Knižničné noviny 02/2013

Ročník XIV.

Občasník Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici

Nový školský rok 2013/2014 prináša so sebou viacero noviniek nielen pre prváčikov na základných školách, ale aj pre stredoškolákov a vysokoškolákov a samozrejme najmä pre učiteľov. Systémové zmeny, ktoré majú byť prijaté v najbližších mesiacoch budú vychádzať z kľúčového dokumentu – zo Správy o stave školstva. Pripravuje sa zmena rámcových učebných plánov pre 1. – 5. ročník základných škôl s dôrazom na vyučovanie matematiky a prírodovedných predmetov, inovujú sa štátne vzdelávacie programy pre stredné odborné školy.

Pozornosť MŠVVaŠ SR bude v novom školskom roku zameraná na zlepšenie vzdelávacieho prostredia materiálno-technickým vybavením škôl a predovšetkým na ich digitálnu podporu. Zabezpečiť by to mal nový program Digipedia zastrešujúci digitalizáciu najmä regionálneho školstva, v rámci ktorého školy od septembra začnú využívať digitálny vzdelávací obsah. Nevyhnutnosť zaoberať sa digitalizáciou je úzko spätá aj s požiadavkami novej generácie používateľov knižnično-informačných služieb, často označovanej ako e-generácia. S jej nástupom sa zvyšuje dopyt po informáciách sprístupňovaných on-line a preto aj Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici prichádza v školskom roku 2013/2014 s novou ponukou a službami. Čitatelia majú možnosť prostredníctvom vlastného počítača, či prenosného zariadenia a vzdialeného prístupu využívať virtuálnu knižnicu, ktorú tvorí licencovaná databáza elektronických kníh ebrary doplnená o databázu digitálnych kópií dokumentov z knižničného fondu ŠVK. Používatelia služieb si môžu v rámci virtuálnej knižnice stiahnuť elektronické dokumenty na svoj notebook, tablet, či smartfón a pracovať s nimi – vytvárať vlastné súbory obľúbených kníh "Personal Bookshelf“, písať do elektronických kníh poznámky a odkazy, zvýrazňovať vybratý text. Virtuálna knižnica je sprístupnená na www stránke ŠVK, príp. do nej možno vojsť po zadaní odkazu http:// site.ebrary.com/lib/svkbb vo webovom prehliadači a zadaní prístupového hesla, ktoré čitateľ získa na 2. poschodí v Bibliograficko-informačnom a databázovom centre. Centrum používateľom poskytne krátke inštruktáže a školenia. Veríme, že virtuálna knižnica sa stane ďalším obľúbeným a plnohodnotným zdrojom digitálnych informácií pre našich čitateľov, uľahčí štúdium študentom a bude cennou pomôckou aj pre pedagógov. Veľa úspechov v novom školskom roku Vám želá Vaša knižnica.

Konkurencieschopnosť je v súčasnosti veľmi často pertraktovaným pojmom a je nespochybniteľné, že je o nej potrebné hovoriť aj v oblasti knižnično-informačných služieb. V ostatných rokoch sa konkurencieschopnosť knižníc čoraz viac odvíja od ich pripravenosti prijímať a uplatňovať nové informačné a komunikačné technológie. Na konkurencieschopnosť knižnice môžeme, podobne ako na konkurencieschopnosť ktoréhokoľvek podnikateľského subjektu, nazerať z viacerých uhlov pohľadu a definovať ju viacerými spôsobmi. Vo všeobecnosti konkurencieschopnosť knižníc môžeme chápať ako ich schopnosť udržať si, resp. zvyšovať ich podiel v oblasti sprístupňovania informačných zdrojov, resp. informácií. Konkurencieschopnosť však možno tiež chápať ako optimálne využitie a zhodnotenie ľudských a finančných zdrojov, ktoré má knižnica k dispozícii. Môžeme hovoriť jednak o konkurencieschopnosti určitej – novej alebo aj tradičnej knižnično-informačnej služby (produktu), alebo o konkurencieschopnosti knižníc v porovnaní s inými subjektmi poskytujúcimi informačné služby. Konkurencieschopnosti knižníc v omnimediálnom veku, teda v období, keď pod vplyvom nových, moderných informačných a komunikačných technológií vznikajú nové platformy určené na šírenie a zdieľanie informácií a poznatkov, mení sa charakter týchto informácií a tiež spôsob ich sprístupňovania verejnosti, bol venovaný aj XIII. ročník odborného seminára pre pracovníkov knižníc s medzinárodnou účasťou, ktorý sa uskutočnil 24. apríla 2013 v Štátnej vedeckej knižnici (ŠVK) v Banskej Bystrici. Odborné podujatie, ktoré zorganizovala ŠVK v Banskej Bystrici s podporou Slovenskej asociácie knižníc, Spolku slovenských knihovníkov a Goethe-inštitútu v Bratislave sa už tradične stretlo s veľkým ohlasom knihovníckej verejnosti, a to aj napriek tomu, že jar 2013 bola bohatá na významné knihovnícke podujatia (8.–1.4. sa konalo 37.medzinárodné informatické sympózium INFOS), 15. - 17. apríla sa v Jasnej uskutočnila konferencia Digitálna knižnica. Na seminári odznelo deväť odborných príspevkov, z toho štyri od zahraničných odborníkov z Nemecka, Ruska, Poľska a Čiech. Úvodný referát Konkurencia, konkurencieschopnosť a konkurenčná výhoda knižníc predniesla doc. Ing. Anna Vaňová, PhD. z Katedry verejnej ekonomiky a regionálneho rozvoja Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Zamerala sa na priblíženie vlastností a faktorov ovplyvňujúcich konkurenčnú výhodu a identifi-

2,3/2013

kovala zdroje konkurenčnej výhody knižníc. Ing. Pavel Kocourek zo spoločnosti INCAD v Prahe sa venoval problematike ďalšieho vývoja informačných a komunikačných technológií a ich predpokladanému dosahu na knižnice. Zdôraznil, že vývoj technológií je taký prudký, že spoločnosť ani nestíha zaviesť všetky inovácie a technické novinky do praxe.

Učastníci (zľava): T. Durdiaková, L. Brudnik, O. Doktorová, T. Greková, V. Surovová, V. Uhríková. O mobilných aplikáciách, webových stránkach a QR kódoch – knižnice na ceste do mobilného internetu nazvala svoj príspevok Susanne Lenhardt-Bruch z Rýnskej krajinskej knižnice v Koblenzi – Krajinského knižničného centra v Nemecku. Uviedla, že s rastúcim počtom predaných smartfónov a tabletov vzrastá aj rešeršovanie prostredníctvom týchto technických zariadení. Obsahy a ponuky webových stránok, ktoré sú optimalizované na uvedené mobilné zariadenia, oslovujú už existujúci aktívny okruh používateľov, ponúkajú však aj vzhľadom na nezávislosť od miesta využívania šancu na získanie nových používateľov. V príspevku predstavila ťažiskové údaje o využívaní mobilných služieb v Nemecku a prezentovala mobilné aplikácie nemeckých knižníc. Pokračovanie na str. 3.

Kvalitné služby, študijné materiály a plnohodnotné informácie pre Vaše štúdium nájdete v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici. Sme tu pre Vás šesť dní v týždni s novými otváracími hodinami: pondelok 13.00 – 17.00 utorok 10.00 – 18.00 streda 10.00 – 18.00 štvrtok 10.00 – 18.00 piatok 10.00 – 18.00 sobota 9.00 – 12.00

Trh elektronických produktov v súčasnom období intenzívne napreduje a neustále prichádza s novinkami, ktoré nám zjednodušujú prístup k informáciám. Knižnice sa čoraz výraznejšie pretvárajú z tradičných vzdelávacích inštitúcií na moderné centrá využívajúce nielen tlačené informačné zdroje, ale aj mnohé, či už externé alebo interné, elektronické informačné zdroje. Tento smer je pre knižnice nevyhnutný, aby stále pokračovali v trende byť kvalitnými partnermi pre školy, univerzity a iné vzdelávacie a vedecké inštitúcie. Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici si je vedomá týchto zmien, o čom svedčí aj jej bohatá a stále sa rozširujúca ponuka služieb elektronického charakteru, akými sú mnohé domáce a zahraničné plnotextové databázy periodík a kníh, elektronické čítačky kníh na prezenčné aj absenčné použitie alebo aktuálne sa rozširujúca ponuka elektronických kníh a dokumentov. Ďalším zaujímavým vzdelávacím nástrojom elektronického charakteru sú elektronické prekladové a výkladové slovníky s obojsmerným prekladom. Knižnica v súčasnosti disponuje piatimi jazykovými mutáciami. Ide o anglický, nemecký, ruský, francúzsky a španielsky obojsmerný elektronický prekladový slovník. Každý z týchto slovníkov obsahuje približne 45000 hesiel, 67000 významov, 24000 príkladov, fráz a idióm a 165000 prekladov a svojím obsahom je vhodný pre jazykové kurzy, štúdium jazyka na vysokej škole, ako aj pre profesionálnych prekladateľov. Prednosťou elektronických slovníkov je jednoduché a rýchle vyhľadávanie, ktoré zefektívňuje prácu používateľa. Obsahovo sa elektronický slovník vyrovná klasickým kvalitným prekladovým slovníkom. Svojimi možnosťami a nastaveniami ich však vysoko prevyšuje. Používateľom sú k dispozícii veľký prekladový slovník, slovník už použitých slov, prehľadná gramatika daného jazyka roztriedená podľa slovných druhov a slovník používateľa, ktorý si používateľ elektronického prekladového slovníka vytvára sám podľa svojich potrieb vkladaním a vyznačovaním vlastných hesiel.

Pri práci s elektronickými prekladovými slovníkmi je možné využiť tri rôzne nastavenia zobrazovania hesiel. Základné zobrazenie je stručné a obsahuje len základné významy slov bez praktických príkladov. Pri využití úplného zobrazenia hesiel získa používateľ kompletný prehľad o danom hesle – viaceré varianty prekladov, slová príbuzné kontextu hľadaného hesla, frázy, ktoré sú zaužívané pri danom hesle, ako aj príklady s prekladom. Napríklad pri vyhľadaní slova lúka je slovník schopný nájsť preklady lúka, poľana, čistina a pod.. Čo sa týka kontextu, ponúka slovesá kosiť, pokosiť, žať a pod. a príklady s prekladmi kosiť lúku, rozkvitnutá lúka a mnohé ďalšie. Prekladový elektronický slovník efektívne napomáha pri rozširovaní slovnej zásoby v cudzom jazyku, pretože medzi jeho vlastnosti patrí aj užitočné triedenie hesiel podľa vzťahu. K hľadanému heslu je schopný zobraziť antonymá, synonymá, slová s rovnakou predponou alebo príponou, ako aj rozširujúcu slovnú zásobu na tému, s ktorou hľadané slovo súvisí. Pri pomalom a náhodnom prehrávaní tém program vyskúša, ako si používateľ prehĺbil znalosti cudzieho jazyka. Výhodou týchto slovníkov je tiež, že dokážu požadované heslo nájsť aj bez zadania diakritiky, pričom dokonca nie je potrebný ani základný tvar hľadaného hesla. Tretí spôsob práce so slovníkom je možnosť definovať si vlastné nastavenia zobrazovania hesiel, ich významov, príkladov, využiť vlastné farebné zvýraznenia a označenia alebo dokonca vkladať do slovníka vlastné heslá. Elektronické prekladové a výkladové slovníky, ktoré Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici zaradila do svojho fondu pred niekoľkými mesiacmi, bezpochyby urýchľujú, zjednodušujú a zefektívňujú prácu používateľov. Nemecký elektronický prekladový slovník je používateľom k dispozícii v Nemeckej študovni, ruský prekladový slovník je nainštalovaný v Centre slovanských štúdií a anglický prekladový slovník sa nachádza v Britskom centre. Francúzsky a španielsky prekladový slovník môžu záujemcovia využiť v Študovni digitálnych dokumentov na 1. poschodí. Mgr. Veronika Uhríková

Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (UPV) si tento rok pripomína 20. výročie svojho vzniku. Pri tejto príležitosti pricestovali na pozvanie predsedu úradu Ľuboša Knotha 14. mája do Banskej Bystrice delegácie najvýznamnejších medzinárodných inštitúcií pôsobiacich v oblasti duševného vlastníctva – Európskeho patentového úradu (EPÚ) na čele s prezidentom Benoitom Battistellim, Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (OHIM) vedenú prezidentom Antóniom Campinosom, Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO) zastúpenej Michalom Švantnerom a tiež zástupcovia patentových Vyšehradskej skupiny. Úrad priemyselného vlastníctva SR (ďalej "ÚPV SR") bol zriadený 1. 1. 1993 zákonom NR SR č. 2/1993 Z. z. zo 16. decembra 1992, ktorým sa menil a dopĺňal zákon Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Podľa tohto zákona bol ÚPV SR ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky, zároveň mu tento zákon stanovil základné kompetencie, ako je rozhodovanie o poskytnutí ochrany na vynálezy, dizajny, úžitkové vzory, topografie polovodičových výrobkov, ochranné známky, označenia pôvodu výrobkov. Úrad takto priamo nadviazal na prácu zaniknutého Federálneho úradu pre vynálezy (FÚV) so sídlom v Prahe. V súčasnosti je Úrad priemyselného vlastníctva SR ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť priemyselného vlastníctva a uvedenú úlohu plní na základe zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Vykonáva štátnu správu v oblasti ochrany vynálezov, úžitkových vzorov, topografií polovodičových výrobkov, dizajnov, ochranných známok, označení pôvod výrobkov a zemepisných označení výrobku. Vedie ústredný fond patentovej a známkovej dokumentácie, sprístupňuje ho verejnosti a pôsobí ako špecializované stredisko patentových informácií v Slovenskej republike. Po vzniku ÚPV SR bolo prvoradou úlohou zabezpečiť registráciu prihlášok predmetov priemyselného vlastníctva, aby nedošlo k prerušeniu kontinuity po bývalej ČSFR. Toto sa podarilo vďaka pracovníkom bývalého FÚV v Bratislave, ktorí zabezpečili základné podmienky pre tieto činnosti tak, aby ich ÚPV SR mohol vykonávať už od prvého dňa svojho vzniku. Slovenská republika prostredníctvom Ministerstva zahraničných vecí SR deklarovala prístup ku všetkým medzinárodným dohodám na ochranu priemyselného vlastníctva, ktorých členom bola ČSFR. Týmto krokom

