Knižničné noviny 02/2016

Ročník XVII.

Občasník Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici

Od mala som chcela pracovať v knižnici. Prechádzať prstom po policiach plných kníh a náhodne jednu z nich vytiahnuť, prelistovať a začítať sa. Stratiť sa v knihách a v príbehoch. Sen sa mi splnil, stala som sa knihovníčkou a dnes mi prechádzajú rukami najrôznejšie typy dokumentov od beletrie, cez vedecké monografie, zborníky konferencií, básnické zbierky, ale aj učebnice, katalógy, kartografické dokumenty, elektronické nosiče a hudobniny. Je to skvelý pocit, z pozície čitateľa sa nevzďaľujem a zároveň som sa stala tou osobou, ktorá knihy a iné knižničné dokumenty katalogizuje a zviditeľňuje. Treba ich popísať presne tak, ako vyzerajú v skutočnosti a zároveň tak, aby sa dali ľahko vyhľadať cez pojmy a heslá.

KNIŽNICE PRE ĽUDÍ

- ľudia v knižnici

V priebehu posledných niekoľkých rokoch sme prešli z informačného nedostatku k informačnému presýteniu. Ale kde inde ako v knižnici môžete nájsť plnohodnotnú informáciu? Vyselektovať to, čo je dôležité a zorientovať sa v množstve dát vám pomáhajú naši knihovníci. „Tá kniha má modrý obal so žltým pruhom, viete mi ju nájsť?“ pýta si neznámu knihu používateľ a pri takomto farbistom opise je aj on-line katalóg bezradný. No keď ju nájdeme, úprimná vďaka čitateľa je tou najlepšou odmenou skvelého pozorovacieho talentu knihovníka. Väčšinu z nás nevidíte, ale sme tu pre vás. Aj preto, aby sme zohnali tú malú, ale o to väčšmi potrebnú knižku, ktorá chýbala do diplomovej práce. O tom, ako fungovala akvizícia kedysi a aj o tom, ako sa vyberajú knihy dnes, si môžete prečítať v aktuálnom čísle Knižničných novín.

Radi vás informujeme o akciách, ktoré prebehli a o akciách, ktoré sa ešte len budú konať v priestoroch ŠVK a LHM (napr. podujatie Ladislav Hudec – otec ázijských mrakodrapov a iné).

Ponúkame aj pár tipov na dovolenkové čítanie pre jarné a letné mesiace (publikácie i časopisy). Knižnice nie sú iba budovy, kde starne papier. Využite možnosť požičať si čítačky e-kníh, prezrieť si zdigitalizované dokumenty, zahrať sa s marionetami, ale aj vypočuť si audioknihy. Knižnice sú bránami k slobode. Znamenajú slobodu čítať, slobodu myšlienok, slobodu komunikácie.

Sú o prístupe k informáciám, o vzdelávaní, čo nie je proces, ktorý sa skončí v deň, keď sme odišli zo školy. Sú aj o zábave, sú o komunite a o bezpečných priestoroch, kde sa dá tráviť čas.

Zmysluplne a zábavne - s umením, s hudbou, s ho­vo­reným slovom a, samozrejme, aj s čítaním.

Michaela Töröková

OTVÁRACIE HODINY ŠVK Pondelok Utorok Streda Štvrtok Piatok Sobota Nedeľa

10.00 - 17.00 h 10.00 - 17.00 h 10.00 - 18.00 h 10.00 - 17.00 h 10.00 - 16.00 h zatvorené zatvorené

1. - 31. 5 2016

2/2016

Doplňovanie knižničného fondu

od tradičných textových dokumentov k moderným médiám Základným nástrojom poskytovania knižnično-informačných služieb je dobrý a premyslený postup práce doplňovania, spracovania a sprístupňovania knižničných dokumentov. V začiatkoch svojej činnosti Krajská ľudová knižnica získavala informačné dokumenty kúpou a darom.

Významným medzníkom v pro­cese doplňovania bol rok 1963, kedy Krajská ľudová knižnica v Banskej Bystrici získala právo povinného výtlačku na základe Vyhlášky Ministerstva školstva a kultúry č. 45/1963 Zb. z 1. júna o povinných a pra­covných výtlačkoch. Podľa tejto vyhlášky mala knižnica nárok na jeden výtlačok všetkých tla­čovín československej produkcie – knihy, hudobniny a iné neperiodické publikácie, časopisy a noviny rozmnožené tlačou alebo iným podobným spôsobom.

Od roku 1993 má knižnica právo povinného výtlačku len na slovenskú produkciu. Zákon o povinnom výtlačku na Slovensku bol niekoľkokrát novelizovaný. Zákon č. 535/2003 zo 7. novembra 2003 upravil nárok knižnice na neperiodické publikácie v náklade nad 500 výtlačkov.

Pokračovanie na str 6.

Nové kontakty sú cestou k novej spolupráci

Bystričania vedia, že partnerstvo miest s mestami v zahraničí je v Banskej Bystrici dlhodobou tradíciou. Spolupráca s mestom Tula je toho dôkazom. V marci tohto roku bola delegácia zo Štátnej vedeckej knižnice na návšteve Tuly s podporou Mesta Banská Bystrica, kde obyvateľom Tuly prezentovala výstavu U nás taká obyčaj, ktorá priblížila slovenské ľudové tradície Veľkej noci a obyčaje s ňou spojené. Vernisáž výstavy sa uskutočnila v Tulskom oblastnom vlastivednom múzeu, ktoré je po rozsiahlej modernizácii a ponúka nespočetné množstvo moderných expozícii pre návštevníkov.

Pokračovanie na str 5.

Vernisáž výstavy U nás taká obyčaj... v Tule

OTVÁRACIE HODINY ŠVK

1. 6. - 31. 8. 2016

počas letných mesiacov

Pondelok Utorok Streda Štvrtok Piatok Sobota Nedeľa

10.00 - 16.00 h 10.00 - 16.00 h 10.00 - 18.00 h 10.00 - 16.00 h 10.00 - 16.00 h zatvorené zatvorené

Knižničné noviny 2/ 2016

1

TÝŽDEŇ SLOVENSKÝCH KNIŽNÍC 2016 – OTVÁRACÍ DEŇ V ŠTÁTNEJ VEDECKEJ KNIŽNICI V BANSKEJ BYSTRICI

Týždeň slovenských knižníc (TSK) je každoročná marcová aktivita, ktorej cieľom je pozitívne zviditeľňovanie knižníc prostredníctvom rôznorodých podujatí a akcií súvisiacich s čítaním a knihami v kontexte kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií, ktorými knižnice nesporne sú. Otvorenie TSK sa odohráva vždy v inom slovenskom meste a rok 2016 otvoril túto možnosť Banskej Bystrici. Na príprave otváracieho dňa sa spolupodieľali Štátna vedecká knižnica, Verejná knižnica Mikuláša Kováča a Univerzitná knižnica Univerzity Mateja Bela. Samotný program sa konal v priestoroch Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bys­trici. Mesto na strednom Slo­vensku je dobre dostupné knihovníkom zo všetkých strán našej krajiny, preto sme sa zišli v celkom hojnom počte. Priateľská a prívetivá atmosféra hostiteľov sa prejavila hneď na úvod dňa. Bystrické knihovníčky a knihovníci hromadne privítali svoje kolegyne a kolegov na železničnej stanici aj s protestne znejúcim transparentom „Týždeň knižníc nestačí! Na knihy viac peňazí“. Spoločne sme kráčali ulicami centra mesta a demonštrovali vzájomnú spolupatričnosť, ktorá je pre knihovnícke povolanie taká príznačná.

Program otváracieho dňa, ktorému predchádzala tlačová konferencia, sa začal v átriu ŠVK na prízemí, kde nás privítala pani riaditeľka PhDr. Oľga Lauková, PhD. a následne zazneli krásne skladby hudobne zosúladeného speváckeho zboru Mladosť. Súčasťou programu bolo odhalenie sochy Mateja Hrebendu pri príležitosti 220. výročia jeho narodenia, ktorú knižnici zapožičalo Stredoslovenské múzeum pri príležitosti Týždňa slovenských knižníc. Pani riaditeľka privítala aj predsedníčky dvoch knihovníckych organizácií Mgr. Emíliu Antolíkovú (Slovenská asociácia knižníc) a Ing. Silviu Stasselovú (Spolok slovenských knihovníkov a knižníc). Moderátorom bol už tretí rok ambasádor TSK Ján Gallovič, ktorý na úvod privítal všetkých a menovite aj významných hostí.

Svoje umenie predviedol aj pôsobivou recitáciou poézie Milana Rúfusa

a tradične veľmi kultivovaným prejavom. Ďalším príjemným kultúrnym spestrením programu bola sólistka Štátnej opery v Banskej Bystrici Oľga Hromadová, ktorá s klavírnym sprievodom zaspievala operetnú áriu. Po slovách pani riaditeľky ŠVK dostali priestor mladé kolegyne a kolegovia, ako aj prezentácia zaujímavých ruských knižných noviniek, ktoré sú súčasťou knižničného fondu ŠVK BB. Po ukončení oficiálneho programu sa otvoril sa priestor pre viac či menej formálnu knihovnícku komunikáciu. Večer sa konal koncert venovaný Roku slovenskej hudby.

Tento rok sa do Týždňa slo­ven­ ských knižníc zapojila aj Že­lezničná spoločnosť Slovensko a kníhkupectvo Martinus. Železnice poskytli počas otváracieho dňa špeciálny vozeň pre knihovníkov, novinárov a hostí na trase Bratislava – Banská Bystrica a späť, vďaka iniciatíve PhDr. Judity Kopáčikovej, aktívnej člen­­ky správnej rady Slovenskej aso­ciácie knižníc, ktorej sa podaril tento spoločný spôsob cesty vybaviť. Cestujúci si vo vybraných rýchlikoch od 29. 2. do 6.

3. mohli zapožičať knihy rôz­nych žánrov, ktoré na nich čakali v priestore bistro vozňa, akýsi Knihobežník vo vlaku. Túto možnosť mali vďaka spolupráci s kníhkupectvom Martinus, Staromestskou knižnicou a Ústrednou knižnicou Filozofickej fakulty UK. Práve Martinus ako významný partner prispel v rámci TSK aj knižnou cenou pre Ústrednú knižnicu Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, ktorá získala ocenenie SAKAČIK za portál Informačná a mediálna gramotnosť. Čo dodať na záver? Týždeň slovenských knižníc tento rok priniesol opäť množstvo zaujímavých podujatí, ktoré pripravili zanietení zamestnanci knižníc. Veľká vďaka patrí všetkým kolegyniam a kolegom, ktorí sa podieľali na realizácii otváracieho dňa! Myslím, že za všetkých môžem napísať – cítili sme sa u Vás vítaní, príjemnú atmosféru, pohostinnosť a priateľskosť bolo cítiť na každom kroku.

