Ročník XVII.
Občasník Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici
Dominantnou témou čísla, ktoré držíte v ru kách, sú mladí ľudia, ktorí v knižnici a múzeu pra cujú alebo praxujú a samozrejme aj tí, ktorí nás navštevujú.
MLADÍ ĽUDIA V KNIŽNICI A MÚZEU V Štátnej vedeckej kniž nici v Banskej Bystrici pracu je 68 zamestnancov (k 31. októbru 2016), z toho 8,82 % vo veku 26 – 30, 14,71 % vo veku 31 – 35 a 13,24 % vo veku 36 – 40 rokov. Zo štatistík vyplýva, že percen to mladých ľudí pracujúcich v knižnici a múzeu nie je v porovnaní s ostatnými ve kovými kategóriami vysoké. Dlhodobejšie štatistiky však dokazujú, že postupne u nás dochádza k miernemu ná rastu mladých zamestnancov, ktorí majú elán, chuť a nové nápady ako zblížiť knižnicu či múzeum s ich mladými použí vateľmi a návštevníkmi. Z hľadiska používateľov môžeme konštatovať, že naj väčšie percento používateľov Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici tvoria študenti do 26 rokov (k 30. júnu 2016 64,03 %). Sú to mladí ľudia, ktorí žijú vo sve te, v ktorom je prístup k informáciám jednoduchý a rýchly. Ak chce byť kultúrna a vzdelávacia inštitúcia ako knižnica pre nich atraktívna, musí reflektovať ich požiadavky a pri tom nestratiť nič zo svojho statusu hodnovernej inštitúcie poskytujúcej relevantné informácie či kvalitný kultúrny a vzdelávací program. V aktuálnom čísle sa dozviete, ako sa nám darí posky tovať atraktívne služby pre našich používateľov a tiež ako nás mladí ľudia, ktorí nás poznajú alebo čerstvo spoznali, vnímajú. Dočítate sa ako sa nám darí prezentovať sa na sociálnej sieti Facebook, komunikovať s používateľmi cez službu LiveChat alebo čo nové v oblasti poskytovania kniž nično-informačných služieb ponúkame. Dozviete sa ako „sme zapadli“ na knihovníckom barcampe alebo s akými inšpiráciami sme sa vrátili z akreditovaného vzdelávacieho kurzu Knihovnícke základy pre znalostnú spoločnosť. Uká žeme vám aktivity, ktoré sme zrealizovali pre mladých ľudí v našich jazykových študovniach, a aktivity LHM, do ktorých sa mladí ľudia aktívne zapojili. Predstavíme vám našich praktikantov, ktorí sa s vami podelia o svoje dojmy a skúsenosti z vysokoškolskej a absolventskej praxe u nás. Samozrejme, číslo obsahuje aj ďalšie články, ktoré si bezpochyby tiež zaslúžia vašu pozornosť. Prajeme príjemné čítanie. Veronika Uhríková Knižničné noviny 2016/4
4/2016
Kamil Peteraj
Pieseň o stratenej vianočnej rozprávke
Každý už doma je Pri rybe pri jedli Ach iba ona nie Šaty jej vybledli
Poštárik nenesie V čapici pozdravy Drevená vôňa stien Hviezdnu noc nezdraví
Netrafí do ucha Tá malá rozprávka Vietor ju rozfúkal Po snehu po lávkach
Nikto ju nehľadá V obloku vianočnom A snehu napadá A ona zmrzne v ňom
Svetielka dreveníc Dávno už vyhasli Len občas vidíš ísť Po snehu svoje sny
Len občas keď sú tu Vianoce Štedré a veselé Keď máš sneh na nose Počuješ tíško znieť
Chudobná rozprávka O handrách O mede O vranách O kavkách Blúdi si po svete
Dve hladné očičká Nehľadia na hviezdy Už sa tá slzička Do oka nezmestí
Jej slová nesmelé Jej slová nesmelé
Drotári za koláč Nehrajú koledy Kus tepla nehľadáš Pastierik pobledlý
Dávno sa stratila Clivá noc do dolín Dávno sa stratila Ktože jej otvorí
...........................................................................................................................................
1
KNIŽNICA NA FACEBOOKU Sociálne médiá (sociálne siete, videokanály, blogy a pod.) sú v súčasnosti dôležitým komunikačným kanálom online propagácie. Medzi najpopulárnejšie sociálne siete medzi knižnicami na Slovensku patrí Facebook. Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici sa medzi knižnice, ktoré na svoju propagáciu využívajú sociálnu sieť Facebook, zaradila pred tromi rokmi. Svoju facebookovú stránku spustila 29. októbra 2013. Informuje na nej o svojich službách, o pripravovaných či aktuálne prebiehajúcich podujatiach, o novinkách a dočasných alebo trvalých zmenách v poskytovaní svojich služieb. Na svojom účte zverejňuje pozvánky, plagáty, fotografie, videá, zdieľa články súvisiace s propagáciou kníh, čítania a knižníc vo všeobecnosti, ako aj články a reportáže, ktoré informujú o jej vlastných aktivitách. K 31. októbru 2016 Štátna vedecká knižnica v Ban skej Bystrici zaznamenala 799 označení stránky páči sa mi (lajkov). Z tohto počtu je 77 % žien (hlavne vo veku 18 – 24
rokov) a 23 % mužov (predovšetkým vo veku 25 – 34 rokov). Počas mesiaca október 2016 stránka zaznamenala 29 nových lajkov. Medzi najpopulárnejšie statusy z hľadiska počtu kliknutí patrila fotografia z besedy s Jánom Jamborom, zdieľaný článok o pripravovanej besede s Evou Umlauf, video s Viktoriou Liashuk v Centre slovanských štúdií a fotografia z besedy s Evou Maliti Fraňovou. Veronika Uhríková
Aké knihy odporúčajú naši knihovníci? Facebooková komunikácia je vhodnou formou zákazníckej podpory. Jej výhodou je nízka alebo žiadna finančná náročnosť, možnosť osloviť veľký počet potenciálnych používateľov a získať od nich okamžitú spätnú väzbu. Facebook knižnici pomáha bu dovať si vzťah s používateľmi. Podmienkou na vytvorenie face bookovej komunity je uverejňovanie zaujímavého a relevantné ho obsahu v primeranom časovom intervale. S cieľom podporiť čítanie a prispieť k zvýšeniu vlastných výpožičiek, spustila knižnica v auguste 2016 zverejňovanie od porúčaní vlastných zamestnancov na zaujímavé čítanie či už od borného, alebo beletristického charakteru s heštegom #právečítam #odporúčam. Samozrejmosťou je link, ktorý používateľa nasme ruje priamo do online katalógu, kde si odporúčanú knihu môže objednať. K 31. októbru 2016 sa do tejto aktivity zapojilo deväť zamestnancov. Statusy s fotografiami za mestnancov a odporúčaním knihy na zaujímavé čítanie či odborné štúdium patria medzi najpopulár nejšie, a to nielen z hľadiska počtu lajkov, ale aj z hľadiska počtu klik nutí na príspevok. Veronika Uhríková
2
.......................................................................................................................................