nadviazala na aktívnu činnosť predchádzajúceho spoločného štátu v rámci Svetovej organizácie duševného vlastníctva. Už v prvom roku svojej činnosti sa ÚPV SR zúčastnil zasadaní tejto organizácie a nadviazal spoluprácu s Európskym patentovým úradom a viacerými národnými patentovými úradmi. Ďalšou nie menej významnou úlohou bolo zabezpečenie kontinuity ochrany priemyselného vlastníctva po bývalej ČSFR, personálne a materiálne dobudovanie ÚPV SR a vhodné priestorové umiestnenie. Novelou zákona Slovenskej národnej rady č. 74/ 95 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných orgánov štátnej správy zo 6. apríla 1995 Úrad priemyselného vlastníctva SR presunul svoje sídlo z Bratislavy do Banskej Bystrice, kde sa podarilo pre úrad získať vyhovujúcu budovu. Úrad je gestorom medzinárodných zmlúv na ochranu priemyselného vlastníctva, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vzhľadom na kontakty, ktoré má v zahraničí, harmonizuje všetky procesy, ktoré vedú k tomu, aby sa urýchľovalo a zlepšovalo konanie na ÚPV. Spolupracuje s OHIM-om, agentúrou Európskej únie, ktorá sa špecializuje na konania o priemyselných vzoroch a ochranných známkach. V rámci bilaterálnej spolupráce má s EPÚ rozpracovaných 11 projektov zameraných najmä na patentové informácie a zvyšovanie povedomia verejnosti o priemyselnom vlastníctve. Podporuje rozvoj technickej tvorivosti a ochranu jej výsledkov, vzdelávanie a popularizáciu v oblasti duševného vlastníctva. Pri príležitosti 20. výročia vzniku Úrad priemyselného vlastníctva SR s podporou Svetovej organizácie duševného vlastníctva 14.5.2013 rozvinul kampaň, ktorej cieľom je zvýšiť morálne povedomie cieľovej skupiny (deti vo veku 10- 15 rokov), prečo nepodporovať falzifikáty a poukázať na to, že falzifikát môže byť nebezpečný a zdraviu škodlivý. V rámci kampane vznikla webová stránka (http://www.nefejkuj.sk/). V druhej polovici roka je naplánovaná vzdelávacia road-show po slovenských školách s podporou umelcov a športovcov (koncerty, autogramiády). Súčasťou kampane sú aj dotazníky a prieskumy verejnej mienky. Ambíciou úradu odvíjajúcou sa od Strategického plánu na roky 2012 2016 je byť klientsky orientovanou inštitúciou poskytujúcou služby pre prax a chrániť tak jedinečné znalosti a inovácie pochádzajúce zo Slovenska. Ing. Jela Teremová

Príspevok Moderné knižnice – v ústrety používateľom, ktorý predniesol Mgr. Ladislav Svršek, známy slovenský odborník na aplikáciu moderných technológií v knižniciach, je úvahou na tému Ako prilákať používateľov späť do knižnice? Príspevok kladie niekoľko otvorených otázok, na ktoré by mali hľadať odpovede predovšetkým zodpovední pracovníci knižníc. Odporúčania, návrhy a nápady v príspevku sú inšpiráciou a nasmerovaním ďalšieho hľadania a možno i výskumu. Ďalší zahraničný príspevok predniesli kolegyne z Centrálnej univerzálnej vedeckej knižnice N. A. Nekrasova v Moskve – Tatyana Grekova a Valeria Suvorova, Ph.D. Prednáška Tradície a inovácie v aktivitách verejnej knižnice: na čo? bola zameraná na prezentáciu aktivít 1 200 hlavných knižníc v Moskve, ktoré poskytujú služby jedenástim miliónom obyvateľom tejto metropoly. Łukasz Brudnik (Wojewódzka Biblioteka Publiczna, Poľsko) zameral svoj príspevok Spôsoby získavania čitateľov v multimediálnom veku vo Vojvodskej verejnej knižnici v Opole na prezentáciu možností, ktoré so sebou prinášajú moderné technológie, na zatraktívnenie poskytovania knižničných služieb používateľom.

Ing. Jozef Dzivák – riaditeľ Slovenskej chemickej knižnice sa Pokračovanie zo str. 1. v príspevku Nové služby ako nástroj na prežitie akademickej knižnice venoval analýze potrieb moderného používateľa knižnice a prezentoval skúsenosti Slovenskej chemickej knižnice pri ich uspokojovaní. Priblížil najmä tie opatrenia, ktoré umožnili knižnici zvýšiť návštevnosť, tržby a celkovú spokojnosť používateľov. S príspevkom Čo robiť keď knižnica prestáva byť in? vystúpila na domácej pôde aj PhDr. Oľga Doktorová, vedecká tajomníčka ŠVK v Banskej Bystrici, ktorá za najdôležitejšie považuje „dlhodobo zaujať používateľa, udržať jeho pozornosť a náklonnosť ku knižnici, orientovať ho na nové a atraktívne možnosti a spôsoby získavania informácií“. S posledným príspevkom seminára Vzdelaní knihovníci = spokojní návštevníci – Pilotný projekt vzdelávania knihovníkov v oblasti realizácie vzdelávacích aktivít vo verejných knižniciach vystúpila riaditeľka Hornozemplínskej knižnice vo Vranove nad Topľou Mgr. Emília Antolíková. S plnými textami príspevkov, ktoré na seminári odzneli, sa budú môcť záujemcovia zoznámiť na stránkach zborníka, ktorý vyjde tlačou v septembri. PhDr. Blanka Snopková, PhD.

V Cicerónovom spise O starobe čítame nasledujúci príbeh: Aténsky tragéd Sofokles, ktorý skladal divadelné hry až do pokročilého veku, mal problémy so svojim najbližším príbuzenstvom. Jeho synovia ho pred súdom obvinili zo stareckej demencie, vraj sa venuje dramatickej tvorbe a nespravuje rodinný majetok. Žiadali súd, aby bol zbavený svojprávnosti. Sofoklova obrana bola svojská, predniesol pasáž z Oidipa na Kolóne, tragédie, ktorú práve písal. Následne sa obrátil na sudcov s otázkou, či človek, ktorý napíše takéto verše, môže byť dementný. Sudcovia ho oslobodili. Jasne tým ukázal, že početné krížiky na chrbte ešte nemusia znamenať stratu vitality a zdravého rozumu. Táto idea je vlastná aj nám v Štátnej vedeckej knižnici, preto už štvrtý rok ponúkame čitateľskej verejnosti Kurz počítačovej gramotnosti (nielen) pre seniorov. Tento rok sa kurzu zúčastnilo sedem začiatočníkov a dvanásť pokročilých. Celkovo sme sa v priebehu dvoch týždňov na pôde knižnice stretli osemkrát. Mnohí zo začiatočníckej skupiny navštevovali aj stretnutia pre pokročilých a naopak. Ďalší ročník prináša opätovne možnosť bilancovať dosiahnuté výsledky a nastoliť nové ciele. Na jednej strane nás teší spokojnosť verejnosti s tým, že ako verejná inštitúcia prinášame aj služby tohto typu, na strane druhej si kladieme otázky: Čo ďalej? Ako ešte viac inovovať a obsahovo rozvíjať podujatie obľúbené u seniorov? Ponuka by sa mala priebežne meniť a pružne reagovať na potreby Banskobystričanov. V budúcom roku by sme radi rozšírili portfólio našich služieb určené návštevníkom v seniorskom veku. Ponúkli tým, ktorí majú chuť a vôľu vzdelávať sa sériu užšie zameraných kurzov. Mgr. Tomáš Albert

SÚTN v rámci svojej funkcie poskytovania informácii už viac ako 10 rokov prevádzkuje internetovú predajňu s rôznymi obmenami, kde si môžu užívatelia bezplatne vyhľadávať STN v Zozname noriem. Vzhľadom na to, že informatizácia našej spoločnosti sa neustále rozvíja, vzrastajú aj potreby a požiadavky užívateľov noriem. Jednou z požiadaviek užívateľov bolo nielen objednávanie elektronickej a papierovej verzie STN, ale aj online sprístupňovanie STN noriem na základe predplatenej služby stáleho prístupu k aktuálnym normám podľa vlastného výberu. Cieľom projektu bolo integrovať funkcionalitu internetovej predajne, t. j. internetového obchodu s online sprístupňovaním PDF dokumentov s prísnym systémom prístupových práv (Digital Rights Management /DRM/ Security Software for PDF) prostredníctvom technológie FileOpen. Systém prístupu k STN ako aj ochrany copyrightu noriem vyžaduje prístup užívateľov na internet. STN vo formáte PDF sú umiestnené na WWW serveri SÚTN a je k nim možný prístup prostredníctvom Zoznamu STN. Prístup k PDF súborom je zabezpečený prostredníctvom protokolu http, resp. https, a podlieha autentifikácii. Autentifikáciou sa rozumie overenie identity registrovaného užívateľa pomocou kontroly pridelených prístupových údajov. Prístupovým menom je e-mailová adresa a prístupové heslo je vygenerované systémom a rozosielané automaticky e-mailom, pričom následne si ho užívateľ môže zmeniť podľa vlastného uváženia. Normy je možné otvoriť priamo zo servera SÚTN alebo je možné stiahnuť ich na lokálny disk a otvoriť po online overení aj v offline režime. Výraz offline režim znamená, že počítač užívateľa nie je v danom okamihu pripojený na internet, a nie je pre neho dostupný server poskytovateľa. Takto stiahnutý súbor možno otvárať zvyčajne počas 14 dní bez toho, aby bol počítač pripojený na internet. Po uplynutí tejto doby je potrebné sa znova pripojiť na internet. Tým sa možnosť otvorenia súboru znova obnoví. Na prezeranie súborov noriem sa vyžaduje použitie bezplatného softvéru Internet

Explorer verzia 7 alebo (Mozilla Firefox 3.5 alebo vyššia), Acrobat Reader CZ/SK a inštaláciu zásuvného modulu (plugin) firmy File Open. Potrebný software je možné stiahnuť zo servera poskytovateľa po prihlásení užívateľa do systému alebo priamo u výrobcu pluginu na stránke http://plugin.fileopen.com. Podporovaný operačný systém je MS Windows 2000/XP/Vista/Windows 7. Registrovaný užívateľ má právo používať sprístupnené STN na stanovenom počte počítačov. Užívateľ si sám zvolí počítače, na ktorých bude chcieť PDF súbory otvárať. Tým, že na nich príslušný súbor PDF otvorí, sú tieto počítače zaevidované do systému. Ďalšie počítače už systém následne neakceptuje. Klient si podľa vlastného definovania noriem (kompletné triedy alebo skupiny, resp. individuálny výber STN) a počtu počítačov môže v súčasnosti vybrať z 3 ponúkaných typov licencií, resp. prístupov k normám: a) na čítanie, b) na čítanie, s prenosom textu alebo grafiky, c) na čítanie, s prenosom textu alebo grafiky a s možnosťou tlače. Výraznou výhodou prístupu k STN v rámci služby predplateného prístupu STNonline je, že počas doby platnosti predplatného sa užívateľovi budú sprístupňovať všetky zmeny a nahradzujúce normy k pôvodnej norme. Takto má užívateľ stály prístup k aktuálnym verziám noriem z jeho záujmovej oblasti, ako aj k zrušeným normám. Služba STN-online si hneď od jej spustenia začala získavať svojich užívateľov a ich počet už presiahol číslo 6 000. DEMO-verziu služby nájdu záujemcovia o službu na stránke www.sutn.sk a v prípade, že ich zaujme tento spôsob prístupu k STN, môžu požiadať SÚTN o cenovú kalkuláciu prostredníctvom e-mailu shop_pdf@sutn.gov.sk alebo prostredníctvom formulára na vyššie uvedenej webstránke. Ing. Pavol Fischer, riaditeľ obchodného úseku Ing. Igor Hladík, vedúci oddelenia informačných technológií

Voľný čas je špecifickou súčasťou života človeka v každom veku. Mládež sa často vo voľnom čase dostáva pod negatívne vplyvy, ktoré sú čoraz viac celospoločenským problémom. Nemalou úlohou knižnice je pozitívne vplývať na život mládeže a posilňovať úlohy prevencie negatívnych javov ako závislosti, alkoholizmus a drogy. V rámci medzinárodnej spolupráce a na základe bilaterálnej dohody na rok 2013 o spolupráci sa v rámci partnerských vzťahov so Štátnou vedeckou knižnicou v Banskej Bystrici uskutočnil v máji 2013 v Centrálnej univerzálnej vedeckej knižnici N. A. Nekrasova v Moskve spoločný medzinárodný vedecký seminár pod názvom Moskva – Banská Bystrica,

a Národného akčného plánu pre deti organizuje a realizuje ŠVK v Banskej Bystrici. Deklaroval pozitívne výsledky knižnice v práci s deťmi a mládežou najmä v zmysluplnom využívaní ich voľného času s cieľom eliminovať rôzne druhy závislostí. Seminár vyzdvihol nemalú úlohu knižníc, múzeí, galérií, centier voľného času a neziskových organizácií, ktoré môžu pozitívne vplývať na život mládeže a prispievať k prevencii negatívnych javov v práci s mládežou v úzkej spolupráci s rodinou a školou. V konfrontácií s ruskými kolegami bolo možné porovnávať súčasný stav a praktické výstupy z práce s mládežou pri prevencii negatívnych javov, ktorá je závažnou spoločenskou problematikou v Rusku ako aj na Slovensku. Celé podujatie sa realizovalo v režime priameho internetového videoprenosu cez knižnično–informačný portál www.bibliogorod.ru. Účastníkmi seminára boli prezident Medzinárodnej asociácie podpory kultúry Igor Čerkasov, Jevgenia Fadejeva zástupkyňa Národného vedeckého centra pre narkotiká Ministerstva zdravotníctva Ruska, zástupcovia Centrálnej verejnej knižnice V. V. Majakovského zo Sankt Peterburgu, Marína Žukova, riaditeľka Krasnodarskej krajskej knižnice I.F. Varavvy z Krasnodaru, Natália Smyslova, metodička z Centrálnej mestskej knižnice pre mládež M. A. Svetlova z Moskvy a ďalší odborníci a špeÚčastníci medzinárodného vedeckého seminára v Centrálnej univerzálnej vedeckej knižnici N. A. Nekrasova v Moskve. cialisti, ktorí sa venujú výskumu a prevencii v uvedenej oblasti. Mnoa to pod názvom Prevencia negatívnych javov v prostredí mládeže. Se- hí prezentovali praktické výsledky z práce s mládežou, najmä v oblasti mináru a pracovnej stáži predchádzala dlhodobá príprava v spolupráci s boja proti počítačovým závislostiam, alkoholizmu, narkotikám a pod. Odborom kultúry mesta Moskvy a Štátnou rozpočtovou organizáciou Pozitívne ohlasy a poďakovanie za úspešnú spoluprácu a reprekultúry mesta Moskvy – s Centrálnou univerzálnou vedeckou knižnicou zentáciu nasvedčujú, že v takýchto aktivitách je potrebné pokračovať, N. A. Nekrasova. Cieľom cesty bola aktívna účasť na vedeckom seminári pretože sú jednou z reálnych možností prezentácie práce knižnice, s príspevkami a prezentáciami na tému Význam a úloha knižnice v procese zdrojom získavania skúseností, nových možností spolupráce a cestou prevencie negatívnych javov v prostredí detí a mládeže na Slovensku. k propagácii knižnice a jej aktivít v zahraničí. Príspevok vychádzal z aktivít, ktoré v zmysle Akčného plánu politiky mládeže PhDr. Oľga Doktorová

