NIŽNIČNÉ I\OVIIVť Ročník XI.
Občasník Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici
Tento rok je rokom jubilej ným. P ripom eniem e si 85. výročie založenia M estskej verejnej knižnice v Banskej Bystrici', ktorej sme pokračo vateľmi a 40. výročie knižnice so štatútom Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici. V tom to veku sme popri tradičných knižniciach Európy mladuchou. Nenamietame, veď kto by nebol rád, keby táto ustanovizeň ostala stále mladou a predovšetkým sviežou, aj napriek bohatstvu, ktoré v sebe skrýva a ktoré je neraz staršie ako knižnica sama.
Na začiatku bola Mestská verejná knižnica, ktorá sa postupne rozširovala a je j fond sa rozrastal spolu s pribúdajúcimi školam i v našom meste. Už vtedy sa snažila čo najlepšie sa prispôsobiť potrebám širokej verejnosti, predovšetkým potrebám študentov. V roku 1954 vznikla v meste prvá vysoká škola Vyššia pedagogická škola a tento mom ent znamenal novú výzvu aj pre knižnicu. Bola to výzva v podobe orientácie smerom k plneniu požiadaviek vedy a k vedeckému výskumu. Knižnica sa tak stala garantom vzdelanosti nielen v Banskej Bystrici, ale vďaka študentom i na celom Slovensku. Pozícia Štátnej vedeckej knižnice je jednoznačná. Počas svojej 85-ročnej existencie kráčala ruka v ruke s rýchlo sa šíriacou vzdelanosťou a v značnej miere sa starala o kultúru a vedu v meste i regióne. Ak sa v tomto zmysle prenesieme z minulosti do súčasnosti, môžeme potvrdiť, že takáto situácia pretrváva až dodnes, pričom našou snahou je toto smerovanie ďalej rozvíjať. Štátna vedecká knižnica od svojho vzniku prešla rôznymi premenami, od rozsahu pôsobenia, zamerania, rozširovania, sťahovania až po generačné obmeny pracovníkov. Pritom bez zveličenia možno povedať, že sa v knižnici myslelo predo všetkým na čitateľa. ŠVK si trvalo udržiava primeraný štandard služieb a s výhľa dom do budúcnosti predpokladáme ďalšíjeho rast. Naša knižnica oslavuje krásne 85. výročie svojho vzniku. Má za sebou obrovský kus záslužnej práce a pred sebou ďalšiu náročnú cestu. Aby budúcnosť bola svetlá, bude si to od nás žiadať veľa umu a kreativity. Kam smeruje Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici? Na to je jednoduchá odpoveď. Smeruje a chce smerovať presne tam, kam je nevyhnutné ísť, aby boli spokojní tí, o ktorých nám -ide predovšetkým čitatelia. V tomto úsilí je potrebné pokračovať naštartovaním im plem entácie najmodernejších inform ačných technológií, prehlbovaním spolupráce a nad väzovaním kontaktov s ostatnými knižnicami, č i už doma alebo v zahraničí. Pri súčasnom krásnom výročíje naším prvoradým cieľom pokračovať v úspešnej práci pri rozvoji znalostnej spoločnosti. PhDr. Oľga Lauková, PhD.
4/2010
JUBILEUM INFUUSA
Z otvorenia výstavy. Zprava: riaditeľka ŠVKPhDr. Oľga Lauková, PhD.,J Epán Theodore Sedgwick, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec USA na Slovensku a Mgr. Branislav Rezník, generálny riaditeľ Sekcie kultúrneho dedičstva Ministerstva kultúry. V dňoch od 18. do 21. októbra si Štátna vedecká knižnica pripo menula 5. výročie založenia jazykovej študovne InfoUSA. Pri tejto príležitosti ŠVK navštívil Jeho Excelencia pán Theodore Sedgwick, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec USA na Slovensku. Za asistencie pani riaditeľky ŠVK PhDr. Oľgy Laukovej, PhD. a Mgr. Branislava Rezníka, generálneho riaditeľa Sekcie kultúrneho dedičstva Ministerstva kultúry otvorili výstavu fotografií 5 rokov InfoUSA v Banskej Bystrici, ktorá mapuje činnosť centra a jeho aktivít od zrodu až po súčasnosť. Študenti z Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela predniesli báseň Beautiful Country (Nádherná krajina) od americkej poetky Takeemy Hodgesovej a spolu s hudobným vystúpením jazzovej kapely ZUŠBand boli ukážkou americkej kultúry. Pokračovanie na str. 3.
DIALÓG KULTÚR, STRETNUTIE LTIUÍ Dialóg kultúr bol názov cyklu podujatí, ktoré boli venované 5. výročiu otvorenia Centra ruských štúdií v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici. Počas štyroch dní, od 8. do 11. novembra 2010, mala verejnosť možnosť zoznámiť sa, resp. pripomenúť si jedinečné kultúrne bohatstvo Ruska. Pre verejnosť sme pripravili premietanie nových ruských filmov (Ostrov, Kuka, Deň splnu), študenti ruského jazyka tunajšej univerzity a stredných škôl si zas v hojnom počte pozreli zaujímavý dokument Peter Veľký. Pretože Centrum ruských štúdií využívajú najmä študenti, zapojili sme ich aj do samotných osláv. Študenti Fakulty humanitných vied UMB Banská Bystrici nacvičili pod vedením pedagóga Mgr. Antona Repoňa dramatizáciu minipoviedkyA. P. Čechova Tučný a tenký, ktorú predviedli svojím mladším „kolegom“ z Gymnázia A. Sládkovičav Banskej Bystrici. Pokračovanie na str. 2.
1
MODERNÉ IECHN0IÚ6IIA DOPLŇOVANIE KNIŽNIČNÉHO FONDO „Všetko je na webe.“ Takéto konštatovanie v poslednom čase počúvame často predovšetkým od mladých ľudí, ktorí hľadajú informácie a dokumenty, potrebné na štúdium. Napriek tomu, doplňovanie klasických (tlačených) knižničných dokumentov je základnou a prvoradou činnosťou každej knižnice a jej používatelia stále po nich siahajú pri štúdiu, pri vedecko-výskumnej a vzdelávacej činnosti, i pri realizovaní voľnočasových aktivít. Od kvalitnej činnosti v oblasti doplňovania knižničných fondov sa odvíjajú kvalitné knižnično-informačné služby knižnice. Aj túto oblasť knižnično-informačnej činnosti značne ovplyvnili moderné informačné a komunikačné technológie. Knihovník - akvizitér bol pred cca dvadsiatimi rokmi obklopený klasickými lístkovými katalógmi a kartotékami. Tie budoval preto, aby mal informácie, aké dokumenty v knižnici sú (katalógy) a aké dokumenty je potrebné dokúpiť, získať formou povinného výtlačku, aké dokumenty už boli objednané. Slúžili tiež na kontrolu, či boli objednané dokumenty dodané (kartotéky). Informácie v katalógoch a kartotékach boli sústavne aktualizované a overované vydavateľskými katalógmi, ktoré boli tiež klasicky tlačené. Takáto činnosť bola náročná na manuálnu prácu písanie záznamov do kartoték, ich zakladanie a overovanie. Menej náročná bola z pohľadu počtu existujúcich vydavateľov a počtu vychádzajúcich titulov. Vydavateľstvá boli schválené štátom, bol ich menší počet a boli povinné zasielať knižniciam svoje vydavateľské plány. Zahraničná literatúra sa kupovala predovšetkým sovietska, v predajniach Sovietska kniha. Získa nie dokumentov z „kapitalistických“ štátov bolo možné len na základe ministerského súhlasu, a to v minimálnom množstve. Deväťdesiate roky minulého storočia znamenali prudký nárast počtu vydavateľov, vydávaných titulov, bezbariérový dovoz zahraničnej literatúry. Rozdelením Československa sa rozdelil dovtedy spoločný knižný trh. V Českej republike bol tento boom ešte výraznejší. Z pohľadu knihovníkov zaoberajúcich sa doplňovaním knižničného fondu to boli roky radostné bolo množstvo nových zaujímavých titulov na knižnom trhu, ale aj roky náročné - kontrolovať, vyberať a nakupovať dokumenty z tak obrovského počtu titulov do knižnice bolo veľmi náročné. V súčasnosti pri doplňovaní knižničného fondu knihovníkom veľmi pomáhajú najmä internet a automatizované knižnično-informačné systémy, ktoré knižnice prevádzkujú. V porovnaní s minulosťou je overovanie vydaných edičných titulov jednoduchšie. Vyhľadávajú sa v internetových kníh
kupectvách alebo vo webových stránkach vydavateľstiev. Vyhľadávať možno podľa viacerých kritérií - autor, názov, vydavateľ, ale aj podľa prideleného medzinárodného štandardného čísla knihy (ISBN). Dokumenty v inter netových kníhkupectvách sú zoskupované do tematických skupín, obyčajne majú vytvorenú aj podstránku nových titulov. Veľkou pomocou pre akvizitéra v našej knižnici sú sg bibliografické záznamy o dokumentoch, ktoré získali iné knižnice - poskytuje ich spoločne budovaná databáza cca 40 slovenských knižníc v rámci celoslovenského projektu KIS3G (Knižničnoinformačný systém 3. generácie). Pri kontrole úplnosti dodávania edičných titulov do knižnice v rámci povinného výtlačku využívame informácie Národnej agentúry ISBN, ktorá je tiež prístupná na internete. Aj pri vymoženostiach modernej doby naďalej ostávajú problémy so získavaním informácií o vydaných vysokoškolských učebniciach a edičných tituloch malých vydavateľstiev, ktoré vydávajú tituly v nízkom náklade, prípadne o edičných tituloch, ktoré vydávajú autori vlastným nákladom. Sú to zvyčajne tituly vysoko odborné, ktoré si súčasne autori sami aj distribuujú. Vyso koškolské učebnice sa spravidla predávajú v predajniach skrípt na vysokých školách za hotovosť, s čím vzniká v knižnici problém s účtovaním. Z pohľadu budovania knižničného fondu je v súčasnosti dôležité zosúladiť doplňovanie tak, aby zodpovedalo vedno-odborovému zameraniu knižnice a súčasne čo najefektívnejšie pokrylo informačné požiadavky používateľov. Pri existujúcom množstve vydavateľov a vydávaných edičných titulov je to sústavná práca zameraná na vyhľadávanie, kontrolovanie, overovanie a navrhovanie na doplnenie. Netýka len edičných titulov vydaných na Slovensku. Zo zahraničných sledujeme predovšetkým český knižný trh, ale aj iné zahraničné dokumenty. Všetky edičné tituly, ktoré sú navrhnuté na doplnenie do fondu, posudzuje akvizičná komisia knižnice, ktorá v konečnom dôsledku rozhoduje o tom, či sa titul do knižnice získa, vakom počte exemplárov a rozhoduje tiež o jeho dostupnosti pre používateľov. To znamená, či bude dokument dostupný na prezenčné alebo absenčné požičiavanie. Za účelom zisťovania informačných potrieb používateľov má knižnica sprístupnenú elektronickú žiadanku na svojej webovej stránke. Prostredníctvom nej môžu používatelia dávať návrhy na doplnenie knižničného fondu. Lýdia Žáčiková
Vyjadrením duše a mentality ruského národa je A. S. Puškin a jeho poézia. Preto dva večery boli venované veršom tohto velikána svetovej literatúry. V podaní študentiek Akadémie umení v Banskej Bystrici pod pedagogickým vedením Juraja Sarvaša odznel úryvok z Puškinovho románu vo veršoch Eugen Onegin, ktorý podfarbila hudba P. I. Čajkovského v podaní speváka Stanislava Bartka a klaviristky Evy Kosorínovej-Sendreiovej. Počas ďalšieho podvečera, venovaného Puškinovi, si poslucháči mohli vypočuť strhujúcu recitáciu profesorky Larisy Sugaj z Fakulty humanitných vied UMB v Banskej Bystrici, ktorá Puškinove verše i samotného autora priblížila publiku aj prostredníctvom výtvarného umenia. Vyvrcholením dní osláv bolo podujatie Od stretnutia kultúr k stretnutiu ľudí za účasti veľvyslanca Ruskej federácie na Slovensku Pavla Maratoviča Kuzne cova a ďalších vzácnych hostí. Riaditeľka knižnice PhDr. Oľga Lauková, PhD. pred plnou spoločenskou sálou odovzdala pamätné listy tým, ktorí neúnavne propagujú ruský jazyk a kultúru v našom regióne a na Slovensku. Bola to profesorka Eva Kollárová, prezidentka Asociácie rusistov Slovenska, Bc. Oľga Dašková z občianskeho združenia Rossija, pedagógovia PaedDr. Helena Bálintová, PhD., Mgr.Antom Repoň, PhD., profesorka Larisa Sugaj, Mgr. Katarína Trepáčová a PhDr. Jana Voskárová. Slávnostnú atmosféru podujatia zvýraznilo vystúpenie troch ruských umelcov, laureátov medzinárodného fondu Vladimíra Spivakova - huslistu Viktora Abramjana, klaviristky Eleny Litvinovej a barytonistu Alexandra Potapova. Súčasťou osláv bola aj vernisáž výstavy obrazov mladej talentovanej výtvarníčky Oksany Begmy.