Knižničné noviny 2016/4
CHATUJEME UŽ ROK ALEBO ZMŔTVYCHVSTANIE SLUŽBY „SPÝTAJTE SA KNIŽNICE“ Medzi základné služby, ktoré poskytujú knižnice svojim používateľom, patria referenčné služby. Veľakrát vytvárajú prvý kontakt medzi používateľom a knižnicou a sú kľúčové pre úplné uspokojenie informačnej potreby. V dnešnej informačnej dobe, dobe internetu, je najmä u mladej generácie prvým krokom pri získavaní základných informácií o vybranej téme návšteva webovej stránky. Knižnice sa prispôsobujú tomuto trendu a svoje referenčné služby rozširujú o ich digitálnu podobu dostupnú prostredníctvom webových stránok. Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici (ŠVK) poskytuje svoje digitálne referenčné služby pod hlavičkou celonárodného portálu „Spýtajte sa knižnice“. Donedávna poskytovala túto službu iba pros tredníctvom elektronickej pošty a webového formulára, v tomto roku sa rozhodla službu rozšíriť aj o chat. ŠVK svojím zameraním a zložením fondu poskytuje knižnično-informačné služby predovšetkým študentom stredných a vysokých škôl v meste Banská Bystrica a v celom stredoslovenskom regióne. Uvedomila si zvýšenú potrebu mladej a strednej generácie komunikovať on-line a prispôsobila tomu svoje služby. Službu chat poskytuje pod názvom LiveChat. Do skúšobnej prevádzky bola služba spustená v decembri minulého roka a od 1. januára 2016 už „beží“ v ostrej prevádzke. Návštevníci ju môžu využiť v pondelok až piatok (okrem sviatkov) v čase od 13.00 do 16.00. V čase nedostupnosti služby (off-line) môžu užívatelia zanechať svoju požiadavku v podobe e-mailovej správy, následne im odpovieme na adresu, ktorú uviedli. Ak porovnáme využívanie chatu oproti využívaniu webového formulára
Knižničné noviny 2016/4
v prvom polroku 2016, prostredníctvom webového formulára nám bolo adresovaných 8 otázok, pričom prostredníctvom chatových požiadaviek 212. Čo sa týka predchádzajúceho roka 2015, keď ešte služba chat nebola v ŠVK dostupná, za celý rok sme prostredníctvom webového formulára prijali 26 otázok. Po takmer ročnej skúsenosti môžeme preto skonštatovať, že zavedenie služby LiveChat bol ústretový krok smerom k našim používateľom. Zo štatistiky využívania služieb vyplýva, že záujem o on-line chatovú službu je omnoho vyšší ako záujem o službu prostredníctvom webového formulára, kde je ich informačná požiadavka zodpovedaná s výraznejším časovým odstupom. Pri zavádzaní nových služieb sa snažíme zákazníkom poskytnúť čo najväčší komfort pri ich využívaní. Teší nás, že táto služba sa stretla s veľkým ohlasom a podarilo sa nám tak oživiť komunikáciu medzi knižnicou a používateľmi. Službu LiveChat plánujeme v najbližšom období rozšíriť na celú dobu otváracích hodín ŠVK a máme pripravené aj ďalšie novinky v oblasti poskytovania elektronických služieb. Od používateľov radi privítame akékoľvek podnety a pripomienky na ich skvalitnenie, nakoľko slúžia práve im. Dana Chalupeková
...........................................................................................................................................
3
KNIHOVNÍCI SA VZDELÁVAJÚ
Slovenská národná knižnica aj v tomto roku zrealizovala akreditovaný vzdelávací program Knihovnícke základy pre znalostnú spoločnosť. Zúčastnili sa ho tri naše kolegyne – Michaela Töröková, Dana Chalupeková a Katarína Fiľová. Ako hodnotia svoju účasť na kurze? Prečítajte si v nasledujúcich riadkoch. Michaela Töröková: Rada som sa zúčastnila tohto vzdelávacieho kurzu s prevažne e-learningovou formou, pretože som si mohla voľnejšie stanoviť čas, ktorý venujem učeniu. Prezenčne prebiehali úvodné prednášky a nasledovalo samoštúdium cez e-learningový portál. Záverečné skúšky, obhajoby prác a testy sa taktiež absolvovali prezenčnou formou. Mnohé témy, ktoré sa preberali, mi už boli známe, pretože sa v knižničnom prostredí už nejakú chvíľu pohybujem. Praktické príklady zo života rôznych typov slovenských knižníc, ktoré nám prednášajúci sprostredkovali, boli pre mňa neoceniteľné. Samotný kurz bol veľmi dobre technicky zvládnutý, najmä už spomínaná e-learningová webová stránka, rovnako vyzdvihujem aj obsahovú stránku. Odporúčala by som absolvovať tento kurz všetkým knižničným pracovníkom, pretože takto ľahšie pochopia rozmanitosť a prepojenosť procesov, ktoré v knižnici prebiehajú (alebo by prebiehať mali). Poskytne nielen nadhľad, ale aj ozrejmí koncepciu knihovníctva vo všeobecnosti. Dana Chalupeková: Na vzdelávací program Knihovnícke základy pre znalostnú spoločnosť som sa prihlásila po štyroch rokoch práce v knižnici. Pracujem na oddelení bibliografie, avšak práca v knižnici nie je jednotvárna a, ako som sa presvedčila, knihovník veľakrát v našich podmienkach, ako sa povie, „robí všetko“. Prostredníctvom tohto kurzu som preto chcela spoznať aj tie knihovnícke činnosti, ktoré priamo nespadajú pod moju agendu a chcela som získať prehľad o reálnom fungovaní knihovníctva a knižníc na Slovensku. Trochu som sa obávala, či kurz splní moje očakávania a nebude len povinnou položkou bez adekvátneho naplnenia v agende tých, ktorí ho pripravujú. Po jeho absolvovaní však musím povedať, že som bola s jeho obsahom a priebehom spokojná.
zľava Michaela Töröková, Dana Chalupeková, Katarína Fiľová
Získala som prehľad o odborných činnostiach v knižniciach a o fungovaní a vývoji celého knižničného systému na Slovensku. Veľkým prínosom bolo, že prednášajúci boli priamo z praxe, a tak sme mohli diskutovať nielen o reálnom fungovaní, ale aj o problémoch slovenského knihovníctva. Boli to fundovaní, novým veciam otvorení odborníci, a čo je hlavné, chápajúci dôležitosť knižníc v spoločnosti. Účastníci boli zamestnanci knižníc bez pôvodne knihovníckeho vzdelania, a tak sme si mohli vymeniť skúsenosti ohľadom práce z iných knižníc na Slovensku. Kurz odporúčam všetkým, ktorí uvažujú nad prácou v knižnici, ktorí v knižnici začali pracovať bez knihovníckeho vzdelania, ale 4
aj tým, ktorí v knižniciach pracujú už dlhšie, trebárs aj s knihovníckym vzdelaním, ale postupne stratili nadšenie pre knihovnícku prácu a tým sa prestali zaujímať o nové trendy a aktuálny vývoj v knihovníctve. Kurz ma utvrdil v tom, že knihovníctvo a knižnice sú pre spoločnosť dôležité, no na Slovensku je akútne potrebná spoločenská debata o postavení a ďalšom vývoji knihovníctva a knižníc a aj o postavení knihovníkov v spoločnosti. Okrem toho, že kurz poskytne účastníkom prehľad o odborných činnostiach v knižniciach, môže pomôcť takúto debatu naštartovať aspoň medzi knihovníkmi, ktorých úlohou bude posunúť ju ďalej. Katarína Fiľová: V knižniciach pracuje mnoho mladých ľudí, ktorí nemajú knihovnícke vzdelanie, ale majú energiu, sú tvoriví, majú nápady a chuť pracovať v tejto oblasti. Práve vzdelávací program Knihovnícke základy pre znalostnú spoločnosť im umožňuje získať potrebné teoretické vedomosti z oblasti knihovníctva, ale zároveň ponúka priestor na vzájomnú výmenu skúseností. Kurz pozostával z troch modulov. Prvý modul, Všeobecný úvod do knihovníctva, bol akýmsi zhrnutím celkovej práce knihovníkov, z teoretického i praktického hľadiska. Oceňujem najmä možnosť bližšie nahliadnuť aj do náplní práce mojich kolegov. V rámci kurzu sme mali možnosť získať prehľad o pracovných činnostiach na jednotlivých oddeleniach knižnice. Práve v tom vidím najväčší prínos tohto typu vzdelávania. Ďalšie dva moduly boli zamerané na činnosť akademických a verejných knižníc. Hoci ide o odlišné typy knižníc, ako je naša vedecká, mali sme možnosť oboznámiť sa s ich úlohami, povinnosťami, prípadne problémami, ktoré musia riešiť. Aj vďaka tomuto typu vzdelávania majú knihovníci možnosť dopĺňať si vzdelanie, dozvedieť sa o nových trendoch v knihovníckom svete a stretnúť sa s kolegami z rôznych typov knižníc.
