Dedkov odkaz potomkov II

Dedkov ODKAZ POTOMKOM Michal Savฤ รกk

Druhé upravené vydanie pri príležitosti stretnutia maturantov

III. B triedy SVŠ Sobrance (1969 – 1972)

© Michal Savčák Prof. Hlaváča 10 073 01 Sobrance Prvé vydanie 2014

Layout & sadzba: Jozef Soročin, vnuk Jazyková korektúra: Anna Soročinová, vnučka Fotografia Zemplínskej šíravy: Mária Soročinová, vnučka Tlač: MULTIPRINT, s.r.o., Ipeľská 1, 040 11 Košice

Sobrance, 10. jún 2017

Michal Savฤ รกk

Dedkov ODKAZ POTOMKOM

Ak chcete ďalej dôjsť, ako my dôjdeme, treba vám viac vedieť, ako čo my vieme.

Treba vám viac práce, viac trpezlivosti, viac čistoty srdca, v svätej nevinnosti. Štefan Krčméry (1806–1866) | Mládeži

OBSAH 1. Namiesto úvodu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1 1.1 Staré pravdy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 1.2 Zemplínske príslovia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 2. O ...

2.1 O práci a gazdovaní . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 5 2.2 O radosti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8 2.3 O láske . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .. . . . . . . . 9 2.4 O kráse a láske . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11 3. Umenie komunikovať . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 14 4. Kroky ľ’udského napredovania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 16 5. Emočná inteligencia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17 6. Sloboda a závislosť . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 19 7. Neopätované citové vzťahy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 20 8. Strach a žiarlivosť . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21 9. Výchova . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22 10. Kultúra, mravnosť a správanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . 25 11. Pravda a jej rehabilitácia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 31 12. Vlastnosti intelektuála . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 34 13. Vzdelanie: rozvinutie duševných schopností človeka . . . . . . . . 35 14. Stres: psychická záťaž . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 37 15. Zdravie: stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody . . . . . . 38 16. Pohybom k zdraviu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 40 17. Psychika a zdravie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 41 18. Zákon príťažlivosti: kľ’úč k šťastiu . . . . . . . . . . . . . . . . 42 19. Zmýšľanie a zdravie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 43 20. Veda, vedenie, nevedenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 44 21. Osobnosť a individualita . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 47 22. Duchovné a sociálne vzory . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 48 23. Nezaradené . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 59 24. Zhrnutie namiesto záveru . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 67 25. Malá rekapitulácia myšlienok s rozmerom ľ’udským a morálnym . . . 78 26. Príhovor, venovanie, poďakovanie . . . . . . . . . . . . . . . . . 79

Slovník . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 84 Literatúra . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 87

1.

Namiesto úvodu

P

ráca, ktorú držíte v rukách vznikala dlho – celý môj život. Teraz, v jeho závere, som vety v nej obsiahnuté, už len pozbieral, ako sa zbierajú najkrajšie kvety na lúke a sústredil ich do tohto herbára.

Zrnká múdrosti, aforizmy, sentencie – to sú vlastne synonymá, ktoré stručne, vecne a jasne vyjadrujú životné pravdy.

Samozrejme, že výber myšlienok, tu obsiahnutých, je subjektívne poznačený, lebo všetko, čo robíme, nesie pečať nášho ducha.

Chceli by sme, aby naši vnuci urobili menej chýb, než sme ich urobili my. To bol vlastne hlavný dôvod, urobiť zoznam takých myšlienok, ktoré by nášmu čitateľovi v labyrinte života pomohli vyhnúť sa aspoň veľkým chybám a veľkým omylom. „Celá naša dôstojnosť“, hovorí Pascal, „je v myslení“. A Sartre dodáva: „Nie sme ničím, iba tým, čo zo seba urobíme“. Preto nesieme plnú zodpovednosť za utváranie seba a svojich hodnôt“. Kant sa pýta: „Budeme šťastnejší, keď budeme lepší? Áno, budeme, lebo šťastní sú tí, ktorí si nemajú čo vyčítať“. A pokračuje: „Nejde o to, čo z nás utvorila príroda, ale čo sme utvorili zo seba my sami. Láska je doplnok, ktorý nás posúva k dokonalosti.

Mravné konanie je praktické uznanie Boha“, hovorí Kant, “ak konám dobro len za odmenu, môjmu konaniu chýba mravnosť. Za dobro možno pokladať len dobrú vôľu. Každé iné dobro je relatívne. Dobrá vôľa je klenot medzi hodnotami. Žiari sama o sebe”, hovorí Kant. Kto odolá neresti, speje k cnosti, k mravnej sile. Úroveň vo vzťahu vytvára vyspelejší . Preto sa netrápme, či sú milí iní k nám, ale tešme sa, že vieme byť milí my. /Dr. Plzák/ K múdrosti vedú tri cesty: • najľahšia napodobňovaním, • najušľachtilejšia rozmýšľaním • najťažšia a najúčinnejšia cez vlastné skúsenosti, hovorí Konfucius. Keby mladí rozumne využívali skúsenosti starších, mali by život ľahší. Ale keď to neurobia, budú sa musieť o všetkom a so všetkými ťažkosťami presvedčiť sami.

Touto prácou vzdávam hold svojim predkom. Boli to ľudia práce a skromnosti, ľuďom múdrym, ktorých som našťastie vo svojom živote stretával, a v neposlednom rade i učencom a filozofom, ktorých myšlienky tu citujem.

Lebo je v nich ukrytá múdrosť, taká potrebná k zvládnutiu toho neľahkého umenia – umenia žiť.

1

1.1 Staré pravdy Γνῶθι σεαυτόν /Gnothi seauton/, lat. Nosce te ipsum – Poznaj sám seba. /Nápis na delfskom chráme v starom Grécku/ Historia magistra vitae est – História je učiteľkou života (Cicero) /Iba z máloktorej poučky je človek tak neochotný sa poučiť, ako z tejto.

Iba máloktorá myšlienka bola tak sprofanovaná, ako táto/ Cuius regio, eius religio – Koho panstvo, toho náboženstvo /Zásada Augsburského náboženského mieru z r. 1555/ Sapere aude – Maj odvahu používať vlastný rozum. /Heslo osvietenstva/ De omnibus dubitandum – O všetkom pochybovať. /Zo stredoveku/ De gustibus non est dubitandum – O chuti sa nediskutuje. /Zo starého Ríma/ Littera scripta manent – Napísané zostáva. /Zo starého Ríma/ Factum abiit, monumenta manent – Skutok odchádza, pamiatky ostávajú /Ovid, 43 pred Kr.–18 po Kr./ • Nápis na pamätnom stĺpe železničnej stanice Michalovce. V starej budove bol osadený v r. 1871, v novej je od r. 2004 Post mortem nihil est – Po smrti nie je nič. /Hlásal už Seneca. Cisár Nero ho, ako svojho učiteľa, dohnal k samovražde/ 2

Gaudeamus igitur Radujme sa teda iuvenes dum sumus: pokiaľ sme mladí: post iucundam iuventutem, po príjemnej mladosti, post molestam senectutem po obťažnej starobe nos habebit humus. staneme sa súčasťou zeme. /Časť študentskej hymny/ Veni, vidi, vici – Prišiel som, videl som, zvíťazil som. /Caesar po svojom prekvapujúcom víťazstve nad kráľom Farnakom poslal do Ríma iba tieto tri slová/ Veni, scripsi, vixi – Prišiel som, napísal som, žil som. /Epitaf hudobného skladateľa J. Haydna (1732–1809) na cintoríne vo Viedni/ Aer natalis, medicina universalis – Vzduch rodného kraja je najlepšou medicínou

1.2 Zemplínske príslovia Kedz nepomožeš, cholem neuškodz. /Otec synovi, Lúčky, od pradedka Savčáka/ Chto zna ľubic, ta zna každoho a chto nezna, ta nezna ani toho, koho bi mal. /Od prababky Savčákovej/ Svojo nedaj, cudzi nežadaj. /Svokor zaťovi, Ruskovce, od pradedka Tabiša/ Dobromu netreba, bo sebe nadobudne, planomu škoda, bo i tak roztrepe. /Svokrovci, Ruskovce, od prababky Tabišovej/ Jaka ši, taka ši, moja ši. /prof. Ján Dudík, Sobrance/

3

Voliš s múdrim stracic, máš s hlúpim najs. /ľudové, Lúčky/ Zo šumnim daľej zajdzeš. /Príslovie vysokej psychiatrickej hodnoty/ Chto ma jednu lásku, má jedno trapeňe, chto jich má veľo, má veľo trapeňa. /Od mojej mamy/ Ne je haňba neznac, haňba nechcec znac. /ľudové, Sobrance/ S andelom možeš hutorec choč jak, ale s ďablom mušiš lem šumne. /učiteľka Kudláčová, Porúbka/ Chto čuje švekru, naj poslucha i nevestu, ta budze znac vecej. /právnické/ Tam, dze ti, ja už bula, ale tam, dze ja, ti neznaš, či budzeš. /prof. Vokalová/ Člevek tu má lem dva možnosci: buc še potrime, abo še spušči. /ľudové/ Každi čudo tri dni trime. /teta Klára, Košice/ Aj pomohnuc treba, kedz jes komu, aj zastac še, kedz jes za koho. /ľudové/

4

Z motorky dva radosce, ras, kedz ju kupi a ras, kedz ju preda. /ekonomické/

Čekani krašši jak prežiti. /Trpezlivosť, schopnosť čakať – nádherná vlastnosť/ Požiadavka bez trpezlivosti – požiadavka pekla!

Hutor s nim, ale never mu. /Ruskovce, A. Tabiš/

2.1 O práci a gazdovaní Ó, práci všetká česť! Česť práci všetká. Ona je žitia obsahom i cieľom. /Pavol Országh Hviezdoslav (1849–1921), slovenský básnik/ Dobrá vôľa – klenot medzi hodnotami. /Immanuel Kant (1724–1804), nemecký filozof/ Len máločo nás zarmúti tak, ako fakt, že už nemôžeme pracovať. /Jaroslav Hovorka (1925–2009), český lekár/ Láska je jediná sila, ktorá dokáže i z nepriateľa urobiť priateľa. /náboženské/ Čo robíme, to nás utvára. /Ladislav Ďaďovský, Projekt života/ Ak chceme proti niečomu bojovať, mali by sme o tom vedieť čo najviac /Hans Selye (1907–1982), rodák z Komárna.

V r. 1936 objavil v Kanade stres.

Nositeľ Nobelovej ceny za medicínu v r. 1949/ Ľudia majú radi svoje názory, ale svoje omyly majú ešte radšej. /psychologické/

5

Koho nepremôžeš, spoj sa s ním. /z angličtiny/ Nedržme všetky vajíčka v jednom košíku. /z angličtiny/ Quidquid agis, prudenter agas et respice finem – Nech robíš čokoľvek, konaj rozvážne a mysli na koniec. /Živé slová/ Unáhlenosť speje k nedokonalosti.

Až 50% problémov si vyrobíme unáhlenosťou. /psychologické/ Prekážka, podnet na naše vyzrievanie a príležitosť na preverenie našich schopností. Viete sa tešiť z prekonávania prekážok? /Nápis na skale v Tibete/ O čo sa nepokusíme, zostáva stratené. /z japončiny/ Úspech zažije iba ten, kto „probuje“ a skúša. /z prostredia učiteľov/ Niet väčšej hodnoty, ako byť užitočný. /Jaroslav Hovorka (1925–2009), český lekár/ Naučme sa evidovať vlastné hodnoty na každom kroku a na každom mieste. /A. S. Kon (1928–2011), ruský psychológ/

6

Človek sa má zdokonaľovať každý deň. Hybnou silou nášho napredovania sú trápenia a ťažkosti. Každý deň nám dáva príležitosť byť lepší, skúsenejší,

múdrejší. Pravda za predpokladu, že sa chcem učiť a meniť sa. /L. Hay, Miluj svoj život/ Každá skúsenosť má byť spojená s účasťou ducha.

Preto je tá istá skúsenosť pre jedného múdrosť a pre iného pochabosť. /Sv. Augustín (354–430), De Civitate Dei – O Božej obci/ Príprava na prehru má zmysel. Očakávané straty zraňujú menej. /Nemecký kancelár Bismarck (1815– 1898), vyzvedačom/ Kto sa spolieha predovšetkým na seba, má viac pevnej vôle, viac disciplíny a je k sebe náročnejší. Viac si verí, má viac optimizmu a z prehry sa vie zotaviť skôr a poučiť lepšie a rýchlejšie.

Kto sa sebecky vešia na iných, jeho samostatnosť upadá… /Daniel Goleman, Emočná inteligencia/ Naši predkovia boli aspoň takí múdri, ako sme my. Preto si ich dedičstvo, ich tichú múdrosť a praktickú originalitu opatrujme s láskou. /Michael Novak, Filozofia slobody/ Boli sme stvorení na obraz Stvoriteľa. Preto sa Bohu najviac podobáme, keď sme tvoriví. Ekonomická iniciatíva a tvorivosť sú naše práva i povinnosť. Človek je schopný vytvoriť viac, než spotrebuje. To je naša šanca, zbaviť sa chudoby, biedy a závislosti. /Michael Novak, Filozofia slobody/ V roku 1776 vydal Adam Smith knihu »O bohatstve národov«. V nej príčinu bohatstva vyjadril slovom „caput“ – hlava, teda rozum, dôvtip, tvorivosť. Až do 18. st. sme vedeli bohatstvo iba prerozdeliť: čo jeden získal, druhý musel stratiť. Preto sa viedli vojny. Zabíjalo sa, ničilo a drancovalo. Adam Smith bol prvý, kto upozornil, že obchod, tvorivosť a invencia tvoria bohatstvo i bez zmenšovania už jestvujúceho. Ekonomická tvorivosť je na odstránenie biedy nevyhnutná. Kapitalizmus sa viac ako ktokoľvek zameriava na ľudskú 7

tvorivosť. V tom je jeho dejinný prínos. Príčinou bohatstva nie je práca, ale myslenie, inteligencia, nápady, postrehy, patenty. /Adam Smith (1723–1790), anglický ekonóm/ Žiadna psychická kvalita nie je pre našu úspešnosť taká dôležitá, ako je schopnosť odolať pokušeniu. To je aj koreňom sebaovládania. /Daniel Goleman, Emočná inteligencia/ Choďte za svojim cieľom a vyhnite sa všetkému, čo vám bráni vytýčený cieľ dosiahnuť. /Brian Tracy: Ako stihnúť viac/ Najväčšia povinnosť človeka je vedieť sa o seba postarať.

Láska k sebe je naša prvá povinnosť. Som tu, aby som mohol rozmýšľať a trápiť sa, nič vyššieho nepoznám. /Vladimír Levi (*1938), ruský lekár, psychiater a spisovateľ/ Úroveň vo vzťahu vytvára ten, kto je vyspelejší.

Láska je umenie prehrávať a opäť sa vrátiť a opäť navodiť príjemnosť.

Charakter v konaní, noblesa v správaní. To je základ mentálnej výbavy. /Ján Smrek (1898–1982), slovenský básnik/ Veľkí rastú našou poníženosťou. Veľkí sú veľkými len preto, že my kľačíme.

Nekľačme, vstaňme! /Volkonogov/

2.2 O radosti Kto miluje, je v radosti. Čím viac milujeme, tým viac radosti cítime.

Kto nevie milovať, nevie sa ani radovať. /časopis Vitalita/ Človek je šťastnejší z citu, ktorý prežíva, než z citu, ktorý vzbudzuje.

8

Preto sa netrápme, či sú iní milí k nám, ale tešme sa, že vieme byť milí my. /Vladimír Levi (*1938), ruský lekár, psychiater a spisovateľ/ Ak trpím a iný to so mnou prežíva, je to súcit.

Keď ja mám úspech a iný sa z toho teší, to je láska. /psychologické/ Nie je naše to, čo máme, ale to, z čoho máme radosť. Iba to je naše. /Langfield/ Spinoza, bystrý znalec ľudskej psychiky, rozlišuje afekty aktívne a pasívne.

Láska, radosť a každá tvorivosť, sú afekty aktívne. Smútok, žiarlivosť, lakomosť, sú afekty pasívne. Radosť nás oživuje, posilní, zaktivizuje. Smútok nás zmrazí, oslabí, znehybní. V aktívnom afekte sme tvoriví, spontánni, nezávislí.

V pasívnom afekte spejeme k stagnácii, úpadku a závislosti.

V radosti spejeme k dokonalosti, v smútku ideme od väčšej dokonalosti k menšej. Iba v radosti máme záľubu v dobrom. /Baruch de Spinoza (1632–1677), holandský filozof/ Vychovávaný nie je ten, kto je milovaný, ale ten, kto miluje, kto hru tvorí, organizuje ju a dbá, aby v nej obstál a urobil ju príťažlivou i pre druhého.

Preto je aktívny, tvorivý a teší sa. Teda platí, že milovať je viac, ako byť milovaný. /psychologické/ Radosť z dokončenej práce – pocit najkrajší. /reklamný slogan/

2.3 O láske Túžba po láske, ktorú chceme, ale ešte nemáme, je vždy väčšia, ako spokojnosť s láskou, ktorú máme. Preto platí, že láska nie je tak upokojujúca, ako žiaduca. /Zo starého Grécka/

9

Láska – nevieme ju definovať, ale vieme, aká je, keď je. /rozhlas/ Láska nepozná hraníc, v spomienkach je nesmrteľná a v túžbach večná. /Film: Anglický pacient/ Láska omladzuje. Náhle zaľúbení rozkvitnú. Príroda im dá nečakanú forsáž mladosti. Sú šťastní, optimistickí a plní energie. /Časopis Vitalita/ Nikoho nesmieme mať tak radi, aby sme ho nevedeli aj stratiť. /psychologické/ Ak existuje cit, ktorý je kladný už vo svojej podstate, tak je to láska.

Láska je hodnota, ktorú uznáva nebo i zem, Boh i človek. /Dante Alighieri (1265–1321), taliansky básnik a filozof, autor diela Božská komédia/ Láska je starostlivosť o rast, šťastie a dobro toho, koho milujeme. /Erich Fromm (1900–1980), Umenie milovať/ Na koho radi spomíname, ten bude vždy s nami. /Film: Pyšná princezná/ Nezrelá láska hovorí: Milujem ťa, lebo ťa potrebujem.

Zrelá láska hovorí: Potrebujem ťa, pretože ťa milujem. /Erich Fromm (1900–1980), Umenie milovať/

10

Láska chce predovšetkým dávať, nie brať. Produktívny charakter v akte dávania vyjadruje svoju moc, prežíva svoju silu, svoje bohatstvo. To ho napĺňa radosťou, má pocit, že žije, preto sa teší. Najdôležitejšia sféra dávania však nie je v hmotných veciach, ale v doméne ľudskej: dávať seba, svoju radosť, svoj záujem, svoje vedomosti, svoj humor… Dávať je radostnejšie, ako prijímať.

Keď sa človek takto rozdáva, nestráca, ale rastie… Láska je ako vzduch, každý

ju potrebuje, len nie každý ju vie prejaviť a nie každý ju vie prijať. Láske sa nedá naučiť, a predsa nie je nič dôležitejšie, ako sa láske učiť. /Capponi: Sám sebe psychológom/ Nie je pravdou, že na svete je len jeden človek, ktorého môžem milovať. Ale pravdou je – to mám od svojej mamy, že – „chto zna ľubic, ta zna každoho, a chto nezna, ta nezna ani toho, koho bi mal“ Človek má milovať všetko, od jari do zimy, od prameňa až po oceán. /Miroslav Horníček (1918–2003), český herec/ Keď sa mladej Američanky pýtali, kto jej spôsobil AIDS, povedala: „Láska neobviňuje, ale odpúšťa“. /biblické/ Zištná láska si kladie podmienky, nechce dávať, chce prijímať. Preto sa tak často stráca, ochabuje, upadá. Nezištná láska si nič nenárokuje, ale je aktívna, tvorivá, radostná. Preto žije, rastie, prehlbuje sa.

Je len jeden svet: ten náš. A v ňom iba to, čo vnímame, čo cítime. Keď našu lásku niekto vníma, dokonca ju cíti, môže byť nepriateľom?

