Ročník XVIII.
Občasník Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici
3/2017
Novinky v ŠVK Na úvod akademického roka 2017/2018 Darčekový poukaz Nové číslo Knižničných novín vychádza v čase, keď do školských lavíc opäť zasadli žiaci a na univerzitách a vysokých školách sú v plnom prúde prípravy slávnostného otvorenia nového akademického roka 2017/2018. Po prázdninách a dovolenkách opäť ožívajú čulým ruchom aj priestory a študovne knižníc.
Štátna vedecká kniž nica v Banskej Bystrici sa na toto obdobie sta rostlivo pripravovala počas celého leta. Uskutočnila očistu starších kníh a knižničný fond doplnila o nové tituly a vydania študijnej literatúry z rôznych vedných odborov, odporúčanej jednotlivými univerzitami a vysokými školami na Slovensku aj v Čechách. Návštevníkom je k dispozícii viac ako 1 050 titulov nových domácich a zahraničných periodík, bohatý fond hudobnín, noriem, patentov a elektronických informačných zdrojov. Knižnica sa snaží neustále rozširovať ponuku elektronických služieb. Okrem tradičných možností elektronicky si dokumenty objednať, rezervovať, či predĺžiť výpožičnú dobu, ponúka aj ďalšie služby: virtuálnu knižnicu dostupnú formou vzdialeného prístupu po zadaní prístupového hesla, elektronickú predregistráciu používateľov, elektronické objednávanie rešerší s možnosťou platby cez internet, elektronickú rezerváciu termínov exkurzií a vzdelávacích programov pre školy a skupinového návštevníka. Akékoľvek informácie o službách knižnice, jej knižničných fondoch a podujatiach, ktoré pripravuje, môžu návštevníci získať takmer okamžite prostredníctvom služby LiveChat. Novoprijatým, aj tým skúsenejším študentom univerzít, prajeme mnoho úspechov v štúdiu. Veríme, že návšteva knižnice sa stane neoddeliteľnou súčasťou ich študentského života a bude prínosom pre ich ďalší osobný, aj profesionálny rozvoj. Informační profesionáli, konzultanti študovní aj rešeršéri sú pripravení pomáhať im pri štúdiu a podať im pomocnú ruku pri riešení akýchkoľvek odborných problémov. Blanka Snopková
Vybrať vhodný darček pre priateľov, či rodinných príslušníkov, býva obyčajne veľký problém. ŠVK prichádza s novinkou, ktorá by vám mohla pomôcť. Ide o Darčekový poukaz Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici, o ktorom sa viac dozviete na strane 11.
Album,
alebo...deň, na ktorý sa nezabúda Blíži sa sviatok vášho príbuzného, alebo priateľa a vám došla fantázia na výber darčeka? Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici ponúka novú službu – Album – deň, na ktorý sa nezabúda. Publikáciu, zostavenú na základe požiadavky profesionálnym bibliografom, budú tvoriť novinové články o významných udalostiach, o ktorých písala denná tlač v konkrétny deň. Ak ste sa napríklad narodili 17. novembra 1950, bibliografi z ŠVK vám vyhľadajú spo ločenské, kultúrne a iné významné udalosti, ktoré sa diali práve v tento deň. Napríklad 17. novembra 1950 sa denník Pravda zamýšľa nad tým, ...“ Prečo nie je v detskej nemocnici telefón?“ Časopis Slobodný rozhlas v č. 46 píše o II. Svetovom kongrese obrancov mieru v Anglicku. Rudé právo, dňa 17. novembra 1950 prináša okrem iného aj reportáž z rokovania OSN a krajský denník Smer komentuje okresné kolo cyklistických pretekov v Novej Bani, z ktorého si ...“päť víťazov odnieslo strieborné pokály...“ Viac o novej službe Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici sa dozviete aj na http://www.svkbb.eu/ Vzorovým výtlačkom publikácie sa môžete inšpirovať v Centre slovanských jazykov ŠVK. Ľubica Laššáková
Dni otvorených dverí Jednou z noviniek, ktorú bude ŠVK ponúkať pravidelne vždy začiatkom školského roka, sú Dni otvorených dverí. Tie tohtoročné sa uskutočnia od 12. do 14. septembra 2017 v interiéroch i exteriéroch ŠVK. Viac sa dozviete na strane 11.
1
Knižničné noviny 2017/3
........................................................................................................................... ŠVK v Banskej Bystrici
Európsky deň jazykov 2017 Korene medzinárodného sviatku siahajú do roku 2001,ktorý bol vyhlásený za Európsky rok jazykov (European Year of Languages). Jeho cieľom bola podpora jazykového vzdelávania občanov Európskej únie. Z iniciatívy Rady Európy sa Európsky deň jazykov každoročne oslavuje 26. septembra. Jazykové študovne Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici zdieľajú tradíciu osláv niekoľko rokov. Aj v tomto roku pripravili bohatý program aktivít venovaný cudzím jazykom a všetkému, čo s nimi súvisí. Pripravené sú aktivity pre orga-
2
nizované skupiny žiakov a študentov, ako aj program pre individuálnych návštevníkov. Tešiť sa môžu na prezentácie cudzích jazykov a kultúr, interaktívne programy na podporu rozvoja jazykových kompetencií v cudzích jazykoch, prezentácie cudzojazyčnej literatúry, jazykových študovní, jazykových škôl, kurzy základov cudzích jazykov a kaligrafie, informačné semináre o možnostiach získať štipendiá na jazykové kurzy v zahraničí, súťaže a selfiekútik. Vstup na všetky podujatia je voľný. Veronika Uhríková
ŠVK v Banskej Bystrici
............................................................................................................................
