PRVÁČASŤ

Histórialiečbyapolitiky rakoviny

Kapitola1

HIPPOKRATES,JENNERAPASTEUR: MEDICÍNSKEZAČIATKY

Ľudské telo obsahuje krv, lymfu, žltú ačiernu žlč. Tieto štyri tekutiny predstavujú jehopodstatuaprostredníctvomnichprežívabolesťavychutnávasizdravie.

Práve toto základné krédo Hippokrata zKósu (460 – asi 370 p. n. l.), slávneho gréckeholekára,ktorýsavšeobecnepokladáza„otcazápadnejmedicíny“,bolokľúčové privznikutoho,čodnespoznámepodpojmommodernámedicína.Ideosúbordogiem, na základe ktorých vnímame ľudské telo zpohľadu jednotného celku, anie ako súbor oddelených častí. Ztohto systému pochádza aj koncept holistického liečenia, ktorý je základomprevencierakovinyajejliečby.1

Mnohí ľudia to nevedia, no pred Hippokratom bola medicína zväčšej časti zmesou tradície, povier amágie, čo nie je práve to, čomu by ste chceli vystaviť svoje deti vsituácii,keďideoživot.Mnohíľudiasamylnenazdávali,žechorobajeakýmsitrestom odbohovažejedinýmliekomjemodliťsaadúfaťvtonajlepšie.Ofaktorochakostrava, cvičenie,hygiena aživotnýštýl savotázkezdraviavôbecneuvažovaloalenveľmimálo ľudí,akvôbecniekto,sapokúšaloliečiťchorobypomocouskutočnejmedicíny.

So zdravím to bolo ako na divokom západe, až kým neprišiel Hippo­krates anepriniesol zmenu. Vďaka jeho ďalekosiahlemu vplyvu sú dnešní lekári vzdelaní profesionáli voblasti medicíny anamiesto folklóru sa spoliehajú na rozumné vedecké princípy, vytvorené na základe klinických testov aracionálneho pozorovania. Inými slovami, dnes liečime choroby prostredníctvom zavedených postupov avďačíme za to Hippokratovi,ktorýsadobojapustilakoprvý.

Týmto amnohým iným Hippokrates prispel kvývoju modernej medicíny. Pomohol vytvoriť štruktúru aštandardizovať medicínsku prax. No ako čoskoro zbadáte, tento príbeh sa nekončí rozprávkovou formulkou „a žili šťastne až naveky“. Hippokratove úmyslyprekazilivonkajšievplyvyapremenilimedicínunastrojprodukujúcizisk,ktorý sanamiestoozajstnejliečbysústreďujenariadeniechorôb.

Vydáme sa spoločne na cestu za skúmaním histórie medicíny ajej dramatických premien od dôb klasickej antiky. Pozorne si všímajte, ako sa menila definícia choroby azdravia vúsilí pretlačiť tento nový program. Je dôležité pochopiť, ako sme sa dostali tam,kdesmednes,aprečoježivotnedôležité,abysmerýchlozmenilikurz.

GEOMETRIA, PRÍRODA A KLINICKÁ MEDICÍNA: HIPPOKRATOVSKÝ PRÍSTUP

Kým sadostanemektomu, čo jetu ateraz, pozrimesabližšie na moment, keď sa to všetko začalo. Filozofia hippokratovskej medicíny sa sformovala na základe geometrického konceptu známeho ako Pytagorova veta – obsah štvorca nad preponou pravouhlého trojuholníka sa rovná súčtu obsahov štvorcov nad jeho odvesnami. Vprírode sa tento koncept uplatňuje vpodobeštyroch živlov, ktoré vnašom ponímaní tvoriafyzickýsvet–voda,zem,vzduchaoheň.

Vkráľovstve medicíny prišiel Hippokrates skonceptom podobným uplatneniu Pytagorovejvetyvprírodeapoužilhoakozákladsvojhoprístupukliečeniu.Podľajeho hypotézysaľudskételoskladázoštyrochjedinečnýchtekutín,resp.„štiav“,ktorémusia byť vrovnováhe, aby bolo telo zdravé. Ide okrv, lymfu, žltú ačiernu žlč. Hippokrates okremtohoveril,žeexistujúštyrizákladnételesnézdravotnéstavy –zima,teplo,sucho avlhko.

Tvrdil,žeľudskézdraviezávisíodharmóniemedzitýmitojednotlivými,nodokonale prepojenýmičasťami,ktoréjednabezdruhejnemôžusprávnefungovať.Dnesnazývame tentoprístup„holistickou“medicínoučifilozofiou,podľaktorejmusímeliečiťcelúchorú osobu,aniejednotlivésymptómy.Metódy,ktoréHippokratespoužíval,savjehočasoch mohlizdaťšialené,noniektoréznichsadodnesvyužívajúajvsúčasnomzdravotníctve.

