Ročník XVIII.
Občasník Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici
Tento rok do Banskej Bystrice neprišiel Martin na bielom koni a ani Katarína neprišla zablatená – mláky vysušilo slniečko. Napriek tomu už v povetrí cítiť sláv nostnú predvianočnú náladu. Jej symbolom je adventný veniec a jeho štyri, do tmy blikajúce sviece, ktoré sa roz svecujú v našich príbytkoch postupne – každú nedeľu pribudne ďalšia, ohlasujúca nám blížiaci sa Štedrý deň.
Pokojný advent, priatelia
4/2017
Adventná Keď stíchli polia – zmĺkly šíre luhy, a miesto tepla mráz zas sadá tuhý, Ty ideš, Pane, medzi ľud svoj biedny, s potechou ideš – skromnučký a stredmý. Pohľadiť ideš utrápených čelo, rozjasniť všade, kde je neveselo, dať chudým chleba, bezradným zas rady, vyrovnať hnevy – uchlácholiť svady, siroty zdvihnúť – podopierať vdovy, nemocným liečiť presvätými slovy. - Ó, večný kráľu, zraky vierou svietia – vstúp medzi nás – hľa vrúcne čakám ťa, nie s hosannou, len s tichým, vďačným slovom, chceme počuť zvesť tú o živote novom! Martin Rázus
Najmä ženy prežívajú hektické dni vyplnené zháňaním darčekov, upratovaním a chystaním dobrôt na sviatočný stôl. Blíži sa však čas, keď sa svet okolo nás stíši, keď budú všetky plány a úlohy na rok 2017 splnené, bilancovanie ukončené a zvýši nám viac času na našich blízkych, na priateľov, na rozjímanie o tom, čo nám tento rok dal a čo nám vzal. Žiadna strata nie je nenahraditeľná, pokiaľ človek ne stratil blízkeho človeka, či vlastné zdravie. To sú hodnoty, ktoré si treba najviac vážiť. V tejto súvislosti si dovolím malú spomienku na vzácneho človeka – Mariu Nádvorní kovú, ktorá nás navždy opustila 23. októbra 2017. Význam ná osobnosť českého knihovníctva a bibliografie, ocenená prestížnou medailou Zdeňka Václava Tobolku, dlhoročná riaditeľka Vedeckej knižnice v Olomouci, ktorá sa podieľa la na koncipovaní vysokoškolského knihovníckeho štúdia na Masarykovej univerzite v Brne, a ktorú poznali aj celé generácie slovenských knihovníkov. Jej dvere boli pre nás vždy otvorené, do posledných chvíľ bola pre všetkých, ktorí sa na ňu obrátili, láskavým radcom, konzultantom a opo rou. Zanechala erudovaný odkaz, ku ktorému všetci odbor níci vzhliadajú s obdivom a úctou. Česť jej pamiatke! Sú ľudia, ktorí sa mihnú našimi životmi a rieka času ich rýchlo odplaví do zabudnutia. Ale sú aj takí, ktorí sa nám navždy vryjú do pamäti. Svojou múdrosťou, vzde lanosťou, pracovitosťou, ale aj ústretovosťou, láskavos ťou, či skromnosťou. Práve takých ľudí vám všetkým že lám stretnúť v tomto predvianočnom čase! Blanka Snopková
Dobové pohľadnice Banskej Bystrice zo zbierky Jozefa Kubiša – vľavo z r. 1930, vpravo r. 1932. Obidve môžete vidieť v átriu ŠVK na výstave Zimná Banská Bystrica v termíne 19. 12. 2017 – 2. 2. 2018
Milí kolegovia, čitatelia, priatelia a známi, list vo veľkej knihe roku 2017 sa pomaly zavrie. Zanechá za sebou 365 dní radostí, starostí, príjemných i menej príjemných zmien... taký je život... Nech stránka s rokom 2018 prinesie do vašich príbytkov i sŕdc zdravie, pohodu, lásku a pozornosť tých, ktorí za to – a o to – stoja. Predtým ešte krásne Vianoce a radosť všade vôkol úprimne želá redakčná rada Knižničných novín
Knižničné noviny 2017/4
........................................................................................................................... ŠVK v Banskej Bystrici
Mesiac českej a slovenskej kultúrnej vzájomnosti Tradícia mesiaca október ako Mesiaca českej a slovenskej kultúrnej vzájomnosti sa v ŠVK v Banskej Bystrici každoročne upevňuje a rozvíja. Striedavo každý rok pokračujú výmenné kultúrne návštevy a akcie s našimi partnermi. Tohtoročné podujatia boli sprevádzané návštevou pána spisovateľa Josefa Lukáška, poslanca Královohradeckého kraja, ako aj českých kolegýň, Ludmily Hrnčířovej a Lenky Víchovej, odborných pracovníčok mennej katalogizácie zo Študijnej a vedeckej knižnice v Hradci Králové. Okrem tradičnej prehliadky historického centra Bans kej Bystrice a priestorov knižnice mali možnosť naši hostia navštíviť ZŠ Bakossova, kde Josef Lukášek prezentoval svoju rozprávkovú tvorbu. Záujem hostí bol aj o exkurziu do Ma tejovho domu – expozície Stredoslovenského múzea. O po znávanie Horehronia sa postarali naši zamestnanci Zlata Tro ligová a Dušan Jarina, s ktorými sa zoznámili s regionálnymi spisovateľmi, navštívili Bacúch – Prameň Boženy Nemcovej, Brezno, Mýto pod Ďumbierom a spoznali tak aj prírodné krá sy nášho regiónu. V rámci dobrej spolupráce navštívili Krajskú knižnicu Ľu dovíta Štúra, a keďže je Zvolen centrum drevárstva a lesníc tva, so záujmom si prezreli expozíciu Lesníckeho a drevár skeho múzea vo Zvolene. Neobišli ani dominantu Zvolena – Zvolenský zámok s expozíciou Slovenskej národnej galérie. Vzájomné spoznávanie ako aj spoločná história boli aj tento rok vzájomným prínosom a bohatou výmenou skúseností ako aj upevňovaním dobrých vzťahov a dlhoročnej tradície. Oľga Doktorová
Pri soche Martina Rázusa počas literárnej exkurzie v Brezne
Hostia z Hradca Králové pri Prameni Boženy Nemcovej na Bacúchu
Na návšteve literárneho klubu Club Poeticum Novum v Mýte pod Ďumbierom
2
Domáci literáti srdečne privítali hostí z Hradca Králové na „Chalupe u starej mamy“
ŠVK v Banskej Bystrici
............................................................................................................................