.......................................................................................................................................
Knižničné noviny 2016/4
AKO SA ZAMESTNANCI KNIŽNICE STALI SPÔSOBILÝMI VYKONÁVAŤ VEDU A VÝSKUM ŠVK v Banskej Bystrici sa ako vzdelávacia a vedeckoinformačná inštitúcia už od roku 1969 vo svojej činnosti zameriava aj na oblasť vedeckovýskumnú a vydavateľskú, pričom jej výskumné a vydavateľské aktivity smerujú najmä do oblasti dejín knižnej kultúry, knižničnej a informačnej vedy, muzeológie, biografistiky a regionálnych dejín. Pre začlenenie knižnice do celoštátnej štruktúry vedeckovýskumných pracovísk malo veľký význam udelenie Osvedčenia Ministerstva školstva SR o spôsobilosti vykonávať vedeckovýskumnú činnosť v roku 2004. Vedeckovýskumná činnosť odborných zamestnancov sa zintenzívnila a s pomocou významných osobností Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici (prof. Július Alberty, prof. Ján Findra, prof. Zdenko Kasáč, prof. Pavol Martuliak, prof. Karol Fremal a ďalší) sa postupne upevňovali vzťahy s domácimi a zahraničnými vedeckovýskumnými pracoviskami. Osvedčenie sa vydáva na obdobie šiestich rokov a preto v roku 2010 ŠVK požiadala Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR o predĺženie jeho platnosti. Po analýze dosiahnutých výsledkov v oblasti výskumu a zhodnotení publikačnej činnosti zamestnancov knižnice MŠVVŠ SR žiadosti vyhovelo. V októbri 2016 ŠVK v Banskej Bystrici získala Osvedčenie o spôsobilosti vykonávať vedu a výskum už tretíkrát. Zostáva len veriť, že v období nasledujúcich šiestich rokov bude aj na základe tohto dokumentu úspešná pri získavaní mimorozpočtových finančných zdrojov na pokračovanie rozpracovaných úloh vedy a výskumu. Blanka Snopková
AKO SME BARCAMPOVALI... Knihovnícky barcamp sa v priestoroch bratislavskej „univerzitky“ konal už tretíkrát a po minuloročných skúsenostiach sme si spolu s kolegyňou Veronikou túto akciu nenechali ujsť ani my zo Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici. Možno si teraz pomyslíte, čo to vlastne ten barcamp je. Jedným slovom je to ne-konferencia. Knihovnícky barcamp je teda o všetkom, čo sa týka knižníc, je o spájaní, vytváraní komunít a prezentácii inovatívnych myšlienok a nápadov, ktoré by aspoň trochu prispeli k tomu, aby ľudia prestali knižnice vnímať ako požičovňu kníh. A presne o to sa snaží partia bratislavských knihovníkov, ktorí aj tento rok pripravili pre všetkých účastníkov zaujímavý program. Barcampové popoludnie sa začalo registráciou, ako sa na správnu (ne)konferenciu patrí. Spolu s Veronikou oceňujeme, že nikto zo zúčastnených neodišiel s prázdnymi rukami, ale rovno s plnou taškou užitočných darčekov, ktoré každý správny knihovník využije pri svojej práci (tašky, perá, ceruzky, poznámkové bloky, odznaky či antistresové loptičky). Prezentácie od výmyslu sveta boli rozdelené do dvoch blokov, počas ktorých sme sa dozvedeli o možnostiach štúdia v zahraničí, prečo je dôležité mať vo firmách študentov na stážach, ako bojovať s letným útlmom, ako využiť smartfóny a tablety na navigáciu v knižnici, ako sa dostať na mapu knižníc, ako vzniká kniha, či aké je etické poslanie práce knihovníka. Po dvoch prednáškových blokoch sme sa mohli zúčastniť rôznych workshopov a priučiť sa umeniu kaligrafie, uvoľniť si stuhnuté svalstvo krčnej chrbtice, či prebudiť našu kreativitu. Keďže workshopy prebiehali paralelne, ja som sa bola zahrať na knižnicu a v hre LibGame sme si spolu s ďalšími knihovníkmi vybudovali ideálnu knižnicu pre našich používateľov. Veronika sa rozhodla zapracovať na svojich organizačno-manažérskych zručnostiach a objavovala svet informácií prostredníctvom bezplatného referenčného manažéra Mendeley. ZaujíKnižničné noviny 2016/4
mavou súčasťou tohtoročného barcampu boli prestávky. Okrem chutného občerstvenia boli pre nás pripravené „vychytávky“ v podobe selfie kútika či FABlabu, kde sme mohli na vlastné oči vidieť, ako funguje 3D tlač. Keďže aj knihovníci sú tvory súťaživé, bol pre nás pripravený záverečný kvíz Milujem knižnicu. V ňom sme si otestovali naše vedomosti o slovenských knižniciach a niektorí z nás aj vyhrali zaujímavé a hodnotné ceny. Organizátori mysleli aj na kultúrny program a po oficiálnom programe nechýbala správna knihovnícka afterparty, kde sme sa učili bubnovať v rytmu afrických bubnov. Zuzana Kopčanová
#zapadlisme
...........................................................................................................................................
5
ODBORNÉ PRAXE ŠTUDENTOV V ŠVK Praxe študentov sú už tradične, a možno potvrdiť najmä za ostatných šesť rokov, čoraz častejšou aktivitou v práci našej knižnice. Skúsenosť potvrdzuje fakt, že za toto obdobie sa vystriedalo nemalé množstvo študentov na odborných praxiach na takmer všetkých odborných pracoviskách knižnice. Praktikantmi sú študenti 3. ročníkov bakalárskeho štúdia alebo 2. ročníkov magisterského štúdia. Záujem o prax sa zvýšil najmä tým, že sa ich realizácia stala súčasťou zmlúv s jednotlivými fakultami a najmä rámcovej zmluvy o spolupráci s Univerzitou Mateja Bela v Banskej Bystrici. Študenti neprichádzajú do úplne neznámeho prostredia, sú často viacročnými používateľmi knižnice, čo im pomáha rýchlo sa zorientovať. Preto si študenti môžu vyskúšať svoje schopnos-
ti v rôznych oblastiach činnosti – pri práci s periodikami – pri excerpovaní, ktorým pomáhajú vyhľadávať informácie na ďalšie odborné spracovanie. Pomáhajú pri odborných a kultúrnospoločenských podujatiach, získavajú a rozširujú si vedomosti, z ktorých čerpajú v skutočnej praxi pri nástupe do zamestnania. Využívajú svoje jazykové a organizačné znalosti. Počas tohto obdobia absolvujú školenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v knižnici, informácie o knižnici a jej fungovaní, spoznajú zamestnancov, s ktorými sa stretávali len ako používatelia a návštevníci, nadobudnú pracovné návyky. Na záver sa hodnotí prax študentov zo strany knižnice ako aj samotnými študentmi, ktorí často prejavia záujem o prácu v knižnici. Oľga Doktorová