Láska je sila, ktorá vyvolá lásku. Nezištná láska sa podobá dokonalosti, podobá sa Bohu: nikdy sa nevzdáva, nič si nenárokuje, na nič nečaká. Preto nemôže byť sklamaná. Ak sa naučíme prežívať lásku ničím nepodmienenú, pochopíme, že nič nemôžeme vlastniť. Nič nie je naše, iba to, čo nám spôsobuje radosť, iba to je naše. Len aktívny a tvorivý jedinec vie, že existuje len jeden zmysel lásky – prežívať ju.

To, čo užívame, nie je naše. Naše je len to, k čomu máme opravdivý vzťah.

Preto sa učme – milovať a nevlastniť.

Moje najmilšie verše: Marína moja! Teda tak sme my ako tie Božie plamene, ako tie kvety na chladnej zemi, ako tie drahé kamene; padajú hviezdy, aj my padneme, vädnú tie kvety, aj my zvädneme, a klenoty hruda kryje: ale tie hviezdy predsa svietili, a pekný život tie kvety žili a diamant v hrude nezhnije! /A. Sládkovič: Marína/ 11

2.4 O kráse a láske Nie milý, kto krásny, ale krásny, kto milý. /Jiří Bartoška *1947, český herec/ Na krásu je príjemné pozerať, s múdrosťou je príjemné žiť. /Živé slová/ Krása človeka nie je vo výzore, ale v charaktere, v jeho presvedčení, optimizme, v humore, v jeho radosti, v tom, ako sa cíti, správa, jedná. V ľudskej ochote, v príjemnosti, vľúdnosti. Človek je pekný najmä preto, lebo je ľudský. /Časopis: Vitalita/ Mať rád je príjemné, dokonca i myslieť na to, že máme radi, je príjemné. /Živé slová/ Je možné prežiť život bez chorôb, bolestí, trápenia a vo vzťahoch plných lásky? Áno, je to možné a my sme povinní sa o to aspoň pokúsiť. /Manželia Diamondovci: Ako ovládať telo/ Kto myslí, cíti a koná s láskou, zbaví sa všetkých trápení. /psychiatrické/ Človeka robí krásnym iba láska. Všetko ostatné ho iba hubí a nivočí. /Michail Prišvin (1873–1954), ruský spisovateľ a básnik/ Boh stvoril ženu, aby skrotil muža. /Voltaire, 1694–1778, francúzsky osvietenecký filozof a spisovateľ/

12

Už v staroveku rozlišovali lásku priateľskú – filia, ľúbostnú – eros a duchovnú – agape; v súčasnosti altruistická, tá je najcennejšia, lebo dokáže milovať i nepriateľa. Láska má tri zložky: pudovú, citovú a duchovnú. V mladosti prevláda zložka pudová, v starobe duchovná. Do 30.-tky sú naše lásky fušerské, po 60.-tke začínajú byť umelecké dielo.

/Miroslav Plzák (1925–2010), český lekár, psychiater a spisovateľ/ Láska je spomienka duše na stratený raj. /Sv. Cyril a Metod/ Láska je hra pre dvoch hráčov. Obaja v nej zvíťazia, keď majú inteligenciu pre hru. Keď chápu, že láska je cit, ktorý obohacuje, navodí radosť, potešenie, pohodu. Ľúbostný vzťah má byť ľahký, rovný, slobodný, radostný.

Láska je ako pekná pieseň a pieseň ťažko vytvoriť. /Ruské príslovie/ Mať rád, je najlepší spôsob, ako sa polepšiť. /Živé slová/ Sokratovo evanjelium: „Vnútorne slobodný človek koná dobro pre dobro samotné“. /Sokrates, 469?– 399 pred Kr., grécky filozof/ Jadrom nášho života má byť vzájomná pomoc, nie súperenie. Nesnažme sa dominovať, ale pomáhať. Netvárme sa, ako majstri sveta. Poslanie človeka je buď v ničom, alebo v jedinom – v nezištnej láske k blížnemu svojmu. /L. Ďaďovský: Projekt života/ Manželská vernosť nie je len vec citu, ale aj vec vôle, zodpovednosti a charakteru. /D. Miček: Psychohygiena/ Najkrajší hymnus o láske, o akom vôbec vieme: Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal. 2 A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol.

3 A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo.

4 Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, 5 nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé. /Apoštol Pavol, 1 Kor 13 (1-5)/ 1

13

3.

Umenie komunikovať Komunikácia – dorozumievanie rečou, gestom, mimikou… Úprimná komunikácia – kľúč k pekným medziľudským vzťahom.

Pri komunikácii nie je hlavné informovať, ale tvoriť vzťah.

Každá negatívna poznámka nás od seba vzdiaľuje.

Pri utváraní medziľudských vzťahov stojí reč nad každým faktorom.

Slnko nás ohrieva celý deň, ale dobré slovo nás ohrieva celý život. /Japonské príslovie/ Vždy, keď si rozmyslite, čo chcete povedať, tak to povedzte čo najstručnejšie. Stručnosť je veľký klad reči. /Jiří Toman: Ako správne hovoriť/ Vždy sa usilujte dať ľuďom pocit dôležitosti, lebo ľudia chcú vo svojom svete niečo znamenať. /Carnegie: Úspech si ty/ V rebríčku hodnôt po pude sebazáchovy hneď nasleduje potreba uznania. /Abraham Maslow (1908–1970), rusko-am. psychiater, psychológ a filozof/ Človek chce predovšetkým tri veci: byť zdravý, spoločensky uznávaný a finančne nezávislý. Kto napáda dôstojnosť iných, stráca vlastnú.

Keď sme dobrí k iným, sme najlepší k sebe. /Karl G. Jung (1875–1961), švajčiarsky lekár, psychiater a psychológ/ Tvorivá zdvorilosť: veľa sa dívať, všímať si, veľa počúvať, málo hovoriť, konať zmysluplne a byť príjemný i v nepríjemnom. Aj s nepriateľom hovorme tak, ako s budúcim priateľom. /1/

14

Pri kom sa cítime vinní, menejcenní, nemožní, ten má v sebe záporné pole.

Vyhnime sa mu. Menejcenným nás môže urobiť iba jeden človek – my sami! /1, 2, Vladimír Levi (*1938), ruský lekár, psychiater a spisovateľ/

Dobré slovo poteší, rozjasní tvár, dvíha k životu, chráni pred samotou a zúfalstvom.

Nech je vaša reč ľúbezná ako plast medu, ako sladkosť duše. /Biblia, Kniha prísloví, 6, 24/ Pri riešení sporov treba komunikovať. Nič tak neprospelo napredovaniu ľudstva, ako výmena informácií cez symboly ľudskej reči. /Jiří Toman: Ako správne hovoriť/ Poradie krokov pri utváraní pekných medziľudských vzťahov: 1. Kontakt vizuálny: pohľadom, úsmevom, vľúdnosťou...

2. Kontakt slovom: príhovorom, pochvalou, ocenením, povzbudením...

Slovo je dominujúce. Je to najúčinnejšie afrodiziakum.

3. Kontakt dotykový: rukou, dlaňou, ramenom, tvárou, ústami. Ale kon takt ľahký, vkusný, nevtieravý. Má to byť prejav dotykovej sympatie s našou radosťou, srdečnosťou, optimizmom, s našou láskou.

Dotyky potrebujeme všetci, aspoň sedem za deň: pohľadom, dlaňou, slovom, pohladením, objatím a pod. Centrum reči máme v ľavej zadnej časti čelného mozgového laloku. V r. 1861 ho objavil francúzsky chirurg Paul Broca (1824–1880). Po ňom je súčasné pomenovanie Brocovo centrum.

Každé mláďa sa učí napodobňovaním. Aj ľudské. Osudy vlčích detí ukázali, že keď človek nevyrastá v ľudskom prostredí, nenaučí sa hovoriť. To dokazuje, aký veľký význam má vľúdny a láskavý prístup k dieťaťu. Čím mladší jedinec, tým zraniteľnejší. Tým intenzívnejšie prežíva radosť i bolesť.

Preto každé stretnutie s dieťaťom má byť podnetné, milé, radostné, príjemné. „Nebráňte maličkým prísť ku mne, lebo ich je kráľovstvo nebeské“, hovorí Kristus, Mt (19, 4). Malé dieťa máme povzbudiť i za ten najslabší výkon. Keď si dieťa nevšímame, jeho vývoj sa spomalí, upadá.

Nehovorme iným, čo neradi počujú. Nebuďme jedovatí, pichľaví, uštipační, zlomyseľní. Nikdy sa nesnažme dominovať. Každý interpersonálny kontakt zanechá stopu. Preto nezraňuj, ale obohať, neponúkaj pokoru, ale sebadôveru. /učiteľské/ Ak človek prevyšuje všetko tvorstvo na zemi, tak úrovňou dorozumievania. V tom je človek najvyspelejší spomedzi všetkých.

15

4.

Kroky l’udského napredovania 1. Artikulovaná reč. Prvýkrát sa s ňou stretávame v našich končinách u ne andertálcov približne pred 40 000 rokmi.

2. Vznik písma. Pripisuje sa Sumerom v Mezopotámii. Najprv to bolo obráz kové písmo, potom klinové. Stalo sa tak približne pred 3000 r. pred Kr. 3. Vznik kníhtlače. Spája sa s menom nemeckého kovorytca Johanna Guten berga (1395?–1468). Okolo r. 1445 v Mainzi /Mohuči/na svojom stroji s po hyblivými písmenami prvýkrát tlačil na papier. Vynálezom kníhtlače kon čí stredovek a začína novovek.

4. Talian Guglielmo Marconi (1874–1937) vyslal v r. 1901 rádiový signál z Veľkej Británie do Kanady. Tým začala éra bezdrôtovej telegrafie a neskôr aj rozhlasu, televízie, počítačov, internetu, mobilných telefónov a pod. To všetko sa uskutočnilo v 20. st.

Slovom aj písmom ľudský duch dobil svet a my veríme, že cez elektronické médiá sa mu podarí ho aj globalizovať. Najväčším krokom bolo vynájdenie ľudskej reči. Pravdepodobne práve to predstavuje poľudštenie. /Karl Popper (1902–1994), Hľadanie lepšieho sveta/ Reč nás nadraďuje nad všetky tvory zeme. Celý náš svet je naplnený komunikáciou. /Jiří Toman: Ako správne hovoriť/ Emočná inteligencia – citová bystrosť, chápavosť, úzko súvisí s rozvojom osobnosti. Emócie sú kladné i záporné, liečivé i toxické.

Záporne i toxické zároveň sú: hnev, zlosť, strach, stres, závisť, žiarlivosť a pod. Neplodné sústreďovanie sa na seba ich intenzitu ešte zvyšuje, až sa stávajú nutkavé a dotieravé. Hnev pôsobí vždy deštruktívne. Sarkazmus a znevažovanie pôsobia demotivačne a veľmi deštruktívne. Nezabúdajme: „Rana po noži sa zahojí, po jazyku nie“. /turecké príslovie/ Kritizujeme často, oceňujeme málokedy.

16

Prestal som kritizovať, vyčítať a poučovať. Namiesto zatracovania rozdávam pochvaly. Prestal som hovoriť o sebe. Snažím sa vidieť svet očami iných. To všetko zmenilo môj život. Som bohatší na priateľov i na pocity radosti. To je jediné, na čom, koniec-koncov záleží. /Dale Carnegie, Úspech si Ty/

5.

Emočná inteligencia

T

o je sebaovládanie, sebaodriekanie, striedmosť, trpezlivosť, sústredenie.

Je to cit pre mieru a zmysle pre rovnováhu. Je to schopnosť sám seba motivovať, aktivovať a viesť. Je to tichá radosť, že vieme byť sami sebou. Je to umenie, ktoré sa dá naučiť. Bez sebaovládania nevieme rozvinúť vôľu ani charakter.

Deterministi hovoria, že naše správanie je predurčené. Áno, naša nervová sústava, náš temperament, naše prostredie, v ktorom žijeme, naše vzdelanie, naša túžba, lakomosť, naša hormonálna výbava, to všetko na nás vplýva. Ale keď sa cvičíme v sebaovládaní, môžeme naše chyby – naučené alebo zdedené – odstrániť. Alebo aspoň skorigovať.

Tak, ako sa unáhlenosť lieči rozvážnosťou, žiarlivosť sebadôverou, tak sa aj rozčuľovanie lieči sebaovládaním.

Sebaovládanie – opak rozčuľovania, emócie najťažšie zvládnuteľné. Rozčuľovanie – najškodlivejšia emócia: poškodzuje srdce, mozog a skracuje život.

Povahový sklon k hnevu – poukážka na smrť v rannom veku.

Smiech, radosť, dobrá nálada – myslenie jasnejšie, tvorivosť lepšia, spomienky príjemnejšie. Nádej a optimizmus nám pomáhajú prekonať samých seba.

Pevná viera vo vlastný úspech, to je vyššia náročnosť voči sebe. To je tvrdá práca na sebe.

E. Q. (emočná inteligencia): schopnosť rozumieť si s ľuďmi, jednať múdro, pohotovo. To sú rozhodujúce kvality pre úspešný život.

Citom sa nevyhýbajme, len ich majme pod kontrolou mysliaceho mozgu – neocortexu. Emočný stres tak naruší pracovnú pamäť, že zabudneme aj telefónne číslo domov. Stresovaní hlúpnu rýchlejšie.

Pesimizmus nás vedie k zúfalstvu, optimizmus v nás živí nádej. Ale žiadna schopnosť nie je trvalá.

Pekné medziľudské vzťahy – mocná liečivá sila. K ich utváraniu sú potrebné dve veci: empatia (vcítenie) a sebaovládanie. Tou treťou vlastnosťou je inteligencia pre hru.

Asertivita – tvorivé riešenie konfliktov, bez násilia, bez prchkosti, diplo-

17

maticky. Emócie – každé mentálne vzrušenie: láska, strach, hanba, zlosť, radosť, smútok a pod.

Emočné myslenie je oveľa rýchlejšie, ako rozumové. Preto na zvládnutie impulzov ponúkame Semaforové pravidlo: 1. Červená, stop! Máš nápad, vieš, že je správny? Tak zastaň a rozmýšľaj, čo je na ňom zlé, nedobré. A čo bude potom, keď ho urobíš.

2. Žltá – už vieš, čo chceš? Vieš, ktoré cesty vedú k cieľu a vieš aké z toho budú následky? Rozmýšľaj!

3. Zelená: teraz vyskúšaj to najlepšie riešenie.

Semaforové pravidlo pomáha zvládnuť emócie i naše jednanie. Emočná gramotnosť – prevencia násilia.

Celý rad schopností si nevšímame. A pritom majú obrovský vplyv na to, ako sa nám život vydarí. Jednou z takých schopností je emočná inteligencia. /Daniel Goleman, behaviorálny psychológ, USA/ Najdôležitejšia schopnosť vynikajúcich pracovníkov je v spoločenskej oblasti – v jednaní s ľuďmi. S výchovou takýchto vlastností je potrebné začať už v detstve. Učme deti byť príjemné a hrať fair play. Najlepší spôsob na dobrý dojem je úsmev a vľúdne slovo. Úprimný úsmev, nie grimasa.

Nikomu neublížime, keď na ňom zbadáme viac, než má. Na každom je viac, než vidíme.

Japonské aikido – umenie zmierenia – sa riadi heslom: „Chceme problémy riešiť, nie ich vyrábať“. Stav prúdenia – opak stavu vyhorenia.

V stave prúdenia nepociťujeme únavu, zabúdame na seba. Máme z práce radosť, sme na ňu maximálne sústredení, tvoriví, bez pocitu únavy. Sme schopní viesť naše emócie k tvorivému cieľu. Sme v extáze. To je cesta prúdenia.

Schopnosť abstinovať (odriekať sa) je podstatná pre sebaovládanie i pre emočnú inteligenciu. Ovládať citové pohnútky – najťažšie v ľúbostnom vzťahu. Vytvorme si emočný stereotyp a zautomatizujme si ho, aby sme ho vedeli použiť i v napätí.

Buďme asertívni, menej agresívni a nedajme so sebou manipulovať.

Buďme sami sebou a pochopme, že najdôležitejšie je to, čo je práve pred nami. /Daniel Goleman, Emočná inteligencia/ 18

6.

Sloboda a závislosť

S

loboda – možnosť kriticky myslieť, zvažovať a rozhodovať sa. Immanuel Kant hovorí: „Každý človek je slobodný. No nie preto, že sa slobodný narodil, ale preto, že sa narodil s bremenom zodpovednosti za slobodu svojho rozhodovania“. „Bolo to osvietenstvo – hovorí Kant – ktoré nám pomohlo vystúpiť zo svojej nesvojprávnosti, ktorú sme si zavinili sami. Nie preto, že sme mali nedostatok rozumu, ale preto, že sme mali nedostatok odvahy používať svoj rozum nezávisle od iných“.

Sapere aude! Maj odvahu používať vlastný rozum! Tak znie heslo osvietenectva. Tieto Kantove slová sú nepochybne jeho osobným vyznaním. Kant sa statočne vydal na cestu sebaoslobodenia prostredníctvom poznania.

V neskorších rokoch hľadel so zdesením na „otroctvo mladosti“, na obdobie svojej duchovnej nesvojprávnosti. Idea duchovného sebaoslobodenia ho viedla po celý život. „Iba poznanie a vedenie nás môže duchovne oslobodiť od falošných prorokov a ich falošných ideí“, hovorí Kant.

Závislosť – neschopnosť abstinovať, žiť striedmo, zdržať sa, odriekať sa.

Závislosť, to je strach, lenivosť, žiarlivosť i zbabelosť zároveň. Kto sa dokáže zdržať už v mladosti, bude úspešnejší a vytrvalejší i v dospelosti. Kto odolá neresti, speje k cnosti. /Kant/ Kto nevie počkať, zdržať sa, mať pôstne dni, má k závislosti blízko. Závislosť nám škodí, oslabuje nás, skracuje nám život, korumpuje nás. Zbav sa jej!

Z mnohých závislostí spomeňme aspoň prvé tri: 1. majetková 2. pôžitková 3. vzťahová (ľúbostná).

Zaľúbenosť – vzťahová závislosť. Zaľúbiť sa, znamená stať sa závislý.

A v tú chvíľu prepadnúť strachu, že stratíme toho, koho milujeme.

Zaľúbenosť – požiar! Hasiť ihneď. /Dr. Plzák/

19

7.

Neopätované citové vzťahy

H

lboký citový vzťah dvoch spriaznených ľudí – jedna z najväčších hodnôt. Keď je ale vzťah jednostranný a taký aj zostane, potom je neperspektívny a odsúdený k zániku. Jeden z partnerov je vo vzťahu znechutený, až otrávený. A k tomu druhému je ľahostajný, až cíti odpor. Ten druhý, nešťastne zaľúbený, je zničený, neustále stresovaný, stráca duševnú rovnováhu, až ochorie. Stáva sa apatický k vlastnému zdraviu, ba aj k životu.

Cesta späť k dušenej rovnováhe? Pravda je liek, prijmime ju. Zbavme sa falošných predstáv o neopätovanej láske. Chce to pevné rozhodnutie.

Chce to zmeniť pole hry a nevyhľadávať už objekt našej túžby. To nás iba psychicky zraňuje. Podobne, ako predmety, ktoré nám ho pripomínajú. Čo robiť? Začnime starostlivosťou o zdravie. Bez zdravia sa nikam nedostaneme.

Stanovme si pevný režim dňa a dodržme ho! Zlepšujme si kondíciu (aeróbne športy), otužilosť, vytrvalosť, posilňovanie a sebaovládanie. Tým sa zbavíme vtieravých myšlienok. Snažme sa preladiť, zmeňme činnosť, prostredie, zmýšľanie. Aj láska je podmienený reflex, keď sa nespomína, vybledne.

Sústreďme sa na užitočné, vezmime pôdu nevhodným spomienkam. A nezabúdajme, že láska k sebe je prvá povinnosť človeka. Milujme seba, svoje telo, svoju dušu, svoju osobnosť, svoje zdravie, svoje vedomosti, svoje skúsenosti, svojich blízkych, svoj domov, svoje okolie, prírodu a celý svoj svet.

