Ročník XV.
Občasník Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici
Monografia, ktorú čitateľovi predkladáme, je autentickou výpoveďou súčasných pracovníkov Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici, ich pohľadom na vlastnú činnosť, ako aj na činnosť svojich predchodcov, na ktorých úctyhodné aktivity a výsledky práce nadviazali, majúc na zreteli aktuálne úlohy a ciele, vyplývajúce z potrieb a požiadaviek novej generácie používateľov knižničnoinformačných služieb.
Monografia predstavuje 45 rokov existencie Štátnej vedeckej knižnice a 90 rokov inštitucionalizovanej knižničnej základne. Ponúka čitateľovi možnosť nahliadnuť do histórie knižnej kultúry v Banskej Bystrici od jej prvopočiatkov až po súčasnosť. Predstavuje inštitucionálne zmeny, keď sa Mestská knižnica transformovala na Krajskú ľudovú knižnicu a tá následne získala štatút Štátnej vedeckej knižnice. Dokumentuje súčasnú existenciu a činnosť Literárneho a hudobného múzea, ktoré bolo pred viac ako desaťročím organizačne začlenené pod Štátnu vedeckú knižnicu. Zostaviť takéto dielo bolo náročné, pretože sa jedná o živú inštitúciu a aj aktuálne dianie v nej sme počas zostavovania monografie zohľadňovali. Historické fakty sú podložené archívnymi informačnými zdrojmi rôzneho druhu, čo bolo z časového hľadiska tiež veľmi náročné. ŠVK je v prvom rade inštitúciou, ktorú tvoria ľudia – knihovníci, bibliografi, informační špecialisti, či pomocný personál a všetka jej činnosť a poskytované služby sú zamerané na uspokojovanie informačných a kultúrnych potrieb návštevníkov, čitateľov a používateľov – tento fakt sme sa snažili pri písaní monografie vyzdvihnúť.
V kresťanskom svete sa Vianoce začali oslavovať v 4. stor. Pôvodné pohanské zvyky cirkev zmenila na sviatky kresťanské, pripadajúce na deň zimného slnovratu. Z tejto skutočnosti sa vyvinula pekná tradícia. Je to tradícia zdobenia vianočných stromčekov a vzájomného obdarovávania sa. Vianočné stromčeky sa prvý raz objavujú v Alsasku v roku 1507, v roku 1817 v Rakúsku, 1819 v terajšom Maďarsku, 1828 v Anglicku, 1833 v terajšom Taliansku, 1837 vo Francúzsku a v Poľsku v roku 1915. Na našom území sa zdobenie stromčekov objavuje koncom 18. stor. Nie je známe, prečo sa používal ihličnatý stromček. Pravdepodobne preto, že bol zelený a dlhšie vydržal. Zdobil sa ovocím, koláčikmi a zväzkami strukovín. Stromček nebol jedinou rastlinou, ktorou si ľudia v čase zimnej rovnodennosti zdobili príbytky. Obľúbené bolo aj imelo biele, ktorému sa pripisovala čarovná moc. Pokračovanie na str. 2.
4/2014
Monografia, ako zhodnotil Dr. h. c. prof. Július Alberty, CSc., ktorý sa stal jej garantom, by tak nemusela byť len monografiou o knižnici, ale aj príspevkom k poznaniu vývoja a súčasného stavu knižnej (a hudobnej) kultúry na Slovensku s osobitným zreteľom na stredoslovenský región. Skutočnosť, že sa knižnici podarilo po mnohých desaťročiach dosiahnuť spoločenské uznanie a kredit významnej kultúrnovzdelávacej inštitúcie, vyústil do pocitu potreby spracovať a vydať takúto reprezentačnú publikáciu. S podporou zriaďovateľa – Ministerstva kultúry SR, sa vedenie Štátnej vedeckej knižnice rozhodlo vydať túto publikáciu v období, keď sa pod vplyvom nových informačných a komunikačných technológií postupne menia všeobecne uznávané princípy, názory, hodnoty a pracovné postupy v knižničnej vede a praxi, menia sa postoje nositeľov tejto vednej disciplíny, keď sa začínajú profilovať nové knižničné a múzejné služby poskytované prostredníctvom internetu, keď sa prudko menia požiadavky na odborný profil špecialistu v knižnici. Priestory pre odbornú prácu a najmä pre čitateľov a návštevníkov knižnice sú veľkolepé, tak nám všetkým zostáva dať nový impulz informačným službám, knižnej kultúre a vzdelanosti… Štandardne sme zvyknutí na akúsi „zaužívanú formu monografie“ – niektoré z uvedených faktov dôverne poznáme, o iných máme sprvu len hmlistú predstavu a cítime potrebu si ich dodatočne overiť, početné neznáme informácie a súvislosti sa nám postupne odkrývajú až pri pozornom začítaní sa do textu. Oľga Lauková
PF 2015
všetkým čitateľom
Želá kolektív pracovníkov Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici
Pokračovanie zo str. 1.
Ďalší najznámejší symbol Vianoc je aj vianočná pieseň Tichá noc, ktorej text zložil v roku 1816 duchovný Mariánskej fary v rakúskom Lungau Joseph Mohr. Dňa 24. decembra 1818 k nej zložil melódiu organista z Oberndorfu Franz Xaver Gruber a ešte v ten deň sa hrala na polnočnej omši. Dodnes je najkrajšou piesňou a neodmysliteľnou súčasťou Vianoc na celom svete.
Milý a pekný zvyk posielania vianočných pozdravov má pôvod v talianskej Perugii. V roku 1709 napísal svoje myšlienky na kartičky a poslal svojim blízkym Nicolo Monte Mellini. Takto vznikla ďalšia tradícia - posielanie vianočných pohľadníc, ktorú žiaľ dnes čoraz viac nahrádza posielanie sms správ. Ďalšou tradíciou je výber štedrovečerných jedál, ktorá u kresťanov symbolizuje hojnosť. Potraviny na Štedrý večer sa šetrili tak, aby večera mala aspoň deväť chodov. Na Štedrý večer sa každý mal najesť do sýta. Slovania podávali v tento večer kapustnicu s hubami, varený hrach, zemiaky, fazuľu, opekance a sušené slivky. Na celom svete sú vianočné sviatky považované za oslavu priateľstva, pokoja a mieru ľudí dobrej vôle. Nech sú teda šťastné a veselé ... ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○
○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○
○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○
Anna Haringová, Anna Hríbiková
V rímskej cirkvi je hlavným sviatkom Sviatok Narodenia Pána alebo Prvý sviatok vianočný, ktorý sa podľa gregoriánskeho kalendára slávi 25. decembra.Od reformácie sa Vianoce začínajú sláviť už deň vopred, na Štedrý večer (24. decembra).V mnohých krajinách sú oba tieto dni dňami pracovného pokoja. Niekde sa podobne slávi aj Druhý sviatok vianočný (v cirkevnom kalendári sviatok sv. Štefana, v anglosaských krajinách tzv. Boxing Day). Niektoré pravoslávne cirkvi slávia Vianoce podľa juliánskeho kalendára 7. januára. Kresťania aj nekresťania slávia Vianoce vzájomným obdarovávaním sa. Tento zvyk je v protestantskom prostredí doložený od 16. stor. V katolíckych rodinách sa darčeky naopak rozdávali na sviatok sv.Mikuláša. Medzi ďalšie vianočné zvyky a symboly patrí ľudová dramatizácia vianočného príbehu (od 11. stor.), stavanie jasličiek (od 13. stor., sv. František z Assisi), adventný veniec (1839), vyzdobený vianočný stromček (od 19. stor.). Mnohé krajiny majú ďalšie špecifické vianočné zvyky.
Vianočná vinšovačka
Svieť nám, stromček jagavý
Vinšujem vám Vianoce, aby ste mali štyri ovce. A tie štyri ovce, štyri barany, to je kŕdeľ neslýchaný.
Svieť nám, stromček jagavý, už sme všetci zvedaví, čí je ten darček a čo je v ňom, cingi, lingi, cingi, lingi, bom.
Vinšujem vám smele všetkým veselé: sedliakom vrece, plné na pece, pastierom kaše a kravám paše, sviniam žaluďu, nech tučné budú. Vinšujem vám všetkým vinše, na môj pravdu, neviem inšie. Na Vianoce hoj, po Vianociach joj.
Svieť nám, vločka veselá, svet sa odel do biela, bláznivé vrabce škriepia sa s ním, čimčarara, čimčarara, čim.
