Ročník VI.
Občasník Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici
4/2005
NAŠA ÚRODA Jeseň je už tradične obdobím zberu úrody. Po jari a lete plných namáhavej práce si môžeme konečne vychutnať sladkosť našich úspechov. Tento rok je na ne zvlášť bohatý. Začnime tým, že knižnica uviedla do prevádzky elektronickú žiadanku v systéme VIRTUA. On-line katalóg znamená najmä komfort pre našich čitateľov, ktorí si teraz môžu vyhľadávať knihy buď cez počítače v knižnici alebo cez internet v pohodlí svojho domova, prípadne priamo zo školy či úradu. Okrem vyhľadávania, ktoré šetrí čas aj energiu, si takto môžu knihy tiež rezervovať alebo predĺžiť ich výpožičnú dobu. Novootvorené špecializované centrá - Centrum ruských štúdií a InfoUSA - sú bránami ŠVK do sveta. Obidve centrá spolu s Nemeckou študovňou sú bohatými informačnými zdrojmi, ktoré svojim návštevníkom poskytnú nielen nové vedomosti, ale aj profesionálnu asistenciu pri ich vyhľadávaní v rozsiahlych knižných fondoch. Spoluprácou so zahraničnými vládnymi a kultúrnymi inštitúciami knižnica reaguje na vzostupný trend globalizácie a zrýchľujúceho sa informačného toku. Pri príležitosti ukončenia rekonštrukčných prác ŠVK pozvala širokú verejnosť, aby spolu s ňou oslávila tento významný krok v histórii knižnice. Naším darom pre verejnosť bol Týždeň pre všetkých, kedy sa knižnica otvorila pre všetkých ľudí bez ohľadu na pohlavie, vek, majetkové pomery a národnosť. Počas tohto rušného týždňa prišli do knižnice školáci, ich učitelia, mamičky na materskej dovolenke, zahraniční lektori, nezamestnaní a veľa ďalších ľudí. Odozva bola natoľko pozitívna, že sme sa v Týždni knižnice pre všetkých rozhodli pokračovať. Momentálne je prioritou knižnice zamerať sa hlavne na študentov a akademickú obec a venovať pozornosť vedecko-výskumnej práci, ako aj prezentácii našej vlastnej činnosti. Týmto chceme poukázať na dôležitosť vzdelania a vedomostí v dobe, v ktorej byť mocný znamená byť informovaný, a keď si aj slovenskí študenti a ich rodičia uvedomujú význam investície do vzdelania. Aj tu chce knižnica znovu podať pomocnú ruku všetkým, ktorí sa chcú zlepšovať prostredníctvom samoštúdia, či už sú to nezamestnaní, dôchodcovia alebo minoritné skupiny. Knižnica si je tiež vedomá toho, že okrem vzdelania nás reprezentuje aj naša kultúra. Preto chceme dať priestor našej vlastnej kultúre, ale takisto chceme prezentovať aj kultúry ostatných národov a takto prispieť k rúcaniu bariér medzi nami. Ako sa hovorí, cudzie kultúry môžeme pochopiť len cez našu vlastnú a svojej kultúre porozumieme, len ak sa budeme snažiť porozumieť tým ostatným. Jeseň sa prechýlila do zimy, no knižnica nemyslí na odpočinok. Práve naopak, už si robí plány na jar. V máji totiž bude hostiteľom medzinárodného kolokvia knižnično informačných pracovníkov krajín V4 pod názvom „Knižnice v znalostnej spoločnosti“. PhDr. Oľga Lauková
PAMÄTNÁ TABUĽA Skutočnosť, že Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici má svoje sídlo v budove Župného domu, je verejnosti známa. Menej známe je to, že Zvolenská župa mala v budove na Lazovnej ulici číslo 9 svoje sídlo takmer 200 rokov. Úrad Zvolenskej župy tu sídlil od roku 1764 do roku 1922. Budova Župného domu prechádzala v posledných rokoch rozsiahlou rekonštrukciou strechy a podkrovia, ktorá bola ukončená opravou vonkajšej fasády a fasády vnútorného átria. Budova získala na svojej dôstojnosti a v plnej kráse ukázala svoju historickú impozantnosť, ktorá je vhodne doplnená moderne zariadenými a využívanými podkrovnými priestormi. Skutočnosť takmer 200 ročnej existencie župného úradu v budove pripomína pamätná tabuľa, ktorú dal na podnet Štátnej vedeckej knižnice vyrobiť Banskobystrický samosprávny kraj. Pamätnú tabuľu umiestnenú pri vchode do budovy slávnostne odhalili prezident Slovenskej republiky pán Ivan Gašparovič a primátor mesta Banská Bystrica Ján Králik za účasti významných predstaviteľov krajskej a mestskej samosprávy, štátnej správy, zástupcov médií, kultúrnych a spoločenských inštitúcií, ako aj občanov mesta a regiónu dňa 5. októbra 2005 Lýdia Žáčiková
Všetkým čitateľom a návštevníkom Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici prajeme príjemné prežitie vianočných sviatkov a šťastný a úspešný nový rok 2006
Strana 2
4/2005
KNIŽNICA PRE VŠETKÝCH – TÝŽDEŇ PODUJATÍ Ukončenie rekonštrukcie strechy, podkrovia, vonkajšej a vnútornej fasády, záhradného átria a zateplenie budovy knižnice – bývalého župného domu a 750. výročie udelenia mestských privilégií Banskej Bystrici inšpirovali pracovníkov knižnice k realizácii aktivít a podujatí, ktoré sme sústredili do jedného týždňa s názvom Knižnica pre všetkých. Podujatia boli realizované tak, aby oslovili rôzne vekové, vzdelanostné ale aj sociálne vrstvy obyvateľov nielen nášho mesta a regiónu, ale aj celého Slovenska. Mali sme v úmysle predstaviť knižnicu ako informačnú, vzdelávaciu, ale aj multikultúrnu a komunitnú inštitúciu. Aktivity boli odborného, kultúrnoprezentačného a vzdelávacieho charakteru. Z odborných podujatí bola dôležitá a významná medzinárodná konferencia „Minulosť a prítomnosť Banskej Bystrice“, na ktorej odznelo mnoho prednášok venujúcich sa výskumu histórie mesta. Štátna vedecká knižnica na nej predstavila elektronickú bibliografickú databázu Pamäť mesta Banská Bystrica, ktorá