1972 – 1982

Milan Saniga – Juraj Veselovský

Rozvoj VŠLD intenzívne pokračoval aj v tomto období. Zmenila sa aj štruktúra učiteľov. V roku 1974 pracovalo na VŠLD

17 profesorov, 28 docentov a 124 asistentov a odborných asistentov. V roku 1980 sa počet profesorov zvýšil o 2, docentov o 15, asistentov a odborných asistentov o 15. Toto obdobie bolo poznačené významným rozvojom zameraným na podstatné zlepšenie podmienok na štúdium študentom a prostredie pre vedu a pedagogický proces učiteľom.

V rokoch 1972 – 1982 boli akademickými funkcionármi VŠLD:

Rektor akademik prof. Ing. Adolf Priesol, DrSc. (1971 – 1990)

Prorektor pre výchovno-vzdelávaciu činnosť: prof. Ing. Ladislav Šebík, CSc. (1972 – 1982)

Prorektori pre výchovno-vzdelávaciu činnosť: prof. Ing. Martin Sivák, CSc. (1972 – 1980) doc. Ing. Pavel Petrík, CSc. (1980 – 1982)

Prorektori pre vedeckovýskumnú činnosť: prof. Ing. Jozef Palovič, DrSc. (1972 – 1980) prof. Ing. Štefan Šmelko, DrSc. (1980 – 1982)

Prorektori pre investičnú výstavbu: prof. Ing. Štefan Makovník (1972 – 1976) doc. Ing. Jozef Marko, CSc. (1976 –1980)

Prorektor pre rozvoj: doc. Ing. Jozef Marko, CSc. (1980 – 1982)

Študentský život a aktivity študentov v tomto období pulzovali hlavne v budove na ulici Ľ. Štúra. Bloky A, B, C slúžili ako študentský domov. Menza s javiskom okrem stravovania bola centrom pre veľké študentské a kultúrne podujatia a štvrtý blok D bol pridelený katedrám Drevárskej fakulty. V tomto období bola daná do užívania aj nová montovaná budova s názvom Študentský internát C-120 za budovou terajšej univerzity. Kapacita internátov nestačila na ubytovanie všetkých študentov, preto tretina študentov bývala na privátoch, hlavne vo Zvolene.

Medzi obľúbené záujmové aktivity študentov patrilo účinkovanie vo folklórnom súbore Poľana, v jeho tanečnej, hudobnej a speváckej zložke. V r. 1976 schválilo Kolégium rektora VŠLD Štatút folklórneho súboru Poľana, vyriešili sa právne vzťahy medzi zriaďovateľom – Rektorátom VŠLD a súborom. Vedenie školy tak vytváralo optimálne materiálne i finančné podmienky na činnosť súboru Poľana. Kontinuitu práce v tomto kolektíve nadšencov zaručovali skúsení členovia vedenia súboru Ján Račko, Marta Almássyová a riaditeľ Emil Senko. Veľkým prínosom pre súbor bolo keď sa vedenia mužskej speváckej skupiny ujal vynikajúci interpret ľudových piesní prof. Milan Križo.

V roku 1972 súbor nacvičil program, s ktorým sa popri vystúpeniach v škole, meste a okrese zúčastnil aj na krajskom kole Súťaže ľudovej umeleckej tvorivosti v Martine, kde získal čestné uznanie za programový blok a niekoľko ocenení za spev a hru na fujare. V tom istom roku na celoslovenskej súťaži vysokoškolských folklórnych súborov Akademická Nitra získala mužská spevácka skupina cenu za najlepší spevácky prejav. Súbor sa zúčastňoval aj na folklórnych festivaloch vo Východnej, Heľpe a Detve. V roku 1974 získal v súťaži vysokoškolských folklórnych súborov Akademický

Zvolen druhé miesto. O rok neskôr sa súbor zúčastnil na zahraničných festivaloch v Poľsku a Bulharsku.

Z ďalších rokov treba spomenúť vystupovanie v československej televízii roku 1977. V roku

1978 sa súbor stal víťazom celoslovenskej súťaže vysokoškolských súborov Akademický Zvolen. Spestrením bola účasť na celoštátnej spartakiáde v Prahe roku 1980. Na kvalitatívnych prehrávkach folklórnych súborov v Žiari nad Hronom roku fakulty boli krúžky: sokoliarsky, kynologický a poľovnícky s aktívnou účasťou v poľovnom združení lesov Školského lesného podniku VŠLD. Medzi študentmi Drevárskej fakulty sa osobitnej obľube tešil intarzný krúžok. Študentom sa otvorili možnosti technologickej finalizácie svojich výtvarných výstupov, ktoré tvorili väčšinou individuálne na internátnych izbách. V stolárskej dielni mali vyhradené hodiny počas ktorých si mohli intarzie zalisovať na podklad, formátovať a povrchovo upraviť. Svoje diela väčšinou prezentovali v umeleckej sekcii študentskej vedeckej a odbornej činnosti (ŠVOČ).

1981 sa súbor Poľana predstavil celovečerným programom. Bol zatriedený do kategórie B, čo ho oprávňovalo reprezentovať náš folklór i v zahraničí.

Množstvo študentov bolo aktívnych aj v rámci Telovýchovnej jednoty (TJ) Slávia. Mali možnosť vybrať si oddiel basketbalový, volejbalový, kanoistický, horolezecký, oddiel zjazdového a bežeckého lyžovania, orientačného behu, modernej gymnastiky, kulturistiky a oddiel karate. Študenti z týchto oddielov sa zúčastňovali aj vysokoškolských univerziád.

Aktívna bola aj mimoškolská činnosť študentov vo Vysokoškolskom klube (VK). Bol umiestený v krásnych útulných priestoroch Zvolenského zámku, kde sa konali predovšetkým stretnutia a besedy s významnými umelcami z celého Československa.

Filmový klub – ďalšia profesionálna aktivita študentov, ktorá sa tešila veľkému záujmu.

Jeho vedenie malo veľký cit pri výbere filmov známych svetových režisérov. Svojou výtvarnou formou zaujali plagáty filmového klubu od študenta Neklana Hájka, budúceho českého dizajnéra nábytku.

Hudobné pozadie pri štúdiu študentom oboch fakúlt zabezpečovalo vysielanie internátneho rozhlasu v Študentskom domove Ľ. Štúra. Jeho iniciátormi v roku 1968 bola trojica: technik

K. Havlíček a redaktori P. Bulák a J. Podola. Po roku

1970 k nim pribudol hlásateľ S. Homola. Na každej internátnej izbe bol „rozhlas po drôte“, kde sa študenti denne mohli dozvedieť najnovšie správy, odkazy i venovania a počúvať relácie ako INRO hitparáda.

Študentský život počas roka zahŕňal aj vážnejšie aktivity. Významnou bola študentská vedecká a odborná činnosť (ŠVOČ). Aktívni študenti, ktorí pracovali na katedrách ako pomocné vedecké sily (PVS), sa spolupodieľali na tvorbe pomôcok v pedagogickom procese, na spracovávaní dátových súborov terénnych meraní z rôznych vedeckých problematík pracovníkov katedier atď.

Za prácu ako PVS dostávali študenti finančnú odmenu. Zároveň získané poznatky zhmotnili vo svojej študentskej vedeckej práci, ktorú prezentovali pred koncom letného semestra na študentskej vedeckej konferencii. Na konferencii mali možnosť postúpiť so svojou vedeckou prácou až do celoštátneho kola, ktoré sa cyklicky uskutočňovalo na Vysokej škole zemědělskej v Brne, Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre a na VŠLD vo Zvolene.

Počas štúdia mohli študenti získať sociálne štipendium, prospechové štipendium a ak sa študentka počas štúdia stala matkou, mohla získať rodičovské štipendium.

Jednou zo základných činností na VŠLD bola vedeckovýskumná činnosť. Dlhodobý výskumný program VŠLD bol zameraný najmä na biologické, technické a ekonomické problémy lesného hospodárstva Slovenska. V drevárskom segmente to bolo zameranie na komplexné využívanie drevnej suroviny a jej spracovanie. V tomto období bolo do výskumu zapojených až 124 učiteľov a 72, resp. 83 pracovníkov výskumu. Na oboch fakultách pracovali vedeckovýskumné ústavy, lesnícky a drevársky. Dosiahnuté výsledky, hlavne aplikovaného výskumu, boli využité v praxi lesného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu najmä formou nových metodík, pracovných postupov, technológií a noriem.

Lesnícka fakulta

V rámci Vedeckovýskumného ústavu lesníckeho (VVÚL), kde do roku 1980 bol riaditeľom prof. Ing. Štefan Šmelko, DrSc., bolo v roku 1982 zamestnaných 43 pracovníkov. Od roku 1980 bol riaditeľom doc. Ing. Elemír Gogola, CSc.

