45 minute read
Kalendárium
ZAČALI SME ZLATOM • Druhý polrok sme začali úspešne. 15. 1. 2020 Elena Turbeková z 1. A vyhrala 1. miesto v okresnom kole olympiády v anglickom jazyku. Elenka pochádza z malebnej dedinky na bielej Orave - z Lokce. Má 16 rokov. „Je výborná v angličtine,“ povedala nám Mgr. Eva Hanková, ktorá ju pripravovala na olympiádu. Na kraji sa umiestnila na 7. mieste. „Prvýkrát som sa s angličtinou stretla už v škôlke. Ďalej som navštevovala rôzne krúžky na prvom stupni ZŠ a potom som mala anglický jazyk ako predmet od tretieho ročníka ZŠ,“ povedala nám. Okrem angličtiny miluje prírodu. Chodila vysádzať stromčeky na Orave. Išlo o revitalizáciu lesov. Rebeka Lašová, 2. A
Advertisement
Foto: E. Turbeková, 1. A
JEDIA LEN V ŠKOLE • Mary´s meals je medzinárodné charitatívne hnutie, ktoré bojuje proti hladu v školských zariadeniach. Tam, kde tá najväčšia chudoba bráni deťom normálne sa stravovať, a tým pádom sa aj vzdelávať. Milióny detí kvôli samotnému hladu nemôžu chodiť do školy a tie deti, ktoré školu navštevujú, tam buď spia, alebo sú veľmi unavené, pretože im chýba energia. Tieto a mnohé ďalšie informácie sme sa dozvedeli 24. 1. 2020, keď sme sa ako trieda zúčastnili veľmi zaujímavej prednášky. Spoločne sme sa dozvedeli, ako táto charita funguje a ako veľmi deťom pomáha. Text a foto: K. Joňáková, 2. A
PRIŠLI STANY • Expedícia DofE dostala nádej na realizáciu. Pani profesora Mgr. Margita Snováková, koordinátorka DofE v našej škole, požiadala Orange o príspevok na expedíciu, a bolo jej vyhovené. Prišli stany, čelovky, variče... Celá výbava! „Boli sme nesmierne šťastné. Zatiaľ, čo vonku mrzlo a snežilo, my sme už snívali o stanovačke, dobrodružstve a vymýšľali sme trasu, ktorou sa vydáme,“ prezradila nám Barbora Žuková z 3. B, ktorá sa spolu so svojimi spolužiačkami zapojila do tohto projektu. Teraz už boli presvedčené, že sa všetko podarí. Viac sa dozviete na str. 34 - 35. Text a foto: (rr)
AJ MALÁ POMOC SA RÁTA • V januári PhDr. Andrea Jarabáková vyhlásila zbierku na Batôžkový projekt (podporný projekt Mary´s meals), ktorý slúži na to, aby najchudobnejšie deti dostali okrem možnosti denného jedla aj výbavu do školy. Batôžky sú práve cesta, cez ktorú sa dosahuje hlavná misia: škola + jedlo = nádej. Aj naša škola sa zapojila do tohto projektu, ktorý bol úspešne zrealizovaný a ukončený na konci školského roka. Všetkým, ktorí sa zapojili, kupovali batôžky a plnili ich vecami, ktoré deti potrebujú do školy, patrí veľké poďakovanie! Text a foto: Rebeka Lašová, 2. A
KOMFORT • 1. V PS sa 28. 1. zúčastnila exkurzie v Nestore Zázrivá. Nachádza sa uprostred krásnej prírody. Je tu vytvorené útulné a bezpečné zázemie. Zaujala ich vybavenosť potrebnými pomôckami, ergonomicky usporiadané apartmány, polohovateľné lôžka a starostlivo navrhnuté spoločenské priestory zabezpečujúce pohodu a bezpečnosť pri zachovaní potrebnej intimity a súkromia každého obyvateľa. Každému rezidentovi je vytváraný individuálny plán starostlivosti. Celým zariadením ich sprevádzala manažérka ošetrovateľskej starostlivosti Mgr. Veronika Podbrežná. (rr) Foto: Mgr. K. Bedrichová
Foto: R. Lašová, 2. A
MALÁ KVAPKA POMOCI • Marek Kurtulík zo 4.
A spolu s Karolom Pjentekom z 3. A. sa rozhodli pomôcť bezdomovcom... Ako to Mareka napadlo? „Bol som sa jeden večer prejsť a mal som chuť pomôcť niekomu, kto padol na samé dno. Tomu, kto nemá nič a vytvoriť im aspoň na chvíľku úsmev na tvári, iskry v očiach a hlavne pocit, že na nich niekto myslí." Vyhlásili vo svojej dedine Vavrečka zbierku oblečenia. Je krásne vidieť toľkých ochotných ľudí, ktorí sa vedeli podeliť. Obrie množstvo nohavíc, tričiek, búnd, ponožiek a hygienických pomôcok porozdeľovali do darčekových tašiek. Bonusovým prekvapením v tejto taštičke bol krásny motivačný list, ktorý napísali žiaci základnej školy. Odkázali bezdomovcom, aby sa nevzdávali... Ďakujeme všetkým, osobitne obyvateľom Vavrečky. Klára Joňáková, 2.A
ODBORNOSŤ NÁS TEŠÍ • Študenti prvého ročníka externého večerného štúdia odboru praktická sestra sa 11. 2. zúčastnili dvoch exkurzií v Ružomberku. Navštívili Ústrednú vojenskú nemocnicu - Kliniku anesteziológie a intenzívnej medicíny a Centrum sociálnych služieb Trojlístok v Ružomberku. Je to pracovisko DSS pre deti a dospelých, ktoré poskytuje ambulantnú i týždennú pobytovú formu sociálnej služby 40 chlapcom a dievčatám s mentálnym znevýhodnením. Za exkurziu, na ktorej bola príjemná nálada, boli vďačné našej bývalej študentke Helenke Korenčiakovej. (rr) Foto: Mgr. Katarína Rúžičková
PAŠERÁCI NEFORMÁLNEHO VZDELÁVANIA • Podporu učenia sa cez osobnú skúsenosť presadzoval už J. A. Komenský, ktorý tvrdil: „Čo sa má konať, tomu sa každý musí učiť konaním.“ Náhľad na výchovu a vzdelávanie sa mení s rozvojom spoločnosti, o čom sa presvedčila aj Mgr. Daniela Janoľová a Mgr. Janka Povalová na vzdelávaní, ktorého sa zúčastnili dňa 19. 2. 2020 v Ružomberku na Gymnáziu sv. Andreja. Vzdelávanie viedol Dávid Králik, garant programu IPVR a mentor, za čo mu boli nesmierne vďačné. Veríme, že svoje skúsenosti prenesú aj do praxe. (rr) Foto: Mgr. Daniela Janoľová
CANISTERAPIA • 20. 2. 2020 sa 3. A a 4. A zúčastnili canisterapie (terapia so psom). Naším hosťom bola fenka Šelby a bola veľmi milá a prítulná. Na terapii sme si mohli skúsiť, ako táto fenka dokáže pomôcť invalidným pacientom. Spolu s jej psovodkyňou sme si ukázali pár ukážok, ako Šelby reaguje v daných situáciách a ako dokáže lúštiť hlavolamy. Dokázala pomôcť aj invalidným pacientom pri rehabilitáciách s rôznym ochorením, od alzheimera až po fyzické ochorenia a imobilitu. Sme radi, že sme to mohli vidieť. Ďakujeme Mgr. Kataríne Šutej za organizáciu tejto akcie. Text a foto: Natália Baleková, 3. A
STRETNUTIE PO ROKOCH • Preškolenie zdravotníckych asistentov počas jarných prázdnin (24. 2. - 28. 2.) bolo aj milým stretnutím po rokoch s veselými spomienkami na študentské časy. „Zúčastnilo sa ho 12 zdravotníckych asistentov. Prebiehalo v našej škole a praktická časť v odborných učebniach, následne prax v prirodzených podmienkach v DONsP v Dolnom Kubíne. Zdr. asistenti sa popasovali s odberom spúta, odsávaním sekrétu z horných dýchacích ciest u osoby z nezaistených dýchacích ciest, podávaním liekov intramuskulárne a iné,“ povedala p. zástupkyňa PhDr. Iveta Košarišťanová. Text a foto: (rr)
Kalendárium