VYSOKOŠKOLSKÁ PRAX V ŠVK Ako študent politológie na Fakulte politických vied medziná- čase mojej praxe akurát prebiehala zaujímavá výstava Ferdinanrodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici som da Hložníka, ďalej výstava moderného čínskeho umenia, jednosa mal v rámci predmetu odborná prax rozhodnúť, v ktorej ve ducho ako návštevník si budete mať stále z čoho vybrať. Ak sa učíte čínštinu a zaujímate sa asrejnej inštitúcii by som mohol nadobudnúť poň trochu o čínsku kultúru, rozhodne sa praktické poznatky a skúsenosti k môjmu vyberte navštíviť taktiež priestory Window ďalšiemu štúdiu, ako aj budúcemu zamestof Shanghai, ktoré vznikli ako pocta slovennaniu. Popravde, už počas môjho štúdia skému architektovi Ladislavovi E. Hudecosom sa aktívne zaujímal o politiku a o právi. Poskytujú priestor na pohodlné štúdium cu našich politikov a inštitúcií v „teréne“. čínskej kultúry. Konajú sa tam pravidelne Zúčastnil som sa pár mestských zasadnutí podujatia v rámci podpory a šírenia čínskej a zaujímal sa o fungovanie parlamentu, kultúry. mestského úradu a ďalších štruktúr samoTaktiež som navštívil Librarium, Husprávy či štátnej správy. Simon Gregor dobné átrium, ktoré je venované pochoNaskytuje sa otázka, prečo som si vybral prax práve v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici, hoci piteľne hudbe, avšak spôsobom, ktorým hudbu môžete priamo sa môže zdať, akoby priamo nezasahovala do „vecí verejných.“ S zažiť. Mal som možnosť si zahrať na tradičných nástrojoch potýmto tvrdením by som však úplne nesúhlasil, pretože knižnica chádzajúcich z Afriky a Ázie, no pre mňa neznámych. Napríklad patrí pod Ministerstvo kultúry SR a je to práve knižnica, kto pri- na nástroji ako dažďová palica, djembe, steel drum, berimbau a ďalšie. náša vzdelanie a kultúru nám Veľmi milo ma prekvapila všetkým. Ďalším, trocha osobaktívna spolupráca knižnice, ným dôvodom je, že ma vždy mesta a univerzity na vzdefascinovala samotná budova lávacích programoch pre seŠVK a jej história. Aj z tohto niorov, ale aj pre študentov. dôvodu som chcel vyskúšať Spomeniem hlavne pamäťový prácu práve v tejto inštitúcii. tréning na zlepšenie pamäti. Verejná inštitúcia, akou je Najviac by som však chcel vyknižnica, vo mne vždy evokovazdvihnúť možnosti, ktoré knižla istú kultúrnu tradíciu vzdelanica ponúka študentom pre nia, na ktorú sa môžeme vždy ich štúdium a prácu. Ja sám spoľahnúť, dokonca aj v dobe som niekoľkokrát využil a vyvšadeprítomného internetu. užijem určite aj v budúcnosti Moja predchádzajúca skúsesúkromné boxy (minikancenosť s knižnicou však bola znač ne obmedzená. Moje návštevy Simon Gregor pri realizácii podujatia Perkusie v rámci Akadémie európskeho lárie) v rámci Univerzálnej seniora 2016 v Hudobnom átriu ŠVK študovne, kde sa mi naozaj viedli od vstupných dverí k absenčným službám a naspäť. Myslel som si, že takto sa zúži aj pole dobre študovalo a pracovalo. V Banskej Bystrici budete takéto práce v rámci mojej praxe. Našťastie som sa mýlil a hneď v prvý priestory hľadať veľmi ťažko, rovnako tak chýbajú priestory na deň som sa oboznámil s bohatým kultúrnym programom a ná- co-workingové aktivity v rámci mesta. Práve preto by som chcel upozorniť aj na možnosť využiť priestory knižnice, konkrétne vštevami významných hostí, ktoré knižnica organizovala. Nebolo ich rozhodne málo, pri svojej práci som sa zoznámil Tvorivé centrum, ktoré je vhodné na prácu v skupine, keď sa s osobnosťami ako Klára Kubičková, Eva Maliti Fraňová, Brigita potrebujete stretnúť vo väčšom počte a niečo prediskutovať. Schmögnerová a ďalšími. Najviac ma ovplyvnilo stretnutie s Evou Sú tam pohodlné ležiace vaky, takže ďalší jedinečný priestor v Umlauf, ktorá ako najmladšia prežila koncentračný tábor. Svoj prí- rámci mesta. Na záver by som dodal, že prax v Štátnej vedeckej knižnici v beh vyrozprávala vo svojej knihe. Bol to pre mňa silný zážitok. Rovnako tak táto prax rozšírila moje obzory aj čo sa týka Banskej Bystrici mi dala nové skúsenosti a poznatky, ktoré využispoznávania nových priestorov knižnice. Novozrekonštruované jem do budúcna. Za výbornú spoluprácu počas týchto troch týžpriestory v podkroví poskytujú galérii umenia, príznačne pome- dňov ďakujem mojim kolegom, knižnici prajem ešte veľa rokov novanej ako Galéria v podkroví, ideálny priestor na rôzne zaují- fungovania a množstvo spokojných návštevníkov. Simon Gregor mavé výstavy. (Majú tam milého zamestnanca, choďte tam). V 6
.......................................................................................................................................
Knižničné noviny 2016/4
ABSOLVENTSKÁ PRAX V ŠVK MOJIMI OČAMI Na absolventskú prax v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bys- historickú hodnotu považujem dodnes za neprekonanú. ŠVK nie je len bohatou pokladnicou písaného slova, no nepo trici (ŠVK) som nastúpila 15. augusta 2016, niekoľko mesiacov po úspešnom zložení štátnej skúšky v odbore História na Univerzite chybne i miestom mnohých spoločenských aktivít. O tom som sa Mateja Bela v Banskej Bystrici. Už od začiatku štúdia na vysokej ško- mohla presvedčiť aj sama, akonáhle sa mi naskytla jedinečná príležile som ŠVK navštevovala, keďže sa stala dôležitou súčasťou mojich tosť stať sa súčasťou viacerých podujatí organizovaných ŠVK, a to nie len na pozícií účastníka, ale aj ako jeden z ich aktívnych príprav na vyučovacie hodiny, pričom v ďalších rokoch sa tieto návštevy stávali čoraz pravidelnejšími. Postuporganizátorov. Hoci si každé z nich zasluhuje rovnakú ne som začínala spoznávať jednotlivé študovne, ktoré pozornosť, spomeniem dve, ktoré boli pre mňa obzvlášť návštevníkom ponúkajú široký výber služieb, vrátane výnimočné, ako z pohľadu historika, tak z pohľadu mizískania množstva poznatkov prostredníctvom knižlovníka kníh. Konkrétne hovorím o podujatí Dotknite nej literatúry, novín a časopisov, hudobnín a iných sa kultúrneho dedičstva konaného pri príležitosti Dní knižničných jednotiek, ktoré svojou jedinečnosťou Európskeho kultúrneho dedičstva. Knižnica tu, okrem a významom rozhodne neostávajú nepovšimnuté. iného, vystavila i svoje vzácne historické dokumenty a Práca spojená s knihou a vedecko-odborné zameranie mojou úlohou bolo priblížiť ich návštevníkovi. Druhé knižnice, ktoré je pre historika vo výskumnej oblasti podujatie taktiež v sebe prechovávalo nádych histórie a príznačné, patria medzi najdôležitejšie dôvody, prečo nepopierateľne aj prítomnosť knihy, čo vskutku dokazusom sa rozhodla zvoliť si pre absolventskú prax práve je i jeho názov – Zaži knihu na vlastnej koži. Priebeh poŽaneta Bachoríková túto inštitúciu. dujatia sa vyznačoval hravou formou, pri ktorej detskí Napriek tomu, že som sa do knižnice veľmi tešila, sama som cestovatelia v čase a ja sme sa, aspoň na malý okamih, mohli vžiť do netušila, čo môžem očakávať a, koniec koncov, z čoho bude pozo- práce pisára, iluminátora, ilustrátora i sadzača. Hra s históriou knihy stávať moja práca. V kútiku duše som tajne dúfala, že v nej uplatním pokračovala LiberPexesom po presune do Libraria, čo je miestnosť, môj odbor, respektíve moje vedomosti, ktoré som počas jeho ab- kde sa nachádza expozícia o dejinách knižnej kultúry v rámci Banskej solvovania nadobudla. Aj z toho Bystrice a kde mám, najnovšie, dôvodu som sa rozhodla získať svoje pracovné pôsobisko. aspoň základné informácie, kto Librarium mňa osobne ré mi pracovníčka oddelenia uchvátilo od prvého momentu bibliografie Mgr. Mária Bôbo– pripomína mi mozaiku času vá s radosťou poskytla. Musím v priestore, kde sa odkrýva kus priznať, že nielenže sa moje dúbanskobystrického kultúrneho fanie naplnilo, ale aj rozhodne dedičstva. Librarium navštevujú prekonalo moje očakávania. Poštudenti, exkurzie či jednotlivci, čas prvého dňa nástupu do práponiektorí zo zvedavosti, iní z vlastnej iniciatívy, no všetci odce som tak prichádzala nielen chádzajú s rovnakým pocitom do známeho prostredia, ale i s – Banská Bystrica nebola len vedomím, že sa mi ponúka