Kurima a jej pamiatky

K U R I M A A J E J Å K O LY

JEDEN KOSTOL A TRI K APLNKY

DE JINY OBCE

Kurima a jej pamiatky

745

DEJINY OBCE 1270 Prvá písomná zmienka o obci.

1327 Kurima je najstaršou obcou na rovnomennom panstve. Patrili tu: Cernina, Dubinné, Hažlín, Hrabovec, Komárov, Poliakovce, Šarišské Čierne a Šašová.

15. st. (začiatok) Obec už patrí pod panstvo Makovica.

1415 Jarmočné právo.

1427 Obec má 102 port (usadlostí). Lat. porta = vstupná brána, cez ktorú mohol prejsť voz plne naložený senom.

V stredoveku bola porta častou daňovou jednotkou.

1434, 26. jún Na listine s týmto dátumom je OPPIDI CURIMA SIGILLIUM (pečať mestečka Kurima).

1471–1478 Katastrofálne následky uhorsko–poľskej vojny v regióne.

1490–1492 Poľské vojenské ťaženie. V obci zostalo iba šesť usadlostí. V 16. st obec upadá.

17. st. Rekatolizácia. Žofia Báthoryová, vdova po Jurajovi Rákóczim II. a Katarína Branderburgová, vdova po Gabrielovi Bethlenovi, vodcovi stavovských povstaní – prestúpili na katolícku vieru. Od Augsburského mieru (1555) platilo až do roku 1647 a čiastočne aj neskôr, pravidlo: CUIUS REGIO, EIUS RELIGIO (Lat.: Koho územie, toho náboženstvo).

V prevádzke sú dve píly a mlyn. V chotári obce sa dolovalo zlato(!) Podobne, ako celé územie dnešného Slovenska, aj Kurimu kruto postihli storočné stavovské povstania odbojných feudálov proti cisárskej Viedni. Vytúžený pokoj a obnova obce nastala až po Satmárskom mieri (1711).

V roku 1707 bola v obci skláreň. Neskôr tu sídlil aj tridsiatkový úrad (výber daní). Zemepánmi tu boli Szirmayovci a Erdődyovci.

1690 Založenie Cechu sv. Antona Paduánskeho (tesárov, stolárov a obuvníkov). Od roku 1926 dodnes existuje ako pohrebný spolok.

1828 Kurima má 161 domov a 1390 obyvateľov.

1831 Epidémia cholery. Iba od 22. júna do 23. augusta zomrelo 158 obyvateľov.

1863 V obci sa vyrábali železničné kríž na cinpodvaly, píšťaly a fajky! toríne na mieste 19./20. st. Veľké vysťahovalectvo do Ameriky. V obci je prvá rezbárska hromadného hrobu dielňa. Založil ju Gejza Hvozdovič. Vyrábali sa tu aj vzácne interiéry do gréckokatolíckych kostolov, napr. v Bardejove (1901–02), rímskokatolíckych – Fintice, okr. Prešov (1911) – domáca Kurima, architektonická časť hlavného oltára vo farskom kostole (1912). V dielni našlo prácu viac ako desať remeselníkov a pomocných robotníkov. Po vojne sa štyria majstri presťahovali do Bardejova, kde sa postupne osamos-

Časť centra obce 1933 Založený Miestny odbor (MO) Matice slovenskej.

1937 Začiatok výstavby miestneho kina. Bolo dokončené až po vojne.

1944–45 Obec je silne poškodená v bojoch 2. svet. vojny.

Bola oslobodená 18. jan. 1945.

1950 Založenie JRD (Jednotného roľníckeho družstva) 1. typu, ktoré sa čoskoro rozpadlo.

1952 Založenie JRD III. typu.

1953 Otvorenie obchodného domu.

1954 Otvorenie zdravotného strediska.

1974–77 Výstavba štrnásťtriednej základnej školy → kapitola Kurima a jej školy.

1986 Začiatok výstavby obecného vodovodu.

1990 8.–9. jún Prvé slobodné voľby.

1991, 3. febr. Obnovenie MO Matice slovenskej.

