Knižničné noviny 03/2014

Ročník XV.

Občasník Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici

Čo znamená robiť vedu v knižnici, či múzeu? A prečo ju vlastne robiť? Nuž možno aj preto, že ani muzeológia, ani knižnično-informačná veda nemajú svoje výskumné ústavy, svoj ústav v rámci SAV... Nové technológie, metódy, či teoretické poznatky aplikujú tieto inštitúcie do svojej praxe akosi „za pochodu“, bez predchádzajúceho odskúšania funkčnosti, počas bežnej prevádzky ... Samozrejme okrem Slovenskej národnej knižnice v Martine – tá počas trvania projektu digitalizácie svoje brány pre používateľov zatvorila ... Možno keby boli k dispozícii odporúčania „Výskumného ústavu knihovníckeho“, tak by sa projekt realizoval aj bez obmedzenia knižničných služieb. Vedecký výskum sa v múzeách na Slovensku začal realizovať veľmi intenzívne už v 60. rokoch. Dôraz sa kládol najmä na rozvoj regionálneho výskumu. Jeho výsledky boli publikované v početných, dodnes historikmi využívaných, zborníkových vydaniach. Na strednom Slovensku v tom čase vychádzali: Vlastivedný sborník Považia (vydávaný múzeom v Žiline), Zborník Oravského múzea, zborník Vlastivedného múzea v Bojniciach Horná Nitra, Sborník Múzea SNP, Stredné Slovensko – vlastivedný zborník Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici, Sborník Slovenského banského múzea, Kmetianium : vlastivedný sborník Turčianskeho múzea Andreja Kmeťa, Sborník Slovenského národného múzea v Martine s ďalšie. Postupne sa výskumné aktivity rozvinuli aj v knižniciach – najmä na oddeleniach bibliografie. Vznikali celonárodné výskumné projekty, zamerané najmä na oblasť dejín knižnej kultúry. Základný výskum sa zameriaval najmä na oblasť regionálnych dejín, regionálnej a retrospektívnej bibliografie, neskôr sa pozornosť výskumníkov presunula aj do oblasti aplikovaného výskumu. Aká je situácia dnes? Ministerstvo kultúry SR plne podporuje organizácie vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti v ich vedeckovýskumných aktivitách. Podporuje ich akreditáciu a zapájanie sa do medzinárodnej spolupráce v oblasti výskumu. V rámci prioritných projektov sa snaží dotovať túto oblasť aj finančne. Sú to však len veľmi skromné čiastky, ledva pokrývajúce náklady na vydanie edičných výstupov. Na podporu samotného výskumu, či finančné ohodnotenie výskumných pracovníkov peňazí v rezorte niet. Aj preto sa kultúrne inštitúcie snažia získať ich z iných zdrojov. Až deväť organizácií z rezortu kultúry (medzi nimi ŠVK v Banskej Bystrici – vrátane Literárneho a hudobného múzea, ŠVK v Košiciach, SNK v Martine, Slovenské národné múzeum v Bratislave a Slovenské technické múzeum v Košiciach) získali osvedčenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj. Osvedčenie im ponúka možnosť uchádzať sa o finančné prostriedky na vedecko-výskumnú činnosť zo štátneho rozpočtu (poskytovaných prostredníctvom Agentúry na podporu výskumu a vývoja, štátnych programov a odvetvových projektov). Zatiaľ však v rámci získavania finančnej podpory projektov nie sú veľmi úspešné. Napriek tomu sa knižnice a múzeá vedeckovýskumnej činnosti nevzdávajú, stala sa neoddeliteľnou súčasťou ich aktivít. Bohaté zbierky a knižničné fondy ponúkajú ich pracovníkom vynikajúce možnosti na bádanie. Blanka Snopková

3/2014

V Knižničných novinách č. 2, 3/2013 sme priniesli informáciu, že kolektív Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici (ŠVK) pripravuje začiatkom roka 2014 vydanie monografie ŠVK. Zámerom vytvorenia takejto publikácie bolo, prezentovať sa čitateľom a širokej verejnosti pri príležitosti 45. výročia získania štatútu „vedeckej knižnice“, ktoré si ŠVK pripomína v tomto roku. Cieľom tiež bolo, predstaviť účinkovanie knižnice na kultúrnej a vzdelávacej scéne od roku 1926, teda od jej vzniku, ucelene spracovať jej históriu a vývoj, upriamiť pozornosť na jej aktivity, na stále sa rozvíjajúce tradičné služby, ako aj na nové projekty. Pretože sa knižnici podarilo v priebehu rokov dosiahnuť kredit kultúrno-vzdelávacej inštitúcie európskeho významu, vedenie ŠVK si potrebu vytvorenia takejto reprezentatívnej publikácie, uvedomilo už pred niekoľkými rokmi. Jedna zo starších monografií ŠVK. Prvá koncepcia monografie bola vytvorená koncom roka 2012 a podarilo sa skoncentrovať pracovný kolektív, ktorý v roku 2013 začal pracovať na jednotlivých kapitolách. Pokračovanie na str. 2.

VÍZIA A PRÍNOS PROJEKTU Kniha tvorí integrálnu súčasť vývoja ľudskej spoločnosti. Bola súčasťou organizovaných zbierok verejných i súkromných, bola predmetom sporov, obchodu, prenasledovania, dôvodom obetí, aj objektom vášnivého zberateľstva. Významnú úlohu zohráva aj v súčasnej spoločnosti, i napriek rozvoju techniky a médií. Kultúrne dejiny ktoréhokoľvek národa by boli neúplné bez znalosti jeho knižnej kultúry a jej vývoja. Na území Slovenska vznikali po stáročia mimoriadne bohaté a v mnohom cenné knižné zbierky, mali sme mnoho pisárov, intenzívne sa na našom území tlačilo, prekvital knižný obchod. Poznanie vývoja našej knižnej kultúry dokumentuje, Dobové knižné koleso. že kniha a knižnice boli v minulosti súčasťou života spoločnosti. Dejiny knižnej kultúry aj historické knižné fondy sú cenným, ale zatiaľ málo využívaným zdrojom poznatkov o komplexných dejinách Slovenska, o kontaktoch so svetom a o vplyve sveta na Slovákov. Pokračovanie na str. 2.

Pokračovanie zo str. 1.

Prvý predpokladaný termín vydania sa nepodarilo dodržať, ale v súčasnosti je pripravovaná monografia už v takom štádiu, kedy je možné prezradiť, čo bude obsahovať. Vecno-metodickú štruktúru elaborátu tvoria úvodné, pilotné a satelitné príspevky. Čitateľ sa v úvodných príspevkoch dozvie o počiatkoch knižnej kultúry v B. Bystrici, v nadväznosti na to aj o okolnostiach, ktoré viedli k založeniu knižnice. Pilotné príspevky sú zamerané na historický vývoj samotnej knižnice a chronologicky pokrývajú históriu Mestskej verejnej, Krajskej ľudovej a Štátnej vedeckej knižnice. Satelitné príspevky odrážajú všetky segmenty súčasnej existencie a činnosti. Nechýba história, vývoj a činnosť Literárneho a hudobného múzea v Banskej Bystrici (LHM). Text je doplnený o štatistické a iné prílohy a jeho obohatením bude názorný materiál a fotografie nezastupiteľnej hodnoty. (Foto: Štatút ŠVK z roku 1976 Štatút ŠVK z roku 1976) Doplnkovým materiálom bude komplexná bibliografia ŠVK a v PDF podobe aj predošlé publikácie o ŠVK, ktoré vyšli v predchádzajúcich rokoch (pozri. Knižničné noviny č. 2, 3/2013 s. 13). Takto ponúkneme čitateľovi komplexný pohľad na históriu, vývoj a činnosť knižnice.

Nazdávame sa, že pracovníci ŠVK sú tými najpovolanejšími autormi jednotlivých príspevkov. Ich výpovede sa stávajú autentickými a odrážajú ich každodennú činnosť a kvalifikovanosť. Zostaviť materiál pre takto koncipované dielo, bolo napriek tomu náročné a to najmä preto, že ide o „živú“ inštitúciu a dianie v nej bolo potrebné počas zostavovania monografie zohľadniť. Historické fakty sú podložené archívnymi materiálmi rôzneho druhu (archív ŠVK, správy o činnosti ŠVK, štátne archívy,... a pod.), čo vyžadovalo časovú náročnosť na zostavenie príspevkov. ŠVK je v prvom rade ustanovizeň, ktorú tvoria ľudia a aj tento fakt sme sa snažili pri písaní monografie vyzdvihnúť. Monografia, ako zhodnotil prof. Július Alberty, CSc., ktorý sa stal jej garantom, by tak nemusela byť len monografiou tejto inštitúcie, ale aj významným príspevkom k vývoju a súčasnému stavu knižnej (a hudobnej) kultúry na Slovensku, s osobitým zreteľom na stredoslovenský región. V týchto dňoch prebieha odborné posudzovanie textu, príprava textu na jazykovú korektúru a výber obrazového materiálu. Veríme, že publikáciu budeme môcť v decembri 2014 predstaviť verejnosti. Dana Chalupeková

Pokračovanie zo str. 1.

Výskum historického vývoja knihy – dejín knižnej kultúry – patrí do oblasti kultúry, ktorá v sebe zahŕňa tvorbu, výrobu, distribúciu a pôsobenie knihy ako prostriedku kultivácie človeka alebo premeny spoločnosti na kultúrnu spoločnosť. Do predmetu knižnej kultúry patria dejiny knihy a osobitne jej historické premeny, ktoré vymedzujú obdobia rukopisnej, tlačenej a elektronickej knihy. Skúmajú tak napr. rukopisy, inkunábuly, dejiny kníhtlačiarstva, vydavateľstiev, knižníc, knižný obchod, výskum čitateľstva, knižné ilustrácie, propagáciu kníh. Na priblíženie významu knihy a knižnej kultúry dnešnému človeku vznikali a vznikajú vo svete mnohé múzeá knihy: Museum Plantin-Moretus v Antverpách (Belgicko), Musée de l´imprimerie v Lyone (Francúzsko), National Print Museum v Dubline (Írsko), German Museum of Books and Writing v Lipsku (Nemecko), Museum voor Communicatie v Haagu (Holandsko), Museo de la Biblioteca Nacional de Espaňa v Madride (Španielsko), Museo Bodoniano v Parme (Taliansko) a ďalšie. V Čechách je múzeum knihy umiestnené v zámku rodiny Kinských v Žďáře nad Sázavou. Je to stála expozícia Národného múzea. V súčasnosti sa rozprestiera v 21 miestnostiach, v ktorých sú V starej knižnici. chronologicky predstavené dejiny písma, knihy a kníhtlače predovšetkým v európskych súvislostiach. Nachádza sa tu rekonštrukcia stredovekého skriptória, pracovňa mnícha – pisára kníh, dobové knihárske dielne a knižnice kníh na reťaziach, prikovaných z ochranných dôvodov. Popri knižných origináloch tu návštevníci nájdu aj pôvodný mobiliár, nachádza sa tu aj baroková knižnica kapucínskeho kláštora v Roudnici nad Labem a zámocká knižnica Mladá Vožice. Technický rozvoj kníhtlače v 19. a 20. storočí je dokumentovaný originálnymi strojmi, napr. ručným lisom, rýchlolisom a sádzacím strojom. Na Slovensku je podobné múzeum zriadené od roku 1979 v Trnave. Sídli v renesančnej budove (1561) Oláhovho seminára a je súčasťou Západoslovenského múzea. Nachádza sa v ňom expozícia a výstavy zamerané na knižnú kultúru, najmä na dejiny slovenských tlačiarní. Podstatnú časť expozície tvoria predovšetkým historické tlače, ale nachádzajú sa tu aj trojrozmerné zbierkové predmety ako tlačiarenské

štočky, tlačiarenské stroje, kníhviazačské nástroje a pod. Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici v snahe využiť zachované historické dokumenty a bohaté zbierky starých tlačí nachádzajúce sa v meste Banská Bystrica, pripravuje v spolupráci s ďalšími pamäťovými inštitúciami, obdobné centrum zamerané prednostne na regionálne dejiny knižnej kultúry. Dobové centrum – Libri et Bibliothecae in tempore bude slúžiť návštevníkom ŠVK a širokej verejnosti na audiovizuálnu prezentáciu dejín a vývoja knihy a knihovníctva všeobecne a na prezentáciu vývoja dejín knihovníctva a knižníc v Banskej Bystrici v nadväznosti na súčasnosť. Projekt počíta s interaktívnou zložkou, kde bude môcť návštevník priamo pracovať s vystavovanými rekvizitami ako s edukačnými pomôckami. Centrum sa bude používať aj na organizovanie interaktívnych vyučovacích hodín, zameraných na dejiny knižnej kultúry. Súčasťou Dobového centra bude výstava umiestnená po obvode miestnosti, zameraná na špecifiká vývoja knihovníctva a knižníc v Banskej Bystrici s tematickými okruhmi: banskobystrickí tlačiari v minulosti a dnes, banskobystrické knižnice v priebehu dejín a dejiny Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici. V ponuke centra bude aj možnosť premietania dokumentárnych filmov so všeobecnejšími témami dejín knižnej kultúry, napr. filmy o vzniku papiera, vzniku prvých kníh, o vynájdení kníhtlače, zakladaní knižníc až po súčasné knihovníctvo a funkciu novodobých knižníc. Interaktívnu zložku budú predstavovať rekvizity – faksimile kníh z rôznych období, stroj na exlibrisy, lavice na štúdium kníh, knižné koleso. Pre mladších návštevníkov pripravujeme možnosť, vytvoriť si vlastný exlibris či písať husím brkom. Celkový priestor Dobového centra bude dopĺňať samoobslužný informačný terminál, pri ktorom sa návštevníci dozvedia mnohé ďalšie zaujímavé informácie. Získané poznatky budú môcť návštevníci využiť v rámci vedomostných súťaží. Informácie prezentované v týchto priestoroch, pomôžu širokej verejnosti získať prehľad o dejinách knihy a knižnej kultúry, rovnako ako aj o dejinách knižnej kultúry spojenej s mestom Banská Bystrica. Mária Bôbová