Je to potvrdené, boli sme v srdci Slovenska.

Helena Mlejová, Mestská knižnica v Bratislave

KNIHY SÚ PRE DETI DÔLEŽITÉ – NAUČME ICH ČÍTAŤ

Odborníci varujú, že nám pomaly klesá vzdelanosť detí. Vo veľkej miere má na tom podiel fakt, že málo čítajú, nedokážu dobre porozumieť čítanému textu a získané informácie sa im ťažko vyhodnocujú a ukladajú do pamäti. Aj my, knihovníci, by sme mali dbať o to, aby sa k nim dostávalo čo najviac klasických alebo moderných elektronických kníh, ktoré by ich zaujali a dokázali ich vtiahnuť do deja.

Zlepšila by sa im slovná zásoba aj štylistika. Z praxe však vieme, že v dnešnej dobe nie je ľahké zaujať pozornosť dieťaťa. Nie je vôbec jednoduché upútať ho knihou v čase, keď kniha je málo atraktívnym spoločníkom a nie príliš zaujímavým nositeľom informácií. Je našou úlohou ukázať im jej hodnotu, ale nevyzdvihovať ju na jediný možný zdroj poznania. Musíme deti zoznamovať aj s modernými informačnými zdrojmi, dať priestor ich kreativite a fantázii.

Naša knižnica s podporou Goethe inštitútu a Spolku slovenských knihovníkov Banskobystrického kraja v apríli 2012 zorganizovala pre knihovníkov workshop Podpora čítania pre deti a mládež, ktorý viedla nemecká lektorka, literárna pedagogička Karin Kotsch.

Seminár bol zameraný na metódy a materiál, ktorý podporuje čítanie u detí - napr. tvorbu kreatívnych receptov na čítanie, kino z rozprávkových kníh, budovanie rozprávkovej truhlice a iné. Podujatia sa zúčastnilo 27 knihovníčok z obecných, mestských a regionálnych knižníc Banskobystrického kraja. Sústavne sa snažíme našim najmladším čitateľom predstaviť novinky z oblasti literatúry pre deti a mládež. Usporadúvame rôzne výstavy zamerané na túto oblasť. Minulý rok sme našim používateľom sprostredkovali výstavu plagátov a kníh „Úplne od začiatku“ ktorá ponúkla ucelený pohľad na nemecky písanú literatúru pre deti a mládež, ktorá sa vyznačuje veľkou rozmanitosťou žánrov. Predstavili sme sedemnásť výnimoč-

ných nemeckých kníh od etablovaných autoriek a autorov. Výstava bola v slovenskom a nemeckom jazyku. Pravidelne upozorňujeme na preklady detskej a mládežníckej literatúry do slovenčiny. Predstavili sme dielo Ericha Kästnera, Karla Maya, Christine Nöstlinger a iných renomovaných tvorcov.

Ale nežijeme len minulosťou. Naša knižnica sprostredkúva pre detského návštevníka široký rámec voľno časových aktivít – výstavné projekty, divadelné predstavenia, tvorivé dielne, prednášky a vedomostné kvízy. 23. mája 2016 bude našim hosťom Fabian Lenk, ktorý je jedným z najúspešnejších nemeckých spisovateľov pre deti.

Napísal cca 150 kníh, ktoré preložili do trinástich jazykov a predalo sa z nich viac ako tri milióny výtlačkov. Vyštudovaný novinár začínal s kriminálnymi románmi pre dospelých. Po dvadsiatich piatich rokoch práce reportéra sa s novinárčinou rozlúčil a od roku 2012 sa profesionálne venuje písaniu. Na Slovensku vychádza jeho najpopulárnejšia séria kníh o detských detektívoch, cestovateľoch v čase.

Julián, Kim, Leon a Kija – detektívi v čase, vlastnia kľúč od starej knižnice benediktínskeho kláštora sv. Bartolomeja. V tejto knižnici sa ukrýva miestnosť zvaná Tempus, ktorá umožňuje cestovať do minulosti. Tempus pulzuje v rytme času a ukrýva tisícky dverí, vždy jedny pre jeden rok svetových dejín. Kam sa malí detektívi vydali na tajomnú cestu storočiami, sa dozvieme už čoskoro. Pútavé rozprávanie Fabiána Lenka nám do slovenčiny pretlmočí Michal Hvorecký. Na podujatí sa zúčastnia žiaci banskobystrických a zvolenských škôl, ktorí knihu Podvod na olympiáde už usilovne čítajú. Veríme, že sa nám aj týmto podujatím podarí prebudiť v deťoch ich vrodenú zvedavosť a túžbu po poznatkoch, a že sa čítanie stane pre ne príjemným zážitkom.

Katarína Šmelková

2

Knižničné noviny 2/ 2016

6. KOLOKVIUM KNIŽNIČNO-INFORMAČNÝCH EXPERTOV KRAJÍN V4+ Z poverenia Ministerstva kultúry Českej republiky a v spolupráci s Národnou knižnicou Českej republiky a Kabinetom informačných štúdií a knihovníctva Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity organizuje Moravská zemská knihovna v Brne v dňoch 31. 5. – 1. 6. 2016 medzinárodné 6. kolokvium knižnično-informačných expertov krajín V4+, ktorého štafetu prebrala na Bratislavskom hrade v júni 2015.

Hlavnou témou konferencie sú Knižnice krajín V4+ v osídlach digitálneho veku. Program konferencie je rozdelený do štyroch hlavných sekcií: Národné koncepcie knižníc na roky 2016 – 2020, Právne aspekty digitalizácie, Centrálne portály a Profesionálny knihovník. Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici sa na kolokviu pred­staví s príspevkom Vzdelávanie knihovníkov a informačných špecialistov verzus trendy, požiadavky a potreby modernej knižnice, ktorý je venovaný problematike ľudských zdrojov v knižnic­iach na Slovensku z pohľadu súčasnej ponuky profesionálnych knihovníkov na trhu práce. Ľudské zdroje a personálny manažment v knižniciach najmä v ostatnom období predstavujú veľmi náročnú a problematickú oblasť riadiacich procesov. Zvýšené úsilie o kvalitatívny rast systému riadenia ľudských zdrojov a početné aktivity zamerané na rozvoj ľudských zdrojov nie sú vždy korunované úspechom. Dôvodom sú pretrvávajúce problémy pri zabezpečovaní

kvalifikovaného personálu s odborným knihovníckym vzdelaním na pracovnom trhu. V príspevku špecifikujeme aktuálne požiadavky knižníc na knihovníkov a informačných špecialistov a poukazujeme na dôsledky nesúladu medzi obsahom vzdelávania knihovníkov a požiadavkami knižníc, ktoré sa už začínajú negatívne prejavovať predovšetkým v oblasti katalogizácie dokumentov, budovania súborných katalógov a špecializovaných databáz, absencii zapájania sa knižníc do medzinárodných projektov. Pretrvávajúci nepriaznivý stav môže už v najbližšom období spôsobiť problémy pri zabezpečovaní základných knihovníckych činností v požadovanej kvalite.

Knižnice od systému vzdelávania knihovníkov oprávnene požadujú a očakávajú, že bude zodpovedať nielen požiadavkám a potrebám trhu práce vo všeobecnosti, ale najmä požiadavkám a potrebám knižníc. Poukazujeme na potrebu zosúladiť vzdelávanie na školách s knihovníckym zameraním so štruktúrou vedomostí, zručností a kompetencií, ktorú vyžaduje knižničná prax.

V príspevku stručne sumarizujeme možnosti štúdia knihovníctva na Slovensku na stredných a vysokých školách, v materiáli sa venujeme aj súčasným podmienkam ďalšieho vzdelávania knihovníkov a personálnemu manažmentu v ŠVK v Banskej Bystrici.

Oľga Lauková

ČO PRIPRAVUJE WINDOW OF SHANGHAI?

V roku 2016 oslavuje ŠVK 90. výročie a Window of Shanghai šieste výročie a pri tejto príležitosti pripravujeme podujatie Ladislav Hudec – otec ázijských mrakodrapov s laureátom Krištáľového krídla 2015 režisérom Ladislavom Kabošom a jeho manželkou Svatavou Máriou Kabošovou.

Spoločne nám 26. mája 2016 predstavia svoju najnovšiu knihu Ladislav Hudec – Otec ázijských mrakodrapov a premietneme i film Zmenil tvár Šanghaja. Súčasťou podujatia bude aj panelová výstava Ladislav Hudec a Banská Bystrica. Študovňa Window of Shanghai pripravila pre návštevníkov na tento rok v spolupráci s Wu-sing CENTROM cyklus Päť pilierov tradičnej čínskej medicíny. Ide o jednoročný cyklus minimálne 2-3 hodinových seminárov s 30% teoretického základu a 70% praxe. Semináre vedie pani Soňa Milová, majiteľka Wu-sing CENTRA, ktorá sa venuje tradičnej čínskej medicíne viac ako dvadsaťštyri rokov.

Najbližšie v júni nás čaká seminár výživy podľa piatich elementov s využitím pravidiel tradičnej čín­skej dietetiky Element OHEŇ - príprava na

KONFERENCIA SILF 2016

V dňoch 6.-8. júla 2016 sa v Šanghajskej knižnici v Číne uskutoční už 8. medzinárodné šanghajské knižničné fórum, s hlavnou témou „Knižnice: proces transformácie“. Účelom stretnutia knižničných a in­ formačných pracovníkov i expertov z celého sveta je výmena rozsiahlych i podrobných informácií, vý­ skumných výsledkov, zameriavajúcich sa na aktuálne otázky problematiky transformácie, inovatívne ná­ pady, moderné technológie i najnovšie pokroky týkajúce sa ústrednej témy fóra. Fórum prebehne za podpory inštitúcií IFLA, Čínskeho ministerstva kultúry či Čínskej národnej knižnice.

dovolenkovú sezónu.

V auguste to bude Element ZEM - harmonizácia organizmu pomocou stravy.

V tomto roku opäť vyhlásila Šanghajská knižnica súťaž o atraktívne ceny SHANGHAI Get-together 2016. Váš príspevok týkajúci sa Číny, kultúry a cestovania môžete zaslať do 31. júla 2016. Tentoraz je pisateľská súťaž rozšírená aj o fotografickú časť.

Viac informácií sa dozviete na našej webovej stránke www.svkbb.eu, alebo sa môžete informovať osobne v študovni Window of Shanghai resp. na adrese: cinsekcentrum@svkbb.eu.

Program a možnosti študovne sú bohaté, tak si stačí už len vybrať, ste srdečne vítaní.

Ivana Bičanovská

Na konferencii SILF 2016 odznejú príspevky Donny Sheederovej, prezidentky IFLA, pána Han Yongjina, riaditeľa Čínskej národnej knižnice a pána Yu Qiuyuho, predsedu Šanghajskej knižničnej rady.

