Issuu

Lokálne noviny k lokálnej mene Bratislavský živec Zvolenský živec

Janka Hospodárová, moderátorka Živec sa mi pozdáva najmä preto, lebo ním podporujem miestnych obchodníkov. Takmer zásadne chodím do malých obchodov, rada sa rozprávam s ich majiteľmi a teší ma, keď sa im darí.

Juraj Hipš, riaditeľ Živice Nákup u pani majiteľky v galantérii SOB bol zážitok. O živci vie rozprávať lepšie ako náš tím lokálnej meny. Radosť u nej kupovať vlnu, gombíky, šnúrky aj priadze.

www.lokalnamena.sk

Michal Hvorecký, spisovateľ So živcom presne viem, komu som zaplatil. K takémuto modelu biznisu sa pridáva čoraz viac komunít, lebo je transparentnejší, otvorenejší a férovejší.

Má podľa vás lokálna mena zmysel?

David Sulík, ekonóm

Michal Hvorecký, spisovateľ

Zmysel vidím v niekoľkých rovinách. Prvou z je ich sociálna funkcia. Keďže ich použitie je obmedzené na určitú obec, región alebo komunitu, tak peniaze majú snahu neodtekať preč z komunity, zostávajú doma a zvyšujú lokálnu ekonomickú aktivitu. Efektívnosť sa dosahuje nie zvyšovaním objemu, ale rýchlosťou obehu meny za určitý časový interval. Táto mena nepozná infláciu ani úrok. Keďže lokálne meny sú väčšinou časovo ohraničené (starnú) nemá zmysel ich hromadiť. Ich držiteľ sa väčšinou usiluje ich čo najskôr použiť alebo darovať. Lokálne meny sa nedajú použiť na špekulatívne obchody. Ešte za dôležitejšie pokladám iný aspekt a to je demokratizácia finančného systému. Obeh lokálnej meny sa stáva transparentný a je v rukách miestnych ľudí. Kým v súčasnosti úrok sa stáva ziskom pre súkromnú finančnú inštitúciu, poplatok za používanie lokálnej meny by bol ziskom verejným. Ten môže slúžiť na financovanie lokálnych projektov, poskytovanie bezúročných mikropôžičiek, grantov a podobne, tak ako sa to deje v rôznych komunitách, kde sa lokálna mena používa.

Lokálnu menu si cením preto, lebo v globalizovanom svete umožňuje podporovať skutočne lokálne aktivity a podniky. Za veľký problém Slovenska považujem, že veľa ľudí platí dane celkom inde, ako v mieste skutočného bydliska. Živec mi umožňuje podporiť priamo dobrých a čestných obchodníkov, ktorých služby alebo výrobky mám rád. V niektorých supermarketoch človek zaplatí a vôbec netuší, či jeho platba skončí v tom istom štáte, či vôbec na tom istom kontinente. So Živcom presne viem, komu som zaplatil. K takémuto modelu biznisu sa pridáva čoraz viac komunít, lebo je transparentnejší, otvorenejší a férovejší. Obchod nie je zlo. Zlo je korupcia, neprehľadnosť, klamstvo. Živec sú peniaze, ktoré nesmrdia.

Janka Hospodárová, moderátorka

Majka Chudíková, študentka Sokratovho inštitútu

Už samotný názov tejto meny je krásny :-) Evokuje život. Žijem rada a dobre a úprimne si želám, aby tak žili aj iní. Živec sa mi pozdáva najmä preto, lebo ním podporujem miestnych obchodníkov. Takmer zásadne chodím do malých obchodov, rada sa rozprávam s ich majiteľmi a teší ma, keď sa im darí. Viem, ako sa má dcérka majiteľa obchodu, kde kupujem dobroty pre svojho psíka. Viem, čo trápi a teší majiteľa neďalekej kaviarne a rada s ním o tom debatujem. Stokrát radšej podporím svojich dobrých známych. Peniaze zostanú v našom meste a nerozplynú sa niekde vo vzduchoprázdne. So živcom sú obchody fair a transparentné. A tak sa mi to páči.