V dňoch 29. a 30. mája 2013 usporiadala Slovenská národná knižnica v Martine Bibliografické dni 2013. Okrem viacerých odborných tém venovaných problematike práce bibliografov bolo na tomto fóre prezentované 3. vydanie normy STN ISO 690, ktorá predstavuje návod na tvorbu bibliografických odkazov na informačné pramene a ich citovanie. Táto norma nahrádza STN ISO 690 z apríla 1998 a STN ISO 6902 z decembra 2001, na ktoré sa odvolávajú aj smernice na písanie záverečných a kvalifikačných prác na vysokých školách v Banskej Bystrici. Upozorňujeme preto na aktualizáciu a nové vydanie normy ISO 690: 2012 Informácie a dokumentácia. Návod na tvorbu bibliografických odkazov na informačné pramene a ich citovanie (STN 01 0197). Využívanie normy pri písaní vedeckých, odborných a kvalifikačných prác je opodstatnené, pretože slúži na presnú identifikáciu citovaného materiálu. Poukazuje na dôležité údaje, ktoré je potrebné uvádzať, dodržiavať ich poradie a predovšetkým na používanie rovnakého spôsobu citovania v celom texte dokumentu. K pozitívam novej normy patrí, že sa zaoberá podstatne širšou škálou typov informačných zdrojov, nielen tradičných, ale aj rôznych typov elektronických prameňov a ich častí, ako aj rôznych

špecializovaných druhov informačných zdrojov. Normu je možné použiť na tvorbu bibliografických odkazov na monografie, seriály, príspevky, patenty, kartografické materiály, elektronické informačné pramene vrátane počítačového softvéru a databáz, hudobniny, zvukové záznamy, tlače, fotografie, grafické a audiovizuálne diela a pohyblivé obrázky. Normu nie je možné použiť na citácie určené na strojovú analýzu ani na právne citácie, ktoré majú vlastné normy. Norma sa skladá z 15 kapitol, a to Predmet normy, Termíny a definície, Základné zásady pri tvorbe odkazov, Prvky odkazu, Tvorca, Názov, Označenie média, Vydanie, Výroba, Číslovanie a stránkovanie, Názov a číslo edície, Identifikátory, Umiestnenie, Doplňujúce všeobecné informácie a Špecifické kategórie informačných prameňov. Dopĺňajú ju Príloha A, ktorá sa venuje metódam citovania, Príloha B zameraná na prezentáciu odkazov a Príloha C obsahuje príklady bibliografických odkazov. Mgr. Barbora Skubachová

V letnom mesiaci august navštívila v rámci partnerskej spolupráce Štátnu vedeckú knižnicu v Banskej Bystrici delegácia zo Šanghajskej knižnice. Vedúcim delegácie bol pán Zhou Deming, zástupca riaditeľa Šanghajskej knižnice, a členmi pani Kuai Peizhu, zástupkyňa Strediska historickej dokumentácia, pani Lin Lin, vedúca Oddelenia služieb čitateľom, a pán Zhang Ge, zástupca Oddelenia knižnej alokácie, Strediska akvizície a katalogizácie. Obsahom stretnutia v Štátnej vedeckej knižnici bola výmena skúseností odborníkov z oboch knižníc, vyhodnotenie projektu Window of Shanghai a možnosti jeho pokračovania, rokovanie o prehĺbení a rozšírení spolupráce na ďalšie obdobie. Vo forme prezentácie boli delegácii priblížené niektoré z mnohých aktivít centra. Vedúci delegácie vyjadril spokojnosť s realizáciou projektu a činnosťou centra Window of Shanghai v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici. Šanghajskí hostia zhodnotili podobnosť množstva ďalších aktivít oboch knižníc, ktoré vykonávajú pre spokojnosť používateľov a prejavili veľký záujem o ďalšie pokračovanie odbornej spolupráce a vzájomnú výmenu skúseností. Výsledkom spolupráce v roku 2013 bude vydanie personálnej bibliografie významného slovenského architekta Ladislava E. Hudeca a výstava Ľudové hudobné nástroje na Slovensku, ktorá sa uskutoční tento rok v Šanghaji. V sprievode riaditeľky ŠVK Oľgy Laukovej absolvovali hostia prehliadku knižnice. Navštívili

Čínska delegácia v centre Window of Shanghai.

Hostia s riaditeľkou ŠVK pred rodným domom L. Hudeca.

centrum Window of Shanghai, Študovňu starých a vzácnych dokumentov, Univerzálnu študovňu, Galériu v podkroví, Kanceláriu prezidenta Slovenskej republiky. V Bábkarskom salóne si vyskúšali vedenie marionet. Živo sa zaujímali o odborné vzdelávanie pracovníkov knižníc na Slovensku ako aj o ich ďalšie doškoľovanie. Na mieste posledného odpočinku Ladislava E. Hudeca na Evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici vzdali úctu významnému architektovi, ktorého si vážia všetci obyvatelia Šanghaja. Po návšteve Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici zavítali predstavitelia Šanghajskej knižnice do Verejnej knižnice M. Kováča. Pozreli si priestory Detského oddelenia na Lazovnej ulici. Počas návštevy v Banskej Bystrici hostí prijala na radnici viceprimátorka mesta Katarína Čižmárová. Zúčastnené strany pozitívne vyhodnotili vzájomnú spoluprácu predovšetkým v oblasti kultúry. Spolupráca Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici so Šanghajskou knižnicou je obohatením pre špecialistov v oblasti knihovníctva, ako aj prínosom pre obyvateľov Banskej Bystrice. Šanghajská knižnica počas troch rokov spolupráce darovala do centra Window of Shanghai okrem iných titulov aj nové knihy, ktoré boli vydané v Číne o významnom slovenskom architektovi Ladislavovi E. Hudecovi a jeho zrealizovaných projektoch. Spomínané knihy si budú môcť návštevníci knižnice preštudovať v centre Window of Shanghai v ŠVK. Mgr. Ivana Bičanovská

Z prednášok zaujali najmä téma „crowdsourcingu“ a príklady jeho možného PATLIB (z angl. PATent LIBraries) konferencie sú miestom stretnutia zástupcov centier patentových informácií a využitia v činnosti PATLIB centier. Crowdsourcing vyjadruje spôsob deľby práce, pri národných patentových úradov členských štátov Euróskej patentovej organizácie. ktorom sa úloha obvykle vykonávaná zamestnancom v rámci outsourcingu zadá Konferenciu pre pracovníkov PATLIB centier z celej Európy každoročne organizuje skupine ľudí ako všeobecná výzva. Napríklad verejnosť sa vyzve na spoluprácu pri vývoji novej technológie, pri zadaní dizajnérskej Európsky patentový úrad (EPÚ). Na tohtoročnej konúlohy, zdokonalení algoritmu alebo pri pomoci so ferencii, ktorá sa konala 23. – 25. apríla v Mníchove zachytením, roztriedením a analýzou veľkého ako tzv. „a training event“ sa zúčastnilo vyše 200 objemu dát. účastníkov. Slovenskú delegáciu tvorili pracovníci Ďalšie prednášky sa venovali KooperatívÚradu priemyselného vlastníctva SR Banská Bystrica, nemu patentovému triedeniu (Cooperative Patent CVTI Bratislava, Slovenskej národnej knižnice Martin, Classification-CPC), ktoré je v platnosti od 1. januára Štátnej vedeckej knižnice Košice a Štátnej vedeckej tohto roka. Prezentovaná bola aj téma strojových knižnice Banská Bystrica. automatických prekladov textov v patentových Mnohé z PATLIB centier, ktoré sa v roku 2010 databázach, hovorilo sa o hodnote a ohodnocovaní zapojili do pilotného projektu EPÚ zameraného na patentov ako aj o tom, čo by PATLIB centrá mali reorientáciu centier na strediská podporujúce inovácie, vedieť o tejto problematike. prezentovali svoju činnosť na informačných baneroch Osobitná pozornosť sa venovala rekapitulácii v priestoroch kongresového centra. Slovenský vývoja a činnosti Európskeho patentového úradu reprezentant pilotného projektu - PATLIB centrum Budova Európskeho patentového úradu v Mníchove. pri 40. výročí uzatvorenia európskeho patentového pôsobiace pri Centre vedecko-technických informácií SR v Bratislave, pripravil spolu s rumunskými kolegami tréningový seminár zameraný dohovoru a najnovším trendom v patentovej politike. Program konferencie a prezentácie sú zverejnené na internetovej adrese: na rešerše vo voľne dostupných patentových databázach. Zástupcovia oboch centier nadväzne v auditóriu prezentovali porovnávaciu štúdiu šiestich voľne www.epo.org/learning-events/events/ conferences/patlib/programme.html. Účastníci sa zúčastnili aj prehliadky komplexu budov Európskeho patentového dostupných internetových databáz, pričom ako najlepšia podľa zadaných kritérií úradu v Mníchove a zbierky súčasného moderného umenia – „Umenie na bola vyhodnotená databáza Espacenet. Konferencia prebiehala v dopoludňajších a popoludňajších blokoch. Dopoludnia pracovisku“. PATLIB konferencia 2014 sa bude konať v tureckom Istanbule. boli venované prednáškam v auditóriu, popoludní prebiehali jednotlivé tréningové Ing. Jela Teremová kurzy, na ktoré sa účastníci vopred registrovali. .

Základným nástrojom poskytovania knižnično-informačných služieb je dobrý a premyslený postup práce pri doplňovaní, spracovávaní a sprístupňovaní knižničných dokumentov. K najvýznamnejším a najrozšírenejším klasickým dokumentom, ktoré Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici (ďalej knižnica) získava, spracováva a sprístupňuje, patria klasické tlačené dokumenty-knihy, časopisy a noviny-aktuálny ročník a zviazané periodiká. V súlade so svojím poslaním a úlohami v oblasti poskytovania informačných služieb a zvyšujúcimi sa informačnými požiadavkami, s prihliadnutím na záujmy a potreby používateľského zázemia, knižnica doplňuje, spracováva a sprístupňuje aj špeciálne dokumenty-hudobniny, mapy, zvukové dokumenty, audiovizuálne dokumenty, technické normy a patentové spisy. Technické vybavenie knižnice už v r. 1980 umožnilo uchovávať informačné dokumenty vo forme mikrozáznamov-mikrofilmov a mikrofiší. Na týchto médiách uchováva knižnica regionálne časopisy a noviny, ktoré nemá vo svojom fonde v tlačenej podobe. Nové možnosti na získavanie nových typov dokumentov priniesli elektronizácia, digitalizácia, moderné informačné technológie a internet. Knižnica získava, spracováva a sprístupňuje elektronické informačné zdroje (EIZ) od deväťdesiatych rokov 20. Storočia. V súčasnosti sú rozšírenou alternatívou k tlačeným informačným zdrojom. A tak ku klasickým tlačeným knihám pribudli elektronické knihy-e knihy. Na ich využívanie sú pre používateľov v našej knižnici k dispozícii tri čítačky elektronických kníh. Jedna je dostupná v Univerzálnej študovni na 2. posch. Dve čítačky elektronických kníh sú k dispozícii na výpožičky domov. Informácie o podmienkach vypožičania poskytuje, a zároveň aj vypožičia, konzultantka v priestoroch on-line katalógov na prízemí budovy knižnice. Ďalším typom nového dokumentu sú CD ROM a DVD nosiče, ktorých obsahom sú monografie, zborníky, encyklopédie, jazykové slovníky, jazykové učebnice. V jazykových centrách majú používatelia k dispozícii najnovšie vydania dvojjazyčných slovníkov na CD ROM, ako napr. Veľký slovník anglickoslovenský a slovensko-anglický, Veľký slovník francúzsko-slovenský a slovensko-francúzsky, Veľký slovník nemecko-slovenský a slovenskonemecký, Veľký slovník rusko-slovenský a slovensko-ruský, Veľký slovník španielsk--slovenský a slovensko-španielsky. Pre prekladateľov je v Študovni digitálnych dokumentov k dispozícii Slovník platinum, velký/ veľký, ekonomický, technický, lékařský/lekársky slovník anglicko-český/ slovenský a česko/slovensko-anglický a mnohé ďalšie.

