TAJOMSTVO LATINSKÝCH NÁPISOV
v Košiciach
Ekumenické vydanie
E VA N J E L I C KÝ A . V. KO S TO L
D Ó M S V. A L Ž BE T Y
L AT I N Č I N A A K R E S ŤA N S T V O
LUMEN DE LUMINE Svetlo zo Svetla
LATINČINA A KRESŤANSTVO
Jaskyňa v Betleheme © Jozef Soročin, ml., 2008
STRUČNÉ DEJINY (do roku 1570) V Ríme sa v apoštolských časoch slávila liturgia prevažne grécky. Sv. Pavol, apoštol národov, ktorý pochádzal z Tarzu, v Malej Ázii (dnešné Turecko), sa v rodnom meste naučil taktiež gréčtinu, nie latinčinu, hoci bol rímskym občanom → Skutky apoštolov (16,37n; 22,25n; 23,27). A keď z Korintu napísal v období rokov (56–58) svoj slávny list Rimanom, napísal ho, na žiaľ latinčinárov, v jazyku Platóna, nie Cicera. Milánsky edikt (Edictum Mediolanense)– v r. 313 bolo kresťanstvo zrovnoprávnené s ostatnými náboženstvami v Rímskej ríši – začiatok slobody pre kresťanov. BETLEHEM tu sa zrodila aj latinská Biblia Nový, záväzný preklad Biblie z hebrejských a gréckych originálov do latinčiny – známej pod názvom Vulgata (vulgus = ľud) – pripravil sv. Hieronym (347?–420?).
Preklad: Dávne miesto sv. Hieronyma, kňaza a uč. Cirkvi KARTÁGO Vývoj cirkevnej latinčiny rozhodujúcou mierou ovplyvnil aj jeho súčasník sv. Augustín (354–430), biskup v Hippo, blízko Kartága, najväčší cirkevný učiteľ 1. tisícročia. Samotné Vyznania (Confessiones) sú prvým autobiografickým dielom vo svetovej literatúre vôbec. Jeho brilantnú dialektiku a rétoriku zároveň vyjadruje aj myšlienka: „Amandi deum modus est sine modo“ (Miera milovať Boha je bez miery, Sermo Dolbeau 11,9). KLÁŠTORY V tom čase zohrávajú dejinnú úlohu kláštory – stali sa miestom, kde sa prepisovala ant. literatúra a v dobe zániku Rímskej ríše a sťahovania národov (5.–8. st.) rozhodujúcim spôsobom prispeli k jej zachovaniu pre Západ. KAROLÍNSKA RENESANCIA Korunováciou Karola Veľkého (747–814) za cisára Sv. ríše rímskej nemeckého národa 25. dec. 800 v Ríme začína rozkvet latinčiny. SCHOLASTIKA Sv. Tomáš Akvinský (1225–1274), jej hlavný predstaviteľ, dominikán, doctor angelicus, (anjelský doktor), vytvoril „most“ medzi aristotelovskou filozofiou a kresťanstvom vo svojom najväčšom diele Summa theologica (1267).
Martin Luther (1483–1546), ktorého 95 téz (1517) je jedným z najdôležitejších latinských textov v histórii, sa raz kriedou na svoje dvere vyjadril o vzťahu medzi ním, Melanchthonom a Erazmusom nasledovne: Res et verba Philippus Vec a slová Philipp Verba sine re Erasmus Slová bez veci Erazmus Res sine verbis Lutherus Vec bez slov Luther
(Zdroj: O. G. Schmidt, Luther’s Bekanntschaft mit den alten Classikern, Leipzig 1883, 3)
Philipp Melanchthon (1497–1560), „pravá ruka Luthera”, Praeceptor Germaniae (Učiteľ Nemecka), autor vierovyznania Confessio Augustana (→ Evanjelický a.v. kostol), je zároveň pokladaný aj za zakladateľa gymnázií v Nemecku (1524 – Eisleben a Norimberg). Ján Kalvín, pôvodne Jean Cauvin (1509–1564), Francúz, je zakladateľom reformovanej cirkvi. Jeho hlavným dielom je Institutio Christianae Religionis (Sústava v kresťanskom náboženstve), 1536. Najdôležitejším miestom jeho pôsobenia bola švajčiarska Ženeva. Tridentský koncil (1545–1563) bol odpoveďou katolíckej Cirkvi na reformáciu. Je pomenovaný podľa severotalianskeho mesta Trident, GPS 46°4’N, 11°7’E, tal. Trento, lat. Tridentum, kde sa začal a aj ukončil. Počas troch periód, raz zasadal v Bologni. Tento najdlhší koncil (concilium = zhromaždenie biskupov) v histórii schválil aj najväčší počet dogmatických dekrétov (17) a rôznych reforiem. Jeho vplyv trvá dodnes. Osobitným plodom koncilu bol veľmi dôležitý Catechismus Romanus (Rímsky katechizmus), Prvé vydanie vyšlo v r. 1566. Missale Romanum (Rímsky misál, missa = omša) k tridentskej latinskej sv. omši bol vydaný v r. 1570 a platný takmer 400 rokov. Pozn.: Nový Katechizmus Katolíckej Cirkvi (KKC), (lat. Catechismus Catholicae Ecclesiae), smerodajné je latinské vydanie (!) , bol schválený v r. 1992 a vydaný v r. 1994. 1. slov. vyd. vyšlo v r. 1998 a Kompendium KKC v r. 2006.