obsahuje okolo 15.000 bibliografických záznamov mapujúcich historický, spoločenský, hospodársky a kultúrny rozvoj mesta v rokoch 1918 – 2000. (Na obr. prvý sprava prof. J. Alberty, vedecký garant konferencie). Za účasti veľvyslanca USA na Slovensku pána Rodolfa M. Vallee, sme používateľom sprístupnili InfoUSA – stredisko, ktoré poskytuje dokumenty a rozsiahle informácie o USA, pripravuje prezentačné a vzdelávacie aktivity. Pravidelný mesačný cyklus Osobnosti sme v septembri venovali výročiu Banskej Bystrice a nazvali sme ho Pozdrav mestu. V hudobno - poetickom pásme sa predstavili študenti Akadémie umení v Banskej Bystrici, ktorí priblížili tvorbu významných slovenských spisovateľov a skladateľov, venovanú práve nášmu mestu. Prezentačno – predajnou výstavou sme návštevníkom knižnice priblížili produkciu Vydavateľstva Hudobného fondu v Bratislave. Zorganizovali sme viacero výstav, napríklad Tatry Jaroslava Janovčíka, tvorbu Júliusa Flachého – maliara, ktorý žil a tvoril v Banskej Bystrici. Našim používateľom a knihovníkom pripravili kolegovia zo spolupracujúcej Wojewodskej biblioteky publicznej formou výstavy prezentáciu činnosti, fondov a priestorov knižnice, ale aj mesta Opole. Je nám ľúto, že používatelia knižnice a obyvatelia mesta v malej miere využili možnosť, ktorú sme práve v týždni podujatí nazvanom Knižnica pre všetkých pripravili, a to predstavenie Štúdia tanca a alternatívneho divadla Základnej umeleckej školy Jána Cikkera v Banskej, Bystrici, ktoré do svojich inscenácií veľmi zaujímavo za-
komponovali historické priestory knižnice. Počas celého týždňa sme pozývali študentov, dôchodcov, nezamestnaných, pracovníkov vedy a výskumu, zdravotne postihnutých ľudí, ale aj ostatnú širokú verejnosť, aby využili príležitosť oboznámiť sa s činnosťou knižnice, jej knižnično-informačným fondom formou exkurzií, vzdelávania v oblasti využívania výpočtovej techniky, práce s internetom a elektronickými databázami. V prie-behu týždňa sa uskutočnilo 30 exkurzií s 528 účastníkmi. Z toho 69 účastníkov exkurzií využilo príležitosť zaevidovať sa zdarma. Mnohí dôchodcovia a nezamestnaní v tomto týždni využili možnosť bezplatne sa naučiť pracovať s počítačom, internetom a elektronickými databázami. Pre minoritné skupiny boli pripravené prednášky, tvorivé dielne a prehliadky knižnice a múzea. Sústredenie množstva aktivít a podujatí do jedného týždňa znamenalo pre pracovníkov knižnice a múzea zvýšené úsilie. Z pohľadu používateľov a obyvateľov mesta, regiónu ale aj celého Slovenska malo svoj význam. Knižnica sa významne prezentovala na verejnosti, jej služby a knižnično-informačné fondy využíva viac používateľov, ako tomu bolo v minulom roku. Lýdia Žáčiková
10. VÝROČIE NEMECKEJ ŠTUDOVNE Slávnostné a priateľské stretnutie pri príležitosti 10. výročia činnosti Nemeckej študovne v ŠVK a zároveň aj spolupráce s Goetheho inštitútom sa uskutočnilo 20. októbra 2005. Nemecká študovňa bola zriadená na základe zmluvy medzi Štátnou vedeckou knižnicou v Banskej Bystrici a Goetheho inštitútom v Mníchove. Bola prvou špecializovanou študovňou so zameraním na cudzí jazyk. Pohľad na činnosť, aktivity a spoluprácu so školami a kultúrnymi inštitúciami priblížila B. Gajdošová. Aktívnu spoluprácu sme ocenili odovzdaním ďakovných listov, a to PhDr. Sylvii Kováčovej CSc., vedúcej Informačného centra a knižnice Goetheho inštitútu v Bratislave za metodickú a odbornú pomoc, za aktívnu účasť pri rozvíjaní vzdelávacích a kultúrnych podujatí v Nemeckej študovni a ich uplatňovaní vo výučbe nemčiny ako cudzieho jazyka PhDr. Alene Ďuricovej PhD., vedúcej Katedry germanistiky Fakulty humanitných vied UMB, PaedDr. Zdenkovi Dobríkovi, vedúcemu Katedry germanistiky Filologickej fakulty UMB, učiteľkám nemeckého jazyka, Mgr. Karin Strakovej z Evanjelického gymnázia v Banskej Bystrici, PaedDr. Jane Šajbanovej z Katolíckeho gymnázia Š. Moyzesa. V programe podujatia bola vernisáž výstavy umeleckých ilustrácií a kníh Bratov Grimmovcov. Atmosféru podujatia umocnil koncert speváckeho zboru Karpatsko-nemeckého spolku z Handlovej, ktorý vedie Anna Bajnerová. PhDr. Branislava Gajdošová
4/2005
Strana 3
POČÍTAČ PRE SLABOZRAKÝCH A NEVIDIACICH Vďaka sponzorskému daru Rotary klubu bude v ŠVK ešte v tomto roku zrakovo postihnutým občanom k dispozícii čítacie a internetové pracovisko v hodnote stotisíc slovenských korún. Rozšíri sa spolupráca ŠVK s Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska, Krajským sídlom v Banskej Bystrici. Osobný počítač so skenerom a špeciálne softvérové programy umožnia slabozrakým a nevidiacim prevod klasických tlačených dokumentov do elektronickej formy, zabezpečia zväčšené zobrazovanie a hlasový výstup. Prostredníctvom zadávania príkazov z klávesnice poskytujú rýchly a efektívny prístup k rôznym funkciám Windows - k otváraniu, používaniu a zatváraniu programov, vytváraniu, modifikovaniu, vymazávaniu súborov, prehliadaniu internetových stránok, sťahovaniu programov. Program JAWS používa rôzne kurzory na sledovanie činnosti systému a vyslovuje potrebnú informáciu, príkazy riadia množstvo a druh informácie
