ROBME TO SPOLOČNE

Toto je môj návod, ktorý pomôže čitateľkám čo najlepšie zúročiť túto knihu a naštartovať hnutie v mene menopauzy:

1. INFORMUJTE SA

Je v záujme vás samej a vášho zdravia byť podľa možnosti čo najúplnejšie informovaná. Vieme, že v otázkach menopauzy existuje obrovský šum a koluje množstvo všemožných dezinformácií, a tak som túto problematiku zredukovala na najpodstatnejšie fakty. Symptómy, najmodernejšie spôsoby liečby, prínosy, riziká – všetko toto nájdete na stránkach tejto knihy.

3. ŤAHAJTE ZA JEDEN POVRAZ

2. OZÝVAJTE SA

Časy, keď sme sa mali zaprieť a so zaťatými zubami znášať symptómy menopauzy, ktoré nám znepríjemňovali život a negatívne vplývali na naše zdravie a šťastie, sú, chvalabohu, za nami. Teraz už máte k dispozícii informácie, čo vám dáva moc. Využite získané poznatky na správne rozhodnutia v záujme svojho zdravia a budúcnosti – a ako podklad pre argumentáciu v prípade, ak sa stretnete s nesúhlasom.

Menopauza je viac než len kniha. Je to hnutie. Jeho ťažiskom sú úprimné, otvorené rozhovory: s priateľmi, rodinnými príslušníkmi, kolegami, čas strávený na twitteri a demystifikácia mylných predstáv, ako aj podpora ponúknutá ženám, ktoré sa boria s veľkými problémami. Potrebujeme sa deliť o svoje skúsenosti, neprestávať o danej téme hovoriť... a počúvať. Ak pracujete v zdravotníctve či na manažérskej pozícii, prineste viac exemplárov tejto knihy na pracovisko a rozdajte ich kolegyniam. Nemusíte ešte byť v menopauze. Ba ani nemusíte byť žena. Sú to fakty a príbehy, ktoré by mal poznať každý.

Zvládneme to.

Dámy, musíme vyjsť z ulity a plnokrvne žiť, aby sa nasledujúce generácie žien neobávali menopauzy tak ako my... alebo ak sa jej ešte vždy obávajú. Mali by sme im ukázať, že nehodláme vyschnúť ani zmiznúť z očí, práve naopak, PREKVITÁME a skvele sa nám darí. A ak to momentálne pre vás neplatí... tieto riadky sú pre vás ako stvorené.

Predovšetkým

však PAMÄTAJTE:

Mám ťa rada.

Bude to v poriadku.

Vidím ťa.

Držím ti chrbát.

Označte si túto stranu záložkou alebo, ešte lepšie, vytrhnite ju z knihy a nalepte na chladničku, prípadne si jej text uložte do telefónu. Každý deň alebo vždy, keď sa vám rúca svet a vy máte pocit, že je toho na vás priveľa, si opakujte mantru: Zvládneme to.

Ste pripravené? Poďme si spolu vychutnať menopauzu.

Nemyslím, že by som sa niekedy cítila tak osamelo ako v čase, keď sa u mňa prvýkrát prejavili príznaky perimenopauzy. Nevedela som, na koho sa obrátiť, nevedela som, komu sa zdôveriť či s kým sa pozhovárať.

Dúfam, že teraz, keď čítate tieto riadky, sa hneď od začiatku cítite menej osamelo, lebo nás táto kniha spája. Na jej konci nájdete obrovské množstvo zdrojov, ako aj odkazy na znamenitých ľudí, ktorých môžete sledovať na sociálnych sieťach. Sú to všetko fantastickí bojovníci za vec menopauzy, ktorí robia pre ženy obdivuhodné veci. Na internete pôsobí neuveriteľná skupina žien, ktoré ponúkajú podporu, poradenstvo a prekrásny pocit spolupatričnosti.

Mám pocit, že táto kniha nie je len autorským dielom, ale že je zároveň akýmsi vyvrcholením a syntézou všetkého, čo som sa naučila, všetkých ľudí, s ktorými som sa zoznámila, všetkých nazbieraných skúseností či skúseností iných žien, o ktorých som sa dočítala či dopočula.

Všetky sa snažíme lavírovať medzi toľkými rôznymi vecami – kariérou, domovom, deťmi, psami, mačkami a všetkým možným. Ozvali sa mi dievčatá po dvadsiatke, ktoré sa vyrovnávali s predčasnou menopauzou, nebinárne priateľky, ženy s rakovinou.

Nevedeli s istotou, ktorý spôsob liečby menopauzy je pre ne najvhodnejší. Práve preto som nadobudla silné presvedčenie, že je MIMORIADNE dôležité, aby sa každá žena, ktorá vezme túto knihu do rúk, našla na jej stránkach. Chcela by som ešte dodať, že keď v tejto knihe hovorím o „žene“, mám na mysli každú jednu osobu, ktorá prechádza menopauzou. Všetky nás totiž spája prianie mať pozitívnejšiu skúsenosť.

Chcela som napodobniť ten úžasný pocit spolupatričnosti, ktorý som našla na sociálnych sieťach. A tak som zverejnila prostredníctvom všetkých svojich účtov na sociálnych sieťach výzvu adresovanú mladým aj starým ženám, transrodovým mužom a každému, aby sa s nami podelili o svoj vlastný príbeh. Och. Bože môj. Ste úžasné. Odozva bola priam neuveriteľná. Stovky a stovky z vás sa do dvadsiatich štyroch hodín podelili o svoje príbehy plné frustrácie, únavy, hnevu a nádeje.