Knižničné noviny 2017/4
Filmári z Ďalekého východu – hostia ŠVK OFPC (Oriental Financial Pudong Chanel), pod týmto nezvyčajným názvom sa skrýva televízia sídliaca v Šanghaji, ktorá vysiela v 31 provin ciách, samosprávach a autonóm nych regiónoch. Jej signál pokrýva 40 miliónov domácností a vysiela pre 160 miliónov televíznych divákov. Svoje prvé vysielanie začala 18. apríla 2015, založila ju Šanghajská vláda spolu so Šanghajskou me diálnou skupinou. Zástupcovia tej to národnej televízie zavítali do Štátnej vedeckej knižnice so záuj Zápis do kroniky mom o čínske centrum Window of Shanghaj, kde ich pozornosť zaujala predovšetkým činnosť centra a aktivity, ktoré organizujeme. Do Banskej Bystrice pri chádzali predovšetkým nájsť informácie a miesta, spájajúce sa s našim významným rodákom, architektom, ktorého si v Šanghaji mimoriadne vážia, Ladislavom Hudecom. V ŠVK sa stretli aj s teoretičkou architektúry Klárou Ku bičkovou, autorkou knihy Po stopách L. E. Hudeca. Na záver sme čínskej delegácii ukázali rodný dom, ktorý je vzdialený od knižnice cca 100 metrov a v súčasnosti je reštauráciou. Filmári sa ďalej presunuli do Tatier, kde natáčali svoje ďalšie zábery. Veríme, že si zo Slovenska odnášajú len tie najlepšie dojmy a výsledok poteší oko diváka v ďalekom Šanghaji. V kútiku duše veríme, že sa zábery z natáčania dostanú aj k nám na Slovensko. Ivana Bičanovská
Delegáciu sprevádzal konzul SR v Šanghaji Bruno Hromý
Konzultantka Ivana Bičanovská predstavila činnosť študovne Window of Shanghai
20 rokov polonistiky v Banskej Bystrici V tomto roku si pripomíname 20. výročie založenia polonis tiky na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Pri tejto príleži tosti sa uskutočnila medzinárodná vedecká konferencia Štýl ako výskumný nástroj. Sprievodným podujatím bola vernisáž výsta vy Stanisłav Ignacy Witkiewicz Portréty. Záštitu nad podujatím
Otvorenie medzinárodnej vedeckej konferencie Štýl ako výskumný nástoj
Beseda s poľským spisovateľom Hubertom Klimko-Dobrzanieckym
prevzal J. E. Leszek Soczewica, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Poľskej republiky v SR a uskutočnilo sa za účasti riaditeľa Poľského inštitútu v Bratislave Jaceka Gajewskeho. Spolupráca Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici s Katedrou slovanských jazykov FF UMB v Banskej Bystrici, Cen trom poľského jazyka a kultúry a Poľským inštitútom v Brati slave pri príprave a realizácii podujatí venovaných poľskému jazyku a kultúre sa zintenzívnila v roku 2013 po rozšírení Cen tra ruských štúdií na Centrum slovanských štúdií. Výsledkom spolupráce boli besedy s prekladateľmi z poľského jazyka, s poľskými spisovateľmi, workshop s poľským hudobníkom, prednášky a výstavy. Teší nás, že naše aktivity v oblasti pod pory poľského jazyka a kultúry majú pozitívnu spätnú väzbu, o čom svedčí aj ocenenie, ktoré nám pri príležitosti osláv 20. výročia polonistiky v Banskej Bystrici bolo udelené. Veronika Uhríková
Učebnice pre vyučovanie ruštiny zadarmo
Workshop s poľským hudobníkom Tomaszom Drozdekom
Veľvyslanectvo Ruskej federácie v Slovenskej republike v spolupráci s Asociáciou rusistov Slovenska rozbehlo pro jekt knižnej pomoci pre základné a stredné školy s vyučo vaním ruského jazyka. Cieľom projektu je podpora štúdia ruského jazyka a spoznávanie ruskej kultúry. Riaditelia škôl a učitelia ruského jazyka si môžu osobne prevziať učebni ce a nástenné gramatické tabuľky pre potreby ich žiakov a študentov vo viacerých distribučných centrách. Jedným z piatich distribučných centier na Slovensku je Štátna ve decká knižnica v Banskej Bystrici. Publikácie sú k dispozícii do 30. 6. 2018 alebo do vyčerpania zásob. Veronika Uhríková
3
Knižničné noviny 2017/4
........................................................................................................................... ŠVK v Banskej Bystrici
CDA 2017 – nové výzvy pre kultúrne dedičstvo Druhý ročník Konferencie CDA na pôde Univerzitnej knižnice v Bratislave (UKB) sa konal dňa 9. 11. 2017 s témou venovanou výmene skúseností pri prevádzke LTP archívov (long-term preservation). Téme zodpovedal aj profil prezentácií, ktoré sa vo veľkej väčšine venovali bilancovaniu a prevádzke existujúcich projektov na dlhodobé uchovávanie. Pre sféru knihovníctva je nanajvýš potešiteľné, že riešenie kritických úloh v dlhodobej ochrane kultúrneho dedičstva dostali na prahu 21. storočia práve knižnice. Deje sa to v medzinárodnom meradle a Slovensko spolu s okolitými krajinami V4 nestoja v týchto iniciatívach bokom. Na úvod bol prezentovaný pre hľad prevádzkových charakteristík Centrálneho dátového archívu (CDA) a pokroku v rutinnej prevádzke CDA. Venoval sa primárne prevádzkovým, finančným a personálnym otázkam ako aj odpočtu merateľných ukazovateľov, ktoré sa monitorujú pri tomto celonárodnom LTP projekte. V obdobnom duchu Národní knihovna Praha prezentovala anabázu podobného projektu s ešte dlhšou tradíciou ako slovenský projekt CDA. LTP úložisko v ČR prevádzkované Národní knihovnou v Prahe (NKP) je špecifické tým, že pri márne poskytuje svoje kapacity knižniciam ako producentom dig. obsahu, pričom napr. CDA ich poskytuje pre rôzne typy pamäťových a fondových inštitúcií. Zaujalo workflow, ktoré daný systém využíva a podobne aj perspektívy a vývoj, ktorý sa v rámci ich budovaného LTP úložiska očakáva. Otázky a diskusiu ohľadom ochrany osobných údajov a ich sprístupnenie pre bádateľské účely vyvolal Elektronický archív Slovenska MV SR, ktorý zabezpečuje dlhodobé a bezpečné uloženie digitalizátov. D. Pardowski ako zástupca z Poľskej národnej knižnice prezentoval vývoj projektu LTP a jeho ciele do budúcnosti. Projekt sa týka migrácie platformy na páskové médiá typu LTO, ktoré sa len v minulom roku stali medzinárodným ISO štandardom. Na druhej strane prezentoval M. Lendvay zo Szechényiho národnej knižnice v Budapešti ešte len plánovaný rozsiahly projekt komplexnej digitalizácie, vybudovania informačných systémov a dlhodobého úložiska pre zámer digitalizácie, sprístupnenia a dlhodobej archivácie kultúrneho dedičstva v Maďarsku. Demonštroval v našich zemepisných šírkach netradičný prístup, ktorý spočíva v akvizícii silného vývojového IT tímu v podmienkach pamäťových a fondových inštitúcií formou on-site vývoja informačných systémov. Potešiteľné je, že všetky projekty rešpektujú už vyvinuté štandardy, silné softvérové nástroje a hardvérové platformy pre svoje realizované alebo plánované riešenia. Už sa stalo prakticky samozrejmosťou, že softvérové platformy ktoré sa uplatňujú v tejto sfére sú založené na Open source.