KEĎ HVIEZDY STRATILI NA NEBI SVOJE MIESTO - COVID 19 • 12. 3. 2020 zatvorili školy a od 16. 3. sa začalo dištančné vzdelávanie. Vtedy sme ešte netušili, aké peklo sa rozpúta po celom svete. Neviditeľný zabijak, ako ho neskôr nazývali, otriasol výdobytkami „modernej“ civilizácie. Je to ako chrípka? Máme sa báť? Nás sa to možno netýka... So strachom sme každý deň sledovali správy o počte nakazených a úmrtiach, o kolapsoch zdravotníctva, nedostatku rúšok a ochranných pomôcok... A to z celého sveta. Museli sme ostať doma, nevychádzať na ulicu, nestretávať sa, nenavštevovať príbuzných, a už vôbec nie starých rodičov. Zatvorili sa hranice, lietadlá prestali lietať... Zriadili štátnu karanténu, a SR sa držala statočne. (rr)
Foto: S. Mikušiaková, 3. A
ZO STRACHU SA ZRODILA DISCIPLÍNA • Čím viac sa situácia v okolitých štátoch zhoršovala, tým viac sme si uvedomovali, že musíme byť disciplinovaní. Vďaka našim učiteľom sme pochopili, že dištančné vzdelávanie nie sú prázdniny. Začali sme sa učiť doma. Online výučba, IT testy a písomky, samoštúdium... Niekomu to vyhovovalo viac, iným menej. Pýtali sme sa študentov aj učiteľov (viď. na str. 20 - 22). Privítali sme aj vysielanie RTVS a pozerali sme filmy, ktoré sú z povinnej literatúry. Najmä naši štvrtáci boli dosť v strese, lebo sa pripravovali na maturitu. Text a foto: Sára Mikušiaková, 3. A
UČILA SA AJ RODINA • Keďže nám Covid 19 skomplikoval život, v každej situácii sme sa museli nejako vynájsť. Prichádzalo nám mnoho úloh od učiteľov a ako si najlepšie precvičiť napr. základy ošetrovania a asistencie ako prakticky doma na niekom. Mne asistoval brat. Našťastie sa ponúkol sám, a tak sme sa pri tom aj nasmiali. Keď som si ja niečo zopakovala, on sa zase naučil niečo nové, a dokonca mi povedal, že to raz možno využije v praxi. To ma veľmi potešilo. Čiže táto korona nám nakoniec priniesla aj nové zážitky, a ešte viac vtipných spomienok, ktoré vždy potešia. Text a foto: Rebeka Lašová, 2. A
KRÚŽKY POČAS KORONY • Od 12. 3. začali na našej škole fungovať aj krúžky online. Ich činnosť a náplň naši učitelia prispôsobili vzniknutej situácii. Digi svet - tvorba webstránok, DofE - pokračuje plnenie cieľov, Prvá pomoc - modelové situácie cez web, Mladý dobrovoľník - dobrovoľníctvo (šitie rúšok, nákupy, donáška liekov... Moderné ošetrovateľstvo - príspevky na web o moderných trendoch v ošetrovateľstve, Športovo-rekreačný - pomoc pri plánovaní turistiky a tréningu doma, Tvorivosť a súťaživosť –vlastná tvorba, Uzlík, Fb, web, Žiacky školsky rozhlas - online RA. (rr) Foto: Andrej Vojtas, 1. A
RÚŠKA ŠILI VŠETCI • Najusilovnejšou však bola PhDr. Andrea Jarabáková, ktorej vďačíme aj za body v Recyklohrách (47. úloha - Recyklorúško). Na svojom šijacom stroji, za ktorým v priebehu troch týždňov strávila dlhé hodiny, ušila vyše 800 rúšok, ktoré zadarmo rozdala pre potreby rodín a obce, asi 300 kusov v spolupráci s Miestnym spolkom SČK Martinček, 120 kusov pre potreby chirurgického oddelenia Dolnooravskej nemocnice v Dolnom Kubíne, 120 kusov pre Zariadenie seniorov a Domova dôchodcov v Dolnom Kubíne, 30 kusov DDS v Liptovskom Mikuláši, 230 pre potreby Útulku pre bezdomovcov v Kláštore pod Znievom... (rr) Foto: PhDr. Andrea Jarabáková
ZDTAVOTNÍCI S MALTOU VO VLASOCH • ANI HAVÁRIA ICH NEODRADILA • MENIA SNY NA SKUTOČ
NOSŤ • Pod týmito a mnohými ďalšími titulmi sme na Fb Uzlík a webstránke školy informovali našich čitateľov počas korony o práci Oravskej pomoci. Okrem dištančného vzdelávania stíhali opravovať aj starú faru v Bzinách, ktorú zrekonštruovali a pripravili na letný tábor, v ktorom budú učiť deti prvú pomoc. Začali to traja chlapci Marek Kurtulík (4. A), Karol Pjentek (3. A) a Michal Steinocher (3. B) s pomocou a podporou pani zástupkyne PhDr. Silvie Rovnej, PhD. Neskôr sa ku nim pridali ďalší, a to: Kristián Kočička, Magdaléna Polťáková, Natália Habáňová, Monika Holúbková, Sára Laštíková. Martina Kendralová. S opravou fary začali v apríli a vydržali až do finále. V júni navarili kolaudačný guláš, na ktorý všetkých pozvali, a v júli odštartujú letné tábory pre deti. Klára Joňáková, Rebeka Lašová, 2. A
Foto: K. Pjentek, 3. A
SRDCOM ZDRAVOTNÍK • „V tomto náročnom čase je pomoc mladých ľudí starším, chorým či ľuďom v karanténe veľmi potrebná a prospešná. Ak sa cítime ako zdravotníci, mali by sme to preukázať hlavne vo chvíľach, aké sa práve dejú okolo nás,“ týmito slovami nás všetkých na EduPage oslovila 18. marca PhDr. Silvia Rovná, PhD. Mnohí z nás takto ponúkli pomoc. Nakupovali potraviny, drogériu, príp. išli do lekárne po lieky, strážili malé deti, aby ich rodičia mohli chodiť do práce, alebo pomáhali mladším súrodencom s úlohami a zvládali aj dištančné vzdelávanie. Text a foto: Sára Mikušiaková, 3. A
NEPOVEDAL JEDINÉ SLOVO • Počas korony sa ukazovali pravé charaktery ľudí. Nám sa podarilo objaviť ďalšieho žiaka, ktorý okrem dištančného vzdelávania zvládal aj prácu v prospech druhých ľudí. Je to Tobiáš Kabát z 2. B, ktorý dva mesiace spolu so svojím otcom, bratom a ďalšími mladými nadšencami prerábali a rekonštruovali staré ihrisko u sestier saleziánok. Ihrisko slúži deťom a mladým z DK a okolia. Murovali, prerábali oplotenie... Celá ich práca je zdokumentovaná na Google „Rekonštrukcia ihriska sr. Maji Futejovej v DK“. Ihrisko menili pre radosť a bezpečnosť detí. (rr) Foto: laura-mladez.sk
ZAČALI NÁM CHÝBAŤ • Deň učiteľov si každý rok pripomíname 28. marca. Tento rok, tieto týždne a dni v období korony sme na našich učiteľov spomínali častejšie. Doslova nám začali chýbať. Aj škola, aj spolužiaci. Pri príležitosti ich sviatku sme ich pozdravili cez Fb Uzlík, EduPage, ale mnohí z nás im aj telefonovali, poslali SMS... Dozvedeli sme sa, že aj my im chýbame a spomenú si na nás aj večer, aj v noci či nadránom, keď im cinkne mobil, že sme im poslali domácu úlohu. Takže aj my sme ich niečo naučili - vypínať si mobil alebo aspoň zvuky, keď idú spať. Tešíme sa, až sa znova stretneme v škole! Text a foto: (rr)
ROZHODNUTIE MŠ SR • Nové správy napokon prišli. Riaditeľ školy zverejnil: „Minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky podľa § 150 ods. 8 zákona č.245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „školský zákon“) rozhodol, že mimoriadne prerušuje školské vyučovanie v školách od 30. 03. 2020 do odvolania. Škola zabezpečuje podľa podmienok a možností samoštúdium žiakov prostredníctvom elektronickej komunikácie s pedagogickými zamestnancami školy.“ Text a foto: Sára Mikušiaková, 3.A
Kalendárium