Knižničné noviny 2017/3
Pracujeme pre budúcnosť knižnice Súčasná dynamická doba priniesla množstvo pozitívnych aj negatívnych trendov a názorov. Jeden z tých menej pozitívnych priamo zasahuje aj knižnice. Predstava, že všetko je možné nájsť na webe a gro ľudského poznania je už prítomné kdesi v prostredí globálnej siete, je v spoločnosti veľmi rozšírená a akceptovaná. Stala sa mantrou, ktorú často počujeme, ale samotní knihovníci proti nej bojujú málo intenzívne. Faktom zostáva, že priamy osobný kontakt s čitateľom sa znižuje z hľadiska frekvencie aj trvania na úkor elektronicky poskytovaných služieb. Čoraz viac sa rozširujú rady študujúcich, ktorí reálne nepotrebujú knižnicu k štúdiu. Používajú internet a elektronické skriptá dodané vyučujúcim. Príčin je niekoľko, osobnou predpojatosťou počnúc a zlyhaním vzdelávacieho systému končiac. Aktuálne sú v kurze projekty informatizácie, elektronizácie štátnej a verejnej správy, ktorých samotnou podstatou je odbremenenie občana od osobného kontaktu s úradníkom a inštitúciou. Možnosť vybaviť si služby štátu z tepla domova alebo pohodlia kancelárie je v priamom protiklade s tým, o čo sa snaží tradičná knižnica. Tradičná knižnica a knihovník túži po reálnych čitateľoch v knižnici. Doba tejto tradícii nepraje a striktné lipnutie na nej znamená pre knižnicu úpadok. Knižnica sa nevyhne v budúcnosti zmenám v rámci štruktúry poskytovaných služieb. Vysporiadať sa bude musieť primárne s výpadkom absenčných a prezenčných výpožičných služieb printových dokumentov, ktoré sčasti prevzala resp. prevezmú služby databáz poskytované elektronicky cez vzdialený prístup a výpožičky e-dokumentov. Nepredpokladáme zánik, ale markantný pokles využívania absenčných i prezenčných služieb rádovo v desiatkach percent. Stabilizácia portfólia služieb sa bude odvíjať hlavne od legislatívy a možností, ktoré knižniciam umožnia, aby držali krok s trendmi v rýchlo sa meniacom svete. V oblasti printových dokumentov začne viac dominovať zložka muzeálneho prístupu k zbierkam a ich kustódstvo. Printový
dokument bude viac nadobúdať charakter hmatateľného kultúrneho artefaktu zaslúžiaceho si vyšší stupeň ochrany. Nový význam dostane reštaurovanie a akvizícia historických knižničných dokumentov. Historické dokumenty budú požívať status muzeálneho exponátu a printový dokument už nebude určený primárne na výpožičku. Stane sa akousi sekundárnou prémiovou formou nosiča pre špecifické skupiny používateľov, bádateľov a špecialistov. Naproti tomu doménou elektronických zdrojov budú, „rýchloobrátkové“ informácie, skriptá, denná tlač, odborné časopisy a pod. Aj keď ešte printové dokumenty nespievajú svoju labutiu pieseň, je potrebné sa v knižniciach zamerať na nové domény a perspektívy. Patria sem hlavne legislatívne iniciatívy knižníc, lobing chrániaci záujmy knižníc hlavne v oblastiach autorského zákona a zákona o povinnom výtlačku, výskum a vývoj v oblasti dlhodobej ochrany digitalizovaného kultúrneho dedičstva. Je potrebné sústrediť odborné kapacity na vytvorenie podmienok pre zavedenie elektronického povinného výtlačku a konzorciálne nákupy elektronických informačných zdrojov. Otvorená je aj otázka výpožičiek elektronických dokumentov s využitím správy digitálnych práv (DRM). Ako vidno, odbornej a metodickej práce v knižniciach neubúda, práve naopak, perspektívne sa budú musieť obhospodarovať ďalšie činnosti. Samotná recesia v tradičných výpožičných službách je prirodzeným javom spôsobeným súčasnými technologickými možnosťami. Úlohou, až priam povinnosťou knižníc, je hľadať v nových médiách a technológiách priestor pre rozšírenie svojho poľa pôsobnosti a snažiť sa podchytiť novoobjavené činnosti ako služby knižníc vo verejnom záujme. Je nutné hľadať cesty ako zvýšiť povedomie o knižniciach a realizovať často aj veľmi neortodoxné aktivity, ktoré pritiahnu širokú verejnosť do knižníc. Nemusíme sa báť, že nové médiá odstavia knižnice na druhú koľaj. Ktorákoľvek súčasná knižnica v rámci knižničného systému nie je skladom kníh a požičovňou, no je už dnes multiplatformovou inštitúciou – správcom znalostí, kultúrnym a spoločenským centrom, výskumnou a vzdelávacou inštitúciou. Isté je, že pokiaľ sa knižnice aktívne chopia príležitostí, budú tak ako doteraz aj naďalej ľudstvo sprevádzať počas celej jeho existencie. Ivan Ciglan
3
Knižničné noviny 2017/3
........................................................................................................................... ŠVK v Banskej Bystrici
Opäť sa „dotknite kultúrneho dedičstva“ v Župnom dome September je už tradične mesiacom Dní európskeho kultúrneho dedičstva (DEKD) v 49. štátoch Európy. Do podujatia, ktoré organizuje Rada Európy a Európska Komisia sa od roku 1993 každoročne zapája aj Slovensko. V roku 2010 bolo úlohou koordinátorov poverené Združenie historických miest a obcí Slovenska, v tomto roku k nim pribudlo aj občianske združenie ICOMOS. Tohtoročná téma DEKD je Pamiatky a príroda: krajina možností. Otvárací ceremoniál sa na Slovensku uskutoční 7. septembra 2017 v hosťujúcom meste Trnava. Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici sa vlani zapojila do DEKD podujatím Dotknite sa kultúrneho dedičstva. Verejnosti „odkryla“ duchovné dedičstvo Slovenska, ktoré sa „ukrýva“ v Župnom dome – sídle knižnice. Súčasťou bola prezentácia prvkov zapísaných do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Niektoré sú priamo súčasťou expozície LHM – tradičné bábkarstvo, fujara; ďalšie knižnica predstavila v spolupráci s inými inštitúciami – Radvanský jarmok, Škola remesiel ÚĽUV, Horehronský viachlasný spev, modrotlač a gajdy. Návštevníci sa mohli tiež oboznámiť s rezbárstvom, paličkovaním, drotárstvom, kováčstvom a hračkárstvom. V druhom ročníku podujatia Dotknite sa kultúrneho dedičstva predstaví knižnica ďalší prvok zapísaný v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska – Aušusnícke služby špaňodolinských baníkov. Prvok bol do zoznamu zapísaný v roku 2011 a predkladateľom návrhu na jeho zápis je občianske združenie Banícke bratstvo