Kto sa ženie do závislosti, ženie sa do katastrofy.

Kto sa vie závislosti vyhnúť – speje k slobode, speje k záchrane.

Najslobodnejší je, kto je sám. /Náboženské/ Len vnútorne slobodný a nezávislý môže ovládať seba a svoj svet.

Nič nám nedá taký vznešený pocit spokojnosti, ako sloboda a nezávislosť. /Erich From: Strach zo slobody/

20

8.

Strach a žiarlivosť

S

trach – emotívny odkaz evolúcie. Mal významný podiel na tom, že sme prežili. Strach nám radí zle a my mu veríme, hoci až 90% z toho, čoho sa bojíme, sa nenaplní. Strach – najhorší radca a najsilnejšia diablova zbraň na manipuláciu s človekom a na jeho zdeptanie.

Strach a úzkosť sú výsledkom našich želaní. Čím viac spôsobov na dosiahnutie cieľa, tým menší strach. Preto nestavajme život na jednom pilieri. Ten sa môže zlomiť a my padáme do jamy zúfalstva. Preto majme vždy náhradné riešenie, majme rezervu. A postavme si otázku: Čo urobím, keď mi zámer nevyjde?

Strach, úzkosť, žiarlivosť, závisť, sú city negatívne a negatívne sú aj ich dôsledky. Škodia nám, nepodľahnime im. Žiarlivosť spôsobuje to, čoho sa žiarlivec najviac bojí, „že stratí lásku“. Žiarlivosť, to nie je láska, to je strach. Čím viac o chorobe vieme, tým skôr ju prekonáme. Platí to aj pre žiarlivosť. Ľudské vzťahy sú hrou. Keď sa nám v hre nedarí, neviňme z toho partnera, ale zvýšme kvalitu hry. Obviňovaním partnera dosiahneme len to, že partner zmení pole hry. Kto žiarli, posilňuje pozíciu partnerovu a vlastnú oslabuje. Častejšie žiarlia ľudia málo sebavedomí, ľudia s nízkym sebahodnotením, ale aj ľudia konfliktní, superiví, nafúkaní a pod. Nič tak nerozčúli žiarlivca, ako tvrdenie, že obeť je nevinná. Preto sa nedajme vypočúvať, ale tvrdo sa ohraďme: Tak dosť, ešte slovo a odídem. Kto je citlivý, urážlivý, konfliktný, kto namiesto spolupráce ponúka súperenie, ten žiarli i prehráva častejšie.

Muž má dbať, aby sa v jeho rodine žilo liberálne. Diktatúra plodí len podvody. Rešpektujme intimitu partnerovu a bráňme si vlastnú. Lenže žiarlivec to nevie.

Skutočná láska, to nie je strach, ale radosť, hravosť, pohoda. Snažme sa o to. Ak nás postihne žiarlivosť, sme povinní sa s ňou vyrovnať sami a nečakať pomoc u partnera. On nám ju poskytnúť nemôže, aj keby chcel. Žiarlivosť je vlastne závisť, ale podtrhnutá faktom, že ja nielen nedostávam, čo chcem, ale miesto mňa to dostáva iný.

Keď sa naučím prekonávať strach a pocit menejcennosti, nájdem kľúč k úspešnému životu. Keď máme odvahu do niečoho ísť, majme odvahu v tom aj obstáť. /Dr. Plzák: Othelon/

21

9.

Výchova

Výchova – cieľavedomé formovanie telesných, duševných, morálnych a charakterových vlastností. /učiteľské/ Výchova nie je všemocná, ani bezmocná, ale veľa znamená. /rozhlas/ Dobrá výchova je tam, kde je aj sebavýchova, kde je aj snaha o ľudskú dôstojnosť vo vlastnom konaní.

Veľký význam má sebavýchova takých vlastností, ktoré nám pomáhajú pri jednaní s ľuďmi – navodiť spoluprácu, riadiť i podriaďovať sa. /Capponi: Sám sebe psychológom/ Boj s vlastným nedostatkom je najťažší a celoživotný.

Je len málo tých, čo zvíťazia. /Míček: Psychohygiena/ Komenský chcel práve výchovou zjednotiť celé ľudstvo a dosiahnuť večný mier. /Jan Amos Komenský (1592–1670), český reformátor a pedagóg/ Hádzať kamene do zapriahnutého koňa je horšie, ako do kamaráta, lebo kamarát sa môže brániť, ale zapriahnutý kôň je bezbranný. /český herec Brodský vo filme/ Za všetko dobré, čo v sebe mám, vďačím knihe. /Maxim Gorkij (1868–1936), ruský a sovietsky spisovateľ/ 22

Výchova koláčom, nie korbáčom. Len málo na čom je v psychológii taká zhoda, ako na tom. Každú kritiku začíname chválou. /pedagogické/ Iní nám môžu ukázať cestu, iní nám môžu udať smer, ale človeka zo seba môže urobiť každý sám. /Živé slová/ Vychovávať znamená pomáhať človeku, aby sa stal človekom. /učiteľské/ Výchova je veľká, ťažká a zodpovedná úloha pre všetkých. /Živé slová/ Odpusti sa to, čo nemôžeš, ale nie to, čo nechceš. /rodičovské/ Zlo nie je vo veciach, len v ich nesprávnom používaní.

Nenadávajte na slnko, ale naučte sa opaľovať. /zdravotné/ Kto si chybu neprizná, urobí ďalšiu. Kto oľutuje svoju chybu, je takmer bez viny. Keď to neurobí, stáva sa ešte horší. /Seneca, rímsky filozof/ Nesúťažte s inými, len sami so sebou. /Cicero, rímsky filozof/ Koreňom zla je nedostatok poznania. /Budha/ Príčinou hriechu je neznalosť lepšieho. /Demokrites/

23

Liek nemá byť horší, ako choroba a trest horší, ako previnenie. /učiteľské/ Nie je pravdou, že: – všetci ľudia ma majú mať radi, – moja cena závisí od mienky iných, – na svete je len jeden človek, ktorého môžem milovať.

Pravdou je, že: chto zna ľubic, ta zna každoho, a chto nezna, ta nezna ani toho, koho bi mal. /to mám od svojej mamy/ S úsmevom na tvári a s klobúkom v ruke prejdeš svet. /pedagogické/ To najhoršie, čo môžeme svojmu dieťaťu urobiť je, presvedčiť ho, že je nemožné... Pozitívne rodičovstvo nehľadá chyby, ale rozvíja klady. /časopis Vitalita/ Rodičia často presviedčajú deti, že majú byť bezchybné. Tomuto klamu sme podľahli mnohí. Namiesto zdravého sebavedomia, o ktoré sa dá oprieť, v nás korenil pocit menejcennosti. Bezchybných niet, neboli a nebudú. /Ďaďovský: Projekt života/ To ušľachtilé slovo – výchova. Začalo sa používať až v 14. st. počas humanizmu. Výchova a vzdelávanie, stále zložky vyučovania, vedú nás z nevedenia k vedeniu, z tmy na svetlo. /Robert Schuman (1886–1963), otec Európy/ Daj ľuďom svetlo, cestu si nájdu sami. /Na maturitnom table oktávana Jozefa Soročina, 2012/

24

Treba mať v rodine systém odmien a trestov? Netreba!

Rodina stojí na láske a odpúšťaní. Ktoré tresty sú najhoršie?

Ktoré deptajú, ponižujú, demotivujú. /D. Goleman, psychológ, USA/

10.

Kultúra, mravnosť a správanie

K

ultúra – to sú materiálne a duchovné hodnoty, vytvorené počas historického vývoja. Tak, ako existuje kultúra svetová, národná, tak existuje aj kultúra rodinná. Každá rodina ctí a zveľaďuje určité hodnoty a tie potom odovzdá ďalším generáciám.

Každý člen rodiny si zaslúži úctu. Aj dieťa. Tým v ňom prehĺbime vieru v dobro. Tak, ako my vieme počúvať naše deti, tak budú počúvať ony nás.

Potom im budeme môcť odovzdať to, čo sme sa naučili.

Sila rodu sa tým upevní, jeho hrdosť stúpne a naše deti budú hrdé na svojich rodičov i na hodnoty, ktoré po nich zdedili.

Hrdé na to, kto sme a odkiaľ sme. /časopis Vitalita/

Nič si nepamätáme tak radi a tak dlho, ako prikázania našich rodičov. /Živé slová/

Čo v kom predpokladám, to v ňom evokujem.

To my učíme ľudí, ako sa majú k nám správať. /Vladimír Levi (*1938), ruský lekár, psychiater a spisovateľ/ Ak mám byť na niečo hrdý, tak, že som sa podržal, že som ľudsky obstál. /Film: Sága rodu Forsytovcov/ Len vnútorne slobodný koná dobro pre dobro samotné. /Sokrates, 5. st. pred Kr./ Každá moc korumpuje, absolútna moc korumpuje absolútne. /Lord Acton (1834–1902), britský historik a politik/

25

Sila človeka je v jeho schopnosti dobrom premáhať zlo. /náboženské/ Nedaj sa premôcť zlému, ale dobrom premáhaj zlo. /Apoštol Pavol, List Rimanom, 12,21/ Prišiel som ako cudzinec a prichýlili ste ma. /Biblia, Matúš 13,35/ Mravnosť – určitá forma spoločenského vedomia – schopnosť odlíšiť dobré od zlého – je to Boží hlas v nás.

Mravnosť nám nie je vrodená, je naučená. /Vondráček, český psychiater/ Nič nie je ďalej od pravdy, ako tvrdenie, že mravnosť a iné spoločenské hodnoty sú nám vrodené. /Soros: Otvorená spoločnosť/ Kantova náuka o vrodenom morálnom zmysle má veľa oponentov, ale veľkí učitelia ľudstva, ako Kristus, Budha, Platón a Konfucius zmýšľali podobne, ako Kant. Kant veril v dobro človeka a v jeho schopnosť uskutočniť ho. „Na svete sú len dve veľké veci: hviezdne nebo nado mnou a mravný zákon vo mne. To je pre mňa dôkaz, že existuje Boh nado mnou i vo mne.“ A pokračuje: „Nech nám človek nikdy nebude prostriedkom, ale vždy cieľom“. /Immanuel Kant: Zmysel môjho života/ Kto rád koná dobro, začne mať rád toho, komu dobro robí.

Svedomie – hlas spoločnosti v nás. /učebnica etiky/

26

Vedenie, presvedčenie, poznanie, sú od moci takmer nezávislé.

Každé nešťastie začína lžou. Taký je verdikt dejín. /Volkogonov: Triumf a tragédia/

Nepomstite sa, lebo je napísané: Mne patrí pomsta, ja odplatím. /Apoštol Pavol, List Rimanom, 12,11/ Ak budete niekoho vidieť stále v dobrom svetle, bude sa snažiť takým byť. /Ondrej Kondáš: Psychohygiena všedného dňa. Kytička pekných slov/ Biologická evolúcia nás za milióny rokov vytvarovala do dnešnej podoby.

Nástrojom jej k tomu bol prírodný výber. My, ľudia, sme jediní, kto za ostatných 150-tisíc rokov prešiel aj emocionálnou evolúciou. To umožnilo vývoj sociálneho mozgu, ktorý nám umožní kooperovať a správať sa altruisticky.

Správanie – to sú naše skutky, to je naše Ja pre iných, to je telo našej duše, to je spôsob existencie našej psychiky. /Vladimír Levi (*1938), ruský lekár, psychiater a spisovateľ/ Správanie nám nie je predurčené. Naše skutky sú výsledkom našich rozhodnutí, našej slobodnej vôle. /Vl. Vondráček, český lekár, psychiater/ Zlato sa skúša v ohni, človek v trápení. /rozhlas/ Sú dva typy ľudí, ktorí nám zraňujú srdce: Tí, ktorí nás ohovárajú a tí, ktorí nám klebety nosia. /Mark Twain (1835–1910), americký spisovateľ/ Je človek dobrý alebo zlý? Človek má náklonnosť k dobru i zlu. Dobrým alebo zlým sa nerodíme. Dobrým alebo zlým sa stávame. /Aristoteles (384–322), grécky filozof/ 27

Človek má v srdci celý svet nerestí. /Ján Kalvín, 1509–1564, švajčiarsky reformátor/ Človek pod Božou ochranou nemá slobodnú vôľu.

Je len otrokom vôle Božej alebo satanovej. /Martin Luther (1483–1546), nemecký reformátor a univerzitný profesor vo Wittenbergu, kde v r. 1517 vystúpil proti pochybným praktikám v cirkvi/ Či je človek dobrý alebo zlý, to nie je vec prirodzenosti, ale charakteru. Človek má slobodnú vôľu, aby sa sám rozhodol a na vlastnú zodpovednosť, pre dobro alebo zlo. /učebnica etiky/ Nehovor mi, aký som, ale aký robím dojem. To mi povedz. /Melibruda: Ja-Ty-My/ Čisté svedomie – najlepšia prevencia proti faux pas.

Nehodnoť, neraď, nevyčítaj, nekritizuj, nepoučuj. Obmedzuje to slobodu a držme sa zásady: Nepožiadané rady nerozdávam. Fundamentalizmus – druh extrémizmu – viera v dokonalosť. /filozofické/ Keby sme žili podľa zásady – oko za oko – ľudstvo by osleplo. /Máhatma Gándhí (1869–1948), indický politik, hlásateľ nenásilia. Zastrelil ho domáci fanatik/ Ako stretávať svojich blížnych?

S úsmevom na tvári a s radosťou v srdci.

Reč očí je najdôležitejšia. /Živé slová/

28

Správanie poznáme trojaké: pasívne, asertívne a agresívne. Čo je asertívne, je aj morálne. Keď sa snažím dohodnúť s niekým, nielen k spokojnosti svojej,

ale i k spokojnosti tvojej, jednám asertívne. Asertívne jednajúci rešpektuje iných, ale aj seba. Novým spôsobom správania sa máme učiť a môžeme sa to i naučiť. Asertívny človek vie povedať vlastný názor, vie sa presadiť a neoprávnenú požiadavku vie odmietnuť. Vie povedať „nie“, keď to povedať chce. Vie odmietnutie prijať a zvládnuť ho. Informácia a požiavka má byť stručná, vecná, jasná a najmä zrozumiteľná. Ocenenie a pochvalu prijmime stručným „Ďakujem“. /článok v časopise: Asertívne správanie/ Nie sme jeden, ale traja: 1. naša pudovosť, naše „id“, 2. naše vedomie, „naše ego“,

3. naše svedomie, naše morálne hodnoty, naše nadja, naše „superego“.

Naše nadja, naše svedomie nás môže tyranizovať, navodiť nám úzkosť, ale nepripusťme to! (Nie je dôležité, aký som, ale aký chcem byť, to je dôležité!)

Nič nám nenavodí takú úľavu, ako odpustenie. Pomsta nie je riešenie, pomsta je nenávisť. Opakom pomsty je odpustenie. Opakom trestu je odmena, uznanie, pochopenie. Tresty a pomsta vedú k odcudzeniu.

Pochvala a odpustenie k spolupráci. /Capponi: Sám sebe psychológom/ Každé ocenenie a dar prijmite s úsmevom a poďakovaním.

Prijímaj s vďačnosťou, odmietaj zdvorile. /učiteľské/ Veci poznávame rozumom, vzťahy citom. Preto dbajme, aby racionalita a emocionalita spolupracovali. /David Hume (1711–1776), škótsky filozof/ Ľudská dobročinnosť je dvojaká: 1. materiálna (hmotná), 2. duchovná. Hmotnú potrebujeme mnohí, duchovnú všetci.

Hmotná dobročinnosť bez duchovnej môže byť aj horšia, ako nič. /učebnica etiky/ Agresia sa rodí vo vývojovo starších štruktúrach mozgu. No tie sú pod stálou kontrolou neocortexu. Čím je neocortex vyspelejší, tým je kontrola

29

spoľahlivejšia. Vplyv neocortexu sa oslabí alkoholom, drogou, úrazom, stresom, zhonom a každou deštrukčnou vášňou.

Svätá zem a svätá vojna proti nevercom, to nie je iba islamský vynález.

Násilie voči tým, čo vyznávajú inú vieru, majú inú národnosť, iné politické presvedčenie, tiež nie je len licenciou moslimov. Vatikánu trvalo stáročia, kým sa ospravedlnil na križiacke výpravy. /časopis Mosty/ Trpezlivosť, vyrovnanosť, sebaovládanie – hodnoty, ktoré rozhodujú o našom úspechu.

30

11.

Pravda a jej rehabilitácia Stará slávna otázka, ako ju nazval Kant: „Čo je pravda?“ a odpovedá: Pravda je zhoda poznania so svojim predmetom“.

Vyjadril by som to podobne: „Veta je pravdivá, keď sa stav vecí, ňou opísaný, zhoduje so skutočnosťou.“ /Karl Popper, 1902–1994, Hľadanie lepšieho sveta, str. 13/ Veda je hľadanie pravdy.

Cieľom vedy je pravda. Neexistuje jednotné kritérium pravdy, ale existujú dôvody, že sme sa k pravde priblížili? Existujú spôsoby, ako omyly objaviť a vylúčiť? „Áno, kritikou. Racionálnou kritikou názorov vlastných i cudzích.

Kritickým racionalizmom“, hovorí Popper.

Ak je výrok nedokázaný, to neznamená, že je nepravdivý. Absencia dôkazu nie je dôkaz absencie. Pochybnosť o dokázaných istotách umožňuje vývoj. /filozofické/ Pravda je dominantná vedecká hodnota. Jej hľadanie nikdy nekončí. Čím viac vieme, tým presnejšie a jasnejšie je naše poznanie toho, čo ešte nevieme.

Naše vedenie môže byť len ohraničené, kým naše nevedenie je bezhraničné.

O pravde nemožno hlasovať, pravdu je potrebné objaviť. /súčasnosť/ Pravdu netreba objaviť, tá bola zjavená. Pravdu je potrebné zdôvodniť. /scholastika, 9.–16. st./ Lebo každý, kto pácha zlo, nenávidí svetlo a nejde k svetlu, aby jeho skutky neboli odhalené. /Nový zákon, Jn 3, 20/

31

A Ježiš povedal: Ja som cesta, pravda i život. /Jn 14,6/ Vieru nemožno rozumovo zdôvodniť, presahuje totiž rozum. Preto má byť myslenie podriadené viere a pravda rozumu najvyššej pravde zjavenia. Preto pravda zjavenia patrí výlučne do kompetencie cirkvi. /sv. Tomáš Akvinský, 1225–1274/ Pravdivé je len to, čo je jasné nášmu rozumu. /René Descartes, 1596–1650, francúzsky filozof/ Každé poznanie je ohraničené skúsenosťou. Čo sa neosvedčí v praxi, nemôže byť správne v teórii. /William Ockham, 1288–1347, anglický teológ a filozof/ Veda sa zaoberá len tým, čo sa dá merať, vážiť, počítať.

Vierou, krásou a láskou nech sa zaoberajú umelci a teológovia. /Galileo Galilei, 1564–1642/ Mať vedomosti a vedieť, nie je to isté. Vedieť neznamená mať pravdu. /Erich Fromm, 1900–1980/ O rehabilitáciu pravdy sa významne zaslúžil v 20. st. poľský matematik a zakladateľ logickej sémantiky, Alfred Tarski, 1901–1983. Podarilo sa mu jednoducho a presvedčivo vysvetliť, v čom tkvie zhoda nejakej vety s faktami: „Veta je pravdivá, keď sú veci také, ako ich veta podáva.

Keď sa jej obsah zhoduje s faktami“. /vedel to už grécky Xenofantes v 6. st. pred Kr./ Každá pravda je vlastne vedecký zákon. V prírode nie sú zákony: sú tam iba fakty a cykly. Zákonodarcom prírody i morálky je človek. To mu dáva ústredné postavenie vo svete. V tom zmysle je náš svet antropocentrický.

32

Metódou vedy je pokus a omyl – trial and error.

Verím, že objektívna pravda je hodnota – etická hodnota. Verím i to, že krutosť je antihodnota. Pravda sama je mimo každej autority.

