Ročník XVI.
Občasník Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici
4/2020
Za odchádzajúcim rokom 2020 Rok 2020 zostane natrvalo spojený so slovami pandémia, koronavírus, covid-19, karanténa. Budeme naň dlho spomínať ako na rok, keď bola činnosť organizácií a subjektov pôsobiacich v oblasti kultúry paralyzovaná – knižnice, múzeá, galérie a divadlá zostali pre návštevníkov zatvorené. Prvé správy o smrtiacom víruse sme do knižnice dostali už v januári od našich partnerských inštitúcií v čínskom Šang haji – zo Šanghajskej knižnice a z Hudec Cultural Development Center. Oznámili nám, že naplánované spoločné aktivity sa pravdepodobne nebudú môcť uskutočniť, pretože Čína ohlásila lockdown a cestovať nie je možné. Vtedy sme vôbec nepredpokladali, že o mesiac či dva zachváti pandémia celú Európu a postupne celý svet. Všetci máme za sebou veľmi náročné obdobie. Strach z nepoznaného počas prvej vlny pandémie nás naučil pokore, spolupatričnosti a vzájomnej pomoci – prvé ochranné rúška pre zamestnancov knižnice zhotovili v dielni Štátnej opery v Banskej Bystrici. Ďalšie stovky rúšok ušila naša kolegyňa. V spolupráci s externým partnerom sme začali využívať našu novú 3D tlačiareň na tlač ochranných štítov pre zdravotníkov z Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta. Po dvoch mesiacoch uzatvorenia knižnice pre verejnosť (10. marca – 10. mája) sa protipandemické opatrenia uvoľnili, začali sme voľnejšie dýchať a pokúsili sa organizovať aspoň menšie aktivity pre rodiny s deťmi a individuálneho návštevníka. Náš optimizmus však netrval dlho – prišla druhá vlna pandémie a ďalší lockdown (26. októbra – 17. novembra). Precízne pripravený plán jesenných podujatí nebolo možné realizovať. Namiesto stretnutí s umelcami a verejnosťou sme donekonečna opakovali do telefónu jednu a tú istú vetu: „Prepáčte, knižnica je pre verejnosť zatvorená, knihy vám vypožičiame ihneď, keď nám to Úrad verejného zdravotníctva dovolí.“ BEZNÁDEJ – slovo, ktoré plne vyjadruje pocity knihovníka, ktorý nemôže maturantovi či študentovi píšucemu diplomovú prácu vypožičať žiadané knihy, aj keď o to naliehavo prosí. Hlavy plné otázok o najbližšej budúcnosti ľudstva bolo potrebné zamestnať. Preto sme sa s plným nasadením pustili do činností, ktoré nie je možné za plnej prevádzky vykonávať: zamestnanci správy fondov presťahovali 69 217 dokumentov do externého skladu, ktorý sme vybavili novými regálmi; odborní konzultanti presťahovali štyri študovne a vytvorili v podkroví
priestor, kde návštevníkom môžeme komfortne – na jednom mieste poskytnúť prezenčné výpožičky kníh aj periodík, informačné a rešeršné služby. Katalogizátorky počas homeoffice spracovali do online katalógu 3547 dokumentov vydaných v 60. – 70. rokoch minulého storočia, vydali sme jedenásť publikácií, ktoré sú výsledkom vedeckovýskumnej činnosti, rozpracovali sme niekoľko vedeckovýskumných projektov financovaných z mimorozpočtových zdrojov. Stále nám však chýbali naši ČITATELIA a NÁVŠTEVNÍCI. Tešíme sa, že v závere roka môžeme opäť poskytovať komplexné knižničnoinformačné služby. Nielen elektronické. Osobný kontakt knihovníka a čitateľa spojený s milým pohľadom, úprimným slovom, srdečným úsmevom, odbornou radou či podaním pomocnej ruky nikdy nenahradí žiadna sociálna sieť, žiadna komunikačná platforma, žiadna elektronická databáza. Želáme si, aby naša knižnica v roku 2021 opäť voňala človečinou, aby niekdajší župný dom opäť ožil vravou čitateľov, džavotom detí počas exkurzií, potleskom venovaným umelcom v spoločenskej sále či v Galérii v podkroví. V mene zamestnancov Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici želám všetkým našim spolupracovníkom, návštevníkom a priaznivcom pokojné a šťastné vianočné sviatky. Blanka Snopková riaditeľka
1
Knižničné noviny 2020/4 ........................................................................................................
ŠVK v Banskej Bystrici
Progresívne zmeny v prezenčných službách V snahe zlepšiť a skvalitniť služby našim čitateľom sme sa v čase, keď bola knižnica pre verejnosť zatvorená, rozhodli uskutočniť reorganizáciu študovní. Prestavba sa týkala najväčšej, univerzálnej študovne, študovne viazaných periodík, študovne odborných periodík, ako aj dvoch jazykových centier – Britského centra a Centra hispánskej kultúry Vladimíra Olerínyho. Na druhom poschodí zlúčením univerzálnej študovne a oboch študovní periodík vzniklo jedno veľké informačné
centrum, kde budú čitatelia a návštevníci knižnice získavať informácie takpovediac pod jednou strechou. Čitatelia bez toho, aby museli opustiť priestor, plynule prejdú do databázového centra, kde môžu využiť elektronické zdroje a databázy, ktoré knižnica svojim členom ponúka. Tu si môžu vypracovať rešerše a poradiť sa s konzultantmi. novej, rozšírenej univerzálnej študovni vzniklo pracovisko poskytujúce komplexné prezenčné služby pre používateľov knižnice. Študovňa sprístupňuje čitateľom literatúru zo širokého spektra vedných odborov, najmä monografie a príručky z rôznych oblastí, encyklopédie, slovníky, regionálnu literatúru, okolo 1 200 aktuálnych titulov odborných a populárnonáučných periodík zo všetkých vedných odvetví, ako aj dennú tlač vydávanú na Slovensku. Zo skladu je možné objednať na prezenčné štúdium viazané periodiká vydané od roku 1951. V priestoroch študovne je dostupná elektronická online databáza STN, ako aj zákony, vyhlášky a iné legislatívne dokumenty v tlačenej forme alebo prostredníctvom databázy SlovLex. Pre používateľov, ktorí uprednostňujú samostatný priestor na nerušenú prácu a sústredené štúdium, sú k dispozícii individuálne študijné boxy.
Do uvoľnených priestorov vedľa študovne zameranej na čínsky jazyk a kultúru Window of Shangai na 1. poschodí pribudli ďalšie dve jazykové centrá – Britské centrum a Centrum hispánskej kultúry Vladimíra Olerínyho. Tieto jazykové centrá sa zameriavajú na čínsky, anglický a španielsky jazyk. Ponúkajú prezenčné a absenčné výpožičky z príručných fondov, ktoré sú zložené z rôznych typov dokumentov – učebníc, slovníkov, materiálov na jazykové skúšky, beletrie, cestopisov, kníh zameraných na dejiny a kultúru, ako aj audio a audiovizuálnych dokumentov. Okrem knižničnoinformačnej činnosti pravidelne organizujú kultúrne, spoločenské a vzdelávacie podujatia. Oddelenie prezenčných služieb so sieťou svojich univerzálnych a špecializovaných študovní (jazykové centrá a hudobné átrium) sa v budúcnosti bude viac zameriavať na využívanie informačných a komunikačných technológií. Internet a digitalizácia naplno vstupujú do činnosti knižníc a v nemalej miere ovplyvňujú ich služby. Ako sme na to pripravení, preverila aj terajšia pandémia. Počas uzatvorenia knižnice sme pripravili niekoľko online workshopov. Všetky online podujatia boli uskutočnené cez videokonferenčnú platformu ZOOM. Elektronické služby knižníc si vyžaduje najmä stúpajúci nárast používateľov internetu a sociálnych sietí. Súčasná generácia používateľov s internetom vyrastá, používa ho v škole aj v súkromnom živote. Je pochopiteľné, že ho považuje za bežný nástroj prístupu k dokumentom a informáciám a že sa so svojimi informačnými potrebami obracia práve na knižnice. Elektronické služby tak predstavujú nový druh informačných činností založených na sprostredkovaní informácií cez internet, čo si vyžaduje ďalšie vzdelávanie knihovníkov – konzultantov, ako aj zlepšenie materiálnotechnických podmienok v knižnici. Radi sa s touto novou výzvou popasujeme a veríme, že aj v budúcnosti budeme schopní našim používateľom poskytnúť informácie na patričnej úrovni. Katarína Šmelková
Európsky deň jazykov online Každoročne 26. septembra oslavujú jazykové študovne a hudobné átrium Európsky deň jazykov. Tento dátum je zasvätený bytostnému poslaniu týchto pracovísk, a to motivovať a podporovať návštevníkov v komunikácii v cudzom jazyku alebo prostredníctvom hudby. V tento deň je Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici plná aktivít. Chodbami kolujú skupiny žiakov, každodenní čitatelia vrhajú na zamestnancov spýtavé pohľady a dvere átria a študovní sa prakticky nezatvoria.