vyslovovanej v každom okamihu. Využívanie klávesnicových príkazov prekonáva obmedzenia grafického rozhrania. Program MAGic umožní zväčšiť obrazovku počítača až šestnásťkrát, meniť zobrazenie farieb, rýchle vyhľadávanie a premiestnenie do rozličných častí obrazovky, rolovanie do rôznych smerov, je schopný čítať text, ktorý píšete alebo ukazujete kurzorom myši. Program FineReader transformuje ľubovoľný tlačený text do elektronických formátov, pričom využíva OCR. Ďakujeme Rotary klubu a Ing. Karolovi Fabiánovi, ktorý sa iniciatívne ujal organizačnej stránky a perfektne ju zvládol až po odovzdanie počítača a softvéru do knižnice. Oficiálne odovzdanie pracoviska bude 19.12.2005 o 18:00 hod. v Štátnej vedeckej knižnici. Mgr. Alica Kmeťová
AMERICKÝ VEĽVYSLANEC V ŠVK 28. septembra privítala knižnica na svojej pôde vzácneho hosťa – amerického veľvyslanca na Slovensku Rodolpha M. Valleeho. Otvorenie InfoUSA v ŠVK bolo veľvyslancovou prvou kultúrnou akciou. On sám jej pripisoval veľký význam. Ako povedal vo svojom úvodnom prejave, banskobystrické InfoUSA by malo slúžiť ako vstupná brána do Ameriky a malo by sa aktívne podieľať na vzájomnom porozumení medzi Spojenými štátmi a Slovenskou republikou. Na adresu knižnice povedal: „Máme šťastie, že naším partnerom je práve Štátna vedecká knižnica, úžasná a výnimočná inštitúcia vyššieho vzdelania, ktorá je plným právom pýchou Slovenska.“ Taktiež spomenul podporu manželky prezidenta USA, pani Laury Bushovej, ktorej povolaním bolo knihovníctvo a zopakoval jej myšlienku o tom, že knižnice sú zosobnením histórie, kultúry a pamäte národa, ktoré sú zásadné pre ľudstvo. J.E. Rodolphe M. Vallee potom daroval americkému centru biografiu Theodora Roosvelta zo svojej vlastnej knižnice so slovami: „Je to, samozrejme, po mojom súčasnom šéfovi, môj najobľúbenejší prezident.“ Mgr. Katarína Marettová
BUDUJEME TRADÍCIU Koniec septembra a začiatok októbra sa v knižnici niesol v znamení ruskej kultúry. V spolupráci s Veľvyslanectvom Ruskej federácie na Slovensku a Centrom ruskej vedy a kultúry v Bratislave sa uskutočnili podujatia, ktoré sa stretli s potešujúcim záujmom našich návštevníkov. V priestoroch knižnice sa uskutočnil seminár Asociácie rusistov Slovenska pod vedením Prof. Evy Kollárovej „Svet cudzojazyčnej edukácie v roku 2005“ za prítomnosti novovymenovaného Veľvyslanca ruskej federácie na Slovensku Alexandra Udaľcova. Účastníkom seminára a čitateľskej verejnosti boli predstavené nové tituly ruských kníh formou knižnej výstavy, ktorú sme mohli ponúknuť našej verejnosti vďaka spolupráci s Fondom podpory ruských centier v zahraničí. Pri tejto príležitosti knižnicu navštívila 30.9.-2.10.2005 prezidentka Fondu Mery Trifonenko s finančnou riaditeľkou nadácie Valentínou Beľjajevou a s riaditeľkou Centrálnej mestskej verejnej knižnice N.A. Nekrasova Svetlanou Prosekovou z Moskvy. Knižný dar, prezentovaný na výstave predstavuje bohatý výber kvalitných ruských kníh a stane sa súčasťou knižného fondu našej knižnice. Za prítomnosti Jurija Cingovatova, radcu Veľvyslanectva Ruskej federácie na Slovensku, riaditeľa Ruského centra vedy a kultúry v Bratislave Sergeja Sizova, primátora mesta Jána Králika a zástupcov Ministerstva kultúry SR bol 3. októbra 2005 otvorený Týždeň ruskej kultúry v ŠVK v Banskej Bystrici. Zároveň sa uskutočnilo otvorenie výstavy ruských výtvarníkov Izabelly Bajkovej a Alexandra Kabanova v priestoroch Galérie v podkroví. Pre milovníkov ruských melódií bol pripravený koncert klasických ruských romancí v podaní Sergeja Tolstova, sólistu Opery SND v Bratislave (na obr.). Ruskú kinematografiu predstavili tri filmy: Svoji, Môj nevlastný brat Frankenstein a film Hviezda. V stredu 5.októbra sa uskutočnila v priestoroch LHM beseda s ruskými spisovateľmi Lolou Zvonarjovou a Alexandrom Ananičevom. Študentom stredných škôl sa predstavili obaja autori pútavým rozprávaním a zhudobnenými básňami. Dúfame, že všetky tieto podujatia poskytli našim návštevníkom bohatý umelecký zážitok a nové informácie im rozšírili pohľad na súčasnú ruskú kultúru. PhDr. Oľga Doktorová
Strana 4
OSOBNOSTI
4/2005
100. VÝROČIE MURGAŠOVHO VYNÁLEZU
Na jeseň v roku 1991 prišiel do Banskej Bystrice pôsobiť ruský skladateľ Jevgenij Markovič Iršai (nar. 15.1.1951 v Petrohrade). V novom pôsobisku účinkoval ako korepetítor v Štátnej opere (1991-1992) a popritom pôsobil ako profesor kompozície a hry na klavíri na Konzervatóriu J.L.Bellu (1992-1996). Od roku 1996 vyučuje J.Iršai na katedre hudby Fakulty humanitných vied UMB v Banskej Bystrici a od roku 2001 pôsobí aj na katedre kompozície a dirigovania VŠMU v Bratislave. Popri pedagogickej práci sa však venuje predovšetkým komponovaniu hudobných diel, koncertovaniu, teoretickým reflexiám tvorby a úvahám. Komponuje piesne, zbory, skladby pre sólové nástroje (klavír, organ, husle, violončelo), komorné súbory a orchester, pričom rád využíva netradičné inštrumentálne zoskupenia s cieľom optimálneho vyjadrenia obsahu. Ako skladateľ a klavirista sa J.Iršai prezentoval okrem Ruska a Slovenska v mnohých krajinách – v Poľsku, Ukrajine, Maďarsku, Bulharsku, Rakúsku, Nemecku, Taliansku, Veľkej Británii, Švédsku, USA, Japonsku. Na Slovensku sa etabloval najmä na festivaloch Melos – Étos, Nová slovenská hudba a Bratislavské hudobné slávnosti. Od roku 1979 je členom Zväzu skladateľov Ruska, od roku 1993 členom Spolku slovenských skladateľov a od roku 2001 čestným členom Zväzu skladateľov Ukrajiny. Za skladbu Hard – Shabes mu Hudobný fond v roku 2001 udelil Cenu Jána Levoslava Bellu.
