Ročník XVI.
Občasník Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici
Strategické priority knižníc v najbližšom období Aký bude rok 2016 v 3 902 vedeckých, akademických, školských, verejných a špeciálnych knižniciach na Slovensku? Podarí sa zastaviť dlhodobé znižovanie objemu finančných prostriedkov na ich činnosť a zastabilizovať mladých kreatívnych knihovníkov pri existujúcom platovom ohodnotení? Podarí sa ešte zvrátiť celosvetový trend poklesu počtu návštevníkov a výpožičiek? Odpoveď na uvedené otázky dá až budúcnosť. Knihovníci sú na riešenie problémov pripravení – sformulovali svoje strategické priority do roku 2020, ktoré majú pomôcť knižniciam v ich ďalšom smerovaní. Pod názvom Stratégia rozvoja slovenského knihovníctva na roky 2015 – 2020 schválila predložený materiál Vláda SR. Stratégia bola rozčlenená na tri základné strategické oblasti, v zmysle troch základných pilierov knižnice: ľudské zdroje, systematicky budované knižničné fondy a kvalitné knižničné služby. Knižnice sa zamerajú najmä na plnenie úloh centier vzdelávania s dôrazom na zvyšovanie informačnej gramotnosti obyvateľstva, podporu vzdelávania vybraných cieľových skupín občanov (nezamestnaných, imigrantov, rómskych komunít a pod.), budú slúžiť ako komunitné, multikultúrne a informačné centrá. V oblasti budovania a ochrany knižničných fondov sa ich činnosť sústredí na úlohy spojené s digitalizáciou fondov a budovaním digitálnych knižníc s cieľom poskytovať používateľom komfortné digitálne služby. Bude sa rozširovať nielen ponuka klasických knižničných služieb, ale aj nových služieb využívajúcich najmodernejšie informačno-komunikačné technológie. Prioritou je rozvoj personalizovaných služieb a virtuálnej komunikácie s používateľmi prostredníctvom sociálnych sietí a online chatu. Úspešnosť implementácie Stratégie do knižničnej praxe však záleží nielen od pracovníkov knižníc, ale aj od Ministerstva kultúry SR, ktoré bude tento proces koordinovať, od zriaďovateľov jednotlivých knižníc a tiež od toho, či sa podarí vytvoriť také legislatívne prostredie, ktoré zabezpečí používateľom knižníc právo na e-čítanie a požičiavanie e-dokumentov. Blanka Snopková
4/2015
Vianočný čas Skrehnuté jagavé hviezdy sypú na zem (s)nežné ticho Tíšia svet v predvianočnom zhone Pokojom menia plané dni na sviatky a veľkých na deti putujúce spiatky k dieťaťu na slame k Betlehemskej hviezde k svetlu ktoré zažne dobro v nás Aj bez žiarivej trblietky no s vierou láskou nádejou ono nám mysle osvieti aby sme spoznali neba hlas Hosana Zrodila sa nádej Mesiáš Ozvenu vianočného zázraku vnímame srdcom dieťaťa ochotným obdarovať a nerátať s láskou rozdávať dobro v nás (Elena Cmarková, zo zbierky Hranice)
ZO ŽIVOTA ŠTUDOVNÍ Špecializované študovne Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici už tradične pripravujú pre svojich návštevníkov pestrú paletu podujatí. Ponúkame Vám tie najzaujímavejšie z uplynulého obdobia.
Stretnutie so spisovateľkou Irenou Brežnou Hosťkou podujatia „Stretnutie s literatúrou“ bola po nemecky píšuca švajčiarska spisovateľka, novinárka a vojnová reportérka slovenského pôvodu Irena Brežná, ktorá sa na slovenskom knižnom trhu prezentovala svojim románom Na slepačích krídlach (Die beste aller Welten), knihou Psoriáza, moja láska (Schuppenhaut, ein Liebesroman) a zbierkou literárnych reportáží Tekutý fetiš. V románe Nevďačná cudzin(k)a (Die undankbare Fremde) dominuje téma migrácie, ktorá je veľmi aktuálna. Irena Bežná otvorila publiku svoju dušu a vyznala sa z pocitov, ktoré ako mladá prisťahovalkyňa, exulantka, v tom čase bez možnosti vrátiť sa späť prežívala. Hovorila o svojom úsilí ovládnuť nemecký jazyk, aby znova našla svoju identitu. Zadosťučinenie pocítila až v čase, keď jej vyšli prvé literárne práce, a keď sa vo Švajčiarsku začalo hovoriť o novej vlne literatúry – o migrantskej literatúre. Nevďačná cudzinka je príbehom o vydarenej integrácii. Rôznymi obdobiami a aspektmi literárnej tvorby Ireny Brežnej nás bravúrne previedol Michal Hvorecký, ktorý celé podujatie moderoval. Katarína Šmelková, Nemecká študovňa Pokračovannie na str. 11.
1
PRÍNOS DOMÁCEJ A ZAHRANIČNEJ SPOLUPRÁCE Poslaním domácej a medzinárodnej spolupráce v ŠVK je spolupracovať v oblasti kultúry, najmä literatúry a umenia a pre rozširovanie možnosti riešenia úloh a projektov, vzájomná výmena zentovať kultúrny život slovenských krajanov žijúcich vo Vojvodine ako a porovnávanie skúseností, kooperácia pri príprave podujatí a aj prezentovať slovenskú kultúru medzi Slovákmi vo Vojvodine, a to aplikovanie nových foriem práce do praxe ako aj spájanie síl na podporou výstav, prezentácií, prednášok a výmenou kníh. V zmysle dosahovanie obojstranného prospechu vo vedecko-výskumnej zmluvy sa uskutočnila vernisáž výstavy 150 rokov slovenských novín oblasti. V rámci toho sa spolupráca rozvíja tiež na základe prezentácie a časopisov vo Vojvodine, za účasti autora výstavy Vladimíra Valentíka, knižnično-informačnej a vedeckovýskumnej činnosti alebo na riaditeľa Múzea vojvodinských Slovákov Pavla Čániho a riaditeľa prezentácii slovenskej kultúry v zahraničí a prezentácii kultúry iných časopisu Hlas ľudu Samuela Žiaka. Ďalším novým partnerom sa stalo Národné historické múzeum krajín v ŠVK. Taktiež sa zameriava na získavanie partnerov pre ďalšiu kultúrnu spoluprácu a na iniciovanie a realizáciu nových projektov. Bieloruskej republiky, s ktorým bola podpísaná zmluva o spolupráci s cieSpolupráca so slovenskými ľom rozvoja spolupráce vo vedecpartnermi na základe podpísaných kovýskumnej oblasti a v rozvoji zmlúv sa rozvíjala najmä s inšti kultúrnych vzťahov, výsledkom túciami z oblasti vysokého škol- ktorej bola aktívna účasť historika stva. Na základe Zmluvy o spo Alexandra Chromého na konfelupráci s Akadémiou umení rencii Šľachta stredného Slovenska bola dohodnutá spolupráca pri a jej vplyv na kultúru regiónu. organizovaní a realizácii verej ŠVK sa orientovala aj na konných prezentácií študentov a petakty so zahraničnými diploma dagógov na podujatiach do konca tickými misiami na Slovensku roku 2017. Rámcová dohoda ako aj s kultúrnymi inštitútmi. o spolupráci s Univerzitou MateS Goethe inštitútom v Bratislave ja Bela sa zameriava na prio sme pripravili mnohé podujatia ritné oblasti spolupráce ako Nemeckej študovne pre verejnosť informačné stretnutia ku knižnič ako stretnutie s nemecky píšucou no-informačným službám pre štuspisovateľkou slovenského pô dentov a vyučovacie hodiny vodu Irenou Brežnou k románu v priestoroch knižnice. Vzájomne Nevďačná cudzinka, alebo work shopy venované ukážkovým ho prínosnou je oblasť akvizície dinám nemeckého jazyka pre knižničného fondu ako aj spo Vernisáž výstavy Ľudové hudobné nástroje na Slovensku lupráca pri príprave a realizácii v Štátnom múzeu hudobnej kultúry v Moskve vyučujúcich a žiakov na tému Wir cyklu Osobnosti. Zmluva o spo feiern (oslavujeme). lupráci s Pedagogickou fakultou UMB na obdobie do roku 2020 je S Bulharským kultúrnym inštitútom sa zrealizovalo niekoľko orientovaná na oblasť vedy, výskumu, vzdelávacej a publikačnej podujatí ako prednáška prof. Rumjany Konevej na tému Bulharsko činnosti so zameraním najmä na informačné vzdelávanie študentov, v Európe alebo beseda s doc. Strašimirom Tsanovom, k životu na infomačno-vzdelávacie exkurzie a praxe študentov fakulty v ŠVK, bulharského cára Samuila za účasti veľvyslankyne Bulharskej na oboznamovacie prezentácie pre študentov 1. ročníka Pedagogickej republiky Margarity Ganevej. Na základe Memoranda o porozumení fakulty UMB, na spoluúčasť pri príprave a realizácii vedeckovýskumných medzi Kultúrnym a informačným oddelením Veľvyslanectva USA na a vzdelávacích projektov a programov, na spoločné organizovanie Slovensku a Štátnou vedeckou knižnicou v B. Bystrici veľvyslanectvo vedeckých, odborných a umeleckých podujatí, ako aj špeciálnych každoročne finančne prispieva na obnovu technického vybavenia, vyučovacích hodín