Nie my máme pravdu, ale pravda má nás. /Karl Popper (1902–1994)/ Každý z nás už veril falošným prorokom a cez nich aj ich falošným modlám. Falošní proroci potrebujú veriacich učeníkov, aby uctievali ich falošné modly a spolu s nimi aj ich bludy.

Vládcovia tohto sveta boli len málokedy nadpriemerní, nech už morálne alebo intelektuálne. Častejšie boli podpriemerní.

Nijaká vedecká teória nie je oslobodená od kritiky. Kto hľadá pravdu, musí byť v oblasti myslenia revolucionárom. Taký je postoj kritického nacionalizmu.

Cesta k pravde je ťažká a zdĺhavá, k omylu dospievame ľahko a rýchlo.

33

12.

Vlastnosti intelektuála 1. Skromnosť /Sokrates: Uvedom si, ako málo vieš/ 2. Statočnosť. Vie, že robí chyby, ale vie ich objaviť, priznať si a korigovať ich.

3. Povinnosť boja proti dogmatizmu a fanatizmu – plodia nenávisť a slepotu.

4. Tolerancia – odpúšťajme si svoje hlúposti navzájom.

5. Vernosť metóde kritického racionalizmu: pokus a omyl. Eliminácia omylu.

6. Stručnosť, vecnosť, jednoduchosť, jasnosť a najmä zrozumiteľnosť.

Augustín, Descartes aj Spinoza nachádzajú pevný oporný bod v poznaní, pochybnosti a v myslení. Zmyslovosť a rozvážnosť nech spolupracujú.

34

13.

Vzdelanie: rozvinutie duševných schopností človeka Vzdelanie – získavanie vedomostí, ich triedenie, zušľachťovanie a odovzdávanie ďalším generáciám. /učebnica didaktiky/ Už sme spomínali, že „nič nás nekultivuje viac, ako vzdelanie“.

Náš život závisí v mnohom od toho, čo sme sa naučili. Čím viac vieme, tým optimálnejšie môžeme projektovať svoj život. Čím dokonalejšie poznanie, tým viac možností, viac spôsobov i viac riešení máme. Tým menší je strach, tým sú dejiny ľudskejšie. /L. Ďaďovský: Projekt života/ Všetci sme začínali v bode nula. Tabula rasa – nepopísaná doska – prázdnota.

Bez dojmov, bez predstáv, bez poznatkov. Ale sú tu genetické vlohy, rozvinutím ktorých môžeme byť každý deň lepší, skúsenejší, múdrejší.

Vrodené dedičné dispozície, zapísané v nukleových kyselinách, predurčujú naše životné poslanie. Teda poznávajme seba samého. /Capponi: Sám sebe psychológom/ Vzdelaný vie o všetkom niečo a o niečom všetko. /Jiří Toman/ Školený nemusí byť vzdelaný a vzdelaný nemusí byť múdry. /Miron Zelina, univ. prof. psychológie/ Nemám nijaké osobitné nadanie, len som tvrdohlavý ako mulica a strašne zvedavý. /Albert Einstein (1879–1955)/ 35

Človeka nemožno nič naučiť, možno mu len pomôcť, aby to v sebe objavil. /Galileo Galilei (1564–1642)/ Po 2. svetovej vojne Japonci pochopili, že je len jedna cesta, ako napredovať: dať deťom lepšie vzdelanie, ako mali ich rodičia. /Richard Feynman (1918–1988), americký nositeľ Nobelovej ceny za fyziku/ Aj ľudia celkom odlišní môžu dospieť k zhodným názorom, keď majú úctu k pravde, k inteligencii a k ľudskej dôstojnosti. /Michael Novak (*1933), Filozofia slobody/ Asi nám prospeje uvedomiť si, že my ľudia sme síce dosť rozdielni v tom nemnohom, čo vieme, ale v našej bezhraničnej nevedomosti, sme si všetci rovní.

Poznanie a bytie je more bez brehov. /Karl Popper (1902–1994)/ Len rozvinutá osobnosť dokáže pracovať, poznávať a milovať. /Michael Novak (*1933)/ Nikdy nebolo vznešenejšieho povolania pod slnkom, ako byť učiteľom mladých v záujme ich zdravého, múdreho a dlhého života. /Jaroslav Hovorka (1925–2009), český lekár/

36

14.

Stres: psychická záťaž

V

zniká pôsobením rušivého faktora, ktorý nám zabráni dosiahnuť vytýčený cieľ: My sme tým frustrovaní, sme v strese.

Stres sprevádza stresová reakcia: krv nám zhustne, tlak sa zvýši, živiny sa zmobilizujú, svaly prekrvia, srdce sa zaktivizuje, hladina hormónov stúpne.

Organizmus sa tak dostáva do stavu pohotovosti, aby prežil a zachránil sa útokom alebo útekom.

Ak sa daná situácia nedá riešiť útekom alebo útokom, stresové napätie stúpa, až mu môže organizmus podľahnúť. Dlhodobý stres spôsobuje najprv zmeny funkčné, potom anatomické, až nakoniec smrť.

Ako teda zvládnuť stres? Hans Seyle, objaviteľ stresu, radí. „Keď chceme proti niečomu bojovať, mali by sme o tom vedieť čím viac. Snažme sa stresu vyhnúť kultúrou jednania, asertívnym jednaním, mierumilovne sa vyhnime hádke. Ako japonské aikido, snažme sa spory riešiť, nie ich vyrábať.

Nevyčítajme, nenapadajme, nestresujme. Zmeňme uhol pohľadu, spôsob myslenia, postoj. Naučme sa odpúšťať a nepomstite sa, lebo je napísané:“ Mne patrí pomsta, ja odplatím. /Apoštol Pavol, List Rimanom, 12,11/ Ján Smrek, slovenský básnik, nám na začiatku 20. st. odkázal: „Charakter v konaní, noblesa v správaní“. Ľudia ctižiadostiví, konfliktní, súperiaci, hostilní sú stresovaní častejšie a zástavu srdca majú skôr, ako iní. Trénujte vlastnú asertivitu, slušnosť, zvýšte rešpekt a úctu k sebe. Najlepším antistresorom sú pekné ľudské vzťahy. Usilujte sa o ne.

Spúšťačom nevhodného správania je hostilita. Hnev je vždy deštruktívny.

Najťažšie sa ovláda a najviac škodí. Tak aj hostilita – nepriateľský postoj.

Schopnosť viesť svoje emócie k tvorivému cieľu, je cesta k prúdeniu. Prúdenie – práca s maximálnym sústredením, to je radosť z aktivity samej a bez pocitu únavy. Prúdenie, to je najvyšší stupeň emočnej inteligencie, to je vstup do extázy.

Neúspech, stres, sklamanie – to je cesta k vyhoreniu. Vyhorenie – opak prúdenia: slabosť, skleslosť, vyčerpanosť až hostilita.

37

15.

Zdravie – stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody Keď je tlak na organizmus náhly a veľký, nastáva svalový stres. Keď je organizmus preťažený, vyčerpaný a nepripravený, ochorie skôr. Na také výkyvy možno organizmus pripraviť – otužovaním, posilňovaním, sebaovládaním, vzdelávaním a pod. Keď ochorieme, zmocní sa nás strach, beznádej a náš stav sa zhorší. Ale ak nestratíme vieru v seba, náš stav sa zlepší. Priaznivo pôsobí aj humor, pohyb a odhodlanie niesť zodpovednosť za seba. /lekárske/ Pacient sa lieči sám, lekár mu iba pomáha. Striedmosť v jedle, v pití a v pôžitkoch, to je tajomstvo zdravia i dlhého života. /Jan Amos Komenský (1592–1670)/ Choroby – memento, že sme smrteľní. Čoho je priveľa, mení sa v opak.

Nežijeme preto, aby sme jedli, ale jeme preto, aby sme žili.

No, my jeme tak, aby sme žili čím kratšie.

Lekári sú ľudia, ktorí predpisujú lieky, o ktorých vedia málo. Predpisujú ich na choroby, o ktorých vedia ešte menej a predpisujú ich pacientom, o ktorých nevedia vôbec nič. /Voltaire (1694–1778), francúzsky osvietenecký filozof a spisovateľ/ Jedzme iba vtedy, keď sme lační, nie, keď je „už“ čas, alebo keď jedia iní.

Mladosť sa trápi s tým, čo ešte nemá, staroba sa teší z toho, čo ešte má. /ľudové/ Dožiť sa vysokého veku a byť užitočný, to je viac, ako zázrak. Závistlivci a intrigáni nežijú dlho. /Jaroslav Hovorka (1925–2009), český lekár/ 38

Nerobím žiadne zázraky, ešte som nikoho neuzdravil.

Učím len ľudí, ako sa môžu vyliečiť sami. /Vladimír Levi (*1938), ruský lekár, psychiater a spisovateľ/ Kým nejde o život, nejde o nič. /Virčík, psychiater/ Viete, čo stojí za trochu závisti? Stará hlava a mladé srdce.

Aj hviezdy žijú, zomierajú a rodia sa nové. Všetko sa mení.

Pamäť vekom ochabuje, ale rozum vyzrieva.

Citový život upadá, záujem o známych klesá, nakoniec aj o seba samého.

Pracujme čo najviac telesne, podľa možnosti v prírode na zdravom vzduchu.

Obklopte sa zeleňou, produkuje kyslík, zachytáva prach, zvlhčuje vzduch, tmí hluk a robí svet poetickejší.

Najlepšia psychohygiena je záhrada medzi stromami a na rozkvitnutých lúkach. Je niečo krajšie, ako staroba v kvetoch?

Pohyb je život, stagnácia úpadok.

Chôdza – najpravidelnejší pohyb. Aj zdravý krvný obeh chce pravidelné používanie dolných končatín. Nič neškodí kĺbom viac, ako nadváha. Čerstvá ovocná šťava – nektár bohov. Je to najkvalitnejšie, čo môžeme svojmu organizmu dodať. Citrusová šťava robí zázraky. Športom pre zdravie, pre radosť a v pohode.

Chce to aj zahrievacie kolo. Čím starší, tým viac. /Jaroslav Hovorka (1925–2009), český lekár/

39

16.

Pohybom k zdraviu Fyzická aktivita – liek, relax i energia zároveň.

Chodiť, chodiť, chodiť – znamená žiť. Šport – škola cnosti, relax duše, efekt zdravia a prevencia chorôb, aj onkologických. Čím viac pohybu, tým menej rakoviny.

Pohyb tlmí stres, zlepšuje kondíciu, aj kvalitu života.

Duševná pohoda účinok športu zvyšuje a život predlžuje.

Tuku ubudne, cukor klesá, odolnosť stúpa. Únava a nezvyk pri chorobách spolupôsobia.

Zdravé prostredie chce svetlo, teplo, sucho a ticho.

Môžeme stratiť aj všetok tuk, ale už 20% strata vody znamená smrť.

Ruky si umývajte pred jedlom a nohy pred spaním.

Kto chce žiť do 100 rokov, musí veriť, že sa mu to podarí. /Jaroslav Hovorka (1925–2009), český lekár/

40

17.

Psychika a zdravie

M

ozog a imunitný systém sú prepojené. Obidva sú schopné učiť sa, obidva sú citlivé na stres. U ľudí zlostných je srdcová zástava dvakrát častejšia a smrť v mladosti pravdepodobnejšia.

Hnev, zlostenie sa, zúrivosť, pôsobia vždy deštruktívne, škodia najviac srdcu. V strese sú virózy častejšie, metastázy početnejšie. Citová vyrovnanosť – najúčinnejšia brzda starnutia. Čím významnejšie sú vzájomné vzťahy, tým väčší vplyv majú na naše zdravie.

Pesimisti viac drogujú, horšie sa stravujú, menej športujú.

Svet patrí optimistom, pesimisti sú v ňom iba diváci. /Goleman/ Priateľstvo je veľká spoločenská a zdraviu prospešná hodnota. Iba máloktorý vzťah má toľko kladných atribútov, ako priateľstvo.

Imunita – schopnosť organizmu zneškodniť nákazu. S opakovanou nákazou účinnosť imunity stúpa. Aj imunitný systém vyzrieva, „učí sa“.

Mozog a imunitný systém vzájomne komunikujú.

Preto sú niektorí ľudia havarijní, iní nie sú.

Kto chytil nákazu alebo spôsobil haváriu raz, on ju spôsobí aj druhý raz.

Podiel na tom má nielen mentálna výbava, ale aj naša schopnosť učiť sa z chýb. Každý máme svoju drogu, ktorá nám otupuje dušu. No, kto chápe život ako cestu, po ktorej treba kráčať, hľadať, všímať si a rozmýšľať, nemôže byť na svojej droge závislý, aspoň nie dlhodobo, lebo vie, že skôr či neskôr, si nájde za ňu náhradu a lepšiu i užitočnejšiu.

Závislosť, to je aj lenivosť a zbabelosť v hľadaní lepšieho. Závislosť nás obmedzuje, oslabuje, korumpuje. Zbavme sa jej!

41

18.

Zákon príťažlivosti – kľúč k šťastiu

Z

ákon príťažlivosti znie: Rovnaké vibrácie sa priťahujú, rôzne sa odpudzujú. Na čo sa sústredíme, to do života pritiahneme.

Láska radosť, dobro, obdiv, uznanie, odpustenie. To sú hodnoty vysokej vibrácie – vzájomne sa priťahujú. Hnev, zlosť, závisť, žiarlivosť a všetky choroby, majú nízke vibrácie a s vysokými vibráciami sa odpudzujú. Kto dobro vyžiari, dobro aj pritiahne a posúva svet k lepšiemu. Čo cítime, myslíme a veríme, to aj pritiahneme. Negatívne myšlienky vibrujú negatívne, škodia nám a plodia choroby. Platí to aj pre vnútorný dialóg. Odpustenie – katarzia tela aj duše. Hnev nás brzdí, odpustenie posúva vpred.

Robme teda to, čo nám spôsobuje radosť, pohodu, úľavu, relax.

Nič nie je dôležitejšie, ako sa cítiť dobre. Nič nie je prioritnejšie, ako to čo práve robíme. Sústreďme sa na pozitíva a zákon príťažlivosti nám ich vráti.

Neoplákavajme minulosť, netrápme sa pre budúcnosť, ale múdro a rozvážne žime v prítomnosti. Keď vieme žiť zmysluplne, máme dôvod k radosti.

Afirmácie – silne pozitívne uistenia. Afirmácie sú všeobecné a cieľové.

Všeobecné: Som šťastný, že žijem. Som vďačný za všetko, čo som poznal, skúsil, naučil sa. Som na seba hrdý.

Cieľové: Som silný, keď dobrom prekonám zlo, keď závislosť prekonám sebadôverou a unáhlenosť rozvážnosťou.

Opakujme si afirmácie často a nahlas: Som voľný, slobodný, nezávislý. Som v pohode. Čím častejšie opakujeme, tým sú účinnejšie. Nie je dôležité, kde som, ale kam idem. Ani aký som, ale aký chcem byť. Ja chcem byť už len dobrý, už mám málo času byť zlý. /Autor v 80-tke/ 42

19.

Zmýšľanie a zdravie Bohatstvo nie je v tom, čo máme, ale v tom, čo nám spôsobuje radosť. /Jack Canfiela/ Náš výzor, to je naša mienka o sebe. „Celá naša dôstojnosť“, hovorí Pascal, „je v myslení“. Sme tým, čomu sme uverili, že sme. Máme schopnosť rozmýšľať a rozhodovať sa. Máme možnosť nasmerovať naše myšlienky tak, aby pracovali pre nás alebo proti nám.

Pozitívne myslenie pracuje pre nás, preto je pozitívne. Také myslenie je vysokofrekvenčné, tvorivé, žičlivé. Pomocou autosugescie dokáže podnietiť našu vnútornú liečiteľskú silu a navodiť uzdravenie.

Dôverujme svojmu pozitívnemu mysleniu, lebo táto viera nám dáva silu prežiť i to najhoršie. Slovník heslo pozitívne vysvetľuje: kladný, dobrý, istý, skutočný, zmysluplný.

43

20.

Veda, vedenie, nevedenie

Ľ

udské poznanie je nedokonalé: Pokus a omyl, najlepšie, čo máme. Pokus a eliminácia omylu v záujem pravdy. Pokus môže byť nebezpečný, ale ešte nebezpečnejší je omyl.

Veda je hľadanie pravdy. Cieľom vedy je pravda. Úlohou vedy nie je iba vysvetľovať tento svet, ale ho aj meniť. Nie nájsť pravdu, ale nájsť metódu, ktorou sa k pravde budeme stále viac približovať.

Veda je špecifická ľudská aktivita, zameraná na poznávanie skutočnosti a na je využívanie v praxi. Pri rozvíjaní svojich zákonov, teórií a poučiek, veda predbieha prax a vytvára projekty budúcnosti. Fabilizmus nás učí, že človek sa vždy alebo takmer vždy môže mýliť. Vedecké poznanie nie je absolútne, ani konečné. Vedecké poznanie je hypotetické.

Tri storočia a dominujúce vedy v nich: 19. st. – fyzika; 20. st. – elektronika; 21. st. – biológia. Postup vedy pri riešení problémov:

1. Veda vychádza len zo spoľahlivých faktov.

2. K vysvetleniu jednotlivých faktov dospieva logickou cestou, najčastejšie matematicky.

3. Závery, ku ktorým veda dospeje, musia byť nezávisle overiteľné kýmkoľvek.

44

Každý nový objav je podrobený ostrej kritike. Kritika musí byť objektívna, robená pre pravdu a v mene pravdy.

Veda nikdy nevychádza z predpokladu nadprirodzených síl. To je záruka napredovania vedy a jej odolnosti voči ideologickým vplyvom. Pôsobisko vedy vymedzil v r. 1623 Galileo Galilei: Veda sa má zaoberať len primárnymi vlastnosťami, teda tým, čo sa dá merať, vážiť, počítať. Vierou, krásou a láskou nech sa zaoberajú umelci a teológovia.

Skutočným vedcom nie je ten, kto hľadá dôvody na potvrdenie svojej hypotézy, ale ten, kto hľadá dôkazy na jej vyvrátenie. Ako? Falzifikáciou: Hypotéza je falzifikovaná, ak aspoň jeden dôsledok z nej deduktívne odvodený, sa ukáže ako nepravdivý. Falzifikovateľnosť – kritérium na rozlíšenie vedy od toho, čo vedou nie je.

Princíp vedeckej metódy je v tom, že aj keď nevieme na 100% určiť, či je naša hypotéza správna, vieme na 100% zistiť, keď správna nie je. Vďaka tomu sa ľudstvo posúva vpred.

Vieme toho tak veľmi málo, ale prekvapuje, že tak málo poznatkov nám môže dať takú veľkú moc. /Bertrand Russell, 1872–1970, anglický filozof, logik a matematik, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru v r. 1950/ Budúcnosť patrí vede a tým, ktorí ju podporujú. Dejiny vedy sú vlastne dejinami ideí. Dejiny tvoria vedu a veda dejiny. Veda je do budúcna našou najväčšou nádejou. Kto to popiera, je nepriateľom vedy i spoločnosti.

Pravda je hodnota, krutosť antihodnota. Pravda nielen odhaľuje zlo, ale má hlavný podiel na riešení problémov a je aj zdrojom radosti, lebo prispieva k šíreniu poznania. Predovšetkým vede vďačí človek za to, že sa zbavil – aspoň vo vyspelej časti sveta – hladu, biedy, mnohých obávaných chorôb a ťažkej driny. Všetci pred nami žili kratšie, horšie a oveľa ťažšie, ako my. To preto, lebo veda bola iba v plienkach.

