KN 3/2020

Ročník XVI.

Občasník Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici

3/2020

50 rokov v službách vedy a poznania Už v roku 2019 sme na stránkach Knižničných novín informovali o blížiacom sa významnom výročí Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici. Knižnici bol 1. júla 1969 priznaný štatút vedeckej knižnice, ktorý vstúpil do platnosti 1. marca 1970. Preto sa aj dlho plánované slávnostné stretnutie s našimi zahraničnými partnermi, ako aj spolupracovníkmi zo Slovenska na počesť transformácie Krajskej ľudovej knižnice na Štátnu vedeckú knižnicu malo konať práve v roku 2020. Žiaľ, naše plány prekazila pandémia. Prostredníctvom týchto riadkov ďakujem zriaďovateľovi – Ministerstvu kultúry SR, ďalej Mestu Banská Bystrica, Banskobystrickému VÚC, profesijným knihovníckym združeniam – Slovenskej asociácii knižníc a Spolku slovenských knižníc a knihovníkov, veľvyslanectvám USA, Číny, Ruskej federácie, Nemecka, Španielska, Francúzska, Poľska, Bulharska a Ukrajiny na Slovensku, partnerským knižniciam v Hradci Králové, Opole, Moskve a Šanghaji, tiež Demokratickému zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku a Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku v Nadlaku, Slovenskému vydavateľskému centru v Báčskom Petrovci v Srbsku, Univerzite Mateja Bela, Akadémii umení a Fakulte zdravotníctva SZU v Banskej Bystrici, spolupracujúcim kultúrnym inštitúciám, ako aj všetkým priaznivcom, spolupracovníkom, kolegyniam a kolegom za ich aktívnu podporu, spoluprácu, príjemné a srdečné stretnutia na pôde knižnice, za nadštandardné medziľudské vzťahy. Okrúhle jubileum vnímame ako príležitosť otvoriť archív knižnice a spomínať na generácie knihovníkov, ktorí systematicky a dôsledne budovali knižničný fond, kreovali knižničné služby, s úctou a rešpektom slúžili návštevníkom a čitateľom na strednom Slovensku. Ako príležitosť ohliadnuť sa späť a analyzovať najdôležitejšie medzníky v rozvoji knižnice, vrátiť sa prostredníctvom archívnych materiálov do obdobia,

v ktorom sa knižnica lokálneho významu usilovala získať štatút vedeckej knižnice a začleniť sa do siete tohto typu knižníc. Dosiahnuť tento cieľ nebolo jednoduché. Knižnica musela splniť niekoľko náročných kritérií – mať reprezentatívnu budovu s dostatočnými priestormi pre depozitáre, mať právo povinného výtlačku českej a slovenskej knižnej a časopiseckej literatúry a disponovať dostatkom odborného personálu. To všetko sa kolektívu knihovníkov pod vedením vtedajšieho riaditeľa Jána Mičovského podarilo. Práve J. Mičovský mal odvahu a energiu žiť svoj sen, nadviažuc na ideu svojho predchodcu Karola Kiszelyho z roku 1926. Vďaka jeho enormnej snahe a odhodlaniu, početným rokovaniam na ústredných orgánoch v Bratislave a v Prahe, ale aj vďaka jeho skúsenostiam, profesionalite, charizme a priateľskému vystupovaniu sa 1. marca 1970 Krajská ľudová knižnica v Banskej Bystrici stala najmladšou štátnou vedeckou knižnicou v bývalom Československu. J. Mičovský svoj sen zhmotnil, cieľ dosiahol, z funkcie však musel onedlho, v čase normalizačných čistiek odísť. Práve jemu pri príležitosti tohtoročného jubilea vzdávame hold a na stránkach samostatnej publikácie ozrej­ mujeme verejnosti jeho silný osobný príbeh, bez ktorého by nebolo úspešného príbehu knižnice. Publikácia, ktorá vyjde koncom roku 2020, priblíži neopakovateľnú a jedinečnú atmosféru jeho pôsobenia vo funkcii riaditeľa knižnice v rokoch 1952 – 1973. Blanka Snopková riaditeľka

1

Knižničné noviny 2020/3

........................................................................................................................... ŠVK v Banskej Bystrici

Milí čitatelia, priatelia literatúry a vedy

„... iba Ty ostaneš pre mňa tým najkrajším, lebo mi vypl­ ňuješ celé moje srdce.“

Priznám sa, práve toto vyznanie banskobystrického rodáka, výnimočného hudobného skladateľa Jána Cikkera, adresované jeho milovanému mestu pod Urpínom, mi napadlo v súvislosti s jubileom Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici. Rád a s hrdosťou sa staviam do dlhého radu gratulantov, ktorí chcú jubilujúcej knižnici želať blaho pri príležitosti nadobudnutia vedeckého štatútu. Pre každé mesto je požehnaním, ak na jeho pôde pôsobí ustanovizeň takého umeleckého, vedeckého, vzdelávacieho, kultúrneho a spoločenského formátu, akým je vedecká knižnica. My v Banskej Bystrici máme ešte o jeden dar navyše a ním sú krásne, reprezentatívne historické priestory knižnice. Župný dom právom patrí do prestížneho klubu pamiatkovo najhodnotnejších objektov historického centra nášho mesta. Skoncentrovaná múdrosť, zozbierané poznanie, uchované a profesionálne zhodnocované poznatky vedy a všetko vo vzácnom prepojení minulosti a súčasnosti, to je Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici. Do ďalších dekád

Vážení čitatelia

V tomto roku si pripomíname 50. výročie udelenia štatútu ve­ deckej knižnice našej Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici. Od čias prvej republiky, keď sa v Banskej Bystrici zrodila myšlienka založiť Mestskú verejnú knižnicu, uplynulo takmer storočie a knižnica prešla nevyhnutným vývojom. Už od tohto dátumu táto inštitúcia stráži a uchováva intelektuálne vlastníctvo rôznych podôb, od rôznych autorov. Približne polstoročie po svojom vzniku získala štatút vedeckej knižnice, ktorým sa hrdí dodnes. Za ten čas knižnica prešla rozmachom a dnes jej sídlo dotvára panorámu centra Banskej Bystrice. Za stenami krásnej budovy sa však skrýva omnoho viac. Tento priestor plní významnú regionálnu funkciu a umožňuje rozvoj kultúry a vzdelanosti v Banskobystrickom kraji. Po stránke vzdelanosti tak dopĺňa intelektuálny profil Banskej Bystrice sťa univerzitného mesta a po stránke kultúrnej ponúka množstvo podujatí, ktoré sa v týchto priestoroch organizujú pre via­ cero vekových skupín. Nezabúdajme na dôležitosť vedy a vzdelanosti a inšpirujme sa znalosťami našich predkov a kolektívnej inteligencie! Oceňujem, že vedenie knižnice kráča s dobou a v snahe zachovať konkurencieschopnosť digitalizuje svoju ponuku.

fungovania jej prajem vede i poznaniu oddaných pracovníkov a zvedavých zanietených čitateľov. Úprimne ďakujem všetkým, ktorí jej rozkvetu prajú a neúnavne prikladajú ruku k tomuto prospešnému dielu. S istotou môžem zároveň povedať, že Banská Bystrica bude vždy

poznať hodnotu pokladu, ktorý v podobe vedeckej knižnice na pôde nášho mesta pôsobí, a verím, že stále bude. Ján Nosko primátor mesta Banská Bystrica Osobne považujem za významné, že knižnica nezaostáva ani na „starosvetskom“ fronte. Je dôležité udržiavať fyzické diela, hoci doba dnes kráča iným smerom. Ony tie fyzické kopy kníh majú svoje čaro. Hoci obývačka môže byť pohodlnejšia, osobná výprava do knižnice prináša predsa len istú pridanú hodnotu – prináša pocit. A žijeme pre rôznorodosť zažitých pocitov.

