NAJHORŠIE

Letargický a bledý pacient prišiel ráno o deväť tridsaťdva. Bol to muž v strednom veku a vážil takmer osemdesiat kilogramov. Hoci zhovorčivý a priateľský, ale zjavne nervózny. Nič ho nebolelo, ale bol trochu unavený a pociťoval miernu úzkosť. Dosť sa bál, ako bude jeho ochorenie postupovať aaké príznaky sa uňho vbudúcnosti ešte rozvinú.

Uviedol, že vyrástol v modernom prímestskom prostredí. Do šiestich mesiacov konzumoval výlučne umelú dojčenskú výživu a potom postupne prešiel na kupované príkrmy. Nedostatok prežúvania súvisiaci stakouto stravou pozastavil rozvoj kostí zubnýchoblúkovadutín.Toviedlokchronickyzapchatémunosu.

Do pätnástich rokov žil na mäkkých, vysoko priemyselne spracovaných potravinách. Jeho jedálny lístok tvoril hlavne biely chlieb, sladené ovocné džúsy, konzervovaná zelenina a polotovary, ako sú mrazené steaky Steak-umms, sendviče Velveeta, taquitos do mik­rovlnky, koláčiky Hostess Sno Balls a tyčinky Reggie!. Ústnu dutinu mal nedostatočnevyvinutú,žesadonejnezmestilotridsaťdvatrvalýchzubov.Rezákyaočné zubymuvyrástlinakrivo.Naichvyrovnaniebolipotrebnéextrakcie,strojčeky,dokonca aj také, ktoré sa upevňujú na hlavu. Po troch rokoch ortodontických zásahov bola jeho ústnadutinaeštemenšia,takžesamujazykužnezmestilmedzizuby.Keďhovyplazil,čo robievalčasto,pobokochbolovidnostopypozuboch,čopredznamenávachrápanie.

V sedemnástich mu vybrali štyri zuby múdrosti, čo mu ešte viac zmenšilo priestor v ústnej dutine a zároveň zvýšilo riziko spánkového apnoe, čiže zastavenia dýchania v spánku. V dvadsiatke a tri--dsiatke sa mu dýchanie postupne zhoršovalo, bolo namáhavejšie a nefungovalo tak, ako má. Dýchacie cesty mal plné prekážok a tvár mu naďalej rástla vo vertikálnom rastovom vzorci, nie do šírky, čo viedlo k prepadnutým očiam,ovisnutýmlícam,ustupujúcemučeluavytŕčajúcemunosu.

Táatrofovanáanevyvinutáústnadutina,hrdloalebka,žiaľ,patriamne.

Ležím vo vyšetrovacom kresle stanfordského oddelenia otorinolaryngologického centraachirurgiehlavyakrkuapozerámsanasebaadosvojhovnútra.DoktorJayakar Nayak, chirurg špecializujúci sa na nos a dutiny, mi posledných niekoľko minút oduševneneprestrkujeendoskopceznos.Vošielminím takhlbokodohlavy,žesajeho koniecvynorilnadruhejstrane–vhrdle.

„Povedzteííííí,“prikazujemi.Mázáplavučiernychvlasov,okuliarevhranatomráme, vystuženébežeckéteniskyabielyplášť.

Nepozerámmuvšaknaoblečenieaninatvár.Mámnasadenévideo-okuliare,ktorémi zobrazujú živý prenos výpravy dunami, močiarmi a stalaktitmi vnútri mojich vážne poškodených dutín. Keď sa endoskop vnorí hlbšie, potláčam kašeľ, dusenie a nutkanie navracanie.

„Povedzteííííí,“zopakujeNayak.Poslúchnemho apozorujem,akosajemnétkanivov mojom hrtane, ružové, mäkké a pokryté hlienom, otvára a zatvára ako kvet z obrazu GeorgieO’Keeffovej.

Nie je to príjemný zážitok. Tou istou cestou osemnásťkrát za minútu, dvadsaťpäťtisíckrátdenneprejdedvadsaťpäťsextiliónovmolekúl(čižedvestopäťdesiat advadsaťnúl).Prišielsomsem,abysomvidel,pocítilanaučilsa,kadiaľmávšetoktento vzduchvojsťdonáš­hotela.Anaďalšíchdesaťdnísarozlúčiťsosvojímnosom.

Poslednéstoročievzápadnejmedicíneprevládalopresvedčenie,ženosjeviac-menej doplnkový orgán. Ak sa dá, treba cezeň dýchať, ale ak nie, to nič, veď predsa máme aj ústa.

Mnohí lekári, výskumníci a vedci dodnes súhlasia s týmto názorom. National Institutes of Health (Národný zdravotný inštitút) má dvadsaťsedem oddelení, ktoré sa venujúochoreniampľúc,očí,kožeapodobne.Nosuadutinámsanevenujeanijedno.