ZAČIATOK VYSIELANIA • Presne 21. 4. 2020 sa na stránke Fb Rádia Avokáda objavil oznam, že 23. 4. 2020 o 18.00 hod. bude vysielanie nášho študentského rozhlasu online. Všetko zariadil Andrej Vojtas z 1. A, ktorý pod vedením Mgr. Kataríny Šutej znova oživil Avokádo. Redakcia Uzlíka sa hneď pridala. Čoskoro prišiel aj videopozdrav od zakladateľov Martina Tomana a Ondreja Valčičáka. Online vysielanie nás všetkých spojilo počas korony. Okrem pesničiek na želanie pribudlo tematické vysielanie. Hlasové pozdravy profesorov a žiakov, chaty, vysielanie pre všetkých zdravotníkov, online rozlúčka so štvrtákmi, slovo dostali maturanti aj vedenie školy, vysielanie s Oravskou pomocou, hororová klasifikácia... Tešili sme sa spoločne. (rr)
Foto: Andrej Vojtas, 1. A
LEPŠIE, AKO BYŤ NA NETE • 9. 4. nás na Edupage zobudila správa: „Otvorená škola a šatňa NsP“ - Po veľkonočných sviatkoch sme si mohli prísť 17. 4. a 20. 4. od 8,00 do 12,00 hod. do školy po veci - za karanténnych podmienok. 3. a 4. roč. si išiel zobrať uniformy do šatne v nemocnici. Doslova sme sa tešili do školy. Stretli sme aj niektorých učiteľov, ktorí sa na nás spoza rúška usmievali, a videli zmeny, ktorými škola prechádzala. „Moja trieda, moja lavica.“ Znova sme videli aspoň niektorých spolužiakov, s ktorými sme sa trochu porozprávali. Nikdy by nás nenapadlo, že nám škola bude chýbať. (rr)
MYSLIA NA KAŽDÉHO Z NÁS • Počas dištančného vzdelávania mali niektorí z nás problémy. Nie každý má doma PC alebo internet. 19. 4. sme zachytili výzvu, ktorou sa naši učitelia spájali s vedením školy a cez občianske združenie našej školy Srdcom zdravotník robili finančnú zbierku pre niektorých z nás. ĎAKUJEME! Toto združenie podporuje aj tvorivých a talentovaných žiakov našej školy. Ak máte záujem a chcete pomôcť, zverejňujeme číslo účtu: SK95 7500 0000 0040 2791 8389. Vopred ďakujme! Text a ilustračné foto z 29. 6. 2020 - Znova všetci spolu! (rr)
ROZHODNUTIE MŠ O MS • EČ a PFIČ MS boli v šk. roku 2019/2020 zrušené, neskôr prišlo rozhodnutie, že vyučovanie pre posledné ročníky SŠ sa končí 7. 5. 2020 a že ani ústne MS sa nebudú konať. Zisťovali sme reakcie štvrtákov, a tak môžeme konštatovať, že odozva bola dvojaká. Niektorí si chceli zmerať svoje vedomosti v EČ MS, a druhým odľahlo. Na ústne sa pripravovali do poslednej chvíle, lebo neverili, že by boli zrušené. Sledovali aj situáciu v ČR, kde sa išlo maturovať. Korona im vzala posledné študentské mesiace na SŠ. Báli sa, či im táto maturita bude platiť na VŠ, v práci, v EÚ... (rr) Foto: TASR
NEZABUDNEME • 8. mája 2020 sme si pripomenuli 75. výročie ukončenia
2. svetovej vojny v Európe, ktorá sa začala 1. septembra 1939 útokom Nemecka na Poľsko. K hitlerovskému Nemecku sa pridalo Taliansko a neskôr aj Japonsko. Proti takzvanej Osi sa združili spojenci –Veľká Británia, Francúzsko, Sovietsky zväz, USA a ďalšie krajiny. V Múzeu SNP v Banskej Bystrici sa v noci rozhorelo 75 sviečok za obete 2. svetovej vojny. Aj my sme si pripomenuli toto obdobie našich dejín v rámci dištančného vzdelávania aj na webe školy a Fb Uzlík. Nezabudneme! (rr) Foto: klocher.sk
Foto: Z. Hýlová, 4. A
NETRADIČNÁ ROZLÚČKA • Štvrtáci a profesori sa stretli 28. 5. 2020 v telocvični za presných hygienických podmienok. Zaznela študentská hymna, nasledoval príhovor p. riaditeľa Mgr. A. Šutého, ktorý ocenil študentov s riaditeľskou pochvalou a odovzdal im finančnú odmenu. Súčasne boli ocenení aj dobrovoľníci. Skôr, ako sa pristúpilo k odovzdávaniu maturitných vysvedčení, prišlo prekvapenie pre štvrtákov. Aby neboli ukrátení o celoživotnú spomienku na maturitnú otázku, ktorú si mohli vytiahnuť, dali im profesori možnosť. Po prečítaní ich mena mohli pristúpiť k zelenému stolu, ktorý si vybrali, či už SJL, cudzí jazyk alebo odborné predmety, potiahnuť číslo a pár vetami povedať niečo k vybranej téme. Bolo to dobrovoľné. Štvrtáci boli statoční, každý túto možnosť využil! Maturitné vysvedčenie, kvet, posledné zvonenie, úklon pedagogickému zboru a POĎAKOVANIE. (rr)
REVITALIZÁCIA ŠKOLY POKRAČUJE • Počas koronakrízy sa v našej škole usilovne pracovalo. Interiér aj exteriér školy sa vďaka našim nepedagogickým pracovníkom menil doslova pred očami. Patrí im za to obrovské ĎAKUJEME! Stromček Olberťáčik síce zimu neprežil, ale vďaka pánovi Kurťákovi, pre ktorého je revitalizácia školy doslova srdcovou záležitosťou, ho nahradil nový - Kurťáčik. Taktiež vysadili kvety okolo školy aj v átriu, vŕbu, ktorá ho oživí, opravili schody, na chodbách vymenili osvetlenie, ktoré šetrí energiu, vymaľovali triedy, upratali podkrovie - pripravené na nové ESCAPE ROOMS... Text a foto: (rr)
PATRÍ IM VEĽKÉ ĎAKUJEME! • Medzinárodný deň sestier, ktorý sa po celom svete slávi 12. mája, je pripomienkou dňa narodenia zakladateľky moderného ošetrovateľstva Florence Nightigaleovej. Tento deň sme si pripomenuli aj v rámci dištančného vzdelávania, a tiež na našej webstránke, na Fb Uzlík aj v Rádiu Avokádo, ktorého vysielanie patrilo všetkým zdravotníkom. Koronavírusová pandémia potvrdila, že výsostné postavenie v našej spoločnosti patrí tým, ktorým dal Pánboh dar liečiť, ošetrovať, uzdravovať... S veľkým a obetavým srdcom, a to sú práve zdravotníci! Ďakujeme! (rr) Foto: Štefan Spuchľák, absol.
NA FILTRI TO ZVLÁDAME • Naše žiačky 3. A a 3. B triedy na filtry v nemocnici
pri hlavnom vchode na poliklinike v NsP L. N. Jégého v Dolnom Kubíne to zvládajú. V rámci praxe po celý jún merajú teplotu, odoberajú anamnézu, dezinfikujú. Ide o vstupný filter na zachytenie tých, ktorí by mali zvýšenú teplotu. Taktiež z hľadiska prevencie dezinfikujú ruky všetkým vstupujúcim pacientom, odoberajú anamnézu o pohybe každého, kto vstúpi do priestorov nemocnice, či nebol v kontakte s tými, čo prichádzajú zo zahraničia a podobne. Tešíme sa, že môžeme pomôcť aj my! (rr) Foto: Lenka Bombjaková, 3. B
HISTORICKÝ DEŇ • 29. 6. 2020! Čo sme robili? Odovzdávali sme knihy, priniesli veci na projekt, vrátili sme knihy do šk. knižnice, druháci dostali prvé uniformy, stretli sme sa s triednymi, pozdravili vyučujúcich a tešili sa, že sme znova spolu –zdraví, šťastní, s vierou, že je to za nami, a aj múdrejší. Korona nám ukázala, že si máme vážiť skutočné hodnoty, rodinu, priateľov, jeden druhého... Naučila nás pokore a dala nám poznanie, že každú vyspelú dokonalosť môže zničiť maličký, neviditeľný vírus. Buďme k sebe milší, a hlavne ľudskejší... Nezabúdajme ani na kúzelné slovíčka, lebo tie sú prvým krokom, aby sme boli lepší... Text a foto: (rr)
Náš domov
Ako nás chráni?