v expozíciách a špecializovaných študovniach ŠVK. ako aj na doplnenie informačného fondu študovne informačnými Novým partnerom ŠVK v roku 2015 sa stala Hochschule Fresenius dokumentmi. Organizuje literárne podujatia, besedy so zaujímavými v B. Bystrici, ktorá je prakticky orientovaná na výučbu v úzkom osobnosťami, prednášky alebo premietanie filmov. Pomáha prepojení s výskumom a vývojom. Oblasti spolupráce sa po spoločných záujemcom o štúdium anglického jazyka a o štúdium v USA konzultáciách budú zameriavať po dobu troch rokov na poskytnutie poskytovaním študijných a informačných materiálov. Vďaka podpore knižnično-informačných a konzultačných služieb pre študentov veľvyslanectva sa realizovala modernizácia priestorov a technického a zamestnancov Hochschule Fresenius, na doplňovanie knižničného vybavenia InfoUSA a oslavy 10. výročia InfoUSA v ŠVK. fondu ŠVK podľa požiadaviek a akvizičných návrhov vyučujúcich na Významnou súčasťou spolupráce je tiež prezentácia v zahraničí. základe zoznamov povinnej a odporúčanej literatúry pre študijné V tomto roku to boli vernisáže výstavy Ľudové hudobné nástroje odbory. Poskytovanie informačno-metodických a propagačných na Slovensku vo Vojvodskej verejnej knižnici E. Smolki v Opole prednášok a školení o službách ŠVK pre študentov ako sú napr. rešeršné a dvakrát v Ruskej federácii, a to v Slovenskom inštitúte v Moskve služby, prístup k elektronickým katalógom a databázam, informačná a v Štátnom múzeu hudobnej kultúry v Moskve. V spolupráci gramotnosť, správne formy citácií sa začali realizovať už v tomto roku. s Múzeom histórie divadelnej a hudobnej kultúry sa zrealizovala Spolupráca so zahraničnými partnermi sa každoročne obnovuje v priestoroch ŠVK výstava Bieloruské ľudové hudobné nástroje vzájomným podpisom vykonávacích zmlúv s Vojvodskou verejnou a v rámci Slovenska podujatie Po stopách Janka Kupalu ako výstup knižnicou E. Smolki v Opole, s Centrálnou univerzálnou vedeckou spoločného vedeckovýskumného projektu so Štátnym literárnym knižnicou N. A. Nekrasova v Moskve, so Študijnou vedeckou múzeom Janka Kupalu. Cieľom zmluvy s Čínskou akadémiou knižnicou v Hradci Králové a s Šanghajskou knižnicou. Na základe kultúry, maľby a kaligrafie v Pekingu je podporovať vzájomnú toho sa realizujú výmenné stáže, aktívna účasť na konferenciách, kultúrnu spoluprácu v oblasti výtvarného umenia a výmeny výmena publikácií ako aj výstav, alebo spoločné výskumné projekty. výstav do konca roku 2017. V roku 2016 sa zrealizujú dve výstavy V tomto roku bola výsledkom spolupráce s partnerskými knižnicami čínskych výtvarníkov, ktoré budú prezentované v Galérii v podkroví. účasť a aktívna účasť na 5. kolokviu knižnično-informačných Spolupráca s Ruským centrom vedy a kultúry v Bratislave je najmä expertov krajín V4+ v Bratislave, ktoré organizovala ŠVK s podporou v oblasti podpory kultúrnych aktivít – koncertov a výstav, ktoré Ministerstva kultúry SR, Slovenskej národnej knižnice a profesijných podporujú a obohacujú prácu Centra slovanských štúdií. združení - Slovenskou asociáciou knižníc a Spolkom slovenských Aktivít spolupráce v rôznych formách je mnoho, nie je možné knihovníkov a knižníc. Rozvíjala sa kooperácia s bieloruskými spomenúť všetky, ich prínos je o to dôležitejší, že je v mnohých múzeami, a to s Múzeom histórie divadelnej a hudobnej kultúry oblastiach od vzdelávania, cez kultúrny zážitok až po prínos v Minsku a s Štátnym literárnym múzeom Janka Kupalu. v knižnično-informačnej a vedecko-výskumnej praxi a dopĺňa Podpísaním zmluvy sa rozšírila spolupráca so Slovenským mnohostranne činnosť ŠVK a obohacuje ju v rôznorodosti. vydavateľským centrom v Srbsku. Srbskí partneri prejavili záujem Oľga Doktorová
2
NAŠA JUBILANTKA
PHDR. OĽGA LAUKOVÁ, PHD.
Náročnosť na seba i na kolegov, stanovené ciele, ktoré by boli výzvou aj pre nejedného predstaviteľa silnejšieho pohlavia. Známa schopnosťou prekonávať prekážky, presvedčiť a motivovať, dotiahnuť veci do úspešného konca. Toto sú prednosti charakterizujúce PhDr. Oľgu Laukovú, PhD., riaditeľku Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici, ktorá dovŕšila významné životné jubileum. Aktivity Dr. Oľgy Laukovej v oblasti kultúry sú mimoriadne bohaté. Ako absolventka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bra tislave (1978) pôsobila vo vedúcich funkciách v oblasti kultúry v Martine i v Banskej Bystrici, ako koordinátorka pre miestnu kultúru na Mi nisterstve kultúry SR a neskôr ako námestníčka riaditeľa Slovenskej agentúry životného pros tredia v Banskej Bystrici. Pričinila sa o zapísanie lokality ľudovej architektúry Vlkolínec a Mest skej pamiatkovej rezervácie Banská Štiavnica do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva, o vznik Turčianskej galérie v Martine i vznik medzinárodných výtvarných súťaží Zelená fan tázia a Zelený svet. Od roku 1999 stojí Oľga Lauková na čele Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici. Pod jej vedením sa realizovali významné aktivity, ktoré prispeli a prispievajú k zvyšovaniu úrovne práce knižnice. Za vyše šestnásťročné obdobie pôsobenia vo funkcii riaditeľky sa Oľga Lauková zaslúžila o komplexnú rekonštrukciu historickej budovy Župného domu – sídla Štátnej vedeckej knižnice a iniciovala založenie jazykových centier – Nemeckej študovne, Centra ruských štúdií, InfoUSA, Britského centra a čínskeho centra Window of Shanghai. Podporila nejeden projekt, ktorý zveľadil knižnicu, jej priestory a obohatil o aktivity. Rozvíjala alebo nadviazala spoluprácu a medzinárodné kultúrne kontakty s Českom, Poľskom, Bieloruskom,
Ruskou federáciou, Bulharskom, USA, Čínou a s ďalšími krajinami. Reprezentovala Štátnu vedeckú knižnicu na medzinárodných kni hovníckych fórach v Ruskej federácii v Moskve, v Kaliningrade, v Sudaku na Ukrajine, jej vystúpenia na konferencii v čínskom Šanghaji boli a sú inšpiráciou pre mnohých. Cyklus Osobnosti, ktorý má viac než pät násťročnú tradíciu, s jej prispením pomáha zviditeľňovať známe i menej známe osobnosti regiónu s celoslovenským a európskym vý znamom. Okrem toho podporuje knihovnícke vzdelávanie každoročným seminárom. Jej zásluhy pri šírení nemeckej kultúry a jazyka boli ocenené Goetheho inštitútom v Mníchove, Ministerstvo zahraničných vecí Ruskej federácie zasa ocenilo jej aktivity pri šírení ruského jazyka a kultúry a spoluprácu v oblasti kultúry vysoko ohodnotilo i Minis terstvo kultúry Bulharska. Pod jej vedením získala ŠVK ocenenie pri príležitosti 45. výročia získania štatútu vedeckej knižnice a za šírenie dobrého mena mesta. Pracovala ako členka programového a organizačného výboru 5. kolokvia knižnično-in formačných expertov krajín V4+, ktoré sa us kutočnilo v júni 2015 na Bratislavskom hrade, a ktorého organizáciou bola poverená Ministerstvom kultúry SR Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici. Pri príležitosti životného jubilea PhDr. Oľgy Laukovej, PhD., vyslovujeme našej jubilantke úprimnú vďaku za úsilie pri do sahovaní úspechov knižnice, ktorej venovala významnú časť svojho profesionálneho života. Prajeme jej veľa zdravia, šťastia a splnenie všetkých plánov a cieľov, ktoré si predsavzala. Kolektív zamestnancov ŠVK
Dokumenty Alliance française Banská Bystrica v knižnici Používatelia aj príležitostní návštevníci knižnice si isto všimli, že okrem požičovne a siete študovní im svoje služby ponúkajú a poskytujú aj jazykové centrá. Tieto vznikli za účelom pomoci pri štúdiu jazykov študentom a pedagógom Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a ďalších škôl, ako aj s cieľom šíriť kultúru a umenie daných krajín v spolupráci s domácimi a zahraničnými inštitúciami. Ako prvá bola zriadená Nemecká študovňa, neskôr INFO USA, Britské centrum a Centrum ruských štúdií. Činnosť centra bola rozšírená o ďalšie slovanské jazyky a jeho názov zmenený na Centrum slovanských štúdií. Ako jediná knižnica na Slovensku sprístupňujeme aj fond Window of Shanghai.