Vedenie fakulty: dekanom fakulty bol prof. Ing. Jozef Porubiak CSc., prodekani pre výchovno-vzdelávaciu činnosť boli doc. Ing. Elemír Gogola, CSc., v rokoch

1972 – 1975 a doc. Ing. Jozef Réh, CSc., v rokoch

1975 – 1982. Prodekanom pre pedagogickú prácu v celom hodnotenom období bol doc. Ing. Klement

Hubač, CSc. Prodekanmi pre vedeckovýskumnú činnosť boli prof. Dr. Ing. Eugen Rónay, DrSc, a doc. Ing. Jozef Kodrík, CSc. v rokoch 1976 – 1982. Štúdium na Lesníckej fakulte bolo v tomto období 5-ročné. V roku 1980 prešlo štúdium lesného inžinierstva reorganizáciou na štúdium 4-ročné. Za dekádu rokov 1972 – 1982 ukončilo štúdium 1 075 absolventov.

V hodnotenom období zaznamenala fakulta významný rozvoj. V roku 1970 vzdelávalo na LF 63 učiteľov z toho 38 profesorov a docentov. Za obdobie 10 rokov počet učiteľov vzrástol na 67 a počet profesorov a docentov na 48.

Katedry lesníckej fakulty

V roku 1972 bolo na Lesníckej fakulte už 11 katedier: Katedra pedológie a geológie, Katedra botaniky a fytocenológie, Katedra dendrológie a krajinárstva, Katedra zoológie a ochrany lesov, Katedra geodézie a fotogrametrie, Katedra pestovania lesov, Katedra hospodárskej úpravy lesov, Katedra ekonomiky lesného hospodárstva, Katedra lesnej ťažby a mechanizácie, Katedra lesných stavieb a Katedra telesnej výchovy.

V roku 1981 sa počet katedier znížil na 8 v dôsledku zlučovania katedier príbuzného zamerania do tzv. veľkých katedier:

Katedra prírodného prostredia, Katedra pestovania lesa, Katedra krajinárstva a ochrany lesa, Katedra lesnej ťažby a mechanizácie, Katedra lesných stavieb a dopravníctva, Katedra hospodárskej úpravy lesov a geodézie, Katedra ekonomiky a riadenia lesného hospodárstva a Katedra telesnej výchovy.

Katedra pedológie a geológie

Katedra s týmto názvom vykonávala svoju pedagogickú a vedeckú činnosť v období rokov 1972 – 1981. Vedúcim katedry bol prof. Ing. Rudolf Šály, DrSc. Učitelia katedry zabezpečovali výučbu predmetov: geológia (doc. RNDr. Jaromil Húsenica), bioklimatológia (doc. Ing. Matej Petrík, CSc.) a pedológia s mikrobiológiou (prof. Ing. Rudolf Šály, DrSc.).

Katedra botaniky

a fytocenológie

Ako samostatná katedra Lesníckej fakulty vykonávala svoju činnosť po príchode do Zvolena v rokoch 1952 – 1981. Vedúcim katedry bol doc. Dr. Ing. Dušan Randuška. Učitelia katedry zabezpečovali výučbu predmetov: všeobecná botanika (doc. RNDr. Vladimír Jamrich), špeciálna botanika (doc. Ing. Milan Križo, CSc.), fytocenológia a lesnícka typológia (doc. Dr. Ing. Dušan Randuška).

V roku 1981 došlo k integrácii katedier.

Zlúčením Katedry botaniky a fytocenológie s Katedrou pedológie a geológie vznikla Katedra prírodného prostredia.

Učebné disciplíny, ktoré odborne zabezpečovala katedra, patrili do teoretického základu lesníckeho štúdia.

Katedra v tomto období venovala veľkú pozornosť vydávaniu študijnej literatúry. V tematickej oblasti vyšla napr. kniha prof. Šályho „Pôda – základ lesnej produkcie“. Vo vedeckovýskumnej oblasti sa kolektív pracovníkov katedry orientoval na teoretické problémy pôdoznalectva, bioklimatológie, kvartérnej geológie a petrografie. Významnou oblasťou výskumu v tomto období boli otázky genézy a klasifikácie pôd, ílovej mineralógie, mikromorfológie pôd, minerálnej sily hornín, vodného režimu a premŕzania pôd. Katedra bola aktívna na medzinárodnom poli. V roku 1973 bola spoluorganizátorom III. československej pôdoznaleckej konferencie a klimatickej konferencie v roku 1980. V roku 1982 organizovala 9. medzinárodnú konferenciu o íloch a v roku 1980 bola hlavným organizátorom III. zjazdu Slovenskej botanickej spoločnosti. Členovia katedry boli členmi vedeckých rád a komisií na VÚPVR v Bratislave a Prahe, Výskumnom ústave lesného hospodárstva vo Zvolene, na LF VŠZ Brno a Výskumnom ústave lesníctva v Kostelci nad Černými lesy. Významný bol odborný patronát katedry pri prieskume prírodných pomerov lesov Slovenska, ktorý vykonávali špecialisti Ústavu pre hospodársku úpravu lesov vo Zvolene. V rámci spolupráce so zahraničnými inštitúciami katedra mala veľmi dobré kontakty hlavne s oddelením stanovišťa a pedológie v lesníckej sekcii v Tharandte TU v Drážďanoch a s katedrami pedológie a pestovania lesov na AR v Poznani a Krakove. Prof. Ing. Rudolf Šály, DrSc., bol od roku 1974 vedúcim skupiny pre lesné pôdy Medzinárodnej pedologickej spoločnosti.

Katedra pestovania lesa

Vedúcim katedry do roku 1975 bol prof. Ing. Hubert Bezačinský a od tohto obdobia do roku 1991 prof. Ing. Štefan Korpeľ, DrSc. Katedra patrila medzi profilové v rámci lesníckej fakulty, po pričlenení predmetu dendrológie v roku 1975 katedra zabezpečovala nasledujúce predmety: dendrológia (prof. Ing. Jozef Pagan, CSc.), zakladanie lesov (doc. Ing. Eduard Červenka, doc. Ing. Ľubica Šmelková, CSc,), pestovanie lesa (prof. Ing. Štefan Korpeľ, DrSc.), šľachtenie lesných drevín (Ing. Ladislav Paule, CSc.), pestovanie účelových lesov (doc. Ing. Jozef Réh, CSc.), voliteľný predmet pestovná analytika (prof. Ing. Štefan Korpeľ, DrSc.).

Za hodnotené obdobie katedra riešila 5 úloh štátneho základného výskumu a dve fakultné úlohy so 14 čiastkovými úlohami. Tematické oblasti boli orientované na otázky produkcie a využívania semien lesných drevín, výchovy lesných porastov vo fáze mladín až tenkých kmeňovín, prirodzenej obnovy porastov, štruktúry a vývoja prírodných lesov a lesov osobitného významu. Predmetom výskumu boli všetky hlavné dreviny ako buk, dub, hrab, smrek, jedľa, borovica a smrekovec. V spolupráci s VÚLH vo Zvolene 6 pracovníci katedry sa podieľali na riešení dvoch úloh štátneho rozvoja. Išlo o výchovu porastov a pestovanie sadbového materiálu. V rámci medzinárodnej spolupráce sa podieľali na riešení troch úloh IUFRO v spolupráci s lesníckymi organizáciami z Maďarska a Poľska. Významná činnosť katedry bola aj v problematike tvorby praktických demonštračných objektov pre praktické cvičenia študentov ale aj pre pracovníkov lesníckej praxe. Ako autori sa pracovníci katedry podieľali na vypracovaní celoštátnych, celoslovenských a oblastných smerníc pre pestovnú činnosť – pre obnovu porastov, prevody výmladkových lesov, výchovu lesných porastov, obhospodarovanie porastov s prímesou jedle, koncepcie pre obhospodarovanie lesov TANAP-u, uznávanie lesných porastov a postupov pre ochranu lesných rezervácií. Ako členovia vedeckých rád a odborných komisií sa podieľali na príprave všetkých závažnejších dokumentov, rozborov a návrhov v oblasti pestovania lesa na Slovensku.

Katedra krajinárstva a ochrany lesa

V roku 1974 sa z Katedry zoológie a ochrany lesa spolu s časťou Katedry dendrológie a krajinárstva vytvorila Katedra krajinárstva a ochrany lesa. Vedúcim katedry bol prof. Ing. Miloslav Stolina, DrSc. Katedra zabezpečovala pedagogický proces v predmetoch: zoológia a entomológia (prof. Ing. Jozef Sládek, CSc., a doc. Ing. Elemír Gogola, CSc.), poľovníctvo (Ing. Ludovít Bancík, Ing. Peter Garaj, CSc.), ochrana lesa a fytopatológia (prof. Ing. Miroslav Stolina, DrSc., a doc. Ing. Jozef Kodrík, CSc.), ochrana a tvorba krajiny (prof. Ing. Miroslav Stolina, DrSc.), ochrana prírody (prof. Ing. Jozef Sládek, CSc.), deteriorizácia a rekultivácia krajiny (prof. Ing. Miroslav Stolina, DrSc.).

