu, magnezit, kamenná soľ, grafit, azbest, sľuda, mastenec, granit, granodiorit, diorit, gabro, diabas, hadec, dolomit, vápenec, kremeň, kremenec, vápenec, dolomit, slieň, čadič, trachyt, mineralizované vody, z ktorých sa môžu priemyselne získavať vyhradené nerasty, technicky využiteľné prírodné plyny, pokiaľ nejde o horľavý zemný plyn.

Ostatné nerasty sú nevyhradené nerasty.

Nerastné bohatstvo podľa banského zákona tvoria ložiská vyhradených nerastov (ďalej len "výhradné ložiská").

Nerastné bohatstvo je vo vlastníctve Slovenskej republiky.

Geologický prieskum alebo dobývanie výhradných ložísk alebo inú banskú činnosť môže vykonávať v rámci podnikateľskej činnosti právnická alebo fyzická osoba (ďalej len "organizácia") v rozsahu a za podmienok ustanovených banským zákonom a osobitnými predpismi a to na základe osvedčenia o výhradnom ložisku, ktoré vydá Ministerstvo životného prostredia.

Ochrana nerastného bohatstva

Ochranu nerastného bohatstva zabezpečujú orgány územného plánovania a spracovatelia

územnoplánovacej dokumentácie

Koncepciu územného rozvoja Slovenska prerokuje jej obstarávateľ s Hlavným banským úradom. Územné plány regiónov, územné plány obcí a územné plány zón, ak riešia ochranu a využitie nerastného bohatstva, prerokujú ich obstarávatelia s obvodným banským úradom.

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky sa vyjadruje pri prerokúvaní územnoplánovacej dokumentácie z hľadiska ochrany a využitia nerastného bohatstva.

Chránené ložiskové územie a jeho zmeny určuje obvodný banský úrad po vyjadrení príslušného orgánu ochrany prírody a na základe záväzného stanoviska stavebného úradu

Na projektovanie, výstavbu, prípadne rekonštrukciu baní a lomov včítane výsypiek, odvalov a odkalísk sa vzťahujú všeobecné predpisy o výstavbe, pokiaľ banský zákon neustanovuje inak.

Dokumentácia týchto stavieb musí okrem racionálneho využívania výhradných ložísk zabezpečovať bezpečnosť prevádzky a bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zabezpečenie

banských diel, vetranie, čerpanie a odvádzanie banských vôd, ochranu proti výbuchom, prievalom, požiarom a otrasom, proti prietržiam hornín, uhlia a plynov a zároveň zabezpečiť obmedzenie nepriaznivých vplyvov na životné prostredie.

Povoľovanie banských stavieb

Banské diela a banské stavby pod povrchom vrátane stavieb na povrchu bezprostredne slúžiacich ich prevádzke, a to ťažné veže, jamové budovy, strojovne ťažných strojov a ventilátorovne povoľuje obvodný banský úrad.

Povoľovanie stavieb skladov výbušnín a ich užívanie upravujú osobitné predpisy [118]

Iné zásahy do zemskej kôry

Osobitnými zásahmi do zemskej kôry sa podľa banského zákona rozumie zriaďovanie, prevádzka, zabezpečenie a likvidácia zariadení na:

o uskladňovanie plynov alebo kvapalín v prírodných horninových štruktúrach a v podzemných priestoroch (podzemné zásobníky plynov a kvapalín),

o ukladanie rádioaktívnych a iných odpadov v podzemných priestoroch, o trvalé ukladanie oxidu uhličitého do geologického prostredia, o využívanie geotermálnej energie.

Podzemné priestory, ktoré vzniknú osobitnými zásahmi do zemskej kôry, sa považujú za banské diela.

Bezpečnosť prevádzky

Pri banskej činnosti sú organizácie a orgány povinné zaisťovať bezpečnosť prevádzky, vrátane:

o havarijnej prevencie a plnenie úloh banskej záchrannej služby, o bezodkladne odstraňovať nebezpečné stavy ohrozujúce verejné záujmy, najmä bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a o urobiť včas potrebné preventívne a zabezpečovacie opatrenia.

Banskomeračská a geologická dokumentácia

Pri banskej činnosti je organizácia povinná viesť, včas dopĺňať a uchovávať banskomeračskú a geologickú dokumentáciu. Organizácie sú oprávnené reprodukovať a rozmnožovať mapy, ktoré potrebujú na výkon banskej činnosti.

9.1 Štátna banská správa

Ďalším dôležitým právnym predpisom pre banské stavby je Zákon č. 51/1988 Zb. [119, 120], ktorý sa týka postavenia a pôsobnosti banských úradov, banskej činnosti a činnosti podliehajúcej dozoru banských úradov a ktorý zároveň stanovuje technické a bezpečnostné požiadavky pre banskú činnosť ako i požiadavky na nakladanie s výbušninami.

Orgánmi štátnej banskej správy sú

o Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej banskej správy, ktorý riadi výkon štátnej banskej správy.

o Hlavný banský úrad s postavením národného orgánu štátnej banskej správy Slovenskej republiky, ktorý sídli v Banskej Štiavnici.

o Obvodné banské úrady v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach, Prievidzi a v Spišskej Novej Vsi.

Obvodné banské úrady plnia úlohy hlavného dozoru orgánov štátnej banskej správy, sú výkonnými orgánmi štátnej banskej správy.

Obvodné banské úrady sú podriadené Hlavnému banskému úradu.

Na čele obvodného banského úradu je predseda, ktorého vymenúva a odvoláva predseda Hlavného banského úradu.

Kompetencie, práva a povinnosti obvodných banských úradov

Pri výkone hlavného dozoru obvodné banské úrady:

o vykonávajú prehliadky objektov, zariadení a pracovísk a pritom kontrolujú, ako sa plnia povinnosti vyplývajúce z banského zákona,

o zisťujú na mieste stav, príčiny a následky závažných prevádzkových nehôd (havárií) a závažných pracovných úrazov v organizáciách, o nariaďujú odstrániť zistené závady a nedostatky, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky sú oprávnené nariaďovať nevyhnutné opatrenia, o dozerajú na stav, vybavenie a činnosť banskej záchrannej služby a preverujú odbornú spôsobilosť jej vedúcich zamestnancov, o kontrolujú vykonávanie prehliadok a skúšok technických zariadení, o posudzujú odbornú spôsobilosť zamestnancov na výkon vybraných funkcií a vydávajú im osvedčenia alebo oprávnenia na výkon funkcií.

9.2 Havarijný plán

Organizácia vykonávajúca banskú činnosť je povinná určiť odborne spôsobilého zamestnanca na riadenie likvidácie závažných prevádzkových nehôd (havárií) a vypracúvať plány ich zdolávania.

Plán likvidácie závažných prevádzkových nehôd (ďalej len "havarijný plán") vypracovaný organizáciami sa musí vypracovať:

o pre každú hlbinnú baňu,

o pre každý kameňolom, štrkovisko, ílovisko a hlinisko (ďalej len "lom") na dobývanie výhradných ložísk nerastov,

o pre každú prevádzkovú jednotku organizácie vykonávajúcej vrtné alebo geofyzikálne práce, ťažbu, úpravu alebo podzemné uskladňovanie kvapalných nerastov a plynov v prírodných horninových štruktúrach,

o pre každú prevádzkovú jednotku organizácie, ak tak rozhodol Hlavný banský úrad.

Havarijný plán vydáva vedúci organizácie. Miesto uloženia havarijného plánu určí vedúci organizácie a musí byť k dispozícii určenému zamestnancovi na riadenie likvidácie havárie.

V havarijnom pláne musia byť uvedené práva a povinnosti zamestnancov, vedúceho likvidácie havárie a jeho zástupcu, vedúceho banských záchranných zborov, vedúceho vetrania a práva a povinnosti inšpekčnej služby počas havárie.

Operatívna časť havarijného plánu musí určiť najmä:

o spôsoby rýchleho a spoľahlivého vyrozumenia zamestnancov ohrozených haváriou, o spôsoby záchrany zamestnancov, určenie záchranných ciest, komorových úkrytov a pod., o prostriedky na rýchlu a účinnú likvidáciu havárie, o nutné zmeny vo vetraní zaisťujúce bezpečný odchod zamestnancov z ohrozenej oblasti alebo bane,

o čas, po ktorého uplynutí musia byť odvolaní zamestnanci z bane pri poruche alebo zastavení hlavného ventilátora alebo separátneho vetrania.

V havarijnom pláne musia byť určené spôsoby odvolávania zamestnancov ohrozených haváriou.

V hlbinných baniach musia byť určené najmenej dva, na rôznom princípe založené signalizačné systémy na odvolanie zamestnancov z bane, s ktorými musia byť oboznámení všetci zamestnanci bane.

V hlbinných baniach musia byť vybudované záchranné komory s nezávislým prísunom vzduchu pre prípad, že evakuácia nie je možná. Základné princípy havarijnej pripravenosti sú zrejmé z obr. 65.

Mapovú časť havarijného plánu tvorí základná banská mapa, mapa povrchu, mapa vetrania, mapa likvidácie havárie a účelové banské mapy potrebné pri likvidácii havárie.

Na overenie pripravenosti na likvidáciu havárií, s ktorými sa uvažuje v havarijnom pláne, sa musia v hlbinnej bani raz za polrok, v lomoch a prevádzkach raz za rok a vo všetkých zmenách, vykonať cvičné poplachy za účasti banských záchranných zborov.

O konaní cvičného poplachu musí organizácia vopred upovedomiť obvodný banský úrad a hlavnú banskú záchrannú stanicu.

Obr. 65 Princípy havarijnej pripravenosti v hlbinných baniach [121]

9.3 Banská záchranná služba

Organizácia vykonávajúca banskú činnosť je povinná zabezpečiť banskú záchrannú službu, ak vykonáva práce v podzemí, a v prípadoch určených Hlavným banským úradom.

Úlohou banskej záchrannej služby je vykonávať práce na záchranu ľudských životov a majetku pri závažných prevádzkových nehodách (haváriách), vrátane poskytnutia prvej pomoci v podzemí. Plní aj určené úlohy na úseku havarijnej prevencie a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky.

Úlohy banskej záchrannej služby zabezpečujú:

o obvodné banské záchranné stanice (OBZS),

o hlavná banská záchranná stanica (HBZS)

Hlavná banská záchranná stanica metodicky riadi a kontroluje činnosť obvodných banských záchranných staníc:

o riadi a dozerá na výkon banskej záchrannej služby a vykonáva záchranné práce, ktoré patria do jej pôsobnosti,

o teoreticky školí a prakticky cvičí nových členov banskej záchrannej služby,

o vykonáva revízne prehliadky zariadenia OBZS, najmä dýchacích a oživovacích prístrojov, o školí nových mechanikov na údržbu dýchacej techniky,

o zúčastňuje sa vypracovania havarijných plánov, o v pravidelných intervaloch kontroluje technické zariadenia a pohotovosť materiálov, ktoré slúžia na havarijnú prevenciu a likvidáciu banských nehôd, o v potrebnom rozsahu vypracúva plán vzájomnej pomoci banských záchranných staníc

9.4 Technické zariadenia

Pri banskej činnosti, činnosti vykonávanej banským spôsobom a iných činnostiach upravených zákonom [119] sa môžu používať len technické zariadenia a pomôcky, ktoré zodpovedajú predpisom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky.

Spôsobilosť technických zariadení a pomôcok sa preveruje ich pravidelnými prehliadkami, skúškami a revíziami, ktoré môžu vykonávať len fyzické osoby alebo právnické osoby na to oprávnené.

Vyhradené technické zariadenia sú v zmysle osobitného predpisu [35] technické zariadenia so zvýšenou mierou ohrozenia zdravia a bezpečnosti osôb a majetku, ktoré podliehajú hlavnému dozoru hlavného banského úradu a obvodných banských úradov (tlakové, zdvíhacie, elektrické a plynové technické zariadenia) Na činnosti na týchto technických zariadeniach sa ustanovuje spôsob overovania odbornej spôsobilosti fyzických osôb. Montáž, revízie a skúšky môžu vykonávať len oprávnené osoby.

Dopravníkové pásy a plastické hmoty v podzemí nesmú zvyšovať nebezpečenstvo vzniku požiaru a podporovať jeho šírenie Organizácia je povinná požiadať hlavný banský úrad o schválenie typov dopravníkových pásov a plastických hmôt pred ich použitím v podzemí.

Banský bezpečnostný technik

Na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky je organizácia zodpovedná za zabezpečenie banského bezpečnostného technika (BBT), ktorý pri činnostiach upravených Zákonom č. 51/1988 Zb. [119] a osobitným predpisom [34] poskytuje organizácii poradenské služby v oblasti odborných, metodických, organizačných, kontrolných, koordinačných, vzdelávacích úloh a iných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky Banský bezpečnostný technik je oprávnený uložiť príslušnému vedúcemu zamestnancovi vykonať nevyhnutné opatrenie na ochranu bezpečnosti a zdravia zamestnancov, ak je bezprostredne ohrozený život alebo zdravie zamestnanca.

9.5 Bezpečnosť práce a prevádzky a ochrana pred požiarmi

Požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky (ďalej len „bezpečnosť práce a prevádzky“) pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom v podzemí vrátane prác na povrchu, ktoré súvisia s týmito činnosťami, sú stanovené vo Vyhláške č. 21/1989 Zb. [122]

9.5.1 Miesta so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru

Hlavnú pozornosť z hľadiska ochrany pred požiarmi je potrebné venovať miestam so zvýšeným nebezpečenstvo vzniku požiaru, ktorými sú:

o všetky miesta v podzemí, o budovy jám, štôlní, úpadníc, o budovy hlavných ventilátorov, o ťažné veže, o na plynujúcich baniach a uhoľných baniach aj priestory do 20 m od difúzoru hlavného ventilátora a od banského diela ústiaceho na povrch.

Poznámka:

Uhoľná baňa spadá pod všeobecnú definíciu banskej činnosti v zmysle banského zákona [117], pričom špecifikácia "uhoľná" len určuje ťažený nerast.

Plynujúca baňa je skôr opisný pojem pre baňu, kde sa uvoľňuje veľké množstvo metánu (banského plynu).

V miestach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru je zakázané fajčiť a nosiť iné predmety, ktoré môžu spôsobiť požiar.

Použitie otvoreného ohňa je dovolené len v nevyhnutne potrebných prípadoch. V podzemných prevádzkarňach na to vybudovaných (na používanie otvoreného ohňa) musí byť splnená požiadavka nehorľavej výstuže a kontinuálnej kontroly koncentrácie oxidu uhoľnatého (CO) a metánu (CH4) vo výdušnom vetracom prúde z prevádzkarne.

9.5.2 Požiarne zabezpečenie banských diel

Objekty jám, štôlní a úpadníc, objekty hlavných ventilátorov a ťažné veže musia byť z nehorľavého materiálu, chránené proti účinkom blesku a musia sa nehorľavo oddeliť od priľahlých objektov, ktoré sú z horľavého materiálu.

Výstuž a výstroj zásobníkov uhlia v bani musí byť nehorľavá.

Na údržbu banských bezkoľajových strojov v podzemí musí byť vybudované odstavné miesto Jeho výstuž musí byť nehorľavá (odstavné miesto sa nesmie umiestniť v hlavnom vzťažnom banskom diele).

