V tejto knihe odhaľujem skutočnosti, ktoré sa nikde inde nedozviete. Nebudete ich počuť od svojho lekára, neprečítate si ich v iných knihách, nenájdete ich na internete
Tieto tajomstvá ešte nevyplávali na povrch a prezradím ich ako pr vý.
Nie som lekár a nemám medicínske vzdelanie. No môžem vám poskytnúť informácie o vašom zdraví, ktoré vám nikto iný nepovie Môžem vám v ysvetliť chronické a záhadné choroby, ktoré lekári často nesprávne stanovujú či liečia, alebo ich označujú rôznymi pomenovaniami, hoci v skutočnosti nevedia, čo spôsobuje dané príznaky.
už od útleho detstva pomáham ľuďom vyliečiť sa pomocou porozumenia a poznatkov, o ktoré sa s vami podelím. Nastal čas, aby ste sa dozvedeli tieto tajomstvá.
duch mi povedal, že to tak má byť.
N E Č A K A N Ý H O S Ť
Všetko sa to začalo, keď som mal štyri roky
V jedno nedeľné ráno sa zobudím a počujem hlas staršieho muža. Jeho hlas znie pri mojom pravom uchu. Veľmi jasne.
Hovorí mi: „Som duch Najvyššieho. Nado mnou je už len B oh.“ Som zmätený a vystrašený. V mojej izbe niekto je? Otváram oči a ob-
k o s o m s a s t a l
e d i c í n s k y m m é d i o m
zerám sa, no ne vidím nikoho. Možno to hovor í niekto vonku alebo niekde hrá rádio, pomyslím si.
Vstávam z postele a idem k oknu. Nie je tam nikto, je veľmi skoré ráno. Nemám ani šajnu, čo sa deje, a neviem, či to vlastne chcem vedieť.
utekám dole po schodoch za rodičmi do bezpečia. O hlase im nič nehovorím V priebehu dňa vo mne rastie pocit, že ma niekto sleduje
Večer sa usadím na stoličku pri jedálenskom stole. Sú tam aj rodičia, starí rodičia a pár ďalších členov rodiny.
Pri jedle odrazu vidím divného muža, ktor ý stojí za starou mamou Má šedivé vlasy a šedivú bradu, na sebe hnedé rúcho. Napadá mi, že je to rodinný priateľ, ktor ý sa chce pridať k nám. No nechystá sa posadiť k stolu a stále stojí za mojou starou mamou a pozerá iba na mňa.
Keďže nikto z mojej rodiny nereaguje na jeho prítomnosť, pomaly si začínam uvedomovať, že som jediný, kto ho vidí. Na chvíľu odvrátim zrak, či náhodou nezmizne. Vraciam sa pohľadom k starej mame a vidím, že nikam nezmizol a pozerá priamo na mňa. Jeho ústa sa nehýbu, no jeho hlas počujem pri pravom uchu Je to ten istý hlas, ktor ý som počul ráno po prebudení. Teraz mi chlácholivo hovorí: „Prišiel som k tebe.“
Prestanem jesť.
„deje sa niečo?“ pýta sa mama „Nie si hladný?“
Neodpovedám a stále pozerám na muža, ktor ý zdvihol pravú ruku a nabáda ma, aby som podišiel k starej mame.
Z mocňuje sa ma neodolateľný pocit, že ho mám poslúchnuť. Zleziem zo stoličky a idem k starej mame.
Muž ma chytí za r uku a p oloží ju starej mame na hr udník, kým večeria.
Vtom sa stará mama preľakne a odtiahne sa. „Čo to robíš?“ pýta sa.
Šedivý muž pozerá na mňa „Povedz ‚ rakovina pľúc‘ “
Som v rozpakoch. Ani neviem, čo rakovina pľúc znamená. chcem to vysloviť, ale z úst mi vychádza iba mumlanie.
„Skús to znova, “ hovorí mi muž. „R akovina.“
„R akovina,“ opakujem.
„Pľúc.“
„Pľúc,“ hovorím.
celá rodina na mňa vyvaľuje oči.
Stále sústredene pozerám na šedivého muža.
„ A teraz povedz, ‚Stará mama má rakovinu pľúc‘.“
„Stará mama má rakovinu pľúc,“ opakujem po ňom.
Na stôl s rachotom dopadla vidlička.
Šedivý muž odtiahne moju ruku od starej mamy a pomaly ju pustí. Nato sa otočí a kráča hore schodmi, ktoré sa tam zrazu objavili.
Potom sa obzrie na mňa so slovami: „Budeš ma stále počuť, hoci ma už asi nikdy neuvidíš Neboj sa “ Ďalej vystupuje po schodoch, až prejde cez strop nášho domu a zmizne.