L AT I N Č I N A A K R E S ŤA N S T V O
HUMANIZMUS, REFORMÁCIA A TRIDENTSKÝ KONCIL Jedným z najvýznamnejších humanistov bol katolícky kňaz Erazmus Rotterdamský [1465 (?)–1536]. V r. 1516 publikoval vo švajčiarskom Bazileji kritické vydanie gréckeho Nového zákona, spolu s latinským prekladom a rozsiahlym poznámkovým aparátom. 2. vydanie z r. 1519 použil aj Martin Luther (1521) a anglickí prekladatelia King James Bible (1611). Odhaduje sa, že napísal okolo 150 kníh! Erazmus, bol mužom reforiem, nie reformácie. V r. 1524 zverejnil dielo De libero arbitrio (O slobodnej vôli), kde ostro polemizuje s reformátorom.
Dóm sv. Alžbety Uhorskej-Durínskej (1207–1231) Košický gotický dóm (domus = dom, majestátny kostol), je najvýchodnejší monumentálny v Európe a najkrajší na Slovensku. Bol postavený približne v r. 1380–1508 a považovaný za ozdobu Uhorska. Katedrálnym chrámom (Ecclesia Cathedralis, 1. p.) je od r. 1804. Vtedy vzniklo košické biskupstvo. Hlavný oltár so 48 obrazmi v troch radoch je európske unikum. V stredoveku bolo zvykom maľovať maximálne 36 obrazov v dvoch radoch a v dvoch sekvenciách. Oltár zahŕňa tri cykly – – Alžbetínsky (12), Adventný (12) a Pašiový 24 obrazov. Paralelne s rozsiahlou rekonštrukciou dómu v r. 1877–96, prebiehala aj zbierka na stavbu organu. Osobitnú nadáciu na tento účel založil vtedajší biskup Ján Perger (1868–76) rok pred svojou smrťou. Na organe je tabuľa: E FUNDATIONE JOANNIS PERGER EPPI. CASSOV. PRO ECCL. CATHEDR. COMPARATUM ANNO 1896. Preklad: Z Nadácie košického biskupa Jána Pergera zhotovené pre katedrálny chrám v roku 1896. Text na tabuli, ktorou si mesto pripomenulo dve návštevy cisára Františka Jozefa I. (1830–1916) Nachádza sa vo vnútri dómu pri severnom vstupe DEO AUSPICE AUG. IMP. REX APOST. FRANCISCUS IOSEPHUS CUM ANIMO POPULIS BEANDIS DEVOTO REGNA SUA INVISERET, HANC QUOQUE AEDEM ADIVIT ANNO LII ET LVII SUPRA MDCCC ET EIUS REFECTIONI UNA CUM AUG. IMPERATRICE ELISABETHA PIE, CLEMENTER MAGNANIMITER SUBVENIT Preklad: Pod ochranou Boha Jeho Veličenstvo, cisár a apoštolský kráľ František Jozef, na blaho národov svojho mocnárstva, navštívil svoje krajiny a v rokoch 1852 a 1857 prišiel aj do tohto chrámu a jeho obnovu spolu s jej Veličenstvom panovníčkou Alžbetou zbožne, milostivo a veľkodušne podporil. Heslom F. J. I. bolo: VIRIBUS UNITIS (Spojenými silami). Prijal ho pri nástupe na trón v r. 1848.