jedinečná príležitosť vstúpiť do spomestom baníctva, ale i mestom ločnosti – už nie ako študent, tlačiarenskej tradície. Prezentoktorý sa prostredníctvom nej Žaneta Bachoríková na workshope Zaži knihu na vlastnej koži v Librariu vanie Libraria je pre mňa veľkou vzdeláva, ale ako osobnosť, ktorá prispieva k jej pozitívnemu rastu. výzvou. Poskytovať informácie ma naučila škola, no obrovskú zodpoBola som zaradená na pracovisko oddelenia bibliografie, kde vednosť za to, aby daným informáciám poslucháč porozumel a odsom sa postupne začala zoznamovať s novými kolegyňami a s mo- niesol si z nich pozitívny zážitok, nato sú potrebné vlastné skúsenosti. jou pracovnou náplňou. Oboje už na začiatku vo mne zanechalo Mojou prioritou v rámci zamestnania je uplatniť sa na popozitívny dojem. Mojou prvoradou úlohou bolo spísať zoznamy zícií knihovníka. Ďakujem pracovníčkam ŠVK za ich ochotnú pokníh, novín a časopisov, z ktorých väčšina pochádzala z 19. a z prvej moc a cenné rady, ktoré sú pre mňa do budúcnosti rozhodne inpolovice 20. storočia. Vyskúšala som si, do akej miery viem vytvoriť špirujúcimi a predovšetkým, ďakujem pani riaditeľke PhDr. Oľge bibliografický zápis, a to aj tam, kde sa údaje nie vždy dali automa- Laukovej PhD. zato, že mi v knižnici dala príležitosť vykonávať ticky vyčítať či spracovať bez pomoci on-line katalógov iných kniž- absolventskú prax a tým akoby predurčila cestu k dosiahnutiu níc dostupných na internete. Mimoriadny dojem vo mne vzbudili jedného z mojich životných cieľov. samotné knihy od slovenských a zahraničných autorov, ktorých Žaneta Bachoríková
AKO SI SPOMÍNAJÚ NA PRAX U NÁS NAŠE BÝVALÉ PRAKTIKANTKY? Jozefa Pevčíková: Ako milovníčka kníh a písaného slova myslím na moju prax v ŠVK vždy len v dobrom. Mohla som na vlastné oči vidieť a pochopiť fungovanie knižnice ako inštitúcie, pozrieť sa do priestorov, ktoré človek bežne nevidí a vyskúšať si prácu s informačnými zdrojmi na vlastnej koži – myslím tým napríklad rešerš dobových periodík. Bola to pre mňa zaujímavá skúsenosť, za ktorú som vďačná. Prajem Knižničným novinám veľa šťastia a čitateľov a čitateliek. :) Daniela Kuchárová: Na prax do ŠVK som sa dostala v mojom bakalárskom ročníku. Už od mala milujem knihy a všetko s nimi spojené, preto si neviem predstaviť lepšiu prax. Najviac oceňujem, že som mohla vidieť, ako funguje knižnica na tej Knižničné noviny 2016/4
„druhej strane“. Aj napriek tomu, že na nás padla dosť nešťastná práca – vyhľadávanie pojmu „Múzeum SNP“ v starých novinách, som rada, že som mala možnosť spoznať ŠVK aj z iného uhla. Tiež som sa naučila pracovať s vyhľadávaním na webovej stránke a pomohlo mi to, keď som písala bakalársku prácu. Určite odporúčam každému, aby si to skúsil. Gabriela Čonková: Počas mojej praxe vo vašej knižnici som mala pozorovať, ako sa zamestnanci správajú a venujú čitateľom. Bola som spokojná, pretože sa mi všetci oslovení zamestnanci ochotne venovali a boli veľmi milí. Mala som možnosť prejsť sa všetkými oddeleniami a určite mi to bolo prínosom, lebo som sa dozvedela nové informácie. Ako čitateľka som taktiež veľmi spokojná so službami knižnice.
...........................................................................................................................................
7
WINDOW OF SHANGHAI PRILÁKALO ŠTUDENTOV... ...zo slovensko-čínskej bilingválnej sekcie Gymnázia Mikuláša Kováča. Od septembra navštevuje vybraný odbor 30 študentov, memorandum o spolupráci podpísala škola s Liaoning Normal University v meste Dalian v Číne. Je potešujúce, že v krátkej dobe pribudli v Banskej Bystrici projekty zamerané na spoluprácu s Čínou a môžeme tak postupne tvoriť jednu spolupracujúcu sieť. Naša knižnica ponúka materiály v študovni ako doplnok pre štúdium čínštiny, reálií a kultúry krajiny. Študenti prvého ročníka bilingválnej sekcie strávili v knižnici takmer 4 hodiny. Čakal na
S autorom výstavy Nekonečná krajina profesorom Li Geng
Zaujímavými dokumentmi boli aj komiksy
Študenti vo Window of Shanghai
8
nich pestrý program. Pri exkurzii sa zoznámili so službami našej knižnice, neskôr zavítali do študovne Window of Shnaghai, kde sa oboznámili s možnosťami využívania ponúknutých dokumentov pri štúdiu jazyka, kde si okrem materiálov k výučbe nájdu aj voľno-časové knihy ako komiksy v čínskom jazyku, alebo knihy so zameraním na exotickú kuchyňu či tradičnú čínsku medicínu, ktorá neodmysliteľne patrí ku kultúre krajiny. Študenti sa „vrhli“ na knihy a overovali si doposiaľ naučené, hľadali, objavovali, bádali a dešifrovali medzi textami známe i neznáme znaky. V študovni sa tak začítali, že bolo náročné opäť získať ich pozornosť. Všetko vstrebávali a venovali sa knihám so zanietením a chuťou objavovať nové. Súčasťou programu bolo i premietanie ukážky z filmu Zmenil tvár Šanghaja, ktorý dokumentuje život a dielo významného architekta Ladislava Hudeca a ktorého stavby sa stali neoddeliteľnou súčasťou mesta Šanghaj. Študenti sledovali fakty o našom rodákovi so zatajeným dychom a boli sklamaní, že ukážka filmu musela byť len krátka, pretože sa už o niekoľko minút zúčastnili hlavného bodu dňa. Tým momentom bola vernisáž výstavy Nekonečná krajina významného čínskeho akademického maliara Li Geng. Autor je synom a žiakom uznávaného maliara Li Keran a zároveň je aj riaditeľom Li Keran Academy. Pôsobí ako profesor na Kyotskej univerzite umenia a dizajnu, je výkonným riaditeľom Výtvarnej akadémie Li Kerena a výskumným pracovníkom Čínskej národnej výtvarnej akadémie. Je známy ako „básnik tušu“. Vo svojich dielach majstrovsky prezentuje tradičnú techniku lavírovania. Umelecky pôsobil najmä v Japonsku. Zaujímavé diela vznikli aj počas jeho pôsobenia v Nemecku. Venuje sa predovšetkým krajinomaľbe. Okrem svojich výtvarných aktivít sa Li už niekoľko rokov intenzívne venuje výskumu japonskej maľby, maliarstva dynastie Tang, západnému maliarstvu a rozvoju skorej renesancie. Obdivuje skoré olejomaľby, ktoré sa radia k štýlu Dan Cai. Po pôsobení v západnom Nemecku vytvoril aj niekoľko medirytín a renesančných kresieb. Zastáva názor, že nemecká kresba má mnoho spoločného s východným maliarstvom, preto sa venuje aj štúdiu fresiek z obdobia talianskej renesancie, prácam Giorda, Francesca a Fra Angelica. Spolu s japonskými odborníkmi na nástenné maľby sa zúčastnil výskumu vatikánskych fresiek. Prostredníctvom štúdií, v ktorých sa venoval výskumu maliarstva za vlády dynastií Song a Yuan, prezentoval myšlienku homológie a rôznorodosti malieb, ktoré vznikli v tomto období. Neskôr svoju pozornosť obrátil na výskum maliarstva dynastií Ming a Qing a do popredia kládol ideu „pôžitku pojmov“. Po vernisáži študenti využili jedinečnú možnosť a vyskúšali si frázy, ktoré sa naučili na hodinách čínštiny, v rozhovore s autorom a členmi delegácie z Pekingu. Verím, že svoju cestu do Window of Shanghai si budú nachádzať čoraz častejšie. Ivana Bičanovská
.......................................................................................................................................