2
Tento rok sa tak nestalo. Dvere knižnice ostali zatvorené a čitatelia nás nemohli navštíviť. Preto sme museli dostať Európsky deň jazykov k nim. Preto pre každú študovňu spolu s átriom bolo vyhotovené krátke video v rozsahu jednej až dvoch minút, kde zodpovedný zamestnanec predstavil svoje pracovisko, jeho zameranie a dostupné materiály. Následne boli videá uverejňované na Facebooku knižnice, kde patrili medzi úspešné príspevky. Celý proces produkcie videospotov sa preukázal ako veľmi účinný a v neposlednom rade aj zábavný. Takáto forma propagácie bude určite ešte využitá na rozšírenie davov, ktoré prídu knižnicu osobne navštíviť a obohatiť sa jej programom. Róbert Címer
ŠVK v Banskej Bystrici ....................................................................................................
Knižničné noviny 2020/4
Podpis memoranda o porozumení medzi ŠVK BB a Veľvyslanectvom USA Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici obnovila memorandum o porozumení s Veľvyslanectvom USA na Slovensku. Memorandum podpísali 23. septembra 2020 riaditeľka knižnice PhDr. Blanka Snopková, PhD., a vedúci sekcie vecí verejných Veľvyslanectva USA na Slovensku David Duerden. Prvé memorandum bolo podpísané v roku 2005, na základe ktorého vznikla americká študovňa. Róbert Címer
Zapojenie knižnice do nového výskumného projektu Rok 2020 priniesol knižnici zaujímavé výzvy aj vo vedeckovýskumnej oblasti. V spolupráci s Univerzitou Mateja Bela v Banskej Bystrici participuje na projekte Inovatívne sprístupnenie písomného dedičstva Slovenska prostredníctvom systému automatickej transkripcie historických rukopisov (APVV190456, skr. SKRIPTOR), ktorý podporila Agentúra na podporu výskumu a vývoja. Jeho zodpovedným riešiteľom je doc. Mgr. Imrich Nagy, PhD., prodekan pre vedeckovýskumnú činnosť Filozofickej fakulty UMB. Na projekte sa podieľa kolektív historikov a knihovníkov z oboch inštitúcií, za knižnicu sú nimi: prof. PhDr. Dušan Katuščák, PhD., PhDr. Blanka Snopková, PhD., Ing. Ivana Poláková, PhD., a Mgr. Mária Bôbová, PhD. Projekt nadväzuje na úspešný európsky vedecký projekt READ (2016 – 2019) s cieľom aplikovať na Slovensku výsledky najnovších technologických inovácií a poznatkov o efektívnom prístupe k písanému dedičstvu. Základný výskum prebieha prostredníctvom platformy Transkribus založenej na metódach umelej inteligencie a strojového učenia. Našou snahou je manuálnu transkripciu dokumentov nahradiť automatickým textovým rozpoznávaním. V praxi to predstavuje hlavne trpezlivé školenie a trénovanie systému s cieľom vytvoriť funkčný model pre špecifický rukopis alebo zbierku. Celý projekt zahŕňa široké spektrum činností, od výskumu a digitalizácie dokumentov cez automatickú transkripciu až po uchovávanie a sprístupnenie písomného dedičstva. Niekoľkoročný projekt je rozdelený do štyroch etáp s plánovaným ukončením v roku 2024. V súčasnosti sme vo fáze prechodu z prvej (Analýza stavu poznania a prieskum zdrojov) do druhej etapy (Implementácia a zefektívnenie platformy Transkribus). Jednotliví riešitelia si zvolili výskumné témy, k nim prislúchajúce rukopisné zbierky (napr. Postily protestantských kazateľov z prelomu 16. a 17. stor. (Izák Abrahamides Hrochotský, Juraj SchmideliusKováčik), kanonické vizitácie Banskobystrickej diecézy z 18. –19. stor., rímskokatolícke matriky zo 17. – 20. stor., urbáre tereziánskej urbárskej regulácie, parcelačné protokoly stabilného katastra z druhej polovice 19. stor., kongregačné zápisnice a sedriálne protokoly Zvolenskej župy zo 16. – 19. stor., rukopisná korešpondencia Andreja Kmeťa z 19. stor. ) a prostredníctvom školení a samoštúdia sa oboznámili so systémom Transkribus. Druhá, najdlhšie trvajúca etapa zahŕňa viaceré kroky od heuristiky cez digitalizáciu a tvorbu modelov až po hodnotenie efektívnosti automatickej transkripcie, pričom program sa podľa tréningového sú-
boru učí vzory písma a slov. Výsledok transkripcie je potom viditeľný a zhodnotený na testovacom datasete. Ak je uspokojivý, možno automaticky transkribovať ďalšie súbory alebo celú zbierku. Automatická transkripcia ďalej slúži na vedecké editovanie, v ktorom je možné text korigovať, explicitne pridávať ďalšie dáta, kontextové informácie, dešifrovať dáta, tagovať, pridávať poznámky, metadáta, anotácie, opravovať diakritiku, skratky a pod. V ŠVK úvodné kroky v tejto etape vykonávame na rukopisnej zbierke Collectanea z pozostalosti evanjelického kňaza, prekladateľa a náboženského spisovateľa Martina Laučeka (1732 – 1802), ktorú tvorí 22 zv. materiálu obsahujúceho cenné informácie najmä pre dejiny evanjelickej cirkvi. Práca doteraz spočívala v pozornom a veľmi presnom prepisovaní najmä rukopisnej korešpondencie v editore podľa riadkov. Ľahšie i ťažšie čitateľné texty v slovenskom, nemeckom, maďarskom ale hlavne v latinskom jazyku sa prepisujú podľa súdobého jazykového úzu a gramatiky, aj s chybami. Zároveň pristupujeme (zahrňujúc digitalizáciu a segmentáciu) k rozpracovaniu ďalšej výskumnej témy, tentoraz z oblasti dejín knižnej kultúry. V rámci projektu sa chceme zamerať aj na výskum rukopisných knižničných katalógov na príklade katalógu knižného fondu Kňazského seminára sv. Karola Boromejského v Banskej Bystrici. Dokument s názvom Elenchus librorum z 19. storočia obsahuje nielen dva katalógy knižnice, ale i prírastkové zoznamy dvoch významnejších akvizícií a výpožičný katalóg knižnice. Dúfame, že nadobudnuté poznatky z automatickej transkripcie nás posunú ďalej vo výskume dejín knižnice a jej fondu. Na primárny výskum prameňov nadviažu v ďalších rokoch posledné dve etapy, prostredníctvom ktorých odborníci na základe syntézy a analýzy dosiahnutých výsledkov zhodnotia stav poznania problematiky formou konferencie a vydaním publikácií. Informácie o jednotlivých krokoch a o najnovších výsledkoch výskumu chceme podávať i prostredníctvom internetového portálu projektu, cez ktorý budú zároveň dostupné aj skúmané dokumenty v digitálnej forme. Realizovaním projektu s takouto aktuálnou problematikou a jeho uplatnením v praxi môžeme urýchliť sprístupnenie rukopisných dokumentov vo vhodnom formáte pre používateľov i na širšie kultúrne a edukačné využitie. Mária Bôbová
3
Knižničné noviny 2020/4 ........................................................................................................
ŠVK v Banskej Bystrici
Aj vďaka podpore kolegov zvíťazila Je známe, že naša konzultantka Andy Loužecká z Centra slovanských štúdií sa vo svojom voľnom čase venuje hudbe. Spieva, píše texty a skladá hudbu. Jej snahu najskôr ocenili v československej Superstar 2020 a nedávno aj v autorskej pesničkovej súťaži Košický zlatý poklad 2020, z ktorej si odniesla prvé miesto s piesňou Vesmír. V sobotu 24. októbra 2020 odvysielalo Rádio Slovensko finálové kolo tejto pesničkovej súťaže. Finále sa prvýkrát vo svojej histórii vzhľadom na aktuálne opatrenia súvisiace s pandémiou nerealizovalo ako verejný koncert, ale odznelo v rozhlasovom éteri ako súťaž nahrávok finálových piesní. O víťazných skladbách rozhodla odborná porota, ktorej členmi boli osobnosti slovenskej populárne hudby: Sima Martausová, Peter Bič, Igor Timko, Ľuboš Zeman, Vlado Krausz, taktiež riaditeľ sekcie marketingu a komunikácie RTVS Richard Jajcay a riaditeľ programových služieb SRo Michal Dzurjanin. Predsedom poroty bol hudobný dramaturg Rádia Slovensko Rasťo Očenáš, ktorý vyhlásil výsledky. Program moderoval Roman Bomboš. Do finále postúpilo z 220 prihlásených skladieb 12, a to na základe rozhodnutia výberovej komisie a hlasovania poslucháčov Rádia Slovensko prostredníctvom SMS. Košický zlatý poklad vznikol v roku 1980. Doposiaľ na súťaži zaznelo 397 nových, pôvodných slovenských piesní. K jej úspešným finalistom patria aj Beáta Dubasová, Peter Nagy, skupiny No Name, Nocadeň, Iconito, Marián Čekovský, Peter Cmorík či To-
máš Buranovský. Veríme, že sa k nim skôr či neskôr pridá aj Andy. „Ďakujem všetkým kolegom, ktorí ste mi poslali sms a vďaka nim som sa dostala do finále. Je to skvelý pocit, keď príde úspech v tom, čo vás napĺňa a čomu sa venujete prakticky každý deň. Ďakujem vám, milí kolegovia, za podporu a verím, že si čoskoro zaspievame aj v priestoroch knižnice.“ Andrea Loužecká
Zahraničný talent, ktorý rozozvučal múry knižnice 12. augusta v knižnici hrala a spievala mladá talentovaná speváčka Lara Abou Hamdan. Pri účasti päťdesiatich divákov odprezentovala svoju vlastnú tvorbu spolu s prevzatými piesňami v slovenčine, v angličtine, ale aj v arabčine. Pochádza zo Sýrie a Libanonu a hoci sa za otcom lekárom prisťahovala do Banskej Bystrice iba pred niekoľkými mesiacmi, slovenčinu zvláda doslova obdivuhodne. (Možno aj preto, že ju v jazykovej škole učila naša konzultantka Andy ešte predtým, ako nastúpila do našej knižnice). Lara si piesne skladá sama, pričom využíva svoje znalosti, ktoré nadobúda na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Speváčku, gitaristku a textárku možno poznať z televíznych obrazoviek. V roku 2019 zažiarila v súťaži ČeskoSlovensko má talent. Lare držíme palce v jej kariére a veríme, že nám ešte niekedy príde spríjemniť tenktorý podvečer. Andrea Loužecká, Foto: Samuel Šnek
Zaujímavá výstava novoročeniek v átriu ŠVK Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici sprístupnila pre návštevníkov výstavu novoročeniek zo zbierky Milana Sokola. Výstava je autentickým zbierkovým materiálom, ktorý vznikol dlhoročnou korešpondenciou medzi ním a jeho priateľmi – výtvarníkmi. Vo výbere sú zastúpení významní výtvarní umelci zo Slovenska i zahraničia. Nájdete tu aj novoročenky Milana Sokola, ktoré boli rea lizované pre výstavu Novoročný pozdrav pre Kolomana Sokola. Výstavu v minulosti pripravovala každoročne galéria v Liptovskom Mikuláši.Najstaršie novoročné pozdravy sú tvorené ešte tradičnými grafickými postupmi, novšie modernými digitálnymi technikami. Autor zbierky akad. mal. prof. Milan Sokol žije a tvorí v Banskej Bystrici. Výstava je prístupná od 2. decembra 2020 do 22. januára 2021. Srdečne vás pozývame. Dušan Jarina
4
ŠVK v Banskej Bystrici ....................................................................................................