Čistá príroda, nádherné lesy, hory - možnosť odpočinku, úniku od korony...
Načerpať kyslík, optimizmus, dobiť energiu, psychický relax...
Ako NA TO?
Napísali ste nám... Disciplína, rešpekt voči prírode, životu a zdraviu... Pevná vôľa, tolerancia, rodina, pomoc druhým...
Nenájdeš na nete...
Foto: Veronika Strapcová, 4. A - Malý Rozsutec - východ slnka (na fotke Natália Pjenčáková, 4. A - príprava na fyzické testy na VŠ počas korony)
ŠPORTU ZDAR!
Náš telocvikár PaedDr. Matúš Takáč nám v období korony zadal dlhodobú domácu úlohu. Termín jej ukončenia bol do 31. mája 2020. Mali sme absolvovať rôzne športové zadania, za ktoré sme získavali body, a zároveň ich všetky zdokumentovať fotkami a videom. Splnenie úlohy znamenalo získať 20 bodov. Boli to: turistika - 15 km - cca 6 hod. = 8 bodov, cezpoľný beh striedavý s rýchlou chôdzou - 5 - 7km - cca 1,5 hod. = 2 body, posilňovanie doma - ľah-sed, drepy, výpady, kľuky, planky - cca 45 min. = 1 bod. Sami sme si mohli zvoliť, akým spôsobom dosiahneme 20 bodov (napr.: turistika 2x, posilňovanie doma 4x =20 alebo cezpoľný beh 10x=20, atď.). „Všetci veľa maFoto: V. Strapcová, 4. A - Babia hora
kali. Som šťastný. Musím skonštatovať, že mne korona pomohla, teda žiakom. Posilnila ich vzťah k športu a pohybu. Už sa teším, keď ich stretnem na hodine, ako sa to celé prenesie do klasického vyučovania. Posielali mi úžasné fotky aj videá, na ktorých bolo vidieť, ako športujú. To je pre mňa ako telocvikára najväčšia radosť, a zároveň aj výzva pre nich, aby v tom aj naďalej pokračovali. Najlepšieho z nich som nemohol vybrať, lebo všetci boli víťazmi. Všetci, ktorí sa na to dali, sú super! A tí, čo zaváhali, ešte stále to môžu skúsiť. Veľmi rád si pozriem ich športové aktivity aj cez prázdniny, takže mi ich pokojne posielajte,“ povedal nám PaedDr. Matúš Takáč. Niektoré fotky a videá sme zverejňovali na Fb Uzlík a najväčšie ohlasy mali od Natálie Pjenčákovej a Veroniky Strapcovej zo 4. A - za východom slnka na Veľký Choč, Babiu horu, Malý Rozsutec... Kto ich ešte nevidel, pozrite si, sú verejné. Úchvatné zábery, ktoré vás budú motivovať , aby ste to zažili na vlastnej koži. Zároveň dokazujú, aký je náš domov krásny, a musíme ho chrániť!!! On nás ochránil pred koronou, keď sme v prírode, v lese, na horách... hľadali útočisko, relax, kyslík, optimizmus po depresívnom zatvorení v byte či v dome. Dobíjali sme si energiu zo stromov vo voňavom lese a boli sme šťastní, že ich máme. Chráňme si našu prírodu, naše lesy a nech to nie je len túžba mladých študentov, ale aj náš štát už musí zakázať to obrovské vyrúbavanie, ktoré vidíme aj na Orave. (rr)
Náš názor
Autor: Andrej Vojtas, ktorý nás počas korony všetkých spájal v živom vysielaní študentského Rádia Avokáda ČO NÁM DALA A ČO VZALA?
Ako by ste zhodnotili dištančné
vzdelávanie (DV) a čo nám koronakríza dala, a čo vzala?
- DV bolo rôzne pre každého z nás. Niekto to bral pozitívne, no našli sa aj takí, ktorým učitelia a celkovo škola chýbala. Niekomu to vyhovovalo viacej, niekomu menej, ale každý sa musel nejako vynájsť a poradiť si. Vzdelávať sme sa museli stále, pretože sme zdravotníci a v nemocnici sa nebudeme môcť vyhovárať na nejaký koronavírus. Korona nás pripravila o veľké množstvo vecí a dosť nás celkovo obmedzila. Ale my ako zdravotníci to musíme chápať. My najlepšie vieme, aké by to malo dôsledky, keby sa dané opatrenia nedodržiavali. V týchto časoch sme si asi najlepšie uvedomili, ako treba stáť pri sebe a podporovať sa. Ako treba pomôcť tým, ktorí boli v najväčšom ohrození a ako prejaviť svoju ľudskosť a empatiu. No život počas korony nemal len zlé stránky, ale aj tie dobré. V karanténe sme mohli tráviť viac času s našimi rodinami, s ktorými sme možno predtým netrávili toľko času. A ako sa vraví, rodina je pre človeka to najdôležitejšie, čo má. Situácia sa našťastie v priebehu niekoľkých mesiacov dáva späť do toho stavu, ako bola predtým, ale všetko chce svoj čas. Takže stále musíme byť trpezliví a nič nepodceňovať. Klára Joňáková,
Rebeka Lašová, 2. A
- DV sa mi veľmi páčilo. Mohla som sa učiť, kedy som potrebovala, či už ráno alebo večer, či už o 6:00 alebo o 22:00. Nič ma nenaháňalo, že musím skoro vstať a cestovať. Tiež mi karanténa zmenila moju životosprávu. Začala som každý deň cvičiť, zdravo sa stravovať (ale občas tam bola aj pizza). Začala som sa znovu venovať tancu a gitare. Karanténa taktiež zmenila mňa ako osobu, povahovo, začala som mať rada ľudí, ktorých som nemala absolútne rada, rozmýšľala som nad sebou, čo som robila zle... A poviem vám, chcem sa zmeniť a aj sa mením. Znie to možno trošku egoisticky, ale tak to cítim... DV bolo pre nás niečo nové a ja to beriem naozaj pozitívne. Na rok 2020 určite nezabudnem. Chcem za seba, ale určite aj za všetkých žiakov našej školy poďakovať profesorom za trpezlivosť a chuť mať s nami online hodiny. Nebolo to s nami ľahké, ale zvládli ste to a my tiež. Teraz nás čakajú 2 mesiace oddychu, tak si ich užite, a vidíme sa v septembri. Aneta Jankolová, 1. B - DV v tomto období bolo pre mňa osobne veľmi náročné. Samozrejme, je to iné, učiť sa doma a v škole. Doma máme každý veľa iných aktivít, ktoré by sa radšej vykonávali, ako sedieť pri knihách a učiť sa. V škole sa študent viac sústredí a má tam menej rušivých faktorov. Táto kríza nám určite každému niečo dala. Myslím si, že veľa ľudí sa naučí vážiť si úplné maličkosti, ako je len bežná prechádzka prírodou či vyjsť vôbec na ulicu. Vidieť svoju rodinu alebo sa stretnúť so svojimi blízkymi či už len na chvíľočku. Ale ako sa hovorí - „všetko má svoj dôvod“. Sára Gáli
ková, 1. A
- DV sa mi z jednej strany páčilo a z druhej strany nepáčilo. Malo to pár výhod, ale aj pár nevýhod. Výhody som videla v tom, že som nemusela príliš skoro vstávať, aj keď som mala online skúšanie, tak som sa učila doma a bola som pod menším stresom, ako keď odpovedám v škole pred všetkými spolužiakmi. Nemusela som každý deň chodiť do Dolného Kubína, pretože z Oravskej Lesnej to mám dosť ďaleko a to cestovanie veľmi vyčerpáva. Nevýhody som videla v tom, že sme nemali učivo vysvetlené. Neporozumela som danému učivu, a potom, keď sme mali písomku alebo skúšanie, tak som tomu nerozumela. Inak som bola rada, že som doma so svojimi kamarátmi, so svojou rodinou, mohla som sa s nimi viac porozprávať. Mala som na ostatné veci viac času. Korona mi nezobrala nič, skôr naopak. Uvedomila som si, že je veľmi dôležité brať svoje zdravie vážne a chrániť si ho, pretože mnoho ľudí zomrelo. Skúsme sa zamyslieť nad slovami Senecu: „Skutočné šťastie je užívať si prítomnosť bez obáv z toho, čo prinesie budúcnosť.“