J.Iršai s prof. Evou Langsteinovou a prof. Belom Felixom z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici
Októbrové podujatie v cykle OSOBNOSTI venovala Štátna vedecká knižnica a Literárne a hudobné múzeum práve Jevgenijovi Iršaiovi (7.11.2005). Okrem zaujímavých informácií z jeho života a tvorby, audiovizuálnych záznamov a úryvkov z televíznych relácií si návštevníci vypočuli náročnú klavírnu skladbu Inertia of motion v podaní Zuzany Paulechovej – Štiasnej a sám autor zahral a zaspieval pôvabnú pesničku Mama, ja a môj klavír na slová prítomnej banskobystrickej spisovateľky Naty Hosťoveckej a predviedol aj klavírnu kompozíciu Letný sad – sneh padá. Skladateľa pozdravil primátor Banskej Bystrice Ján Králik. V Spoločenskej sále ŠVK si hostia mohli prezrieť i výstavku skladateľových rukopisov, nototlačí, fotografií a ocenení zo zbierok LHM, ako aj Iršaiove nekonvenčné výtvarné práce. PhDr. Marianna Bárdiová
Tajovský rodák, kňaz Jozef Murgaš (18741-1929), sa vďaka svojmu talentu a usilovnosti stal významným priekopníkom a vynálezcom v oblasti bezdrôtovej telegrafie. Od roku 1896 pôsobil vo Wilkes Barre v USA, kde sa okrem povinností kaplána venoval aj výskumu bezdrôtovej telegrafie. V tom čase už vedci Marconi a Popov používali bezdrôtový styk, no pomocou Morseovej abecedy. Murgaš vynašiel tzv. Tón - Systém a zdokonalil vysielanie signálu. Svoj objav predložil vo Washingtone v roku 1903 na patentovanie pod názvom „Spôsob prenášania správ bezdrôtovou telegrafiou“ a „Zariadenie na bezdrôtovú telegrafiu“. Už v nasledujúcom roku 1904 boli patenty prijaté. Akciová spoločnosť Universal Aether Telegraph Company so sídlom vo Filadelfii jeho patenty odkúpila. Práve 27. apríla 1905 sa prvýkrát uskutočnilo bezdrôtové telegrafné spojenie. Oficiálne pre verejnosť bolo predvedené vysielacie a príjmacie zariadenie v činnosti na veľkú vzdialenosť medzi mestami Scranton a Wilkes Barre v pamätný deň 23.11.1905. O úspešnej skúške písali nielen krajanské české a slovenské noviny, ale aj veľké americké denníky. Murgašov systém bol asi desaťkrát rýchlejší a dvadsaťkrát lacnejší ako toho času skúšaný systém Marconiho a mal preto aj dobré vyhliadky na zavedenie do praxe. Jeho Tón - Systém bol neskôr základom aj na prenos hovoreného slova, čiže rádia. Osud bol k Murgašovi nepriaznivý. Dvaja členovia správnej rady zomreli, víchrica poškodila jeden anténny stožiar a tak sa spoločnosť bála pokračovať v pokusoch. Marconi a Fessenden upravili a vydávali Murgašov systém za svoj, z čoho bol napokon spor o prvenstvo. Dnes vieme, že v spore Marconi Fessenden sa Murgaš priamo nezúčastňoval, ale obhajoba si pomáhala jeho patentami ako rozhodujúcimi dôkazmi pre súd, z ktorých vyplynulo, že prvenstvo pripadlo práve skromnému reverendovi Jozefovi Murgašovi. Zomrel 11.5.1929 v Amerike. Ocenenia za jeho vynálezy sa mu dostalo až po jeho smrti. Mgr. Mária Lásková
4/2005
ALŽBETA GÖLLNEROVÁ - GWERKOVÁ
Banskobystrická kultúrna verejnosť, primátor mesta Ján Králik, Miestny odbor Matice slovenskej, Ev. a. v. farský úrad, pracovníci našej knižnice a Literárneho a hudobného múzea si 19.10.2005 pripomenuli 100. výročie narodenia literárnej historičky, prekladateľky a pedagogičky, aktivisty a funkcionárky spolkov a ženského hnutia na Slovensku, A. Göllnerovej - Gwerkovej. Na svoju stredoškolskú profesorku v Banskej Štiavnici si zaspomínal aj bývalý študent JUDr. Ján Vician, vedúci Klubu dôchodcov Harmónia v Banskej Bystrici. Alžbeta Göllnerová - Gwerková pochádzala z obce Čierny Balog. Študovala v Brezne, na gymnáziu v Banskej Bystrici, potom na Filozofickej fakulte v Prahe, kde v roku 1930 obhájila doktorát. Ako profesorka pôsobila na gymnáziách a učiteľských ústavoch v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave, ako aj v Banskej Štiavnici. V detstve stratila obidvoch rodičov, neskôr aj jedinú sestru. Rodinu sa jej pokúsila nahradiť česká profesorka dievčenského gymnázia Karola Kuzmányho v Banskej Bystrici Jarmila Zikmundová, ktorá ju podnietila aj k ďalšiemu štúdiu. Venovala sa histórii, hungaristike, výskumu slovenskej literatúry. Bola aktivistkou a funkcionárkou ženského hnutia na Slovensku, iniciátorkou detských opatrovní, účastníčkou ilegálneho protifašistického odboja. Po zatknutí a mučení gestapom bola dňa 18.12.1944 v Kremničke zavraždená. Jej telo v hromadnom hrobe našiel a identifikoval MUDr. L.Nábělek. Alžbeta Göllnerová - Gwerková je pochovaná spolu s manželom, akad. maliarom Edmundom Gwerkom v Banskej Bystrici na ev. cintoríne v Lazovnej ulici. Mgr. Zlata Troligová
Strana 5
VANSOVEJ LOMNIČKA V ŠTÁTNEJ VEDECKEJ KNIŽNICI 38.ročník Vansovej Lomničky sa po prvýkrát uskutočnil v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici. Festival umeleckého prednesu žien v poézii a próze bol vyvrcholením celoštátneho kola a konal sa 14.-15. októbra 2005 v historickej Spoločenskej sále knižnice, ktorá ponúkla svoje krásne a akusticky vynikajúce priestory už mnohým múzam. Tieto dni tam odzneli prednesy prózy a poézie recitátoriek z celého Slovenska. Z ocenení sa tešili víťazky Mariana Vargová z Nitry, Antónia Roškovičová z Bratislavy, Mária Jánošová zo Spišských Vláh a Jana Vidová z Adamovských Kohanoviec. Aj ďalšie kvalitné prednesy získali uznanie a hodnotné dary. Cenu predsedu BBSK Prof. RNDr. Milana Marčoka, DrSc. získala Mariana Vargová. Všetky víťazky obdržali aj najnovšiu publikáciu Jána Baláža Banská Bystrica v premenách času, ktorú im venoval primátor mesta Ing. Ján Králik, CSc. Vlastnými knihami prispeli aj banskobystrickí literáti Elena Cmarková, Jana Chorvátová a Juraj Kuniak. Festival sa konal pod záštitou Jána Figeľa, člena Európskej komisie a Ireny Belohorskej, predsedkyne Únie žien Slovenska a poslankyne Európskeho parlamentu (na obr. prvá sprava pri hrobe Terézie Vansovej). Medzi usporiadateľov patrila aj Štátna vedecká knižnica a Literárne a hudobné múzeum, kde sa nachádzajú vzácne dokumenty a osobné predmety Terézie Vansovej. Spisovateľka Terézia Vansová sa narodila v roku 1857 vo Zvolenskej Slatine. Časť života prežila v Lomničke, v Píle pri Tisovci a od roku 1911 sa s manželom a chovanicou usadili v Banskej Bystrici. Strávila tu vyše 30 rokov. Aj to bol dôvod, prečo sa Vansovej Lomnička premiestnila do nášho mesta. Banská Bystrica jej prirástla k srdcu svojími hudobnými (susedom na Fortničke bol hudobný skladateľ Viliam Figuš-Bystrý), literárnymi a divadelnými aktivitami, ako aj krásnym okolím. Častými návštevami ju v Bystrici potešila Elena Maróthy-Šoltésová, sestra Izabelly Slávikovej, manželky zvolenského seniora Jána Slávika, ktorá aj s rodinou bývala v ich susedstve. Terézia Vansová zomrela v roku 1942 a je pochovaná na evanjelickom cintoríne v Lazovnej ulici. Účasníčky akcie položili kyticu na jej hrob, kde odpočíva spolu so svojím manželom J.Vansom a chovanicou O.Medveckou. Usporiadatelia ocenili snahu hostiteľov a zabezpečenie festivalu, ktorý sa po pravidelných ročníkoch v Lomničke, neskôr v blízkej Starej Ľubovni, plánuje presťahovať do nášho mesta. Účastníkov festivalu osobne pozdravili MUDr. Irena Belohorská, Ing. Eva Somorová, podpredsedníčka Únie žien Slovenska, Ing. Ján Králik,CSc., primátor mesta, predstavitelia Banskobystrického samosprávneho kraja a Krajskej organizácie Mgr. Zlata Troligová únie žien Slovenska.