Knižničné noviny 2016/4
ŠTUDENTI RUSISTIKY A POLONISTIKY V CENTRE SLOVANSKÝCH ŠTÚDIÍ Spolupráca Centra slovanských štúdií s Katedrou slovanských jazykov Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici má dlhoročnú tradíciu. Prejavuje sa v akvizícii fondu študovne, príprave spoločných podujatí, ako aj vzájomnej pomoci v rôznych oblastiach. Fond študovne sa buduje s cieľom poskytnúť študentom rusistiky a polonistiky zdroje, ktoré využijú počas svojho vysokoškolského štúdia. V spolupráci s Katedrou a cielene pre študentov sa zrealizovali rôzne druhy podujatí – od informačných stretnutí týkajúcich sa služieb študovne či možností štúdia v zahraničí, cez odborné prednášky až po besedy s prekladateľmi a spisovateľmi. Ich participácia na podujatiach nie je len pasívna. Teší nás, že viackrát sa stávajú tiež aktívnymi účastníkmi. So službami a informačnými zdrojmi, Beseda s Evou Maliti Fraňovou ktoré sa týkajú ruského a poľského jazyka a kultúry, majú študenti možnosť zoznámiť sa v rámci informačných stretnutí priamo v Centre slovanských štúdií. V októbri sa informačné stretnutie uskutočnilo pre študentov polonistiky, v novembri pre študentov rusistiky. Pre študentov prekladateľstva a tlmočníctva – ruský jazyk a kultúra pripravila študovňa besedu s Evou Maliti Fraňovou, ktorá pôsobí v Ústave svetovej literatúry SAV v Bratislave. Eva Maliti Fraňová je literárna vedkyňa, spisovateľka a prekladateľka. V rámci svojej vedeckovýskumnej činnosti sa venuje výskumu dejín ruskej literatúry a výskumu dejín umeleckého prekladu na Slovensku. Beseda bola venovaná predovšetkým umeSpoločná fotografia študentov s Michałom Rusinkom leckému prekladu z ruského jazyka. V spolupráci s Poľským inštitútom v Bratislave a Centrom poľského jazyka a kultúry pri Katedre slo vanských jazykov Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici sa uskutočnilo podujatie venované dvadsiatemu výročiu udelenia Nobelovej ceny za literatúru Wisławe Szymborskej. Pri tejto príležitosti pricestoval na Slovensko jej tajomník Michał Rusinek, významný poľský literárny vedec, prekladateľ a spisovateľ. Je autorom knihy o Wisławe Szymborksej Nic zwyczajnego, ktorá bola na podujatí predstavená a dostala sa aj do fondu študovne. Eva Maliti Fraňová Veronika Uhríková Michał Rusinek v rozhovore pre RTVS
AKO ŠTÁTNA VEDECKÁ KNIŽNICA V BANSKEJ BYSTRICI ZAPÔSOBILA NA MLADÝCH ĽUDÍ, KTORÍ JU PRVÝKRÁT NAVŠTÍVILI?
*
Je to veľmi pekné a dokonale vybudované prostredie. Určite sem rada zavítam. Silvia
*
Veľmi sa mi tu páčilo. Pekné priestory, veľa možností výberu kníh. Mário
*
Vojsť do historickej budovy, v ktorej sa nachádza „milión“ kníh, je pre niekoho otrava a pre niekoho splnený sen. Splnili ste mi sen. Ďakujem. Amy
*
O ŠVK som nevedel a teší ma, že budem mať prístup k väčšie mu množstvu odbornej literatúry. Matteo
Knižničné noviny 2016/4
*
V knižnici som našla veľa zaujímavých kníh, taktiež periodík. Služby knižnice sú pestré a určite ich v budúcnosti s pomocou ochotných zamestnancov využijem. Lívia
*
Na knižnici sa mi páčilo to, že ponúka veľa kníh z rôznych oblastí, ktoré v budúcnosti určite využijem. Adriana
*
ŠVK na mňa zapôsobila vo veľmi pozitívnom zmysle nielen z hľadiska jej bohatstva – široký fond, ale rovnako aj vďaka milým ľuďom pracujúcim v tejto knižnici. Anička
...........................................................................................................................................
9
TAJOVSKÉHO ČRIEPKY 8. novembra sa v Pamätnom dome Jozefa Gregora Tajovského uskutočnilo školské kolo súťaže v prednese poézie a prózy s názvom Tajovského čriepky. V Pamätnom dome, obklopení spomienkami na Tajovského život a dielo, sme sa zahĺbili do prednesu pestrej škály ukážok, úryvkov a básní. Počas prestávky sme využili čas a okrem posedenia pri čajíku a keksíku sme sa vybrali aj na neďaleký cintorín, kde sme položili kvety na hrob Jozefa Gregora Tajovského. Porota konštatovala vysokú úroveň prednesu a na postup do obvodného kola ďalej nominovala - Poézia: Diana Kutliaková (III.L), Zuzana Nulíčková (I.B), Thu Thao Tran Minh (I.B). Próza: Ľudo Balog (I.L), Anna Theodoulides (III.D), Daniel Pompura (I.C) Víťazom blahoželáme. Viera Medviďová
MGR. ALICA KMEŤOVÁ OSLAVUJE
Zaviedli sme si, myslím, pekný zvyk – v našich Knižničných novinách zablahoželať pracovníkom knižnice, ktorí v danom roku oslavujú životné jubileum. V októbri sa medzi jubilantov zaradila aj naša kolegyňa Mgr. Alica Kmeťová. Narodila sa 1. októbra v Banskej Bystrici, kde vyštudovala gymnázium. V roku 1982 ukončila štúdium odboru Teória systémov na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po ukončení štúdia pracovala v Ústave technickej kybernetiky Slovenskej akadémie vied, neskôr v Ústave automatizácie a komunikácie ako samostatná odborníčka-špecialistka v oblasti grafických systémov. Po zrušení pobočky SAV v Banskej Bystrici nastúpila v roku 1993 do ŠVK ako vedúca vtedy Výpočtového strediska, neskôr Oddelenia informačných technológií. Po jej nástupe do funkcie bolo
Účastníci súťaže
vypísané výberové konanie na nový knižnično-informačný systém. Víťazný systém VTLS uviedla v roku 1995 do prevádzky, zabezpečila nastavenia parametrov a sfunkčnenie všetkých modulov potrebných pre modernizáciu knižnice a služieb poskytovaných čitateľom. Okrem elektronického spracovania knižničného fondu sa elektronicky začali realizovať aj výpožičné služby a on-line katalóg bol sprístupnený verejnosti aj prostredníctvom internetu. Rok 2004 znamenal pre oblasť automatizácie prechod na nový knižnično-informačný systém Virtua a znovu potrebný komplex prác na nastavení parametrov a konvertovaní dát. V súčasnosti pani Kmeťová pracuje na Oddelení doplňovania a spracovania fondov, kde sa popri práci s periodikami naďalej venuje nastavovaniu lokálnych parametrov systému. V súkromnom živote sa naša kolegyňa teší zo zdravia a úspechov svojich dvoch detí a vnučky. V mene všetkých kolegov si dovolím zaželať jej veľa zdravia, spokojnosti a šťastné chvíle s ľuďmi blízkymi jej srdcu. Tancuj ešte dlhé roky, milá Elis! :) Jana Vranová
SMÚTIME ZA BIBLIOGRAFKOU MÁRIOU HRÚZOVOU