V priebehu septembra a októbra pracovníčky oddelenia doplňovania a spracovania knižničného fondu, posilnené o kolegyne na dôchodku, vynaložili veľké úsilie, aby v čo najkratšom čase skatalogizovali tituly, ktoré sa doteraz v knižnici nenachádzali. Používatelia knižnice majú takto možnosť zapožičať si vyše 2 000 exemplárov kníh a časopisov vo francúzskom jazyku. Väčšinu kníh tvorí beletria, ale na svoje si prídu aj záujemcovia o históriu a reálie Francúzska, biografie osobností, politológiu a medzinárodné vzťahy. Zaujímavosťou sú komiksové knižočky na výučbu francúzštiny pre deti. Všetky tituly sú spracované elektronicky, vyhľadateľné priamo v on-line katalógu knižnice a na vypožičanie čitateľovi následne pripravené v požičovni.
Často sme sa stretávali s požiadavkami o rozšírenie ja zykových študovní. Spomínaná bola francúzština a taliančina, Alliance francaise (farebné obálky kníh-koláž) Veríme, že naša vzájomná ktoré sú vyučované na bys trických školách. Študentom a milovníkom francúzskeho jazyka sa spolupráca s pracovníkmi pobočky Alliance française bude prínood septembra „splnil sen“. Pobočka Alliance française bola presťa- som pre návštevníkov oboch našich inštitúcií. Pobočku môžete nájsť hovaná do priestorov knižnice, kde bude pôsobiť, organizovať svoje na prízemí Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici, Lazovná 9. podujatia a sprístupňovať dokumenty. Časť fondu Alliance française Jana Vranová bola preradená do knižničného.
3
ROK V ZNAMENÍ (NIELEN) PROJEKTOV Múzeum ako domov pamäte ľudstva plní viacero úloh a funkcií, Progresívnym krokom v múzeu bolo zavedenie centrálnej evidencie ktoré predurčujú jeho jedinečný charakter. Podstatou a najšpecific- publikačnej činnosti pracovníkov pred tromi rokmi. kejšou činnosťou je tvorba zbierkového fondu z predmetov vysoV rámci ochrany zbierkových predmetov sa vykonala mimoriadkej kultúrnej a historickej hodnoty. Reflektovanie zodpovednosti za na revízia celého fondu takmer 57 000 zbierkových predmetov, boli zverené hodnoty, a nezastupiteľné miesto múzeí pri ich ochrane, inovované dokumenty: Depozitárny poriadok a Bádateľský poriaovplyvňuje všetky ostatné múzejné činnosti. Preto najdôležitejšou dok. Za účelom zlepšenia odborného uloženia zbierok každoročne úlohou naprieč históriou bola a vždy aj bude vedecká práca, na podávame prioritné projekty, bohužiaľ, zatiaľ bez potrebnej podktorú nadväzuje odborná ochrana a odborné spracovanie zbierok pory. V snahe o získanie prostriedkov a v hľadaní riešení budeme s následným sprístupnením predmetov s pridanou hodnotou verej- pokračovať, degradačné činitele nemajú prázdniny. nosti , prostredníctvom mnohých foriem prezentácie. Tak má šancu Múzeum v komunikuje s verejnosťou prostredníctvom početných pamäť ľudstva elegantne fungovať. aktivít prezentačných, výstavných i expozičných. Z cyklických poduUž od polovice 20. storočia dochádza v spoločnosti k sociálnym jatí to v tomto roku bol Festival Literárna Banská Bystrica, Galéria zmenám, najmä čo sa týka talentov, Vansovej Lomničvzorcov správania ľudí. V sféka, Noc múzeí a galérií, Leto re trávenia voľného času je v múzeu, Anderleho Radvaň, badateľný posun k preferencyklus Osobnosti, cyklus Litecii zážitkových a poznávacích rárne a hudobné večery. Predaktivít spojených aj s určitou stavili sme spisovateľov Pavla kultúrnou hodnotou. Tento ne Korbu, Eriku Podlipnú, Petra pochybne pozitívny pohyb je Karvaša, Jána Feketeho, Františka Piljara, Juraja Kuniaka, pre múzeá výzvou na vytvárahudobného skladateľa Vojtenie nových vhodných foriem na uspokojovanie potrieb svojich, cha Didiho, výrobcu gitár Mareka Herdu. Usporiadali sme čoraz početnejších, návštevnívedeckú konferenciu Literárne kov. To mnohé múzeá inšpiruje tradície Banskej Bystrice (1950 pripisovať prezentačnej činnos– 2000) a vedecký seminár ti väčší podiel pozornosti ako úlohám svojho základného poViliam Marčok (1935 – 2013) slania, voči čomu majú oprávv slovenskej literatúre, k Roku nené výhrady mnohí teoretici Ľudovíta Štúra predstavenie muzeológie. Uvedomenie si, Juraj Sarvaš: Orol tatranský, že múzeum je predovšetkým výstavu Stopy Ľudovíta Štúra pamäťová a fondová inštitúv meste pod Urpínom a temacia a aktivity charakteristické Expozícia z hry Jozefa Gregora Tajovského Inotaje z Divadla J. G. Tajovského vo tické interaktívne hodiny Na aj pre inštitúcie živej kultúry Zvolene v Divadelnom salóne Literárneho a hudobného múzea slovíčko s Ľudovítom Štúrom, majú nadväzovať na existujúci Štúrovci (ako ste ich nepoznabazál ako komunikát medzi ním li). Výstavy sme venovali paa verejnosťou, hľadanie korektmiatke hudobných skladateľov ného pomeru a miery medzi Svetozárovi Stračinovi, Pavlovi Tonkovičovi a Andrejovi Očenámnohorozmernými činnosťami šovi, Viliamovi Figušovi Bystréje iste správnou cestou. Literárne a hudobné mú mu, pamiatke bábkara Antona zeum v Banskej Bystrici vychá Anderleho, Bieloruským hudzajúc vo svojej činnosti zo dobným nástrojom. Po celý rok sa stretávali spisovatelia pod Stratégie rozvoja LHM do roku našou strechou v rámci činnos2018 plní šesť úloh v hierarchii: vedeckovýskumná činti literárneho klubu LITERA 2 nosť, odborná ochrana zbiera v rámci obľúbených Literárkových predmetov, akvizičná nych stretnutí. K tomu stovky činnosť, prezentačná činnosť, interaktívnych hodín a lektorározvoj ľudských zdrojov a ditov pre školy. Výhľadovo plágitalizácia. Kým prvé tri oblasti Dotykové obrazovky v expozícii Múzeum – domov múz sprístupňujú informácie nujeme verejnosť i v budúcom charakterizuje určitá stabilita, o múzeu a jeho zbierkach v digitálnej podobe. roku potešiť nemenej zaujímaďalšie tri sú dynamické. vými a prínosnými edukačnými Vedeckovýskumné úlohy, päť dlhodobých a jednu krátkodobú, či zážitkovými stretnutiami s umením. riešilo v roku 2015 päť pracovníkov: Osobnosti v múzeách – Jozef Súčasťou činnosti múzea v posledných rokoch je tiež realizácia Murgaš (S. Šváčová), Nonkonformná literatúra v konformnej dobe rozsiahlych projektov. V expozícii Múzeum – domov múz sme po(E. Urbanová), Ochotnícke divadlá v Banskej Bystrici a okolí (Z. Tro- kračovali vo veľkom projekte modernizácie expozície inštalovaním ligová), Tradície bábkarstva na Slovensku (M. Lásková), Beatová dotykových panelov na prezentovanie početného fondu zbierok hudba v Banskej Bystrici (I. Šimig), Podiel Krajského symfonického múzea v digitálnej podobe. Ďalší rozsiahly projekt v rámci opeorchestra na hudobnej kultúre Banskej Bystrice (I. Šimig). Naposledy račného programu Informatizácia spoločnosti OPIS PO 2 Digitálne menovaná krátkodobá úloha bude ukončená a kurátor v roku 2016 múzeum sme ukončili digitalizáciou poslednej skupiny z 1330 zbibude riešiť krátkodobú úlohu Hudobný skladateľ Zdenko Mikula, erkových predmetov. Projekt trval päť rokov, na nájme zbierkových ktorej výstupom bude výstava k 100. výročiu narodenia osobnosti. predmetov zarobilo múzeum 16 695 €. Výsledky vedeckovýskumnej práce prezentujú pracovníci podľa svoBudúcnosť múzea vidíme v udržaní pozitívnych činností a v kojich možností na vedeckých konferenciách, odborných podujatiach rekcii miest vyžadujúcich zmenu. Soňa Šváčová a tiež prostredníctvom publikačnej, výstavnej a expozičnej činnosti.