V oblasti vedeckovýskumnej bola katedra koordinačným pracoviskom dvoch hlavných úloh štátneho plánu základného výskumu: „Výskum najdôležitejších škodlivých činiteľov vo vzťahu k lesným drevinám a lesnému prostrediu“ a „Ekologické základy ochrany a tvorby krajiny“.

Výsledky riešenia týchto úloh prispeli k riešeniu kauzality poškodzovania lesa prírodnými škodlivými činiteľmi ako základu pre ochranársku prognózu, plánovanie a cieľavedomú ochranu lesa a pre potreby hospodárskej úpravy lesov. Katedra v tomto období riešila rezortnú úlohu ministerstva školstva s témou. „Výskum výchovy k starostlivosti o životné prostredie“.

Ďalšiu vedeckovýskumnú a odbornú činnosť vyvíjali pracovníci v rámci spoločností SAV (Slovenskej zoologickej spoločnosti, Slovenskej entomologickej spoločnosti, Slovenskej spoločnosti pre poľnohospodárske, lesnícke, potravinárske a veterinárne vedy a Slovenskej geografickej spoločnosti).

Katedra lesnej ťažby a mechanizácie

Katedra vznikla v roku 1970 zlúčením

Katedry lesnej ťažby a dopravníctva a Katedry lesníckej mechanizácie. Vedúcim katedry bol prof. Dr. Ing. Eugen Rónay, DrSc. Katedra zabezpečovala v pedagogickom procese predmety: technologický kurz (prof. Dr. Ing. Eugen Rónay, DrSc.), ergonómia a bezpečnosť pri práci (prof. Dr. Ing. Eugen Rónay, DrSc.), základy strojárstva (Ing. Milan Danko, CSc.), lesnícke mechanizačné prostriedky (prof. Ing. Rudolf Jandel), lesná ťažba (prof. Dr. Ing. Eugen Rónay, DrSc.), prevádzková spoľahlivosť strojov (Ing. Milan Danko, CSc.), organizácia údržby lesnej techniky (Ing. Milan Danko, CSc.), komplexné využitie biomasy (Ing. Tibor Lukáč, CSc.).

Okrem toho katedra organizovala a zabezpečovala postgraduálne štúdium špecializácie „technika a technológia ťažbového výrobného procesu“. Vo výskume sa katedra zamerala na riešenie technických, technologických, prevádzkovo-organizačných a ekonomických problémov racionálnej výroby a dopravy dreva. Riešila tiež analýzu pracovných úrazov, účelové sústavy strojov v lesnom hospodárstve. V rámci RVHP v spolupráci s Fínskom katedra riešila problematiku prípustnej koncentrácie a intenzity ťažby dreva pri rúbaňovom a výberkovom hospodárskom spôsobe. Súčasťou tohto výskumu bola aj problematika výskumu ergonomických problémov v ťažbovej činnosti pri použití motorových zariadení a približovacích prostriedkov. Katedra bola silne zaangažovaná do spolupráce s výrobcom lesných strojov ZŤS, n. p., Martin a štátnymi lesmi Slovenská Ľupča. Išlo hlavne o algoritmizáciu pracovných procesov lesných strojov ZŤS, n. p., Martin, prevádzkových podmienok v procese ťažby dreva a riešenie ukazovateľa spoľahlivosti a diagnostikovania rozhodujúcich uzlov lesných ťažbových strojov v prevádzke. Katedra bola usporiadateľom IX. medzinárodného sympózia „Vedecko-technický rozvoj a technológie v ťažbovo-výrobnom a dopravnom procese“.

Katedra lesných stavieb a dopravníctva

Katedra pred priradením predmetu dopravy dreva niesla názov Katedra lesníckych stavieb. Na jeseň v roku 1981v snahe integrovať pracoviská boli na katedru pričlenení traja pracovníci a predmet lesné dopravníctvo. Katedra bola premenovaná na Katedru lesníckych stavieb a dopravníctva. Vedúcim katedry bol prof. Ing. Štefan Makovník. Katedra zabezpečovala predmety: technická mechanika (doc. Ing. et. Ing. František Kompan, CSc.), lesné cesty (prof. Ing. Ľubomír Jurík, CSc.), lesnícke stavby (prof. Ing. Š. Makovník, doc. Ing. et. Ing. František Kompan, CSc.), doprava dreva (prof. Ing. Pavel Roško, DrSc.), technické meliorácie (Ing. J. Marko, CSc.), územné plánovanie (prof. Ing. Štefan Makovník).

Katedra zabezpečovala výučbový proces v odbore lesné inžinierstvo v oblastiach výstavby lesných ciest, stavieb v lesnom prostredí, techniku a logistiku dopravy dreva. Okrem denného štúdia v tomto období zabezpečila kurz postgraduálneho štúdia s tematikou lesnícke stavby. Výskumná činnosť katedry bola zameraná hlavne na ekonomickú efektívnosť výstavby lesných ciest, dimenzovanie vozoviek, typizáciu a návrh prefabrikátov používaných pri stavbe mostných objektov na lesných cestách. Jadro práce katedry bolo orientované na intenzívnu spoluprácu s lesníckou praxou, ktorá spočívala v konzultačnej a projekčnej činnosti.

Katedra hospodárskej úpravy lesov a geodézie

Katedra hospodárskej úpravy lesov tvorila od začiatku vysokoškolského lesníckeho štúdia vo Zvolene jednu zo základných katedier fakulty. Katedra hospodárskej úpravy lesov a geodézie vznikla v roku 1981 zlúčením s Katedrou geodézie a fotogrametrie

(vedúcim tejto katedry bol prof. Ing. Pavol

Višňovský). Vedúcim novovytvorenej katedry bol doc. Ing. Klement Hubač, CSc., a od roku

1987 prof. Ing. Štefan Šmelko, DrSc. Katedra v základnom vysokoškolskom štúdiu profilovala študentov lesného inžinierstva zabezpečením výučby nasledujúcich predmetov: základy kybernetiky a programovania (doc. Ing. Marián

Šuška, CSc.), štatistické metódy (prof. Ing. Štefan

Šmelko, DrSc.), geodézia a fotogrametria

(prof. Ing. Pavel Višňovský, doc. Ing. Štefan

Žíhlavník, CSc.), dendrometria (prof. Ing. Klement

Hubač, CSc.), hospodárska úprava lesov

(prof. Ing. Adolf Priesol, DrSc.), náuka o produkcii (prof. Ing. Ladislav Šebík, CSc.).

V postgraduálnom štúdiu katedra zabezpečila dva kurzy so zameraním na hospodársku úpravu lesov. V pedagogickom procese sa zamerala na maximálne využívanie výpočtovej techniky (programovania) so smerovaním k základom kybernetiky a programovania na samočinné počítače (SP) a biokybernetiky, ktoré sa začali využívať pri riešení diplomových prác študentov aj na iných profilových katedrách. Významnou bola vedeckovýskumná činnosť, kde sa dosiahli nové poznatky v oblasti:

– výskumu geodetických a fotogrametrických metód pre plánovanie v lese,

– výskumu zákonitostí rastu a prírastku stromov a porastov,

– výskumu nových metód inventarizácie zásob porastov,

– výskumu a zostavenia nových dendrometrickotaxačných tabuliek,

– výskumu metód regulácie produkcie v HÚL, využívania samočinných počítačov v prácach HÚL.

V oblasti výskumu nových metód inventarizácie zásob porastov sa spracovala teória a aplikácia matematicko-štatistických metód pri zisťovaní zásob, prírastku a kvality porastov.

V oblasti dendrometrie sa na základe rozsiahleho empirického materiálu zhotovili prvé československé objemové tabuľky pre ihličnaté dreviny smrek, jedľa a borovica a pre listnatú drevinu buk. V oblasti využitia SP v HÚL bol vypracovaný automatizovaný informačný systém v HÚL, ktorý umožňoval automatizáciu geodetických a kartografických vyhodnocovacích prác, výpočet zásob a taxačných veličín, spracovanie číselnej a textovej časti popisu porastov lesných hospodárskych. Katedra koordinovala celoštátnu hlavnú úlohu „Výskum biometrie lesných drevín a hospodárskej úpravy lesov“. Za úspechy v tejto oblasti bolo členom katedry udelené v roku 1972 štátne vyznamenanie „Vyznamenanie za zásluhy o výstavbu“. V rámci bilaterálnej spolupráce katedra v tomto období riešila spoločnú úlohu s Lesníckou fakultou v Tharandte TU Drážďanoch s názvom „Metódy kontroly, regulácie a prognózy produkcie“ a s Akademia Rolnicza (AR) v Poznani spoločnú výskumnú úlohu s názvom „Modelovanie a regulácia produkcie lesných porastov a ich súborov“ a úlohu „Riadenie a automatizácia systémov v lesnom hospodárstve“. Učitelia katedry boli veľmi aktívni v spolupráci s výskumnými pracoviskami SAV, ČSAV, ale aj s pracoviskami v zahraničí.

