1. KAPITOLA

Dž ajpur, štát Rád ž asthán, India

15. novembra 1955

Nezávislosť v š etko zmenila. Nezávislosť nezmenila nič . Osem rokov po odchode Britov máme bezplatné štátne školy, te č úcu vodu a vydlá ž dené cesty. No Dž ajpur sa mi zdá stále rovnak ý ako pred desiatimi rokmi, ke ď som prv ýkrát vkroč ila do jeho pra šných ulíc. Po ceste za na š ou prvou zákazníč kou sme sa dnes ráno s Málikom takmer zrazili s mu ž om, ktor ý niesol na hlave vrecia cementu, ke ď vtom medzi nami presvi šť al bicykel. Bicyklista dr ž al pod pazuchou dvojmetrov ý rebrík, svojou jazdou vychýlil z dráhy voz ť ahaný koň mi, voz zboku vrazil do prasať a a to s kvič aním zmizlo v úzkej ulič ke. V istej chvíli sme museli ustúpiť nabok a poč kať , k ý m okolo prejde hluč ná skupinka hid ž rov. Mu ž i oble č ení v sárí s nama ľovaný mi perami zastali pred domom a spevom a tancom oslavovali narodenie chlapca. Boli sme takí zvyknutí na pachy mesta – kravsk ý hnoj, kuchynské ohne, kokosov ý vlasov ý olej, kadidlo zo santalového dreva a mo č –, ž e sme ich skoro ani nevnímali.