Projekt ArcLib z prezentácie M. Lhotáka je rovnako jedným z takýchto projektov, ktoré využívajú aktuálne štandardy a overené postupy, rešpektujú ich a stavajú na nich. Cieľom ArcLib je postaviť nové integrované LTP riešenie s využitím už existujúcich systémov ako je napr. Kramerius, ProArc alebo repozitára DSpace. Projekt dbá na dodržiavanie platných štandardov a metodík a akceptáciu príkladov dobrej praxe v oblasti LTP. Intenzívne využíva skúsenosti odborníkov v tejto oblasti a to nielen doma, ale aj v zahraničí. S problematikou metadát a ich využitia v LTP procesoch vystúpil Sz. Dancs zo Szechényiho národnej knižnice v Buda pešti. Prezentoval nástroj DSSOA – Digital Surrogate Seal of Approval, ktorý má za cieľ potvrdiť, či digitalizát z komplexného hľadiska zodpovedá analógovej predlohe. Súčasne prezentoval možnosti využitia schém MARC21 a RDA k popisu digitalizátov. Nevyhli sme sa ani prezentácii aktuálneho stavu a rie šenia systému CAIR a prezentačnej vrstvy Slovakiana z dielne Národného osvetového centra (NOC). Už viac ako 2 roky pracuje v rutinnej prevádzke tento systém ako komplex IS zabezpečujúcich podporné činnosti v rámci digitalizácie kultúrneho dedičstva. Okrem prezentačnej funkcie obhospodaruje spektrum registrov a autorít využívaných v oblasti kultúrneho dedičstva. Záver konferencie patril zástupcom domovskej inštitúcie UKB, ktorí prezentovali workflow spracovania archívnych balíkov a nové metódy pre unifikáciu formátov určených na LTP pod názvom PREFORMA. To všetko sa deje vo forme interných rozvojových projektov, resp. ako aplikácia príkladov dobrej praxe v rámci samotného CDA. Konferencia sa už vo svojom druhom ročníku stala plat formou pre modernú a jedinečnú službu knižníc, ktorá právom patrí do portfólia moderných pamäťových a fondových inštitúcií v informačnej dobe. Priniesla množstvo metodologických i technologických pohľadov na riešenia problematiky LTP ako aj rozdielne filozofické prístupy a paradigmy k jej riešeniu. V rámci inštitúcií zúčastnených krajín sme mohli zistiť, že je často rozdielna úroveň rozpracovania problematiky, ako aj prístup k jej riešeniu. Ukazuje sa ale, že pri dodržaní noriem a štandardov, ako aj princípov dobrej praxe je možné dosiahnuť kvalitné výsledky aj za použitia rôznych platforiem a postupov. Toto jedinečné fórum poukazuje na životaschopnosť podob ných iniciatív a projektov ako aj zmysluplnosť komplexnej ochrany digitalizátov v dlhodobom horizonte. Otázkou však zostáva finančná udržateľnosť, ktorá môže byť kritická pre ich projekty spoliehajúce sa na najmodernejšie, zároveň však rýchlo zastarávajúce technológie. Z konferencie sme si odniesli mnoho cenných skúseností a získali prehľad o stave a riešení projektov nielen na Slovensku, ale aj v okolitých krajinách. Rovnako aj pocit, že Slovensko reálne aktuálne patrí medzi lídrov v oblasti LTP riešení minimálne v európskom meradle. Ivan Ciglan
Banská Bystrica – európske mestoĽubica športu v roku 2017... Laššáková
...finančne podporilo aj zaujímavý projekt – Cvičíme pre dobrú náladu. V pravidelných inter valoch sme sa v knižnici stretávali pod vedením odbornej cvičiteľky Magdy Hornovej, aby sme sedením stuhnuté údy priviedli opäť k životu. Pani Magduška bola nielen zdatná cvičiteľka, ale aj vý borná psychologička a dramaturgička. Vedela nám „ušiť“ cvičebné zostavy takpovediac – na mieru – podľa okolností a momentálnej dispozície...Dú fajme, že sa podobný dobrý nápad v ŠVK čoskoro zopakuje.
4
ŠVK v Banskej Bystrici
............................................................................................................................
Knižničné noviny 2017/4
S pocitom uvoľnenia i podnetných momentov... Rok 2017 bol opäť bohatší na muzikantské stretnutia v Hudobnom átriu. Rôzne skupiny návštevníkov, rôzne hu dobné žánre i druhy hudobných podujatí. Zaiste mnohým priaznivcom operného žánru učarovalo prí jemné a inšpiratívne stretnutie s hosťujúcim talianskym režisé rom maestrom Marcellom Lippim a dramaturgičkou Alžbetou Lukáčovou. Témou besedy bola májová premiéra operných jednoaktoviek Sergeja Rachmaninova Aleko a Pjotra Iľjiča Čajkovského Iolanta v Štátnej opere v Banskej Bystrici. Taliansky režisér a skúsený barytonista spieval veľké operné roly v desiat kach divadiel v rôznych krajinách sveta. Vyučoval divadelný ma nažment na Accademia del Teatro alla Scala v Miláne. Posky tuje majstrovské kurzy po celom svete. Významnou súčasťou jeho práce je muzikologická činnosť. Príležitostne pôsobí ako spisovateľ a vydal viacero literárnych publikácií. Od roku 2015 sa ako režisér podpisuje pod dôležité operné predstavenia v medzinárodnom meradle. So spontánnosťou a profesionálnou zanietenosťou vykresľoval dejové línie opier, ako aj osobný režisérsky vklad do naštudovania uvedených hudobných diel.
Z iného „žánrového súdka“ bola Beatlemánia! – komen tovaná audiovizuálna výstava s ponukou projekcií, realizo vaná pri príležitosti okrúhleho životného jubilea Paula Mc Cartneyho. Silná téma štvorice muzikantov, ktorí ovplyvnili smerovanie rockovej scény, zarezonovala u návštevníkov Hu dobného átria naprieč generáciami. Skladby a životné prí behy členov skupiny Beatles oslovili nielen ich súputnikov, ale aj mladých ľudí interesujúcich sa o históriu rock&rollu. Jesenné mesiace už tradične patrili obľúbenej muzikálovej téme. Spoločne s InfoUSA sme návštevníkom ponúkli slávne americké muzikály z obdobia broadwayskej éry. Znovu ožili neopakovateľné filmové scény z Hello, Dolly! v hlavnej úlohe s Barbrou Streisand a nesmrteľným hitom v podaní Louisa Armstronga. Gene Kelly predviedol skvelé tanečné čísla v maj strovskom filmovom muzikáli Singin´in the Rain. Neopome nuli sme ani najznámejší muzikálový príbeh komediantky Fanny
Brice, vo filme Funny Girl v hlavnej úlohe s Barbrou Streisand a Omarom Sharifom, ocenený Oscarom za najlepší ženský he recký výkon. Audrey Hepburn a Rex Harrison v My Fair Lady očarili príbehom dvoch ľudí z odlišných svetov, prostorekej kvetinárky s príšerným nárečím londýnskych spodných spolo čenských vrstiev a profesora lingvistiky. Nadšenie pre rytmus a improvizáciu zábavnou formou, zá ujem spoločne sa oddať zvukom etnických nástrojov, sú súčasťou projektu Perkusie – dotyk s hudbou. Sériu poduja tí, realizovaných formou workshopov, tematických hodín, či prezentácie tradičných hudobných nástrojov rôznych krajín sveta s nahliadnutím do histórie ich vývoja a pôvodu, zau jali laikov i muzikantov. Skvelá príležitosť pre všetkých bez rozdielu veku v sebe objavovať „hudobníka“ so zmyslom pre rytmus a harmóniu. Tejto príležitosti sa v priebehu roka chopili nielen účastníci detských letných táborov, študenti a zahraniční stážisti stredných škôl, konzervatoristi, peda gógovia, ale aj verejnosť. A oplatilo sa! Odnášali si pocit uvoľnenia a mnoho podnetných momentov. Ingrid Guzmická
5
Knižničné noviny 2017/4
........................................................................................................................... ŠVK v Banskej Bystrici
Vianoce s bábkami v Tribečskom múzeu Výstavu Čaro bábkového divadla zo zbierkového fondu Štátnej vedeckej knižnice – Literárneho a hudobného múzea v Banskej Bystrici, sme pripravili v spolupráci s Tribečským múzeom v Topoľčanoch a dlhoročným vedúcim súboru Mierováčik Topoľčany, Rudolfom Matejovičom.