100

Hlavné vzťažné banské dielo ústiace na povrch, ak je horľavo vystužené, musí sa od banských diel, ktoré do neho vyúsťujú, oddeliť dymovými dverami.

Ťažná veža sa musí najmenej raz za rok očistiť od nánosov mazadiel a usadeného horľavého prachu

Pre prípad, že sa vzťažné banské dielo ústiace na povrch uzatvorí požiarnymi poklopmi alebo dverami, musí sa zriadiť núdzový priechod, ktorý musí mať nehorľavú výstuž.

Baňa sa musí vetrať umelo a nepretržite v čase, keď sú v bani ľudia [122].

Na zabránenie šírenia požiaru sa v štôlňach inštalujú konštrukčné uzávery vo forme masívnych, rýchlo uzatvárateľných požiarnych dverí a bariér v [121]

Poznámka:

Úpadnica je banská chodba, ktorá kopíruje sklon samotného nerastného ložiska. Vedie zhora nadol smerom do hlbších častí bane.

Hlavné vzťažné banské dielo je primárne banské dielo (zvyčajne vertikálna jama, šikmá rampa alebo úpadnica), ktorým sa do banských priestorov privádza čerstvý vzduch (vetry) z vonkajšieho povrchu atmosféry. Je to vstupná brána celého vetracieho systému bane [117, 122]

Skladovanie plynov, horľavých kvapalín a tuhých mazív a manipulácia s nimi

V podzemí sa okrem motorovej nafty môžu skladovať len horľavé kvapaliny a tuhé mazivá s bodom vzplanutia vyšším ako 55 °C.

Plyny, horľavé kvapaliny a tuhé mazivá sa môžu dopravovať a uskladňovať v mieste spotreby len v obaloch podľa osobitných predpisov v celkovom množstve zodpovedajúcom spotrebe jednej zmeny

Ak je doprava horľavých kvapalín do podzemia alebo na miesto skladovania zabezpečovaná potrubím, organizácia je povinná na tento spôsob dopravy vydať prevádzkovú dokumentáciu, ktorá rieši okrem iného aj požiarnu ochranu [122]

9.5.3 Vecné prostriedky požiarnej ochrany

V bani sa môžu umiestňovať len hasiace prístroje a hasiace zariadenia, ktoré neohrozujú zdravie a bezpečnosť pracovníkov Musia byť v stálej pohotovosti a najmenej raz za pol roka kontrolované

Banský požiarny vodovod sa môže používať aj na prívod technologickej vody a na účely ochrany bane proti výbuchu uhoľného prachu. Musí zabezpečiť možnosť odberu vody v množstve najmenej 400 l.min-1 pri hydraulickom pretlaku 0,25 MPa:

o na náraziskách jednotlivých obzorov, o pri ústiach jám, štôlní a úpadníc, o v skladoch výbušnín, o a na miestach určených organizáciou po dohode s hlavnou banskou záchrannou stanicou. Vykonávanie pravidelných kontrol stavu potrubia vrátane hydrantov vykonáva určený pracovník najmenej raz za mesiac, objemový prietok a hydraulický pretlak sa kontroluje raz za pol roka v najnepriaznivejšom mieste

Hasiace prístroje a hasiace zariadenia sa musia zabezpečiť proti zamrzutiu

Rozmiestnenie hasiacich prostriedkov:

o v prevádzkárňach alebo pred vstupmi do nich, o pri každom stacionárnom strojnom zariadení (okrem zariadení so vzduchovým pohonom), o a v iných miestach s nebezpečenstvom požiaru.

Na jednom stanovisku sa môže z hľadiska bezpečnosti ich použitia umiestniť len jeden druh hasiacich prístrojov.

Na povrchu bane, v ktorej sa vykonáva banská činnosť, musí byť na úschovu potrebnej zásoby hasiacich prostriedkov, vrátane požiarnej výzbroje, vybudovaný povrchový požiarny sklad a zároveň podzemné požiarne sklady Aktívne hasiace systémy na ochranu proti požiaru a výbuchu sú znázornené na obr. 66.

Obr. 66 Aktívne hasiace systémy na ochranu bane proti požiaru a výbuchu [121]

9.5.4 Riziká vzniku požiaru a výbuchu v banských stavbách

V banských dielach, v ktorých sa zdržujú pracovníci, musí banské ovzdušie obsahovať objemove najmenej 20% kyslíka a koncentrácia plynných škodlivín nesmie prekročiť tieto hodnoty:

CO – 0,003 %

CO2 – 1,0 %

oxidy dusíka NO + NO2 (nitrózne plyny) – 0,00076 %

sírovodík H2S – 0,00072 %

CH4 (metán) – 0,5 % [122]

Najväčšie riziko vzniku požiaru a výbuchu v baniach predstavuje nebezpečná koncentrácia oxidu uhoľnatého CO2 a metánu CH4 v banskom ovzduší a tiež samovznietenie uhoľnej hmoty.

Tieto riziká sú spojené so zriaďovaním elektrických zariadení, ktoré musia svojim vyhotovením zodpovedať prostrediu a priestorom, v ktorých sú prevádzkované z hľadiska:

o nebezpečenstva úrazu elektrickým prúdom, o výbuchu metánu,

o výbuchu uhoľného prachu, alebo o iných látok tvoriacich so vzduchom výbušnú zmes [122]

Objemový prietok vetrania musí zabezpečiť dodržanie stanovených požiadaviek. Hlavný ventilátor musí mať záložný pohon/zdroj energie, nezávislý od primárneho pohonu. Centrálny ventilačný systém musí byť navrhnutý tak, aby bolo možné v prípade mimoriadnej udalosti

zmeniť smer prúdenia vzduchu (reverzácia). Toto je kľúčové na presmerovanie dymu a splodín horenia preč od únikových ciest pre baníkov.

Na zabránenie vzniku výbuchu je dôležitá inertizácia pomocou protiprašných a protivýbuchových bariér. V baniach sa na inertizáciu prostredia okrem bežných inertných plynov (N2, CO) používa napr. nehorľavý kamenný prach. Mechanizmy na automatické rozprašovanie kamenného prachu (napr. vo vreciach alebo v špeciálnych nádobách) sú inštalované nad štolňami. Tieto bariéry sa aktivujú tlakovou vlnou alebo plameňom z primárneho výbuchu, pričom rozprášený nehorľavý prach preruší reťazovú reakciu sekundárneho výbuchu uhoľného prachu [121] (obr. 66)

Vyhláška č. 21/1989 Zb. [122] z hľadiska nebezpečenstva výbuchu metánu a požiadaviek na prevádzku elektrických zariadení zaraďuje priestory plynujúcich baní nasledovne:

o Priestory bez nebezpečenstva výbuchu metánu sú to priestory: ak je pri ich prevádzke určené organizácou také množstvo banských vetrov, že koncentrácia metánu v banskom ovzduší neprekročí 0,25 % a pri poruche vetrania alebo pri jeho zastavení na čas určený v havarijnom pláne je v nich vylúčené nahromadenie výbušnej zmesi metánu so vzduchom,

o Priestory s nebezpečenstvom výbuchu metánu: koncentrácia metánu v banskom ovzduší neprekročí 0,5 %,

o Priestory so zvýšeným nebezpečenstvom výbuchu metánu: koncentrácia metánu v banskom ovzduší neprekročí 1,5 %,

o Priestory s vysokým nebezpečenstvom výbuchu metánu: sú to priestory plynujúcich baní, v ktorých nemožno dodržať podmienku neprekročenia koncentrácie metánu v banskom ovzduší 1,5 %

Musia sa tak zaradiť všetky podzemné priestory plynujúcich baní.

Z hľadiska nebezpečenstva výbuchu uhoľného prachu a požiadaviek na prevádzku elektrických zariadení Vyhláška č. 21/1989 Zb. [122] zaraďuje priestory uhoľných baní nasledovne:

o Priestory bez nebezpečenstva výbuchu uhoľného prachu: uhoľný prach ani po rozvírení nemôže vytvoriť koncentráciu dosahujúcu 25 % dolnej medze výbušnosti,

o Priestory s nebezpečenstvom výbuchu uhoľného prachu: uhoľný prach ani po rozvírení nemôže vytvoriť koncentráciu vyššiu ako 50 % dolnej medze výbušnosti,

o Priestory so zvýšeným nebezpečenstvom výbuchu uhoľného prachu: uhoľný prach po rozvírení a uhoľný prach vo vznose môžu vytvoriť koncentráciu vyššiu ako 50 % dolnej medze výbušnosti

Musia sa tak zaradiť všetky podzemné priestory uhoľných baní.

Ak sa stanovené koncentrácie prekročia, môžu zostať v prevádzke len zariadenia, ktoré svojim vyhotovením zodpovedajú zistenej koncentrácii a elektrické zariadenia nevyhnutne potrebné na zaistenie bezpečnosti prevádzky ako sú čerpadlá, ventilátory, analyzátory, dorozumievacie zariadenia a pod., určené vedúcim likvidácie havárie. V baniach sa používajú špeciálne elektrické zariadenia v Ex-vyhotovení podľa smernice ATEX [123, 124], ktoré neiskria a majú kontrolovanú povrchovú teplotu

Detekčné a monitorovacie systémy

Zabezpečenie banskej prevádzky je založené na systéme detekcie a automatickej reakcie, pričom všetky prvky musia byť v Ex-vyhotovení. Cieľom je odhaliť zmenu prostredia (zvýšený metán, prvé štádium požiaru) ešte pred katastrofou. V praxi sa používajú nasledovné systémy:

o metanometre a analyzátory plynov (čidlá CH₄, CO, O₂): najdôležitejšie senzory v uhoľných baniach, sú inštalované permanentne na kritických miestach (ťažné diela, čelby-miesta razenia, vetracie cesty) a nepretržite merajú koncentráciu nebezpečných plynov,

o senzory teploty a tepelné čidlá: inštalované pri ložiskách strojov, transformátoroch a v blízkosti dopravných pásov. Detegujú abnormálne prehriatie, ktoré by mohlo viesť k zapáleniu materiálu.

o elektrická požiarna signalizácia (EPS): v povrchových stavbách funguje štandardná EPS (dizajn podľa Vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z. z. [2]) , ale v podzemí sa používajú špeciálne káblové (líniové) hlásiče tepla, ktoré monitorujú pozdĺž celej dĺžky pásového dopravníka alebo v priestoroch transformátorov [121] (obr. 68).

Samovznietenie

Pred začatím dobývania v uhoľnej bani sa musí overiť náchylnosť uhoľnej hmoty na samovznietenie. Ak obvodný banský úrad potvrdí náchylnosť uhoľného sloja na samovznietenie, musí organizácia zvoliť vhodnú dobývaciu metódu a pri stenovaní použiť takú výstuž, aby straty uhoľnej hmoty v závale boli čo najmenšie

Organizácia je povinná vhodným vedením porubového frontu a vhodnými technickými prostriedkami (plynulým postupom, injektážou, splavovaním starín, inertizáciou a pod.) predchádzať vzniku endogénnych požiarov Vyrúbané priestory a banské diela vyúsťujúce do vyrúbaných priestorov s náchylnosťou na samovznietenie sa musia bezodkladne uzatvoriť [122]

Samovznietenie nastane, keď je čerstvý povrch uhlia vystavený pôsobeniu vzduchu, molekuly kyslíka sa začnú viazať na povrch uhoľných častíc. Táto chemická reakcia je exotermická, čo znamená, že sa pri nej uvoľňuje teplo. Ak je prúdenie vzduchu príliš silné, teplo sa rozptýli a k ničomu nedôjde. Ak je však prúdenie vzduchu veľmi slabé, kyslíka je nedostatok na udržanie reakcie. Nebezpečenstvo nastáva v takzvanom "kritickom pásme" a to v miestach, kde je prísun kyslíka dostatočný na oxidáciu, ale prúdenie vzduchu je príliš pomalé na to, aby odviedlo vznikajúce teplo. V takom prípade teplota uhlia pomaly stúpa. S každým zvýšením teploty sa rýchlosť oxidácie zvyšuje (podľa Arrheniovho zákona), čo vedie k ešte väčšej produkcii tepla. Tento cyklus sa nazýva tepelný útek a končí sa dosiahnutím bodu vznietenia, kedy uhlie začne reálne horieť [125].

V súčasnosti sa na potlačenie tohto rizika využívajú najmodernejšie technológie. Baníci sa nespoliehajú len na inštinkt, ale na komplexné systémy včasnej detekcie. Najdôležitejším indikátorom je zloženie banských vetrov. Moderné senzory nepretržite merajú koncentráciu oxidu uhoľnatého (CO), ktorý je prvým signálom prebiehajúcej oxidácie. Sledujú sa aj tzv. "indikátorové plyny" (etylén, propylén), ktoré sa uvoľňujú pri konkrétnych teplotných rozsahoch a umožňujú presne určiť teplotu v neprístupných častiach bane [125]

Do uzavretých priestorov sa vháňa dusík alebo oxid uhličitý, aby sa vytlačil kyslík a zastavila sa oxidácia. Na steny chodieb sa nanášajú špeciálne tesniace peny alebo tmely, ktoré zabraňujú prenikaniu vzduchu do trhlín v uhoľnom pilieri. Inžinieri navrhujú správne vetranie banských diel tak, aby sa minimalizovali tlakové rozdiely, ktoré by mohli "tlačiť" vzduch cez závalové priestory s rozdrveným uhlím [125]

Vetranie banských diel

Existujú dva základné typy vetrania v baniach:

o Prirodzené vetranie: v historických a plytších baniach to bol základný systém, ktorý využíval rozdiely v teplote a tlaku vzduchu medzi povrchom a podzemím,

o Nútené/vynútené (priemyselné) vetranie: moderné hlbinné bane a rozsiahle tunely používajú mechanické systémy s ventilátormi a potrubiami (obr. 67), ktoré aktívne vháňajú alebo odsávajú vzduch.

Typy vetracích systémov

o Hlavné (primárne) vetranie: Zabezpečuje celkovú cirkuláciu vzduchu v celej sieti banských diel. Vzduch sa privádza tzv. vzťažnými banskými dielami a odvádza výdušnými dielami (obr. 68)

o Separátne (lokálne) vetranie: Používa sa na vetranie neprerazených, slepých alebo vzdialených častí banských diel, kam sa hlavný prúd vzduchu nedostane (obr. 69) . Príkladom sú tunely vo výstavbe, kde sa používajú flexibilné potrubia (vetracie ťahy) a pomocné ventilátory na fúkanie alebo odsávanie vzduchu priamo na čelbu (miesto razenia) Správny návrh vetrania vyžaduje vypracovanie projektu a zohľadnenie veľkosti priestorov, počtu pracovníkov, používaných strojov a potenciálnych nebezpečenstiev (napr. metán, oxid uhoľnatý, prach) [126].