Svieť nám, stromček bielučký, chytíme sa za rúčky, nech naším spevom znie celý dom, fidli-tidli, fidli-tidli, bom
○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○ ○
„Vilija“ alebo aj „Vigília“ sa nazývali Vianoce na strednom (ale aj východnom) Slovensku. V zbierkach Literárneho a hudobného múzea sa nachádza zozbieraný materiál zvykoslovia zo Švermova (Telgárt). Texty zozbierala a spísala Marianna Kuchárová. Dovoľte ukážku z najzaujímavejších tradícií týkajúcich sa Vianoc. Nech sú Vám inšpiráciou k vianočnému stolu. VILIA „Vilia rada deti pobíja“ – hrozili sa rodičia deťom, keď hnevali. S vianočnými sviatkami bolo spojených veľa zvykov a povier. Na Viliu bol v dome od rána zhon. Bolo treba pripraviť „Viliovú“ večeru, ktorá pozostávala z „lokše“, opekancov, „Penclí na kysô“, zemiakov, kapusty, varených sušienok (jablká, hrušky, slivky). Okrem toho piekli ženy makovníky, zapletené koláče a posúchy. Poobede chlapi nakŕmili statok a poobliekali sa do čistého. Stromik (stromček) robili dopoludnia na Viliu. Používala sa len jedlička: a) dlhšie vydrží, b) nezaberie veľa miesta, c) je redšia ako sosna (borovica) a bolo potrebné menej ozdôb na ňu, d) vydáva peknú vôňu. Jedličke odrezali vrcholec, pod „hornou korunkou“ uviazali „motúzok“ a zviazali na hradu do kúta izby na stôl. Jedličku zdobila matka alebo najstaršia dcéra tak, aby to mladšie deti nevideli. Na stromček vešali malé červené jabĺčka, kto bol bohatší – cukríky, chudobní zabalili do „farebnej pozlátky“ zemiaky. Orechy sa balili do žltého staniolu, na vrchu sa zakrútilo do staniolu drievko – akási stopka a pomocou vlny – „harasu“ sa upevnili na stromček ako ozdoba. V niektorých domoch sa pálili aj vianočné sviečky na stromčekoch. Gazdiná prestrela na stôl biely tkaný obrus so širokými „písmami“ červenej farby. Na stole bola miska s opekancami s makom (mak drvili v drevenej stupe železným tĺkom alebo v mažiari) a cukrom, lokša, varené sušienky, sviečka, na roh stola položila gazdiná bez počítania „lôšky“ (drevené lyžice), v kúte – na rohu stola ležal jeden chlebík – od vílii do Nového roku, ľanový koláč – ľan, stočený do venca, „v riandke“ bolo obilie, podľa druhu – ovos, jačmeň, každý „okreme“. Dievky rozsýpali pozdĺž domu mak, aby „chodilo teľo parobkou do domu, keľo rozsypanoho maku“ (rozsýpali asi hrsť maku). Pred večerou sa všetci členovia rodiny poumývali vo vode, ktorou boli predtým zaliate opekance, aby boli „takí čerství a pekní ako chlieb a aby mali takú hladkú tvár, ako je voda z opekancov “. Vo víliu sa ženy i muži usilovali čím skôr byť s prácou hotoví. Platila zásada: „kto skoro začne večerať, tot skoro aj z poľa príde domu“. Ešte pred večerou vzal gazda opekanec a cesnak a išiel do maštale. Cesnakom pomazal (urobil kríž) na maštaľné dvere z vonku i vnútra, krave a ostatnému rožnému statku rohy a potom dal statku po jednom opekanci, cesnaku a „ziela“, aby nemali nad zvieratami nečisté sily moc. Gazda sa vrátil do chyže, vzal dva opekance a položil ich na roh domu na zásypu. Ak opekance zmizli, bola to predzvesť, že z domu „dakto odíde = zomrie“. Pred večerou sa najprv pomazali medom, „aby boli takie dobrie, jak tot miad“. Potom si každý vzal cesnak, z jedného rožku odhryzol a odhodil ho ponad hlavu za seba hovoriac: „aby nebolo ani konca, ani kraja (planomu)“. Po spoločnej modlitbe otec alebo najstarší člen rodiny – muž- vzal lokšu, lámal z nej a podával každému členovi rodiny. Druhý „chod“ tvorili opekance, ktoré sa jedli z jednej misy rukami. Potom sa pripilo – buď vínom, alebo alkoholom. „Bože nám dajte zdravia, aby sme sa do takto roka dožili“ – odpovedalo sa: „naj pán boh uslyší!“ Za
tým sa jedli „pencle“ (hubová polievka – pôstna – uvarená v kapustnicovej vode, zahustená prosnou kašou nazývanou „žltá kaša“). Všetci členovia rodiny si rozlamovali orech. Verili, že kto má červavý orech, bude chorý, kto má zdravý orech – jadro – zjedol ho, aby bol taký zdravý, ako orech. Najstarší člen rodiny rozkrajoval jabĺčko po strede srdcovníka – ak bolo jablko zdravé, rodina zostane pokope, nik neumrie, ak bolo červané, čakali, že niekto z rodiny umrie. Počas večeri horela na stole sviečka, postavená na pliešku. Rodina dávala pozor, kam sa bude nakláňať knôt pri horení. Kto v tom smere sedel, „isto do roka umre“. V niektorých domoch dávali pod stôl snop slamy, aby bola na druhý rok dobrá úroda, reťaze, aby sa statok viedol. Na víliu večer, keď bola tma, nesmelo sa hľadieť do obloka: „nehľaď do obloka, bo ťa horár lapí v hore“ (myslelo sa tým na leto, keď pôjdu zberať lesné plody a chlapi keď pôjdu na „čierno“ po drevo). Po večeri trúbil pastier. Prechádzal celou dedinou od dolného konca začínajúc. Cestou ho sprevádzala manželka. Po domoch mu dávali spravidla posúch alebo koláč, po jednej štvrtine alebo po polovici. Keď mala pastierova žena plný obrus darov (dary si ukladala do obrusa na chrbát), odložila si ich v niektorom dome a znovu s prázdnym obrusom pokračovala v doprevádzaní svojho manžela po dedine. Odložené osúchy a koláče si vzala domov až v druhý vianočný sviatok. Nočné chodenie po spievaní sa nazývalo bursíky. Zábava sa poriadala v niektorom dome, ktorý si vybrali mládenci – regrúti. Vo víliu sa poskladali, kúpili si pálenku, odložili do vybratého domu, tu to potom hriali – buď na pálenom cukre, alebo varili s rascou a cukrom. Dievky večer priniesli chlieb, slaninu – na zajedenie. Keď išli na zábavu, hovorili „ideme ku hudákom“. Alebo: „a kde hrajú?“ Výraz zábava je nie pôvodný, je mladší. Do vílii museli byť ženy hotové s pradením. Taktiež na Vianoce museli mať muži nové chološne a ženy kapce. V dedine – pretože bol rozšírený chov oviec – biele i čierne chovali, ženy tkali postav. Na chološne sa používal biely postav, na kapce – do bielej osnovy zatkávali „čiernym (to jest čiernou vlnou).“ Okrem chološieň a kapcov z vlny zhotovovali „vouňanky“ – zástery, zhotovené z ovčej vlny pradením a pletením – ručným. Staré ženy dodnes hovoria „Znaš, jakuo to bulo hrdô, koť mala vouňanku“. (výňatok z originálu – Švermovo: Zvykoslovia, zozb. M. Kuchárová; z fondu Literárneho a hudobného múzea)
Zahraničná spolupráca predstavuje v činnosti Štátnej vedeckej do práce s bábkami. S pani knižnice jednu z dlhodobých a hodnotených aktivít. Špecifická bola a Alenou Součkovou sa delegácia je spolupráca s par tnermi v Českej republike. V bývalom zúčastnila na prehliadke histoČeskoslovensku bola domáca spolupráca s českými partnermi rického centra Hradca Králové. intenzívna a tak je prirodzené, že po vzniku samostatného Slovenska Nevynechali sme ani prednášku bol previazanejší vzťah s partnerskou knižnicou – Študijnou a vedeckou Art & Craft / Hnutí umění a řemeknižnicou v Hradci Králové. Aj keď sme sa pred viac ako 20-timi sel, ktorú organizovala Galéria rokmi zo dňa na deň stali zahraničnými partnermi a mnohé aktivity sa moderného umenia v Hradci odrazu transformovali do podoby zahraničnej spolupráce, to, čo Králové, zameranú na umenie desiatky rokov fungovalo v rámci jedného štátu sa aj naďalej realizovalo Veľkej Británie 19. storočia. bez problémov. Kontakty, ktoré vznikli v rámci Československa a Taktiež bohatý program pokrapotom v dvoch samostatných štátoch sa upevnili formou výmenných čoval mimo Hradca Králové stáží, výmenou skúseností ako aj výmenou publikácií. Literárno – vlastivedným putoPočiatočné kontakty sú datované rokom 1978, kedy pracovníci vaním v Českom raji na zámku Interiér knižnica v Hradci Králové zo Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici navštívili kolegov v Humprecht, kde bola prezenHradci Králové a najnovšie, sa datujú rokom 2014, kedy sa tovaná výstava Loutky českých potulných marionetářú zo zbierky uskutočnilo niekoľko významných stretnutí a stáží. Moravského zemského múzea, do mestečka Sobotka, kde sa Na základe Vykonávacej narodil Fráňa Šrámek, český dohody o spolupráci na rok 2014 básnik, spisovateľ dramatik a so Študijnou a vedeckou knižnicou burič a do Mestskej knižnice v Hradci Králové sa už tradičnými Václava Čtvrtka v Jičíne, ktorá stali výmenné stáže pracovníkov nesie meno populárneho spisoa vzájomná účasť na odborných vateľa, ktorý písal rozprávky a podujatiach. Tento rok v apríli sa príbehy zo života pre deti a na XIV. ročníku odborného semládež. Na Slovensku je známy minára s medzinárodnou účasťou najmä ako autor obľúbených pre pracovníkov knižníc: Trendy v televíznych večerníčkov o Rumknižničnej praxi. Budovanie, spríscajsovi, o víle Amálke, o Kretupňovanie a ochrana knižničných mienkovi a Chocholúšikovi alebo e-fondov – e-knihy v e-depozitoch o Makovej bábike a motýľovi zúčastnila z Hradca Králové so Emanuelovi. samostatným príspevkom Mgr. Nenechali sme si ujsť príleZľava: p. Buchtová, p. Součková, p. Chorvátová, p. Lásková, p. Doktorová Lucie Jirků, vedúca Oddelenia žitosť a zúčastnili sme sa na digitalizácie a Zuzana Špačková, slávnostnom vyhlásení 6. ročníka pracovníčka Oddelenie digitalizácie z časti akvizícia. V máji boli dve celokrajského stretnutia Knihovník roku 2014 v rámci Královohrapracovníčky z Odboru služieb zo SVK v Hradci Králové Marie Štyndlová deckého kraja. Išlo verejné poďakovanie knihovníkom za dlhodobé a Sandra Marková na výmennej stáži, počas ktorej sa oboznámili s pôsobenie v knihovníctve alebo za príkladnú knihovnícku prácu v prácou Odboru služieb ŠVK, Odboru knižničných fondov a Literárneho kategórii neprofesionálny knihovník a profesionálny knihovník. a hudobného múzea. Zároveň Návštevou Knižnice Galérie navštívili expozície Stredoslomoderného umenia, Knižnice venského múzea, Slovenského Východočeského múzea a banského múzea v Banskej Knižnice mesta Hradec Králové Štiavnici a Múzeum v Svätom sme získali mnoho nových Antone. informácií o knihovníckom dianí V tom istom čase sa zúčastv Hradci Králové. nili dvaja pracovníci z ŠVK v V programe delegácie bolo Banskej Bystrici Mgr. Zuzana podujatie Nahlédnutí. Večer Kopčanová a Mgr. Michal Majer poézie, kde sa prezentovala na podobnej výmennej stáži v členka delegácie Mgr. Jana Hradci Králové. Vďaka podpore Chor vátová rozprávaním o zo strany našej par tnerskej svojich zbierkach, autorským knižnice mohli byť v septembri prednesom a čítaním poézie. naše kolegyne Mgr. Jana VraVečer moderovala pani Věra nová a Mgr. Mária Bôbová Kopecká, ktorá v minulosti Studijní a vědecká knihovna v Hradci Králové účastníčkami na 22. ročníku navštívila našu knižnicu v rámci konferencie „Knihovny současnosti 2014“ v Olomouci. Začiatkom Mesiaca českej a slovenskej kultúrnej vzájomnosti. Podujatie bolo októbra, v rámci Mesiaca českej a slovenskej kultúrnej vzájomnosti súčasťou Východočeského maratónu Strediska východočeských sa delegácia z našej knižnice zúčastnila na kultúrno-poznávacej spisovateľov. Získanie mnohých skúseností ale aj podnetov je výmene, počas ktorej sa členovia delegácie mali možnosť zúčastniť možnosťou inšpirovať sa a uplatniť ich v našej knižnici a taktiež na besede a vernisáži výstavy Iná skutočnosť/ Úvod do diela výzvou na ďalšiu spoluprácu v roku 2015. Františka Kupky, ktorá bola venovaná jednému z najvýznamnejších Preto si poprajme v roku 2015 naďalej rozvíjanie týchto kontaktov svetových maliarov minulého storočia. Prezentácia Mgr. Márie a pokračovanie viac než 35-ročnej spolupráce, ktorá nás neraz Láskovej z LHM , ktorá porozprávala o svojej práci s deťmi a mládežou vzájomne inšpiruje a motivuje k novým nápadom a službám. Veľa ako aj predviedla praktické ukážky práce s bábkami zaujala našich úspechov aj Vám, českí kolegovia... českých kolegov tak, že sa ochotne zapojili do scénického čítania a Oľga Doktorová
„Môj príchod do knižnice mal pre mňa zvláštny význam. Už ako práce v tomto oddelení bolo to, keď nový čitateľ, ktorý prišiel s čitateľka, počas mojich študentských čias, som vnímala jej magickú otáznikom v očiach, odchádzal informovaný a schopný naplno atmosféru. Stojac v rade na vrátenie a výpožičku kníh, pozorovala využívať služby knižnice a ktorý nám vyjadril aj svoju spokojnosť a som dianie na druhej strane „okienka“ a občas som si aj pomyslela, vďaku. aké by to bolo, byť súčasťou tohto sveta kníh. Keď som sa dozvedela, Ani sme sa nenazdali a postupne prišiel november a s ním aj že mám možnosť začleniť sa do kolektívu pracovníkov knižnice, ďalšia úloha - práca na oddelení medziknižničnej výpožičnej služby, vnímala som to ako prirodzený vývoj mojej životnej a profesijnej cesty. vďaka ktorej naši čitatelia môžu získať dokumenty z iných knižníc Vedela som, že je to pre mňa správne (zo Slovenska aj zo zahraničia), ktoré miesto. V oddelení absenčných služieb sa nenachádzajú v našom knižničnom mi veľmi pomohol aj fakt, že ako čitateľka fonde a takisto iné knižnice môžu knižnice som poznala spôsob objedpožiadať o výpožičku z nášho fondu. návania kníh aj prácu s online katalógom Naučili sme sa čo najlepšie využívať a prostredie knižnice, tak pre mňa nebolo spôsoby, ako nájsť pre našich čitateľov celkom nové, neznáme miesto.“ (Mgr. potrebné knihy a dokumenty a ako čo Katarína Fiľová) najrýchlejšie vybaviť objednávky pre iné „Všetko sa to začalo v auguste 2013. knižnice. Skutočnosť, že sa podieľame Bola som nezamestnaná len pár týždňov, na viacerých činnostiach, veľmi ocetakže som posielala životopisy len na ňujeme, keďže tak máme možnosť miesta, kde som naozaj chcela pracovať. rozvoja a vzdelávania sa, vo viacerých Knižnica bola vždy miestom, kde som sa oblastiach práce. cítila dobre a kde som sama seba videla Čas v knižnici ubiehal neuveriteľne ako zamestnanca. To boli hlavné dôvody, rýchlo. Zrazu tu bol jún a s ním prišiel pre ktoré som si podala žiadosť o prijatie aj koniec semestra či školského roka do zamestnania do Štátnej vedeckej a menšia návštevnosť študentov. Menej knižnice. Keď som sa dozvedela, že ma čitateľov ale neznamená menej práce. pozývajú na pohovor, bola som nadšená. V priebehu leta konečne doháňame to, Už počas pohovoru som sa v historických čo nestíhame v plnom pracovnom priestoroch knižnice cítila veľmi dobre a nasadení. Súvisí to najmä s adminisvedela som, že toto je to miesto, kde tratívnou činnosťou, ale plnili sme aj chcem byť.