Bábky, fotografie a iné múzejné artefakty „podávajú“ obraz úspešných súborov na bábkarskej amatérskej scéne osemdesiatych rokov 20. storočia na Slovensku. Na výstave vidíme činnosť bábkarských súborov a s nimi súvisiacich osobností, predovšetkým z profesionálnych divadiel, ktorí sa významnou mierou podieľali na úspešnosti a kvalite inscenácií (napr. Miroslav Čobrda, Ján Hižnay, Milan Tomášek, Jana Pogorielová-Dušová, Štefan Píšša, Gregor Roletzký, Anton Duša, Martin Kolesár, Jozef Ciller, Jiří Bláha, Alžbeta Štefunková, Dana Uhrínová, František Perger). Výstava súvisí aj s výročiami – napr. v roku 2017 to boli nedožité 90-te narodeniny M. Čobrdu a M. Tomáška, v roku 2018 to budú nedožité 75. narodeniny Jána Hižnaya, nedožité 85. narodeniny Antona Dušu a i. Detský bábkarský súbor STUDNIČKA (pôsobil pri Dome kultúry ROH v Banskej Bystrici) predstavujeme dvoma inscenáciami, z ktorých sa zachovali výtvarné návrhy bábok. ( bábky skôr než vyrobíme, spracujeme ich nákres). Výtvarné návrhy sú od profesionálnej výtvarníčky a scénografky Jany PogorielovejDušovej. Bábky do inscenácií boli nielen navrhnuté, nakreslené, ale aj vyrobené do inscenácie Milady Mašatovej TRI ROZPRÁVKY O DRAKOVI a do hry Volfa Lifšica a Iriny Kičanovovej TAJOMNÝ HIPPOPOTAMUS (premiéra v roku 1988). Súbor viedol vynikajúci herec Krajského bábkového divadla v Banskej Bystrici Štefan Píšša (1939 – 2008). V minulosti bolo bežnou praxou, že v ochotníckych bábkarských súboroch si kolegovia z profesionálneho divadla vypomáhali. Bábkarský súbor Mierováčik Topoľčany sa návštevníkom prezentuje hrou Jozefa Pavloviča BARAN BÉ, kde nás programový leták informuje, že premiéra bola v roku 1984 a do roku 1997 odohrali sto predstavení. Za úspechom je aj spolupráca súboru s profesionálnymi pracovníkmi divadiel, t.j. s Miroslavom Čobrdom (1927 – 2000) - výtvarníkom a pracovníkom divadelných dielní Divadla SNP v Martine (predtým pôsobil temer dvadsať rokov v Bábkovom divadle v Žiline), ako aj s režisérom Bábkového divadla v Nitre Jánom Hižnayom (1943 - 2004), ktorý tiež predtým pôsobil v Bábkovom divadle Žilina. Scénickú hudbu zložil Gregor Roletzký (1932 – 1988). V predstavení Baran Bé si hlavnú úlohu Barana Bé zahrala Zuzana Varhaníková takmer 50 krát a Norika Kolková 46 krát. Zvyšok do stovky odohrala Ľudmila Jančeková. Rekord v odohraní 100 krát tej istej úlohy majú traja bábkoherci: vedúci súboru Mierováčik Rudolf Matejovič (hral Učiteľa, Somára a Reportéra), Peter Lalúch (Murárskeho majstra) a Jaroslava Michalková (Vrabca). Originálne bábky a celá konštrukcia scény z tejto inscenácie je v hlavnej sále.
6
(10. 11. 2017 – 10. 1. 2018)
Miroslav Čobrda sa podieľal aj na ďalších inscenáciách pri návrhoch a výrobe bábok. Spomenieme bábky zo šúpolia do predstavenia Márie Ďuríčkovej ZLATÁ PRIADKA (1982). Bábky sa zachovali len na fotografiách od Filipa Lašuta. Hru Martina Kukučína RYSAVÁ JALOVICA nám pripomenie pôvodný scenár s rukopisnými poznámkami Jána Hižnaya, fotografia insitnej scény a rekvizita Stojanových hodín. Pokračovaním bulletinu z hry Alexandar Dumasa TRAJA MUŠKETIERI (1987) sú v Hlavnej sále bábky, scénografický návrh a maketa scény. Zhotovenie trojrozmerného modelu scény malo význam jednak pre scénografa a režiséra na ľahšiu orientáciu v konkrétnom priestore, v druhom rade malo upozorniť na úskalia priestorovej dispozície. Vo vstupnej časti sú zastúpené bulletiny a fotografie z hier Bábkarského súboru Strojárik Martin, kde vedúcim súboru a režisérom bol Stanislav Chren a dlhoročným výtvarníkom, a realizátorom väčšiny predstavení opäť Miroslav Čobrda. Totemovu masku Hlava Turka – nájdeme nielen na fotografii, ale aj medzi bábkami. Účinkovala v hre Miša Kováča Adamova Tekvičky (sezóna 1978/1979), scénografický návrh Jozef Ciller a výrobcom bábky bol Miroslav Čobrda. Hru režíroval Martin Kolesár a Stanislav Chren. Podobná spolupráca (výtvarník Ciller a realizácia Čobrda) bola pri tvorbe bábok tzv. RUBOVCE – symbolické a totemové bábky (bol to znak ducha človeka, ktorý komunikoval s prírodou a vyššími silami). Sú z inscenácie Miša Kováča Adamova PRVOHRY. K bulletinom hier ČIN-ČIN,
ŽENSKÝ ZÁKON, OD FAŠIANGOV DO TROCH KRÁĽOV, NA DEDINE ponúkame na výstave bábky. Z nich nás určite upútajú prútené javajky Čimo, Čin – Čin, Mama - zo spomínanej hry Ľudmily Podjavorinskej ČIN – ČIN (sezóna 1984/1985) v úprave Miša Kováča Adamova a v réžii Martina Kolesára. Pod originálny nápad a realizáciu prútených bábok sa podpísali Miroslav Čobrda a Dana Uhrínová. So súborom spolupracovali
ŠVK v Banskej Bystrici
............................................................................................................................
ďalší profesionálni výtvarníci ako Jana Pogorielová, Jozef Ciller, Jiří Bláha, Alžbeta Štefunková a i. Z profesionálnych režisérov to bol herec a režisér Martin Kolesár. Súbor Strojárik sa stal v roku 1963 zakladateľom bábkarského festivalu v Martine, neskôr sa festival stal súčasťou Scénickej žatvy. Bábkarský súbor D 121 z Púchova je zastúpený najmä fo tografiami, letákom ku hre Eleny Zlatošovej O PRINCEZNÁCH (1985). K tejto hre navrhla bábky Jana Pogorielová, na výrobe bábok sa podieľal Anton Duša (1933 – 2016), divadelný techno lóg Krajského bábkového divadla v B. Bystrici. Na ďalších fotogra fiách sú zábery z predstavení AKO KATKA PREMOHLA ČERTA, STATOČNÝ KONÍČEK, PERINBABA, O PRINCEZNÁCH, ku kto rým v ďalšej miestnosti nájdeme báb ky. Napríklad plošné bábky z preglej ky (Gašparko, Princ a Rytier v brnení), ktoré účinkovali v hre Milana Pavlíka STATOČNÝ KONÍČEK (1975). Scenár napísal režisér Bábkového divadla Žilina Milan Tomášek, režírovala ju Elena Zlatošová-Bakošová, scénickú hudbu vytvoril Gregor Roletzký. Báb ky vyrobili v žilinských divadelných dielňach, podľa návrhu Milana To mášeka. Z hry Nikolaja Nosova NEVEDKOVE DOBRODRUŽSTVÁ sú tyčové bábky Chlapec, Dievča, Letec. Súbor reprezentujú aj bábky z hry Jana Malíka Lopta Hopta, t.j. Gašpar ko, Požiarnik, Vojak, či Sultán z hry PRINCEZNÁ SULIMANSKÁ. Ak by ste hľadali kolovrátok, tak uspejete pri hre M. Kannovej ZAKLIATY KÁČER, kde sú aj bábky Slnko a Mesiac. Bábkarsky ochotnícky súbor vznikol v roku 1971 pod vedením Eleny Zlatošovej-Bako šovej, ktorá pre súbor písala a drama tizovala hry až do roku 1989. Názov D 121 bol odvodený od počtu sedadiel pre divákov v sále Domu kultúry v Pú chove. Súbor sa zúčastňoval na celo slovenských prehliadkach v