Hej, má. Keďže vnímam podnikateľské prostredie na Slovensku pre malých podnikateľov ako nie priateľské, verím, že používanie alternatívnej meny zosieťuje malých obchodníkov. Ich zosieťovanie a samostatnosť napomôže vytvárať protipól ku korporátnym obchodom s dumpingovými cenami, ktoré pomaly vytláčajú život do nákupných akvárií. Rada nakupujem. Chcem živé mesto, kde si kúpim od farby na okná cez topánky a keramiku až po knižku všetko, čo potrebujem. U svojich obchodníkov, ktorí vedia čo mám rada a majú chvíľku na krátky rozhovor. Chcem peknú Bratislavu. Aspoň takú živú ako dlhé štvrtky 90-tych rokov u Baťu na Suchom Mýte s hot-dogom zo Zochovej.

Živec v číslach * Ú DA J E P L AT N É K U 2 9. 1 0. 2 0 1 4

Zapojené prevádzky Bratislava

Výmenné miesta Bratislava

Zapojené prevádzky Zvolen

Výmenné miesta Zvolen

www.lokalnamena.sk

8500 450 Počet živcov v obehu

Aktívni používatelia lokálnej meny

Ako obieha euro v jednom meste? Predstavme si, že namaľujeme jedno euro na červeno a budeme sledovať jeho obeh. Vždy, keď bude meniť majiteľa v rámci komunity, to znamená príjem pre miestneho obyvateľa. Čím viac majiteľov vystrieda, tým lepšie pre komunitu. V skutočnosti peniaze, ktoré sú znovu minuté v regióne prinesú ten istý efekt ako pritiahnutie nových investícií do regiónu. V každom prípade sú to nové peniaze v rukách osoby, ktorá ich dostane. To je príklad s jedným eurom. Presne k tomuto účelu je zavedená lokálna mena živec. Skúsme sledovať obeh 100 eur na ich ceste v regióne, aby sme videli, kam poputujú a aký budú mať dopad: Anna dostane 100 eur

Jana dostane 100 eur

• 80 eur okamžite opustí jej domácnosť: (účty za plyn a elektrinu, splátka hypotéky, jedlo zo supermarketu, nové šaty z butiku). • Zostávajúcich 20 eur ostáva v miestnej komunite, lebo zaplatí: 15 eur svojej pani na upratovanie, 2 eur za jablká od miestneho pestovateľa a 3 eur za pečivo u miestneho pekára.

• Aby to oslávila, poprosí: miestneho pekára, aby upiekol špeciálnu tortu: 35 eur a miestneho inštalatéra, aby jej vyčistil odtok: 45 eur • Zostávajúcich 20 eur ide na jej účet za telefón a tak opustí región. • Spolu minula Jana v regióne 80 eur. Anna nechala v regióne 20 eur, Jana 80 eur a podporila tak viac komunitu, v ktorej žije.

€

odchádza z komunity

Anna

nákup v hypermakete, nové šaty z butiku, účty

infografika:

svetozár šomšák

ostáva v komunite upratovačka, jablká a pečivo od miestnych dodávateľov

odchádza z komunity účet za telefón

Jana

ostáva v komunite

torta od miestneho pekára a práca miestneho inštalatéra

€

Lokálna ekonomika je súčtom mnohých častí. Kde miniete vaše peniaze, je veľmi dôležité. Záleží však aj na tom, kde minú peniaze tí, ktorým zaplatíte. Toto všetko lokálna mena živec zabezpečuje. Platbou živcom podporujete miestnych obchodníkov a zároveň ich motivujete, aby aj oni nakupovali vo vlastnom meste. Pretože živec má len lokálnu platnosť. www.lokalnamena.sk

Čo živec prináša?

Poznáte už živec?

