KN 1/2020

Ročník XVI.

Občasník Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici

A opäť je tu marec – v pamäti Slovákov ukotvený ako mesiac knihy. Jeho úvodné dni sú už tradične venované celoslovenskej kampani realizovanej pod názvom TÝŽDEŇ SLOVENSKÝCH KNIŽNÍC. V dňoch 2. – 8. marca 2020 sa uskutoční už 21. ročník tohto podujatia pod spoločným mottom: KNIŽNICE PRE VŠETKÝCH. Organizátormi podujatia sú Slovenská asociácia knižníc (SAK) a Spolok slovenských knihovníkov a knižníc (SSKK). Ambasádorkou kampane je Eva Pavlíková, členka činohry Divadla Andreja Bagara v Nitre, nositeľka ocenenia Krištáľové krídlo.

Na Slovensku pôsobí viac ako 3300 registrovaných knižníc, ktorých služby využíva takmer jeden milión registrovaných používateľov. Vo fondoch knižníc sa nachádza viac ako 43 miliónov zväzkov kníh a ročné výpožičky predstavujú 20 a pol milióna dokumentov.

Týždeň slovenských knižníc je zameraný na prezentáciu knižníc, knižnej kultúry, knihy a propagáciu významu čítania.

Počas celého týždňa, ale aj mesiaca marca, budú mať návštevníci knižníc vo všetkých regiónoch Slovenska možnosť absolvovať množstvo zaujímavých aktivít, ktoré budú uverejnené na webovej stránke Slovenskej asociácie knižníc www. sakba.sk a na celoslovenskom knihovníckom portáli InfoLib www.infolib.sk.

Slávnostné otvorenie Týždňa slovenských knižníc 2020 sa uskutoční 2. februára 2020 o 13.00 h v Kráľovskej sieni Zvolenského zámku pod záštitou ministerky kultúry SR Ľubici Laššákovej, predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja Jána Luntera a primátorky Mesta Zvolen Lenky Balkovičovej. V rámci slávnostného otvorenia bude odovzdaná cena SAKAČIK za rok 2019, ktorú udeľuje Slovenská asociácia knižníc, Knižnici pre deti a mládež v Košiciach za jej projekt Čítanie v nemocnici.

Blanka Snopková

TSK

2020

1/2020

Virtuálna realita a 3D tlač už aj v knižnici Kreatívny workshop s 3D programom Blender (3. 3. 2020 – 7. 4. 2020)

Prvé grafické projekty vytvorené na osobnom počítači vznikli už v 60. rokoch 19. storočia v štúdiách amerických spoločností Boeing a Bell Labl (AT&T). V poslednej dekáde zaznamenalo odvetvie 3D grafiky výrazný kvalitatívny progres. Svoje uplatnenie našlo nielen v kreatívnom priemysle a vizuálnom umení, jeho možnosti sa stávajú podstatnou súčasťou profesií, ako sú medicína, fyzika, stavebníctvo a strojárstvo. Najvnímateľnejšie sa však prejavuje vo filmovom priemysle. Rýchly progres vo svete 3D je výsledkom paralely stále rýchlejších počítačov a šikovnosti programátorských tímov a jednotlivcov. Aj keď prostredie 3D programov pripomína skôr kokpit tryskového lietadla, používatelia sú oslobodení od náročných matematických výpočtov a skriptovania. V poslednom období svet 3D podporila aj dostupnosť 3D tlače a okuliarov simulujúcich virtuálny priestor.

Na trhu máme dostupných približne tucet plnohodnotných programov pre 3D grafiku, ktoré však nepatria medzi lacné nástroje. Program Blender svojím podnikateľským prístupom má však určite prvenstvo. Tým, že je postavený na open-source platforme, sa pomaly dostáva na špičku tohto odvetvia nielen atraktívnym marketingovým prístupom, ale aj užívateľskými možnosťami, ktoré na dennej báze vylepšujú jednotliví používatelia. Možnosti programu Blender sú veľmi pestré a v prostredí počítačovej grafiky veľmi oceňované.

Nastupujúci trend 3D počítačovej grafiky by sme v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici radi podporili aj vznikom kreatívneho workshopu. Na mesiac marec a apríl 2020 sme pripravili cyklus šiestich stretnutí, kde si postupne vysvetlíme možnosti programu Blender. Finálny produkt v podobe fotografie a animácie obohatí dostupnosť 3D tlače v Štátnej vedeckej knižnici, kde bude možné vytvoriť fyzickú podobu navrhnutého modelu.

Rasťo Udžan

1

Knižničné noviny 2020/1

........................................................................................................................... ŠVK v Banskej Bystrici

Postrehy z požičovne Oddelenie absenčných služieb je najviac navštevovaným pracoviskom knižnice. Prichádzajú k nám návštevníci, ktorí sa chcú stať používateľmi knižnice, aj ľudia, ktorí knižnicu navštevujú už mnoho rokov. Služby už takmer celý rok poskytujeme v obnovenej požičovni. Modernizované, príjemne upravené priestory sme privítali nielen my pracovníci výpožičných služieb, ale aj naši návštevníci.

V minulom roku sme registrovali 7052 aktívnych používateľov, teda používateľov s platným členstvom v knižnici.

Najpočetnejšou skupinou sú jednoznačne študenti. Predstavujú takmer 60 % z celkového počtu používateľov. Sú to

predovšetkým študenti vysokých škôl v našom meste, ale aj Bystričania, ktorí študujú v iných mestách. Menším dielom sa na tejto skupine podieľajú študenti stredných škôl.

Bohužiaľ, aj keď pravidelne organizujeme exkurzie a rôzne zaujímavé podujatia pre stredné školy, stále sa nám nedarí prilákať do našich priestorov vyšší počet stredoškolákov.

Z nášho pohľadu je to škoda, pretože knižnica ponúka veľa možností, ako získať poznatky, relaxovať či sa zabaviť.

Druhou najpočetnejšou skupinou našich používateľov sú dospelí používatelia. Tých je necelých 30 %. Medzi nimi tvoria výraznú časť naši seniori, ktorí u nás často hľadajú literatúru

2

faktu, ale aj tú oddychovú či zábavnú. Naše oddelenie poskytuje služby aj kolektívnym používateľom, ktorých je viac ako 3 %. Ide predovšetkým o knižnice, ktorým požičiavame dokumenty prostredníctvom medziknižničnej výpožičnej služby, ale aj o rôzne inštitúcie z nášho mesta, ktorých pracovníci využívajú naše služby.

Návštevnosť oddelenia absenčných služieb v minulom roku bola viac ako 41 000 osôb. V porovnaní s nedávnou minulosťou poklesla o dvadsaťtisíc. Dôvodom sú nové technické vymoženosti. V knižnici ich využívame, aby sme uľahčili našim používateľom prístup k informáciám a k dokumentom. Kým v minulosti museli používatelia osobne prísť do knižnice objednať alebo rezervovať si knihy, alebo predĺžiť výpožičnú lehotu, dnes to všetko môžu urobiť z pohodlia domova cez internet za pár minút. Kedysi bol najväčšou technickou vymoženosťou telefón, dnes je to internet a mobilný telefón.

V uplynulom roku uskutočnili naši používatelia takmer 141 000 absenčných výpožičiek, teda výpožičiek kníh domov.

Požičiavali si predovšetkým náučnú, vedeckú literatúru, ktorá predstavuje základ nášho knižničného fondu. Popri tom si však požičiavali aj literatúru populárno-náučnú a tiež beletriu.

V minulom roku sme začali našim používateľom ponúkať novinky vo fonde knižnice, ktoré vystavujeme priamo v požičovni. Cieľom tejto ponuky bolo, aby sa naši používatelia dostali čo najskôr k najnovším knihám. Táto novinka sa stretla s pozitívnou odozvou a stále viac návštevníkov požičovne sa pristavuje pri regáli s najnovšími knihami a vyberá si z nich publikácie rôzneho žánru na požičanie.