PodľaNayakajetoabsurdné.JevedúcimrinologickéhovýskumunaStanforde.Vedie medzinárodne uznávané laboratórium, ktoré sa zameriava výlučne na pochopenie skrytej moci nosa. Zistil, že duny, stalaktity a močiare vnútri ľudskej hlavy riadia množstvotelesnýchfunkcií.Životnedôležitýchfunkcií.„Tieštruktúrysútamznejakého dôvodu,“ povedal mi. Nayak si váži hlavne nos, ktorý je podľa neho málo pochopený a nedocenený. Práve preto chce vedieť, čo sa stane s telom bez nosa. Preto som sem prišiel.

Od dnešného dňa strávim ďalšiu štvrtinu milióna nádychov a výdychov so silikónovými zátkami v nose prelepenými chi-rur-gickou páskou, ktorá má zabrániť vzduchu, aby sa mi dostal do nosa alebo z neho von. Dýchať budem len ústami, čiže pôjdeohroznýexperiment,ktorýsícebudevyčerpávajúcianepríjemný,alemásvojcieľ. Štyridsaťpercentdnešnejpopulácietrpíchronickouobštrukciounosa.Asi polovicaz nászozvykudýchaústami.Najviactrpiaženyadeti.Mátomnohopríčin–suchývzduch, stres, zápal, alergie, znečistenieči lieky. Čoskoro savšak dozviem, žehlavnú vinu nesie ustavičnesazmenšujúcipriestorvprednejčastilebkyľudí.

Ak ústna dutina nedorastie do dostatočnej šírky, podnebie sa zvyčajne zdvihne namiestotoho,abyrástlodopredu.Vytvorísalomenývysokýpodnebnýoblúk,nazývasa gotické podnebie. Rast smerom nahor zhoršuje vývoj nosovej dutiny, zmenšuje ju a narúša jemné štruktúry nosa. Zmenšený nosový priestor vedie k obštrukcii a bráni prúdeniu vzduchu. Celkovo sa dá povedať, že ľudia majú to nešťastie byť najviac upchatýmdruhomnazemi.

Ja by som o tom mal niečo vedieť. Kým sa mi Nayak pozrel do pri­nosových dutín, podstúpil som röntgen hlavy, ktorého výsledkom bol prierezový pohľad na všetky zákutiavmojichústach,dutináchahornýchdýchacíchcestách.

„Niečo som našiel,“ oznámil. Nemal som len gotické podnebie, ale tiež vážnu obštrukciu ľavej nosovej dierky spôsobenú zdeformovanou nosovou priehradkou. Aj v dutinách som mal množstvo deformít nazývaných concha bullosa. „Veľmi zriedkavé,“ skonštatovalNayak.Totoodlekáranechcepočuťnikto.

Dýchacie cesty som mal v zúfalom stave. Nayak nechápal, ako je možné, že som v detstvenezažívalešteviacinfekciíarespiračnýchproblémov.Bolsivšakvpodstateistý, ževbudúcnostimačakajúnejakévážnedýchacieproblémy.

Desať dní núteného dýchania ústami, ktoré mám pred sebou, strávim akoby v hlienovej sklenenej guli – okamžite sa ukážu zosilnené a urýchlené účinky na moje dýchanie a zdravie, ktoré sa s pribúdajúcim vekom bude len zhoršovať. Svoje telo privediem do stavu, ktorý už pozná – pozná ho polovica populácie –, lenže ho ešte mnohokrátzhorším.

„Dobre, teraz drž hlavu rovno,“ povie Nayak. Vezme oceľovú ihlu s drôtenou kefkou nakonci.Jeasitakáveľkáakokefkašpirályna oči.Napadnemi,žemitoistotnenestrčí donosa.Opársekúndsatakstane.

Cez videookuliarepozerám, ako kefku zavádzahlbšie. Posúvaju tak ďaleko, žeju už nemám v nose, už ju necítim na jemných chĺpkoch v nozdrách, ale hlboko v hlave. „Nehýbsa,“vraví.

Keď sa nosová dutina upchá, zníži sa prúdenie vzduchu a začnú sa vnej množiť baktérie. To spôsobuje infekcie, nádchy a ďalšie zapchávanie. Vskratke – upchatý nos spôsobí, že sa upchá ešte viac, čo znamená, že človeku neostáva nič iné, len dýchať ústami. Nikto nevie povedať, ako rýchlo toto poškodenie nastane, ako rýchlo sa v zablokovanej nosovej dutine nahromadia baktérie. Nayak potrebuje získať vzorku tkanivahlbokovnose,abytozistil.