Hore p. veh/yslanec Ruskej federácie na Slovensku Pavol Maratovič Kuznecov v rozhovore s prof. L Sugaj, v strede riaditeľka ŠVK. Na dolnej snímke pohľad do spoločenskej sály a čestných hostí.
1
Mgr. Andrea Bačová
JUBILEUM INFOUSA
• r 1 X JL U
Pokračovanie zo str. 1.
P U SA
Pre návštevníkov a čitateľov pripravila študovňa množstvo aktivít počas Kreatívneho týždňa, ktorý nasledoval po oficiálnej časti osláv. Interaktívne H Ba n s ká a kreatívne hodiny anglického jazyka boli počas celých štyroch dní v wšfäm Bystrica rukách výlučne amerických lektorov. Študenti z banskobystrických stredných škôl - Katolíckeho gymnázia Štefana Moysesa, Evanjelického gymnázia, Gymnázia Andreja Sládkoviča a Gymnázia Jozefa Gregora Tajovského - mali príle žitosť nielen preveriť si svoje znalosti, ale aj naučiť sa niečo nové o histórii a geografii USA, americkom slangu a idiómoch, rozdieloch medzi britskou a americkou angličtinou, či ochutnať typické sladké americké pečivo. Súčasťou podujatia bolo premietanie filmov Citizen Kane, One Flew Over The Cockoo's Nest zaradených podľa Amerického filmového inštitútu medzi 100 najlepších amerických filmov. Keďže aktivity organizované počas spomínaného Kreatívneho týždňa vzbudili veľký záujem, činnosť študovne pokračuje v týchto intenciách. Pre čitateľov však aj do budúceho roka pripravujeme rôzne zaujímavé podujatia. Zatiaľ prezradíme len toľko, že sa môžu tešiť na stretnutie s americkým skalolezcom Timmym O’Neilom, ktorý našu knižnicu navštívi v rámci akcie Hory a mesto. Mgr. Zuzana Kopčanová
J E pán Theodore Sedgwick je veľkým milovníkom pamiatok a umenia
NOVÉ PERSPEKTÍVY PRE NEMECKÚ ŠTUOOVŇU Október tohto roku sa niesol v znamení osláv jubilujúcich jazykových študovní. GOETHE-INSTITUT Nemecká študovňa v Štátnej vedeckej S BRATISLAVA knižnici v Banskej Bystrici si v dňoch 4 .-6 . 10.2010 pripomenula 15. výročie svojej činnosti. Počas Dní nemeckej kultúry sme v priestoroch našej knižnice prezentovali rozmanité formy knižnično - informačnej práce zameranej na rôzne vekové skupiny žiakov a študentov. Kreatívnu prácu so žiakmi sme predviedli v podujatí Stationenlemen, ktoré sme pripravili v spolupráci s doc. Ivicou Lenčovou z Katedry germanistiky Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Ban skej Bystrici. Študenti Gymnázia Františka Švantneraz Novej Bane sa pred stavili v divadelnom predstavení „Ich und du“ v nemeckom jazyku. Pre univerzitných študentov bola určená prednáška Mgr. Mareka Luptáka „Was die Namen verraten?“ S ohlasom verejnosti sa stretli aj výstavy Ortszeit - Local time a Konvergencie / Die Konvergenzen, ktoré boli umiestnené v priestoroch Štátnej vedeckej knižnice. Oslavy vyvrcholili slávnostnou akadémiou, na ktorej sa zúčastnili viacerí významní hostia. Navštívil nás velVyslanec Spolkovej republiky Nemecko v Slovenskej republike pán Axel Hartmann, ktorý vo svojom príhovore vyzdvihol význam nemecko - slovenskej spolupráce. Pre Štátnu vedeckú knižnicu je obzvlášť významné podpísanie Zmluvy o ďalšej spolupráci s Goethe Inštitútom na ďalšie dva roky, ktorú slávnostne spečatili svojimi podpismi riaditeľka knižnice PhDr. Oľga Lauková, PhD. a pán Wolfgang Franz, riaditeľ Goethe Institutu v Bratislave. Nemecká študovňa znovu žije svojim obvyklým životom, ktorý je úzko spätý so študentmi a ich potrebami. Našou snahou je v plnej miere uspokojiť ich informačné požiadavky a vytvoriť im príjemné a priateľské prostredie. Mgr. Katarína Šmelková
Pán Axel Hartmann, veľvyslanec Spolkovej republiky Nemecko (v stre s okuliarmai) sa živo zaujímal o činnosť Nemeckej študovne
NOVÉ TECHNOLÓGIE A REVÍZIA KNIŽNIČNÉHO FONDU Nové technológie menia svet a pozadu nechcú ostať ani knižnice. Dnes už snáď všetky knižnice na Slovensku využívajú technológie na zlepšenie svojich služieb používateľom, ale stále viac zavádzajú aj technológie, ktoré zjednodušujú a urýchľujú prácu aj samotným knihovníkom. Naša knižnica ako jedna z mála na Slovensku začala za účelom ochrany označovať knižničný fond čipmi RFID. Skratku RFID možno dešifrovať ako bezdotykovú identifikáciu nazáklade rádiových vín (Rádio Frequency Identification). Ide o jednu z najper spektívnejších technológií, ktoré sa v súčasnosti presúvajú z oblasti vývoja do oblasti širokého komerčného využitia. V najbližšom čase by technológia RFID mala postupne nahradiť zastarané a neefektívne čiarové kódy slú žiace najmä na identifikáciu, pretože prináša nové postupy a možnosti kontroly. Z technologického hľadiska je RFID identifikačný prvok, ktorý pracuje vo vysokofrekvenčnom pásme. Veľmi zjednodušene povedané, táto technológia umožňuje veci alebo aj ľudí vybaviť miniatúrnym čipom, respektíve "vysielačkou" obsahujúcou dôležité informácie. Tie netreba načítavať pomocou špeciálneho skenera z bezprostrednej blízkosti tak ako čiarové kódy. Postup je oveľa jednoduchší. V závislosti od použitej frekvencie a intenzity vysielaného signálu z nich možno získať dáta zo vzdialenosti až niekoľkých desiatok, prípadne stoviek metrov. RFID čipy môžu byť buď pasívne, alebo aktívne. V prípade pasívnych čipov je načítanie dát jednoduché. RFID čítačka vyšle rádiové vlny s určitou frekvenciou. Pasívny čip ich pomocou integrovanej medenej antény zachytí, mierne zmení a odošle späť do čítačky, kde sa prevedú na konkrétne dáta. Pa sívny čip nemá vlastný zdroj energie. Energiu, ktorú potrebuje na inter akciu s čítačkou, získa z vyžarovaného elektromagnetického poľa. Aktívne čipy majú vlastný zdroj energie v podobe batérií s mimoriadne dlhou životnosťou. Vďaka nim z nich možno dáta nielen skenovať, ale na ne aj zapisovať nové. Batérie v nich vydržia skutočne dlho, pretože ani aktívne čipy netreba permanentne zásobovať energiou. Tú potrebujú iba na načítavanie nových, respektíve odosielanie už uložených dát. Technológiu rádiofrekvenčnej ochrany v súčasnosti využívajú rôzne odvetvia - od logistiky, cez zdravotníctvo až po knižnice. V knižniciach sa čipy využívsyú na bezpečnostnú ochranu pred odcudzením dokumentov prostredníctvom detekčných brán, pri revíziách fondu alebo vo výpožičnom procese pri realizácii výpožičiek. Proces vypožičiavania a vrátenia dokumentov je s použitím čipov rýchlejší. RFID technológia dokáže naraz načítať niekoľko dokumentov, pričom úkon môže okrem knihovníka vykonať aj samotný používateľ prostredníctvom samoobslužného systému (Selfcheck). Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici zakúpila v roku 2008 od firmy LSE Integration zariadenia rádiofrekvenčnej ochrany spoločnosti 3M - bránu, 3 pracovné konverzné stanice, ručnú čítačku digitálneho asistenta, Software a čipy na knihy a CD. Finančné prostriedky boli poskytnuté z
Vecná
prioritných projektov zriaďovateľa - Ministerstva kultúry Slovenskej repub liky a aj knižnica prispela vlastnými prostriedkami. V roku 2009 boli čipmi označené knihy vo voľnom výbere v Univerzálnej študovni, v Regionálnej študovni, v Britskom centre, v InfoUSA a voľne dostupné viazané ročníky periodík v Študovni viazaných periodík. V roku 2010 boli z finančných prostriedkov poskytnutých Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky prostredníctvom prioritných projektov zakúpené ďalšie dve pracovné sta nice a čipy. Označovanie čipmi pokračovalo v tomto roku v Centre ruských štúdií a v Nemeckej študovni. Od roku 2009 sa priebežne označuje aj celý prírastok kníh, adjustovaný do skladu a začalo sa aj s označovaním star šieho fondu. Naším cieľom je postupne označiť čo najviac živého fondu a v budúcnosti, pokiaľ to finančné prostriedky dovolia, zabezpečiť samoobslužné zariadenie Selfcheck na zefektívnenie a zrýchlenie výpožičných procesov. Na letné mesiace tohto roku sme mali naplánovanú revíziu knižného fondu Univerzálnej a Regionálnej študovne. Keďže fond týchto študovní je celý označnený čipmi RFID, rozhodli sme sa využiť na revíziu ručnú čítačku digitálneho asistenta. Kolegovia zo Slovenskej národnej knižnice v Martine nám z databázy vyexportovali v požadovanom formáte súbor dát - záznamov dokumentov s lokáciou „Univerzálna študovňa“ a „Regionálna študovňa". Dáta sme nahrali na pamäťovú kartu, ktorá sa vkladá do čítačky. Členky revíznej komisie potom načítavali prístrojom dáta z kníh (jednoducho prechádzali prístrojom popri chrbtoch kníh), ktoré vysielal malý čip vlepený v každej knihe. Keďže prístroj mal nahraté dáta, rozpoznal dokument, ktorý do študovne nepatril a okamžite vydal zvukový signál. Dáta nahraté na pamäťovú kartu sme skopírovali do počítača. Prostredníctvom funkcie programu MS Excel sme porovnali dva súbory - súbor dát, ktoré majú byť v študovni a súbor, ktorý načítal prístroj. Takto vzniknutý zoznam rozdielov sa stal podkladom na dohľadávanie, ktoré je záverečnou fázou každej revízie. Revízia fondu dvoch študovní, v ktorých je čitateľom k dispozícii cca 8000 kníh, trvala niekoľko pracovných dní. Napriek výslednému zoznamu chýbajúcich dokumentov, ktorý vykazoval nie úplne presné výsledky (boli v ňom zaznamenané aj dokumenty, ktoré na policiach boli), pracovníčky ocenili rýchlosť, akou bolo možné skontrolovať tak rozsiahly fond. Veľkou výhodou je aj spôsob práce - jednoduché prechádzanie prístrojom popri chrbtoch kníh. Nie je potrebné vyťahovať každý dokument z police (s výnimkou veľmi úzkych brožúr), otvárať ho a zistené údaje overovať v tlačených zoznamoch. Pracovníčky ocenili aj zvukové signály čítačky, ktorými signalizovala dokument, nepatriaci do študovne. Pracovníčky hneď na mieste mohli zistiť a vyriešiť problém, prípadne upraviť údaje v databáze. V najbližších dňoch sa chystáme pomocou čítačky urobiť čiastkovú revíziu v sklade. Dúfame, že sa tento systém znovu osvedčí a budeme môcť povedať, že nám technika a technológie pomáhajú. Bc. Jana Vranova