Strana 6
4/2005
MÚZEUM A PRÁCA S MARGINALIZOVANÝMI SKUPINAMI OBČANOV ŠVK– Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici sa rozhodlo pre moderný spôsob práce s verejnosťou. V priebehu septembra až decembra 2005 realizuje sériu zaujímavých a interaktívnych aktivít pre telesne, mentálne, zrakovo, sluchovo, ako aj inak handicapovaných obyvateľov mesta a okolia. Takto zamerané podujatia môžeme realizovať vďaka tomu, že sme sa zapojili do grantového programu Priestor, ktorý vytvorila Nadácia Slovenského plynárenského priemyslu.
Táto nadácia sa rozhodla prispieť ku skvalitneniu starostlivosti o deti a ľudí s postihnutím prostredníctvom rôznych inovatívnych programov a progresívnych prístupov. Príkladom takéhoto prístupu je využívanie arteterapie, muzikoterapie, dramatoterapie, pohybovej terapie, terapie hrou, činnostnej terapie, sociálnej integrácie, ako aj získavania životných skúseností. Za týmto účelom vytvorila grantový program PRIESTOR, do ktorého dostali šancu zapojiť sa aj štátne kultúrne inštitúcie. Podporu projektu považujem za úspešnú, pretože bolo zaslaných 238 žiadostí zo 179 organizácií. Podporených bolo 55 projektov, v Banskobystrickom kraji to bolo 9 projektov, z toho ŠVK - LHM ako jediná štátna kultúrna inštitúcia. Literárne a hudobné múzeum už neraz v minulosti ochotne otvorilo svoj „múzejný priestor“ pre rôzne skupiny handicapovaných spoluobčanov. Aktívne spolupracujeme s viacerými špeciálnymi základnymi školami v meste aj v regióne, chovanci z Ústavu sociálnej starostlivosti na Lazovnej ulici tiež veľmi radi navštevujú naše múzeum. Podujatia a tvorivé dielne v rámci projektu sú realizované najmä v múzejných expozíciách: Múzeum - domov múz
a Ľudové hudobné nástroje na Slovensku v priestoroch Štátnej vedeckej knižnice. Autorka projektu Soňa Žabková na prvé otváracie podujatie projektu pozvala do priestorov múzea zrakovo postihnutých občanov, ktorí prišli na návštevu v rámci Únie nevidiacich a slabozrakých z Lučenca a Banskej Bystrice. Zámer projektu sa stretol s veľkým ohlasom návštevníkov. Privítal ich aj výrobca hudobných nástrojov Michal Fiľo, člen folklórnej skupiny Javorová hužva, ktorý predviedol hru na jednotlivé hudobné nástroje a priblížil návštevníkom proces výroby fujár, píšťaliek a iných hudobných nástrojov. Zrakovo postihnutí ocenili to, že v expozícii sa mohli voľne dotýkať nástrojov a vyskúšať si hru na ne. Všetky ľudové hudobné nástroje (cca 40 nástrojov) sú voľne dostupné aj pre ostatných návštevníkov a ich výrobu sme mohli zabezpečiť vďaka grantu. Ten nám umožnil dať vyrobiť aj popisy v Braillovom písme a rôzne cvičné bábky (maňušky, javajky, marionety) na hranie pre deti v rámci hodín dramatickej výchovy. Do tvorivých dielní sa aktívne zapojili práve zrakovo postihnutí spoluobčania, členovia občianskeho združenia SANARE (občianske združenie pre ľudí s duševným ochorením, ich príbuzných a priateľov) a tiež žiaci z integrovanej špeciálnej triedy pre viacnásobne postihnutých pri ZŠ na Magurskej č.16 v Banskej Bystrici. V súčasnosti sa stretávajú v priestoroch knižnice a v rámci tvorivých dielní sa realizujú v arteterapii, muzikoterapii i v dramatoterapii. Odborné prednášky z literatúry, hudby a histórie spojené s vedomostnými súťažami a hrami využívajú zasa študenti Obchodnej akadémie pre telesne postihnutú mládež zo Slovenskej Ľupče. Veríme, že myšlienka poskytnúť „múzejný priestor pre všetkých“ sa stretne s ohlasom a ponuku využijú aj špeciálne školy, detské
domovy, denné stacionáre z Banskej Bystrice a okolia. Práve im špecializované umelecké múzeum literatúry a hudby ponúka možnosť vhodne využiť voľný čas (zahrať si bábkové divadlo, vyrobiť si vlastné bábky, zahrať si vedomostné súťaže, spoznávať ľudovú kultúru Slovenska v zaujímavej expozícii Ľudové hudobné nástroje na Slovensku a vyskúšať si hru na jednotlivé nástroje). Múzeum už navštívili aj zrakovo postihnutí mladí ľudia z Levoče a dúfame, že to nie je ich posledná návšteva u nás. Aj po skončení realizácie projektu chceme naďalej ostať v kontakte s marginalizovanými skupinami občanov a ponúkať im pravidelnú návštevu múzea, naše aktivity a spoluprácu na rôznych projektoch. V súvislosti s projektom PRIESTOR nás hreje pocit spokojnosti a vedomie, že aj my, múzejníci, môžeme svojou prácou, ochotou a úsmevom spríjemniť život a voľné chvíle tým, ktorí to veľmi potrebujú. Návštevu múzea a tvorivé dielne ponúkame bezplatne, pričom veľkou výhodou je bezbariérový prístup do priestorov knižnice. Mgr. Soňa Žabková, PhD.
4/2005
Strana 7
GALÉRIA V PODKROVÍ ALEBO NIEKOĽKO POZNÁMOK K STAVU Galéria v podkroví vstúpila do druhej polovičky roku svojej existencie. Nie je to čas na bilancovanie, ale ani na hodnotenie. Je to skutočne privčas. Ale krátka poznámka k jej činnosti na stránkach Knižničných novín sa na sklonku roka akosi žiada...