“ (Mgr. Barbora Bajnoková) ďalšie úlohy. Podieľali sme sa na Po úspešnom pracovnom pohovore vyraďovaní neaktívnych čitateľov z sme do práce nastúpili 2. septembra evidencie a projektu označovania Kolegyne Mgr. Katarína Fiľov a Mgr. Barbora Bajnoková 2013. Naše nadšenie sa miešalo s dokumentov RFID čipmi. Leto ubehlo obavami, ako nás prijmú v novom kolektíve a či budeme vhodné na ako voda a postupne sme si začali uvedomovať, že náš prvý rok v prácu v knižnici. Ako knihovníčky sme boli zaradené do oddelenia knižnici je za nami. Pri práci človeku čas rýchlejšie ubieha a my sme absenčných služieb. Prvý deň v novej práci sa niesol v duchu teda mali práce dosť. množstva informácií, oboznamovania sa s pracovnými postupmi a s Nedá nám nespomenúť aj ďalšie veľké pozitívum, s ktorým sme knižnično-informačným systémom. Absolvovali sme prehliadku sa stretli v našom oddelení, a tým je kolektív zamestnancov. Sme knižnice, navštívili sme jednotlivé oddelenia a študovne, kde sme hrdé, že sme mohli byť rok, ktorý je už za nami, jeho súčasťou. mohli spoznať prácu príslušných zamestnancov. Do tajov práce v Hovorí sa, že dobré vzťahy na pracovisku sú jedným z najdôležitejších požičovni sme sa zaúčali už v prvý deň, keď sme pozorovali prácu faktorov príjemného pracovného prostredia a my sme rady, že aj v našich nových kolegýň, zoznamovali sme sa s usporiadaním, tejto oblasti sme mali šťastie. systémom a organizáciou práce. Presvedčili sme sa o tom, že všetko Rok strávený v knižnici bol predovšetkým cennou skúsenosťou musí mať svoje miesto, čo je dôležité preto, aby sme v pracovnom a nahliadnutím do knižničného remesla. Sme vďačné, že sme zhone našli to, čo potrebujeme. Pochopili sme, že knižnica nie je len súčasťou knihovníckeho sveta a tiež skvelého kolektívu. miesto, kde sa požičiavajú knihy, ale inštitúcia, ktorá sa venuje Katarína Fiľová, Barbora Bajnoková množstvu aktivít. Je to akési centrum kultúry a vzdelania, ale aj oddychu a zábavy. Veľmi rýchlo sme zistili, že práca v oddelení absenčných služieb zahŕňa množstvo činností, ktoré možno nie sú bežne viditeľné pre čitateľov. Už počas prvých dní sme pochopili, že základom je práca s ľuďmi, ktorí k nám prichádzajú. V takzvanej požičovni sa venujeme * Prosím o predĺženie výpovednej lehoty najmä registrácii a preregistrácii čitateľov, vráteniu a vypožičaniu * Predĺžila som si výpožičnú lehotu cez internet banking kníh. Práca „za okienkom“ však nie je všetko. Ďalšou súčasťou * Rozhovor zamestnanca a čitateľa: našej práce je aj starostlivosť o evidenciu našich čitateľov, mailová a To je všetko? (zamestnanec) telefonická komunikácia, príprava kníh a vybavovanie rezervácií Áno... služby iného druhu tu neposkytujete? (čitateľ) kníh pre čitateľov. Svoju pracovnú činnosť v knižnici sme začali v ešte pomerne pokojnom období - na začiatku septembra, ale už v * Prosím vás, myslíte, že pri odchode nebudem pípať? polovici mesiaca sme pochopili, čo znamená zhon v knižnici. So * Prosím vás, kde je knižnica? (čitateľ) začiatkom semestra nám pribúdali čitatelia a s nimi aj dni, keď sme Ste v knižnici (zamestnanec) mali plné ruky práce. Ďalším naším pracoviskom sa stalo aj oddelenie katalógov, kde * Prosím vás, kde tu máte oddelenie, kde mi spracujú a pošlú sme pomáhali najmä novým čitateľom, zorientovať sa v spôsobe seminárnu prácu, keď zadám tému? objednávania kníh cez online katalóg. Najkrajším ohodnotením našej * Kde mám ísť keď si chcem knihu pozrieť len prezentačne? .
Služby Štátnej vedeckej knižnice využívajú najviac študenti banskobystrických stredných a vysokých škôl. Z nich pravdepodobne väčšina vie, aké spektrum služieb naša knižnica poskytuje a čo v nej kde nájdu. No sú aj takí, ktorí ju obmedzujú „len“ na požičiavanie kníh a ani netušia, že ponúka omnoho viac. A myslím, že takýto postoj nemajú iba študenti, ale aj väčšina obyvateľov Banskej Bystrice. Tento dojem som nadobudla hlavne pri exkurziách, ktoré knižnica svojim návštevníkom poskytuje. Tie môžu byť veľmi dobrým prostriedkom na jej propagáciu. Na propagáciu budovy, svojich služieb a všetkých akcií a aktivít, ktoré sa tu organizujú. Najväčší záujem o exkurzie je, pochopiteľne, zo strany škôl. Nedávno som však mala možnosť našou knižnicou sprevádzať nie študentov, ale obyvateľov nášho mesta, rôznych vekových kategórií, a v knižnici som s nimi strávila naozaj príjemné popoludnie. Tu sú reakcie niektorých jej účastníkov: „Bola som prekvapená veľkorysou prestavbou tejto budovy, ktorá urobila z tohto priestoru reprezentatívne sídlo pre inštitúcie, ktoré tu sídlia. I keď je to veľká budova, pôsobí zároveň prívetivo a niektoré miestnosti dokonca útulne. Výklad bol uskutočnený na odbornej ale zároveň zrozumiteľnej, príjemnej úrovni. Najviac sa mi páčila sekcia v hudobnej časti a priestory Galérie.“ Anna Jandurová „Ja som bol milo prekvapený hlavne z toho, koľko rôznorodých podujatí ako koncerty, výstavy v Galérii a iné akcie knižnica organizuje. Tiež celým tým prostredím, ktoré knižnica vytvorila pre svojich návštevníkov a knihomoľov.“ Martin Kiapeš „V knižnici som už bola na niekoľkých podujatiach, ale pozrieť si aj iné priestory bolo pre mňa príjemným zážitkom. Keď má človek v tejto uponáhľanej dobe možnosť sa na chvíľu zastaviť, trebárs popočúvať hudbu, ktorá ho teší, v pokoji prečítať knihu, ktorú potrebuje k vzdelaniu alebo len tak si pozrieť výstavu – Galéria v podkroví je úžasná.... Priestory sú nádherné, ale celkovú atmosféru tam dotvárajú ľudia, ktorí tam pracujú, držím palce nech sa im všetkým darí...“ Iveta Šuhajdová Keďže žijem od malička v Banskej Bystrici, tak som privítal možnosť zúčastniť sa prehliadky rekonštruovaného objektu knižnice. Už z vonku pôsobí budova elegantne ale hlavne pôvodne s ohľadom na svoju históriu a pri vstupe do
vnútra objektu som mal pocit hrdého obyva-teľa nášho mesta. Samotnú prehliadku s podrobným výkladom zamestnancov som si užil a dozvedel sa veľa zaujímavého.“ Tomáš Macháček
„Keďže z dôvodu pracovného zaneprázdnenia, a nevyhovárajme sa, aj našej pohodlnosti, sme sa dlhší čas nezúčastňovali akcií v knižnici, rozhodli sme sa obzrieť si, čo je u vás nové. Boli sme prekvapení ako ste pokročili. Prešli sme hudobnú časť, Galériu, študovne ( bežné aj špeciálne), Spoločenskú sálu a nahliadli sme aj do depozitu vzácnych písomností (samozrejme, že len v rámci možností). Boli sme prekvapení, koľko akcií organizujete a akých milých ľudí máte. Možno to bolo zdanie, ale pamätáme si, za našich mladých čias, keď sme študovali v Bratislave, že zamestnankyne knižníc boli odmerané a človek sa až bál ísť si vypýtať knihu, keď už mu jednu zapožičali pred hodinou. Jediné, čo nám u vás chýba, sú „nedeľňajšie matiné“, na ktoré sme veľmi radi chodili. Ale to si už vaše dievčence ani nepamätali, že také niečo bolo. 12. novembra 2014 sme boli aj na koncerte LOTZ TRIO. Program bol úžasný. Krásna vážna hudba interpretovaná na našu dobu na nezvyklých nástrojoch a pekné slovo p. Gavloviča, ktorý sa nám prihováral skoro neznámym jazykom, ale k rovnakým zlozvykom ako v dávnej minulosti. Ďakujeme za pekný zážitok, prajeme veľa zdravia a úspechov v ďalšej práci. Sľubujeme, že sa budeme častejšie informovať o akciách v knižnici.“ manželia Marta a Karol Kubandovci Dana Chalupeková
V roku 2014 sa Literárne a hudobné múzeum zapojilo do kampane organizovanej Zväzom múzeí Slovenskej republiky s názvom „Múzeum v čase, čas v múzeu“ „Príbeh predmetu. Rok 1914.“ Za tému nášho príbehu sme zvolili vojnovú korešpondenciu Jozefa Gregora Tajovského a Hany Gregorovej, konkrétne list, ktorý môžeme považovať, vzhľadom na blížiace sa odlúčenie, za posledný, v ktorom ešte veria v spoločné šťastie nenarušené vonkajším (vojnovým) vplyvom. V rámci projektu sme realizovali prednášky venované práve životnému osudu vyčítaného z listov týchto dvoch známych predstaviteľov slovenského realizmu. Čo sa týka edičnej časti projektu, výstupom je publikácia s rovno-