Knižničné noviny 2020/4
Úspešný rok pre španielsky píšuce autorky Jedným z „pozitív“ tohtoročnej izolácie, ktorú do istej miery všetci z nás zažívame, bolo, že sme sa mohli viac času venovať svojim záľubám. Viac času na písanie mali aj mnohé spisovateľky v Španielsku či v Latinskej Amerike, ktorých rodným jazykom je španielčina. Rok 2020 bol rozhodne veľmi plodný pre ich spisovateľskú kariéru, či už vydali novú knihu alebo získali literárne ocenenie. Niektoré z ich úspechov si krátko predstavíme. Vo februári tohto roka sa dostal na knižné trhy ďalší román španielskej spisovateľky Almudeny Grandes pod názvom La madre de Frankenstein. Dej románu sa odohráva v Španielsku v roku 1954. Mladý psychiater Germán sa po 15 rokoch života vo Švajčiarsku vracia do Španielska a začína pracovať v ústave pre duševne choré ženy. Tu sa zamiluje do pomocnej ošetrovateľky Maríe, ktorá ho zo začiatku odmieta. Obaja sa snažia ujsť od svojej trpkej minulosti a rozhodnú sa dopriať si šancu byť spolu. Podarí sa im to v spoločnosti plnej prísnych mravných zásad? Na známej čitateľskej aplikácii Goodreads sa kniha teší už viac ako 1400 hodnoteniam, ktoré v priemere dosahujú 4,21 hviezdičiek z 5. Od spisovateľky A. Grandes sa vo fonde našej knižnice nachádzajú tri tituly. Jeden je v španielskom origináli a nájdete ho v našom Centre hispánskej kultúry V. Olerínyho pod názvom Los besos en el pan. Pri ďalších dvoch ide o preklady. Titul s názvom Lulu a jej život preložila do slovenčiny Jana Nováková a Životní etudy nájdete v českom preklade Jarmily Malatinskej. Jedna z najznámejších čilských spisovateliek dneška Isabel Allende síce v roku 2020 žiadnu ďalšiu knihu nevydala, ale získala veľmi hodnotné literárne ocenenie Premio Liber 2020 za najvýznamnejšiu hispanoamerickú autorku. Touto cenou bola uznaná španielskymi editormi za najvplyvnejšiu autorku roka 2020. I. Allende doposiaľ vydala 24 románov preložených do viac ako 42 jazykov a predala už neuveriteľných vyše 74 miliónov výtlačkov kníh po celom svete. Vo fonde našej knižnice sa nachádza 22 jej knižných titulov v štyroch rôznych jazykoch. V španielskom origináli nájdete v našom hispánskom centre tri tituly: La casa de los espíritus (Dom duchov), Paula a Eva Luna. V Britskom centre nájdete tri jej tituly preložené do angličtiny vďaka Margaret Sayers Peden a v knižnici sa nachádza aj jeden titul preložený do češtiny
a jeden do francúzštiny. V našom fonde nájdete ďalších štrnásť autorkiných kníh preložených do slovenčiny, a to vďaka prekladateľkám Jarmile Srnenskej, Martine Slezákovej či Eve Palkovičovej. Nedá nám nespomenúť súbor poviedok Cuentos de Eva Luna (Skazené dievča : príbehy Evy Luny), ktoré do slovenčiny preložil práve Vladimír Oleríny, ktorého meno nesie naše centrum hispánskej kultúry. Kto by mal záujem dozvedieť sa viac o tvorbe tejto čilskej autorky, má vo fonde našej knižnice k dispozícii aj veľmi hodnotnú knižnú publikáciu Magický realizmus Isabel Allendeovej, ktorú napísala Magda Kučerková, vysokoškolská pedagogička na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Knihy od spisovateľky Elviry Lindo sa vo fonde našej knižnice zatiaľ nenachádzajú, ale určite by sme ich tam radi v blízkej budúcnosti zaradili. Pre túto španielsku autorku bol rok 2020 taktiež veľmi úspešný. V marci vydala svoj ďalší román A corazón abierto. V ňom na literárne postavy premenila svojich vlastných rodičov. Ide o príbeh muža a ženy, ktorí zažívajú intenzívnu lásku plnú vášne, no mnohokrát otrasenú prítomnosťou detí, zmenami bydliska či chorobou. Radi by sme spomenuli aj piaty ročník podujatia Deň spisovateliek (Día de las Escritoras), ktorý sa tohto roku uskutočnil 19. októbra v Národnej knižnici Španielska. Každodenné ženské úsilie bolo mottom tohto ročníka a cieľom rozšíriť kultúrne dedičstvo španielskych a hispanoamerických spisovateliek, vyzdvihnúť hodnotu ich diel a pripomenúť si ťažkosti, ktorým museli ako ženy čeliť pri svojej profesii. Akcia sa už tradične slávila najbližší pondelok k sviatku svätej Terézie Ježišovej z Ávily (15. október) a čítali sa úryvky z diel autoriek ako napr. Teresa de Jesús, Rosalía de Castro, Sor Juana Inés de la Cruz, Gloria Fuertes, Emilia Pardo Bazán a ďalšie. Diela vymenovaných spisovateliek sa nachádzajú aj v našom Centre hispánskej kultúry Vladimíra Olerínyho. Rok 2020 bol rozhodne úspešným pre autorky píšuce po španielsky. Radi by sme v nasledujúcom roku zorganizovali v našom hispánskom centre viaceré literárne prednášky, pri ktorých by sme vám aspoň niektoré z autoriek bližšie predstavili, a rovnako by sme radi rozšírili náš knižný fond o ďalšie ich tituly. Mgr. Zuzana Hušlová Fotografia: Goodreads
Workshopy kritického myslenia pre pedagógov v American Center Banská Bystrica
Téma kritického myslenia je v súčasnosti stále aktuálnejšia. Vzostup sociálnych médií zrýchlil a znásobil množstvo informácií, v ktorých nie je jednoduché sa orientovať. Americké centrum preto spojilo sily s lektormi z LEAF Academy a zorganizovalo sériu workshopov pre pedagógov z regiónu. Počas štyroch workshopov zameraných na kritické myslenie mali možnosť vymeniť si skúsenosti a vytvárať vlastné aktivity, ktoré implementujú so svojimi študentmi na vyučovacích hodinách. Vďaka kvalifikovanosti a flexibilite lektorov bolo možné uskutočniť tieto podujatia aj vo virtuálnom priestore. Róbert Címer
5
Knižničné noviny 2020/4 ........................................................................................................