Nepretvarujme sa, hrajme seba. Nič nepotrebujem tak, ako herecké nadanie. Nepretvarujme sa, je to namáhavé. Hrajme seba a ukážme svetu, kto sme, akí sme a prečo sme. Keď sa hráme, sme hrou plné zaujatí, sme v prúdení a tešíme sa. Každá aktivita, ktorej výsledok je neistý, sa volá hrou. Za zdravím a za láskou sa má kráčať ľahko, hravo, radostne. Hra je najlepšia psychoterapia. Kto sa hrá, nehnevá sa. Robme to, čo robíme radi. Čo robíme radi, robíme dobre. Život, to sú problémy. Každý problém má aspoň dve riešenia – dobré i zlé. Skúsme nájsť to správne. Cieľ je jasný – úspešný život. Nadšenie je iskra, dá nám nádej. Jeho protipólom je ľahostajnosť, lenivosť a neochota zapojiť sa ho hry. Život je javisko, na ktorom je treba vedieť hrať. Aj v hre sa duchovne obohacujeme a učíme sa vyhrávať i prehrávať.

Tam, kde som, tam je môj raj. /Voltaire/ Pozitívne mysliaci človek má odvahu sa zblížiť, aj rozlúčiť, lebo vie, že kto neriskuje, nevyhrá. Každá bunka ľudského tela eviduje, ako zmýšľame o svojom zdraví. Preto celou silou svojho ducha dbajme, aby to bolo myslenie pozitívne, radostné, optimistické. Ak sa nám to podarí, negatívne myšlienky ustúpia a pozitívne postúpia vpred. Vnútorná sila organizmu sa tak zaktivizuje, že chorobu potlačí a zdravie prinavráti.

Negatívne myslenie je nízko frekvenčné, priťahuje choroby a škodí nám.

45

Sú to ničivé myšlienky, rovnako, ako negatívne citové stavy, napr.: závisť, zlosť, strach, smútok, stres, žiarlivosť, úzkosť a pod.

Negatívne citové stavy, choroby a negatívne myšlienky, sa vzájomne priťahujú. Zbavme sa ich! „Čoho som sa obával, prišlo na mňa“, hovorí biblický Jób.

Raz sa budú pozitívne myšlienky považovať za liek, ale zadarmo a bez vedľajších účinkov. Pokoj – prejav duševného zdravia a duchovnej veľkosti!

Neprichádza sám, treba naň vyzrieť. Čím viac sme sami sebou, tým viac pokoja máme. Ako sa staneme sami sebou? Keď opustíme všetko, čo k nám nepatrí.

Choroba je porucha rovnováhy. Prvým prostriedkom na udržanie rovnováhy je výživa. Pripisuje sa jej až 60% podiel na našom zdraví. Prirodzená strava je zásadotvorná, upravená je kyslá. To vďaka cukrom. Ešte pred 100 rokmi sa predával v lekárni, lebo je škodlivý. Cukor sa trávi v zásaditom prostredí, bielkoviny v kyslom, preto by sa nemali konzumovať súčasne (sladko-mastné). Milióny rokov sme sa v tropickom raji živili ovocím. Po bylinožravcoch má najdlhšie črevo človek. To je dôkaz, že sme plodožraví.

Pôst – prirodzená terapia. Chorľavejúce zviera postí. Počas pôstu sa osmóza v črevách mení. Škodliviny nejdú z čreva do krvi, ale z krvi do čreva.

Neohrozuje nás nikto, len my sami.

Tri piliere zdravia – potrava, pohyb, psychika (ppp).

Tvorcom svojho raja i pekla je človek sám. /Soros, Otvorená spoločnosť/ Príčina ochorenia – najčastejšie my sami. Vo svojom chorom a tučnom tele dychčíme, krívame, nespíme. Čistenie tela – detoxikácia, najrýchlejšie – pôstom, vylúčením tuhej potravy. Iba príjem tekutín – vody, šťavy, surové ovocné alebo zeleninové a celý proces urýchlime pohybovými aktivitami.

Zrýchliť pohyby krvi aj lymfy. Najúčinnejší detoxikačný orgán – koža.

46

21.

Osobnosť a individualita

J

e to ľudský jedinec, vybavený súborom vyhranených vlastností. Je to naša schopnosť jednať s ľuďmi, rozumieť si s nimi, spolupracovať a robiť kompromisy.

To je aj naša výbava k tomu, aby sme vedeli múdro a dôstojne žiť. Schopnosti pre úspešný život nie sú zdedené, sú naučené. Každý, kto chce, sa k nim môže dopracovať. Vyžaduje si to prácu na sebe, chce to zvyk a cvik. Žiadna ľudská vlastnosť nie je konečná. Každá sa dá posilniť i oslabiť, upevniť i obmedziť.

Pudovosť, konfliktnosť, tvdohlavosť, závislosť – výbave osobnosti nepridajú. Negatíva nás brzdia, oslabujú osobnosť, narúšajú ju. Zbavme sa ich.

Liekom na to je sebaovládanie a pevná vôľa.

My tu máme dve požehnania – poznanie a cítenie a dve prekliatia – hlúposť a krutosť. Človekom sa stávame, keď prestávame byť pudovou osobnosťou, keď prestávame byť závislí. Keď začneme byť sami sebou. Neexistuje nič, za čo by sme sa mali viac hanbiť, než to, že nevieme byť sami sebou. A neexistuje nič, na čo by sme mali byť viac hrdí, než to, že myslíme, cítime a hovoríme to, čo je naše vlastné. Človeka tvoria tri zložky: telo, duša, osobnosť. Inú identitu nemáme.

Preto nezabúdajme na to známe Hippokratovo: „Nihil nocere – Ničím neuškodiť“ – svojmu telu, svojej duši a svojej osobnosti.

Milovať, pracovať a učiť sa – tri vlastnosti z výbavy vyspelej osobnosti.

Tou štvrtou vlastnosťou je sebaovládanie. Cieľom osobnosti má byť rast, rozvoj a napredovanie.

Vyspelý človek sa vie vyhnúť každej závislosti. Vie sa venovať plne bytiu. Podstatné je preňho to, čo podporuje lásku, život a rast. Modus BYŤ je preňho cesta k rastu, k slobode, k nezávislosti. Modus MAŤ, to je závislosť, obmedzenosť, nepokoj. Tam sme hnaní, závislí, nútení konať. Túžba mať, nás zotročuje vlastníctvom. Schopnosť BYŤ nás vedie k slobode, k záchrane.

47

22.

Duchovné a sociálne vzory

J

ednotlivec môže byť aj sám a predsa prežíva vzťah k ideám, hodnotám a sociálnym vzorom. A naopak, môže byť medzi ľuďmi a predsa bude mať pocit, že je sám, že je osamelý v dave.

Nedostatok vzťahu k hodnotám a sociálnym vzorom voláme mravná osamelosť a tá desí najviac. Ak človek nemá väzby na duchovné vzory, je plný úzkosti a neistoty. Preto chcem v tejto práci spomenúť aspoň tie osobnosti, ktorých myšlienky nás vedeli zaujať najviac.

Ak padne veľký muž, je aj po páde veľký. /Seneca, rímsky filozof/

Sokrates

(470–399 pred Kr.) Narodil sa v Aténach v rodine sedlára. Otcovo remeslo skoro opúšťa, aby sa venoval vyučovaniu, ku ktorému sa cítil povolaný.

Sokrates bolo hovorca aristokratickej Sparty. Keď sa v Aténach ujali moci demokrati, bol osud Sokrata spečatený. Bol postavený pred súd a odsúdili ho na trest smrti za bezbožnosť. Keď prišiel zriadenec a dal mu vypiť jed, Sokrates prítomným povedal: „Ja odchádzam zomrieť, vy žiť. Iba bohovia vedia, kto z nás je na tom lepšie.“ Potom 70 ročný starec vypil jed a zomrel.

Sokrates nezanechal po sebe žiadny záznam, ale stal sa vzorom filozofa a doteraz sa zaň v prvom rade pokladá.

Bol odhodlaný preverovať všetko rozumom a žiť podľa rozumu. A predsa toho muža, ktorý o sebe tvrdil, že „“nič nevie, aj to sotva“, Delfská veštiareň označila za najmúdrejšieho z Grékov.

Sokratovské evanjelium je založené na viere, že vnútorne slobodný človek 48

koná dobro pre dobro samo.

Sokratovo vystúpenie sa považuje za najzávažnejšiu revolúciu v dejinách filozofie. Sokrates zomrel za vlastné presvedčenie.

Pravda je nebezpečnejšia ako lož, lebo pre pravdu zomrelo viac ľudí, ako pre lož. Sokrates dával dobré rady, otrávili sme ho. Kristus nám ponúkal odpustenie, ukrižovali sme ho. Hus chcel brániť pravdu, upálili sme ho.

Abrahám Lincoln zrušil otroctvo, zastrelili sme ho...

Seneca Lucius Annaeus (4 pred Kr.–65 po Kr.)

Rímsky stoický filozof, autor mnohých etických rozpráv. Bol učiteľ cisára Nera, ktorý ho donútil spáchať samovraždu.

“Cnostní nie sme náhodou, cnosti sa musím učiť. Kto dobro nekoná, dobrý nebude. Kto oslobodí svoju dušu od vášní, speje k slobode a k múdrosti. Koho ovládajú vášne, je v okovách.” To nám zanechal Seneca. Stoici, najmä v etike, nadväzujú na Sokrata. Nezávislosť a sloboda nie je pre stoikov cieľ, ale prostriedok na dosiahnutie lásky a spravodlivosti, ale pre všetkých ľudí, vrátane otrokov a barbarov. To antika pred stoikmi nepoznala. Stoici tým pripravili pôdu pre kresťanstvo i humanizmus.

Cicero Marcus Tullius (106–43 pred Kr.)

Rímsky rečník a filozof. Jeho zbraňou bolo slovo.

Bol zástancom stoicizmu, múdrosti a ľudskosti.

Z jeho spisov vyžaruje ušľachtilosť, láska a spravodlivosť, od ktorých bola jeho doba tak vzdialená. Keď cisár Antonius nasadil prenasledovateľov na jeho stopu, Cicero pochopil, že je to jeho koniec: kat mu sťal hlavu, ktorá vymýšľala a ruku, ktorá písala.

Obidve potom pribili na tribúnu na námestí v Ríme – strašný to pohľad pre všetkých Rimanov.

Cicero nám odkázal: „Žiť znamená rozmýšľať. Milujúcemu nič nie je ťažké. Nesúťažte s inými, len sami so sebou“. Jeho diela sú vzorom klasickej latinčiny.

49

Apoštol Pavol

(cca. 5 po Kr.–67 po Kr.) Šavol a Pavol – muž s dvoma menami.

Nik neovplyvnil kresťanskú cirkev viac ako on. Zvesť o Ježišovi z Ázie do Európy preniesol on. Jeho listy tvoria podstatnú časť Nového zákona. Šavol bol Hebrej a vzdelaný farizej. Poznal židovské zákony i dejiny Židov. Preto niet divu, že zbožný farizej prenasledoval kresťanov.

Keď kameňovali kresťana Štefana, Šavol si dobre zapamätal jeho modlitbu: “Pane nepokladaj im to za hriech,“ keď to Štefan povedal, zomrel.

Keď išiel Šavol do Damašku prenasledovať kresťanov, svetlo ho tak ožiarilo, že padol na zem a oslepol. Vtedy počul z neba hlas: “Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ?“ “Kto si Pane?”, pýta sa Šavol. “Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ.“ V Damašku v Judovom dome si Šavol uvedomil, že páchal zlo. Vtedy ho vyhľadal učeník Ananiáš a dal mu obe ruky na hlavu. Šavol začal vidieť a dal sa pokrstiť menom Pavol. Odvtedy sa stal horlivým hlásateľom kresťanstva.

Pavol má obrovský podiel na tom, že sa z malej židovskej sekty stalo veľké svetové náboženstvo.

50

Aj Pavol mal svojich nepriateľov. Tí sa už postarali o to, aby bol predvolaný pred súd a odsúdený na trest smrti mečom. Pavol bol za vlády cisára Nera v r. 67 n. l. ako rímsky občan sťatý na námestí v Ríme.

Pred popravou napísal: “Beh som dokončil, vieru zachoval, boj dobrý som bojoval. Teraz mi je už pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi dá Pán v onen deň.“ Rimanom Pavol napísal: “Nedajte sa premôcť zlému, ale dobrom premáhajte zlo!” Nezaškodí si pripomenúť, že túto zdanlivo nevinnú Ježišovu múdrosť nevieme ničím nahradiť. Lepší recept ešte nik nevymyslel.

Vďaka katarzii, ktorou kresťanstvo prešlo, chceme veriť, že križiacke výpravy, invkizičné súdy, hon na čarodejnice a všetky vojny vedené z náboženských dôvodov, patria už len do pochmúrneho zoznamu ľudských hriechov a že sa už nikdy nezopakujú. Ľudia nikdy nepáchajú zlo tak dokonale a s takou radosťou, ako keď to robia z náboženského presvedčenia /Blaise Pascal/.

Kresťanstvo je veľkou duchovnou a morálnou mocou. Nezničil ho fašizmus ani stalinizmus. Cez charitu vykonáva ohromné množstvo dobra a je to aj náboženstvo našich predkov. Za to všetko si zaslúži náš obdiv, úctu a uznanie.

51

William Occam (1285–1349)

Angličan, vzdelanie získal v Oxforde, františkánsky mních, zástanca minimalizmu.

Všeobecné pojmy považuje za ľudské výtvory.

Uctievanie Svätej Trojice pokladá za iracionálne.

Occamova britva: Javy netreba hromadiť, kým to nie je nevyhnutné. To podnietilo vznik liberálnej britvy: „Štát je nutné zlo, dajme mu iba toľko právomoci, koľko je nutné a občanom, toľko slobody, koľko je to možné“.

Mikuláš Koperník (1473–1543)

Muž, ktorý zvrhol Zem z jej trónu. Ešte za Krištofa Kolumba sa o guľatosti Zeme pochybovalo. Prvý dôkaz podal Megalhaes, keď 20.9.1519 vyplával zo španielskej Sevilly a 6.9.1522 sa z opačnej strany do Sevilly vrátil. Ptolemaios v 2. st. n. l. učí, že Zem je v strede vesmíru a všetko sa točí okolo nej.

Koperník v r. 1543, v roku svojej smrti, píše: „Zem sa pohybuje okolo Slnka.” Pravá podoba sveta je v heliocentrizme. To sa stretlo s veľkým odporom, najmä Katolíckej cirkvi.

Koperníkovo dielo bolo zakázané, lebo odporovalo Písmu. Pápež zakázal šíriť túto náuku.

52

Galileo Galilei (1564–1642)

Zakladateľ modernej prírodovedy a obhajca heliocentrizmu.

V r. 1623 vymedzil pôsobisko vedy: „Veda sa zaoberá len primárnymi vlastnosťami, ktoré sa dajú merať, vážiť, počítať“. Povedané dnešným slovníkom, dajú sa verifikovať.

Vierou, krásou a láskou, nech sa zaoberajú umelci a teológovia. Aj Galileo upadol do pápežskej nemilosti, ale, aby sa zachránil, tak svoje učenie odvolal a pred svätou inkvíziciou prisahal: „Ja, Galileo prisahám, že vždy som veril, verím a s Božou pomocou veriť budem, čo svätá katolícka cirkev učí a káže“. Galileo Galilei, taliansky učenec, objavil zotrvačnosť, zdokonalil ďalekohľad, prepracoval heliocentrizmus a prešiel ostrou zrážkou s cirkevnou mocou.

Benedictus Spinoza (1632–1677)

Dôsledný zástanca racionalizmu.

Za východisko poznania pokladá idey, ktoré sú nám dané racionálnou intuíciou. Táto intuícia je nám daná cez vyšší rozum „intellectus“, ktorý presahuje bežné racio. Pravé dobro nachádza v poznaní.

Zamestnávalo ho svetlo, brúsil šošovky, čo zhoršilo jeho pľúcnu chorobu a 21.2. 1677, vo veku 44 rokov, zomrel.

Spinoza, amsterdamský Žid, holandský filozof, racionalista a kritik náboženstva. Aj po smrti, rovnako, ako za života, bol nenávidený, vysmievaný a zakazovaný. Židovská obec ho exkomunikovala a kresťanská cirkev dala jeho diela na index zakázaných kníh.

Samotné poznanie je pre Spinozu vášňou: Poznanie je iba to, čo je schválené, prijaté, chcené.

K tomu nie sme nútení, ale autonómni, slobodní.

Zdokonaľovanie človeka a jeho cestu k dobru, spája Spinoza s poznaním, ktoré nám umožní dosiahnuť dobro a vyhýbať sa tomu, čo je zlé.

53

Voltaire

(1694–1779)

Jeden z najvýznamnejších osvieteneckých filozofov 18. st. Nadaný, bystrý, dobrého srdca a neuveriteľne pracovitý. Bojovník proti extrémizmu, fanatizmu, krutosti a mučeniu. On sám bol symbolom spravodlivosti, znášanlivosti aušľachtilosti. Napriek tomu poznal v živote iba pretvárku a sklamanie. Voltaire vysoko ctí vzdelaný rozum a v spoločenskom styku toleranciu. Podľa anglického vzoru, za optimálnu formu vlády považuje parlamentnú demokraciu.

K dejinám Voltaire nepristupuje kronikársky, ale chce v nich postrehnúť vnútorné súvislosti. Tým dospieva k filozofii dejín, podľa ktorej, historický vývoj je pohyb od divošstva, barbarstva a krutosti, k spoločnosti vyspelejšej, civilizovanejšej.

Vo filozofii sotva nájdeme niečo, čo by už iní nepovedali, ale nikto to nepovedal tak dobre, tak presvedčivo a s takým úspechom, ako Voltaire. Jeho predmetom boli dejiny ľudského ducha, aby zistil, čo všetko musel človek prežiť na ceste od divošstva k civilizácii.

Voltaire bol vlastne prvý, kto napísal filozofiu dejín v modernom duchu – „Môj raj je tam, kde som“, hovorí Voltaire. Tesne pred smrťou nechal záveť: „Zomieram v úcte k Bohu, v láske k priateľom, v tolerancii k nepriateľom, ale v nenávisti k poverám, také je moje náboženstvo“. Na náhrobnom kameni má iba jednoduchý nápis: Tu leží Voltaire.

Immanuel Kant (1724–1804)

54

Najvplyvnejší filozof 18. st.

Narodil sa v Königsbergu, dnešnom Kaliningrade.

Tu prežil celý svoj život s podlomeným zdravím a železnou disciplínou v dodržiavaní zásad dobrého zdravia. Kráľovec opúšťal len pri krátkych návštevách blízkeho okolia.

Vyhýbal sa všetkému, čo by ho odrádzalo od vytýčeného cieľa. Zameral sa na metafyziku

a dospieva k záveru: „K Bohu je možno priblížiť sa iba vierou, rozumovo ho nemožno potvrdiť, ani poprieť. Mravné jednanie je praktické uznanie Boha“. Láska je doplnok, ktorý nás posúva k dokonalosti, píše Kant. Filozofia už nebude nikdy taká naivná, ako predtým. Zmenila sa, pretože žil Immanuel Kant.

Churchill Winston Spencer (1874–1965)

Britský politik, vojak, liberál, konzervatívec.

Pred 2. svetovou vojnou vystúpil proti vláde Chamberlaina a proti Mníchovskej dohode.

V rokoch 1940–45 bol premiérom koaličnej vlády. V roku 1946 prehovoril vo Fultone v USA o „železnej opone“ a vyzval k vytvoreniu bloku proti ZSSR. V r. 1951–55 sa stal premiérom po druhýkrát. Maliar, spisovateľ, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru. Dožil sa 91 rokov.

Niektoré z jeho myšlienok: Polovzdelanci a primitívi nemajú vysokú mienku o univerzitnom vzdelaní.

Buďme spokojní s tým, čo sme dosiahli a vďační za to, čomu sme sa vyhli, veď ono to mohlo dopadnúť aj oveľa horšie.

Mladosť chce slobodu a reformy, stredný vek rozumné kompromisy, staroba stabilitu a pokoj.

Keď sa počas 2. svet. vojny stal premiérom, v rozhlase povedal: „Nemôžem sľúbiť nič, iba krv, drinu, slzy a pot. Pýtate sa na politiku? Odpovedám: Vojna na mori, vojna na súši, vojna vo vzduchu a so všetkými prostriedkami a zo všetkých síl, ktoré nám môže dať Boh“.