Stará mama vyvaľuje oči. „Naozaj si povedal to, čo si myslím, že si povedal?“
Pri stole zavládne panika. To, čo sa práve stalo, nedáva zmysel z viacer ých dôvodov, počnúc faktom, že pokiaľ vieme, stará mama je zdravá. Nemá nijaké problémy a nebola u lekára.
Na druhý deň ráno sa preberám… a opäť počujem ten hlas: „Som duch Najvyššieho. Nado mnou je už len B oh.“
Obzerám sa po izbe, tak ako v predchádzajúce ráno, no nikoho nevidím.
Od toho dňa sa to bez výnimky opakuje každý deň
Stará mama je otrasená mojimi slovami. Hoci sa cíti dobre, objedná sa k lekárovi na celkovú prehliadku.
O pár týždňov navštívi lekára a röntgenová snímka potvrdzuje, že má rakovinu pľúc.
H L A S
Z áhadný hosť ma zdraví každé ráno a ja si viac všímam, ako znie jeho hlas.
Je to krištáľovo čistý hlas, položený niekde medzi bar ytónom a tenorom Je skôr nižší, ale veľmi hlboký Je silný a zvučný Hoci hovorí pri mojom pravom uchu, slová sa ozývajú stereofónne okolo mňa. Neviem mu odhadnúť vek. Niekedy znie ako nezvyčajne zdatný a zdravý osemdesiatnik, čo by sedelo na šedivého muža, ktorého som videl vtedy pri večeri. inokedy jeho hlas znie, akoby mal už tisícky rokov.
Aj keby sa dalo povedať, že má upokojujúci hlas, neviem si zvyknúť na jeho prítomnosť.
Ostatné médiá občas počujú vnútorný hlas, ale ten môj nevychádza zvnútra. Tento hlas počujem pri pravom uchu, akoby niekto stál priamo vedľa mňa. Neviem ho prinútiť, aby zmizol.
Môžem ho fyzicky utlmiť. Keď si zakr yjem ucho rukou, počujem ho veľmi slabo. len čo ruku odtiahnem, opäť ho počujem veľmi jasne.
Pro s í m ho, aby s a m i pre st a l pr i hov ár ať . Najpr v sluš ne, p otom už nie.
No nech hovorím čokoľvek, oslovuje ma, kedykoľvek sa mu zachce.
D U C H N A J V Y Š Š I E H O
Ten hlas začínam volať podľa mena – duch Najvyššieho Niekedy ho skrátene volám Duch alebo Najvyšší.
už ako osemročný chlapec počujem jeho hlas počas celého dňa. Hovorí mi o telesnom zdraví každého, koho stretnem.
Nezávisle o d toho, kde s om a čo robím, hovorí mi o b olestiach, problémoch a chorobách ľudí v mojej blízkosti. No okrem toho mi hovorí, čo musí ten či iný človek urobiť, aby sa uzdravil. Vytr valo prichádzajúce dôverné informácie ma veľmi stresujú.
Prosím ducha, aby mi prestal vravieť tieto veci, pretože ich nechcem vedieť.
O dp ove d á mi, že s a ma snaží naučiť čo najv i ac a nemôžeme premár niť ani chv í ľu Ke ď mu hovor ím, že j e to veľmi náro čné, ig nor uj e ma.
Časom zisťujem, že s ním viem nadviazať istý rozhovor. Keď som už vo veku, kedy viem formulovať zásadnejšie otázky, pýtam sa ho: „Kto si? Čo si? Odkiaľ si prišiel? A prečo si tu?“
duch mi odpovedá: „Najpr v ti poviem, čo nie som. “
„Nie som anjel. Nie som človek. Nikdy som nebol ľudskou bytosťou. Nie som ani ‚duchovný radca‘.“
„Som slovo “
Rýchlo mrkám očami a snažím sa to pochopiť. Napadá mi iba jedna otázka: „ Aké slovo?“
duch odpovedá: „Súcit.“
Neviem, ako na to reagovať. Ale ani nemusím. duch hovorí ďalej. „Som doslova živá esencia slova súcit. Sedím na B ožom prste.“
Nechápavo krútim hlavou. „ Ako môžeš byť iba slovo?“
„ Slovo j e zdroj energ ie. určité slová majú veľ kú mo c. B oh v lie va svet lo do slov, a ko s om j a, a vdychuj e nám život. S om v iac ne ž len slovo.“
„existuje ešte niekto taký, ako si ty?“ vyzvedám.
„ Áno. Viera. Nádej. R adosť. Pokoj. A iné. Všetko sú to živé slová, no ja som nad nimi, pretože som k B ohu najbližšie.“
„ Aj tieto slová hovoria s ľuďmi?“
„Nie tak ako ja s teb ou. Tieto slová nep o čuť uchom. Ž ijú v srdci a duši každého človeka Ako ja Slová ako radosť a pokoj nie sú v srdci osamote. Musí tam byť aj súcit, aby boli úplné.