Katedra ekonomiky a riadenia lesného hospodárstva

Katedra ekonomiky lesného hospodárstva sa v roku 1981 v dôsledku procesu integrácie

VŠLD premenovala na Katedru ekonomiky a riadenia lesného hospodárstva, ku ktorej sa pričlenilo z drevárskej fakulty Oddelenie svetového lesníctva a drevárstva. Vedúcim katedry bol doc. Ing. Ivan Kolenka, CSc. Katedra zabezpečovala výučbu týchto predmetov: právne normy (doc. Ing. Ferdinant Macko, CSc.), sociológia (doc. Ing. Ferdinant Macko, CSc.), ekonomika lesného hospodárstva (prof. Ing. Elígius Hromada, CSc., doc. Ing. Bohumil Špirka, CSc.), sociálnoekonomické informácie (doc. Ing. Andrej Lukáč, CSc.), riadenie lesného hospodárstva (prof. Ing. Jozef Porubiak, CSc.), automatizované systémy riadenia (doc. Ing. Ivan Kolenka, CSc.), lesnícka ekonomická geografia (prof. Ing. Ján Borota, DrSc.), svetové lesníctvo a drevárstvo (prof. Ing. Ján Borota, DrSc.), životné prostredie (prof. Ing. Ján Borota, DrSc.), ochrana životného prostredia (prof. Ing. Ján Borota, DrSc.), obchod a obchodná politika (Ing. Mikuláš Šupín, CSc.), sociológia a psychológia (doc. Ing. Ferdinand Macko, CSc.).

Vedecký výskum bol orientovaný na teoretické otázky ekonomiky a riadenia lesného hospodárstva (LH) a problematiku pracovných síl a ich podmienok v LH. Cenným prínosom pre prax lesného hospodárstva bolo riešenie otázky optimalizácie štruktúry základných fondov v LH a využitie matematických metód v riadení LH. V roku 1972 sa katedra podieľala na organizovaní konferencie zameranej na riešenie ekonomických a ekonomicko-technických otázok v LH. V roku 1973 sa podieľala na sympóziu s medzinárodnou účasťou, ktoré bolo zamerané na racionalizáciu riadenia lesného hospodárstva. Oddelenie svetového lesníctva a drevárstva sa podieľalo na organizovaní semináru FAO „Projektovanie a riadenie integrovaných drevospracujúcich závodov“ za účasti odborníkov z Afriky a Blízkeho východu. Pre spoluprácu s lesníckou praxou katedra vypracovala elaboráty pre MLVH

Slovenska, o dlhodobom rozvoji LH do roku

1980 a štúdie pre normovanie stavov technickohospodárskych pracovníkov a zmenu organizačnej štruktúry štátnych lesov.

Katedra telesnej výchovy

Vedúcim katedry v tomto období bol doc. PhDr. Ján Michalec, CSc. Bola zriadená v roku 1952. Hlavnou úlohou katedry bolo zlepšenie telesnej a športovej zdatnosti študentov VŠLD. V roku 1973 MŠ SSR vydalo nový metodický pokyn pre telesnú výchovu. V zmysle tohto pokynu mali študenti v 1. a 2. ročníku dve hodiny povinnej telesnej výchovy týždenne, v 3. a 4. ročníku 1 hodinu týždenne. Okrem týchto telesných aktivít bolo povinné zimné telovýchovné sústredenie pre poslucháčov 2. ročníkov v rozsahu 8 dní a letné telovýchovné sústredenie pre poslucháčky a nevojakov v rozsahu 10 dní. Tento typ telesnej aktivity mal u študentov lesníckej ale aj drevárskej fakulty zvýšiť ich telesnú, ale aj duševnú zdatnosť. Okrem týchto povinných aktivít študentov katedra organizovala nepovinnú telesnú výchovu a telovýchovnú činnosť v Telovýchovnej jednote

(TJ) Slávia s vyššou športovou úrovňou. Katedra bola výskumne zapojená do riešenia problematiky telesnej výkonnosti mládeže Slovenska, kde parametre výkonnosti boli získavané väčšinou na hodinách povinnej telesnej výchovy.

Vývojové dielne a laboratóriá:

V danom období napredovalo využívanie

Vývojových dielní a laboratórií (VDL). O prevádzku a rozvoj ktorých sa mimoriadnou mierou zaslúžil ich vtedajší riaditeľ Ing. Ján Lacko.

Vývojové dielne a laboratória:

– zabezpečovali praktickú výučbu študentov podľa učebných plánov jednotlivých fakúlt, vrátane študentskej tvorivosti a diplomových prác,

– vykonávali sa v nich laboratórne práce súvisiace s plnením výskumných úloh VŠLD,

– projektovali a vyrábali unikátne zariadenia a funkčné prototypy pre vedeckovýskumnú činnosť VŠLD,

– navrhovali a vyrábali učebné pomôcky pre pedagogický proces,

– projektovali a vyrábali neštandardné zariadenia najmä na úseku mechanizácie v lesnom hospodárstve a drevárskom priemysle,

– experimentálne overovali výsledky výskumu a vývoja,

– vykonávali skúšky materiálov, prístrojov, prototypov a pod.

V roku 1972 ďalšie pracovisko – výpočtové stredisko, získalo priestory v budove VDL.

Išlo o veľkú sálu pre počítač TESLA 200 spolu s priľahlými miestnosťami pre obslužný personál. V tomto čase bolo výpočtové stredisko VŠLD reorganizované na Ústav výpočtovej techniky (ÚVT) VŠLD. Jeho poslaním v období vzniku bolo slúžiť potrebám výskumu a výučby na VŠLD a napomáhať zavádzaniu matematickoštatistických metód a modernej výpočtovej techniky na VŠLD, ale aj na školách v okruhu pôsobnosti a odvetviach lesného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu. Z organizačného hľadiska bol ÚVT členený na vedenie strediska, oddelenie prevádzky a programátorské oddelenie.

Oddelenie prevádzky zahrňovalo technickú skupinu, skupinu operátorov a úsek prípravy dát. Pracovníci programátorského oddelenia boli rozdelené do skupiny programátorov základného softwaru, skupiny MARP (automatizácia lesného hospodárstva a drevárskeho priemyslu), skupiny kybernetického modelovania pre matematickoekonomické výpočty a do skupiny pre oblasť inžiniersko-technických výpočtov zameraných na využívanie analógových a číslicových počítačov. Riaditeľom ÚVT bol doc. Ing. Marián

Šuška, CSc. V súvislosti s rozšírením činnosti bol ÚVT pretransformovaný na Ústav aplikovanej kybernetiky a výpočtovej techniky a získal pôsobnosť v rámci rezortu ministerstva školstva ako jeden z troch doškoľovacích pracovísk na Slovensku.

Školský lesný podnik (ŠLP) – účelové zariadenie VŠLD (v období vzniku 1958 nazývané

Fakultné lesné hospodárstvo – účelové zariadenie

VŠLD, v roku 1961 premenované na Školský lesný závod a v roku 1969 opäť premenované na Školský lesný podnik VŠLD) sa členil na ústredie, ktoré bolo vo Zvolene a 4 polesia

Sliač, Kováčová, Sielnica a Budča. Od 1. 1. 1975 v dôsledku koncentrácie činnosti došlo k zlúčeniu polesí Železná Breznica a Budča do jedného celku s názvom polesie Budča a zlúčením polesia Sliač s polesím Sielnica do polesia Sielnica.

Rozvoj v tomto období zaznamenalo aj výskumno-vývojové pracovisko Arborétum

Borová hora. Po významných úpravách realizovaných hlavne v rokoch 1968 až 1970 sa plocha arboréta zväčšila na 45,5 ha a neskôr (v roku 1983) na 47,84 ha. V rokoch 1970 – 1975 sa vybudovalo jazero v severnej časti arboréta, snehová jama, dokončilo sa alpínium, rašelinisko pod skleníkom, zavlažovací systém škôlok a rozária, začala sa výstavba objektu garáží a dielní. Zvýšená pozornosť v tomto období sa venovala výstavbe a úprave cestnej siete a chodníkov, ktoré sa stali základom rozčlenenia plochy arboréta na oddelenia a porasty. Najdôležitejšou úlohou v tomto období bolo budovanie zbierok drevín. Riaditeľom arboréta v rokoch 1970 – 1990 bol prof. Ing. Jozef Pagan, CSc.

Štátna vedecká knižnica (SLDK) bola od 1. 1. 1978 delimitovaná z pôsobnosti

Ministerstva kultúry SSR do pôsobnosti rezortu školstva a priamej pôsobnosti Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene so všetkými právami a funkciami celoslovenskej inštitúcie pod názvom Ústredná lesnícka a drevárska knižnica SSR pri VŠLD vo Zvolene (ÚLDK) – špecializovaná vedecká knižnica a informačné pracovisko vysokej školy. V tomto období bola založená Slovenská lesnícka a drevárska knižnica (SLDK), ktorá zamestnávala 45 pracovníkov. Knižnica sa stala sa ústrednou knižnicou pre lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel s celoslovenskou pôsobnosťou. Od roku 1977 sa knižnica stala súčasťou VŠLD, kedy bola zároveň zlúčená so všetkými čiastkovými knižnicami a vytvorila informačné pracovisko vysokej školy.