Žiline, na Loutkářské Chrudimi a na Scénickej žatve v Martine. Súbor získal oce nenia od Matice Slovenskej, Minis terstva kultúry, zapísal sa do Venca Víťazov na Scénickej Žatve v Martine a reprezentoval slovenské ochotníc ke bábkové divadlo v zahraničí. V sú časnosti súbor vedie a režíruje Miroslava Frankovská. Režisér Ján Hižnay ovplyvnil vývoj amatérskeho bábkové ho divadla predovšetkým režírovaním v Detskom bábkarskom súbore Slniečko v Semerove v rokoch 1978 až 1988. Bábkar sky súbor pracoval pod vedením manželov Vlasty a Imricha Hrabovských v spolupráci s už spomínaným režisérom Jánom Hižnayom a scénografom divadla Andreja Bagara v Nitre Fran tiškom Pergerom. Za desať rokov súbor uviedol hry, s ktorými dosiahli významné ocenenia. Na výstave máme bábky z týchto hier Penčo Mančev MACKO ZÁDRAPKO (sezóna 1978/1979), Mišo Kováč Adamov GAŠPARKO (sezóna 1980/1981), Marianna Grznárová MAŤKO A KUBKO (sezóna 1982/1983), Ernest Bryll a Katarzyna Gärtnerová JÁNOŠÍK alebo NA SKLE MAĽOVANÉ (rekordný počet predstavení – celkove 59, natáčanie insce nácie pre Slovenskú televíziu Bratislava, sezóna 1984/1985 a 1985/1986), Ruská ľudová rozprávka VASILISA PREKRÁSNA (se zóna 1986/1987 a 1987/1988). V rokoch 1980 – 1983 bol naj lepším detským súborom Slovenska a patril do absolútnej špičky
Knižničné noviny 2017/4
súborov aj v rámci Československa. Hercami boli žiaci Základnej školy z obcí Semerovo a Čechy. Súbor ukončil svoju činnosť v roku 1988 po 264 predstaveniach na protest proti nezmysel ným útokom proti repertoáru, ako aj súboru. Za pozornosť stojí aj osobnosť Anny Mrvovej, rod. Bučovej. Táto ochotníčka, bábkarka, povolaním učiteľka a riaditeľka ma terskej školy v Bratislave, absolvovala diaľkové štúdium na báb karskej katedre DAMU v Prahe. V rokoch 1974 – 1978 hrávala v ochotníckom divadelnom súbore Máj v Bratislave. V roku 1976 založila pri ĽŠU Bratislava-Petržalka Bábkarský súbor Bublinka. Naštudovala s ním hry AKO SA JANKO STAL KRÁĽOM (1977), CUPITY (1978), BODKOVANÉ STRAŠIDLO (1980), KĽÚČIKOVÉ KRÁĽOVSTVO (1982), DVA BARANČEKY (1985). Vynikala aj ako bábkarská sólistka s rozprávkami KARKULKA A VLK (1975), KURIATKO A KÁČATKO (1977) a s pásmom MOJE NAJMILŠIE (1981), s ktorými reprezentovala slovenské ochotnícke bábkarstvo na festivale v Bulharsku. Sama si pripravovala dramatizácie, aj vyrábala bábky. Vystupovala na Báb karskej Žiline, Bábkarskej Chrudimi a na Scénickej žatve v Martine. Na výstave si môžete pozrieť napríklad jej cestovný kufor s bábkami. Vo veľkej sále upúta malé rodinné diva dielko. Dekorácie do divadielka navr hol výtvarník Artuš Scheiner (1863 – 1938), ktorý sa venoval aj tvorbe bábok. Dekorácie vydalo Naklada teľstvo Josefa R. Vilímka v Prahe a vytlačil ich Grafický závod Bedřicha Brixa v Pardubiciach. Na Slovensko sa dostalo divadielko kúpou do rodiny v Liptovskom Hrádku. Pre bábkarov je rodinné divadlo symbolom začiat kov, detstva a prvých kontaktov so svetom bábkového umenia. Napr. Miroslav Čobrda prvé divadelné pred stavenia hrával už ako deväťročný pre svojich mladších súrodencov. Pokúšal sa zhotoviť aj marionetové bábkové divadlo v Mošovciach spolu s Jan kom Borcovanom. Anton Duša, pro fesionálny technológ a konštruktér bábok, už ako jedenásťročný si sám vyrobil divadielko a hrával v ňom pre svojich kamarátov. Scénografka Jana Pogorielová získala prvé skúsenosti s bábkovým divadlom v rodine od otca Alexandra Pogorielova. A takto by sme mohli pokračovať za ďalšími prí kladmi. K divadielku patria bábky. Marionetky sú odlievané zo špeciálnej sadrovej hmoty, hovoríme im aj kramárske. Nábytok pre rodinné divadielka pochádza z pražskej firmy A. Storch syn. Alexander Storch si založil firmu v roku 1876. Venoval sa nie koľkým oblastiam: nakladateľstvu, kníhkupectvu, antikvariátu a bábkarstvu. Predával bábkové divadlá českých výrobcov, de korácie, Alšove bábky, drevené a maňuškové bábky. ŠVK – Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici sa prezentuje na výstave nielen zbierkovými predmetmi, ale aj publikáciami osobností literárnych, hudobných a kultúrnych inštitúcií. Bonusom výstavy je „dramatický kútik“, v ktorom si s maňuškami môžu návštevníci zahrať improvizované bábkové divadlo. Mária Lásková, kurátor výstavy Čaro bábkového divadla
7
Knižničné noviny 2017/4
........................................................................................................................... ŠVK v Banskej Bystrici
Knihovnícky Barcamp Lenka Čechvalová pracuje v Staromestskej knižnici v Bra tislave, kde pre deti pripravuje podujatia na podporu a rozvoj čitateľskej gramotnosti. Od roku 2010 je členkou odbornej poroty celoslovenskej čitateľskej súťaže Čítame s Osmijankom - pridaj sa aj ty! Aktívne pôsobí vo výbore Krajskej pobočky SSKK. Má rada pekne ilustrované detské knižky, divadlo, Goo gle Drive, ružové víno a slnko. V domácom prostredí aplikuje na malom (ne)čitateľovi doteraz získané poznatky a zručnosti z oblasti (pred)čitateľskej gramotnosti, od mája 2017 si totiž to užíva radosti a strasti materskej dovolenky. Dalo by sa povedať že Knihovnícky Barcamp je už pomaly etablovanou značkou. Čo bolo pre vás zdrojom inšpirácie pre vytvorenie podujatia tohto formátu? Nápad vznikol v kaviarni. Už dlhšie sme chceli vytvoriť podujatie pre mladých knihovníkov a informač ných profesionálov. V knižnično - in formačnom prostredí chýbala akcia určená pre mladých. Inšpiráciou nám bol český Knihovnícky bar camp, ktorý sa konal v roku 2013 v Prahe. Cieľom nášho podujatia je prezentácia nových nápa dov a projektov. Chceme prepojiť komunitu mladých aktívnych knihovníkov s ostatnými komunitami zaoberajúcimi sa knižnou kultúrou, IT a marketingom. Postupne sme cieľovú skupinu roz šírili na všetkých, ktorí majú chuť prezentovať svoje kreatívne vízie, zaujímavé projekty a sú ochotní počas Barcampu aktívne komunikovať. Stačí mať otvorenú myseľ novým nápadom. Pa mätám si, ako sme počas príprav pred prvým ročníkom uza tvárali stávky, koľko ľudí príde - tipovali sme cca 25 - 70 ľudí. Nakoniec nás bolo presne sto. Nečakali sme taký úspech. Prečo práve ten názov „barcamp“? Barcamp je typ konferencie - je to medzinárodná sieť otvo rených konferencií a workshopov (hovorí sa im aj “nekonfe rencie”). Ide o neštandardný formát konferencií: otvorené workshopy a prednášky, ktorých obsah vytvárajú samotní účastníci. Barcampy sa venujú novým trendom v interneto vých aplikáciách, dizajne, technológiách...