V máji minulého roku bolo vybavenie požičovne doplnené o ďalšiu technickú novinku. Je ňou samoobslužné zariadenie „selfcheck“. Toto zariadenie umožňuje používateľom kontrolu knižničného konta, predĺženie výpožičnej lehoty, vrátenie aj požičanie kníh. Umožňuje tiež zaplatiť poplatky za omeškanie v hotovosti. Má slúžiť hlavne na zrýchlenie vybavovania používateľov v čase zvýšenej návštevnosti. Tá je veľmi rôzna tak v priebehu dňa, ako aj v priebehu týždňa či roka. Návštevnosť je ovplyvnená najmä priebehom školského roka či rozvrhom študentov, ktorí sú najčastejšími návštevníkmi nášho oddelenia. Na začiatku alebo na konci týždňa veľmi radi spájajú návštevu knižnice so svojou cestou do alebo zo školy. Niekedy je u nás plno aj počas obeda. V každom čase a za každých okolností sa však všetci snažíme, aby boli naši používatelia spokojní a aby sa k nám radi vracali. To je zmyslom našej práce v knižnici.

Peter Majling

ŠVK v Banskej Bystrici

............................................................................................................................

Knižničné noviny 2020/1

Kurz Kultúra Španielska a krajín Latinskej Ameriky + základy španielčiny

Najmladšia jazyková študovňa Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici Centrum hispánskej kultúry Vladimíra Olerínyho zorganizovala v roku 2019 dve série kurzu o kultúre krajín hovoriacich po španielsky.

Oba kurzy boli úspešné a obľúbené, takže už v prvej polovici roka 2020 plánujeme otvoriť ďalší.

Kurz je určený všetkým záujemcom bez vekového obmedzenia, podmienkou je platné členstvo v knižnici a záľuba v tomto krásnom jazyku a kultúre.

Hodiny sú rozdelené do troch základných častí. V prvej časti sa venujeme zaujímavým informáciám o kultúre Španielska a krajín Latinskej Ameriky. Účastníci sa podozvedajú napríklad o tradičných sviatkoch a festivaloch, gastronómii, tanci a umení, charaktere a spôsobe života obyvateľov, najkrajších mestách a tipoch na dovolenku. V ďalšej časti hodiny sa učíme základy španielskeho jazyka, výslovnosť, pozdravy, predstaviť sa, číslovky, základné časovanie slovies a podobne. Na záver sa väčšinou oboznámime so slovnou zásobou z rôznych oblastí alebo si všímame výslovnosť v španielskych pesničkách.

Prostredníctvom videí sme sa naučili, ako sa varí tradičná španielska paella, aké je bežať pred býkmi v španielskej Pamplone, či ako vyzerá paradajková bitka na festivale La Tomatina. Mnohokrát naše hodiny spestrí aj živá diskusia o našich zážitkoch z výletov, študijných pobytov a dovoleniek.

Niekoľkokrát nás na kurze navštívili aj hostia, napríklad učiteľka tradičného španielskeho tanca flamenco. Náš kurz zaujal aj redaktorku RTVS, ktorá sa aktívne zúčastnila na jednej hodine a o kurze natočila reportáž.

Organizáciou kurzu sa snažíme prispieť k šíreniu a propagácii kultúr krajín hovoriacich po španielsky a motivujeme na ďalšie štúdium španielskeho jazyka.

Katarína Fiľová

3

Knižničné noviny 2020/1

........................................................................................................................... ŠVK v Banskej Bystrici

Čím by bola Banská Bystrica a región bez nich? Čím by bola Banská Bystrica a región bez nich? ... práve na túto otázku sme hľadali odpoveď 2. decembra 2019 na slávnostnom spoločenskom stretnutí. Dvere spoločenskej sály sme hosťom otvorili pri príležitosti 20. výročia cyklu Osobnosti.

Banská Bystrica nikdy netrpela nedostatkom osobností, ktoré po­zitívne vplývali na jej kultúrny či sociálny rozvoj; práve z toho dôvodu sa Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, v spolupráci s mestom Banská Bystrica a Univerzitou Mateja Bela v Banskej Bystrici rozhodla pre organizovanie série podujatí, zameraných na predstavenie života a diela osobností spätých s Banskou Bystri-

cou. Za 20 rokov trvania týchto stretnutí bolo verejnosti predstavených viac ako 100 osobností z oblasti vedy, kultúry, umenia a športu. Vzhľadom na bohatú aktivitu každého z nich boli pre každé stretnutie pripravené bibliografické letáky, informujúce o živote, pôsobení, úspechoch a výsledkoch ich tvorby. V roku 2009, pri 10. výročí tohto cyklického podujatia bola verejností predstavená publikácia Čím by bola Banská Bystrica a región bez nich, ktorá priniesla súhrn a zároveň aktualizovanú podobu osobných medailónov jednotlivých predstavených hostí.

V roku 2019, pri príležitosti 20. výročia cyklu podujatí, sme sa rozhodli pre vydanie druhého dielu tejto knihy, ktorý nadviazal na svojho predchodcu a priniesol sumár 52 osobných medailónov. Heslá spracovali a knihu na vydanie pripravili pracovníci Oddelenia výskumu a bibliografie Ivan Očenáš a Veronika Ťažká. Publikáciu sme slávnostne uviedli do života práve na podujatí s rovnomenným názvom Čím by bola Banská Bystrica a región bez nich?

V úvode podujatia privítali hostí predstavitelia inštitúcií stojacich pri zrode podujatí: pani riaditeľka Mgr. Blanka Snopková, PhD., rektor Univerzity Mateja Bela pán doc. Ing. Vladimír Hiadlovský, PhD. a takisto druhý viceprimátor mesta Banská Bystrica pán Ing. Milan Lichý. Všetci traja vyzdvihli prínos každého jednotlivca, ktorý prispieva k budovaniu dobrého mena mesta Banská Bystrica. Následne bol hosťom predstavený druhý diel publikácie Čím by bola Banská Bystrica a región bez nich a na pódium boli pozvané prítomné osobnosti, resp. ich príbuzní.

Za všetky osobnosti, ktoré sme počas 10 rokov verejnosti predstavili, vystúpil Fedor Mikovič, ktorý sa zamýšľal nad tým, kto naozaj je osobnosťou a uznal, že Štátna vedecká knižnica má na osobnosti naozaj nos, pretože pri svojej moderátorskej činnosti v Slovenskom rozhlase odvysielal rozhovory s polovicou z nich.

V záverečnej časti podujatia F. Mikovič, spoločne s predchádzajúcou riaditeľkou Štátnej vedeckej knižnice pani Oľgou Lauko-

4

vou a pánom rektorom UMB Vladimírom Hiadlovským. Knihu uviedli do života posypaním hviezdičkami, na znamenie toho, že každá jedna z predstavených osobností je naozaj hviezdou v oblasti svojho pôsobenia, vplyvu na svoje okolie a prezentovaní mesta Banská Bystrica.

Veronika Ťažká

ŠVK v Banskej Bystrici

............................................................................................................................

Knižničné noviny 2020/1

Svoj život zasvätili inkunábulám V týchto dňoch si pripomíname 110. výročie narodenia Imricha Kotvana (9. 2. 1910 – 21. 3. 1984), ktorý pochádzal z Trnovca pri Holíči, okres Senica. Ľudovú školu navštevoval v Holíči v r. 1917 – 1921, kde nadobudol základy maďarčiny.