V dňoch 6. – 9. 11. 2014 sa v bratislavskej Inchebe konal 22. medzinárodný knižný veľtrh Bibliotéka, ktorý je jediným svojho druhu na Slovensku. Dopĺňala ho výstava vzdelávania a didaktickej techniky Pedagogika, ktorá výstavu oživila prezentáciami učebníc, školských pomôcok a vzdelávacích softvérov. V tomto roku distribútori ponúkali aj mnohé spoločenské a logické hry pre predškolskú a školskú mládež, nepochybne sa však pri nich pobavili aj dospelí. Veľtrh bol už tradične sprevádzaný množstvom podujatí besied so spisovateľmi a prekladateľmi, prezentácií kníh,
menným názvom, v ktorej sa nachádza aj stručný príbeh manželov s fotografiami zo zbierok Literárneho a hudobného múzea Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici. Eva Urbanová
vydavateľstiev a distribútorov, projektu digitalizácie Slovenskej národnej knižnice v Martine, či tvorivých dielní pre deti. Výstava ponúkala možnosť nakúpiť diela obľúbených autorov za výhodné ceny, oboznámiť sa s novinkami na knižnom trhu, či jedinečnými dielami vydanými v obmedzenom množstve. Cenu Bibliotéky, udeľovanú za najlepšie pôvodné ženské dielo vydané v predchádzajúcom roku, získala Uršuľa Kovalyk za knihu Krasojazdkyňa (vydalo občianske združenie Divadlo bez domova). Atmosféru veľtrhu a jeho možnosti sme si, samozrejme, nenechali ujsť ani my. Popri nákupe kníh do fondu knižnice sa nám podarilo nadviazať spoluprácu so zástupcami Konfuciovho inštitútu v Bratislave. Táto, ako dúfame, bude prínosná pre všetkých návštevníkov jazykového centra Window of Shanghai, ako aj účastníkov akcií, ktoré pracovníčka centra organizuje. Cenným úlovkom pre fond Študovne starých a vzácnych tlačí sa stali viaceré knihy z 18. a 19. storočia – z najzaujímavejších spomeniem Krátku mluwnicu slovenskú Martina Hattalu (1852), Pokladnicu Franklinowu banskobystrických tlačiarov Macholdovcov (1838), literárnu revue Hronka (1836 a 1837), vydávanú Karolom Kuzmánym v Banskej Bystrici a knihu Memorabilia provinciae csetnek, vydanú v roku 1799 banskobystrickým tlačiarom J. Štefánim, s pečiatkou knižnice rodu Radvanských. Jana Vranová
Spomienkové stretnutie pri príležitosti nedožitého jubilea 70. rokov zbierky, ktorú Anderle ľudového bábkara Antona Anderleho z Radvane v Spoločenskej sále počas svojho života Štátnej vedeckej knižnice dňa 21. 11. 2014 usporiadali Literárne a vytvoril a tá by bola jedihudobné múzeum a mesto Banská Bystrica. Pred oficiálnym začiatkom nečným múzeom a láboli v úzkom rodinnom a priateľskom kruhu položené kvety na hrob kadlom pre turistov. Antona Anderleho na ev. cintoríne v Lazovnej ulici v Banskej Bystrici. Spomienky zakončil Ing. O pätnástej hodine už bola plná Spoločenská sála a tak vedúca Milan Šluch z rodnej múzea Mgr. Soňa Šváčová, PhD. privítala vzácnych hostí, predo- obce Antona Anderleho všetkým manželku Antona Anderleho Zlaticu Anderlovú ako aj jeho z Dolnej Lehoty. Obec syna Rastislava a dcéru Mariannu. Reťaz spomienok na Anderleho Dolná Lehota v spoluotvoril svojím príhovorom primátor mesta Banská Bystrica Mgr. Peter práci so základnou organizáciou Jednoty dôchodcov Slovenska v Gogola. Vyzdvihol prínos ľudového bábkara pre mesto ako aj pre celé obci si pripomenuli v septembri v roku 2014 slávneho rodáka a Slovensko a zahraničie. V závere bábkara, a to veľmi netradične. Na príhovoru zaspomínal na krásne hrobe jeho malej sestričky Evičky nedeľné popoludnia, keď ako malý Anderlovej (umrela ako deväťmechlapec navštevoval jeho predstasačná) umiestnili a vysvätili pamätnú venia. Bývali v kočikárni v paneláku, tabuľu venovanú práve Antonovi kde vtedy Anderle hrával len tak pre Anderlemu. radosť svoju a svojich susedov, aby Posledná polhodina stretnutia sa nezabudol texty hier, ktoré sa naučil niesla v duchu tradičnej hry Don Šajn, od svojho otca Bohuslava Anderleho ktorú vynikajúco odohral bábkar Ivan ako aj starého otca a starej mamy. Gontko. Vystúpenie bolo ocenené Doc. Mgr. Juraj Hamar, PhD. nielen potleskom, ale aj slovami uznania (dnes generálny riaditeľ Slovenského prítomných osobností bábkarskej elity. ľudového umeleckého kolektívu) ako Pre tých, ktorí sa nemohli zúčastniť muzikant sprevádzal Anderleho na podujatia, krátke curriculum vitae: vystúpeniach po celej Európe. PraAnton Anderle sa narodil v Dolnej Ivan Gontko na počesť Anderleho zahral tradičnú hru Don Šajn coval aj na výskumoch tradičného Lehote 20. 11. 1944. Hrával klasické bábkarstva a bol preto ten najpovolanejší, ktorému sme dali mode- ľudové bábkové divadlo tak, ako ho hrával jeho otec, starý otec a aj rovať spomienkové popoludnie. Pripomenul, že tradičné bábkové jeho stará mama. Práve stará mama Eva Kouřilová (1880 – 1969) divadlo ako jedinečný prvok ľudového začala s tradíciou ľudového kočovného umenia, bolo zapísané v roku 2013 bábkového divadla. Bola chovanicou do Reprezentatívneho zoznamu u známeho slovenského bábkara Jána nehmotného kultúrneho dedičstva Stražana (1856 – 1939). Pomáhala v Slovenska. Anton Anderle sa výzdomácnosti, opatrovala deti, šila namnou mierou zaslúžil o šírenie tohto kostýmy a naučila sa hrať bábkové ľudového umenia. divadlo. V Radvani sa spoznala s Bábkar Juraj Šimon spomínal aký budúcim manželom Michalom Václabol očarený predstavením Antona vom Anderlem (1878 – 1935), a od Anderleho v Turci, až tak, že ho to roku 1919 začala najskôr sama hrávať inšpirovalo k výrobe bábok ako aj k bábkové divadlo, neskôr sa kumštu hraniu bábkového divadla. Bol rezbár naučil aj jej manžel. V rodinnej tradícii a ešte niekoľkokrát si zašiel k Anderpokračovali synovia Bohuslav (1913 – lemu po radu ako zhotoviť marionety 1976) a Jaroslav (1916 – 1982). Scénografka Jana Pogorielová spomína na Antona Anderleho po technickej stránke. Jaroslav bol aj vynikajúcim rezbárom. V reťazi spomienok zazneli aj Ako dvojica hrávali spolu do roku slová Antona Dušu a Jany Pogorielovej. Tonko bol ich dobrým priateľom 1953, potom sa Jaroslav osamostatnil a na jeho miesto prišiel a veľmi im chýba. (poznámka: vyrobili pre neho novú skladaciu scénu, Bohuslavov syn Anton. Pomáhal otcovi, nie však dlho, pretože v roku presne do kufra auta, k tomu scénografka navrhla aj kostým s ves- 1955 Bohuslavovi neobnovili licenciu na hranie bábkového divadla. tičkou a klobúkom, v tom si ho mnohí Ľudovému bábkarskému umeniu pamätajú aj z Medzinárodného akoby odzvonilo. Anton vyštudoval festivalu tradičných bábkových Strednú priemyselnú školu vo Zvolene, divadiel Radvaň 1999). potom nastúpil do povinnej dvojročnej V podujatí vystúpili aj bývalé vojenskej služby. Od roku 1967 bol riaditeľky Literárneho a hudobného zamestnancom Krajskej vojenskej múzea a to PaedDr. Jana Borguľová ubytovacej a stavebnej správy v a PhDr. Marianna Bárdiová, PhD. Banskej Bystrici, najskôr ako strojár Dr. Borguľová vyzdvihla priateľskú, špecialista, a potom vedúci zásoboobetavú a charizmatickú stránku vacieho oddelenia. V roku 1968 sa osobnosti tohto človeka. Dr. Bárdiová oženil so Zlaticou Brndiarovou (1947), navrhla, aby sa budúci primátor mesta ktorá netušila, že pochádza z snažil nájsť primeranú budovu, v ktorej bábkarskej rodiny. by sa mohli vystaviť historické Doc. Mgr. Juraj Hamar, PhD. Moderoval podujatie Anton Anderle 70 marionety z unikátnej súkromnej Pokračovanie na strane 9.