Herrengrund – Špania Dolina. Baníci, ako slobodní ľudia, predstavovali v stredovekej Európe špecifickú skupinu obyvateľstva, združovali sa do viacnárodnostných komunít a vytvárali banícke bratstvá. Najstarší písomný dokument Baníckeho bratstva v Španej Doline pochádza z 1. augusta 1574. Aušusnícke služby špaňodolinských baníkov sú rituálne praktiky pretrvávajúce od 15. storočia a odovzdávajú sa z generácie na generáciu. Sú to: banícka hostina, banícka omša, banícka svadba a banícky pohreb. Špania Dolina je obec historicky úzko spätá s Banskou Bystricou a banícka tradícia v tomto malebnom prírodnom prostredí po sebe zanechala cenné technické, kultúrne a duchovné pamiatky, ktoré dokumentujú vyspelosť miestnej tradičnej banskej činnosti. Pre účastníkov budú pripravené aj komentované prehliadky Župného domu – Národnej kultúrnej pamiatky, sprístupníme niektoré zbierky z fondu knižnice, ktoré nie sú verejnosti bežne prístupné a voľný vstup budú mať návštevníci aj do stálych
múzejných expozícií LHM s odborným výkladom: Múzeum – domov múz, Ľudové hudobné nástroje, Bábkarský salón, Pamätný dom J. G. Tajovského v Tajove, Pamätná izba Pavla Tonkoviča v Podkoniciach. Účastníci sa budú môcť zapojiť aj do ďalších interaktívnych programov. Podujatie Dotknite sa kultúrneho dedičstva – Aušusnícke služby špaňodolinských baníkov bude v Štátnej vedeckej knižnici prebiehať dňa 12. septembra 2017 od 10.00 do 17.00 h. Priebeh DEKD 2017 môžete sledovať aj na internetových stránkach: http://www.zhmao.sk/dekd/katalog-aktivit. html a https://www.facebook.com/dekd2017.sk/. Dana Chalupeková
DEKD 2016 v ŠVK
DEKD 2016 v ŠVK – Horehronský viachlasný spev
DEKD 2016 v ŠVK – prezentácia paličkovania a výroby fujár
4
DEKD 2016 v ŠVK – prezentácia starých tlačí z fondu knižnice
ŠVK v Banskej Bystrici
............................................................................................................................
Knižničné noviny 2017/3
Knihovníčky v Salzburgu Knihovníci sú komunita zvedavcov, neustále pátrajúcich po nových informáciách a poznatkoch. Vyplýva to predsa z podstaty ich práce – získavať, triediť a poskytovať informácie a služby používateľom knižníc i širokej verejnosti. A keď vezmeme do úvahy, že v knižniciach pracujú prevažne ženy, nie je o čom... Vďaka úsiliu výboru Krajskej pobočky Spolku slovenských knihovníkov a knižníc Banskobystrického kraja sa darí organizovať pre vzdelávaniachtivých knihovníkov zájazdy do zahraničných knižníc. Nie je nič inšpirujúcejšie ako vidieť a zažiť niečo nové na vlastnej koži. V júni tohto roka vyrazil plný autobus výletníkov do Salzburgu. Cieľom cesty boli návštevy dvoch knižníc – Stadt: Bibliothek Salzburg a Hauptbibliothek – Universität Salzburg. Cesta ubiehala v pohode. Autobusom sa niesli hlasy a smiech kolegýň z rôznych knižníc, ktoré s elánom debatovali o veciach súkromných i pracovných a robili si plány na spoznávanie nielen knižníc, ale aj pekného historického mesta. Tie šťastnejšie, ukolísané vplyvom Kinedrylu, len tak tíško podriemkavali, kochali sa alpskou prírodou za oknom a šum „neustále pracujúcich“ ich nechával chladnými. Program zájazdu bol rozvrhnutý do dvoch dní. Vďaka tomu bolo dosť času na prehliadku budov a pracovísk knižníc, oboznámenie sa s ich históriou, spôsobom práce, poskytovanými službami, elektronizáciou a na základe zvedavých otázok kni hovníčok aj poznanie organizácie knihovníctva a kooperácie v rakúskych knižniciach. Voľný čas využili na potulky mestom, ktoré dýcha duchom hudobného velikána Mozarta. Historické centrum, svetoznáma Getreidegasse s rodným domom Wolfganga Amadea Mozarta, pevnosť Hohensalzburg, zámok Mirabell s nádhernými záhradami, múzeá, ale aj reštaurácie s miestnymi špecialitami a pivom nesklamali. Počasie prialo, obuv bola prispôsobená mestskej turistike, hlad po poznatkoch a skúsenostiach ukojený a foťáky, tablety aj mobily plné farebných spomienok na príjemne prežité dni. Už dnes sa knihovníčky tešia na ďalšie ciele svojich prieskumov. Jana Vranová Foto: Priska Joščáková
5
Knižničné noviny 2017/3
........................................................................................................................... ŠVK v Banskej Bystrici
Platí v knižnici pravidlo jin-jang? ...alebo Patria muži do knižnice? Nedávno som videla kratučký dokument zo zákulisia nemenovanej slovenskej knižnice, ktorý hovoril o živote týchto inštitúcií spoza druhej strany výpožičného pultu. Okrem iného sa jeden mladý knihovník pýtal sám seba: „... patria vlastne muži do knižnice?“ Ozaj – patria? Naozaj platí, že jin-jang – mužský a ženský princíp sú všadeprítomné a „všedopĺňajúce“ sa? Zaujímalo ma (a vás určite tiež bude), čo na to hovoria kolegyne a aj samotní knihovníci ŠVK ... KATARÍNA ŠMELKOVÁ: Muži knihovníci sú často označovaní za podivínov, hoci v minulosti povolanie knihovník bolo čisto mužskou doménou. Potom prišlo obdobie, kedy boli knižnice prefeminizované a vidieť v knižnici muža bolo skôr raritou. Možno na poste riaditeľa . Myslím si však, že muži knihovníci do knižnice jednoznačne patria. Dnes sú požiadavky na vzdelanie knihovníka veľmi vysoké – mal by byť technicky zdatný, dobre jazykovo vyba-
BRANISLAV BUBNIAK: Muži do knižnice patria, pretože svojim pohľadom a názorom spolu s kolegyňami vytvárajú vzácne hodnoty. Sú rovnocennými kolegami v kolektíve. Všetko je to o ko operácii a spolupráci všetkých nás. Dopĺňame sa a pomáhame si. Je to ako vybudovanie domu, ktorého súčasťou sú základy, múry, poschodia aj strecha. Bez spolupráce to nejde a každý jeden z nás je dôležitý a má svoje miesto vo svojej práci. MÁRIO TODOROV: Myslím si, že muži patria do knižnice. Mnoho slávnych mužov bolo knihovníkmi napr. Casanova, v minulosti mnoho mníchov prepisovalo napr. Bibliu. Takže – áno, patríme sem. RADOSLAV TURČAN: V súčasnosti je zaužívaný stereotyp, že s prácou v knižniciach sa spájajú len ženy. Aj v našej knižnici sú v prevahe kolegyne, takže by sa mali k tejto otázke vyjadriť skôr ony. Ja si však myslím, že muži do knižnice patria. Bez nás by tu bolo smutno.