Na osemtriednom reálnom gymnáziu v Skalici, ktoré I. Kotvan absolvoval v r. 1929, sa učil grécky a latinský jazyk, ale aj francúzštinu, ktorú potom študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Sorbonne v Paríži absolvoval študijný pobyt. V r. 1934 – 1938 pôsobil ako profesor slovenčiny a francúzštiny na Štátnom reálnom gymnáziu J. Hollého v Trnave. V tomto období sa začal zaujímať o dejiny staršej slovenskej literatúry so zameraním Imrich Kotvan na klasicistické obdobie a predstaviteľov bernolákovského hnutia, pričom ho najviac zaujala osobnosť Juraja Fándlyho.

V r. 1938 vydal monografickú prácu Slovenské národné povedomie u Fándlyho. Svoje články uverejňoval v Slovenskej politike, v Slovenskom denníku, v Novej práci, v Mladom Slovensku, v Kultúre a v Prameni. V r. 1938 – 1950 pôsobil na ústredných školských úradoch v Bratislave. V r. 1944 získal doktorát z filozofie a v r. 1968 v SAV v Bratislave vedeckú hodnosť kandidáta vied vo vednom odbore dejiny slovenskej literatúry.

Zlomovým a rozhodujúcim dňom v jeho profesijnej kariére sa stal 1. september 1950, keď nastúpil na miesto knihovníka v Univerzitnej knižnici (UK) v Bratislave, kde pôsobil až do svojho odchodu do dôchodku (31. 12. 1982). Pracoval na oddelení cudzojazyčnej literatúry, kde bol zaradený ako odborný knihovník, neskôr špecialista a od r. 1968 ako samostatný vedecký pracovník a vedúci úseku rukopisov, starých a vzácnych tlačí. Jeho pričinením dodnes prosperuje ako významné vedecké pracovisko na vysokej úrovni.

Bibliograficky spracoval staré tlače, pričom okrem Bratislavy sa zameral na výskum inkunábul (inkunábula alebo prvotlač je stará, historicky i umelecky vzácna kniha, ktorá bola vytlačená v časovom rozpätí od vynájdenia kníhtlače okolo r.

1450 do r. 1500) vo všetkých väčších knižniciach, múzeách a archívoch na Slovensku (Martin, Nitra, Košice, Kremnica), od r. 1962 aj v zahraničí. V jeho bádateľských záujmoch dominovali dejiny knižnej kultúry a inkunábulistika. Od r. 1963 pôsobil ako expert v redakcii svetovej bibliografickej databázy inkunábul v Deutsche Staatsbibliothek v Berlíne. Neskôr ho ako uznávaného odborníka pozývali na pracovné pobyty a expertízy do Nemecka, Belgicka, Bulharska, Francúzska, Grécka, Maďarska... Stal sa inkunábulistom svetového mena. V r. 1969 dostal za rozvoj knihovníctva a inkunábulistiky ocenenie zaslúžilý pracovník kultúry. V r. 1979 vydala Matica slovenská jeho publikáciu Inkunábuly na Slovensku.

Manželkou Imricha Kotvana bola viedenská rodáčka, filologička Hilda Ungerová, ktorá bola zamestnaná v Jazykovednom ústave Ľ. Štúra SAV v Bratislave. Spolu vychovali dve deti – Jozefa (1946) a Evu (1950), neskôr významnú kniho-

vedkyňu, bibliografku, prekladateľku a historičku (vyd. Frimmovú), ktorá pokračovala v otcových šľapajach.

Ako vedecká pracovníčka UK, neskôr HÚ SAV sa zaoberala dejinami knižnej kultúry. Po úmrtí otecka vydala dve publikácie. V r. 1988 Inkunábuly Slovenskej národnej knižnice Matice slovenskej v Martine a v r. 1996 Inkunábuly zo slovenských knižníc v zahraničných inštitúciách, ktoré vydala Matica slovenská v Martine a za ktoré dostali (in memoriam) v tom istom roku Cenu Literárneho fondu.

Pri príležitosti nedožitých 80. narodenín zostavila výberovú personálnu bibliografiu Imrich Kotvan (1910 – 1984), ktorá vyšla v r. 1990. V jej úvode si Ján Tibenský spomíEva Kotvanová - Frimmová na na Imricha Kotvana týmito slovami: „Bol gurmán a mal rád humor, nie štipľavý, a rád ho občas korenil svojím rodným záhorským nárečím. Bol veľmi od prírody pracovitý. Inak si ani nemožno predstaviť to množstvo roboty, ktoré za ním ostalo...“ A čo hovorí sám autor o svojich pracovných okruhoch? „O bernolákovcoch často hovorím s Jozefom Škultétym, že ich treba študovať a ukázať ako žiarivé príklady, lebo bernolákovci mali už slovenským citom rozpálenú dušu a išlo im o to, aby zachovali rodnú reč a zachránili národ. A inkunábuly? Tie nás ako vyspelý národ svojím charakterom propagačne, výchovne i vedecky výrazne začleňujú do najširšieho rámca svetovej kultúry.“ Tento rok taktiež jubiluje historik knižnej kultúry Ľubomíra Jankoviča (* 20. 6. 1960). Jeho pozoruhodná obrazovo-textová monografia o inkunábulách zachovaných v rozsiahlej zbierke SNK s názvom Inkunábuly – Umenie európskych knižných tvorcov 15. storočia v zbierke Slovenskej národnej knižnice uzrela svetlo sveta v r. 2014. Ide o prvý komplexnejší pokus predstaviť problematiku výzdoby inkunábul z umenovedných hľadísk. Dúfame, že podnieti aj ďalšie, azda ešte ambicióznejšie výskumy umenovedcov, ktorí sa zaoberajú tematikou stredovekej knižnej maľby, kaligrafie, paleografie, typografie, grafických techník (najmä drevorezovej ilustrácie) a historickej knižnej väzby. Môže byť inšpiráciou aj pre historikov knižnej kultúry a kurátorov iných významných a pomerne rozsiahlych zbierok inkunábul, ktorých máme na našom území zachovaných niekoľko.

Na záver treba zdôrazniť, že kultúrno-spoločenský prínos takýchto publikácií a ich tvorcov je evidentný a nesporný, veď ide o reprezentáciu Slovenska a jeho kultúrneho a dokumentárneho dedičstva vo svete.

Iva Poláková

5

Knižničné noviny 2020/1

........................................................................................................................... ŠVK v Banskej Bystrici

Vznik a vývoj kníhväzby Za knihami či časopismi, ktoré chytáme do rúk takmer dennodenne, sa skrývajú tisícročia ľudskej snahy zaznamenať a uchovať poznatky a informácie v čo najdokonalejšej forme determinovanej prostriedkami i zemepisnými podmienkami.

Akýkoľvek zápis ľudskej myšlienky bol vždy duchovnokultúrnym svedectvom doby, často odzrkadľoval aj umelecké cítenie a poslúžil neskôr na celkové pochopenie vývoja ľudského rodu až po dnešok.

Pôvodne sa tesalo do kameňa alebo rylo do hliny. Kameň používali zväčša Egypťania, ale používal sa aj v Mezopotámii pri záznamoch veľmi dôležitého charakteru.

V Egypte sa súbežne písalo tiež na papyrus vyrobený z navzájom poprekladaných lodýh papyrusovej trstiny pozdĺžne rozrezanej a potom vyklepaných kladivkom tak, aby došlo k ich zlepeniu vlastnou lepkavou šťavou. Takto vyrobený papyrus sa potom sušil na slnku a navíjal na paličky (najstarší dochovaný papyrus – tzv. „Eberiho“ cca 1500 Papyrus d´Orbiney pred n. l.).

Pôvod knihy je však nutné hľadať približne pred 6000 rokmi na území bývalej Sumerskej ríše (dnešný Irak) v rôzne veľkých hlinených tabuľkách, do ktorých sa rylo rákosovými rydielkami, ktoré vytvárali charakteristické klinové značky (klinové písmo).