Lenka Beňušová, 3. A
- Čo mi dalo DV? Zistila som, že je celkom náročné učiť sa doma sama bez výkladu učiteľa a že práca učiteľa má naozaj veľký zmysel. Na druhú stranu mi vyhovovalo, že nemusím ráno skoro vstávať na autobus a stala som sa možno o niečo viac samostatnejšia. Čo mne dala koronakríza a čo vzala? Ja osobne som sa začala viac zamýšľať nad sebou a nad prírodou, a snažím sa jej neškodiť toľko, čo predtým. Príroda si oddýchla od nás ľudí, pretože nie nadarmo sa hovorí, že príroda bez nás prežije, ale my bez nej nie. Uvedomila som si, že nie je až také náročné žiť sama so sebou. Podľa mňa si ako ľudia začneme uvedomovať, že nemôžme žiť ako predtým a musíme pomáhať prírode. Ľudia sa možno stali ohľaduplnejší. Potrebovali sme sa zastaviť a uvedomiť si, čo robíme a možno si začneme vážiť aj maličkosti, akými sú napríklad, že môžeme chodiť von, na výlety... Ale musíme byť ohľaduplnejší k prírode. Janka Zbojová, 2. A - DV sa mi vôbec nepáčilo, pretože nikdy sa doma nenaučíme to, čo by sme sa učili v škole. A vždy si aspoň z tej hodiny niečo zapamätáme. Aspoň mne samoštúdium nevyhovuje. Koronakríza nám dala možnosť zistiť, ako sme na tom so samoštúdiom. A vzala nám všetky zážitky, ktoré sme mohli počas školy získať a vzala nám aj možnosť lepšieho vyučovania. Erika Janíková, 1. B - DV sa mi zdalo celkom fajn. Na to, v akej situácií sme boli, sme sa aspoň takouto cestou mohli vzdelávať. Niekedy to bolo dosť únavné, keďže sme museli skoro celý deň stráviť za počítačom, ale v tejto situácií ani iná možnosť nebola. Páčilo sa mi, ako sa s nami niektorí učitelia spájali cez zoom alebo team, a tak sme mali
možnosť lepšie pochopiť novú látku, či dať sa preskúšať. Chýbal mi síce osobný kontakt s vyučujúcimi a spolužiakmi a aj názorné ukážky z praktickej výučby. Koronakríza mala svoje nevýhody, ale i výhody. Vzala nám tri mesiace z prvého ročníka, ktoré sme mohli stráviť spolu v kolektíve a upevniť si vzťahy, ale na druhej strane sme s kamarátmi mali šancu komunikovať online. Koronakríza nám dala možnosť spoznať pravých priateľov, keďže sme neboli v ich blízkosti, ale aj tak sme si stále udržiavali priateľstvo. Počas týchto troch mesiacov som mala viac času na rodinu a aktivity, na ktoré som si počas školy ani nespomenula. Asi to takto malo byť. Prišiel čas na chvíľku sa zastaviť a aj keď školských povinnosti bolo dostatok, vždy bol čas aj na oddych. Po večeroch sme hrávali spoločenské hry či pozerali dobrý film. Ľudia si viac cez karanténu uvedomovali, čo je v živote najdôležitejšie a aj si začali viac vážiť zdravie a rodinu. Ema
Šimjaková, 1. A
-Čo mi dalo DV? Je oveľa ťažšie učiť sa doma bez výkladu učiteľa. Je veľmi dôležité mať výklad učiteľa. Ale bolo pre mňa lepšie, že som si mohla pospať oveľa dlhšie, než keď chodievam do školy. Nemusela som ísť ráno na autobus. Čo mi dala koronakriza? Začala som byť viacej samostatnejšia a zamerala som sa na zdravší jedálniček. Začala som viac chodiť do prírodný a mať viacej pohybu. Príroda bola pre nás najdôležitejšia, lebo to bolo jediné miesto, kde som mohla ísť. Veľa ľudí sa začalo viacej zaujímať o prírodu a snažili sa byť ohľaduplní. Začali sme si vážiť aj maličkosti, ktoré nám život dáva. Trávila som viacej času s rodinou a vďaka korone sa sestra vrátila na dlhšie zo zahraničia, takže som bola s ňou po dlhej dobe. Kristína
Špulierová, 2. A
- Distančné vzdelávanie by som zhodnotila veľmi dobre. Síce niekedy boli dni, kedy som potrebovala vysvetliť či ukázať učivo lepšie, ale zvládla som to. Najviac mi chýbala prax, z dôvodu zameškania určitých výkonov, ktoré sme už od konca marca nemohli vykonávať na jednotlivých oddeleniach a stretávať či spríjemniť pacientom pobyt v nemocnici. Koronakríza nám všetkým vzala to, že sme sa nemohli stretávať so spolužiakmi a profesormi, no aj učiť sa všetci spoločne v triedach, ale dala nám to, že sme sa spojili medzi sebou a komunikovali prostredníctvom internetu, kedy sme si pomáhali pri plnení jednotlivých úloh. Bolo to ťažké, ale táto kríza nás dúfam poučí, aby sme sa správali k veciam zodpovedne a naučili sa dodržiavať určité hygienické pokyny, a viac si vážiť zdravie. Vanesa Klimčíková, 3. A Foto: Opäť spolu 29. 6. 2020 1. B s tr. uč. Mgr. Tatianou Olbertovou (rr)
Wi-Fi „kolabovala“
Čo nám korona vzala alebo dala, ako prebiehalo dištančné vzdelávanie? Počas dištančného vzdelávania, ktoré bolo podstatne časovo náročnejšie, stresujúcejšie (neviem, či pre obe strany vzdelávacieho procesu), ale na druhej strane sme objavili aj iné formy vzdelávania, vytvárali viac online testov, prichádzali na ich „muchy a trináste komnaty“ EduPage, museli sme si postupne osvojiť rôzne technické zručnosti a skúsenosti s vyučovaním a skúšaním žiakov prostredníctvom viacerých počítačových aplikácií. Učili sme sa vzájomne, radili si, niekedy viac pomáhali deti... Alebo sme sa vzdelávali prostredníctvom samoštúdia či webinárov. Bolo to niekedy hektické, pretože dištančné vzdelávanie mali aj obaja synovia a manžel tiež nejaký čas pracoval z domu, Wi-Fi „kolabovala“ a najlepší signál bol v jednej izbe. Žiaci, spolužiaci, učitelia, kolegovia sa stávali pomaly už členmi domácnosti, ale aspoň sme sa na druhej strane lepšie spoznali, dozvedeli o sebe vzájomne niečo nové. Nedávno ma zaujali slová profesora Vladimíra Krčméryho, že „každá epidémia alebo živelná katastrofa je príležitosť, aby sme sa od materializmu odpútali a začali vnímať aj iné hodnoty, ako je napr. príroda, rodina a hlavne čas“ (PLUS 7 dní, č. 23, zo 4. 6. 2020). Každý deň som potrebovala ísť aspoň na hodinu –dve do blízkej prírody a druhá vec, ktorá mi pomáhala odbúravať stres boli ručné práce: šitie rúšok (k dnešnému dňu rovných 1000 kusov) alebo háčkovanie štvorcov na deky pre deti v Afrike. Charitatívny projekt organizácie Knit a Square pomáha sirotám, opusteným deťom a deťom s AIDS v južnej Afrike, kde žije približne 1,4 miliónov takýchto detí a celkovo v Afrike 15 miliónov takýchto detí. Na jednu deku je potrebné upliesť 35 štvorcov s rozmermi 20x20 cm. (Mne sa podarilo upliesť 500 + 620 takýchto štvorcov a za našu školu sme odoslali do Afriky zatiaľ za dva roky 680 + 630 štvorcov). Cez žiacku školskú radu, vďaka našim žiakom, sa do zhotovovania štvorcov pustili nielen žiaci, ale aj ich mamičky, babičky a známi, klienti ZpS a DSS DK, ktorí sa neboja práce s háčikom alebo ihlicami. Počas karantény sa mi podarilo zatiaľ upliesť 160 ks štvorcov. Ak sa chcete pridať, info u mňa alebo na http://www.knit-a-square.com.