Nápis na podstavci
HONORI SANCTI FLORIANI MARTYRIS INSIGNIS CONTRA IGNES NO CVOS PATRONI PIO EX VOTO POSVIT REGIA AC LIBERA CIVITAS CASSO VIA
Ix17 + Vx5 + Xx1 + Lx2 + Cx6 + Dx0 + Mx1 = 1752
Pamätník Františka Rákócziho II. (1676–1735) Severná stena Reliéf bol odstránený v jan. 1945 a znovu inštalovaný v r. 1967. Preklad: V krypte tohto starobylého chrámu v Pánovi spočívajú kosti kniežaťa Františka Rákócziho II., jeho matky Heleny Zrínskej a syna Jozefa, spolu s troma vernými spoločníkmi, ktorých po dvestoročnom vyhnanstve, uvalenom na nich nepriazňou osudu, s pietou prinieslo vďačné potomstvo zo zeme dlhodobého exilu a 29. okt. 1906 so zbožnými a dôstojnými pohrebnými obradmi uložilo na tomto posvätnom mieste k pokojnému odpočinku. Nápis vpravo: Postoj pútnik! Sláva týchto hrdinov je veľká a ich pamiatka vznešená! Tento pamätník dal zriadiť senát a ľud tohto mesta v roku Pána 1938. Socha Františka Rákócziho II. s heslom: CUM DEO PRO PATRIA ET LIBERTATE (S Bohom za vlasť a slobodu), je od r. 2006 umiestnená v areáli Katovej bašty / Rodošte, Hrnčiarska ul. 7.
D Ó M S V. A L Ž BE T Y
† 304, sviatok: 4. máj Bol utopený pre vieru neďaleko rak. Linzu.
Ku cti svätého Floriána mučeníka, znamenitého ochrancu a svätého patróna proti škodlivým požiarom, podľa sľubu postavilo slobodné a kráľovské mesto Košice. Socha sa nachádza v južnom portáli.
EVANJELICKÝ A.V. KOSTOL Evanjelická cirkev a. v. stojí na týchto pilieroch: 1. Sola SCRIPTURA Jedine Písmo 2. Sola FIDE Jedine viera 3. Sola GRATIA Jedine milosť 4. Solus CHRISTUS Jedine Kristus 5. Soli DEO GLORIA Jedine Bohu sláva 1. Biblia je prameň viery a pravidlo života. 2. Nie skutkami, ale vierou je človek ospravedlnený → Rim 3:21–28. 3. Dôvera človeka v Božiu milosť → Ef 2:8–10. 4. Iba Kristus svojou krvavou obetou na kríži vykúpil hriešneho člove ka → Ev. Jána 14:6. 5. Rim 16:27. Ako skratku S. D. G. a súčasť podpisu ju často používa li aj slávni hudobní skladatelia v baroku, osobitne Johann Sebastian Bach (1685–1750) a Georg Friedrich Händel (1685–1759). Katolík Joseph Haydn (1732–1809) , predstaviteľ Viedenskej klasiky, podpisoval svoje diela skratkou L. D. (Laus Deo – Bohu chvála). ZAČIATKY REFORMÁCIE 95 známych téz Martin Luther zverejnil v októbri 1517 v nemeckom Wittenbergu, dnes oficiálne Lutherstadt Wittenberg, (leží medzi Berlínom a Lipskom), GPS 12°39‘E, 51°51‘N. Teologický základ Luteránskej cirkvi tvorí Augsburské vyznanie. Odtiaľ skratka v slovenčine: a. v. Prvýkrát bolo slávnostne prečítané na Ríšskom sneme v bavorskom Augsburgu 25. júna 1530 cisárovi Karolovi V. a ríšskym stavom v nemčine a následne cisárovi odovzdané v latinčine. Confessio Augustana obsahuje 28 článkov, (Confessio = Vyznanie viery, Augusta Vindelicorum = lat. názov mesta Augsburg, ktorý bol založený v r. 15 pred Kr.). Jeho autorom je Philipp Melanchthon. Osobitnú úlohu pri vzniku Evanjelickej cirkvi a. v. (ECAV) na východnom Slovensku zohral Spolok piatich miest (Quinque civitates superiores), známy pod menom Pentapolitana – patrili tu: Košice, Prešov, Sabinov, Bardejov a Levoča. Humanista a rektor (riaditeľ) slávnej mestskej školy v Bardejove, miestny rodák Leonard Stöckel (1510–1560), bol autorom vierovyznania „Confessio Pentapolitana“, „Vyznanie piatich miest“ (1549). Mimoriadnou osobnosťou Košíc bol básnik a richtár Ján Bocatius (1568–1621). Pôvodom lužický Srb, bol predstaviteľom mešťanov, z ktorých sa väčšina hlásila k protestantizmu. Jeho pamätná tabuľa sa nachádza na Hlavnej ul. 69. V Starom meste je po ňom pomenovaná ulica a Verejná knižnica na Hviezdoslavovej ulici.