Časopisy a noviny možno v knižnici prečítať si aj v elektronickej forme na CD alebo CD ROM nosiči, ktoré tvoria prílohu ku konkrétnemu titulu alebo sú dostupné online na internete. Hudobné fondy našej knižnice tvoria knihy o hudbe, odborné monografie, hudobné periodiká, noty, zvukové a audiovizuálne dokumenty-gramofónové platne, CD platne, hudobné nahrávky na magnetofónových páskach a videokazety. Okrem týchto klasických hudobných dokumentov majú návštevníci Hudobného átria možnosť využiť hudobnú databázu RILM- Répertoire International de Littérature Musicale. Databáza obsahuje všetky typy dokumentov o hudbe-knihy, periodiká, internetové zdroje, na hudobnom výskume založené zvukové nahrávky a filmy, dizertácie a ďalšie materiály. Sprístupňuje viac ako 620 000 záznamov v 215 jazykoch zo 151 krajín, pričom každý rok sa databáza rozširuje o viac ako 30 000 nových záznamov. Pomerne rozsiahlu časť knižničného fondu tvoria špeciálne technické dokumenty-technické normy a patentové spisy. Fond noriem tvoria slovenské národné normy (STN), prevzaté normy STN EN, STN EN ISO, STN ISO, CEN/CENELEC a TNI. Okrem tlačených technických noriem, niektoré normy sú prístupné na CD nosičoch. V súčasnosti je v Študovni technických a legislatívnych dokumentov sprístupnená digitálna databáza slovenských technických noriem-STN online, ktorá obsahuje 37 545 platných aj neplatných noriem v slovenskom a anglickom jazyku. Na základe dohody o spolupráci s Úradom priemyselného vlastníctva v Banskej Bystrici sú patentové spisy dostupné v tlačenej forme a používatelia majú možnosť vyhľadávať patentové informácie a využívať patentovú CD ROM databázu ESPACE. Poskytovanie bibliografických a faktografických informácií, ako aj rešeršných služieb výrazne ovplyvnili elektronické médiá-CD ROM databázy a online databázy. V súčasnosti sprístupňuje knižnica svojim používateľom licencované databázy: Ebrary-databáza elektronických kníh, BiblioMedica, EZB-Elektronische Zeitschriftenbibliothek, súbor plnotextových databáz článkov Proquest, EBSCO databáz, Databáza Shanghai Library. V rámci systému NAVIGA od r. 2009 sprístupňuje knižnica v Informačno-vedeckom centre databázy vydavateľov EBSCO, Elsevier, Emerald, Engineering Village, IET Digital Library, SAGE Premiere, Springer, Wiley. PhDr. Branislava Gajdošová

V rámci výmennej stáže v Studijní a vědecké knihovně v Hradci Králové absolvovali pracovníčky našej knižnice dvojdňový seminár s názvom „Hrátky s pamětí – trenérská dílna 2013“. Seminár trénerov pamäti v Českej republike, na ktorom si pravidelne účastníci vymieňajú skúsenosti a oboznamujú sa s novými možnosťami a osvedčenými metódami v rámci tréningových programov je jednou z foriem kontinuálneho vzdelávania v rámci akreditovaného vzdelávacieho systému České společnosti pro trénování paměti a mozkový jogging, ktorý bol zároveň pre knihovníkov – trénerov pamäti hodnotený kreditmi. V Českej republike od júna 2011 funguje v rámci Svazu knihovníků a informačních pracovníků (SKIP) aj samostatná sekcia knihovníkov - trénerov pamäti (http://skip-treneri-pameti.webnode.cz/). Účasťou na tomto seminári sme mali možnosť oboznámiť sa so zabehnutou trénerskou činnosťou českých kolegov knihovníkov - trénerov pamäti a inšpirovať sa na podobnú činnosť v našej knižnici. Aj na Slovensku sa začína rozbiehať podobný projekt s názvom „Vzdelaní knihovníci = spokojní návštevníci“. Jeho cieľom je zaškolenie knihovníkov, ktorí budú následne zabezpečovať vzdelávacie programy v jednotlivých krajoch Slovenska, najmä

pre používateľov v seniorskom veku, v podobe tréningov pamäti. Projekt bude realizovaný v mesiacoch jún – december 2013 sekciou verejných knižníc SAK a Centrom MEMORY v Bratislave, ktoré je jediným školiacim pracoviskom na Slovensku a je zároveň špecializovaným zariadením pre ľudí s Alzheimerovou chorobou. V meste Banská Bystrica pôsobí niekoľko klubov dôchodcov, s ktorými Štátna vedecká knižnica aktívne spolupracuje. Veľký počet jej dlhoročných návštevníkov a čitateľov je už na dôchodku a knižnica sa snaží poskytovať im aj v tomto veku adekvátne služby – priestor na aktívne, kreatívne a zmysluplné trávenie voľného času. Knižnica má tendenciu v súčasnosti byť okrem strediska knižnično-informačných služieb aj miestom na rozvíjanie komunitných aktivít a v budúcnosti by tiež chcela vyškoliť odborného pracovníka, ktorý bude organizovať kurzy trénovania pamäti. Chceme tak prispieť k vitálnejšiemu životu našich seniorov a poskytnúť im priestor na nadväzovanie nových sociálnych väzieb. Dúfame, že budeme v tomto úsilí úspešní. Mgr. Barbora Skubachová

ŠVK v Banskej Bystrici má ambície poskytovať svojim čitateľom stále kvalitnejšie a komplexné informačné a vzdelávacie služby. Na tento účel budujeme digitálnu knižnicu, kde postupne zaraďujeme a sprístupňujeme náš knižničný fond v elektronickej podobe. V našom projekte sú tisíce viac-menej vzácnych dokumentov určených na digitalizáciu. Aby sme dosiahli čo najlepšiu efektívnosť zaviedli sme pracovný postup, ktorý zabezpečuje výkonnosť v našich skromných podmienkach. Dôsledne dokumentujeme kroky, ktorými musí každý predmet digitalizačného procesu prejsť: získavanie materiálu zo skladu (či z miesta obvyklého umiestnenia), jeho čistenie a príprava, skenovanie, spracovanie, prideľovanie názvov, značenie, ukladanie súborov a následné vytváranie verzii z veľkých súborov na dodanie on-line. Dôležité je hlavne zálohovanie serverov (úložných médií). Našou prácou je vytvárať originálne digitálne materiály. Aby takto spracovaný obsah bol všestranne využiteľný, je nutné sledovať, poznať a aplikovať záväzné širokokompatibilné štandardy, ktoré pokrývajú rôzne aspekty metaúdajov. Proces digitalizácie sa začína naskenovaním materiálu na knižničnom skeneri Bookeye 4, na ktorom vznikajú prvotné skeny jednotlivých strán kníh, ktoré sú následne odosielané do počítača. V ďalšom procese digitalizácie, tzv. postprocessingu, používame zatiaľ dva softvérové programy. Prvým je freewareový program ScanTailor, ktorý nám bol odporučený po konzultáciách s odborníkmi v predmetnej oblasti. Pomocou tohto programu sa jednotlivé skeny upravujú. Robíme v ňom natočenie strán, výber obsahu a Ukážky digitalizovaných materiálov. nastavujeme podklad, na akom bude text zobrazený: biely pri knihách bez obrázkov a farebný pri knihách historických a knihách s obrázkami, kde chceme zachovať autentický vzhľad dokumentu. Druhým programom v post-processingu je ABBYY Fine Reader 11, softvérová súčasť k nášmu skeneru (so zakúpenou licenciou). V tomto programe okrem toho, že sa v ňom dá upravovať text (zarovnanie skosenia strán, vyrovnanie riadkov), sa skeny konvertujú prevodom textu OCR do editovateľného formátu, čo je nevyhnutné na to, aby sa v texte dali vyhľadávať jednotlivé názvy a slová. Následne, taktiež pomocou tohto programu, vzniká finálna verzia a uloženie výsledného projektu a export do PDF. V tomto formáte sú knihy a dokumenty katalogizované a vkladané do licencovanej databázy ebrary. V súčasnosti si už môžu registrovaní čitatelia ŠVK v tejto databáze prečítať prvé zdigitalizované dokumenty. Do databázy ebrary sa dostanú cez našu oficiálnu webovú stránku a po zadaní prihlasovacích údajov si môžu čítať zdigitalizované dokumenty prostredníctvom svojich počítačov, tabletov či dokonca smartfónov. Do dnešného dňa je v tejto databáze viac než 100 dokumentov. Vo väčšine prípadov ide o tituly z vydavateľskej produkcie Štátnej vedeckej knižnice a Literárneho a hudobného múzea. Ide o rôzne zborníky z dejín knižnej kultúry, dejín mesta Banská Bystrica, dejín Slovenska, ale aj zborníky z odborných seminárov a konferencií

uskutočňovaných v Štátnej vedeckej knižnici. Databáza ebrary ponúka personálne, retrospektívne, výberové bibliografie a biografické slovníky. Osobitne by sme spomenuli publikácie, ktoré už nie je možné zakúpiť si, ale vďaka ebrary sú záujemcom k dispozícii. Ide o retrospektívnu bibliografiu Bibliothecae Slovacae Neosolienses saeculi XVIII. et XIX. = Slovacikálne tlače 18. a 19. storočia na území mesta Banská Bystrica od autora Imricha Nagya. Ďalšou prácou je biografický slovník Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255 – 2000, zostavený Annou Klimovou, Máriou Némethovou a kol.. V databáze je možné vyhľadať publikácie venované rôznym významným osobnostiam, súpisy a prírastky dokumentov vo fonde ŠVK, publikácie venované dejinám knižnice, ako aj dejinám mesta Banská Bystrica. Zaujímavý je výber publikovaných diel významného historika Banskej Bystrice Emila Jurkovicha pod názvom Príbehy z minulosti Banskej Bystrice 1, 2. Nemožno opomenúť ani zdigitalizované zborníky literárneho klubu Litera 2. Okrem toho, do databázy bude pribúdať čoraz viac titulov z fondu našich starých a vzácnych tlačí z obdobia 16. až 19. storočia, ktoré prinesú čitateľom jedinečnú príležitosť dostať sa z pohodlia domova ku skutočne cenným dokumentom, ktoré sú v súčasnosti prístupné len priamo v knižnici. V súčasnosti sa zameriavame predovšetkým na digitalizáciu banskobystrických tlačí. Pri takto náročnej práci je dôležité, aby proces digitalizácie mal čo najmenší nepriaznivý dopad na zdrojové materiály. Podmienkou je vyhovujúce prostredie, ktoré je na túto činnosť špeciálne vyhradené. Niekedy majú digitalizované materiály osobitné požiadavky z hľadiska svetla alebo vlhkosti a pod.. Tieto požiadavky sa musia čo najlepšie zabezpečiť, a tým predchádzať poškodeniu, strate alebo iným negatívnym vplyvom na spracovávaný materiál. Proces digitalizácie v našej knižnici sa začal a je v permanentnom vývoji na základe praktických skúseností a priebežne získavaných nových odborných vedomostí. Tvorba digitálnych zbierok je po všetkých stránkach (odbornej, finančnej, časovej a pod.) veľmi náročná a okrem iných požiadaviek si vyžaduje veľké pracovné nasadenie všetkých zainteresovaných. Nadčasový význam digitalizácie si vyžaduje vytvárať nestarnúce digitálne dáta. V tomto ohľade je nutná orientácia v štruktúre vznikajúcich dát, vo využívaní konvencií pre vytváranie kópií digitálnych dokumentov s následným ukladaním dát nezávisle od akýchkoľvek firemných SW, pre zabezpečenie kompatibility a využiteľnosti aj v budúcnosti. V tejto súvislosti bola pre nás veľkým obohatením účasť na 13. konferencii knihovníkov v Jasnej. Témou podujatia bola digitálna knižnica. Zúčastnilo sa jej mnoho zahraničných a domácich odborníkov. Vďaka tomu sme sa zoznámili s rôznymi koncepciami, cieľmi a výsledkami digitalizácie na rôznych pracoviskách. Prednášky a informácie, ktoré na konferencii odzneli, boli pre nás prínosné a využiteľné pre našu každodennú prax. Mgr. Bohumil Rychtárech, Mgr. Michal Majer, Mgr. Barbora Skubachová