vený, s dobrou fyzickou kondíciou (knihy sú ťažké) . Tak si myslím, že by v knižniciach mala nastať rovnováha. Muži inklinujú skôr k technickým vedám, sú machri vo výpočtovej technike a ženy sú zase väčšinou lepšie jazykovo vybavené, majú lepšie komunikačné schopnosti. V oblasti logistiky prepravy kníh by mali pracovať muži, predsa sú fyzicky zdatnejší. V podstate je jedno, či je knihovník muž, alebo žena, hlavne by mal mať rád svoje povolanie.
MAREK DURDIAK: Keby muži do knižnice nepatrili, chýbala by diverzita. Práca v uniformnom prostredí by bola mdlá, ako smerom von, tak aj smerom dnu. Čím väčšia rôznorodosť, tým zaujímavejšia výsledná chuť. Na odľahčenie: Koľko knihovníkov (knihovníčok) treba na výmenu žiarovky? Odpoveď: Jedného/jednu..., ale najprv treba spraviť poradu... TOMÁŠ ALBERT + MICHAL MAJER: Albert-Majerova tretia bazilejská teoréma knižničnej maskulinity: Muž-knihovník odhodlaný byť ponorený v knižničnom prostredí je nadľahčovaný dobrým pocitom z práce vykonávanej v prospech verejnosti, ktorého veľkosť je nepriamo úmerná dobrému pocitu z reálneho záujmu daňového poplatníka, aby muž-knihovník naďalej zotrvával v odhodlaní byť v knižničnom prostredí ponorený. BOHUMIL RYCHTÁRECH: Myslím si, že muži v knižnici majú svoje opodstatnenie a sú na prospech aj v našej knižnici. Medzi ľuďmi možno prevláda názor, že knihovník/knihovníčka je povolanie, ktoré viac preferujú ženy, no určite sa nejedná o čisto ženskú prácu. V dnešnej dobe už nie sú knižnice len akési priestory, kde si ľudia chodia vyzdvihnúť knihy a kde sa uplatní len vyštudovaný knihovník. Je to inštitúcia, na ktorej správny a progresívny chod a vývoj je potrebný celý rad vedomostí, schopností a zručností. Či už sa jedná o zabezpečenie technického stavu budov a priestorov alebo o vybavenie informačnými technológiami, v knižnici nájdeme zastúpenie viacerých typov
6
ŠVK v Banskej Bystrici
............................................................................................................................
Knižničné noviny 2017/3
Pokračovanie zo str. 6.
prác. Myslím si preto, že nie je až také dôležité pohlavie, ako skôr odbornosť jednotlivých zamestnancov. Myslím, že v každom kolektíve by mali byť zastúpené obe pohlavia, už len preto, aby to nebola záležitosť len jedného z nich. A v neposlednom rade si myslím, že zastúpenie mužov v knižnici je dôležité aj kvôli atmosfére, či už na spoločenských akciách knižnice, ale aj v bežný pracovný deň. KATARÍNA GLEJTEKOVÁ: Majú muži perspektívu pracovať v inštitúcii, v ktorej „vládnu“ prevažne ženy? Odpoveď: rozhodne áno. Dôvod: je to prospešné pre obe strany a nakoniec aj pre tretiu a síce danú inštitúciu, či v tomto prípade kultúrnu ustanovizeň. Hoci a možno práve preto, že muži majú odlišné pracovné návyky, sú (podľa všeobecných teórii) ráznejší, praktickejší, racionálnejší, vedia lepšie znášať stresové situácie, aj napriek tomu, že (podľa iných teórií) nevedia robiť dve veci naraz (česť výnimkám) . Samozrejme, môžeme si navzájom vypočítavať kladné a záporné stránky (aj na celú stranu), faktom aj tak zostáva, že ak sa na pracovisku stretáva mužský a ženský princíp, akosi to lepšie klape.
