„Walter, vstávaj!“ zavelil chlapec a hlas sa mu chvel vzrušením. „Začína sa nový deň!“
Starý macko Walter veľmi rád sníval pod teplučkým paplónom v chlapcovej posteli. A vôbec nemal rád, keď ho niekto vyduril zo spánku, najmä ak sa mu práve snívalo –ako inak – o lievancoch. Pomaličky otvoril oči.
„Deň sa má začínať až vtedy, keď sa zobudím,“ zazíval. „A nie, že sa ja musím zobudiť, aby sa začal.“
„Slovné hračky si nechaj na neskôr,“ zahriakol ho chlapec a v očiach mu len tak ihralo. „Musíme ísť von. Vieš predsa, aký je dnes deň!“
„No, jednoznačne to nie je deň, keď si môžem dosnívať sen,“ odvetil macko a opäť zaboril hlavu do vankúša, aby si ešte aspoň chvíľočku sladko pospal.
„Presne tak,“ nedal sa odbiť chlapec. „Je oveľa lepší. Dnes sa nám splnia sny!“
Walter ešte tuhšie zatvoril oči.
„Je sobota!!!“ zvýskol chlapec.
Jedným šupom vysypal Waltera z paplóna, roztiahol závesy a otvoril okno dokorán, aby sa jeho hlas niesol do sveta, ako keď kráľ vydáva rozkazy verným poddaným.
„Dnes vylezieme na samý vrch toho vysokánskeho stromu a konečne ulovíme nejaký oblak. Potom musíme dokončiť tunel do stredu zemegule a presvedčiť sa, či je tam naozaj továreň na cukríky!“ vyhlásil.