PhDr. Andrea Jarabáková
Moja KORONAKRÍZA
Počas korony pani zástupkyňa PhDr. Silvia Rovná, PhD. vypracovala dva projekty pre našu školu, ale kvôli korone boli všetky finančné prostriedky v SR presunuté na boj s ňou. Jeden bol zameraný na prestavbu nášho átria a druhý na podporu letného tábora prvej pomoci. Máme však nové prekvapenie. Vedenie školy v spolupráci s niektorými našimi učiteľmi vypracovalo projekt na získanie finančných prostriedkov z EÚ, aby skvalitnilo a zmodernizovalo výučbu v našej škole, a uspeli!!! Na jeseň v novom školskom roku sa môžeme tešiť na nové počítače, moderné modely a prístroje na anatómiu, prvú pomoc a ešte veľa nových prekvapení... (rr)
Deň, ktorý si isto zapamätáme, bol 11. 3. 2020. Zrodila sa u nás v škole karanténa. Dvere sa zatvorili, zvonček nemal komu oznámiť koniec hodiny, svetlá zhasli, bolo ticho. Narýchlo sme zobrali potrebné veci a vzdialili sa do svojich domovov, do útočiska bezpečia. Obdobie, ktoré nasledovalo, bolo obdobím zastavenia, práce s netom, rozprávania, hier (snáď ani v detstve som sa toľko neuhrala), vychádzok, upratovania, „maskovania“ v obchodoch (vrátila som sa do čias, kedy nebolo všetko dostať a mlieko chodilo len v stredu). So žiakmi sme komunikovali výlučne cez PC. Dostávali sme sa do 13-nástej komnaty nášho EduPage. Musím povedať, že žiaci, keďže je to ich prostredie, boli ako ryby vo vode. A my učitelia sme sa učili. Klobúk dole pred všetkými kolegami –zvládli to bravúrne. Postupne sme sa do školy začali vracať, zobrať si knihy, tlačiť vysvedčenia, administrovať maturity, záverečné skúšky. Ja vnímam toto obdobie paradoxne ako obdobie slobody. Plánovala som si svoj čas podľa mojich osobných potrieb. No prišlo zas niečo nové. Oravská pomoc a prerábka starej fary. Chodila som tam takmer každý deň načerpať energiu od mladých ľudí, ktorí majú krásny cieľ a snažia sa ho plniť. Tam som chodila po odpoveď na otázku: „Akí sú dnes mladí ľudia?“ A musím povedať, že sa nebojím o našu budúcnosť. Treba im dať len príležitosť a veriť im. Ďalším darom, ktorý som počas karantény získala bola expedícia DofE. Dva krásne dni v lone ešte krajšej prírody s dievčatami z našej školy a s odvážnou kolegyňou sme za dva dni dali 33 km. Bolo úžasne. Na záver teda moje konštatovanie –korona mi dala veľa, dala mi krátku vládu nad svojím časom. (Vďaka Bohu, že sme u nás nemali epicentrum nákazy –isto by to vyzeralo úplne inak. Myslela som aj na tých, ktorí podobné obdobie ako my tu nezažili...). PhDr. Silvia Rovná,
PhD.
Foto: (rr)
V prvej línii
Foto: Štefan Spuchľák
Štefan Spuchľák
absolvent našej školy (r. 2017), pracuje v zdravotníctve, študuje na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Obdobie, ktoré sme momentálne všetci intenzívne prežívali a prežívame, bolo a je veľmi náročné. Svet sa zastavil, obchody sa zavreli, celý školský, ekonomický systém sa pozastavil a okolo nás nastalo akési ticho. Zostali sme doma zavretí a zrazu všetko počkalo. Všetci boli v napätí, čo sa deje a ako dlho to bude trvať. Prišlo obdobie, na ktoré nebol pripravený nikto z nás.
Zamyslel si na niekedy nad tým, prečo sa to všetko stalo, aký to malo a má dopad na spoločnosť a na každého jedného z nás? Viac ti to zobralo alebo ti to prinieslo niečo, z čoho sa máš poučiť a posunúť dopredu? Áno, viem, ťažká otázka, pretože ani ja by som ti na ňu hneď nevedel odpovedať, no s odstupom času sa na celú túto vec pozerám pozitívne. Možno si povieš: ,,Blázon, ako môžeš povedať, že to berieš pozitívne, keď vírus, ktorý ovplyvnil celý svet, si zobral tisíce ľudských životov?“ Áno, toto všetko je pravda, no skúsim vám v najbližších riadkoch opísať, prečo beriem toto šialené obdobie pozitívne.
Ako toto všetko začalo? Popravde som si ani ja tak neuvedomoval závažnosť situácie, ktorá príde. Keďže pracujem v zdravotníctve, rozpráva
Prvýkrát, kedy som si uvedomil, že sa niečo deje, bolo, keď som uvidel nariadenia vlády a v nemocnici začalo byť podozrivo ticho.
li sme sa o tom, no nie každý tomu prikladal veľkú váhu. Takpovediac ticho pred búrkou. Začalo sa testovať a začiatkom marca to prišlo. Školy a rôzne iné inštitúcie ešte zatvorené neboli, a ja som ráno vstal a išiel som klasicky do práce. Hneď ráno po príchode do práce sme dostali nariadenia od vedenia nemocnice, že máme sedenie a máme sa všetci o 12:00 na obed dostaviť na personálne. Zaregistroval som iba vetu: „Budú vás školiť, ak to príde, aby ste boli pripravení a vedeli čo a ako!“ Vravím si, OK, však nejaké školenie ako každé iné. V ten deň sme prišli na personálne oddelenie. Boli tam prichystané skafandre a vedúca tejto schôdze nás poučila o používaní týchto pomôcok. Nemyslel som si, že aj ja budem jeden z tých, ktorí si tie skafandre budú musieť dať na seba, keďže nepracujem na urgentnom príjme, ale vedel som, že zdravotníckeho personálu je málo, a keď bude treba ísť na výpomoc, budú musieť sťahovať a presúvať personál zo všetkých oddelení. Ubehol nejaký týždeň a pol, a stav v nemocniciach sa zhoršoval. Školy boli zavreté, prevádzky obchodov obmedzené časom, ľudia zostávali doma, no paradoxne v nemocnici bolo cítiť väčší nátlak, zhon, vyčerpanosť a nadmernú aktivitu ako po iné dni. Z personálneho som dostal telefonát, že dnes vypadla jedna sestra a ja budem musieť ísť do služby na iné oddelenie.
Náš názor
kedysi nevedel, čo chcem v živote robiť... Ak máte rovnaké pocity, úplne vás chápem, a ani teraz to celkom neviem, ale určite viem, že aj keď toto moje pôsobenie v nemocnici niekedy nechám, s určitosťou vám viem povedať, že mi dáva do života mnoho a formuje moju osobnosť už počas mojej mladosti. Práca v tomto odbore vám ukáže hodnoty, ktoré si uvedomíte už v skorom veku. Pochopíte, že tento svet, ktorý žijeme, tie priority a sny, ktoré máme, sú vlastne ničím oproti prioritám, snom a túžbam, ktoré uvidíte na vlastné oči v nemocnici pri pacientoch. Každý z nás chce byť v živote šťastný. Študujem masmediálnu komunikáciu a pracujem v zdravotníctve. Paradox? Uvidíme... Jedna cesta nevylučuje druhú. Osobne ďakujem, že môžem vykonávať prácu zdravotníka. Najhoršie na tom celom bolo to čakanie. Neskutočne dlhé a stresujúce čakanie na výsledky. V očiach pacientov bolo vidno úzkosť strach obavy a samotu. Odvrhnutí spoločnosťou, lebo majú asi vírus, z ktorého šalie celý svet.