ŠVK v Banskej Bystrici
Spomíname na Boženu Bobákovú
Spisovateľka Božena Bobáková nás opustila 21. 10. 2020 vo príroda je chrám, v ktorom je každá byľka a každá skalka vzácny veku 91 rokov. S pracovníkmi Literárneho a hudobného múzea drahokam. Či nestačí, ak si domov z hôr donesiete plnú náruč v Banskej Bystrici mala vrelý vzťah, o čom svedčia niekoľkonásobné dojmov?“ Medzi krajanov, ktorých si vysoko vážila, patrili spisostretnutia nielen na literárnych podujatiach, ale aj na návšteve u nej vateľ František Švantner (29. 1. 1912 Bystrá – 13. 10. 1950 Praha) a literárny vedec Ján Števček (13. 9. 1929 doma v Mýte pod Ďumbierom. Múzeu venovala Mýto pod Ďumbierom – 26. 9. 1996 Bratislava). svoje osobné dokumenty, knihy, fotografie, V zbierkovom fonde múzea sa nachádza jej príkorešpondencie a rukopisy, v počte takmer hovor, ktorý napísala a predniesla pri výročí na60 jednotiek. Naposledy v roku 2018 venovala rodenia svojho učiteľa F. Švantnera 29. 1. 1992, múzeu svoje etnografické práce pod názvom keď sa pripomínala jeho nedožitá osemdesiatŽivé tvory z dvora, z hory a Ako si pamätám ka a príhovor, ktorý predniesla 23. 6. 2012 v svoje rodné mýtňanské nárečie. Obidve sú Bystrej na slávnostnom podujatí venovanom vzácnym svedectvom jej záujmu zachovať do100. výročiu narodenia F. Švantnera. bové výrazy svojho rodiska a okolia. Pri príležitosti 80. narodenín Boženy BoBožena Bobáková (*4. 9. 1929 v Mýte bákovej spoluorganizovali ŠVK – LHM stretnupod Ďumbierom) študovala na gymnáziách v Banskej Bystrici a v Brezne. V roku 1978 Božena Bobáková. Portrét z r. 1974 tie, ktoré sa uskutočnilo 2. 9. 2009 vo Verejnej knižnici Mikuláša Kováča v Banskej skončila diaľkové štúdium slovenčiny a Bystrici. Na podujatí sa zúčastnili prof. nemčiny na Pedagogickej fakulte v BanMilan Jurčo, CSc., spisovateľky Blanka skej Bystrici. Od roku 1960 učila nemčiPoliaková a Zlata Solivajsová, básnik nu na SPŠ v Brezne a od roku 1978 až Miroslav Kapusta, PaedDr. Jana Bordo odchodu na dôchodok v roku 1983 guľová a i. Podujatie moderovala Zlata pôsobila ako vychovávateľka v domove Troligová z ŠVK – LHM. mládeže v Brezne. Literárnej tvorbe sa Božena Bobáková zostane v našich venovala od polovice 50. rokov. Napísaspomienkach ako inteligentná, múdra, la novelu Biela dcéra (1973), poviedky srdečná žena s veľkým zmyslom pre so ženskou tematikou Samostatná žena humor. Svedčí o tom aj ukážka z knihy (1978), románovú kompozíciu Balada Ochutnávka (1997): o horách (1995). V knihe Ochutnávka Turistický preukaz z r. 1956 „Na hriatô stačí pokrájať na kocky trochu údenej slanin(1997) ponúka popri domácom sortimente jedál a nápojov „na ochutnanie“ svoje už vyskúšané šéfkuchárske špeciality. V roku ky, najlepšie domácej, do zlatista opražiť, zaliať vodkou a 2003 vydala knižku rečňovaniek pre deti Sóla hlások, ktorú ilu- zahriať nie celkom po bod varu. Odstaviť a horúce podávať. Nuž teda, na zdravie! Ale ako sme sa dohovorili: iba dva do strovali Peter Žifčák a deti zo základných škôl v okrese Brezno. Mýto pod Ďumbierom, jeho okolie aj významné osobnosti páru, aby vás pes nechytil za sáru. Zlata Troligová propagovala do konca svojho života. Sama napísala: „Veď naša
25ročné partnerstvo – 25ročný dialóg kultúr V 90. rokoch 20. storočia spojil slovenskú a nemeckú kultúru projekt o zriaďovaní nemeckých kultúrnych centier na Slovensku podporovaný vládou Nemeckej spolkovej republiky. Jeho realizáciu prevzal Goetheho inštitút so sídlom v Mníchove. Na celom svete pôsobí 159 inštitútov v 94 krajinách a 13 inštitútov v Nemecku. Goetheho inštitút podporuje výučbu nemeckého jazyka v zahraničí, medzinárodný kultúrny dialóg, plní úlohy zahraničnej kultúrnej politiky a vzde lávania. Na Slovensku plní túto úlohu Goetheho inštitút v Bratislave. Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici dostala ponuku zriadiť nemecké informačné centrum vo svojich priestoroch. 21. septembra 1994 bola podpisom zmluvy o vzájomnej spolupráci a zria dení špecializovaného centra so zameraním na nemecký jazyk, literatúru, dejiny a kultúru Nemecka započatá dlhoročná úspešná spolupráca. Nemecká študovňa bola slávnostne otvorená 29. júna 1995. V ŠVK v Banskej Bystrici bola prvou špecializovanou jazykovou študovňou. Už štvrťstoročie ponúka bohatý informačný fond zameraný na nemecký jazyk, literatúru, dejiny a kultúru Nemecka, ako aj ostatných krajín hovoriacich po nemecky. Goetheho inštitút každoročne poskytuje finančné prostriedky na obnovu informač-
6
ného fondu – na nákup nových nemeckých kníh, periodík a audiovizuálnych dokumentov. Vďaka tejto finančnej podpore a spolupráci pri organizovaní kultúrnovzdelávacích podujatí sa študovňa vyprofilovala na komplexnú informačnú platformu pre študentov nemčiny a germanistov nielen v meste, ale aj v širokom okolí. Okrem absenčných a prezenčných výpožičiek dokumentov sa zaoberá organizovaním seminárov, prednášok na aktuálne témy a besied s autormi píšucimi po nemecky a prekladateľmi nemeckej literatúry do slovenčiny. Konajú sa tu aj interaktívne hodiny nemeckého jazyka pre žiakov základných škôl a študentov stredných škôl, ako aj filmové produkcie nemeckej proveniencie. Poskytuje pomoc pri vyhľadávaní nemeckej literatúry z fondov knižníc na Slovensku aj v zahraničí. Pre žiakov základných škôl a študentov stredných škôl a poslucháčov germanistiky sa v študovni realizujú exkurzie, hodiny informačnej výchovy, semináre a cvičenia pod vedením lektorov. Nemecká študovňa v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici splnila v roku 2007 kvalitatívne štandardy Goetheho Pokračovanie na str. 7.
ŠVK v Banskej Bystrici ....................................................................................................
Knižničné noviny 2020/4
Hudobné inšpirácie a rytmické workshopy v Hudobnom átriu
Ak sa túžite započúvať do nahrávok rôznych hudobných žánrov, siahnuť po hudobnom nástroji, prečítať si články v odborných periodikách o aktuálnom hudobnom dianí, študovať muzikologickú literatúru alebo radšej vnímať hudbu prostredníctvom filmových projekcií a hudobných workshopov umocnených príjemným prostredím, naplniť tieto umelecké potreby prispeje ponuka Hudobného átria Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici.
Beseda s režisérkou k premiére Édith Piaf „Budem spievať tak nahlas, že ma bude počuť celý Paríž – až na vrchole Eiffelovej veže budú ľudia otvárať okná a počúvať.” Tieto slová slávnej francúzskej šansoniérky Édith Piaf predznamenali jej závratnú hudobnú dráhu, prelínajúcu sa s dramatickým životným osudom. Multižánrové autorské dielo režisérky a choreografky Dany Dinkovej a hudobného skladateľa Branislava Kostku bolo oslavou a pripomienkou života a tvorby Édith Piaf. Pozoruhodná inscenácia naplnená emotívnou hudbou, strhujúcim tancom a sugestívnymi dramatickými výkonmi mala premiéru v Štátnej opere v Banskej Bystrici. Predpremiérová marcová beseda s režisérkou Danou Dinkovou a dramaturgičkou Alžbetou Lukáčovou sa uskutočnila v Hudobnom átriu. Spoznali sme dramaturgický a režijný zámer hudobného diela, dej hudobnej inscenácie, návrhy scén a kostýmov, interpretáciu skladieb a mnoho ďalších súvislostí, ktoré predchádzali príprave tohto pozoru hodného diela.