Vojna proti obludnej tyranii, ktorú ešte nič neprekonalo v pochmúrnom a žalostnom zozname ľudských hriechov. Churchill rád pripomínal: „Buďme slušní k ľuďom, keď idem hore, lebo sa s nimi stretneme, keď pôjdeme späť“. Pochovali ho v rodnej zemi, neďaleko blenheimského paláca, odkiaľ vyšiel ako malý chlapec na strastiplnú cestu do búrlivého a slávneho života, aby tu zmierený s celým svetom, naveky odpočíval vedľa svojich rodičov. /Jaroslav Matejka: Život Sira Winstona/

55

Erich Fromm (1900–1980)

Psychológ, sociológ, filozof. Narodil sa vo Frankfurte nad Mohanom a v roku 1933 emigroval pred Hitlerom do USA. Vo svojom rozsiahlom diele sa venoval predovšetkým dvom témam: láske a slobode.

V knihe Strach zo slobody píše: „Sloboda nám nie je vrodená, je naučená. Pri určitom snažení ju môžeme dosiahnuť“.

Sloboda je schopnosť nasledovať dobro a brániť sa zlu. Koho ovládajú vášne, je v okovách. Koho ovláda rozum, je v ríši slobody a speje k múdrosti.

Slobodnému rozhodovaniu predchádza poznanie toho, čo je dobré a čo zlé.

Na začiatku sme spätí s prírodou, s matkou, kmeňom, s rodinou. Sme stádovití, konformní, napodobňujeme. Naše indivíduum ešte nie je rozvinuté.

Nie sme schopní prevziať zodpovednosť za svoj život a riadiť ho. Keď túto schopnosť nadobudneme, stávame sa slobodní, nezávislí.

Stredovek ešte nezbavoval indivíduum slobody, lebo indivíduum ešte neexistovalo. Boli sme iba časťou tlupy, kmeňa, rodiny.

Až renesancia vytvára priestor pre rozvoj osobnosti. Naša sila je v našej integrite a tá je úmerná našej schopnosti, byť sám sebou.

Poznaj sám seba, požiadavka, podporujúca našu silu, nie našu slabosť.

Fromm vo svojej knihe »Umenie milovať« píše: „Človek je hlboko obdarený potrebou milovať. Je nám to vrodené, ale schopnosť milovať, nie je zdedená, je naučená.

Vo Frommovej knihe »Mít nebo být« je Goetheho báseň »Nález«: Chodec ide lesom a zbadá kvetinu, „jak hvězdu jasnou, jako oko krásnou“ a chce ju odtrnúť: „To pro zvadnutí mám být utržená?“, pýta sa kvetina a chodec zaváha, neutrhne ju. Chodec mohol konať podľa modu MAŤ, teda vlastniť, trhať, ale kvet by zvädol. Kto koná podľa modu MAŤ, stáva sa lakomý, žiarlivý, konfliktný, sebecký. Keď prevláda túžba MAŤ, chceme trhať, vlastniť, mať. Chceme kvietok odtrhnúť, aby bol iba náš, ale kvietok zvädne.

Keď prevládne túžba BYŤ, chceme, aby kvietok žil, existoval, aby sme ho mohli ešte veľa razy stretnúť, byť pri ňom, cítiť jeho blízkosť a tešiť sa.

56

Dr. Miroslav Plzák (1925–2010)

Vo svojej rozsiahlej tvorbe sa ako erudovaný odborník snaží svojho čitateľa, často snílka a naivného romantika , doviesť do reality medziľudských vzťahov, kde sme vlastne všetci diletanti.

V párovom spolužití je vlastne veľký kus ľudského čara, ale i ľudského prekliatia. V oblasti medziľudských vzťahov sa na nikoho nedá spoľahnúť, lebo v ľudskom konaní je príliš veľa emotívnych a mimovoľných operácií. Preto v každom ľudskom vzťahu je aj kus neistoty.

Keby bola láska absolútne istá, nebola by hrou, ale determinovaným konaním, ktoré by nikoho nevzrušovalo, a žiadny spisovateľ by o nej nič nenapísal. Čím sme emotívnejší, tým sme zraniteľnejší a tým skôr sa naše city zvrhnú na svoje zhubné antipóly. Preto sa romantická láska, plná nežností, tak často zvrhne na očistec na zemi.

Do zoznamu nevhodných stratégií určite patrí žiarlivosť a vyčítanie.

Výčitka – najnevhodnejšia komunikačná technika. Platí prísny zákaz vyčítania, najmä v spontánnej oblasti: „Už si ma zas nevšímaš“. Ľudské vzťahy sú hrou: Túto hru tvoria dva typy hráčov: inteligentní hráči a naivní. Inteligentný hráč ponúka: priateľstvo, je tolerantný, nevyčíta, chce potešiť, vie odpustiť, má zmysel pre humor, má inteligenciu pre hru.

Naivný hráč je kyslý, urážlivý, citlivý, žiarlivý, tvrdohlavý, vyčíta, volí taktiku deštruktívnej hry. Na svete niet dokonalých hráčov, sú iba partneri nádejní a zakázaní. K zakázaným patria ľudia nafúkaní, chorobne žiarliví, promiskuitní – chorobne prelietaví, leniví – flákači, ľudia nezdržanliví a ľudia psychicky narušení. Je dôležité, aby sme prehru v láske chápali ako súčasť osobnej skúsenosti. Aby prvé lásky nemali za cieľ iné, ako zacvičiť sa.

57

Karl Raimund Popper (1902–1994)

Najvplyvnejší filozof 20. st. Narodil sa vo Viedni v rodine židovského advokáta. Tu sa vyučil za stolára.

Ako súkromný žiak si urobil maturitu a zapísal sa na univerzitu, kde počúval prednášky z matematiky, fyziky, filozofie a psychológie. V univerzitnom prostredí Viedne sa formovali jeho filozofické a politické názory.

Skepsu a vedecký optimizmus si udržal v rovnováhe po celý život. Tým sa stal hlavnou postavou racionalizmu a liberálnej vedy. Sám sa pokladal za tradičného liberála. Svojim zmýšľaním ovplyvnil myslenie celej Európy i anglosaského sveta. V socialistických krajinách bol najkritizovanejší a najneprístupnejší autor. Jeho diela »Bieda historizmu« a »Otvorená spoločnosť a jej nepriatelia« mali mimoriadny spoločenský dosah.

Pri hľadaní pravdivého poznania zastáva názor kritického racionalizmu, ktorý spočíva v základnej viere v rozum, ale s tým, že aj rozum je omylný.

Preto nie sme schopní dospieť k absolútne istým a navždy platným záverom.

S istotou vieme iba to, že niečo nie je pravda.

V knihe »Bieda historicizmu« Popper kritizuje názor, že existujú zákonitosti, determinujúce priebeh dejín a že na základe toho možno predpovedať vývoj. Popper to odmieta. Priebeh dejín silne ovpyvňuje slobodná vôľa človeka, ale my ju nevieme predvídať. Nevieme, čo prinesie budúcnosť. A neverí tým, čo si myslia, že to vedia.

Popper je zástanca otvorenej spoločnosti, ktorá je založená na hodnotách individuálnej slobody, ľudskosti a rozumu.

Pretože nie sme schopní postrehnúť absolútnu pravdu, ani absolútne riešenia, ale takmer každý z nás vie poukázať na očividné chyby, preto potrebujeme otvorenú spoločnosť, ktorá je otvorená slobodnej výmene informácií a kritickej diskusii. /K. R. Popper: Hľadanie lepšieho sveta/

58

23.1 Chyby a postoj k nim

K

aždý človek robí chyby. Dokonalých niet, neboli a nebudú. Optimálne prispôsobený jedinec akceptuje seba aj iných. Nehanbí sa za to, aký je.

Nešokujú ho chyby vlastné, ani cudzie.

Poznanie vlastných chýb – začiatok múdrosti. Čas nás ocení podľa zásluh, nie podľa chýb. Nikdy sa netyranizujme za chyby, ale poučme sa z nich. /Ďaďovský: Projekt života/

Pri stretávaní ľudí nech platí: Nezraňuj, ale obohať, neponúkaj pokoru, ale sebadôveru. A hovorme si často: Som sebavedomý, hoci mám chyby, ale viem, že mám na to, aby som ich odstránil.

Kým nemáme optimálne riešenie, provizórne nerealizujme... Počkajme, porozmýšľajme, poraďme sa s odborníkom. Nie o rýchlosť nám ide, ale o kvalitu. Rozhodujúca je kvalita. Lepšie je chybám predchádzať, ako ich potom naprávať.

Chyba nie je vina a vina nie je menejcennosť. /psychologické/ Dokonalosť neexistuje, už cesta k dokonalosti je nedokonalá.

Skúsenosť – meno, aké dávame našim chybám. /Popper: Hľadanie/

Buďme stále pripravení na svoj omyl a majme radosť pri jeho odhalení.

Je našou povinnosťou, aby sme naše chyby objavili, podľa možnosti sami a čím skôr, aby sme sa z nich poučili. Celé tajomstvo nášho napredovania je v ochote učiť sa z chýb. Je vylúčené, zabrániť všetkým chybám.

Starú ideu, že chybám sa zabrániť dá a my sme povinní to urobiť, treba zrevidovať. Táto predstava je pomýlená. Prirodzene, je našou úlohou chybám podľa možnosti zabrániť, ale s vedomím, aké je to ťažké a že zatiaľ sa to

59

ešte nikomu celkom úplne nepodarilo.

Preto zmeňme náš postoj k chybám. Neobviňujme sa z chýb, ale poučme sa z nich. Z chýb sa máme učiť, nie ich zatajovať. Zatajovanie chýb je najväčší intelektuálny hriech. Nech je nám jasné: my iných k objasneniu chýb potrebujeme. Iní vidia naše chyby lepšie, ako my.

Slávny Kant radí, aj charakterové požiadavky predkladať v negatívnom vyjadrení: neraď, nepoučuj, nevyčítaj… Človeka nesúďme podľa chýb, ale podľa schopnosti ich naprávať. /učiteľské/

23.2 O filozofii a múdrosti Filozofia – láska k múdrosti /starí Gréci/ Pochybnosť – prvý krok k múdrosti i k filozofii /I. Kant/ Výsadné právo na rozum sa vždy zvrhne – v štáte, v cirkvi i v politike. /akademik Hraško/ Poznanie – presvedčenie o pravdivosti toho, čo overiť vieme.

Viera – presvedčenie o pravdivosti toho, čo overiť nevieme. /Kant, otec osvietenstva/ Múdrosť žiari, ale nevädne. /Ďaďovský: Projekt života/

60

Dospelý sa pozná lepšie, ako mladík. Čím rozvinutejší intelekt, tým lepšie poznanie seba samého. Tým viac schopností, byť sám sebou. /Alfie Kohn/

Buď sám sebou a zostaň tolerantný. /Michel de Montaigne (1533–1592), francúzsky filozof/ V 17. st. slávny Descartes vyslovuje vetu, ktorá sa stala hybnou silou novoveku a došiel k nej metódou skepsy. „Cogito, ergo sum“ – Myslím, teda som.

Problémy nech riešia tí, čo o nich vedia najviac.

Preto dovoľte, aby matematické pravdy zdôvodňovali matematici. /Mikuláš Koperník pápežovi v 16. st./ Metóda skepsy – pochybnosti, váhavosti, opatrnosti, rozvážnosti – najlepšia prevencia chýb a omylov. /Popper/

Zachovaj si svoju úžasnú individualitu. Nedaj si ju zašliapnuť, lebo jej rozvinutím môžeš vysoko zabodovať, až zahviezdiť.

V celej histórii ľudstva bol rozum vždy vysoko cenený.

Už v 10. st. pred Kr. kráľ Šalamún hovorí: „Múdrosť nájde ten, kto ju hľadá, rád ju zbadá, kto ju miluje.“

V 1. st. n. l. židovský filozof Filón píše: „Rozum je prostredník medzi Bohom a človekom“. Descartes, predstaviteľ racionalizmu, hovorí: „Rozum – najvyššie kritérium pravdivosti poznania“.

Najvplyvnejší filozof 18. st. Immanuel Kant hovorí: „Rozum je dar nebies. Je to najväčší poklad na zemi“.

K. R. Popper píše: „Celé tajomstvo toho veľkého umenia, 61

vedieť žiť, spočíva v ochote učiť sa, učiť sa, učiť sa“.

Múdry je ten, kto kriticky zvažuje svoje konanie a kto kritike načúva. /Popper: Hľadanie lepšieho sveta/

23.3 Epochy poznávania

C

esta za poznaním – blúdenie nekonečnou krajinou. My, ľudia, sa možno od seba líšime v tom nemnohom čo vieme, ale v našom bezhraničnom nevedomí, sme si všetci rovní.

Epocha mystiky – trvá najdlhšie. Primitívny človek vo svojej naivite videl bohov na každom strome a v každom potoku. Nimi si vysvetľoval javy, ktoré presahovali jeho chápanie. Naivný človek ešte nerozlišoval medzi sebou a realitou. Vytváral si povery. Predmety a javy obdarúval duchom a klaňal sa im.

Epocha scholastiky – dominantná filozofia stredoveku. Na školách sa vyučovala v 9.–16. st. Scholastika hlásala, že pravdu netreba objaviť, tá bola zjavená; pravdu je potrebné zdôvodniť. Metódou scholastiky je dedukcia.

Od zjavenej pravdy k jednotlivým javom. Následok bol otrasný: výsluchy, mučenie, upaľovanie, pochovávanie zaživa. Hlavný predstaviteľ: Tomáš Akvinský (1225–1274). Jeho učenie sa volá tomizmus a tvorí základ katolíckej vierouky doteraz.

Renesancia – obnovenie, ozdravenie, oživenie. Snaha o obnovu vzdelania a umenia antiky. Nástupom renesancie sa duchovný vplyv cirkvi oslabil.

Renesancia začala v Taliansku v 14. st. a končí v 17. st. drámami Shakespeara.

Osvietenstvo – filozofické a kultúrne hnutie 17.–18. st. Jeho ústredné heslo je: Sapere aude (Maj odvahu používať vlastný rozum). Otcom osvietenstva je Immanuel Kant.

Empirizmus – už v 13. st. Roger Bacon kritizuje scholastiku: „Jediným kritériom pravdivosti poznania je skúsenosť“, hovoria empiristi. Nie autority, ani zjavenia, ale skúsenosť je zárukou pravdivosti poznania.

Epocha racionalizmu – hlavný predstaviteľ René Descartes (1596–1650).

Za pravdivé pokladá to, čo je jasné a zreteľné nášmu rozumu. Metódou racionalizmu je verifikácia /overenie, potvrdenie, preskúmanie/. Aj slávny Kant priznáva: „Každé poznanie je ohraničené skúsenosťou“. Preto má pravdu empirizmus i racionalizmus, keď spolupracujú.

Epocha kritického racionalizmu; jeho hlavný predstaviteľ je K. R. Popper

62

(1902–1994). Racionalizmus rieši problémy s aplikáciou na rozum, jasné myslenie a skúsenosť.

Podľa Platóna (427–347 pred Kr.) – rozum je druh schopností. No, aj bystrí ľudia bývajú zaťažení predsudkami a neochotou načúvať iným a konajú zbrklo, neuvážene a pod. Lenže my iným vďačíme za svoj rozum v mnohom.

Nič neposúva ľudstvo dopredu viac, ako výmena informácií.

Otvorená spoločnosť hodnotí ľudí podľa schopností, nie podľa pôvodu.

Taký je občiansky princíp. Opakom otvorenej spoločnosti je spoločnosť uzavretá, totalitná, diktátorská; také spoločnosti hlásajú bludy o svojej dokonalosti. V dokonalom systéme už niet čo naprávať. Kto si je vedomý vlastnej nedokonalosti, cíti potrebu na sebe pracovať. Lebo ako hovorí Sokrates: „Múdry je ten, kto vie, že múdry nie je“.

23.4 Fyzikálne veličiny, významné pre život – čas, pohyb, rovnováha a miera

Č

as – fyzikálne veličina, limitujúca pohyb, plynutie, trvanie, bytie. Čo má začiatok, má aj koniec. V tom je radosť i smútok života. Čas prebieha nepretržite a nevratne, nedá sa vrátiť, späť. Čo bolo, už nebude, ale čo nebolo, ešte môže byť. /známe príslovie/ Čas vie byť i záhadne láskavý, keď nám vracia to, čo sme stratili, cez múdrosť a spomienky. Na mnohé otázky vie dať odpoveď iba čas. Nič nie je naše, iba čas, v ktorom žijeme. Kto má poriadok v čase, má ho i v živote.

Plná koncentrácia – náš živý čas, najlepšia prevencia na stres i na vtieravé myšlienky. Dobrá koncentrácia – najlepší spôsob, ako šetriť čas. Čas sú peniaze. /ľudové príslovie/ 63

Čas, to je hodnota, ktorú nevieme ničím nahradiť. Ľudia vedia šetriť peniazmi, ale nevedia šetriť s časom, hoci peniaze boli a budú, ale čas bol a nebude. Kto si svoj čas neváži, nebude si vážiť ani čas iných.

Anglický teoretický fyzik a kozmológ, Stephen Hawking (*1942), dokázal, že i čas má svoj počiatok. Ten nastal v okamihu singularity. Šťastní sú tí, ktorým patrí dnešný deň. Šťastní sú tí, ktorí žijú teraz a tu. Najlepší radca je čas. Najlepší majster je trpezlivosť.

Bol to čas, kto limitoval okamih nášho zrodenia a bude to opäť čas, kto určí okamih našej smrti. Ale zmysel nášmu životu musíme dať my sami.

Podľa teórie relativity neexistuje absolútny pohyb, priestor ani čas. Nič nie je absolútne, všetko je relatívne.

Pohyb – zmena polohy hmotného bodu vo vzťahu k iným telesám. Zem krúži okolo slnka rýchlosťou 30 km/sek. Pohyb je život, život je pohyb. Dbajme preto na svoju dennú dávku pohybu.

Fyzická zdatnosť sa neutvorí sama. Pevný režim a poriadok v čase – v tom istom čase, ten istý výkon, až sa utvorí dynamický stereotyp, ktorý organizmu iba prospeje. Sotva existuje taký orgán v našom tele, ktorý by nebol od pohybu závislý.

Ranná rozcvička – súčasť rannej hygieny a najlepší štart do nového dňa.

Pohyb zvýši kondíciu, zlepší náladu, odolnosť stúpne, účinok stresu sa zníži, kvalita života sa zlepší.

Plánovanie – prenášanie budúcnosti do prítomnosti. Jedna minúta plánovania ušetrí až 10 minút práce.

Veľkí sú tí, čo dokážu predvídať následky toho, čo urobia i neurobia. /Tráci: Ako stihnúť viac/ Miera a rovnováha – významné opory života Nič nie je ľahšie, ako skok z extrému do extrému.

A nič nie je ťažšie , ako nájsť únosný stred. /Vondráček, český psychiater/ Čoho je priveľa, mení sa v opak. Mám ťa rád, ale rád si od teba oddýchnem. Prílišná oddanosť skoro omrzí. /známe príslovie/ 64

Poznaj mieru v láske, nech je stála. Zmešká, kto otáľa i ten, kto cvála. /William Shakespeare (1564–1616), výnimočný anglický spisovateľ a dramatik/ Cit pre mieru – najvýznamnejší cit vôbec. Cit pre mieru a vo všetkom. Úloha ne celý život. Rovnováha rozumu a citu – záruka inteligencie rozumovej i citovej.

Schopnosť udržať rovnováhu a mať cit pre mieru, to sa nededí, ale dá sa to naučiť. Chce to zvyk a cit.

Univerzálny recept na život neexistuje. Ani nemôže, lebo každý sme iný a iná je aj každá situácia, do ktorej vstupujeme. Našťastie existuje veľa dobrých rád, z ktorých si môžeme vybrať. Ale svet je duálny, ponúka dobro i zlo, svetlo i tmu. Každý problém má aspoň dve riešenia. Vybrať si z nich už musí každý sám. Tak to skúsme, Cieľ je jasný – zdravý, múdry a úspešný život. Cit pre mieru a zmysle pre rovnováhu – cesta k úspešnému životu. Čím viac niečo chceme , tým viac nám to uniká. Čím väčšie želanie, tým väčšie sklamanie. Kto nič nečaká, nie je sklamaný.