Ako vidíš budúcnosť Barcampu a aké máte v tíme výzvy do ďalších ročníkov? Budeme radi, ak sa náš team bude rozširovať a omladzovať (: Na začiatku nového roka sa vždy stretneme, aby sme vy mysleli aktivity na nasledujúce obdobie. Máme množstvo nápadov, ale žiaľ, naše časové možnosti nám ich nedovoľujú všetky zrealizovať. Radi by sme pokračovali aj v našich me nej formálnych podujatiach (Grilžúr - brigáda pre bratislav skú knižnicu spojená s grilovačkou, Knihovníci vo svet(l)e cestovateľské prezentácie zo zahraničných knižníc). Jednou z výziev je aj to, aby sme každý rok posunuli barcampovú latku o čosi vyššie, priniesli nové originálne programové prvky. Aké sú Tvoje čerstvé dojmy z aktuálneho ročníka Barcampu? Každý rok odchádzam z Barcam pu namotivovaná a inšpirovaná do ďalšej činnosti. Páči sa mi, že tu vládne priateľská atmosféra, účastníci sa usmievajú. Je to svie že dynamické podujatie s množ stvom kreatívnych prvkov. Je milé, keď sa s nami účastníci pred odchodom lúčia a ďakujú nám za zorganizované podujatie. Taktiež atmosféra na after party je veľmi príjemná - tento rok sme sa rozhodli každo ročný tombolový kvíz zrealizovať až na afterparty, čím sme motivovali viacerých ľudí, aby sa jej zúčastnili. Úspech mal aj koncert Katky Korček a Silva Sališa. Každým rokom chodí na akciu čoraz viac ľudí, na tohtoročnom Barcampe bolo 159 účastníkov. Škoda, že prednášková sála v Univerzitnej kniž nici nie je nafukovacia. Na čo sa môžeme tešiť o rok? Budúci rok bude mať Knihovnícky Barcamp malé výročie, pretože to bude piaty ročník. Už sme dali dokopy niekoľko nápadov a vylepšení, ale zatiaľ ich neprezradíme a necháme si ich pre seba. Postupne ich začneme odkrývať. Veríme, že opäť posunieme úroveň Knihovníckeho barcampu vyššie. Ivan Ciglan Foto: Adriana Adamovská
Tibora Andrašovana sme prezentovali vo Vojvodine Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov usporiadal 25. novembra 2017 v poradí XIII. muzikologickú konferen ciu pod názvom Slovenská hudba vo Vojvodine. Tohtoročná konferencia sa niesla v znamení Slovenských hudobných skladateľov, pôsobiacich vo Voj vodine, a tak sa odborná a širšia verejnosť mala možnosť zoznámiť bližšie s dielom skla dateľa Mirka Šouca z Belehradu (skladateľ bol spolu s dcérou dirigentkou Vesnou Šoucovou osobne prítomný), Viliama Figuša Bystrého, Jána Podhradského, Tibora Andrašovana, Jána Nosáľa, Martina Kmeťa, či Juraja Súdiho. Databázu slovenských skladateľov predstavila vedúca Odboru dokumentácie a informatiky Hudobného centra z Bratislavy PhDr. Anna Žilková a diela zborovej hudby sloven ských skladateľov uviedla Mgr. Eleonóra Hunčagová z Národ ného osvetového centra. V roku 2017 zaznamenávame sté výročie narodenia skladateľa Tibora Andrašovana, o ktorom vo svojom príspevku hovoril Mgr. Imrich Šimig z Literárneho a hudobného múzea ŠVK v Banskej Bystrici, ktorý predstavil
8
zbierkový fond skladateľa, jeho pôsobenie medzi krajanmi a autorskú výstavu Tibor Andrašovan – Dialógy. Verejnosti vo Vojvodine bude prístupná už v budúcom roku. Pri príležitosti XIII. muzikologickej konferencie bola zároveň v priestoroch ÚKVS nainštalovaná výstava Ľudo vé hudobné nástroje na Slovensku, ktorú otvo rila vedúca múzea Mgr. Soňa Šváčová, PhD. a odborne predstavil kurátor Mgr. Imrich Šimig. Tak ako aj v minulých rokoch, na tohtoroč nej konferencii predstavili zborník prác z XII. Muzikologickej konferencie, ktorá bola veno vaná zakladateľovi slovenskej vojvodinskej etnomuzikológie Martinovi Kmeťovi, pri príležitosti jeho ne dožitých 90. narodenín. Srdečná atmosféra a plynulý prie beh konferencie opäť vytvorili cestu k partnerskej kooperácii nielen v oblasti hudby. Záverečná diskusia s množstvom kre atívnych nápadov a podnetov preto pochopiteľne predurčila perspektívu muzikologickej konferencie Slovenská hudba vo Vojvodine i do budúcnosti. Imrich Šimig
ŠVK v Banskej Bystrici
............................................................................................................................
Knižničné noviny 2017/4
Hudobný kabinet Univerzitnej knižnice v Bratislave Kabinet pre hudobnú minulosť, súčasnosť a budúcnosť Univerzitná knižnica v Bratislave mala v treťom štvrťroku 2017 kalendár „nabitý“ kultúrnymi podujatiami. Pre všet kých kolegov z knižníc na Slovensku vyberám aspoň infor mácie z agendy Hudobného kabinetu Univerzitnej knižnice. Združenie historických miest a obcí Slovenskej republiky už niekoľko rokov organizuje Dni európskeho kultúrneho dedičstva. Tohtoročnú tému Pamiatky a príroda tvorivo oboha tila Univerzitná knižnica v Bratislave, keď v dňoch 15. – 16. 9. 2017 sprístupnila historickú Lisztovu záhradu a Lisztov pavilón. V spolupráci s Ná rodným trustom, n. o., priblí žila formou komentovaných výkladov históriu záhrady a pavilónu, v ktorom 35 ro kov sídlil Hudobný kabinet. Prednášky doplnili fotografie záhrady a pavilónu zo 70. ro kov 20. storočia, ako aj súčas ných priestorov Hudobného kabinetu. Zároveň prezento vala vzťah hudobného génia Franza Liszta k Bratislave. At mosféru dotvorili nahrávky Lisztových kompozícií. Súčas ťou podujatia bola výstava s témou prírody v klasickej i populárnej hudbe s audio a audiovizuálnymi ukážkami diel. Výstavu ilustrovali ori ginály či reprodukcie obalov a notového materiálu, ako aj textové informácie k sve toznámym dielam. Výstavný priestor kolorovalo premietanie baletu Labutie jazero. Podu jatie navštívilo približne 350 hostí z celého sveta, ktorí zanechali svoje názory a po ďakovania v knihe podpisov. O niekoľko dní neskôr Univerzitná knižnica v Brati slave hostila 7. konferenciu hudobných knihovníkov, ar chivárov a múzejníkov, orga nizovanú Slovenskou národ nou sekciou Medzinárodnej asociácie hudobných knižníc (SNS IAML, 26. – 27. septem bra 2017). V Seminárnej sále Klarisea sa najprv konalo Ple nárne zasadnutie SNS IAML. V nasledujúcej konferenčnej časti sa účastníci oboznámili s muzikologickými príspevkami o ľudovej a umeleckej hudbe, s hudobnými pozostalosťami skladateľov, ktoré sú uložené v jednotlivých slovenských knižniciach ako aj s prácou s hudob nými fondmi a zbierkami na Slovensku a v Čechách. Najväčšiu diskusiu vyvolala digitalizácia zvukových dokumentov a ich sprístupnenie na internete. Paradoxne, problémom nebol au torský zákon alebo technická stránka digitalizácie. „Kameňom uholným“ je zatiaľ chýbajúce centrálne riadenie digitalizácie pre všetky hudobné knižnice v Slovenskej republike, preto