Sprava Jaroslav Uhel, Izabella Bajkova, Alexander Kabanov
Priestor, ktorý má galéria k dispozícii je veľkorysý, ponúka realizáciu mnohorakých výstav, obsahom aj rozsahom, charakterom aj koncepciou. Napokon aj mobiliár a technické vybavenie tejto galérie sa od jej uvedenia doteraz neustále zlepšuje, a tak sú Štátnou vedeckou knižnicou
Pripravujeme
vytvárané podmienky pre zaujímavú a bohatú činnosť v tomto priestore. Knižnica aj týmto potvrdzuje svoju ambíciu byť multifunkčným kultúrno - spoločenským priestorom v Banskej Bystrici. Galéria začala svoju činnosť v apríli tohto roku veľkou prezentáciou výtvarného umenia – maľba, kresba, grafika, fotografia, inštalácie, textil... Výstava bola súčasťou Medzinárodnej konferencie na tému Modlitba v umení. Krátko nato sa v galérii predstavili umelci zo zahraničia, návštevníci mali možnosť poznať súčasné ruské a ukrajinské umenie, a to ako prirodzený výstup z rokovaní ministrov kultúry V4 na jar tohto roku práve v priestoroch ŠVK. Počas doterajšieho trvania galérie dostali priestor na prezentáciu aj študentské práce vysokoškolákov. Výtvarná tvorba študentov z Ostravskej univerzity a prezentácia praktických diplomových prác študentov PF UMB v Banskej Bystrici patrili svojím obsahom nielen k umeleckej prezentácii tvorby mladých výtvarníkov, ale svojím charakterom naplnili aj zmysel didaktický, ktorý tieto výstavy okrem iného sledovali. Priestor tu dostali aj plagáty banskobystrického Divadelného súboru Andreja Sládkoviča od 20. rokov 20. storočia po súčasnosť zo zbierkového fondu ŠVKLiterárneho a hudobného múzea. V budúcom roku bude záležať na tom, ako dokáže táto galéria pripraviť pre verejnosť zaujímavý a príťažlivý program. A to s tým zámerom, že sa zameria aj galerijnú prezentačnú komunikáciu. Preto bude veľmi záležať na spolupráci s inými inštitúciami so školami a verejnosťou, vedeckými inštitúciami a médiami. Predpoklady pre naplnenie takýchto ambícií sú. PaedDr. Jaroslav Uhel, ArtD.
MARTIN BENKA: Výstava z ilustrátorskej tvorby Martina Benku: Detvan a Marína od 10.decembra 2005 do 9. januára 2006 PREZENTÁCIA: Výstava výtvarných prác poslucháčov Pedagogickej fakulty UK v Bratislave 10. januára 2006 do 30. januára 2006 OBRAZY: Výstava z tvorby zahraničných Slovákov od 1. februára 2006 do 20. februára 2006
KOLOKVIUM SLOVENSKÝCH, ČESKÝCH A MORAVSKÝCH BIBLIOGRAFOV Prvé októbrové dni sa konalo už tradičné odborné podujatie knihovníkov – slovenských, českých a moravských bibliografov, na ktorom si každoročne vymieňajú skúsenosti z bádania v oblasti regionálnej bibliografie, česko-slovenských vzťahov, riešia problémy bežnej bibliografickej praxe. Tohtoročný ôsmy ročník sa konal v rámci Mesiaca českej a slovenskej kultúrnej vzájomnosti v Čejkoviciach pri Hodoníne v Českej republike od 2. do 4. októbra 2005 pod gesciou Sdružení knihoven Českej republiky a Slovenskej národnej knižnice – Národného bibliografického ústavu Martin. Zúčastnilo sa na ňom do tridsať odborníkov z Čiech, Moravy a Slovenska. V Čejkoviciach – moravskej vinohradníckej obci, kde okrem iného prežil svoje detstvo T.G.Masaryk a má tam aj pamätný dom a sochu – privítala účastníkov kolokvia starostka obce pani Marie Rotterová. Podujatie otvoril riaditeľ Moravskej zemskej knižnice v Brne doc. Jaromír Kubíček. V priebehu dvojdňového rokovania odznelo 16 príspevkov zameraných na problematiku česko-slovenských vzťahov v knižniciach. Príspevky bude obsahovať zborník vydaný v dohľadnom čase. (Na obrázku účastníci Kolokvia slovenských, českých a moravských bibliografov zo Slovenska – (zľava) Mgr. Ľ. Strohnerová, Mgr. E. Matisková, Mgr. Soňa Šváčová, Mgr. B. Soboľová, doc. M. Kovačka, Mgr. K. Benciová, PhDr. A. Kucianová. Mgr. Soňa Šváčová
Strana 8
4/2005
SEMINÁR „DEJINY KNIŽNEJ KULTÚRY“ OPÄŤ POKRAČUJE V zimnom semestri akademického roka 2005/2006 opäť pokračuje v priestoroch Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici výberový seminár k starším dejinám, určený pre študentov 2. ročníka Katedry histórie Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela pod názvom „Dejiny knižnej kultúry“. Seminár, ktorý sa zrodil z kooperácie týchto dvoch inštitúcií, má študentom priblížiť problematiku starých tlačí a knižnej kultúry na Slovensku. Zároveň im má poskytnúť cenné praktické informácie a ukážky spracovania starých tlačí vrátane bibliografického popisu kníh 16. – 19. storočia po obsahovej aj formálnej stránke. Odborní pracovníci Oddelenia bibliografie Štátnej vedeckej knižnice využívajú túto možnosť odovzdávania poznatkov získaných v rámci riešenia výskumnej úlohy Dejiny školských knižníc na Slovensku svojim mladším kolegom – historikom. Zároveň ich v rámci praktických ukážok a spracovania seminárnych prác zapájajú do výskumu v rámci plnenia čiastkovej úlohy Seminárne knižnice ako súčasť výchovy a kresťanského vzdelávania na Slovensku v 18. a 19. storočí podieľaním sa na bibliografickom spracovaní a obsahovej analýze knižničného fondu Seminárnej knižnice Rímskokatolíckeho biskupského úradu v Banskej Bystrici. V prvej časti seminára mali študenti možnosť rozšíriť si svoje poznatky v rámci prednášok na témy: ochrana a uchovávanie historických knižničných fondov - ich ošetrovanie a reštaurovanie, dejiny kníhtlače a významní tlačiari na Slovensku, historické knižnice - ich identifikácia a analýza ich fondov, dejiny knižníc a dejiny knihy. Druhá časť seminára je zameraná na samostatnú prácu v „teréne“. Poslucháč má za úlohu nájsť fond starých tlačí či už v mieste bydliska alebo v meste, kde navštevuje vysokú školu a popísať ho. V seminárnej práci uvedie