výstava venovaná 70. výročiu Slovenského národného povstania V dňoch 22. júla až 5. septembra 2014, mohli návštevníci v átriu Štátnej vedeckej knižnice, nahliadnuť do stránok dobových tlačených materiálov odzrkadľujúcich jednu z najvýznamnejších historických udalostí v dejinách nášho národa. Výstava Zo stránok povstaleckej tlače, letákov a plagátov venovaná 70. výročiu Slovenského národného povstania bola pripravená v spolupráci s Archívom Múzea SNP v Banskej Bystrici. Zostavený výber, z väčšej časti originálnych dokumentov, ponúkol prehľad denníkov a časopisov, ktoré vychádzali v centre povstania - v Banskej Bystrici a jej okolí, aj ukážky z regionálnych novín, vychádzajúcich na ostatnom povstaleckom území, najmä v jeho okrajových oblastiach, kde sa prísun centrálnej tlače, pre nepravidelnú dopravu, oneskoroval. Dôležitú úlohu v čase Slovenského národného povstania zohrávali aj plagáty a letáky. Vystavené tlačoviny boli vydávané od vypuknutia povstania 29. 8. 1944 po jeho potlačenie 27. 10. 1944. Vtedy povstalecké ozbrojené sily ustúpili do hôr a prešli na partizánsky spôsob boja proti okupačným jednotkám. Ako každý dobový dokument, tak aj vystavené exempláre ponúkli priamy pohľad na udalosti, ktoré nám dodnes pripomínajú odvahu a odhodlanie viesť ozbrojené povstanie proti nenávidenému fašizmu. Povstalecká tlač Počas Slovenského národného povstania (SNP), ktoré vypuklo 29. augusta 1944, zohrávala povstalecká tlač nezastupiteľnú úlohu. Povstalecká žurnalistika bola nielen zrkadlom povstaleckých udalostí, ale aj významným mobilizačným a organizačným nástrojom odboja a jedným z najdôležitejších informačných prostriedkov. Stala sa spolutvorcom revolučných udalostí, pomocníkom občanov v zázemí i vojakov a partizánov na fronte. V krátkom čase, od 30. augusta do 20. septembra 1944, vzniklo na povstaleckom území viac ako dvadsať rôznych povstaleckých novín a časopisov. Tie možno rozdeliť na ústrednú a regionálnu tlač. Ústrednú tlač tvorili periodiká vydávané v Banskej Bystrici: Bojovník, Pravda, Čas, Nové Slovo, Hlas ľudu, Spravodajská agentúra Slovenska, Sbierka nariadení Slovenskej národnej rady, Úradný vestník. Patrí sem aj tlač vydávaná vo Zvolene: Hlas národa a Národnie noviny. Medzi regionálnu povstaleckú tlač zaraďujeme periodiká: Československý partizán (Staré hory), Partizán (časopis Okresného výboru KSS a velenia partizánskej brigády Jána Žižku vychádzajúci v obci Žitná) rovnomenný časopis, ktorý vydávala partizánska brigáda M. R. Štefánika v Kuneráde, Hlas Gemera (Hnúšťa), Napred (Klenovec), Náš boj (Dobšiná), Naše zprávy (Revúca), Pokrok (Kremnica), Povstanie (Prievidza), Útok (Harmanec, Liptovský Mikuláš), Vpred (Zvolen, Ružomberok), Zvesti z našej posádky (Tisovec), Zvesti (Modrý Kameň). V prevažnej väčšine boli povstalecké noviny a časopisy orgánmi politických strán (Pravda – ústredný orgán Komunistickej strany Slovenska, Čas – ústredný orgán Demokratickej strany na Slovensku, Národnie noviny – pôvodne orgán Národného výboru, neskôr Demokratickej strany na Slovensku), štátnych orgánov a inštitúcií (Hlas ľudu, Úradný vestník, Sbierka nariadení Slovenskej národnej rady, Spravodajská

agentúra Slovenska), partizánskych jednotiek (Československý partizán, Partizán), vojenských útvarov (Bojovník, Zvesti z našej posádky), spolkov (Pokrok) a jednotlivcov (Náš boj, Útok, Nové slovo). Počas trvania výstavy si mohli návštevníci prezrieť ukážky ústrednej povstaleckej tlače, a to tituly ako: Národnie noviny, Útok, Hlas národa, Bojovník, Pravda, Čas, Nové slovo a taktiež niekoľko exemplárov z regionálnej povstaleckej tlače – Hlas Gemera, Naše zprávy, Zvesti z tisovskej posádky, Pokrok, Napred, Náš boj, Povstanie. Povstalecká tlač na svojich stránkach prinášala vyhlásenia a výzvy revolučných národných výborov, články o zradcovskej politike slovenskej vlády a jej cieľoch. Písala o všetkom, čo bolo v prospech povstania a čo ho upevňovalo. Odzrkadľovala politický režim na povstaleckom území, zdôrazňovala myšlienku československej štátnej jednoty a vyjadrovala sa k otázkam budúceho usporiadania ČSR. Povstalecká tlač sa od svojho vzniku hlásila k slovanskej myšlienke. Nabádala slovanské národy k spolupráci a zomknutosti. Jej dôležitou úlohou bola aj organizácia všetkých protifašistických síl na povstaleckom území do pevného bojového zväzku. Povstalecká tlač aktuálne reagovala na všetky udalosti doma a v zahraničí, písala aj o pomoci, ktorú SNP poskytoval ZSSR. I keď sa oslobodené územie pod tlakom nemeckej presily zmenšovalo, povstalecká tlač neúnavne povzbudzovala celý národ do boja proti spoločnému nepriateľovi a upevňovala v ňom vieru vo víťazstvo. Do poslednej chvíle mobilizovala do boja proti nemeckému fašizmu a stmeľovala antifašistov všetkých národností do pevného zväzku. Z povstaleckej tlače sa nezachovalo veľa výtlačkov. Ľudia v tom čase, nevenovali až takú pozornosť odkladaniu prečítaných novín. Ani to nebolo vhodné. Teror fašistov sa stupňoval. Nájdenie jediného exemplára povstaleckej tlače, stačilo fašistom ako zámienka na fyzickú likvidáciu majiteľa. Plagáty a letáky V období Slovenského národného povstania boli rozmnožované plagáty a letáky, prostredníctvom ktorých ich pôvodcovia informovali o aktuálnej situácii a vyzývali na boj proti fašizmu a nepriateľom vlasti. Plagáty a letáky prinášali rôzne mobilizačné vyhlášky, rozhodnutia, obežníky, vyhlásenia, nariadenia, smernice a výzvy zo strany Slovenskej národnej rady, povstaleckej armády, partizánskych veliteľstiev, Komunistickej strany Slovenska, revolučných národných výborov. Vydávali sa aj letáky upozorňujúce na výčiny nemeckých vojakov a dôsledky návratu príslušníkov povstaleckej armády domov. Letáky písané v nemčine boli určené nemeckým vojakom. Boli v nich vyzývaní zložiť zbrane a nebojovať proti povstalcom. Výstava ponúkla aj ukážky letákov namierené proti Slovenskému národnému povstaniu. Propagačný a agitačný charakter letákov ovplyvňoval povedomie obyvateľstva, prinášal mu nové informácie o činnosti slovenskej vlády, o vojne a povstaní. Barbora Skubachová

Už pri príležitosti 50. výročia vzniku banskobystrickej beatovej skupiny The Electric sprístupnilo ŠVK – Literárne a hudobné múzeum v priestoroch átria Štátnej vedeckej knižnice panelovú výstavu venovanú banskobystrickej beatovej scéne. V dňoch 8. – 25. októbra 2013 sa tak návštevníkom naskytla jedinečná možnosť nahliadnuť do histórie beatovej hudby na území mesta prostredníctvom obrazových spomienok a výpovedí pamätníkov.

Beatová hudba ako istá odnož ľudovej tvorivosti bola doménou prevažne hudobných samoukov, no jej interpretácia postupne vzbudzovala záujem aj u klasicky vzdelaných hudobníkov, pre ktorých nebolo jednoduché dosiahnuť odlišný estetický ideál. Špecifikum banskobystrického bigbítu však spojilo nadšenie s hudobno-elektrotechnickým vzdelaním, ktoré ruka v ruke kráčali so živelnou potrebou kultúrneho vyžitia. Faktom zostáva i spomenutá skutočnosť, že pre dnešnú seniorskú obec predstavuje beatová hudba vlastnú mladosť, ku ktorej sa v spomienkach vracia každá generácia bez rozdielu hudobného žánru.

Reminiscencie mladosti a detstva pochopiteľne zasiahli najmä skôr narodených, no prirodzený záujem výstava vzbudila aj v radoch mladšej, nielen hudobnej verejnosti v Banskej Bystrici, čo bez väčšej propagácie potvrdila i nadpriemerná návštevnosť. V kontexte hudobnej kultúry išlo popri profilovom predstavení skupiny The Electric v rámci cyklu Osobnosti o pr vé komplexné uchopenie témy s cieľom chronologickej prezentácie. Pozitívne, ale aj konštruktívno-konfrontačné reakcie verejnosti v princípe ocenili myšlienku tohto záslužného počinu uchovania beatu pre budúce Kamaráti z Fončordy: Zľava – Igor Malinovský, Jozef Volár, Ivan Ondrejko, Jozef Melek generácie a zároveň inšpirovali k ďalším formám práce s touto problematikou. Napriek hendikepu resp. neporovVýskumná úloha Tradícia beanateľným podmienkam (slabšieho tovej hudby v Banskej Bystrici technického a nástrojového vybavenia vychádza zo stálej vedeckovýsi zázemia) je výpoveď banskobystrickumnej úlohy múzea – Hudobná kého bigbítu autentická, originálna a kultúra Banskej Bystrice (jedna zo v ničom nezaostáva za českoslozákladných ústavných úloh múzea) venskou i zahraničnou produkciou. a ako jej súčasť má svoje zastúV súčinnosti s doterajšou povapenie v zbierkovom fonde ŠVKhou zbierkového fondu beatovej Literárneho a hudobného múzea v hudby v Banskej Bystrici boli jednotpodobe predmetov rôznej povahy. livé výstupy ňou priamo determiJedným z hlavných dôvodov nované. Aktuálnym výstupom bude potreby uchovávania tohto dedičdoplnenie scenára k profilovej stva v múzeu je skutočnosť, že výstave Banskobystrický bigbít, o beatová a rocková hudba v súčasktorú v putovnej forme prejavilo nosti pôsobí už viac ako päťdesiat záujem niekoľko inštitúcií a škôl Sídlisko Fončorda v Banskej Bystrici, 50-te roky 20. stor. rokov na niekoľko generácií v nielen na území mesta. rozsahu všetkých vplyvov. Vzhľadom na autenticitu a vek pamätníkov predstavuje riešenie úlohy pre banskobystrickú hudobnú kultúru i neodkladnú nutnosť, pretože pasivita by mohla spôsobiť nenávratnú materiálnu, ale i duchovnú stratu, čím by sa fenomén beatu mohol stať predmetom fabulovania. Fragmentový výskyt akvizície v tejto oblasti bol ďalším dôvodom dokumentácie, výskumu ako aj záujem o sústredenie amatérskej i profesionálnej autorskej tvorby, činnosti v ucelenej forme na jednom mieste. Zhromaždená akvizíMiroslav Helc – osobnosť beatovej hudby Viliam Sopoň – zakladateľ skupiny The Electric na výstave Banskobystrický bigbít cia tvorí základ pre poznanie a Zámerom výstupov pre budúcnosť zostáva príprava scenára pre komparáciu vývoja jednotlivých smerov a prúdov nastávajúcich štýlov v žánri populárnej hudby nielen v regionálnom, ale aj v celoslovenskom expozičné účely múzea, ako aj výroba autorských video-dokumentov kontexte, v ktorom reálny obraz o banskobystrickej beatovej scéne prezentujúcich posolstvo a fenomén beatovej hudby v rámci špecializovaných prednášok. doteraz absentuje. Imrich Šimig

Juraj Šimon v detstve sníval, že bude akademickým maliarom. Maľoval každý deň a na všetko, na čo sa maľovať dalo. Svojimi umeleckými výtvormi dokonca počmáral aj maminu kuchársku knihu. Šťastie mu prialo a svoj talent mohol zdokonaľovať v Škole umeleckého priemyslu (ŠUP) v Bratislave, kde študoval umelecké rezbárstvo u profesora Ludvíka Korkoša. Po skončení školy vystriedal niekoľko zamestnaní – od divadla, kde vyrábal rekvizity, cez pasenie oviec, opäť rekvizitára v Košickej televízii až Prepelica Alica po sadrového modelára vo vtedajšom podniku Keramika Vrútky. Rezbárčenie, vôňa dreva boli silnou motiváciou k zmene profesie. Najskôr vyrezával len krásne zvieratá, hračky z dreva a dokonca skusmo aj marionety. Do jeho drevenej chalupy chodili deti z prírodovedných krúžkov, aby zistili ako pracuje „ujo rezbár“. Občas nejakou figúrkou pohol a povedal niečo vtipné. Raz v Turci vystupoval bábkar Anton Anderle. Juraja očarilo ľudové kočovné divadlo aj to, že bábku vodí jeden bábkar. Poprosil Anderleho, aby mu prezradil, čo-to zo svojho kumštu a navštívil ho v Banskej Bystrici. Poučený profesionálom, rozhodol sa vyrobiť prvú bábku. Bol to známy Pinocchio. Upravil si príbeh drevenej bábky a doplnil ho spevom o tom, ako bábku vyrába. Deti postupne uvideli ako z polena začína vyrezávať bábku, potom už videli jej jednotlivé časti a napokon prišiel na javisko s hotovou bábkou a príbeh pokračoval, ako v klasickej rozprávke. Spojil náuku o dreve, Juraj Šimon vo svojom divadle o rezbe, s pekným príbehom. Divadlo v jeho chalupe malo úspech, a tak sa rozhodol rozšíriť svoju produkciu. Založil Občianske združenie Peterské bábkové divadlo v obci Turčiansky Peter. Cieľom Peterského divadla bolo alternatívne vzdelávanie a hravá výučba environmentálnej výchovy najmladšej generácie. Juraj Šimon sa tak 11. 7. 2000, keď bol Projekt schválený Ministerstvom vnútra SR, stal bábkarom, hercom, rezbárom a vedúcim divadla. Ako sme už naznačili, nepokračoval v hraní klasického ľudového divadla, ale vybral si z neho to, čo mu bolo milé a pretvoril bábky a bábkové divadlo podľa svojich predstáv tak, aby pri vyrezávaní a hraní divadla mal radosť z umeleckej činnosti a aby tú radosť a vedomosti rozdával malým divákom. Pozrime sa teda bližšie na jeho marionety a divadelný repertoár.

ktoré bolo pripevnené na jednej strane na spodnú časť ruky a na druhej strane na korpus. Pri vodení sa tak mohli ruky bábky pomocou vodiacich nití voľne pohybovať a ohýbať. Celorezbované bábky boli vyrezané z lipy a polychrómované, pretože sa neobliekali do kostýmu (čert, drak, smrtka alebo zvieratá)“. Aké marionety vyrába bábkar Juraj Šimon? Bábkar miluje prácu s drevom, ako často zdôrazňuje: „Drevo by som nevymenil za nič na svete“. Láske k drevu by rád naučil aj deti prichádzajúce na jeho divadelné predstavenia a preto sú bábky celodrevené, vyrezávané tak „nahrubo“ bez drobných detailov, no s dôrazom na kresbu dreva. Kostýmované sú len minimálne, pri ženských postavách. Ako sukňa najčastejšie slúži úzky pás látky z tzv. vrecoviny, konopný špagát používa na tvorbu vlasov (klasické marionety mali vlasovú časť hlavy zvyčajne vyrezávanú) alebo ako nohy pri marionete prepelica Alica. Ruky na bábke sú z jedného kusa dreva, nie sú v lakťovom kĺbe pohyblivé. Kúsok plátna využíva na spojenie ruky s trupom v ramennej časti - plátno zabezpečuje pohyblivosť v ramennom kĺbe. Konce rúk – teda dlane a prsty sú len mierne ohnuté. Marioneta pohybuje nohami, kráča, dokáže sa pokloniť alebo sadnúť si. Viazané sú rybárskym vlascom na krížovom vahadle, nepoužíva drôtené očká (kazili by umelecký dojem), vlasec vlepí do dreva. Pri výrobe prepelice Alice využil aj jemné vtáčie perá. Svojrázny rukopis majstra rezbára vidíme na každej bábke. Marionety nemajú polychrómiu, necháva lipové drevo neošetrené. Na zdôraznenie nôh alebo čiapky, niekedy špecifickej farby celého tela bábky, použije prírodné moridlo.