logizadavčeraa dnes
Vecná katalogizácia je výsledkom obsahovej analýzy dokumentu. Je veľmi dôležitá pri vyhľadávaní potrebnej literatúry a vytváraní rešerší. Práca katalógizátorov vecného spracovania bola v minulosti nepraktická a zdĺhavá. Po analýze dokumentu a vytvorení predmetových hesiel sa každé heslo overilo v pracovnom heslári. Ak tam nebolo, pripísalo sa pre ďalšie použitie. Takýto spôsob bol síce zdĺhavý, ale zabezpečil používanie jednotných hesiel v katalógu knižnice. Predmetové heslá boli tvorené hlavnými heslami a podheslami, ktoré spresňovali obsah dokumentu. Po užívala sa invertovaná forma ukladania slov, ktorá bola pre čitateľov - neknihovníkov neprirodzená. Dnes si ani v knižniciach nevieme predstaviť prácu bez výpočtovej techniky. V súčasnosti je vecná katalogizácia a následné vyhľadávanie oveľa presnejšie vďaka automatizácii. V našej knižnici tento pokrok využívame už v priebehu 15 rokov. Od predmetových hesiel v invertovanej forme sme prešli k prirodzenému slovosledu jazyka a postupne k používaniu kľúčových slov, ktoré vyjadrujú obsah dokumentu. Tie sa zapisujú jednotlivo do polí 6 0 0 -6 5 5 vertikálne podľa pravidiel medzinárodného formátu MARC21. Dnes je vecná katalogizácia jednoduchšia, čo sa týka zápisu, ale dokumenty sú oveľa odbornejšie
- zložitejšie. Pribudlo triedenie podľa obsahových kategórií - konspekt a anglické ekvivalenty, ktoré umožňujú komunikovať so svetom. Okrem kľúčových slov patrí k obsahovej analýze dokumentu aj medzinárodné desatinné triedenie (MDT)- Je to číselné vyjadrenie so schopnosťou vyjadriť všetky procesy, javy a predmety ľudského poznania a je medzinárodne zrozumiteľné. Triedy MDT sú v rozpätí od 0-9 s výnimkou triedy 4, ktorá v súčasnosti nie je obsadená. Vytvárať znaky MDT nie je jednoduché. Slovné vyjadrenia k MDT sú vo viacerých triedach rovnaké, preto si klasifikátor musí uvedomiť, kam - do akého odboru, odvetvia chce čitateľa znakmi MDT zaviesť. V našej práci spolupracujeme aj s odborníkmi z rôznych vedných odborov, využívame informácie z internetu a v neposlednom rade nám pomáhajú riadené slovníky, bázy autorít a tezaury. Spoluprácou na budovaní súborného katalógu slovenských knižníc a národnej biblio grafie prispievame k šíreniu informácií o dokumentoch do celého sveta. Našou snahou je dobre spracovaná, a teda „vyhľadateľná“ literatúra pre spokojnosť používateľov našej knižnice. Sme radi, keď vidíme, že naši čitatelia si vedia vyhľadávať literatúru aj sami podľa kľúčových slov a niektorí si vďaka vecnému spracovaniu vedia vytvoriť aj rešerš. Eva Kamzíková
RNDr. Igor Túnyi, CSc. geofyzik, člen Predsedníctva Slovenskej akadémie vied Vedec - prorok ducha a posol nádeje, bolo mottom novembro vého stretnutia s významným slovenským vedcom v rámci cyklu Osobnosti za účasti prof. Dr. Štefana Lubyho, DrSc., Dr. Vojtecha Rušina, DrSc., doc. RNDr. Alfonza Gajdoša, PhD. - dekana Fakulty prírodných vied UMB, zástupcov Technickej univerzity vo Zvolene, Slovenskej banskej spoločnosti a ďalších vzácnych hostí. Podujatie pripravila ŠVK v spolupráci s Mgr. Máriou Gallovou z Krajskej hvezdárne v Banskej Bystrici. RNDr. Igor Túnyi, CSc. sa narodil 13. 11. 1949 v Kokave nad Rimavicou. V roku 1968 absolvoval Strednú všeobecnovzdelávaciu školu v Hnúšti - Likieri. Po ukončení vysokoškolského štúdia na Matematicko-fyzikálnej fakulte Karlovej univerzity v Prahe v roku 1973, pôsobil v Geomagnetickom observatóriu Geofyzikálneho ústavu SAV v Hurbanove, kde sa venoval geomagnetickému mapovaniu Slovenska a observatórnym geomagnetickým pozorovaniam. Od roku 1975 pracoval v Geofyzikálnom ústave SAV v Bratislave. Jeho činnosť bola zameraná na spracovanie geomagnetických mapovaní Slovenska a teoretické práce na modeli generovania magnetického poľa Zeme. Vo svojej dizertačnej práci sa zameral na paleomagnetizmus a magnetizmus hornín. Od roku 1980 pôsobil na Slovenskom geologickom úrade v Bratislave ako špecialista pre geofyziku a prieskum nafty a zemného plynu, vypracoval dlhodobú koncepciu rozvoja geofyziky na Slovensku. Po roku 1985 sa ako vedecký pracovník Geofyzikálneho ústavu SAV zameral na paleomagnetický výskum Západných Karpát, výskum magnetických vlastností meteoritov a antarktických hornín, archeomagnetickývýskum archeologických artefaktov, archivomagnetický výskum historických banských máp, poľné magnetické a magnetotellurické merania, vypracovanie modelu vzniku Zeme s úlohou impulzného magnetického poľa, magnetické
Cyklus Osobnosti
merania pre armádne a civilné letectvo, výskum vplyvu geomagnetickej aktivity na živé organizmy, vrátane človeka. Absolvoval zahra ničné stáže v Japonsku, Argen tíne, Izraeli, Egypte, USA a vo viacerých európskych štátoch. Bol vedúcim riešiteľom šiestich projektov VEGA, riešiteľom projektu APW, vedúcim medzinárodného projektu Volkswagenstifftung (1996 - 1999), vedúcim slov. časti medzinárodného projektu IGCP No. 5 (2003 - 2004), vedúcim projektu Vyšegrádskeho fondu (20 09 - 2010), predsedom organizačného výboru 12 medzinárodných konferencií. Rozsiahla je i jeho publikačná činnosť. Je spoluautorom 4 monografií, autorom 6 kapitol v knihách, 122 pôvodných prác v odborných časopisoch a vedeckých zborníkoch. Jeho práce boli citované viac ako 290-krát. Je podpredsedom Slovenskej fyzikálnej spoločnosti, členom Prezídia Slovenskej baníckej spoločnosti, čestným členom Maďarskej geofyzikálnej asociácie, členom Vedeckej rady SAV a Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, členom redakčných rád periodík Geologica Karpathica, Contribution to Geophysics and Geodesy, Kozmos, členom Slovenskej geologickej spoločnosti, Slovenskej bioklimatologickej spoločnosti a i. Za jeho vedecko-výskumnú činnosť mu bola udelená Čestná plaketa Dionýza Štúra SAV za zásluhy v prírodných vedách, Zlatá medaila Zväzu slovenských vedecko-technických spoločností a Cena Slovenskej fyzikálnej spoločnosti. PhDr. Blanka Snopková
VZDELÁVANIE V KNIŽNICI K dôležitým úlohám každej spoločnosti patrí príprava nových generácií na život. Proces výchovy a vzdelávania je nevyhnutnou konštantou všetkých spoločností v akomkoľvek ich usporiadaní. Tento vzájomne podmienený vzťah sa nemení, menia sa okolnosti a samotný proces. Zložitosť spočíva v správnom „odčítaní" charakteru spo mínaných zmien a adekvátnom reagovaní na ne vo výchove. Žijeme v postmodernej dobe, ktorá preferuje vedecko-technický prístup človeka ku skutočnosti, zdôrazňuje pragmatické hľadiská, prudko sa rozvíjajú komunikačné a ekonomické technológie, infor matika, samozrejmosťou sa stala pluralita životných štýlov. Výrazným znakom súčasnej d o byje vysoké tempo zmien a množstvo nových vplyvov, ktoré v procese výchovy pôsobia z prostredia globálneho i lokálneho. Menia sa nároky kladené na jednotlivca, ale aj nároky jeho samého na vlastnú existenciu. Hlavnou snahou je dnes oslobodenie subjektu, aby sa naučil správne voliť v pluralite možností, informácií a uplatňoval svoju individualitu slobodne a tvorivo. Na ceste za dosiahnutím tohto cieľa siahajú vzdelávacie inštitúcie po nových spôsoboch, nových metódach. Ako veľmi cennýtreba vnímať presah rámca ich vlastnej činnosti, vzájomné obohacovanie sa, hľadanie spoločných ciest. Knižnice prostredníctvom svojej vzdelávacej funkcie majú v tomto procese nezastupiteľné miesto. Spolu s rodinou a školou plnia hlavnú úlohu pri rozvoji čitateľskej gramotnosti ako hlavnom predpoklade ostatných kompetencií. Vo svete je potreba prepojenia rodiny, školy a knižnice v záujme podpory čítania a rozvoja čitateľskej a informačnej gramotnosti už dávnejšie všeobecne akceptovaným faktom. Školské a mimoškolské aktivity v tomto smere paralelne prispievajú k dosahovaniu lepších výsledkov - k zlepšovaniu práce s informáciami prostredníctvom čitateľských stratégií a dlhodobého posilňovania radosti z čítania a záujmu o literatúru. Školy vzhľadom na svoju primárnu vzdelávaciu