Želám Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici ešte mnoho úspechov a veľa ďalších okrúhlych výročí. Ján Lunter predseda Banskobystrického samosprávneho kraja

Vážená pani riaditeľka, vážené kolegyne a kolegovia Za Spolok slovenských knihovníkov a knižníc posielam srdečné pozdravy a blahoželanie pri príležitosti 50. výročia od získania štatútu Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici. Jedna z najvýznamnejších knižníc na Slovensku má vo svojom portfóliu okrem bohatých knižničných fondov široký výber služieb, podujatí a partnerstiev. Projekty a výskumné úlohy napĺňajú jej funkciu vedeckej knižnice. Za roky svojej existencie sa stala váženou a rešpektovanou inštitúciou, ktorá má nielen v Banskobystrickom kraji pevné miesto v srdciach a mysliach ľudí ako stabilný článok kultúry

2

a vzdelávania. Spolupráca so zahraničnými kultúrnymi inštitúciami a zastupiteľstvami rozširuje pôsobenie knižnice ­ prináša ďalšie rozmery kultúrnej ponuky a jazykového vzdelávania v celosvetovom meradle. Prajem knižnici, aby mala aj v budúcnosti, tak ako doteraz, kompetentné a komunikatívne vedenie, vďaka ktorému bude úspešne napredovať a bude naďalej významnou súčasťou slovenského knihovníctva. S úctou Helena Mlejová predsedníčka SSKK

ŠVK v Banskej Bystrici

............................................................................................................................

Knižničné noviny 2020/3

Milý môj krstný otec Príčinou toho, že mám možnosť napísať Ti týchto pár riadkov je iste sám Majster život, no nemôžem obísť ani Tvojich dnešných pokračovateľov, ktorí mi takúto možnosť láskavo ponúkli. Rád ju využívam, dúfajúc, že sa na to budeš z knižničného neba pozerať s nadhľadom... Chcem o Tebe, o svojom menovcovi Jánovi Mičovskom, čo­to prezradiť. To, že si bol láskavý človek, vedia všetci, čo si Ťa pamätajú. Ale možno všetci nevedia, že si bol aj úprimný a rovný chlap. Dodnes oceňujem Tvoju otvorenosť, s akou si mi dával do sexuálneho prebúdzania radu, aby som „dievčatá vystískal koľko len chcem, len ďalej aby som nešiel...“ A pridal si k tomu zopár veľmi praktických ponaučení. Nebál si sa mi požičať svoju malú motorku, čím si ma voviedol do mladíckeho motoristického vytrženia. A keď si na poľovačke v hlbokom snehu už nevládal stúpať do kopca, podal si mi pušku so slovami, aby som diviaka skolil sám. Ten sa o chvíľu predo mňa aj dostavil, no tu už o vytržení nemohla byť reč. Z mojich stôp si ľahko vyčítal, že namiesto namierenia guľovnice som si to pred nafučaným kancom namieril pekne pospiatky – čím ďalej preč od neho. Nevysmial si ma za to, veď si bol láskavý človek. Prejavilo sa to aj vtedy, keď Ťa vyhodili zo strany. Teba, statočného človeka, ktorý mohol byť vzorom každému súdruhovi. Asi práve preto... Svojich spolustraníkov si úsmevne obhajoval aj po tomto rozchode. Nuž, áno, býval si naivný... Ale aj veľký praktik! Vo vrecku Ti nikdy nechýbal šraubovák. Ak bolo niekde čosi povolené, dotiahol si to, ak z kohútika kvapkala voda, zastavil si ju, ak mi na bicykli chýbala súčiastka, doniesol si mi ju hoc z Prahy, kam si chodieval ako kultúrny atašé poľovníkov. Neznášal si vulgarizmy a rád si rečnil. Keď Tvoj brat Eu-

gen oslavoval v Dobrej Nive šesťdesiatku, votkal si do svojho príhovoru celú históriu tejto obce. Bol si naozaj mimoriadne sčítaný. Zo zahraničia si mi posielal pohľadnice s odkazom: Janko, uč sa cudzie reči. Škoda len, že som Ťa neposlúchol... Milý krstný otec, je fajn, že si tu stále medzi nami. Veď ako si

hovorieval, človek skutočne zomiera až vtedy, keď už nežije nik, kto by si naňho spomenul. Na Teba si takto v dobrom spomínajú stále mnohí. Tak nech nám to ešte chvíľu vydrží. A Tvojej knižnici, ktorú si premiestnil do vzácneho župného domu, i celému jej súčasnému osadenstvu nech sa darí, iste to hovorím aj za Teba. A ešte jedna spomienka: Keď ste s bratom Dušanom – mojím otcom, už obaja vdovci, trocha zostarli a ošediveli, farbili ste si vlasy akousi vodičkou, aby boli čierne. Chceli ste sa niekdajším dievčatám, ktoré sa okolo vás ešte stále trocha točili, viac zapáčiť... Tie vaše vlasy však vyzerali dosť smiešne, fakt. Prepáč, že som aj takéto pospomínal, azda si to môžem dovoliť. Mal som Ťa totiž naozaj veľmi rád. Ján Mičovský minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

Päťdesiatka švkáčky – svorne spolu aj cez prekážky ... S banskobystrickou štátnou vedeckou knižnicou „sa po­ známe“, je to na neuverenie, rovných 50 rokov. Úsmevne si spomínam na jednu z prvých návštev ústrednej požičovne, kde som ako stredoškolák hľadal niečo na čítanie a dostalo sa mi rozšafného ... – tamto si pohľadajte! S pocitom vďaky sa spája spomienka na odbornú prax v tejto knižnici, o nejaký rôčik neskôr, na prijatie a rozhovory s vtedajším riaditeľom pánom Mičovským, ale aj na kolegiálnu ústretovosť pani Dropčovej, ktorá ma zaúčala do tajov vecného spracovania a rešpekt vzbudzujúcich klasifikačných tabuliek MDT. Samozrejme, najdlhšie obdobie, od roku 1980, bezmála štyridsať rokov, som sa s ŠVK stretal ako kolega, riaditeľ okresnej a neskôr regionál­ nej verejnej knižnice, ktorá v roku 1973 vznikla práve preto, aby zaplnila prázdne miesto po krajskej knižnici, čo sa už tri roky transformovala na štátnu vedeckú. ŠVK patrí poďakovanie za to, že v roku 1975, ako správna krstná mama, delimitáciou časti svojich knižničných fondov a priestorov, ale aj pracovníkov, výdatne pomohla rastu novej okresnej knižnice. Obe knižnice odvtedy urazili, jednotlivo i spolu, pekný

kus cesty – v súlade so špecifikami svojho poslania rozširujú a skvalitňujú knižnično­informačné služby, realizujú rôznorodé kultúrno­spoločenské aktivity, etablujú sa v povedomí cieľových komunít. V časoch pokojných i turbulentných o miere úspešnosti rozhodujú ľudia, ich individuálne vlastnosti, schopnosti, ale i vzájomné vzťahy, súdržnosť, dobrá vôľa a ochota k reálnej spolupráci. V tomto ohľade by som rád poprial všetkým súčasným aktérom, aby rozvíjali, čo rozvíjať hodno.

A samotnej jubilantke, aby s podporou verejnosti i zriaďovateľa úspešne preplávala úskaliami doby a ako stálica zotrvala na knižničnom nebi. Netreba nám moc, stačí sila! Peter Klinec

3

Knižničné noviny 2020/3

........................................................................................................................... ŠVK v Banskej Bystrici