Obr. 67 Nútené (priemyselné) mechanické systémy vetrania banských diel s ventilátormi a potrubiami [127]

Obr. 68 Systém primárneho vetrania – hlavné ventilátory bane CSA Mine v Cobar, Nový Južný Wales, Austrália [128]

Obr. 69 Separátne (lokálne) vetranie [128]

Obr. 70 Hlavný vetrací systém v bani Dugald River Mine v Austrálii [129]

9.5.5 Zhrnutie zabezpečenia prevádzky v banských stavbách

Vo všeobecnosti môžeme doteraz popisované zabezpečenie bezpečnosti prevádzky a ochrany pred požiarmi a výbuchmi v banských stavbách riešiť vhodnými preventívnymi, konštrukčnými opatreniami, opatreniami proti samovznieteniu, opatreniami pre bezpečné elektrické systémy a opatreniami pri trhacích prácach [130].

Prevencia vzniku výbušného prostredia

Vyššie popísané riziká vzniku výbuchu v banských stavbách musí mať organizácia zabezpečené spoľahlivými preventívnymi opatreniami, ktoré môžeme zhrnúť do nasledovných bodov:

o účinné vetranie na zníženie koncentrácie metánu a uhoľného prachu, o kontinuálne monitorovanie plynov pomocou senzorov CO, CH₄, O₂, CO₂,

o automatické odstavovanie elektrických zariadení pri prekročení limitov, o zvlhčovanie prachu alebo zavlažovanie ciest na zníženie prašnosti, o izolácia neaktívnych úsekov inertnými plynmi (napr. dusík, oxid uhličitý).

Konštrukčné opatrenia

V prípade, že dôjde k výbuchu, musia byť zabezpečené konštrukčné opatrenia, z ktorých najdôležitejšie sú:

o požiarne uzávery, priečky a dvere odolné proti teplu, o samostatné vetracie okruhy pre rizikové úseky, o tlmiace komory na zníženie tlakovej vlny pri výbuchu, o materiály s vysokou odolnosťou proti ohňu a korózii.

o banský požiarny vodovod.

Opatrenia proti samovznieteniu a požiarom

o pravidelné odvetrávanie skladov uhlia,

o meranie teploty a plynov v rizikových zónach, o odstraňovanie zvyškov horľavých materiálov, o uzatváranie starých banských diel inertizačnou hmlou alebo penou, o automatické systémy hasenia (SHZ) inštalované v kritických úsekoch (vodné, plynové).

Bezpečné elektrické systémy

Z hľadiska bezpečnosti elektrických systémov sú nevyhnutné nasledovné opatrenia:

o používanie zariadení s ochranou proti iskreniu (Ex), o uzemnenie a tienenie káblov, o automatické vypínanie prúdu v prípade skratu, o oddelené vedenie káblov od vetracích trás.

Opatrenia pri trhacích prácach

Pri banskej ťažbe sa často používajú výbušniny, ktoré musia byť skladované a manipulované podľa prísnych predpisov. Pri trhacích prácach je nevyhnutné: o prísne časovanie odstrelov, o používanie elektronických zapaľovacích systémov s kontrolou signálu, o zabezpečenie oddeleného skladovania výbušnín mimo prevádzkových priestorov, o zabezpečenie proti iskreniu a statickej elektrine.

Monitorovanie a včasná detekcia výbuchových rizík

Moderné bane využívajú systémy online monitorovania, ktoré sledujú:

o koncentráciu plynov a prachu, o teplotu horninového masívu, o tlakové zmeny, ktoré môžu signalizovať výbuchové podmienky.

Tieto systémy umožňujú okamžité varovanie pracovníkov a automatické spustenie havarijných opatrení. Názorná ukážka systémov online monitorovania je na obr. 68 Postupy pri výbuchu alebo požiari

V prípade výbuchu alebo požiaru sa uplatňuje krízový (havarijný) plán:

o okamžité spustenie alarmu, o uzatvorenie vetracích brán na izoláciu postihnutého úseku, o evakuácia pracovníkov cez určené trasy, o nasadenie banskej záchrannej služby so špeciálnou výbavou, o inertizácia prostredia a ochladenie ohnísk pomocou inertných plynov alebo peny.

Po ukončení zásahu sa vykonáva analýza príčin a revízia bezpečnostných opatrení

Obr. 68 Systémy online monitorovania v prevádzkach moderných baní [131]

(Spoločnosť Becker Mining South Africa vyvinula kompletný balík systému riadenia pásov)

10. Stavby jadrových zariadení

Stavba jadrového zariadenia je inžinierska stavba s jadrovým zariadením, ktoré predstavuje súbor civilných stavebných objektov a nevyhnutných technologických zariadení v projektom určenej konfigurácii, určených na výrobu elektrickej energie alebo na výskum v oblasti jadrovej energie a na nakladanie s jadrovými materiálmi. Stavby jadrových zariadení sú podľa Stavebného zákona [6] zaradené ako vyhradené stavby. Využívanie jadrovej energie sa v podmienkach Slovenskej republiky riadi Zákonom č. 541/2004, Z. z. (Atómovým zákonom) o mierovom využívaní jadrovej energie [9] V SR sú k roku 2025 prevádzkované dve jadrové elektrárne: jadrová elektráreň Jaslovské Bohunice V2 (EBO V2), ktorá pozostáva z dvoch funkčných jadrových blokov, ktoré sa označujú ako 3. blok a 4. blok a jadrová elektráreň Mochovce (EMO), ktorá prevádzkuje 1. a 2. blok, 3. blok a 4. blok. Všetky prevádzkované bloky v oboch lokalitách (Bohunice V2, Mochovce 1, 2, 3, 4) spravuje spoločnosť Slovenské elektrárne, a. s. Odstavené bloky (Bohunice V1 a A1) má v správe štátna spoločnosť JAVYS, a. s. Spoločnosť JAVYS, a. s. (celým názvom Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a. s.) predstavuje jeden z kľúčových pilierov energetickej bezpečnosti a environmentálnej zodpovednosti Slovenskej republiky v oblasti jadrovej energetiky. Ide o strategický štátny podnik, ktorý plní nezastupiteľnú úlohu v momente, keď životný cyklus jadrového zariadenia dosiahne svoj technický koniec, alebo keď je potrebné bezpečne naložiť s vedľajšími produktmi výroby elektriny s ohľadom na maximálnu bezpečnosť a ochranu životného prostredia

10.1 Mierové využívanie jadrovej energie

Mierové využívanie jadrovej energie sa v SR riadi Atómovým zákonom [9], ktorý upravuje:

o podmienky mierového využívania jadrovej energie, o podmienky výkonu štátnej správy, štátneho dozoru a pôsobnosť Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky (ďalej len „úrad”) v oblasti jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, o kategorizáciu jadrových materiálov, podmienky nakladania s jadrovými materiálmi, o podmienky nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a s vyhoretým jadrovým palivom,

o podmienky jadrovej bezpečnosti, o podmienky overovania osobitnej odbornej spôsobilosti zamestnancov, o systém havarijnej pripravenosti, o zodpovednosť za škodu spôsobenú jadrovou udalosťou, o práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri mierovom využívaní jadrovej energie, o priestupky a iné správne delikty na úseku jadrového dozoru.

10.1.1

Vymedzenie niektorých pojmov

Jadrová bezpečnosť je technický stav a spôsobilosť jadrového zariadenia alebo prepravného zariadenia ako aj schopnosť ich obsluhy zabrániť nedovolenému úniku rádioaktívnych látok alebo ionizujúceho žiarenia do pracovného prostredia alebo do životného prostredia a schopnosť predchádzať udalostiam a zmierňovať následky udalostí v jadrových zariadeniach alebo pri preprave rádioaktívnych materiálov.

Jadrové zariadenie (JZ) je súbor stavebných objektov a technologických zariadení:

o ktorých súčasťou je jadrový reaktor alebo jadrové reaktory, o na výrobu alebo spracovanie jadrových materiálov alebo skladovanie jadrových materiálov s množstvom väčším ako jeden efektívny kg, o na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom, o na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi.

Havarijná pripravenosť je schopnosť držiteľa povolenia a orgánov verejnej moci aktivovať a realizovať činnosti a opatrenia, ktoré vedú k zisteniu a účinnému zdolaniu nehôd alebo havárií na jadrových zariadeniach alebo pri preprave rádioaktívnych materiálov a k účinnému potlačeniu ich možností ohroziť život, zdravie pracovníkov alebo obyvateľstva, ich majetok alebo životné prostredie, ktorá je dokumentovaná v havarijnom pláne.

10.1.2 Zákonitosti mierového využívania jadrovej energie

Jadrová energia sa môže využívať len na mierové účely a v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná (Napr. Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 61/1974 Zb. o Zmluve o nešírení jadrových zbraní [132], Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 62/1974 Zb. o Zmluve o zákaze umiestňovania jadrových zbraní a iných zbraní hromadného ničenia na dne morí a oceánov a v jeho podzemí [133]).

Využívať jadrovú energiu na iné ako mierové účely sa zakazuje

Využívanie jadrovej energie musí byť odôvodnené prínosom, ktorý vyváži prípadné riziká z takýchto činností, najmä pri porovnaní s inými spôsobmi, ktorými možno dosiahnuť rovnaký účel.

Využívať jadrovú energiu bez súhlasu alebo bez povolenia je zakázané

Zakazuje sa prepravovať rádioaktívne odpady do:

o miesta nachádzajúceho sa južne od 60. stupňa južnej zemepisnej šírky (obr. 69), o štátu, ktorý je signatárom (zmluvnou stranou) medzinárodnej dohody a ktorý nie je členským štátom Európskej únie, s výnimkou spätného dovozu rádioaktívnych odpadov z tohto štátu na účely spracovania v SR, o tretieho štátu, ktorý nemá podľa stanoviska príslušných orgánov členského štátu pôvodu technické, právne alebo administratívne prostriedky na bezpečné nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi.

Obr. 69 Miesta nachádzajúce sa pod 60o južnej zemepisnej šírky: Antarktída (62.5o J 55o Z) [134]

10.2 Pôsobnosť úradu jadrového dozoru

Pri stavbách jadrových zariadení a stavbách súvisiacich s jadrovým zariadením v areáli jadrového zariadenia má pôsobnosť „iného stavebného úradu“ v zmysle Stavebného zákona [6] Úrad jadrového dozoru (ÚJD), ktorý vykonáva štátny dozor nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení. V oblasti využívania jadrovej energie, pri fyzickej ochrane a pri havarijnom plánovaní kontroluje plnenie povinností podľa Atómového zákona [9]

ÚJD vydáva súhlas na:

o realizáciu zmien,

o typy prepravných zariadení na prepravu rádioaktívnych materiálov, o súhlas na jednotlivé etapy uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky, o skúšobnú prevádzku jadrového zariadenia, o použitie nového typu jadrového paliva.

ÚJD pri výkone štátneho dozoru:

o kontroluje plnenie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná v oblasti pôsobnosti Atómového zákona [9], o zisťuje na mieste stav, príčiny a následky vybraných porúch, nehôd alebo havárií na jadrovom zariadení alebo udalostí pri preprave rádioaktívnych materiálov,

o nariaďuje odstránenie nedostatkov ovplyvňujúcich jadrovú bezpečnosť, fyzickú ochranu, havarijnú pripravenosť, o kontroluje vykonávanie povinných prehliadok, revízií, prevádzkových kontrol a skúšok vybraných zariadení z hľadiska jadrovej bezpečnosti, o spôsobilosť, o posudzuje predbežné vnútorné havarijné plány a vnútorné havarijné plány, o posudzuje plány ochrany obyvateľstva krajov v oblasti ohrozenia, o posudzuje havarijné dopravné poriadky, o kontroluje obsah, aktualizáciu a precvičovanie havarijných plánov, ktoré schvaľuje alebo ktoré posudzuje a školenia o nich.

10.2.1 Jadrové materiály a preprava rádioaktívnych materiálov

Jadrové materiály sú materiály definované osobitnými predpismi [135, 136]. Ide o materiály, ktoré sú priamo využiteľné v jadrových reaktoroch. Patrí sem napr. plutónium, urán, urán obohatený izotopmi, urán obsahujúci zmes izotopov vyskytujúcich sa v prírode (prírodný urán), tórium a tiež rudy, z ktorých sa dajú získavať východiskové materiály priemyselným spracovaním.

Dovoz a vývoz týchto materiálov sa môže uskutočňovať len na základe povolenia ÚJD podľa osobitného predpisu, ktorý je Atómový zákon [9].

Prepravu rádioaktívnych materiálov môže vykonávať len prepravca, ktorým môže byť fyzická alebo právnická osoba, ktorej úrad vydal povolenie na prepravu Preprava sa môže uskutočňovať len v prepravných zariadeniach, ktorých typy schválil ÚJD.

ÚJD informuje Policajný zbor o každej preprave rádioaktívneho materiálu a o každom prípade, keď neudelil súhlas.

ÚJD vydáva súhlas aj na cezhraničnú prepravu na základe žiadosti o povolenie cezhraničnej prepravy Písomnú žiadosť prepravca predkladá ÚJD, žiadosť je doložená dokumentáciou vyžadovanou podľa Atómového zákona [9].

Povolenie na prepravu rádioaktívnych materiálov sa udeľuje pre každú prepravu, ak sa jedná o opakovanú prepravu – na 1 rok pre jadrové materiály a vyhoreté palivo a na 3 roky pre rádioaktívny odpad

Prepravu rádioaktívnych materiálov možno uskutočňovať len v prepravných zariadeniach, ktorých typy schválil ÚJD. ÚJD rozhodne o žiadosti o schválenie typu prepravného zariadenia v lehote do 12 mesiacov od začatia konania. Rozhodnutie o schválení typu prepravného zariadenia sa vydáva najviac na päť rokov.

10.2.2 Povolenie o umiestnení jadrového zariadenia a povolenie stavby jadrového zariadenia

Povolenie na umiestnenie jadrového zariadenia vydáva ÚJD na základe žiadosti, doloženej dokumentáciou vypracovanou podľa Atómového zákona [9] a potvrdenia o zaplatení administratívnej úhrady nákladov úradu na výkon dozoru v konaní o vydanie povolenia na umiestnenie jadrového zariadenia v sume 950 000 eur žiadateľom.

Konanie o vydanie povolenia na umiestnenie jadrového zariadenia sa považuje za konanie o umiestnení podľa osobitného predpisu, ktorým je Zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie [137].

Povolenie stavby jadrového zariadenia:

Ak ide o stavbu jadrového zariadenia, na konanie o stavebnom zámere, na overenie projektu stavby, kolaudáciu stavby, zmenu v užívaní stavby, predčasné užívanie stavby, dočasné užívanie stavby, odstránenie stavby alebo nariaďovanie stavebných prác, sa vzťahuje Stavebný zákon [6] a Atómový zákon [9] K vydaniu povolenia stavby jadrového zariadenia sa predkladá dokumentácia vypracovaná podľa Stavebného zákona [6], potvrdenie podľa Zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie [137], v znení zákona č. 363/2021 [138] a dokumentácia vypracovaná podľa Atómového zákona [9]. O povolení stavby jadrového zariadenia v rámci konania o stavebnom zámere rozhodne ÚJD na základe vyjadrenia Európskej komisie v súlade s medzinárodnou zmluvou [135], ktorou je Slovenská republika viazaná.

Stavbu jadrového zariadenia môže uskutočňovať len držiteľ povolenia o stavebnom zámere stavby vydaného v súlade so Stavebným zákonom a po overení projektu stavby jadrového zariadenia.