Obdobie rokov 1972 – 1982 bolo z pohľadu mimoškolských aktivít a života na vysokej škole pre študentov lesníckej fakulty pomerne pestré. Míľniky každého študijného roku boli veľmi zaujímavé. Začiatky školského roku (semester začínal októbrom) boli poznačené zemiakovými brigádami na okolitých jednotných roľníckych družstvách (JRD), ktoré trvali spravidla 1 – 2 týždne. Ráno prebiehal odvoz autobusmi, potom zber zemiakov za vyorávačmi, odborne nazývanými

• Ústav výpočtovej techniky VŠLD (1977)

„čertami“, plnenie vriec a ich nakladanie na vlečky traktorov. Tu študenti zažili rôzne veselé príhody, z ktorých niektoré sa objavili aj na výkresoch, ktoré boli súčasťou výstavy imatrikulačného týždňa pre študentov lesníctva. Po skončení zemiakových brigád začal semester, ktorý bol pomerne náročný na štúdium a tiež spojený s prípravou imatrikulácie pre študentov 1. ročníka študentmi 4. ročníka. Na začiatku si študenti

1. ročníka, nazývaní „fuksovia“, vybrali svojich krstných, ktorí mali byť ich tútormi počas celého

1. ročníka. Mali im byť nápomocní pri vnikaní do tajov vysokoškolského štúdia. Tento študentský akt bol dlhodobo pripravovaný jednak po stránke vizuálnej, ale aj po stránke študentských tradícií. Jednou z časovo najnáročnejších aktivít študentov 4. ročníka boli výtvarné aktivity, príprava výkresov formátu A3, na ktorých boli zachytené rôzne udalosti z ich študentského života počas štyroch rokov. Išlo o rôzne humorné príhody na skúškach, príhody zo zemiakových brigád, zo života na internáte. Táto práca väčšinou prebiehala v nočných hodinách, spať sa išlo po polnoci a ráno sa muselo ísť na prednášky, ktoré boli povinné. Veľakrát sa stalo, že študenti, ktorí sa v noci venovali „výtvarnému umeniu“, sedeli v zadných laviciach, aby v „hladine alfa“ vykryli spánkový deficit.

Časovo najnáročnejšou aktivitou bolo písanie buly, ktorá prezentovala povinnosti študentov 1. ročníka voči svojim tútorom, a pozvánok na imatrikuláciu. Oba dokumenty boli písané švabachom na pauzovací papier so šírkou 80 cm a celkovou dĺžkou 150 – 200 cm. Používal sa tuš a lievikové pero.

Túto pre študentov dôležitú činnosť vykonávali len graficky nadaní „triedni letopisci“. Uvedené „úradné“ dokumenty sa večer pred imatrikuláciou vyvesili vo vestibule Študentského domova

Ľ. Štúra. Pozývacia ceremónia bola spojená so spevom zdatných študentov za aktívnej účasti muziky a speváckej skupiny folklórneho súboru Poľana.

Na druhý deň v poobedňajších hodinách (piatok) sa uskutočnil imatrikulačný sprievod ulicami mesta, ktorý bolo súčasťou študentského koloritu mesta Zvolen. Na začiatku sprievodu išiel koč s komisiou examinátorov a notáriušom. Nasledoval krojovaný furmanský voz „rebriniak“, na ktorom bola aj hudobná skupina folklórneho súboru Poľana.

Za nimi v sprievode s trasparentmi išli všetci študenti 1. a 4. ročníka, študenti ostatných ročníkov a osadenstvo lesníckej fakulty.

• Imatrikulačný sprievod mestom

Po oznámení konania imatrikulácie pod Zvolenským zámkom sa imatrikulačný sprievod ukončil v menze študentského domova, kde sa uskutočnilo imatrikulačné divadlo.

Pri odovzdávaní imatrikulačných listov študentom prvého ročníka mala hlavné slovo komisia examinátorov a notáriuš. Bolo to spojené s vtipnou skúškovou otázkou na adepta. Súčasťou týchto divadelných scénok boli aj „skúšania“ vyvolaných učiteľov imatrikulačnou komisiou, čo bolo veľmi humorné, nikdy však nie urážlivé.

Po skončení imatrikulačného divadla bola imatrikulačná zábava v hoteli Palace v Sliači, ktorá trvala do neskorého rána. Táto akcia bola pre obyvateľov Zvolena vždy významným podujatím a bola spojená s veľkým počtom divákov. Významnou udalosťou pre študentov lesníckej fakulty bolo aj stavanie májov, ktoré sa konalo v posledný aprílový deň. Máje sa stavali pred lesníckou fakultou a študentským domovom a pod Zvolenským zámkom za výdatnej podpory folklórneho súboru Poľana a sprievodu študentov lesníckej fakulty. Podľa tradície sa máje strážili celú noc, aby ich nespílili študenti drevárskej fakulty. Bolo to totiž „zvykové právo“ týchto študentov, ktoré trvalo len v tú jednu noc. Toto sa tradične dlhodobo rešpektovalo.

Drevárska fakulta

V hodnotenom období zaznamenala fakulta významný rozvoj v pedagogickej i vedeckovýskumnej oblasti. V roku 1972 mala fakulta 76 učiteľov, z toho 7 profesorov, 15 docentov a 54 odborných asistentov a asistentov. Do roku 1980 sa počet učiteľov zvýšil na 92. Vedenie fakulty v popisovanom období pozostávalo z dekana a troch prodekanov, a to pre politicko-výchovnú, pedagogickú a vedeckovýskumnú činnosť. Dekanom fakulty sa od 1. októbra 1972, po doc. Ing. Alexandrovi Poláčikovi,

CSc., ktorý túto funkciu vykonával do 31. januára 1990. Prodekani pre politicko-výchovnú činnosť boli doc. Ondrej Hrčka (1972 – 1975), doc. Ing. Ján Lendvay, CSc., (1975 – 1980) a doc. RNDr. Milan Marčok, CSc. (1980 – 1984).

Vo funkcii prodekana pre pedagogickú činnosť pôsobili (1972 – 1980) doc. Pavel Petrík, CSc. a doc. Ing. Dionýz Horský, CSc., (1980 – 1988).

Funkciu prodekana pre vedecko-pedagogickú činnosť vykonávali doc. Ing. Dionýz Horský (1972 – 1980) a doc. Ing. Ján Bučko CSc., (1980 – 1990).

V rámci Drevárskeho vedeckovýskumného ústavu (DVÚ), ktorého riaditeľom bol v popisovanom období doc. Ing. Július Klein, CSc. (1972 – 1987),

• Absolventi DF z roku 1976 po promóciách so svojimi pedagógmi, medzi ktorými vidieť prof. Dr. Ing. Karola Eisnera, prof. Ing. Františka Setničku, prof. Ing. Ľubomíra Nemca, CSc., prof. Imricha Janotu, prof. Dionýza Horského, CSc., doc. Ing. Júliusa Kleina, CSc. a ďalších pracovalo v roku 1980 39 zamestnancov.

V školskom roku 1974/1975 bolo v študijnom odbore technológia dreva (TD) zapísaných 656 študentov v dennom štúdiu, 113 v štúdium popri zamestnaní a 20 študentov v postgraduálnom štúdiu. Ich počet sa postupne zvyšoval. Štúdium trvalo 10 semestrov ( 5-ročné). V školskom roku 1971/1972 denné štúdium na DF úspešne ukončilo 81 študentov a štúdium popri zamestnaní 10 študentov. Na konci hodnoteného obdobia v školskom roku 1981/1982 sa počet úspešne ukončených denných študentov DF zvýšil na 140 z toho 15 zo zahraničia (Bulharsko, Vietnam). Štúdium popri zamestnaní úspešne ukončilo18 študentov. Za obdobie rokov 1972 až 1982 sa počet absolventov drevárskej fakulty zvýšil o 1 309, z toho bolo 79 zahraničných študentov (z Maďarska, Poľska a Bulharska).

Keď máme hodnotiť koncepciu študijného programu technológia dreva, môžeme konštatovať, že bol vyvážený a dobre pripravoval študentov do drevárskej praxe. Jeho veľkou prednosťou neboli len osobnosti pedagógov a akademické prostredie, ale i veľká ústretovosť drevárskych podnikov, ktoré prijímali študentov na odborné praxe a ostatné aktivity, ktoré boli súčasťou študijných plánov v jednotlivých ročníkoch. Počas hlavných cvičení z profilových predmetov študenti spoznali celú škálu drevárskej prvovýroby a druhovýroby v celom Československu. Boli to viacdňové až týždenné pobyty, počas ktorých študenti navštívili podniky od TOFY Albrechtice v západných Čechách, kde vyrábali drevené hračky, až po Chemko Strážske na východe Slovenska, kde sa vyrábali pomocné látky pre drevársky priemysel.