1991 Otvorenie miestnej pekárne.

1993 Dláždenie priekop na odvod dážďovej vody. Ukončenie plynofikácie obce.

1994, 23. júl Slávnostné zverejnenie a posvätenie nových obecných symbolov (svätoondrejského erbu, vlajky) a pomenovanie 14 ulíc.

2010 Obnovená činnosť futbalového klubu (OFK 2010).

V tomto roku (2015) futbalisti oslávili 80. výročie založenia prvého klubu → samostatná kapitola.

2013 Dobrovoľní hasiči si pripomenuli 80. výročie založenia zboru, ktorý má dnes 35 členov.

DE JINY OBCE

tatnili a dielňa v Kurime prestala existovať.

1914, 2. júl Annus horribilis (lat. Hrozný rok). Požiar zničil polovicu obce dediny. V decembri obec obsadilo ruské vojsko.

1915, 27. marec–3. máj Druhá ofenzíva ruských vojsk.

1918 Epidémia brušného týfusu. Počas 1. svetovej vojny zahynulo 14 vojakov z Kurimy.

1919 Žije tu iba 808 obyvateľov. Parcelácia veľkostatkov.

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, pálením tehál, výrobou cementových škridlíc a rúr, tkáčstvom, košikárstvom a podomovým obchodom.

1920–30 Ďalšia vlna emigrácie do Ameriky. V prevádzke tu boli 4 mlyny, píly a stupy (drevené kláty na ktorých sa drvilo konope).

JEDEN KOSTOL A TRI KAPLNKY

Kostol sv. Michala Archanjela

Interiér farského kostola

Meno Michal (sviatok: 29. september) pochádza z hebrejčiny: ִ‫מי ָכ ֵאל‬, fonetický prepis: Micha‘el alebo Mîkhā‘ēl, preklad: Kto je ako Boh? Latinský preklad: QUIS UT DEUS? * Latinsky: Michael; Grécky: Μιχάλης (Michalis), Μιχαήλ (Μichail). Meno archanjela Michala sa nepriamo alebo priamo v Biblii vyskytuje na troch miestach: 6 nech ma na spravodlivej váhe odváži, nech Boh raz pozná moju nevinnosť! ,OJIB +ØC B t 27 Tekel: Odvážili ťa na váhe a našli ťa priľahkým. Kniha proroka Daniela (5, 27)—Na nebi sa strhol boj: Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi. Bojoval drak i jeho anjeli → Zjavenie sv. Jána (12, 7).

Kvôli textu zo Starého zákona je sv. Michal často aj patrónom kaplniek na (bývalých) cintorínoch → Kaplnka sv. Michala v Košiciach vedľa Dómu sv. Alžbety. *Tento latinský výraz sa často používa na starých maľbách a umeleckých pamiatkach, ktoré sú spojené s menom Michal, predovšetkým s celým textom v Apokalypse/Zjavení sv. Jána 12 (7-9).

14. st. Postavený gotický kostol.

1420–30 Gotická Pieta (nachádza sa na ľavej stene).

1415 a neskôr Rozšírenie kostola.

1620 Veľká oprava kostola. Dve drevené veže boli pravdepodobne zbúrané a postavená nová veža s výškou 37 m.

1864 Postavená nová veža.

1993, 16. aug. Požiar na povale kostola v dôsledku elektrického skratu. Následne generálna oprava organu.

Hra svetiel v interiéri Latinský text: Sub hoc signo Fidei re-quiescurit Carolince Comitissce condam Szirmay de Szirma Bessenyő natce 11a Maji 1802 de Comitious Volkenstein Prostburg denatce 8 dec 1849 Preklad: Pod týmto znamením Viery odpočíva popol Caroliny, grófky, rodenej Szirmay de Szirma Bessenyő, narodenej 11. mája 1802 v župe Volkenstein Prostburg Tabuľa rodinnej – zomrelej 8. dec. 1849 krypty Szirmayovcov Kaplnka ECCE HOMO! (Hľa, človek!) → Nový zákon, Jn (19, 5)

Kaplnka sv. Jána Nepomuckého na začiatku obce v smere od Dubinného V miestnej časti Taraš (za riekou Topľa) sa nachádzajú ešte tri ďalšie kaplnky. Ich fotografie neuvádzame z priestorových dôvodov.