Slovensko a Štátnu vedeckú knižnicu v Banskej Bystrici budú zastupovať riaditeľka PhDr. Oľga Lauková, PhD. a Mgr. Imrich Šimig, ktorý na konferencii odprezentuje príspevok na tému „Transformácia knižníc na Slo­ vensku“. Aktívna účasť na konferencii reflektuje nielen výsledky spolupráce na projekte Window of Shanghai, ale aj priateľské vzťahy so Šanghajskou knižnicou.

Imrich Šimig

Knižničné noviny 2/ 2016

3

EXPOZÍCIA BÁBKARSKÉHO SALÓNA PRE VŠETKY VEKOVÉ KATEGÓRIE „Haló, haló, ráčte vstúpiť, vstup je voľný!“ Takto vás privíta marioneta Gašparko v Bábkarskom salóne Literárneho a hudobného múzea ŠVK v Banskej Bystrici. Expozícia je miestom, kde je živo, veselo, niekedy vážne a veľmi príjemne.

Pri exkurze do histórie zistíme, že to je už tretie miesto, kde bola vytvorená expozícia Bábkarského salóna (BS). Prvá expozícia BS bola v budove Literárneho a hudobného múzea na Lazovnej 44. Kurátorkou expozície bola Mgr. Soňa Žabková, PhD., výtvarné riešenie Vladimír Červený. Slávnostne bol sprístupnený v decembri 1999. Uplynuli štyri roky a prišlo veľké sťahovanie celého múzea do budovy Štátnej vedeckej knižnice (múzeum bolo zlúčené s ŠVK a vytvorené ako jej špecializovaný útvar v roku 2000). Bábky a panely boli presťahované na druhé poschodie v rámci expozície Múzeum domov múz. Tri salóny v jednom priestore – to prinášalo mnoho nevýhod (súčasne nemohla byť prednáška v Literárnom salóne a iní návštevníci v Bábkarskom salóne). Soňa Žabková prišla s nápadom využiť miestnosť na prízemí ŠVK a tak sa Bábkarský salón opäť sťahoval, len s tým rozdielom, že bol zmodernizovaný a výtvarné riešenie navrhol Mgr. Miroslav Duša (pedagóg na Katedre bábkarstva VŠMU Bratislava).

Celý priestor navodzuje atmosféru divadla vrátane vitrín, svetelných rámp s reflektormi, prevláda kráľovská tmavomodrá farba koberca, nad hlavami klenba s modrou oblohou. Spodné tmavomodré skrinky slúžia na uloženie cvičných bábok, rodinného divadielka, rekvizít, výkresov a pasteliek. Miestnosť pôsobí útulne, môžete sedieť, alebo aj ležať na vankúšikoch. To najkrajšie v salóne sú bábky a rodinné divadielka.

V historickej časti sú marionety Kubo a Škrhola od rezbára Mórica Foukala z roku 1926, s ktorými hrával ľudový bábkar Bohuslav Anderle. Bohuslavov syn Anton Anderle bol všestranný umelec, ľudový bábkar. Hrával divadlo tak, ako jeho otec a starý otec, ako aj stará mama Eva, ktorá bábkarskú tradíciu začala. Anton bábky aj zbieral a vedel ich opravovať, dokonca pre múzeum vyhotovil marionetu Gašparka aj s jeho podpisom na chrbte bábky. Z Anderleho dielne je súbor marionet Trávníčkove kvarteto. Podľa živej predlohy ich zhotovil k 10. výročiu vzniku hudobného telesa. Od historických marionet poďme k bábkam navrhnutých scénografkou Janou Pogorielovou-Dušovou. Napr. bábky z večerníčkového seriálu Žabčo a Žabinka, z televíznych bábkových inscenácií: Ďaleká cesta malého Muka za šťastím, Zlatá panna zo zlatého vajca alebo bábky, ktoré účinkovali v Krajskom bábkovom divadle v Banskej Bystrici. Z ďalších scénických výtvarníkov spomenieme Karla Hejcmana, poľskú scénografku L. Serafinowicz, ochotníckeho scénografa, režiséra a bábkoherca Miroslava Čobrdu. V tomto krásnom rozprávkovom priestore nám čaro tradičných ľudových bábkarov približuje video s ukážkami hier Antona Anderleho, jeho tradičných prídavkov pre dobrých divákov. Fotorámiky nám sprostredkúvajú fotografie z Bábkového divadla na Rázcestí z rôznych bábkových hier.

A keď ste sa už dosýta vynadívali, môžete si vyskúšať vodenie bábok – marionet, javajok a maňušiek. Práve pre túto poslednú možnosť - praktického skúšania vodenia bábok, hranie improvizovaných rozprávok, prípadne čítanie scenára rozprávky – k nám prichádzajú žiaci základných škôl na dramatickú výchovu. Pri hraní rozprávok nie je núdza aj o veselé zážitky. Tak ako vtedy, keď sa žiaci rozhodli hrať rozprávku, v ktorej účinkoval aj čert. Každú rolu aj bábku k tomu si deti rozobrali, ako vždy bol najväčší záujem hrať princeznú, len čerta nikto nechcel hrať. Poprosila som teda ich učiteľa, aby on skúsil hrať čerta. V tom sa deti rozosmiali. Na moju otázku: „Prečo?“ vysvitlo, že pán učiteľ je pán kaplán, len oblečený v civile. Aj na ďalší rok, keď prišli do Bábkarského salóna, hneď mi pripomenuli, že sú z tej školy, kde farár hral čerta.

Bábkarský salón navštevujú aj malé detičky z materských škôl, ktoré sa tešia zo zoznamovania s marionetou Gašparka. Každé sa

pekne predstaví a podá bábke ruku. Gašparko im dáva hádanky, v akých rozprávkach účinkovali jednotlivé vystavené bábky, napokon skúšajú vodiť marionetu Gašparka a tiež hrávajú maňuškové divadlo. Úžasnú radosť z hrania bábkových rozprávok majú handicapované deti z rôznych sociálnych zariadení, v lete k nám pravidelne zavítajú deti z tábora OZ PONS. Program na daždivé dni v lete spravíme aj pre tábory – napr. Magica Academy, CVČ ÚSMEV z Turčianskych Teplíc, CVČ Junior Banská Bystrica a i. Expozíciu navštevujú aj stredoškoláci – pravidelne sú to študenti z Pedagogickej a sociálnej akadémie z Turčianskych Teplíc, prípadne z iných škôl s pedagogickým zameraním, inokedy študenti zahraničných škôl, ktorí sú na Slovensku na výmennom pobyte, napr. študent i z Lycée Jean-Pierre Vernant z mesta Sèvres vo Francúzsku (je to partnerská škola Slovensko-francúzskej bilingválnej sekcie Gymnázia Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici už dvadsaťtri rokov). V tomto roku sme sa na podnet učiteľov z Gymnázia Mikuláša Kováča z Banskej Bystrice zapojili do projektu ERASMUS+ financovaného Európskou Úniou (t.j. ide o 5. medzinárodnú krátkodobú výmenu skupín žiakov projektu) s témou „Kreativita nepozná hranice“ – ide najmä o tvorivé dielne pre žiakov a prezentáciu kultúry našej krajiny. Bábkový salón navštívilo 30 študentov a 19 učiteľov z 9 krajín: Belgicko, Fínsko, Litva, Taliansko, Španielsko, Portugalsko, Poľsko, Rumunsko a Turecko. Dorozumievacím jazykom bola angličtina. Študenti s bábkami odohrali improvizované príbehy. Teší nás záujem aj zo strany študentov Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Okrem študentov si prichádzajú pozrieť krásu bábok aj dospelí – početné delegácie, ktoré navštívili ŠVK, turisti domáci aj zahraniční. V kronike zanechávajú plní dojmov spontánne odkazy. Nájdeme tu texty v jazyku ukrajinskom, bulharskom, ruskom, francúzskom, čínskom, nemeckom, anglickom, maďarskom, srbskom, českom, poľskom a najviac v slovenskom. Zalistovali sme v nej. Azbukou písaný text z 23. 5. 2012 v preklade znie: „Prekrásne múzeum, skutočná rozprávka, doslova sa možno vrátiť do detstva. Rusko-Kamčatka, Natália a Boris Kuzminovci“ (pozn. aut. – boli to svokrovci známej slovenskej biatlonistky Anastasie Kuzminovej). Preklad odkazu z bulharčiny: „Sála bábok v nás vyvolala mnoho príjemných emócií. Krásne ručné spracovanie a originalita kostýmov poteší nielen deti, ale i tých, ktorí dospeli už dávnejšie... 14. 8. 2013 BB“, nasledujú mená Vera + nečitateľné priezviská). Z 10. 5. 2011 máme odkaz od nemeckého bábkara Olafa Bernstengla a jeho manželky Sonji: „Pre bábkoherca je toto tu v pravom slova zmysle kráľovstvo nebeské. Srdečná vďaka za stretnutie s našimi priateľmi Janou Pogorielovou a Antonom Dušom ako aj s nezabudnuteľným Antonom Anderlem“. Tento odkaz nepotrebuje komentár: „Veľké ďakujem patrí Literárnemu a hudobnému múzeu za to, že pamätá na historickú minulosť slovenského národa a jeho národnú kultúru a váži si ju. Pozývame Vás do Minska. Blahoželáme, Vadim Demjanovič, Hana Zajceva“.

Podobné odkazy v priateľskom duchu sa nesú celou kronikou.

Tie najúprimnejšie sú od detských návštevníkov: „17. 5. 2014 – hralisme šipkovú rúženku. Bolo super. Ďakujeme. Agátka, Karolínka, Mamička.“ alebo: „Páčilo sa mi veľmi, preveľmi. Hanka s bratom a rodičmi“.

A na záver si veľmi želáme veľa spokojných návštevníkov, aby sa každý cítil tak, ako sa cítili žiaci 3. A a 3. B. triedy s učiteľkami Mirkou a Ivetkou zo ZŠ Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici 24. mája 2011: „Krásne rozprávkové predpoludnie, obklopené nádhernými bábkami, milými a šikovnými ľuďmi. Zážitkové učenie, ktoré je zároveň zábavou a estetickým rajom – to je naše! Ďakuje 27 žiakov“.

4

Mária Lásková

Knižničné noviny 2/ 2016

NOVÉ KONTAKTY SÚ CESTOU K NOVEJ SPOLUPRÁCI Pokračovanie zo str.1 .

Tula má vyše pol milióna obyvateľov. V roku 1778 tu bol vyrobený prvý a dodnes populárny samovar a v tom istom roku otvorená prvá verejná knižnica v Rusku. Bolo príjemné sa stretnúť so zástupcami knižníc v Tule. Záujem o spoluprácu prejavila Tulská oblastná vedecká knižnica, ktorú vedie pani riaditeľka Tatiana Tichonenkovová. Knižnicu využíva takmer 32 000 používateľov, ktorí vykonajú ročne 170 000 návštev knižnice a vypožičajú si 653 000 kníh.