Je neskutočným darom, keď odchádzate z práce s pocitom, že ste niekomu pomohli a môžete ísť zaspávať s pocitom, že ste na tento svet
Keď si predstavím, že som pre niečo poslaný. Ak vyštuduješ zdravotníctvo, ale máš aj iné sny a záujmy, nevadí. Svet je otvorený hlavne pre mladých ľudí, ktorí môžu napĺňať svoje sny, ale ver, že aj pár rokov, ktoré stráviš v nemocnici, budú pre teba veľkým prínosom, a ukážu ti, že život je krásny a krátky. Tak sa teš a ďakuj... Ďakuj aj priateľom, rodine a ľuďom okolo teba, že môžu byť súčasťou tvojho života, lebo je to dar. Text a foto: Štefan Spuchľák
Keď som počul túto informáciu, zamrazilo ma, no vedel som, že to príde. Prišiel som do nemocnice na oddelenie, kde pracujem a vrchná sestra ma informovala, že dnes budem pracovať na oddelení, kde sú podozriví COVID pacienti. Zašiel som na prvé poschodie, kde je vyhradené oddelenie pre podozrivých COVID pacientov. Otvoril som dvere a na stole vo filtri ma čakal ten spomínaný skafander. Vtedy som si asi začal uvedomovať, že tu zábava končí. Tie pocity, ktoré som mal, som ešte neevidoval, pretože všetko bolo nejak narýchlo. Vyzliekol som si teda civilné oblečenie. Zostalo mi len spodné pádlo. Hodinky, náramky, prívesky a všetky tieto veci som si odložil do skrinky. Vydezinfikoval som si ruky a mávaním sprava doľava som čakal, kým mi dezinfekčný vyschne. Zrak mi padol na ten skafander a srdce sa mi rozbúšilo. Cítil som, že mi tŕpnu ruky a začínam sa potiť. Obliekol som si teda prvú vrstvu sterilného oblečenia, na to som si dal rukavice, následne som si obliekol návleky na nohy a zaviazal si ich pod kolenami. Nasadil si rúško a dal si čiapku. Otvoril som skafander, ktorý bol sterilne zabalený a podľa inštrukcií som sa doň obliekol. Na to som si dal ďalšie rukavice, ktoré mi držali koniec rukávov na skafandri. Nasadil som si štít a okuliare. Nadýchol som sa a vstúpil som na oddelenie. Bolo mi divne. Neviem to opísať ani teraz. Cítil som, že mi je teplo a búši mi srdce, no vedel som, že musím. V hlave som mal neskutočné myšlienky a obavy. Čo ak to dostanem aj ja. Čo ak tu budem musieť ležať a neuvidím moju rodinu, lebo budem musieť byť izolovaný, no povedal som si, že títo pacienti cítia to isté, a to bolo spúšťacím mechanizmom, prečo som sa zameral na pacienta, a moje myšlienky, a obavy som potlačil. Si tu predsa pre nich a tvoje poslanie je o tom, nemyslíš? Keď som vstúpil na oddelenie, nasadil som si na seba ešte jeden plášť a ešte jedny rukavice. Prevzali sme si službu a personál, ktorý som striedal, ma kontaktoval o pacientoch, ktorí tam ležia. Ležal tam jeden pán, ktorý mal okolo 62 rokov a dievča v mojom veku. Obaja títo pacienti boli podozriví a čakalo sa na výsledky. Títo pacienti nemuseli byť na umelej pľúcnej ventilácii, neboli na tom až tak zle. Keď sa odobrali odbery, museli sme čakať na to, kým prídu výsledky buď z Bratislavy, alebo z Piešťan. Výsledky zo začiatku chodili len párkrát do dňa. Keďže som mal nočnú službu, výsledky chodili len raz za službu. Keď ste v tom skafandri, nemôžete jesť, piť, ísť na WC, nemôžete odtiaľ vyjsť, ste len tam pri nich na oddelení. Pauzu sme mali 15 minút po 4 hodinách. Ale keď si človek odpočíta vyzleče
nie a oblečenie sa zo skafandra, tak je rád, že sa môže ísť na 3 minúty nadýchať čerstvého vzduchu na balkón. Tie pocity, ktoré som prežíval, pri týchto pacientoch boli zvláštne. Chcel som byť čo najmenej pri nich, lebo som mal prirodzený strach, no vedel som, že ten pacient ma potrebuje. Ak nie my, tak kto iný im pomôže, keď to potrebujú? Však práve od nás sa to vyžaduje, tak makaj! Najhoršie na tom celom bolo to čakanie. Neskutočne dlhé a stresujúce čakanie na výsledky. V očiach pacientov bolo vidno úzkosť strach obavy a samotu. Odvrhnutí spoločnosťou, lebo majú asi vírus, z ktorého šalie celý svet. Viete, ako sa museli cítiť? Zo začiatku služby som veľmi obmedzoval kontakt s tými pacientmi, no keď som videl ich úzkosť a predstavil som si, ako sa musia cítiť, nedalo mi to. Povedal som si: „Števo, predstav si, že by si bol ty na ich mieste. Ako by si chcel, aby sa správal personál? Vieš, čo musia prežívať? Vieš, aký nátlak je spoločnosťou, rodinou a vlastnými ich myšlienkami na nich vyvíjaný? Medzitým, ako mi toto prechádzalo hlavou, stále sme čakali na výsledky vyšetrenia, či sú pozitívni alebo negatívni. Toto čakanie trvalo asi 18 hodín. Keďže neboli výsledky, nemohol nás nikto vystriedať, aby sa nenakazil ďalší personál a neohrozil sa. Tak som po 18 hodinách skončil službu, išli sme sa dať otestovať a vyšiel som z nemocnice. Bol to zvláštny a neopísateľný pocit, keď sa môžete nadýchnuť. Chcel som ísť domov a objať mojich blízkych, a povedať im, že ich neskutočne milujem, ale nešiel som, pretože som si uvedomil, že pracujem v nemocnici, a je tam risk, a riskovať to nemôžem. Tak som musel počkať pár dní, kým mi prídu výsledky.
Všetko to, čo sa dialo, bolo veľmi zvláštne, náročné, no prinieslo mi to takpovediac také poznanie samého seba. Uvedomenie si hodnôt, na ktorých naozaj záleží, a určiť si ozajstné priority, na ktorých môžeme stavať svoj život. To, že ľudia ostali niekoľko týždňov zavretý doma, bolo náročné a samotná izolácia, vyjsť zo stereotypu, bolo pre ľudí obrovskou skúškou na ich psychický stav. Nehovoriac len o ľuďoch, ktorí trpia depresiami, ale o bežných ľuďoch. Rozmýšľajúc nad tým všetkým, s odstupom času som si z toho všetkého uvedomil, akú krásnu prácu môžem v živote vykonávať a koľko mi moja práca dáva. Je náročná a veľakrát prekvapíte samého seba, čoho všetkého ste schopní. Prekonať a obetovať niečo zo svojho pre toho druhého. Je neskutočným darom, keď odchádzate z práce s pocitom, že ste niekomu pomohli a môžete ísť zaspávať s pocitom, že ste na tento svet pre niečo poslaný. Štefan Spuchľák, absolvent školy
Náš názor
Z môjho denníka
DOMINIKA ĽUBOVÁ je našou absolventkou (r. 2017), študuje ošetrovateľstvo na VŠ. Podelila sa s nami so svojimi zážitkami z koronakrízy a ako v tom čase zvládala prípravu na štátnice, bakalárku a samotné skúšky. Ako to prežívali vysokoškoláci a čo sa dialo na internátoch od samého začiatku? Dozviete sa z jej denníka...
8. marec 2020
Sedela som na vysokoškolskom intráku v Bratislave a sledovala som, ako mi cinkajú správy na Facebooku. Písali mi kamaráti, že kvôli COVID 19 im zatvárajú školy na 2 týždne a že všetky plánované akcie rušia a idú domov. Išlo ma poraziť, lebo na mojom školskom e-maili ani čiarka o tom, že by mi ukončili výučbu. Bolo 21:00 a chystala som sa do postele, lebo ráno ma čakala prax v nemocnici a pre istotu som ešte nakukla na e-mail. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, blá blá blá... V dôsledku šírenia pandémie koronavírusu blá, blá, Vám oznamujeme, že sa vyučovanie ruší na najbližšie 2 týždne.