Porovnanie druhé – REPERTOÁR PETERSKÉHO BÁBKOVÉHO DIVADLA: Produkcia v ľudovom divadle – to boli klasické hry prevzaté z veľkých divadiel, vhodne upravené (Don Šajn, Dr. Ján Faust, Život Genovéfy, Gašparkova cesta do Ameriky, Jánošík a i.), určené predovšetkým pre dospelých. Doba sa veľmi zmenila a bábky a bábkové divadlo sa v prevažnej miere orientujú na detského diváka. V projekte OZ Peterské divadlo sa objavujú jednoduché environmentálne rozprávky určené pre detského diváka, ktoré alternatívnym, hravým spôsobom rozprávajú o zvieratách, o ich živote, o ich užitočnosti a pod. Rozprávky sú rozdelené na príbehy o domácich zvieratách a o zvieratkách žijúcich v lese a vo voľnej prírode. Deti spontánne usmerňovali jednotlivé bábky a „radili“, čo má táktorá postava urobiť. A ak sa ich bábka niečo opýtala, boli veľmi hrdé, keď bola ich odpoveď správna. No a čo je veľmi chvályhodné, v rozprávkach je humor, situačná komika, a tak sa deti bavia, smejú a ani nevnímajú, že sa dozvedeli množstvo užitočných Porovnanie prvé informácií. Projekt funguje v spolupráci s Centrom environ– MATERIÁL A VYPRACOVANIE BÁBOK: mentálnej výchovy OZ Turiec. Príbeh o Pinokiovi je ukážkou Z knihy Juraja Hamara Ľudové bábkové divadlo a práce rezbára a zároveň dvojicou poučno-veselých rozprávok bábkar Anton Anderle sa dozvedáme: „Bábky v klasickom o zvieratách. ľudovom bábkovom divadle, aké poznáme aj u Antona V produkcii ľudových bábkarov vystupoval akmer v Anderleho, sú marionety – bábky zavesené na drôte a každej hre Gašparko. Juraj si ho zmenil na Pitipalka (čo je ovládané pomocou nití. Bábku zvyčajne tvorilo viac častí: taký malý Paľko). Zvieratká majú krásne mená: Mačička hlava, trup, pár spodnej časti rúk (po predlaktie), pár vrchnej Maco Laco a Líška Eliška Anička, Maco Laco, Líška Eliška, Prepelica Alica, koník časti rúk (po ramená), pár spodnej časti nôh (po predkolenie) Pejoslav, čertík Bertík. A čo ešte Šimon prevzal a modia pár vrchnej časti nôh (od kolien po bedrá). Spodná časť nôh sa skladala obyčajne z dvoch častí. Z jedného kusa dreva bola vyrezávaná fikoval od Anderleho? Podobné postavy aké vystupujú v jeho Najmenšom noha od členka po koleno a na ňu sa dreveným čapom pripájalo chodidlo s cirkuse na svete. Napr. Duo Hopkins je u Juraja Duo Pipigrils (čo sú dve členkom. Malo to praktický význam. Jednotlivé údy bábok sa vyrezávali vo roztancované kuriatka), po lane prechádza akrobatka Evička a na hrazde zas vertikálnom smere rastu dreva. Ak by bolo chodidlo vyrezané v horizontálnom cvičí marioneta Malvínka. Od ľudového divadla sa u Juraja odlišuje aj scéna. Kým ľudové divadlo bolo smere rastu letokruhov, nožičky by sa pri používaní lámali. Hlavy, spodné časti rúk a spodné časti nôh sa vyrezávali takmer výlučne z lipového dreva. Boli kočovné, scéna barokového typu – u Juraja Šimona máme stálu celodrevenú polychrómované väčšinou olejovými alebo temperovými farbami. Farby sa mohli nerozložiteľnú scénu postavenú v drevenej chalupe, do ktorej malí diváci prichádzajú ešte fixovať včelím voskom rozpusteným v terpentínovom oleji a neskôr sa za ním. Možno aj táto skutočnosť spôsobuje, že o ňom dobre vedia v okolí používal aj bezfarebný lak. Ľavá ruka sa vyrezávala zvyčajne s vystretými Turčianskeho Petra a v Martine, no žiaci z Banskej Bystrice jeho predstavenia prstami, prvá zasa so zatvorenou dlaňou tak, že palec a ukazovák boli spojené. nepoznajú. Peterské divadlo má v drevenej chalupe osobité čaro, deti spoznávajú Voľný priestor, ktorý vznikol medzi nimi, sa využíval na prevlečenie ďalšej nite, krásu dreva, učia sa rozmýšľať ekologicky, učia sa citlivo vnímať prírodu a pomocou ktorej mohol bábkar narábať s rôznymi rekvizitami (meč, palica a i.). zvieratá a to všetko, vďaka umeniu jedného (ne)známeho bábkara. Banskobystrické deti môžu jeho nádherné marionety vidieť v našom Trup marionety býval z podradnejšieho a hlavne z ľahšieho dreva, napr. z jedle. Obyčajne mával zjednodušené anatomické tvary ľudského tela - v drieku sa Bábkarskom salóne, podobne aj ukážku z jeho rozprávky o domácich zvieratách zužoval a na hrudi rozširoval. Ženské postavy mali zvýraznené prsia. Trup býval a čo je veľmi dôležité, vďaka projektu Gašparkovo divadlo, podporeného zo zadnej strany vydlabaný, čo mohlo slúžiť na odľahčenie hmotnosti bábky aj na finančne Nadáciou SPP, si s jeho bábkami môžu zahrať divadlo. Mária Lásková ukotvenie očka závesného drôtu. Vrchná časť rúk sa vyrábala z kúska plátna, .

Knižničný poriadok Štátnej vedeckej knižnice umožňuje zapísať ako čitateľa osobu, ktorá dosiahla vek 15 rokov a je držiteľom občianskeho preukazu. Už v minulosti sa vyskytli požiadavky, aby sa mohli do knižnice zapísať aj mladší čitatelia. Knižnica im výnimočne vyhovela na základe žiadosti rodičov alebo školy a so súhlasom riaditeľky knižnice. Keďže už v základných školách aj v osemročných gymnáziách žiaci získavajú poznatky o vyhľadávaní prameňov informácií a spracúvajú rôzne projekty, rozhodli sme sa, vyjsť im v ústrety. Pripravili sme projekt, ktorého cieľom je umožniť individuálne aj kolektívne využívanie knižnice žiakom od dvanástich rokov. Pripravili a spracovali sme ponuku pre školy. V ponuke sme sa zamerali tak na individuálne ako aj kolektívne aktivity, ktoré bude možné v knižnici realizovať od septembra 2014. Aby sme náš projekt prispôsobili požiadavkám a potrebám škôl, pozvali sme na stretnutie zástupcov základných škôl a osemročných gymnázií v meste. Stretnutia sa uskutočnili v dňoch 26. júna 2014 a 2. júla2014. Diskusia s nimi bola zaujímavá a obojstranne užitočná. Pomohla nám doplniť ponuku pre školy o ďalšie konkrétne podujatia. Výsledkom je ponuka individuálnych aj kolektívnych knižničných aktivít pre žiakov od dvanástich rokov. V rámci individuálnych aktivít ide predovšetkým o možnosť, stať sa používateľom knižnice už vo veku 12 rokov. Pri zápise čitateľa musí byť prítomný zákonný zástupca (rodič). Všetky ostatné návštevy knižnice, jej študovní či využitie výpožičných služieb už môže nový čitateľ realizovať samostatne. Za zvýhodnený registračný poplatok si môže požičať až 10 kníh, využiť služby všetkých študovní alebo požiadať pracovníkov bibliograficko-informačného oddelenia o spracovanie minirešerše.

Seniori sú významnou súčasťou našej spoločnosti. Ich životné skúsenosti majú cenu zlata a preto by sme im mali ich prínos odplácať tým, že malým kúskom prispejeme k skvalitneniu jesene ich života. Nadácia Orange už po šiesty raz zverejnila výzvu na zapojenie sa do grantového programu, zameraného na zlepšenie kvality života seniorov – Zelená pre seniorov. Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici sa v spolupráci s občianskym združením Pro Bibliothecae podarilo získať finančné prostriedky na realizáciu projektu Komu sa nelení tomu sa pamäť zdokonalí!. Ide o sériu desiatich tréningov pamäti, určených pre seniorov. Tréningy prebiehajú každý týždeň, od augusta do októbra 2014. Počet neurónov sa počas života zmenšuje, rovnako ubúdajú i spojenia medzi bunkami synapsie. Seniori tak majú možnosť pravidelne pracovať a cvičiť svoju pamäť, vytvárať nové prepojenia medzi neurónmi a tým skvalitniť svoj život. Účastníci tréningov posilňujú svoju pamäť, stimulujú zmysly i ďalšie kognitívne funkcie, prostredníctvom cvičení, ktoré pravidelne pripravujú lektorky tréningov. Štruktúra stretnutí pozostáva z krátkeho fyzického cvičenia, ktoré je pri realizácii tréningu potrebné na prekrvenie a okysličenie buniek. Následne účastníci vypracovávajú krátke koncentračné cvičenia, ktoré sú nevyhnutné na prípravu a umožnenie lepšej koncentrácie počas celého tréningu. Dominantnou časťou je oboznámenie sa s

Z kolektívnych podujatí majú dlhú tradíciu najmä exkurzie v knižnici. Po novom však chceme exkurzie pripravovať tak, aby boli najmä pre najmladších návštevníkov zaujímavé a príťažlivé. Nechceme, aby len počúvali výklad sprievodcu, chceme, aby sami objavovali knižnicu, jej zákutia a „tajomstvá“. A využívať sa budú samozrejme aj zábavné či súťažné formy poznávania. Pokračovať tiež budeme v organizovaní tematických hodín, ktoré by po novom nemali byť zamerané len na výučbu cudzích jazykov ale napríklad aj na regionálne osobnosti, regionálne dejiny, hudobnú tvorbu či ľudové hudobné nástroje alebo bábkové divadlo. Keďže súčasťou našej knižnice je aj LHM, ponúkame možnosť navštíviť a využiť aj jeho expozície. Knižnica už pätnásť rokov pripravuje zaujímavé stretnutia s osobnosťami z Banskej Bystrice a jej okolia. Tieto stretnutia majú nielen dlhú tradíciu, ale aj veľmi dobrý ohlas u verejnosti. Práve preto, chceme niektoré z týchto podujatí pripraviť tak, aby sa ich mohli zúčastniť aj žiaci základných škôl a osemročných gymnázií. Okrem spomenutého cyklu Osobnosti sa v našej knižnici uskutočňuje množstvo zaujímavých kultúrnych podujatí: besedy, výstavy, koncerty a i. Budeme ich pripravovať tak, aby boli zaujímavé a príťažlivé aj pre mladších čitateľov a návštevníkov knižnice. Na september 2014 sme pripravili vernisáž výstavy o Jánovi Čajakovi, ktorá je spojená so sprievodným programom venovaným práve žiakom a študentom. Urobíme všetko pre to, aby náš projekt bol úspešný. Aby priviedol do knižnice nových, po informáciách a kultúre bažiacich návštevníkov. Veríme, že nájdu v peknom a príjemnom prostredí našej inštitúcie dostatok možností ako stráviť svoj voľný čas a získať užitočné informácie a poznatky, ako aj kultúrne zážitky. Peter Majling

rôznymi technikami na zlepšovanie mentálnej výkonnosti, ich osvojovanie a tým uľahčenie orientácie v bežnom živote. Zároveň sa trénuje krátkodobá i dlhodobá pamäť. Prostredníctvom projektu sa nám podarilo zakúpiť aj rôzne pomôcky, ktoré pomáhajú pri realizácii tréningových stretnutí: hru Pexeso pre uši, CD Happy Neuron – program zameraný na zvyšovanie kognitívnych funkcií, pozornosti, zlepšovanie krátkodobej pamäti a tiež softvér iMindMap Ultimate, ktorý slúži na tvorbu myšlienkových máp. Myšlienkové mapy sú jednou z techník na lepšie ukladanie a vybavovanie si informácií. Po realizácii niekoľkých tréningov pamäti, môžeme konštatovať, že trénovanie seniorov má svoje opodstatnenie. Nielen pre samotných trénovaných, ale aj pre nás, lektorky. Každý týždeň sa stretávame s dámami a pánmi, ktorí prekypujú vitalitou a „hladom“ po nových zážitkoch i skúsenostiach z cvičení. Je to i vzájomné vymieňanie si generačných skúseností a posilňovanie vedomia, že každý z nás má na svete to svoje miesto. Je pre nás potešením, pripravovať sa na každý tréning, s očakávaním, že spravíme účastníkom cvičeniami radosť, niekedy i poriadne zahrejeme ich mozgové závity, ale vždy odchádzame s úsmevom na tvári a príjemným pocitom. Za všetko hovorí veta účastníčky našich tréningov: „Dievčatá, ešte, že vás máme!“. A práve v takýchto chvíľach zistíte, že to, čo robíte, má zmysel. Ivana Bičanovská

V roku 2014 ŠVK – Literárne a hudobné múzeum, s finančnou podporou Nadácie Jednota COOP, v rámci grantového programu Nech sa nám netúlajú realizuje projekt ZAŽEŇ NUDU V MÚZEU. Projekt ponúka deťom vo veku 7 – 15 rokov možnosť zaujímavo a tvorivo využiť voľný čas v popoludňajších hodinách. Projekt má ukázať, že dnešné múzeum je tvorivá inštitúcia, ktorá má čo ponúknuť aj žiakom, nielen dospelým. VSTUP JE VOĽNÝ. Z tvorivých aktivít vyberáme: HRÁME SA NA ILUSTRÁTOROV Aktivita založená nielen na tvorivosti, ale aj na čítaní a porozumení textu. Najprv si deti vypočujú len meno postavy z detskej knihy (napr. Brat mlčanlivého vlka). Potom nakreslia, ako si danú postavu predstavujú. Po vyhotovení ilustrácií si prečítajú príslušný text. Deti sa tak naučia, aká je dôležitá kooperácia textu a obrazu, pochopia funkciu ilustrácií. HRÁME SA NA VÝTVARNÍKOV – SCÉNOGRAFOV Aktivita, ktorú môže absolvovať aj jedno dieťa. Deti si zhotovujú vlastné papierové bábky (plošné) a potom ich lepia na špajdle. Na pripravené výkresy si môžu nakresliť aj scénu a potom zahrať s týmito bábkami jednoduchý príbeh. Aktivita sa môže vykonávať aj vo viacerých etapách alebo počas niekoľkých dní – napr. jeden deň kresliť bábky, na druhý deň s nimi hrať divadlo. HRÁME SA NA VÝROBCOV BÁBOK Deti z pripravených drevených dielov zložia marionety (celkovo päť kusov), poskladanú divadelnú bábku oblečú do kostýmu (kostýmy už budú hotové), prípadne môžu z kúskov látok vystrihnúť plášť, závoj alebo uviazať šatku a pod. Pretože diely sú pripravené, bábku môžu aj naviazať na vahadlo. Aktivita poskytuje priestor na spoznávanie materiálov (drevo, textil, papier, vlna a i.) a premenu dielcov na hotovú divadelnú bábku – marionetu. Z papiera je možné vyrobiť jednoduché doplnky kostýmu bábky alebo rekvizity – napr. klobúk, čiapku, kabelku a pod. HRÁME SA NA BÁBKOHERCOV Aktivita, ktorú môže absolvovať aj jedno dieťa. Prvá aktivita – vymyslieť, akú rozprávku budem hrať. Môže to byť klasická rozprávka, môže byť upravená dieťaťom alebo si deti jednoducho vymyslia vlastné príbehy. Potom by sme sa mali o deji a jednotlivých dejstvách porozprávať. Pri klasických rozprávkach máme prichystané hotové scenáre / ale deti si môžu scenáre napísať aj samé/. Po výbere rozprávky si urobíme divadelnú „čítačku“. Každé dieťa prečíta svoj text a bude sa snažiť vžiť do úlohy