Vďaka finančnej podpore Nadácie SPP sa na pôde Štátnej vedeckej dňa 12. 6. 2013. Historické priestory Štátnej vedeckej knižnice – knižnice – Literárneho a hudobného múzea v Banskej Bystrici realizoval Literárneho a hudobného múzea v Banskej Bystrici ožili detskou vravou, Projekt Gašparkovo divadlo. V rámci projektu Gašparkovo divadlo bola v zaplnili sa divadelnými scénami, napätie sa dalo krájať... Najmladší divák júni 2013 bábkarská súťaž pre žiacke kolektívy. Stručne vám priblížime prišiel aj s mamou a mal len dva a pol roka. Propagáciu projektu a súťaže tento zaujímavý projekt, ktorý mal niekoľko cieľov a realizačných etáp. sme urobili v základných školách, v školách umeleckých, a dokonca aj Prvým cieľom bolo – oživiť tradície ľudového, ako aj amatérskeho na stredných školách. Do Projektu sa mohli zapojiť aj jednotlivci, dokonca bábkového divadla v Banskej Bystrici a okolí a tiež nadviazať na stálu expozíciu aj dospelí. Ohlas na propagáciu bol napokon len zo základných škôl a z Bábkarského salóna Literárneho a jednej umeleckej školy. Menovite sa hudobného múzea. Expozícia do súťaže zapojili tieto školy: ZŠ Jána vznikla vďaka dlhoročnej úspešnej Bakossa z Banskej Bystrice, ZŠ SSV zberateľskej činnosti pracovníkov Skuteckého 8 z Banskej Bystrice, múzea v rámci výskumnej úlohy pod Súkromná ZŠ – Škola U Filipa z Banskej názvom Tradície bábkarstva na Bystrice a ZUŠ zo Slovenskej Ľupče. Slovensku. Preto sú v nej prezenOdborná porota a prítomní diváci tak tované bábky a informácie z histórie videli spolu sedem bábkových predstarodiny Stražanovej, Anderlovej, a prevení odohraných väčšinou s mariodovšetkým jedného z posledných netami. Pôvodne bolo prihlásených pokračovateľov – Antona Anderleho viac škôl, ale nestihli si nacvičiť bábkové z Radvane. Z amatérskych bábkarov predstavenie, a tak sa odhlásili. spomenieme Bábkové divadlo Odborná porota to mala veľmi Našich detí pod vedením Jána Murťažké. Pri hodnotení by za skvelé gaša alebo Bábkarský súbor zdruvýkony najradšej odmenila všetkých, žených závodných klubov ROH či aby nestratili motiváciu a chuť do malý bábkarský súbor pod vedením nácviku ďalších bábkových hier. Alexandra Horváthová ako rozprávačka v hre Čarovné gajdy (ZUŠ Slovenská Ľupča). Milana Tomáška v Dome armády v Vyzdvihnúť treba učiteľky, ktoré sa Banskej Bystrici (od roku 1957). obetavo venovali samotnému nácviku Zlúčením amatérskych bábkarských bábkových hier – menovite Mgr. Eva súborov vzniklo v roku 1960 profeLeštáková, Mgr. Jana Hemzáčková, Mgr. sionálne – Krajské bábkové divadlo Michaela Csongradyová a Mgr. v Banskej Bystrici, ktoré dnes nesie Miroslava Sedliaková. Porota vyzdvihla názov Bábkové divadlo na Rázcestí. projekt Gašparkovo divadlo a súťaž ako Ďalším cieľom projektu bolo motiváciu detí k zaujímavej činnosti, podporiť tvorivosť detí a mládeže. motiváciu detí ku kolektívnej práci, k Jednou z foriem podpory tvorivosti zmysluplnému tráveniu voľného času bolo realizovanie praktických workv dobe internetu, facebooku a počíshopov vodenia bábok-marionet a tačových hier. nácvik divadelného predstavenia Výsledková listina: na prvom mieste priamo v priestoroch múzea. Mariosa umiestnil kolektív žiakov zo Súkromnety na nácvik vyrobil v rámci pronej ZŠ U Filipa s hrou PUSSYCAT od jektu amatérsky výrobca a bábkar autorky Alžbety Verešpejovej. Druhé Juraj Šimon z Turčianskeho Petra. miesto suverénne patrilo ZUŠ zo Marionetová hra Čarovné gajdy v podaní žiakov ZUŠ Slovenská Ľupča. Počas workshopov mali deti možSlovenskej Ľupče za marionetové hry nosť nahliadnuť do zákulisia tvorby Čarovné gajdy a za povesť Driekynská bábkového predstavenia. Prakticky skala (scenár a réžia Mgr. Miroslava zistili, že vodenie marionet a súčasSedliaková). O tretie miesto sa delili né hranie bábkovej hry je náročné žiaci z dvoch škôl: ZŠ Jána Bakossa s na fyzický výkon, náročné na pohyb klasickou marionetovou hrou Gašparprstov rúk, na zapájanie sa pohybu kove čertovinky a ZŠ SSV z Banskej celého tela, na koncentráciu, ako Bystrice s hrou Pisár (scenár a réžia aj na hlasový a herecký výkon. Deti Mgr. Jana Hemzáčková). mali možnosť čiastočne ovplyvniť Úroveň predvedených hier bola text bábkovej rozprávky, aby harvýborná, porota odporúčala všetky monizoval s dnešnou dobou. Spolu zúčastnené hry (aj tie neocenené) s herečkami na to určenými priamo odohrať znovu napr. ako samostatný tvorili akčné scény ako boje Gašfestivalový blok v rámci medzináparka s čertom či Gašparka s rodného bábkarského festivalu Andrakom a pod.. Praktické workshopy derleho Radvaň (možno pod názvom Maňuškovú hru Pussycat zahrali žiaci ZŠ U Filipa z Banskej Bystrice. sa realizovali so žiakmi VI. ročníka Budú z nich pokračovatelia tradícií?). zo ZŠ Jána Bakossa v Banskej Bystrici. Na prvých hodinách ich bolo Nové bábky-marionety z projektu temer dvadsať, neskôr zostali len tí, ktorí si bábkové divadlo zamilovali. sa využijú v rámci Bábkarského salóna ako cvičné bábky na špeciálnych Odborné vedenie workshopov mali na starosti bábkoherečka z Bábkového pedagogických hodinách. divadla na Rázcestí Alena Sušilová a členka divadla Thalia Teatro zo Zvolena Na záver by sme sa chceli ešte raz poďakovať zúčastneným Monika Necpalová. Deti pristupovali k nácviku zodpovedne, stotožnili sa kolektívom za účasť v súťaži. Veríme, že sa opäť nájde možnosť ako s postavou a snažili sa ju oživiť, akoby bola pokračovaním ich samotných. pokračovať v dobrej myšlienke projektu Gašparkovo divadlo finančne Niektorým sa podarilo vynikajúco prepožičať hlas danej postave – vynikali podporenom Nadáciou SPP. hlavne Lúpežník a Gašparko, ale aj uplakaná Princezná a Ježibaba. Mgr. Mária Lásková Po hodinách skúšania mohli deti odohrať bábkovú rozprávku na bábkarskej súťaži Gašparkovo divadlo, ktorá sa v rámci projektu uskutočnila Tento projekt sa uskutočnil vďaka podpore Nadácie SPP.

4. 9. 1843, Liptovský Mikuláš – 25. 5. 1936, Bratislava Narodil sa v katolíckej rodine študoval na katolíckom gymnáziu v Levoči. Posledné dva roky dokončil v Banskej Bystrici a zároveň navštevoval teologický seminár. Pri príležitosti založenia Matice slovenskej (1863) napísal omšu. Oslavy tisícročného výročia príchodu slovanských vierozvestov Cyrila a Metoda do Karpatskej kotliny sa stali podnetom na skomponovanie skladieb Staroslovienský otčenáš, Hospodine, Ejhľa kňaz veliký. Pričinením Štefana Moysesa sa dostal do Viedne, kde dokončil štúdium teológie, stal sa organistom, dirigentom. Po skončení štúdia sa Bella vrátil do B. Bystrice už ako uznávaná osobnosť. Do vysvätenia za kňaza roku 1866 sa vďaka biskupovi Š. Moysesovi, mohol venovať výlučne hudbe. Po vymenovaní za prebendáta katedrálneho chrámu vyučoval spev a hudbu v teologickom seminári. Komponoval svetskú, vokálnu, inštrumentálnu a komornú hudbu. Z Banskej Bystrice odišiel do Kremnice, kde dostal miesto mestského kapelníka. V hospodársky i kultúrne upadajúcom meste zdvihol hudobný život na nebývalú úroveň. Založil orchester a veľký zbor ,usporadúval koncerty, dirigoval, hral v sláčikovom kvartete, venoval sa pedagogickej činnosti a predovšetkým komponoval. Napriek intenzívnej práci, spoločenskému uznaniu nenachádzal vnútorné seba-

uspokojenie a rovnováhu. Kňazské povolanie cítil ako prekážku pre umelecký život. Svedectvom duševnej krízy je symfonická báseň ,,Osud a ideál.” Hlboké rozpory umelca, človeka a zároveň kňaza vyriešil radikálne - vzdal sa kňazského povolania, opustil Slovensko a prijal miesto kapelníka v sedmohradskom meste Sibini. V Sibini prijal novú, protestantskú vieru a založil si rodinu. Stratil kontakt s vlasťou i so svetom a svoju skladateľskú činnosť obmedzil len na skladby pre potreby spoločenského života Sibine. Po 40 rokoch odišiel zo Sibine a usadil sa vo Viedni. V Bratislave sa dočkal prvého uvedenia svojej jedinej opery ,,Kováč Wieland.” Bol mu udelený čestný doktorát bratislavskej univerzity. Aj na sklonku dlhého a plodného života sa venoval komponovaniu. Opäť sa vrátil ku slovenskému textu. Tu vynikli najmä kantáty Orol vták, Divný zbojník a Nokturno pre sláčikové kvarteto. Pochovany je v Bratislave na starom evanjelickom cintorine pri Kozej bráne.

Po absolvovaní gymnázia v Martine študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave slovenčinu a dejepis. Od roku 1947 pôsobil ako stredoškolský pedagóg v Malackách, od roku 1951 v Banskej Bystrici. Roku 1959 sa stal vysokoškolským pedagógom na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici, kde sa neskôr stal vedúcim Katedry slovenského jazyka a literatúry. Už v čase stredoškolských štúdií publikoval poéziu v literárnych časopisoch Nový rod a Tvorba. Po nástupe do zamestnania sa sústredil na pedagogickú prácu a s ňou spojený literárnovedný výskum v oblasti teórie a metodiky vyučovania literatúry. Obsiahlejšie štúdie napísal o tvorbe M. Kukučína a P. Jilemnického. Z básnikov najviac pozornosti venoval Štefanovi Žárymu. Knižne vydal monografiu Básnická tvorba Štefana Žáryho, v ktorej esejistickým spôsobom analyzoval jeho poéziu, pričom osobitnú pozornosť venoval nadrealizmu v slovenskej poézii. Z obdobia romantizmu napísal a knižne vydal štúdiu Vlasť a domov v štúrovskej poézii, ako aj bibliofíliu Dva medailóny venovanú Samovi Chalupkovi a Andrejovi Sládkovičovi. Z obdobia prvej polovice 20. storočia štúdiu Úvahy o lyrizovanej

próze. So Z. Kasáčom je autorom diela Október a literatúra. Zaoberal sa aj hodnotením prozaického diela Jána Bodeneka. Spolu s E. Gombalom napísal učebnicu Teória literatúry, ktorá v nasledujúcom desaťročí vyšla v štyroch vydaniach. Spoločne s týmto autorom a J. Findrom pripravil Slovník literárnovedných termínov. Je aj zostavovateľom a editorom literárnych zborníkov autorov Stredoslovenského kraja Ozveny v nás, V zápasoch a premenách, V znamení života, Pribúdanie kruhov, Návraty k prameňom a Variácie na život. Na súťažných prehliadkach organizačne a metodicky pôsobil aj pri rozvíjaní amatérskeho umeleckého prednesu na Slovensku. Dlhé roky zastával rozličné funkcie v Zväze slovenských spisovateľov a podnecoval literárny život v stredoslovenskom regióne. V posledných rokoch svojho života sa venoval najmä literárnej esejistike a literárnej kritike.

Narodil sa v roľníckej rodine, no po predčasnej smrti rodičov ho vychovávali príbuzní. Vzdelanie získaval v Banskej Bystrici a Lučenci. Neskôr pokračoval na vysokej škole technickej v Prahe, no po dvoch rokoch prestúpil na právo. Pracoval v Bratislave i vo Zvolene. Bol advokátskym koncipientom u V. Clementisa, o rok neskôr si otvoril vlastnú advokátsku prax. Neskôr bol tajomníkom Advokátskej komory, verejným a štátnym notárom, tajomníkom a podpredsedom Spolku slovenských spisovateľov, vedúcim (neskôr riaditeľom) maďarskej redakcie Slovenského vydavateľstva krásnej literatúry. Tvorba. Svoje prvé verše uverejňoval vo viacerých časopisoch (Svojeť, Mladé Slovensko, Pravda chudoby, Hlas ľudu a i.). Spolu s A. Siráckym, D. Okálim a V. Clementisom založil v r. 1924 časopis DAV. Vo svojich básňach vyjadroval svoje politické názory, no tiež vlastný nepokoj, erotické a ľúbostné motívy, mestské zážitky (napr. z Paríža), ale tiež sociálne témy. Využíva melodickosť obrazov, poetické hľadanie rýmov. Okrem poézie, prózy a drámy tiež prekladal diela svetových dramatikov a ruských autorov (S. A. Jesenin, V. V. Majakovskij), maďarských autorov (E. Ady, S. Petőfi). Poézia: Som, myslím, cítim a vidím, milujem všetko, len temno nenávidím, básnická zbierka; Demontáž, básnická zbierka; Večerné svetlá, básnická zbierka; Angara, zbierka

15. 6. 1902, Očová – 25. 2. 1978, Bratislava básní; Póly, zbierka básní; Divný Janko, poéma; Sen na medzi; Ivan Klas; Povstanie, cyklická báseň; Mesto, báseň o minulosti a prítomnosti Bratislavy; Na tepne čias, zbierka; Riava neutícha, zbierka básní; Držím sa zeme, drží ma zem, lyrické komentáre z ciest po vlasti i zahraničí. Próza: Stroje sa pohli, román; Sám, zbierka poviedok; Pavučina, román; Hôrny kvet, ľúbostná romanca; Treba žiť, román; Z čias-nečias, zbierka historických noviel; Po horáchdolinách, obraz prírodnej krásy Slovenska. Dráma: Dva svety; Iskry bez ohňa; Bačov žart, rozhlasová hra; Vzbura na rozkaz; Jánošík; Básnik a kráľ, veršovaná rozhlasová hra; Vzbura žien, rozhlasová veselohra; Čistá hra; Štyria; Všetkostroj, utopistická veršovaná hra; Máje, libreto. Preklady: Jean-Baptiste Poquelin Moliére: Mizantrop, Lakomec, Tartuffe; Alexander Sergejevič Puškin: Kamenný hosť, Mozart a Saliéri, Skúpy rytier; Friedrich Schiller: Viliam Tell; Pedro Calderón de la Barca: Dáma škriatok; Carl Maria von Weber: Čarostrelec (preklad libreta).

Pavel Hrúz patrí medzi najpozoruhodnejšie zjavy slovenskej prózy posledných desaťročí. V jeho tvorbe dominuje kriticko-ironizujúci postoj k viacerým nedostatkom vtedajšej spoločnosti. Viaceré jeho poviedky sú akousi literárnou sondou do psychiky a motívov konania ľudí z rôznych vrstiev spoločnosti so záujmom aj o spoločenskú vrstvu na jej periférii. Hrúzova próza je moderným vyjadrením sveta na konci dvadsiateho storočia. Pavel Hrúz sa narodil 14. júna 1941 v Banskej Bystrici. V roku 1964 absolvoval štúdium na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Pracoval najprv ako inžinier, potom bol v rokoch 1968-1971 v Martine redaktorom časopisu Matičné čítanie. Pre svoje politické a občianske postoje k augustovým udalostiam

v roku 1968 bol prenasledovaný a mal zakázané publikovať až do pádu komunizmu v roku 1989. V roku 1998 získal literárnu Cenu Dominika Tatarku. Časť jeho tvorby je naviazaná na Banskú Bystricu. Najvýznamnejšie knihy: Okultizmus, Chliev a hry, Párenie samotárov, Oči kuričove, Hore pupkom, pupkom sveta, Bystrica v... tom. Pavel Hrúz bol nielen oddaným ctiteľom Banskej Bystrice, ale aj oduševneným sprievodcom po nej. Až do svojej smrti pred piatimi rokmi.