JEDEN KOSTOL A TRI K APLNKY

1703 Baroková kaplnka „koscelek“ na cintoríne je národnou kultúrnou pamiatkou. Prvá písomná zmienka je z kanonickej vi-zitácie z roku 1703. Stojí však na veľmi starých základoch. Je zasvätená P. Márii Nanebovzatej. Sviatok: 15. aug.

KURIMA A JEJ ŠKOLY V stredoveku boli školy predovšetkým cirkevné, ktoré vznikali pri farnostiach. Osobitnú úlohu zohrávala, obzvlášť v mestách, súťaživosť medzi katolíckymi a protestantskými školami, kde sa vyučovalo latinsky.

Vo svetovom meradle sa o šírenie tohto jazyka v priebehu 100 rokov (cca 1555–1648), najviac zaslúžili jezuiti. V škole spojili, podobne ako protestanti, náboženstvo s latinským humanizmom a pridali vlastné školské divadelné hry. Školné sa neplatilo, postupovali podľa Mt (10,8): Gratis accepistis, gratis date (Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte). V baroku verejnosť veľmi obľubovala ich pašiové hry (passio = umučenie Krista). Vystupovali tu desiatky hercov (študentov).

Na dedinách to boli zvyčajne jednotriedky, kde niekoľko ročníkov žiakov sa učilo čítať, písať, počítať a náboženstvo. Najčastejšie sa vyu-čovalo iba v zimných mesiacoch, pretože ináč museli deti pracovať. Táto neblahá tradícia existovala aj počas 2. svetovej vojny.

Prvá písomná zmienka o tunajšej škole pochádza už z roku 1600(!)

1880 Zriadenie židovskej školy. Neskôr bolo vyučovanie, žiaľ, prerušené a obnovené až v roku 1902. Zanikla v škol. roku 1926/27.

1927 Zavedenie osemročnej dochádzky.

1930, 12. sept. Zriadenie dvojtriednej štátnej ľudovej školy (1. trieda – 65 žiakov, 2. trieda - 51 žiakov, cirkevnú školu navštevovalo 35 žiakov).

1933, 1. dec. Novostavba štvortriednej štátnej školy odovzdaná do užívania. V škol. roku 1938/39 bolo zapísaných 195 detí. Táto budova dodnes existuje a postupne sa rekonštruuje. V súčasnosti slúži ako materská škola.

Areál dnešnej školy

Adam JARČUŠKA Magdaléna JARČUŠKOVÁ (*1908 – †1987) (*1915 – †2002) V obci pôsobil od 1. okt. 1939 V obci pôsobila od 25. nov. do r. 1958 ako riaditeľ. Učil 1939. Manželia odišli v roku aj ako dôchodca.

1970 do Spišskej Novej Vsi. Manželia Jarčuškovi sa veľmi aktívne angažovali aj v mimoškol-ských aktivitách. Nacvičovali divadelné hry a rôzne akadémie.

On organizoval o.i. futbal a hral na husliach, ona na klavíri a organe.

Sú pochovaní v Spišskej Novej Vsi. 1939? Opätovne zriadená židovská škola. Jej učiteľka Alžbeta Stehrová prežila holocaust a po vojne sa vysťahovala do Izraela.

1942 Štátna škola premenovaná na rímskokatolícku.

1946, jan. Zriadenie materskej škôlky.

1947, 24. máj Založenie meštianskej školy. Mala sídlo v miestnom kaštieli. V jedinej učebni bolo 60 žiakov.

1977 Základná škola sa presťahovala do nových priestorov. Dochádzajú tu aj žiaci z 8 okolitých obcí.

2002, 1. apr. Škola získava právnu subjektivitu a stáva sa samostatným právnickým subjektom. Dnes (sept. 2015) 129 žiakov a 125 žiačok vyučuje 18 učiteliek a 3 učitelia.

Hlavná budova školy, október 2015 Mimoriadne záslužnú prácu pri dokumentovaní histórie škôl v obci vykonal Imrich Groško (*1938–†2002), ktorý v miléniovom roku 2000 vydal knihu KURIMA A JEJ ŠKOLY. Foto a ďalšie informácie → kapitola Osobnosti obce.