S vďakou spomíname

MIČOVSKÝ, Ján

TATUT %

4

ľ É___

V Banskej Bystrici pokračoval v tej istej funkcii do konca roka 1951, keď sa prikročilo k reorganizácií knihovníctva. Keďže po vojne obnovoval vojnou zničené knižnice a prácu (9. 8. 1920 – 30. 8. 1988) s knihou a tlačou považoval za základ celej vzdelávacej a kulOsvetový pracovník, pe- túrnej činnosti mládeže i dospelých, na vlastnú žiadosť predagóg, knihovník. Riaditeľ šiel od 1. januára 1952 z funkcie inšpektora kultúry za riadiKrajskej ľudovej knižnice, ne­ teľa Krajskej ľudovej knižnice v Banskej Bystrici. Táto práca skôr Štátnej vedeckej knižni- sa mu stala nielen zamestnaním, ale aj veľkou záľubou, ktoce v Banskej Bystrici v rokoch rej sa venoval často aj na úkor vlastnej rodiny. Prevzal pomerne zanedbanú mestskú verejnú knižnicu 1952 – 1973. Venoval sa metodike knihovníctva, riade- s fondom 3000 zväzkov, umiestnenú v trakte budovy učiniu, plánovaniu a štatistické- teľského ústavu, ktorá mala okolo 800 čitateľov a ročne vymu výkazníctvu. Spoluautor požičala asi 9 500 kníh. V priebehu toho istého roka sa pomonografie, metodických príručiek, autor odborných článkov darilo v knižnici spracovať 16 138 kníh, zvýšiť počet čitateľov v knihovníckych časopisoch. Publikoval aj pod pseudonymami na 1 324 a požičať 16 890 kníh. Po zvládnutí základných prác zabezpečujúcich služby knižJán Ľupčan a Janko Ľupčan. Zaslúžilý pracovník kultúry a nositeľ nice čitateľom začal s likvidáciou starších viacerých ocenení. nedostatkov, hlavne s vymáhaním starých Narodil sa 9. augusta 1920 v Slovenvýpožičiek a s úhradami nezaplatených skej Ľupči ako druhý zo štyroch synov účtov za knihy a časopisy. Veľmi skoro mukováča Jána Mičovského (1883 – 1955) sel pomáhať ostatným okresným ľudovým a jeho manželky Emílie, rod. Markušov­ knižniciam v kraji a prednášať na krajských skej (1893 – 1963). školeniach. Vypracoval koncepciu budovaV rodisku chodil do ľudovej školy, nia univerzálnej krajskej knižnice, zriadil odSTATNEJ VEDECKEJ KNIŽNICE v Banskej Bystrici absolvoval v rokoch delenie pre mládež a premýšľal o zriadení V BAN SKEJ BYSTRICI 1930 – 1934 gymnázium, v rokoch 1934 špecializovanej vedeckej a technickej knižni– 1936 nadstavbový kurz a pokračoval ce. Začal budovať oddelenie špeciálnej litev štúdiu na učiteľskom ústave, kde v roku ratúry a požičiavaním štátnych noriem a pa1940 zmaturoval. Túžil po ďalšom štúdiu, tentových spisov slúžila knižnica mnohým ale jeho aktivity v študentskom spolku, závodom, výrobným podnikom, školám, vážnejšie verejné diskusie, konfesionál­ ústavom i jednotlivcom. Pod jeho vedením 1970 ne rozbroje v rodisku, smútok nad odsa knižnica stala metodickým, informačným chodom obľúbených českých profesorov a medziknižničným výpožičným strediskom a vypočúvanie pracovníkmi štátnej služby celej jednotnej sústavy knižníc na strednom mu neumožnili svoju túžbu naplniť. Slovensku. V roku 1963 bolo knižnici prizZmieril sa s poslaním pomocného učinané právo na povinný výtlačok, čo možno teľa, ale i tak ho neustále prekladali. V rokoch 1940 – 1944 učil pokladať za najväčší úspech v budovaní jej fondov. v Obecnej škole v Šajbe (v súčasnosti Povrazník), Evanjelickej Od začiatku pôsobenia vo funkcii riaditeľa sa zúčastňoval na ľudovej škole v Suchom Brezove, Rímskokatolíckej ľudovej mnohých kurzoch a školeniach a v roku 1955 bol prijatý na Kaškole v Jablonici, Evanjelickej ľudovej školev Skalici, Štátnej tedru knihovedy a novinárstva FF UK v Bratislave. Ako literárne meštianskej škole v Považskej Bystrici, Štátnej meštianskej činnému mu ale bola udelená výnimka a mohol nastúpiť na dvojškole v Giraltovciach, Obecnej ľudovej škole v Čaklove. semestrálne nadstavbové štúdium pre knižničných pracovníkov Na konci júna 1944 sa vrátil do rodiska v Slovenskej Ľup- s vysokoškolským vzdelaním, ktoré ukončil v roku 1959. Vtedy či, kde sa od 26. augusta zúčastnil v SNP ako člen rozhlasovej už aj on sám prednášal na mnohých krajských a celoslovenských skupiny (spolu s prof. Dr. B. Cambelom a doc. D. Brucháčom). školeniach, prispieval odbornými článkami do časopisov a spraV decembri odišiel do Veľkej pri Poprade a tam sa aj 24. janu- coval viaceré metodické materiály, pôsobil v redakčných radách, ára 1945 oženil s dcérou železničiara Irenou Makovickou. bol členom Slovenskej knižničnej rady v Bratislave a Ústrednej Po otvorení školy vo Veľkej začal učiť, ale ako bývalého knižničnej rady v Prahe. Usiloval sa o rozvoj knihovníctva nielen nevojaka ho dodatočne odviedli k vojsku. Keď sa po oslo- v meste Banskej Bystrici, ale v celom stredoslovenskom regióne. bodení vrátil, okresný národný výbor ho poveril spracovať Hlavne jeho pričinením sa stala Krajská ľudová knižnica v Banskej udalosti o SNP na Spiši a 5. novembra 1945 ho vymenovali Bystrici v roku 1969 Štátnou vedeckou knižnicou. za okresného osvetového inšpektora v Poprade. Snažil sa tiež získať finančné prostriedky na stavbu moOd základov zriadil nový úrad a úspešne viedol osvetovú dernej účelovej budovy knižnice. To sa mu nesplnilo, do užíčinnosť v okrese – organizoval kurzy, školenia, prednášky, vý- vania mu však bola daná budova Župného domu na Lazovstavy, filmové podujatia, výstavy, štátne oslavy. Bolo vyčer- nej ulici, kde sídli knižnica dodnes. pávajúce po celodennej práci ponáhľať sa do odľahlých obcí Po roku 1968 aj jeho postihlo obdobie normalizácie robiť prednášku, viesť besedu alebo s kinoprojektorom ísť a z politických dôvodov musel 31. decembra 1973 z funkcie premietať, ale odmenou mu bol úžas a nadšenie na tvárach riaditeľa ŠVK odísť. Od 1. januára 1974 nastúpil do Literárstarších občanov, ktorí po prvý raz v živote videli film. Okrem no­hudobného múzea v Banskej Bystrici ako samostatný odtoho využíval každú príležitosť na ďalšie vzdelávanie. Absolvo- borný pracovník a pracoval tam až do roku 1983. val veľa rozličných školení a v rokoch 1946 – 1948 študoval na Ján Mičovský s manželkou Irenou vychoval štyri deti – pedagogickej fakulte, kde urobil prvú štátnicu, ale po prelože- Dušana (1944), Janu (1949), Miroslava (1953) a Evu (1963). ní do Banskej Bystrice od 1. 1. 1950 sa mu štúdium v Košiciach Zomrel 30. augusta 1988 v Banskej Bystrici. skomplikovalo a druhú štátnicu už nestihol urobiť. Terézia Durdiaková

ŠVK v Banskej Bystrici

............................................................................................................................

Knižničné noviny 2020/3

Štatút Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici z r. 1970 Knižnica začala svoju činnosť v roku 1926 pod názvom Mestská verejná knižnica. Knihovníkom sa stal Karol Kiszely, ktorý už vtedy presadzoval myšlienku vybudovať v meste pod Urpínom vedeckú knižnicu. Už po troch rokoch fungovania v roku 1929 požiadala knižničná rada pri Mestskej knižnici mesto o zriadenie vedeckej knižnice. Mesto súhlasilo a so žiadosťou sa obrátilo na Krajinský úrad v Bratislave. Žiaľ, k realizácii tejto myšlienky však neprišlo. Mestská verejná knižnica sídlila vo svojich počiatkoch v priestoroch zasadacej siene budovy radnice na námestí. V roku 1935 sa priestorové podmienky zlepšili, knižnica sa presídlila do krídla modernej budovy Štátneho učiteľského ústavu na rohu Kapitulskej ulice a Štefánikovho nábrežia. V roku 1951 sa zmenil názov aj náplň a z Mestskej verejnej knižnice sa stala Krajská ľudová knižnica. Riaditeľom Krajskej ľudovej knižnice so sídlom v Banskej Bystrici sa stal Ján Mičovský. Knižnica mala k dispozícii tri miestnosti. Prvá slúžila ako čitáreň a požičovňa, druhá ako kancelária a tretia ako sklad kníh. Postupne sa knižnica priestorovo rozširovala a zriaďovala po celom meste svoje pobočky. Pre ďalší rozvoj knižnice bol dôležitý rok 1966. Vtedy padlo rozhodnutie, aby sa novým sídlom knižnice stal Župný dom na Lazovnej ulici č. 9. Župný dom si vyžiadal rozsiahlu komplexnú rekonštrukciu, ktorá bola ukončená v roku 1979. Počas existencie Krajskej ľudovej kniž-

nice prebiehali naďalej snahy zriadiť vedeckú knižnicu. Dňom 1. júla 1969 prešla Krajská ľudová knižnica v Banskej Bystrici spod Krajského národného výboru pod priame riadenie Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky a bola zriadená univerzálna Štátna vedecká knižnica. Štatút Štátnej vedeckej knižnice vstúpil oficiálne do platnosti 1. marca 1970 počas pôsobenia riaditeľa Jána Mičovského. Štátna vedecká knižnica nadviazala na činnosť krajskej ľudovej knižnice. Jej činnosť a pôsobenie sa rozšírili o celoslovenské úlohy. S transformáciou knižnice na vedeckú knižnicu sa rozšírilo aj jej spoločenské a odborné zameranie. Knižnica naďalej plnila aj úlohy krajskej, okresnej a mestskej knižnice. Osobitná okresná knižnica s mestskou pôsobnosťou začala v Banskej Bystrici popri Štátnej vedeckej knižnici pôsobiť 1. januára 1975. Štatút vedeckej knižnice z roku 1970 obsahoval a určoval organizáciu knižnice a činnosť knižnice. Knižnica mala tieto základné útvary: 1. oddelenie fondov, 2. oddelenie služieb, 3. oddelenie bibliografie a vedeckých informácií, 4. oddelenie teórie a metodiky, 5. oddelenie ekonomické a technické. Činnosť a úlohy knižnice podľa štatútu boli už v tomto období na vysokej odbornej úrovni. Vladimír Sklenka