13. marec 2020
Keďže mám voľno od školy a zostala som na intráku, rozplánovala som si učivo, ktoré musím dobehnúť, zamerala som sa hlavne na bakalárku, ktorú som onedlho mala odovzdávať. Na intráku sa študenti postupne vysťahovávali a ostali tu zahraniční, ja a pár ďalších, ktorým sa nechcelo ísť domov. Mne to len vyhovovalo, mala som pokoj a nik ma nelákal flákať sa. Samozrejme som musela pravidelne odovzdávať seminárky, lebo síce sa škola zatvorila, výučba stále pokračovala a nám pravidelne zadávali úlohy. Večer som ešte skontrolovala e-maily a prišiel mi od riaditeľa internátov. Písal, že vzhľadom na aktuálnu situáciu s COVID 19 sa musia internáty uzatvoriť a všetci študenti s výnimkou zahraničných vysťahovať. Išlo ma poraziť, nechcela som odísť, dobre sa mi tam sústredilo a nemusela som sa nikomu prispôsobovať.
15. marec 2020
Prišla som domov a hneď mi rodičia preorganizovali denný plán. Ráno som mala na starosti varenie, potom upratovanie a keďže je jar, tak vonku bolo viac roboty ako inokedy. Bolo treba sadiť, hnojiť, rýľovať, stromy zastrihávať, večer som pichala injekcie babke a sem-tam som aj niečo upiekla. Čím ďalej, tým viac mi na učenie zostávalo menej času. Buď som už nevládala, alebo sa mi nechcelo. Rada som oddychovala čítaním kníh. Za mesiac marec som ich prečítala 9 alebo som hrala na klavíri, chodila so psom na prechádzky, pozerala seriály... Cez víkendy som chodievala s mojou
kamarátkou Júliou na malé výlety v okolí dediny. Buď sme stanovali, alebo objavovali nové miesta, či sa vozili na bicykli, samozrejme sme dodržiavali stanovené nariadenia.
25. marec 2020
Aby som zostala v kontakte s mojimi kamarátmi, vytvorili sme si skupinu na Fb a každý večer sme si volali, hovorili sme si novinky, sťažovali sme sa, aké úlohy nám škola posiela alebo sme sa hrali človeče. Sem-tam sme vymysleli aj niečo extra ako hru aktivity alebo karaoke, bola to naozaj zábava a môžem povedať, že aj napriek tomu, že nás delili, niektorých aj stovky kilometrov, zblížili sme sa.
1. apríl 2020
Sále som doma, môžem povedať, že som spokojná, bakalárku som už odovzdala, už ma čakali iba štátnice, preto som sa rozhodla, že sa na ne začnem pripravovať. Vyčlenila som si izbu, kde nik nesmel vstúpiť a upozornila som rodinu, že najbližší mesiac budem dosť zaneprázdnená.
25. apríl 2020
Moje dni vyzerajú asi tak, že ráno okolo 10:00 vstanem a idem sa učiť do 15:00, potom mám obed a po obede idem na 1 hodinu vonku so psíkom, o 17:00 sa znova učím a končím okolo 20:00- 21:00. Štátnice sa blížia a ja chcem byť dobre pripravená. Večer som si čítala email a škola sa rozhodla, že mi zrušia praktické štátnice, lebo sa v nemocniciach nedá veľmi pohybovať a namiesto toho som mala vypracovať 2 kazuistiky z interného a chirurgického oboru. Ďalšou novinkou bolo, že mi upravili ústne štátnice a to tak, že budem štátnicovať cez internet. Bola som z toho zhrozená. Nevedela som, ako si to predstavujú a ako to bude prebiehať. Vytvorili v jednom programe skupinu, kde som sa mala v určitý čas prihlásiť, potom som mala náhodne povedať číslo, pod ktorým bola téma, ktorú som si následne nemohla ani pripraviť a rovno odpovedať. No katastrofa, pokiaľ nemáte dobré komunikačné schopnosti, tak budete mať problém. Ďalším dôležitým bodom bolo aj to, že som sa musela pozerať stále do web kamery s tým, že oni ma videli, ale ja ich nie, čiže žiadna spätná väzba. Mali sme aj pár skúšok, ktoré nedopadli veľmi dobre, lebo profesori boli v jednej miestnosti, kde sa hlas ozýval a museli mať 2 metrové rozostupy. Čiže, keď sa profesor, ktorý sedel na druhom konci miestnosti ako bol počítač, niečo pýtal absolútne nič som nepočula.
12. máj 2020
Nadišiel deň štátnic. Bol to milý deň, keďže bol aj medzinárodný deň sestier. Bola som pripravená zložiť štátnu skúšku a obhájiť si bakalársku prácu, a hlavne, či už to dopadne dobre alebo zle, som sa tešila, že budem mať po tom. Podľa rozpisu som sa do programu mala prihlásiť o 15:00 s tým, že som si mala vypočuť celý proces spolužiačky, ktorá bola zapísaná predo mnou. Keď doodpovedala, bola som na rade ja. Prvá časť štátnych skúšok pozostávala z obhajoby bakalárskej práce. Mohla som mať vytlačenú vopred pripravenú prezentáciu, na ktorej som mala hlavné body mojej práce. Obhajoby prebehli hladko. Bola som mierne nervózna hlavne z toho, že som nevidela ich reakcie, ale nakoniec boli spokojní a mohla som pokračovať v ústnej časti. Ústna časť pozostávala z 3 tém. Prvá bola z Kliniky. Mala som povedať číslo od 1 do 30 a pod každým číslom bol nejaký systém alebo choroba, ktorú som mala opísať. Vytiahla som si šok, čo patrilo síce k menej obšírnym témam, ale zato k tým ľahším. Ako mi povedali názov témy, mala som začať rozprávať a začali prvé problémy. Je veľmi ťažké sa pozerať pol hodinu na jeden bod, ktorým bola web kamera s tým, že máte opisovať tému. Prirodzene, keď rozmýšľate, vám oči ubiehali smerom nahor... Ďalším problémom bolo tému prezentovať logickým postupom, to je definícia, delenie, etiológia, klinický obraz, diagnostika, liečba, diagnózy, častokrát si spomenie na definíciu a etiológiu a delenie ma napadne, keď píšem už liečbu prvotne. To bol pre mňa veľký problém, a hlavným problémom pre mňa bola tá komunikácia. Ťažko sa mi formulovali vety, zasekávala som sa a oni ma dobre nepočuli. Ja som zas počula svoju ozvenu a častokrát som nevedela, či sa ma niečo pýtajú alebo je to len moja ozvena. Podľa mňa to bola čistá katastrofa. 2. časťou skúšok bola Teória ošetrovateľstva. Je to predmet, ktorý sa vyznačuje veľkým počtom poučiek, čo taktiež môže byť problém, keď ich máte recitovať, ale zvládla som to. Posledným celkom bolo Komunitné ošetrovateľstvo, čo je zas predmet, kde nie je ani jedna poučka, ale všetko je to len o vašich komunikačných schopností. Keď mám zhodnotiť štátnice, technika bola veľmi zlá, profesori boli veľmi tolerantní a ústretoví. Témy som si vybrala naozaj dobré. Ku každej som sa vyjadrila na tú polhodinu, ale bola som sklamaná sama zo seba, že som sa nevedela dostatočne vyjadrovať, hlavne kvôli tej príprave, ktorá mi nebola dopriata. Verdikt bol, že som úspešne zvládla štátne skúšky a stala som sa bakalárkou.
15. jún 2020
Od štátnic už ubehol nejaký ten čas. Medzitým mi napísali z intráku, že dokonca roka nebude výučba na vysokých školách a je potrebné sa vysťahovať. Ako postupne začali uvoľňovať nariadenia, tak som začala viac chodiť na hory alebo iné výlety. Jediné, čo ma mrzí, je to, že som sa nestihla rozlúčiť s ľuďmi zo školy a z intráku. Odchod bol plánovaný na 2 týždne a nakoniec trvá až dodnes. Ale aj napriek tomu mi to dáva príležitosť ich niekedy navštíviť. Uvedomujem si, aké škody koronavírus napáchal, a som vďačná, že Slovensko to nezasiahlo až v takej miere ako iné krajiny, a že moja rodina je zdravá.