Knižničný fond predstavuje asi 2 milióny knižničných jednotiek, v tom je zahrnutý tiež fond starých a vzácnych kníh, ktoré patria do kategórie knižných pamiatok federálnej a regionálnej úrovne.

Tulská oblastná vedecká knižnica je metodickým centrom pre knižnice Tuly a Tulskej oblasti. Sprístupňuje v elektronickej podobe dizertačné práce Ruskej štátnej knižnice, Prezidentskú knižnicu Borisa Jeľcina, katalógy a databázu Vynálezy krajín sveta, ktorá obsahuje viac než 6 miliónov dokumentov. Knižnica je zapojená do mnohých medzinárodných a celoštátnych projektov: spolupracuje s Národným informačným a knižničným centrom Libnet pri vytváraní súborného katalógu ruských knižníc, ktoré sa zúčastňujú na tvorbe súborného katalógu literárnych pamiatok ako súčasť Európskeho konzorcia vedeckých knižníc. Je členom medziregionálnej korporácie Korbis, buduje Jednotný korporatívny elektronický katalóg kniž-

níc Tulskej oblasti (knihy, články, dokumenty o miestnej histórii). Od roku 1991 knižnica realizovala rad projektov pre zachovanie najcennejších kníh a časopisov prostredníctvom mikrofilmovania. Tieto projekty získali opakovanú podporu v rámci federálneho cieľového programu „Kultúra Ruska“, štátneho programu „Rozvoj kultúry a cestovného ruchu Tulskej oblasti“. V roku 2014 získala grant v oblasti podpory vedy a techniky. Knižnica vykonáva výskum histórie kníh a knižníc v Tulskej oblasti.

Za svoju prácu „Knižnice a knižné fondy: Historicko-vlastivedný výskum a tvorba informačnej databázy“ v roku 2004 získal kreatívny tím zamestnancov knižnice Cenu Tulskej oblasti K. D. Ušinského vo vede za významné úspechy a prínos k rozvoju humanitných odborov.

Knižnica prevádzkuje patentové informačné stredisko ako aj Verejné informačné centrum, kde sa konajú verejné akcie, knižné výstavy pre podporu historického a kultúrneho dedičstva Tulskej oblasti, ruského a svetového dedičstva v oblasti kultúry a umenia, organizované aktivity pre tvorbu informačnej kultúry a právneho povedomia. Všetci, ktorí poznajú Štátnu vedeckú knižnicu a jej činnosť, iste nájdu mnohé paralely v práci Tulskej oblastnej vedeckej knižnice. Preto je nádej na partnerskú spoluprácu v budúcnosti reálna.

Oľga Doktorová

NOC MÚZEÍ A GALÉRIÍ 2016 21. 5. 2016 sa v Literárnom a hudobnom múzeu uskutoční každoročné podujatie Noc múzeí a galérií 2016. S jednou vstupenkou zakúpenou v ktoromkoľvek múzeu alebo galérii za 1 € získate možnosť navštíviť všetky múzeá a galérie zapojené do Noci múzeí a galérií v Banskej Bystrici a Zvolene bezplatne, deti do 15 rokov majú vstup zdarma.

Opečiatkovaná vstupenka bude slúžiť zároveň ako lístok na MHD v Banskej Bystrici a Zvolene v čase od 16.00 do 23.00 h a tiež ako lístok na špeciálny „nočný“ dobový vlak vypravený zo Zvolena do Banskej Bystrice a späť v stanovených časoch.

Srdečne pozývame!

Knižničné noviny 2/ 2016

5

Doplňovanie knižničného fondu od tradičných textových dokumentov k moderným médiám Pokračovanie zo str.1 .

V priebehu rokov sa práca na úseku doplňovania informačných dokumentov menila v súlade s informačnými požiadavkami používateľov, ale aj s vývojom spoločnosti, kultúry, ekonomiky a hospodárstva. Základným dokumentom pre doplňovanie sú Zásady doplňovania knižničného fondu Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici. Stanovujú obsahové a typologické hľadisko získavania informačných dokumentov. Informačnou pomôckou pre pracovníkov na úseku doplňovania bol vydavateľský katalóg Nové knihy, ktoré vydával v rokoch 1952-2001 Knižní velkoobchod n. p. v Prahe a Slovenská kniha n. p. v Bratislave. Prinášal informácie o knižných tituloch, ktoré sú práve v predaji a o pripravovaných tituloch, recenzie a medailóny o autoroch. Od r. 1991 vychádza dvojtýždenník Knižná revue, vydavateľom je Literárne informačné centrum – Združenie vydavateľov a kníhkupcov Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave. Prameňom pre získavanie nových titulov boli edičné plány slovenských a českých vydavateľstiev. Zo slovenských možno spomenúť Slovenské vydavateľstvo technickej literatúry, neskôr Alfa, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Tatran, Mladé letá, Obzor, Osveta, Slovenský spisovateľ, Práca, Pravda, Príroda a i. Zahraničnú literatúru získavala knižnica nákupom v predajniach zahraničnej literatúry.

Po územnej reorganizácii Sloven­ ska v roku 1969 rozhodnutím ministerstva kultúry získala Krajská ľudová knižnica od 1. júla 1969 štatút vedeckej knižnice. Vznikla Štátna vedecká knižnica a prešla pod priame riadenie ministerstva kultúry. Koncepcia doplňovania knižničného fondu sa oproti ľudovej knižnici zásadne zmenila. Knižnica sa konštituovala ako univerzálna vedecká knižnica pre stredné Slovensko s celoslovenskou špecializáciou v odboroch história – Slovenské národné povstanie a protifašistický odboj, elektrotechnika – oznamovacia technika a elektronika, architektúra a urbanizmus. Knižnica plnila aj funkciu oblastného strediska patentovej a normalizačnej literatúry pre Stredoslovenský kraj. Základ fondu špeciálnych technických dokumentov tvorila zbierka noriem získaná darom v roku 1962 od Slovenskej technickej knižnice v Bratislave a niekoľko tisíc patentových spisov od Úřadu pro patenty a vynálezy v Prahe. V rokoch 1969-1989 prideľovalo ministerstvo kultúry knižnici poukážky, tzv. fišky, na nákup zahraničnej devízovej literatúry. Už v roku 1969 mohla knižnica prvýkrát kúpiť 50 kníh z devízovej oblasti a 40 titulov odborných časopisov, z Anglicka, Francúzska, NSR, Švajčiarska, Talianska a USA. Zakúpili sa encyklopédie, slovníky, knihy z medicíny, architektúry, stavebníctva a elektrotechniky.

K najvýznamnejším a najrozšírenejším klasickým dokumentom, ktoré Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici (ďalej knižnica) sprístupňuje na absenčné vypožičiavanie a prezenčné štúdium v študovniach, patria knihy, časopisy a noviny. V súlade so svojím poslaním a úlohami v oblasti poskytovania informačných služieb a s prihliadnutím na záujmy a potreby používateľov doplňuje a sprístupňuje knižnica aj špeciálne dokumenty – hudobniny, mapy, zvukové dokumenty – gramofónové platne a magnetofónové kazety, audiovizuálne dokumenty, špeciálne technické dokumenty – technické normy a patentové spisy.

Technické vybavenie knižnice už v r. 1980 umožnilo uchovávať informačné dokumenty vo forme mikrozáznamov – mikrofilmov a mikrofiší, Na týchto médiách uchováva knižnica regionálne časopisy a noviny, ktoré nemá vo svojom fonde v tlačenej forme.

Ku klasickým knihám pribudli elektronické knihy – e-knihy. Pre používateľov sú v našej knižnici k dispozícii tri čítačky elektronických kníh.

V Univerzálnej študovni sú dve z nich určené na vypožičanie domov. Ďalším typom nového dokumentu sú CD-ROM a DVD nosiče, ktorých obsahom sú monografie, zborníky, encyklopédie, jazykové učebnice

a slovníky, CD a CD-ROMy, ktoré sú prílohou k časopisom a novinám.

Hudobné fondy knižnice tvoria knihy o hudbe, odborné monografie, hudobné periodiká, noty, zvukové a audiovizuálne dokumenty, gramofónové platne, CD platne, hudobné nahrávky na magnetofónových páskach, videokazety. Okrem klasických hudobných dokumentov môžu návštevníci Hudobného átria využívať hudobnú databázu RILM (Repér­ torie International de Littérature Musicale), ktorá obsahuje viac ako 620 000 záznamov v 215 jazykoch zo 151 krajín.

Pomerne rozsiahlu časť knižničného fondu tvoria špeciálne technické dokumenty – technické normy a patentové spisy. Okrem tlačenej formy je v Študovni technických a legislatívnych dokumentov sprístupnená digitálna databáza slovenských technických noriem – STN online. Obsahuje 37 545 platných aj neplatných noriem v slovenskom a v anglickom jazyku. Na základe dohody o spolupráci s Úradom priemyselného vlastníctva v Banskej Bystrici sú patentové spisy dostupné v tlačenej forme a prostredníctvom CD-ROM databázy ESPACE. V súčasnosti získava knižnica infor­ mačné dokumenty ako povinný vý­ tlačok, kúpou, darom, bezodplatným prevodom a výmenou. O výbere a získaní informačných dokumentov roz­ hoduje akvizičná komisia knižnice na základe pravidelných ukážok kníh z kníhkupectiev Duma a Artfórum v Banskej Bystrici. Schvaľuje výber titulov z edičných plánov vydavateľstiev, ako sú Matica slovenská, Epos, Portál, Veda, Príroda, Marenčín PT, Karollinum a i. Získať informácie o nových dokumentoch dostupných na knižnom trhu umožňujú webové stránky vydavateľstiev a kníhkupectiev, zoznamy kníh ohlásených v národnej agentúre ISBN. Informácie o nových dokumentoch získavame aj z časopisov Knižná revue, Knižnica, Literárny týždenník, Čtenář, Knihovna, Media Klub a Knižní novinky. Akvizičná komisia posudzuje návrhy na doplnenie fondu, ktoré podávajú používatelia a zamestnanci knižnice prostredníctvom internetu. Na základe stálych objednávok dopĺňame odbornú literatúru a vysokoškolské učebnice z vybraných vysokých škôl na Slovensku. Na základe zmluvy o spolupráci s Akadémiou umení a s Univerzitou Mateja Bela v Banskej Bystrici dostávame najnovšie tituly darom. V ostatných rokoch získava knižnica dobové a súčasné pohľadnice mesta Banská Bystrica a jej okolia. Historický knižničný fond doplňujeme ná­kupom v antikvariáte v Banskej Štiavnici, prípadne od súkromných osôb. Na základe dohôd o spolupráci a medzinárodnej výmene dokumentov k nám prichádzajú dokumenty od partnerských knižníc – Studijní a vědecká knihovna v Hradci Králové, Wojewodska biblioteka publiczna im.