Dvadsať rokov pod jednou strechou Knižnice a múzeá ako fondové a pamäťové inštitúcie sú tiež budovaniu, ochrane a využívaniu digihlavným nositeľom, uchovávateľom a sprostredkovateľom tálnych dokumentov. Múzeum v rámci celospoločenského, technického, vedeckého a kultúrneho de- národného projektu Digitálne múzeum zdidičstva, poznatkov o umení a kultúre v jedinečnom usporia­ gitalizovalo 1 330 zbierkových predmetov, daní. Ich odborné činnosti stoja na dvoch základných pilie- prostredníctvom internej digitalizácie sa roch: jedným je objavovanie každoročne a zhromažďovanie rôznorovytvára ďaldých primárnych materiálov ší digitálny vypovedajúcich o minulosti obsah. Moža prítomnosti spoločnosti, nosti jeho Anton Anderle. druhým je kontinuálne a sysbezpečné- Gašparko, tematické dokumentovanie ho uloženia Banská Bystrica, týchto materiálov. Spracoa sprístup- 1998 vanie objektov kultúrneňovania sú predmetom výho dedičstva sa v jednotliskumu systémov na jeho vých typoch pamäťových správu a uchovávanie v bez­ a fondových inštitúcií (archípečnom depozitári. voch, knižniciach, múzeách, Spoločenské zmeny degalériách a i.) riadi svojou väťdesiatych rokov minulévlastnou legislatívou a špeho storočia vyústili do zmien cifickými pravidlami. i v organizačnom začlenení V reflexii informačných viacerých inštitúcií. Literárne zdrojov majú najdlhšiu tradía hudobné múzeum sa od 1. ciu knižnice. Približne v po1. 2001 stalo organizačným lovici minulého storočia sa Matej Bel. Notitia hungariae novae historico geographica, Viedeň,1736 útvarom Štátnej vedeckej na Slovensku cieľavedome knižnice. Získalo priestory rozvíjala aj činnosť literárnych múzeí, zameriavajúcich sa pre múzejné expozície, budovalo, spravovalo a prezentovana uchovávanie artefaktov literárnej spisby. V roku 1969 lo zbierkový fond, oceňovanú úroveň dosiahlo v oblasti vevzniklo aj Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici, deckovýskumnej činnosti. Desiatkami výstav zo svojej dielne poslaním ktorého od počiatku bola dokumentácia literárnej propagovalo múzeum ale i knižnicu doma i v zahraničí. a hudobnej kultúry regiónu. V priebehu päťdesiatich rokov Intenzívnejšiu intervenciu si v budúcnosti vyžiada zasvojej existencie vytvorilo fond 60 000 zbierkových predme- bezpečenie podmienok na dosahovanie štandardov odbortov, medzi ktorými najvýznamnejšiu časť tvoria doklady du- ných múzejných činností, a to najmä v oblasti bezpečnosti ševnej činnosti umeleckého ducha spisovateľov, hudobných a ochrany zbierkových predmetov, reinštalácie múzejných skladateľov, interpretov – vzácne rukopisy, nototlače, knižné expozícií, posilnenia personálií a budovania pozitívneho obvydania diel, audiovizuálne dokumenty, fotografický mate­ razu múzea vo verejnosti. riál a ďalšie unikátne artefakty. Súčasnosť a budúcnosť patrí Soňa Šváčová

5

Knižničné noviny 2020/3

........................................................................................................................... ŠVK v Banskej Bystrici

Štátna vedecká knižnica v premenách času (1970 – 2020)

6

ŠVK v Banskej Bystrici

............................................................................................................................

Knižničné noviny 2020/3

50 rokov vedy a výskumu v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici Štatút je základným dokumentom každej knižnice, pretože vymedzuje pole jej pôsobnosti vo všetkých sférach. Ten z roku 1970 priblížil našu knižnicu k dôležitému kroku stať sa vedeckou, keď okrem iného stanovil aj oblasti jej vedecko­výskumného zamerania. Nastavená cesta však bola postupná.

Knižnica musela dorásť na vlastnú vedecko­výskumnú činnosť spoluprácou s inými knižnicami (Maticou slovenskou, Univerzitnou knižnicou v Bratislave) pri riešení ich výskumných úloh. Tento čas využila na získavanie informácií a zdokonalenie svojich postupov pri tvorbe bibliografií tematicky viazaných na oblasti jej špecializácie (elektrotechnika, stavebníctvo, SNP, regionalistika). Svoje schopnosti si vyskúšala aj pri organizovaní prvých (v tom čase len sporadických) knihovníckych seminárov. Už v roku 1971 tak zastrešila celoslovenský seminár a jeho závery publikovala v zborníku Spoločenskovedné informácie v knižniciach. Prvá vlastná výskumná úloha Systém bibliografie o protifašistickom odboji na Slovensku jej bola pridelená až v roku 1977, no pod pozmeneným názvom Bibliografický systém protifašistického odboja a SNP na Slovensku trvá dodnes. Knižnica bola v rokoch 1986­1994 zapojená aj do kooperačného zoskupenia knižníc v rámci štátnej výskumnej úlohy Integrovaný knižnično­informačný systém na báze elektronizácie. V priebehu päťdesiatročnej výskumnej činnosti uskutočnila mnohé čiastkové úlohy s viac či menej úspešnými výsledkami, ale jej širšie okruhy tém ostávajú v platnosti. Už od roku 1984 kooperuje na celoslovenskej výskumnej úlohe Program slovenskej národnej retrospektívnej bibliografie prostredníctvom plnenia čiastkových úloh (Dejiny periodickej tlače v Banskej Bystrici, 1982­84; Tlače robotníckeho a protifašistického hnutia v rokoch 1939­45, 1986­92; Bibliografia

článkov z inorečových novín a časopisov vychádzajúcich na Slovensku v rokoch 1901­18, 1996; Slovacikálne tlače 18. a19. storočia na území mesta Banská Bystrica, 1990­2004, 2011­; Dejiny školských knižníc na Slovensku, 2001­; Tlače 16. storočia na území mesta Banská Bystrica, 2003­12; Dejiny Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici, 1986, 2013­15). Azda najdlhšie trvajúcou úlohou s najväčším ohlasom vo verejnosti je regionalistika, od roku 2008 sa uskutočňuje pod názvom Biografický výskum osobností s väzbou na banskobystrický región. Od roku 2001 knižnica pravidelne pripravuje odborný seminár pre pracovníkov knižníc s medzinárodnou účasťou TLib – Trendy v knižničnej praxi. Jeho organizovanie s následným vydaním zborníka sa od roku 2009 stalo výskumnou úlohou Knižničná a informačná veda (sociálne súvislosti). Každá z týchto vedecko­výskumných úloh pozostáva z viacerých činností, od základného spracovania dokumentov, cez tvorbu bibliografií, slovníkov a monografií až po organizovanie vedeckých konferencií a vydávanie ich zborníkov. Výsledky sú tak zdokumentované nielen vo veľkom počte edičných titulov, ale aj v ich aktívnej prezentácii doma i v zahraničí. Knižnica sa však nepodieľa len na vlastných či celoslovenských úlohách. Dnes môže svoje schopnosti ponúknuť aj do spoločných projektov vyššej priority. Od roku 2020 spoločne s Univerzitou Mateja Bela v Banskej Bystrici participuje na projekte APVV Inovatívne sprístupnenie písomného dedičstva Slovenska prostredníctvom systému automatickej transkripcie historických rukopisov. Získané poznatky, ktoré predstavujú vyšší stupeň poznávania literatúry prostredníctvom jej odborného spracovania, sú jednak prínosom pre nás samotných, jednak umožňujú lepšie uspokojovanie informačných potrieb nášho používateľského zázemia. Mária Bôbová

