OSamely
h u sk y
HANNAH GOLDOVÁ
ILUSTROVAL LEVI PINFOLD
TATRAN
Poznámka prekladatel’ky
Chcela by som sa poďakovať Bc. Sabíne Šálovej, prezidentke Slovenského zväzu psích záprahov, za ochotu, čas a cenné odborné rady týkajúce sa pretekov psích záprahov. Jej skúsenosti z prostredia mašérskeho športu mi pomohli lepšie porozumieť terminológii, priebehu pretekov aj mnohým praktickým detailom, ktoré prispeli k väčšej presnosti prekladu. Aj na Slovensku sa používajú anglické povely, preto sa v preklade vyskytujú vo fonetickej podobe. Povely + výslovnosť • Gee! → doprava Vyslovuje sa: „dží“ (ako anglické G) • Haw! → doľava Vyslovuje sa: „hó“ (dlhé ó, otvorené) • Hike!/Mush!, Go! → štart / vpred Vyslovuje sa: Hike!: „hajk“ Mush!: „maš“ (krátke a rázne) Go! „gou!“ • Whoa! → stoj Vyslovuje sa: „wo“/„uó“ (dlhšie, spomaľujúce) • Slovenský mašér: Hou! (Stoj! – ako na kone hó, hohó) • Slovenský mašér zvyčajne používa povely Gee, Haw, Go a Hó.
Venujem celej redakcii detských kníh vydavateľstva HarperCollins – najkreatívnejšiemu a najoddanejšiemu tímu, aký si autor môže želať.
MAŠÉR ZADNÉ PSY
MAŠÉR dáva povely záprahu a kontroluje rýchlosť
VODIACE PSY (LÍDRI) reagujú na povely mašéra, vyhľadávajú a sledujú stopu
DRUHÝ RAD PSOV sú zapriahnuté hneď za lídrami – pomáhajú viesť záprah v zákrutách
TRETÍ RAD PSOV
DRUHÝ RAD PSOV
VODIACE PSY (LÍDRI)
TRETÍ RAD PSOV sú zapriahnuté v strede záprahu – zabezpečujú ťažnú silu
ZADNÉ PSY najsilnejšie psy, sú zapriahnuté najbližšie k saniam
1
Polárna noc
April Woodová stála so svojou rodinou v centre Longyearbyenu a pozorovala posledný západ slnka v tomto roku. Bolo mínus dvanásť stupňov a fúkal ostrý vietor, takže pocitová teplota bola ešte nižšia. V tento deň sa začínala v Arktíde polárna noc. Obdobie, keď je stále tma alebo šero, ktoré trvá približne štyri mesiace. Len vďaka ručičkám na hodinkách bude April vedieť, kedy je deň a kedy noc. „Polárna noc,“ zašepkala. Longyearbyen je hlavné mesto Svalbardu, nórskeho súostrovia ležiaceho neďaleko severného pólu. Miesto posledných hraníc, nepredstaviteľných dobrodružstiev a jedna z posledných krajín na Zemi, kde ešte cítiť divočinu v jej 9
čistej, neporušenej podobe. A práve tu bol domov April Woodovej. Nebolo to tak vždy. Ešte pred šiestimi mesiacmi viedla úplne normálny život ďaleko od Arktídy. Bývala v malom dome z červených tehál, chodila do miestnej školy a učila sa obyčajné, každodenné veci. No obyčajný život má len obmedzené čaro. A život v Arktíde bol všetko, len nie obyčajný. Veď kde inde na svete by mohol človek zažiť zimu, počas ktorej je dvadsaťštyri hodín tma? Na oslavu tejto zvláštnej udalosti sa všetkých dvetisíc obyvateľov Longyearbyenu – teda takmer celé obyvateľstvo Svalbardu – zhromaždilo na hlavnej ulici, aby mali čo najlepší výhľad na Slávnosť polárnej noci. Tento obrad sa konal každý rok v polovici novembra, vždy v ten istý deň. A keďže toto bola pre April prvá pravá zima na Svalbarde, zúčastňovala sa na ňom prvý raz. Oblečená v najhrubšom zimnom kabáte, v modrej čiapke s brmbolcom, v rukaviciach a dúhových čižmách stála medzi svojím otcom a jeho priateľkou Mariou. Mohlo by to byť celkom príjemné, no ocko práve chrúmal svoj obľúbený sladký anízový cukrík – a jediné, čo April počula, bolo hlasné chrumkanie. Vždy mala mimoriadne citlivý sluch – citlivejší než väčšina detí – a v poslednom čase ešte viac než predtým. „Začína sa to,“ povedala Maria a natiahla krk, aby lepšie videla. Ako na povel sa otvorili ťažké drevené dvere jediného kostola v meste a von vyšiel chlapec, možno deväť či desaťročný, držiac vysoko nad hlavou horiacu fakľu. 10
„Tá fakľa symbolizuje svetlo, samozrejme,“ zamrmlal Aprilin otec a položil jej na plece ruku v rukavici. Našťastie dochrumkal cukrík, a tak sa mohla sústrediť na to, čo hovorí. „Tento jednoduchý sprievod znázorňuje poslednú cestu slnka po oblohe, ktoré postupne mizne z dohľadu.“ „A neobjaví sa až do marca,“ povedala April s úžasom. „Toľko tmy!“ Maria sa zachvela a ešte pevnejšie si omotala okolo krku vlastnoručne pletený šál. Pochádzala zo Španielska, a hoci sa na Svalbarde prekvapivo dobre prispôsobila novým podmienkam, stále ju znervózňovala predstava dlhej zimy bez denného svetla. „Neboli by sme ľudia,“ povedal ocko s upokojujúcim úsmevom, „keby sme nemali strach z tmy. Ale niet sa čoho báť. Polárna noc vzniká v dôsledku sklonu zemskej osi a pohybu Zeme okolo Slnka. Vedecky povedané, je to vlastne...“ „Edmund! Je mi fakt záhadou, ako dokážeš z každej peknej veci vysať všetko čaro.“ Maria hravo prebehla očami k April. „Toto nie je len veda. Toto je…“ „... mágia,“ doplnila ju April. „Technicky vzaté, nie,“ namietol ocko. Ale Maria aj April si rýchlo strčili prsty do uší a nakoniec sa aj on rozosmial. „Pozrite, obrad!“ vykríkla April. „Pozrite!“ Chlapec nesúci horiacu fakľu dorazil na koniec hlavnej ulice a zastal tvárou v tvár mestskému guvernérovi – vysokému, plecnatému mužovi, ktorý stál pred veľkým dreveným sudom s vodou. Guvernér sa prihovoril davu po nórsky, čo je úradný jazyk na Svalbarde. April mu už celkom slušne rozumela – 11