Nemecká študovňa ŠVK v Banskej Bystrici sa zapojila do projektu Goetheho Institutu Und wir lesen doch! (A my predsa čítame!). Prvá fáza projektu bola odštartovaná formou súťaže na facebooku. Jej cieľom bolo spoznanie čitateľských návykov mládeže a prebudenie jej záujmu o čítanie, spoznávanie čitateľských preferencií mládeže, ako aj podpora aktívnej účasti mladých ľudí pri výbere súčasných tém v literatúre pre mládež. Prieskum ukázal, že naďalej sú v kurze rozprávky bratov Grimmovcov, Pavla Dobšinského a Boženy Němcovej. Obľúbené sú aj rozprávky z anglicky hovoriacich krajín – Alica v krajine zázrakov, Harry Potter a dievčenské romány, napríklad Anna zo Zeleného domu. Zaoberali sme sa aj dôvodmi, prečo deti a mládež siahajú po knihe. Býva to únik z reality, pozitívne príklady, či morálne ponaučenie. Čítanie prebúdza obrazotvornosť, vedie k premýšľaniu a preberaniu mravných zásad a hodnôt. Mladí čitatelia v dielach, ktoré prečítali, najviac oceňujú štýl písania, nečakané zvraty a prekvapenia. Veľký význam má aj vplyv prečítaného na získanie iného pohľadu na dejiny, najmä na vojnové konflikty, identifikovanie sa s hlavným hrdinom, zvládanie ťažkých životných situácií v rodine a podobne. Nemenej podstatné je aj hľadanie úniku z reality, čo dokazuje obľuba scifi a fantasy literatúry.

rozprávkovej postavy. Jedno z detí, ak bude ochotné, môže byť režisérom. Ak o rolu režiséra neprejaví nikto záujem, režisérom bude lektor a pri čítačke všetkých usmerní. Po prečítaní scenára si deti rozprávku zahrajú s divadelnými bábkami (niektoré sú už pripravené v Bábkarskom salóne). To je len časť rôznorodých aktivít, ktoré ponúkame. Príďte si ich vyskúšať. Vstup voľný. Veríme, že sa vám u nás bude páčiť a nájdete si čas aj na opakované návštevy múzea. Ďalšie informácie v letáku alebo na e-mailovej adrese: janka.dimosova@svkbb.eu Mária Lásková

Momentálne sa nachádza v druhej, kedy sa knihy vybrané odborníkmi, budú predstavovať deťom a mládeži, najmä na školách s rozšíreným vyučovaním nemeckého jazyka. Ich úlohou bude knihy prečítať a zhodnotiť. Fond Nemeckej študovne sme rozšírili o sedemnásť nových titulov, ktoré budeme propagovať na stredných a základných školách. V mesiacoch október a november sprístupníme výstavu plagátov k uvedeným knižným titulom pod názvom Úplne od začiatku. Súčasťou tejto fázy, je aj didaktizovanie niekoľkých kníh pre mládež docentkou Ivicou Lenčovou. Didaktizované knihy sa budú môcť využiť ako súčasť vyučovania a ako základ podujatí v našej študovni. Druhá fáza sa uskutočňuje s podporou: Miriam Gabriela Moellers, ktorá pracuje pre programovú sekciu Medzinárodnej detskej a mládežníckej literatúry a ako projektová a eventová manažérka v Berlíne, Timotey Vráblovej zo slovenskej sekcie IBBY z SAV v Bratislave a v spolupráci so študentmi VŠMU v Bratislave. Projekt vyvrcholí treťou fázou, ktorej súčasťou bude príprava divadelného predstavenia na motívy vybranej knihy, ako aj odborný seminár pre knihovníkov a učiteľov nemčiny na podporu čítania. Finálnou fázou projektu bude iniciovanie prekladov vybraných kníh ako aj spolupráca s prekladateľmi a vydavateľmi literatúry pre deti a mládež. Katarína Šmelková

„Zanechajte tento rok svoj odtlačok aj vy!“ – to je heslo tohtoročnej kampane Týždňa dobrovoľníctva 2014, ktorá sa uskutoční v termíne od 16. do 22. septembra 2014. Hlavným organizátorom kampane Týždeň dobrovoľníctva 2014 je Centrum dobrovoľníctva, ktoré podporili ďalší partneri a mediálni partneri. Cieľom kampane je informovať verejnosť o dobrovoľníctve, o organizáciách či jednotlivcoch, ktorí dobrovoľníkov potrebujú a pomôcť im získať ich priazeň, nielen počas jedného týždňa v roku, ale počas celého roka. Týždeň dobrovoľníctva bol v Banskobystrickom kraji prvýkrát zorganizovaný v minulom roku. Dokázal, že verejnosť vie prejaviť záujem o bezplatné činnosti v prospech iných. Pozitívny ohlas a aktívne zapojenie sa do zmysluplných činností boli impulzmi pre zrealizovanie druhej kampane v roku 2014. Organizácie sa môžu do Týždňa dobrovoľníctva zapojiť prostredníctvom rozličných aktivít. Či už ponukou rôznych dobrovoľníckych prác, ktoré by vyriešili konkrétnu situáciu v organizácii alebo prípravou prednášok, seminárov, besied, workshopov a podobne s tematikou dobrovoľníctva. Prostredníctvom Dňa otvorených dverí alebo účasťou na Veľtrhu

neziskových organizácii v meste Banská Bystrica, budú mať organizácie možnosť, upriamiť pozornosť na svoje aktivity a využiť ich na nábor dobrovoľníkov a dobrovoľníčok aktívnych počas celého roka. Priestor pre diskusiu na tému dobrovoľníctva vytvorí Fórum mimovládnych organizácií v meste Banská Bystrica, ktoré sa uskutoční dňa 22. septembra 2014. Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici sa zapojí do kampane prostredníctvom troch aktivít. V rámci veľtrhu a dňa otvorených dverí predstaví záujemcom služby, ktoré ponúka pre verejnosť, ako aj činnosti nevyhnuté pre plynulé fungovanie svojich služieb, s cieľom osloviť potenciálnych dobrovoľníkov. Počas Týždňa dobrovoľníctva 2014 naplánovala dobrovoľnícku aktivitu v skladových priestoroch knižnice, súvisiacu s presunom a ošetrovaním knižničného fondu. Myšlienkou Týždňa dobrovoľníctva je poukázať na skutočnosť, že „je toľko vecí, ktorých sa treba chopiť“. Aj jednotlivec, v rámci svojich možností, dokáže zanechať odtlačok a prispieť svojou jedinečnosťou k dobrej veci. Veronika Uhríková

Rok 2014 je pre vojvodinskú tlač rokom významných výročí a jubileí. knižnici v Banskej Bystrici a nesmierne tak obohacuje náš fond. Za Pripomíname si 150. výročie slovenskej tlače vo Vojvodine, 70. výročie mnohé spomenieme aspoň tituly: Hlas krvi (2014), Tragédia Tatry (2013), vydávania týždenníka Hlas ľudu, 75. výročie detského časopisu Zornička, Rodina Rovesných (2013), Literárnohistorická publicistika (2013) a ďalšie. 65. výročie časopisu Nový život a 20. výročie magazínu Rovina. Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici venuje zvýšenú pozornosť Počiatky slovenských novín a časopisov Slovákom žijúcim vo Vojvodine. Svedčia o vo Vojvodine sú spojené s menom Jozefa Podtom aj intenzívne kontakty s kultúrnymi inštihradského, spisovateľa a profesora, ktorý v túciami vo Vojvodine, ktoré neraz vyústili roku 1864 začal vydávať najstaršie časopisy do spoločných podujatí. V minulom roku pre deti a mládež – Slávik a Zornička. Významsme v spolupráci s Ústavom pre kultúru nou udalosťou v histórii vojvodinskej tlače, bolo vojvodinských Slovákov zrealizovali prezaloženie tlačiarne Kultúra v Báčskom Petrovci zentáciu ich mimoriadnej publikácie Slováci v roku 1919 a následne založenie vydavateľv Srbsku z aspektu kultúry. Monografiu v ského podniku slovenskej literatúry. Vznik ŠVK v Banskej Bystrici predstavili jej zostatlačiarne predstavuje začiatok organizovanej vovateľky – Milina Sklabinská a Katarína a systematickej vydavateľskej činnosti SloMosnáková z Nového Sadu. Prezentácia Slováci v Srbsku z aspektu kultúry, október 2013 vákov, žijúcich vo Vojvodine. Ani v tomto roku sme na našich krajaV súčasnosti vo Vojvodine pôsobia dve vydavateľské centrá pre nov nezabudli. V spolupráci s Múzeom vojvodinských Slovákov sme pripravili knihy a časopisy – Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci sprístupnenie výstavy venovanej 150. výročiu narodenia a 70. výročia úmrtia a Novinársko-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu s rovnomenným Jána Čajaka. Vernisáž výstavy, so sprievodným pásmom Koreňmi na časopisom. Slovensku, srdcom vo Vojvodine, sa Slovenské vydavateľské centrum je uskutočnila 9. septembra 2014 za účasti najväčším vydavateľom slovenských kníh a hostí z Vojvodiny. Pozvanie prijali Vladimír periodickej tlače v Srbsku. Vzniklo v roku 2007 Valentík, riaditeľ Slovenského vydavateľsa nadväzuje na vydavateľskú tradíciu Juhoslokého centra a autor viacerých kníh z oblasti vanského nakladateľského spolku, založeného výtvarného umenia, ocenený „Iskrou kulv roku 1920. Zameriava sa predovšetkým na túry“ za dlhodobú aktívnu činnosť v oblasti vydávanie pôvodnej slovenskej literatúry, najmä kultúry a Pavel Čáni, riaditeľ Múzea vojvopoézie, prózy, ale aj literárnej kritiky či teórie. dinských Slovákov, akademický maliar – Knihy vydáva v niekoľkých edíciách. Dovolíme si grafik, jeden z najvýznamnejších súčasspomenúť edíciu Korene, v ktorej uverejňuje ných vojvodinských umelcov. Stretnutie Koreňmi na Slovensku, srdcom vo Vojvodine, september 2014 staršiu slovenskú vojvodinskú literatúru autorov bolo určené predovšetkým mladšej geako: Ján Čajak ml., Ján Čajak st., A. Mráz a ďalších. Edícii kníh pre deti Máj nerácii – žiakom a študentom, s cieľom predstaviť im nielen osobnosť Jána a Včielka sa určite najviac potešia mladší čitatelia, prípadne rodičia. Z nášho Čajaka, ale tiež priblížiť im kultúru a život Slovákov vo Vojvodine v minulosti fondu si môžu vypožičať napríklad knižky: Čarami, čiarami, husľami (2013), aj v súčasnosti. Súčasťou stretnutia bolo aj predstavenie románu Blanky Medvedíky nemajú radi krupicu (2007) a mnohé iné. Osobitný význam má Fábryovej Hlas krvi. Blanka Fábryová, ktorej meno sa spája nielen s pre nás aj edícia Mosty (srbská literatúra v preklade do slovenčiny) a Vojvodinou, ale aj s mestom Banská Bystrica, vydávala svoj román perioBratislava (slovenská literatúra v preklade do srbčiny). dicky v časopisoch. Až v roku 2014 ho Slovenské vydavateľské centrum K formovaniu súčasnej slovenskej literatúry vo Vojvodine a Srbsku v Báčskom Petrovci vydalo v knižnej podobe. Román na stretnutí pokrstili najviac prispieva vydávanie časopisu Nový život, ktorý reflektuje literatúru písmenkami abecedy samotní žiaci a zaželali mu úspech u čitateľov. a kultúru. Zaujímavosťou je, že tento časopis pre literatúru je, po SloVeríme, že prívrženci a priaznivci vojvodinských Slovákov a ich venských pohľadoch, najstarším slovenským literárnym časopisom. Za kultúrno-spoločenského života, ocenia naše úsilie vynaložené na zmienku určite stojí aj magazín pre celú rodinu Rovina, Národný kalendár propagáciu kultúry vojvodinských Slovákov prostredníctvom podujatí, a v Srbsku jediný slovenský časopis pre deti s názvom Zornička. ako aj naše snahy sprostredkúvať im najnovšie vydavateľské tituly našich Slovenské vydavateľské centrum pravidelne darúva svoje vydava- krajanov vo Vojvodine. teľské počiny zo všetkých spomenutých edícií aj Štátnej vedeckej Veronika Uhríková, Katarína Glejteková