funkciu pôsobia na zmeny koncepcie a samotné kurikulum vzdelá vania, prípravu kvalitných učiteľov na nové stratégie čítania a vedú žiakov k samozrejmej pravidelnej návšteve knižnice ako ďalšieho centra vzdelávania i zábavy v rámci mimoškolských aktivít. Rodinu a kniž nicu vnímajú ako rovnocenných partnerova pomocníkov pri čitateľ skej výchove. Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici je kultúrnym, výskumným a vzdelávacím cen trom zameraným na knižničnoinformačné a vedecko-výskumné aktivity. V oblasti vzdelávania participuje spolu s ostatnými inštitúciami na rozvíjaní kľúčových kompetencií a tvorivosti mladej generácie prostredníctvom špe cifických foriem a metód. Okrem všeobecných základných informácií o knižnično-informačných službách a kultúrnych podujatiach knižnice sprostredkúva študentom odborne spracované informácie na vyžiadané témy, napríklad: práca s informáciami, citovanie v odbornej a vedeckej práci, práca s modernými informačnými technológiami, primárnymi tlačenými dokumentmi, archívnym a múzejným materiálom. Reakcie na pred náškové aktivity, exkurzie, špeciálne tematicky zamerané cyklické vzdelávanie v knižnici sú zo strany škôl pozitívne a požiadavky na ne majú stúpajúcu tendenciu. Dá sa predpokladať, že v budúcnosti budú tvoriť základ vzájomne prospešnej spolupráce škôl a knižníc pri výchove a vzdelávaní mladých ľudí. Mgr. Soňa Šváčová
Ked sa spojí láska k literatúre s láskou k cestovaniu Príjemný podvečer 23. novembra zažili účastníci jedného z mnohých podujatí, ktoré Štátna vedecká knižnica organizuje. Prítomnosť dvoch zaujímavých manželských párov, ich milý a bezprostredný prejav navodil priateľskú atmosféru, v ktorej sa veľmi dobre vnímalo to, čo nám prezentovali. Prvým manželským párom holi. konatelia banskobystrického regionálneho vydavateľstva DALI-BB, s. r. o. Eva a Dalibor Greškovci, s ktorými spolupracuje aj Štátna vedecká knižnica. Firmu založili v máji 1994 ako grafické štúdio, od samého za čiatku poskytovali klientovi kom plexnú službu - od grafického návrhu až po finálny výrobok. V roku 1999 svoje služby rozšírili o nízko nákladovú digitálnu tlač, v roku 2005 o vysoko nákladovú hárkovú ofsetovú tlač a dnes majú vybudovanú kompletnú knihársku dielňu. Okrem kreatívneho a origi nálneho riešenia svojim klientom ponúkajú výrazné vernostné zľavy. Ako vydavateľstvo sa zaoberajú redakčnou prácou, gramatickými korektúrami, hľadaním nových autorov, vydávaním časopisov, novín, cestopisnej a umeleckej literatúry a aj knižnou distribúciou na Slovensku a v Českej republike. Pri ich tvorivej činnosti a spolupráci s autormi kníh, ktoré vydávajú vzniká aj veľa priateľských vzťahov. Tak tomu bolo aj v prípade manželov Keleovcov, ktorí boli druhými vzácnymi hosťami. RNDr. František Kele, PhD. (1936), geograf, horolezec, polárnik, cestovateľ, spisovateľ a pedagóg je autorom množstva publicistických článkov, cestopisov a literatúry faktu. Narodil sa v Bratislave, od malička chodil do hôr a už ako dvanásťročný chlapec začal vystupovať na tatranské štíty. Stal sa najmladším horským vodcom. Vo Vysokých Tatrách uskutočnil vyše 500 výstupov a 50 prvovýstupov. Doteraz zdolal takmer 100 končiarov rôznych pohorí sveta, pričom prekonal výšku vyše 1100 kilometrov. Ako vedúci expedície uskutočnil v roku 1984 prvú výpravu z Československa na Mount Everest a v roku 1993 prvú slovenskú výpravu na Severný pól. Trikrát obišiel zemeguľu, navštívil všetky kontinenty a nevynechal ani Arktídu a Oceániu. Kele je považovaný za najaktívnejšieho slovenského cestovateľa 20. storočia.
Ako sa zmenili
Postrehy z ciest zachytil na stránkach svojich kníh, napr. Mount Everest 8848 m, Noc na Aconcague, Za 97 dní okolo sveta, Moje dotyky s Everestom, Ostrovy na začiatku sveta, Severný pól, Madagaskarský denník, Od Mount Everestu po Korytnačie ostrovy. Sprie vodca po našich veľhorách Tatry pre teba bol vydaný nielen v slovenčine, ale aj češtine, maďarčine,, španielčine, taliančine, francúzštine, angličtine a nemčine. Posledným dielom z je ho pera je kniha Čilské poludníky, ktorú nám v pútavej besede autor predstavil a preniesol nás prostredníctvom nej do ďalekej Čile, k najzaujímavejším miestam tejto krásnej krajiny a k významným dejateľom minulého storočia, ktorí túto krajinu navštívili. Jedným z nich bol aj Martin Kukučín. Po stopách Milana Rastislava Štefánika v Polynézii nás previedol krásnym dokumentom, ktorý bol nakrútený počas expedície Tahiti '94. Svoju najnovšiu knihu nám predstavila aj jeho manželka pani Ľudmila Keleová - učiteľka, spiso vateľka, cestovateľka, ale ako nám zdôraznila - hlavne manželka. So svojím manželom sa zúčastnila mnohých ciest a výprav, ktoré zachytila vo svojich knihách Cesty snov, Dni a noci pod Južným krížom, Rieka padajúca z neba. Z učiteľskej praxe pochádza kniha Úsmevy písané kriedou a prezentovaná kniha Ošklbané detstvo, v ktorom sa odhodlala priblížiť čitateľom inú púť, v porovnaní s dobývaním horských velikánov oveľa náročnejšiu, vyža dujúcu si oveľa viac pokory a síl - púť vlastným životom. Beseda s týmito zaujímavými ľuďmi pokračovala aj po ukončení vyhradeného času osobnými rozhovormi. Keďže manželia Greškovci priniesli na prezentáciu svojej firmy množstvo kníh, medzi ktorými nechýbali ani knihy manželov Keleovcov, prebiehala aj autogramiáda. Bolo naozaj zážitkom počúvať zanietené rozprávanie o knihách, horách, cestách, radostiach a bolestiach prežitých na expedíciách, ale i úsmevných príbehov z manželského života. Obohatení o množstvo poznatkov sme si pri lúčení sľúbili, že podobné stretnutie ešte určite zopakujeme. Bc. Terézia Durdiaková
služby
Naša knižnica si v roku 2011 pripomenie 85 rokov svojej existencie. Vznikla v roku 1926 ako Mestská verejná knižnica v Banskej Bystrici. Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici svojou činnosťou priamo nadväzuje na jej históriu a tradície. Knižnica prešla za uplynulé desaťročia mnohými zásadnými zmenami. Menil sa názov inštitúcie, jej sídlo, predovšetkým sa však zmenila činnosť knižnice. Dnes už to nie len klasická knižnica, ale skutočné multikultúrne centrum so všetkým, čo k tomu patrí. Používateľská verejnosť sama najpozornejšie a najcitlivejšie sleduje to, ako sa menia a vyvíjajú knižničné služby. Výpožičné služby Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici fungujú dnes celkom ináč ako služby niekdajšej mestskej verejnej knižnice alebo krajskej ľudovej knižnice. Aj keď, a to treba zdôrazniť, zameranie zostáva rovnaké - spokojnosť používateľov knižnice. Výpožičné služby sa od základu zmenili najmä za posledných dvadsať tridsať rokov. Táto zmena je spojená predovšetkým s využívaním výpočtovej techniky v procese výpožičných služieb. Začiatky neboli vôbec jednoduché a presvedčiť knihovníkov, že počítač je ich pomocníkom a priateľom, to veru nebola jednoduchá záležitosť. Dnes si už výpožičné služby bez výpočtovej techniky nevieme ani predstaviť. Zásadná kvalitatívna zmena výpožičných služieb sa udiala v poslednom
desaťročí a súvisela s plným sprevádzkovaním automatizovaného knižničného systému Virtua. V nedávnej minulosti si čitatelia vyhľadávali dokumenty v klasických lístkových katalógoch, čakali na ich vyhľadanie až dve hodiny a napokon sa mnohokrát dozvedeli, že kniha, ktorú si chcú požičať, je už požičaná. Dnes si môžu používatelia knižničných služieb potrebný dokument vyhľadať v elektronickom katalógu, kde o ňom získajú komplexnú informáciu. Vyhľadať a objednať si knihu môžu kedykoľvek a z akéhokolVek miesta. Knihu si môžu vyzdvihnúť počas otváracích hodín knižnice do hodiny od objednania. Môžu si rezervovať knihu, ktorá je aktuálne požičaná a môžu si tiež on-line predĺžiť výpožičnú lehotu. V minulosti spokojnosť používateľov závisela hlavne od šikovnosti a ochoty knihovníka. Dnes je to skôr o technike. Hoci, povedzme si pravdu, aj dnes k spokojnosti alebo nespokojnosti našich používateľov môžeme prispieť svojím prístupom, ochotou, schopnosťou pomôcť a poradiť. V tejto oblasti sa snažíme tiež dosiahnuť zlepšenie a na túto oblasť aj v budúcnosti zameriame svoju pozornosť pri školeniach personálu knižničných služieb. Mgr. Peter Majling