Odvtedy urazila kniha dobrý kus cesty. Spôsob písania za pomoci tabuliek prevzali aj Gréci a Rimania, ktorí používali tiež dre- Pergamen vené alebo kovové, či tabuľky zo slonovinovej kosti. Tie vypĺňali hlinou alebo voskom, do ktorého veľmi pohodlne ryli zápisy tyčinkou nazývanou stylos. Jednotlivé doštičky potom spájali kovovými krúžkami a remienkom na jednej strane. Neskôr v stredoveku sa tieto stávali vďaka svojej bohatej razbe tiež ozdobou väzieb náboženských kníh.

Podobným spôsobom spájali palmové listy Indovia. Avšak listy používanej palmy boli po usušení na rozdiel od papyrusu veľmi neohybné, preto ich Indovia dierkovali a spájali zo strany šnúrkou. Takto urobené „knihy“ nemali k tým dnešným už veľmi ďaleko, i keď na to bolo treba ešte vymyslieť papier a kníhtlač.

Kniha - kódex List papiera našiel svoj domov nakoniec v Číne a tu možno skutočne už hovoriť o knižnom bloku skladajúcom sa z jednotlivých listov. Číňania však okrem tohto spôsobu používajú ešte dodnes knihy z jedného kusa

6

jednostranne popísaného papiera zloženého do podoby leporela. Doštičky a objemné papyrusové knihy (2. stor.) postupne vystriedal a úplne nahradil pergamen – impregnáciou upravená zvieracia koža (kozia, ovčia, teľacia, antilopia, dokonca pštrosia), vynájdená v meste Pergamon.

Kože sa máčali vo vápennom roztoku, potom sa oškrabávali a čistili od srsti a zvyškov tuku a mäsa, sadrou sa odmastili a dali vysušiť na slnko.

Vynález pergamenu podnietil vznik husieho brka ako písacieho náradia, ktorým sa na pergamen veľmi dobre písalo, a tým sa umožnil rozvoj iluminácie, ktorá vznikla ako riešenie opráv v rukopisoch, ktoré bolo treba nejakým spôsobom zamaskovať.

Na pergamen sa dalo písať obojstranne, bolo ho možné bez problémov skladať a ohýbať bez toho, aby sa poškodil.

Tieto mimoriadne vlastnosti pergamenu mu zabezpečili trvalé miesto vo svete písaného slova až do 15. stor., keď bol nahradený lacnejším papierom z ľanového vlákna, ktorý sa vyrábal jeho vypraním, rozdrvením, zmiešaním s vodou a škrobom a vylisovaním.

Z pergamenu bola tiež vyrobená prvá zošitová zložka, ako ju poznáme dnes. To už nebolo ďaleko ku kódexu – viazanej knihe.

Prvé, ešte pergamenové kódexy (3. – 6. stor.) boli s najväčšou pravdepodobnosťou viazané do zlata, zdobené drahými kameňmi.

I keď sa ani jeden exemplár nezachoval, máme písomné záznamy, predovšetkým cirkevné, v ktorých sa ich honosná podoba veľmi kritizuje. Jednotlivé dosky boli chránené doskami potiahnutými plechom z drahých kovov, do ktorých boli vsadzované spomínané drahokamy, prípadne slonovinová kosť.

Najstaršou dochovanou koženou väzbou je Evanjeliár kráľovnej Theodolindy (7. stor.).

Zo starých francúzskych literárnych pamiatok je zrejmé, že už v 6. stor. n. l. existovala profesia kníhviazača, ktorý viazal do kože či tkaniny, využívajúc rôzne dekoračné techniky na výzdobu dosák (rytie, prelamovanie, razba do kože, zlatotlač, neskôr v 8. a 9. stor. tiež slepotlač).

Ručná tlač na kovové dosky voľnými kovovými písmenami tak predbehla Guttenbergovu kníhtlač, ale stále slúžila len na razbu jednotlivých titulov.

Pokračovanie na str. 7

ŠVK v Banskej Bystrici

............................................................................................................................

Knižničné noviny 2020/1

Milan Rastislav Štefánik – výberová personálna bibliografia V roku 2019 si celé Slovensko pripomínalo 100. výročie tragického úmrtia Milana Rastislava Štefánika, v roku 2020 si bude pripomínať 140. výročie jeho narodenia. Aj Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici chcela prispieť k oslave a spomienke na tohto neobyčajného muža. Preto sme od začiatku roka 2019 usilovne pracovali na doplnení personálnej bibliografie Milana Rastislava Štefánika, ktorá vyšla v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici už v roku 2000. Nové a prepracované vydanie malo komplexne mapovať život, činnosť, záujmy, ale aj „posmrtný život“ Milana Rastislava Štefánika. Túto úlohu sme úspešne splnili a v spolupráci so Spoločnosťou Milana Rastislava Štefánika vznikla bibliografia obohatená o príspevky jej členov. V pondelok 2. decembra 2019 sa v spoločenskej sále Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici konalo slávnostné spoločenské stretnutie pri príležitosti 20. výročia cyklu Osobnosti so spomienkou na M. R. Štefánika.

Svojou prítomnosťou nás potešili nielen osobnosti banskobystrického regiónu, ktorým bola venovaná prvá časť podujatia, ale aj členovia Spoločnosti Milana Rastislava Štefánika. Osobitne

si vážime prítomnosť pranetere Milana Rastislava Štefánika pani Tamary Dudášovej, ktorá obohatila program podujatia o čítanie z listu Štefánikovej matky, zanechávajúce mnoho dojmov. Krásny prednes z eseje Štefánik od Alexandra Matušku sme si vypočuli v podaní literárnej historičky a kultúrnej publicistky Slavomíry Očenášovej-Štrbovej. Nasledovala diskusia pod vedením členky Spoločnosti Milana Rastislava Štefánika Márie Gallovej s obdivovateľmi tejto neobyčajnej osobnosti – jadrovým fyzikom Branislavom Sitárom a astronómami Vojtechom Rušinom a Jurajom Zverkom. Pri tejto príležitosti uviedla do života Štefánikovu personálnu bibliografiu Tamara Dudášová spolu s predsedom Spoločnosti Milana Rastislava Štefánika Petrom Novotňákom. Výberovej personál­ nej bibliografii želáme, aby si našla miesto v knižniciach. Veríme, že sa stane pomôckou pre všetkých študentov a autorov zaujímajúcich sa a píšucich o tejto významnej osobnosti slovenských dejín.

Monika Danková

Pokračovanie zo str. 6

Od 9. – 10. stor. mal každý kláštor svoje skriptórium, kde sa knihy opisovali, a v 12. stor. sa pisári spolupracujúci s mníchmi začínali organizovať v cechoch.

Okrem náboženských diel sa postupne začínali vydávať tiež diela o filozofii, logike, astronómii, matematike a niektoré dokonca v materinskom jazyku autora, čo bola novinka, pretože až dovtedy sa písalo výlučne po latinsky a vyše tisíc rokov bola znalosť písma len výsadou mníchov, ktorí diela len prepisovali. Jediná tvorivá technika, ktorú do kníh zahŕňali, bola kaligrafia.

V 14. stor. sa začali používať lisy na tlač rytím na dosky a začala sa tiež vykonávať razba nožom do hovädzej kože, kombinovaná s kovovým tepaním a šitím na konopné šnúry.

Slepotlač dostala v 15. stor. novú pomôcku – kovový valček s vyrytými ozdobami, ktorý mal rovnako ako doskotlač urýchliť výrobu a rovnako ako použitie papiera zlacniť jednotlivé väzby, ktorých cena bola v tej dobe veľmi vysoká.

Rapídne zlacnenie výroby však priniesol až Guttenbergov vynález. Tým stúpla produkcia kníh, čo podnietilo rast počtu osôb zaoberajúcich sa knižnou väzbou. Pergamen načisto vystriedal papier a ťažké hovädzie a bravčové kože zas kože teľacie a jahňacie.