Rok hudobných výročí Rok 2020 je vzácnym stretnutím výročí množstva kľúčových osobností hudobnej scény, ktoré ovplyvnili ďalšie generácie muzikantov. Pozornosť hudobnej verejnosti sa upriamuje naj mä na 60. výročie založenia sku piny THE BEATLES, 80. výročie narodenia a 40. výročie úmrtia JOHNA LENNONA, 75. výročie narodenia ERICA CLAPTONA, 70. výročie narodenia britského hudobníka PETERA GABRIELA, 95. výročie narodenia a 5. výročie úmrtia bluesového gitaristu a spe Prázdninové leto s rytmickými váka B. B. KINGA, 90. výročie workshopmi narodenia rythm and bluesového V letných mesiacoch sa Hudobné speváka a klaviristu RAY CHARLEZ besedy s režisérkou Danou Dinkovou a dramaturgičkou Alžbetou átrium stáva cieľom záujmu najmä SA, 105. výročie narodenia Lukáčovou k premiére Édith Piaf turistov a letných táborov. Pravidelné francúzskej šansoniérky EDITH rytmické workshopy detským i doPIAF a jazzovej speváčky s dospelým účastníkom umožnili spoznať jemným hlasom BILLIE HOLIDAY, históriu etnických nástrojov rôznych ale aj 50. výročie úmrtí členov zo krajín sveta, objaviť pestrosť zvukov smutne presláveného Klubu 27 a harmónií, ako aj cibriť si rytmiku. JANIS JOPLIN a JIMIHO HENDRIXA Zoznámili sa s pôvodom a hrou na a mnohých ďalších. drevený sopránový xylofón, tradičné Tvorbu spomínaných osobnos africké nástroje, akými sú prstové tí sme si v tomto roku priebežne piána kalimba a sansula, africké bub pripomínali prostredníctvom teny djembe. Dažďová palica z oblasti matických audiovizuálnych výstav Chile očarila fascinujúcim zvukom, s ponukou projekcií koncertných Z prázdninových rytmických workshopov pre malých i veľkých netradične ovládaný hudobný luk a životopisných dokumentov. Aj berimbau brazílskej capoeiry pôvo keď pandémia a s ňou spojené sprísnené opatrenia na istý dom z Afriky podnietil k množstvu otázok, zábavné boli aj španielske čas prerušili naše pravidelné stretnutia s hudbou, k tvorbe kastanety, rytmické hrkálky z plodov kola orechov, cabasa, shekere hudobných legiend sme sa vrátili v inej forme. Pravidelné pôvodom zo západnej Afriky, zvončeky, spiežovce a tamburíny. skupinové projekcie sme prechodne nahradili individuálnymi Pre všetkých účastníkov workshopov sa hudba stala a v priaznivých časoch sa k nim opäť radi vrátime. hlavne zábavou a príjemným relaxom. Ingrid Guzmická Pokračovanie zo str. 6.
inštitútu platné pre nemecké študovne v strednej a východnej Európe a bol jej udelený Certifikát kvality. Výborné vyhodnotenie je záväzkom i naďalej poskytovať knižnično informačné služby na vysokej odbornej úrovni. Jubilejný rok 2020, v ktorom si pripomíname 25. výročie vzniku nemeckej študovne a spolupráce s Goetheho inštitútom, poznamenala pandémia. Ako väčšina inštitúcií poskytujúcich služby verejnosti sme mali oklieštené možnosti, no napriek tomu sme našich používateľov pravidelne prostredníctvom facebooku informovali o dôležitých výročiach, udalostiach a osobnostiach Nemecka a o zaujímavých novinkách v našom knižničnom fonde. Krátkou videonahrávkou sme inšpirovali ľudí a nabádali ich učiť
sa nemecký jazyk. Aj keď len na diaľku, prostredníctvom pošty si riaditeľ Goetheho inštitútu v Bratislave M. A. Markus Huber a riaditeľka Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici PhDr. Blanka Snopková, PhD., vymenili podpísanú novú Dohodu o spolupráci medzi Goetheho inštitútom v Bratislave a Štátnou vedeckou knižnicou v Banskej Bystrici na ďalšie dva roky. Veríme, že život sa po porážke pandémie dostane do svojich obvyklých koľají a naši čitatelia sa vrátia naspäť do knižnice. Potom aj my spolu s naším partnerom Goetheho inštitútom budeme môcť poskytovať naše služby v prospech všetkých záujemcov o Nemecko a nemecký jazyk. Katarína Šmelková
7
Knižničné noviny 2020/4 ........................................................................................................
ŠVK v Banskej Bystrici
Výstava Pocta Jurajovi Herzovi Vo výstavných priestoroch átria Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici bola koncom októbra sprístupnená výstava vzdávajúca poctu režisérovi Jurajovi Herzovi. Výtvarné návrhy emisií poštových známok, interpretácie režisérových filmov stvárnené na veľkoformátových filmových plagátoch, ako aj osobité portrétové grafické návrhy prezentujú tvorbu študentov a pedagógov Školy umeleckého priemyslu v Kežmarku. Autorom výstavy je grafik a pedagóg Mgr. art. Jozef Česla, s ktorým prinášame rozhovor čiastočne nahradzujúci neúčasť autorov na výstave pre pandemickú situáciu. Ako vznikla myšlienka výtvarne spracovať osobnosť režiséra Juraja Herza? Ako výtvarník vnímam kultúrne udalosti, výročia osobností a umeleckú tvorbu v našom meste, ale i v celom podtatranskom regióne. Bohatý kinoklubový program v kine Iskra bol v roku 2010 poctený projekciou filmov Habermannův mlýn a v roku 2014 Slovensko 2.0 (kapitola Čestný občan) za osobnej účasti režiséra Juraja Herza. Mal som šťastie aspoň na chvíľu poznať osobnosť a charakter Kežmarčana, ktorý sa preslávil ďaleko za hranicami našej krajiny. Potom sa mi dostala do ruky kvalitne spracovaná Herzova autobiografia Autopsie (pitva režiséra) z roku 2015, ktorá vyšla vo vydavateľstve Mladá fronta. Od tohto momentu som začal podrobnejšie študovať a vnímať režisérovu umeleckú tvorbu ako odraz udalostí v jeho strastiplnom živote počas druhej svetovej vojny a autorskú výpoveď v každom filme, ktorý vytvoril. Genialita filmu Spalovač mrtvol z roku 1968 je nepochybne alfou a omegou Herzovho alter ega, ktoré rozvíjal v celej svojej filmovej tvorbe. Reálna téma zadania vzbudzuje náležitú pozornosť. Aké to bolo v prípade študentov Školy umeleckého priemyslu v Kežmarku? Ako študenti reagovali na spracovanie osobnosti Juraja Herza? Na škole umeleckého priemyslu vyučujem odborné výtvarné predmety zamerané na počítačovú grafiku, typografiu a navrhovanie. V hlavnom maturitnom predmete navrhovanie v treťom ročníku v odbore propagačné výtvarníctvo je jedna z najkomplexnejších výtvarných tém analýza umeleckého diela. Každý rok sa snažím túto tému prepojenú s predmetmi dejiny výtvarnej kultúry a technológia aktualizovať a reagovať aj na aktuálne udalosti v kultúre. Aplikovať bohatú filmovú tvorbu Juraja Herza na vyučovací proces v škole bol prirodzený spôsob, ako oboznámiť žiakov s touto významnou kežmarskou osobnosťou. Na začiatku sú pre vývoj témy vždy dôležité inšpiračné zdroje. Žiaci mali za úlohu v rámci digitálnych médií si naštudovať o filmoch Juraja Herza čo najviac dostupných informácií a vybrať jeden film na výtvarné spracovanie. Po konzultáciách a prvých návrhoch sme so žiakmi realizovali projekcie niektorých filmov v krátkych ukážkach, ale i v celku. Spomínaný film Spalovač mrtvol bol jeden z najsilnejších zážitkov. Pre generáciu narodenú po roku 2000 je tento typ filmov ako „duch minulých storočí“. Bolo zaujímavé sledovať reakcie, ale i nápady žiakov, ktorí sa témy zhostili so záujmom
8
i autorským výtvarným prejavom. Práce boli formálne zamerané na výtvarnú tvorbu v dvoch hlavných plánoch: 1. filmový plagát a 2. poštová známka. Výsledky ich snaženia je možné vidieť na prezentovanej výstave a myslím, že sme dosiahli pre diváka zaujímavú a pestrú paletu výtvarných diel. Aké boli tvoje umelecké začiatky, čo ťa v umení napĺňa a fascinuje? Ja som mal od malička grafický prejav a ten som rozvíjal od základných umeleckých škôl cez ŠUP v Košiciach v odbore propagačná grafika až po úspešné ukončenie štúdia na VŠVU v Bratislave v ateliéri voľnej grafiky a knižnej ilustrácie u profesora akad. mal. Dušana Kállaya. Po štúdiu v roku 2004 som získal miesto učiteľa odborných predmetov ZSUŠ v Kežmarku. Výrazný vplyv na rozvoj remeselných zručností malo moje pedagogické pôsobenie v rokoch 2007 – 2010 na Škole úžitkového výtvarníctva v Kremnici v odbore plošného a plastického rytia kovov. Potom som sa opäť vrátil do obľúbeného podtatranského regiónu na Školu umeleckého priemyslu v Kežmarku, kde učím dodnes odborné výtvarné predmety. Posledných 10 rokov je mojou špecializáciou plošné rytie kovov so zameraním na remeselné a výtvarné spracovanie tlačových foriem pre techniky oceľotlač a hĺbkotlač. Sú to väčšinou práce pre Slovenskú poštu v podobe poštovej známky a FDC rytiny alebo autorská príležitostná grafika. Na výstave má návštevník možnosť vidieť výber štyroch osobností Kežmarku a jeho okolia: Dr. Vojtech Alexander, Imrich Thokoly, Ladislav Mednyánszky a Juraj Herz. Okrem rytín sú v kolekcii zahrnuté aj návrhy na pečiatku a ich aplikácia na obálky s autorskou tlačou rytiny. Ako vnímaš súčasnú výtvarnú scénu na Slovensku? Súčasné umenie má mnoho podôb a široký záber. S umením sa stretávam hlavne prostredníctvom médií: televízia, rozhlas, internet... Ale osobný zážitok s výstavou, koncertom alebo kinom naživo, samozrejme, nič nenahradí. Určite nemôžem povedať, že mám prehľad, čo sa momentálne deje na slovenskej výtvarnej scéne. Ale vždy sa aktuálne nájde autor, ktorý má originálny výtvarný pohľad na svet a dokáže zaujať aj neštudovaných laikov. Ja osobne sa vidím ako „klasik muzeálneho typu“. Rytecká technika, ktorou prevažne realizujem svoje minigrafiky, je viac ako 500 rokov stará záležitosť. V podstate anachronizmus na výtvarnej scéne? Svoju prácu vnímam ako umelecké remeslo, a nie ako všeobecne pomenované „súčasné umenie“. Je úplne jedno, či je na aktuálnej výtvarnej scéne ľudové remeslo, insitné umenie, klasická maľba, inštalácia, happening či event, všetky dostupné informácie o súčasných udalostiach v kultúre vnímam ako umelecký prejav človeka 21. storočia. Ktorá výstava, umelecké podujatie ťa za posledné obdobie oslovilo? Najbližší dostupný výstavný stánok je pre mňa Tatranská galéria v Poprade, ktorá ma bohatý program na autorské alebo tematické výstavy. Ako grafika ma prirodzene najviac zaujali výstavy Miroslava Cipára, Vincenta Hložníka a Kamily Štanclovej s Dušanom Kállayom. Aj televízny program poteší, keď je to tematicky kvalitne zameraný seriál. Napr. nedávno vysielaný na RTVS dokumentárny cyklus o osobnostiach slovenskej architektúry IKONY. Alebo veľmi zaujímavé dokumentárne filmy od Pavola Barabáša o slovenských nosičoch a horolezcoch. Pokračovanie na str. 9.
