Ročník XV.
Občasník Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici
Čo znamená robiť vedu v knižnici, či múzeu? A prečo ju vlastne robiť? Nuž možno aj preto, že ani muzeológia, ani knižnično-informačná veda nemajú svoje výskumné ústavy, svoj ústav v rámci SAV... Nové technológie, metódy, či teoretické poznatky aplikujú tieto inštitúcie do svojej praxe akosi „za pochodu“, bez predchádzajúceho odskúšania funkčnosti, počas bežnej prevádzky ... Samozrejme okrem Slovenskej národnej knižnice v Martine – tá počas trvania projektu digitalizácie svoje brány pre používateľov zatvorila ... Možno keby boli k dispozícii odporúčania „Výskumného ústavu knihovníckeho“, tak by sa projekt realizoval aj bez obmedzenia knižničných služieb. Vedecký výskum sa v múzeách na Slovensku začal realizovať veľmi intenzívne už v 60. rokoch. Dôraz sa kládol najmä na rozvoj regionálneho výskumu. Jeho výsledky boli publikované v početných, dodnes historikmi využívaných, zborníkových vydaniach. Na strednom Slovensku v tom čase vychádzali: Vlastivedný sborník Považia (vydávaný múzeom v Žiline), Zborník Oravského múzea, zborník Vlastivedného múzea v Bojniciach Horná Nitra, Sborník Múzea SNP, Stredné Slovensko – vlastivedný zborník Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici, Sborník Slovenského banského múzea, Kmetianium : vlastivedný sborník Turčianskeho múzea Andreja Kmeťa, Sborník Slovenského národného múzea v Martine s ďalšie. Postupne sa výskumné aktivity rozvinuli aj v knižniciach – najmä na oddeleniach bibliografie. Vznikali celonárodné výskumné projekty, zamerané najmä na oblasť dejín knižnej kultúry. Základný výskum sa zameriaval najmä na oblasť regionálnych dejín, regionálnej a retrospektívnej bibliografie, neskôr sa pozornosť výskumníkov presunula aj do oblasti aplikovaného výskumu. Aká je situácia dnes? Ministerstvo kultúry SR plne podporuje organizácie vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti v ich vedeckovýskumných aktivitách. Podporuje ich akreditáciu a zapájanie sa do medzinárodnej spolupráce v oblasti výskumu. V rámci prioritných projektov sa snaží dotovať túto oblasť aj finančne. Sú to však len veľmi skromné čiastky, ledva pokrývajúce náklady na vydanie edičných výstupov. Na podporu samotného výskumu, či finančné ohodnotenie výskumných pracovníkov peňazí v rezorte niet. Aj preto sa kultúrne inštitúcie snažia získať ich z iných zdrojov. Až deväť organizácií z rezortu kultúry (medzi nimi ŠVK v Banskej Bystrici – vrátane Literárneho a hudobného múzea, ŠVK v Košiciach, SNK v Martine, Slovenské národné múzeum v Bratislave a Slovenské technické múzeum v Košiciach) získali osvedčenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj. Osvedčenie im ponúka možnosť uchádzať sa o finančné prostriedky na vedecko-výskumnú činnosť zo štátneho rozpočtu (poskytovaných prostredníctvom Agentúry na podporu výskumu a vývoja, štátnych programov a odvetvových projektov). Zatiaľ však v rámci získavania finančnej podpory projektov nie sú veľmi úspešné. Napriek tomu sa knižnice a múzeá vedeckovýskumnej činnosti nevzdávajú, stala sa neoddeliteľnou súčasťou ich aktivít. Bohaté zbierky a knižničné fondy ponúkajú ich pracovníkom vynikajúce možnosti na bádanie. Blanka Snopková
3/2014
V Knižničných novinách č. 2, 3/2013 sme priniesli informáciu, že kolektív Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici (ŠVK) pripravuje začiatkom roka 2014 vydanie monografie ŠVK. Zámerom vytvorenia takejto publikácie bolo, prezentovať sa čitateľom a širokej verejnosti pri príležitosti 45. výročia získania štatútu „vedeckej knižnice“, ktoré si ŠVK pripomína v tomto roku. Cieľom tiež bolo, predstaviť účinkovanie knižnice na kultúrnej a vzdelávacej scéne od roku 1926, teda od jej vzniku, ucelene spracovať jej históriu a vývoj, upriamiť pozornosť na jej aktivity, na stále sa rozvíjajúce tradičné služby, ako aj na nové projekty. Pretože sa knižnici podarilo v priebehu rokov dosiahnuť kredit kultúrno-vzdelávacej inštitúcie európskeho významu, vedenie ŠVK si potrebu vytvorenia takejto reprezentatívnej publikácie, uvedomilo už pred niekoľkými rokmi. Jedna zo starších monografií ŠVK. Prvá koncepcia monografie bola vytvorená koncom roka 2012 a podarilo sa skoncentrovať pracovný kolektív, ktorý v roku 2013 začal pracovať na jednotlivých kapitolách. Pokračovanie na str. 2.
VÍZIA A PRÍNOS PROJEKTU Kniha tvorí integrálnu súčasť vývoja ľudskej spoločnosti. Bola súčasťou organizovaných zbierok verejných i súkromných, bola predmetom sporov, obchodu, prenasledovania, dôvodom obetí, aj objektom vášnivého zberateľstva. Významnú úlohu zohráva aj v súčasnej spoločnosti, i napriek rozvoju techniky a médií. Kultúrne dejiny ktoréhokoľvek národa by boli neúplné bez znalosti jeho knižnej kultúry a jej vývoja. Na území Slovenska vznikali po stáročia mimoriadne bohaté a v mnohom cenné knižné zbierky, mali sme mnoho pisárov, intenzívne sa na našom území tlačilo, prekvital knižný obchod. Poznanie vývoja našej knižnej kultúry dokumentuje, Dobové knižné koleso. že kniha a knižnice boli v minulosti súčasťou života spoločnosti. Dejiny knižnej kultúry aj historické knižné fondy sú cenným, ale zatiaľ málo využívaným zdrojom poznatkov o komplexných dejinách Slovenska, o kontaktoch so svetom a o vplyve sveta na Slovákov. Pokračovanie na str. 2.