PO STOPÁCH HISTORICKÝCH KNIŽNÍC Začiatkom októbra sa zástup covia viacerých slo venských knižníc, múzeí a archívov zúčastnili na trojdňovom poznávacom pobyte pod názvom Po stopách histo rických knižníc. Prvou zastávkou bolo maďarské mesto Gyôr s množstvom architektonických a kultúrnych pamiatok. Kostoly, paláce, múzeá, domy s typickými barokovými rohovými balkónmi a úzke historické uličky lákajú na prechádzku po starom meste. Po rekonštrukcii historického centra bol Gyôr vyhlásený za laureáta európskej ceny ochrany pamiatok. Hlavným bodom programu prvého dňa bola návšteva benediktínskeho kláštora na Panonhalme a jeho bohatej kláštornej knižnice. Kláštorný komplex sídli na hore sv. Martina už viac ako tisíc rokov a dodnes v ňom pulzuje život. Sídli tu chlapčenské cir kevné gymnázium, ktoré patrí k najprestížnejším stredným ško lám v Maďarsku. V komplexe je umiestnený aj internát. Mnísi v záhradách dodnes pestujú levan duľu, mišpuľu a vinič. V opátskej pivnici možno ochutnať zname nité víno z ich vinohradov. Od roku 19 96 je klá što r zapísaný na Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Kláštorná knižnica so zacho vaným historickým mobiliárom a galériou má vo svojich zbierkach vyše 360 000 zväzkov starých tlačí. Záver dňa patril návšteve najstarších, najväčších a najzná m ejších kúpeľov Maďarska v mestečku Hévíz. Miestne termálne jazero je najväčším prí rodným a biologicky aktívnym termálnym jazerom vulkanického pôvodu na svete. Mestečko Keszthely na se verozápadnom brehu Balatonu a kaštieľ, ktorý vybudovali v prie behu 18. - 19. storočia členovia šľachtickej rodiny Festetics, boli ďalšou zastávkou. Kaštieľ patrí medzi tri najväčšie barokové kaštiele v Maďarsku, má 101 miestností. Pri kaštieli sa roz prestiera francúzsky a anglický
Od 16. storočia bolo mestečko vďaka rodine Nádasdy centrom vzdelanosti a kultúry. Nachádzala sa tu kníhtlačiareň, ktorá patrila medzi prvé uhorské tlačiarne v 16. storočí. V hradnom areáli má sídlo Múzeum Ferenca Nádasdyho, mestská knižnica a vzdelávacie centrum. Do hradu a zároveň jeho najstaršej časti sa vstupuje po tehlovom moste bránou vo veži. Nádasdyho múzeum disponuje jednou z najvzácnejších zbierok zbraní v Maďarsku, zvláštnosťou je samostatná muzeálna expozícia venovaná husárom. Nachádza sa tu zbierka starých máp a historických dokumentov. Ďalšie navštívené mesto - Šopron patrí k najkrajším a najromantickejším mestám Maďarska. Ako jediné maďarské mesto má kompletne zachované stredoveké jadro s hradbami, gotickými domami, kostolmi a kláštormi. Nasledujúci deň účastníci zájazdu prekročili hranice Maďar ska. Navštívili Esterházyovský hrad Forchtenstein, ktorý patrí k najvýznamnejším stredovekým hradom v Rakúsku. Bol mocnou pevnosťou a jediným hradom v regióne, ktorý Turci nikdy nedobyli. Z Knižnica kláštora Panonhalm toho dôvodu slúžil ako trezor kniežacej rodiny Esterházy, v ktorom boli uchovávané všetky cennosti. V súčasnosti sa tu stále nachádza hospodársky archív všetkých Esterházyovských majetkov, obsahujúci aj archívne materiály týkajúce sa majetkov na území Slovenska. V sálach sú bohaté zbierky zbraní, nábytku, nachádza sa tu galéria predkov. Slobodné mesto Rust, známe ako mesto bocianov, leží na západnom brehu Neziderského jazera neďaleko od maďarských hraníc. Celá oblasť mesta Rust je chránenou pamiat kou. Najstaršou a najvýznam nejšou stavbou je Fischerkirche (Rybársky kostol) s gotickými freskami, pochádzajúci z 12. Keszthely na severozápadnom brehu Balatonu storočia. Je to najstarší kostol v Burgenlande. Spiatočná cesta na Sloven sko viedla cez malú dedinku Oggau, ktorá patrí medzi najstaršie a najznámejšie vinohradnícke obce regiónu ako aj cez St. Margarethen, kde sú už 15. rok v rámci jedného z najväčších „open air" operných podujatí v Európe - Operného festivalu, uvádzané inscenácie známych operných diel na otvorenej prírodnej scéne rímskeho kameňolomu.
PhDr. BlankaSnopková Mg r. Mária Bobová Esterházyovský hrad Forchtenstein
park, v areáli je múzeum kočov. Zámocká knižnica s počtom zväzkov takmer stotisíc exemplárov, 119 rukopisov a 4 inkunábuly predstavuje najcennejšiu časť zámku. Je jedinou originálnou zachovanou aristokratickou súkromnou knižnicou v Maďarsku. Dokumenty sú uložené v dobovom interiéri s historickým nábytkom. Založená bola v roku 1763. Zaujímavou bola prehliadka Nádašdyovského hradu v meste Sárvár.
J
RODOLDBOSŤ JANKA TAJNÉHO ZO ŽELEZNEJ BREZNICE zdôrazňuje úloha mladej generácie v zápase za lepšiu budúcnosť národa. (VI. m. Ján Janák, narodil sa 16. decembra 1855 v Železnej Breznici, Redaktorom časopisu a jeho literárnej prílohy bol Ján Vojtech Janák, okres Zvolen. Dátum a miesto posledného odpočinku nie sú známe. ktorý mal v tom období iba 17 rokov. Anton Bielek (jeden z členov spolku) Pseudonym: Janko Tajný; Ján Vojtech J., Janko Breznický, V. Slávoľub, na neho spomína: „Ten prišiel v krpčekoch a Vojtech Breznický) halienke do Kláštora. Vyvinul sa z neho žiak, ktorý 25. septembra 1874 bolo ako prvé z potom aj na maďarskom gymnáziu v Ostrihome troch slovenských gymnázií zrušené gym svedomité a šikovne redigoval časopis, bol to názium v Kláštore pod Znievom. Pre mnohých šuhaj vážny, ostrého rozumu a úsudku, pred nami to znamenalo koniec štúdií. Niektorí odišli platil za autoritu, nadaný, usilovný, vytrvalý...“ Po študovať do Banskej Bystrice, časť pokra ZÁBAVNÍ)-POUČNÝ ČASOPIS maturite (1877) a získaní štátno-účtovníckeho čovala v Ostrihome. Medzi študentmi, ktorí o m A s SPOLKOV ŽIVENY A LIPY, diplomu pracoval ako účtovník v Banskej Bystrici boli nútení odísť do Ostrihomu, vznikla myš (1877 - 1889). Pretože trpel očnou chorobou, lienka založiť tajný samovzdelávací spolok, s tfMásn r » ■v dal sa roku 1899 penzionovať a zároveň vyko ktorý pomenovali Budič. Členov spolku bolo nával funkciu správcu fundacionálneho úradu približne desať, vo veku 1 5 -2 1 rokov, z toho f. ÎII4 jágerského arcibiskupa. Roku 1922 nadviazal osem z pôvodného gymnázia v Kláštore pod fam n~~íi písomný kontakt so Š. Krčmérym a J. G. Znievom. Cieľom spolku bolo pestovanie Tajovským. Počas štúdia publikoval verše v materinskej reči, cvičenia v rétorike, cibrení Katolíckych novinách, po ich ukončení v Novom do slohu, kritika vlastných prác, prednášky z dejín movom kalendári (1888, 1892), Hornyánszkeho slovenskej a svetovej literatúry. Členov via Slovenských novinách (1885), v časopise Vlasť a zala prísna disciplína a schádzali sa tajne. svet (1886, 1 8 8 7 ,1895)avzábavno-poučnom Neodôvodnená neprítomnosť alebo neodov časopise Živena. Rodná krajina bola pre neho zdanie práce sa pokutovali. Za peniaze z pokút láskou najhorúcejšou, túžbou najvrelejšou, ktorej a z členských príspevkov sa kupovali knihy, chce darovať srdce, za ktorú chce mrieť, bdieť, ktoré dávali kolovať. snívať, v slzách plávať... Neskôr publikoval v Na povzbudenie literárnej činnosti založili Slovenských pohľadoch, Orie tatranskom, členovia rukopisný časopis s rovnomenným Pokroku, humoristických časopisoch Kocúr, Jež názvom Budič a literárnou prílohou Slávik, a koza. Túto tvorbu charakterizuje v poézii humor vydávajúc tak svedectvo o vrelej rodoláske a a satira, z ktorej však cítiť zatrpknutosť a krivdu. naozajstnom záujme o svoj národ. Vyzývali k Odkazy redaktorky Eleny Maróthy- Šoltésovej v milovaniu opusteného, zaznávaného, prena januárovom vydaní z roku 1922 sú príkladom nielen sledovaného národa slovenského. Vychádzal záujmu redaktorky o jeho tvorbu, ale aj reakcie na každé dva týždne na dvanástich stranách v dvanástich až dvadsiatich exemplároch. Pre jeho ironické vyjadrenia v básňach: „Zásoba sa Časopis Živena z fondu ŠVK-LHM vyčerpala, prosím o novú. K básni Nedeľa dával sa členom spolku za desať grajciarov. nemohla by sa považovať za celú bez tej tretej prisatyrickej slohy?“ Podľa zachovaných archívnych materiálov časopis existoval v rokoch 1874 - 1877. V uverejňovanej básnickej tvorbe prevládajú témy obrany národa, Jeho osud po roku 1923 nepoznáme. Z listu, ktorý písal roku 1922 z Rybár J. G. Tajovskému sa dozvedáme, že poslal zálohu za dom v Egri, kde výzvy k práci a obetiam za národ, odsúdenia odrodilstva. Dominuje v nej spoločenská lyrika s národnobuditeľskou motiváciou v podobe hlavne býva aj jeho dcéra. Či sa nakoniec odsťahoval, nevieme. Zachovaná je ponášok na ľudovú pieseň. Každý z členov a prispievateľov si vybral zmienka z roku 1907, tridsať rokov po odchode z Ostrihomu, v básni Mojim pseudonym (niektorí aj viac ako jeden). Pseudonymy však možno chápať aj vrstovníkom. Posledná správa je z roku 1934, ktorá vyšla pod pseudonymom ako obavu študentov pred prezradením ich identity a označením za Janko Tajný v časopise Pero, 3, 1934 ako Správa o prvom literárnom panslávov. V poézii, ako aj v článkoch sú časté apelativa, v ktorých sa autorskom večere v Bratislave. Mgr Jgna KochNcová
ŽIVENA