Po kladnom vyhodnotení skúšobnej prevádzky stavby jadrového zariadenia na návrh držiteľa povolenia úrad začne kolaudáciu podľa osobitného predpisu, ktorým je Stavebný zákon [6]

10.2.3 Jadrová bezpečnosť a odborná spôsobilosť

Za jadrovú bezpečnosť zodpovedá držiteľ povolenia.

Odborná spôsobilosť

Vykonávať pracovné činnosti, ktoré majú vplyv na jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení, môžu len odborne spôsobilí zamestnanci, ktorých odbornú spôsobilosť preverila odborná komisia zriadená prevádzkovateľom špecializovaného zariadenia a vydala im osvedčenie o odbornej spôsobilosti Prevádzkovateľ špecializovaného zariadenia môže vykonávať odbornú prípravu zamestnancov držiteľov povolení len na základe povolenia. Povolenie prevádzkovateľovi špecializovaného zariadenia vydáva ÚJD. Odborná príprava sa vykonáva v súlade so schváleným systémom prípravy podľa programov prípravy.

Vybraní zamestnanci na uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky a prevádzku alebo vyraďovanie sú zamestnanci vykonávajúci pracovné činnosti, ktoré majú priamy vplyv na jadrovú bezpečnosť. Majú vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa získané v SR alebo na území členských štátov, ukončili odbornú prípravu, sú zdravotne spôsobilí a psychicky spôsobilí Odbornú spôsobilosť vybraných zamestnancov preveruje ÚJD a vydáva im preukaz o odbornej spôsobilosti.

10.3 Havarijné plánovanie

Havarijné plánovanie je súbor opatrení a postupov na zisťovanie a zdolávanie nehôd alebo havárií na jadrových zariadeniach a na zisťovanie a zmierňovanie a odstraňovanie následkov úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia pri nakladaní s jadrovými materiálmi, s rádioaktívnymi odpadmi alebo s vyhoretým jadrovým palivom a pri preprave rádioaktívnych materiálov.

Havarijné plány sa delia na:

o predbežný vnútorný havarijný plán, ktorý obsahuje plánované opatrenia na území jadrového zariadenia počas výstavby,

o vnútorný havarijný plán, ktorý obsahuje plánované opatrenia na území jadrového zariadenia, ktoré prevádzkuje jeden držiteľ povolenia a väzbu na plán ochrany obyvateľstva, o plán ochrany obyvateľstva, ktorý obsahuje opatrenia na ochranu obyvateľstva v oblasti ohrozenia počas úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia, ako aj väzbu na vnútorný havarijný plán,

o havarijný dopravný poriadok, ktorý obsahuje opatrenia počas nehody alebo havárie pri preprave rádioaktívnych materiálov

Vnútorné havarijné plány schvaľuje ÚJD.

Plán ochrany obyvateľstva schvaľuje Ministerstvo vnútra SR

Havarijný dopravný poriadok schvaľuje Ministerstvo dopravy a výstavby SR.

Držitelia povolenia alebo krajské úrady musia postupy podľa havarijných plánov pred uvedením jadrového zariadenia do prevádzky alebo pred uskutočnením prvej prepravy rádioaktívnych materiálov precvičiť a následne ich musia držitelia povolenia alebo krajské úrady v pravidelných intervaloch precvičovať a následne cvičenia vyhodnocovať a na základe výsledkov prijímať nápravné opatrenia.

Držiteľ povolenia je povinný oboznámiť svojich zamestnancov s predbežným vnútorným havarijným plánom, s vnútorným havarijným plánom a zaškoliť určených zamestnancov na výkon funkcií podľa príslušného vnútorného havarijného plánu. Ostatné osoby nachádzajúce sa na území jadrového zariadenia s vedomím držiteľa povolenia musí držiteľ povolenia poučiť o ich povinnostiach počas vzniku nehody alebo havárie.

Držiteľ povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov je povinný oboznámiť osoby podieľajúce sa na preprave rádioaktívnych materiálov s havarijným dopravným poriadkom a zaškoliť určené osoby na výkon funkcií podľa havarijného dopravného poriadku.

Držiteľ povolenia a okresné úrady v sídlach krajov dotknuté havarijnou pripravenosťou pravidelne informujú verejnosť, ktorá by mohla byť postihnutá následkom nehody alebo havárie

o opatreniach na ochranu zdravia, ktoré sa jej týkajú a tieto informácie pravidelne aktualizovať v nadväznosti na zmeny havarijných plánov.

Dotknuté orgány štátnej správy a obce ako aj právnické osoby a fyzické osoby sú povinné zúčastňovať sa v rozsahu a spôsobom určeným plánom ochrany obyvateľstva alebo havarijným dopravným poriadkom na precvičovaní a uskutočňovaní ochranných opatrení a v určenom rozsahu aj na likvidácii následkov nehôd alebo havárií jadrových zariadení alebo nehôd alebo havárií pri preprave rádioaktívnych materiálov.

Oblasť ohrozenia – ochranné pásmo JE Mochovce a JE Jaslovské Bohunice je znázornené na obr. 70 a obr. 71.

Obr. 70 Ochranné pásmo jadrovej elektrárne Mochovce [139]

Obr. 71 Ochranné pásmo jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice [140]

10.4 Ochrana pred požiarmi a protipožiarna bezpečnosť stavieb jadrových zariadení

Všeobecné požiadavky na ochranu pred požiarmi jadrových zariadení definuje Vyhláška Úradu jadrového dozoru č. 430/2011 Z. z. o požiadavkách na jadrovú bezpečnosť [141]

Konkrétne požiadavky na zabezpečovanie ochrany pred požiarmi a protipožiarnej bezpečnosti jadrových zariadení z hľadiska jadrovej bezpečnosti sú definované v predpise BN 2/2020, vydanom Úradom jadrového dozoru ako doplnené a revidované 4. vydanie [142]

Najvýznamnejšími nadnárodnými subjektmi, ktoré vykonávajú previerky jadrových zariadení aj v oblasti ochrany pred požiarmi, sú Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) a Združenie spoločností poisťujúcich jadrové zariadenia (NUIP) Špecifické požiadavky MAAE na

ochranu pred požiarmi sú uvedené v štandarde No. SSR-2/1 (Rev. 1), požiadavka č. 74 [143] a v štandarde No. SSR-2/2 (Rev. 1), požiadavka č. 22 [144]. Dané požiadavky sú špecifikované v štandardoch No. NS-G-1.7 [145] a No. NS-G-2.1 [146].

NUIP publikoval svoje odporúčania v návode „Fire Protection of Nuclear Power Plants“, ktorého aktuálna 5. edícia bola vydaná v roku 2015 [147].

10.4.1

Rozdelenie na požiarne úseky

Bezpečnostné systémy musia byť chránené proti následkom požiarov a musia mať schopnosť vykonať požadované bezpečnostné funkcie po požadovanú dobu. Z tohto dôvodu musia byť zálohované prvky, resp. káblové trasy umiestnené v oddelených požiarnych úsekoch, aby požiar v jednom požiarnom úseku nemohol súčasne poškodiť zálohovaný systém.

Káblové priestory, káblové kanály, šachty a mosty a ich káblové trasy musia tvoriť v stavbách jadrových zariadení samostatné požiarne úseky. Pre splnenie požiadaviek na ich protipožiarnu bezpečnosť, okrem členenia samotných káblových kanálov, šácht, mostov a priestorov do ďalších požiarnych úsekov pomocou káblových protipožiarnych priečok a fyzického oddelenia káblových trás bezpečnou vzdialenosťou, je dôležitá požiadavka aplikovať nástreky, nátery a zábaly káblov a káblových výložníkov oheň nešíriacimi hmotami, alebo zábalovými materiálmi s požadovanou požiarnou odolnosťou, alebo sa môžu použiť oheň nešíriace káble, resp. káble s požadovanou funkčnou schopnosťou aj v podmienkach rozvinutého požiaru. V prípade káblov triedy reakcie na oheň B2ca sa nepožaduje žiadna dodatočná protipožiarna ochrana káblov a ak sú v danom káblovom priestore len takéto káble, tak sa priestor pokladá za priestor bez požiarneho rizika. Na obr. 72 je znázornené riešenie káblových trás a prestupov káblov cez požiarne deliacu konštrukciu (použité tesnenie „Roxtec“) v jadrovej elektrárni Mochovce.

Obr. 72 Káblové trasy v káblových kanáloch (JE Mochovce) [148]

Ďalšími dôležitými samostatnými požiarnymi úsekmi sú:

Objekt spoločnej strojovne jadrovej elektrárne s reaktormi tvorí najväčší požiarny úsek a musí byť vybavený zariadením na odvod tepla a splodín horenia. Príklad požiarneho úseku strojovne v jadrovej elektrárni Mochovce je zobrazený na obr. 73 Na obr. 74 vidíme reaktorovú sálu tretieho bloku v jadrovej elektrárni Mochovce.

Olejové hospodárstvo turbín je požiarnym úsekom, ktorý tvorí najväčšie požiarne zaťaženie

Prevádzkové nádrže turbínového oleja v tomto požiarnom úseku musia byť vybavené nasledovnými požiarnymi zariadeniami:

o signalizačným zariadením úniku oleja,

o EPS,

o SHZ,

o ďalšími požiarnymi zariadenia (hasiace prístroje, hydranty a pod.) [142].

Prevádzkové nádrže turbínového oleja sa štandardne nachádzajú v priestoroch strojovne, často v jej suteréne alebo v špeciálnych, oddelených priestoroch priamo pod turbosústrojenstvami. Ich presná poloha je navrhnutá tak, aby sa minimalizovalo riziko úniku oleja a následného požiaru, pričom sú vybavené záchytnými jamami, havarijnými nádržami a požiarnymi systémami [149].

Samostatné požiarne úseky v stavbách JZ ďalej musia tvoriť:

Olejové hospodárstva hlavných cirkulačných čerpadiel v reaktorovni, ktoré musia byť vybavené EPS a SHZ.

Vybrané schodiská v objektoch jadrového zariadenia, resp. CHÚC, ktoré musia mať nasledovné zabezpečenie:

o nútenú požiarnu ventiláciu,

o evakuáciu prevádzkového personálu bezpečnými únikovými cestami, o bezpečný nástup a vedenie protipožiarneho zásahu závodnou hasičskou jednotkou [142].

Obr. 73 Strojovňa s osadenými turbínami (JE Mochovce) [150]

Obr. 74 Reaktorová sála tretieho bloku (JE Mochovce) [150]

10.4.2 Elektrická požiarna signalizácia a stabilné hasiace zariadenie

Požiarne úseky musia mať trvalo zabezpečenú technickú schopnosť požiarnej detekcie a hasenia požiarov.

Detekcia požiarov sa uskutočňuje prostredníctvom EPS s trvalou automatickou prevádzkou Základnou požiadavka na EPS je adresnosť hlásenia požiaru, to znamená identifikovať a lokalizovať nielen požiarny úsek, ale aj miesto vzniku požiaru. Na obr. 74 je znázornená centrála EPS v jadrovej elektrárni Mochovce.

Zvukovú a vizuálnu výstrahu, ktorá je aktivovaná jednak v dozornej miestnosti a na ohlasovni požiarov závodnej hasičskej jednotky zabezpečuje systém AKOBOJE [142]

AKOBOJE je vysoko špecializovaný technický a bezpečnostný systém, ktorého názov je Automatizovaný komplex bezpečnostnej ochrany jadrovej elektrárne. Tento systém je kritickou súčasťou infraštruktúry jadrových zariadení v Slovenskej republike, najmä v lokalitách Jaslovské Bohunice a Mochovce. Jeho primárnou úlohou je zabezpečiť komplexnú fyzickú ochranu areálu, monitorovanie pohybu osôb a vozidiel, a predchádzanie neoprávneným zásahom do prevádzky elektrárne. Medzi jeho kľúčové funkcie patria: Fyzická ochrana a detekcia: zahŕňa oplotenie s technickými bariérami (napr. podhrabové zábrany), senzory pohybu a kamerové systémy, ktoré monitorujú chránené pásmo elektrárne. Riadiaci a monitorovací systém: Automatizované vyhodnocovanie poplachov a riadenie prístupov do jednotlivých zón jadrového zariadenia. Modernizácia a integrácia: V lokalitách ako Jaslovské Bohunice prebiehajú projekty na prepojenie systému s novými bezpečnostnými prvkami v súvislosti s vyraďovaním starších blokov (napr. JE V1) a výstavbou nových kapacít [151].

Obr. 74 Centrála EPS (JE Mochovce) [148]

Podľa predpisu BN 2/2020 [142] má EPS chrániť:

o vnútorné káblové priestory všetkých objektov JZ dôležitých z hľadiska bezpečnosti, o dôležité vonkajšie káblové priestory a kanály, o vonkajšie transformátory,

o miestnosti systémov ochrany reaktora, miestnosti počítačov, o dieselovú generátorovú stanicu, o všetky olejové hospodárstva,

o vnútorné elektrické rozvodne 0,4 kV a 6 kV,

o palivové hospodárstva, o dôležité pulty, panely a skrine elektrických rozvádzačov v súčinnosti so systémami ich lokálneho automatického (samočinného) hasenia,

o neobslužné priestory dozorne (vrátane dvojitej podlahy).

o legislatívne požadované priestory v zmysle vyhlášky č. 94/2004 Z. z. [2] a vyhlášky č. 726/2002 Z. z. [38]

Stabilné hasiace zariadenie

V objektoch jadrovej elektrárne majú byť inštalované:

o stabilné hasiace zariadenia (SHZ),

o mobilné hasiace zariadenia

o lokálne hasiace zariadenia

o ručné hasiace zariadenia

K dispozícii majú byť vhodné hasiace zariadenia podporené výsledkami analýzy požiarneho rizika. SHZ musí požiar uhasiť, alebo uviesť požiar pod kontrolu, signalizovať svoju činnosť a vykonať pomocnú funkciu [142].

Pre ochranu kritických komponentov olejového systému sa v JE Mochovce využívajú tieto riešenia:

SHZ pre olejové nádrže turbogenerátorov: tieto systémy sú špeciálne navrhnuté na elimináciu rizika požiaru priamo pri zdroji – veľkoobjemových nádržiach mazacieho a regulačného oleja. Vodná hmla a skrápacie systémy: používajú sa na ochranu ložísk turbíny a priľahlých olejových rozvodov. Voda je dodávaná z požiarnej siete napájanej z čerpacej stanice chladiacej vody. Penové hasenie: špeciálne určené pre priestory s vysokou koncentráciou horľavých kvapalín, ako sú miestnosti s dieselgenerátormi a sklady paliva, ktoré úzko súvisia s celkovým olejovým hospodárstvom elektrárne [149].

Stabilné a polo-stabilné hasiace zariadenia alebo mobilné, lokálne, automatické alebo prenosné hasiace zariadenia majú byť navrhnuté a umiestnené v stavbe takým spôsobom, aby ich roztrhnutie, falošné alebo neoprávnené spustenie (použitie, zapôsobenie) neohrozilo schopnosť stavebných konštrukcií, systémov a komponentov dôležitých z hľadiska jadrovej bezpečnosti vykonať ich bezpečnostné funkcie.