informácie, týkajúce sa aktuálneho stavu fondu, spôsobu jeho spracovania a vyberie si približne desať nespracovaných knižných jednotiek, ktoré popíše po formálnej, ako aj po obsahovej stránke, prípadne sa pokúsi identifikovať, z akej knižnice tlače pochádzajú. V snahe zistiť názory a pripomienky samotných študentov sme pripravili malú anketu a položili im niekoľko otázok. Ako vyplynulo z odpovedí, študenti privítali tento typ seminára, pričom preferujú jeho praktickú časť, prácu s konkrétnymi tlačami a ich analytický popis. Tiež majú záujem, aby seminár prebiehal v Študovni historického knižničného fondu ŠVK, kde je tá pravá atmosféra pre prácu historika. Možno povedať, že záujem študentov sa sústreďuje na konkrétnu prácu so starými tlačami, pasívne počúvanie prednášok ich predstavy nenapĺňa. V tomto akademickom roku sa na seminár prihlásilo 16 študentov, z toho dvaja sú z Českej republiky a na Slovensku študujú prostredníctvom medzinárodného výmenného programu SOCRATES/ERASMUS. Mgr. Tomáš Schmidt
NOVÉ EDIČNÉ TITULY V MÚZEU Zborník literárneho klubu LITERA 2 Tichý rozhovor Banská Bystrica, ŠVK – Literárne a hudobné múzeum 2004. 68 s. Zborník završuje prvý tucet edičných titulov banskobystrického literárneho klubu LITERA 2, ktorý pracuje pri ŠVK – Literárnom a hudobnom múzeu. Je plodom tvorivého úsilia (tentoraz) 28 členov za rok 2004. Ako naznačuje názov, autori "...sú vnútorne nastavení na intenzívne prežívanie zažitého a majú dar sprostredkovať vlastné pocity svojmu okoliu, ich sebavedomie stúpa či klesá s ochotou ostatných prijímať výsledky ich tvorivých okamihov... Starší, mladší i celkom mladí autori si navzájom žičia, inšpirujú sa, dodávajú silu; fungujú ako správna rodina. Zároveň sú presvedčení, že niečo z tejto atmosféry prejde aj na čitateľov zborníka." Šípka, Miloš Ľudové hudobné nástroje na Slovensku Banská Bystrica, ŠVK – Literárne a hudobné múzeum 2005. 14 s. Obrazovo-textový sprievodca po expozícii ŠVK – Literárneho a hudobného múzea v Banskej Bystrici. Jej autor je aj scenáristom jednej z expozícií uvedeného múzea – Ľudové hudobné nástroje – umiestnenej v podkroví budovy ŠVK v Lazovnej ulici č. 9. Slovensko - anglická publikácia výberovo predstavuje tradičné produkty slovenskej inštrumentálnej hudby - špecifické hudobné nástroje, spomedzi ktorých vyniká najmä fujara. Bárdiová, Marianna Terézia Vansová Banská Bystrica, ŠVK – Literárne a hudobné múzeum 2005. 4 s. Účelová listovka pre účastníkov celoslovenskej súťaže v umeleckom prednese poézie a prózy Vansovej Lomnička v spolupráci s Úniou žien Slovenska, ktorá predstavuje život a dielo tejto významnej predstaviteľky ženského emancipačného úsilia. Práve v Banskej Bystrici prežila vyše 30 rokov (1911 – 1942) a bola tu vysoko váženou obyvateľkou. V meste vydávala ženské časopisy Dennica a Slovenská žena, vytvorila viacero svojich literárnych diel (napr. román Kliatba) a podieľala sa na verejnom živote. PaedDr. Jana Borguľová
4/2005
Strana 9
ZAVEDENIE ČIPOVÝCH
V predošlých číslach Knižničných novín som už avizoval pripravované zmeny v procese registrácie používateľov knižnice a predovšetkým zmenu podoby čitateľského preukazu. Tieto zmeny sa už uskutočnili a do platnosti ich zaviedol nový knižničný poriadok z 15.9.2005. Nový typ registrácie sa realizuje zhruba dva mesiace. Aké sú skúsenosti? Možno povedať, že prevažne pozitívne. Akceptácia študentských IC kariet našou knižnicou ich majiteľov príjemne prekvapila a mnohí konštatovali, že im konečne tieto karty poslúžia na niečo konkrétne. Zápisné pritom zostalo v sume 100,- Sk. Ostatní používatelia, ktorým vystavujeme knižničnú čipovú kartu, reagovali rôznym spôsobom, pozitívne i negatívne. Dôvodov je niekoľko. Niektorých zaskočila
KARIET V
ŠVK
skutočnosť, že si musia knižničnú čipovú kartu kúpiť za 150,- Sk a zaplatiť aj zápisné 100,- Sk. Iných prekvapilo, že ich budeme fotografovať. Väčšina používateľov však prijala túto zmenu pokojne a s porozumením. Najmä, keď im pracovníčky požičovne vysvetlili, že kartu si kupujú na obdobie dlhšie ako jeden rok. Musím priznať, že v požičovni sme očakávali oveľa negatívnejšie reakcie používateľov. Nestalo sa. Len máloktorý návštevník sa otočil a odišiel. Isté obavy mali pracovníčky požičovne aj z procesu fotografovania. Môžem konštatovať, že túto novú úlohu zvládli všetky dobre a bez väčších problémov. Od polovice septembra opäť prišiel silný nápor používateľov aj ich požiadaviek. Väčšina z nich sú študenti vysokých škôl. Zvýšili sa požiadavky na registráciu, výpožičky, prolongácie, vrátenie požičaných kníh aj na rezervovanie požičaných titulov. Pracovníci požičovne, ako aj knižničných skladov pracujú deň čo deň s maximálnym nasadením. Napriek tomu sa vyskytujú pripomienky používateľov, že vybavovanie je pomalé. Bohužiaľ, niektoré pracovné postupy, najmä pri registrácii a vystavovaní čipových kariet, v tejto etape nie je možné urýchliť. Keď vybavíme našich používateľov čipovými kartami, v budúcich rokoch sa ich preregistrácia urýchli tak, ako je to už teraz u študentov s IC kartami. V záujme väčšieho pohodlia používateľov sme im umožnili elektronické rezervovanie kníh a od októbra aj predlžovanie výpožičnej lehoty cez internet. Do budúcnosti pripravujeme aj ďalšie zmeny, ktorých cieľom bude urýchliť a zjednodušiť vybavovanie používateľov pri registrácii, požičiavaní i vracaní kníh. Mgr. Peter Majling
GABRIEL - WWW SERVER Vážení návštevníci našej knižnice, na portáli ŠVK Banská Bystrica nájdete okrem iného aj on-line katalógy zahraničných knižníc a medzi nimi aj www službu GABRIEL. Čo to je a aký význam to má pre čitateľa ?