MICHAELA TÖRÖKOVÁ: Hovorí sa, že knihovníctvo je prefeminizované rovnako ako školstvo alebo ošetrovateľstvo. S týmto rodovo nerovnomerným zastúpením pohlaví súvisí aj znížený spoločenský status a finančné ohodnotenie. Stereotypné očakávania verejnosti tomuto stavu nepomáhajú, a tak si spoločnosť aj naďalej vybaví pod pojmom „osoba pracujúca v knižnici“ ženu, nie muža. V každom zamestnaní však záleží na kvalifikácii a nie na pohlaví, ale je fakt, že mnoho mužov sa do knihovníctva nehrnie najmä kvôli spomínanému postaveniu, alebo financiám. A ak sa u nás objaví viac mužských kolegov, bude to fajn, mávajú iný pohľad na veci. Každopádne, treba búrať stereotypy. JANA VRANOVÁ: Knižnica nie je len teta s drdolom na hlave a okuliarmi na nose – to už azda všetci vieme. Moderná knižnica, ktorá má efektívne fungovať a spĺňať všetky na ňu kladené požiadavky, vyžaduje pracovníkov, vykonávajúcich rôzne funkcie. Pri všetkej úcte k emancipácii žien nebudeme si nahovárať, že neexistujú ženské a mužské povolania. Aj keď iniciatívnym sa medze nekladú... Z praxe však vieme, že už aj slová údržbárka, elektrikárka či kurička znejú podivne a predstaviť si v nich ženu asi nedokážeme. Aspoň ja žiadnu nepoznám. Skladníčka už nie je žiadnou raritou, ale poviem vám, keď vidím moje 45-kilové kolegyne, ako vláčia ťažké škatule s knihami a časopismi, myslím, že muž by sa tu uplatnil lepšie. Čo sa týka odborných knihovníckych pozícií a ďalších potrebných v rámci knižnice, ako ekonómovia, IT pracovníci, pracovníci digitalizácie, marketingoví mágovia, či manažéri kultúry a zahraničných stykov, nie je dôležité pohlavie, ale odbornosť a výsledky. Robím v knihovníctve už dlho, poznám skvelé ženy, ktoré napríklad spravujú knižnično-informačné systémy a sú uznávané. A viem aj to, že z tých málo mužov, ktorých v knižniciach vidno, je mizivé percento takých (možno pár exem-
plárov povedané rečou knihovníka), ktorí sa s týmto povolaním zžili, ktorí pomenovanie „knihovník“ nepovažujú sa dehonestu júce, ktorí sa nepovažujú len za podporu knihovníckych činnosti. Málo poznám takých (ale poznám a všetka česť im), ktorí svoje vzdelanie, vízie, kreatívne a inovatívne nápady iniciatívne pretavujú v skutočnosť a pomáhajú tak modernizovať služby svojej knižnice. Je to na škodu veci, že je málo takých mužov v knižniciach... Veď si len predstavte, milé naše čitateľky, milého, usmievavého a zároveň múdreho a ochotného sexi knihovníka a jeho kolegyňu trebárs aj s takými istými vlastnosťami... Ku ktorému okienku v požičovni by ste sa radšej postavili? DUŠAN JARINA: V rozprávkach vystupujú múdri muži neidentifikovateľného veku, ktorí sú večne zahĺbení do kníh. V knihách majú odpovede na všetky otázky sveta, ktoré neustále študujú, aby boli, takpovediac, v obraze. Darmo som hľadal podobnú bytosť ženského pohlavia, vždy som došiel maximálne k babe Jage, ktorá tiež hľadela do čarodejníckych kníh, ale s úplne iným zámerom. Z rozprávok som prešiel na skutočné knihy. Div sa svete, aj tu som našiel na starých rytinách len mužov sklonených nad manuskriptami. Pozrel som si známy americký film a strážca vedomostí a pokladov ľudského umu bol opäť muž – knihovník. Akosi to nechápem. Kde sa to otočilo? V jednej z kníh som našiel príslovie: Kam čert nemôže, nastrčí ženu! M MARKO ANGYAL: ( pohľad zvonka) Muži do knižnice jednoznačne patria: 1. musia dohliadať či ženám, štverajúcim sa hore rebríkom náhodou nepustila pančuška očko, aby potom nešli domov tak.. nevhodne 2. musia ich podržať za zadoček, aby ich váha zadočka a kníh nezložila na chrbátik 3. aby mohli žene na rebríku podávať knihy a verejne obkukávať, a to ešte v pracovnej platenej dobe, ich tajomstvá 4. galantne ženám ulapiť pozadie, aby mohli z toho rebríka vôbec zísť 5. aby mohli krásne knihovníčky oblbovať, milovať a snívať s nimi príbeh na mieru ušitý...
7
Knižničné noviny 2017/3
........................................................................................................................... ŠVK v Banskej Bystrici
Peter Šulej a vydavateľstvo Drewo a srd Vo štvrtok 21. septembra o 17. 00 h privítame v expozícii Literár- Spolu (2015) sa stal finalistom ceny Anasoft litera. Okrem iného neho a hudobného múzea Petra Šuleja – banskobystrického rodáka, je autorom niekoľkých rozhlasových hier. Jeho poézia a próza bola básnika, prozaika, publicistu, šéfredaktora časopisu o súčasnej kul- preložená do viacerých európskych jazykov a odznela na mnohých túre a umení Vlna a zakladateľa medzinárodných fórach. vydavateľstva Drewo a srd. Na besede v Literárnom Jeho básnické dielo je dnes a hudobnom múzeu bude reč už dôležitou súčasťou našej aj o jeho vydavateľstve Drewo slovenskej postmodernej poéa srd, ktoré založil v roku 1994 zie. Zbierky Porno (1994), Kult práve v Banskej Bystrici. Už od (1996), Pop (1996) (nazvané svojho vzniku sa vydavateľstvo aj ako Prvá trilógia) priniesli v prezentovalo, rovnako ako tvordeväťdesiatych rokoch značné ba Petra Šuleja, nekonvenčne nóvum a stali sa základom línie, a dodnes platí, že sa orientuje ktorú dnes nazývame experipredovšetkým na vydávanie mentálno-dekonštruktívna poékníh slovenských i zahraničzia. Nasledovala tzv. modrá trilóných autorov vyznačujúcich sa gia, ktorú tvoria zbierky Návrat vitalitou, experimentom a inoveľkého romantika (2001), Arváciou. Manifest vydavateľstva chetypálne leto (2003) a Koniec hovorí jasne: „Členom DAS sa Z produkcie vydavateľstva Drewo a srd modrého obdobia (2008). Jeho môže stať každý človek, narázatiaľ posledná zbierka poézie má názov Nódy (2014). Zároveň je bajúci s realitou i nerealitou inak ako väčšina ostatných.