si každá knižnica digitalizuje podľa svojho systému, so svojím softvérom a svojím spôsobom sprístupňovania. Ústredné ria denie by poskytlo jednotnú metodiku, čím by ušetrilo finančné náklady a zabránilo multiplicitnej práci knihovníkov na celom Slovensku, ktorí by sa tak mohli venovať mnohým ďalším dôle žitým oblastiam. V konečnom úspešnom výsledku by pomysel né Svätoplukove prúty jednotnej digitalizácie poskytli ucelenú tvár celej digitalizovanej zbierky slovenských knižníc. Z konfe rencie bude publikovaný zborník v elektronickej podobe. V zá vere konferencie sa generálna riaditeľka Univerzitnej knižni ce v Bratislave Ing. Silvia Stas selová a zástupcovia ďalších organizácií i všetci prítomní úprimnými slovami a kyti cami poďakovali dlhoročnej predsedníčke SNS IAML PhDr. Anne Kucianovej, PhD., za jej odbornú a vytrvalú prácu pre slovenské hudobné knihov níctvo s reprezentáciou na medzinárodnej úrovni. Hudobný kabinet sa pro stredníctvom svojej vedú cej Mgr. Veroniky Bakičovej, PhD., aktívne zapojil aj do dvoch ďalších konferencií. Pri príležitosti 300. výročia na rodenia Márie Terézie uspo riadala Univerzitná knižnica v Bratislave vedeckú kon ferenciu s medzinárodnou účasťou na tému Mária Terézia a jej doba vo svetle pomocných vied historických. Dr. Veronika Bakičová prispe la do jej programu referátom Hudba z doby Márie Terézie oživená bratislavským súborom Musica aeterna. O nece lý mesiac neskôr (4. októbra 2017) Dr. Bakičová vystúpi la na konferencii Ján Batka (1845 – 1917), legendárna osobnosť kultúrneho života v Prešporku, ktorú zorganizo valo Múzeum mesta Bratisla vy. V príspevku sa zamerala na angažovanosť Johanna Batku v Cirkevnom hudob nom spolku pri Dóme sv. Mar tina v Bratislave koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Podujatia Hudobného kabinetu sú len zlomkom všetkých vedeckých a odborných aktivít Univerzitnej knižnice v Brati slave, ako aj komunikácie so širokou verejnosťou prostred níctvom kultúrnych akcií. Veríme, že naša práca prispieva k zvýšeniu povedomia verejnosti o knižniciach a podnecuje jej aktívny záujem o tieto kultúrne a vzdelávacie inštitúcie. Veronika Bakičová Foto: Adriana Adamovská
9
Knižničné noviny 2017/4
........................................................................................................................... ŠVK v Banskej Bystrici
Nielen múdre, ale aj šikovné... ...sú moje kolegyne – knihovníčky. Nádherné dielka, ktoré vidíte na fotografii a sú vystavené pred átriom ŠVK – sú ich vlastnoručne vyrábané produkty. Kde nabrali zručnosť a námet? Tu sú niektoré odpovede: Janka Vranová – niečo som „obkukala“ z internetu, nie čo z kníh a keď už mám „plné zuby“ pracovných a domá cich – upratovacích povinností, rozložím si polystyrénové gule, farby, stužky, špendlíčky, koráliky, servítky, ...a pustím sa do tohto druhu relaxu. Nerátala som, koľko vianočných gúľ som už urobila, ale je ich požehnane... končia u kolegýň, rodiny, známych a niečo aj doma, keďže každý rok mám na stromčeku niečo nové z vlastnej „dielničky“.
chytilo a asi päť rokov tkám aj ja. Kým mamička žila, mno hým „grífom“ ma priučila a teraz už nielen z úcty k starej terchovskej tradícii, ale najmä k rodinným koreňom – tkám. Keď prídem do Terchovej, nasnovám si nite, handier je vždy dosť, tak sadnem za krosná a idem na to...
Majka Bôbová – krv nie je voda a gény pracovali aj v na šej rodine. Mamina, aj staré mamy z oboch strán boli veľmi šikovné a ručné práce boli u nás samozrejmosťou. Najmä tie klasické, pletacie ihlice, šitie, vyšívanie... ja som pred časom natrafila na knihu o výrobe vlnených šálov, ktoré sa robia takou zvláštnou technikou – bez ihlíc – na rukách, skúsila som, vyrobila som ich ako vianočné darčeky a asi sa páčili, lebo nik ich nereklamoval ☺. Barborka Skubachová – moja stará mama štrikovala, možno niekde v génoch mi to zostalo, ale pravdou je, že ma oslovili rôznofarebné náramky z nití. Našla som si knižku s ná vodom, nakúpila plno farebných nití, sem-tam nejaký korálik a prvý náramok bol na svete. K nemu pribudol druhý, tretí, dvadsiaty... robím radosť sebe, aj kolegyniam a kamarátkam. Terka Durdiaková – u nás dom v Terchovej sa oddávna tkalo. Moja mama tkala tiež a veľmi chcela, aby sa niekto toho po nej v rodine ujal. Nikomu sa veľmi nechcelo, ale keďže som domov – do Terchovej chodila často, akosi ma to
Kniha bola, je a bude... veľmi vhodný darček k akémukoľvek sviatku, napríklad aj pod vianočný stromček. Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici ponúka pod vianočný stromček dokonca celé kolekcie zaujímavých pub likácií. Keďže sme ich vydali nielen pre študijné účely, ale aj pre vaše potešenie, tu je zopár tipov. Kľúč od každých dverí - rozprávky autorky Zlaty Soliva jsovej, ktoré vyšli ako reedícia prvého vydania. Vedúca Li terárneho a hudobného múzea, PhDr. Soňa Šváčová, PhD. zostavila aj bibliografiu autorky a táto knižka rozprávok vyšla ako bonus, pretože jej pôvodné vydanie bolo zničené Osobnosti Banskej Bystrice na začiatku tretieho tisícročia – to je ďalší tip na váš knižný darček. Je to v podstate biografický slovník, ku každému menu danej osobnosti súvi siacej s B. Bystricou, je okrem biografických údajov spísaná aj bibliografia, poučný a zároveň inšpiratívny darček. Mosty priateľstva -osobnosti Slovenska v kontexte vzťahov so zahraničím, Tlače 16. storočia v banskobystrických knižniciach, či 16. storočie v zrkadle knižnej kultúry – to je len zopár titulov, ktoré môžu urobiť radosť pod vianočným stromčekom vašim študentom, seniorom – zaujímajúcim sa o krajinu, v ktorej žijú, ale aj vám všet kým, ktorým hodnotná literatúra dokáže navodiť chvíľky uvoľnenia a pohody. Ľubica Laššáková
10
Katka Šmelková – určite zafungovalii tiež gény. Moja stará mama, ktorá sa narodila ešte v roku 1894 celý život vyučovala ručné práce v dievčenskej škole. Paličkovala, šila, štrikovala, háčkovala, ...čo chytila do ruky, už nepustila. My so sestrou sme k tomu veľmi spočiatku vzťah nemali, ale časom to prišlo akosi samé od seba. Veľa som vyšívala, ale teraz už na to dobre nevidím, tak vyrábam aspoň handrové a textilné hračky. Je to úžasný relax... Ľubica Laššáková
ŠVK v Banskej Bystrici
............................................................................................................................