Lokálna mena živec patrí medzi alternatívne meny, čo je peňažný systém odlišujúci sa od oficiálnej meny. Môže existovať v mnohých variantoch – vo forme peňazí, hodín/minút, či virtuálne. Alternatívna mena môže tú oficiálnu nahrádzať alebo byť na existujúcu menu viazaná - tzv. doplnková mena.

Použitie alternatívnej meny je obmedzené na určitú obec, región alebo komunitu. Doplnkové meny majú hlavne sociálnu funkciu. Peniaze neodtekajú preč z komunity, zostávajú „doma“ a kolovaním v komunite vytvárajú prácu a oživujú ekonomiku. Živec zaviedla do obehu Živica v apríli 2014 ako jednu z aktivít pro-

jektu Nevyšliapanou cestou. Živec je doplnková lokálna mena, ktorá platí súčasne s eurom a je na euro viazaná. Jeden živec má hodnotu jedného eura. V Bratislave platí Bratislavský živec a vo Zvolene Zvolenský živec.

Chcem skúsiť platiť živcom. Ako na to? Výmena eura za živce:

Platba živcom:

• na určených výmenných miestach v Bratislave a Zvolene ich zoznam nájdete na www.lokalnamena.sk • všetky zapojené prevádzky sú označené špeciálnymi nálepkami, takže ich ľahko spoznáte • motivačný bonus pre výmenu (platí iba v roku 2014): 5 % živcov navyše.

• zoznam zapojených obchodov nájdete na www.lokalnamena.sk • zapojené prevádzky nájdete aj na www.eko-mapa.sk v kategórii Biospotrebiteľ/Nákup – Lokálna mena • k dispozícii je aj mobilná aplikácia Eko-Trace.

t u p l at í

Zvolenský živec

Pozor: Živec platí iba jeden kalendárny rok • dôvodom časovo obmedzenej platnosti je podpora jeho obehu a zabránenie špekuláciám • je potreba, aby zákazníci živce pred skončením splatnosti minuli • obchodníci si ho budú môcť do 30 dní od skončenia platnosti zameniť naspäť za eurá • nezamenené živce použije Živica na pokrytie režijných výdavkov lokálnej meny /propagácia, tlač novej emisie/

t u p l at í

Bratislavský živec

www.lokalnamena.sk

Lokálna mena živec posilňuje lokálnu ekonomiku a zároveň vzťah ľudí ku komunite, v ktorej pracujú, podnikajú, žijú a študujú. Živec je komunitnou menou, ktorá spája ľudí a umožňuje im vyjadriť podporu svojmu mestu. Živec vytvára priamy kontakt medzi miestnymi podnikmi a ich zákazníkmi, čím rozvíja osobnejšie vzťahy a prepojenia. Živec pomáha aj životnému prostrediu – lokálny nákup znamená menej prepravy.

„Vďaka živcu ostáva viacej peňazí v komunite, čím sa podporuje jeho vyššia sebestačnosť a buduje väčšia nezávislosť od externých zdrojov. Živce ostávajú v lokálnej ekonomike, ľudia ich používajú znovu a znovu, čím vytvárajú viac hodnôt pre svoju komunitu.“ Živec koluje nielen medzi obchodníkmi a zákazníkmi, ale aj medzi obchodníkmi navzájom a obchodníkmi a ich dodávateľmi, čo zabezpečuje jeho zotrvanie v miestnej ekonomike a zabraňuje jeho odtekaniu mimo ňu.

„Už známy britský ekonóm J. M. Keynes povedal, že pre miestny rozvoj je dôležitý nie len objem peňazí, ktoré do oblasti prichádzajú, ale aj doba, ktorú v regióne zotrvávajú. Presne toto lokálna mena zabezpečuje.“ Pokiaľ teda vy osobne a váš zamestnávateľ – či je to výrobca, hotel, obecný úrad alebo škola – míňate svoje peniaze miestne, pomáhate tým rozvoju svojho regiónu, pretože podporujete miestnu výrobu a miestnu zamestnanosť.