K U R I M A A J E J Š K O LY

VÝNIMOČNÍ UČITELIA

80 ROKOV FUTBALU V KURIME Chronológia vývoja 1935 Vzniká futbalový oddiel Sokol Kurima. Prvým predsedom je miestny obvodný lekár, dr. Emil Čerháti, pomáha mu učiteľ Imrich Tobiáš. Futbal sa ešte nehral súťažne, ale iba s obcami, ako napr. Marhaňou, Giraltovcami, Kračúnovcami a i.

1943 Vybudovanie nového ihriska. Predsedom oddielu sa stáva riaditeľ školy Adam Jarčuška → kapitola Kurima a jej školy. Od povojnových rokov miestny oddiel vedie Jozef Podubinský.

1952 Postavenie nového ihriska vo Vrbine.

1958 Mužstvo riadi trio: Juraj Drang, Ján Vujčík, Pavol Jančuš a ďalší. V polovici 60-tych rokov hrala Kurima o Československý pohár. Na zápas so Spar-takom Snina (2:0 v prospech domácich) prišlo neuveriteľných vyše 500 divákov(!) V tom čase medzi najlepších patrili Adam Katinger a Karol Rigo.

1967 Postup do 1. tr. krajských majstrovstiev.

1968–69 Zostup a opätovný návrat do 1. tr.

1971 Definitívny zostup – odvtedy, až do roku 1999 hrá družstvo dospelých v 2. tr. resp. 3. tr. okresných majstrovstiev (OM).

1999–2010 V Kurime dospelí súťažne nehrajú futbal (!)

2010 Vznik Obecného futbalového klubu (OFK 2010). Po mimoriadne úspešnom roku 1. miesto v 2. tr. OM a postup do 1. tr. OM. 2015, 2. aug. Stretnutie futbalových generácií – oslava 80. výročia. V Kurime hrajú dnes: dospelí, dorastenci, starší a mladší žiaci.

Horný rad zľava: S. Gmitter, P. Lipták, R. Šamko, P. Hvišč, J. Goliáš, J. Humeník, P. Olejár, R. Bača, O. Varhol, J. Kuziak J. Zamborský, M. Škverek, M. Olejár, M. Hudaček, J. Randár, E. Gmitter – prezident FK Dolný rad zľava: J. Hajduk, P. Tarnovský, O. Podubinský, J. Uhrin, M. Murcko, M. Kyjovský Chronológia názvov 1935–1962 Sokol Kurima 1962–2010 TJ Družstevník Kurima 2010– OFK 2010 Kurima Viac informácií: www.kurima.eu/futbal.php

KAŠTIEĽ

Národná kultúrna pamiatka v októbri 2015 Kaštieľ bol postavený v klasicistickom štýle na začiatku 19. storočia. Slúžil ako letné sídlo grófskeho rodu Szirmayovcov, ktorému patrila časť obce Zborov a makovického panstva.

Poznámka: Jedna vetva tohto rodu od roku 1640 vlastnila slávnu hrnčiarsku obec Pozdišovce, dnes okr. Michalovce. V roku 1648 Peter Szirmay, jej zakladateľ a podžupan Zemplínskej stolice, dal v obci postaviť kaštieľ, ktorý sa stal rodinným sídlom.

Od roku 1947 bol kaštieľ v Kurime sídlom novozaloženej meštianskej školy, neskôr základnej školy.

Jednoposchodová, kedysi reprezentačná budova, dnes kvôli nevyriešeným vlastníckym vzťahom chátra.

Prízemie kaštieľa

ŽIDIA A ŽIDOVSKÝ CINTORÍN Židia začali prichádzať do obce vo väčšom počte po pričlenení Haliča k Rakúsku v roku 1772 pri delení Poľska. Toto územie patrilo v r. 1867–1914 Rakúsko-Uhorsku. Rozprestieralo sa na území západnej Ukrajiny a južného Poľska. Na ploche 78 500 km2 tu v roku 1914 žilo približne 8 200 000 obyv., z toho Židia tvorili okolo 8%.

1802 Žije tu 74 Izraelitov.