História kostola Evanjelický kostol bol postavený v r. 1804–1816 podľa projektov viedenského dvorného architekta Georga Kitzlinga. Je pokladaný za najkrajší neoklasicistický evanjelický kostol na Slovensku! Počas výstavby sa k slovenským a nemeckým protestantom pridali aj maďarskí spoluveriaci a pre chrám zakúpili zvony. Z cintorína tu bol prenesený aj vzácny železný kríž z r. 1735. Dnes je umiestnený na ľavej strane chrámovej lode. Kríž je najznámejším a najvýznamnejším symbolom kresťanstva. Je znakom obetnej smrti Ježiša Krista. Často na ňom nájdeme skratku INRI (Iesus Nazarenus Rex Iudaeorum = Ježiš Nazaretský, židovský kráľ → Ev. Jána 19:19. Ozdobou kostola je vymaľovaná kupola a typický luteránsky sakrálny priestor. Oltárny obraz „Ježiš v Getsemanskej záhrade” z r. 1816 pochádza z dielne majstrov Jána Müllera a Jozefa Czauczika z Levoče. Kostol bol a je centrom duchovného života košických evanjelikov. Má kapacitu 650 miest na sedenie a 150 miest na státie. Kvôli výbornej akustike slúži aj ako obľúbené miesto organových koncertov a vystúpení Chorus Comenianus Evanjelického gymnázia Jana Amosa Komenského, Škultétyho 10, ktoré vzniklo v r. 1994. www.gjak.sk Súčasťou komplexu je fara a zborový dom. Adresa: Mlynská ul. 23, Tel.: 055 / 62 202 47, www.ecavke.sk
E VA N J E L I C KÝ A . V. KO S TO L
Nápis na priečelí kostola Deň reformácie, 31. okt., je spomienkou na vznik reformácie. Prvýkrát sa slávil v r. 1667 v Sasku, odkiaľ sa tento sviatok postupne šíril.
Latinský jazyk pozná sedem znakov na vyjadrenie čísel: I= 1, V=5, X=10, L=50, C=100, D=500, M=1000 Ak sú v texte zvýraznené, sú ozdobou chronogramu – ich súčet udáva významný dátum, napr. rok výstavby, opravy pamiatky a pod. EKUMENA Pojem ekumena pochádza z gréckeho slova οἰκουμένη (oikoumene) a znamená „obývaný“. V antike sa tak označoval celý známy obývaný svet. V Novom zákone sa uvádza: Lk (2,1) a Mt (24,14), v Liste Hebrejom, (2, 5) ako „budúci svet“. Od začiatku 20. st. sa toto pomenovanie používa pre dialóg a spoluprácu kresťanských cirkví, spoločenstiev a judaizmu. V Košiciach vznikla ekumena v r. 1994 na báze spolupráce v cirkevnej komisii pri Mestskom zastupiteľstve.
Kláštor Dominikánov Alžbetina ul.
Miesta nápisov
ulica
Poštová
Immaculata
Hlavná
Mäsiarska
Kostol Jezuitov (Komenského ul.)
Urbanova veža Mlynská ul.