Slovenské národné slávnosti v Báčskom Petrovci sú ústredným Slovenska. Delegáciu vlády Slovenskej republiky, viedol na slávnostiach podujatím Slovákov v Srbsku. Zmyslom a poslaním tohto veľkolepého štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej kultúrno-spoločenského podujatia, ktoré ďaleko presahuje hranice republiky Branislav Ondruš, ktorý spolu s veľvyslancom Slovenskej Vojvodiny, je prezentovať „hrdosť, kumšt, fortieľ a tradície, ktoré si za- republiky v Srbskej republike Jánom Varšom a podpredsedom Úradu chovali, rozvili a dodnes hrdo potvrdzujú generácie Slovákov v Srbsku, vlády Slovenskej republiky pre zahraničných Slovákov Petrom Prochácktoré pred takmer 300 rokmi osídľovali oblasť súčasnej srbskej Vojvo- kom vo svojich vystúpeniach ocenili prácu všetkých, ktorí sa v rôznej diny – Dolnú zem“. podobe podieľajú na udržiavaní Tradičnými nositeľmi slovenskej kultúry, slovenského jazyka, kultúry a jazyka, umenia a zvykov sú školy, cirkev a tradícií v prostredí Vojvodiny. Matica slovenská v Srbsku- prostredníctvom Na základe pozvania Okressvojich organizačných zložiek v 30-tich ného úradu v Báčskom Petrovci, obciach a mestách. V ostatnom desaťročí Matice slovenskej v Srbsku a aj Národnostná rada slovenskej národNárodnostnej rady slovenskej nostnej menšiny v Srbskej republike. národnostnej menšiny, ako aj na Program slávností tvoria kultúrnozáklade dlhoročnej spolupráce s umelecké programy, výstavy v galériách, rôznymi kultúrnymi zariadeniami a rôzne stretnutia a zasadnutia spolkov osobnosťami vo Vojvodine, sa nielen lokálneho charakteru i mnohé športohoročných slávností zúčastnili aj tové súťaže. Podujatia sú preniknuté zástupcovia Štátnej vedeckej úprimnosťou, duchom národného poveknižnice v Banskej Bystrici (ŠVK). domia, pýchou na slovenskosť vo všetkých V rámci ich návštevy sa uskutočnili B. Snopková, P. Čáni, V. Valentík, O. Lauková, M. Gašparovská (Gymnázium J. Kollára v Báčskom Petrovci). jej prejavoch. Návštevníci majú možnosť početné stretnutia s predstaviteľmi obdivovať krásu výrobkov zručných rekultúrneho a spoločenského života meselníckych rúk, ľudovej výšivky, čipky a keramiky, umeleckých výtvorov Vojvodiny: pracovné rokovanie s akademickým sochárom Jankom insitnej aj akademickej maľby. Typicky slovenské prostredie vníma Stupavským, v Starej Pazove, o príprave výstavy jeho diel v Galérii v návštevník aj sluchom – melodickosť, lahodná mäkkosť a nevšedné podkroví ŠVK v Banskej Bystrici, rokovanie s mladým umelcom Davorom čaro slovenskej reči, ktoré sa z bežného života na Slovensku už takmer Kolarským o perspektívach spolupráce, pracovné rokovanie s Vladimírom vytratili, dodávajú slávnostiam nevšedné čaro. Valentíkom – podpredsedom Národnostnej rady slovenskej národnostnej Hlavnými organizátormi tohoročného – už 53. ročníka Slovenských menšiny v Srbskej republike a riaditeľom Slovenského vydavateľskénárodných slávností boli Národnostná rada slovenskej národnostnej ho centra, ako aj s Pavlom Čánim – akademickým maliarom a riaditeľom menšiny v Srbskej republike, pod vedením jej predsedníčky Anny Múzea vojvodinských Slovákov v Báčskom Petrovci, o príprave a realizácii Tomanovej Makanovej, Matica slovenská v Srbsku na čele s pred- výstavy Ján Čajak (1863 – 1944)v ŠVK v Banskej Bystrici. Uskutočnilo sedníčkou Katarínou Melegovou Melisa pracovné rokovanie s Milinou chovou a Okresný úrad Báčsky Petrovec, Sklabinskou, riaditeľkou Ústavu ktorého predsedom je Pavel Marčok. pre kultúru vojvodinských Slovákov Súčasťou podujatia boli slávnostné zav Novom Sade o pokračovaní prosadnutia Národnostnej rady slovenskej jektu spolupráce, tiež stretnutie s národnostnej menšiny a Matice slovenskej predsedníčkou Spolku kulpínv Srbsku, slávnostné bohoslužby, Deň skych žien – Katarínou Zorňanovou, otvorených dverí, Jarmok umenia, 14. ročpracovné stretnutie s predsedníčník stretnutia slovenskej študujúcej kou Asociácie slovenských spolkov mládeže v Báčskej Palanke a 10. ročník žien (ASSZ) Vierou Miškovicovou medzinárodnej filatelistickej výstavy. a tajomníčkou ASSZ Máriou GašUskutočnili sa stretnutia dolnozemských parovskou – bývalou stredoškolučiteľov a slovenských novinárov. Súťažili skou profesorkou slovenského mladí futbalisti, športoví rybári, stolní tenisti, jazyka v Gymnáziu J. Kollára v J.E. Ján Varšo - veľvyslanec SR v Srbsku, konzulka SR v Srbsku Oľga Beňová, poľovníci, šachisti. Predstavili sa divadelné Báčskom Petrovci, ktoré prevzali riaditeľka ŠVK Oľga Lauková. Prezentácia kníh slovenských autoriek (Okresný i folklórne súbory, konali sa organové i rocknižný dar pre deti tamojšej základúrad v Báčskom Petrovci). kové koncerty. V rámci folklórneho galanej školy. Veľmi podnetné bolo programu sa početnému obecenstvu predstavili súbory z Lalite, stretnutie riaditeľky ŠVK, PhDr. O. Laukovej, PhD. s veľvyslancom SR v Melbourne (Austrália), Silbaša, Hložian, Báčskeho Petrovca, Kovačice, Srbskej republike J. E. Jánom Varšom a konzulkou SR v Srbsku Oľgou Erdevíka, Pivnice a Nového Sadu. Beňovou, ktorým prezentovala spoluprácu ŠVK s kultúrnymi zariaSlovo ako hviezda stálica – tak znel názov vstupného programu deniami vo Vojvodine. Slovenských národných slávností v sieni Slovenského vojvodinského Počas návštevy Knižnice Štefana Homolu v Báčskom Petrovci a divadla. Ovplyvnili ho početné jubileá, ktoré si vojvodinskí Slováci výstavy 150 rokov slovenskej tlače vo Vojvodine, bol riaditeľke knižnice pripomínajú v tomto roku. Autorka scénicko-hudobného umeleckého – Jarmile Stojimirovićovej, odovzdaný knižný dar. 2. augusta 2014 sa v pásma Annamária Boldocká – Grbićová, spracovala jednotlivé jubileá priestoroch Okresného úradu v Báčskom Petrovci konala prezentácia vojvodinských Slovákov v piatich navzájom spätých príbehoch: tlačiarka kníh slovenských autoriek. Predstavených bolo 7 literárnych diel: žita (mlátenie obilia), tlačiareň kníh, tlačiareň didaktická, modrotlač a Literárna tvorba Jána Labátha od Zuzany Čížikovej, Hlas krvi od Blanky kríza knihy. Po príhovoroch zástupcov organizátorov: Anny Tomanovej- Fábryovej, Višňový lekvár od Márie Kotvášovej-Jonášovej, Perličky Makanovej, Vladimíra Feketeho (MSS) a Pavla Marčoka, auditórium minulosti od Viery Benkovej, Tichá noc – svätá noc od Kvetoslavy Benpozdravili aj: Ivan Bošnjak – štátny tajomník Ministerstva štátnej správy a kovej, Kontúry prózy Slovákov v Maďarsku od Kataríny Maruszovej lokálnej samosprávy Srbskej republiky, Branislav Ondruš – štátny tajomník Šebovej a Krištáľová rieka slov Anny Kaliankovej. Úryvky z diel predniesli: Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, MilivojVrebalov – Miriam Murtínová, Hana Slavková, Jaroslava Slavková, Monika Bažaľová a podpredseda Zhromaždenia APV a Miroslav Vasin – pokrajinský tajomník Elenka Vršková, z ktorých viaceré boli účastníčkami Festivalu umepre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť. leckého prednesu žien v poézii a próze – Vansovej Lomnička, ktorý sa Podujatie sa koná každý rok začiatkom augusta a pravidelne ho každoročne koná v ŠVK v Banskej Bystrici. navštevujú aj zahraniční Slováci z iných štátov a samozrejme aj hostia zo Blanka Snopková

Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici participuje na viacerých odborných podujatiach, ktorých cieľom je skvalitňovať služby knižníc, pomáhať pri riešení aktuálnych problémov knižníc a podporovať vzdelávanie knihovníkov. Účasť na vedeckých konferenciách organizovaných partnerskou Centrálnou univerzálnou vedeckou knižnicou N. A. Nekrasova v Moskve, patrí už niekoľko rokov medzi pravidelné aktivity Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici. Témou tohtoročnej vedecko-praktickej konferencie zrealizovanej dňa 27. marca 2014 boli: Informačno-multimediálne technológie v súčasnej knižnici: vektor rozvoja. Globálna sieť - internet a knižnice: konkurencia a partnerstvo. Organizátorom bola Centrálna univerzálna vedecká knižnica N.A. Nekrasova v Moskve, v spolupráci s Ruskou knižničnou asociáciou. Súčasťou konferencie bol okrúhly stôl, s nosnou témou- knižnica na sociálnych sieťach. Do diskusie sme sa aktívne zapojili príspevkom Slovenské knižnice na sociálnych sieťach. Konferencia INFORUM, ktorej organizátormi sú Albertinaicome s. r. o. a Vysoká škola ekonomická v Prahe, má niekoľkoročnú tradíciu. 20. ročník konferencie o profesionálnych informačných zdrojoch sa uskutočnil v termíne od 27. do 28. mája. 2014. Lákadlom konferencie boli bezpochyby pozvaní prednášajúci: Dave Pattern z University of Huddersfield vo Veľkej Británii, Linda Vidlund a Cecelia Petersson z Uppsala University Library vo Švédsku a Peter Gilliver z Oxford University Press vo Veľkej Británii. Dave Pattern sa vo svojom príspevku Knižnice: Dobré, zlé a škaredé venoval pohľadu na knižnice zo strany používateľov. Mnoho používateľov je frustrovaných z komplikovaného vyhľadávania informačných zdrojov. Sú presycovaní knihovníckou

terminológiou, ktorej často nerozumejú a strácajú sa v nej. Knihovníci sú pre nich ako ľudia z inej planéty. Práve v tejto skutočnosti vidí Dave Pattern dôvod, prečo mnoho študentov volí získavanie informácií prostredníctvom služieb knižníc, ako poslednú možnosť. Pohodlná cesta k informačným zdrojom prostredníctvom Googlu či Wikisystémov je pre nich lákavejšia. Preto je pre knižnice nevyhnutné transformovať sa v duchu myšlienky S. R. Ranganathana: „Save the time of the reader“ (Šetriť čas čitateľa). Linda Vidlund a Cecilia Patersson prezentovali, ako sú v Uppsala University Library „Pripravení na úspech“. Na základe výskumného projektu sa snažili pochopiť, ako dosahovať požadované ciele, stimulovať kreativitu, podporiť ju a udržať stály vývoj. Podľa pozorovaní, ktoré uskutočnili piati pracovníci v rozmedzí piatich týždňov, pripravili akčný plán rozvoja knižnice smerom k novej digitálnej kolekcii. Jedným z najdôležitejších bodov plánu bola séria workshopov pre vlastných pracovníkov. Cieľom workshopov bolo, aby každý knihovník získal vlastnú skúsenosť s elektronickou knihou a bol schopný túto službu ponúknuť používateľom. The Oxford English Dictionary: Minulosť, súčasnosť a budúcnosť , to bola téma príspevku Petra Gillivera. Predstavil príbeh Oxford English Dictionary od počiatočných fáz po súčasnosť a následne víziu do budúcnosti – využitie zdrojov a techník pri budovaní hesiel Oxford English Dictionary. Príspevky ďalších odborníkov zo Švédska, Veľkej Británie, Bulharska, Poľska a Českej republiky sa venovali vízii prispôsobenia sa nevyhnutnej transformácii knižníc, porozumenia, pochopenia a využitia technológií. Veronika Uhríková

Vďaka práci konzultantky v jazykovej študovni InfoUSA a partnerskej spolupráci ŠVK v Banskej Bystrici s Veľvyslanectvom USA na Slovensku, som sa druhý od 5. do 9. mája 2014, zúčastnila workshopu, určeného koordinátorom amerických centier a pracovníkom referenčných centier amerických veľvyslanectiev v Európe. Hlavnou témou školenia, ktoré sa konalo vo Viedni, bolo zavádzanie nových a vylepšených techník do činnosti amerických centier a zúčastnili sa ho štyri desiatky konzultantov z 10 európskych krajín. Medzi nimi som sa ocitla aj ja, spolu s mojimi kolegami z ďalších dvoch slovenských InfoUSA centier – z Bratislavy a Košíc. Hoci školenie sa oficiálne začínalo v utorok ráno, do Viedne som pricestovala v pondelok popoludní. Po ubytovaní sa v hoteli, čakal na každého účastníka uvítací list s podrobným programom workshopu. Krásavica na Dunaji vo mne vždy evokovala klepot konských kopýt, vôňu kávy, ulice pulzujúce životom a pamiatky všade navôkol. A navyše, poloha nášho hotela, nachádzajúceho sa blízko historického centra mesta a tzv. Ringstrasse, boli pre mňa dostatočným lákadlom na podvečerné potulky mestom. V prvý deň školenia nás oficiálne privítala pani Marley Nice z Veľvyslanectva USA vo Viedni. Potom nasledovala zoznamovacia aktivita. Úlohou jednotlivých tímov, pozostávajúcich z účastníkov workshopu, bolo postaviť stabilnú a čo najvyššiu vežu s použitím vatových tyčiniek a lepiacej pásky. Po tejto úvodnej zábavnej aktivite sa slova ujala pani Fenghua Wang z IRO, pôsobiaca na berlínskej ambasáde, ktorá sa zamerala na využívanie virtuálnych programov v našej práci, v komunikácii s veľvyslanectvami prostredníctvom Skypu či Google hangouts. Tieto umožňujú nielen chatovanie a telefonovanie, ale aj zdieľanie rôznych dokumentov medzi účastníkmi konverzácií. Následne našu pozornosť zamerala na nové trendy v aktivitách amerických centier. Okrem piatich základných a kľúčových programov – poskytovanie informácií, organizovanie kultúrnych a vzdelávacích programov, podujatí vedených účastníkmi programov podporovaných vládou USA prostredníctvom veľvyslanectiev a poskytovanie informácií o možnostiach štúdia v USA, sa dôraz kládol na organizovanie aktivít komunitného charakteru, ako napr. tvorivé dielne („maker spaces“) či zapojenie dobrovoľníkov do činnosti centier a ich programov. Novinkou pre účastníkov bola informácia o spolupráci Úradu pre americká centrá so Smithsonovým inštitútom. Poslaním tohto novovzniknutého partnerstva je zvyšovanie povedomia a šírenie vedomostí. Výsledkom prvej fázy je tzv. idea book, ktorá ponúka tipy na modernizáciu priestorov centier. Cieľom druhej fázy je umožniť prístup k informačným zdrojom či výstavám z dielne Smithsonovho inštitútu, ktoré môžu centrá využiť pri svojich aktivitách. Po obedňajšej prestávke nasledovali vystúpenia zamerané na využívanie sociálnych médií – Facebooku a Instagramu v propagácii centier a ich činností. Alison Cies z londýnskej pobočky Facebooku sa s nami podelila o tipy a triky, ako správne spravovať facebookové stránky centier, aby boli čo najzaujímavejšie pre našich fanúšikov. Väčší priestor bol venovaný Instagramu, voľne dostupnej aplikácii pre platformu iOS (Apple) a Android, ktorá svojim používateľom umožňuje zdieľanie fotografií, ale aj krátkych videí. Záver prvého dňa patril pani Karin Schmid – Gerlich z amerického veľvyslanectva vo Viedni, ktorá sa s nami podelila o svoje skúsenosti s organizovaním kultúrnych a spoločenských podujatí veľvyslanectva.

Druhý deň školenia sa začal prednáškou o poradenstve a poskytovaní informácií o možnostiach štúdia v Spojených štátoch amerických. Počas predášky nám pani Molly Roza z rakúskej pobočky Fulbrightovej komisie predstavila stránku EducationUSA (www.educationUSA.state.gov), ktorá je veľkou pomôckou pre konzultantov centier pri poskytovaní informácií o štúdiu, ale aj pre jednotlivých záujemcov. Po prednáške o štúdiu, nasledovalo vystúpenie pána Georga Chinneryho, ktorý nám predstavil informačné printové a on-line zdroje, vhodné na výučbu anglického jazyka. Popoludňajšia časť druhého dňa workshopu začala predstavením webovej stánky americanspaces.state.gov, poskytujúcej prístup na ďalšie internetové stránky, obsahujúce informácie, užitočné nielen pre koordinátorov, ale aj návštevníkov centier. Pani Carol Bean z Veľvyslanectva USA v Belehrade sa vo svojej prednáške zamerala na písanie reportov z podujatí, organizovaných jednotlivými centrami. Keďže nevyhnutnou súčasťou každého reportu z podujatia sú aj fotografie, témou ďalšieho vystúpenia bolo - ako fotografovať, aby bola na fotografiách zachytená podstata aj „duch“ podujatí. Tretí, posledný deň workshopu, otvorili niekoľkí vybraní účastníci, ktorí sa s ostatnými podelili o vlastné praktické skúsenosti z organizovania a propagácie podujatí, či spolupráce s dobrovoľníkmi. Popoludňajšia časť posledného dňa školenia bola založená na praktických cvičeniach – vyhľadávaní v databáze eLibraryUSA, ktorá je dostupná v každom americkom centre a umožňuje prístup do ďalších databáz, či k iným informačným portálom a zdrojom. Prevažná časť databáz je v anglickom jazyku, eLibraryUSA však obsahuje aj databázy v španielskom, francúzskom či portugalskom jazyku. Poslednou aktivitu workshopu bolo oboznámenie sa s tzv. MOOC, t.j. hromadným, otvoreným online kurzom. Ide o vzdelávacie online kurzy s neobmedzeným počtom účastníkov, ktoré sú dostupné napr. na stránke www.coursera.org. Bodkou za záverečným dňom a teda aj celým školením, bolo odovzdávanie účastníckych certifikátov a spoločné fotenie. Návrat na Slovensko som mala naplánovaný až na nasledujúci deň popoludní, zostával mi teda nejaký čas na objavovanie ďalších viedenských „pokladov“. Okrem tradičných turistických zastávok, ako je Stephensplatz s Dómom sv. Štefana, Palác Eugena Savojského známejší ako Belveder, Radnica či Parlament, by milovníci kníh určite nemali zabudnúť na Rakúsku národnú knižnicu, ktorá sa nachádza v komplexe cisárskeho paláca Hofburg a jej zbierky tvorí viac ako 10 miliónov dokumentov. Za návštevu rozhodne stojí srdce národnej knižnice tzv. Prunksaal. Po zaplatení 7-eurového vstupného, sa ocitnete v najväčšej barokovej knižnici v Európe, ktorá obsahuje viac ako 200 000 zväzkov, vrátane 15 000 kníh patriacich Eugenovi Savojskému. Hneď pri vstupe do tejto barokovej miestnosti vás ohromí majestátnosť jej interiéru, ktorý okrem políc plných vzácnych historických, v koži viazaných kníh umocňujú stropné fresky z dielne Daniela Grana, jedného z najvýznamnejších maliarov 18. storočia v nemecky hovoriacom priestore. Stropné fresky, okrem iného, odrážajú aj tematické rozdelenie kníh. Centrálnej časti čitárne dominuje kupola a socha cisára Karola VI., spolu so štyrmi obrovskými Coronelliho glóbusmi. Zuzana Kopčanová