Literárne a hudobné múzeum ŠVK dokumentuje činnosť kultúrnych 1. decembra roku 2009 sa definitívne osamostatnil. Rodinné zájazdové inštitúcií v banskobystrickom regióne, nesmelo preto chýbať ani pri divadlo si vyžaduje veľmi kvalitnú produkciu. Texty si v mnohých takej významnej udalosti akou bolo otvorenie stálej bábkarskej scény prípadoch píše Haruštiak sám, no v divadelných bulletinoch sa dočítame o spolupráci s osobnosťami Divadla Harry Teater – Divadlo pod balzvučných mien. Predovšetkým hudobný kónom na banskobystrickom sídlisku skladateľ Pavol Janíček, Belo Félix, Sásová. Po slávnostnom rozviazaní stuhy hudobník a pesničkár Juraj Haško a Laco sa malí i veľkí návštevníci hrnuli do sály Réti. K hosťujúcim hercom patria: Andrea (upravenej z bývalých skladov). Deťom Krestianová, Majka Olejníková, Patrícia zažiarili očká pri pohľade na výstavu Pivolusková, Juraj Haviar. Bábky a scénu bábok, ktoré účinkovali a ešte aj budú navrhuje Mgr. art. Kristína Hroznová účinkovať v divadelných predstaveniach (vedúca scénickej a kostýmovej tvorby Divadla Harry Teater a aj tohto divadielka. na Strednej umeleckej škole v Trenčíne). Mohli sa ich dotknúť a pohladiť. S bábPod viaceré scenáre sa podpísal Štefan kami sa mohli aj zahrať v interaktívnom Šmihla (Soľ nad zlato, Solúnski bratia a i.). predstavení Bábka k bábke, či už to boli Texty piesní skladá pre divadlo aj Martin maňušky, marionety a iné bábky. Divadlo Vaňek a Alojz Čobej. Z bohatej ponuky Pod balkónom tak začalo o desiatej Hosťujúci herci a herečky a zakladateľ Divadla Harry Teater: Zľava: hodine 15. novembra 2014 písať svoju Juraj Haviar, Andrea Krestianová, Ján Haruštiak, Patrícia Pivolusková, vyberáme inscenácie pre najmenších ako Havo Slavo, Zlatovláska, Hauko a Mňauhistóriu. Želáme, aby tak ako zájazdové Majka Olejníková ka, Bubliduch. Deti školopovinné poteší rodinné divadlo Harry Teater, aj jeho stála Medené mesto – interaktívne predstavenie o Banskej Bystrici na scéna mala vždy veľa nadšených divákov! Pozrime sa bližšie na históriu, umelecký kolektív a spolu- motívy knihy Moja Banská Bystrica (autorkou knihy je Slavomíra Očenášová-Štrbová) alebo predstavenie pracovníkov divadla. Prvýkrát sme sa s Solúnski bratia – o prinášateľoch vzdedivadlom Harry Teater stretli na predlanosti – Cyrilovi a Metodovi – o ich viere, stavení v roku 2003 s hrou Sólo pre sile a odvahe, o ich snahe kultúrne a duHarryho na festivale ŠpanDiv v Španej chovne pozdvihnúť vtedajšie spoloDoline. Ďalšie predstavenia sa konali vo čenstvo ľudí na našom území. Príbeh z viacerých mestách Slovenska a na dávnych čias ľudových bábkarov rôznych festivaloch: Divadelná Nitra, pripomínajúci Anderleho tradičné Dotyky a Spojenia Martin, Setkání – marionetové divadlo je inscenácia Stretnutie Zlín, Bábkarska Žilina či Gašparko a lakomý zemepán, v ktorom ďalších podujatiach, napr. v roku 2014 účinkujú drevené marionety a aj storočný aj Kremnické gagy. O zájazdové rodinné verklík – čiže flašinet. divadlo bol a je stále záujem. Kvalitné, Blížia sa Vianoce a v Divadle pod interaktívne, veselé i poučné predstabalkónom pripravili tri príbehy súvisiace s venia potešia malých i veľkých divákov. adventom a Vianocami (O Vianočníčkovi, Predstavenia presne také aké si pred- Stála scéna Divadla Harry Teater – Divadlo pod balkónom savzal produkovať zakladateľ divadla, herec, režisér, dramaturg Ján Zvonček Konček a Neobyčajný príbeh obuvníka Jakuba). Tak Haruštiak spolu s manželkou Júliou, ktorá je manažérkou, techničkou, neváhajte a do Divadla pod balkónom utekajte! zvukárkou, kostymérkou i maskérkou. Ján Haruštiak nie je žiaden nováčik – ako bábkoherec a herec pôsobil v Bábkovom divadle na Mária Lásková Rázcestí v Banskej Bystrici od roku 1981 až do roku 2009. Práve od Pokračovanie zo strany 8.