ŠVK v Banskej Bystrici ....................................................................................................
Knižničné noviny 2020/4
Výstava Kontexty Rok 2020 poslednými dvomi mesiacmi pomaly ohlasuje svoj koniec. Každý z nás by mu po osobnej desaťmesačnej skúsenosti pridelil odlišný atribút – rok pandémie, rok opatrení, príkazov, zákazov... Sledujeme, akoby sa popri pandemických konotáciách všetky ostatné – s pandémiou nesúvisiace – odsunuli kamsi do úzadia. Oveľa radšej by sme na rok 2020 spomínali ako na rok divadla, hoci divadlám, kultúre či umeniu všeobecne nie je celkom priaznivo naklonený. Práve v spojitosti s Rokom slovenského divadla si pripomíname aj sté výročie narodenia významného slovenského prozaika, dramatika, teatrológa Petra Karvaša. Pri príležitosti jeho storočnice Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici venovalo tejto osobnosti výstavu Kontexty, ktorej autorkou je Mgr. Lucia Panáčková. Prostredníctvom fondu Literárneho a hudobného múzea je na ploche ôsmich panelov priblížená osobnosť Petra Karvaša, jeho život i bohatá literárna tvorba. Výstava z obsahového hľadiska prezentuje život autora prostredníctvom fotografií, ale tiež jeho autentickými slovami doplnenými prehovormi ľudí, ktorí ho poznali, slovami literárnych kritikov, ktorí sa zaoberali jeho tvorbou, jej kvalitami či novými Karvašovými pohnútkami a tendenciami. Vizuálny materiál demonštruje autorovu spojitosť s umením už v čase detstva, a to hlavne cez osobu starého otca a matky, dosahy 2. svetovej vojny, špeciálne prijatie tzv. Židovského kódexu, poukazujúc na tragický osud rodiny Karvašovcov, rozhodnutie Petra Karvaša odísť do hôr a pridať sa k partizánskym jednotkám, ako aj jeho aktívne pôsobenie v Slobodnom slovenskom vysielači v Banskej Bystrici i vo Vysielači Slovenskej národnej rady v Košiciach. Dôležitým bodom je predstavenie tvorby autora, jeho vplyv na vývin slovenskej literatúry, a to najmä v oblasti drámy. Výstava reflektuje literárne začiatky Petra Karvaša, následne aj prudké znemožnenie rozvíjať umelecké vlohy, zákaz publikovania, zastavenie oficiálneho tvorivého procesu,
jeho pokračovanie v súkromnom živote i účinok na psychiku autora. Pozornosť sa tiež sústreďuje na jeho pôsobenie v oblasti prózy aj rozhlasovej tvorby. Časti výstavy spája osobnosť autora a jeho stopa v našich literárnych dejinách. Upozorňuje na to, že pri Petrovi Karvašovi je dôležitý predovšetkým kontext – poznanie literárnej tvorby, jej základných znakov, rovnako jeho súkromného i profesijného života, pričom súčinnosť oboch
stránok vytvára celistvý obraz o tom, kto bol Peter Karvaš. Nebolo to tak vždy, pretože takmer celý život Petra Karvaša sprevádzali zákazy: „Moje knihy nesmeli byť vo výklade kníhkupectva. Nesmeli ležať ani na pultoch. Nesmeli o nich vychádzať recenzie. Moje meno sa skutočne dvadsať rokov v slovenskej tlači nespomenulo. V učebniciach ma prečiarkli. Neexistoval som ako slovenský spisovateľ.“ Zavítajte na Lazovnú 9, vybehnite na prvé poschodie Štátnej vedeckej knižnice a nechajte sa vtiahnuť do Kontextov mapujúcich životný i tvorivý príbeh Petra Karvaša... Radka Hadová
Pokračovanie zo str. 8.
Kvalitatívne podobné je to napr. s vydavateľským počinom Ľubomíra Longauera v cykle na pokračovanie Úžitková grafika na Slovensku po roku 1918, ktorý dlhodobo a osamotene realizuje svoj neoceniteľný projekt v rámci grafického dizajnu. Pochádzaš zo Starej Ľubovne, študoval si v Košiciach a Bratislave. Čo ťa priviedlo do Kežmarku? Metropoly sú na štúdium a kultúrny rozlet mladého človeka veľmi dôležité. S radosťou na tieto časy spomínam. Nevidím však dôvod ostávať na mieste, kde nedokážem žiť a kde sa necítim doma. Ak sa človek vráti do svojho rodiska, hneď si všetci automaticky myslia, že je lokálpatriot. Môže to byť aj kus pravdy, ale ja to skôr vnímam, že človek potrebuje svoj pokoj na životu i prácu. Podtatranský región a špeciálne Spiš je historicky i kultúrne veľmi bohatý. Má svoje špecifiká, ktoré majú možno svoje nevýhody, ale na druhej strane aj „neobjavené unikáty“. Súčasní obyvatelia Spiša ani netušia, kto, kedy a kde sa pričinil o stavbu kostola, založenie parku či dôležitú historickú udalosť. Našťastie moja pedagogická i výtvarná činnosť na umeleckej škole ma
prirodzene tematicky privedú aj k výročiam osobností nášho regiónu. Hľadanie výtvarného riešenia ma potom automaticky núti naštudovať si a pochopiť osobnosti i dobu, v ktorej žili. Vo výslednej grafike sa potom spájajú všetky moje obsahové i formálne záujmy výtvarne propagovať kultúru Podtatranského regiónu. Výstava je prezentovaná v priestoroch knižnice. Aký je tvoj vzťah ku knihám? S knihami je to veľmi zložité. Potrebujú našu pozornosť, čas, ale aj peniaze. U mňa prevažuje záujem o odbornú literatúru, výtvarné monografie alebo obrazové publikácie. Beletriu už veľmi nečítam, pretože málokedy súvisí s mojou výtvarnou činnosťou. Stretávam sa s ňou jedine v prípade, keď potrebujem nejaký titul ilustrovať alebo spoznať konkrétneho autora. Kniha ma niekedy zaujme svojou grafickou úpravou alebo výtvarným riešením. Keď sú v rovnováhe obsah a výtvarná forma knihy, tak do takého titulu s veľkou pravdepodobnosťou investujem a s potešením zaradím aj do svojej zbierky. Rastislav Udžan
9
Knižničné noviny 2020/3
........................................................................................................................... ŠVK v Banskej Bystrici
Odkaz prvého riaditeľa Ján Mičovský (1920 – 1988) V roku 2020 si pripomíname nielen 50. výročie získania štatútu vedeckej knižnice, ale i 100. výročie narodenia knihovníka, ktorý sa o to významnou mierou pričinil. Jeho myšlienky a názory na knihovnícku prácu ponúkame prostredníctvom výberu z publikovaných spomienok Roky v obrazoch a spomienkach, ktoré boli uverejnené v publikácii Spomienky: sborník o budovaní ľudových knižníc na Slovensku po oslobodení (Martin 1965). Ján Mičovský bol pedagóg (1940 – 1945), osvetový pracovník (1945 – 1951), knihovník (1952 – 1973), riaditeľ Krajskej ľudovej knižnice, od r. 1969 Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici a literárny múzejník (1974 – 1983). Napriek svojmu snu pôsobiť v učiteľskej profesii sa stal knihovníkom. Pre toto povolanie sa nerozhodol z hmotného záujmu, „lebo dlho som mal nižší plat ako v predošlej funkcii“, ale chcel sa „z bohatej rôznorodej kultúrnovýchovnej a vzdelávacej práce venovať jednému konkrétnemu a zá kladnému úseku – práci s knihou a tlačou podľa svojich síl a schopností“. Vedel, že práca knihovníka je veľmi náročná, spoločensky veľavýznamná a treba jej venovať pozornosť. Uvedomoval si tiež potrebu stavať na práci predošlých generácií, v ktorej „je uložené veľa ľudskej práce, veľa námahy, a nemožno s tým ľahkovážne hazardovať“. Aj vo svojich začiatkoch pátral „po cenných starých skúsenostiach, koncepciách, plánoch, či len vrúcnych túžbach
Z ocenení Jáma Mičovského
10
a snoch predchodcov, aby sa nadviazalo na pretrhnutú prácu a využili sa dobré skúsenosti“. J. Mičovský si tak predstavoval prístup k novej koncepcii, k rozvoju knižnice na vyššom stupni. Za prvoradú prácu knihovníkov pokladal zhromažďovanie, doplňovanie a odborné spracúvanie knižničných fondov podľa očakávaných potrieb a záujmov čitateľov. Za najväčší úspech v budovaní fondu knižnice pokladal priznanie práva na povinný výtlačok (1963). Rovnako dôležitou bola pre neho práca s čitateľom. „V prvých rokoch našej knižnice všetku prácu a starostlivosť o rozvoj a budovanie knižnice zameriavali sme nie na súčasných, ale už na budúcich nových čitateľov – usilujme sa pracovať s predstihom.“ Za úspešným rozširovaním čitateľského zázemia podľa J. Mičovského stál „bohatý knižný fond, stále doplňovaný novinkami, to ponajprv. Ochota služieb, trpezlivosť, vytvorenie vzájomnej dôvery, ale aj celá propagácia knižnice a kníh.“ Ján Mičovský knižnicu nebudoval len prácou v Banskej Bystrici a len za pomoci najbližších spolupracovníkov, ale aj v Bratislave, v Prahe, v Martine a „na všetkých miestach, kde sa vôbec rokovalo o rozvoji československého knihovníctva“. Pre J. Mičovského to predstavovalo prijať nielen viaceré verejné funkcie (napr. Slovenská knižničná rada v Bratislave, Ústredná knižničná rada v Prahe), ale i plodnú publikačnú tvorbu z pozície autora knihovníckych príručiek (napr. Príručka pre knihovníkov malých knižníc, 1957), ale i štúdií a článkov, v ktorých si všímal organizačné, metodické, hospodárske, technické, štatistické problémy knižníc i knihovníctva na Slovensku. Ján Mičovský má aj vďaka vlastným myšlienkam preta veným do činov výrazný podiel na tom, že sa činnosť knižnice v období jeho riaditeľovania veľmi zintenzívnila, jej služby sa podstatne rozšírili a skvalitnili. Podľa hodnotenia nadriadených bol J. Mičovský „v kolektíve uznávaný pre veľmi priamu, súdružskú povahu, vie kriticky hodnotiť, ale aj náležite oceniť vykonané. Je dobrý organizátor, má vysoké nároky na pracovnú morálku a dôsledne ich uplatňuje u všetkých pracovníkov knižnice, vrátane seba. Veľa námahy venoval problémom zlepšenia priestorovej situácie knižnice a vytvoreniu prijateľných pracovných podmienok, rozšíreniu knižničných služieb.