Živec: dobré správy v roku 2015 V roku 2015 chystáme v živci 3 príjemné zmeny

Obchodníci

Strata pri spätnej výmene

Po mesiacoch skúseností vychádzame obchodníkom v ústrety a pri spätnej výmene živcov za eurá nestratia 5%, ale iba 3%.

5% 3% 2014

2015

Zákazníci

Komunitný fond

infografika:

svetozár šomšák

Bonus 5% pre zákazníkov nepokračuje. Vytvárame Komunitný fond, ktorý je tvorený vďaka dm – drogeriemarkt.

3) Každý používateľ živca elektronický živec

Chystáme spustenie elektronického živca v spolupráci s firmou Way4Pay.

Emisia 2014 X Emisia 2015 • 2014: 5% bonus pre zákazníka, 5% strata pre obchodníka pri spätnej výmene • 2015: 0% bonus pre zákazníka, 3% poplatok z vymenenej sumy pre obchodníka pri spätnej výmene, zavedenie Komunitného fondu a elektronického živca

Komunitný fond

O sile lokálnej komunity nerozhoduje iba to, koľko peňazí tam pritečie, ale najmä to, koľko peňazí sa tam dokáže udržať a ako dlho. Čím viac a dlhšie sa miestne príjmy „točia“ v komunite, tým výraznejší efekt majú. Britský thinktank New Economist Foundation vyvinul metodiku tzv. lokálneho multiplikátora, ktorý dokazuje význam používania peňazí v lokálnych komunitách. Viac info na Internete pod heslom „Lokální multiplikátor 3“.

Elektronický živec

Každý Bratislavčan a Zvolenčan vďaka Komunitému fondu podporí zaujímavé miestne verejnoprospešné projekty, o ktorých hlasovaním rozhodnú miestni obyvatelia. Čím viac živcov budeme používať, tým väčšia suma vznikne na podporu miestnych projektov.

Pomocou softvéru si budete môcť zameniť eurá za živce. Za živce bude možné nakupovať v e-shopoch a vo vybraných prevádzkach prostredníctvom mobilu. Jedná sa o unikátnu formu lokálnej meny, ktorá je úspešne realizovaná v Bristole vo Veľkej Británii (bristolpound.org). Slovensko sa tak zaradí medzi niekoľko krajín na svete, ktoré využívajú formu elektronického lokálneho platidla.

Časté otázky Odpovedá Lucia Katonová zo Živice. Aký je rozdiel medzi živcom a stravnou poukážkou? Zásadný. Za stravné lístky si kúpite len stravu a obchodník už nemôže stravné lístky ďalej použiť ako platidlo. Živec má úplne inú filozofiu: môžete si za neho kúpiť knihy, farmárske výrobky, gombíky, dať si obed aj zaplatiť inzerciu v novinách. Jednoducho ho môžete použiť u všetkých miestnych obchodníkov, ktorí živec akceptujú. A ďalší zásadný rozdiel je, že živcami si môžu navzájom medzi sebou platiť aj miestni obchodníci a dodávatelia. Nič z toho stravné lístky neumožňujú. Keď chcem podporiť miestneho obchodníka, môžem to ale spraviť aj eurom? Určite áno a len vítame, ak zákazník smeruje svoje peniaze do obchodov, ktoré má rád. Ak platíte živcom, je ale oveľa väčšia pravdepodobnosť, že peniaze budú dlhšie v obehu v danom meste. Z jednoduchého dôvodu – inde neplatia. Tým sa posilňuje miestna ekonomika, čo je dobré pre nás všetkých. Ak obchodík prijme živec, je motivovaný použiť ho ďalej – u ďalšieho obchodníka alebo ho vyplatiť svojim zamestnancom. Tým dochádza k obehu peňazí v danom mieste na troch úrovniach: výmenné miesto a zákazník, zákazník a obchodník, obchodník a ďalší obchodník (subdodávateľ). Ak budete používať živec na budúci rok, tak zároveň vďaka jeho používaniu napĺňate Komunitný fond pre miestne verejnoprospešné aktivity. Vymieňať si živec vo výmennom mieste je pre mňa nepraktické a časovo náročné. Niektorých ľudí to môže odrádzať, čo s tým? Hľadáme spôsoby, ako zvýšiť obeh živca a spraviť ho prístupnejším pre zákazníkov aj obchodníkov. Tento rok je možné si živec vymeniť v 6 prevádzkach v Bratislave a Zvolene na jednom mieste. Takisto si zákazníci môžu živec objednať na dobierku za malý poplatok. Od januára 2015 začne fungovať elektronický živec, ktorý podstatne uľahčí manipuláciu. Zároveň rokujeme s firmami, ktoré by ponúkli svojim zamestnancom určitú časť výplaty v živcoch – samozrejme dobrovoľne. Prečo nie je použiteľný Bratislavský živec vo Zvolene a naopak? Lokálna mena má význam vtedy, ak funguje na jasne ohraničenom území.