4
ANDERLEHO RADVAŇ 2015 MINULOSŤ A BUDÚCNOSŤ Na počesť ľudového bábkara Antona Anderleho sa konal Literárne a hudobné múzeum prispelo sprievodnými podujatiami: v Banskej Bystrici v dňoch 11. a 12. septembra Medzinárodný festival konal sa pracovný seminár na tému: „Festival Anderleho Radvaň tradičného bábkového divadla Anderleho Radvaň 2015. Organizátori v kontextoch“. Súčasťou bola projekcia filmu Slovenské a České odskúšali „model“ spojenia Radvanského jarmoku a festivalu, a tak bábkarstvo, potom to bola prehliadka výstavy v priestoroch ŠVK – sa všetky vystúpenia ľudových bábkarov presunuli z uzavretých, Galérie v podkroví Tradičné bábky Ázie, ktorú nám zapožičal bábkar komornejších priestorov Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici a zberateľ Juraj Hamar. V kronike dnes už len čítame nostalgické – Literárneho a hudobného múzea (ako tomu bolo napr. aj v rokoch spomienky na peknú a netradičnú výstavu veľmi originálnych vzácnych 2009, 2013) priamo na otvorené priestranstvo. bábok od tradičných bábkarov z Indonézie (najmä z Jávy – z regiónu Výhodou tohto spojenia bol určite fakt, že na tradičný jarmok Jogjakarta), aj storočných bábok z Číny, Mjanmarska, Indie, Turecka, či prichádzali ľudia z blízkeho i vzdialeného okolia a okrem tradičných Taiwanu. Kolekcia tradičných bábok pozostávala z originálnych temer remesiel mali tak možnosť vzhliadnuť aj tradičné marionetové storočných javajok, marionet, maňušiek, plošných bábok a bábok do divadlo, podobne ako tomu bolo v dávnej minulosti. Prirodzene, tieňového divadla. ľudoví bábkari putovali krajinou a vystupovali aj mimo jarmokov. Mnohí návštevníci si spojili návštevu výstavy a expozície Báb Ako vznikla tradícia medzinárodného festivalu? Prvý s touto karského salóna. V piatok 11. septembra podvečer sme potešili myšlienkou prišiel Anton Anderle, keď v spolu práci s mestom Banská Bystrica zorganizoval v priestoroch Radvanského kaštieľa v roku 1999 Medzinárodný festival Tradičného bábkového divadla, ako aj výstavu tradičných marionet zo svojej súkromnej zbierky. Podujatia sa zúčastnili bábkari z Rakúska, z Nemecka, z Veľkej Británie, z Maďarska, z Talianska, z Čiech, ako aj zo Slovenska. S odstupom rokov A. Anderle a jeho priateľ Juraj Hamar (muzikant, ktorý ho sprevádzal na vystúpeniach) plánovali uskutočniť ďalší ročník festivalu. Zasiahli tragické udalosti a Anton Anderle náhle zomrel (2008). Zorganizovanie festivalu sa tak stalo vyjadrením úcty svetoznámemu bábkarovi a pokračovaním v jeho myšlienke. Zásluhu na tom mal Juraj Hamar a jeho priateľ bábkar Ivan Gontko (od roku 1999 člen výboru Slovenskej sekcie UNIMA – medzinárodnej bábkarskej organizácie a od roku 2007 jej predseda), a tak sa od 3. do 5. septembra 2009 uskutočnil Medzinárodný festival tradičného Účastníci seminára „Festival Anderleho Radvaň v kontextoch“ bábkového divadla Anderleho Radvaň. predovšetkým deti vystúpením principála z divadla Teatro Carnevalo Juraja Hamara a jeho predstavením Gašparko a čarovná skrinka. Malí diváci prežívali s Gašparkom jeho „trampoty“, radili mu a s nadšením vykrikovali svoje postrehy. Bola to úžasná a nezabudnuteľná atmosféra. A čo na záver? Verím, že v budúcnosti to nebude len malá výstava bábok a jedno predstavenie, ale múzeum ako vedecké pracovisko opäť v rámci Anderleho Radvane 2017 usporiada vedeckú konferenciu k problematike Tradičného bábkového divadla. Mária Lásková, ŠVK – Literárne a hudobné múzeum Banská Bystrica
Radosť detí počas predstavenia
Okrem vystúpení bábkarov sa v ŠVK – Literárnom a hudobnom múzeu v Banskej Bystrici uskutočnila vedecká konferencia na tému Ľudové bábkové divadlo v Európe. Zborník s rovnomenným názvom zostavil Juraj Hamar, vydalo ho v roku 2010 Slovenské centrum UNIMA Bratislava. O dva roky neskôr v rámci festivalu Anderleho Radvaň 2013 sa uskutočnila medzinárodná teatrologická konferencia pod názvom Komické postavy v tradičnom bábkovom divadle. Zaujímavosťou tohto ročníka bolo predstavenie Don Šajn, ktoré odohral syn Rastislav za muzikantskej asistencie Jána Paloviča v programe Hommage á Anderle tiež v priestoroch ŠVK.
Čínske maňušky sa tešia pozornosti detí
5
K nedožitej storočnici Zdenka Mikulu V budúcom roku si pripomenie nielen banskobystrická hudobná verejnosť nedožité 100. výročie narodenia hudobného skladateľa, dirigenta, pedagóga a organizátora hudobného života Zdenka Mikulu. Pri tejto príležitosti ŠVK – Literárne a hudobné múzeum pripravuje v mesiacoch október a november prvú profilovú výstavu, ktorá priblíži život a dielo slovenského hudobného skladateľa 2. polovice 20. storočia, autora reprezentatívnych zborových kompozícií. Detstvo a mladosť rodáka z Vyhní bolo vďaka jeho otcovi Kolomanovi Mikulovi (v 20. rokoch minulého storočia zastá- val post starostu Banskej Bys trice) spojené s medeným baníckym mestom, kde sa začal stretávať s bohatým hu dobným životom. Napriek neľahkým spoločenským pod- mienkam medzi dvomi sve tovými vojnami našiel, po dobne ako starší vrstovníci Ján Cikker, Andrej Očenáš či Tibor Andrašovan, zmysel svojho života v hudbe aj Zdenko Mikula. Absolvent Štátneho učiteľského ústavu v Banskej Bystrici rád spomínal na pedagóga Karla Štiku, ktorý vedel podchytiť hudobný talent a motivovať k pestovaniu hudobného umenia prostredníctvom výborného školského spevokolu a orchestra, ktoré účinkovali na verejných produkciách v meste a jeho okolí. Živou mu zostala i spomienka na Viliama Figuša Bystrého ako skladateľa staršej hudobnej generácie. Reálny hudobný obdiv a inšpiráciu však popri dychovej hudbe pociťoval Mikula najmä pri vokálnej resp. zborovej hudbe miestneho spevokolu Smetana. Interpretácia skladby Píseň česká z tvorby Bedřicha Smetanu spomínaným spevokolom priamo motivovala mladého umelca stať sa hudobným skladateľom. Hudobné vzdelanie neskôr v rokoch 1941 –1946 rozvíjal na Konzervatóriu v Bratislave u Eugena Suchoňa, Kornela Schimpla a ďalších pedagógov. Po ukončení štúdia pôsobil ako šéfdirigent orchestra Vojenského umeleckého súboru v Bratislave. Venoval sa aj organizátorskej a pedagogickej práci. Založil a viedol vysokoškolský umelecký súbor, spolupracoval s Lúčnicou, externe vyučoval na Štátnom Konzervatóriu v Bratislave, neskôr na Filozofickej fakulte UK a Vysokej
Nemáte ešte vhodný vianočný darček pre svojich blízkych? Darujte preukaz používateľa knižnice!