Drevené dosky nahradili lepenkové, formát kníh sa rapídne zmenšil (vreckový formát).

Po 30-ročnej vojne došlo tiež k zmenám vo vývoji celokožených väzieb, ktoré začali byť postupne nahrádzané polokoženými a celopapierovými, pretože Európa sa v tej chvíli nachádzala vo veľkej hospodárskej kríze.

Od 18. stor. sa knižná výroba stávala čoraz viac prostriedkom na to, ako čo najviac zarobiť, čo malo za následok nahradenie tvrdej väzby mäkkou – brožovanou, spočiatku olemovanou na chrbte úzkym prúžkom, neskôr vlepovanou do predĺženej obálky z tvrdšieho papiera.

Prvé časopisy sa objavili v Holandsku a Nemecku približne v 17. stor.

Prevrat v knihárskej technike priniesla výroba nového poťahového materiálu – plátna, ktoré vyvinuli v Anglicku v 19. stor. a nazývalo sa „kaliko“, a vylepšenie zlatiaceho lisu. Napriek tomu práve v tomto storočí došlo k značnému úpadku kníhväzby pod vplyvom zlej kvality práce i materiálu, čo bolo podmienené honbou za veľkým množstvom vyprodukovaných kníh.

Obnoviť kvalitu pôvodnej kníhväzby sa podarilo až v druhej polovici 19. stor., keď došlo k rozdeleniu kníhtlače a kníhväzby.

S rozvojom modernej priemyselnej výroby v 20. a 21. storočí kvalita kníh opäť klesá (predovšetkým brožovaných väzieb) a tieto sa často už po prvom prečítaní rozpadávajú.

Dôvodom je opäť snaha minimalizovať výrobné náklady, vyrobiť čo najviac kníh a urobiť ich cenovo prístupné pre široké masy verejnosti. Ich oprava v prípade lepených jednolistových brožúr sa ale stáva takmer nerealizovateľnou a v každom prípade len dočasnou. V súčasnosti rozoznávame priemyselnú väzbu a väzbu ručnú, realizovanú v malých knihárskych dielňach. Avšak aj do tejto preniká priemyselný charakter (lepená brožovaná, hrebeňová, živicová a pod.).

Anna Havlíčková

7

Knižničné noviny 2020/1

........................................................................................................................... ŠVK v Banskej Bystrici

Dr. Bernstengel mal rád Banskú Bystricu s výpravou k rozprávke Das Salzmännlein (Soľný princ – bábkar hrával radšej mužské postavy) odovzdaná už v roku 1995.

Rozprávku nám bábkar odohral vo výstavných priestoroch na Lazovnej 44 aj za účasti priateľov bábkarov, napr. Antona Anderleho. V priebehu rokov do divadielka pribudli ďalšie inscenácie, v každej z nich autori prekvapujú iným, nečakaným divadelno-technologickým efektom: od plošných a preklá­ pacích bábok, more, ktoré zaplavuje scénu a zasa mizne, tieňohru, oheň až po bábku, krásky meniacej sa pred očami diváka na diabla, ako to je v hre Johannes Doktor Faust.

Z inscenácií, ktoré odohral na pôde ŠVK, spomenieme: Rabbi Lӧw a Golem – Príbehy zo starej Prahy, Cirkus Gockelini, Tri prasiatka, Rozruch v rodine Zipfelchen.

Predstavenia odzneli v ne­ meckom jazyku, a tak sme ich vyu­žívali ako interaktívne podujatia a zábavné hodiny nemčiny. Olaf sa rád rozprával s detskými divákmi, často im predstavoval fígle zo svojho bábkarského kumštu. Na divadelné predstavenia Olafa Po predstavení Rozruch v rodine Zipfelchen v LHM v r. 2014. Zľava: Sonja Bernstengel, Zlatica Anderlová, Bernstengela nezabudneme, Olaf Bernstengel, Jana Pogorielová-Dušová, Anton Duša. máme ich v našej múzejnej Dušu, ktorí podľa jeho predstáv zhotovovali pre jeho bábkové videotéke; v expozícii Bábkarského salóna zas prezentujeme predstavenia domáce rodinné divadlá (zväčšené) s mario­ bábky a divadlo z tradičnej hry ľudových bábkarov Johannes netami českého typu, na drôte, vysoké asi 28 – 30 cm. Prvá Doktor Faust (1999), ktorú hrával bábkar s týmto divadielkom zájazdová, skladacia konštrukcia divadla, prenosná v osob- takmer sedemnásť rokov. nom aute, pre Fundus-Marionetten-Dresden mu bola spolu Mária Lásková V pondelok 27. januára 2020 prišla smutná správa od manželky Sonji, že jej manžel kunsthistorik umenia a bábkar Dr. phil. Olaf Bernstengel (nar. 1952) umrel po dlhej a ťažkej chorobe. Meno Olafa Bernstengela bolo a je v Literárnom a hudobnom múzeu, neskôr v Štátnej vedeckej knižnici veľmi známe. Spolupracoval s našou inštitúciou prostredníctvom banskobystrických umelcov – výtvarníčky, scénografky Jany Pogorielovej a jej manžela divadelného technológa Antona

Cestovateľský klub ŠVK Štátna vedecká knižnica od roku 2018 pravidelne organizuje podujatia s cestovateľskou tematikou. Cestovatelia, prichádzajúci podeliť sa so zaujímavosťami o krajine, ktorú navštívili, so svojimi zážitkami a skúsenosťami, priťahujú

pozornosť verejnosti, a tak sa cestovateľské podujatia tešia bohatej návštevnosti. Účastníci 15 stretnutí cestovateľského klubu zažili vďaka pútavému rozprávaniu cestovateľov atmosféru Aljašky, Antarktídy, Sibíri, Islandu, Walliských Álp, Nórska, Mexika, Južnej Ameriky, Arménska, Kazachstanu, Indie, Číny, Indonézie, Sumatry či atmosféru plavby na replike historickej plachet-

8

nice La Grace v Stredozemnom mori. Rok 2020 sme začali podujatím Buenos dias, Mexico v spolupráci s Kuzmányho kruhom. Išlo o prezentáciu fotografií spojenú s rozprávaním cestovateľských zážitkov architektov Dušana Čupku a Jozefa Frtúsa z ich spoločnej cesty po Mexiku. Táto krajina ich oslovila bohatou históriou, pestrou prírodou a zaujímavou architektúrou. Absolvovali cestu dlhú cca 4 700 km z hlavného mesta Mexico City cez polostrov Yucatan až do svetoznámeho letoviska Cancún a späť.

Najbližšie sa priaznivci cestovateľského klubu môžu tešiť na pútavé rozprávanie Evy Šandalovej o veľkom putovaní Ruskom – Od Moskvy po Kamčatku 16. marca 2020 o 16.30 h v spoločenskej sále ŠVK. Ak sa aj vy radi túlate po svete a mali by ste chuť podeliť sa so svojimi zážitkami, dajte nám o sebe vedieť. Radi vás v rámci cestovateľského klubu privítame.

Barbora Skubachová

ŠVK v Banskej Bystrici

............................................................................................................................

Knižničné noviny 2020/1

Karel Hejcman – spolutvorca novej poetiky banskobystrického divadla V roku 2020 si pripomíname nedožité 85. narodeniny vý­ v inscenácii Niny Gernetovej Kvapôčka (1967), hercov obznamného výtvarníka a scénografa Karla Hejcmana. Narodil sa v lečených v štylizovaných kostýmoch s výrazne nalíčenými Prahe 1. apríla 1935. Študoval na Vyššej umeleckopriemyselnej tvárami (Gašparkov zázračný mlynček, Gašparko si stavia škole v Prahe a po jej ukončení v roku 1955 pracoval ako propa- domček, 1969) alebo harmóniu bábky a živého herca (Aničgačný výtvarník v podniku Vodných stavieb v Sezimovom Ústí. ka škriatok a Slamený Hubert, 1971).

