Lenmydvaja

Dovoľteminačrtnúť,akovyzeralnášživotbezdetí.Jerok2009.

Zavediem vás do roku 2009, lebo mám pocit, že dobre vystihuje nás dvoch vbezdetnej fáze. Vtom roku sme si kúpili prvý dom aobaja sme mali seriózne, dospelácke zamestnanie. James pracoval na jednom zo svojich miest vštátnej správe, ktorých za uplynulé roky vystriedal viac než dosť, amňa práve povýšili na vzťahovú manažérku vlízingovej spoločnosti, čo vpraxi znamenalo, že som väčšinu času obchádzalafarmyvDevone,kdesmefinancovalistroje,abrutálnematobavilo.

Tvrdo sme makali apopritom sme sidosť užívali. Občas sme sa vracali domov nacenganíodruhejránoarazilaznászmesvodkysošiškebabom.Keďsavšakobzriem dozadu, mali sme si užívať ešte viac. (Trošku ma mrzí, že som nikdy nezažila šialené žúry na Ibize, hoci som nikdy netúžila dostať sa do tranzu na penovej párty vbare Amnesia,alemohlasom,kebysombolachcela.)Nevážilasomsirozsahnašejslobody.

Po náročnom pracovnom týždni sme si cez víkend objednávali donášky zPizza Hut, chľastali pivo a víno, sem-tam sme sa šli prejsť po pláži alebo sa vybrali navštíviť niektorézhistorickýchpanskýchsídiel(najmäabysmesidaličajsošiškamisdžemom), okrem toho sme polihovali na gauči pri čaji adžemových sušienkach s kulisou Sky

Sports News. Vrámci domácich prác sme povysávali auto (v tichu alebo pri zapnutom rádiu),nakúpilipotraviny(kúpilismesi,čosmechceliakedysanámchcelo)aupratali dom, čo nám zabralo polhodinu, počas ktorej sme vytriedili kopy pracovného šatstva adalidoporiadkuužajtakusporiadanúobývaciučasťdomu.

Životbolfajnabolismešťastní.Bolismeusadení.

Na druhý rok sme sa zobrali azačali koketovať snebezpečnou kratochvíľou, ktorú rada nazývam „Pouvažujme, čo ďalej“. Práve debaty oizbách navyše, garážach apríjemných susedoch nás určite po prvý raz priviedli kRozhovoru sveľkým R. Nás dvoch čakal už len jeden rozhovor, keďže fázu zvieratko sme už mali za sebou. ZachránilismekocúraFloyda,ktoréhosmebralitakmerakovlastnédieťa.

Čakalnásďalšíkrokdospeléhoživota.

Nespomínam si presne, kedy sme sa dostali kotázke „Myslíš, že by sme sa mali pokúsiť o bábätko?“, zato sa pamätám, ako sme sa dohodli, že prestanem brať antikoncepciu a„uvidíme, čo sa stane“. Ak si poviete, že „uvidíte, čo sa stane“, máte celkomjednoznačnýplán.Odokamihu,keďsarozhodneteneskúšaťbábätko,saoňdosť usilovnepokúšate.

Nie je mi dosť jasné, kam sme sa náhlili. Rozhodne nám netikali biologické hodiny, keďže som vtedy mala len dvadsaťtri. Na rozmnožovanie sme mali kopu času. Akýsi inštinkt nám však navrával, že prišiel správny čas. Mali sme za sebou len niekoľko mesiacov manželského života, aleuž sedemročný vzťah. Keď sme sadali dokopy, mala som iba šestnásť (v nočnom klube vpriemyselnej zóne, romantika ako zrozprávky, ja viem).

Odrazu som si začala pozorne všímať bábätká vkočíkoch atehotenské brušká vautobuse. Hoci som sa stále tešila zpráce, vína ipravidelných piatkových donášok jedla,chcelasombyťpredovšetkýmmamou.

Čakalasom,žetoprídehneď.

Podesiatichneúspešnýchmesiacoch,ktoréprebiehalivduchu:„Myslím,žeovulujem. Môžeš,prosím,zastaviťTopGearaprísťhore?“smeužbolitroškuunavenízobdenných sex maratónov anôh vlufte(šlo omojenohy, James ani jediný raz neležal snohami vo vzduchu,abypredišielpôsobeniugravitačnejsily).