Emanuela Smolki v Opole, Centrálna univerzálna vedecká knižnica N. A. Nekrasova v Moskve, Šanghajská knižnica v Šanghaji. Literatúru o zahraničných Slovákoch získava knižnica od Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Poskytovanie bibliografických a faktografických informácií, ako aj rešeršných služieb výrazne ovplyvnili elektronické médiá – CD-ROM databázy a online databázy. V súčasnosti sprístupňuje knižnica svojím používateľom licencované databázy Ebrary – kolekcia Academic complet sprístupňuje 47 477 e-kníh z odborov ekonomika, obchod, pedagogika, história, politické vedy. V rámci informačného systému NAVIGA sú od r.

2009 v Informačno-vedeckom centre dostupné databázy vydavateľov EBSCO – Elsevier, Emerald, Engineering Village, IET Digital Library, SAGE Premiere, Springer, Wiley. Používatelia môžu vyhľadávať v databáze Electronic Journals Library a v databáze Shanghai Library.

Branislava Gajdošová Katarína Glejteková

6

Knižničné noviny 2/ 2016

Radosť z umenia na Vansovej Lomničke V Štátnej vedeckej knižnici si v dňoch 22.-23. apríla 2016 organi- Irena Belohorská v príhovore pripomenula jej zásluhy, odkaz a sľub, zátori a milovníčky krásnej literatúry a prednesu z celého Slovenska že jej osoba zostane v spomienkach a úcte nielen pre účastníčky Vanna 49. ročníku festivalu umeleckého prednesu žien v poézii a próze sovej Lomničky, ale aj pre ďalšie generácie. Umeleckým slovom ju Vansovej Lomnička uctili pamiatku spisovateľky Terézie Vansovej. doplnil doc. Mgr. art. Juraj Sarvaš. Je nám potešením, že festival už Festival sa každoročne koná pod záštitou predsedníčky Únie žien Slo- tradične poctila svojou prítomnosťou profesorka Mária Gašparovská, venska MUDr. Ireny Belohorskej, tajomníčka Asociácie slovenPhD. a s finančnou podporou ských spolkov žien v Báčskom Ministerstva kultúry Slovenskej Petrovci, spolu s dvoma recitárepubliky Medzi usporiadateľov torkami, ktoré festival obohatili patrí aj Štátna vedecká knižnica ľubozvučnou slovenčinou. a Literárne a hudobné múzeum Štvorčlenná porota v zložení v Banskej Bystrici (ŠVK – LHM), Mgr. Eva Kuklová, doc. Mgr. art. kde sa nachádzajú vzácne doku­ Juraj Sarvaš, Mgr. Dagmar Benmenty a osobné predmety Te­ čová a PaedDr. Slavomíra Očerézie Vansovej. nášová-Štrbová, PhD., ocenila Festival otvorila PaedDr. He­ súťažiace v poézii I. kategórie do lena Husárová, predsedníčka 25 rokov, II. kategórie do 40 roKO ÚŽS v Banskej Bystrici a za kov a III. kategórie nad 40 rokov, ŠVK – LHM Mgr. Soňa Šváčová, v próze I. kategórie do 25 rokov, PhD.. Hostí pozdravila aj PhDr. II. kategórie do 40 rokov a III. Oľga Lauková, PhD., riaditeľka kategórie nad 40 rokov a ich Štátnej vedeckej knižnice. Večer PhDr. Oľga Lauková, PaedDr. Helena Husárová, profesorka Mária výkony zaradila do bronzového, venovaný prednesu poézie ukon- Gašparovská, PhDr. Oľga Lauková, PhD. a Mgr. Zlata Troligová strieborného a zlatého pásma. čilo predstavenie T. V. RECEPTY Najvyššie ocenenie Laureát dov Bábkovom divadle na Rázcestí, v ktorom boli priblížené životy Te- siahli Natália Plešová, Anna Dubovcová a Annamarie Jerigová. rézie a Jána Vansovcov.

Na budúci rok sa v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici Sobotňajšiemu prednesu prózy predchádzala pietna spomienka stretneme na jubilejnom 50. ročníku festivalu. pri hrobe Terézie Vansovej na Evanjelickom cintoríne v Lazovnej ulici.

Zlata Troligová

Čítajme ušami!

Dnešná doba je nadmieru grafocentrická, je až príliš zameraná na písaný prejav a jeho následné čítanie. Ako deti sme však nepísali, ani si nečítali, a to z jedného prostého dôvodu: nevedeli sme to.

Pred spaním nám rozprávky, príbehy či bájky rozprávali, prípadne čítali naši rodičia, starí rodičia či starší súrodenci. Vyrástli sme, naučili sme sa písať a čítať, vieme si rozprávku, prepáčte román, prečítať aj sami, naopak mnohí už čítame svojim vlastným deťom.

Podobne aj v minulosti ľudského rodu sme svedkami obdobného vývoja. Gramotnosť je historický fenomén, spoločnosť pozná a používa písmo až v určitej fáze svojho vývoja. V antike sa napr.

Homérove eposy pôvodne tradovali ústne, pôsobili tu aoidovia a rapsódi, ktorí Iliadu, Odyseu a aj iné diela nosili vo svojich hlavách a pri určitých príležitostiach ich za sprievodu hudobného nástroja spievali a neskoršie recitovali. Keď do života mestských štátov preniklo upravené fenické písmo, naskytla sa možnosť spomínané diela preniesť aj na písací materiál a nebyť odkázaný na sprostredkovanie pevcov a prednášateľov. Napriek tomu sa aj naďalej kládol dôraz na hovorené a počúvané slovo, papyrusu, pergamenu, mramoru a iným materiálom ostalo vyhradené až druhé miesto. Ľudia si ešte dlho čítali sami pre seba nahlas, tiché čítanie vzbu­ dzovalo všeobecnú pozornosť!

Až v novoveku sme svedkami zmeny v rebríčku preferencií, ľudia uprednostňujú písané a čítané slovo pred slovom hovoreným a počúvaným. Pokiaľ to vyplýva z podstaty veci a daná skutočnosť je nevyhnutná, napr. vo sfére hospodárskeho života, politiky atď., veľa toho nezmeníme. To, čo zmeniť môžeme, sme my sami, náš súkromný život, prípadne náš najintímnejší spoločenský život. Keď si chceme spríjemniť vzácnu voľnú chvíľu, siahneme po knihe. Po celodennej práci pred monitorom počítača tak opätovne zaťažujeme svoj zrak. Následne si sťažujeme na bolesť očí, hlavy, navštevujeme lekárov, užívame lieky... A pritom mnohokrát stačí len zmeniť formu, akou literárne dielo necháme pôsobiť na naše zmysly a ducha. Čo takto nečítať sami, ale vrátiť sa do detstva, no namiesto rodičov necháme čítať niekoho iného?

Nevyhnutnou podmienkou je, aby literárne dielo čítala osoba povolaná, renomovaný herec či dabér, teda človek, ktorý sa svo-

jim hlasom, jeho osobitým zafarbením, dokonalou výslovnosťou a bezchybnou slovenčinou živí. Pokiaľ je literárne dielo dramatické samo osebe (t.j. pôvodné tragédie, komédie atď.), čítajúcich bude prirodzene viac. V prípade, že počúvame zdramatizované dielo, ktorého predlohou je novela či román, musíme mať na mysli, že už nie sme v kontakte so samotným autorom diela, ale že ho vnímame optikou dramatizátora. Prečítame si napr. Sofoklovu Antigonu v tatranskej edícii Čítanie študujúcej mládeže, alebo si vypočujeme jej rozhlasové spracovanie z roku 1974? Mená ako Chudík, Záborský či Haverl nám danú otázku zodpovedajú sami.

Po čom skôr siahne stredoškolský študent, ktorý má dané dielo v penze povinnej lektúry?

Za zmienku stoja aj druhotné výhody: žehlíme, upratujeme, šoférujeme. Vo všetkých týchto prípadoch knihu čítať nemôžeme, zato počúvať áno! Aj keď, úprimne povedané, najlepšie si svoju audio lahôdku človek vychutná, keď si ukradne pár vzácnych minút, utiahne sa niekde do prítmia, zavrie oči, počúva a sníva...

Zahrajme sa na vizionárov!

Knižnice už dnes vo väčšej či menšej miere absenčne alebo prezenčne sprístupňujú okrem klasických papierových titulov aj diela digitalizované. Prečo potom nesprístupniť svojim používateľom potrebné súbory formou vzdialeného prístupu z tepla domova, v krajnom prípade v niektorej zo študovní? Používateľ sa prihlási do svojho konta, pomocou tých správnych výrazov si nájde povedzme už spomínané dramatické spracovanie antickej drámy, prípadne nájde odkaz pri knižnom titule. Pripojí si svoj mobil (smartphone, tablet...) k počítaču a potrebné súbory si legálne (sic!) stiahne, po náležitom čase ich vymaže, prípadne sú mu zneprístupnené zodpovedajúcim softvérom.

V každom prípade však šetrime svoje oči, náš najvzácnejší zmysel, už aj tak ich dosť namáhame. Dajme priestor nášmu sluchu, pohodlne sa usaďme či uľahnime, zatvorme oči a snívajme s našimi hrdinami. A keď sa vás niekto bude nabudúce pýtať, čo ste včera robili, môžete mu hrdo odpovedať: počúval/a som knihu.

Knižničné noviny 2/ 2016

Tomáš Albert

7

AJ HUDBA MÁ SVOJE MIESTO V KNIŽNICI Túžite sa ponoriť do zvukov hudby rôznych hudobných žánrov, siahnuť po hudobnom nástroji, prečítať si články o aktuálnom hudobnom dianí, študovať muzikologickú literatúru? Alebo radšej vnímate hudbu prostredníctvom koncertov, filmových projekcií a iných hudobných aktivít umocnených príjemným prostredím? Zaiste vám k naplneniu týchto umeleckých potrieb napomôže ponuka Hudobného átria ŠVK v Banskej Bystrici.

Už piatym rokom slúži laickej i odbornej hudobnej verejnosti. Počas školského roka reaguje najmä na dopyt po tematických hudobno-vzdelávacích a inštruktážnych hodinách pre školy zo širšieho banskobystrického regiónu. V letných me­siacoch je cieľom záujmu aj turistov.

Na svojom konte má okrem poskytovania študijného a konzultačného servisu aj paletu rôznorodých skupinových akcií, počnúc tematickými audiovizuálnymi výHudobná burza na nádvorí stavami, filmovými projekciami, koncertmi, muzicírovaním na nádvorí, hudobnou burzou, končiac besedami k premiéram opier a ďalšie aktivity.