Prvé skúsenosti s divadlom získal počas Hosťujúci režisér Karel Brožek inscepôsobenia v Loutkovej scéne MD v Kladne noval v KBD Pivkovho Popolvára (1973). ako výtvarník a bábkoherec. SpolupracoVýtvarník K. Hejcman vyčaroval niekoľkýval s režisérkou M. Schartovou (Čtyři zrnka mi sugestívnymi náznakmi na prázdnom rýže) a režisérom V. Charvátom (Principál javisku jednu zo svojich najčistejších výprav.

Bim). Už počas trojročného pôsobenia vo Miroslav Pokorný scénickou hudbou dodal funkcii prevádzkového šéfa scény na bábpredstaveniu lesk i nežnosť. Úspešné predkarskej katedre DAMU Loutka v Prahe (1959 stavenie malo 102 repríz. Uplatnil v ňom – 1962) začal hosťovať ako prvý scénograf prvky ľudovej tvorivosti – na bábkach mav novovzniknutom Krajskom bábkovom rionetách, ako aj na scénických prvkoch na divadle v Banskej Bystrici (1960, ďalej len nohách živých hercov. Masky používané pri KBD). Originálne výtvarné a scénografické rôznych ľudových slávnostiach predstavonápady uplatňoval v spolupráci s prvým vali v rukách hercov chór. V medzinárodrežisérom KBD Milanom Tomáškom. Po nej inscenácii Jánošík (1975) pokračoval viac ako ročnej činnosti bábkového divadv tvorbe a využití ľudových tradícii, veľmi la Vladimír Predmerský v článku Na dobrej zaujímavo uplatnil v Rúfusových básnicceste potešujúco konštatoval: „Česalove kých hrách (Z knihy rozprávok, 1976 a Rozslová boli tvorivo prijaté. Nebezpečie natuprávky, 1977) úžitkové predmety dennej ralizmu zahatal výtvarník Hejcman (Veríme, že aj v budúcnos- ľudovej potreby. K. Hejcman sa stal tvorcom osobitého štýlu ti budú spolupracovať s výtvarníkom tohto typu.) Kvalitatívny a poetiky banskobystrického Krajského bábkového divadla krok zaznamenala aj režijná práca M. Tomáška. Odbremenil a výrazne ovplyvnil vývin slovenskej bábkarskej scénografie v sa od ťažkej popisnosti a v oboch inscenáciách 60. a 70. rokoch 20. storočia.

(Hopka-Klopka a Staronová komédia) cítiť, ako Literárne a hudobné múzeum prezentuje sa snaží vytvárať dobrú bábkarskú režijnú práprácu tohto výtvarníka v expozícii Bábkarský cu...“. Kvality výtvarníka K. Hejcmana a režiséra salón prostredníctvom jeho bábok: Lev HaM. Tomáška ešte vylepšil divadelný technológ nibal z hry Milana Pavlíka a Jozefa Mokoša Anton Duša. Veľmi výrazne to bolo vidieť v inHrdina jednej noci (1965), Bojar, Cár z hry scenácii Modrý Peter, kde A. Duša vymyslel Pavla Jeršova Koníček Hrbáčik (1975), Lenoriginálne a vtipné premeny malého javiska. ka, Prievozník z inscenácie Mileny MarkBočné kulisy sa otáčali, more sa sklápalo a zase ovej Diablov most (1966). Depozitár múzea sa menilo na loď. Pri naháňačke Petra po jeho uchováva množstvo plagátov, bulletinov krádeži párkov sa plošné mrakodrapy menia a pozvánok tohto výtvarníka. S jeho menom na točiace sa „lietajúce dvere“, medzi ktorými sa stretávame aj v ďalších divadlách: v Bábuniká prenasledovaný Peter. kovom divadle Žilina, v Štátnom bábkovom Výtvarník K. Hejcman vytvoril úspešný Výtvarný návrh bábky Lev Hanibal divadle Bratislava, v Ústředním loutkovém tím aj s režisérom Pavlom Uhrom a dra- z hry Hrdina jednej noci, KBD, 1965 divadle Praha (v súčasnosti Minor – Divadmaturgom Jozefom Mokošom. Dopĺňal lo herce a loutky), v Divadle Viola v Prahe, v a pretváral ich myšlienky, metafory, jemnú lyriku a hravosť, Divadle dětí Alfa v Plzni alebo aj v Československej televízii štýlovo spoluvytváral nové obdobie v KBD. K úspešnosti in- – v štúdiu Bratislava. scenácií prispel hudobný skladateľ Gregor Roletzký a opäť A na záver slová scénografky Jany Pogorielovej: „... jeho technológ A. Duša. Vo Feldekových inscenáciách Botafogo prácu pre bábkové divadlo v Banskej Bystrici som z Košíc v čižmách (1971), Botafogo (1973) a Botafogovo bohatstvo sledovala – a obdivovala – od počiatku, divadlá sa vtedy (1974) vytvoril výtvarné prepojenie medzi živým hercom, ešte aj pravidelne navštevovali pri premiérach – poznali bábkou a rekvizitou, zvýraznil tvar postavy a farebnosť pre sme sa a neskôr, keď už pôsobil doma v Prahe, sme sa vídaväčšiu hravosť a komediálnosť. V Magnetovej hore (1972) li a navštevovali už aj spolu s Tonkom (A. Duša). S Tonkom vyjadril žijúcu dušu metaforicko-symbolicky: bábkoherec boli veľkí priatelia – už od začiatku fungovania bábkového bol oblečený v bielom kostýme s tvárou prekrytou bielou divadla v Banskej Bystrici – vlastne sa poznali ešte v čase, kuklou. Medzi jeho najsugestívnejšie iluzívne stvárnenie keď boli obaja ešte amatéri – spolu aj s Milanom Tomáškom. inscenácie patrila výprava do hry Krása nevídaná (1972). Boli úžasnou trojicou, ktorú sme všetci v tých rokoch banskoKaždá inscenácia bola po výtvarnej stránke niečím novým, bystrickému divadlu závideli.“ originálnym. Pripomeňme si realizáciu farebnej tieňohry Mária Lásková

9

Knižničné noviny 2020/1

........................................................................................................................... ŠVK v Banskej Bystrici

Ludwig van Beethoven (* 1770 – † 1827) Jubilejný rok génia Pred 250 rokmi sa narodil Ludwig van Beethoven, jeden z najvýznamnejších skladateľov hudobných dejín. Narodil sa v katolíckom Bonne v roku 1770. Deň jeho narodenia nie je známy, v tom čase nebol dôležitý. Vzhľadom na vysokú detskú úmrtnosť bol dôležitejší dátum krstu a tým je 17. december 1770, čo potvrdzuje zápis v knihe Kostola sv.

Remígiusa v Bonne.

Muzikantská rodina Beethovenovcov sa do Bonnu prisťahovala z Holandska. Slovíčko „van“ v jeho mene nedokazuje jeho šľachtický pôvod, ale naznačuje pôvod jeho rodiny.

Meno dostal po svojom starom otcovi Ludwigovi, ktorý bol

hudobníkom u kolínskeho arcibiskupa, kde viedol orchester. Jeho otcom bol Johann van Beethoven, spevák, kapelník a huslista, ktorý rozpoznal u svojho syna mimoriadne hudobné nadanie a ako prvý mu poskytol hudobné vzdelanie. Učil ho hrať na husliach a na klavíri.

Beethovenovo detstvo však nemožno nazvať šťastným. Matka bola chorľavá a zo šiestich súrodencov prežili len dvaja. Jeho otec bol drsný, holdoval alkoholu a svojho malého syna pri každodennom drile trestal za každú chybu.