“ spoluautorom projektu Generator X: Hmlovina (1999), Generator A čo číta Peter Šulej, keď práve nepíše alebo „nevydáva“? Tieto x_2: Nové kódexy (2013) a autorom dvoch zbierok sci-fi poviedok: a ešte mnohé iné otázky mu položíme za vás. Stačí keď si ich prídeMisia (1995) a Elektronik café (2001). V roku 2003 mu v katowic- te vypočuť do expozície Múzeum – domov múz v Štátnej vedeckej kom vydavateľstve vyšiel výber z poézie pod názvom Wierzse. V knižnici na Lazovnej 9. roku 2009 mu vyšiel román História a svojou ostatnou prózou Eva Urbanová
Reformácia – 500 rokov evanjelickej kultúry V roku 2017 si pripomíname 500. výročie udalosti, ktorá – v Leštinách, Hronseku a tri v Kežmarku. Od r. 2008 patria do priniesla významné cirkevné a sociálne zmeny, ovplyvňujúce zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. každodenný život ľudí. Kolískou reformácie je Nemecko, mesto EVANJELICKÁ CIRKEV A. V. NA SLOVENSKU Wittenberg, kde dňa 31. 10. 1517 Martin Luther (1483 - 1546) pribil na dvere zámockého kostola svojich 95 téz, ktoré kriticky Luteránska cirkev Slovenska vznikla po založení Českoslovenreagovali na prax udeľovania odpustkov. ska. Slováci používali na službách Božích Podľa Lutherovho princípu mali byť služjazyk českej kralickej Biblie. Moderný by Božie vedené v rodnom jazyku, čo ho slovenský jazyk bol rozvinutý až v roku viedlo k prekladu Biblie (Nová zmluva v r. 1843 Ľudovítom Štúrom, ktorý prvý1522, Stará zmluva v r.1534). Preklad krát hovoril o „slovenskom národe“ na Biblie mal veľký vplyv na vývoj spisovnésneme v roku 1848. Ako ukazuje jeho ho nemeckého jazyka. Počas Lutherovho príklad, evanjelickí Slováci mali značný života vyšlo vo Wittenbergu 83 vydaní podiel na vytváraní slovenského národa 253 dotlačí. Lutherov preklad Biblie, ného povedomia. Na začiatku 20. stor. preložený z pôvodných jazykov sa od resa k evanjelickej cirkvi augsburského vyzformácie používa v liturgii evanjelických nania hlásilo viac ako 12 % obyvateľstva. cirkví v nemecky hovoriacich krajinách. Dnes sa priznáva k luteránskej cirkvi asi Posledná revízia vyšla v roku 1984. Po6% obyvateľstva. Od zavedenia slovenpredné miesto medzi vzácnymi zbierského prekladu Biblie boli obrady vedekovými predmetmi ŠVK - Literárneho a né v slovenčine. hudobného múzea v Banskej Bystrici zaV Štátnej vedeckej knižnici si v spoujíma od roku 1983 Biblia, ktorú v roku lupráci s Kuzmányho kruhom pripome1555 vytlačil Hans Lufft vo Wittenbergu. nieme výročie reformácie 30. 10. 2017 Oblasť dnešného Slovenska bola od M. Luther na obraze Lucasa Cranacha, r. 1528 o 17.00 h v Spoločenskej sále na predneskorého stredoveku súčasťou Uhorského kráľovstva a Bratisla- náške Doc. Mgr. Ľubomíra Batku, Dr. Teol. „95 výpovedí Martiva (v tom čase Posony, Pozsony, Pressporek, či Prešporok ) bola na Luthera“. Srdečne vás pozývame. do r.1783 jeho hlavným mestom. Už v 16. stor. sa v Bratislave Katarína Šmelková a okolí šírili myšlienky reformácie, no až od r. 1606 mohli byť Použitá literatúra luteránska a reformovaná viera slobodne vyznávané. V tomto 1. Schilling, Heinz: Martin Luther. Rebel v prevratných časoch. roku bol v Bratislave založený prvý luteránsky zbor. Artikulárne Bratislava: Aleph, 2017 kostoly (postavené iba z dreva) boli dlhé obdobie jedinými evan- 2. Donath, Mathias a kol. : Evanjelické dedičstvo vo východnej jelickými kostolmi v Hornom Uhorsku. Bez nich by bolo luteránEurópe. Miesta evanjelickej kultúry a dejín v Poľsku, Rusku, stvo v Hornom Uhorsku možno úplne zaniklo. Na Slovensku zoČesku, Maďarsku, Rumunsku a Slovensku.Potsdam: Deutsstalo v pôvodnom stave zachovaných päť artikulárnych kostolov ches Kulturforum, 2017
8
ŠVK v Banskej Bystrici
............................................................................................................................
Knižničné noviny 2017/3
Reminiscencie na úspešný ročník Sviatku hudby 2017 Už po šiesty krát sa Hudobné átrium Štátnej vedeckej knižnice, Literárne a hudobné múzeum a Alliance Française v Banskej Bystrici zapojili do celoslovenského projektu Svia tok hudby. Sériou hudobných podujatí sme opäť prispeli k medzinárodne akceptovanému dňu hudby Fête de la Musique, ktorý bol po prvýkrát vyhlásený vo Francúzsku v roku 1982. Od roku 2012 má tradíciu aj na Slovensku, spočiatku pod názvom Noc hudby, od aktuálneho ročníka naň nadväzuje Sviatok hudby oslavou hudby 21. júna.