Vývojové trendy mennej katalogizácie v našej knižnici Nahromadenie kníh si vynútilo ukladať knihy na jednom mieste a potom sa o ne starať, robiť medzi nimi poriadok, ochraňovať, označovať a využívať ich. Bol to začiatok knižníc, ktoré sa postupne formovali a zásobovali. Prvé správy o tejto činnosti pochádzajú zo 6. storočia pred naším letopočtom. Zakladanie knižníc sa stalo výsadou kláštorov, kde sa knihy študovali, opisovali a zhromažďovali. Prvé európske knižnice začali vznikať za panovania cisára Karola Veľkého, veľkého nadšenca kníh. Príchod Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu znamenal rozmach nielen kresťanstva, ale aj vzdelanosti. Práve oni priniesli na Veľkú Moravu knihy, ktoré sa stali základňou knižnej tvorby v stredoveku a dodnes ozdobujú mnohé knižnice. Do 15. stor. sa na našom území nenachádzali väčšie knižné zbierky. Po vynájdení kníhtlače Johannom Gutenbergom sa situácia v oblasti knižnej kultúry podstatne zmenila. Jeho vynález mal za následok informačnú explóziu. Kníh bolo viac, boli lacnejšie aj dostupnejšie. Množstvo kníh sústredených v knižniciach si vyžiadalo určité pravidlá pri ich uskladňovaní a sprístupňovaní. Takto vznikli prvé inventáre - zoznamy kníh. Ich rozsah si vyžiadal abecedné radenie. Toto môžeme pokladať za začiatky katalogizačného procesu. Katalogizácia je proces, ktorý zahŕňa tvorbu katalogizačných záznamov, klasifikovanie, tvorbu predmetových hesiel, organizáciu a redakciu knižničných katalógov. Mennou katalogizáciou rozumieme tvorbu hlavných a pomocných záznamov pre menný katalóg, organizáciu a redakciu menného katalógu. Pri katalogizácii je dôležité dodržiavanie metodiky spracovania dokumentov, ktorá je spracovaná na základe využitia medzinárodne platných štandardov. Vyhlásenie medzinárodných katalogizačných princípov, ktoré sú všeobecne známe ako „Parížske princípy“, bolo schválené na Medzinárodnej konferencii o katalogizačných princípoch v r. 1961. Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, ako pokračovateľka Mestskej verejnej knižnice, resp. Krajskej ľudovej knižnice, prešla vývojom aj v rámci
katalogizačnej politiky. Prvé katalógy boli písané písacím strojom na blany, ktoré sa rozmnožovali na prístroji zvanom cyklostyl. Neskôr sa na výrobu katalógov z blán používala xeroxová technika. Vo vlastnej réžii boli katalógy rozmnožované, narezané, následne abecedne roztriedené a založené do zásuviek menného katalógu. V našej knižnici sa na základe menného triedenia budoval: služobný generálny katalóg a pre čitateľov autorský a názvový katalóg. Ďalšou etapou tvorby katalógov bolo pomerne krátke používanie organizačných automatov Consul - systému diernych štítkov. Systém sa v praxi neosvedčil, preto sa opäť prešlo na predchádzajúci spôsob tvorby katalógov. Rýchly vývoj informačných technológií a automatizácia knižníc priniesli so sebou nové spracovanie pomocou počítačov. Naša knižnica sa zapojila do výskumnej úlohy Integrovaný systém na báze elektronizácie, ktorý odštartoval využívanie výpočtovej techniky v knižničnej praxi. Nainštalovaný bol výpočtový systém SM 52-11. Tento v r. 1991 nahradila terminálová sieť, na ktorej sme prevádzkovali v knižnici spracovaný softvér na ukladanie údajov o knižnom fonde, o čitateľoch a o výpožičkách. Od r. 1996 knižnica prevádzkovala podsystém katalogizácie a OPAC programu VTLS (Virginia Technology Library System). V súčasnosti sa podieľame na tvorbe súborného katalógu slovenských knižníc v systéme Virtua. Pri mennom spracovaní sa riadime Anglo-americkými katalogizačnými pravidlami (AACR2 a ISBD) v medzinárodnom formáte MARC 21, ktorý sa stal aj hlavným výmenným formátom na Slovensku. Interpunkcia, ktorú predpisujú AACR2, ISBD a MARC 21, je riešená s ohľadom na špecifikácie systému Virtua. V súčasných moderných systémoch sa spracovávajú záznamy do auto matizovaných informačných báz, ktoré sú k dispozícii používateľom prostred níctvom internetu v celosvetovom meradle. Anna Hríbiková, Anna Haringová
Mgr. art. Iveta Škripková a Bábkové divadlo oa Rázcestí „Divadlá majú svoje osudy, ako ľudia “ Honoré de b a lz a c Osud jedného banskobystrického divadla a osobnosti, ktorá s Bystrice. Ročne odohrá vyše 250 týmto divadlom profesijné a ľudsky súvisí, sme si pripomenuli 8. novembra predstavení doma a na zájazdoch. 2010 v rámci pravidelného cyklu Osobnosti. Obidvaja aktéri stretnutia o V repertoári má mnoho novodo pár dní spolu oslávia okrúhle jubileum. bých i klasických hier pre deti, Profesionálne Bábkové divadlo, t. j. Krajské bábkové divadlo (KBD), mládež aj pre dospelých. ktoré vzniklo spojením Bábkarského súboru združených ZK ROH a Iveta Škripková Bábkarského súboru pri Dome armády, odštartovalo svoju úspešnú divadelnú činnosť 10. decembra 1960. Kolektív KBD viedli riaditeľ „K to chce, ten väčšinou aj Stanislav Kmeť a režisér Milan Tomášek. Oduševnenie a dobré nápady môže a vie, čo má robiť. Cestu si v zohratom kolektíve poskytovali Anton Duša, manželia Tomáškovci, nájde sám/sama. “ manželia Zarembovci, Ernest Mihalík, Soňa Moravčíková-Dušová, Povedala v jednom rozhovore Iveta Škripková. Akou cestou sa vybrala Gabriela Hrabovská, Jozef Mokoš, Anton Vaculík, Štefan Šmihla, riaditeľka Bábkového divadla na Rázcestí, nám priblížila v priebehu scénograf a výtvarník Karel Hejcman, hudobný skladateľ Gregor Roletzký, pondelkového popoludnia. Iveta Škripková, rodená Horváthová, sa dramaturgovia Mikuláš Kováč, narodila 19. decembra 1960 v Anna Krčulová a Jozef Mokoš. Korytnici. V Banskej Bystrici Svojimi hereckým i talentm i k študovala na Gymnáziu Trieda SN P vysokej umeleckej kvalite divadla 54. Na VŠMU v Bratislave absol prispeli Karol a Oľga Zarembovci, vovala odbor televízna a filmová Soňa Dušová, Anton Vaculík, dramaturgia a scenaristika. Od Štefan Píšša, Šefan Šmihla, Mária úspešného ukončenia štúdia v Šmihlová, Marta Nováková, Marta roku 1985 pôsobí v Banskej Sádecká, Ján Kožuch, Oľga Bystrici v Krajskom bábkovom Hoffmannová, Ján Šávolt a ďalší. divadle, teraz v Bábkovom divadle Aj vďaka nápadom a do bre j na Rázcestí (BDNR) ako drama spolupráci výtvarníkov Antona turgická, od roku 1992 aj ako Dušu, Karela Hejcmana, Jany riaditeľka. Pogorielovoej-Dušovej, Ľubomíra S manželom Mariánom Peckom Blechu a Hany Cigánovej KBD a rodinou žije vo Vlkanovej. Je patrilo medzi špičkové profesio autorkou mnohých dramatizácií, Stretnutie s p. Škripkovou sa nieslo v príjemnej atmosfére nálne súbory v celoštátnom i adaptácií a pôvodných hier pre deti medzinárodnom meradle. K umeleckému vrcholu KBD prispeli aj režiséri a mládež. Z jej divadelných hier spomeňme: Nepos/l/edné predstavenia Karel Brožek, Ľubomír Vajdička, Pavol Uherči Ctibor Turba. KBD v roku I. -VIII. (1991 - 1997, Malá nočná slávnosť (1995), Tulácka rozprávka 1977 založilo jediný bábkarský divadelný festival na Slovensku - Báb (1 9 9 6 ), Nezábudka (2 0 0 0 ), karská Bystrica, ktorej tradícia sa Neplač, Anna (2001), Fetišistky uchovala aj v súčasnosti. (2005). Iveta Škripková získala Svoje umenie predviedli v niekoľko významných ocenení štátoch Európy, ale aj v Indii, na napríklad druhé miesto v súťaži Barme a v Alžírsku. Nový umelecký Dráma 2005 hrou Fetišistky. Spo a tvorivý obraz získalo divadlo mínanú hru v súčasnosti uvádza príchodom dramaturgicky, dnes Slovenské národné divadlo. režisérky a riaditeľky Ivety ŠkripRežírovala scénické čítania a kovej a režiséra a umeleckého dramatizácie z kníh vydavateľstva šéfa Mariána Pecka. Aspekt. S veľkým ohlasom sa stretli V r. 1960 - 2000 divadlo sídlilo Pavlin príbeh, Travesty šou, či na Kollárovej ulici. V dôsledku M ilenky. Táto spolupráca so reštitúcie 1.10.2000 prešlo ďalšou zakladateľkami Aspektu PhDr. výraznou zmenou - presťahovaním Janou Cvikovou a PhDr. Janou sa do zreko nštruo van ej vily Juráňovou sa prehĺbili do bližších Dominika na Skuteckého ulici č. ľudských kontaktov. 14 a zmenou názvu na Bábkové Jana Juráňová prijala pozvanie Predstavenia BDnR vždy zaujmú malých i veľkých návštevníkov divadlo na Rázcestí (BDnR). V na podujatie a predstavila Ivetu novej budove a pod novým vedením divadlo zrealizovalo niekoľko Škripkovú nielen z profesionálneho, ale aj osobného pohľadu a dcéra zaujímavých projektov. Projekt Divadlo bez Bariér v roku 1994 sa zameral Julinka nám odkryla svoj obdiv na integráciu handicapovanej a ostatnej časti populácie. V divadelnej a úctu nielen ako k matke, sezóne 2000/2001 netradičným a ojedinelým divadelno-univerzitným ale aj k úspešnej umelkyni. projektom Šamanky oslovilo mladých a dospelých, ktorým je blízka H erečky BDnR Mária téma „Žena". Projekt www.ruzovyamodrysvet, (2005 - 2008) sa venoval Šamajová, Marianna Mackurodovému scitlivovaniu verejnosti, štúdio TWIGA uviedlo viacero rová, Alena Sušilová a Mária autorských projektov zameraných na odlišný, „nestereotypný" pohľad Danadová svojim účinkova na postavenie a úlohy mužov a žien v spoločnosti. ním prispeli k umeleckému BDnR spolupracuje aj so Štátnou vedeckou knižnicou, Literárnym zážitku. a hudobným múzeom a inými kultúrnymi inštitúciami v meste. Tvorivá a umelecká činnosť BDnR zožala niekoľko domácich a zahraničných Mgr. Zlata Troligová ocenení, súbor získal v rokoch 2000 a 2001 Cenu primátora Banskej
BÁBKOVÉ.