Prázdninové stredy v knižnici a múzeu

Štátna vedecká knižnica a Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici pripravili počas letných mesiacov viacero zaujímavých aktivít pre rodiny s deťmi. Počas siedmich stried mohli deti spolu so svojimi rodičmi, starými rodičmi, či animátormi letných táborov stráviť v knižnici a múzeu celý deň. Z literatúry, hudby, výtvarného umenia, hier, kvízov a ďalších ingrediencií sme im namiešali koktail zábavy, poznania, tvorivosti a dobrej nálady. Do knižnice zavítalo 361 návštevníkov, ktorí v spoločnosti knihovníkov a múzejníkov trávili prázdninové chvíle v rámci 41 zrealizovaných podujatí. Pre fanúšikov rozprávkových príbehov bolo pripravené podujatie Literárne hádanky s ukážkami z rozprávkových kníh spojené s rôznymi hádankami, hrami a kreslením. Možnosť zanôtiť si veselé detské pesničky i zatancovať si, mali deti v rámci Det­ ského hudobného leta. Zábavné objavovanie pestrosti zvukov etnických nástrojov, akými sú napríklad kalimba, dažďová palica či africký bubon, prinieslo podujatie Perkusie – dotyk s hudbou. Hravé poznávanie prírodných zákonitostí a javov ponúkla interaktívna výstava vedeckých hračiek, jednoduchých experimentov a hlavolamov s názvom Veda v hračkách. Hry určené na rozvíjanie fantázie, precvičenie pamäti, pohotového myslenia, prinášajúce zábavu i kopec zaujímavých informácií si mohli deti zahrať v rámci aktivity Zahrajte sa v kniž­ nici. Mix zábavných cvičení precvičujúcich pamäť, pozornosť, postreh a zmysly ponúkol workshop Aňvogzom... (skús sprava). Tvorivá aktivita Ilustrátor s rydlom v ruke umožnila deťom vyskúšať si grafickú techniku rytia obrazu do linolea a vytvoriť si tak vlastnú ilustráciu. Zaručene bezpečné cestovanie krajinami ako Anglicko, Rusko, USA, Španielsko, Nemecko a Čína ponúkla aktivita S kvízom pod lipami naprieč celým svetom.

Malí programátori si vyskúšali naprogramovať sú­ čiastku micro:bit a výtvarne si navrhli vlastné domáce zvieratko v rámci aktivity Mi­ cropet – naprogramuj si do­ máce zvieratko. Malých architektov sme objavovali počas podujatia Malí architekti – od hravých kociek až po realitu. Literárne a hudobné múzeum pripravilo pre návštevníkov zaujímavé aktivity pre rodiny s deťmi. Čakal na nich Ilustrátor­ ský zápisník, ktorý návštevníkom predstavil, čo je to ilustrácia, akými rôznymi spôsobmi dopĺňa text a na vlastnej koži si mohli vyskúšať, aké je ilustrovať Hrdinský zápisník Kláry Jarunkovej. Vo svojich spisovateľských príbytkoch deti privítali Regionálne rozprávkarky, päticu autoriek, ktoré sa venovali literárnej tvorbe pre deti. Pre mladších návštevníkov bol pripravený program Štoplíkove dobrodružstvá. Ten predstavil populárnu detskú trilógiu o dobrodružstvách korkového Štoplíka v ľudskom svete. Záujemcovia mali možnosť navštíviť expozíciu Ľudové hudobné nástroje na Slovensku s bohatou zbierkou fujár i ďalších nástrojov. V Bábkarskom salóne návštevníkov privítal Gašparko. Dozvedeli sa, Čo nám bábky rozprávali a spolu s múzejníkmi nahliadli do divadelnej kuchyne, kde si mohli „ukuchtiť“ vlastné bábkové predstavenie a prejsť sa Z rozprávky do rozprávky. Leto je za nami. Veríme, že sme realizovanými aktivitami prispeli k pestrosti prázdninových zážitkov našich malých návštevníkov. Budeme radi, ak nám zachováte priazeň a spoločne si vychutnáme budúcoročné letné chvíle. Barbora Skubachová

7

Knižničné noviny 2020/3

........................................................................................................................... ŠVK v Banskej Bystrici

Bývalé kolegyne spomínajú Knižnica oslavuje ... 50 rokov od získania štatútu vedeckej knižnice. Budúci rok to bude 95 rokov od vzniku Mestskej verejnej knižnice, ktorej pokračovateľkou ŠVK je. Hovoríme o knižnici, ale čo je knižnica? Je to budova? Sú to knihy a iné dokumenty? Sú to knižnično-informačné služby, ktoré poskytuje širokej verejnosti? Sú to odborné, kultúrno-výchovné a vzdelávacie aktivity, ktoré organizuje? Odpoveď je jednoduchá... všetko toto a za tým všetkým sú ľudia. Ľudia, bez ktorých by nebola budova, knihy, služby, aktivity ani pokrok, ktorý knižnica počas desaťročí svojej existencie dosiahla. Pri príležitosti výročia sme si dovolili osloviť kolegyne, ktoré v knižnici strávili celý svoj profesionálny život. Podelili sa s nami o svoje spomienky PhDr. Branislava Gaj­došová (1969 – 2010 pracovala v oddelení prezenčných služieb, v oddelení doplňovania a spracovania fondov, námestníčka riaditeľa) Moje spomienky na prá­ cu v Štátnej vedeckej knižnici sa viažu k obdobiu, keď kniž­ nica získala štatút vedeckej knižnice v júli roku 1969, ktorý vstúpil do platnosti v marci v roku 1970. Knižnica i naďalej plnila funkciu kraj­ skej, okresnej a mestskej knižnice. Až uznesením plenárneho zasadnutia Okresného národného výboru v Banskej Bystrici č. 4/1973-ONV zo dňa 12. 1. 1973 bola k 1. 1. 1973 zriadená Okresná knižnica v Banskej Bystrici aj s mestskou pôsobnos­ ťou a svoju činnosť začala 1. 1. 1975. Štátna vedecká kniž­ nica delimitovala pre novú knižnicu časť knižničného fondu v počte 81 720 knižničných jednotiek, pracovisko ústrednej požičovne na ul. F. Švantnera, detské oddelenie v Kapitulskej ul., pobočky v meste – Dolná ul., Jilemnického ul., poboč­ ku v Robotníckom dome, ul. 29 augusta, Závodný klub Slo­ venka, pobočky v obciach v blízkosti Banskej Bystrice – Iliaš, Laskomer, Majer, Radvaň, Rudlová a Sásová, stánok v Mest­ skom parku. Štatút vedeckej knižnice umožnil premenu všetkých jej odborných činností. Knižničný fond sa začal doplňovať nielen domácou, ale aj zahraničnou knižnou a časopiseckou odbornou literatúrou. Knižnica nemala až do roku 1966 vlastnú budovu pre svoju činnosť. V tomto roku získala po mnohých rokovaniach do vlastníctva budovu bývalého Župného domu v Lazovnej ulici 9. Budova bola veľmi zničená po mnohých podnájomníkoch. Bola potrebná jej rozsiahla rekonštrukcia. Po ukončení rekonštrukcie v máji v roku 1979 bola budova slávnostne daná do užívania pre účely knižnice. Knižnica získala priestory pre všetky jej pracoviská, rozšírili sa knižnično-informačné, bibliografické a rešeršné služby. Pre používateľov knižnice sa vytvorili podmienky pre prezenčné štúdium v univerzálnej študovni, v študovni časopisov a novín, v študovni regionálnej literatúry, v hudobnej študovni a posluchárni. Bola sprístupnená študovňa špeciálnych informačných dokumentov - noriem a patentových spisov a študovňa knihovníckej literatúry. V roku 1974 sa zmenilo stavanie knižničného fondu z abecedného na formátové podľa signatúr. Skvalitnilo sa