1818 Ich počet vzrástol na 180. V tom čase už tu majú synagógu, rituálne kúpele mikvu, byt pre rabína a cintorín.

1889 Žije tu 616 obyvateľov židovského vierovyznania, čo predstavuje viac ako 40% z celkového počtu obyvateľstva (1432). Živili sa prevažne obchodom. V obci boli dva cintoríny – Starý a Nový.

Pochovávali sa tu aj Židia so susedných obcí až do holocaustu 2. svet. vojny. Cintoríny sa nachádzajú v juhovýchodnej časti obce na ul. Klepár.

Na týchto ústrižkoch papiera sú prosby a modlitby Fonetický prepis: Slovenský preklad: Harav, MOHR”R (Morenu Harav Rabbi) Tu je pochovaný Rav, náš učiteľ , rav, Yechiel Michal Z”L (zichrono rabin. Yechiel Michal (nech je jeho levracha) Ben Harav Hatzadik meno zapamätané pre dobre), syn MO”HRAV (Morenu Harav) svätého Rabina, nášho učiteľa Tzivi Tzvi Menachem ZT”L (zecher Menachem, (nech meno spravodlivého tzadik levracha) Neched Hatzadik bude zapamätané pre dobre), vnuk Ha-e-loki MO”HRAV (Morenu spravodlivého, nášho učiteľa Rabina Harav) Zisa (Zusia)ZT”L (zecher Zisa /pozn. preklad.: čo je veľký, slávny tzadik levracha) rabin Zusia z Anipoly/ (nech je meno Ben... (nezrozumiteľné) spravodlivého zapamätané pre dobre.)

Ben Hatzadika...(nezrozumiteľné) Syn ... Syn spravodlivej ženy ...

Fotentický prepis a preklad: David Adri, ☎ 0903-656-770

Časť Nového cintorína

1942 a neskôr Z celkového počtu okolo 200, prežilo holocaust iba približne 20 Židov, ktorí sa po vojne z obce vysťahovali.

MLYNÁRSTVO

Meandre rieky Topľa Prírodné podmienky, remeselné a podnikateľské zručnosti miestnych obyvateľov, predurčili Kurimu na stavbu a prevádzku predovšetkým vodných mlynov. Na začiatku 20. st. tu boli v prevádzke štyri mlyny.

Osobitnú pozornosť si zaslúži mlyn v miestnej časti Taraš, ktorý je vybavený 120 kW Kaplanovou turbínou. Tu sa vyrábala el. energia pre obec. Majiteľ a odborník v jednej osobe, Ján Vujčík, mlyn v súčasnosti rekonštruuje.

Prívod vody do turbíny

Logo slávnej firmy Poledniak

Veľmi výstižne opisuje mlyny Učiteľ národov, Ján Amos Komenský: V mlyne sa otáča kameň na kameni, poháňaný kolesom a rozomieľa cez násypník nasýpané zrno a oddeľuje otruby, padajúce do truhlice, od múky, ktorá sa cez sito preosieva. Taký mlyn bol predtým ručný mlyn, potom konský mlyn, ďalej vodný mlyn, a lodný mlyn, nakoniec veterný mlyn.

Zdroj: JOH. AMOS COMENII, ORBIS SENSUALIUM PICTUS, Neu bearbeitet von Uvius Fonticola, Friedrich Verlagsmedien, D–Frankfurt am Main, 3., korrigierte Auflage 2012, CAPUT XLVIII, Seite 101, preklad: J. Soročin

FOLKLÓRNA SKUPINA „KURIMJAN“

Obec Kurima je odjakživa známa svojou rázovitou kultúrou, zvykmi, obyčajami a krásnymi ľudovými piesňami. Ľudia si pospevovali pri rôznych príležitostiach. Spievali pesničky typické kurimské, šarišské, ale aj slovenské ľudové piesne. Vo vianočnom čase koledy, pastierske. V roku 1988 sa kompletná ženská a mužská spevácka skupina predstavila pásmom „Na kudzeľnej chiži“, „Rukovačka“ a neskôr pásmom „Dožinky“, „Svadba“, „Remeslá v Kurime“. Nasledovali nespočetné vystúpenia nielen v obci, v regióne, ale aj v susednom Poľsku – Dni slovenskej kultúry v Poľsku (družobná Moszczenica).