2. 6. 1923, Bodorová – 10. 11. 1997, Banská Bystrica

14. 6. 1941, Banská Bystrica – 15. 8. 2008, Banská Bystrica

A potešenie z možnosti hovoriť ňou v jej prirodzenom prostredí vyjadrili Slovenky žijúce v zahraničí pri návšteve začiatkom leta v Tajove. Múzejná expozícia Literárneho a hudobného múzea v Tajove patrí k najvzácnejším a najnavštevovanejším literárnym expozíciám na

V záhrade Pamätného domu J.G. Tajovského v Tajove. Slovensku. Početnými návštevníkmi sú už tradične žiaci a študenti, ktorí prichádzajú so svojimi učiteľmi najmä na začiatku a na konci školského roka. V rámci svojich letných programov zavítajú do expozície viacerí individuálni záujemcovia alebo organizované skupiny. Medzi takéto patrila koncom júna skupina členiek Asociácie slovenských spolkov žien zo srbskej Vojvodiny. Takmer päťdesiatka účastníčok s predsedníčkou Vierou Miškovicovou sa zúčastnila pobytu na Slovensku v rámci projektu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ministerstva zahraničných vecí SR Ženy v službe zachovania slovenského povedomia a tradície v Srbsku. Asociácia združuje dvadsať tri spolkov z regiónov Báčka, Sriem a Banát. Na Slovensko pricestovali zástupkyne šestnástich z nich. Počas bohatého trojdenného programu si pozreli expozície LHM v Banskej Bystrici i v Tajove, navštívili Zvolenský zámok,

Spisovateľka Klára Jarunková, rod. Chudíková (28. 4. 1922 – 11. 7. 2005) sa narodila na Červenej Skale. Študentské roky strávila v Banskej Bystrici. Študovala na Reálnom reformnom dievčenskom gymnáziu na ulici Karola Kuzmányho a bývala na Námestí SNP č. 11. Dobre poznala centrum mesta i jeho okolie, kde obdivovala krásnu a inšpiratívnu prírodu a podľa možností sa sem často vracala. Precestovala veľa krajín, no na študentské roky v našom meste často spomínala. Literárnemu a hudobnému múzeu darovala bohatú zbierku kníh v pôvodnom a prekladovom jazyku, fotografie, diplomy či osobné predmety. Pri príležitosti jej nedožitého 91. výročia narodenia sme si ju v ŠVK pripomenuli výstavou a 29. 4. 2013 besedou s jej dcérou, akad.

Banskú Štiavnicu, Hronsek, kúpele Sliač, Čierny Balog, zúčastnili sa na Horehronských dňoch spevu a tanca v Heľpe a v rámci tvorivých dielní sa učili zdobiť medovníky. Tajov ich privítal srdečne a s otvorenou náručou. Príhovor predniesol starosta obce Ladislav Surovčík a vedúca múzea. Deti z Materskej školy v Tajove potešili krajanky ukážkou svojho umenia v ľudovom tanci. Lektorka Literárneho a hudobného múzea Anita Murgašová starostlivo pripravila a viedla niekoľkohodinový predpoludňajší program koncipovaného ako dielňu slovenského jazyka v dejinných súvislostiach. Pred samotnou prehliadkou múzejnej expozície venovala podrobné prednášky osobnostiam spisovateľov Jozefa Gregora Tajovského, Hany Gregorovej a vynálezcu, kňaza a maliara Jozefa Murgaša, pripomenula 1150. výročie príchodu vierozvestcov sv. Cyrila a sv. Metóda na Veľkú Moravu a 150. výročie založenia Matice slovenskej v tajovskom kostole sv. Jána Krstiteľa. Spomienky sa dotkli aj osobnosti zakladateľa a legendárneho lektora Pamätného domu, tajovského učiteľa a kultúrneho pracovníka Jozefa Šebu. Duševná potrava bola doplnená aj tou skutočnou v podobe typicky slovenského občerstvenia – korbáčikov, pareničiek a domácich pagáčikov. Pri neformálnych rozhovoroch sa Pamätným domom rozliehala taká ľuV Bábkarskom salóne. bozvučná slovenčina, akú už dnes málokedy počuť. Krajania za hranicami si ju stále s láskou zachovávajú a učia ju svojich potomkov. Soňa Šváčová

Beseda s Danou Zacharovou (vľavo) zaujala poslucháčov.

Osobnosť Kláry Jarunkovej priblížila panelová výstava.

maliarkou Danou Zacharovou. Výstavu nám zapožičala práve ona. Svoju mamu, svetovo uznávanú a oceňovanú spisovateľku, často prekladanú autorku literatúry pre mládež prezentovala na výstave archívnymi fotografiami, oceneniami, biografickými informáciami a ilustráciami. Výstavu sme doplnili jej prekladovými knihami z archívu ŠVK-LHM. Na besede ju pani Zacharová predstavila ako mamu, cestovateľku, športovkyňu, ako aj inšpirátorku jej ilustrácií. Dozvedeli sme sa, že román Jediná ilustrovala ešte ako študentka. Z videonahrávky z r. 1922 sa nám prihovorila aj sama autorka. Besedy sa zúčastnila viceprimátorka Mesta Banská Bystrica, doc. RNDr. Katarína Čižmárová, CSc., riaditeľka ZŠ Šumiac Mgr. Marta Bošeľová so žiakmi, učiteľky ZŠ Jána Bakossa v Banskej Bystrici Mgr. Alžbera Rišová a Mgr. Eva Leštáková so žiakmi, ktorí predviedli aj umelecko-hudobnú ukážku. Prišli aj príbuzní Kláry Jarunkovej a Dany Zacharovej z Banskej Bystrice i zo zahraničia, ako aj členovia literárneho klubu Litera 2. V rámci Noci múzeí a galérií sme sa Kláre Jarunkovej venovali 18. mája 2013 v Štátnej vedeckej knižnici - LHM program pod názvom Tá, ktorá vytvorila Jedinú... Mgr. Zlata Troligová

Keď som sa koncom minulého roka stretol s menom bieloruského spisovateľa Janka Kupalu, priznám sa, veľa som o jeho živote a tvorbe nevedel. Bol to spisovateľ v našich končinách nie príliš známy a veľmi o ňom nebolo počuť ani v „minulom“ sovietskom kontexte, napriek tomu, že niekoľkokrát navštívil Slovensko s delegáciou sovietskych spisovateľov. Nuž, ale takéto návštevy vďaka smerovaniu štátnej kultúry a všeobecne proklamovanému koloritu internacionalizmu neboli v minulom storočí ničím výnimočným. Koncom minulého roka navštívili Štátnu vedeckú knižnicu v Banskej Bystrici dve dámy z Bieloruska a priniesli k nám výstavu o zakladateľovi bieloruskej scénografie Oskarovi Marixovi, mimochodom umelcovi so slovenskými koreňmi. Dielo tohto významného scénografa sme predstavili verejnosti v Galérii v podkroví a ako to už býva, nasledovali rozhovory o možnostiach ďalšej spolupráce, ktoré vyústili až do podpísania oficiálnej zmluvy o spolupráci. Myslím, že na tomto mieste je už potrebné napísať, že spomínané bieloruské dámy boli Zinaida Kučer, riaditeľka Štátneho múzea histórie divadelnej a hudobnej kultúry Bieloruskej republiky a Elena Laškovič, riaditeľka Štátneho literárneho múzea Janka Kupalu v Minsku. Priznám sa, bolo mi trocha divné, že Janko Kupala, autor „nie veľmi známy“ v našich končinách, má svoje múzeum. Oj, ako som sa mýlil! Z rozprávania riaditeľky sme sa dozvedeli, že Janko Kupala navštívil Slovensko a stretol sa s mnohými našimi umelcami ako aj s osobnosťami vtedajšieho kultúrneho, politického a spoločenského života. Do rúk sa nám dostala bieloruská publikácia o autorovi s krátkymi textami, fotografiami a odkazmi na jeho slovenské stretnutia. Keďže išlo o informácie tak trocha neúplné, boli sme požiadaní o ich doplnenie formou panelovej výstavy, čo sa dostalo aj do predmetu zmluvy. Opäť sa priznám, vtedy som ani veľmi netušil, k čomu sa zaväzujeme. Gestormi a autormi výstavy sa stali p. Soňa Šváčová a ja. Nasledovali bádania v Literárnom a hudobnom múzeu v Banskej Bystrici, archívoch, štúdium v Matici slovenskej v Martine, oslovovanie miest, ktoré Janko Kupala navštívil, spracovanie dokumentov, fotografií, sledovanie dobovej tlače a mnoho iných väčších či menších študijných úloh, ktoré sme museli stihnúť okrem svojich „normálnych“ pracovných povinností. Myslím si, však, že to stálo za to. Ako mihnutím čarovného prútika otváral sa mi odrazu nepoznaný svet a z temna odstrkovanej komnaty vystupovala osobnosť človeka veľkého vo svojich myšlienkach, silného vo svojej umeleckej tvorbe a výnimočného v človečenskom rozmere. Bol som prekvapený, koľkých umelcov (maliarov i sochárov) Janko Kupala silou svojej osobnosti ovplyvnil. Obdivoval som jeho civilnosť, úprimnosť, zmysel pre realitu i náčrt národnej budúcnosti. Človek sa v takej chvíli neubráni hľadaniu paralel a tie naozaj nachádza. Bol som skutočne prekvapený, ako si ho dnešná bieloruská generácia váži a čo Janko Kupala znamenal pre pozdvihnutie národnej identity a hľadanie nasledovaniahodných vzorov. Uvedomil som si, že to je osud kultúry „malých“ národov, poslanie osobností, ktoré sa s hrdosťou navzdory nepriaznivej politickej situácii hlásia k národnej identite. Osobností, ktoré národne tvorili i žili. Výsledkom našej snahy bola výstava 14 panelov rozmeru 100 x 70 cm s názvom Janko Kupala, slovenské stretnutia. Venovaná je bieloruskému spiso-vateľovi a osobnostiam, s ktorými sa stretol počas svojej návštevy vtedajšieho Československa v roku 1936. Na úvodných paneloch sú predstavené mestá, ktoré delegácia spisovateľov navštívila (okrem súčasnej podoby sú tu aj fotografie historické zachytávajúce tváre miest a hotelov, ktoré poznali členovia delegácie). Mestá pre lepšiu orientáciu sú zvýraznené i na mape Slovenska. Popri galérii portrétov slovenských

umeleckých osobností tu nachádzame i skupinové fotografie. Zaujímavý je výber dobovej tlače, informujúcej o sovietskej návšteve. V ďalšej časti výstavy sa stretávame s minimedailónmi slovenských umelcov, s dôrazom na ich spisovateľskú a publikačnú činnosť. V krátkosti je priblížený ich život, tvorba, prípadne kultúrna činnosť s previazanosťou na vtedajší Sovietsky zväz a jeho umelcov. Ako je z prezentovaných materiálov zrejmé, kultúrna previazanosť našich krajín bola na vysokej úrovni a často prevyšovala oficiálne kontakty. Sovietski spisovatelia a umelci boli srdečne vítaní a ich vystúpenia a besedy sa stretávali s veľkým záujmom. Bohatá bola aj výmena kníh a časopisov, pri ktorej významnú úlohu zohrávala aj Spoločnosť pre kultúrne a hospodárske styky so ZSSR, ktorej významným predstaviteľom bol Elo Šándor. Slovenské autorky - spisovateľky zastupovala Hana Gregorová, jedna z priekopníčok ženských emancipačných myšlienok na Slovensku. Významné miesto zaujímali Gejza Vámoš, Ján Poničan, či neskorší národný umelec spisovateľ a maliar Janko Alexy. Každá z predstavovaných osobností patrila k dobovej slovenskej kultúrnej obci a veľkým dielom ovplyvňovala kultúrnospoločenské dianie na Slovensku. Je len logické, že Janko Kupala počas svojho pobytu nadviazal s nimi kontakt a obojstranné kultúrne poznatky sa vo väčšej či menšej miere odrazili v životnom postoji i literárnom diele osobností. Samozrejme, ne ide tu o jav a odraz okamžitý, či jednorazový, ale o celý zložitý proces, ktorý formoval vtedajšiu spoločenskú a kultúrnu scénu na obidvoch stranách. Finále nášho snaženia sa odohralo koncom mája v Minsku, v Štátnom literárnom múzeu Janka Kupalu. Naša výstava sa stretla s veľkým ohlasom a nebývalým záujmom médií. Hoci bola len krátkym exkurzom do dobového kultúrno-politického sveta a kaleidoskopickým stretnutím s vybranými slovenskými umelcami na ceste Janka Kupalu, návštevníci veľmi ocenili jej obsahovú i výtvarnú stránku. Veríme, že toto stretnutie aspoň čiastočne priblížilo dobovú atmosféru a nie vždy ľahkú umeleckú či ľudskú cestu spisovateľov a básnikov v prvej polovici minulého storočia. O ich ďalších osudoch, o tvorivých snahách i ľudských cestách, možno, porozprávame bieloruskej verejnosti nabudúce. Dušan Jarina

Poskytovanie knižnično-informačných služieb čitateľom knižníc ako aj širokej verejnosti je jednou zo základných úloh knižníc. Pre plnenie tejto úlohy je dôležité budovanie knižničných fondov.

autorom, najčastejšie sa však priznáva Augustovi Schwartzovi z Oldenburgu (Nemecko), ktorý v roku 1870 vydal sériu 25 kusov pohľadníc rôznych miest. Spracovaniu celej produkcie pohľadníc v rámci práva na povinný výtlačok sa venuje SNK v Martine, v našej knižnici sme začali zbierať a spracovávať pohľadnice mesta Banská Bystrica a blízkeho okolia. Okrem klasických tlačených pohľadníc sa nám podarilo získať pohľadnice, ktoré majú obraz vypálený laserom do preglejky. V súčasnosti máme

Používatelia našej knižnice vedia, že knižničný fond v súčasnosti tvoria nielen monografie a periodiká, ale aj normy, patenty, hudobniny, mapy v tlačenej forme, ale aj dokumenty zvukové (LP-platne, MGpásky, CD), vizuálne (videokazety, DVD), audiovizuálne či elektronické. Pracovníci knižnice sa snažia rozširovať a modernizovať služby a čitateľom poskytovať stále viac nových typov dokumentov, ako sú napr. e-knihy či elektronické databázy. Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici sa v tomto roku zaradila medzi knižnice a inštitúcie na Slovensku, ktoré sa venujú zbieraniu a odbornému spracovaniu pohľadníc. Podľa našich zistení sa na Slovensku tejto činnosti venuje len niekoľko organizácií: Slovenská národná knižnica v Martine, Univerzitná knižnica v Bratislave, Okresná Pohľadnica vypálená do preglejky. knižnica v Prešove, Východoslovenské múzeum v Košiciach, Mestské múzeum v Bratislave, Podtatvo fonde 61 exemplárov získaných ranské múzeum v Poprade. kúpou a darom. Všetky sú skatalogiPohľadnice zaraďujeme zované v elektronickom katalógu medzi špeciálne typy dokuknižnice. mentov. Pohľadnica je obrazový Okrem postupného budovania dokument alebo súbor dokuzaujímavých pohľadov na mesto a mentov, ktoré sú zhotovené okolie sa spracovaním údajov o rôznymi technikami a technoautoroch (fotografi, grafici, vydalogickými postupmi za pomoci vatelia) do celoslovenského súborfotografickej techniky. Pohľadného katalógu a národnej bibliografie nica je jednolistová tlač aj snažíme o uchovanie informácií o cenina, je to vlastne kartónový osobnostiach regiónu. Našou snapapier obdĺžnikového tvaru (na hou je získavanie nielen nových ale tvar bola určená aj norma, ale v aj starých pohľadníc, ktoré sú už dnes súčasnosti sa tvary pohľadníc zaujímavým a hodnotným dokumenmenia), ktorý má na jednej tom, mapujúcim meniace sa miesta strane obrazový motív a na nášho okolia. druhej predznačené miesto na Radi prijmeme a do knižničného Pohľadnica zachytávajúca dobovú atmosféru v starej Banskej Bystrici. napísanie adresy prijímateľa, fondu spracujeme zbierky pohľadníc, nalepenie známky a po roku 1905 aj priestor na napísanie krátkej správy. ktoré sa našej knižnici rozhodnete zveriť. Za predchodcu pohľadnice sa považuje korešpondenčný lístok. Prvenstvo vzniku pohľadnice sa v prameňoch prisudzuje rôznym Mgr. Jana Vranová