„Prečo si pokoj nev ystačí sám?“ pýtam sa. Odkedy sa duch zjavil v mojom živote, už mnohokrát som túžil po pokoji a tichu
„ Súcit predstavuje porozumenie utr penia,“ odpovedá duch. „Nemôže nastať pokoj, radosť ani nádej, kým tí, ktorí trpia, zostanú nepochopení. Súcit je dušou týchto slov, bez neho sú prázdne. Súcit ich napĺňa pravdou, cťou a zmyslom.“
„Ja som súcit. A nado mnou je už len B oh.“
V snahe pochopiť tieto slová kladiem ďalšiu otázku: „ A čo je potom B oh?“
„Boh je slovo Boh je láska, ktorá je nad všetkými ostatnými slovami Aj B oh je viac ako len slovo. Pretože B oh miluje všetkých. B oh je najmocnejší zdroj bytia.“
„Ľudia môžu milovať, ale nemôžu milovať každého b ezv ýhradne B oh áno.“
Je toho na mňa priveľa. Rozho dnem sa ukončiť rozhovor jednou osobnou otázkou: „Hovoríš aj s niekým iným?“ Pretože, ak áno, vyhľadám ho, aby som sa necítil tak sám, pomyslím si.
„ Anjeli a ďalšie bytosti sa spoliehajú na moju pomoc. Každému, kto chce počúvať, poskytujem poučenie a Božiu múdrosť,“ odpovedá duch.
„ Ale na Zemi hovorím iba s tebou.“
J A A M Ô J T I E Ň
iste si viete predstaviť, že ako osemročný chlapec som tomu len sotva rozumel.
Hoci aj ďalšie médiá zažili v mladosti šokujúce udalosti, nikto z nich nezažil to, čo ja.
S chopnosť jasne p o čuť hlas ducha a hovoriť s ním je ne vídaná aj medzi médiami. ešte neobvyklejšie na tom je, že ten hlas sa ozýva vedľa mňa, takže je to nezávislý zdroj mimo mojich myšlienok. Je to, akoby
ma stále niekto sledoval, akoby mi niekto neustále hovoril veci, ktoré o zdraví každého v mojom okolí vlastne nechcem počuť.
Má to aj svetlú stránku – dozvedám sa informácie o zdraví, ktoré sú neuveriteľne presné – omnoho presnejšie, než dostáva ktorékoľvek iné médium. Okrem toho pravidelne prijímam informácie o vlastnom zdraví, čo je skutočná rarita dokonca aj tie najznámejšie médiá v dejinách nedokázali identifikovať vlastné zdravotné problémy.
Okrem toho získavam p oznatky o zdraví, ktoré o desiatky rokov predbiehajú znalosti súčasnej medicíny
Obrovskou nevýhodou je, že nemám súkromie. Mám osem rokov a celý týždeň staviam hrádzu na potoku neďaleko nášho domu. duch mi hovorí, že je to zlý nápad, pretože hrádza zaplaví susedov trávnik.
„Nič sa nestane,“ odvrknem.
Potom sa spustí lejak, zdvihne sa hladina potoka a voda zaplaví susedovi trávnik. Ten na mňa kričí z domu a ja počujem: „Hovoril som ti to. Nepočúvaš ma. “ Po týchto slovách je to všetko ešte horšie.
duch neprestajne sleduje každý môj krok, hovorí mi, čo by som mal a čo by som nemal robiť. Preto je takmer nemožné prežívať normálne detstvo. V ten istý rok, ako som staval hrádzu, viem dopodrobna všetko o telesnom aj duševnom zdraví môjho najlepšieho kamaráta, dievčaťa, do ktorého som buchnutý, dokonca aj mojej učiteľky, ktorá prekonáva príšerný vzťah s priateľom. Viem úplne všetko a je to pre mňa utrpenie. duch rozhodne nie je ten, u koho by som našiel útechu, a navyše mi hovorí, že to bude ešte horšie. „Najväčšie výzvy ťa ešte len čakajú.“
„Čo tým chceš povedať?“ pýtam sa.
„len jeden alebo dvaja ľudia za storočie majú tento dar,“ hovorí mi. „Nie je to typická intuícia alebo nadprirodzená schopnosť. Je to niečo, čo väčšina ľudí nevydrží Bude to takmer neznesiteľné Nebudeš môcť žiť ako normálny človek, tobôž nie ako normálny tínedžer.“
„Nakoniec nebudeš vidieť nič iné iba utrpenie iných. Budeš musieť nájsť spôsob, ako sa s tým vyrovnať. inak si môžeš siahnuť na život.“
Č Í TA N I E Z T E L A
Z ducha sa postupne stáva môj najlepší priateľ, ale aj veľké bremeno. cením si, že ma pripravuje na prácu, na ktorú si ma vyššie sily vybrali. No kladie na mňa skutočne vysoké nároky.