Uprednostňované sú lokálne systémy hasenia pred plnoobjemovými (zaplavovacími) systémami hasenia, pokiaľ to dispozičné rozloženie horľavín a technické riešenie zariadení JZ umožňuje. Takéto požiarnotechnické zariadenia a systémy majú zapracovať automaticky, prípadne v súčinnosti s EPS [142].

SHZ má chrániť:

o káblové priestory hlavného výrobného bloku, o olejové hospodárstva turbín, dôležitých čerpadiel a transformátorov, o dôležité elektrické rozvádzacie skrine, vybrané panely v rozvodniach 0,4 kV a 6 kV; kontrolné pulty s bezpečnostne dôležitými zariadeniami, o dieselovú generátorovú stanicu, o miestnosti výpočtovej a riadiacej techniky (dozorňa, núdzová dozorňa, ochrany reaktora, systémy spúšťania bezpečnostných systémov, výpočtové stredisko, trenažéry a pod.) [142].

Obr. 75 Potrubný rozvod SHZ (JE Mochovce) [148]

10.4.3 Hasičská jednotka

Jadrové zariadenia v SR sú v súčasnosti zabezpečené samostatnými hasičskými jednotkami, ktoré plnia úlohy závodného hasičského útvaru (ZHÚ). Členovia však nie sú zamestnancamii právnickej osoby, hasičská jednotka je riešená dodavateľsky. Členovia hasičskej jednotky vykonávajú nepretržitú pohotovostnú službu v zmysle Vyhlášky MV SR č. 611/2006 Z. z. [41].

Počet členov HJ a jej materiálno-technické vybavenie vyplýva z analýzy nebezpečenstva vzniku požiaru.

Technické prostriedky hasičskej jednotky

Hasičská jednotka (ZHÚ) držiteľa povolenia musí byť vybavená zodpovedajúcim typom a počtom:

o hasičskej techniky (hasiacich a záchranných automobilov, automobilov pre hasenie špecifických požiarov, výškovou záchrannou automobilovou technikou, záchranným automobilom, sanitným automobilom, technickým automobilom, veliteľským a štábnym automobilom, automobilom na prepravu osôb, pomocným automobilom a špeciálnymi automobilmi podľa druhu definovaného požiarneho nebezpečenstva, vhodným zdrojom napájacej vody do parogenerátorov prevádzkyschopným počas straty vonkajších a vnútorných zdrojov elektrického napájania),

o ostatných pohyblivých technických prostriedkov (hasičský príves, hasičský náves, hasičský kontajner, záchranný čln, hasičský čln a vznášadlo a pod.),

o nepohyblivých technických prostriedkov (motorová striekačka, plávajúce a kalové čerpadlá, odsávač dymu, penomet, záchranárska a vyslobodzovacia technika, tlakové hasiace zariadenie, osvetľovacia stanica a pod.),

o vecných prostriedkov (na odber vody zo zdroja vody na hasenie požiarov, na dopravu hasiacich látok, na zdolávanie výšok a voľných hĺbok, na rozoberanie a uvoľňovanie konštrukcií, spojovacie prostriedky, analyzátory a detekčné zariadenia k identifikácii nebezpečenstva prostredia a pod.),

o osobných ochranných pracovných prostriedkov (ochranná prilba, zásahový odev, zásahová obuv, zásahové rukavice, autonómne dýchacie prístroje, pretlakové ochranné protichemické odevy, ochranné odevy proti ohňu a sálavému teplu, dozimetre so signalizáciou dávky a pod.).

10.5 Požiarne analýzy

Vo všeobecne záväzných právnych predpisoch SR vydaných MV SR a ÚJD SR je požadovaná analýza nebezpečenstva vzniku požiaru, analýza požiarneho rizika a pravdepodobnostná analýza požiarneho rizika.

Analýza nebezpečenstva vzniku požiaru sa vypracúva v zmysle Vyhlášky MV SR č. 611/2006 Z. z. [41]. Z výsledkov tejto analýzy pre právnickú osobu vyplýva potreba zriadenia ZHÚ, počet členov a materiálno-technické vybavenie hasičskej jednotky. Pri jej spracúvaní je potrebné vychádzať z riešenia PBS, pričom sa vyselektuje požiarny úsek s najzložitejšími podmienkami pre hasenie požiaru alebo s najväčšou plochou požiaru a ten sa posúdi a zhodnotí z hľadiska požiadaviek na disponibilitu síl a prostriedkov závodnej hasičskej jednotky pre hasenie takéhoto požiaru.

Analýza požiarneho rizika vyplýva z ustanovení Vyhlášky ÚJD č. 430/2011 Z. z. [141]. Cieľ, odporúčaný obsah, rozsah a postup spracovania tejto analýzy je uvedený v dokumente MAAE

SRS No. 8 [152] a NUIP (časť 1-3 a 5-2.1 [147]). Analýza požiarneho rizika musí vyhodnotiť možný vplyv požiaru na jadrovú bezpečnosť Má preukázať, že bezpečnostné systémy požadované pre odstavenie JZ, odvod zostatkového tepelného výkonu a udržanie rádioaktívnych látok v stanovených bariérach sú dostatočne chránené proti účinkom a následkom požiarov a bezpečnostné systémy sú schopné splniť bezpečnostné funkcie aj pri uvažovaní jedinej poruchy.

Pravdepodobná analýza požiarneho rizika je požadovaná v § 20 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky ÚJD SR č. 58/2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o rozsahu, obsahu a spôsobe vyhotovovania dokumentácie jadrových zariadení potrebnej k jednotlivým rozhodnutiam [153]. Táto pravdepodobnostná analýza požiarneho rizika je venovaná len vybraným objektom JZ a priestorom, kde výskyt požiaru môže mať dopad na jadrovú bezpečnosť. Vo svojich vstupoch táto analýza síce vychádza z riešenia PBS príslušných stavieb, avšak potom je už venovaná identifikácii a lokalizácii zariadení a komponentov dôležitých z hľadiska jadrovej bezpečnosti a možnostiam ich ohrozenia požiarom.

11. Stavby metra

Metro (skratka z metropolitná dráha) je mestský koľajový dopravný systém určený na rýchlu a kapacitnú prepravu cestujúcich. Od bežnej železnice alebo električky sa odlišuje najmä tým, že je úplne oddelené od ostatnej dopravy, nekrižuje žiadne iné cesty ani chodníky. Väčšinou je vedené v podzemných tuneloch, ale môže byť vybudované aj na estádach (nadzemné metro) alebo v zárezoch na povrchu. Slovensko nemá žiadny funkčný systém metra. V Bratislave sa v 80. rokoch 20. storočia začala výstavba klasického metra sovietskeho typu, no projekt bol po roku 1989 zastavený. Táto kapitola bude venovaná stavbe Pražského metra.

Pražské metro je podzemná dráha a je najdôležitejšou súčasťou systému pražskej hromadnej dopravy. Od roku 1974 prepravilo viac než desať miliárd cestujúcich a denne ho využíva milión osôb. Na pražské metro tak pripadá približne 40 percent celkového denného objemu cestujúcich. V súčasnej dobe (k roku 2026) sa na zhruba 65, 2 kilometroch podzemného systému metra nachádza celkom 61. staníc. Prevádzkovateľ pražského metra akciová spoločnosť Dopravný podnik hlavného mesta Prahy už v deväťdesiatych rokoch minulého storočia vypísal verejnú súťaž na renováciu už vtedy zastaralého požiarneho systému trasy "C". V súčasnosti (rok 2026) prebieha komplexná modernizácia trasy C pre prechod na plne automatickú prevádzku (GoA4) bez rušňovodičov. V súčasnosti prevádzkuje tri linky A, B, C Zároveň prebieha historicky najvýznamnejšia investícia – výstavba štvrtej, plne automatizovanej linky D, ktorá prepojí centrum mesta s južnou časťou Prahy (obr. 76).

Obr. 76 Mapa metra Praha [154]

11.1 Protipožiarne zabezpečenie Pražského metra

Rekonštrukcia protipožiarneho zabezpečenia trasy „C“ Pražského metra, ktorá sa začala v roku 2006 sa realizovala ešte podľa pôvodnej Smernice generálneho riaditeľa č. 25/2006: Zásady požiarnej ochrany pre projektovanie a výstavbu Pražského metra [155]. Táto smernica vychádzala zo Zákona č. 266/1994 Sb., o dráhách [156] a jeho vykonávacej Vyhlášky Ministerstva dopravy č. 177/1995 Sb. [157], ktoré sú stále v platnosti.

11.1.1 Legislatíva

V roku 2026 sa pri projektovaní a prevádzke protipožiarneho zabezpečenia metra postupuje práve podľa aktuálneho znenia zákona č. 266/1994 Sb. [156] a vyhlášky č. 177/1995 Sb. [157], ktoré sú doplnené o moderné európske normy (EN) a špecifické české technické normy (ČSN) pre protipožiarnu bezpečnosť stavieb.

V súčasnosti platia pre metro špecifické smernice, ktoré nahrádzajú alebo dopĺňajú staršie dokumenty (vrátane vyššie spomenutej smernice 25/2006):

Směrnice 22-2012-01: Zásady požární ochrany pro projektování a výstavbu pražského metra. Tento dokument je kľúčový pre všetky nové úseky a rekonštrukcie [158].

Směrnice 5-2013-03: Schvalování technických zařízení a výrobků pro použití v metru (vrátane protipožiarnych prvkov) [159].

Protokol o určení vnějších vlivů: Dokumenty špecifikujúce odolnosť káblov a zariadení v prostredí metra. Odolnosť káblov a zariadení v metre sa riadi predovšetkým súborom noriem ČSN 33 2000-5-51 [160]

Pre špecifické prostredie metra sú dôležité tieto dokumenty:

Protokol o určení vnějších vlivů: Vypracováva ho odborná komisia a stanovuje kódy prostredia (napr. teplota, vlhkosť, korózia).

Technické podmienky prevádzkovateľa: Interné predpisy dopravných podnikov (DP Praha), ktoré sprísňujú nároky nad rámec všeobecných noriem.

V rámci zvýšenia protipožiarnej bezpečnosti vstúpil od januára 2026 do platnosti zákaz prepravy elektrických kolobežiek a elektrobicyklov (s výnimkou bicyklov s vybratou batériou) v celom systéme pražského metra. Opatrenie reaguje na riziko požiarov batérií v podzemných priestoroch.

11.1.2 Zásady protipožiarnej bezpečnosti

Zásady protipožiarnej bezpečnosti sú stanovené v Smernici 22-2012-01 [158], podľa ktorej sú všetky horizontálne stavebné konštrukcie v metre navrhnuté ako požiarne deliace konštrukcie a všetky požiarne úseky v metre sú navrhnuté ako jednopodlažné.

Rozdelenie staníc metra a budov na požiarne úseky sa riadi nasledujúcimi všeobecnými princípmi: Požiarne konštrukcie musia byť vždy stavebnými konštrukciami:

a) medzi technologickými oblasťami a priestormi pre cestujúcich, b) medzi vertikálnymi únikovými cestami (schodiskami, výťahmi alebo chodbami k nim) a miestnosťami v technologickej časti, s výnimkou oblastí bez rizika požiaru, ktoré určuje projektant PBS, c) oddeľujúcimi prevádzkovanú časť metra od časti vo výstavbe.

Rozdelenie na požiarne úseky

Samostatnými požiarnymi úsekmi musia byť napr:

o jednotlivé podlažia v technologickej časti, o všetky strojovne staničnej vzduchotechniky, o miestnosti rozvádzačov elektrických staníc-DT, MDT, M, o miestnosti transformátorov, o káblový priestor pod miestnosťou transformátorov, o káblový priestor pod miestnosťou rozvádzačov elektrickej stanice, o všetky káblové kanály a káblové šachty, technické chodby a technické šachty jednotlivo, o akumulátorovne s príslušenstvom, o strojovne eskalátorov a výťahov, o sklad mazív a olejov pre strojovňu eskalátorov, o prevádzkové sklady pevných horľavých materiálov alebo materiálov nehorľavých, avšak v horľavých obaloch,

o sklady odpadu, o miestnosti oznamovacích zariadení, o miestností zabezpečovacích zariadení, o miestnosti optických zariadení (je možné spojiť miestnosti optických a oznamovacích zariadení do jedného požiarneho úseku),

o miestnosti automatizovaného systému dispečerského riadenia technológie, o garáže a nabíjacie stanice akumulátorových vozíkov, o vertikálne komunikácie v technologickej časti (schodisko, výťahové šachty a pod.),

o trvale obsadené pracoviská

Stavebné a dispozičné požiadavky

Pri návrhu požiarnej odolnosti stavebných konštrukcií je možné zohľadniť vplyv požiarnobezpečnostných zariadení (predovšetkým samočinného odvetrávacieho zariadenia)

Požiarne uzávery v technických priestoroch metra musia obmedzovať šírenie tepla (EW uzávery)

Požiarne uzávery brániace šíreniu tepla (uzávery EI) - navrhujú sa na hranici technických priestorov metra a priestorov pre verejnosť a v obvodových stenách obchodnej vybavenosti, ktoré bezprostredne susedia s únikovou cestou podľa ČSN 73 0810 Požární bezpečnost staveb [161].

V priestoroch metra a vo verejných priestoroch (podchody, pasáže a pod.) je možné používať výhradne stavebné materiály, konštrukčné časti a konštrukčne technologické materiály triedy reakcie na oheň A1 alebo A2s1, d0 podľa ČSN EN 13501–1 [162].

Podlahy v podzemných priestoroch musia byť nehorľavé vrátane ich krytín. Výnimku tvoria prípady technologickej nevyhnutnosti alebo sociálnych potrieb, kde je možné výnimočne použiť horľavé krytiny s triedou reakcie na oheň Bfl alebo Cfl.

Akustické a tepelné izolácie musia byť z nehorľavých materiálov Pri izolácii proti vlhkosti a priesakovým vodám je možné použiť živičné nátery, lepenky, PVC fólie, lamináty a pod., takéto izolácie musia byť chránené proti priamemu pôsobeniu prípadného požiaru materiálom triedy reakcie na oheň A1.

Priame prepojenie priestorov metra s inými budovami (napr. prepojenie vestibulu alebo ventilačnej šachty s obchodnými domami, garážami, obytnými budovami a pod.) sú možné len s predchádzajúcim súhlasom projektanta PBS, HZS DP (Hasičský záchranný sbor Dopravního podniku) a HZS hl. m. Prahy, pričom musia byť stanovené potrebné protipožiarne opatrenia.