Rytmus v nás – spoločné bubnovanie s Mirom Randuškom
V deň celosvetovo uznávaného sviatku naše zelené Nádvorie Márie Terézie ožilo hudbou už v popoludňajších hodinách. Návštevníkom sme ponúkli veľa zaujímavých hudobných inšpirácií. Hudobná burza zaujala najmä zberateľov vinylových platní. Na svoje si prišli aj samotní „burzovníci“, ktorí príjemne dotvárali atmosféru muzicírovania na nádvorí. V rámci koncertnej prehliadky hudobných zoskupení sa postupne predstavili interpreti a súbory z rôznych oblastí hudobných žánrov. Skvelú náladu sme rozprúdili spoločným bubnovaním s Mirom Randuškom, muzikoterapeutom, nadšencom perku-
sijných a rytmických nástrojov. V podaní zoskupenia mladých umelcov Ensamble Musica per voi sme si vypočuli skladby z obdobia renesancie a baroka, pretransformované a interpretované inak, ako ich poznáme. Diela skladateľov rôznych hudobných období a žánrov, predovšetkým skladby písané pre klasickú gitaru, zazneli v podaní študentov a pedagógov Súkromného konzervatória PinkHarmony Zvolen. Gitarista a skladateľ Miroslav Pazdera predstavil svoj projekt INFINITE MOOD – Nekonečná nálada, ktorý predstavuje fúziu prvkov jazzu, bluesu a klasickej hudby. Symbolická bodka patrila Pierre And Friends, kolektívu priateľov frankofónnej hudby zoskupených okolo gitaristu Petra Kottmana. Záverečný koncert bol zároveň jeho rozlúčkou s „Friends“, ale aj poďakovaním za spoluprácu počas štúdia na Gymnáziu Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici, odkiaľ odchádza. Ponúkame Vám fotoreportáž z doposiaľ najúspešnejšieho VI. ročníka Sviatku hudby 2017, ktorý sprevádzala skvelá nálada, príjemné hudobné stretnutia a muzicírovanie až do neskorých večerných hodín. Tešíme sa na oslavu sviatku hudby opäť o rok! Ingrid Guzmická
Bubeníci v akcii
Hudobná burza a návštevníci dotvárali atmosféru muzicírovania na nádvorí
Gitarista Miroslav Pazdera
Pierre And Friends - priatelia frankofónnej hudby
Súbor renesančnej hudby Ensamble Musica per voi
9
Knižničné noviny 2017/3
........................................................................................................................... ŠVK v Banskej Bystrici
Pavol Tonkovič – osobnosť, na ktorú sa nezabúda na bratislavskom Učiteľskom ústave (neskôr Učiteľská akadémia), kde pôsobil do roku 1945. V tom istom roku prešiel do Československého rozhlasu v Košiciach do redakcie ľudovej hudby. Tam založil a viedol inštrumentálny súbor Branisko. V rokoch 1949 – 1950 sa stal spoluzakladateľom a prvým umeleckým vedúcim Slovenského ľudového umeleckého kolektívu. Roku 1949 bol spoluzakladateľom a do roku 1951 aj umeleckým vedúcim SĽUKU. V rozhlase rozvinul bohatú organizátorskú i skladateľskú činnosť. Od roku 1951 opäť pracoval v Československom rozhlase v Bratislave, kde v rokoch 1954 – 1966 budoval, dirigoval a umelecky viedol súbor Ľudovej umeleckej tvorivosti. Upravoval ľudové piesne a tance, vytvoril okolo 200 kompozícií z ľudového hudobného materiálu, ktorý zbieral a nahrával po celom Slovensku (Vrchárska nálada, Veselica z Pohorelej, Podtatranské obrázky, Do krutu a šaflíka, Hojadana, Hojdana atď.). Hudobne spolupracoval na filmoch Jánošíkova tradícia a Cesta za ľudovými hudobnými nástrojmi. Zozbierané ľudové piesne vydal v publikáciách Spevy nášho ľudu (Bratislava, 1951), Spevy z Oravy (Martin, 1954), Terchovské nôty (Bratislava, 1957). Na študijných cestách v zahraničí sa venoval aj zbieraniu folklórneho hudobného materiálu krajaPavol Tonkovič so svojimi husľami nov i iných národov (MĽR, BĽR, USA, Kanada, ZSSR, Vietnamská ŠVK – Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici pri tej- socialistická republika, Tunisko, a inde). Príspevky o slovenských to príležitosti sprístupnilo ešte začiatkom roka profilovú výstavu ľudových hudobných nástrojoch a nástrojovej hudbe publikoval o živote a diele, ktorá ponúkla možnosť nahliadnuť do bohatej v odborných a osvetových časopisoch. V roku 1966 bol menovačinnosti tejto významnej osobnosti nášho regiónu. Podobnú ný vedúcim redakcie ľudovej hudby a po odchode na dôchodok možnosť majú záujemcovia aj v dislokovanej expozícii múzea v externe spolupracoval s Československým rozhlasom. Zomrel 22. Pamätnej izbe Pavla Tonkoviča v jeho rodných Podkoniciach. Je mája 1980 v Bratislave. Tento hudobný skladateľ – srdcom aj zariadená autentickým inventárom dušou veľký folklorista – za svoju prácu pracovne z jeho pozostalosti, ktorej získal viacero ocenení. Medzi posledné súčasťou je i rozsiahla knižnica, ukážpocty patrí zápis do Zlatej knihy Slovenky jeho bohatej zberateľskej činnosti ského ochranného zväzu autorského a študijných ciest v zahraničí. Druhá v roku 2006 in memoriam. Za prínos v časť expozície dokumentuje historicoblasti hudobného folklóru však možno ko-etnografický vývoj obce na ukážzískať aj poctu s jeho menom- Cenu Pavla ke typického mobiliára zariadenia Tonkoviča, ktorú v roku 1991 založil Slodomácnosti z prelomu 20. – 30. rovenský hudobný fond. kov 20. storočia a zároveň nadväzuje V rozhlasovom archíve i v pozostalosna vlastnú Pamätnú izbu, pretože ti, ktorá je súčasťou zbierkového fondu predstavuje prostredie, v ktorom ŠVK – Literárneho a hudobného múzea skladateľ vyrastal (základná nábytv Banskej Bystrici by sme našli aj túto ková výbava pochádza z domácnosti jeho spomienku na rodný kraj: „Ja som jeho strýca Jozefa Tonkoviča). Na ponaozaj šťastný a vďačný osudu, že som česť významného rodáka organizuje sa narodil v Podkoniciach, v krásnej speobec Podkonice v dvojročných intervavej dedinke a v muzikantskej rodine. valoch už od roku 2007 podujatie Mňa uspávali, budili, prekárali i hrešili pod názvom Tonkovičove folklórne pesničkami. Ako mládenček a po otcovi slávnosti. S matkou Júliou, rod. Šípkovou a bratovi muzikant, spoznal som pri práPavol Tonkovič sa narodil 13. januára 1907 v Podkoniciach. Po ukončení štátnej meštian- cach na poli, na lúkach, horách, pri pasení oviec, na svadbách skej školy v Slovenskej Ľupči (1924) získal odborné hudobné a inde nielen celú zásobu piesní našej rodiny, dediny, ale aj celévzdelanie u hudobného skladateľa Viliama Figuša Bystrého na ho okolia na strednom Pohroní. No najviac ma vždy uchvacoval Štátnom učiteľskom ústave v Banskej Bystrici v hre na klavíri, spôsob spievania, hrania na ľudových nástrojoch, na píšťalkách, husliach a organe. Zmaturoval v roku 1927. Diaľkovým vysoko- fujarách, gajdách i vo vrchárskej sláčikovej muzike a neskôr aj školským štúdiom na Hudobnej dramatickej akadémii v Brati- na harmonike a cimbale. Starobylé nôty piesní, výrazné obsahy slave v rokoch 1930 – 1937 získal aprobáciu stredoškolského piesňových veršov, spevy tiahlych, voľných a proti tomu ostro profesora pre hru na husle, klavír, organ a spev, ktoré si v ro- členených tanečných piesní, cifrovaná hra alebo „skorovravné“ koch 1950 – 1953 doplnil štúdiom dirigovania u Jozefa Strelca a vyprávanie na nástrojoch a neopakovateľné tancovanie pri jedVáclava Talicha na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. notlivých príležitostiach ako som ich odmalička s rozochvením Spočiatku pôsobil ako učiteľ na meštianskych a ľudových vnímal pri vystúpeniach mojich vzácnych predkov, rodákov. Tie školách vo Filipove a v Pohronskej Polhore, v Brezne, v Jure pri ma vždy hlboko vzrušovali“. Imrich Šimig Bratislave, v Bratislave. V roku 1939 sa stal profesorom hudby V tomto roku si hudobná verejnosť pripomína rôznymi formami 110. výročie narodenia významného pedagóga, folkloristu, zberateľa, redaktora, dirigenta a hudobného skladateľa Pavla Tonkoviča.