www.lokalnamena.sk

Je možné, že živec sa neskôr rozšíri na okres. V tejto chvíli ale vychádzame zo skúseností švajčiarskeho partnera a lokálnu menu ohraničujeme na jedno mesto. Rád by som živec používal bežne, ale v ponuke je malý výber prevádzok prijímajúcich živec, čo s tým? Koncept lokálnej meny je na Slovensku pomerne nový. Lokálna mena živec funguje od apríla 2014. Aj keď sa snažíme ponúknuť pestrú škálu prevádzok, potrebuje to čas, kým si obchodníci aj miestni obyvatelia osvoja tento koncept a začnú sa aktívnejšie zapájať. Budeme radi, ak svojho miestneho obchodníka o živci informujete alebo nám dáte tip, koho máme zapojiť. Do prevádzok, kde chodím živec neprijímajú. Dá sa to nejako zmeniť? Áno, môžete im vysvetliť výhody fungovania lokálnej meny a odkázať ich na nás. My ich radi oslovíme. Dobrý biznis ste si vymysleli. Koľko na tom zarábate? Nič. V tomto roku získal zákazník pri výmene euro za živce 5 percent navyše. Obchodník pri spätnej zámene živcov za eurá dostal o päť percent menej. Celú réžiu lokálnej meny živec financujeme z prostriedkov programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce a dm – drogeriemarkt. Okrem toho nám pomáha niekoľko dobrovoľníkov. Čo by sa stalo, keby prišli všetci obchodníci v jeden deň k vám a chceli by si zameniť živce? Vedeli by ste ich vyplatiť? Určite by sme to zvládli. Je pre nás dôležité, aby sme pre obchodníkov boli serióznym partnerom, takže každý živec je krytý eurom uloženým v depozite. Ak by si zajtra prišli všetci obchodníci zameniť živce, dostanú za ne eurá. Ale budeme radšej, keď bude živec čo najdlhšie kolovať medzi obchodníkmi navzájom, lebo len takto sa posilňuje miestna ekonomika. Boli by ste prekvapení, koľko úspešných lokálnych mien funguje vo svete – v susednom Rakúsku alebo Veľkej Británii, Švajčiarsku či Nemecku. Slovensko je jedným z najmladších členov, ktorí do rodiny lokálnych mien vstúpili.

8 otázok, 22 odpovedí

ÍH

E UP

CTV

O ARTFOR

2. Čo vám zapojenie do lokálnej meny prinieslo? Moja krajina, prevádzka Zvolen: O niečo viac zákazníkov, ktorí sa o nás dozvedeli práve prostredníctvom živca.