NAŔÁÍC6STÍ
9
SPOMIENKA NA ELECTRIC 0banskflil^strickej ka[>ele’ktora zažiari|a ^ 47rokmi Na vkusných plagátoch banskobystrického divadla hudby sa objavil s dátumom 14. január 1969 program nazvaný „Spomienka na Electric“. Mnohým milovníkom beatovej hudby a najmä návštevníkom spoločenských podujatí nielen v Banskej Bystrici príde na um obľúbená skupina, ktorá tu hrávala v rokoch 1963-1968. V novembri ŠVK - Literárne a hudobné múzeum v rámci cyklu osobnosti, ktorý v tomto roku načal už druhé decénium, oživilo spo mienku na zlaté časy bigbítového telesa za účasti pozvaných hostí: Viliama Šopoňa, Ivana Koreňa, Jozefa Meleka, Ivan Ondrejka, Ladislava „Bóka“ Škodu a Marcela Hanušku. Po prvýkrát sa tak za jedným stolom stretli zástupcovia všetkých zostáv, s ktorými skupina v hodnotenom období pôsobila. Spomienkové podujatie sa odrazilo od vzdania holdu zosnulým čle nom skupiny Miroslavovi Helcovi, Eugenovi Lehotskému, Jozefovi Šustekovi a Igorovi Konôpkovi. Reminiscencie mladosti a detstva, podporené obrazovým a video ma teriálom, rozvinuli ľudskú debatu, ktorá pokračovala ďalej vo veľmi priateľskej a neformálnej atmosfére s výzvou na pamätný koncert k 50. výročiu vzniku „Electricu“ . Skupina, ktorá v 60. rokoch prispela k zviditeľneniu Banskej Bystrice na mape slovenskej popu lárnej hudby vznikla v októbri 1963 a jej zakladateľom a kapelníkom bol študent vtedajšej spojovej priemys lovky Viliam Šopoň. Veci sa ujal sám riaditeľ školy Albert Styk, ktorý splnil jeho požiadavky, a tak už o pár dní mala skupina elektroakustickú apa ratúru v hodnote päť tisíc korún československých. Po výbere členov a intenzív nom cvičení sa uskutočnila pre miéra už v decembri 1963, keď sa skupina predstavila pod názvom „Twist E lectric“ . V marci pred štyridsiatimi šiestimi rokmi obsadili chlapci v súťaži okresných hudob ných skupín prvé miesto a pamätné bolo hlavne ich prvé koncertné vystúpenie v Ružomberku (v mestskej časti Rybárpole), kde hrali v zložení Viliam Šopoň (tenor saxofón), Jozef Mistrík (prvá gitara), Ivan Koreň (druhágitara), Anton „Maxo“ Kovalčík (bicie nástroje) a František Bureš (klavír). Repertoár 40 pesničiek s minimálnym podielom beatových skladieb (8 piesní) len odrážal inštrumentálne obsad en ie skupiny. Formácia prešla viace rými personálnymi zme nami vrátane zavedenia resp. obsadenia bassgitary a „pretučnenia“ až na osem členov.
10
Ako „Electric“ hrala táto big-beatová skupina od júna 1964, neskôr v septembri zaujal post bubeníka Eugen Lehotský a na mieste gitaristu pribudol Ivan Ondrejko. Veľkým úspechom bolo tretie miesto v celo slovenskej súťaži bigbeatových skupín v Bratislave, kde „Electric“ v októbri 1964 obsadil tretie miesto za skupinami „Prúdy“ (Hammel, Varga a spol.) a „Sršni“ - (The Beatmen D. Ursínyho ešte v tom čase ne existovalo). Františka Bureša hospitalizovaného týždeň pred súťažou v nemocnici z dôvodu žítačky muzikantsky na basovej gitare nahradil Jendo Rozprím, ktorý s „Electricom“ účinkoval až do Silvestra 1964. Spolu so zvu kovým majstrom Marcelom Hanuš kom skupina absolvovala množstvo koncertov a programov. Formácia prešla viacerými personálnymi zmenami Po výdatnej redukčnej diéte sa v roku 1966 vyčírilo klasické obsadenie big-beatovej grupy, veselo budujúcej na predošlých základoch, a to: Miroslav Helc Sprievodná gitara, texty, Ivan On drejko - Gitara, Eugen Lehotský bicie nástroje, Ladislav „Bóka“ Škoda - basová gitara a Jozef Šustek - zvukový technik. Rok 1967, kedy uzrela svetlo sveta legendárna a najúspešnejšia platňa Beatles v histórii - „Sgt. Pepperis Lonely Hearts Club Band“ , bol akýmsi vrcholom umeleckého a tvorivého snaženia aj tejto mladej ambicióznej kapely, v rozhlasovom štúdiu v Banskej Bystrici nahrali 16 vlastných skladieb, hrali v brati slavskej rozhlasovej relácii „Štúdio mladých“ a o. i. účinkovali aj v úspešnej inscenácii bystrických ochotníkov - divadla A. Sládkoviča pri PKO „Zdravý - nemocný“ od Moliéra. Tragická udalosť vo februári 1968, kedy nešťastne zomrel jeden z najtalentovanejších členov skupi ny - gitarista, autor skladieb a textov Miroslav Helc (študent SVŠ) fak ticky ukončila éru skupiny „Electric“, ktorá bola partiou nadaných mla dých ľudí, dobrých hudobníkova kamarátov.... avšak nesmelá výpoveď beatnika - megahit „Dievčatko“ , či nežne eroticky (mimochodom na CD The Electric nahrané s cenzúrovaným textom) „Miláčik poďme k tomu stromu“ a v neposlednom rade „Brečtan“ - skladba, po prvýkrát v beate postavená na orientálnych motívoch (preukázateľne minimálne rok pred experimentovaním Beatles s Ravi Shankarom a neskoršími pokusmi Georga Harrisona so sitár) si jednoducho nezaslúži zabudnutie. Na „Electric“ padal prach aj ničota na rozdiel od ich nadčasovej tvorby. Dodnes je ich pesničky počuť v nečakaných situáciách a na najneočakávateľnejších miestach. Ich autorstvom sa už popýšil naozaj kadekto. Vďaka nemalému úsiliu, hádam aj z odboru kultúrno-hudobnej archeológie sa zatiaľ aspoň sporadicky darí túto pamätihodnosť vynášať na svetlo či k ušiam poslucháčov. „Smrť neničí, činí neviditeľným“ ... oznamuje epitaf na hrobe Miroslava Helca a takou zostáva aj nadčasová tvorba „Electricu“ . Mg r. Imrich Šimig
O ravec, P eter: Ako /b y / to povedal Cicero Bratislava: EPOS, 2010. Publikácia obsahuje okolo 2000 ustálených slovných spojení (slo venských prísloví, úsloví, porekadiel a iných frazeologických jednotiek) s príslušnými ekvivalentmi či para lelami v latinčine, angličtine a nem čine. Bez ohľadu na jazyk, všetky frazeologizmy, výroky a citáty uvedené v knihe môžu byť určitou traverzou od dnešnej fádnej a málo ružovej reality k múdrym, i keď možno od života trocha odtrhnutým klenotom ducha. Navhodnom mieste v príhodnom čase použité príslovie či porekadlo, resp. jeho latinský (nemecký, anglický) ekvivalent môže odlíšiť, zjemniť či zušľachtiť rozprávanie, článok, list, prednášku či iný text. Môže mu prepožičať vznešenosť, eleganciu, šarm a gracióznosť, dať mu punc osobnosti, serióznosti a dôkladnosti. Alebo naopak, môže do textu vniesť humor, jemnú či drsnejšiu iróniu alebo sarkazmus. Táto publikácia teda môže byť neoceniteľnou pomôckou pre každého, kto profesionálne pracuje s textom. T.j. nielen pre spisovateľa, redaktora a novinára, ale aj pre politika, učiteľa, študenta, reklamného textára alebo umelca. Oláh, Michal - Roháč, Ján: A tribúty sociálnych služieb. Čo treba vedieť o sociálnych službách B ratislava: V ysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2010. Publikácia obsahuje v preh ľadnej forme užitočnú študijnú pomôcku pre študentov sociálnej práce a môže byť užitočná aj pre študentov iných sociálnych od borov i pre ostatných záujemcov o problematiku sociálnych služieb. Sociálne služby a ich kodifi kovaná komplexná úprava tvoria piliere systémov sociálnej ochrany. V právnej úprave sociálnych služieb sa koncentrujú aj atribúty európskej sociálnej kultúry a sú v nej aplikované aj relevantné medzinárodné právne dokumenty a skúsenosti. Sociálne služby, ktoré sa realizujú najmä prostredníctvom sociálnej práce, obsahujú aj v právnej forme princípy lege artis, teda vyžadujú od sociálneho pracovníka aplikovanie sociálnej práce v súlade s najnovšími poznatkami spoločenských vied a poznatkami o stave poskytovania sociálnych služieb. Táto nová paradigma sociálnej práce vyžaduje celoživotné vzdelávanie všetkých sociálnych pracovníkov. K o m u n ik á c ia ak o c e s ta k úspechu Bratislava, Príroda 2010. Komunikácia - čo a ako hovo ríme je dnes najdôležitejším fakto rom úspechu či pádu. Významní predstavitelia vo vládach, v priemys le a vzdelávaní majú rozvinuté schopnosti účinnej komunikácie s ľuďmi. Ľudia sa nemusia s týmito schopnosťami narodiť. Každý, kto po nich túži, ich však môže nadobudnúť. Stačí pevná vôla a rozhodnosť. Keď zlepšíme schopnosť komunikovať, dokážeme efektívnejšie prezen tovať svoje názory nadriadenému, spolupracovníkom, priateľom či rodine. Táto kniha Vám ponúka stratégie na zlepšenie ústnej aj písomnej komunikácie. Keď si ich osvojíte, urobíte veľký krok smerom k väčšiemu úspechu v práci a vo všetkých oblastiach života.