V roku 1978 vznikol na DF nový študijný odbor ekonomika a riadenie drevospracujúceho priemyslu (ERDP). Súbežne v odbore technológia dreva (TD) vzniklo študijné zameranie drevárske stroje a nástroje. V rámci reforiem v rokoch

1980 – 1985 v študijnom odbore TD sa štúdium skrátilo na 4 roky. V smerovaniach, ktoré sa vytvorili v tomto období – tvorba a konštrukcia nábytku, drevostavby a stavebno-stolárska výroba a systémové inžinierstvo – sa rozšírením systému voliteľných predmetov nahradilo štvorročné štúdium prehlbujúcim päťročným.

Vysokoškolský život v rokoch 1972 – 1982 bol veľmi bohatý. Školský rok začínal voľnejšie. Študenti celej školy organizovane pomáhali poľnohospodárskym družstvám zbierať úrodu, najčastejšie to boli zemiaky. Po začatí výučby sa začínali prípravy na študentský sviatok –imatrikuláciu. Nebol to len uvítací ceremoniál pre študentov prvého ročníka, ale bola to oslava ich vzťahu a príslušnosti k študijnému odboru. Neformálna slobodne organizovaná zábava bola akademickou oslavou, v ktorej študenti prejavili svoju úctu k svojim pedagógom, ale aj nastavením zrkadla, ako sú vnímaní. Dramaturgiu tohto vyjadrenia si štvrtáci starostlivo pripravovali a skúšali pri imatrikulačnom vínku. Finálnu verziu vo forme vtipných scénok prezentovali vo zvolenskom divadle, kde sa imatrikulácia konala. Prváci si zo študentov 4. ročníka vybrali svojich krstných rodičov, ktorí im pomáhali zorientovať sa v novom akademickom prostredí a stali sa garantmi ich úspešného štúdia. Podľa študentských pravidiel sformulovaných v bule okrem iného museli svojim krstným rodičom prejavovať nepredstieranú úctu.

• Drevársky totem z roku 1989 navrhnutý a realizovaný v areáli TUZVO skupinou študentov

4. ročníka DF pod vedením Vladimíra Kváša

V školskom roku 1973/1974 vtedajší tretiaci založili na DF tradíciu ďalšieho významného sviatku v živote študentov DF – Lámanie dreva. Tento kultový akt spočíval v zlomení dreveného hranolka, ktorý mohol vykonať každý tretiak, ktorý úspešne absolvoval všetky skúšky v zimnom semestri. Tento obrad sa konal väčšinou v Modranskej vinárni na námestí SNP za účasti pozvaných pedagógov.

Študenti najčastejšie spomínajú na tie aktivity, ktoré vznikali prirodzene, slobodne, bez dozoru autorít. Špecifikom Drevárskej fakulty bolo zloženie jej študentov. DF bola jediná svojho druhu v Československu a pomer študentov prijatých z Českej republiky k slovenským bol 60/40. Študentský život obohacovali aj zahraniční študenti z Vietnamu, Maďarska, Poľska a Bulharska. Najväčšiu skupinu však tvorili českí študenti, ktorí necestovali domov tak často ako slovenskí a vo Zvolene trávili viac času. Aj z uvedených dôvodov môžeme pri hodnotení mimoškolských aktivít študentov v tomto období konštatovať, že českí študenti zanechali vo Zvolene svoju kultúrnu stopu a pozitívne ovplyvnili život študentov na celej škole. Ako príklad uvádzame vytvorenie totemového hája na Strážach, kde sa študenti stretávali „pod širákom“ pri ohni s gitarou. Svoj zrod má v 60. rokoch a postupne sa obohacoval až do začiatku 70. rokov. Študenti pri príležitosti imatrikulačných slávností stavali drevené totemy so symbolikou akademického prostredia a odboru, ktorý študovali. Bol to akýsi prenos modifikovaného trampizmu – hnutia, ktoré bolo v 60. – 70. rokoch 20. storočia rozšírené hlavne v Čechách. Návrat k tejto tradícii sme zaznamenali v roku 1989, keď štvrtáci pod vedením Vladimíra Kváša navrhli, zhotovili a po súhlase vedenia univerzity 13. 10. 1989 osadili do prostredia nového univerzitného areálu Totem. V jeho tvarovom riešení sú vyjadrené symboly drevárstva a akademického prostredia. Bohužiaľ, tento artefakt bol neskoršie natoľko poškodený, že neplnil estetickú funkciu a bol odinštalovaný.

Katedry drevárskej fakulty

V roku 1972 bolo na drevárskej fakulte 11 katedier: Katedra matematiky a deskriptívnej geometrie, Katedra fyziky a elektrotechniky, Katedra drevárskych strojov a automatizácie, Katedra architektúry nábytku a drevárskych výrobkov, Katedra chemickej technológie dreva, Katedra chémie, Katedra ekonomiky a riadenia drevospracujúceho priemyslu, Katedra mechanickej technológie dreva, Katedra náuky o dreve, Katedra mechaniky a strojníctva (resp. Katedra strojníctva a tepelnej techniky), Katedra jazykov. Na krátke obdobie 3 rokov sa v roku 1978 vytvorila nová Katedra systémového inžinierstva. Následne v roku 1981 sa v rámci zlučovania katedier príbuzného zamerania počet katedier znížil na 8. Išlo o Katedru matematiky a fyziky, Katedru drevárskych strojov a automatizácie, Katedru nábytku a drevárskych výrobkov, Katedru chémie a chemickej technológie dreva, Katedru ekonomiky a riadenia drevospracujúceho priemyslu, Katedra náuky a mechanickej technológie dreva, Katedru mechaniky a strojníctva (resp. Katedru strojníctva a tepelnej techniky) a Katedru jazykov.

Prevažná časť katedier a výučbových priestorov bola umiestnená v provizóriu drevárskej fakulty, teraz blok Študentského domova a jedálne pri TUZVO, Študentská 17 (predtým Gottwaldova). Budova DF sa začala stavať v roku 1957 ako samostatný objekt, ktorý sa mal neskôr stať súčasťou vysokoškolského internátu. V roku 1960 ju začal používať

Dekanát drevárskej fakulty a všetky katedry DF okrem Katedry chémie, Katedry matematiky a deskriptívnej geometrie a Katedry fyziky a elektrotechniky, ktoré boli umiestnené v hlavnej budove Vysokej školy lesníckej a drevárskej (1953 – 1984) na ul. Ľ. Štúra 4 (predtým ul. Ľ. Štúra 2).

Katedra matematiky a deskriptívnej geometrie

Mimoriadne zásluhy na jej založení a rozvoji má jej prvý vedúci prof. Dr. Cyril Palaj, ktorý ju viedol od jej vzniku v roku 1952 až do roku 1981. V ďalšom desaťročí katedra pracovala pod vedením prof. RNDr. Milana Marčoka, DrSc. V roku 1973 zásluhou prof. RNDr. Antona Dekréta na katedre vzniklo Oddelenie aplikovanej matematiky, ktoré dosiahlo významné výsledky v oblasti vedeckovýskumnej činnosti. V pedagogickej a vedeckovýskumnej činnosti v oblasti matematickej analýzy pôsobil prof. RNDr. Anton Dekrét, doc. RNDr. František Husárik, CSc., RNDr. Anna Bezáková, RNDr. Ivan Krsek, RNDr. Anton Štekláč, v oblasti pravdepodobnosti a matematickej štatistiky doc. RNDr. Tomáš Klein, CSc., a v oblasti deskriptívnej geometrie RNDr. Elena Palajová.

Neodmysliteľnou súčasťou práce katedry bola činnosť v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Katedra bola v kontakte s pracoviskami v ČR, Poľsku, Rumunsku a USA, kde pracovníci prezentovali výsledky svojej vedeckovýskumnej práce.

V období rokov 1972 – 1981 učitelia katedry zabezpečovali výučbu disciplín, ktorých obsah bol prispôsobený profilácii fakúlt DF a LF:

DF

– matematika – prof. RNDr. Cyril Palaj, RNDr. Anton Štekláč

– deskriptívna geometria – RNDr. František

Husárik, CSc., RNDr. Helena Palajová

– približné numerické metódy – prof. Cyril Palaj

LF

– matematika – RNDr. František Husárik, CSc., RNDr. Anton Štekláč

– deskriptívna geometria – RNDr. Emil Senko, CSc.

Katedra fyziky a elektrotechniky

Vedúcim katedry bol doc. Ing. Ján Lendvay, CSc. (1972 – 1981). Od 1981 do roku 1990 viedol katedru prof. RNDr. Milan Marčok, DrSc.