Z hudobných podujatí...

Snahou hudobnej dramaturgie je prostredníctvom rozmanitých foriem po­du­jatí obsiahnuť požiadavky rôzne orientovaného spektra návštevníkov. Z ustálených podujatí Hudobného átria možno spomenúť audiovizuálne výstavy s ponukou projekcií filmových dokumentov a koncertných Muzicírovanie na nádvorí záznamov, ktoré sa prirodzene pretran­ sformovali na podujatia klubového charakteru. Oboznamujú návštevníkov s pestrou žánrovou škálou hudobného archívu z oblasti rocku, jazzu, bluesu, muzikálu, artificiálnej hudby, menšinových hudobných žánrov domácej a svetovej hudobnej scény. Pokiaľ korene vybraného hudobného žánru siahajú do krajiny, ktorej kultúra a reálie sú zastrešované niektorým z jazykových centier knižnice, snažíme sa uplatniť aj tvorivé prepojenie cudzieho jazyka s hudbou.

Z tohto súdka je napríklad úspešná každoročná séria projekcií Zaostrené na muzikál so sprievodnými aktivitami, realizovaná v réžií Hudobného átria a InfoUSA pravidelne počas jesenných mesiacov.

Naopak leto sa bude niesť v zamení rockovej hudby a Beatlemánie.

Noc hudby Hudobné átrium sa každoročne zapája do celoslovenského projektu Noc hudby, ktorého iniciátorom je Hudobné centrum v Bratislave. Nadšenie zrealizovať Noc hudby aj v Banskej Bystrici sa zrodilo práve na pôde Hudobného átria. V rámci prípravy pilotného ročníka hostilo hlavného iniciátora a 13 zástupcov banskobystrických kultúrnych inštitúcií a hudobných klubov počas koordinačného stretnutia k spusteniu tohto pozoruhodnému projektu v meste.

Sériou hudobných aktivít tak pravidelne prispieva k medzinárodne akceptovanému „Sviatku hudby“, ktorého oslava v tomto roku pripadne na piatok 17. júna.

Aktuálnym piatym ročníkom Noci hudby ponúkneme verejnosti už tradične Hudobnú burzu v príjemnom prostredí zeleného nádvoria knižnice a s ňou príležitosť zapojiť sa do predaja – výmeny – darovania hudobných nástrojov, hudobných publikácií, zvukových nosičov (vinylových platní, CD, DVD), nôt a iných druhov hudobných dokumentov. V objatí prírody sa súbežne uskutoční aj hlavný program dňa Muzicírovanie na nádvorí. V rámci neho Hudobné á­trium v spolupráci s Literárnym a hudobným múzeom návštevníkom ponúknu ochutnávku v podobe koncertných vystúpení kapiel a hudobných zoskupení. Séria podujatí bude súčasťou Dňa otvorených dverí Hudobného átria s možnosťou zažiť priamy „dotyk“

s hudbou nielen v jeho interiéri, ale v prípade priaznivého počasia aj v prírodnom prostredí priľahlého zeleného nádvoria. Návštevníci budú môcť nahliadnuť do činnosti Hudobného átria, siahnuť po zaujímavých hudobných publikáciách, zhliadnuť filmové dokumenty a koncertné záznamy hudobných legiend, alebo prostredníctvom muzicírovania vyskúšať si akustiku komornej sály. Tohtoročnou novinkou je ponuka originálnych perkusijných a rytmických nástrojov, ktorá svojou atraktivitou určite zaujme.

Perkusie a rytmické nástroje Doposiaľ návštevníci Hudobného átria s veľkou obľubou využívali klavír. Na potrebu práce s akustickým hudobným nástrojom sme aktuálne nadviazali interným projektom „Perkusie – dotyk s hudbou“. Klavír tak získal svojich „súrodencov“ v podobe dreveného sopránového xylofónu, tradičných afrických nástrojov – prstového piana kalimby a sansuly. Pribudli aj ďalšie originálne ethno nástroje, akými sú africké bubny djembe, dažďová palica s fascinujúcim zvukom, ázijské činely tingša, hudobný luk berimbau brazílskej Capoeiri pôvodom z Afriky, španielske kas­tanety, rytmické hrkálky z plodov kola orechov, cabasa, shekere pôvodom zo zá­ padnej Afriky, zvončeky, spiežovce (roľ­ ničky) a tamburíny. Návštevníci tak môžu objavovať pestrosť zvukov a harmónií, cib­riť si improvizáciu a rytmiku, aby sa hudba stala aj zábavou.

Ingrid Guzmická

NOC HUDBY – piatok 17. jún 2016 oslava sviatku hudby v Hudobnom átriu a v LHM 9.00 – 12.00 h Ľudové hudobné nástroje na Slovensku voľný vstup do expozície Literárneho a hudobného múzea od 10.00 h Deň otvorených dverí Hudobného átria príležitosť zažiť priamy „dotyk“ s hudbou v interiéri Hudobného átria, ale aj v exteriéri priľahlého zeleného nádvoria ŠVK 16.00 – 20.00 h V. hudobná burza predaj – výmena – darovanie zvukových nosičov (CD, DVD, LP), hudobný nástrojov, nôt a literatúry s hudobnou tematikou 17.00 – 20.00 h Muzicírovanie na nádvorí* koncertná prehliadka hudobných zoskupení Účinkujú: Musica Camerata – komorné teleso ZUŠ Jána Cikkera Miroslav Pazdera – gitarista, skladateľ, maliar B. & the Money Makers – bluesová kapela *Zmena programu vyhradená Výzva: Ak máte záujem stať sa burzovníkmi na jedno popoludnie a byť tak súčasťou muzicírovania na zelenom nádvorí, prihláste sa na: hudobneatrium@svkbb.eu a oslávte spoločne s nami „Sviatok hudby“.

8

Knižničné noviny 2/ 2016

NA SKOK DO SLOVINSKA...

Cestovanie je obľúbený spôsob trávenia voľného času, ktorý nám umožňuje spoznávať nové krajiny a ich kultúru. Možno aj preto sú cestovateľské besedy obľúbené.

Centrum slovanských štúdií začalo cestovateľské besedy realizovať v roku 2014. Pilotným stretnutím bola beseda s cestovateľmi na bicykli Stanislavou Bariakovou a Jurajom Jedinákom, ktorí porozprávali o prírodných a kultúrnych krásach Bieloruska. O rok neskôr hovorili o svojom dobrodružstve v Kazachstane. V tomto roku študovňa pripravila tri cestovateľské besedy. Vo februári mali návštevníci možnosť bližšie spoznať ďalekú Sibír, o ktorej porozprávala Kamila Borseková. V apríli nás Patricie a Botond Vajdovci prostredníctvom fotografií a videí previedli osemnás­ timi krajinami, ktoré precestovali v rámci projektu Mongolia Charity Rally. Začiatkom mája nás Zuzana Grochalová zaviedla do Slovinska. Do tejto krajiny pravidelne cestuje a pozná Slovinsko nielen z pohľadu turistu.

Na besede porozprávala o prírodných a kultúrnych pamiatkach, ale hlavne o Slovincoch, o ich kultúre, či životnom štýle. Viac nám o Slovinsku prezradí v rozhovore.

spoločnej histórie – obidve krajiny boli v minulosti súčasťou Ra­ kúsko-Uhorska a neskôr prežili obdobie komunizmu, čo vidieť aj na architektúre oboch krajín. Rozdielov je omnoho viac.

Navštívila si v Slovinsku aj nejaké knižnice. Aké sú tvoje skúsenosti s knižnicami a knižnou kultúrou v Slovinsku?

V Slovinsku sa pravidelne pripravuje festival Poézia a víno, ktorý prebieha aj v knižniciach. Zaujímavý je projekt Mobilných knižníc, ktoré boli v nedávnom období veľmi obľúbené. Neviem však, či ešte stále fungujú.

V Slovinsku som navštívila Mestskú knižnicu v meste Sevnica, kde som strávila jedno doobedie pri listovaní najskôr slovníkov, potom poézie (hlavne básnika Franceho Prešerena, ktorý má v slovinskej literatúre postavenie podobné nášmu Hviez­doslavovi) a nakoniec som skončila pri obrázkových kuchárskych knihách. V tejto knižnici sa mi páčilo uspo­riadanie vnútorných priestorov, kde na prízemí, hneď pri vstupe, je umiestnená mé­diatéka s DVD nosičmi, beletria a ďalšie naj­viac využívané služby, teda také rušnejšie priestory knižnice. Druhé poschodie je skôr pokojnejšie miesto venované štúdiu odborných dokumentov. Čo je na Slovinsku najzaujímavejšie?

Národná knižnica v Ľubľane sídli Slovinsko je krajina, ktorá sa inšpiZuzana Grochalová hovorí o Slovinsku v bu­­dove, ktorú postavili podľa návrhu rovala tým najlepším od svojich susedov. Taliansky a maďarský vplyv sa prejavuje v slovinskej kuchyni. uzná­­vaného slovinského architekta Jože Plečnika (postavil aj niektoré Ra­kúsky vplyv sa odráža v pracovnej morálke a vzťahu Slovincov budovy v Prahe). Budovu Národnej knižnice Slovinci buď milujú, alek presnosti a precíznosti. Ležérnosť a pohodlný postoj k životu „od- bo nenávidia... nič medzi tým. Stavba bola navrhnutá ako metafora cesty za poznaním. Prízemie tvorí tmavý priestor a čím vyššie stúpate, kukali“ od Chorvátov a Srbov. tým je knižnica svetlejšia, čo symbolizuje cestu za svetlom poznania.

V zahraničí si zvyknú často zamieňať Slovensko a Slovinsko. Čo majú Okná na budove sú navrhnuté v tvare otvorenej knihy. podľa teba tieto krajiny spoločné a v čom sa líšia? Ďakujem za rozhovor.

Spoločný majú v prvom rade mätúci názov, takmer totožnú vlajVeronika Uhríková ku a pre neslovanské národy veľmi podobný jazyk. Majú aj kúsok

NAŠA JUBILANTKA V máji oslavuje pekné životné jubileum PhDr. Blanka Snopková, PhD., zástupkyňa riaditeľky knižnice a vedúca Odboru služieb.

Pri písaní týchto pár riadkov som sa neubránila spomienkam na jej nástup do radov knihovníkov, keď v roku 1988 ako čerstvá absolventka Katedry knihovníctva a vedeckých informácií Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave začala pracovať v Oddelení služieb čitateľom. Neskôr jej kroky viedli na Oddelenie doplňovania a spracovania fondov a napokon na Oddelenie bibliografie.