Dóm
sv. Alžbety
Evanjelický a.v. kostol
Titulná strana: Evanjelický a.v. kostol LUMEN DE LUMINE je časťou Nicejského vyznania viery z r. 325 RÍMSKOKATOLÍCKE BOHOSLUŽBY: www.dom.rimkat.sk EVANJELICKÉ SLUŽY BOŽIE: www.ecavke.sk Naše poďakovanie patrí mestu Košice, Košickému samosprávnemu kraju a nasledovným firmám, ktorých finančná podpora umožnila vznik tohto bulletinu:
© Jozef Soročin, 2011 © D&S: Jozef Soročin, ml.; www.sorocin.carbonmade.com © Fotografie: Peter Olekšák, peter.oleksak@centrum.sk © Vydal: Jozef Soročin, Martina Rázusa 1848/6, 071 01 Michalovce, sorocin23@gmail.com © Tlač: Rotaprint, s. r. o., Barčianska 68, 040 17 Košice
URBANOVA VEŽA Stručná história 14. / 15. st. – postavená ako zvonica dómu, ktorý bol v tom čase rozostavaný. Je zasvätená sv. Urbanovi I., pápežovi (220–30), patrónovi vinohradníkov; sviatok: 25. máj r. 1556 (13. apr.) – katastrofálny požiar v meste, vyhorela veža aj dóm, centrum bolo spustošené r. 1556 – z roztavených zvonov bol zliaty a umiestnený do veže nový zvon Urban. Vážil 5 ton! r. 1628 – prestavba v renesančnom štýle → Mramorová tabuľa nad vstupom a jej text, ktorý je už nečitateľný: EXTROVOTAE CVPIENS SPECTATOR NOSCERE TVRRIS AVTHONES FLEXO LVMINE PERCIPIES NAMQ SENATORVM CLARO CVM IVDICE CLARVS QVEM PENES IMPERIVM TVNC FVIT ORDO MICAT NVLLA SVPERSTITIO MEA FORSITAN AERA FATIGET SED VERVS VERÆ RELLIGIONIS AMOR. O BENEDICTA TRIAS TAMTO FAC DOGMATA PLAVSV VT MEA PER COELVM VERBERA SACRATONET
AnnO DOM 16 28 Zvedavý pozorovateľ, chceš spoznať tvorcov veže i pri mihotavom svetle? Lebo slávni senátori so slávnym richtárom, ktorým bolo vtedy zverené vykonávať moc, svietia jagavým svetlom. Nech ťa azda neunavuje nijaká povera o mojom letopočte, ale skôr pravá láska k pravému náboženstvu. Ó, požehnaná Trojica, daj, nech sú dogmy plesajúce, aby moje zvonenie nebesia posvätilo. Roku Pána 16 28 (Nasleduje zoznam mien: richtár + 12 senátorov) r. 1775 – baroková prestavba strechy. Odvtedy je na nej kovový kríž r. 1911–12 vybudovaná arkáda, ktorá chráni náhrobné kamene z dómu a stredovekého cintorína. Bola dobudovaná v r. 1943–44. r. 1966 – veľký požiar. Zničený zvon Urban a strecha r. 1967–71 – rekonštrukcia do dnešnej podoby r. 1999 – zvon, poškodený pri požiari v r. 1966 bol po rekonštrukcii vo VSŽ, vystavený pred vežu r. 1994 – reštitúcia cirkevného majetku r. 1996 – kópia poškodeného zvonu bola umiestnená do veže r. 2004 – vzniká Múzeum voskových figurín Viaže sa hlavne k osobnostiam, ktoré pôsobili v Košiciach. Tel.: 055 / 623 25 34 www.waxmuseum.sk
IMMACULATA Nachádza sa uprostred Hlavnej ulice Immaculata Conceptio = Nepoškvrnené počatie (P. Márie – bez dedičného hriechu) → Gn (3,15) a Zjav (Kap. 12). Súsošie bolo postavené v 1720–23 ako prejav veľkého poďakovania obyvateľov za skončenie morovej epidémie v meste v r. 1709–10.