Prišiel rok 1970 a s ním pozvánka na účinkovanie na divadelnom festivale Scénická žatva v Martine – Bohuslav spolu s bratom Jaroslavom a synom Antonom predviedli bábkovú hru Falošný gróf Belengardo. Úspech s hrou bol podnetom u Antona na oživenie rodinnej tradície. Okrem hrania tradičného ľudového bábkového divadla zbieral bábky, aj ich reštauroval a vyrezával. Bábky zo svojej zbierky prvýkrát zapožičal v roku 1983 na výstavu do Bratislavy pod názvom: „Dobrý deň, bábka“. V rámci výstavy sa predstavil s hrou Don Šajn. Prof. Milan Knížák mu pomohol zorganizovať vystúpenie v Ústrednom bábkovom divadle v Prahe v rámci roka Českého divadla (Anderle odohral predstavenie hry Knieža Oldrich, niekedy sa používal aj názov Posvícení v Hudlicích) a v roku 1984 ďalšie tri predstavenia v Junior klube na Chmelnici (Don Šajn, Belengardo a Knieža Oldrich). Na podnet Hetty Paërlovej z Holandska (teoretička ľudového bábkového divadla) dostal Anton Anderle pozvanie na festival Puppiennale '85 v Herzogenburgu. Po veľkom úspechu dostával ďalšie ponuky na účinkovanie na bábkarských festivaloch. Spomenieme festival Internationale Puppentage v Mistelbachu v roku 1986, festivaly v Pise a Salzburgu (1987), v Mníchove (1988), v Leningrade a vo Viedni (1988, 1990). Vystúpenia boli spojené aj s výstavami jeho unikátnej zbierky bábok. V roku 1991 odohral v Holandsku počas festivalu UNIMA sedemnásť
predstavení, na ktorých ho už sprevádzal muzikant Juraj Hamar. Ďalším muzikantom bol bývalý sólista SĽUKu Ján Palovič (1947), ktorý ho sprevádzal až po posledné vystúpenie. V roku 1996 na festivale Minifest Top '96 prvýkrát uvideli diváci Anderleho Najmenší cirkus na svete. Základom boli marionety z tzv. Šlusnumer-u, čiže z krátkeho komického prídavku na záver každého predstavenia pre „dobrých“ divákov. Najmenší cirkus na svete mal úspech u divákov a tvoril podstatnú časť vystúpení v zahraničí i doma. V dňoch 8. – 10. septembra v roku 1999 zorganizoval Medzinárodný festival a výstavu tradičných ľudových divadiel Radvaň 1999. Za svoje bábkarské umenie bol ocenený viacerými poctami: Rad zlomenej závory (1993), Zlatá marioneta (1996), Najlepšie tradičné bábkové divadlo (2001), Ceny za animáciu a za udržiavanie tradície (2002). Účinkoval niekoľkokrát na festivale Kremnické gagy, kde je od 2009 aj jeho reliéf v Uličke slávnych nosov. Na počesť Antona Anderleho sa po roku 2008 v dvojročných cykloch koná v Banskej Bystrici Medzinárodný festival tradičného bábkového divadla Anderleho Radvaň. Anton Anderle dokázal svojím účinkovaním, že ľudové bábkové divadlo je umenie hodné nasledovania. Umenie veľmi staré, krásne. Pozývame Vás už teraz na Medzinárodný festival tradičného bábkového divadla Anderleho Radvaň 2015. Mária Lásková
Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici si pre svojich používateľov na koniec roka pripravila príjemné prekvapenie. Rozšírila svoje služby o nový priestor určený pre individuálne štúdium v podobe samostatných študijných boxov. Inšpiráciu sme čerpali zo Studijní a vědecké knihovny v Hradci Králové, kde boli naši pracovníci na odbornej stáži a doniesli k nám podnet na zriadenie podobných boxov. Individuálne študijné boxy slúžia používateľom, ktorí potrebujú mať vlastný priestor na nerušené štúdium. Sú umiestnené v podkroví, v príjemnom prostredí Študovne odborných periodík. Tri individuálne presklené boxy so samostatnými vchodmi poskytujú návštevníkom súkromie a pokoj, ktorý zvýši ich komfort pri štúdiu. Používatelia môžu boxy využívať na krátkodobé, ale aj dlhodobé štúdium, na študovanie vlastnej literatúry a literatúry z fondu ŠVK, písanie kvalifikačných prác a podobne. Zriadením boxov vznikol jedinečný moderný priestor, ako alternatíva k už zriadenému Tvorivému centru, ktoré slúži na skupinovú prácu v neformálnom prostredí. Veľmi príjemnú spätnú väzbu sme získali od jedného z prvých používateľov boxu. Za najväčšie pozitívum uviedol maximálny pokoj potrebný na sústredenie sa pri učení. Ďalším plusom bolo pre neho to, že kedykoľvek počas dňa si mohol nechať svoje veci na štúdium rozložené v boxe, zamknúť a odísť napríklad na obed, bez toho aby si ich musel brať so sebou. Preto, prijmite pozvanie do našej knižnice a vyskúšajte si nový priestor. Ivana Bičanovská
Jazyková študovňa InfoUSA Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici je od novembra 2014 zaradená do oficiálneho zoznamu certifikovaných poradenských centier.
sociálnych médií sprostredkúvajú poradcovia priame informácie od amerických odborníkov a zástupcov vysokých škôl a univerzít v USA. Sieť EducationUSA je podporovaná Úradom pre vzdelávanie a Na základe dlhoročného kultúrne záležitosti Ministerstva partnerstva a spolupráce s zahraničných vecí USA, ktorého Veľvyslanectvom USA na Slosnahou je podpora vzájomného vensku, InfoUSA centrum, jedna porozumenia medzi ľuďmi v Spoz piatich jazykových študovní v jených štátoch amerických a Štátnej vedeckej knižnici v ľuďmi iných krajín. Banskej Bystrici, rozšírila svoje Centrum slávnostne otvorili služby o nový prvok. Od začiatku zástupcovia knižnice a americnovembra je centrum zaradené do kého veľvyslanectva – riaditeľka celosvetovej siete poradenských ŠVK Oľga Lauková a zástupca centier EducationUSA, ktoré veľvyslanca USA na Slovensku poskytujú informácie o štúdiu v Norman Thatcher Scharpf. Spojených štátoch amerických. Otvorenia sa okrem zástupcov Cieľom služby je umožniť Fulbrightovej komisie na Sloštudentom nájsť presné, úplné a vensku a akademickej obce aktuálne informácie o možnoszúčastnili aj potenciálni záujemRiaditeľka ŠVK Oľga Lauková a zástupca veľvyslanca USA na Slovensku tiach štúdia na akreditovaných covia o štúdium v USA z radov Norman Thatcher Scharpf pri slávnostnom otvorení amerických vysokých školách a vysokoškolských študentov a univerzitách, najnovších trendoch vo vzdelávaní, či amerického študentských spolkov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. školského systému. Prostredníctvom rôznych vzdelávacích veľtrhov, workshopov, on-line školení, webinárov, chatov a platforiem Zuzana Kopčanová
Katarína Nádaská Čím žila slovenská rodina Milí čitatelia, dávam vám do popredia knižný klenot, ktorý by mala mať doma každá rodina. Už podtitul Rodinné tradície a slávnosti v našej ľudovej kultúre nám napovedá, že autorka sa venuje podstate a charaktere zvykov, ľudových obyčajov a rodinných obradov, ktoré boli a stále aj sú živými udalosťami rodinného života. Tým, že sú začlenené do historického a etnologického kontextu, nám Katarína Nádaská poskytuje náhľad do tradičnej slovenskej duchovnej kultúry. Sprevádza nás etapami života človeka, ktorý sa riadil nepísaným poriadkom svojho spoločenstva a jeho zásadami. Hľadá zmysel rodinných obradoch a ich vysvetlenie, upozorňuje na krásu tradičnej ľudovej kultúry. Poznatky čerpá z múzejných zbierok, terénnych výskumov z celého územia Slovenska a z publikovaných údajov a materiálov. Kniha je obohatená o ukážky ľudovej slovesnosti a klasickej literatúry a doplnená farebným ilustračným sprievodom Martina Kellenbergera. Marcel Pecník, Vladimíra Luptáková a kolektív – Kremnička – miesto života i pamäti Marcel Pecník a kolektív autorov prichádza opäť s ďalšou monografia z jedinečnej edície kníh zaoberajúcich sa dejinami a národopisom bývalých obcí, dnes mestských častí Banskej Bystrice. Ako sám uvádza v úvode, rozhodnutie spracovať dejiny Kremničky nebolo náhodné, ale práve naopak. V roku 2014 si obyvatelia Kremničky a nielen oni, pripomenuli smutné výročie 70 rokov od hromadného zabíjania obyvateľov nemeckými jednotkami v spolupráci s príslušníkmi Hlinkovej gardy. Kniha je funkčne rozdelená do kapitol, v ktorých sa dozviete zaujímavosti o najstarších dejinách Kremničky, o ľuďoch a tradičnej ľudovej kultúre, o prírode a krajine, školstve, športe, rodoch a rodinách Kremničky a pod. Ako tvrdí autor: „Je toho veľa, čo sme sa rozhodli o tejto lokalite napísať a ukázať. Spolu s celým autorským kolektívom sme pripravili publikáciu, v ktorej dozaista nie je úplne všetko, lebo to ani nemôže byť, ale je v nej veľa z toho čo vieme a čo treba o Kremničke povedať.“ Zdravie z prírodnej lekárne Knihu môžete pokojne využívať ako vášho domáceho lekára, ktorý vám pomôže v prevencii chorôb. Autorom je prof. Mermerski, ktorý sa viac ako 50 rokov aktívne venuje prírodnej medicíne v Bulharsku. Je zástancom názoru, že prírodná medicína dokáže človeka chrániť a zbaviť mnohých ochorení. Publikácia obsahuje vyše 2 500 receptov na prípravu liečivej a protirakovinovej stravy, pričom za každým receptom stoja ľudia, ktorí sa už úspešne vyliečili.