Pôsobila v rozličných oblastiach kni­ hovníckej praxe – od práce s čitateľmi v požičovni a študovniach prešla cez vecnú katalogizáciu knižničných dokumentov k zostavovaniu vedeckých a odborných štúdií v recenzovaných domácich a zahraničných zborníkoch a odborných periodikách. Stala sa autorkou a spoluautorkou personálnych a tematických bibliografií, biografických slovníkov, zostavovateľkou a redaktorkou vedeckých zborníkov, odbornou garantkou bibliografickej databázy Pamäť mesta Banská Bystrica. Podieľala sa na príprave a realizácii vedeckých konferencií, je organizačnou a odbornou garantkou odborného seminára pre pracovníkov knižníc so zahraničnou účasťou, ktorý má už v našej knižnici dlhoročnú tradíciu.

Poznanie možností knižnice a potrieb jej používateľov jej dáva neustále nápady na modernizáciu knižničných služieb a implementáciu moderných informačno-komunikačných technológií do knižničnej praxe. Ako sama hovorí: „Nech sa naša knižnica posúva stále vpred.“ Dlhoročnú knižničnú prácu zúročuje aj na pôde celoštátnych odborných pracovných skupín knižničného systému.

Je dlhoročnou členkou Spolku slovenských knihovníkov a knižníc a zakladajúcou členkou občianskeho združenia Pro Bibliothecae. Od roku 2012 je členkou Správnej rady Slovenskej asociácie knižníc. V rokoch 2012-2015 externe pôsobila na Katedre európskych kultúrnych štúdií Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela, kde svoje vedomosti odovzdávala študentom.

Stručný opis rozsiahlej dlhoročnej práce... Za každým slovom možno vidieť dennodennú snahu o vytváranie niečoho nového hodnotného. Zamýš­ľam sa preto, čo zapriať k sviatku človeku s toľkým elánom a úsilím. Snáď ako prvé zdravie, a v abecednom poradí (u knihovníkov tak obľúbenom) lásku, spokojnosť, šťastie, úspech v osobnom aj pracovnom živote a aspoň jeden dôvod na úsmev každý deň.

Jana Vranová

Knižničné noviny 2/ 2016

9

ČÍTANIE NA LETO A V LETE

HISTORICKÁ REVUE V čase pred dovolenkami by Historická revue mala byť po­ vinným čítaním. Čitateľa spre­ vádza rôznymi historickými ob­ dobiami a stavbami. Častokrát sú zasadené do aktuálnych sú­ vislostí. V tomto časopise náj­ deme aj udalosti z nedávnej minulosti, analýzy dramatických a niekedy i tragických udalostí novodobých dejín ľudstva. Cesto­ vatelia tu môžu hľadať inšpirácie pre svoje cestovateľské zámery.

GEO – OBJAVOVAŤ A CHÁPAŤ SVET Žijeme na tomto svete len krátky čas. Neznáme a tajomné nás naj­viac priťahuje. Celý život má človek snahu pochopiť veci a deje, ktoré nás obklopujú. Jednotlivé články magazínu Geo sú písané pú­tavou formou a obohatené o ob­rázky, ktoré zachytávajú krás­ ne prostredie rôznych zákutí sveta, neuveriteľné zaujímavosti v prírode, vysvetlenie rôznych záhad sveta. Čítanie, ktoré vzdeláva a zároveň je pastvou pre oči.

ZÁHRADKÁR Vychádza pravidelne mesačne a poskytuje v každom čísle kalen­ dár záhradkárskych prác daného me­­siaca, môže teda slúžiť ako sprievodca záhradkára. Ponúka rady ako ošetrovať rastliny, kvety a záhradné produkty, aj to ako ich chrániť pred možným poškodením vplyvom výkyvov počasia či škod­ cami. Veľmi cenné sú aj poznatky záhradných architektov pre vytvo­ renie príjemného prostredia na oddych v záhrade.

ZDRAVIE Aktuálny časopis tejto doby, kedy sa kult zdravia stáva pre mnohých doslova náplňou ich života. Časopis obsahuje veľké množstvo návodov, ktoré čitateľa prevedú rôznymi úskaliami diag­ nóz z pohľadu predchádzania možného poškodenia organizmu človeka a zároveň sú sprievodcom pri rôznych druhoch ochorení z hľadiska výživy, pohybových ak­ tivít a duševnej hygieny. Nájdeme tu aj celý rad populárno-vedeckých článkov a článkov a rozhovorov so známymi osobnosťami spolo­ čenského života.

LÍNIA Línia je reprezentačný časopis s množstvom fotografického ma­ teriálu, ktorý je zameraný na bytový dizajn. Jarné i letné čísla ponúkajú veľa inšpiratívnych návrhov, ktoré sa dajú uplatniť pri vylepšovaní bývania. Časopis je zameraný najmä na prezentáciu produktov a služieb firiem a or­ ganizácii, ktoré sa zaoberajú služ­bami v tejto oblasti. Sú tu od­ prezentované nové trendy v bý­ vaní, najnovšie technológie, ktoré sa postupne stávajú štan­dardom (napr.: osvetlenie, zabez­pečenie domácnosti, vykurovacie systémy, použité materiály, a pod.).

Súťaž KN 2/2016

Zita Turčanová

Cesty dramatika Petra Kováčika

Výstava Cesty dramatika Petra Kováčika nás prevedie ži­vot­ nou, profesijnou a tvorivou dráhou Petra Kováčika počnúc jeho rodiskom v Čiernom Balogu, končiac Bratislavou, kde sa natrvalo usadil. Pripravili sme ju pri príležitosti jeho významného životného jubilea. Zbierky z archívu ŠVK - LHM stručne zmapujú jeho cestu k literárnemu úspechu. Narodil sa 6.6. 1936 v Čiernom Balogu.

V Banskej Bystrici pracoval ako redaktor Stredoslovenského vydavateľstva (1962-1963), redaktor Československého rozhlasu (1963-1969), bol pracovníkom LHM (1969-1973).

Peter Kováčik napísal niekoľko ús­pešných románov, drám, próz pre deti a mládež, scenárov a rozhlasových hier. Mnohé slovenské divadlá inscenovali jeho tvorbu. So svojim krajanom, spi­sovateľom Ladislavom Ťažkým, zostavil monografiu Čierny Balog (2003). Za svoju literárnu tvorbu Peter Kováčik dostal niekoľko ocenení: Medailu Slovenského filmu (1986), Čestné uznanie a medailu za zásluhy o rozvoj slovenskej kultúry (1986), Cenu mestskej časti Bratislava Nové Mesto (2006) a i.

V roku 2007 mu bolo udelené Čestné občianstvo v Čiernom Balogu. ŠVK – LHM v Banskej Bystrici vás pozýva na stretnutie so spisovateľom v rámci cyklu Osobnosti 6. júna 2016 o 16,00 h v spoločenskej sále ŠVK. Zlatica Troligová

Súťažná otázka: Koľké výročie oslavuje v roku 2016 Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici?

Správnu odpoveď aj s vašimi kontaktnými údajmi (meno, priezvisko, e-mail) vhoďte do označenej krabice s názvom „Súťaž KN 2/2016“ na informáciách pri vstupe do knižnice, alebo pošlite e-mailom na adresu: kniznicne.noviny.sutaz@gmail.com. Súťaž o vecné ceny (reklamné predmety) prebieha od 16. 5. do 31. 5. 2016 a vylosovaní výhercovia budú kontaktovaní 1. 6. 2016 e-mailom.

10

Knižničné noviny 2/ 2016

K okrúhlemu jubileu „Života na klávesách“ Stretnutia v rámci Cyklu literárne a hudobné večery v priestoroch expozície Múzeum domov múz ŠVK – Literárneho a hudobného múzea každoročne ponúkajú pohľad verejnosti do činností predstaviteľov, osobností literárnej a hudobnej kultúry regiónu. To zo dňa 10. mája 2016 pripomenulo okrúhle životné jubileum hudobníka – hráča na klávesové nástroje (pop, rock), skladateľa, aranžéra (jazz), dirigenta a hudobného režiséra Braňa Hronca – výraznej osobnosti slovenskej hudobnej kultúry druhej polovice 20. storočia.

Narodil sa 22. decembra 1940 v Hronseku v rodine evanjelického kňaza Pavla Hronca. Základnú školu navštevoval v rokoch 1948-1953 v Banskej Bystrici a v rokoch 1953-1955 v Modrom Kameni. Hudobný talent sa u neho prejavil už v detstve, pretože matka Paula spievala a hrala na organe a otec hrával na husliach, píšťale, klavíri a taktiež spieval. Hudba bola súčasťou rodinného života nielen na fare, ale aj v priestoroch artikulárneho kostola v Hronseku, na výstavbu ktorého nebol podľa habsburského nariadenia použitý jediný klinec. Ako šesťročný sa začal učiť hrať na klavíri, neskôr na husliach a harmonike, ale tiež na gitare ako samouk. Keď mal Braňo Hronec trinásť rokov, účinkoval ako kantor v evanjelickom chráme vo Veľkom Krtíši.

Hudobné štúdiá absolvoval v Bratislave na Konzervatóriu v rokoch 1955-1961 v odbore klavír u prof. Kláry Bojnovej a akordeón u prof. Jána Ondruša a na VŠMU v rokoch 1961-1969 v odbore kompozícia u profesora Alexandra Moyzesa a dirigovanie u profesorov Juraja Haluzického a Ľudovíta Rajtera. K jazzu sa dostal už počas štúdia na konzervatóriu.

Hoci študoval klasiku, očaril ho odlišný hudobný svet, možnosť improvizácie i komponovania hudby, ktoré vyústili do pokračovania v štúdiu na VŠMU v odboroch dirigovanie a kompozícia. V roku 1959 založil West Coast Combo a Trio. So skupinami účinkoval na mládežníckych podujatiach v Tatra revue i na jam session v kaviarni Reduta. V roku 1961 založil Bratislavské štúdio, s ktorým získal významné ocenenia. Na medzinárodnom jazzovom festivale v Prahe v roku 1966 hral Braňo Hronec ako prvý v Československu aj na Hammond organe. V rokoch 1963-1982 viedol Orchester Braňa Hronca (Braňo Hronec Sound) a podľa príležitosti aj menšiu formáciu Sexteto Braňa Hronca. Spolupracoval s vynikajúcimi hudobníkmi a speváčkami.

V jeho orchestri začínali a formovali sa nezabudnuteľné spevácke

osobnosti Jana Beláková, Sally Selingová, Eva Kostolányiová, Eva Máziková a ďalšie. Svoje produkcie obohatil o celkom nové, atraktívne aktivity: esteticky zaujímavé kostýmova­nie celej kapely, svetelné a iné vizuálne efekty, premyslená a zladená choreografia vystúpení, čím sa na československej scéne začal udomácňovať multimediálny rock s prvkami budúceho artrocku. Orchester Braňa Hronca s úspechom účinkoval nielen doma, ale aj v zahraničí (Nemecko, Švajčiarsko, Švédsko, ZSSR, Kuba a i.), dokonca viackrát vystupoval na Bratislavskej lýre. Viacero skladieb nahral pre rozhlas (viac ako 250 ks) a na gramoplatne, účinkoval v televízii. Jeho kompozičná a aranžérska tvorba je rozsiahla a bohatá, okrem množstva piesňových hitov, obsahuje aj komorné a symfonické diela, hudbu k filmom a televíznym inscenáciám. V roku 1998 vydal CD Zlatého slnka krásny beh (Najkrajšie piesne z Evanjelického spevníka pre symfonický orchester).