8

vecné spracovanie informačných dokumentov, keď sa od roku 1975 zaviedla popri klasifikácii podľa medzinárodného desatinného triedenia aj predmetová katalogizácia. Do konca roku 2000 knižnica budovala lístkové katalógy – generálny, autorský, názvový, systematický a predmetový. V rokoch 1983-1991 poskytovala služby letná čitáreň. V roku 1985 delimitovala Štátna vedecká knižnica me­ todickú činnosť novozriadenej Krajskej knižnici vo Zvolene. V rokoch 1984-1985 sa pristúpilo k automatizovanému spra­ covaniu knižničného fondu na organizačných automatoch DARO 1415 a CONSUL 253. Údaje o knihách, uložené na diernych páskach, mali tvoriť základ pre bázu dát po inšta­ lovaní počítača SM 52/11. V roku 1986 bola vytvorená báza dát v počte približne 9 000 záznamov kníh. Štatút vedeckej knižnice tiež umožnil napĺňať program publikačnej a edičnej činnosti. Knižnično-informačné a bibliografické služby sa v priebehu rokov značne rozšírili a skvalitnili. Prezenčné služ­ by sa rozšírili o jazykové centrá. V júni roku 1995 bola zriade­ ná Nemecká študovňa, v marci 2005 Centrum ruských štúdií (v súčasnosti Centrum slovanských štúdií), v septembri 2005 Info USA (v súčasnosti American Center), v októbri 2006 Brit­ ské centrum, v máji 2010 Window of Shanghai, v marci 2019 Centrum hispánskej kultúry Vladimíra Olerínyho. Pri pohľade na Štátnu vedeckú knižnicu v súčasnosti je to úplne iná, moderná knižnica, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia. Anna­ Hríbiková (1974 – 2015 pracovala v oddelení služieb, v oddelení doplňovania a spracovania fondov) V ŠVK som začala praco­ vať v roku 1974. Knižnica už fungovala ako štátna vedec­ ká. Nastúpila som medzi ne­ smierne šikovných, sčítaných a múdrych ľudí. S odstupom času viem, aké to bolo šťastie. Vte­ dy sme nepoznali žiaden hardvér, softvér, atď., všetko pozostávalo z mravčej práce: od vyhľadávania v lístkových katalógoch, zakladania absenčných výpožičných lístkov, šta­ tistiky dennej, mesačnej a znalosti MDT. Dnešná práca je diametrálne odlišná. Sentimentálne spomienky mám na te­ matické požiadavky, dnes pomôžu predmetové heslá, zhoto­ venie rešerše. Výpožičné služby fungovali na Fučíkovej ulici č. 18, dnes by tie priestory nestačili. Bývalý župný dom poskytol tak po­ trebné miesto. Pamätám si prechod na formátové stavanie literatúry v skladoch, na sťahovanie, na budovanie letnej či­ tárne, kde ste aj knihovníčku mohli vidieť s fúrikom. Katalo­ gizácia, moja práca, rozmnožovanie na lístočky, zakladanie, dnes toto všetko odpadlo. Počítač, raz-dva obohatí databázu vytvoreným záznamom o knihe alebo inom dokumente. Naďalej však pre mňa kniha ostáva tým najlepším spoločníkom, ilustrovaná pre deti, zábavná pre voľné chvíle, naplnená vedomosťami pre štúdium. Prajem našej knižnici toľko čitateľov, aby mohla fungo­ vať a slúžiť aj naďalej širokej verejnosti.

ŠVK v Banskej Bystrici

............................................................................................................................

Anna­Klimová (1971 – 2011 pracovala v oddelení bibliografie) Krátko z mojich začiatkov v ŠVK Banská Bystrica na od­ delení bibliografie, kde som na­ stúpila ako jedna z absolventiek Dvojročného nadstavbového štúdia knihovníctva pri Stred­ nej všeobecnovzdelávacej ško­ le v Banskej Bystrici v júli 1971, vtedy ešte do budovy, ktorá sídlila v Kapitulskej ulici (terajší Diecézny dom Jána Pavla), neskôr do budovy č. 32 na Lazovnej ul. Do nových priestorov na Lazovnú 9 sa oddelenie presťaho­ valo pri 10. výročí vzniku ŠVK v roku 1979. Vedúcou oddelenia pri mojom nástupe do knižnice v roku 1971 bola Mária Gažo­ vičová-Tichá, ktorá bola na nadstavbovej škole aj mojou vyu­ čujúcou tohto predmetu. Bibliografie a klasické rešerše sme vtedy zostavovali „de visu“ z excerpt novín a časopisov, z pr­ votných i druhotných materiálov, a tiež z katalógov a kartoték ŠVK. Veľkým pomocníkom bola aj SNB a ČNB, články, knihy. Zostavené bibliografie a rešerše v lístkovej podobe potom prepisovala pisárka na písacom stroji Consul (neskôr samo­ statné pracovníčky oddelenia). Vyhotovený materiál sa ďalej rozmnožoval cyklostylom, pretože moderné kopírovacie stroje alebo osobné počítače v tom čase neboli dostupné. Dnes vo svete vládne technika a vymoženosti počítačov a on-line kata­ lógov, ktoré umožňujú pohotovo a rýchlo vyhľadať a zostaviť rešerše pre študentov na akúkoľvek tému. Excerpovali sme články predovšetkým z regionálnych novín a časopisov. Budo­ vala sa regionálna kartotéka autorská, topografická a syste­ matická, od roku 1969 aj kartotéka biografická. Vyexcerpova­ né záznamy sa do kartoték najskôr rozmnožovali strojčekom (zásluhu na jeho zostrojení mala pracovníčka ŠVK pani Želmí­ ra Meleková), neskôr s vývojom techniky na moderných ko­ pírovacích strojoch. Získaním štatútu ŠVK knižnica získala aj právo povinného výtlačku kníh a časopisov. Pretože ŠVK v Banskej Bystrici bola vtedy metodickým centrom pre všetky okresné knižnice v bývalom Stredoslovenskom kraji, v bibliografickom oddelení sa sústreďoval bohatý fond regionálnej literatúry, ktorého veľká časť je dnes súčasťou regionálnej štu­ dovne. Keďže knižnica bola ustanovená ako univerzálna vedecká knižnica pre stredné Slovensko, bola jej určená špecializácia v ob­ lastiach: stavebníctvo, architektúra, územné plánovanie, urbani­ zmus, elektrotechnika, spoločenské vedy, cestovný ruch, národný odboj a SNP. Popri vedeckej plnila do roku 1975 aj funkciu mestskej a okresnej knižnice a do roku 1985 aj funkciu krajskej knižnice. Bibliografické oddelenie koordinovalo a zabezpečovalo metodickú pomoc okresným knižniciam v kraji. Vydávalo bibliografické a me­ todické materiály, zostavovalo odporúčajúce bibliografie, spolu­ pracovalo s Národným bibliografickým ústavom SNK v Martine. Ten poskytoval bibliografom ŠVK cenné metodické rady, pozýval ich na odborné koordinačné semináre. Svoje zastúpenie malo od­ delenie aj v Koordinačnej rade pre technickú bibliografiu pri ÚVTEI STK v Prahe. Boli vytvorené pracoviská súbežnej, retrospektívnej a regionálnej bibliografie. Oddelenie sa zapojilo do riešenia celoštátnych a regionálnych výskumných úloh. V roku 1982 sa výskum­ ná činnosť sústredila na riešenie ústavnej úlohy: Dejiny periodickej tlače v Banskej Bystrici. Jej výstupom bol edičný titul, ktorého au­ torkou bola Mária Gažovičová-Tichá: Bibliografia novín a časopi­ sov vydávaných v Banskej Bystrici v rokoch 1918-1980 (ŠVK, 1987). V roku 1995 bol vydaný bibliografický súpis Tlače do roku 1900 vo