Knižničné noviny 2017/4
NAŠE RODINNÉ STRIEBRO V našej rubrike, príznačne nazvanej Naše rodinné striebro vám, vážení čitatelia, budeme pravidelne ponúkať skvosty, ktoré uchováva náš fond. K tým najvzácnejším nesporne patrí aj
Divadelná predopona z Tajova Divadelná predopona z Tajova je od roku 2003 vysta vená v priestoroch univerzálnej študovne Štátnej vedec kej knižnice v Banskej Bystrici. Artefakt o rozmeroch 330 x 630 cm sa stal súčasťou zbierkového fondu Literárneho a hudobného múzea v roku 1990 zásluhou dlhoročného učiteľa, divadelného režiséra a kultúrno-osvetového pracovníka z Tajova, Jozefa Šebu. Textilná maľovaná predopona s názvom Nad Tatrou sa blýska bola vyhotovená na objednávku tajovského Po travného družstva v spoločnosti Dílny moderních jevišť Pepa Máca a spol. v Újezde pri Brne na Morave v roku 1926. Pri predstaveniach ochotníckych divadelníkov bola používaná až do rekonštrukcie sály v kultúrnom dome roku 1974. Výtvarné stvárnenie predopony sa tematicky viaže na udalosti slovenských dejín okolo roku 1848 – v popredí je
Kuriozity zo sveta kníh Jedna z najdlhších viet na svete sa nachádza v knihe Bedári od Victora Huga. V originálnom znení (Les Miserables) veta obsahuje presne 823 slov. Prvá kniha, ktorá bola napísaná na písacom stroji sú Dobrodružstvá Toma Sawyera. Kniha bola napísaná na stroji značky Remington. Arthur Conan Doyle v čase, keď písal knihu Sherlock Holmes, bol očným lekárom. Lekárska práca mu veľmi nevynášala, tak sa stal spisovateľom, aby finančne pokryl svoje každodenné potreby.
skupina krojovaných žien a mužov nesúcich slovenskú zá stavu, muž trhajúci si putá vyjadruje odhodlanie Slovákov vymaniť sa z neslobody. Po stranách sú namaľované opo ny, predná v ružovo-bordovej farbe, zadná v bledozelenej so zlatými strapcami. Na Slovensku sú zdokumentované tri podobné arte fakty. Okrem tajovskej vyrobili v Ateliéri Pepa Mácu ešte dve ďalšie maľované divadelné predopony – jedna, z roku 1932, sa nachádza v Lakšárskej Novej Vsi a druhá, z roku 1935, v obci Široké, neďaleko Prešova. Spoločný majú ústredný tematický motív – vítanie slobody, odlišujú sa výtvarným stvárnením okolitej prírody a divadelných opôn na okraji. Dve staršie zdobia priestory kultúrnych inštitúcií, ta jovská získala status múzejnej zbierky. Soňa Šváčová
Ernest Vincent dokázal napísať knihu Gadsby, ktorá má 50 000 slov bez toho, aby použil písmeno E. Tolstého manželka sedemkrát ručne prepisovala knihu svojho manžela, Vojnu a mier, pretože v tom čase ešte nebol vynájdený písací stroj ani počítač. Tím pardubických pernikárov pod vedením Aleny Zachovej zhotovil perníkovú knihu, ktorá mala rozmery 200×125 cm. Perníková kniha bola presnou kópiou titulnej strany České knihy rekordov II, zhotovená z pravého pardubického perníku a marcipánu. Kuriózna kniha vážila 92 kilogramov. Obrie dielo bolo predstavené a zároveň skonzumované verejnosťou v rámci programu Agentúry Dobrý den Pehřimov na Starometskom námestí v Prahe v roku 2007.
11
Knižničné noviny 2017/4
........................................................................................................................... ŠVK v Banskej Bystrici
Čítanie na dlhé zimné večery... Lístie zo stromov opadlo, jeseň sa končí, kalendár upozor ňuje na blížiace sa vianočné sviatky, k tomu tri dni voľna... Čo si asi tak naplánuje akčná žena? Predvianočné upratovanie! Nebude sa predsa stresovať na poslednú chvíľu... Absolvova la v práci školenie time-managementu a aspoň v tejto oblasti sa drží múdrych zásad. Po dvoch dňoch umývania, leštenia, tepovania, pastovania a iných obľúbených činností, pochválená manželom, ako sa „všetko krásne leskne, až musí prižmurovať“, spokojne sedí v kresle a oddychuje. Hľadí na okolité kopce, ktoré už prikrýva ľahká zimná perinka. Ideálny čas na knihu ... Stalo sa dobrým zvykom, že vám, milí naši čitatelia, pred stavujeme v Knižničných novinách zopár noviniek z nášho fon du. Čo môžeme odporučiť na dlhé zimné večery? Talianska spisovateľka Elena Ferrante si už aj u nás našla obdivovateľky. Po štyroch knihách „Neapolskej ságy“ vám teraz ponúkame román Temná dcéra. Slovenská autorka historických románov Jana Pronská dielami Kumánska princezná a Zradená ľúbosť poteší romantické srdcia žien, a možno aj niektorých mužov. Filmovú adaptáciu románu Charlesa Martina Hora medzi nami ste si možno vychutnali v kine. Teraz môžete s hlavný mi hrdinami zdolávať skutočné aj pomyselné hory s knihou v ruke a s popustenou uzdou vlastnej fantázie. Priaznivci na pätia si zgustnú pri čítaní Stromu klamstiev autorky Frances Hardinge, držiteľky prestížnej ceny Costa Book Award, či pri diele Andrewa Wilsona Talent na vraždenie. Autor vykresľu je strhujúci a presvedčivý príbeh 10 záhadných dní v živote Agathy Christie. Ak spomíname Agathu Christie, nesmieme zabudnúť na sira Arthura Conana Doyla a jeho Sherlocka Holmesa. Obdivovateľom geniálneho mozgu ponúkame nové vy danie holmesovskej ságy vydané v zaujímavom dizajne. Pre čitateľov, ktorí počas oddychu radi zamestnávajú svoj mozog a získavajú nové vedomosti, máme pripravené Najväčšie záhady a mystériá Slovenska a Stará řemesla. Zaujímavou nielen pre verejnosť, ale aj pre nás knihovníkov, je kniha Divné hlášky z knihkupectví autorky Jen Campbell. Mnohé spomínané príbehy a výroky kupujúcich sú nám povedomé a verte, milí čitatelia, aj my by sme podobné dielko vedeli a mali z čoho zostaviť. Pobavili by sme sa všetci. Napriek sviatkom, ktoré navodzujú pohodovú atmosféru, sme si vedomí, že povinnosti ostávajú. Študenti aj pracujúci sa musia neustále vzdelávať. Každoročne pre našich čitateľov okrem kníh zabezpečujeme aj odborné periodiká. Ročne kniž nica ponúka cca 1 200 titulov periodík, z toho 200 je zahranič ných, získaných kúpou v hodnote 15 000,- €. Podľa požiada viek čitateľov a na základe návrhov členov akvizičnej komisie každý rok zakupujeme aj úplne nové tituly. Na nasledujúci rok ich bude 24. Zamerali sme sa na najžiadanejšie odbory – pe dagogiku a ošetrovateľstvo (Integrace a inkluze ve školní praxi, E-pedagogium, Andragogika v praxi, Péče o seniory, Rodina a škola, Sociální služby), stavebníctvo a architektúru (Mark another architecture, Intelligente Architektur, Architectural review, Materiály pro stavbu, Dřevo a stavby, Home), ekono miku a právo (Mezinárodní a srovnávací právní revue, Forenz-
Nepredajné. Bezplatne šírené.
12
ní vědy, právo a kriminalistika, Euro), cestovný ruch (Koktejl, Travel digest, Lonely Planet, Lidé a hory). Nezabúdame ani na voľný čas a záujmové periodiká. Azda si cestu do knižni ce nájdu včelári aj majitelia dronov. Prelistovať môžu časopis Moderní včelař a sprievodcu Drony. Ženy, ktoré svoj voľný čas venujú ručným prácam, si v knižnici prídu na svoje. Kníh s tematikou rozličnej kreatívnej tvorby je vo fonde neúrekom. Vybrali sme ich časť zo skladov a pripravili výstavku vo vchode do budovy, doplnenú hotovými výrobkami pracovníčok knižnice. Príďte, inšpirujte sa a trávte svoje večery v dobrej nálade, či už relaxačne pri knihe alebo tak trošku usilovne a kreatívne. Jana Vranová
Občasník Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici Zostavovateľ: PhDr. Ľubica Laššáková Zodpovedná redaktorka: PhDr. Blanka Snopková, PhD. Grafická úprava a sadzba: PaedDr. Dušan Jarina Registračné číslo: EV 3255/09. ISSN: 1335-6917 Vydáva: Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici Tlač: DOLIS, s.r.o. Bratislava
www.svkbb.eu E - mail: svkbb@svkbb.eu