V roku 1982 pôsobil Braňo Hronec v Bratislave ako hudobný režisér v Česko­slovenskom rozhlase.

V rokoch 1984-1990 dirigoval tanečný orchester Československej televízie a v rokoch 1990-1997 vyučoval kompozíciu na VŠMU. Od roku 1990 pôsobí ako skladateľ v slobodnom povolaní a od roku 1992 spolu s manželkou, známou slovenskou herečkou Juditou Vargovou vedie vlastný hotel No.16 Bratislava. S dcérou Zuzanou, ktorá sa venuje súčas­nej populárnej hudbe s prvkami soulu a rhythm´n´bluesu pod umeleckým menom Suzie spoločne muzicírujú a propagujú šlágre salónneho jazzu 30. a 40. rokov minulého storočia. V roku 2013 napísal Braňo Hronec s publicistkou Barborou Lauckou autobiografickú knihu pod názvom „Život na klávesách“, ktorá v spomienkach a osobnej reflexii mapuje nielen jeho profesijnú i životnú púť, ale predstavuje aj ojedinelé svedectvo doby, v ktorej po druhej svetovej vojne žila celá naša spoločnosť. Šarmantný hudobník, definujúci farbu show biznisu ako bielu udržiaval s ŠVK – Literárnym a hudobným múzeom vždy srdečný a priateľský kontakt, pretrvávajúci do súčasnosti. Do budúcnosti jubilantovi preto želáme najmä pevné zdravie a veľa pozitívnej životnej energie, ktorá mu pomáha vytĺcť zo života to najlepšie, čo sa dá.

Imrich Šimig

Online katalóg nie je žiadnym strašiakom Online katalóg Štátnej vedeckej knižnice prešiel v minulom roku výraznou zmenou. Dlhé roky používané prostredie sa vizuálne obmenilo a prinieslo niektoré nové funkcie, ktoré používateľom zjednodušili proces prehľadávania kníh a ich následné objednávanie.

Atraktívny a moderný systém napokon čitatelia prijali veľmi pozitívne, hoci sa občas stále stretávame s výhradami, že je pre používateľa zložitejší ako jeho predchodca. Ako to však v podobných prípadoch býva, je to skôr silou zvyku ako reálnymi výhodami predchádzajúceho online katalógu.

Nové rozhranie CHAMO je po všetkých stránkach organizované veľmi jednoducho a mnohé kroky pri vyhľadávaní a objednávaní kníh sú takmer totožné s minulým systémom. Po úvodnom prihlásení sa do svojho konta má používateľ možnosť ihneď vyhľadávať knihy, či už podľa presného názvu alebo témy, ktorá ho zaujíma. Potom, ako mu katalóg zobrazí vyhľadané dokumenty, si ich vie jednoducho zoradiť podľa dátumu zostupne, čím sa do popredia dostanú najnovšie tituly. Následne si kliknutím na názov dokumentu môže otvoriť úplný záznam, v ktorom už má priamo možnosť zakliknúť zelené políčko žiadanky a titul objednať. Práve tento krok je verejnosťou vnímaný ako

jedno z najväčších vylepšení, keďže v predchádzajúcej verzii systému sa knižka objednávala o čosi zložitejším spôsobom. Modernizovaný katalóg tak objednávanie kníh sprehľadnil a najmä zrýchlil, čo ušetrilo čitateľom nemálo zbytočných kliknutí a nasmerovalo ich priamo k žiadanke. Pozitívnou zmenou je aj ľavá lišta, kde si vie čitateľ navoliť presne požadované parametre dokumentu. Ak sa mu teda stane, že pri vyhľadávaní mu systém nájde desiatky alebo stovky dokumentov, vie tento výber špecifikovať len na určité roky, jazyky alebo typy dokumentov. Z obrovského množstva sa jednoduchým kliknutím stane len zopár, v ideálnom prípade presne tých dokumentov, ktoré používateľ práve potrebuje.

Ako sa hovorí – je lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť. A o našom online katalógu to platí dvojnásobne, keďže v skutočnosti je jeho používanie omnoho jednoduchšie ako vyzerá na papieri. V prípade, že si s ním nebudete vedieť dať rady, zastavte sa na akomkoľvek mieste v knižnici a naši kolegovia vám veľmi radi naživo ukážu, ako s ním pracovať. Viac ako päť minút času na jeho pochopenie potrebovať určite nebudete.

Michal Majer

Knižničné noviny 2/ 2016

11

Zora Mintalová-Zubercová – Tradície na Slovensku (Rodinné aj výročné sviatky a zvyky) Kniha nás pútavo prevedie rodinnými zvyklosťami počnúc narodením dieťaťa, cez svadbu až po úmrtie.

Upriami našu pozornosť i na ďalšie zvyky a obrady na Slovensku, najmä na ich pôvod i na to, čo sa z nich v priebehu storočí zachovalo. V jej druhej časti sa oboznámime s výročnými zvykmi a obradmi počas štyroch ročných období. Súčasťou knihy sú dokonca i recepty na tradičné jedlá, ale aj mnoho ľudových a náboženských piesní, vinšov a pranostík Autorka v knihe vynikajúco spojila etnografickú odbornosť s veľmi vhodne zvoleným štýlom písania, vďaka ktorému sa kniha číta ľahko ako beletria a je zaujímavým čítaním pre celú rodinu.

Harper Lee – Nezabíjajte vtáčika Román, ktorý pôvodne vyšiel v slovenčine roku 1968 možno dnes označiť za kultový. Na jeho nové vydanie sme čakali takmer 50 rokov. Autorka zaň získala Pulitzerovu cenu a dočkal sa tiež svojho filmového spracovania.

Príbeh sa odohráva v Spojených štátoch amerických v malom provinčnom mestečku, kde pokojnú atmosféru naruší obvinenie mladého černocha zo znásilnenia bieleho dievčaťa. Celým príbehom sa nesie márny boj s predsudkami, strachom a nevraživosťou. Román však nie je iba o rasizme a justičnej vražde, ale predovšetkým je to dojímavý príbeh o dospievaní, utváraní si vlastných názorov na svet, o morálke, statočnosti a odvahe.

Vanda Rozenbergerová – Slobodu bažantom Autorka prichádza s novou sviežou zbierkou poviedok. „Jej príbehy sú jemné ako vôňa čistoty a silné ako zárezy nožom, napísané ľahkou, no nekompromisnou rukou, s humorom, ktorý imponuje. Hrdinovia predkladaných próz neobedujú s prestieraním a kávu pijú bez podšálky.“ Je to príjemné, úsmevné, inteligentné čítanie s jedinečným zmyslom pre detail i absurdno. Mimochodom, kniha je nominovaná na cenu Anasoft litera 2016.

Jozef Čertík – Katarína Vavrová – Štúrovci. Najkrajšie básne, prózy a články Výborne spracovaná kniha ponúka vecný prehľad o každom spolupracovníkovi Ľudovíta Štúra (15 osobností).

Okrem krátkeho životopisu každého z nich, je súčasťou i výber toho najkrajšieho a najlepšieho z ich tvorby. Čitateľovi sa tak priblížia známe i menej známe osobnosti štúrovskej generácie. Ich vnútorný svet, úprimné pocity, radosti, útrapy i sklamania, ktorým museli čeliť v období v Rakúsko-uhorskej monarchie v časoch silnej maďarizácie a boji za práva slovenského ľudu.

Benjamin Alire Sáenz – Aristoteles a Dante spoznávajú svet a tajomstvá vesmíru Príbeh o priateľstve dvoch chlap­ cov, ktoré je ako vesmír: magické a bez hraníc. Napriek navonok rozdielnym povahám sa medzi nimi vytvorí puto, ktoré im pomôže spoznať, akými ľuďmi by sa raz chceli stať. No do cesty sa im stavia množstvo prekážok a len vďaka viere v seba a sile ich priateľstva vyťažia zo života najviac. Knižka určená nielen pre násťročných má výborné recenzie. Za všetko hovorí i názor jednej čitateľky: „...táto kniha by určite nemala chýbať u žiadneho knihomoľa.

Toto bude raz klasika!“

Giles Milton – Keď Hitler bral kokaín a Leninovi ukradli mozog. Bizarné historky z dejín Už názov knihy nám prezrádza, že pôjde o nevšedné historky a neslávne udalosti zo svetových dejín, ktoré na prvý pohľad pôsobia ako výplody spisovateľovej fantázie, ale každé slovo na nich je pravdivé. Ide o beletrizovanú históriu napísanú osobitým, pútavým štýlom. Hlavnými hrdinami sú osobnosti ako Agatha Christie, ktorá sa v roku 1926 na jedenásť dní záhadne stratila, dozvieme sa kto v skutočnosti zabil Rasputina, dočítame sa o krádeži Charlieho Chaplina a mnohé iné zaujímavosti. Milton nám viaceré postavy a udalosti ukazuje v novom svetle a predstavuje tak pestrú galériu špiónov, lotrov, kanibalov a dobrodruhov naprieč dvadsiatimi storočiami.

Walter Isaacson – Inovátoři. Jak skupina vynálezců, hackerů, géniů a nadšenců stvořila digitální revoluci Isaacsonove rozprávanie začína osobnosťou Adou Lovelaceovou, dcérou lorda Byrona, ktorá sa v 40-tych rokoch 19. storočia stala priekopníčkou počítačového programovania. Autor skúma i ďalšie fascinujúce osobnosti, ktoré tvorili digitálnu revolúciu. Dozvieme sa, akým spôsobom uvažovali a prečo boli tak vynaliezaví.

Posolstvom knihy je poukázať na to, aké dôležité sú schopnosti spolupracovať a osvojiť si umenie tímovej spolupráce, vďaka ktorej boli všetky spomínané osoby kreatívnejšie.

Katarína Glejteková

Občasník Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici

Nepredajné. Bezplatne šírené.

Zostavovateľ: Mgr. Michaela Töröková Zodpovedná redaktorka: PhDr. Oľga Lauková, PhD. Grafická úprava a sadzba: PaedDr. Dušan Jarina Registračné číslo EV 3255/09. ISSN: 1335-6917 Vydáva: Štátna vedecká knižnica v Banská Bystrici Tlač: Dolis, s. r. o., Bratislava

12

www.svkbb.eu E-mail: svkbb@svkbb.eu

Knižničné noviny 2/ 2016