Artforum, prevádzka Bratislava: Ďalšiu zámienku na rozhovor so zákazníkom. Zaradila nás medzi menšie prevádzky, ktoré sa neboja experimentovať. 3. V čom vidíte zmysel lokálnej meny? Lokapetit, prevádzka Bratislava: V lokálnej mene vidíme veľký význam. Príde však až potom, keď sa do nej zapojí viac obchodníkov a zákazníkov, a tým sa utvorí komunita, ktorá bude lokálnu menu využívať. Bude to fungujúci systém. Artforum, prevádzka Bratislava: V komunite je zaujímavé kontrolovať tok finančných prostriedkov – kde sa míňajú a odklial kam smerujú. Preto si myslíme, že pravé lokálne meny môžu byt nielen

4. Ako sa stavajú vaši zákazníci k lokálnej mene? Do prírody, prevádzka Bratislava: Živec sa ešte ujíma. Keď našim zákazníkom tuto možnosť spomíname, veľa ľudí o ňom nevie. Ale teší ma, že sú veľmi nadšení. Vidím v tom veľký potenciál. Doteraz sme fungovali ako internetový obchod, naša kamenná predajňa funguje len niekoľko mesiacov. Keď sa to rozbehne dúfam, že ľudia prídu a budú platiť živcami. Camellia, prevádzka Zvolen: Ľudia, ktorí už prídu so živcami, sú tejto myšlienke veľmi pozitívne naklonení. Mnoho ľudí o živci ešte nevie, ale keď vidia, že niekto nimi platí, tak ich to osloví a idú si ich zameniť. Artforum, prevádzka Bratislava: Živce vymieňame už pol roka a dá sa nimi aj u nás platiť. Za ten čas máme skúsenosť, že sa našli niekoľkí stáli zákazníci, ktorí si ich pravidelne kupujú, vymieňajú a pravidelne u nás nimi platia. Potom sme mali mnohých zberateľov - numizmatikov, ktorí si vymenili preto, aby mali do zbierky. Mali sme niekoľko takých príhod, že zákazníci uprednostňovali iné spôsoby platby a potom objavili, že okrem rôznych poukážok sa dá platiť u nás aj živcami. Boli radi, že objavili inú alternatívu. 5. Ako sa stavajú vaši zamestnanci k lokálnej mene? Moja krajina, prevádzka Zvolen: Zamestnanci majú inštrukcie ako narábať so živcom a doteraz s ním nebol žiadny problém. V predajni sa snažíme zákazníkov upozorňovať aj na tento spôsob platenia, kde si môžu živec nakúpiť a kde minúť. MoshiMoshi, prevádzka Bratislava: Naši zamestnanci nerobia rozdiel medzi

Camellia, prevádzka Zvolen: Oslovilo ma to hlavne kvôli tomu, že je to niečo nové a využíva to kopec ľudí na podporu mesta. Vidím v tom dobrú vec. Živec tu máme zatiaľ krátko, uvidíme, ako to pôjde ďalej… Myslím si však, že sa všetko rozvíja dobrým smerom.

spôsobom, ako komunitu posilňovať, ale ako sa dozvedieť viac o jej fungovaní.

1. Prečo ste sa zapojili? Do prírody, prevádzka Bratislava: Myšlienka nás zaujala tým, že je to niečo nové, čo tu ešte nebolo. Pri študovaní materiálov sme sa dočítali, že v iných krajinách zavedenie lokálnej meny veľmi pomohlo mestu. Chceli sme byť medzi prvými, ktorí niečo také začali tu v Bratislave. Prínos je v tom, že ľudia majú možnosť podporovať miesto, kde žijú, nie nejakú korporáciu z Ameriky

Pýtali sme sa obchodníkov z Bratislavy a zo Zvolena...

euro a živcami. Živce berú za rovnocenne platidlo. Café Luxor, prevádzka Bratislava: Zamestnanci Café Luxor priali platenie živcom ako ďalšie plus pre kaviareň. Radi sa zapájame do zmysluplných projektov, systém využívania lokálnej meny je nám sympatický a nijako nekomplikuje prevádzku.