Prvé CD (2005) – Špivame na Varošu – hudobný doprovod (harmonika): Mgr. Ján Šoltés, bývalý riaditeľ ZŠ a Valentín Repka, ktorý je harmonikárom skupiny od jej vzniku. Folklórna skupina dostala meno Kurimjan. Obľúbené kurimské pesničky nahral Kurimjan s ĽHSB – CD „V Kurime na Varošu“, v roku 2014.

Dnes má skupina 12 žien, 14 mužov.

Harmonikár FS Kurimjan – Valentín Repka | Vedúca FS Kurimjan – Mgr. Marta Mihoková, pomáha jej manžel Tomáš.

DIVADLO Prvé divadlo sa v obci nacvičovalo po prvej svetovej vojne, keď do obce prišli učitelia Imrich Tobiáš a Jaroslav Vocel. Predstavenia boli veľkou udalosťou v obci. Systematickejšia ochotnícka činnosť sa začala v roku 1931, kedy sa popri hrách pre dospelých uskutočnil rad predstavení pre školskú mládež.

Začiatkom štyridsiatych rokov sa ochotníckej činnosti ujali Magda a Adam Jarčuška, ktorí v Kurime našli svoje celoživotné učiteľské pôsobisko. Za ich pôsobenia sa nacvičilo množstvo divadelných hier. Po druhej svetovej vojne (1947) Adam Jarčuška nacvičil v Kurime prvú a zatiaľ jedinú operetu Anička Kováčovie. Nasledovali roky veľkého rozmachu, o čom svedčí súpis inscenovaných hier. Od roku 1999 sa každoročne v obci na sviatok sv. Štefana odohrá jedno divadelné predstavenie.

Posledné divadelné predstavenie sa odohralo 26. 12. 2014 – „Šľebodne ženače“ od Ferka Urbánka, ktoré bolo upravené do šarišského nárečia. Ušľachtilá divadelná činnosť, ktorú robia ochotníci, vždy poteší. Plody ich práce bývajú pre Kurimu a ich spoluobčanov sviatkom.

Text v tomto stĺpci: Dana Lastivková | Foto: Obecný úrad Kurima

OSOBNOSTI OBCE Cui honorem honorem | Komu česť, tomu česť Rim (13, 7) Farár Jozef PASTIR (*1918–†2002) je čestným občanom obce. V období 1956–1990 (v r. 1962/63 bol vo väzení) blahodarne pôsobil v Kurime.

Jeho životným krédom bolo: Je dobré poslúchať Pána. Osobitnou mierou sa zaslúžili o duchovný život v celom regióne.

Počas jeho pôsobenia bol zreštaurovaný kostol, vybudovaná nová farská budova a opravená kaplnka na cintoríne.

Je pochovaný v rodnej obci Petrovany pri Prešove.

Adam REPKA (*1924–†2013) Politický väzeň; z uránových baní sa po troch rokoch vrátil v r. 1953.

Ako prejav doživotného poďakovania za zachránu a zdravie sa o rok – ako samouk (!) – stal miestnym organistom a kantorom, ktorým zotrval 57 rokov.

Ján BARTOŠ st. (*1935) je dlhoročný pracovník miestnej verejnej správy.

Od roku 1986 kronikár obce.

Prof. PhDr. Jozef HVIŠČ, DrSc. (*1935) je polonista, literárny vedec, emeritný profesor UK Bratislava a čestný občan obce. Autor knihy Na rodnom grunte, 1995 a románu Dolina dobrých ľudí, 2014. Podľa tejto predlohy napísal divadelnú hru Vitaj doma. V súčasnosti dokončuje ďalšiu knihu o Kurime s názvom Za americkým snom.

PhDr. Imrich GROŠKO (*1938–†2002) bol vynikajúci kunsthistorik. Od r. 1961 praco-val vo Východoslovenskej galérii.

Autor odborných článkov, televíznych scénarov, katalógov, kurátor výstav. Edične pripravil obrazovú publikáciu Košice vo výtvarnom umení a napísal monografiu Výtvarné výstavy v Prešove od roku 1957. Je pochovaný v Košiciach. Ďalšie informácie → kapitola Kurima a jej školy.