Odišla navždy. Figliarsky a noblesne – tak ako žila. Odišla bez rozlúčky s knihovníckym svetom, bez rozlúčky s komunitou bibliografov, ktorej bude veľmi chýbať. Odišla po náhlej a ťažkej chorobe, ktorá ju zastihla uprostred chuti žiť, uprostred plánov na ďalšie obdobie. Mária Hrúzová (rodená Haštová) sa narodila 14. júna 1948 v Martine, kde nav števovala aj ZDŠ. V roku 1966 absolvovala štúdium na SVŠ a v roku 1969 ukončila v Martine nadstavbové štúdium na detašovanom pracovisku Strednej knihovníckej školy (so sídlom v Bratislave). V rokoch 1966 – 1974 pôsobila v Matici slovenskej v Martine, neskôr – v rokoch 1975 – 1976 v Ústrednej ekonomickej knižnici v Prahe (Ústřední ekonomická knihovna Praha). Ťažisko jej profesionálnej kariéry predstavuje takmer 29 plodných rokov (1976 – 2005) strávených v ŠVK v Banskej Bystrici. Zo začiatku pôsobila vo výpožičných službách, neskôr ako metodička. V spomienkach kolegýň a návštevníkov knižnice však zostane ako výnimočná bibliografka – znalkyňa všetkých možností vyhľadania skrytých informácií a poznatkov, záchytný bod študentov a bádateľov, ktorí potrebujú pomoc vo svojom výskume. Dlhé roky budovala a viedla Bibliografickú študovňu, neúnavne pomáhala odbornou radou nielen čitateľom, ale aj mladým kolegyniam. Do dejín slovenskej bibliografie sa zapísala ako autorka početných personálnych bibliografií výnimočných osobností – Milana Rastislava Štefánika, Dominika Skuteckého, 10
Ladislava Novomeského, Hany Ponickej, Vladimíra Olerínyho – priekopníka literárnej hispanistiky na Slovensku a významného prekladateľa zo španielčiny a latinskoamerickej literatúry, Beloslava Riečana – popredného matematika, Jána Findru – prvého rektora Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. V rokoch 1975 – 1989 zostavovala a vydávala bibliografickú ročenku Okres Banská Bystrica v tlači, súčasne v rokoch 1986 – 1988 zostavovala a vydávala ročenku Stredoslovenský kraj v tlači. Svoje poznatky zúročila aj ako členka Komisie pre bibliografickú činnosť v SR. Od roku 2008 – po dovŕšení dôchodkového veku, pracovala v Knižnici Akadémie umení v Banskej Bystrici. Ako manželka spisovateľa Pavla Hrúza, ktorý sa po roku 1971 stal personou non grata, stratil zamestnanie a jeho knihy skončili na listine oficiálne prohibovaných titulov, to v živote nemala ľahké. So životom sa však porátala po svojom a čestne. Nič nezlomilo jej vôľu život nielen prežiť, ale si ho aj užívať. 14. októbra 2016 jej náhla smrť prekazila plánovaný výlet do Viedne, ktorú tak milovala. Tešila sa na viedenskú atmosféru, na posedenie na kávičke ... na mieste, kde rada sedávala, zapálili priateľky na jej počesť sviečku. Rozlúčili sme sa s ňou 17. októbra 2016 v krematóriu v Kremničke. Nebýva zvykom, aby na pohreb knihovníka prišli aj čitatelia. Prišli. A nebolo ich málo. Študenti z Akadémie umení v príhovore spomínali na „pani knihovníčku, ktorá im s láskou pomáhala nielen vo veciach študijných“. „Vyparatila nám tú najväčšiu nezbedu v jej živote“ – povedal na obrade poslednej rozlúčky jej syn Juraj. Česť jej pamiatke! Blanka Snopková
.......................................................................................................................................
Knižničné noviny 2016/4
NAŠE ROZPRÁVKARKY
V utorok, 8. novembra o 16.00, sa v átriu Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici konala vernisáž výstavy Regionálne rozprávkarky. Súčasťou programu bolo aj divadelné pásmo študentiek z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici vytvorené podľa jej textovej predlohy. Cieľom výstavy je prezentácia unikátneho zbierkového fondu vybraných autoriek Literárneho a hudobného múzea. Ide o druhovo (prozaičky, poetky) i historicky odlišné typy spisovateľských osobností banskobystrického regiónu (Terézia Vansová, Hana Gregorová, Zlata Solivajsová, Hana Ponická, Klára Jarunková), ktorých tvorba zahŕňa i žáner rozprávky (prípadne detskú prózu, ktorú samy takto pomenovali). Všetky však spája ešte jedno – zaujímavý životný príbeh. Aj ten sa vám prostredníctvom zbierkových predmetov múzea pokúšame vypovedať. Vizuálna podoba výstavy, ktorú realizovala výtvarníčka Radka Čabrádiová, predstavuje 5 príbytkov symbolizujúcich malý výsek – nahliadnutie do života tej-ktorej autorky. Vedeli ste, že pokroková Hana Gregorová sa angažovala nielen za práva žien, ale aj v pomoci sociálne slabším? Svoje ideály prenášala aj do detskej literatúry, o ktorej tvrdila, že by nemala zakrývať pred očami detí skutočné problémy. Výstava prezentuje, okrem osobných predmetov autorky, najmä bohatý fotografický materiál. Návštevníci si môžu prečítať posledné zápisky Terézie Vansovej. Nazrieť do jej ťažkého, ale pre literatúru a miesto ženy v nej tak dôležitého života. Známa próza Danko a Janko, inšpirovaná detstvom jej manžela Jána Vansu a jeho priateľa Daniela Laučeka, je cenná nielen historicky, ale aj umelecky. Výstava obsahuje fotodokumentáciu jej predmetov z pozostalosti – nábytok, kuchynské predmety, dekoračné a iné osobné predmety. Životné príbehy autoriek Hany Ponickej a Zlaty Solivajsovej sú úzko prepojené s ich tvorbou limitovanou totalitným režimom. Hana Ponická je autorkou populárnej knihy o Štoplíkovi, na ktorej pokračovanie si deti kvôli Ponickej otvorenému vystúpeniu proti normalizačným praktikám museli počkať vyše desať rokov. Účastníci vernisáže si zo sebou, okrem katalógu výstavy, mohli odniesť aj repliku tejto korkovej rozprávkovej postavičky. Solivajsovej osud poznačila rozprávková zbierka Kľúč od každých dverí. Jej názov sa ukázal ako paradoxný. V roku 1971 bol totiž celý náklad kvôli rozprávke Abeceda pre obludy zošrotovaný a dvere do literárneho ale i spoločenského života sa pre ňu zatvorili na takmer dvadsať rokov. Výstava sprostredkúva dôležité dokumenty okolo spomínanej kauzy. Nájdete na nej aj sady šperkov a iných osobných predmetov poukazujúcich na úzke prepojenie tvorby a života Zlaty Solivajsovej. A napokon výstava predstavuje knižný fond regionálnej, ale svetovej Kláry Jarunkovej, ktorá je dodnes jednou z našich naj prekladanejších autoriek. Vedeli ste, že jej rozprávky boli preložené do tridsiatich dvoch jazykov? Ešte stále sa môžete prísť presvedčiť. Výstava potrvá do 9. decembra. Eva Urbanová
Štoplík na cesty-necesty
Divadelné pásmo študentiek UMB v Banskej Bystrici
Účastníci vernisáže
SLOVENSKÉ POVESTI – DAR PRE KNIŽNICU A JEJ ČITATEĽOV