Cena preukazu: 5 eur Ročné zápisné do knižnice: 7 eur (študenti do 26 rokov, dôchodcovia a ZŤP 3,50 eur)
6
škole múzických umení. Po roku 1959 pracoval v Československom rozhlase, vykonával rôzne funkcie v Zväze slovenských skladateľov a v Zväze československých skladateľov. Diapazón resp. rozsah kompozičnej činnosti Zdenka Mikulu je široký. V prvej etape umeleckej orientácie v rokoch 1944 – 1958 dominovala u neho tvorba pre umelecké súbory a spevácke zbory (Fuga in d, Nocturno, Dialógy, Preleť sokol, Orešianska veselica, Slovenské ľudové piesne, Spevy valachov, Lúčne hry, Počúvaj, počúvaj). V rokoch 1959 – 1971 sa orientoval prevažne na zborovú tvorbu, ku ktorej pristupoval vždy citlivo, intenzívne a s veľkým zanietením. (Domovina moja, Pod horičkou, Tá slovenská pieseň, Moja rodná) Ako znalec slovenskej poézie citlivo selektoval básnické predlohy pre zborové skladby a cykly. (Andrej Plávka, Milan Rúfus, Miroslav Válek, Pavol Horov, Ľudmila Podjavorinská, Mária Rázusová Martáková či Pavol Orságh-Hviezdoslav a ďalší) Tvorba v období po roku 1972 je z hľadiska žánrov veľmi pestrá. Okrem komorných zborových skladieb sa v nej stretávame aj s orchestrálnymi, koncertantnými a hudobno-dramatickými dielami a spracovaniami ľudových piesní pre rôzne obsadenie (Ľúbostné madrigaly, Štyri piesne milostné, Jesenná láska, O veľkej láske podľa literárnej predlohy M. Figuli – Tri gaštanové kone, operný triptych Žena) Diela, ktoré vznikali v období 1978 - 2008 striedavo v Bratislave a v Prahe, kde sa skladateľ presťahoval, no predovšetkým zborové skladby sa dostali do dramaturgiu domácich i zahraničných zborových telies. Z pozície hosťa a člena porôt sa Mikula často zúčastňoval rôznych festivalov zborového spevu a to nielen v Banskej Bystrici (festival zborového spevu V.F. Bystrého, Akademická Banská Bystrica a i.), ale aj v iných mestách Slovenska. ŠVK – Literárne a hudobné múzeum ako pamäťovú inštitúciu vždy považoval za partnera v prípade deponovania a uchovania svojho diela a práce pre budúce generácia. Pri poslednej návšteve za účasti úzkej rodiny boli osobnosť a dielo Zdenka Mikulu prezentované 28. novembra 2011 v cykle Osobnosti. Popri oslavách okrúhleho jubilea sa stal čestným občanom Mesta Banská Bystrica. Zomrel v Bratislave 31. októbra 2012. Pripravovaná profilová výstavy bude korešpondovať s takisto pripravovanou prvou mo nografiou skladateľa a nepriamo doplní medzinárodné sympózium zborového spevu Cantus Choralis, ktorého 12. ročník, tematicky venovaný zborovej tvorbe Zdenka Mikulu, sa v spolupráci s Katedrou Hudobnej kultúry Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela uskutoční v priestoroch Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici v mesiaci október Imrich Šimig
Spisovateľka Eva Černošová hosťom LITERY 2 Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici už niekoľko rokov spolupracuje so Studijní a vědeckou knihovnou v Hradci Králové. Zástupcovia knižnice sa stretávajú každý rok: jeden rok v Hradci Králové, druhý v Banskej Bystrici. Vymieňajú si voje skúsenosti, navzájom sa obohacujú poznatkami a zážitkami. Knihovníci si k batožine s množstvom kníh vždy „pribalia“ aj literátov. Členovia literárneho klubu LITERA 2 Jana Chorvátová a Miroslav Kapusta už predstavili svoju tvorbu v Hradci Králové. V minulých rokoch nás navštívili členovia Střediska východočeských spisovatelů (Marcela Marboe, Věra Kopecká, Draga Zlatníková, Václav Franc a tento rok nás poctila svojou účasťou spisovateľka Eva Černošová.
Touha Ve mě jen vejdi. Tak jako do chrámu chodíš I v dubový háj, Jak v neznámý kraj – Do zahrady ovocné. Tak jako do chrámu chodíš, Ke mně přijď. Jako domů, když se vracíš, jako ve snách, když se ztrácíš, jak do vody rozbouřené, jako v noci roztoužené. Tak jako do chrámu chodíš, Ve mě jen přijď! Autorka zachytila aj pocity z ročných období. Vybrali sme pre nás v súčasnosti aktuálnu zimnú.
Zimní Eva Černošová so Zlatkou Troligovou
V profesionálnom živote pracuje ako pedagóg, učí český jazyk, dejepis a tvorivé písanie na Gymnáziu Boženy Němcovej v Hradci Králové a pôsobí ako knihovníčka Popoviciach. Priestory knižnice mali pre ňu, ako sa vyjadrila v jednom rozhovore, vždy zvláštne kúzlo s regálmi plných kníh a tajomstiev. Rada do príbehov vstupovala. Okrem učenia a písania sa venuje spevu. Spieva v ženskom zbore Cantus feminae Nechanice a študuje sólový spev. Písaniu sa venuje od detstva. Ako sedemročná napísala svoju prvú rozprávku, ako deväťročná už obsadila popredné miesto v detskej literárnej súťaži. Bola pri tvorbe študentských almanachov a zbierok, členkou redakčnej rady univerzitného študentského časopisu Viselec. Svoju prvotinu, knihu noviel Nezdálo se mi nic vydala v roku 2006 ako študentka pod dievčenským menom Eva Kulhánková. Na stretnutí LITERY 2 predstavila svoju knihu noviel Věci, které se snadno zapomenou (Oftis, 2012) a zbierku poézie Tyhle moje řeky (Garamon, 2014). Obidve knihy ilustroval jej manžel, grafik Ján Černoš. Kniha noviel je autobiografická, autorka v postave Aněžky odkrýva osudy rodiny, počnúc príbehom prarodičov. Zapisuje v nej plynúci dej a svoje myšlienky, túžby a vyznania, dôležitosť lásky.
Návštěva z Hradce Králové Poslední říjnový týden jsem měla možnost navštívit Státní vědeckou knihovnu v Banské Bystrici, kterou jsem doposud znala jen z vyprávění svých kolegyň. Po srdečném přijetí u paní ředitelky a seznámení se s vedoucími jednotlivých oddělení, jsme si mohli prohlédnout knihovnu. Velmi na mě zapůsobilo, jak jste mistrně dokázali využít krásné prostory historické budovy, vaše studovny a prostory pro uživatele jsou nádherné. Náš týdenní program byl připraven velmi pečlivě a jsem moc ráda, že kromě knihovny jsme se mohli seznámit i s kulturou a historií vašeho regionu. S velkým zájmem jsme si prohlédli vaši expozici hudebních nástrojů, Muzeum loutek, či Literárně-hudební muzeum, které je opravdu úžasné. Děkuji všem, kteří se podíleli na přípravách našeho pobytu a celý týden se o nás velmi mile starali. Milé kolegyně, milí kolegové, blíží se konec roku 2015 a já bych vám chtěla touto cestou popřát do dalších let nejen zdraví a pohodu
Ty velké vločky Nabírám. Uprostred města Kočky Volně neběhají. Nesou se lehce, Chytám je do dlaní, To aby nespadly Do fondu ŠVK venovala svoje spomínané knihy a publikáciu „Výroční publikace Střediska východočeských spisovatelů 2000-2015 V súčasnosti Eva Černošová zastáva post predsedníčky Střediska východočeských spisovatelů. Podľa vlastných slov jej prvá návšteva Banskej Bystrice a jeho okolia, Štátnej vedeckej knižnice ako aj Literárneho a hudobného múzea zanechala veľmi pekné zážitky. Veríme spolu s ňou, že nebola zďaleka posledná. Zlata Troligová
v osobním životě, ale také mnoho elánu, nadšení a tvůrčích nápadů v práci, aby vaše knihovna i nadále vzkvétala. Bc. Blanka Bayerová Vedoucí oddělení jmenné katalogizace Studijní a vědecká knihovna v Hradci Králové
7
ROK ĽUDOVÍTA ŠTÚRA V ŠTÁTNEJ VEDECKEJ KNIŽNICI A V LITERÁRNOM A HUDOBNOM MÚZEU Rok 2015 je rokom Ľudovíta Štúra. V Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici sme si tento rok náležite uctili mnohými rôznorodými aktivitami inšpirovanými týmto významným dejateľom. Pripomeňme aspoň niektoré z nich. Začiatkom roku sa Štátna vedecká knižnica prezentovala výstavou s názvom Stopy Ľudovíta Štúra v meste pod Urpínom, ktorú pripravilo oddelenie bibliografie v spolupráci s Literárnym a hudobným múzeom. Svoj výskum z danej oblasti vychádzajúci práve z podkladov pripravených pre menovanú výstavu prezentovala vo svojom príspevku na konferencii v Prešove (Dejiny knižnej kultúry Slovenska: 19. storočie v zrkadle písomných prameňov) zamestnankyňa ŠVK Mária Bôbová. Mimoriadne úspešná bola aj komentovaná prehliadka mestom – Cesty Štúra, cesty k Štúrovi – počas ktorej pracovníčky múzea pútavou formou priblížili nielen zaujímavosti z návštev Ľudovíta Štúra v Banskej Bystrici, ale aj jeho vzťahy so súčasníkmi. Pre študentov Literárne a hudobné múzeum pripravilo špeciálny celoročný interaktívny program s názvom Na slovíčko s Ľudovítom Štúrom. Zavŕšením roka Ľudovíta Štúra bolo v Štátnej vedeckej knižnici odhalenie pamätnej tabule pripomínajúcej jeho vystúpenie v priestoroch bývalého Župného domu.