10
ŠVK v Banskej Bystrici
............................................................................................................................
Knižničné noviny 2017/3
NAŠE RODINNÉ STRIEBRO V našej rubrike, príznačne nazvanej Naše rodinné striebro vám, vážení čitatelia, budeme pravidelne ponúkať skvosty, ktoré uchováva náš fond. K tým najvzácnejším nesporne patrí aj
Notitia Hungariae novae historico geografica Partis secundae Medzi vzácne zbierky Literárneho a hudobného múzea Zväzok nachádzajúci sa od r. 1991 v zbierkovom fonde radíme druhý zväzok diela – Historicko-zemepisné poznatky múzea bol vydaný vo Viedni r. 1736. Má 587 strán a rozmeo novom Uhorsku, časť druhá – významry 41,5 x 26,5 cm. Väzba je kožená ného vedca 18. storočia, polyhistora zdobená ornamentálnou slepotlačou Mateja Bela (1684 – 1749). Autor v nej s motívom palmových listov. V r. 1855 popisuje štyri uhorské stolice: bratislav– 1883 bol súčasťou osobnej knižnice skú, turčiansku, zvolenskú a liptovskú. štúrovského básnika Sama Chalupku Dielo Notitia je koncipované s jed– evanjelického kňaza v Hornej Le notnou štruktúrou. Delí sa na všeobechote, ktorý zanechal poznámku nú a na špeciálnu časť. Najprv sú uveo tom, od koho a kedy si knihu kúpil dené prírodovedné a zemepisné údaje, na titulnom liste: „Z pozostalosti Mepotom obyvateľstvo, správne inštitúcie, lzerovej S. Chalupka za 8. zl.“ V knihe šľachtické rody a rodiny a osobitne sa je množstvo marginálií v slovenskom píše o slobodných kráľovských mestách, jazyku vpísaných ceruzou, atramentopoddanských mestečkách, hradoch a vou ceruzou a perom od neznámeho kaštieľoch. Špeciálnu časť uzatvára mappoužívateľa. ka ciest každej stolice od kartografa SaDielo bolo v r. 2009 – 2011 reštaumuela Mikovíniho. V štyroch zväzkoch, rované v Slovenskej národnej knižnici ktoré vyšli tlačou (1735 – 1742) popisuv Martine. je Matej Bel desať stolíc, predovšetkým z územia Slovenska. Spracovala Soňa Šváčová
Pozývame Vás na Dni otvorených dverí 12. septembra UTOROK Otvorenie Dotknite sa kultúrneho dedičstva 10.00 - 11.00 Dotknite sa kultúrneho dedičstva - Aušusnícke služby špaňodolinských baníkov (Herrengrund o.z.) - pri príležitosti DEKD 12.00, 14.00, 16.00 Librarium - staré tlače vstupy o 11.00, 13.00, Moderovaná prehliadka Župného domu 10.00
15.00, 17.00 11.00 - 17.00 16.00
Múzejné expozície LHM - prehliadka expozícií CZ komiks - vernisáž výstavy komiksov zo súťaže v Brne
13. septembra STREDA 09.00 - 13.00
Exkurzie pamätný dom JGT a J. Murgaša
14.00, 15,00 16.00 Moderovaná prehliadka knižnice (so zameraním na služby) 11.00 - 17.00
14.00
Múzejné expozície LHM - prehliadka expozícií (domov múz, Bábkarský salón, ĽHN) Prezentácia ľudových remesiel: rezbárstvo, výroba gájd, paličkovaná čipka, plstenie z ovčej vlny
14. septembra ŠTVRTOK 09.00 - 12.00
Exkurzie pamätný dom JGT a J. Murgaša vstupy o 14.00, 15.00, Moderovaná prehliadka knižnice 16.00 (so zameraním na služby) 11.00 - 17.00 Múzejné expozície LHM - prehliadka expozícií (domov múz, Bábkarský salón, ĽHN)
Darčekový poukaz ŠVK v Banskej Bystrici Nemáte vhodný darček pre blízkeho človeka? Využite možnosť zakúpiť darčekovú poukážku na členstvo v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici. Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici
ŠVK
DARČEKOVÝ POUKAZ NA ČLENSKÝ POPLATOK
na nasledujúcich 12 mesiacov Hodnota: 5 eur (slovom Päť eur)
Evidenčné číslo:
11
........................................................................................................................... ŠVK v Banskej Bystrici
Nepredajné. Bezplatne šírené.
12
Katarína Glejteková, Jana Vranová
Milí čitatelia, keďže sa znovu blíži školský rok, v aktuálnom čísle Knižničných novín sme pre vás pripravili výber literatúry zameranej na štúdium. Veríme, že si z nasledujúcich noviniek nášho knižničného fondu niečo vyberiete.
NOVINKY KNIŽNÉHO FONDU z oblasti jazykovedy, ekonómie, histórie, pedagogiky, lesníctva
Knižničné noviny 2017/3
Občasník Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici Zostavovateľ: PhDr. Ľubica Laššáková Zodpovedná redaktorka: PhDr. Blanka Snopková, PhD. Grafická úprava a sadzba: PaedDr. Dušan Jarina Registračné číslo: EV 3255/09. ISSN: 1335-6917 Vydáva: Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici Tlač: DOLIS, s.r.o. Bratislava
www.svkbb.eu E - mail: svkbb@svkbb.eu