Každá úzkosť je výsledkom našich sklamaní. Hovorka v knihe »Cesta do stáří« píše: „Dlho žijú tí, ktorí vedia, čo potrebujú“. Slovenské príslovie hovorí: „Kto má zdravia, pokoj, chleba, ten má všetko, čo treba“.

Celé tajomstvo veľkého umenia, vedieť žiť, je v ochote učiť sa. /K. R. Popper/ Najväčšie prikázanie?

Neublíž a neuškoď, ale pomôž, nakoľko len môžeš.

Najväčšia sila?

Láska, môže aj hory prenášať.

Najvyšší cit?

Láska, ktorá v nás mení všetko k lepšiemu.

Najväčšie šťastie?

Práca, ona je obsahom žitia i cieľom.

65

Najväčšie potešenie?

Vedomie dobrého skutku, lebo hreje, teší, lieči, posúva vpred.

Najväčšia radosť?

Pekné ľudské vzťahy, sú zdrojom sily, sú hodnotu.

Naša prvá a najväčšia povinnosť?

Vedieť sa postarať o seba. Čo je na svete najľahšie?

Zbadať chybu tvoju.

A čo je najťažšie?

Zbaviť sa vlastnej. Úloha na celý život. Je len málo tých, čo zvíťazia.

66

24.

Zhrnutie namiesto záveru

P

rečítali ste si záznam duchaplných myšlienok. Každá z nich sa zrodila v ľudskej hlave a každá z nich je iniciátorom i verifikátorom nášho cítenia, myslenia i rozprávania. Aj naša sociálna výbava – charakter v konaní a noblesa v správaní – závisí od našich myšlienok.

Idey sú ako mocnosti: ovplyvňujú dejiny a môžu aj hory prenášať. /K. R. Popper/ Celá naša dôstojnosť je v myslení. /Pascal/ „Nie sme ničím, iba tým, čo zo seba urobíme“.

Preto nesieme plnú zodpovednosť za utváranie seba a svojich hodnôt“. /Sartre/ Nikto nie je povolaný určovať našu hodnotu viac, ako my. /Karl G. Jung (1875–1961), švajčiarsky lekár, psychiater a psychológ/ Tvorcom svojho raja i pekla, je človek sám. Napoleon (1769–1821), hovorí: „Ja sám som si bol najväčším nepriateľom. Ja sám som si zavinil svoj pád“. Čo je viac? Samostatnosť, či závislosť?

Odpovedám – samostatnosť. Kto sa spolieha predovšetkým sám na seba, je voči sebe náročnejší, viac si verí, je disciplinovanejší, optimistickejší, rýchlejšie napreduje a je aj úspešnejší. Jeho samostatnosť stúpa, kým u iných upadá: Známe príslovie hovorí: „Čo robím, to ma utvára“. Český herec Novotný to potvrdzuje: „Jediný, kdo ti pomůže a na koho se můžeš spolehnout, kdyš to budeš nejvíc potřebovat, jsi ty sám“. Život, to sú problémy. Až dve tretiny z nich si spôsobujeme sami navzájom. Na pohromy, katastrofy a úmrtia, pripadá len asi tretina. Z toho je vidieť, že v medziosobných vzťahoch máme ešte veľa čo naprávať. Stretávajme sa preto s úsmevom na tvári a s radosťou v srdci. Nie sme tu, aby sme problémy vyrábali, ale aby sme ich riešili.

67

Každá negatívna poznámka nás od seba vzdiaľuje. Pri komunikácii nie je hlavné informovať, ale tvoriť vzťah. Kľúčom k ľudskej duši je pochvala a kľúčom k pekným vzťahom je dobrá komunikácia. „Slovom možno zabiť i vzkriesiť človeka“, hovorí známe príslovie.

Apoštol Pavol hovorí: „Nech je vaša reč ľúbezná ako plast medu, ako sladkosť duše…“ Kto napadá dôstojnosť iných, stráca vlastnú.

Keď sme dobrí k iným, sme najlepší k sebe. Preto i s nepriateľom hovorme tak, ako s budúcim priateľom.

Mať rád – najlepší spôsob, ako sa polepšiť. Človeka robí krásnym iba láska, všetko ostatné ho iba hubí a nivočí. /Prišvin/ Kto myslí, cíti a koná s láskou, zbaví sa všetkých trápení.

Ako vychovávať: Po dobrom, či po zlom, koláčom, či korbáčom? Odpovedám – koláčom!

Lebo správanie človeka možno oveľa lepšie regulovať odmenou, ako trestom.

Iba na máločom je v psychológii taká zhoda, ako na tom.

Treba mať v rodine systém odmien a trestov? Netreba! Rodina má byť založená na láske a odpúšťaní, nie na trestaní. Najhoršie, čo môžeme pre svoje dieťa urobiť, je presvedčiť ho, že je nemožné...

Fyzický trest je vždy ponižujúci. Aj pre dieťa. Čím je organizmus mladší, tým intenzívnejšie všetko prežíva – radosť i bolesť. Aj dieťa.

Pozitívne rodičovstvo nehľadá chyby, ale rozvíja klady. /Daniel Goleman, behaviorálny psychológ, USA/ Dva postoje k životu: Keby som mohol, prežil by som svoj život ešte raz. Bol som s vami na tomto svete rád. /Vyznanie Goetheho (1749–1832), tesne pred smrťou/ Svojmu zapisovateľovi pamätí Napoleon (1769–1821), diktoval: „Môj život bol jednou chybnou kalkuláciou. Zomieram predčasne, moje telo sa vráti do zeme. Všetci slávni stratia svoj lesk, keď sa na nich pozrieme zblízka“.

68

Človeka nemožno nič naučiť, možno mu len pomôcť, aby to v sebe objavil. /Galileo Galilei (1564–1642)/ Dobrá výchova je len tam, kde je aj sebavýchova. Kde je snaha o ľudskú dôstojnosť vo vlastnom konaní. Veľký význam má sebavýchova takých vlastností, ktoré nám pomáhajú pri jednaní s ľuďmi. /Míček: Duševní hygiena/ Šťastie je rovnováha medzi chceným a dosiahnutým. Celý život sa o túto rovnováhu usilujeme, hoci vieme, že je nedosiahnuteľná v čase a nekonečná v rozmanitosti.

Kto chce prežiť veľkú radosť, mal by vedieť prežiť i veľkú bolesť. Naučme sa prežívať oboje. Kto vie trpieť, trpí menej. Kto sa bojí trápenia, trpí viac, lebo sa aj bojí. Príprava na prehru má zmysel, očakávané strely zraňujú menej. Žiť znamená rozmýšľať. /Cicero (106–43), pred Kr./ Ja rozmýšľam, ja existujem. /René Descartes (1596–1650), francúzsky filozof/ Chcem žiť, aby som mohol rozmýšľať a trápiť sa, nič vyššieho nepoznám. /Vladimír Levi (*1938), ruský lekár, psychiater a spisovateľ/

Unáhlenosť: = cesta k nedokonalosti. Až 50% problémov si vyrábame sami unáhlenosťou.

Iba blázni sa ponáhľajú.

Keby sa dali dni, mesiace, či roky, vrátiť späť, nahradili by sme v nich zlo dobrom, nenávisť láskou, pomstu odpustením a v neposlednom rade aj unáhlenosť rozvážnosťou, lebo pri každom našom poblúdení stojí predovšetkým nedostatok rozumového uvažovania. „Úspešné býva len to, čo je premyslené“, hovorí Napoleon a pokračuje: „Nie je nič ťažšie, ani cennejšie, ako sa správne rozhodnúť.“

69

Nech robíš, čokoľvek, konaj rozvážne a mysli na dôsledky. (latinsky: Quidquid agis, prudenter agas et respice finem) /rada rodičov/ „Múdri sú tí, ktorí dovidia dôsledky svojho konania“, hovorí americký ekonóm maďarského pôvodu, Soros. Rozvážnosť – opak unáhlenosti, krédo Roberta Schumana (1886–1963), spoluzakladateľa Európskej únie/.

Rozvážnosť – sancta prudentia (lat.) – svätá rozvážnosť, vrcholná cnosť, ktorú starí Gréci nazývali „poznanie poznania“. /φρόνησις phrónesis – rozum/.

Idey – vynález intelektuálov majú veľkú moc, ovplyvňujú dejiny a môžu aj hory prenášať. Žiaľ, aj falošné idey. Masové vraždy sa vždy páchali v mene nejakej idei. /K. R. Popper: Hľadanie lepšieho sveta/ Stretnutie, poznanie a rozlúčka – to je život človeka. Kto sa vie stretnúť, nech sa vie aj rozlúčiť. A dôstojne, včas a s úsmevom. /nápis v IV. A triede pri rozlúčke so školou v r. 1955/ Šalamúnova modlitba: „Len o tri veci ťa, Hospodine, prosím, ja, Šalamún, kráľ: O mier so susedmi, o zdravý, múdry a dlhý život a o krátku, ľahkú a pokojnú smrť“.

Dobrý skutok, lieči, teší, posúva nás vpred.

Každý zlý skutok naše srdce zatvrdzuje a každý dobrý skutok ho obmäkčuje. Čím viac dobrých skutkov vykonáme, tým menej sme ochotní konať zlo.

Kto dobro nekoná, dobrý nebude. /Seneca/ Všetko to začína skutkom: Zasej skutok, zožneš zvyk; zasej zvyk, zožneš návyk; zasej návyk, zožneš charakter (povahu).

70

Osudom človeka je jeho povaha. /Volkogonov: Triumf a tragédia/ Všetci prichádzame na ten svet ako tabula rasa /nepopísaná doska/, prázdnota – bez dojmov, bez poznatkov, bez skúseností. V tom sme si všetci rovní. Keď sa neskôr – v tom nemnohom, čo vieme, začíname od seba líšiť, patrí za to vďaka našej ochote učiť sa.

Už starí Gréci vedeli, že múdry vie na začiatku to, čo hlúpy na konci. Preto sa učme, vzdelávajme, lebo nič nás nekultivuje tak, ako vzdelanie. Každý deň nám dáva príležitosť byť lepší, skúsenejší, múdrejší. Život, to je príležitosť, smrť istota.

Lenže tá príležitosť je iba raz. Život nemá reprízy, má iba premiéru. Život je ťažký, ako studňa plná sĺz. /Johnson, britský historik/ Život je najúžasnejší fenomén vesmíru. /Květa Fialová, česká herečka, slovenského pôvodu/  Je možné prežiť život bez chorôb, bolestí, trápenia a vo vzťahoch plných lásky? Áno, je to možné a my sme povinní, sa o to aspoň pokúsiť. /Manželia Diamondovci: Ako ovládať telo/ Život je najlepšia učebnica, ale zbytočná pre tých, ktorí z nej nechcú čítať.

Nikto nepozná našu situáciu lepšie, ako my sami. Žiadne pravidlo, vzorec, či poučka, nebudú za nás rozmýšľať. Sme to my, kto dáva zmysel prírode i dejinám. To my rozhodujeme, čo bude našim cieľom, zmyslom i účelom.

A dôverujme si, lebo máme na viac, než si myslíme.

Potenciál človeka je neobmedzený. /učiteľské/ Nádej - najkrajšie ľudské slovo, dostala od respondentov viac hlasov, ako

71

radosť; šťastie; láska a pod. Ozajstné nešťastie je iba beznádej.

Nádej je to, čo nám pomáha prežiť aj dotyky so smrťou. /onkologická pacientka/ Nádej zomiera posledná, po nej nasleduje už len pokora a rezignácia.

Nádej je ukrytá v lúčoch zapadajúceho slnka, ktoré sa na hladine Zemplínskej šíravy zrkadlia tak krásne, ako azda nikde inde na svete. /Ivančíková: Aj tak vyzerá nádej/ Tí, čo naozaj vedia, čo potrebujú, majú nadanie k sebazáchove.

Dlho žijú tí, ktorí vedia, čo chcú. /Hovorka/ Niet dokonalých, ani takých, čo by si vedeli vždy, všade a vo všetkom rady.

Čím viac som v extréme, tým viac sa dôležitosť stáva hodnotou.

Dôležitosť je vždy subjektívna a podvedome akceptovaná hodnota.

Hodnota je uvedomená dôležitosť.

Bezmocní sme v spánku, v nečinnosti, v napätí, v kŕčovitej snahe a v každom extréme.

Hlavný cit je cit pre mieru. Úsmev – najvhodnejší pri kontakte s človekom. Úsmev vzniká z príjemnosti a príjemnosť navodí.

Stresovaní hlúpnu a psychicky zlomení starnú rýchlejšie.

72

Duševná sviežosť má v závere života obrovský význam.

Práca je zdroj dôstojnosti, nie degradácie človeka.

Všetko naozaj veľké, sa uskutočňuje pomaly. /Seneca/ Nejde tu o rýchlosť, ale o kvalitu.

Znova a znova definuj, čo chceš. Keď sa s tým stotožníš, choď za tým.

Neboj sa, ale neponáhľaj sa, chce to pokoj a vieru v seba.

Chce to vyhnúť sa prekážkam na ceste za cieľom.

Zvládnuť svoju pozornosť, znamená zvládnuť seba.

Nad sústredením zvíťazí len sústredenie.

Citové myslenie napreduje oveľa rýchlejšie, ako rozumové.

Preto tá roztržitosť, ale dá sa to zladiť. Chce to zvyk a cvik.

V 20. st. vo filozofii dominuje kritický racionalizmus.

Jeho zakladateľ K. R. Popper napísal: „Nie sme schopní dospieť k navždy platným záverom. Nikdy si nemôžeme byť istí, či sú naše rozhodnutia správne. S istotou môžeme iba vedieť, že správne nie sú. Preto sa netvárme, ako majstri sveta, ale snažme sa urobiť čo najmenej chýb, lebo máme na to, aby sme aspoň očividné chyby postrehli a vyhli sa im. Jadrom nášho života má byť vzájomná pomoc, nie súperenie. Nikdy sa nesnažme dominovať, ale pomáhať. Poslanie človeka je buď v ničom, alebo v jedinom: v nezištnej láske k blížnemu svojmu“.

73

Keby som mal zostaviť rebríček morálnych hodnôt, na prvej priečke by bola láska. Láska s dominujúcim altruizmom.

Láska je hodnota, ktorú uznáva nebo i zem, Boh i človek. /Dante Alighieri (1265–1321), tal. básnik a filozof, autor Božskej komédie/ Láska je najvyšší cit, ktorý v nás všetko mení k lepšiemu. Láska je najkrajší a najsilnejší motivátor ku konaniu dobra.

Na druhej priečke by bola práca. Práca je pre človeka najväčším šťastím. /Hovorka/ Práca je modlitba rozumu, rúk a srdca. /Rúfus/ Dobrá práca je jediná láska, ktorá nebolí. /rozhlas/ Na tretej priečke by boli pekné ľudské vzťahy.

Na svete je len jeden prepych – pekné ľudské vzťahy. /Exupéry/ Najlepšou prevenciou duševných chorôb sú pekné ľudské vzťahy.

Pekné ľudské vzťahy – prvý predpoklad úspešnej psychoterapie.

Slovenský básnik Miroslav Válek (1927–1991), napísal: „Bolesť nad pominuteľnosťou možno dôstojne prekonať iba prácou a láskou“.

Len máločo má toľko pozitívnych atribútov, ako priateľstvo. Vzťah založený na sympatii, uznaní, dôvere, obdive, náklonnosti, tolerancii a ďalších pozitívnych vlastnostiach. Priateľstvo je veľká spoločenská a zdraviu prospešná hodnota.

74

20. STOROČIE – PLNÉ PROTIREČENÍ Dve svetové vojny, dve totalitné ideológie – fašizmus a komunizmus, hladomory a koncentráky, atómové bomby a holokaust – to na jednej strane a na strane druhej: človek vstúpil do vesmíru, pristál na Mesiaci, transplantoval ľudské srdce, rozvinul výpočtovú techniku.

Svedok 20. st., rakúsky psychiater Viktor Frankl, zomrel v r. 1997 vo veku 92 rokov. Ako lekár bol presvedčený, že veľké utrpenie, aké zakúsil v koncentráku, malo zmysel.

Na tomto svete je všetko pominuteľné. Pred nami odchádzajú naši rodičia, po nás prídu naše deti. Má to všetko zmysel? Áno, má lebo každý tu má svoje poslanie. Je to služba pokroku. Vedomie spomínaného poslania má veľký terapeutický význam. Chráni nás pred chorobami, ba i pred smrťou. Kto nemá prečo žiť – zomiera.

Prvá svetová vojna (1914–1918), dôsledok sporov o nové rozdelenie sveta Proti sebe stáli centrálne mocnosti: Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, Turecko a i. a štáty Dohody: Veľká Británia, Francúzsko, Rusko a od r. 1917 aj USA. 4. 10. 1918 Nemecko požiadalo o prímerie, ktoré podpísalo 11. 11. 1918. Tak skončila 1. svetová vojna. Štáty Dohody navrhli Versailský mier, ale rozpory medzi mocnosťami ostali. Na bojiskách padlo 10 miliónov vojakov. Padlých civilistov nikto nikdy nezrátal.

Národy, zmučené vojnou, zvrhli monarchiu a ustanovili nové národné štáty: Československo, Poľsko, prvá Juhoslávia, atď.

Druhá svetová vojna – bola najväčšou vojnou v dejinách vôbec Začala 1. 9. 1939 a skončila 2. 9. 1945. Zúčastnilo sa na nej 61 štátov a 110 miliónov vojakov. Počet padlých sa odhaduje na 50 miliónov. Nacistické Nemecko, cisárske Japonsko a fašistické Taliansko – bojovali proti Francúzsku, Veľkej Británii, ZSSR a USA. V piatok, 1. 9. 1939, prepadlo nacistické Nemecko Poľsko a o tri týždne bolo po všetkom... Nemecko si Poľsko rozdelilo so ZSSR. Spojenci 3. 9. 1939 vypovedali Nemecku vojnu, ale Francúzsko a Veľká Británia neurobili nič preto, aby Poľsku pomohli. Postupne Nemci obsadili takmer celú Európu.

V nedeľu, 22. 6. 1941, o 3. hod. ráno vierolomne prepadli ZSSR. Do decembra postúpili až pod Moskvu. Tu boli prvýkrát prinútení ustúpiť o takmer 200 km na západ.

75

Útok Japoncov na Pearl Harbour 7. 12. 1941 donútil vstúpiť do vojny aj USA. Kritická situácia pre Nemcov nastala v jeseni 1942, keď bola pri Stalingrade obkľúčená 330 tisícová armáda maršala Paulusa. V máji 1943 donútili Spojenci Nemcov opustiť severnú Afriku. Po porážke pri Kursku už Červená armáda nepustila strategickú iniciatívu z rúk až do konca vojny. 6. 6. 1944 sa Spojenci vylodili v Normandii a tým otvorili druhý front.

30. 4. 1945 spáchal Hitler samovraždu, 2. 5. padol Berlín a ruský vojak vztýčil červenú zástavu na Reichstag. 8. 5. Nemecko kapitulovalo. Druhá svetová vojna v Európe skončila. Po zhodení atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki bolo porazené aj Japonsko. Kapitulácia bola podpísaná 2. 9. 1945.

Druhá svetová vojna skončila. Ostala po nej zničená obzvlášť Európa a 50 miliónov mŕtvych.

O VZNIKU EURÓPSKEJ ÚNIE Európska únia, spolok, zväz, združenie európskych štátov. Myšlienka zjednotenej Európy má dlhú tradíciu. Zaoberali sa ňou štátnici, filozofi, politici, spisovatelia. (Komenský, Hugo, Churchill a iní).

9. mája 1950 Robert Schuman predniesol v Paríži svoju známu deklaráciu. Na jej príprave sa podieľal aj francúzsky ekonóm Jean Monnet.Deklarácia ponúka zjednotenie Európy, ale s tým, že sa najprv vylúči starý konflikt tak, že produkcia uhlia a ocele oboch krajín sa podriadi spoločnému úradu.