“ Za svoju prácu získal niekoľko ocenení, napr. Čestné uznanie za dlhoročnú a úspešnú kultúrnu a osvetovú činnosť udelené Ministerstvom školstva a kultúry v Prahe (1965) a Čestné uznanie za obetavú prácu pri rozvoji slovenskej kultúry udelené ministrom kultúry SSR v Bratislave (1970). Sám svoje pôsobenie v knižnici zhodnotil takto: „Práca mi bola nielen zamestnaním, ale aj záľubou a venoval som sa jej často aj na úkor vlastnej rodiny... Aj keď som veľa nedosiahol, čo som si predsavzal (nepodarilo sa mi vybudovať novostavbu pre knižnicu), dopustil sa omylov, prežil veľa nečestných útokov, aj keď denne prežívam veľa starostí o udržiavanie chodu knižnice a rozširovanie jej služieb… predsa mám aj radosť.“ Jeho prianím a túžbou (ku ktorým sa pripájame aj my) bolo mať v knižnici odborne vyspelých spolupracovníkov, krásne moderné priestory vybavené najnovšími technických pomôckami a najmä bohaté knižné fondy, ktoré by sa stali nenahraditeľnými zdrojmi múdrosti a krásy. Mária Bôbová
ŠVK v Banskej Bystrici ....................................................................................................
Knižničné noviny 2020/4
Personálna bibliografia Petra Karvaša Rok 2020 je magický podľa čísel a nezvyčajný aj mimoriadny pre pandémiu infekčného ochorenia covid19 a súvisiaci núdzový stav ekonomiky, kultúry, športu aj bežného života každého človeka. Je to však tiež Rok slovenského divadla – storočnice založenia Slovenského národného divadla a významných divadelných osobností ako scénografa Ladislava Vychodila, hercov Viliama Záborského a Ctibora Filčíka, ako aj slovenského dramatika, prozaika a teatrológa Petra Karvaša. Jubileum nášho banskobystrického rodáka Petra Karvaša je výnimočnou príležitosťou pripomenúť si jeho dielo a uvedomiť si význam a prínos jeho osobnosti pre nás súčasníkov i ďalšie generácie. Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici sa v týchto intenciách rozhodla vydať ako jubilejný 20. zväzok edície Osobnosti knižnú personálnu bibliografiu Petra Karvaša. Bibliografia má ambíciu synteticky registrovať, dokumentovať a svedčiť o viditeľnej a nepochybnej Karvašovej talentovanosti a mnohovrstevnatosti jeho literárneho diela a kultúrnej činnosti, ale tiež o ich imanentnej a bytostnej hodnote a pravosti, pravdivosti a životnej platnosti. Karvašova bibliografia tak manifestuje umenie, ktorým bol „poničený, ale nezničený život“ (S. Vrbka) a tvorba samotného autora, ktorý „odkrýva skryté v človeku“ (E. B.), autora – „strážcu mravného zdravia spoločnosti“ (S. Vrbka), ale aj „autora s noblesou“ (H. Dvořáková). Bibliografia Petra Karvaša obsahuje záznamy relevantných pôvodných diel autora a ich referencií vydaných knižne alebo v periodickej a neperiodickej tlači vrátane početných audiovizuálnych, resp. inscenovaných formátov vzniknuvších podľa literárnych predlôh či námetov autora. Východiskovú materiálovú bázu bibliografických záznamov o tvorivej činnosti Petra Karvaša tvorili databázy katalógov a zbierok dokumentov slovenských knižníc v rámci integrovaného knižničnoinformačného
systému Virtua, resp. webový portál Slovenská knižnica, ďalej informačná online databáza Divadelného ústavu v Bratislave a online katalógy a databázy Národnej knižnice Českej republiky; tiež digitalizovaný archív časopisov dostupný cez webové sídlo Ústavu pro českou literaturu Akademie věd České republiky, v. v. i., ako aj existujúce knižné bibliografické práce o Petrovi Karvašovi: Dramatický svet Petra Karvaša (zost. L. Lajcha 1995), Prozaický svet Petra Karvaša (zost. K. Hradileková 2000), ďalej bibliografia Peter Karvaš : samostatné knižné vydania, ktorú zostavila M. Hrúzová a vydala Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici v roku 1995, a výberová personálna bibliografia vydaná k 75. výročiu narodenia P. Karvaša (zost. K. Donovalová, vydala Okresná knižnica v Banskej Bystrici 1995). Vydávaná Personálna bibliografia Petra Karvaša obsahuje 1865 záznamov, ktoré sú členené do jedenástich tematických oblastí. Vlastnú prozaickú, dramatickú, teatrologickú a publicistickú tvorbu P. Karvaša registruje 1126 bibliografických záznamov a jeho život a výsledky jeho tvorivých aktivít 739 bibliografických záznamov. Zostavovateľ bibliografie na základe bibliografického výskumu a komparácie jeho výsledkov dopĺňa, spresňuje alebo opravuje viaceré bibliografické údaje publikované v doterajších personálnych bibliografiách Petra Karvaša. Textovú časť personálnej bibliografie utvárajú dve teoretické štúdie: prvá o Petrovi Karvašovi – prozaikovi, druhá o Petrovi Karvašovi v kontexte slovenskej filmovej a televíznej tvorby, ďalej kalendárium najvýznamnejších životných údajov a tvorivých faktov o Petrovi Karvašovi, ako aj súhrnný menný register autorov, prekladateľov, redaktorov a režisérov a obrazová príloha. Ivan Očenáš
Nová publikácia Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici
Publikácia Knižnica ako súčasť kultúrnej diplomacie, ktorá sa dostáva v týchto dňoch do rúk čitateľa, je prezentáciou bohatých rokov činnosti Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici v oblasti medzinárodnej spolupráce. Podrobne mapuje veľké množstvo aktivít knižnice s takmer storočnou tradíciou a najmä je preukázateľným dôkazom medzinárodných kontaktov, ktoré prispeli aj vďaka usilovnej práci konzultantov jazykových centier k rozvoju odbornej činnosti knižnice. Mnohé osobné a tvorivé snahy zamestnancov knižnice viedli k realizácii viacerých významných projektov, ktoré sa uskutočnili na pôde knižnice alebo za hranicami Slovenska. V roku 2020 si pripomíname 50. výročie udelenia štatútu vedeckej knižnice, čo v mnohom ovplyvnilo medzinárodnú spoluprácu. Najmä obdobie získania štatútu vedeckej knižnice a začiatky 70. rokov minulého storočia symbolizujú mnohé snahy o zahraničné kontakty a záujem spolupracovať s partnerskými organizáciami a najmä knižnicami. Po roku 2000 sa v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici vytvorila sieť jazykových centier, ktorých existencia opodstatnila medzinárodnú spoluprácu a priniesla najmä podporu pre používateľov knižnice pri získavaní informácií o štúdiu cudzích jazykov a pri spoznávaní reálií blízkych i vzdialených krajín. Obohatil sa nielen fond cudzojazyčnej literatúry, ale aj kultúrny život knižnice, mesta Banskej Bystrice a celého regiónu vytváraním nových aktivít od výstav, besied, koncertov, workshopov až po významné semináre a konferencie
s medzinárodným presahom. Zrealizovalo sa mnoho prezentácií Slovenska a slovenskej kultúry v zahraničí a mnohé z nich vďaka podpore Ministerstva kultúry Slovenskej republiky zviditeľnili Slovensko a jeho tradičnú i modernú kultúru. Pri vytváraní kontaktov medzinárodnej spolupráce sú významnými nositeľmi spolupráce veľvyslanectvá krajín pôsobiacich v Slovenskej republike, preto je potešujúce, že v úvode publikácie našli miesto slová niekoľkých predstaviteľov zahraničných veľvyslanectiev, čo svedčí o blízkej spolupráci s knižnicou. Prehľadné zdokumentovanie mnohých aktivít centier poslúži ako obsiahla informácia o rôznorodej a mnohopočetnej činnosti, o čom podávajú dôkaz aj doplňujúce fotografie. Publikácia tiež upriamuje pozornosť na skutočnosť, že Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici je jediná svojho druhu na Slovensku, ktorá cielene poskytuje podporu vzdelávaniu v cudzích jazykoch a práve v tejto oblasti má ambíciu naďalej sa rozvíjať a vytvárať komfort pre štúdium a používateľskú verejnosť. Publikácia je doplnená prehľadným menným registrom. Veríme, že zaujme rôznorodosťou prezentovaných aktivít a informácií o práci jazykových centier, o osobnostiach a podujatiach, ktoré úspešne prezentovali našu knižnicu v zahraničí. Veľká vďaka patrí všetkým autorom textov, ako aj partnerom, ktorí svojou prácou prispeli k vydaniu tejto pôsobivej publikácie, a Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky, bez ktorého finančnej pomoci by kniha nebola dnes v našich rukách. Oľga Doktorová
11
Knižničné noviny 2020/4 ........................................................................................................