Café Luxor, prevádzka Bratislava: Vôbec nie. Dozvedeli sme sa o Bratislavskom živci, pozreli si ho na internete, oslovili kompetentných, dotiahli detaily, podpísali zmluvu a fungujeme. Artforum, prevádzka Bratislava: Živec sa zaradil medzi kultúrne lístky, akceptujeme asi päť druhov a živec je šiesty. Čím viac vedľajších platidiel okrem peňazí, viac kombinácii, tým musíme byť ostražitejší a platenie je komplikovanejšie. Všetko treba zvlášť evidovať a účtovať. Zatiaľ je viac práce ako úžitku – no keby sme neverili v opak, tak do toho nejdeme. 8. Má pre vás význam nakupovať u iných obchodníkov za lokálnu menu? Textil gal SOB, prevádzka Zvolen: Určite áno. Snažím sa živce minúť, platím nimi v kaviarni aj v potravinách. Páči sa mi, že peniaze zostanú tak blízko.

6. Prečo má podľa vás význam lokálny nákup a podpora mesta, kde podnikáte? Moja krajina, prevádzka Zvolen: Aby lokálna ekonomika mohla zdravo fungovať, mala by sa drvivá väčšina všetkých nákupov a platieb za služby odohrávať v danej lokalite. Keďže lokálnu ekonomiku tvoria obyvatelia, ak budú ľudia viac utrácať vo svojom meste ako v susednom alebo na internete, miestni podnikatelia budú môcť viac rozvíjať svoje mesto. Camellia, prevádzka Zvolen: Peniaze zostávajú tu, pre nás. Je vynikajúce, že podporia domáce prevádzky, pretože my nemáme šancu konkurovať veľkopredajcom. Rozdiel je však v tom, že sa tu zákazníkom venujem a je to pre nich dôležité. To som postrehla napríklad, keď ma zaskakoval syn. Vtedy už mi niektorí vyčítali: boli ste na dovolenke, už nechoďte na dovolenku... (smiech).

PRÍRODY

7. Bolo pre vás organizačne náročné zapojiť sa do lokálnej meny? Camellia, prevádzka Zvolen: Vôbec nie, podpísali sme zmluvu a hneď sme to bez problémov spustili. MoshiMoshi, prevádzka Bratislava: Zapojenie do projektu živcov bolo úplne jednoduché a nevyžadovalo žiadne extra vytváranie procesov. Od popísania zmluvy sme hneď začali prijímať živce.

www.lokalnamena.sk

MoshiMoshi, prevádzka Bratislava: Keďže zmysel lokálnej meny je podpora lokálnej ekonomiky, určite má pre nás význam živce točiť v komunite, kde žijeme a podnikáme. Čím viac ľudí a obchodníkov sa zapojí, tým lepšie sa bude komunita mať. Artforum, prevádzka Bratislava: Ešte veľmi nie, pretože okruh prijímateľov živca je malý, týmto vyzývam všetkých váhajúcich predajcov. Café Luxor, prevádzka Bratislava: Má. Pravdupovediac, sedia nám ľudia s podobným zmýšľaním ako máme my, preto radšej nakúpime za živce u iných obchodníkov, akoby sme ich chodili zamieňať za eurá alebo si ich odkladali v pokladni. Je príjemné vedieť, že sa dá vzájomne podporiť komunita v ktorej žijeme.

Lokálne (z)meny v zahraničí: Rakúsky Waldviertler – Dobrý život je možný! Dobrý život je možný! Toto presvedčenie je napísané na bankovkách regionálnej meny Waldviertler: presne tá v rakúskom meste Heidenreichstein už nejaký kus povyrástla. K tomu je ale potrebné držať pospolu, že niekto nakúpi u miestneho mäsiara, ten zaplatí zasa u svojho roľníka, ten ide k stolárovi, a ten zaplatí lokálnou menou ďalej svojim dodávateľom, ktorí ňou zaplatia v kníhkupectve alebo obchode so športovými potrebami, ktorých majiteľ potrebuje nové okuliare a tak zájde k optikovi… Je to stále tá istá Waldviertler bankovka, ktorá dáva všetkým týmto ľuďom živobytie, a najmä sebe samým. Zaplatiť v supermarkete eurobankov-