Jeho vyučovacie metódy boli veľmi kruté. Budieval ho v noci a nútil ho cvičiť. Zachádzal až tak ďaleko, že ho priväzoval o stoličku, aby mal istotu, že syn trénoval. Chlapec bol unavený a nevedel sa sústrediť, čo ovplyvňovalo aj jeho výsledky v škole. Už ako dieťa hľadal v hudbe východisko do lepšieho, ideálnejšieho života.

Veľmi skoro začal slúžiť ako druhý dvorný organista u panovníka, za čo dostával pravidelný plat. Ako 13-ročný hral na čembale a viole v kniežacom orchestri a komponoval komornú hudbu. Ako 17-ročný, v roku 1787 cestoval do Viedne, aby sa stal žiakom Wolfganga Amadea Mozarta. Toto štúdium sa však z viacerých dôvodov nezrealizovalo. V roku 1789 začal Beethoven štúdium na univerzite v Bonne. Sympatizoval s myšlienkami Francúzskej revolúcie. Jeho nadšenie pre revolučné myšlienky sa prejavilo v jeho neskorších dielach, ktorých témou sa stala sloboda a ľudskosť, zvlášť v jeho jedinej opere Fidelio.

10

Ako 22-ročný podnikol druhú študijnú cestu do Viedne.

Mozart v tom čase už nežil. Vo Viedni pôsobili Joseph Haydn a Antonio Salieri, ktorí mu dávali hodiny kompozície. Skladateľskej činnosti sa venoval už aj v Bonne, ale svoje skladby čísloval až od troch klavírnych trií, ktoré vydal v r. 1792 vo Viedni. Prvé koncertné turné mimo Viedne podnikol v roku 1796. Cestoval do Prahy, Bratislavy a Berlína.

Vo veku 30 rokov sa u Beethovena prejavili prvé známky otosklerózy. Jeho zdravotný stav sa neustále zhoršoval.

V roku 1819 úplne ohluchol, nemohol vystupovať ako hráč na klavíri ani ako dirigent orchestra. Počas Beethovenovho života sa nevedelo, prečo ohluchol. On sám požiadal, aby bola po smrti urobená pitva, ktorá by ukázala, čo bolo príčinou hluchoty. Nič však nenašli. Dnes sú na svete dôkazy o príčinách Beethovenovej hluchoty, náladovosti, zlosti a nepríčetnosti. V prameni jeho vlasov, ktoré mu po smrti na pamiatku odstrihol jeho priateľ, vedci dnešnej doby našli až 102-násobok optimálnej hodnoty olova, čo zapríčinilo všetky jeho problémy.

Je pravdepodobné, že slávny skladateľ pobudol niekoľkokrát aj na území dnešnej Slovenskej republiky v prekrásnom prostredí kaštieľa v Dolnej Krupej. Podľa ústnej tradície grófskej rodiny Brunšvikovcov, vtedajších majiteľov kaštieľa, práve v ňom skladateľ okolo roku 1800 skomponoval svoje najznámejšie klavírne dielo – Sonátu mesačného svitu, inšpirovaný láskou k jednej z Brunšvikových neterí.

Vo Viedni zostal už natrvalo, 35 rokov, až do svojej smrti.

Ludwig van Beethoven zomrel vo Viedni 26. marca 1827.

Dožil sa 56 rokov. Pochovaný je na viedenskom cintoríne Zentralfriedhof. Rok 2020 sa v hudobnom svete bude niesť v duchu osláv jeho jubilea. Bude to 365 dní trvajúci program, ktorý vyvrcholí v deň jeho narodenín. Bonnská klaviristka Susanne Kessel vyzvala 250 skladateľov, aby na Beethovenovu počesť zložili nové dielo.

Generácie skladateľov ho právom považujú za jedného z najväčších hudobných tvorcov v dejinách hudby. Deviata symfónia Ludwiga van Beethovena so slávnou Ódou na radosť sa stala ako prvé hudobné dielo vôbec oficiálnou súčasťou Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Okrem piatich klavírnych koncertov sú známe aj jeho klavírne sonáty. Významnými dielami autora jedinej opery Fidelio sú aj omša Missa solemnis a oratórium Kristus na Olivovej hore.

Pokračovanie na str. 11

ŠVK v Banskej Bystrici

............................................................................................................................

Knižničné noviny 2020/1

Naše jubilantky

Mgr. Danka Rešovská

Zita Turčanová

Naša kolegyňa Mgr. Dan­ka Rešovská oslávila na konci mesiaca januára ok­ rúhle životné jubileum. Do Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici nastúpila v marci 2013.

Jej príchod nás potešil, lebo v jej osobe pribudla k nám vysokoškolsky vzdelaná knihovníčka. Pracuje v oddelení absenčných služieb na pozícii zástupkyne vedúceho oddelenia. Na starosti má medziknižničné výpožičky. Svoju prácu vykonáva precízne a na vysokej odbornej úrovni. Zabezpečuje vybavenie požiadaviek našich čitateľov na výpožičky z iných knižníc na Slovensku i v zahraničí. Rovnako zodpovedne zabezpečuje aj výpožičky pre knižnice, ktoré žiadajú knihy alebo články z fondu našej knižnice.

V našom malom kolektíve je obľúbená, radi s ňou spolupracujeme a delíme sa o naše každodenné radosti i starosti. Našej milej Danke želáme k jej životnému jubileu pevné zdravie, veľa pracovných i osobných úspechov a rodinnej pohody.

Peter Majling

Pani Zita Turčanová je našou dlhoročnou kolegyňou. Do zamestnania v ŠVK v Banskej Bystrici nastúpila 3. 9. 1979 ako čerstvá maturantka. Svoje vzdelanie si doplnila popri zamestnaní nadstavbovým štúdiom na Strednej knihovníckej škole v Banskej Bystrici.

Neuveriteľných štyridsať rokov zodpovedne pracuje na rôznych postoch. Začiatkom jej profesijnej púte bolo oddelenie absenčných služieb, kde pracovala v požičovni dokumentov.

V službách čitateľom pokračovala ako knihovníčka – konzultantka v študovni odborných periodík. Niekoľko rokov zúročovala svoje znalosti v knižničných katalógoch, kde pomáhala čitateľom pri vyhľadávaní publikácií. Najprv to boli klasické lístkové katalógy, neskoršie vyhľadávala informácie v online katalógu knižnice.

V súčasnosti má na starosti študovňu odborných periodík.

Jej cieľom je maximálna spokojnosť používateľov knižnice. Od zrodu občianskeho združenia Pro Bibliothecae je jeho členkou. Aktívne sa zapája aj do činnosti Spolku slovenských knihovníkov a knižníc. Koncom roku 2019 oslávila v kruhu svojej rodiny a blízkych spolupracovníkov krásne životné jubileum.

Katarína Šmelková

Jeleňatý a Kravatý v Banskej Bystrici Vo štvrtok 6. februára 2020 sa priaznivci detskej literatúry stretli v banskobystrickom Artfore, aby si vypočuli zážitky Jeleňatého a Kravatého.

Dvoch priateľov – jeleňov, ktorí okrem iného spolu trénujú na olympiádu, či sa snažia robiť nič, predstavili pracovníčky LHM: autorka knihy Eva Urbanová spolu s ilustrátorkou Radkou Čabrádi Tvrdoňovou.

Rozhovorom o netradičných, ale pútavých príbehoch z knihy vydavateľstva FACE sprevádzala Paulína Šedíková Čuhová. Z úspechu príbehov i autoriek sa veľmi tešíme a prajeme Jeleňatému a Kravatému mnoho ďalších dobrodružstiev.