Knižné novinky
ŠVK v Banskej Bystrici
Marcel Pecník, Peter Račko: Menová reforma v Československu v roku 1919: koruna na rázcestí (signatúra svkbbC 64880) Na troskách rakúskouhorskej monarchie vznikol československý štát, fungujúci na demokratickom princípe, čím sa začala nová éra slovenských dejín. V marci 1919 sa uskutočnila zásadná menová reforma, ktorej výsledkom bolo nielen ponechanie názvu koruna pre peňažnú sústavu, ale aj jej etablovanie v novovzniknutom štáte. Publikácia sa zaoberá menovou reformou, jej významom, priebehom, ako aj ďalším finančným a ekonomickým vývojom v prvej ČSR. Približuje aj politickospoločenskú situáciu pred rozpadom monarchie a zavedenie korunovej meny v roku 1892. Bohatá obrazová príloha prináša pohľady na dobové platidlá, portréty významných osobností, reálie a základné dokumenty, ktoré formovali vývoj peňažníctva.
Elizabeth Strout: Olive Kitteridgeová (svkbbA 158336) Autorka získala za román Olive Kitteridge Pulitzerovu cenu. Trinásť pôsobivých príbehov približuje život v malom meste, kde sa krajina stretáva s oceánom a kde prijatie sveta v podobe, aký je, niekedy nejde ľahko. Pomocou postáv a príbehov, ktoré sú vzájomne takmer neprepojiteľné, a ich životov sa dozvedáme aj viac o Olive, občas sa v nich len mihne, niekde dostane viac priestoru, niekde sa spomína len okrajovo. Je nedokonalá a s mnohými nedostatkami, je sebecká, neznesiteľná, má zlý vkus a aj odlišné názory, všetko kritizuje, no aj tak je jej vplv na životy ľudí naokolo nezanedbateľný. Jej príbeh je takto prezentovaný z rôznych uhlov pohľadu a ukazuje jej povahu, jej život a myslenie i konanie, keď vidíme, ako komunikuje s rodinou, susedmi a priateľmi, keď prežíva starnutie, osamelosť, smútok i lásku.
Daniel Haas Kianička: Kremnica v ranom novoveku: štúdie k dejinám kultúry a každodenného života v 16. – 18. storočí (svkbbB 61586)
Paola Cerutti: Novorodenec: návod na použitie (svkbbA 161189) Keď príde na svet novorodenec, váš život sa obráti naruby. Vtedy vám pomôže tento praktický polovážnotechnický manuál pre rodičov. „Keby sa len bol narodil aj s návodom na použitie!“ Azda neexistujú novopečení rodičia, ktorí by si po odchode z pôrodnice takto nepovzdychli. Fungovanie biologického pokladu, ktorý si odnášajú domov, sa hneď od začiatku javí ako záhadné a veľmi zložité. Preto vám ponúkame pomôcku, vďaka ktorej porozumiete mechanizmom, rytmu a potrebám malej ľudskej bytosti. Autorka – pediatrička parafrázuje v nej najvyhľadávanejšie príručky a manuály, pretože dnes je už takmer k všetkému pripojený návod na použitie a technické pokyny, iba k dieťaťu nie. S týmto Návodom na použitie napísaným s riadnou dávkou irónie sa aj tí najneistejší rodičia postupne naučia, ako si poradiť s novorodencom.
Daniel Haas Kianička napísal knihu Kremnica v ranom novoveku: štúdie k dejinám kultúry a každodenného života v 16. – 18. storočí a je to fascinujúce čítanie. Zaujali ma časti o trestoch za urážky na cti (nadávky ako šelma – v zmysle ničomník, darebák, alebo etcetera – v preklade a tak ďalej, akoby ani za vymyslenie ďalšej nadávky človek nestál), prípadne o tom, ako fungovali lekárne, mestské kúpele, či čo všetko v tej dobe Kremničania zbierali, ako sa obliekali, ale je tam toho oveľa viac. Vedeli ste, že napr. synovia Márie Terézie dostali príručku o baníctve (rukopisná Zlatá kniha banícka), aby boli mladí v obraze pred absolvovaním vizitácie v troch banských mestách: v Banskej Štiavnici, Kremnici a Banskej Bystrici? Ako to vyzeralo s baníctvom a mincovňou či falšovaním peňazí? Alebo aký bol život Juraja Freiseisena, mešťana z Kremnice? Verím, že knihy písané takouto formou spopularizujú históriu, je písaná veľmi príjemne a ľahko sa bude čítať aj laikovi. Hana Havlínová: Chci číst jako táta s mámou: jak se stát čtenářem (svkbbA 161159) Skúsená autorka ponúka všetkým rodičom a učiteľom jednoduché postupy, hry i aktivity, ktoré mladším čitateľom uľahčia vstup do čitateľského sveta a zdokonalia ich čitateľské zručnosti. Ako však urobiť zo svojho dieťaťa čitateľa? Predčítavajte svojim deťom, rozprávajte si navzájom príbehy a hrajte sa spolu. Zaujímavé texty sa dajú objaviť všade naokolo a táto príručka pomôže pri rozvoji predstavivosti, aktívneho počúvania, obohatí slovnú zásobu, precvičí znalosť písmen a aj inšpiruje pri tvorbe vlastných textov.
Michal Knitl: Pacifická hrebeňovka: 4014 km za 166 dní po vlastných cez americkú a kanadskú divočinu (svkbbB 61817) Prechod Pacifickej hrebeňovky je snom mnohých. Jedinečná túra od hraníc Mexika vedie cez horúci juh Kalifornie, 4000 metrov vysoké hory a sedlá v Sierre Nevade, okolo sopiek Oregonu a Washingtonu až po hranicu s Kanadou. Každý deň od marca začínalo prechod viac ako 30 ľudí, a tak každý deň stretával autor úžasných ľudí. Bolo najviac snehu za 20 rokov, a tak päť týždňov, až do polovice júla, kráčali po snehu a brodili sa cez hlboké rieky po pás. Po zasneženej Sierre prišla nížinatá časť, komáre, horúčava, ďalšie zničené tenisky. Po troch mesiacoch a polovici trailu sa autor rozhodol, že celú túru nedokončí a ako sa to celé skončilo, dočítate sa v tomto cestopise. Zostavila Michaela Töröková
Občasník Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici
Nepredajné. Bezplatne šírené.
12
Zostavovateľ: PaedDr. Ivan Očenáč, PhD. Zodpovedná redaktorka: PhDr. Blanka Snopková, PhD. Grafická úprava a sadzba: PaedDr. Dušan Jarina Jazyková korektúra: PaedDr. Ivan Očenáš, PhD. Registračné číslo: EV 3255/09. ISSN: 1335-6917 Vydáva: Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici Tlač: Biela hlina, s. r. o. Banská Bystrica
www.svkbb.eu E - mail: svkbb@svkbb.eu