V dňoch 14. 5. - 17. 5. 2014 som absolvoval zahraničnú služobnú ma napĺňajú ambíciou, poskytovať služby návštevníkom v najvyššej cestu do tureckého Istanbulu, kde sa konala medzinárodná konferencia miere, aká je možná a zohľadňovať pritom to, o čo je najväčší záujem a PATLIB 2014. Konferencie sa zúčastnilo 256 členov. PATLIB je odvodený čo je v možnostiach študovne. Prednášky boli veľmi náročné, vyžaz dvoch slov: patent a library, v preklade patentová knižnica. Konferencia bola dovali si sústredenosť aj znalosť vysozameraná na vytváranie sietí, šírenie vekoodbornej angličtiny z oblasti patentových informácií. Preto som sa pred domostí, prepojenie výskumu s vysokými školami, tzv. technologický transfer, konferenciou zúčastnil intenzívneho kurzu angličtiny, zameraného aj na odpomoc malým a stredným podnikom, reštrukturalizáciu PATLIB centier, vyhľaborné výrazy a prehľad najviac používaných fráz, týkajúcich sa patentových dávanie v databáze PATENTSCOPE, manažment kvality, siete inovácií, PATLIB informácií. Výrazne mi to dopomohlo k úspešnému absolvovaniu konferencie transformáciu zo štátnej na súkromnú inštitúciu a sprístupnenie patentových a reprezentovaniu Štátnej vedeckej informácií mladej generácii hravou formou. knižnice. Som na seba hrdý, že som to zvládol aj po odbornej stránke. Z konPostavenie PATLIB centier má v spoločnosti nezastupiteľnú úlohu a v rozvinuferencie som si odniesol nové vedecké informácie a poznatky z patentových tejších európskych štátoch sa jej venuje veľká pozornosť vo výskume a vo vede. informácií, ktoré využijem vo svojej práci. Má iné postavenie ako u nás, ako V spolupráci s Úradom priemyselného vlastníctva, pripravujeme podujatie pre personálne tak aj odborné (kvantitatívne študentov stredných škôl, týkajúce sa a kvalitatívne). Sú to veľké inštitúcie – Účastníci konferencie zo Slovenska technologické centrá, kde pracuje cca problematiky duševného vlastníctva. 300 ľudí, ktorí vytvárajú podmienky pre výskum a vývoj patentových Seminár bude pripravený priamo v počítačovej miestnosti, kde si študenti informácií, v spolupráci s vysokými školami a potenciálnymi budúcimi budú môcť reálne vyskúšať patentové vyhľadávanie a dostanú cenné zamestnávateľmi. PATLIB centrum je u nás súčasťou Študovne tech- informácie o duševnom vlastníctve. nických a legislatívnych dokumentov a Študovne viazaných periodík. Branislav Bubniak Požiadavky našich používateľov a návštevnosť študovne (4000 čitateľov)

V dňoch 9 - 11. júla 2014 sa v čínskom Šanghaji uskutočnilo, v poradí už siedme, knižničné medzinárodné fórum známejšie pod označením SILF 2014. Hlavným organizátorom tohto podujatia bola Šanghajská knižnica a Šanghajský inštitút vedeckých a technických informácií. Ústredná téma fóra v tomto roku znela: „Knižnice v prechodnom období: Nový priestor - nové služby - nové skúsenosti“. Viac ako 200 účastníkov podujatia z vyše 20 krajín malo v priebehu konferencie možnosť výmeny skúseností a informácií o aktuálnom stave zabezpečovania všetkých aspektov knižničných činností. Stalo sa už pomaly tradíciou, že na tomto renomovanom medzinárod-nom podujatí má možnosť aktívne vystúpiť aj zástupca ŠVK v Banskej Bystrici. V rámci 7. ročníka SILF to bol RNDr. Martin Kassa. Účasť reprezentantov ŠVK je možná vďaka spolupráci knižnice so Šanghajskou knižnicou, v rámci projektu Window of Shanghai a ďalšími aktivitami rozvíjanými v rámci ŠVK pri propagácii čínskej kultúry. Prvý deň rokovania SILF 2014, ktorý prebiehal formou plenárneho zasadnutia so simultánnym prekladom do anglického a čínskeho jazyka, bol venovaný kľúčovým vystúpeniam vybraných predstaviteľov IFLA a národných knižníc. V rámci programu, účastníkov svojím príspevkom zaujala najmä Sinikka Sipilä (Fínsko), prezidentka IFLA, ktorá bližšie predstavila závery Správy IFLA (IFLA Trend Report) analyzujúcej problémy, trendy ďalšieho rozvoja a faktory ovplyvňujúce rozvoj knihovníctva. Z predstaviteľov národných knižníc, v rámci plenárneho zasadnutia, vystúpili Ingrid Parent (Univerzita Britskej Kolumbie, Kanada), Tay Ai Cheng (Národné združenie knižníc, Singapur), Anton V. Lichomanov (Ruská národná knižnica), Belinda T. K. Ramnauth (Národná knižnica Maurícius), ako aj viacerí predstavitelia knižníc z Číny. Druhý deň rokovania sa niesol v znamení diskusií v piatich sekciách: Prvá sekcia sa venovala dvom problematikám: postavenie knižníc a ich úloha v digitálnej dobe a

orientácia a rozvoj knižníc v spoločnosti zameranej na sociálne siete. V rámci tejto sekcie odznelo spolu 12 príspevkov.

V druhej sekcii odznelo10 príspevkov venovaných knižničným službám a manažmentu v období veľkých dát. V rámci tretej sekcie, venovanej téme Diverzifikácia knižničných služieb a konkurencie kompetencií, odznelo spolu 11 príspevkov. V rámci tejto sekcie vystúpil aj RNDr. Martin Kassa s príspevkom Posilňovanie konkurencieschopnosti knižníc v omnimediálnom veku – aplikácia teoretických východísk konkurencie, konkurencieschopnosti a konkurenčnej výhody v činnosti ŠVK v Banskej Bystrici. Prezentácia bola venovaná možnostiam aplikácie teoretických princípov konkurencie, konkurencieschopnosti a konkurenčnej výhody na činnosť knižníc s osobitným zameraním na služby poskytované ŠVK v Banskej Bystrici. Príspevok vychádzal z poznatkov prezentovaných na seminári, venovanom konkurencieschopnosti knižníc v omnimediálnom veku, organizovanom ŠVK v r. 2013. Prezentované poznatky a skúsenosti zo Slovenska, doplnené vystúpeniami odborníkov z Nemecka, Čiech, Poľska a Ruska sa stali vhodným podkladom pre analýzu stavu konkurencieschopnosti ŠVK. V štvrtej sekcii podujatia odznelo spolu 12 príspevkov, venovaných problematike požiadaviek na schopnosti a vízii kariéry knihovníkov v omnimediálnom veku a problematike podpory digitálneho čítania v knižniciach. Podujatie bolo slávnostne ukončené plenárnym zasadnutím účastníkov a spoločným kultúrnym večerom. Zborník všetkých príspevkov z konferencie, ako aj krátky film z priebehu podujatia, je k dispozícii v ŠVK. Martin Kassa

Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici je kultúrnou inštitúciou stranu riaditeľka ŠVK PhDr. Oľga Lauková, PhD. a za americkú stranu s rozsiahlou sieťou domácich a zahraničných partnerských kontaktov, súčasná kultúrna atašé - pani Janelle H. Luna. ktoré využíva pri realizácii úspešných Počas deväťročnej existencie sa projektov. Jedným z jej partnerov je aj centrum InfoUSA stalo neoddeliteľnou Veľvyslanectvo USA na Slovensku. súčasťou Štátnej vedeckej knižnice. Pre Výsledkom spolupráce oboch inštitúcií svojich návštevníkov je lákavé nielen ako bolo založenie amerického centra miesto štúdia a vypožičania si odbornej InfoUSA v priestoroch knižnice, ktorého literatúry. Študovňa je otvorená pre všetkých vznik sa datuje do roku 2005. tých, ktorí majú záujem dozvedieť sa viac o Spolupráca je založená na tzv. americkej kultúre a reáliách, prostredníctvom Memorande o porozumení medzi Tlačorôznych besied, diskusií, výstav, interakvým a kultúrnym oddelením Veľvyslatívnych hodín angličtiny pre žiakov základnectva USA na Slovensku a Štátnou ných a študentov stredných škôl. Pre návvedeckou knižnicou v Banskej Bystrici, števníkov sú dostupné aj čítačky elektroobnoviteľnom každé tri roky. Keďže nických kníh či rôzne stolové hry, pri ktorých platnosť predchádzajúceho Memoranda si môžu otestovať svoje vedomosti z dejín a o porozumení vypršala koncom augusta, geografie Spojených štátov amerických či zástupcovia oboch strán sa dohodli na Riaditeľka ŠVK PhDr. O. Lauková, PhD. a kultúrna atašé Veľvyslanecjazykové znalosti z anglickej gramatiky. Pre tva USA na Slovensku pani Janelle H. Luna pri podpise zmluvy. podpise obnoveného Memoranda o milovníkov kinematografie sú k dispozícii filporozumení, ku ktorému došlo dňa 26. my americkej produkcie a v spolupráci s augusta 2014, presne deväť rokov od podpisu prvého, zakladajúceho Hudobným átriom, na jeseň 2014, pripravujeme premietanie amerických memoranda. V poradí už štvrté memorandum podpísali: za slovenskú muzikálov spojené so súťažou o knižnú publikáciu. Zuzana Kopčanová

Milovníkov hudby v novembri potešíme netradičným projektom "Slovenský hudobný a literárny klasicizmus". V rámci koncertného programu Lotz Tria sa v zaujímavom dialógu stretne hudba Juraja Družeckého s textami Hugolína Gavloviča (Valaská škola mravúv stodola). Pod námet a hudobnú dramaturgiu sa podpísal Róbert Šebesta, autorom libreta je Silvester Lavrík. Historický materiál ukotvený v domácom kultúrnom kontexte, spracovaný hudobne, slovne i vizuálne s patričnou dávkou humoru zaujme svojou nefalšovanosťou a aktuálnosťou aj v dnešnej dobe. Dychovú harmóniu Lotz Tria tvoria hráči koncertujúci s replikami troch historických basetových rohov Theodora Lotza, po ktorom je súbor pomenovaný. Umeleckým pôsobením vychádzajúcim z dobovej interpretačnej praxe sa Lotz Trio snaží nadviazať na obľúbenosť dychových harmónií v období hudobného klasicizmu, pričom oživuje jedno z obľúbených zoskupení dychových nástrojov v tomto období – trio basetových rohov. Basetový roh je akýmsi druhom klarinetu v hlbšej altovo - basetovej polohe, ktorý bol pravdepodobne vynájdený v Passau (v rozmedzí rokov 1760 – 1770). Odkiaľ sa po Dunaji dostal do Viedne a na územie dnešného Nemecka. Na začiatku 80tych rokov 18. storočia sa na jeho zdokonalení podieľal dvorný nástrojár Theodor Lotz, po ktorom je pomenovaný spomínaný súbor. Dochované basetové rohy Theodora Lotza sú dnes najčastejšie používaným modelom pre hru na dobových basetových rohoch. Repertoár tria basetových rohov patrí do kategórie hudby, ktorú nazývame Harmoniemusik. Tento nemecký termín označuje hudbu určenú pre dychové nástroje, pričom počet použitých nástrojov sa variuje od jednoduchých duet až po veľké ansámble. Aj keď najtypickejším nástrojovým zoskupením dychovej harmónie bývalo dychové sexteto respektíve okteto, množstvo dochovanej hudby z konca 18. storočia dokazuje, že k rozšíreným dobovým formáciám patrilo aj trio basetových rohov. Lotz Trio nám ponúka hudbu, ktorá má skôr zábavný charakter a jej počúvanie obvykle nevyžaduje plnú pozornosť poslucháča. Tieto kompozície sa často označovali názvami ako divertimentá, serenády, partity atď. Skutočný charakter hudby z konca 18. storočia však často pod zdanlivo jednoduchým povrchom ukrýva značnú duchovnú hĺbku.

V reper toári Lotz Tria dominujú diela W. A. Mozarta a známych stredoeurópskych skladateľov Antonia Salieriho, Antona Stadlera a ďalších. Popularitu tria basetových rohov však zvýrazňuje aj tvorba predstaviteľa hudobného klasicizmu Juraja Družeckého (1745 – 1819), pôsobiaceho na Slovensku. Divertimento v repertoári Lotz Tria tvorí zbierka 32 častí nazvaných Divertissement Pour Trois Cors de Bassett. Tieto hudobné kolekcie boli komponované najmä pre zábavu, radovánky a potreby celého spektra spoločenských podujatí. 12. novembra 2014 sa v priestoroch Spoločenskej sály Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici predstaví jediná formácia svojho druhu v Strednej Európe – Lotz Trio s programom: Juraj Družecký a Hugolín Gavlovič – hudba a slovo slovenského klasicizmu kriticky hrané a čítané v 21. storočí Umelecká realizácia: LOTZ TRIO Róbert Šebesta - basset horn I Ronald Šebesta – basset horn II Sylvester Perschler – basset horn III Silvester Lavrík – umelecká recitácia Program: Juraj Družecký (1745 – 1819) – Divertissement Pour Trois Cors de Basset (cca 1790, tematický výber) Hugolín Gavlovič (1723 – 1787) – Valaská škola mravúv stodola (1755, tematický výber). „Diogenes muzikantúv povolává k súdu, že víc struny nežli mravy spravujú, když hudú. Nebo štestí ne s umením než s rozumem chodí, umení pak bez rozumu k neštestí privodí. Ale neni, domnívám se, knižečky tak sprostej, žeby pobožný nenašel nečo dobrého v nej.“ Nenechajte si ujsť nevšedný hudobný zážitok a prijmite naše pozvanie! Ingrid Guzmická, www.lotztrio.com