intelektuálnej infraštruktúry sú knižnice a ostatné kultúrne inštitúcie. Knižnice majú dve funkcie rovnakej hodnoty: uchovávanie a sprístupňovanie dokumentov a sprostredkovanie informácií. Tieto funkcie sú v súčasnosti ohrozené prebiehajúcou ekonomickou transformáciou, ktorá priniesla knižniciam finančné problémy a prudkým nárastom nových digitálnych foriem nosičov informácií. Tlačené nosiče sú teda len jednou z mnohých foriem. Viac ako 60 miliónov ľudí komunikuje s Internetom. Význam automatického spracovania a sprístupňovania knižničných zbierok pre vedecký a ekonomický svet narastá. So zameraním na rozvoj služieb v Európe vznikla organizácia CENL (Conferens of European National Libraries – Konferencia európskych národných knižníc), ktorá združuje 37 národných knižníc, z ktorých je 15 stredoa východoeurópskych. Jedným z najvýznamnejších krokov CENL-u je jeho zapojenie do Internetu, kde spoluprácu národných knižníc umožňuje www služba s názvom GABRIEL (Gateway to and Bridge between European National Libraries – Brána do európskych národných knižníc) v anglickom, nemeckom a francúzskom jazyku. Sme svedkami vzniku Európskej virtuálnej knižnice. Textová kultúra a kniha mali v Európe vždy Čitatelia si publikácie vyhľadané pomocou služby www.gabriel môžu zapožičať špeciálny význam. Podstatnými prvkami prostredníctvom Medzinárodnej medziknižničnej výpožičnej služby (MMVS). Mgr. Katarína Šmelková
ZMENY V MDT V roku 2000 vyšlo na CD-ROMe v slovenskoanglickej verzii Medzinárodné desatinné triedenie (MDT). Elektronická verzia umožňuje ľahkú a rýchlu orientáciu v MDT. Uľahčuje prístup a vyhľadávanie v elektronických databázach. Zmeny v MDT, ktoré sa udiali od slovenského stredného vydania tabuliek MDT v r. 1981 sa týkajú všetkých tried MDT aj pomocných znakov. Zmeny nastali v triedach: 8-literatúra, 681.3-výpočtová technika, ktorá celá prešla do triedy 004, 005- organizácia riadenia. Úplne je
prepracovaná trieda 2-náboženstvo. Zmeny sú v triedach 314, 316 a podrobnejšie je rozpracovaná trieda 338.48 cestovný ruch. Zrušená bola trieda 372 a presunutá do triedy 37.016. Na Slovensku je stále 80% knižníc, ktoré klasifikujú dokumenty podľa MDT, ktoré ponúka viac možností vyhľadávania ako systémy spočívajúce v slovných vyjadreniach. Čitatelia viac používajú vyhľadávanie pomocou slovných spojení, kľúčových slov, predmetových hesiel, ako pomocou číselných znakov. Príklad: MDT znak slovenčiny je 811.162.4 a znak slovenskej literatúry je 821.162.4. MDT má veľký potenciál s výhľadom na spoluprácu v Európe. Jeho prostredníctvom je možné vymieňať informácie bez jazykových bariér. Schéma sa vyvíja a nemožno očakávať, že bude nemenná. Ponúka viac možností na vyhľadávanie. Eva Kamzíková
Strana 10
4/2005
VYTIAHNUTÉ Z DEPOZITÁRA Blížia sa vianočné sviatky. O osobitnej príťažlivosti Vianoc niet pochýb. Ich príchod je cítiť aj niekoľko týždňov dopredu. V tento predvianočný čas siahneme aj my v zbierkovom fonde Literárneho a hudobného múzea po zbierkach s vianočnou tematikou. Stačí otvoriť niektoré knihy z nášho fondu a dýchne na nás čaro Vianoc. Čitateľa by iste zaujala „Sviatočná príloha Národních Novín“ z roku 1904, 1905 a 1906 zviazaná v knižnej forme a vydaná v Turčianskom Sv. Martine pod názvom „Vianoce“. V tejto knihe si môžeme prečítať poviedky Môj prvý betlehem, Zvuky štedrovečerných zvonov, Vianočné rozpomienky, Povesť o vianočnom stromku a iné. Pri čítaní týchto strán máme možnosť preniesť sa o sto rokov naspäť a prežívať spolu s postavami vianočné príbehy vtedajšej doby. Z tejto knihy nám navodí vianočnú atmosféru aj úryvok z básne Michala Bothára:
V ústrety Vianociam Sniažok, deti, poletuje, zima sa k nám hlási, radujte sa, veselte sa, prichodia dni spásy. Veští nám a oznamuje náhla táto zmena, že sa blíži svetlo ku nám z jasiel od Betléma. I zimuška, hoďas tuhá, má radosti svoje: pozrite, jak poletujú bielych sniažkov roje. Zima pre vás prichystala pekné radovánky, gule, stavbu sňažných pánov, korčule a sánky. Tam v dolinke, či vidíte pod tým príkrym svahom, stojí stromček, zelenie sa, posypaný sňahom. Zaskvie sa on skoro, skoro v blesku sviec a zlata, až nadíde svätý večer a s ním tá noc svätá!
Okrem mnohých poviedok a básní sa v tejto knihe môžeme dočítať aj to, aké kresťanské a národné zvyky zachovávali naši predkovia na Vianoce, napr.: „Vo svätvečer shromaždí sa domáca rodina i čeľaď po ukončenej dennej práci, slušne oblečená
a umytá, k spoločnému stolu. Večeru predchádza buď spoločná, alebo tichá modlitba. Otec a gazda v domácnosti za-počne večerať, ostatní ho nasledujú. Prvšiu zdravicu vynesie gazda, vzdávajúc vďaku Pánu Bohu za prežitý rok, za požehnanie a zdravie domácich a stat-ku, prosiac Boha i naďalej o ochranu a požehnanie.“ Aj keď táto storočná knižôčka nie je rozmerovo veľká, každý čitateľ si v nej môže nájsť pre seba niečo zaujímavé. Ing. M.Tomaščíková (Obrázky zo zbierok LHM)
VÝBER Z KNIŽNÝCH NOVINIEK Šmihula, Daniel Štát a medzinárodný systém. História a súčasnosť. Bratislava, Ústav politických vied SAV 2005. 144 s. Dielo sa zaoberá vývojom a vzájomnou podmienenosťou štátu a medzinárodného systému v historických dobách a súčasnosti. Analyzuje tzv. predvestfálsky medzinárodný systém, v rámci ktorého autor nachádza viacero období ). František Krištof Veselý Moja cesta s piesňou. Bratislava, Vydavateľstvo Q 111. 2005. 144 s. Vynikajúci divadelný i filmový herec, spevák aj režisér F. K. Veselý bol charizmatickou osobnosťou slovenského operetného divadla aj sveta slovenskej zábavnej hudby, ktorého popularita dodnes nebola prekonaná. . Dvořák, Pavel Stopy dávnej minulosti. 4. Slovensko v Uhorskom kráľovstve. Budmerice, Rak 2005. 240 s. Kniha o začiatkoch Uhorského kráľovstva hľadá slovenský podiel na vzniku Uhorska, na jeho budovaní a utváraní hraníc. Rozpráva príbehy z čias Nitrianskeho kniežactva Mgr. Darina Ničová
Občasník Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici Hlavný redaktor: PhDr. Marianna Bárdiová Grafická úprava: Mgr. Alica Kmeťová Registračné číslo KÚ: RT 2/2000. ISSN: 1335-6917 Vydáva a tlačí : Štátna vedecká knižnica v B. Bystrici E-mail: svkbb@svkbb.sk, www.svkbb.sk Nepredajné.