Radka Čabrádi Tvrdoňová

Jubilejný rok génia Pokračovanie zo str. 10

Nemecký skladateľ s flámskymi koreňmi Ludwig van Beethoven bol na prelome 18. a 19. storočia predstaviteľom vrcholného klasicizmu, niektorými dielami však otvoril a predznamenal cestu romantizmu. Z Beethovenovho rozsiah­leho diela vyniká 9. symfónia d mol so záverečným zborom na Schillerovu Ódu na radosť. Práve melódia z poslednej časti symfónie sa stala hymnou Európskej únie.

Beethovenova 5. symfónia Osudová patrí ku klenotom vážnej hudby. Radí sa medzi päť svetovo najčastejšie uvádzaných symfónií a hlavná téma prvej vety medzi najznámejšie melódie klasickej hudby.

Z desiatich sonát pre husle a klavír sú známe najmä Sonáta F dur Jarná a Sonáta A dur Kreutzerova. Z 32 sonát pre klavír patria medzi najobľúbenejšie c mol Patetická, cis mol Mesačného svitu, d mol Apassionata a B dur Veľká sonáta pre

kladivkový klavír. Okrem komorných skladieb, oratória Kristus na Olivovej hore, dvoch omší (známejšia je Missa solemnis) a kantát skomponoval Beethoven jednu operu Fidelio, ktorá vyjadruje ideály Francúzskej revolúcie a je oslavou manželskej lásky a obetavosti. Už vo veku 25 rokov sa začali uňho prejavovať prvé príznaky straty sluchu. Skladby, ktoré napriek postihnutiu skomponoval, mu priniesli veľkú slávu, uznanie a rešpekt, najmä posledná, 9. symfónia s Ódou na radosť, ktorú zložil 3 roky pred smrťou ako monumentálne životné dielo. Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici pripravila pre svojich čitateľov a verejnosť výstavu dokumentov z fondu knižnice k 250. výročiu narodenia tohto hudobného velikána. Výstava je pre verejnosť prístupná od 3. 2. 2020 do 30. 5.

2020 vo výstavných priestoroch na prízemí.

Ingrid Guzmická, Katarína Šmelková

11

Knižničné noviny 2020/1

........................................................................................................................... ŠVK v Banskej Bystrici

NOVINKY V KNIŽNIČNOM FONDE Stredoeurópske pohľady

Stredoeurópske pohľady je recenzovaný časopis vydávaný Ústavom stredoeurópskych jazykov a kultúr Fakulty stredoeurópskych štúdií Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Súčasťou koncepčných zámerov redakcie je vytvoriť platformu na publikovanie výskumu z oblasti histórie, jazyka, literatúry a kultúry strednej Európy, vrátane kultúry národnostných menšín. Sleduje kontextové súvislosti a vzájomnú podmienenosť či odlišnosti vývinu jazyka a kultúr, kultúrne zákonitosti stredoeurópskeho areálu a etnických skupín v kontexte väčšinovej kultúry. Časopis nadväzuje na zborník Kultúra a súčasnosť, ktorý bol vydávaný v rokoch 2004 – 2018.

Prvé číslo predstavuje 15 štúdií od bádateľov zo Slovenska, Česka, Maďarska a Poľska a jednu recenziu. Vo fonde ŠVK BB ju nájdete v študovni odborných periodík.

Mezi pionýrským šátkem a mopedem: děti, mládež a socialismus v českých zemích 1948 – 1970 (Jiří Knapík, Martin Franc a kol.) Životu detí od 6 do 18 rokov sa venuje publikácia Mezi pionýrským šátkem a mopedem: děti mládež a socialismus v českých zemích 1948 – 1970. Opisuje rodinné a hmotné pomery, mimoškolské aktivity, detské hry, záľuby, trávenie prázdnin alebo aj oficiálne organizácie venujúce sa deťom a mládeži, či médiá. Zaujímavé sú kapitoly o politickom dohľade strany, o obliekaní či strave. Množstvo fotografií dotvára pohľad na každodenný život. V knihe nájdeme kapitoly o ochrane detí a mládeže, o detských domovoch, ústavoch a učňovských internátoch, ale aj o odvrátenej stránke detstva; vtedajší postojom k postihnutým, ku kriminalite, samovraždám a podobne. Archívne materiály, z ktorých bádatelia vychádzali, sú doplnené v závere o spomienky pamätníkov, ktorí vtedajšiu dobu a dianie okolo seba ako formotvorné nevnímali a na svoje detstvo spomínajú pozitívne ako na krásne obdobie. Kniha z vydavateľstva Academia určite osloví aj slovenského čitateľa, vzhľadom na spoločné dejiny ju netreba prehliadnuť.

Súpis slovenských rozprávok (Jiří Polívka) Knižnica zakúpením chýbajúcich dvoch častí skompletizovala 5-zväzkový Súpis slovenských rozprávok. Autorom je český jazykovedec, slavista a folklorista Jiří Polívka (1858 – 1933), ktorého cieľom bolo zostaviť úplný a sústavný súpis všetkých slovenských rozprávok zapísaných v rukopisoch alebo vydaných od začiatku 19. storočia až do vypuknutia prvej svetovej vojny.

Nepredajné. Bezplatne šírené.

12

Rozprávky boli vydané v Matici slovenskej v rokoch 1923 – 1931. Sú rozdelené tematicky na rozprávky s nadprirodzenými živlami, legendy a legendárne rozprávky a rozprávky o nadprirodzených bytostiach.

Zbierka je nevyhnutnou príručkou práce každého bádateľa v oblasti ľudovej prózy. Nahliadnuť do nej je možné prezenčne v študovni starých a vzácnych dokumentov.

Evropská unie po brexitu : právně-institucionální budoucnost evropské integrace (Václav Šmejkal a kol.)

Odchod Veľkej Británie z Európskej únie je aktuálnou témou. Skupina odborníkov z Právnickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe sa zamerala na konkrétne oblasti pôsobenia EÚ, ako je voľný pohyb osôb, dohľad nad finančným systémom, medzinárodná ochrana ľudských práv atď. Tieto témy rozoberajú s ohľadom na aktuálny stav rokovaní o brexite na jar 2018 a zámerne sa vyhýbajú dohadom o budúcej podobe EÚ. V jednotlivých kapitolách sa zamýšľajú nad samotnými základmi EÚ, ich silnými a slabými stránkami a nad tým, ktoré vnútorné problémy musí EÚ vyriešiť, aby výzvu predstavovanú brexitom úspešne prekonala, prípadne čo môže sama EÚ aj jej občania urobiť pre to, aby myšlienka európskej integrácie prekonala krízu vyvolanú odchodom Veľkej Británie.

Kufřík matematických záhad profesora Stewarta (Ian Stewart) Nahliadnite do prípadov detektíva Soamesa, ktorého schopnosti vôbec nezaostávajú za Sherlockom Holmesom. A rovnako ako mal Holmes svojho Watsona, aj Soames má pri sebe vyslúžilého vojenského lekára Dr. Johna Watsupa, ktorý mu svojou naivitou nahráva na brilantné smeče a zároveň starostlivo zapisuje vyriešené prípady. Mnohé z nich sú úzko previazané so zaujímavým matematickým problémom a nájsť páchateľa často nie je možné bez vyriešenia zložitej matematickej záhady, čo autor (nanešťastie) mnohokrát necháva na čitateľovi. Riešenia sa nachádzajú na konci knihy, kde nájde aj informácie o všeobecnejších súvislostiach a odkazy na literatúru.

Michaela Töröková

Občasník Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici Zostavovateľ: Mgr. Peter Majling Zodpovedná redaktorka: PhDr. Blanka Snopková, PhD. Grafická úprava a sadzba: PaedDr. Dušan Jarina Registračné číslo: EV 3255/09. ISSN: 1335-6917 Vydáva: Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici Tlač: Media Creative Production, spol. s r. o., Banská Bystrica

www.svkbb.eu E - mail: svkbb@svkbb.eu