Dr. h. c. prof. PhDr. Zdenko Kasáč, CSc. (* 15. august 1924, Poltár) svojich priestoroch s vďakou zorganizovali spolu s Katedrou slovenskej literárny historik, vysokoškolský pedagóg a významná osobnosť (nielen) literatúry a literárnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela, Banskej Bystrice v auguste tohto roka Odbočkou Spolku slovenských spisovaoslávil 90-te narodeniny. teľov a Miestnym odborom Matice slovenAko absolvent štúdia slovenčiny, filoskej v Banskej Bystrici medzinárodný zofie a francúzštiny na Filozofickej fakulte vedecký seminár s názvom Literárna veda Slovenskej univerzity v Bratislave (1945 – včera a dnes venovaný profesorovi 1949) pôsobil celý svoj produktívny život na Zdenkovi Kasáčovi. poste pedagóga, krátko na strednej škole v Seminár sa uskutočnil v pondelok 22. Žarnovici, od roku 1953 na Pedagogickej septembra 2014 v spoločnej dopoludfakulte, neskôr Univerzite Mateja Bela v ňajšej slávnostnej časti, popoludní Banskej Bystrici, kde prednášal literatúru rokovanie prebiehalo v dvoch sekciách. 20. storočia. Dva roky bol lektorom slovenProgram otvorila vedúca Literárneho a ského jazyka na Inštitúte slovanských štúdií hudobného múzea Mgr. Soňa Šváčová, Príhovor viceprimátorky mesta Banská Bystrica Kataríny Čižmárovej na univerzite v Štrasburgu. V roku 2004 mu PhD., s príhovormi vystúpili: viceprimátorka bol udelený titul Doctor honoris causa Univerzity Mateja Bela a Štátna mesta Banská Bystrica Katarína Čižmárová, vedúci Katedry slovenskej vedecká knižnica v Banskej Bystrici mu pripravila výberovú personálnu literatúry a literárnej vedy doc. Ivan Jančovič, PhD., Pozdravný list bibliografiu. Zdenkovi Kasáčovi prečítala Literárnou kritikou sa Zdenko PaedDr. Jana Borguľová. Kasáč začal zaoberať už počas Prvý blok príspevkov mal názov stredoškolských štúdií od roku 1941. Zdenko Kasáč – literárny vedec a V Národných novinách, Pravde, vysokoškolský pedagóg, s referátmi Novom slove, Eláne, Tvorbe, Slovystúpili PhDr. Vladimír Petrík, CSc., venských pohľadoch Romboide, doc. PaedDr. Jozef Tatár, PhD., Literike, Slovenskej literatúre pubPaedDr. Jana Borguľová, doc. likoval stovky recenzií, kritík, statí a PaedDr. Július Lomenčík, PhD., Mgr. štúdií o vychádzajúcich knihách. Soňa Šváčová, PhD., moderovala Významné sú jeho monografické prof. PhDr. Brigita Šimonová, CSc. práce s tematikou Slovenská poézia Popoludňajšia časť s názvom Súprotifašistického odboja 1938 – časná literárna veda: kontinuita, 1945 (1974), príspevky do akadekonzistencia, koherentnosť? mickej syntézy Dejiny Slovenska V. predstavila dvanásť vystúpení Účastníci seminára (zľava) doc. PaedDr. Jozef Tatár, PhD., Mgr. Soňa Šváčová, PhD., PhDr. (1985), zostavovateľské počiny vedeckých pracovníkov slovenVladimír Petrík, CSc., PaedDr. Jana Borguľová, prof. PhDr. Brigita Šimonová, CSc., doc. viacerých básnických antológií a ských a poľských inštitúcií. PaedDr. Július Lomenčík, PhD., doc. PaedDr. Martin Golema, PhD., doc. Ivan Jančovič, PhD. výberov z tvorby slovenských básDôstojným a sviatočným zavŕnikov, osobitne nadrealistov, stredoškolské a vysokoškolské učebnice. šením odbornej časti bolo osobné stretnutie s jubilantom v priateľskej Profesor Kasáč bol dlhoročným spolupracovníkom Štátnej vedeckej atmosfére. knižnice a Literárneho a hudobného múzea. Preto tieto inštitúcie v Soňa Šváčová

Poetka Jana Chorvátová, rodená Garbiarová, je plná krásy a túžby rozdávať. Nielen poetické slová. V deň svojich okrúhlych narodenín pripravila krásny darček ani nie tak pre seba, ale hlavne pre čitateľov, rodinu, priateľov a známych. V piatok 19. septembra 2014, v spoločenskej sále Štátnej vedeckej knižnice predstavila svoju ostatnú básnickú zbierku DÁV – KOVANIE NEHY. Názov knihy symbolizuje nehu, ale aj tvrdú prácu, ktorá stojí za každým úspechom. V tomto prípade aj kováčske remeslo jej predkov. Poetickohudobné pásmo moderoval Juraj Sarvaš, účinkovali: Svetlana Sarvašová, Daniel Mudrák, Pavol Majerík a Ján Kulfas. Jedným z „krstných rodičov“ bola aj riaditeľka ŠVK PhDr. Oľga Lauková, PhD. Spisovateľka, poetka, pedagogička, recitátorka, kultúrno-osvetová pracovníčka, editorka a podnikateľka Mgr. Jana Chorvátová sa narodila 19. septembra 1954 v Liesku (okres Tvrdošín). Na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici vyštudovala slovenský jazyk aliteratúru spolu s výtvarnou výchovou. V meste pod Urpínom zapustila korene a založila si tu rodinu. Pôsobila ako korektorka v Tlačiarňach SNP a neskôr ako referentka odboru kultúry vo vtedajšom Okresnom osvetovom stredisku v Banskej Bystrici. Je členkou Spolku slovenských spisovateľov a tiež literárneho klubu Litera 2, ktorý funguje pod záštitou Literárneho a

hudobného múzea ŠVK v Banskej Bystrici. V jeho zborníkoch pravidelne od roku 1995 uverejňuje svoje verše. Samostatne sa predstavila vo viacerých poeticko-hudobných pásmach, v rádiách Regina, Lumen a v Slovenskej televízii. Svoje básne prezentuje na podujatiach Únie žien Slovenska, literárnych stretnutiach, vo viacerých literárnych periodikách a v slovensko-českých časopisoch. Jej prvá básnická zbierka Príťažlivosť zemská – príťažlivosť ženská (1999) obsahuje symbolický počet 45 básní (vek, v ktorom autorka debutovala). Vydala básnickú zbierku Pečatenie chvíle (2001) a pri príležitosti 40. výročia Vansovej Lomničky zbierku Slováci, poslovia slova (2007), ktorá je venovaná aj osobnostiam slovenského literárneho a umeleckého života. V roku 2001 pripravila bibliofíliu Zrnká Petrovi Dvorskému – k 50-tym narodeninám maestra. V jej poézii rezonujú: láska, rodina, detstva krajina, ktoré si vysoko cení. Ale aj medziľudské vzťahy a aktuálne spoločenské problémy. „Všetci tvoríme hodnoty, ale iba naše dobré skutky nás prežijú“ sú slová jej básne z novej zbierky. Poetke k jubileu srdečne blahoželáme a tešíme sa na jej ďalšiu umeleckú tvorbu. Zlata Troligová

Kultúra sa dnes už nespája iba s tvorbou literatúry a umenia. Kultúrna Šanghajského medzinárodného knižničného fóra SILF, ktoré sa konalo diplomacia sa častejšie používa ako prostriedok šírenia demokratických tiež pod záštitou IFLA. Na domácej pôde sme prezentovali výstavu hodnôt. Kultúra a kultúrne podujatia sú dnes využívané na podporu tradičnej insity z vojvodinskej Kovačice a Padiny, výstavu ukrajinského rozvoja vzdelania, ľudských práv a slobody prejavu. Je možné súhlasiť s výtvarníka Romana Opalinského, ruskej výtvarníčky Oxany Begmy a tým, že je to nástroj na dosiahnutie hodnotovo orientovaných cieľov. V spoločnú výstavu kanadských a slovenských umelcov – študentov. súčasnosti prebiehajú výmeny študentov, umelcov, novinárov. Vnímame, Ďalej výstavu fotografií amerického umelca Jerryho Taliaferra, výstavy že časť rozvojových finančných prostriedkov putuje na kultúru a part- fotografií Osobnosti bulharského duchovného života a Všedný život nerstvá s tretími krajinami v tejto oblasti. Existujú mnohé programy, ktoré Číny, poľské výstavy Satyrykon a Poľský filmový plagát. sú koordinované kultúrnou diplomaciou, vzniká nová stratégia v oblasti V roku 2011, pri príležitosti 85. výročia ŠVK, knižnicu navštívili: Oľga digitálnej diplomacie, čo zahŕňa interakciu ľudí prostredníctvom internetu. Benč, generálna konzulka Ukrajiny v Prešove, Dmitro Konyšev, poradca Mnohé krajiny investujú obrovské prostriedky do kultúrnej diplomacie, pre politické otázky z Veľvyslanectva Ukrajiny na Slovensku, Irina Kuna zlepšenie svojho imidžu vo svete alebo na prilákanie turistov a kultúrnu rolenko, poradkyňa pre kultúru z Veľvyslanectva Ukrajiny na Slovensku, diplomaciu považujú za hlavnú prioritu. Preto v ostatných rokoch. Tuga Tarle, poradkyňa pre kultúru z Veľvyslanectva Chorvátskej republiky, prezentácia Štátnej vedeckej knižnice smerom do zahraničia a záujem Elena Arnaudová riaditeľka Bulharského kultúrneho inštitútu v Bratislave, zahraničia o hodnoty, ktoré prezentuje, poskytuje a uchováva knižnica, Mgr. Eva Svobodová, riaditeľka Študijnej a vedeckej knižnice v Hradci narastajú a stávajú sa rozmanitejšími. Králové, jej zástupkyňa Lenka Málková, Tadeusz Chrobak riaditeľ V uplynulých rokoch to boli mnohé kultúrne podujatia, ktoré stoja Vojvodskej verejnej knižnice v Opole. V priebehu roka knižnicu tiež za obzretie sa. V roku 2006 sa knižnica v spolupráci s vtedajšou navštívili Roberta Stevens, prezidentka Americkej asociácie knižníc a Filologickou fakultou Univerzity Cynthia Borysova, regionálna Mateja Bela a Veľvyslanectvom SR riaditeľka Úradu informačných prezentovala na Dňoch Slovenska v zdrojov pre Strednú a Východnú srbskom Belehrade. Počas MesiaEurópu. ca českej a slovenskej kultúrnej Pri príležitosti 5. výročia Britvzájomnosti v Hradci Králové, na ského centra prišla veľvyslankyňa Dňoch slovenskej kultúry v Moskve, Spojeného kráľovstva Veľkej Briv spolupráci s Veľvyslanectvom SR tánie a Severného Írska na Slovena s Centrálnou univerzálnou vedecsku pani Susannah Montgomery. kou knižnicou N.A. Nekrasova. Kultúrny ataché Veľvyslanectva Knižnica tiež dala priestor na preUSA Chris Scharff otvoril výstavu zentáciu zahraničnej kultúry povenovanú 100. výročiu narodenia dujatím Dni ukrajinskej kultúry ako Ronalda Reagana. Pri príležitosti aj kolokviom knižnično- informačvernisáže výstavy Chorvátske ných pracovníkov krajín V4, Bulnárodné divadlo nás navštívil Toharska, Rakúska, Ruska, Ukrajiny a mislav Car, veľvyslanec Chorvátskej Nemecka - Knižnice v znalostnej republiky na Slovensku a stretli Kolokvium knižnično –informačných expertov krajín V4 +, rok 2006. spoločnosti. V roku 2007 bola v sme sa tiež s Valerie Raymond, knižnici prezentovaná výstava fondu knižnice Russkoje zarubežie. veľvyslankyňou Kanady na Slovensku a v Českej republike a tiež s Galéria v podkroví ponúkla výstavu grafickej tvorby prof. Jurka Markusom Wuketichom, veľvyslancom Rakúskej republiky. Jendryszaka z Akadémie krásnych umení v Krakove, výstavu Jána Knižnica sa aktívne prezentovala na podujatí Od koreňov a tradícií k Stupavského Skulpturálne zrkadlenie zo Starej Pazovy či výstavu fotografií literárnym a kultúrnym vzťahom východných Čiech a stredného Slovenruského fotografa Jurija Rosta, výstavu bulharských exlibrisov, výstavu ska, ktoré bolo organizované pod záštitou ministerky kultúry ČR. Na 6. Edvard Grieg alebo fotovýstavu venovanú americkým spisovateľom. ročníku SILF 2012 v Šanghaji odznel príspevok Proces výskumu a Úspešná bola prezentácia v ukrajinskom Kyjeve na podujatí Dialóg kultúr vzdelávania v knižničnom systéme Slovenskej republiky na prípadovej Ukrajina – Slovensko a na medzinárodnom festivale BibliObraz 2007 v štúdii Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici. Moskve, v spolupráci so Slovenským inštitútom. V roku 2008 sme Nadviazali sme spoluprácu s Múzeom divadelnej a hudobnej kultúry predstavili v Študijnej a vedeckej knižnici v Hradci Králové výstavu a s Literárnym múzeom Janka Kupalu v Minsku a zrealizovali sme venovanú Osvaldovi Zahradníkovi Človečina podľa Zahradníka. spoločný projekt výstavy Oskar Mariks – klasik bieloruskej scénografie. Taktiež sme organizačne a programovo zabezpečili účasť Slovenska Potešila nás aj návšteva radcu pre otázky kultúry a národnostných a prezentáciu slovenskej kultúry vo Viedni a v Badene na medzinárodnom menšín Veľvyslanectva Ukrajiny na Slovensku Vitalija Usateho pri festivale Open Europe v spolupráci so Spoločnosťou rusko –slovenského príležitosti vernisáže výstavy ukrajinského výtvarníka Olega Denysenka: priateľstva v Moskve a so súborom Matičiarik z Banskej Bystrice. Knižnica ANTIQUITAS NOVA. Zavítali k nám aj: tlačový atašé Veľvyslanectva USA mala aktívne zastúpenie na medzinárodnej konferencii Národná diplo- na Slovensku Matthew C. Miller, chargé d affaires Veľvyslanectva Kanady macia Moskvy a na III. Medzinárodnej vedeckej konferencii o problé- na Slovensku Kathy Bunka a americká knižnično - informačná pracovmoch zachovania svetového kultúrneho dedičstva v Moskve. níčka Pamela M. Dragovich v rámci workshopu Angličtina pre knihovníkov. Na II. Medzinárodnej vedecko – praktickej konferencii v Národnej Riaditeľka Študijnej a vedeckej knižnice v Hradci Králové Mgr. Eva parlamentnej knižnici Ukrajiny ako aj na príprave a vernisáži výstavy Svobodová prišla pri príležitosti XII. ročníka odborného seminára pre slovenského výtvarného umenia v spolupráci s Veľvyslanectvom SR v pracovníkov knižníc Fungovanie knižníc v zmenených ekonomických Kyjeve. V roku 2008 udelilo Ministerstvo kultúry Bulharskej republiky podmienkach a Dmytro Konyšev, poradca Veľvyslanectva Ukrajiny pre riaditeľke ŠVK PhDr. Oľge Laukovej, PhD. ocenenie za aktívnu propagáciu politické otázky pri príležitosti odovzdania knižného daru pre Centrum bulharskej kultúry na Slovensku. V roku 2009 sa knižnica prezentovala slovanských štúdií. Privítali sme aj konzulku Veľvyslanectva Bieloruskej v Kaliningrade v Ruskej federácii na medzinárodnom festivale BiblioObraz republiky Alexandru Griďuško a prvú tajomníčku veľvyslanectva Ruskej 2009 a jej účasť podporili BIBIANA a OZ Vedecká hračka. federácie na Slovensku Tatianu Marejev. V roku 2010 mala knižnica aktívne zastúpenie na 17. medzinárodnej Rok 2013 sa niesol v znamení prezentácií na festivale Sarajevská konferencii Crimea 2010 pod názvom Knižnice a informačné zdroje v zima 2013 s podtitulom Umenie dotyku, účasti na medzinárodnej modernom svete vedy, kultúry, vzdelávania a biznisu v Sudaku na Kryme. konferencii Súdobá kultúra - stratégia pre európsku spoluprácu v V rámci konferencie, ktorá bola organizovaná pod záštitou IFLA, knižnica Montane, aktívnej účasti na konferencii Banská Bystrica – Moskva na získala 1. cenu v kategórii videofilmov na tému Moja knižnica – všedné tému Negatívne javy v prostredí mládeže v Moskve Výsledky spoločného dni a sviatky, v réžii Jána Hábera. Po nadviazaní spolupráce so bielorusko - slovenského projektu Slovenské stretnutia Janka Kupalu Šanghajskou knižnicou sme dostali príležitosť zúčastniť sa 5. ročníka boli prezentované v Štátnom literárnom múzeu Janka Kupalu. A výstava