9. – 11. októbra 2016 privítala ŠVK v Banskej Bystrici účastníkov 19. ročníka Kolokvia českých, moravských a slovenských bibliografov. Podrobnejšie informácie o podujatí priniesli už Knižničné noviny v predošlom čísle. Dnes chceme poukázať na vzácny dar, ktorý venoval knižnici jeden z dlhoročných organizátorov podujatia za českú stranu. Je ním doc. PhDr. Jaromír Kubíček, CSc. (1938), niekdajší riaditeľ Moravské zemské knihovny v Brne (1986 – 2010), zakladateľ Sdružení knihoven ČR (1992) a autor mnohých prác z dejín knižníc, teórie knihovníctva a prác o Brne. V rámci podujatia vystúpil s príspevkom Banské města a slovenské pohádky Němcové – Dobšinského, v ktorom sa okrem iného venoval súbežným aktivitám Pavla Dobšinského a Boženy Němcovej v oblasti vydávania slovenských rozprávok. Prameňom mu boli aj Slovenské povesti vydávané v Rožňave a Banskej Štiavnici (1858 – 1861). Ich tlačený originál v závere svojho vystúpenia daroval knižnici. Na vydávaní diela sa okrem evanjelického kňaza a zberateľa ľuKnižničné noviny 2016/4
dovej slovesnosti Pavla Dobšinského (1828 – 1885) podieľal aj etnograf a riaditeľ revúckeho gymnázia August Horislav Škultéty (1819 – 1892). Spolu tak zostavili a vydali súbor šesťdesiatich štyroch rozprávok v šiestich zošitoch. V čase vzniku sa predávali aj u banskobystrického kníhkupca Eugena Krčméryho (1830 – 1891). Medzi známejšie rozprávky zaradené v súbore patria napr. Mahuliena zlatá panna, alebo Slncová panička, Lomidrevo alebo Valibuk, Kráľ času, Loktibrada. Zbierku tvoria rozprávky zaslané zostavovateľom z rôznych kútov Slovenska. Banská Bystrica má v nej zastúpenie prostredníctvom rozprávky Svetovládny rytier, ktorú sprostredkoval a prerozprával národnokultúrny pracovník a úradník Samuel Bodorovský (1825 – 1891). Čitatelia našej knižnice tak budú mať možnosť nahliadnuť do zbierky, ktorá patrí k základným hodnotám klasického dedičstva slovenskej národnej kultúry a je reprezentatívnym dielom slovenskej folkloristiky. Mária Bôbová
...........................................................................................................................................
11
* KNIŽNÉ NOVINKY * KNIŽNÉ NOVINKY * KNIŽNÉ NOVINKY * KNIŽNÉ NOVINKY * Peter Huba – Príbeh slovenskej hymny a jej autora. Dielo Janka Matúšku Publikácia nás prevedie osudom pies ne Nad Tatrou sa blýska. Dozvieme sa odpovede na otázky, ako sa stala slovenskou hymnou a kto je vlastne jej autorom. Toto tajomstvo nám odhalí oravský historik Peter Huba v bohato ilustrovanej monografii o inom Oravcovi – štúrovskom básnikovi Jankovi Matúškovi. Príbeh autorstva slovenskej hymny Janka Matúšku veľmi úzko súvisí s jeho existenciou. Slovensko na starých pohľadniciach 1900 - 1918 Vydavateľstvo Dajama opäť prichádza so zaujímavou knihou, v ktorej využíva silu a krásu starých pohľadníc. Ide o veľkú historicko-geografickú pu blikáciu, ktorá mapuje v r. 1900 - 1918 obraz územia dnešného Slovenska tak, ako ho zachytili fotografi a vydavatelia pohľadníc. Základom knihy je kolekcia približne 500 starých pohľadníc miest a dedín, prírody, priemyselných stavieb či typických čŕt života a udalostí z tohto obdobia. Brigita Schmögnerová – Kniha o vládnutí Autorkiným zámerom bolo identifikovať, aké mocenské, stranícke, personálne, ekonomické a iné záujmy formovali vládne sociálno-ekonomické politiky počas vlády širokej koalície v rokoch 1998 - 2002. Treba uviesť, že autorka hoci bola „v centre diania“ ako ministerka financií, sa pozerá na túto problematiku s odstupom niekoľkých rokov. Kniha je rozdelená do obsiahlych dvanástich kapitol a so svojimi viac ako tisíc stranami bude považovaná za cenný zdroj k problematike transformácie na Slovensku.
Tůnde Lengyel – Život na šľachtickom dvore (Odev, strava, domácnosť, hygiena a voľný čas) Vďaka autorke, ktorá vie veľmi pútavo vyrozprávať všetko to, čo sa jej podarilo odhaliť bádaním v archívoch a historických dokumentoch, si dokážeme utvoriť detailný obraz o tom, ako žili príslušníci najvyšších spoločenských vrstiev v Uhorsku. Aký mali denný rozvrh, čo si obliekali, ako to bolo s hygienou, čo sa dostávalo na stôl, ako trávili voľný čas a mnohé ďalšie podrobnosti. Tieto „každodennosti“ sú zasadené do obdobia po bitke pri Moháči v roku 1526, keď veľká časť územia Uhorska bola pod nadvládou Osmanskej ríše. Aj v týchto ťažkých časoch však ľudia túžili po peknom oblečení, po dobrom jedle, pohodlnom bývaní, zábave, kultúre a vzdelaní. Kniha vyšla vo vydavateľstve Slovart a obsahuje i bohatý ilustračný materiál. Lucia Berlin – Manuál pre upratovačky Knižka s týmto nevšedným názvom nás zavedie do Kalifornie, Mexika a Čile. Príbehy, ktoré sa odohrávajú v týchto krajinách spája osoba rozprávača, ktorým je dievča, žena - snažiaca sa nájsť zmysel vo všednosti sveta na okraji spoločnosti. V rozprávaní sa tak stretávame so starými Indiánmi, narkomafiánmi, kráľovnami krásy, svojskými lekármi, ktorým sa trasú ruky, ale najmä s rozprávačkou, ktorá vidí krásu v tých najtemnejších zákutiach ľudskej duše a má pochopenie pre ľudské chyby a slabosti. K blížiacim sa vianočným sviatkom vyberáme inšpiratívne knižné novinky. Odhaľujú najrozmanitejšie nápady na vlastnoručne vyrobené dekorácie, ozdoby na stôl, či vianočný stromček a aj na milé domáce darčeky. Sú originálne, jedinečné, prinesú nám tú správnu voňavú vianočnú atmosféru a určite potešia nielen nás, ale aj našich najbližších.
J. K. Rowling – John Tifany – Jack Thorne: Harry Potter a prekliate dieťa. Špeciálne vydanie scenára zo skúšok. 1. a 2. časť Fanúšikovia určite vedia, že ide o 8. príbeh o Harrym Potterovi a zároveň prvý, ktorý sa objavil na javisku. Toto knižné vydanie scenára prichádza bezprostredne po svetovej premiére hry v londýnskom West Ende 30. júla 2016. Prináša pokračovanie príbehu Harryho Pottera, jeho priateľov a rodiny. Harry tu vystupuje už v úlohe otca, pričom znovu musí zápasiť s minulosťou. Jeho najmladšiemu synovi Albusovi totiž pripadla ťarcha rodinného dedičstva, a tak otec a syn musia znovu čeliť nebezpečným situáciám.
Nepredajné. Bezplatne šírené.
12
Občasník Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici Zostavovateľ: Mgr. Veronika Uhríková Zodpovedná redaktorka: PhDr. Oľga Lauková, PhD. Grafická úprava a sadzba: PaedDr. Dušan Jarina Registračné číslo: EV 3255/09. ISSN: 1335-6917 Vydáva: Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici Tlač: DOLIS, s.r.o. Bratislava
.......................................................................................................................................
www.svkbb.eu E - mail: svkbb@svkbb.eu
Knižničné noviny 2016/4