Jazyková študovňa Centrum slovanských štúdií ponúka svojim používateľom stále sa rozrastajúci fond kníh a knižničných dokumentov, ktoré sa venujú rôznym oblastiam života v krajinách, ktoré obývajú slovanské národy. V priebehu prvého polroka 2013 uskutočnila študovňa niekoľko aktivít. Začiatkom roka bola pripravená úspešná prednáška spojená s besedou, ktorú viedol Dmitro Konišev, radca pre politické otázky Veľvyslanectva Ukrajiny v Slovenskej republike. Prekladateľ zo slovanských literatúr Karol Chmel bol hosťom prekladateľského soirée, ktoré sa stretlo s veľmi pozitívnym ohlasom medzi študentmi – budúcimi prekladateľmi. Účastníci besedy nešetrili ani otázkami na hosťa, ktorý im pootvoril dvere do sveta skutočného prekladu so všetkými jeho výhodami aj nevýhodami. Centrum slovanských jazykov nadviazalo aktívnu spoluprácu s Centrom poľského jazyka a kultúry pri Fakulte humanitných vied UMB v Banskej Bystrici. Spolupráca sa výrazne prejavila pri realizácii dňa venovaného poľskej kultúre. Aj vďaka podpore Poľského inštitútu v Bratislave sa uskutočnila beseda s poľským spisovateľom Hubertom Klimko-Dobrzanieckým, ktorý prezentoval svoju najnovšiu novelu Balada pre obesenca. Kniha sa vďaka daru od Poľského inštitútu v Bratislave dostala do fondu študovne. Mnohých tiež upútal koncert hudobníka Tomasza Drozdeka. Umelec nezostal len pri bežnom koncerte a prezentácii svojich hudobných nástrojov, medzi ktorými sa našli nielen tradičné poľské hudobné nástroje, ale aj viacero zvláštnych a pomerne nezvyčajných predmetov. Stretnutie sa končilo tvorivými dielňami, počas ktorých si účastníci sami vyskúšali hru na tieto hudobné nástroje. Aktivita vyvrcholila niekoľkými spoločne odohratými skladbami.

12

Výstava Historické centrá ruskej štátnosti, ktorú ŠVK pripravila v spolupráci s Ruským centrom vedy a kultúry v Bratislave, pripomenula prostredníctvom fotografií významných ruských historických objektov, ako sa postupne formoval staroruský štát. Centrum slovanských štúdií pripravilo aj ďalšie aktivity a v tomto trende pokračuje aj v druhej polovici roka. Výsledkom nadviazania spolupráce s OZ ORFEI, ktoré sa venuje bulharskej kultúre, bude výstava v priestoroch Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici na jeseň tohto roku. Kúsok Bulharska prinesú aj výstavy pripravované v spolupráci s Bulharským kultúrnym inštitútom. Koncom minulého roka sme nadviazali kontakt s Ústavom pre kultúru vojvodinských Slovákov. Delegácia z Nového Sadu prijala naše pozvanie a predstaví v októbri 2013 v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici svoju monografiu Slováci v Srbsku z aspektu kultúry. V spolupráci s Monikou Necpálovou študovňa aj tento rok pripravuje „litvernisáž“ v októbri k Mesiacu českej a slovenskej kultúrnej vzájomnosti, ktorej témou bude tentoraz hlavné mesto Českej republiky – Praha. Zaujímavá spolupráca pri príprave aktivít zameraných na ruskú kultúru, literatúru a preklad sa rysuje s Katedrou slovanských jazykov Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Mgr. Veronika Uhríková

Od začiatku roku 2013 čitatelia knižnice mohli spozorovať pri štúdiu kníh z fondu starých a vzácnych dokumentov vlepené farebné obrázky na ich predsádkach. Predstavujú tlačené exlibrisy. Exlibris je vlastnícka knižná značka, pričom pod týmto označením si môžeme predstaviť rôzne druhy, napr. supralibrosy (nachádzajú sa na knihách), tlačené a rukopisné exlibrisy alebo pečiatky. Vždy však ide o vyjadrenie vlastníctva ku knihe. Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici sa teda popri dovtedajšom exlibrise – kruhovej pečiatke pri knihách z fondu starých a vzácnych dokumentov rozhodla použiť osobitný exlibris, tzv. tlačený exlibris. Ide o nálepku s grafickou výzdobou vlepenú na predsádku prednej dosky väzby alebo vtlačené vyobrazenie, ktoré svojím textom alebo kresbou uvádza vlastníka knihy. Exlibris môže plniť účel úradný, reprezentatívny, príležitostný, pamätný a darovací. Prvé knižné značky na Slovensku sa používali od druhej polovice 15. a v priebehu 16. storočia. V priebehu dejín plnili funkciu identifikačnú, vypovedaciu, umeleckú, náučnú, estetickú, dekoratívnu, v inej praktickej rovine zas ochrannú, evidenčnú, inventarizačnú a kontrolnú.

Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici má v úmysle vytvoriť centrum, ktoré bude návštevníkom prezentovať knihu, jej históriu, dejiny knižnej kultúry v Banskej Bystrici a dejiny samotnej Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici atraktívnou a aktívnou formou. Moderným grafickým spracovaním, v kombinácii s prítomnosťou dobového ducha chceme pritiahnuť pozornosť návštevníkov, vzbudiť záujem o čítanie a následne prispieť aj k zvýšeniu informovanosti a rozšíreniu kultúrneho povedomia. Zriadením takétoho centra by sme chceli vyplniť medzeru a prispieť tak k

Štátna vedecká knižnica je inštitúcia, ktorá už od svojho vzniku v roku 1926, vtedy ako Mestská verejná knižnica, plní nielen svoju primárnu funkciu, zabezpečiť prístup k informáciám, ale plní aj funkciu vzdelávaciu a má nezastupiteľné miesto v kultúrnom živote mesta. Od svojho vzniku sa snaží čo najlepšie prispôsobiť potrebám širokej verejnosti a od roku 1954, keď vznikla v meste prvá vysoká škola, predovšetkým potrebám študentov. Knižnica sa počas svojho pôsobenia vyprofilovala a stala sa garantom vzdelanosti a kultúry v meste Banská Bystrica. Z jej postavenia prirodzene vyplynula úloha prezentovať sa navonok. Prezentovať a zhodnotiť svoje služby, svoju históriu a svoje aktivity medzi širokou verejnosťou. Jej účinkovanie na kultúrnej a vzdelávacej scéne od roku 1926 chceme čitateľom priblížiť na stránkach monografie Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici. O ŠVK BB už v minulosti vyšli publikácie, ktoré prezentovali jej činnosť a aktivity. Prvou bola publikácia Krajská ľudová knižnica v Banskej Bystrici (Mičovský, Ján – Jozef Sýkora, 1958). Pri príležitosti 10. výročia od udelenia vedeckého štatútu vyšla publikácia 10 rokov Štátnej vedeckej knižnice (Pažurová, H., 1979), neskôr vyšla tlačou kniha Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici (Kamenský, Milan et al., 1984), ktorá prezentovala činnosť knižnice do roku 1984, keď si knižnica pripomenula 15. výročie svojho

Určenie minulých a súčasných vlastníkov (majiteľov) kníh predstavuje proveniencia. Štúdium vlastníckej proveniencie kníh dáva historikom knižnej kultúry ale i laikom odpovede na otázku kto a kedy knihu vlastnil a ako a prečo knihu získal. Význam podchytenia knižnej zbierky je napr. pre lepšie poznanie daného knižného celku (identifikácia rozptýlených jednotlivín), pre dejiny vzniku a formovania daného knižného celku, pre dejiny knižnej kultúry (knižné zberateľstvo, dejiny čítania) a v neposlednom rade tiež pre lepšiu ochranu a bezpečnosť daného fondu (v prípade poškodenia, krádeže a pod.). Aj z týchto dôvodov bol ešte v roku 2012 v spolupráci s Akadémiou umení v Banskej Bystrici navrhnutý exlibris Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici, ktorým je postupne fond starých a vzácnych dokumentov označený. Autorom exlibrisu je Mgr. art. Adam Kruták. Vyobrazenie predstavuje náčrt portrétu človeka, obsahuje aj erb mesta Banská Bystrica, logo Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici a ozdobné prvky inšpirované ozdobnými prvkami používaných v starých tlačiach. Exlibris, ako drobný grafický list, možno tak vnímať minimálne v dvoch rovinách. Prvá sa zaoberá vlastníkom knihy a pôvodcom knižnice a snaží sa o jeho identifikáciu. Druhá stránka je širokospektrálna a orientuje sa na výtvarné vyhotovenie, techniku, formu a tému. Mária Bôbová

šíreniu vzdelávania a kultúry. Veľký význam pripisujeme interaktívnej zložke centra. Milí čitatelia a návštevníci knižnice, chceli by sme vás preto vyzvať k darovaniu rekvizít, zbierkových predmetov, ktoré budú v centre sprístupnené. Môže ísť o akékoľvek predmety so súvisom s knižnou kultúrou v banskobystrickom regióne. Fantázii sa medze nekladú. Veríme, že budúce Dobové centrum si nájde svojich priaznivcov a stane sa obľúbeným a navštevovaným miestom knižnice. Mária Bôbová

vzniku. V roku 2001, pri príležitosti 75. výročia konštituovania knižnice, vyšla publikácia pod názvom Knižnica v premenách času 1926 – 2001 (Lauková, Oľga et al., 2001). Môžeme tu spomenúť tiež fotografickú publikáciu Duch v kameni. Župný dom – Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici s fotografiami Lea Redlingera a s básňami Zlaty Solivajsovej z roku 2007. Všetky publikácie sú z hľadiska prínosu informácií hodnotné, no postupne vznikla potreba novej, ktorá by hodnotila knižnicu z odstupu času. Cieľom novej pripravovanej monografie je spracovať históriu a vývoj knižnice ucelene a komplexne od jej vzniku až po súčasnosť, ako aj upriamiť pozornosť na nové služby knižnice, na stále sa rozvíjajúce aktivity a činnosti a knižnicu prezentovať ako modernú kultúrno-vzdelávaciu inštitúciu európskeho významu. Na pripravovanej monografii sa ako autorský kolektív podieľajú pracovníci ŠVK. Plánovaný dátum vydania je začiatok roka 2014. Veríme, že sa nám podarí vytvoriť hodnotnú publikáciu, ktorá bude textom aj fotografiami prezentovať knižnicu tak, ako si to táto inštitúcia zaslúži. Monografia by tak bola pekným darčekom k 45. výročiu získania štatútu vedeckej knižnice a bola by tiež obohatením pre mesto a pre celý banskobystrický región. Mgr. Dana Chalupeková

13

Tretí júnový piatok 21. 6. 2013 bol dátumom v súčasnosti už medzinárodne akceptovaného a pôvodne vo Francúzsku iniciovaného „Sviatku hudby“. Pri tejto príležitosti sa Hudobné átrium a Literárne a hudobné múzeum Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici po roku opäť pripojili k druhému ročníku celoslovenského projektu „Noc hudby“, ktorého iniciátorom je bratislavské Hudobné centrum. Pesničkárka Mirka Miškechová

Hudobné spoločenstvo Tri.OLA, foto: Ján Chmelík

Hudobné spoločenstvo Tri.OLA, foto: Ján Chmelík

Vážení hudobní priaznivci, prijmite pozvanie do príjemných priestorov Hudobného átria, ktoré sa nachádza v blízkosti priľahlého vnútorného zeleného nádvoria Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici. Hudobné átrium je miestom štúdia muzikologickej literatúry, individuálnych a skupinových tvorivých aktivít, hudobného relaxu, muzikantských stretnutí a realizácie hudobných podujatí (audiovizuálnych výstav, projekcií, koncertov, prednášok, besied s hudobnými osobnosťami, prezentácií hudobných vydavateľstiev, školských podujatí atď.). Ponúkame vám možnosť počúvania hudby prostredníctvom samoobslužného audiosystému, využiť môžete aj hru na klavíri,

14

Svetový deň hudby sa v Banskej Bystrici oslavoval na niekoľkých pódiách a miestach, vrátane priestorov spomenutých hudobných pracovísk a zeleného nádvoria Štátnej vedeckej knižnice. Návštevníkom sme sa prihovorili muzicírovaním rôznych žánrových zoskupení a sériou ďalších hudobných aktivít. Literárne a hudobné múzeum ponúklo voľný vstup na expozíciu Ľudové hudobné nástroje na Slovensku. V rámci Dňa otvorených dverí Hudobného átria mali záujemcovia príležitosť nahliadnuť do činnosti hudobného pracoviska, vyskúšať si jeho možnosti a zažiť priamy „dotyk“ s hudbou, napríklad aj formou prebiehajúcej interaktívnej audiovizuálnej výstavy Gitaroví velikáni s voľným výberom projekcií hudobných dokumentov a koncertných záznamov. Ťažiskovými podujatiami dňa boli Hudobná burza a „Koncertárium“. Prebiehali v popoludňajších hodinách v príjemnom prostredí zeleného nádvoria Štátnej vedeckej knižnice. V rámci Hudobnej burzy mali možnosť hudobní nadšenci zapojiť sa do predaja – výmeny – darovania hudobných publikácií, zvukových nosičov (vinylových platní, CD, DVD), nôt a iných druhov hudobných dokumentov. „Burzovníci“ a návštevníci sa tak zároveň stali účastníkmi prebiehajúcej série koncertov rôznych žánrových zoskupení. V rámci „Koncertária“ – muzicírovania na nádvorí sa predstavila mladá talentovaná pesničkárka Mirka Miškechová z Považskej Bystrice, ktorej hudobnou doménou je folk a jeho rôzne fúzie. V roku 2011 na súťaži Kremnické laso získala cenu za najlepší autorský počin s pesničkou Schizofrenik – optimista a o rok neskôr v Ústí nad Labem vyhrala autorskú portu za pieseň Teleport. Zahrali aj muzikálne nadaní členovia hudobného spoločenstva Tri.OLA, ktorí s náznakom ironickej noblesy interpretovali (ne)šlágre. Vychádzajúc z názvu, hermeneuticky predstavujú 3 vlny („ola“ špan.). Vlna Lukáša Kubičinu – bubnová vlna, Michala Šelepa – basová vlna a Štefana Szabóa – gitarová vlna. Tieto tri vlny sa počas svojho stretnutia vzájomne rušili, prelínali, posilňovali alebo harmonizovali. Účinkujúci a návštevníci podujatí sa tak na jedno popoludnie stali svedkami pozoruhodných hudobných stretnutí, ktoré zaiste budú mať svoje pokračovanie aj v budúcom ročníku Noci hudby. Mgr. Ingrid Guzmická

pre nerušenú prácu (s akustickým nástrojom) a relax je vám k dispozícii separé box. V spolupráci s hudobným školstvom poskytujeme aj priestor mladým talentom formou prezentačných komorných koncertov. Vstup na organizované podujatia je voľný. Tešíme sa na Vašu návštevu!