Únikové cesty a zásahové cesty pre HZS

V priestoroch metra nesmú byť stavby a konštrukcie, ktoré by bránili plynulému a bezpečnému pohybu Obchodné prevádzky sa povoľujú vo verejných priestoroch v prípade, že nebudú umiestnené v evakuačných koridoroch a v plochách sústredenia jednotiek HZS Podľa Smernice 22-2012-01 [158] sú stanovené ďalšie dôležité požiadavky:

o únikové cesty (verejné schodiská, únikové schodiská, eskalátory) z nástupíšť musia byť navrhnuté tak, aby nebola prekročená medzná dĺžka 20 m z priestoru s iba jedným smerom úniku,

o ak sa v staniciach buduje iba jeden východ z nástupišťa, musí sa vybudovať na protiľahlom konci ďalší východ, prístupný priamo z nástupišťa a označený pre cestujúcich ako núdzový východ,

o minimálny rozmer únikových chodieb a schodiskových ramien je 150 cm pri výške stupňa max. 18/26 cm a maximálnej výške ramien 3 m,

o v technických priestoroch stanice, kde nie je uvažované s únikom cestujúcich, je možné šírky únikových ciest a schodiskových ramien vybudovať v minimálnej šírke 2 únikových pruhov, z káblových kanálov a technických chodieb 1,5 únikového pruhu,

o v traťových tuneloch musí byť vybudovaný únikový chodník, situovaný vedľa koľajového pásu na úrovni koľají, na opačnej strane ako je situovaná napájacia koľajnica, o na koncoch každého nástupišťa musí byť vybudovaný bezpečný zostup do koľajišťa a prechod na únikový chodník (obr. 77), o medzi obidvomi traťovými tunelmi musia byť vybudované spojovacie chodby pre evakuáciu a nástup zásahových jednotiek, o spojovacie chodby tvoria samostatné požiarne úseky a plnia funkciu CHÚC, o vzdialenosť medzi spojovacími chodbami môže byť maximálne 250 m, o spojovacie chodby dlhšie ako 15 m sú vždy navrhnuté ako samostatné požiarne úseky, o ohraničujúce konštrukcie spojovacích chodieb musia mať požiarnu odolnosť REI 180 DP1, požiarne uzávery musia spĺňať požiarnu odolnosť EI 90 DP1, tieto požiarne uzávery môžu spĺňať kritérium izolácie I2.

Obr. 77 Bezpečný zostup do koľajišťa na koncoch každého nástupišťa [163]

11.1.3 Požiarne zariadenia

Požiarna voda

Voda sa považuje za základné hasiace médium počas zásahu HZS, najmä vo forme vodnej hmly. Základné požiadavky na zásobovanie metra požiarnou vodou sú nasledujúce:

o minimálne množstvo požiarnej vody pre každú stanicu metra je dodávka 10 l.s-1, pri minimálnom hydrodynamickom tlaku 0,5 MPa na hydrantoch v úrovni nástupišťa a v úrovniach pod nástupišťom,

o každá stanica metra musí byť napojená dvomi samostatnými prípojkami z verejnej vodovodnej siete a musia byť trvale zavodnené,

o čerpacia stanica požiarnej vody musí byť pripojená ako ovládané zariadenie elektrickou požiarnou signalizáciou, signál o stave zariadenia (prevádzka, spustenie alebo zastavenie) musí byť vyvedený na prevádzkové stanovište stanice,

o v blízkosti každého definitívneho vstupu do podzemia (vstup z vestibulu do stanice), vrátane vzduchotechnických šachiet, ale nie ďalej ako 50 m od týchto vstupov (merané po skutočnej trase zásahu od každého vstupu), musí byť na mestskú vodovodnú sieť nainštalovaný jeden nadzemný alebo podzemný hydrant; vonkajšie odberné miesta pre stanice a vetracie šachty musia byť navrhnuté v súlade s ČSN 73 0873 [164].

o nástenné požiarne hydranty musia byť vo všetkých priestoroch stanice vrátane odstavných koľají a pod. rozmiestnené a vybavené tak, aby umožňovali hasenie vo všetkých miestach pri použití iba jediného dielu hadice, najväčšia vzájomná vzdialenosť hydrantov nesmie prekročiť 40 m,

o nástenné hydranty a požiarne potrubia sa neumiestňujú v priestoroch elektrických staníc, rozvodní elektrickej energie, v káblových priestoroch a kanáloch, o pre rýchly zásah jednotiek HZS je nutné v každej stanici inštalovať suchovod – nezavodnený požiarny vodovod, spojujúci uličnú úroveň, prípadne vestibul s nástupišťom o DN 100 mm.

Elektrická požiarna signalizácia

Miestnosť oznamovacích zariadení, kde je umiestnená ústredňa EPS s ovládacími jednotkami protipožiarnej ochrany stanice metra musí byť vždy zabezpečená vzhľadom na jej veľkosť aspoň dvoma požiarnymi hlásičmi tak, aby každý hlásič bol pripojený do samostatnej kruhovej linky.

To isté platí pre miestnosť v iných priestoroch metra bez trvalej obsluhy, kde sa nachádza hlavná ústredňa EPS. Miestnosť obsluhy vo vestibule, v ktorej bude umiestnená podružná ústredňa EPS, musí byť vzhľadom ku spôsobu využívania miestnosti zabezpečené teplotným hlásičom. Ústredne EPS umiestnené mimo priestoru stanice metra musia byť v samostatnom požiarnom úseku.

Druhy hlásičov EPS sa v stavbách metra volia s ohľadom na povahu používania daného priestoru a maximálnu rýchlosť zistenia požiaru už v jeho v počiatočnej fáze, tak aby sa možnosť chybného hlásenia obmedzila na minimum (závisí na rýchlosti prúdenia vzduchu, relatívnej vlhkosti vzduchu, výskytu technologických vplyvov ako napr. vibrácie, dym, teplota a pod.).

Na každej stanici metra je umiestnená staničná ohlasovňa požiarov, ktorá musí mať zaistenú nepretržitú obsluhu. Pre vyhlásenie požiarneho poplachu musí byť v priestoroch prístupných verejnosti využitý zásadne miestny rozhlas.

V technických priestoroch metra platí princíp komplexného zabezpečenia priestorov zariadením EPS. Vo verejných priestoroch (podchody, pasáže apod.) sa zariadením EPS vybavujú všetky

priestory s požiarnym rizikom. Pri návrhu a inštalácii je nutné zabezpečiť prístupnosť hlásičov pre neskoršiu údržbu a kontrolu.

Zariadenie EPS ovláda automaticky požiarne klapky a požiarne stenové uzávery, nútené vetranie CHÚC, vetranie výťahových šácht, odblokovanie elektricky ovládaných zámkov núdzových východov pro verejnosť, posilňovacie tlakové stanice na rozvode požiarnej vody, zariadenia pre akustický signál vyhlásenia poplachu v služobných priestoroch, klapky SOZ (strojnej ochrany zaplavenia) vo verejnej časti (ak sú navrhnuté), skrápanie požiarne deliacich konštrukcií, otváranie roliet a mreží vo verejných a služobných priestoroch metra.

Služobné priestory musia byť vybavené poplachovými húkačkami. Húkačky musia byť ovládané zvláštnym prepínačom na trvale obsadenom pracovisku, ktoré umožňuje aktiváciu húkačiek od EPS (privolávací tón), vyhlásenie evakuácie stanice (evakuačný tón) a odpojenie húkačiek. Húkačky sa aktivujú v celej stanici naraz.

Štandardné vybavenie staníc

Pre prvý zásah v prípade požiaru slúžia prenosné a pojazdné hasiace prístroje, ktoré sú umiestnené priamo v prevádzkach, alebo požiarnych zbrojniciach (požiarnych kútoch) Požiarne kúty musia byť situované na každej stanici na úrovni nástupišťa. Štandardné vybavenie požiarnych zbrojníc je uvedené v tab. 11.

Tab. 11 Štandardné vybavenie požiarnych zbrojníc (požiarnych kútov) [158]

Poradové číslo

Názov materiálu Množstvo

1. Regál policový kovový 1 ks

2. Hadice Bg (chemlon s tlakovými spojkami) 2 diely á 20 m

3. Hadice Cg (chemlon s tlakovými spojkami) 4 diely á 20 m

4. Rozdeľovač

5. Prúdnica kombinovaná 3 ks

6. Spojka pevná B

7. Spojka pevná C

8. Kľúč na tlakové spojky

9. Objímka B 1 ks

10. Objímka C

11. Prechod B/C

12. Vozík manipulačný evakuačný na trať

13. Prikrývka 2 x 1 m 2 ks

14. Nosítka zdravotnícke 1 ks

15. Rukavice gumové 2 páry

16. Prenosný hasiaci prístroj CO2 5 kg 3 ks

17. Prenosný hasiaci prístroj práškový 6 kg 3 ks

18. Pojazdný hasiaci prístroj CO2 (1 alebo 2 x 30 kg) 1 ks

11.1.4 Vzduchotechnika a elektrické zariadenia

V prípade požiaru nesmú vzduchotechnické zariadenia a rozvody staničnej vzduchotechniky šíriť dym a teplo medzi požiarnymi úsekmi. Preto musia byť prestupy vzduchotechnických potrubí cez požiarne deliace konštrukcie opatrené požiarnymi klapkami a otvory na prívod alebo odvod vzduchu bez vzduchotechnického potrubia stenovými uzávermi

[163] Príklad stenového uzáveru je zobrazený na obr. 78. Ďalšie dôležité požiadavky v zmysle Smernice 22-2012-01 [158] sú:

o požiarne klapky a požiarne stenové uzávery musia byť diaľkovo elektricky ovládané v závislosti na zariadení EPS, o ventilátory hlavného vetrania musia byť prepojené tak, aby v prípade potreby bolo možné diaľkove vyradiť istenie ich pohonu pred preťažením a tým v čase evakuácie zaistiť možnosť odsávania aj horúcich splodín horenia – musia byť navrhnuté tak, aby boli odolné voči teplote dymu a splodín horenia min. 250 °C počas 90 minút (z vyššie uvedených dôvodov musia mať kovové lopatky a teplotne odolné elektrické motory),

o vzduchotechnické kiosky musia byť vybavené v úrovni terénu dverami s najmenšími rozmermi 80/197 cm s možnosťou otvorenia z obidvoch strán, z vnútornej strany bez použitia nástroja; k nadzemným vzduchotechnickým objektom musí byť umožnený prístup s ťažkou hasičskou technikou,

o vzduchotechnické kiosky (často nazývané aj výduchy metra) sú nadzemné technické objekty v Prahe, ktoré slúžia na zabezpečenie cirkulácie vzduchu v tuneloch a staniciach metra (obr. 79, 80)

o pri vetracích šachtách musí byť zaistený vstup zvonku z úrovni terénu dverami o rozmeroch 80/197 cm, s možnosťou otvárania z obidvoch strán, pričom z vnútornej strany bez použitia nástroja.

Obr. 78 Príklad stenového požiarneho uzáveru [165]

Obr. 79 Vzduchotechnický kiosk na Smichovském nádraží v Prahe [166]

Elektrické zariadenia

Pri riešení elektrických zariadení a elektrických rozvodov v metre musia byť rešpektované platné

elektrotechnické predpisy a technické normy ČSN, ČSN EN, ČSN IEC* a vyhláška č. 177/1995 Sb. [157]. Elektrické zariadenia musia svojou konštrukciou a krytím vyhovovať prostrediu, v ktorom budú inštalované. Elektrické zariadenia v traťových tuneloch, vzduchotechnických šachtách a štólach musia mať krytie podľa pôsobenia vonkajších vplyvov (obr. 81).

Poznámka:

*Normy označené ako ČSN IEC sú české technické normy, ktoré vznikli prevzatím medzinárodných noriem vydaných Medzinárodnou elektrotechnickou komisiou (International Electrotechnical Commission – IEC).

Na nových trasách metra, pri rekonštrukciách prevádzkovaných trás a vo verejných priestoroch sa všetky káblové vedenia vrátane optických navrhujú a vyhotovujú so zvýšenou odolnosťou proti šíreniu plameňa, s nízkou hustotou dymu pri horení a musia vyhovovať kritériu vodivosti (bezhalogénové káblové vedenia).

Metalické káblové vedenia pre napájanie a rozvody požiarne bezpečnostných zariadení a zariadení, ktoré musia zostať funkčné v prípade požiaru sa navrhujú a zhotovujú z ohňu-odolných bezhalogénových káblov s funkčnou schopnosťou pri požiari 90 min.

Obr. 80 Smíchovské nádraží (Metro Praha) [166]

Distribučné a trakčné transformátory musia byť chladené vzduchom Za účelom zabránenia šíreniu požiaru v káblových kanáloch, traťových tuneloch a vzduchotechnických šachtách sa zriaďujú na káblových vedeniach požiarne predely (káblové protipožiarne priečky)

Účinný a bezpečný zásah jednotiek HZS vyžaduje v prípade potreby vypnutie nn a prípadne vn rozvodov. Toto je riešené nahlásením stavu na elektrodispečink. Z tohoto dôvodu nie je riešené umiestnenie tlačídiel CENTRAL STOP a TOTAL STOP

11.2 Nová trasa D Pražského metra

Nová linka D pražského metra (modrá trasa) je momentálne najväčším infraštruktúrnym projektom v Prahe. Pôjde o prvú plne automatizovanú linku v Prahe bez vodičov. Práve na tejto linke budú prvýkrát v Prahe použité nástupištné steny (PSD), ktoré oddelia cestujúcich od koľajiska a otvoria sa až po príchode vlaku. Trasa D spojí centrum (Náměstí Míru) s južnou časťou mesta (Depo Písnice).

Aktuálne prebieha výstavba prvého úseku Pankrác – Olbrachtova. Prvou kompletne vyrazenou stanicou sa v novembri 2025 stala Olbrachtova. V roku 2026 je naplánované spustenie výstavby druhého úseku Olbrachtova – Nové Dvory. Podľa aktuálnych harmonogramov z roku 2025/2026 sa predpokladá otvorenie prvých úsekov medzi rokmi 2031 až 2036.

Zoznam budúcich staníc

Nová trasa bude mať celkovo 10 staníc:

1. Náměstí Míru (prestup na linku A)

2. Náměstí Bratří Synků

3. Pankrác (prestup na linku C)

4. Olbrachtova

Obr. 81 Káblové rozvody v traťovom tuneli pri stanici Motol [167]

5. Nádraží Krč

6. Nemocnice Krč

7. Nové Dvory

8. Libuš

9. Písnice

10. Depo Písnice.

Praha taktiež aktuálne preveruje možnosť predĺženia linky z Náměstí Míru až na Náměstí Republiky (prestup na linku B).

11.2.1 Nástupištné steny

Nástupištné steny (anglicky Platform Screen Doors – PSD) slúžia predovšetkým na zvýšenie bezpečnosti cestujúcich, pretože bránia pádu do koľajiska, a zároveň umožňujú lepšiu klimatizáciu staníc, keďže ich fyzicky oddeľujú od tunelov.

Existujú dva základné typy:

o plné nástupištné steny: siahajú od podlahy až po strop a úplne izolujú nástupište od tunela, o polovičné steny (nástupištné brány): majú nižšiu výšku a neuzatvárajú priestor úplne [168].

Na nasledujúcich obrázkoch sú ukážky riešenia nástupištných stien zo stavieb metra vo svete.

Obr. 82 Linka 6 metra v Santiagu, slávnostne otvorená v novembri 2017, zaviedla nástupištné dvere a premenila ju na jednu z najmodernejších v Latinskej Amerike [169]

Obr. 83 Stanica Vakzaĺnaja na linke 3 metra v Minsku [169]

Obr. 84 Na staniciach metra v Chennai (južná časť Indie) sú nainštalované celoplošné dvere na nástupišti [169]

Obr. 85 Nástupištné dvere na linke Elizabeth vo Farringdone (Londýn), 2019 [169]

Použitá literatúra

[1] Zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi, v zn. n. p.

[2] Vyhláška MV SR č. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a užívaní stavieb, v zn. n. p.