Cesty Štúra, Cesty k Štúrovi Pri príležitosti konania Dní európskeho kul túrneho dedičstva 2015 a Týždňa dobrovoľ níctva 2015 pripravilo Literárne a hudobné múzeum Štátnej vedeckej knižnice vzdelávací projekt pod názvom Cesty Štúra, cesty k Štúrovi. Podujatie sa konalo 18. 9. v troch vstupoch a bolo určené širokej verejnosti a všetkým, ktorí sa chceli dozvedieť zaujímavé a málo známe informácie o pobyte a pohybe Ľudovíta Štúra v Banskej Bystrici a vzťahoch štúrovcov k tomuto dejateľovi. Zúčastneným sme rozdali ilustračnú mapku, na ktorej mohli sledovať dobové fotografie komentovaných ulíc a budov. Zo župného domu, kde sa trasa začínala, sme pokračovali na Dolnú Striebornú ulicu, kde kedysi stál dom spolužiaka Samuela Vanku, ktorý Štúrovi poskytol pohostenie v dome svojich rodičov v roku 1836. Ďalším zastavením bol hostinec U Raka na Hlavnom námestí, v ktorom sa ubytoval v revolučnom roku 1849. Zavŕšením „ciest“ bola prebiehajúca výstava Stopy Ľudovíta Štúra v meste pod Urpínom a sprístupnenie Literárneho salóna expozície Múzeum – domov múz. Podujatie sa stretlo s veľkým úspechom, o čom svedčí vyše 100 návštevníkov. Eliška Jakubechová, Eva Urbanová
8
PORADA PÍSMEN alebo prečo ňie je vhodné si brať do posťele Štúra Vonku pod nulou, obloha posiata hviezdami, šelest briez. Svetlo lampi dopadalo na čerstvo uvarenú šálku kávi, pod dekou ťeplo a príjemňe. V rukách ‚Nauka reči slovenskej‘. Ubehla hodinka, ubehli dve. Listoval som čoraz pomalšie a pomalšie, stránki čím ďalej ňeochotňejšie prepúšťali miesto svojim kolegiňiam, unavené oči otupovali... Zrazu som stál vo velkej sále. Oslepovalo ma prudké svetlo, oči si však časom privikli a ja som ku svojmu úžasu zisťil, že uprostred sáli je dlhí stuol a okolo ňeho ... seďiace písmená ... písmená slovenskej abecedi! Mal som pocit, že ma ňevňímajú, len mlčki seďeli a napeto hlaďeli jedno na druhé. Mali poradu. Po chvíli (čuduj sa sveťe!) však prehovorili! Ako prví ypsilon: „Celá táto reformná fraška je len a len o tom, ako ma vistrnaďiť so slovenskej abecedi, svetí Hodža a Hattala, stojťe pri mňe!“ Jota ihňeď reagovala: „Tak predovšetkím, ti svetuškárski narcis, reforma pravopisu ňie je len o ťebe a ňie je len o tvojom zrušeňí! Iďe o tvoje vikázaňie medzi písmená ako x alebo w, teda písmená, ktoré sa večšinou píšu len v cudzích slovách. Ti ypsilon si pokojňe ostaň vo vlastních menách ako ‚Byron‘ alebo ‚New York‘, hlavné mesto Britského královstva bi sa však písalo s mojím dlhím dvojčaťom ‚Londín‘ (všeobecní potlesk, ypsilon ňesúhlasí). A takisto bi si ostal v samotnom názve svojej velacťenej písmennosťi, ypsilon!“ Jota sa márňe snažila potlačiť úsmev. So zadních lavíc sa zodvihlo osem písmen: „Ale čo mi, tvrdé a mekké písmená? So zmenami v písaňí joti a ypsilonu predsa bitostňe súvisí aj naša problematika! Akonáhle pomeňíťe ypsilon na jotu, musíťe aj viriešiť, ako nás v písme rozlišovať. Nominatív zámena ‚ty‘ započňeťe písať ‚ti‘, napohlad ho stotožňíťe s datívom toho istého zámena ‚ti‘, kďe je ale mekké ‚ť‘. Svetí Ludevít to riešil sistémovo, duosledňe našu mekkosť alebo tvrdosť označoval mekčeňmi, takže tvari nami spomenutého zámena ty/ti písal ako ti/ťi (ypsilon sa uškŕňa). Obdobňe v oblasťi tvaroslovia slová ako ‚hadi‘ (luďia) a ‚hady‘ (zveri) sa zmeňia na ‚haďi‘ a ‚hadi‘, veď predsa tu ňie je rozďiel vo víslovnosťi koncového ‚i‘/‚y‘, ale v predchádzajúcej spoluhláske ‚ď‘/‚d‘.“ Ypsilon zaraz kontroval: „No dobre, dobre, to je síce pekné, ale ja mám aj gramatické poslaňie, častokrát rozlišujem napríklad jednotné a množné číslo!“ Jota sa pousmiala: „Áno, ypsilon, máš pravdu. Ti a moja maličkosť sme v koncovkách prídavních mien ako ‚pekný‘ v jednotnom čísle a ‚pekní‘ v čísle množnom. Ale len v písme. Víslovnosťou sme jedna duša (ypsilon ňeochotňe prikivuje na súhlas), prečo teda raz píšeťe mňa (jota uprela svoj zrak na mňa, zmeravel som) a raz tuto ypsilon? V písme pridávaťe, čo v reči ňie je, luďia ale ňie sú hlúpi, skutočnosť zisťia z kontextu. Ak poveďia ‚visokí‘, ešťe ňeveďia, či iďe o jedného alebo viacerích. Až keď pridajú ďalšie slovo ‚chlap‘ alebo ‚chlapi‘, informácia je úplná. Prečo vám potom ňeprekážajú spojeňia ako ‚cudzí chlap‘ a ‚cudzí chlapi‘. Alebo ‚pekné mesto‘ a ‚pekné mestá‘, prečo sťe potom už dávno do abecedi ňepridali ešťe jeden epsilon, abi sťe ňím v písme aj v tomto prípaďe rozlišovali gramatické číslo?“ Stál som tam s vivaleními očami a ňezmohol sa na slovo. Po chvíli ťicha sa o slovo prihlásili písmená ‚a‘, ‚e‘ a ‚u‘: „To je síce všetko velmi pekné, ale s našími trampotami sa to porovnávať ňedá aňi zďaleka! Okrem toho, že nás Slováci užívajú ako také, ňiekedi nám na zadok prilepia mekké ‚i‘ (jota sa zapírila), hovoria nám potom dvojhláski a mislia si, že si nás tím udobria! Fajn, ale čo tuto ‚ô‘, ktoré sa tu pretŕča s tím svojím baretom? Prečo ho ňepíšeťe ako nás s jotou, pekňe rozpísané: kuoň, puovab či ruosol? Mlčaňie z mojej strani pokračovalo. Ô si poťislo vokáň do čela: „Mňa sa len tak lahko ňezbavíťe!