zbierok ľudových hudobných nástrojov bola prezentovaná v Štátnom múzeu divadelnej a hudobnej kultúry v Minsku. Prioritný projekt, realizovaný s podporou Ministerstva kultúry SR Ľudové hudobné nástroje na Slovensku bol prezentovaný v Šanghajskej knižnici v Šanghaji. V tomto roku sa knižnica aktívne prezentovala na konferencii Epoka eczytelnictwa vo Vojvodskej verejnej knižnici E. Smolki v poľskom Opole a na 4. medzinárodnej vedecko-praktickej konferencii Informačnomultimediálne technológie v súčasnej knižnici: vektor rozvoja. Globálna sieť internet a knižnice: konkurencia a partnerstvo. Už tradične sa knižnica predstavila na siedmom ročníku Šanghajského medzinárodného knižničného fóra SILF 2014. Zhodnotenie spoločného projektu Slovenské stretnutia Janka Kupalu na Slovensku a vernisáž výstavy pod záštitou Veľvyslanectva Bieloruskej republiky na Slovensku sa uskutočnilo v dvorane MK SR za účasti riaditeľky Štátneho literárneho múzea Janka Kupalu Jeleny Leškovič a v Galérii literatúry a umenia SNK – Literárneho múzea v Martine za účasti Antona Kipeta, tretieho tajomníka veľvyslanectva. Knižnicu navštívili Sergej Žiganov, riaditeľa Ruského centra vedy a kultúry v Bratislave a Natália Petričenko, poradkyňa Veľvyslanectva Bieloruskej republiky na Slovensku pri príležitosti nadviazania kultúrnej spolupráce, Theodor Sedgwick, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec USA na Slovensku a Janelle Luna, riaditeľka kultúrneho a informačného oddelenia Veľvyslanectva USA pri príležitosti stretnutia s mladými lídrami Youth Advisory Council. Na spoločných kultúrnych prezentáciách boli hosťami knižnice: peruánsky hudobník Vlado Ulrich, jeden z najlepších súčasných hráčov

na quenu, peruánska šéfkuchárka Milagros Aznarán a Karl Axela Gonzáleza Gallardó, študent medicíny, pri príležitosti prezentácie Peru – krajina pre každého.Videli sme amerického skalolezca Tommyho Caldwella a tiež 17 čínskych výtvarníkov – národných umelcov z Pekingu, pri príprave výstavy, ktorá sa bude realizovať v novembri 2014, v Galérii v podkroví. Jana Binderová, riaditeľka Goetheho inštitútu v Bratislave prišla pri príležitosti 20. výročia podpísania Zmluvy o spolupráci a tiež podpísania Zmluvy o spolupráci na roky 2014 – 2016. Pri organizovaní kultúrnych podujatí, a to najmä prezentácií, výstav, besied a koncertov sa spolupráca rozvíjala najmä s Goetheho inštitútom v Mníchove a v Bratislave, s veľvyslanectvami USA , Ruskej federácie a s Ruským centrom vedy a kultúry v Bratislave, s veľvyslanectvami Ukrajiny, Japonska, Čínskej ľudovej republiky, Bulharskej republiky a s Bulharským kultúrnym inštitútom, s veľvyslanectvami Nórskeho kráľovstva, Maďarskej republiky, Poľska a Poľským inštitútom. Hlavným krédom kultúrnej diplomacie ŠVK nie je len prezentovanie, ale najmä kreovanie novej spolupráce v zahraničí, či už s novými partnermi –knižnicami a múzeami alebo s kultúrnymi organizáciami. Veríme, že prispieva k správnemu smerovaniu slovenskej kultúrnej diplomacie, či už s pomocou slovenských zastupiteľstiev v zahraničí alebo prostredníctvom Slovenských inštitútov a s podporou Ministerstva kultúry, ktoré taktiež zabezpečujú a iniciujú spoluprácu v zahraničí, medzi jednotlivými aktérmi kultúry. Oľga Doktorová

Určite to dobre poznáte: Večer si v pohodlí domova sadnete k počítaču, otvoríte online katalóg našej knižnice a objednáte si všetky potrebné knižky. Prípadné doplnenie informácií vyriešite prostredníctvom internetového vyhľadávača a za niekoľko minút máte „vymaľované“. Zostáva len osobne sa zastaviť po knihy v knižnici a následnému štúdiu už nič nestojí v ceste. Skúste si však predstaviť situáciu spred niekoľkých desaťročí, dokonca niekoľkých rokov, kedy by sa objednávanie knižiek v knižničnom katalógu a ďalšie vyhľadávanie informácií, bez vašej osobnej prítomnosti na pôde knižnice takmer nezaobišlo. Nehovoriac o tom, že by sa prirodzene neodohrávalo v dnes bežnom elektronickom prostredí, ale fyzicky: prostredníctvom pera, papiera a vlastných prstov. Namiesto ťukania do klávesnice, by ste prácne prehrabávali papierové kartotečné lístky s bibliografickými záznamami o jednotlivých knižných tituloch. Hrozivé? Predpotopné? Nepredstaviteľné? Ešte pre pár rokmi to však bola bežná prax a vtedy bolo ťažké predstaviť si, že by to mohlo byť niekedy v budúcnosti inak. Mladší čitatelia asi sotva tušia, ako vyzeral tradičný papierový bibliografický záznam. Našťastie jeho popis nie je vôbec zložitý a našej predstavivosti bude nápomocný aj priložený Lístkový katalóg obrázok. Predstavte si klasický záznam na vašom monitore, s ktorým sa stretávate pri elektronickom objednávaní knižiek. A teraz, si takmer to isté predstavte zapísané na tvrdej papierovej kartičke veľkosti asi A6, ktorá je so stovkami tisíc rovnakých kartičiek zaradená v podlhovastých zásuvkách, usporiadaných v skrinkách, ako bunky včelieho plástu. Bez zveličovania by sa toto obrovské množstvo lístkov dalo nazvať akýmsi offline katalógom. Účel spĺňal rovnaký. Výrazný rozdiel však spočíval vo vyhľadávaní jednotlivých titulov, ktoré bolo relatívne zložité, prácne a predovšetkým zdĺhavé. Prehrabávanie sa lístočkami a hľadanie konkrétnych titulov, povedzme v názvovom katalógu podľa abecedy, trvalo niekedy celé hodiny. S vypožičiavaním to nebolo o nič lepšie. Ak ste už aj našli hľadané knižky, museli ste si ich objednať vypísaním papierovej objednávky a potom čakať... Pri porovnaní so súčasnou obligátnou hodinkou, dokonca 15timi minútami v prípade expresnej výpožičky, je to neuveriteľný rozdiel.

Navyše nie všetci používatelia prezerali lístky v rámci zásuvky, vyťahovali ich von a následne nevrátili na pôvodné miesto. Pre ostatných čitateľov, bol tým pádom daný lístok stratený až do najbližšej revízie, rádovo teda na roky. V súčasnosti ťažko predstaviteľnú situáciu, ste však mohli zažiť aj vtedy, keď ste sa pokúsili vyhľadávať informácie na neznámu tému alebo dešifrovať neznáme pojmy. Internetové vyhľadávače a online katalógy, ktoré nám dnes po zadaní tých správnych slov prinesú odpoveď na akúkoľvek otázku do sekundy, sa počas väčšiny minulého storočia nachádzali, v lepšom prípade, len v hlavách inžinierov. V knižniciach vtedy vládol papierový stredovek. Potrebovali ste vedieť, čo sú to chordáty a na aké podkmene sa rozdeľujú? Čo je to personifikácia? Ktoré pohorie na Kamčatke je sopečného pôvodu? Odpovede ste museli hľadať v slovníkoch či knihách, knihy ste museli hľadať v bibliografiách, v najhoršom prípade ste sa museli prelúskať bibliografiami bibliografií. Čo to v reáli znamenalo? Hodiny a hodiny strávené v knižnici (veď kde inde by ste sa k náležitým titulom dostali) a obrovské množstvo prelistovaných strán. V dnešnej dobe sa nad týmito skutočnosťami zamýšľa už málokto. Práve naopak, zrýchľujúca sa súčasnosť považuje niekoľko minút nad online katalógom za „stratený čas“, dve kliknutia navyše za „zložitý systém“, hodinu čakania na knižku za „ nekonečno“. Skutočnú pridanú hodnotu elektronicky manažovanej knižnice, tak dokážu oceniť najmä starší čitatelia, ktorí si pôvodný systém fungovania ešte pamätajú a majú tak možnosť porovnávať. Pravdou však ostáva, že nie všetky kartotečné lístky sú prevedené do svojej digitálnej podoby a takisto v prípade dočasného výpadku digitálneho katalógu, je ten papierovo-drevený stále ešte nezastupiteľný. Napriek týmto drobným chybičkám krásy, je však nastúpený trend digitalizácie záznamov a objednávania titulov nevyhnutný a nezvratný a naša stará dobrá kartotéka na prízemí knižnice sa pomaly stáva múzejným kúskom. My sme predovšetkým radi, že dokážeme našim čitateľom ponúknuť služby, ktoré sa s pôvodným systémom práce nedajú vôbec porovnávať a sú na pomyselnom vrchole evolúcie našej knižnice. Michal Majer, Tomáš Albert

Ľubomír Huďo – Presstitúti verzus konšpirátori

Juraj Jánošík: Veľká kniha o zbojníckom kapitánovi

Úspešný slovenský novinár Ľubomír Huďo prichádza s novinkou, názov ktorej už napovedá, že sa v nej budú opäť odhaľovať zaujímavé a jedinečné informácie, odkrývajúce pozadie nielen slovenskej žurnalistiky. Jeho 26-ročná novinárska prax v printových i rozhlasových médiách mu umožňuje, poukázať na praktiky šéfov našich médií pri príprave a vysielaní spravodajstva, na stále existujúcu cenzúru a dobrovoľnú „presstitúciu“ v mediálnej sfére. Informácie, ktoré v publikácii nájdete, budú pre mnohých možno šokujúce ale pre iných možno ani nie.

Vydavateľstvo Matice slovenskej nám opäť predstavuje ďalší knižný skvost - tentoraz venovaný slávnemu slovenskému zbojníkovi Jurajovi Jánošíkovi. Ide o kolektívnu monografiu pätnástich autorov a viacerých inštitúcií. Spracúvajú jánošíkovskú tematiku doteraz najucelenejším spôsobom. Viacerým sa nám možno natíska otázka, či tento námet už nie je vyčerpaný, či existuje priestor, objaviť ešte niečo nové. Poteším vás. Táto kniha Vás presvedčí, že je stále čo objavovať. Na základe najaktuálnejších vedeckých poznatkov, čitateľ získa komplexnú rekonštrukciu života a pôsobenia najväčšej zbojníckej legendy strednej Európy. Autori zároveň mapujú jednotlivé aspekty jánošíkovského archetypu, jeho prejavy v ľudovej tradícií, v literatúre i v umení a to zrozumiteľným, príťažlivým štýlom. Kniha s anglickým prekladom je doplnená množstvom unikátnych fotografií z minulosti i súčasnosti.

Steven D. Levitt – Stephen J. Dubner – Mysli ako freak / Umenie vidieť veci inak ako vyzerajú Na rozdiel od prvých dvoch dielov Freakonomics a Superfreakonomics, v tomto voľnom pokračovaní sa autori zamerali skôr na samotný myšlienkový proces. Ponúkajú návod, ako dať zelenú nekonvenčným riešeniam problémov. Vyprovokujú v nás nový uhol pohľadu na globálne otázky týkajúce sa biznisu, filantropie, športu, politiky až po konkrétne situácie. Cieľom knihy je pomôcť (tým, ktorí chcú) zbaviť sa bežných myšlienkových návykov, ktoré zvyčajne vedú len k bežným, a často neúčinným riešeniam. „Radi by sme bojovali proti myšlienke, že existuje správny a nesprávny spôsob, rozumný a šialený spôsob, či červený alebo modrý spôsob. Moderný svet vyžaduje, aby sme všetci premýšľali trochu efektívnejšie, kreatívnejšie, racionálnejšie.“ Marek Zákopčan – Zachovajte paniku! Nový Zákopčanov román je určený pre mladú generáciu, no pokojne si túto zábavnú knihu môže prečítať každý, kto má rád humor a rád si pripomína „staré dobré školské časy“. Čitateľom určite utkvie v pamäti niekoľko nezabudnuteľných príhod a vtipných zážitkov. Trampoty s láskou, rôzne nedorozumenia a trápnosti, ktoré prežíva hlavný hrdina Alex ako študent na VŠ v Banskej Bystrici vám určite urobia dobrú náladu. Príbeh je oslavou priateľstva, humoru, životného nadhľadu a navyše je napísaný vtipným, sviežim a ironickým štýlom.

Ernest Hemingway – Starec a more Určite si mnohí z vás povedia: Starec a more? Veď to tu už bolo. A máte pravdu. Všetci určite poznáte dojemnú baladu starého rybára Santiaga a jeho „životný“ zápas s veľrybou. Tak prečo toto dielo znovu vychádza? A prečo nie. Autor sa práve touto knihou zaradil medzi nositeľov Nobelovej ceny. Ponúka nesmierne množstvo nádherných a pravdivých myšlienok, v ktorých okrem iného oslavuje nezlomnosť človeka: „Veď človek nie je stvorený na prehru...Možno ho zničiť, ale nie poraziť.“

Pavol Škubla – Hrady, zámky a kaštiele Slovenska / História, povesti, legendy, zaujímavosti Táto nádherná publikácia ponúka všetkým čitateľom prehľad o tom, aké sú v našej krajine krásne hrady a zámky, o majstrovstve našich staviteľov aj remeselníkov. Postupne sa nám odkrýva 120 najznámejších hradov, zámkov a kaštieľov a ich príbehy, osudy, zaujímavosti, povesti, povery a legendy. Čitateľ sa dozvie o šľachtických rodoch, ktoré žili na našom území, no aj o súčasnom stave architektonických pamiatok. Text je obohatený aktuálnymi i dobovými fotografiami a ilustráciami. „Čitateľ je postupne vtiahnutý do obdobia, keď kamennými dlažbami cválali kone, hrkotali koče a nádvorím sa niesla vôňa pečenej diviny, ale nezriedka aj zápach dymu a pušného prachu“.

Curtis Siteenfeld – American wife / Inšpirované príbehom prvej dámy USA Hoci pravá identita hlavnej hrdinky nie je priamo odhalená, mnoho čitateľov v nej spoznalo manželku jedného z prezidentov USA. Je to príbeh mladého dievčaťa z malomestského prostredia, ktoré sa po vydaji zmieta medzi láskou k mužovi, ktorého si vzala za manžela a nenávisťou k tomu istému mužovi, ktorý sa stal politikom a prezidentom. Kniha je plná spomienok na mladosť, na nešťastnú tragédiu z minulosti, na život ženy, ktorá musí svoje rozporuplné pocity skrývať, pretože prežíva život a rolu dokonalej prvej dámy. Krátko po svojom vydaní v USA, vyvolal román búrlivé ohlasy, dnes vychádza v slovenskom preklade vo vydavateľstve Noxi. Katarína Glejteková

Občasník Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici

Nepredajné. Bezplatne šírené.

Zostavovateľ: Mgr. Zuzana Kopčanová Zodpovedná redaktorka: PhDr. Oľga Lauková, PhD. Grafická úprava a sadzba: PaedDr. Dušan Jarina Registračné číslo EV 3255/09. ISSN: 1335-6917 Vydáva a tlačí: Štátna vedecká knižnica v Banská Bystrici

www.svkbb.eu E - mail: svkbb@svkbb.eu