V období rokov 1972 – 1981 učitelia katedry zabezpečovali výučbu nasledujúcich predmetov:

DF

– fyzika – doc. RNDr. Ladislav Thern, RNDr. Emil Rajčan

– elektrotechnika – doc. Ing. Ján Lendvay, CSc., Ing. Ivan Makovini, CSc.

LF

– fyzika – doc. RNDr. Ladislav Thern

Katedra drevárskych strojov a automatizácie

Vedúcim katedry v rokoch 1962 – 1977 bol prof. Ing. Ľudovít Mikolášik, CSc. V rokoch 1997 – 1992 katedra pracovala pod vedením doc. Ing. Jozefa Lisičana, CSc.

Vo výchovno-vzdelávacej a vedeckovýskumnej činnosti sa katedra orientovala na oblasť konštrukcie drevárskych strojov a pomocných výrobných zariadení, na oblasť obrábania dreva a materiálov na báze dreva a oblasť prevádzkovania drevorezných nástrojov.

V období rokov 1972 – 1982 učitelia katedry zabezpečovali výučbu nasledujúcich predmetov:

Vo výchovno-vzdelávacej a vedeckovýskumnej činnosti sa katedra orientovala na oblasť aplikovanej fyziky, akustiky, kde dosiahla významné výsledky. Jeden z výskumných projektov, ktorý katedra v prvej polovici 70. rokov riešila, mal názov „Zistenie diskriminačných schopností auditoriálneho systému vzhľadom na fázu zopnutia a vypnutia nestacionárnych a tónových impulzov s obdĺžnikovou krivkou s celistvým a necelistvým počtom periód“. Za finálny výstup tejto úlohy udelil Úrad pre vynálezy a objavy RNDr. Emilovi Rajčanovi Diplom č. 24 za objav s názvom „Senzorické hodnotenie nestacionárnych tónových impulzov na základe fázy spínania“ s právom prednosti od 21. júla 1976. V relatívne krátkej existencii slovenského rezortu školstva išlo o druhý objav v jeho histórii vôbec.

– drevárske stroje a obrábanie I. – doc. Ing. Jozef Lisičan, CSc.

– drevárske stroje a zariadenia II. – prof. Ing. Ľudovít Mikolášik, CSc., Ing. Rudolf Slaný, CSc.

– mechanizácia dopravy v drevárskom priemysle – prof. Ing. Ľudovít Mikolášik, CSc., doc. Ing. Ján Oswald, CSc.

– automatizačné prvky a systémy – doc. Ing. Emil Zajac, CSc.

Katedra architektúry nábytku a drevárskych výrobkov

Ako samostatný subjekt katedra vznikla v roku 1955 pod názvom Katedra drevárskych výrobkov. V školskom roku 1969/1970 sa zmenil jej názov na Katedra architektúry nábytku a drevárskych výrobkov. Významný podiel na jej založení, formovaní a vedení má prof. akad. arch. Jindřich Halabala (1955 – 1971). V rokoch 1971 – 1987 katedru viedol a na jej rozvoji sa podieľal doc. Ing. Elemír Šulán, CSc.

Na významných výsledkoch katedry v hodnotenom období sa ďalej podieľali doc. Ing.

Štefan Dúbravský, CSc., doc. Ing. Jozef Lipták, CSc., doc. Ing. Ján Kamenický, doc. Ing. František Vince, CSc., prof. Ing. Ľubomír Nemec, DrSc., Ing. Andrej

Bašista, CSc. a doc. Ing. Ján Zemiar, CSc.

Vo vedeckovýskumnej činnosti sa katedra zaoberala typológiou a konštrukciou drevárskych výrobkov pod gestorstvom prof. akad. arch.

Jindřicha Halabalu a doc. Ing. Elemíra Šulána, CSc.

Hlavnou náplňou aplikovaného výskumu katedry bola tvorba výrobných programov pre nábytkárske podniky. V procese nábytkovej tvorby úzko spolupracovala s Výskumným a vývojovým ústavom nábytkárskym Bratislava

(VVÚDNP), ktorý mal na katedre zriadené vysunuté pracovisko – Ateliér 4. Ďalšou oblasťou aplikovaného výskumu katedry bola konštrukcia drevostavieb. Významným výstupom tejto činnosti je aj Športová hala v Žiline, ktorej spoluautorom bol Ing. Andrej Bašista, CSc., spoluautor ďalších významných drevených stavieb vytvorených v predchádzajúcom období, ako zimné štadióny v Banskej Bystrici a vo Zvolene. K najvýznamnejším publikáciám katedry z hodnoteného obdobia patria monografie Výroba nábytku – tvorba a konstrukce (J. Halabala) a Technológia výroby nábytku (Ľ. Nemec, E. Šulán a J. Zemiar).

V oblasti výučbového procesu prof. akad. arch. Jindřich Halabala vytvoril koncept tzv. skupinového štúdia pod názvom „Vnútorná architektúra“, kde sa študenti so záujmom o nábytkovú a interiérovú tvorbu mohli profilovať absolvovaním voliteľných predmetov, ktorých výučbu zabezpečovala katedra v 2. a 3. ročníku.

V období rokov 1972 – 1982 učitelia katedry zabezpečovali výučbu nasledujúcich predmetov:

– základy konštrukcie drevárskych výrobkov –doc. Ing. Elemír Šulán, CSc.,

– konštrukcia a typológia výrobkov –doc. Ing. Elemír Šulán, CSc., technológia výroby nábytku a drevárskych výrobkov – prof. Ing. Ľubomír Nemec, CSc., doc. Ing. Ján Zemiar, CSc., Ing. Vojtěch Navrátil, CSc.,

– drevené konštrukcie a stavebno-stolárske výrobky – Ing. Andrej Bašista, CSc.,

– technológia nábytku a bytových stavieb –doc. Ing. Elemír Šulán, CSc., vnútorná architektúra (voliteľný predmet) –Ing. arch. Ľudmila Chovancová, dejiny nábytku (voliteľný predmet) –doc. Ing. František Vince, CSc.

Katedra chemickej technológie dreva

Samostatná Katedra chemickej technológie dreva vznikla v roku 1965. Jej zakladateľom a zároveň vedúcim bol od jej vzniku do roku 1974 vysoko uznávaný odborník prof. Dr. Ing. Karol Eisner. Od roku 1974 do roku 1981 katedru viedol doc. Ing. Alexander Poláčik, CSc. Po zmenách v roku 1981 došlo k jej zlúčeniu s Katedrou chémie a vznikla Katedra chémie a chemickej technológie dreva, ktorú do roku 1991 viedol prof. Ing. Imrich Melcer, DrSc.

Významnou mierou k jej celkovému rozvoju prispeli doc. Ing. Alexander Poláčik, CSc., doc. Ing. Ján Perlác, CSc., prof. Ing. Ján Bučko, DrSc., prof. Ing. Milan Sedliačik, CSc., doc. Ing. Eva Liptáková, CSc.

Členovia katedry boli významnými expertmi v rozvojových krajinách (A. Poláčik, J. Perlác, J. Mahút, M. Sedliačik). Pracovníci katedry mali dobré zahraničné kontakty s vedeckovýskumnými inštitúciami v Európe i USA a s mimovládnymi organizáciami, ako sú FAO a UNIDO. Intenzívne spolupracovali s domácimi partnermi, predovšetkým Chemkom Strážske, Duslom Šaľa a Preglejkou Žarnovica.

V rámci vedeckovýskumnej činnosti sa katedra zaoberala tvorbou nových druhov drevných kompozitov, výrobnými technológiami z pohľadu požadovaných vlastností drevných kompozitov, vývojom nových lepidiel a lepiacich zmesí pre oblasť drevárskeho priemyslu, spracovaním sekundárnych drevných surovín chemickou cestou a chemickým procesom pri spracovaní dreva. Medzi významné publikácie katedry patria príručka Lepenie dreva (K. Eisner), Chemické spracovanie dreva (J. Bučko), Chémia a aplikácia pomocných látok v DP – časť lepidlá (M. Sedliačik).

V období rokov 1972 – 1981 učitelia katedry zabezpečovali výučbu nasledujúcich predmetov:

– chémia pomocných látok v drevopriemysle – prof. Dr. Ing. Karol Eisner, doc. Ing. Milan Sedliačik, CSc.

– chemické spracovanie dreva –prof. Dr. Ing. Karol Eisner, doc. Ing. Ján Bučko, CSc.

– technológia výroby dýh a preglejovaných materiálov – doc. Ing. Alexander Poláčik, CSc.

– technológia aglomerovaných materiálov –prof. Dr. Ing. Karol Eisner

– povrchová úprava výrobkov – doc. Ing. Eva Liptáková, CSc.

Katedra chémie

Jej zakladateľom a zároveň vedúcim bol od jej vzniku v roku 1952 do roku 1981 prof. Ing. Imrich Melcer, DrSc. Vo vedení katedry pokračoval do roku 1991 aj po zmenách v roku 1981, kedy došlo k jej zlúčeniu s Katedrou chemickej technológie dreva, čím vznikla Katedra chémie a chemickej technológie dreva.