Pametajťe, že ňie vždi sťe dvojhláskami, ňiekedi patríťe každé do inej slabiki. Napríklad vi dve, jota a alfa. Veď si len zoberťe slová ako ‚liaheň‘ a ‚liana‘. V obidvoch prípadoch sa píšeťe rovnako, však? V prvom tvoríťe naozaj dvojhlásku, obidve patríťe do jednej slabiki, ‚lia-heň‘. Ale v druhom patrí jota do prvej a alfa až do druhej slabiki, ‚li-a-na‘! Preto navrhujem, abi si sa ti jota uspokojila s tím, čo získaš od ypsilonu a vi sa skuor riaďili mojím príkladom. Pekní slušiví vokáň bi vám v slovách ako pâty, sêdmy či cudzû pristal, ňemám azda pravdu? Ňepísal bi sa už len nad jotou a ypsilonom.“ Jota a ypsilon si s úlavou a unisono povzdichli: „Ešťeže máme cudzie slová!“ Široké ‚ä‘ využilo chvílu ticha a začalo velmi skormútene: „Ja som kapitola sama osebe. Do sféri pravopisu ma pripusťil autor ďiela ‚Slávi dcéra‘, inšpiroval sa údajňe ňemčinou a jej viacerími písmenami s dvoma bodkami. V slovenskom pravopise som však osamelé. V tatrínskej norme som chíbalo, definitívňe ma do pravopisu dostali až po rokoch meruuosmich. 99 % Slovákov a Sloveňiek vo víslovnosťi ňečiňí rozďiel medzi mnou a tuná običajním ‚e‘, prvú slabiku v slovách ako mäta a metá vislovujú a aj sluchovo vňímajú rovnako. Ale v písanom prejave si musia od školskích lavíc pametať, kďe toto písmeno písať a kďe ňie!“ Na tvári sa mu usídlil víraz zadosťučinenia. „A čo ja, a čo ja...?!“, snažilo sa do debati vstúpiť mekké ‚ľ‘. „Mňa bi ste sa tiež najradšej striasli!“ Jeho mekkí hlások však zaniká vo všeobecnom hurhaji. Porada je každou minútou búrlivejšia a chaotickejšia, písmená sa už aňi ňehlásia, hovoria jedno cez druhé, čoraz viac sa so svojimi sťažnosťami a návrhmi obracajú priamo na mňa. Stále ešťe seďia za stolom, postupňe ale vstávajú a začínajú sa približovať ku mňe. Chcem sa vzdialiť, uťiecť, zdupkať... Ňedá sa, nohi svojho pána ňeposlúchajú! Písmená sú čoraz bližšie, ypsilon už ku mňe visťiera svoje ruki... V tom som sa zobuďil. Posaďil som sa, bola noc, ťicho, lampa svieťila, káva bola stuďená a ... v rukách som stále držal Štúrov opus magnum... Prajeme našim čitaťelom šťastňé, veselé a štandardním slovenskím pravopisom ňeskazené Vianoce! Tomáš Albert
Pamätná tabuľa odhalená
28. septembra 2015, za prítomnosti podpredsedníčky NR SR Jany Laššákovej a primátora mesta Jána Noska, bola v Štátnej vedeckej knižnici slávnostne odhalená pamätná tabuľa pripomínajúca vystúpenie Ľudovíta Štúra v priestoroch bývalého Župného domu. Následne sa uskutočnil klavírny koncert Eleny Letňanovej s názvom Hudba v dobe Ľudovíta Štúra.
9
ZO ŽIVOTA ŠTUDOVNÍ Pokračovannie zo str. 1.
Gaetano Donizetti: Maria Stuarda
Pohľad na svet So svojou umeleckou tvorbou sa v júli, pri príležitosti 40. výročia čínsko-európskeho kultúrneho dialógu, v ŠVK predstavil čínsky umelec Nie Weigu. Pôsobí ako profesor na Inštitúte výtvarného umenia Nanjingskej univerzity, kde vedie prednášky zamerané na čínsku maľbu a dejiny čínskeho umenia. Je členom Asociácie čínskych umelcov. Výstava Pohľad na svet obsahovala takmer 40 umeleckých prác, ktoré v sebe skrývajú techniky tradičnej čínskej maľby v kombinácii s modernými výrazovými charakteristikami. Kurátorom výstavy bol Alan Yu z Čínskej akadémie kultúry, maľby a kaligrafie. V máji tohto roku bola sprístupnená aj v Čínskej národnej galérii v Pekingu. Ivana Bičanovská, Window of Shanghai
Jubilujúce InfoUSA
Výsledkom stálej spolupráce Hudobného átria ŠVK so Štátnou operou v Banskej Bystrici bola aj úspešná beseda s talianskym režisérom maestrom Gianfrancom de Bosiom a dramaturgičkou Alžbetou Lukáčovou k premiére opery Gaetana Donizettiho Maria Stuarda. Maestro Gianfranco de Bosio je jeden z najslávnejších talianskych operných, divadelných, filmových a televíznych režisérov 20. storočia, ktorý je súčasne hlavným profesorom štúdia opernej réžie Opera Academy Verona. Je autorom viac než dvadsiatich inscenovaní opier Nabucco a Aida po celom svete, ich televíznych a filmových adaptácií. Jeho inscenácia opery G. Verdiho: Aida v Arene di Verona patrí k predstaveniam s najväčším počtom divákov na svete, ktorí navštívili toto predstavenie. Veľmi známa je aj jeho filmová verzia opery G. Pucciniho: Tosca s Placidom Domingom, Rainou Kabaivanskou a Sherrillom Milnesom, ktorú natočil výhradne na miestach označených samotným skladateľom. Výnimočnosť osobnosti talianskeho režiséra prispela k jedinečnosti stretnutia a priaznivo zarezonovala u publika. Ingrid Guzmická, Hudobné átrium
Noc hudby – hudobná burza, muzicírovanie na nádvorí
Dňa 28. septembra 2015 uplynulo presne 10 rokov od slávnostného otvorenia amerického kultúrneho a informačného centra InfoUSA nachádzajúceho sa v priestoroch Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici, ktoré slúži ako miesto, kde sa Slováci môžu dozvedieť viac o americkej kultúre, vzdelávacom systéme, ekonomike, ako aj o možnostiach štúdia v USA. Pri príležitosti okrúhleho výročia bol už od dopoludňajších hodín pre návštevníkov a používateľov centra pripravený bohatý program - od prednášky o význame americkej vlajky v kultúre USA až po prezentáciu a výstavu o 2. svetovej vojne. Slávnostné podujatie otvoril chargé d‘affaires Veľvyslanectva USA na Slovensku Liam Wasley, ktorý vyzdvihol úspech centra a spoluprácu amerického veľvyslanectva so Štátnou vedeckou knižnicou. Záver osláv patril prekladateľskému soirée s manželmi prekladateľmi Gavurovcami. Zuzana Kopčanová, InfoUSA
Európsky deň jazykov 2015 Tak ako po minulé roky, aj tohtoročné septembrové aktivity jazykových študovní sa niesli v znamení osláv multilingvizmu pri príležitosti Európskeho dňa jazykov. Počas niekoľkých dní si zúčastnení žiaci a študenti mohli otestovať svoje jazykové zručnosti a znalosti, zahrať si pexeso v ruskom jazyku, porovnať rozdiely medzi britskou a americkou angličtinou, virtuálne precestovať Nemecko, spoznať (ne)poznanú Čínu, či preveriť anglickú slovnú zásobu pri „shakovaní“ slov. Zuzana Kopčanová, InfoUSA
Neprekonateľný v moci a statočnosti
Hudobné átrium ŠVK a LHM sa už tradične zapájajú do celoslovenského projektu „Noc hudby“, ktorého iniciátorom je Hudobné centrum v Bratislave. Sériou hudobných podujatí opäť prispelo k medzinárodne akceptovanému „Sviatku hudby“, ktorý v tomto roku pripadol na piatok 19. júna 2015. V rámci IV. ročníka ponúklo verejnosti Deň otvorených dverí Hudobného átria, IV. hudobnú burzu a Muzicírovanie na nádvorí. Návštevníci tak mali možnosť nahliadnuť do činnosti študovne, zažiť priamy „dotyk“ s hudbou aj prostredníctvom prebiehajúcej audiovizuálnej výstavy Folkové variácie. Hudobným nadšencom sa naskytla príležitosť stať sa „burzovníkmi“ na jedno popoludnie a byť súčasťou muzicírovania prostredníctvom koncertnej prehliadky hudobných zoskupení gitaristov a vibrafonistu. Ingrid Guzmická, Hudobné átrium
10
Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici v spolupráci s Bul harským kultúrnym inštitútom v Bratislave sprístupnila v októbri 2015 výstavu venovanú 1001. výročiu tragickej smrti cára Samuila Neprekonateľný v moci a statočnosti. Návštevníci výstavy sa zoznámili s rodinou cára a s kľúčovými momentmi jeho vlády. Dozvedeli sa o sile, múdrosti a vznešenosti tohto významného bulharského vládcu. Pôsobenie cára Samuila na stredovekej politickej scéne Európy priblížila prednáška doc. Strašimira Tsanova, lektora bulharského jazyka, literatúry a kultúry Prešovskej univerzity v Prešove. Sprevádzaná bola premietaním dokumentárneho filmu Cár Samuil v boji o Bulharsko, ktorý pripravil Národný bulharský archeologický inštitút pri Bulharskej akadémii vied. Podujatie sa uskutočnilo v rámci osláv 90. výročia lektorátu bulharského jazyka na Slovensku a svojou účasťou ho podporila Jej Excelencia mimoriadna a splnomocnená veľvyslankyňa Bulharskej republiky v Slovenskej republike Margarita Ganeva a riaditeľka Bulharského kultúrneho inštitútu v Bratislave Vania Radeva. Veronika Uhríková, Centrum slovanských štúdií
VIANOČNÝ RECEPTÁR TERÉZIE VANSOVEJ Nechajte sa inšpirovať jednou z najstarších kuchárok na Slovensku od spisovateľky Terézie Vansovej. V zbierkach Literárneho a hudobného múzea nájdete okrem druhého vydania z roku 1925, ktoré obsahuje vyše 900 receptov aj originálne predmety z jej kuchyne.