Knižničné noviny 2020/3

fonde ŠVK Banská Bystrica. Slovacikálne tlače 18. a 19. storočia na území mesta Banská Bystrica boli do tlače pripravené v r. 2003. Oddelenie riešilo aj čiastkovú výskumnú úlohu: Tlače protifašis­ tického odboja a SNP na Slovensku v rokoch 1939-1945. Výsledky tejto činnosti oddelenie prezentovalo v mnohých edičných tituloch (Prvá čs. armáda na Slovensku, Druhá čs. samostatná paradesant­ ná brigáda v ZSSR, SNP a protifašistický odboj, články, knihy), ale aj príspevkami a štúdiami v odborných periodikách a zborníkoch. Na spoločenské, politické a historické, kultúrne výročia a významné osobnosti stredného Slovenska bola zameraná regionálna činnosť (Stredné Slovensko, Ľudová architektúra v SSK, Stredné Slovensko v krásnej literatúre, Technické pamiatky v SSK, Nízke Tatry, Veľká Fatra, Chránená oblasť Poľana, Slovník osobností v Stredosloven­ skom kraji, Emil Beluš, Jozef Dekret Matejovie, Ladislav Sára a i.). V spolupráci s LHM v B. Bystrici boli vydané tituly Peter Karvaš, Mikuláš Kováč, Zdenko Mikula a i. Vyexcerpované ma­ teriály v rokoch 1976-1987 slúžili ako podklad pre pravidelné zostavovanie bibliografickej ročenky Okres Banská Bystrica v tlači, ktorej autorkou bola Mária Hrúzová. Regionalistiku mesta zastupoval preklad výberu z tvorby Emila Jurkovicha pod názvom Príbehy z minulosti Banskej Bystrice / ed. Imrich Nagy (1997). V rámci cyklu OSOBNOSTI boli od roku 1999 vy­ dané početné personálne bibliografie napr.: Ján Findra (1999), Jur Hronec (1999), M. R. Štefánik, (2000), Dominik Skutecký (2001), Beloslav Riečan (2001), Zdenko Kasáč, (2004), Pavel Hrúz (2006), Ján Mikleš (2006), Alexander Dubček v slov. a čes. tlači (2007), Zlata Solivajsová (2008), Ladislav Ťažký (2009) a i. Osobnostiam nášho mesta boli venované aj publikácie Kto bol kto v Banskej Bystrici v roku 2001, Kto bol kto v histórii mesta Banskej Bystrice (2002) (publikácii Národný biografický ústav SNK udelil Prémiu Jozefa Miloslava Hurbana), Čím by bola Banská Bystrica a región bez nich (2009), Osobnosti Ban­ skej Bystrice na začiatku tretieho tisícročia (2010) a i. Na mnohých týchto publikáciách som sa podieľala aj ja. Pracovala som aj v Bibliograficko- informačnom a databázo­ vom centre. Mojimi kolegyňami boli Mária Meleková, Katarína Vyšná, Eva Polakovičová, Mária Hrúzová a Mária Némethová. Keby som sa mala znovu rozhodnúť, aké povolanie by som si mala vybrať, tak by to bolo znovu knihovníctvo a práca v knižnici. Prvou vedúcou Bibliografického oddelenia, vtedy ešte v KĽK bola Mária Gažovičová-Tichá. Neskôr oddelenie viedli PhDr. Helena Pažurová, CSc., Mgr. Oľga Kaliská, PhDr. Darina Šovčíková, PhDr. Blanka Snopková, PhD. Každá z tých­ to vedúcich Bibliografického oddelenia ŠVK mala zásluhy na jeho pozdvihnutí a napredovaní. Lýdia­ Žáčiková (1973 – 2011 pracovala v oddelení metodiky, v oddelení bibliografie, v oddelení automatizácie, v oddelení doplňovania a spracovania fondov, námestníčka riaditeľky) Udelenie štatútu vedeckej knižnice, následne vyriešenie priestorových problémov kniž­ nice ukončením rekonštrukcie Župného domu ako centrálnej budovy knižnice dali priestor na významný rozvoj knižnice v oblasti mechanizácie a au­ tomatizácie. Knižnica sa začala zapájať do riešenia celoštátnych projektov a úloh v tejto oblasti.

9

Knižničné noviny 2020/3

........................................................................................................................... ŠVK v Banskej Bystrici

Z dnešného pohľadu sa už začiatky automatizácie v osem­ desiatych rokoch minulého storočia javia ako pravek. Po pred­ chádzajúcom využívaní organizačných automatov bol v knižni­ ci nainštalovaný veľký sálový počítač typu SM 52-11. Počítač bol umiestnený v klimatizovanej miestnosti o veľkosti cca 6x4 m2. Pamäťové disky o kapacite 25 Mb tu boli štyri a každý bol vo veľkosti ako dnešná automatická práčka s kapacitou 8-10 kg bielizne. Obrovské magnetické pásky - zálohovacie médiá boli veľké ako taniere. Keď bol tento „kolos“ spustený, pre kni­ hovníkov to bol veľký zážitok vidieť blikať množstvo kontroliek a sledovať pre nich nezmyselné texty a čísla, ktoré sústavne na­ biehali na konzole počítača. Žiaľ, všetko čo tento počítač v tom čase dokázal bola evidencia registrovaných čitateľov knižnice, neskôr evidencia absenčných výpožičiek a výstupom boli 1x týž­ denne upomienky za nedodržanie výpožičnej lehoty. Éra využitia sálového počítača v knižnici bola veľmi krátka, ani nie desať rokov. Už začiatkom deväťdesiatych rokov prichádzajú aj do knižničnej praxe výkonné personálne počítače a servery, ktoré svojimi možnosťami, kapacitou a rýchlosťou procesov spracovávania informácií posunuli knižnicu na vyššiu úroveň poskytovaných knižnično-informačných služieb. Pred knihovníkmi stála nová úloha – naučiť sa tieto počítače ovládať a hlavne počítačovo „myslieť“. Dlhé roky bol pre nás písací stroj a papier hlavným nástrojom v práci – papierové prírastkové zoznamy, papierové katalogizačné lístky a z nich budované katalógy a informačné kartotéky pre používateľov, poštou posielané papierové upomienky atď. Na prvých školeniach zameraných na prácu s personálnym počítačom sme zažili mnohé stresujúce, ale aj humorné situácie, keď sme nevedeli pracovať s počítačovou myškou – nie a nie ju dostať tam, kde sme ju potrebovali. Mnohokrát sme si mysleli, že nás počítač „neposlúcha“ a robí si, čo chce. Občas sme vlastné chyby v práci dávali za vinu počítaču, že nesprávne funguje. Učili sme sa žiť s myšlienkou, že počítač sa nemýli, a pracovať presne a dôsledne. Všetky nástrahy a problémy sme však museli prekonať a súčasnosť v oblasti informatizácie a internetizácie knižnice je satisfakciou za vynaložené úsilie v minulých rokoch. Jana Vranová

Prvé priestory študovne a čitárne v budove na Fučíkovej 18 (dnes ul. F. Švantnera). V súčasnosti tam pôsobí Verejná knižnica Mikuláša Kováča.

Čitateľské katalógy v rokoch 1979-2000. Čitatelia mali k dispozícii lístkové katalógy: autorský, názvový, systematický, predmetový.

Knižnica disponuje rozsiahlym fondom hudobnín a zvukových do­ kumentov, ku ktorým mali v rokoch 1979-1995 čitatelia prístup v Hudobnej študovni a posluchárni. V súčasnosti sa tam nachádza Študovňa starých a vzácnych dokumentov.

S automatizáciou knižnično-informačných činností sa začalo od r. 1979. Prvý počítač rady SMEP SM 52-11 bol inštalovaný v r. 1986. Bol umiestnený v samostatnej miestnosti na prízemí budovy.

10

V obnovenej budove bol priestor pre zavedenie moderných tech­ nológií. Pre urýchlenie a zjednodušenie vybavovania požiadaviek čitateľov z knižničných skladov bola inštalovaná potrubná pošta a dopravník kníh (1979-1994).

ŠVK v Banskej Bystrici

............................................................................................................................

Knižničné noviny 2020/3

Kalendárium knižnice 1926 ­ Vznik Mestskej verejnej knižnice ­ Prvým riaditeľom bol Karol Kiszely 29.­november­1951 ­ Z mestskej verejnej knižnice sa zriaďuje Krajská ľudová knižnica 1.­júl­1963 ­ Získanie práva povinného výtlačku československej knižnej a periodickej literatúry 1964 ­ Začína sa budovať fond špeciálnych technických dokumentov. Knižnica plní funkciu Oblastného strediska noriem a patentových spisov 1966 ­ Pridelenie budovy Župného domu pre účely knižnice ­ Vytvorenie samostatného bibliografického oddelenia 1. marec 1970 ­ Do platnosti vstúpil štatút Štátnej vedeckej knižnice 1974 ­ Delimitácia časti knižničného fondu, priestorov a metodickej činnosti novej Okresnej knižnici 1978 ­ Začiatok využívania prostriedkov automatizačnej a výpočtovej techniky 1979 ­ Otvorenie zrekonštruovanej budovy Župného domu ako sídla knižnice 1994 ­ Komplexná debarierizácia knižnice 1995 ­ Inštalácia moderného automatizovaného systému VTLS ­ Otvorenie Nemeckej študovne 1999 ­ Získanie právnej subjektivity pod riadením Krajského úradu v B. Bystrici ­ Začiatok prevádzky VTLS – modul výpožičky 2000 ­ Otvorenie Regionálneho pracoviska Kancelárie prezidenta SR ­ Sprístupnenie internetu a on line katalógu 1.­január­2001 ­ Organizačnou súčasťou ŠVK sa stáva Literárne a hudobné múzeum ­ Sprístupnenie www stránky ŠVK na internete