Potom sme sa odrazu začali sústreďovať na iné veci, lebo sme práve predali dom akúpilinovýsizbounavyšeagarážou,akosmeplánovali.Hurá!Bolitostrašnézmätky, keďže sme mali len dva týždne voľna, aby sme sa zbalili, presťahovali apripravili na týždňovýpobytnaKose.Dovolenkusmesikúpiliskôr,nežsmesadozvedeli,žesavten mesiac budeme sťahovať. Boli sme viac-menej vybalení, ešte sme však nemali všetko celkom usporiadané,a už sme sa chystali na letisko vCardiffe. Kým som si napúšťala vaňu (aby som sa pred dovolenkou patrične oholila), motala som sa po spálni avtedy som pocítila, že sa zrejme blíži menzes: boľavé nohy, mierna žalúdočná nevoľnosť. Asi nepotrebujetevedieť,akofungujemôjmenštruačnýcyklus(vtejtoknihesaomneajtak dozviete priveľa), nikdy však nebol celkom pravidelný. Povedali nám, že to môže skomplikovať počatie, abol to zároveň pádny dôvod, aby som si na týždeň vbikinách preistotuzabalilatampóny.

Neviem, či bol ten pocit čímsi iný ako zvyčajné predmenštruačné útrapy, alebo som len potrebovala povolenie nalievať sa pochybným gréckym ouzom, čosi ma však prinútilovybraťzozásuvkysnohavičkamitehotenskýtestaocikaťho.Zakričalasomna Jamesa,ktorýboldolu:„Myslím,žedostanemmenzes,aleurobilasomsipreistotutest, nechsomsinačistom,žesimôžemdaťvíno.“

James sa vrátil hore. Vtej chvíli som už bola celkom nahá (ako som spomínala, chystala som sa do vane) aprešľapovala nad jasnozrivou tyčinkou. „Tak čo hovorí?“ opýtalsa.

„Sútamdvečiarky.Jepozitívny.Takžesomtehotná.Nodoriti.“

„Nodoriti,“zopakoval.„Sisiistá?Urobsieštejeden!“

„Nemôžem.Netrebamicikať.“

Sadlasomsitedadovane,kdesomsapokúšalastráviťsprávuomožnomrodičovstve, a James mi priniesol pol litra vody, aby som zo seba dostala ďalší moč. Urobila som si ďalšiedvatesty.

Jedentestmohlabyťnáhoda.

Dvatestybolistáleotázne.

Tritestynepochybneukazovali,žečakámdieťa.

Ach,Božedobrý,nosilasomvsebebábätko.

Amy sme sa ho alebo ju práve chystali odvliecť na Kos, kde sme, ako sa neskôr ukázalo,bývalivtomnajmizernejšomhoteli,vakomsmekedyboli,smizernou„plážou“ amizerným jedlom. Tieto pocity ešte znásobovala myšlienka, že sme odmietli vilu vToskánskuanavyšesmesivôbecneužiliposlednúdovolenkuvodvojici.

Jediné, čo dodávalo čaro tejto fakt mizernej dovolenke (už som spomínala, aká bola mizerná? Cítim potrebu zdôrazniť tento bod, keďžeToskánsko zavrhol James, aby sme ušetrili), bolo dieťatko, čo sme si potajomky nosili so sebou. Mali sme sa stať rodičmi abolismevysmiatioduchakuchu.

PodľatehotenskejaplikácieBabyCentra,ktorúsmesistiahlicestounaletisko,somuž bolavsiedmomtýždni.Meškajúcamenštruácianásnaničneupozornila,keďžetoumňa nebolo nič nezvyčajné. Nemala som nijaké iné príznaky, preto som pila Pinot Grigio apočas prvých siedmich týždňov existencie nášho plodu som nebrala kyselinu listovú, čo som sachystala napraviť hneď po návrate do Anglicka, kdesom plánovalavlekárni vyrabovaťoddelenieprebudúcemamičky.

Tak sme vnašom skvelom hoteli vpodradnom letovisku debatovali odetských menáchaizbičkách.Zároveňsmesipripomínali,žebysmesanemaliprílišradovať,kým nám nepotvrdia, že všetko je vporiadku. Napriek tomu sme už boli celí preč znašej malej fazuľky. Bolo úžasné po prvý raz zistiť, že som tehotná. Bolo to aj desivé aznepokojujúce,alepredovšetkýmúžasné.

Doterazsiživopamätám,akosmesasovzrušenýmiopálenýmitváramivracaliautom zletiskavCardiffeahltalisendvičeagumenécukríkyzpumpy.Hrdínasvojumalútajnú fazuľku.Vedelisme,žestojímepredveľkouživotnouzmenou.

Otom, aké to bude vskutočnosti, sme popri radostnom žuvaní gumených cukríkov nemalianipotuchy.