Vo výchovno-vzdelávacej a vedeckovýskumnej činnosti sa katedra zaoberala základným výskumom v oblasti chémie dreva a v období rokov 1972 – 1981 zabezpečovala výučbu nasledujúcich predmetov: všeobecná a fyzikálna chémia - prof. Ing. Imrich

Melcer, DrSc., Ing. Rastislav Solár, CSc., Ing. Jozef Blaho, CSc., Ing. Anton Bella, CSc.

– analytická chémia – Ing. Anna Melcerová, CSc., Ing. Rastislav Solár, CSc., Ing. Tomínová

– organická chémia – Ing. Miloslav Vozár, CSc.

LF

– všeobecná chémia – prof. Ing. Imrich Melcer, DrSc.

– analytická chémia – Ing. Anna Melcerová, CSc.

– organická chémia – RNDr. Darina Beracková, CSc.

Katedra ekonomiky a riadenia drevospracujúceho priemyslu

Jej zakladateľom a zároveň vedúcim bol od jej vzniku v roku 1950 do roku 1979 prof. Ing. Víťazoslav Sprock. Od roku 1979 do roku 1984 katedru viedol prof. Ing. Pavel Petrík, CSc. Katedra je profilovou v oblasti ekonomiky a riadenia priemyslu spracovania dreva, najmä v oblasti podnikovo-hospodárskych disciplín už od vzniku DF. Nosným smerom vo vedeckovýskumnej práci katedry bol „Výskum ekonomiky a organizácie drevárskeho priemyslu“ pod garanciou prof. Ing. Víťazoslava Sprocka.

V období rokov 1972 – 1981 učitelia katedry zabezpečovali výučbu nasledujúcich predmetov:

– organizácia a riadenie drevárskeho priemyslu –prof. Ing. Víťazoslav Sprock

– ekonomika drevárskeho priemyslu –doc. Ing. Július Klein, CSc., prof. Ing. Pavel Petrík, CSc., Ing. Viera Galádová, CSc.

– projektovanie drevárskych závodov –doc. Ing. Jozef Matejka, CSc.

Katedra systémového inžinierstva

Jej zakladateľom a zároveň vedúcim bol v rokoch jej krátkej existencie (1978 – 1981) doc. Ing. Július Klein, CSc. V roku 1981 bola začlenená do Katedry ekonomiky a riadenia drevospracujúceho priemyslu.

Katedra mechanickej technológie dreva

Prvým vedúcim katedry a zároveň garantom odboru rovnakého názvu sa stal v školskom roku 1955 – 1956 prof. Ing. Jozef Palovič, DrSc., ktorý katedru viedol do roku 1981.

V tomto roku sa katedra zlúčila s Katedrou náuky o dreve pod novým názvom Katedra náuky a mechanickej technológie dreva. V jej vedení do roku 1985 pokračoval prof. Ing. Jozef Palovič, DrSc.

Pedagogická a vedeckovýskumná činnosť katedry bola zameraná na piliarske technológie, technológie sušenia a hydrotermickej úpravy dreva a na technológie ochrany dreva.

V období rokov 1972 – 1981 učitelia katedry zabezpečovali výučbu nasledujúcich profilových predmetov:

– hydrotermická úprava a ochrana dreva –doc. Ing. Dionýz Horský, CSc., doc. Ing. Pavol Trebula, CSc.

– technológia piliarskej výroby – prof. Ing. Jozef Palovič, doc. Ing. František Kruteľ, CSc., doc. Ing. Anna Šúriková, CSc., doc. Ing. Juraj Detvaj, CSc.

Katedra náuky o dreve

Katedra náuky o dreve ako samostatný subjekt vznikla v roku 1961. Prvým vedúcim sa stal prof. Ing. Imrich Janota (1961 – 1974), ktorý významnou mierou prispel k jej celkovému rozvoju, podobne ako aj ďalší jej bývalí členovia: prof. Ing. Dušan Chovanec, DrSc. a prof. Ing. Ladislav Regináč, DrSc. V rokoch 1975 – 1981 katedru viedol prof. Ing. František Krúteľ, CSc. Zlúčením s Katedrou mechanickej technológie dreva sa vytvorila Katedra náuky a mechanickej technológie dreva, ktorú do roku 1987 viedol prof. Ing. Jozef Palovič, DrSc.

V období rokov 1972 – 1981 učitelia katedry zabezpečovali výučbu základného predmetu náuka o dreve – prof. Ing. Imrich Janota, prof. Ing. Ladislav Regináč, DrSc., prof. Ing. Dušan Chovanec, DrSc., prof. Ing. Stanislav Kurjatko, DrSc., prof. Ing. Alexander Požgaj, DrSc., doc. Ing. Ján Dubovský, CSc.

Vo vedeckovýskumnej činnosti bola katedra zameraná hlavne na základný výskum štruktúry a vlastností dreva a ich vplyvu na jeho konečné využitie. Významné výsledky dosiahol prof. Ing Imrich Janota a kolektív pri riešení výskumnej úlohy „Zistenie priemerných hodnôt hmotnosti bukového dreva rastúceho na Slovensku aj vo vzťahu k rozkladu bukového dreva pri bielej hnilobe“. Výsledok mal mimoriadny význam pri riešení technológie celulózy a papiera na báze listnatých drevín.

Katedra mechaniky a strojníctva (resp. Katedra strojníctva a tepelnej techniky)

Vedúcim katedry bol prof. Ing. František

Setnička (1955 – 1975). V rokoch 1975 – 1982 katedru viedol prof. Ing. Martin Sivák.

Medzi významné výsledky, ktoré katedra dosiahla vo vedeckovýskumnej činnosti patrí

Prototyp tepelného zariadenia, významným spôsobom šetriaceho energiu u striedavo vykurovaných a chladených lisov na povrchové úpravy dosiek v n.p. podniku Bučina Zvolen. Zodpovedným riešiteľom projektu bol prof. Ing. Františka Setnička.

V rokoch 1971 a 1982 bola katedra usporiadateľom medzinárodných vedeckých konferencií katedier častí mechanizmov strojov. Garantom konferencií bol doc. Ing. Pavel Koska, CSc.

V období rokov 1972 – 1981 učitelia katedry zabezpečovali výučbu nasledujúcich predmetov:

– technické kreslenie – prof. Ing. Martin Sivák

– technická mechanika – Ing. Milan Lang, CSc.

– pružnosť a pevnosť – Ing. Milan Lang, CSc.

– časti strojov – prof. Ing. Martin Sivák, CSc., doc. Ing. Pavel Koska, CSc.

Katedra jazykov

Pod týmto názvom katedra pôsobí od roku

1961, keď svoju výučbu ruského jazyka rozšírila o ďalšie svetové neslovanské jazyky. Jej vedúcim bol doc. Ondrej Hrčka (1961 – 1980). V rokoch

1980 – 1988 katedru viedla PhDr. Miriam Šepetková.

Vedeckovýskumná činnosť katedry bola zameraná na systematickú prácu s odborným textom, prekladateľstvo a tlmočníctvo.

V období rokov 1972 – 1981 učitelia katedry zabezpečovali výučbu vo všetkých formách štúdia na VŠLD v nasledujúcich predmetoch:

– francúzsky jazyk – doc. Ondrej Hrčka,

– ruský jazyk – doc. Rudolf Blazsek, CSc., PhDr. Mária Dolincová, PhDr. Magda Jasenská,

– anglický jazyk – PhDr. Miriam Šepetková, PhDr. Denisa Pauleová,

– nemecký jazyk – PhDr. Anna Horská, PhDr. Danica Dvořáková, PhDr. Denisa Pauleová, PhDr. Marta Katrincová.

Oddelenie svetového lesníctva a drevárstva

Túto organizačnú formu oddelenie nadobudlo v školskom roku 1969/1970, keď sa (pôvodne z Katedry svetového lesníctva a drevárstva vzniknutej v letnom semestri školského roku

1964/65) stalo súčasťou Katedry ekonomiky a riadenia drevárskeho priemyslu. V období

1974 – 1981 oddelenie bolo podriadené priamo dekanovi DF.

Významný podiel na jeho formovaní a vedení od jeho vzniku má doc. Ing. Ján Borota, CSc. Na pedagogickej a výskumnej práci sa ďalej podieľal Ing. Juraj Mahút, CSc., a na technických miestach pracovali Mária Félixová a Mária Porubiaková.

Oddelenie sa zaoberalo výskumom tropických lesov. V hodnotenom období bolo zapojené do riešenia výskumných projektov:

– Inventarizácia tropických pralesov v Ghane, Kongu a Gabune,

– Prebierka Pinus patula v Tanzánii.

V období rokov 1972 – 1981 na LF aj DF zabezpečovalo výučbu predmetu

– svetové lesníctvo a drevárstvo –doc. Ing. Ján Borota, CSc.