[3] STN 92 0204:2012 Požiarna bezpečnosť stavieb. Priestory káblového rozvodu

[4] STN 73 7505:1987 Kolektory a technické chodby pre združené trasy podzemných vedení

[5] STN 73 5710:1980 Požiarne stanice, požiarne zbrojnice a požiarne bunky

[6] Zákon č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon)

[7] Zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

[8] Zákon č. 44/1988 Zb o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v zn. n. p.

[9] Zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zn. n. p.

[10] Horniaková L. a kol. 1999. Konštrukcie pozemných stavieb 2. prepracované vydanie. Bratislava: Jaga group, v.o.s., 1995 – 1999. 355 s. ISBN 80-967095-4-2

[11] Tri smernice MO SR 3/2003 o technických požiadavkách na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb vojenskej správy

[12] STN 92 0201-1:2000 Požiarna bezpečnosť stavieb. Spoločné ustanovenia. Časť 1: Požiarne riziko, veľkosť požiarneho úseku

[13] STN 92 0241:2012 Požiarna bezpečnosť stavieb. Obsadenie stavieb osobami

[14] STN 92 0201-2:2017 Požiarna bezpečnosť stavieb. Spoločné ustanovenia. Časť 2: Stavebné konštrukcie

[15] STN EN 1995-1-2 Eurokód 5. Navrhovanie drevených konštrukcií. Časť 1-2: Všeobecné pravidlá. Navrhovanie konštrukcií na účinky požiaru

[16] STN EN 13501-2:2024 Klasifikácia požiarnych charakteristík stavebných výrobkov a prvkov stavieb. Časť 2: Klasifikácia využívajúca údaje zo skúšok požiarnej odolnosti a/alebo dymotesnosti (okrem ventilačných zariadení) [17] Osvald, A. a kol. 2009. Hodnotenie materiálov a konštrukcií pre potreby protipožiarnej ochrany Zvolen: Technická univerzita vo Zvolene, 2009, 335 s. ISBN 978-80-228-2039-4

[18] STN EN 13501-1:2019 Klasifikácia požiarnych charakteristík stavebných výrobkov a prvkov stavieb Časť 1: Klasifikácia využívajúca údaje zo skúšok reakcie na oheň

[19] STN EN 13501-5:2018 Klasifikácia požiarnych charakteristík stavebných výrobkov a prvkov stavieb. Časť 5: Klasifikácia využívajúca údaje zo skúšok striech namáhaných vonkajším ohňom

[20] Mózer, V. 2015. Základy požiarnej bezpečnosti stavieb. I. vydanie. Žilina: EDIS, 2015. 181 s. ISBN 978-80-5541084-5

[21] Vyhláška MV SR č. 96/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú zásady protipožiarnej bezpečnosti pri manipulácii a skladovaní horľavých kvapalín, ťažkých vykurovacích olejov a rastlinných a živočíšnych tukov a olejov, v zn. n. p. [22] Vyhláška MV SR č. 124/2000 Z. z., ktorou sa ustanovujú zásady požiarnej bezpečnosti pri činnostiach s horľavými plynmi a horenie podporujúcimi plynmi

[23] Vyhláška MV SR č. 478/2008 Z. z., o vlastnostiach, konkrétnych podmienkach prevádzkovania a zabezpečenia pravidelnej kontroly požiarneho uzáveru

[24] STN EN 1191:2013 Okná a dvere – odolnosť proti opakovanému otváraniu a zatváraniu – skúšobná metóda [25] Vyhláška MV SR č. 121/2002 Z. z. o požiarnej prevencii v zn. n. p.

[26] STN 92 0201-3:2000 Požiarna bezpečnosť stavieb. Spoločné ustanovenia. Časť 3: Únikové cesty a evakuácia osôb

[27] Posuňte sa do bezpečia – systém rýchlej evakuácie online. [cit. 2025-10-03]. Dostupné na internete: https://www.startupselfie.net/2018/12/06/slide-to-safety-rapid-evacuation-system/ [28] STN 92 0201-4:2000 Požiarna bezpečnosť stavieb. Spoločné ustanovenia. Časť 4: Odstupové vzdialenosti

[29] Dúbravská, K., Tereňová,Ľ., Špilák, D. 2024. Protipožiarna bezpečnosť stavieb. Zvolen: TU vo Zvolene, 2024. ISBN 978-80-228-3445-2

[30] Strigáčová, L. 2012. Nie je svetlík ako svetlík ATP Journal, júl 2012 ISSN 1336-233X online. [cit. 2025-1006]. Dostupné na internete: https://www.atpjournal.sk/budovy/rubriky/prehladove-clanky/nie-je-svetlik-akosvetlik.html?page_id=15404

[31] Zákon č. 241/2001 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zn. n. p.

[32] Zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže, v zn. n. p.

[33] Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, v zn. n. p.

[34] Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zn. n. p.

[35] Vyhláška MPSVR SR č. 508/2009 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia, v zn. n. p.

[36] Vyhláška MV SR č. 699/2004 Z. z. o zabezpečení stavieb vodou na hasenie požiarov, v zn. n. p.

[37] Vyhláška MV SR č. 347/2022 Z. z. o vlastnostiach a o podmienkach prevádzkovania, označovania a zabezpečenia pravidelnej kontroly hasiacich prístrojov

[38] Vyhláška MV SR č. 726/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú vlastnosti elektrickej požiarnej signalizácie, podmienky jej prevádzkovania a zabezpečenia jej pravidelnej kontroly

[39] Vyhláška MV SR č. 169/2006 Z. z. o konkrétnych vlastnostiach stabilného hasiaceho zariadenia a polostabilného hasiaceho zariadenia a o podmienkach ich prevádzkovania a zabezpečenia ich pravidelnej kontroly [40] Vyhláška MV SR č. 401/2007 Z. z. o technických podmienkach a požiadavkách na protipožiarnu bezpečnosť pri inštalácii a prevádzkovaní palivového spotrebiča, elektrotepelného spotrebiča a zariadenia ústredného vykurovania a pri výstavbe a používaní komína a dymovodu a o lehotách ich čistenia a vykonávania kontrol [41] Vyhláška MV SR č. 611/2006 Z. z. o hasičských jednotkách, v zn. n. p. [42] Projekt novej väznice v Rimavskej sobote online. [cit. 2025-11-05]. Dostupné na internete: https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/454257-projekt-novej-vaznice-v-rimavskej-sobote-za-58-milionov-mazelenu/ [43] Vyhláška MV SR č. 532/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie stavebnotechnických požiadaviek a technických podmienok zariadení civilnej ochrany [44] Vyhláška MŽP SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, v zn. n. p. [45] Vyhláška MŽP SR č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, v zn. n. p. [46] Výroba tlakovo-plynotesných dverí online. [cit. 2025-11-13]. Dostupné na internete: https://www.poziadavka.sk/ponuky/ponuka-123441/Vyroba-tlakovych-plynotesnych-dveri [47] Jediný funkčný vojenský kryt opravili nadšenci na Kysuciach online. [cit. 2025-11-13]. Dostupné na internete: https://my.sme.sk/kysuce/c/jediny-funkcny-vojensky-kryt-na-kysuciach-opravili-nadsenci-ochranil-by-len-zlomokludi

[48] Vybavenie úkrytov CO online. [cit. 2025-11-14]. Dostupné na internete: https://ochranne-stavby.sk/vybavenieukrytov-co/

[49] Filtračnoventilačné zariadenia v podzemných krytoch online. [cit. 2025-11-14]. Dostupné na internete: https://www.podzemne-kryty.sk/fvz-a-filtre/

[50] Jednoduché úkryty budované svojpomocne (metodická pomôcka) online. [cit. 2025-11-13]. Dostupné na internete: https://archiv.poprad.sk/download_file_f.php?id=66040

[51] TP 099:2022 Technické podmienky protipožiarnej bezpečnosti cestných tunelov. MDV SR, Sekcia cestnej dopravy a pozemných komunikácií.

[52] STN 92 0203:2013 Požiarna bezpečnosť stavieb. Trvalá dodávka elektrickej energie pri požiari

[53] STN 33 3240:1987 Elektrotechnické predpisy. Stanovište výkonových transformátorov

[54] STN 73 7505:1987 Kolektory a technické chodby pre združené trasy podzemných vedení

[55] STN EN 3-7:2008 Prenosné hasiace prístroje. Časť 7: Charakteristiky, požiadavky na vlastnosti a skúšobné metódy (Konsolidovaný text)

[56] Dialnice a tunely na Slovensku online [cit. 2025-11-17]. Dostupné na internete: https://dialnice.szm.com

[57] TP 115:2020 Osvetlenie cestných tunelov. MDV SR, Sekcia cestnej dopravy a pozemných komunikácií.

[58] TP 049:2018 Vetranie cestných tunelov. MDV SR, Sekcia cestnej dopravy a pozemných komunikácií.

[59] VL 5 - Tunely:2022 Vzorové listy stavieb pozemných komunikácií. MDV SR, Sekcia cestnej dopravy a pozemných komunikácií.

[60] Vyhláška MV SR č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zn. n. p.

[61] Vyhláška MV SR č. 29/2020, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zn. n. p.

[62] Viete správne vytvoriť záchranársku uličku ? online. [cit. 2025-11-20]. Dostupné na internete: https://www.sme.sk/auto/c/zachranarska-ulicka-je-povinna-ako-ju-vytvorit

[63] TP 041:2011 Analýza rizík pre slovenské cestné tunely. MDVRR SR, Sekcia cestnej dopravy a pozemných komunikácií.

[64] TP 080:2014 Bezpečnosť cestných tunelov – Bezpečnostná dokumentácia. MDVRR SR, Sekcia cestnej dopravy a pozemných komunikácií.

[65] Google Gemini. (19. november 2025). Odpoveď na otázku "hmlové SHZ v cestnom tuneli". [Osobná komunikácia].

[66] Stationary Extinguishing Systems online. [cit. 2025-11-20]. Dostupné na internete: https://bmtfireandrescue.com/en/products/stationary-extinguishing-systems/ [67] STN EN 54-22+A1:2020 Elektrická požiarna signalizácia. Časť 22: Resetovateľné tepelné hlásiče líniového typu

[68] STN EN 54-5:2019 Elektrická požiarna signalizácia. Časť 5: Tepelné hlásiče. Bodové tepelné hlásiče [69] How Linear Heat Detection Works online [cit. 2025-11-20]. Dostupné na internete: https://www.integratedsecurity.co.th/shop/specialdetector/alarmline-addressable-linear-heat-detector/ [70] Havriš, T., Havir, L., Babiak, M. 2011. Vetranie cestných tunelov. Prezentácia k problematike špecializovaných stavieb v študijnom programe Protipožiarna ochrana a bezpečnosť. Zvolen: TU vo Zvolene, 2011 [71] Vetranie tunela Sitina online. [cit. 2025-11-21]. Dostupné na internete: https://www.asb.sk/stavebnictvo/technicke-zariadenia-budov/vetranie-tunela-sitina

[72] Vyhláška MV SR č. 699/2004 Z. z. o zabezpečení stavieb vodou na hasenie požiarov, v zn. n. p. [73] STN 92 0400:2005 Požiarna bezpečnosť stavieb. Zásobovanie vodou na hasenie požiarov [74] Špilák, D. 2021. Protipožiarna bezpečnosť cestných tunelov. Zvolen: TU vo Zvolene, 2021. 79 s. ISBN 978-80228-3298-4

[75] STN 92 0202-1:1999 Požiarna bezpečnosť stavieb. Vybavovanie stavieb hasiacimi prístrojmi

[76] STN EN ISO 7010:2023 Grafické symboly. Bezpečnostné farby a bezpečnostné značky. Registrované bezpečnostné značky (ISO 7010: 2019, opravená verzia 2020-06)

[77] TP 093:2020 Centrálny riadiaci systém a vizualizácia – Tunely. [78] Vyhláška MV SR č. 30/2020 Z. z. o dopravnom značení, v zn. n. p.

[79] Bezpečnosť v tuneloch – údržba, značenie a jazda/NDS online. [cit. 2025-11-20]. Dostupné na internete: https://ndsas.sk/en/bezpecne-v-tuneli

[80] Prospekt-rinne-tunnel-monoblock-t275v-englisch-ACO-tiefbau.pdf online. [cit. 2025-11-20]. Dostupné na internete: https://www.aco.si/fileadmin/standard/aco_si/documents/prospekt-rinne-tunnel-monoblock-t275venglisch-ACO-tiefbau.pdf

[81] Google Gemini. (2025, November 27). Odpoveď na výzvu "Ako vyzerajú štrbinové odvodňovacie žľaby a požiarne U-uzávery na týchto odvodňovacích žľaboch v odvodňovacom systéme cestných tunelov ?". Generatívny model veľkého jazyka. https://gemini.google.com

[82] The flame trap for tunnel Safety – Siphon flame trap online. [cit. 2025-11-20]. Dostupné na internete: https://www.greenpipe.it/en/case-history/the-flame-trap-for-tunnel-safety/ [83] STN 33 2000-5-51 Elektrické inštalácie budov. Časť 5-51: Výber a stavba elektrických zariadení. Spoločné pravidlá

[84] TP 09:2008 Zariadenia, infraštruktúra a systémy technologického vybavenia pozemných komunikácií

[85] STN EN 60754-2:2015 Skúška plynov vznikajúcich pri horení materiálov z káblov. Časť 2: Stanovenie acidity (meraním pH) a konduktivity

[86] STN EN 13501-6+A1:2024 Klasifikácia požiarnych charakteristík stavebných výrobkov a prvkov stavieb. Časť 6: Klasifikácia silnoprúdových, riadiacich a komunikačných káblov využívajúca údaje zo skúšok reakcie na oheň

[87] STN 92 0205:2025 Správanie sa elektrických a komunikačných inštalácií v požiari. Zachovanie funkčnej odolnosti. Požiadavky, skúšky, klasifikácia a aplikácia výsledkov skúšok [88] Európska dohoda o cestnej preprave nebezpečných vecí (ADR): 2025 [89] Nariadenie vlády SR č. 344/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných požiadavkách na tunely v cestnej sieti [90] TP 041:2011 Analýza rizík pre slovenské cestné tunely [91] Nariadenie komisie (EÚ) č. 1303/2014 o technickej špecifikácii interoperability (TSI) týkajúcej sa bezpečnosti v železničných tuneloch železničného systému Európskej únie [92] Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/364 z 1. júla 2015 o klasifikácii reakcie stavebných výrobkov na oheň podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 [93] Smernica Rady 92/58/EHS z 24. júna 1992 o minimálnych požiadavkách na zaistenie bezpečnostných a/alebo zdravotných označení pri práci [94] Železničný tunel Turecký vrch online. [cit. 2025-12-02]. Dostupné na internete: https://www.baslerhofmann.sk/projekty/details/zeleznicny-tunel-turecky-vrch.html [95] Nižňan, J., Podolec, O. 2012. Turecký vrch – Tunel online. [cit. 2025-12-02]. Dostupné na internete: https://www.vlaky.net/trate/objekt/1428/tunel-turecky-vrch/ [96] Kušnír, J, Gramblička, M, Hasík, O. 2014 Železničný tunel Turecký vrch online. [cit. 2025-12-02]. Dostupné na internete: http://old.silnice-zeleznice.cz/clanek/zeleznicny-tunel-turecky-vrch/