Keď vidím, ako strká kefku ešte hlbšie, skrúti ju a odfaklí kus maz­ľavej hmoty, zvraštímsa.Nervytakďalekovnosesúurčenénato,abycítilijemnéprúdenievzduchu a zmeny okolitej teploty, nie oceľové kefky. Hoci mi na to miesto predtým naniesol lokálne anestetikum, cítim to. Mozog nevie, čo robiť, ako reagovať. Ťažko sa to vysvetľuje, ale pripadá mi to, akoby niekto štuchal do dvojčaťa, ktoré mám prirastené niekdetesnevedľahlavy.

„Totosivosvojomživoteasineplánoval,“zasmejesaNayakavložízakrvavenúšpičku kefkydonádobkynavzorky.Asidvestotisícbuniekzmojichdutínodesaťdníporovnás ďalšou vzorkou, aby zistil, ako obštrukcia nosa ovplyvní rast baktérií. Zatrasie nádobkou,podájuasistentoviazdvorilomapoprosí,abysomsizložilokuliareauvoľnil miestoďalšiemupacientovi.

Pacient číslo dva sa opiera o okno a fotografuje niečo mobilom. Má štyridsaťdeväť rokov, jedohnedaopálený ajeho oči sú šmolkovo modré. Nasebemádokonalébéžové džínsy akožené mokasíny bez ponožiek. VolásaAndersOlsson apriletel zpäťtisíc míľ vzdialeného Štokholmu. Tak ako ja, aj on zaplatil päťtisíc dolárov, aby sa mohol zúčastniťnaexperimente.

Pred niekoľkými mesiacmi, keď som narazil na jeho webovú stránku, som s ním urobilrozhovor. Naprvý pohľad pôsobilapodozrivo – fotobankovéfotografiehrdinsky pózujúcich blonďavých žien na vrchole horských štítov, neónové farby, prehnané používanie výkričníkov a gýčovité fonty. Olsson však nebol žiadny čudák. Desať rokov strávil zberom dát a vykonávaním vážneho vedeckého výskumu. Napísal desiatky príspevkov a sám si vydal knihu, ktorá vysvetľovala dýchanie, počnúc subatomárnou úrovňou. Podložil ju stovkami štúdií. Stal sa z neho jeden z najuznávanejších a najznámejších dychových terapeutov v celej Škandinávii. Prostredníctvom nenápadnej silyzdravéhodýchaniapomoholtisícompacientov.

Keď som mu počas jedného hovoru cez Skype spomenul, že budem desať dní počas experimentu dýchať len ústami, mykol sa. Keď som sa opýtal, či sa chce zapojiť, odmietol.„Nechcem,“vyhlásil,„alesomzvedavý.“

Teraz, po niekoľkých mesiacoch, Olsson zloží svoje telo unavené z lietadla do vyšetrovaciehokresla,nasadísivideookuliareavy­chutnájedenzposlednýchnádychov nosomnanajbližšíchdvestoštyridsaťhodín.Nayakvedľanehozakrútiendoskopomako metalový bubeník paličkami. „Zakloňte hlavu,“ povie. Švihom zápästia šikovne zavedie endoskop.

Experiment má dve fázy. V prvej nám zapchajú nos a my sa pokúsime naďalej viesť bežný život. Budemejesť, cvičiť aspaťako zvyčajne, sjediným rozdielom –pocelý čas budemedýchaťlenústami.Vdruhejfázebudemejesť,piť,cvičiťaspaťpresnetakakov prvej, ale dýchať už budeme nosom. Okrem toho denne vykonáme niekoľko dýchacích techník.

Medzi fázami sa vrátimedo Stanfordu azopakujemevyšetrenia, ktorénám vykonali aj dnes – krvné plyny, zápalové markery, hladiny hormónov, čuch, rinometria, funkcia pľúcapodobne.Nayakporovnánameranéúdajeapozriesanato,čo –akvôbecniečo–savnašichteláchamozgochzmenilopozmeneštýludýchania.

Keďsomotompovedalpriateľom,ušlosamiajzopáršokovanýchreakcií.„Nerobto!“ varovali ma niekoľkí nadšenci jogy. Väčšina ľudí však len pokrčila plecami. „Ja nosom nevydychujemmožnoajdesaťrokov,“povedaljedenpriateľ,ktorýväčšinusvojhoživota trpíalergiami.Ostatnísazhodli:Ačojenatom?Dýchanieakodýchanie.

Alejetonaozajtak?SOlssonomsatopočasnasledujúcichdva­dsiatichdnípokúsime zistiť.

Naši predkovia sa asi pred štyrmi miliardami rokov objavili niekde na skale. Vtedy smebolimalí,obyčajnémikroskopickéguľôčkykalu.Ahladní.Naživotarozmnožovanie smepotrebovalienergiu,taksmenašlispôsob,akokonzumovaťvzduch.