Hlavná pamätná tabuľa bola do r. 1952 umiestnená na južnej strane podstavca Text a preklad: S:MARIA S: IOSEPH, S:SEBASTIANE S:LADISLAE UT FAME, PESTE, BELLO ET CUNCTIS MALIS PRÆSERVEMUR, LIBEREMUR INTERCEDITE PRO NOBIS APUD DEUM OPTIMUM MAXIMUM CUI LAUS, HONOR, GLORIA IN SECULA MDCCXXII Svätá Mária, svätý Jozef, svätý Sebastián, svätý Ladislav pred hladom, morom a vojnou a inými zlami ochráňte nás, osloboďte nás, orodujte za nás u najláskavejšieho a najväčšieho Boha, ktorému nech je chvála, česť a sláva na veky. 1722
KLÁŠTOR DOMINIKÁNOV
pIa LIberaLItate * PVbLICI et prIVata seDVLItate ornatVM *P správne p
Ozdobené zo zbožnej dobročinnosti verejnosti a súkromnej horlivosti Kontrolný súčet: Ix7 + Vx 4 + Lx4 + Cx1 + Dx1 + Mx1 = 1827 (rok dekorácie portála okolo hlavného vchodu kláštora) Motto rádu: Laudare, Benedicere, Praedicare (“Chváliť, velebiť , kázať”) Členovia (členky) rádu majú za menom skratku OP (Ordo Praedicatorum = Rád kazateľov). Bol zal. v r. 1215 vo Francúzsku. Stručná história: r. 1230–41 založenie konventu r. 1556 – katastrofálny požiar, dominikáni opúšťajú Košice r. 1697 – opätovné založenie konventu, činnosť obnovená o rok r. 1950 – akcia „K“ – zrušenie rádov r. 1990 – obnovená činnosť Dominikánsky kostol je nastarším kostolom v Košiciach, bol postavený okolo r. 1290 Konvent sestier dominikánok blahoslavenej Imeldy, je zriaďovateľom Gymnázia sv. Tomáša Akvinského, Zbrojničná 3 v Košiciach (1991). www.gta.sk Trojičný stĺp na Dominikánskom námestí (nápisy a preklady): DEVS PATER QVI ME CREAVIT Boh Otec, ktorý ma stvoril DEVS FILIVS QVI ME REDEMIT Boh Syn, ktorý ma vykúpil DEVS SPIRITVS S: QVI ME SANCTIFICAT Boh Duch Svätý, ktorý ma posväcuje Adresa: Mäsiarska ul. 6
Kostol Najsvätejšieho srdca Ježišovho Rád jezuitov (Societas Jesu, Spoločnosť Ježišova, SJ za menom člena), založil Bask sv. Ignác z Loyoly (1491–1556) so spoločníkmi v r. 1534, bol cirkevne schválený v r. 1540. Následne začal efektívne pôsobiť aj v zámorských misiách, najväčších od čias sv. apoštola Pavla → slávny Matteo Ricci SJ (1552–1610) – na cisárskom dvore v Číne i nemenej slávne „redukcie“ (špan. reducciones = usadlosť, osada) – v r. 1610– 1767 v Paraguaji, na ochranu státisícov Indiánov. Jezuiti vyjadrili svoj cieľ slovami: Salus proximorum (Spása blížnych). Je to iba mužský rád a kvôli mobilite členovia nenosia nijaké rádové rúcho. Osobitnú pozornosť venovali a venujú školstvu a výchove mládeže → založili a aj dnes vedú mnohé slávne gymnáziá, kolégiá a univerzity. V Košiciach založili kolégium v r. 1654. Vtedajšiu univerzitu viedli v r. 1660–1773. Budova sa nachádza na Hlavnej ulici 67. Symbolom rádu je monogram IHS – Iesum Habemus Socium – Ježiša máme ako spoločníka. Heslom rádu je známe Ad Maiorem Dei Gloriam – A.D.M.G – Na väčšiu slávu Boha. História kostola r. 1936 – 37 postavený Dom jezuitov v duchu funkcionalizmu r. 1937 – 50 moderný výchovný ústav mládeže r. 1950 – 89 Katedra marx. – lenin. UPJŠ, v kaplnke telocvičňa! r. 1990 – stavba vrátená rádu jezuitov r. 1992 – vznik Centra spirituality M. Lacka Východ–Západ r. 2009 – rekonštrukcia kaplnky. Obetný stôl – symbolika byzantského a latinského obradu v hlaholike a latinčine In principio erat Verbum... Na počiatku bolo Slovo... Jn (1,1)
Pozn.: Informácie o Troch košických mučeníkoch (dvaja z nich boli jezuiti), Kostole Premonštrátov a Seminárnom kostole, uvádzame v prvom vydaní bulletinu. Adresa: Komenského ul. 14, Tel.: 055 / 726 67 11