Peter Kajba – Ján Filo – Hronsek. Drevený artikulárny kostol Významnou súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska je aj sakrálna architektúra drevených kostolov pochádzajúcich zo 16-18 storočia, preto autori touto publikáciou dávajú do popredia unikátnu drevenú stavbu v Hronseku. Tvorcovia publikácie sú zároveň pamiatkarmi a reštaurátormi dreveného kostolíka v Hronseku a svojou náročnou prácou prispeli k jeho citlivej obnove a záchrane pre ďalšie generácie. Rozhodli sa podeliť s nami o svoje poznatky, metodiky a postupy pri jeho rekonštrukcii. Ich práca bola ocenená i cenou Ministerstva kultúry SR Fénix za najúspešnejšiu reštaurátorskú realizáciu v roku 2009 a dostala tiež medzinárodné uznanie v podobe zápisu do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO v roku 2008. Kniha je z veľkej časti doplnená o fotografie kostola, obrazov, relikvií s podrobným popisom. Beatrica Čulmanová – Slovenské povesti K voľnému prerozprávaniu slovenských povestí autorku inšpirovali vlastné intenzívne zážitky pri poznávaní našich hradov, kaštieľov, kláštorov, historických pozoruhodností a zaujímavostí. Do centra príbehov stavia ľudské osudy, vášne, dramatické príbehy plné citu, tragédie, vernej lásky i odvahy, ako to už v povestiach a dávnych príbehoch býva. Mnohé z nich vám určite budú známe a iné zase spoznáte a obohatia tak vaše vedomosti o Slovensku. Za pozornosť určite stoja ilustrácie od Svetozára Košického, ktoré dodávajú rozprávaniu neopakovateľnú atmosféru. „Ráčte vstúpiť do tajomného sveta, ktorý prináša nevšedné posolstvo z našej dávnej minulosti a výnimočný čitateľský zážitok.“ Ivan Pilný – Máte na víc! Trénujte svuj mozek Autor prichádza s voľným pokračovaním úspešnej knižky Máte na víc! Probuďte svuj mozek. Kým v predchádzajúcej knihe sa venoval tomu ako mozog funguje, čo s ním môžeme robiť a čo potom dokážeme, v tejto publikácii sa zaoberá predovšetkým technikami ako mozog trénovať a tým ho aj efektívnejšie využívať. Na atraktivite knihe dodávajú aj výpovede ľudí z rôznych oblastí, ktorí majú ale jedno spoločné – ich mozog nezaháľa a nespí na vavrínoch a túto schopnosť vedia prenášať aj na iných. Knihu dávam do pozornosti všetkým, ktorí chcú svoj „mozgový“ potenciál využiť čo najviac. Odkaz autora:, „To, že v jakémkoli věku máte na víc, je jasné a neoddiskutovatelné. Samo se to však nestane.“ (Tréningy pamäte v ŠVK) Spracovala Katarína Glejteková
GEORGE HARRISON – LIVING IN THE MATERIAL WORLD (HBO Documentary, DVD) Skvelý filmový dokument v réžii Martina Scorseseho mapuje život jedného z najslávnejších muzikantov všetkých čias. Približuje jeho detstvo v Liverpoole, éru Beatles, sólovú kariéru i súkromný život. Film zachytáva Georgea Harrisona nie len ako úspešného hudobníka, ale aj ako večného hľadača rovnováhy medzi svetom materiálnym a duchovným. Vo filme sa objavujú doposiaľ nepublikované fotografie, videozáznamy, nahrávky a rozhovory nie len so samotným Harrisonom, ale aj s jeho manželkou Olíviou Harrisonovou, Ericom Claptonom, Terrym Gilliamom, Georgeom Martinom, Paulom McCartneym, Yoko Ono, Tomom Pettym, Ringo Starrom a Jackiem Stewartom. Všetci rozprávajú otvorene o Harrisonovom výnimočnom talente, ale i o jeho vnútorných rozporoch, prudkej povahe, experimentoch s drogami a náklonnosti k ženám. ENNIO MORRICONE – PEACE NOTES: LIVE IN VENICE (Industrial Entertainment, DVD) 10. októbra 2007 sa v Benátkách uskutočnil jedinečný koncert, na ktorom zaznela filmová hudba presláveného talianskeho skladateľa Ennia Morriconeho. Koncert sa konal pod šírym nebom v atraktívnom prostredí na Námestí svätého Marka, ktoré diváci zaplnili do posledného miesta. Ennio Morricone, ktorý koncert sám dirigoval, zostavil päť suít špeciálne pre túto príležitosť zo známych i menej známych melódií z filmov, ku ktorým skomponoval hudbu. V podaní orchestra Roma Simfonietta, benátskeho speváckeho zboru La Fenice a sopranistky Susanny Rigacci môžme obdivovať jedinečné interpretačné výkony. JOE COCKER – FIRE IT UP LIVE (SONY Music, DVD) Po viac ako 20 rokoch vyšiel v roku 2012 audiovizuálny záznam z koncertu legendárneho Joea Cockera. Jeho dvadsiaty druhý štúdiový album Fire It Up oslavoval úspechy ako u kritikov tak ak aj u fanúšikov. Na albume nájdeme okrem skladieb z posledného rovnomenného albumu Joea Cockera aj najznámejšie hity, vrátane Come Together alebo Unchain My Heart
PINK FLOYD – THE STORY OF WISH YOU WERE HERE (Eagle Rock Entertainment, DVD) V roku 1975 fenomenálna rocková skupina Pink Floyd nahrávala album Wish You Were Here. Jeho vznik nebol vôbec jednoduchý, pretože členovia skupiny chceli, aby bol výsledok porovnateľný s predchádzajúcim albumom The Dark Side of The Moon, ktorý dodnes láme rekordy. Značná časť albumu Wish You Were Here je venovaná zakladateľovi skupiny Sydovi Barrettovi, ktorý po psychických problémoch musel skupinu opustiť. Hudobný dokument z roku 2012 ponúka pohľad do zákulisia nahrávania skladieb a tvorby dnes už kultových motívov albumu. Je sprevádzaný rozhovormi členov Pink Floyd – Rogerom Watersom, Davidom Gilmourom, Nickom Masonom a Rickim Wrightnom. RAY CHARLES – LIVE AT MONTREUX (Montreux, DVD) Ray Charles bol skutočným priekopníkom soulovej hudby. Narodil sa v Gruzínsku v roku 1930 a bol jedným z prvých umelcov, ktorý spojením gospelu, rythm & bluesu a jazzu vytvoril novú formu „čiernej“ populárnej hudby – soul. Jeho hudobný prejav bol nápadne odlišný a okamžite rozpoznateľný. Prvé hity Ray Charlesa hudobný svet zaznamenal začiatkom 50-tych rokov 20. storočia a jeho popularita neustala do dnes. Záznam z koncertu Ray Charlesa z jazzového festivalu v Montreux 19. júla 1997 ponúka skvelé výkony speváka a sprievodného orchestera pod vedením saxofonistu Al Jacksona a speváckeho zoskupenia The Raelettes. Zaznejú skladby Georgia On My Mind, Mississippi Mud, Just For A Thrill, Song For You, ale aj I Can't Stop Loving You a mnohé ďalšie. THE BEATLES – YELLOW SUBMARINE (EMI Music, DVD) Nahrávky skupiny Beatles aj po desiatkach rokoch od ich vydania patria k absolútnym hudobným skvostom.. Album Yellow Submarine (Žltá ponorka) po prvýkrát vyšiel v januári roku 1969 ako desiaty album kapely The Beatles. Album bol soundtrackom k rovnomennému filmu, v ktorom si jednotliví členovia kapely zahrali hlavné úlohy. V roku 2012 vyšiel animovaný kreslený fantasy film v remastrovanej reedícii. Okrem pôvodného filmu sa fanúšikovia dočkajú aj obľúbeného bonusového materiálu. Spracovala Ingrid Guzmická
Občasník Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici
Nepredajné. Bezplatne šírené.
Zostavovateľ: Mgr. Marek Durdiak, PhD. Zodpovedná redaktorka: PhDr. Oľga Lauková, PhD. Grafická úprava a sadzba: PaedDr. Dušan Jarina Registračné číslo EV 3255/09. ISSN: 1335-6917 Vydáva a tlačí: Štátna vedecká knižnica v Banská Bystrici
www.svkbb.eu E - mail: svkbb@svkbb.eu