Pri čítaní vašich príbehov ma chytala depka a zúrivosť zároveň. Nemyslím, že som niekedy cítila také rozhorčenie ako pri uvažovaní nad tým, čo si mnohé z vás vytrpeli. Niektoré príbehy ma pobavili, iné ma hlboko zarmútili, ale všetky jasne ukazujú, že ste ženy, ako sa patrí, lebo sa snažíte zmysluplne prežiť obdobie, ktorému moja starká hovorievala „prechod“. Jej pomenovanie prechodu sa mi celkom páči, ale predsa len uprednostňujem označenie „druhá jar“.

Na ceste k tejto druhej jari však zabŕdneme do poriadnej šlamastiky a práve s tým vám chcem pomôcť.

Mala som pocit, že je dôležité podeliť sa s vami o tieto príbehy, lebo chcem, aby sa každá v tejto knihe trochu našla. Veľmi si želám, aby – pokiaľ v tom nemáte celkom jasno a kladiete otázku, či ste v menopauze alebo perimenopauze – pri čítaní niektorej pasáže z vás vyhŕklo: „Ale veď to je o mne.“

Rada by som sa veľmi pekne, z celého srdca poďakovala každému, kto reagoval na moju výzvu. Ste všetky nádherné bytosti, no

– Sharon

Môjtybože! Čím začať? Pred niekoľkými rokmi – keď som začala mať návaly, čiže zo spätného pohľadu vtedy, keď som sa dostala do perimenopauzy –, som sa k tomu postavila asi takto „No čo, už je to tu, nebude to také ťažké!“ AKO SOM SA LEN MÝLILA!

Už ani poriadne neviem, čia som... Návaly – čo ako príšerné – sú to najľahšie na tejto pliage. Otupenosť mozgu, veru tak, je to skôr úplný mozgový maglajz. Nedokážem myslieť, hovoriť, spracovať ČOKOĽVEK!!! Úprimne povedané, mám pocit, že ma postihla demencia či totálny výpadok mentálnych funkcií. Vždy som bývala bystrá, skvele mi to pálilo, bola som mimoriadne výrečná a teraz mám problém napísať najjednoduchšiu správu bez toho, aby som stratila niť (vďaka bohu aspoň za automatickú kontrolu pravopisu!).

najviac zo všetkého zaváži, že ste boli vypočuté. Vaše príbehy, otázky a skúsenosti sú ústrednou témou tejto knihy, aspoň ja to tak cítim.

Moje deti sú náááááramne frustrované, ale verte mi, nikto nie je taký frustrovaný ako ja. Trpím nedoslýchavosťou, mávam šelest v ušiach, pocity závratu a točenia hlavy (pričom sa cítim, akoby som práve vystúpila z jarmočného kolotoča).

Mám veľký problém vyložiť si mne adresované slová a často mi chvíľu trvá, kým odpoviem. Ľudia sa domnievajú, že ich ignorujem, ale mne to pripadá, akoby som mala dlhé vedenie!!!

Únava. Namojveru, tá hrozitánska únava v každučkom kúsočku tela, a disociácia (až teraz si to uvedomujem) sa veľmi zhoršili braním antidepresív za posledné tri roky!!!

Pomaličky obmedzujem ich príjem, aby som ich napokon mohla vysadiť. „Spamätaj sa Sharon, zasa si sa nechala na niečo namotať.“

Nehovoriac o telesných zmenách: veľkom bruchu, pobolievajúcich kĺboch, boľavých nohách, nekvalitnej pleti, vlasoch ako páperie, bolestiach hlavy, svrbení... ten výpočet nemá konca-kraja.

V minulosti by ma zavreli na psychiatrii. Namiesto toho som navštívila nadštandardný počet špecialistov a absolvovala kvantá testov, pričom v podstate išlo o postupné vylúčenie celého zoznamu možných príčin, väčšinou nepríjemných a niekedy aj trochu hrozivo znejúcich. Každý z týchto špecialistov vo mne zanechal pocit, že iba simulujem, nakoľko sa nenašla nijaká príčina.

Medzičasom Sharon – silná žena kypiaca životom, levica salónov, úspešná Sharon –progresívne chradla, schovávala sa, zúfala si.

Napokon malé uznanie prišlo od môjho všeobecného lekára. Čo ak je to mojím vekom? Čo ak je to menopauza? A mohli sme začať premýšľať, ako mi nejako pomôcť.

Pomohlo mi päť vecí:

1. Vnútromaternicové teliesko na redukciu krvácania

2. HSL

3. Redukcia dávkovania a vysadenie antidepresív

4. Fyzická aktivita

5. Ty, Davina! X

Nie, Sharon, je to tvoja zásluha. Zabojovala si a podarilo sa ti zohnať potrebnú pomoc. Je mi ľúto, skutočne veľmi ľúto a soptím pri pomyslení, že to trvalo tak dlho.

Mám ťa rada, Sharon.

Začalo sa to asi pred rokom. Mám štyridsaťšesť rokov, ale niektoré dni sa cítim na stošesť. Pôsobím strhane, bez energie a moje sebapoškodzujúce správanie je spojené s úzkosťou.

Tam, kde som predtým prejavovala sebadôveru a kreativitu, sa teraz nechám ľahko rozptýliť, chýba mi cieľavedomosť a koncentrácia... menštruáciu mávam tak raz za štyri mesiace a je veľmi bolestivá.

Iba sa chcem znova cítiť kompletná.

Pri počúvaní Charlottinho príbehu mi je ťažko na srdci. Je síce stručný, no predpokladám, že sa VŠETKY vieme do nej dokonale vcítiť. Jej želanie hovorí za všetko:

Iba sa chcem znova cítiť kompletná. Ďakujeme ti, že si sa nám s tým zverila, Charlotte.