[97] Výstavba tunela pod Tureckým vrchom, 2010 online [cit. 2025-12-02]. Dostupné na internete: https://zeleznicne.info/pda/pdaview.php?link=2010040009&PDAkatNazev=Trate [98] Plánované železničné tunely, 2014 online. [cit. 2025-12-03]. Dostupné na internete: https://www.asb.sk/stavebnictvo/planovane-zeleznicne-tunely

[99] STN 38 2156:1987 Káblové kanály, šachty, mosty a priestory [100] Strader – profesionálne inštalačné systémy – fotogaléria online. [cit. 2025-12-04]. Dostupné na internete: https://www.strader.sk/

[101] Protipožiarny káblový kanál online. [cit. 2025-12-04]. Dostupné na internete: https://essma.de/beta/wpcontent/uploads/2015/06/kabel11.png

[102] Electrical Cable Trays online [cit. 2025-12-04]. Dostupné na internete: https://www.indiamart.com/proddetail/electrical-cable-trays8997175473.html?srsltid=AfmBOoqwqYa2xbsruVJjhqm5-XQtSXKU5LBUi7EDFh2W4MHG2ZfUVtQL

[103] Electrical Cable Ladder online. [cit. 2025-12-04]. Dostupné na internete: https://www.freepik.com/premium-photo/electrical-cable-ladder-install-power-control-cable-from-outside-intoindustrial-building_41063627.htm

[104] Cable pulling in vertical shafts online. [cit. 2025-12-05]. Dostupné na internete: https://www.cableizer.com/blog/post/cable-pulling-vertical-shafts/ [105] Pinka, Z., Muráň, J. 2014. Stavby metra. Špecializované stavby. Prezentácia k problematike špecializovaných stavieb v študijnom programe Protipožiarna ochrana a bezpečnosť. Zvolen: TU vo Zvolene, 2011. [106] STN EN 1838:2025 Svetlo a osvetlenie. Núdzové osvetlenie

[107] Zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zn. n. p. [108] Zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, v zn. n. p. [109] Fire resistant cables – Ukrpozhcabel online. [cit. 2025-12-05]. Dostupné na internete: https://ukrpozhcable.com/en [110] Weinzettl, M. 2009 Systémy pasívnej protipožiarnej ochrany – káblové rozvody TZB Haustechnik 2009 online. [cit. 2025-12-05]. Dostupné na internete: https://www.asb.sk/stavebnictvo/technicke-zariadeniabudov/systemy-pasivnej-protipoziarnej-ochrany-stavby-kablove-rozvody [111] STN EN 60332-3-22:2019 Skúšky elektrických a optovláknových káblov v podmienkach horenia. Časť 322: Skúška vertikálne šíreným plameňom na vertikálne uložených vodičoch alebo kábloch vo zväzkoch. Kategória A (Norma na priame používanie ako STN).

[112] HBT Brandschutz. Kombisystem Isilastik B5 – Kabel & Kombischott online. [cit. 2025-12-06]. Dostupné na internete: https://hbt-brandschutz.de/isilastik-kabelschott-ei90-ei120/ [113] Utesnenie káblových prechodov a káblových žľabov online. [cit. 2025-12-06]. Dostupné na internete: https://www.hilti.ch/content/hilti/E3/CH/fr/ingenierie/centre-expertise-technique/fire-protection/applications-typessolutions-coupe-feu/calfeutrement-traversees-chemins-cables.html

[114] SHKProfi online-portal. Protipožiarna ochrana pre inštalatérov online. [cit. 2025-12-06]. Dostupné na internete: https://www.shk-profi.de/artikel/shk_Zusatzgeschaeft-1487967.html [115] Zákon č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení niektorých zákonov [116] Zákon č. 261/2002 Z. z. Zákon o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zn. n. p.

[117] Zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon), v zn. n. p. [118] Zákon č. 58/2014 Z. z. o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zn. n .p. [119] Zákon č. 51/1988 Zb o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe, v zn. n. p. [120] Zákon č. 58/1988 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov [121] Boris, D. 2025 Banské stavby Špecializované stavby. Prezentácia k problematike špecializovaných stavieb v študijnom programe Protipožiarna ochrana a bezpečnosť. Zvolen: TU vo Zvolene, 2025 [122] Vyhláška Slovenského banského úradu č. 21/1989 Zb. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom v podzemí [123] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/34/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa zariadení a ochranných systémov určených na použitie v potenciálne výbušnej atmosfére (prepracované znenie). [124] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/92/ES zo 16. decembra 1999 o minimálnych požiadavkách na zlepšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov potenciálne ohrozených výbušnou atmosférou (pätnásta samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS)

[125] Google Gemini. (2025, December 29). Odpoveď na výzvu "Riziko samovznietenia v uhoľných baniach". Generatívny model veľkého jazyka. https://gemini.google.com [126] Google Gemini. (2025, December 29). Odpoveď na výzvu "Systém vetrania banských stavieb, teda hlbinných baní". Generatívny model veľkého jazyka. https://gemini.google.com [127] Engineered solutions from the experts – Gallery online. [cit. 2025-12-29]. Dostupné na internete: https://centexfp.com/engineered-solutions/fire-suppression-2/ [128] Herbert, Herrera, J. 2024. Mine Ventilation. Universidad Politécnicac de Madrid: Mining & Raw Materials – MBA online: [cit. 2025-12-29]. Dostupné na internete: https://oa.upm.es/80573/3/EOIAMINER_MineVentilationSeminar-2024_%20R1-20240301.pdf

[129] ZITRON Case Study: The CSA Mine in Australia online: [cit. 2025-12-29]. Dostupné na internete: https://zitron.com/ventilation/ventilation-systems-for-the-mining-industry/ [130] Majer, M., Zupka, M. 2025. Banské stavby. Špecializované stavby. Prezentácia k problematike špecializovaných stavieb v študijnom programe Protipožiarna ochrana a bezpečnosť. Zvolen: TU vo Zvolene, 2025. [131] Becker Mining South Africa has developed a total belt management system package in mining constructions online. [cit. 2025-12-29]. Dostupné na internete: https://bulkhandlingtoday.co.za/2023/10/23/beltmanagement-package/ [132] Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 61/1974 Zb. o Zmluve o nešírení jadrových zbraní [133] Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 62/1974 Zb. o Zmluve o zákaze umiestňovania jadrových zbraní a iných zbraní hromadného ničenia na dne morí a oceánov a v jeho podzemí

[134] Benedik, V. 2011 Stavby jadrových zariadení Špecializované stavby. Prezentácia k problematike špecializovaných stavieb v študijnom programe Protipožiarna ochrana a bezpečnosť. Zvolen: TU vo Zvolene, 2011. [135] Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu. Nariadenie Komisie (Euratom) č. 302/2005 z 8. februára 2005 o uplatňovaní systému záruk Euratomu (Ú. v. EÚ L 54, 28. 2. 2005).

[136] Nariadenie Rady (ES) č. 428/2009 z 5. mája 2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozu, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 134, 29. 5. 2009).

[137] Zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zn. n. p.

[138] Zákon č. 363/2021 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

[139] Príručka na ochranu obyvateľstva-EMO online. [cit. 2025-12-29]. Dostupné na internete: https://orovnica.eu/wp-content/uploads/2017/08/Pr%C3%ADru%C4%8Dka-na-ochranu-obyvate%C4%BEstvaEMO.pdf

[140] Ochranné pásma AE Bohunice. Príručka na ochranu obyvateľstva online. [cit. 2025-12-29]. Dostupné na internete: https://www.spacince.sk/download_file_f.php?id=1123050

[141] Vyhláška Úradu jadrového dozoru SR č. 430/2011 Z. z. o požiadavkách na jadrovú bezpečnosť, v zn. n. p. [142] BN 2/2020: Požiadavky na zabezpečovanie ochrany pred požiarmi a protipožiarnej bezpečnosti jadrových zariadení z hľadiska jadrovej bezpečnosti (4. vydanie – revidované a doplnené)

[143] NTERNATIONAL ATOMIC ENERGY AGENCY, Safety of Nuclear Power Plants: Design. IAEA Safety Standards Series No. SSR-2/1 (Rev. 1), Vienna: IAEA, 2016, p. 53-54. [zobrazené 06. 11. 2019]. ISBN 978-92-0-109315-8. ISSN 1020-525X. Dostupné na internete: https://www.iaea.org/ publications/10885/safety-of-nuclear-power-plantsdesign

[144] INTERNATIONAL ATOMIC ENERGY AGENCY, Safety of Nuclear Power Plants: Commissioning and Operation. IAEA Safety Standards Series No. SSR-2/2 (Rev. 1), Vienna: IAEA, 2016, p. 25-26. [zobrazené 06. 11. 2019]. ISBN 978–92–0–109415–5. ISSN 1020–525X. Dostupné na internete: https://www.iaea.org/publications/10886/ safety-of-nuclear-power-plants-commissioning-and-operation [145] INTERNATIONAL ATOMIC ENERGY AGENCY, Protection Against Internal Fires and Explosions in the Design of Nuclear Power Plants. IAEA Safety Standards Series No. NS-G-1.7, Vienna: IAEA, 2004, p. 73. [zobrazené 06. 11. 2019]. ISBN 92–0–103304–4. ISSN 1020–525X. Dostupné na internete: https://www.iaea.org/ publications/6968/protection-against-internal-fires-and-explosions-in-the-design-of-nuclear-power-plants [146] INTERNATIONAL ATOMIC ENERGY AGENCY, Fire Safety in the Operation of Nuclear Power Plants. IAEA Safety Standards Series No. NS-G-2.1, Vienna: IAEA, 2000, p. 43. [zobrazené 06. 11. 2019]. ISBN 92–0–100900–3. ISSN 1020–525X. Dostupné na internete: https://www.iaea.org/publications/6018/fire-safety-in-the-operation-ofnuclear-power-plants

[147] NUCLEAR POOLS, Fire Protection of Nuclear Power Plants, Issued in 2015 on behalf of the Nuclear Pools’ Forum, 5th edition, International Guidelines, 2015, p. 55. [zobrazené 06. 11. 2019]. Dostupné na internete: https://www.nuclearpools.com/pages/ dlfilebytag/NF-24351-3EC26ADE03B57151623449523C8E9B04

[148] Lauko, Ľ. 2016. Stavby jadrových zariadení. Špecializované stavby. Prezentácia k problematike špecializovaných stavieb v študijnom programe Protipožiarna ochrana a bezpečnosť. Zvolen: TU vo Zvolene, 2016. [149] Google Gemini. (2025, December 29). Odpoveď na výzvu "Kde sú v JE umiestnené prevádzkové nádrže turbínového oleja a aké protipožiarne systémy sú vhodné ?". Generatívny model veľkého jazyka. https://gemini.google.com

[150] Galéria médií Slovenských elektrární. Mochovce 3 a 4 - SEAS - Slovenské elektrárne, a. s. online. [cit. 2025-12-29]. Dostupné na internete: https://www.seas.sk/galeria-medii/mochovce-3-a-4/ [151] Google Gemini. (2025, December 29). Odpoveď na výzvu "Čo je AKOBOJE ?". Generatívny model veľkého jazyka. https://gemini.google.com

[152] INTERNATIONAL ATOMIC ENERGY AGENCY, Preparation of Fire Hazard Analyses for Nuclear Power Plants. Safety Reports Series No. 8, Vienna: IAEA, 1998, p. 76. [zobrazené 06. 11. 2019]. ISBN 92-0-102798-2. ISSN 10206450. Dostupné na internete: https://www.iaea.org/publications/5141/preparation-of-fire-hazard-analyses-fornuclear-power-plants

[153] Vyhláška Úradu jadrového dozoru SR č. 58/2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o rozsahu, obsahu a spôsobe vyhotovovania dokumentácie jadrových zariadení potrebnej k jednotlivým rozhodnutiam, v zn. n. p.

[154] Mapa metra Praha: Časopis Ekonom 2026 online. [cit. 2025-12-29]. Dostupné na internete: https://ekonom.cz/c1-66270820-praha-slavi-30-let-metra-d-ale-jen-na-papire-a-bez-penez [155] Smernica generálneho riaditeľa č. 25/2006: Zásady požiarnej ochrany pre projektovanie a výstavbu Pražského metra

[156] Zákon č. 266/1994 Sb., o dráhách [157] Vyhláška Ministerstva dopravy č. 177/1995 Sb., kterou se vydává stavební a technický řád drah [158] Směrnice 22-2012-01:2016 Zásady požární ochrany pro projektování a výstavbu pražského metra [159] Směrnice 5-2013-03:2017 Schvalování technických zařízení, výrobků, systémů a technických předpisů pro použití v Pražském metru

[160] ČSN 33 2000-5-51 ED.3+Z1+Z2 (332000):2022 Elektrické instalace nízkého napětí - Část 5-51: Výběr a stavba elektrických zařízení - Obecné předpisy

[161] ČSN 73 0810 (730810): 2016 Požární bezpečnost staveb - Společná ustanovení [162] ČSN EN 13501-1 (730860):2019 Požární klasifikace stavebních výrobků a konstrukcí staveb - Část 1: Klasifikace podle výsledků zkoušek reakce na oheň [163] Falťan, R., Majer, Š. 2009. Metro Praha Špecializované stavby. Prezentácia k problematike špecializovaných stavieb v študijnom programe Protipožiarna ochrana a bezpečnosť. Zvolen: TU vo Zvolene, 2009 [164] ČSN 73 0873 (730873):2003 Požární bezpečnost staveb - Zásobování požární vodou [165] Stenové požiarne uzávery. Ventilatory.net online. [cit. 2025-12-29]. Dostupné na internete: https://sk.ventilatory.net/fdml-1000-400-50.html?srsltid=AfmBOooDmiKfM_ZyBr-3bhZuA5eaFqjObde8z9wAiLxHEJcSOS3Zbs8 [166] Neofunkcionalismus i sorela. Příběh Smíchovského nádraží s výrazným výdechem metra | EARCH.cz online. [cit. 2025-12-29]. Dostupné na internete: https://www.earch.cz/architektura/clanek/neofunkcionalismus-isorela-pribeh-smichovskeho-nadrazi-s-vyraznym-vydechem-metra [167] Metro V.A: traťový tunel u stanice Motol (foto archiv HOCHTIEF CZ a.s.) online. [cit. 2025-12-29]. Dostupné na internete: https://jakubkarlicek.cz/metro-v-a-tratove-tunely/ [168] Google Gemini. (2025, December 30). Odpoveď na výzvu "Informácie o novej trase D Pražského metra a o nástupištných stenách, ktoré budú trase D inštalované ?". Generatívny model veľkého jazyka. https://gemini.google.com [169] Platform screen doors online. [cit. 2025-12-29]. Dostupné na internete: https://en.wikipedia.org/wiki/Platform_screen_doors#/media/File:Chennai_Underground_metrostation_with_India's _first_Platform_Screen_Doors.jpg [170] Štefčík, J , Kostelný, P. 2025. Cestné tunely a ich vybavenie Špecializované stavby. Prezentácia k problematike špecializovaných stavieb v študijnom programe Protipožiarna ochrana a bezpečnosť. Zvolen: TU vo Zvolene, 2025