Leikert, Jozef: Osobnosti Slovenska. 1 a 2 diel Bratislava: Príroda, 2010. Sú ľudia, ktorí iba prejdú okolo nás, ale existujú aj takí, ktorých nemusíme ani stretnúť a na celý život nás čímsi obohatia. Rozlohou malé Slovensko je bohatá krajina na takto výnimočných ľudí. Prvý diel knihy otvára dvere práve k nim. Pozýva čitateľov na stretnutia, kde budú nielen vzác nymi hosťami, ale aj priateľmi. Veď príbeh života sa najvďačnejšie rozpráva tým, ktorí ho počúvajú so záujmom, pochopením a nezostá vajú ľahostajní k hlavným hrdinom. Druhý diel pokračuje v hľadaní a poznávaní výnimočných ľudí, ktorí tvoria dejiny našej krajiny. Osudy osobností, ktoré sa natrvalo zapísali do pamäti národa a zarezonovali i vo svete, sa v nej prelínajú. Uspo riadané nie sú chronologicky či podľa profesie, jediným kritériom výberu bola výnimočnosť človeka a jeho diela, ktoré zanechal svojim nasledovníkom. Táto kniha vznikla aj z pres vedčenia, že sa môžeme z ich životných príbehov poučiť. Sucha, Vladimír: Aby uni verzita m ala dušu. Bratislava: VEDA, 2010. Kľúčom od pomyselnej tri nástej komnaty úspechu univerzity je odomknutie a stimulácia talentu - pokladu, ukrytého v každom jej študentovi, učiteľovi, vedcovi. Umenie je jednou z možností ako uvoľniť skrytú energiu. Otvorme sa preto nepoznanému, intuitívnemu, imaginárnemu, čo na nás dýcha z tvorby Daniela Fischera, ktorý láskavo poskytol svoje diela do tejto publikácie. Gold, Hugo: Židia v Bratislave v minulosti a súčasnosti. Bratislava, Vydavateľstvo Marenčin PT 2010. Unikátna kniha o dejinách prešporského židovstva vyšla prvý raz roku 1932 v Brne. Prvé slovenské vydanie obsahuje vybrané kapitoly týkajúce sa všeobecných a hospo dárskych dejín Židov na území Bra tislavy od najstarších čias po vznik Československej republiky. Zostavovateľ knihy Hugo Gold zachytil viaceré aspekty života Židov v Prešporku: duchovný, se kulárny, hospodársky aj kultúrny. Ale aj významné medzníky: Och ranný list židovskej obce v Preš porku z roku 1714, bombardovanie Prešporka Napoleonom a ako to vnímal rabín Chatan Sofer, vznik svetoznámej ješivy, požiar v gete v roku 1913 či vznik židovskej gardy. Spoluautormi knihy sú významní členovia židovskej komory. Mgr. Darina Ničová
11
Ra.do${ a o ecji
Váw
2L${ie,lrí$u a p rin e s ie
Oejiu,
Ví^NOČNÝ5£N*
posielanie Vám jio
p vločkách S^ejiu,
/.acjhyiil jiio v cllaniacjh v |eo
clež-
Na šledrý večer pozor daj|e, zvončeky zvonia,
po
Tak. ajŕo za oblokom 5«iezi 1: padá, oecji na V á š slol š i a s iie s a d á . p režiie
5 V ia
{ojíVianočný,
plný s l a ji i a ra d o s ii
KNIŽNICE SPRÍSTUPŇUJÚ ELEKTRUNIGKÉ ZDROJE PRE VERU A VÝSKUM V súčasnosti sa v slovenských knižniciach realizujú dva veľké projekty, ktorých cieľom je sprístupniť kvalitné elektronické informačné zdroje bezprostredne k používateľom. V prostredí akademických knižníc prebieha projekt NISPEZ - Národný informačný systém podpory výskumu a vývoja na Slovensku - prístup k elektronickým informačným zdrojom. Do tohto projektu je zapojených 23 akademických knižníc a dve vedecké knižnice, ktoré zabezpečujú svojim používateľom prístup ku kvalitným informáciám prostredníctvom viacerých multidisciplinárnych elektronických databáz. Medzi najviac využívané elektronické databázy patrí bibliografická a citačná databáza SCOPUS, abstraktová, plnotextová i citačná databáza Science Direct a do prvej trojky najvyužívanejších databáz patrí aj plnotextová a abstraktová databáza SPRINGER Link. Medzi inštitúcie, ktoré najviac využívajú databázy projektu NISPEZ patria veľké akademické inštitúcie ako napr. Univerzita Komenského v Bratislave, Slovenská technická univerzita, Ústredná knižnica SAV v Bratislave a iné. Do projektu je zapojená aj Univerzitná knižnica UMB v Banskej Bystrici a Knižnica Akadémie umení v Banskej Bystrici. Druhý projekt má názov Informácie pre inovácie, jeho gestorom je Slovenská národná knižnica v Martine, ktorá vytvorila sieť jedenástich vedeckých, akademických a špecializovaných knižníc. Do tohto projektu je zapojená aj v Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici. Hlavným cieľom
národného projektu je zvyšovanie kvality špecializovaných knižničnoinformačných služieb pre podporu výskumu a vývoja. V rámci projektu vznikli vo viacerých knižniciach Informačno-vedecké centrá, ktorých úlohou je uľahčiť záujemcom prístup k najaktuálnejším vedeckým a technickým informáciám prostredníctvom špecializovaných elektronických informačných zdrojov. Sprístupňovanie týchto databáz sa uskutočňuje prostredníctvom systému Naviga, ktorý umožňuje vzdialený prístup do externých elektronických informačných zdrojov. Informačné vedecké centrá, ktoré pracujú v rámci jednotlivých knižníc, zaznamenali stúpajúci záujem zo strany používateľov. Potvrdzujú to i štatistické ukazovatele a jednotlivé štatistické tabuľky. Medzi najviac využívané elektronické databázy patria plnotextové databázy Ebsco, Elsevier, SÁGE a Springer - e books. Čiže ukazuje sa, že oba projekty sa udomácnili v prostredí slovenských knižníc a je o ne záujem zo strany používateľov. Naša knižnica má snahu, aby čo najviac našich čitateľov túto modernú elektronickú službu využívalo. Jej hlavnou výhodou je, že používateľ si môže pohodlne prezerať a čítať elektronické články či knihy pri svojom počítači doma alebo aj z iného miesta, kde sa práve nachádza. Samozrejme, že do tohto systému sa musia záujemci zaregistrovať v našej knižnici. Viac informácií na www.svkbb.eu v záložke Študovne Informačno-vedecké centrum alebo priamo na mailovej adrese tomas.albert@svkbb.eu. Mgr. Mária Meleková
VÝSTAVY RUDÚIÁKARL0M NA SKLONKU RUKA 2U1UIV ROKU 2011 Galéria v podkroví popri svojich mnohých doterajších lákavých výstavách ponúka niekoľko ďalších bonbónikov. Tentoraz si málokto dá ujsť príležitosť uvidieť skutočné skvosty výtvarného či sochárskeho umenia, stretnúť sa s prácami talentovaných študentov, ale aj s tvorbou skutočných majstrov. V súčasnosti sa v nej návštevník môže pokochať výberom z tvorby ukrajinského výtvarníka Romana Opalinského. Jeho tvorba pripomína ikony, sakrálne obrazy na dreve s vlastnou maliarskou poetikou. Od polovice decembra sa komorný priestor galérie zaplní prácami študentov z Čiech, Poľska, Slovenska a tiež zo vzdialenej Kanady. Predstavia grafiku, maľbu, či sochársku tvorbu a zároveň školu, z ktorej vzišli. V roku 2011 Galéria v podkroví predstaví tvorbu OndrejaZimku, Drahomíra a Bohumíra Príhelovcov, tvorbu bulharského keramikára
rW Ž N IČ N É
NOVINY N e p red ajn é. Bezplatne šíren é.
Ľubomíra Ivanova-Baštatu, výber z tvorby Kvety Fulierovej, Albína Brunovského a mnohých známych i menej známych umelcov. Aj keď je Galéria nosným výstavným priestorom v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici, priestory átria či iné časti komunikačných priestorov tiež ponúknu zaujímavé výstavy, na čo si návštevníci už zvykli a berú ich ako samozrejmosť. Čerpajú z nich inšpiráciu, rozvíjajú svoju fantáziu a získavajú hlboký estetický zážitok. Pripravujú sa aj výstavy venované významným osobnostiam slovenskej kultúry - Andrejovi Očenášovi, Jánovi Cikkerovi, Pavlovi Hrúzovi a Martinovi Kukučínovi. Všetky budú postupne zverejňované v médiách a na stránke www.svkbb.eu a veríme, že ich nenechá banskobystrická verejnosť bez povšimnutia. PhDr. Oľga Doktorová
O bčasník Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici Zostavovateľ: Bc. JanaVranová Zodpovedná redaktorka: PhDr. Oľga Lauková, PhD. Grafická úprava a sadzba: PaedDr. Dušan Jarina Registračné číslo E V 3 2 5 5 / 0 9 . ISSN: 1335-6917 Vydáva a tlačí: Štátna vedecká knižnica v Banská Bystrici
www .svkbb.eu E - mail: svkbb@svkbb.eu