Tomáš Berka, Fedor Frešo – ROCKOVÁ BRATISLAVA (Slovart, 2013) Dlho očakávaná hudobná publikácia o rockových skupinách v Bratislave z pera legendárnych hudobníkov Fedora Freša a Tomáša Berku. Chronologicky s nadhľadom a humorom autorov mapuje vyše 300 rockových, pôvodne beatových, bratislavských zoskupení a kapiel, ktoré sa od roku 1960 po súčasnosť významne zapísali do slovenskej hudobnej histórie. Snahu autorov zachytiť zvolenú tému v súvislostiach dokumentujú kapitoly, ktoré sa venujú činnostiam hudobných agentúr, technickému zázemiu, nahrávacím štúdiám, textárskej stránke, podmienkam nahrávacích štúdií, koncertným turné atď. Históriu bratislavského rocku uzatvára podrobný register hudobníkov a skupín v rozsahu takmer 1 500 hesiel.

John Powell – JAK FUNGUJE HUDBA Průvodce posluchače vědou a psychologií krásných zvuků (Dokořán, 2012) John Powell je profesionálny vedec v oblasti fyziky, ale aj hudobný skladateľ s akademickým vzdelaním. Prednáša na Univerzite v Nottinghame vo Veľkej Británii a pôsobí ako hosťujúci profesor fyziky na univerzite vo švédskom Lulea. Hudobnú kompozíciu vyštudoval na Univerzite v Sheffielde a jeho skladby sú vo Veľkej Británii často hrávané. Jeho vášnivý záujem o všetky aspekty hudby, hudobnej výchovy a hudobnej akustiky vyústili v knihu, v ktorej spája hudbu s vedou. Čitateľsky pútavou a nenáročnou formou vysvetľuje "ako hudba v skutočnosti funguje". Prostredníctvom príkladov z futbalu, železničnej premávky a závodného stravovania vtipne vysvetľuje, ako vzniká v rozličných nástrojoch tón, čo nám spôsobuje v ušiach a v hlave, ktoré noty a ktoré vlny súzvučia a prečo, na čo sú stupnice a tóniny, aká je úloha skladateľa. Objasňuje, ako sme sa vývojom dopracovali k súčasnému stavu hudby, keď muzikanti nepočúvajú fyzikov a fyzici muzikantov. Kniha je svojou názornosťou určená hlavne čitateľom, ktorí sa s hudobnou vedou a teóriou bližšie nestretli a majú záujem sa k hudbe viac priblížiť. Milkowski Bill – KEITH RICHARDS (Slovart, 2012) Bohato fotograficky dokumentovaný životopis gitaristu Keitha Richardsa prináša prierez polstoročím života hudobnej legendy, ktorá sa stala srdcom i dušou najznámejšej rockovej kapely Rolling Stones. Súkromný život rockovej hviezdy a gitarového mága Keitha Richardsa poznamenala závislosť na heroíne. Bol väznený, hospitalizovaný a niekoľkokrát sa ocitol aj na prahu smrti. Napriek tomu zostáva oddaným hudobníkom, ktorý svojim štýlom ovplyvnil celé generácie budúcich rockerov. Spoločne s celoživotným priateľom a partnerom Mickom Jaggerom vytvorili nezabudnuteľný tím, ktorý si skladbami Satisfaction, Start Me Up, Brown Sugar, Jumpin´Jack Flash a Honky Tonk Women zaistil miesto v autorskej sieni slávy.

Kory Grow – HEAVY METAL Od hard rocku až po extrémní metal (Slovart, 2012) Táto kniha je „bibliou“ kultúry a životného štýlu fanúšikov hard rocku a heavy metalu a oslavou individuality a skutočného života. Mapuje kapely od Black Sabbath, Deep Purple, Iron Maiden až po Judas Priest, Metallicu, pokračujúc Mayhem, Helloween či alternatívny metal Marilyna Mansona a Korn. Kerry King z kapely Slayer v predhovore napísal: „V heavy metale sa skrýva viac kamarátstva a jednoty než v ostatných hudobných žánroch. To, že fanúšikovia metalu sú pre svoju hudobnú lásku ochotní uvažovať o smrti, ho činí jedinečným. Viackrát mi ľudia hovorili, že by sa bez našej hudby nikdy nepreniesli cez rôzne životné problémy. Myslím, že hráči mnohých iných hudobných štýlov sotva niečo také od svojich fanúšikov počúvajú.“ Antonín Rejcha – POJEDNÁNÍ O MELODII Roman Dykast (ed.) (TOCCA, 2012) Pojednání o melodii je prvou učebnicou, ktorou Antonín Rejcha napísal a vydal v Paríži v roku 1814. Aj keď melódia prináleží k neodmysliteľným zložkám hudobného umenia, vo svojej dobe Rejchov spis predstavoval ojedinelú prácu na danú tému. Na parížskom konzervatóriu sa v rámci hudobno-teoretických disciplín vyučovala výhradne harmónia, na ktorú študenti nadväzovali štúdiom kontrapunktu. Rejcha tak musel vytvoriť koncepciu svojej náuky o melódii úplne od začiatku, takmer bez predchodcov, avšak s veľkou dávkou skúseností, ktorá v tom čase zodpovedala jeho dvadsaťročnej pedagogickej činnosti v Hamburgu, vo Viedni a v Paríži. Rejchove Pojednání o melodii obohatilo hudobnú terminológiu o nové výrazy a mnohé kľúčové hudobné javy. Napríklad sonátovú formu, popísal ako prvý a jeho učebnice sa vďaka prekladom do nemčiny, taliančiny a angličtiny rozšírili do celého sveta. Po dvesto rokoch tak čitatelia majú príležitosť oboznámiť sa s dôležitým spisom hudobnej literatúry od autora českého pôvodu, ktorý sa od roku 1818 ako pedagóg parížskeho konzervatória významne podieľal na výchove celého radu vynikajúcich francúzskych skladateľov 19. storočia. Predložená edícia prvého českého prekladu Rejchovho Pojednání o melodii je doplnená o poznámky, ktorými Carl Czerny v roku 1832 komentoval viedenské vydanie nemeckého prekladu tejto knižnej publikácie.

Burlas-Kladivo-Zagar – PORUCHY SPÁNKU (CD) (Slnko Records, 2012) Album je druhým pokračovaním spolupráce troch výborných a zároveň úplne odlišných postáv slovenskej hudobnej scény. Ponúka netradičný hudobný prístup skladateľa a provokujúceho hudobného modernistu Martina Burlasa, hudobníka a textára Jána Boleslava Kladivu a hudobného skladateľa a publicistu Petra Zagara. Tieto „tri svety v jednom“ predstavujú Burlasovu hudobnú i slovnú iróniu, Zagarov postmoderný humor a hudobnú nadsádzku a Kladivov neortodoxný romantizmus. Album bol nominovaný na piatom ročníku RadioHead Awards 2012 v kategórií Album roka/Cena kritikov.

15

Choděra, Radomír: Didaktika cizích jazyku. Praha: Academia, 2013. 212 s. Príručka je poňatá ako úvod do štúdia základných problvýučby cudzích jazykov. Ide predovšetkým o metadidaktiku cudzích jazykov, teda o jej pojmové systémy, o filozofiu, logiku a metodológiu vedy. Publikácia je určená didaktikom cudzích jazykov, učiteľom a študentom učiteľstva cudzích jazykov. Vágnerová, M. a kol.: Bezdomovectví jako alternativní existence mladých lidí. Praha : Karolinum, 2013. 339 s. Kniha prináša informácie o tých, ktorí stratili svoje zázemie alebo ho dokonca nikdy nezískali. Je o ich živote na ulici i pred ním, o ich prístupe k rôznym problémom, s ktorými sa museli vysporiadať. Mladí bezdomovci sú rôzni a rôzne sú aj ich príbehy a príčiny sociálneho prepadu. Druhá časť publikácie je venovaná opačnému procesu, návratu z ulice späť, do spoločnosti a prekážkam, ktoré je nutné prekonať, aby to vôbec bolo možné. Text vychádza z rozhovorov s týmito ľuďmi a je autentickým obrazom uvedenej sociálnej skupiny. Kopcová, Elena: Psychológia 1. Vybrané kapitoly zo psychológie pre študentov sociálnej práce. Sládkovičovo: Vysoká škola v Sládkovičove, 2012. 72 s. Monografia predstavuje prehľad základných otázok všeobecnej psychológie a poskytuje základnú orientáciu študentov sociálnej práce v psychologických teoretických východiskách, najmä psychologických prístupov a poznania jednotlivých smerov, metód výskumu ako aj jednotlivých psychických procesov ako sú pociťovanie a vnímanie, pamäť a pozornosť, predstavivosť, myslenie a reč, motivácia a emocionalita. Treba oceniť výber, postupnosť a vnútornú prehľadnú štúdiu jednotlivých kapitol. Prínosom sú aj praktické príklady, ilustrujúce rôznorodosť prejavov konkrétnych psychických procesov v prežívaní a správaní človeka. Kalaš, Ivan: Premeny školy v digitálnom veku. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2013. 256 s. Knihu zostavil kolektív autorov na základe študijných materiálov Moderná škola, ktoré spolu so skupinou spolupracovníkov pripravili pre národný projekt Ďalšie vzdelávanie učiteľov v predmete informatika. V publikácii nájdeme zaujímavé informácie o tom, aký potenciál nám ponúkajú digitálne technológie na iné učenie sa – na rozvoj znalostí a zručností v 21. storočí, na učenie sa objavovaním čohosi, čo má zmysel pre deti osobne i pre iných a ktorá škola a ako dokáže produktívne využívať tento potenciál.

Kubičková, Klára a kol.: Po stopách architekta L. E. Hudeca. Banská Bystrica: C.A. L.E.H.n.o., 2013. 141 s. Príbeh L. E. Hudeca je vzrušujúcou históriou jedného plodného života, naplneného ľudským i tvorivým zápasom v búrlivom období prvej polovice 20. storočia, odohrávajúcou sa na pozadí dvoch svetových vojen. Svoje monumentálne architektonické dielo banskobystrický rodák vytvoril v značne vzdialenom meste, dnešnej metropole Číny, Šanghaji. O architektonické dedičstvo architekta L. Hudeca sa dnes zaujíma vo svete viac komunít i jednotlivcov – bádatelia, autori monografií, článkov, dokumentaristi a pod., s cieľom pripojiť sa k nim a oboznámiť s jeho dielom aj širokú verejnosť vznikla v roku 2012 v B. Bystrici nezisková organizácia C.A.L.E.H.n.o (Centrum architekta L. E. Hudeca), ktorá je vydavateľkou tejto publikácie v roku 120. narodenín autora. Iličeva. L. a kol.: Rusko ve 21. století. Plzeň: Aleš Čeněk, 2013. 515 s. Monografia je spoločným dielom popredných ruských odborníkov z akademickej sféry, ktorí sa profesionálne zaoberajú problémami rozvoja politického systému Ruska, jeho postavením v medzinárodných vzťahoch, situáciou ruskej ekonomiky na prahu 21. storočia, otázkami rozvoja kultúry Ruska, vrátane scenáru možného vývoja. Čitateľom sa teda zobrazuje súčasné Rusko, jeho politika, ekonomika a kultúra. Publikácia zahŕňa aj analýzu česko-ruských a slovenskoruských vzťahov, ktorú spracovali českí a slovenskí odborníci. Kniha je určená predovšetkým vedcom v oblasti spoločenských vied, študentom i širšej verejnosti, ktorá sa zaujíma, čo sa dnes v Rusku odohráva.

Krpec. O. – Vladan, H.: Evropa ve světové ekonomice. Brno: Masarykova univerzita, 2012. 414 s. Publikácia má za cieľ reflektovať vývoj pozície európskej ekonomiky v medzinárodných ekonomických a politických vzťahoch od stredoveku až po aktuálnu snahu o nájdenie adekvátneho postavenia v súčasnom svete. Kniha zachytáva fascinujúci príbeh nástupu a úpadku významných európskych politických celkov, tiež s pozornosťou venovanou ich mimoeurópskym rivalom a partnerom. Autori sa snažili o zachytenie vzájomného vzťahu medzi sociálnymi a politickými inštitúciami na strane jednej a ekonomickými podmienkami a hospodárskymi tokmi na stane druhej, čo mohlo viesť k porozumeniu nielen historickým koreňom aktuálnych udalostí, ale i súčasným záujmom a ambíciám jednotlivých aktérov ako v Európe, tak aj vo svete. Mgr. Katarína Glejteková

Občasník Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici

Nepredajné. Bezplatne šírené.

16

Zostavovateľ: Ing. Jela Teremová Zodpovedná redaktorka: PhDr. Oľga Lauková, PhD. Grafická úprava a sadzba: PaedDr. Dušan Jarina Registračné číslo EV 3255/09. ISSN: 1335-6917 Vydáva a tlačí: Štátna vedecká knižnica v Banská Bystrici

www.svkbb.eu E - mail: svkbb@svkbb.eu