Erb vyjadruje svätoondrejskĂ˝ KURIMA krĂ­Ĺž (latin. crux decussata = desiatkovĂ˝ krĂ­Ĺž 400 km 200 km v tvare Ä?Ă­slice Ă— (10).

PodÄža tradĂ­cie bol sv.

Andrej, brat Petra, prvý povolaný apoťtol → Nový zåkon, Jn (1,35– –43), ukriŞovaný v GrÊcku na kríŞi v tomto tvare.

Tento krĂ­Ĺž sa Ä?asto pouŞíva na vlajkĂĄch napr.: Ĺ kĂłtska, Baskicka, Amsterdamu, Rio de Janeira a ruskĂŠho nĂĄmornĂ­ctva.

PoÄ?et obyvateÄžov: 1124 (stav: okt. 2015) Osobitnej Ăşcte sa teĹĄĂ­ v ortodoxnej cirkvi NadmorskĂĄ výťka: 207 m n. m. – ako protipĂłl sv. Petra a Pavla v rĂ­mskokatolĂ­ckej cirkvi. Sviatok: 30. nov.

CestnĂŠ vzdialenosti v km KURIMA— t #BSEFKPW 16 t ISBOJDB T 1PĘ TLPN 34 t (JSBMUPWDF 18 t 1SFĂ?PW 45 t ,PĂ?JDF 81 t .PT[D[FOJDB QBSUOFSTLĂˆ PCDF W 1PĘ TLV 70 Hervartov PreĹĄov KoĹĄice KÄžuĹĄovskĂĄ ZĂĄbava

DlhĂĄ LĂşka PL Bard. kĂşpele Bardejov

Zborov Hrad Zborov

Dukla SvidnĂ­k

Kurima Bard. N. Ves Giraltovce PreĹĄov, KoĹĄice

Kurima je druhou najväÄ?ĹĄou obcou MikroregiĂłnu StrednĂĄ TopÄža, ktorĂ˝ zdruĹžuje 21 obcĂ­. Predsedom je Ing. FrantiĹĄek OlĂĄh, starosta obce HaĹžlĂ­n – starosta.a@post.sk.

BardejovskĂŠ KĂşpele sĂş vzdialenĂŠ 19 km severne od obce. VzĂĄcne minerĂĄlne vody podporujĂş predovĹĄetkĂ˝m lieÄ?bu chorĂ´b trĂĄviaceho a obehovĂŠho Ăşstrojenstva, www.kupele-bj.sk, ☎ 054 / 477 42 45.

Autor pri prĂ­leĹžitosti vydania tohto bulletinu zostavil nasledovnĂ˝ pravĂ˝ latinskĂ˝ chronogram. AritmetickĂ˝ sĂşÄ?et Ä?ervenĂ˝ch a zvĂ˝raznenĂ˝ch Ä?Ă­slic/znakov udĂĄva rok jeho vzniku.

D C C X L V 745Â C V R I M A KU R I M A VETVSTA atqVe ILLVSTRIS starobylĂĄ a slĂĄvna ITAQVE VENI, Preto prĂ­Ä?, INTROI IBI VIATOR ! vstĂşp tam, turista! ÎŁ = 10xI+9xV+1xX+3xL+3xC+1xD+1xM= 2015 HlavnĂŠ zdroje informĂĄciĂ­: Jozef HviĹĄÄ?, Na rodnom grunte, 1995; Imrich GroĹĄko, Kurima a jej ĹĄkoly, 2000; www.kurima.eu

Š Jozef SoroÄ?in, 2015, www.issuu.com/VydSorocinJ t TPSPDJO !HNBJM DPN Š Layout: Jozef SoroÄ?in, Jr., www.about.me/sorocin Š Fotografie: Peter OlekĹĄĂĄk, QFUFS PMFLTBL!DFOUSVN TL vĹĄetky leteckĂŠ snĂ­mky, futbalisti a osobnosti obce: OĂš Kurima Š Pre Obec Kurima, KlepĂĄr 1, 086 12 Kurima, ☎ 054/73 911 31, www.kurima.eu, vydal: Jozef SoroÄ?in JSL, RĂĄzusova 6, 071 01 Michalovce Š TlaÄ?: Rotaprint, s. r. o., BarÄ?ianska 68, 040 17 KoĹĄice