Spolupráca vo výrobe uhlia a ocele spôsobí, že vojna medzi Francúzskom a Nemeckom sa stane nemysliteľná. Robert Schuman hovorí: „Európa ešte nebola a už tu bola vojna“. Preto navrhuje fúziu francúzskych baní s nemeckými. Konrad Adenauer reaguje: „Ohromujúca iniciatíva Roberta Schumana mu zabezpečí miesto medzi veľkými v Európe“.

Adenauer, predseda Kresťansko-demokratickej únie Nemecka, Jean Monnet, francúzsky politik a ekonóm a Robert Schuman, minister zahraničných vecí Francúzska; všetci traja stáli pri zrode Euróspkej únie.

Robert Schuman zdedil po svojej matke pracovitosť, rozvážnosť a snahu o neustále duchovné zdokonaľovanie. Preto jeho krédom je sancta prudentia – svätá rozvážnosť, najvyššia cnosť.

76

V r. 1492 objavila Európa Ameriku. A o 500 rokov neskôr, v r. 1992, objavila Európa Európu, kedy vo februári padlo rozhodnutie o jednotnej európskej mene. O 3 roky neskôr sa rozhodlo, že spoločná mena sa bude volať euro.

• 1. mája 2004 vstúpilo Slovensko do EÚ i do NATO. • 22. dec. 2005 na Slovensku skončila základná vojenská služba, ktorej

éra trvala 85 rokov.

• 21. dec. 2007 sme vstúpili do Schengenu. Colné kontroly sa zrušili.

• 1. jan. 2009 vstúpilo Slovensko do eurozóny a my kupujeme za euro.

Vznikom Európskej únie sme vstúpili do demokratickej a otvorenej spoločnosti, založenej na slobode, tolerancii a kritickej diskusii. Teraz môžeme konštatovať, že v Európe je od 8. mája 1945 mier a že my, hrdí Európania, žijeme teraz v najlepšom spoločenskom zriadení, aké vôbec z histórie poznáme. Je najlepšie, lebo je demokratické, lebo je otvorené a preto najschopnejšie, samo seba zlepšovať. /K.R. Popper: Hľadanie lepšieho sveta/ AJ EURÓPA MÁ SVOJICH DÉMONOV V 20. st. to bol Adolf Hitler (1889–1945). Vyvolal druhú svetovú vojnu, ktorá si vyžiadala 50 miliónov mŕtvych.

Druhým démonom bol Josif Stalin (1878–1953). Nariadil násilnú kolektivizáciu, počas ktorej len na Ukrajine zomrelo hladomorom 10 miliónov ľudí.

Tretím bol Heinrich Himmler (1900–1945), ríšsky vodca SS a veliteľ gestapa. Zorganizoval vyvraždenie 6 miliónov Židov. Preoblečený bol zaistený britskou hliadkou a spáchal samovraždu kyanidom.

Adolf Eichmann (1906–1962), deportoval Židov do koncentrákov, tak, ako uhlie. Po vojne ušiel do Argentíny. Tam ho v r. 1960 vypátral lovec nacistov Simon Wiesenthal (1908–2005). Z Argentíny bol deportovaný do Jeruzalema, kde bol odsúdený a popravený obesením.

Ľuďom, ktorí pomáhali Židom zachrániť sa počas vojny, Izraelský štát dával a udeľuje vyznamenanie: „Spravodlivý medzi národmi“.

Naša vôľa – náš otrokár, lebo chceme mať, chceme vlastniť, chceme hromadiť a stávame sa lakomí, sebeckí, žiarliví.

Múdra staroba vie, že človeku stačí málo a že dlho žijú tí, ktorí vedia, čo potrebujú.

Kto sa vie zdržať, abstinovať, mať pôstne dni, vie sa závislosti vyhnúť.

Závislosť nám škodí, oslabuje nás, skracuje nám život.

Kto dokáže abstinovať už v mladosti, bude úspešnejší aj v dospelosti.

Inteligentný hráč nežiarli, nekritizuje, nevyčíta. No my kritizujeme často a oceňujeme málokedy.

Nevyčítajme, ale pochváľme. Namiesto zatracovania, oceňme, povzbuďme a budeme mať viac priateľov i viac dôvodov k radosti. /Daniel Goleman, behaviorálny psychológ, USA/ 77

25.

Malá rekapitulácia myšlienok s rozmerom ľ’udským a morálnym

L

áska je cit, ktorý nás obohatí, poteší, spôsobí nám radosť. Nešťastná láska je chorá, spôsobuje nám bolesť, smútok i trápenie. Treba ju liečiť, buď tak, že zvýšime kvalitu hry, alebo radikálne tak, že ju vygumujeme zo svojho života so všetkým, čo nás v súvislosti s ňou psychicky zraňuje. Nešťastná láska je v rozpore sama so sebou, škodí nám, zbavme sa jej.

Duch, ozbrojený trpezlivosťou, je nezraniteľný. Úspešný život sa nebuduje na extrémizme, ani fanatizme, ale na trpezlivosti, znášanlivosti, na cite pre mieru a zmysle pre rovnováhu, na rozvážnosti, predvídavosti a sebaovládaní. Nič nie je ľahšie, ako skok z extrému do extrému a nič ťažšie, ako nájsť únosný stred. /Vondráček, český lekár, psychiater/ Celé tajomstvo toho veľkého umenia, vedieť žiť, je v ochote učiť sa. /K. R. Popper/ Úroveň vo vzťahu vytvára ten, kto je vyspelejší. Preto sa netrápme, či sú milí iní k nám, ale tešme sa, že vieme byť milí my. /Plzák/ Bolesť nad pominuteľnosťou možno dôstojne prekonať iba prácou a láskou. /Miroslav Válek/ Kto dobro vyžiari, dobro aj pritiahne a posunie svet k lepšiemu. Za dobro možno pokladať len dobrú vôľu, každé iné dobro je relatívne. Ak konám dobro len pre odmenu, môjmu konaniu chýba mravnosť. Dobrá vôľa (ľudská ochota), klenot medzi hodnotami. /Immanuel Kant/

78

Pekné ľudské vzťahy sú hodnotou, ale krutosť, arogancia a týranie, to sú antihodnoty. /K. R. Popper/

26.

Príhovor, venovanie, poďakovanie V starom Ríme poradca cisára Nera pre umenie a vkus Petronius Arbiter, (cca. 27–66 n. l.) hovorí: „Život je vlastne jedna veľká lekcia. Kto ju chce zvládnuť, musí sa na to pripraviť, musí sa učiť“. Aj Aristoteles nám radí podobne: „Do päťdesiatky mám veľa čítať, učiť sa, všímať si. Po päťdesiatke by sme mali aj niečo napísať“. Je to vlastne výzva, aby sme hodnoty, ktoré uznávame, uložili tak ako kvetiny do svojho herbára a potom, aby sme ich v príhodnom čase odovzdali tým, čo si ich budú chcieť do knihy svojho života zapísať.

Na záver sa chcem poďakovať svojim žiakom za všetko dobré, čo som sa pri nich naučil. Svojim žiačkam, teraz už vysokoškolsky vzdelaným slovenčinárkam, za povzbudenie, aby som túto prácu napísal a publikoval i za ochotu, poradiť a skontrolovať text po stránke obsahovej i gramatickej. Ďakujem aj svojej rodine, dcéram a vnúčatám. Osobitne zaťovi a vnukovi, ktorí prácu prepísali a graficky upravili.

Celoživotný optimizmus som zdedil po svojom otcovi a túžbu po vzdelaní a neustálej duchovnej obnove, po mame. Moje zmýšľanie je demokratické a proeurópske. Som tradičný liberál, presvedčený, že tento svet sa nedá budovať na nenávisti, ale na spolupráci, vzájomnej pomoci a láske k blížnemu svojmu. Verím, ako Voltaire, že ľudstvo od divošstva, barbarstva a krutosti, kráča k civilizácii, k láske.

Pýtate sa ma na moje krédo? Odpovedám – rozvážnosť. Svätá rozvážnosť, vrcholná cnosť. Starí Gréci jej hovorili poznanie poznania. Za každým naším poblúdením stojí predovšetkým nedostatok rozumového uvažovania. Nič nie je ťažšie ani cennejšie, ako múdro sa rozhodnúť. Každý deň a každá hodina v ňom nám dávajú príležitosť byť lepší, skúsenejší, múdrejší.

Aké je moje náboženstvo? Odpoviem slovami Voltaira: Pána Boha ctím, priateľov milujem, nepriateľov tolerujem, ale povery nenávidím.

Chcete vedieť, do čoho sa oplatí život investovať? Odpoviem – do vzdelania, do celoživotného vzdelávania, lebo nič nás nekultivuje viac ako vzdelanie.

Tak mnoho šťastia, cieľ je jasný: zdravý, múdry a úspešný život. Starci chodia zle, ale radia dobre. Som rád, že som sa o to aspoň pokúsil.

Túto prácu som písal ako relax, ako príspevok do kultúrneho dedičstva našej rodiny, ako liek proti žihadlám, ktoré nám život tak často uštedruje.

Sobrance, máj 2014

M. S.

79

Moje rodisko Savčákov gazdovský vinkľový dom s kaplnkou, postavený v r. 1932.

Šírava – zákutie snov.

Na jej hladine sa zrkadlia lúče zapadajúceho slnka tak krásne ako azda nikde inde na svete. /Pohľad z hrádze na pomedzí Hnojného a Lúčok/

Zemplínska šírava – druhé najväčšie jazero na Slovensku.

Preplával som ju dvakrát. Prvý raz 27. júna 1976 z Lúčok do Kusína a späť. Druhý raz 16. augusta 1976 z Lúčok do Klokočova, kde je najširšia.

Riskoval som, lebo som plával sám, ale zvládol som to!

Lk 6, 44–45 Každý strom možno poznať po ovocí…

Dobrý človek vynáša dobro z dobrého pokladu…, lebo jeho ústa hovoria to, čím je preplnené jeho srdce.

Slovník

84

abstinencia – zdržanlivosť, striedmosť, odriekanie aeróbna aktivita – činnosť pri zrýchlenom dýchaní aforizmus – stručný, vtipný, výstižný a vecný výrok akt – čin, výkon, nahý model aktivita – činnosť, čulosť, tvorivosť akumulátor – prístroj na hromadenie energie altruizmus – ľudomilnosť, nezištná láska asertivita – otvorenosť a úcta k iným, ale aj k sebe benefit – dobrodenie, podpora boom – náhle oživená činnosť v hospodárstve a pod. aikido – japonské umenie zmierenia cachexia – ťažké svalové ochorenie atribút – charakteristický, podstatná znak dedukcia – zovšeobecnenie, od jednotlivého k všeobecnému deštrukcia – ničenie, búranie, rozklad definovať – určiť, stanoviť, vymedziť dominovať – ovládať, vládnuť determinácia – odhodlanie/ určenie doména – zvrchovanosť, dobré ovládaný odbor dynamo – generátor na jednosmerný elektrický prúd disciplinovaný – kto dodržuje pravidlá hry, zásady správania emócie – duševné, citové stavy, citové vzplanutie energia – sila, konajúca prácu existovať – byť, jestvovať ekonóm – národohospodár evidovať – mať v zázname éra – časovo obmedzený priestor emergencia – vývoj; zložitejší útvar nadväzuje na jednoduchší elektronika – veda o fyzikálnej podstate dejov v el. a mag. poli efekt – účinok, výsledok, dojem empatia – vcítenie emočná inteligencia – citová chápavosť, bystrosť, schopnosť pohotovo jednať s ľuďmi a byť úspešný frekvencia – kmitočet fast food – rýchle jedlo faux pas [fo.pa] – chýbný krok, strápnenie sa frustrovaný – deprimovaný fakt – jav, skutok, skutočná udalosť faktor – činiteľ

gazda – hospodár globalizovať – zjednocovať v rámci celého sveta generácia – vrstovníci, jedno pokolenie humanizmus – epocha renesancie v 16. st.; ľudskosť hostilita – nenávistná agresivita herbár – bylinár, zbierka lisovaných rastlín hold – prejav úcty, česť humor – smiech, veselosť, žartovnosť hobby – záľuba, koníček hypotéza – domnienka charakter – súbor výrazných, podstatných znakov, statočná povaha inteligencia – rozumová bystrosť, nadanie, vyspelosť imunita – odolnosť ideológia – vedomie hodnôt, spoločenské vedomie interpersonálny – medziosobný informácia – údaj, podaná správa intenzita – sila, napätie, výkonnosť invencia – dôvtip, nápaditosť, vynaliezavosť iniciatíva – podnet k činnosť intolerancia – neznášanlivosť intimita – dôvernosť imprinting – vpečatenie, zafixovanie na celý život kooperovať – spolupracovať korumpovať – morálne upadať, finančne a ináč podplácať kategorický imperatív – Kantov vrodený morálny zmysel korigovať – upraviť komunikovať – dorozumievať sa kontakt vizuálny – styk, dotyk pohľadom kritizovať – vyčítať, kriticky hodnotiť komplex – predsudok, predpojatosť manipulovať – narábať s niekym, niečim, zaobchádzať mentalita – duševná výbava, uspôsobenie, ráz mimika – výraz tváre, posuny svalstva na tvári médium – prostriedok, prostredie modus – zvykový spôsob, vžitý spôsob memento – varovanie, pamätaj, výstraha metastázy – prenikanie choroby na iné miesto nektár – vzácny sladký nápoj natural selection – prirodzený výber onkologický – vzťahujúci sa na nádorové ochorenie originalita – svojráznosť optimizmus – radostný pohľad na svet

85

objektivita – hodnotová neutralita, nestrannosť, nezaujatosť, pravdivosť pacient – liečená osoba projekt – návrh, plán, zámer psychika – duševno prevencia – predchádzanie pozitívne – kladne, súhlasne, priaznivo, dobre produktívny – výkonný, produkujúci pedagogika – náuka o výchove psychológia – náuka o duševnom živote sociálne – spoločensky sugescia – silný duševný vplyv na osobu systematicky – sústavne sentencie – stručné, vecné, hlboké myšlienky, životné pravdy synonymá – slová s rovnakým obsahom, ale odlišným pomenovaním subjektívne – osobne, z osobného hľadiska stres – psychická záťaž sféra – oblasť záujmu, nebeská klenba súperiť – súťažiť o niečo, pretekať sa symbol – znak, odznak sympatia – náklonnosť, prajnosť, žičlivosť stereotyp – návykový spôsob konania sarkazmus – ostrý, pichľavý výsmech semafór – cestné signalizačné zariadenie sex – pohlavnosť, pohlavný život sexualita – pohlavná náklonnosť, príťažlivosť, oddanosť i odcudzenosť toxicita – jedovatosť temperament – živosť, určitý typ duševného prejavu tolerancia – znášanlivosť tyranie – samovláda, krutosť viróza – choroba, spôsobená vírusmi vibrácia – chvenie, kmity s malou výchylkou (amplitúdou), ale vysokou frekvenciou verdikt – rozsudok, výrok, rozhodnutie

86

Literatúra Erich Fromm:

Strach zo slobody • Mít nebo být? • Umenie milovať Miroslav Plzák:

Kľúč k výberu manželského partnera • Othelon

Taktika a stratégia v láske Karl R. Popper:

Hľadanie lepšieho sveta • Bieda historicizmu

Otvorená spoločnosť a jej nepriatelia I. a II. Jaroslav Matejka:

Život sira Winstona Jaroslav Hovorka:

Cesta do stáří Kamil Kalina:

Jak žít s psychózou Viktor Frankl:

Vôľa k zmyslu Emília Ivančíková:

Aj takto vyzerá nádej Ladislav Ďaďovský:

Projekt života Louise L Hay:

Miluj svůj život Dale Carnegie:

Úspech si Ty Capponi:

Sám sebe Daniel Goleman:

Emočná inteligencia Jiří Toman:

Ako správne hovoriť Jack Canfield:

Kľúč k životu Vondráček:

Kde bydlí lidská duše Montefiore:

Bešti, najkrutejšie postavy dejín Michael Novak:

Filozofia slobody 87

Narodil som sa 15. mája 1933 v Lúčkach pri Zemplínskej šírave. Už ako malý chlapec som sa zapájal do tvrdej gazdovskej roboty, čo mi vynieslo prívlastok, na ktorý som hrdý – gazdovský syn.

Maturoval som na Pedagogickej škole v Prešove a vysokoškolskú kvalifikáciu som získal na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Učiteľskú kariéru som začínal na Základnej škole v Porúbke, okr. Sobrance r. 1955. V r. 1963 som nastúpil na Gymnázium v Sobranciach, kde som ako stredoškolský profesor s aprobáciou biológia-chémia pôsobil 35 rokov. K maturite som doviedol stovky mladých, zdravých, pekných a veľa múdrych ľudí. Mal som pekné povolanie a skvelú manželku, tiež učiteľku.

Pri svojich žiakoch som pochopil, že učiteľstvo, to nie je iba zamestnanie, či povolanie, Učiteľstvo je poslanie. Do okruhu mojich učiteľských záujmov patria vedy pedagogické, prírodovedné a psychologicko-psychiatrické. Čím som starší, tým viac ma zaujíma aj filozofia a história.

UČITEĽSTVO – POSLANIE Michal Savčák (15.05.1933 – 30.11.2014) Ako malý chlapec mal zaujímavý sen, že na Lúčanskom kopci učil deti, ale boli väčšie... Pôsobenie na gymnáziu bolo pre neho najkrajším obdobím a vyvrcholením jeho profesionálnej dráhy. Pri svojich gymnazistoch bol stále mladý – mal učiteľstvo veľmi rád, považoval ho za Poslanie. Vzdelávanie spájal prirodzene s výchovou. Rád sa stretával aj so svojimi absolventmi (k maturite priviedol symbolických sedem tried). Naposledy sa stretol s prvými maturantmi deň pred svojimi 81. narodeninami 14. mája 2014.

Jeho študenti mu raz na stužkovú slávnosť napísali:

„Kedysi aj mladý, teraz už len pekný, taký chlapík je náš triedny.

Ráno si dá rozcvičku, do pol pása umyje sa, učeše si cestičku, do školy sa vyberie. Široký v pleciach, úzky v páse, idolom žien je v každom čase.

Smelo príde do školy, vždy s úsmevom na tvári.

V zborovni však úsmev zmizol, triedny si to opäť zlizol.

Riaditeľ ho k sebe volá: „Čo zas stvára trieda Tvoja?

Z okna si to vyskakuje, po Očku (pozn.: Hotel Morské Oko) sa vyvaľuje, Gastro pred branným uprednostňuje a školský poriadok ustavične porušuje!“ V bielom plášti z riaditeľne triedny vyšiel a nás „urfiov“ si hneď našiel. „Kričí, trúbi a píska sa len na psa“, vždy nám to tak hovorí, preňho je však pravda iná – dnes je riadne naštvaný. „Deti moje, to je zrelé na zápis do triednej knihy.

Nie sme ako sami chceme, no akých nás vidia iní.

S vami je to čoraz ťažšie, v dave sa však blbne ľahšie. Život je javisko, kde treba hrať.

Kľakám, ruky spínam a prosím vás – prestaňte vystrájať!“ Skončila prednáška, skončilo karhanie, teraz je na rade to večné skúšanie. „Zatvoriť zošity, neskúšam gramotnosť, som tu jak otrok váš, už mám toho dosť!“ Skončila hodina, prešli štyri roky a nám ostalo povedať len zopár slov vďaky: „Ďakujeme, pán profesor, za vaše pochopenie, za rady do života a za poučenie.

Nemajte nám za zlé, že sme Vás zlostili, veď život je taký – sú v ňom aj omyly.“

V závere života spomínal nápis v jeho vlastnej IV. A triede pri rozlúčke so strednou školou z r. 1955: „Stretnutie, poznanie a rozlúčka – to je život človeka.

Kto sa vie stretnúť, nech sa vie aj rozlúčiť. Dôstojne, včas a s úsmevom.“

Zomrel v 1. Adventnú nedeľu 30. 11. 2014 na poludnie (11:55 hod.), keď sa v kostoloch čítali texty: „...buďte bdelí, lebo neviete, kedy príde Pán“ (Mt 24, 42) a to je akoby jeho symbolický posledný odkaz ...