Pojmy ako symptómy adiagnóza pochádzajú zhippokratovskej medicíny, ktorá vpodstate predstavuje klinickú medicínu vo svojej najranejšej anajsurovšej forme. Hippokratespokladalmedicínuzaumenieapríroduzaumelca.Tvrdil,žeúlohoulekára je prosto pomáhať prírode voprave aliečbe tela apacient slekárom by mali spolupracovať,abyprírodeposkytlidostatoknástrojovnaliečbu.

Sám Hippokrates to podal jednoducho akrásne, keď povedal: „Umenie pozostáva ztrochzložiek–choroby,pacientaalekára.Lekárjeslužobníkomumeniaapacientmusí sjehopomocoubojovaťschorobou.“2

Hippokratovofascinujúcededičstvoohraničujejehonadčasovýetickýkódex,ktorýje ajvdnešnejmedicínevysokocenený.HovorísamuHippokratovaprísaha.Vyhlasuje,že úlohoulekárajeliečiťchorýchpodľasvojichnajlepšíchschopností,zachovávaťlekárske tajomstvo, odovzdávať medicínske vzdelanie nasledujúcim generáciám, ačo je najdôležitejšie,neublížiťnikomu,koholekárlieči.3

Hĺbka Hippokratových raných medicínskych objavov prežila dlho po jeho smrti aprijalijumnohí,čoprišlipoňom,vrátaneAsklepiadazBithýnie(asi124 –40p.n.l.).

Menej známy grécky lekár sa zaslúžil orozvoj toho, čo dnes nazývame molekulárna medicína, adokázal to vrámci širšej klinickej štruktúry, ktorej základy položil Hippokrates.4

SÚCIT, LÁSKAVOSŤ A MOLEKULY: ASKLEPIADOVSKÝ PRÍSTUP

Aj keď Asklepiades odmietal veľa Hippokratových doktrín, ako sú štyri prvky, štyri šťavy amyšlienka, že prírodajevozdravnomprocesebenevolentná, filozofický podtón jeho prístupu kmedicíne priam dýcha Hippokratovými ideami. Asklepiades takisto posunul časť Hippokratovej prísahy o „neublížení“ na vyššiu úroveň vďaka priateľskémuanaturalistickémuprístupukliečbe.

Podľa historických záznamov bol Asklepiades jedným zprvých lekárov, ktorí podporovali využitie liečivých byliniek, terapiu svetlom, masáže acvičenie vrámci klinickej štruktúry. Tieto metódy si podrobnejšie vysvetlíme neskôr. Bol takisto prvý, kto začal rozlišovať akútne achronické ochorenia, ktoré liečil za pomoci „súcitu, starostlivosti aprívetivosti“, ako sa píše vknihe ojeho živote snázvom Predpisy, ktorá jesúčasťouHippokratovhoKorpusu.

Asklepiadovživotvýrazneovplyvnilaepikurejskáfilozofickáškola,čovysvetľujejeho dôraz na to, aby sapacienti počasozdravného procesu cítili milovaní ašťastní. Takisto tovysvetľuje,prečoodmietal

Hippokratovu hypotézu obenevolencii prírody aprikláňal sa skôr kpraktickejšiemu prístupu kmedicíne. Pri použití Hippokratovej umeleckej analógie Asklepiades videl umelcaskôrvlekároviakovprírode.

Keď zomrel, upadlo jeho meno takmer do zabudnutia, no Asklepiadovo dedičstvo prežilo vdielach jeho študentov vrátane knihy De Re Medica. Tento významný medicínsky text zpera Tita Aufidia Sicílskeho bol aj napriek vytrvalým vlnám odmietania zo strany rôznych vtedajších filozofických anáboženských presvedčení od svojhoprvéhovydaniaaždo19.storočiavysokohodnotený.

Mnohé Asklepiadove teórie vrátane jeho atómovej teórie choroby sú dodnes relevantné pre chápanie konceptu choroby vmodernej medicíne. Ahoci by to pravdepodobne nikdy nepriznal, Asklepiadov prístup kmedicíne sa výrazne ponáša na Hippokratov vtom, že obaja muži uznávali prirodzene holistický charakter ľudského zdraviaaliečenia.

Vroku 2009 to všetko krásne zhrnul dr. Christos Yapijakis, genetik, biológ avýskumník zLekárskej fakulty Aténskej univerzity, vo svojej práci, ktorú publikoval vMedzinárodnom lekárskom časopise oexperimentálnej aklinickej patofyziológii avýskumeliečiv:

Veľký Hippokrates zKósu položil základy medicínskej praxe aetiky. Brilantný Asklepiades zBithýnie ponúkol realistickejšie aľudskejšie vylepšenie umenia medicíny spôsobom, ktorý sme začali skutočne oceňovaťlennedávno.Ječas,abysmeuznaliprínosAsklepiadaakootcamolekulárnejmedicínyaprisúdili mu zaslúženú pozíciu priekopníka medicíny po boku Hippokrata, právoplatne uznávaného otca klinickej medicíny.5