Obal Novej kuchárskej knihy od Terézie Vansovej v zbierkach LHM
Sekáč na cesto, špricňa, naberačka
11
HUDOBNÉ TITULY POD VIANOČNÝ STROMČEK DŽEZÁKY. Doba a scéna. Marian Jaslovský, Peter Lipa
DEPECHE MODE Live in Berlin Deluxe.
(Slovart, 2015)
(2 CD, 2 DVD, Sony Music 2014)
Bratislavské jazzové dni alebo „Džezáky“, ako festival familiárne nazývajú návštevníci, sa v roku 2014 v plnej sile dožili jubilejného štyridsiateho ročníka. Z pôvodného podujatia vysokoškolákov a nadšencov sa rozrástli na festival medzinárodnej úrovne, o ktorý prejavujú záujem agenti najväčších jazzových hviezd. Pôsobivá publikácia DŽEZÁKY. Doba a scéna mapuje všetky ročníky festivalu a zároveň predstavuje akýsi katalóg fotografií a zborník textov, ktoré s podujatím úzko súvisia. Na jej príprave sa podieľali dvaja autori. Spevák, spoluorganizátor a stály moderátor festivalu Peter Lipa je s Bratislavskými jazzovými dňami spätý už od samého začiatku. Marian Jaslovský, renomovaný publicista a autor troch úspešných kníh - monografií Dežo Ursiny: Pevniny a vrchy, Jaro Filip: Človek hromadného výskytu a Collegium Musicum - dal Lipovým spomienkam knižnú podobu a doplnil ich o súdobé recenzie. Okrem ľudí, ktorí festival vytvárali, kniha mapuje aj vtedajší život a prináša prehľad najdôležitejších svetových i domácich udalostí. Súčasťou publikácie sú aj faksimile vstupeniek a katalógov festivalu.
CHEEK TO CHEEK. LIVE! Tony Bennett & Lady Gaga (Columbia Records, 2014, DVD blu-ray)
Spoločný koncertný projekt Tonyho Bennetta a Lady Gaga zachytáva fenomenálnu spoluprácu uznávaného amerického swingového speváka a mladej americkej popovej speváčky talianskeho pôvodu. Netradičné spojenie prinieslo prekvapivý výsledok. Lady Gaga sa v tomto prípade odklonila od svojej predchádzajúcej tvorby a prekvapila náročnejšou jazzovou speváckou polohou, ktorá jej nesmierne sedí. Odborná kritika nešetrila chválou, koncertný album vzápätí získal cenu Grammy a ich živé vystúpenie bolo nominované na cenu Emmy. Záznam zo spoločného koncertu z konca roku 2014 vo vynikajúcom obraze a zvuku je skutočnou hudobnou lahôdkou!
U2 Revoluce Snow Mat (Slovart, 2015) Kniha U2: Revolution pokrýva tak mer 40-ročnú históriu írskej kapely, ktorá patrí medzi najpopulárnejšie rockové skupiny na svete. Ide o vôbec prvú ucelenú obrazovú monografiu U2 s viac ako 200 fotografiami a rozkladacou časovou osou zaznamenávajúcou úžasnú históriu kapely. Autor Mat Snow opisuje dráhu U2 od počiatku, kedy sa členovia tejto dublinskej formácie prvýkrát zišli ako tínedžeri v kuchyni u Larryho Mullena, cez debutový album Boy a platne z osemdesiatych rokov, ktoré sa umiestňovali na prvých miestach rebríčkov, a pokračuje rekordy trhajúcimi koncertnými šnúrami a benefičnými humanitárnymi akciami v deväťdesiatych rokov, vstupom do Rokenrolovej siene slávy v roku 2005 a ďalšími akciami prvého desaťročia 21. storočia.
Legendárna anglická skupina Depeche Mode vydala záznam svojho živého koncertného vystúpenia z Berlína, ktoré natočil ich dvorný režisér Anton Corbijn a obsahuje viac než 2 hodiny doposiaľ nevydaných koncertných nahrávok. Album Depeche Mode Live in Berlin sa natáčal v tamojšej O2 Aréne počas úspešného svetového Delta Machine Tour, ktoré zhliadlo celkovo viac ako 2,5 milióna fanúšikov z 32 krajín. Depeche Mode týmto turné promovali svoj najaktuálnejší trinásty štúdiový album Delta Machine. Na DVD sa okrem materiálov z albumu Delta Machine objavujú aj najväčšie hity kapely, vrátane Personal Jesus alebo Walking In My Shoes. Ingrid Guzmická
KNIŽNÉ NOVINKY
Peter Procházka, Juraj Šebo - Legenda V-klub Vydavateľstvo Marenčín PT spolu s autormi nám opäť prináša ďalšiu knižnú lahôdku. Tentokrát sa čitateľ môže ponoriť do živej atmosféry slávneho V-klubu v Bratislave. Kniha je postavená najmä na fotografiách a krátkych popiskoch k nim, záberoch známych i menej známych spevákov, hercov, textárov a ďalších umelcov. Fotografie vypovedajú o skvelej atmosfére a zábave legendárneho klubu, o jeho aktivitách, akciách a podujatiach. „V-klub mal nejaké fluidum. Bolo to príťažlivé miesto. Kaž dý mohol ku každému prísť a porozprávať sa...takého miesta, akým bolo Véčko, dnes už niet.“ (Peter Procházka).
Milan Vároš – Poklady panovníkov a slovenskej šľachty. Osudy stratených umeleckých pamiatok Milan Vároš, spisovateľ a publicista, sa v tejto pozoruhodnej knihe venuje šľachte slovenského pôvodu a ich umeleckým pamiatkam, pričom mnohé z nich zdobili alebo stále zdobia múzeá a galérie vo viacerých európskych mestách. Vďaka jeho mnohoročnej priam detektívnej práci sa tieto stratené slovenské poklady vracajú domov aspoň na stránkach tejto knihy a rozprávajú strhujúce príbehy o nevšednom bohatstve našich predkov.Táto krásne spracovaná kniha s nádhernými fotografiami určite zaujme nielen milovníkov histórie a umenia.
Marek Zákopčan – Pod horúcim pieskom Autor prichádza na knižný trh s dlho očakávanou novinkou. Ako naznačuje samotný názov, ide o dobrodružno-historicko-romantický príbeh odohrávajúci sa vo Francúzsku a v horúcom Egypte. Skupinka mladých ľudí, expert na staroveké dejiny, mladá Američanka, príležitostný zlodej a učiteľka, sa spoločne vyberú na výpravu za spoznávaním Egypta a jeho historických zákutí a pamiatok. No ako sa po čase ukáže, každý s iným zámerom. Čitateľa čaká kniha plná dobrodružstiev, starovekých záhad, egyptských mýtov a pátranie po bájnom kameni, ktorý im spôsobí nemálo problémov a „horúcich“ situácií. Ako je u autora zvykom dej je plný napätia, nečakaných zvratov, ale i humoru a romantiky. Príbeh pobaví, zabaví a miestami i poučí. Katarína Glejteková
Občasník Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici
Nepredajné. Bezplatne šírené.
12
Občasník Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici Zostavovateľ: Mgr. Eva Urbanová, PhD., Mgr. Alica Kmeťová Zodpovedná redaktorka: PhDr. Oľga Lauková, PhD. Grafická úprava a sadzba: PaedDr. Dušan Jarina Registračné číslo EV 3255/09. ISSN: 1335-6917 Vydáva a tlačí: Štátna vedecká knižnica v Banská Bystrici
www.svkbb.eu E-mail: svkbb@svkbb.eu