2005 ­ Otvorenie Galérie v podkroví ­ Otvorenie expozície Ľudové hudobné nástroje ­ Otvorenie Centra ruských štúdií ­ Otvorenie Info USA 2006 ­ Otvorenie Britského centra ­ Otvorenie divadla D 44 2007 ­ Vydanie knihy Duch v kameni 2008 ­ Začiatok digitalizácie hudobných zvukových dokumentov 2009 ­ Rekonštrukcia študovne viazaných periodík, technických, legislatívnych a digitálnych dokumentov ­ Vydanie biografického slovníka Čím by bola Banská Bystrica a región bez nich 2010 ­ Otvorenie centra Window af Shanghai ­ Otvorenie Bábkarského salónu 2011 ­ Zavedenie výpožičiek elektronických kníh prostredníctvom e­čítačiek 2012 ­ Modernizácia zariadenia Spoločenskej sály ­ Otvorenie Hudobného átria ­ Otvorenie Centra slovanských štúdií ­ Sprístupnenie novej www stránky ŠVK 2013 ­ Otvorenie Tvorivého centra ­ Začiatok realizácie projektu digitalizácie knižničného fondu 2014 ­ Vydanie monografie Knižnica v minulosti a súčasnosti pri príležitosti 90. výročia jej vzniku 2015 ­ Realizácia 5. Kolokvia knižnično­informačných expertov V4+ (Bratislava, 8. ­ 9. 6. 2015) 2016 ­ Zavedenie nových on line elektronických služieb pre verejnosť LiveChat , on line formulárov na objednanie rešerší, exkurzií, školení, rezervácie prehliadok expozícií LHM ­ Vytvorenie Steny cti a slávy 2017 ­ Otvorenie Nádvoria Mária Terézie (15. 5. 2017)

2003 ­ Otvorenie zrekonštruovaných priestorov podkrovia Župného domu

2018 ­ Rekonštrukcia požičovne Oddelenia absenčných služieb

2004 ­ Knižnica pracuje v automatizovanom knižnično­ informačnom systéme Virtua

2019 ­ Otvorenie Centra hispánskej kultúry Vladimíra Olerínyho

11

Knižničné noviny 2020/3

........................................................................................................................... ŠVK v Banskej Bystrici

Výber z edičných titulov Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici Peter Majling, Bohumil Rychtárech, Kto­ bol­ kto­ v­ histórii­ Banskej­ Barbora Skubachová, Blanka SnopkoBystrice­1255­–­2000 / zostavovavá, Imrich Šimig, Katarína Šmelková, teľky Anna Klimová, Mária Némethová Soňa Šváčová, Zlata Troligová, Veronia kol. ; obálka Jaroslav Uhel ; zodpovedka Uhríková, Jana Vranová ; recenzenti ná redaktorka Oľga Lauková. – BanJúlius Alberty, Imrich Nagy ; fotografie ská Bystrica : Štátna vedecká knižnica, archív Štátnej vedeckej knižnice v Ban2002. – 289, [1] s. – ISBN 80­85169­62­2. skej Bystrici ; grafická úprava Peter Biografický slovník predstavuje vyše Valach ; preklady Zuzana Kopčanová, 2000 hesiel o osobnostiach, ktoré sa Oľga Doktorová ; jazyková úprava Vienarodili, študovali, žili, zomreli, kratšie ra Sokolová. – Banská Bystrica : Štátna či dlhšie pôsobili, príp. ovplyvnili dianie v Banskej Bystrici. Publikácia bola ocenená Prémiou Jozefa Milo- vedecká knižnica, 2014 (Tajov : TWOR). – 176 s. : fotogr., grafy, tab. – ISBN 978­80­89388­56­1. slava Hurbana v kategórii pôvodných biografických diel. Knižnica počas svojej existencie pripravila niekoľko jubiBibliothecae­ Slovacae­ Neoso- lejných publikácií. Ostatnou v poradí je ucelená monogralienses saeculi XVIII. et XIX. = fia inštitúcie, ktorá zároveň predstavuje príspevok k vývoju Slovacikálne tlače 18. a 19. storočia na a súčasnému stavu knižnej kultúry na Slovensku s osobitým území mesta Banská Bystrica / zostavo- zreteľom na stredoslovenský región. vateľ Imrich Nagy ; zodpovedná redakLadislav­ E.­ Hudec­ –­ z­ Banskej­ torka Oľga Lauková. – Banská Bystrica Bystrice do sveta / zost. Blanka : Štátna vedecká knižnica, 2003. – 395, Snopková, Ivana Bičanovská ; autori [5] s. : tab. – ISBN 80­85169­69­X. textov Ivana Bičanovská, Klára KubičJeden z viacerých bibliografických ková, Blanka Snopková, Zsolt Vesztrócsúpisov z oblasti dejín knižnej kultúry zy, Liang Jun, Suhua Liu ; recenzenti obsahujúci 2343 záznamov. Výskum Anna Kucianová, Dušan Čupka ; prebol súčasťou celoslovenskej výskumnej úlohy. Registruje stav klad Marianna Bachledová, Zuzana historických knižničných dokumentov daného obdobia zachovaKopčanová, Li Yingdeng, Wang Changných v jednotlivých inštitúciách na území mesta Banskej Bystrice. ling, Klára Kubičková, Helena LengyePamäť­mesta­Banská­Bystrica­ lová, Jozef Lengyel, Katarína Ristveyo1918­–­2000 : výberová bibliografická vá, Igor Telepčák, Natália Turčinová ; databáza o historickom, hospodárskom, grafické spracovanie Peter Valach. – 1. vydanie. – Banská Bystrispoločenskom a kultúrnom vývoji mesta ca : Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, 2017. – 213, [3] / Blanka Snopková, Iveta Fedorová, Soňa s. : fotogr., obr. – Bibliogr. odkazy. Pozn. Reg. – Text v slovenčine, Šváčová, Anna Klimová, Mária Hrúzová ; maďarčine, čínštine, angličtine. – ISBN 978­80­89388­77­6. redakčná rada Lýdia Žáčiková, Marianna Publikácia je výsledkom biografického výskumu osobBárdiová, Jana Borguľová, Peter Majling ností a medzinárodných kontaktov. Okrem stručnej biografie ; autor programu Erik Potocký ; design sa v štvorjazyčnej monografii nachádzajú príspevky o Hudea výtvarné predlohy Jaroslav Uhel ; zod- covom pôsobení v Šanghaji a výberová bibliografia slovenpovedná redaktorka Oľga Lauková. – ských aj zahraničných dokumentov. Banská Bystrica : Štátna vedecká knižnica, 2005. – 1 elektronický Milan­Rastislav­Štefánik­(1880­ optický disk (CD­ROM). – ISBN 80­85169­78­9. –­1919) : výberová personálna biblioVýberová regionálna retrospektívna bibliografická databágrafia / Mária Bôbová, Monika Dankoza obsahuje takmer 15 000 bibliografických záznamov temavá, Veronika Ťažká ; Mária Gallová, Šteticky zasahujúcich do všetkých oblastí spoločenského, politicfan Luby, Ján Tatara, Vojtech Čelko ; rec. kého, hospodárskeho a kultúrneho života obyvateľov mesta. Peter Macho, Vojtech Rušin. – 2., dopl. a preprac. vyd. – Banská Bystrica : ŠtátKnižnica­v­histórii­a­súčasnosti : monografia k 90. výna vedecká knižnica, 2019. – 439, [1] s. : ročiu vzniku / vedúci autorského kolektívu Oľga Lauková ; kofotogr. – ISBN 978­80­89388­91­2. lektív autorov Tomáš Albert, Mária Bôbová, Branislav Bubniak, Jedna z posledných personálnych Ján Debnár, Oľga Doktorová, Terézia Durdiaková, Eva Fekiačobibliografií venovaná významnej osobvá, Branislava Gajdošová, Ingrid Guzmická, Dana Chalupeková, Martin Kassa, Zuzana Kopčanová, Mária Lásková, Michal Majer, nosti našich dejín obsahuje 5615 záznamov. Mária Bôbová Občasník Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici

Nepredajné. Bezplatne šírené.

12

Zostavovateľ: PhDr. Vladimír Sklenka, PhD. Zodpovedná redaktorka: PhDr. Blanka Snopková, PhD. Grafická úprava a sadzba: PaedDr. Dušan Jarina Jazyková korektúra: PaedDr. Ivan Očenáš, PhD. Registračné číslo: EV 3255/09. ISSN: 1335-6917 Vydáva: Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici Tlač: Biela hlina, s. r. o. Banská Bystrica

www.svkbb.eu E - mail: svkbb@svkbb.eu