Stvrtok je deň starkej. Prichádza a pripravuje pre Bena lahodné palacinky a rozprá-
va mu prekrásne príbehy. Starká sa Bena zakaždým opýta: „Prežil si pekný týždeň, Ben?“
Dnes však Ben odpovedá: „Nie, starká. Nemal som pekný týždeň. Zažíval som strach.“
„Čo ťa vystrašilo?“ čuduje sa starká.
”
Mal som obrovský strach,“ zveruje sa Ben. „Mal som strach, keď som musel ísť sám do pivnice po zemiaky. Bál som sa, keď som mal v bazéne skočiť z metrového mostíka. Mal som strach, že pod mojou posteľou leží obluda. Obával som sa, že ostatné deti sa mi budú vysmievať, pretože sa tak veľmi bojím.“ „Tak teda,“ poznamená starká, „je najvyšší čas, aby si sa spoznal s dráčikom Strachopudom. Aj dráčik sa všetkého veľmi bál. Porozprávam ti príbeh, ako sa dráčik naučil potlačiť strach.“ „Môžem sa to tiež naučiť, starká?“ opýtal sa Ben. „Samozrejme, že sa to môžeš naučiť,“ pritaká starká. A potom mu porozpráva príbeh o dráčikovi Strachopudovi, Ben sa k nej pritúli a pozorne počúva.
Bol raz malý zelený dráčik, ktorý sa volal Dragon. Bol veľmi bojazlivý, všetkého sa bál. Žil vo veľkom zelenom lese s mnohými veľkými a malými zelenými dráčikmi. Prepadával ho strach pri hlasných zvukoch v tme, obával sa neznámych dráčikov a divých zvierat. Mal strach ísť sám do lesa a skákať z brehu do jazera. Bol presvedčený, že by sa mu mohlo prihodiť niečo zlé. A nakoniec žil v neustálom strachu, že sa mu vysmejú ostatné dráčiky, že má taký obrovský strach.
Dragonov najlepší priateľ Koko bol omnoho väčší a silnejší ako on. Koko už vedel
chrliť oheň ako veľké draky. Bol veľmi odvážny a nikdy nemal strach. Dragon Koka obdivoval a želal si, aby aj on bol taký odvážny ako jeho priateľ. Rovnako si prial, aby aj on vedel chrliť oheň ako Koko. Ale vždy keď sa o to pokúsil, z papuľky mu vyšiel len trochu teplejší výdych.
Dragon bol zúfalý a hanbil sa, že mal taký veľký strach. „Čo mám robiť? Akoby som nebol skutočný drak,“ šepkal, keď jedného dňa stál vystrašený na okraji lesa a neodvážil sa pripojiť k ostatným dráčikom, ktoré sa uprostred lesa hrali na schovávačku. „Čo tu robíš. Prečo zavadziaš na ceste?“ začul odrazu
škrípavý hlas. Dragon sa preľakol, a keď sa pomaly otáčal, prudko sa mu rozbúchalo srdiečko. Pred ním stála Lufa, stará dračia dáma, ktorej sa báli všetky dračie mláďatá, pretože každého si premerala prísnym pichľavým pohľadom a vždy len nadávala. Dokonca aj odvážny Koko sa pred Lufou vždy schovával.