kou znamená, že peniaze odídu z našej Waldviertel (poz. red. časť Rakúska) preč. S ňou aj pracovné miesto a potom nasledujú ľudia, ktorých práca živila. V našej organizácii – Betriebsseelsorge Oberes Waldviertel – sa od začiatku zaoberáme otázkou nezamestnanosti a vysťahovávania sa z regiónu a prostredníctvom zakladania podnikov a projektov zvyšujeme počet pracovných miest. Ale ako sme si všimli: Je tu primálo pracovných príležitostí. Preto sme sa rozhodli čeliť štruktúram tejto nespravodlivosti so zapojením regionálnej meny Waldviertler. Lebo zaobchádzanie s peniazmi ako s prostriedkom na špekulácie tvorí nespravodlivosť.

Medzičasom sa stalo pre mnohých obyvateľov Heidenreichsteinu samozrejmosťou platiť Waldviertlerom. Vedú sa tu diskusie o jeho zmysle, pretože aj v našom meste žijú skeptici. Ale: priblížili sme sa navzájom a myslíme na to – aj vo Waldviertel, že: Dobrý život je možný! Karl A. Immervoll, Betriebsseelsorge Oberes Waldviertel, http://www.waldviertler-regional.at

Bristolská libra – úspešný lokálny model Prvé veľké mesto, ktoré začalo vydávať vlastnú menu, je britský Bristol. Dňa 19. septembra 2012 tu začala oficiálne platiť nová lokálna mena – bristolská libra. Jej hlavným poslaním je znovuoživenie a posilnenie miestnej ekonomiky pomocou zvyšujúceho sa využívania miestnych zdrojov na uspokojovanie potrieb miestnych obyvateľov. Bristolská libra má podporu mesta a miestny predstavitelia vidia najdôležitejší predpoklad zvyšovania miery nezávislosti mesta a priľahlého regiónu práve v podpore lokálnych prevádzok

a služieb. Samotný starosta Bristolu dostáva celý svoj plat v bristolských librách a aj iní predstavitelia mesta si nechávajú časť svojho platu vyplácať v tejto miestnej mene. Zavedeniu tejto lokálnej meny predchádzali dva roky príprav. Vychádza z potreby udržať kolobeh peňazí v regióne a tým ho rozvíjať. Dôležitou súčasťou snáh bristolských predstaviteľov je práve budovanie trvalo udržateľnej lokálnej ekonomiky a zvyšovanie kvality práce v meste.

Bristolská libra zaviedla nový unikátny mechanizmus užívateľsky jednoduchých a rýchlych elektronických platieb prostredníctvom mobilnej aplikácie TXT2PAY pomocou SMS alebo internetu. Všetky elektronické aj bežné účty sú manažované miestnou etickou bankou Bristol Credit Union, ktorá umožňuje otvorenie účtov v lokálnej aj oficiálne platnej štátnej mene a zohráva úlohu ručiteľa pre bristolskú libru. Bristolská libra sa zamieňa s britskou librou v kurze 1:1. Hlavými aktérmi sú zákazníci, obchodníci a farmy.

www.lokalnamena.sk

Súčasťou systému je aj databáza lokálnych poskytovateľov služieb a podnikov, ktorá je pravidelne aktualizovaná a dostupná na internete na stránke bristolpound.org. Po dvoch rokoch fungovania priniesla bristolská libra pre miestnu ekonomiku pol milióna libier. Organizácia, ktorá stojí za bristolskou librou v týchto dňoch zverejnila, že je momentálne v obehu 528 000 bristolských libier spolu v elektronickej a papierovej forme, a zapojených je až 650 obchodníkov a poskytovateľov služieb.

Vianočné tipy, Zvolen

• darčekové poukážky na terapie kombinované podľa individuálnych potrieb (DAMARA, 5 – 40 živcov) • RAW tyčinky HappyBar: vynikajúci darček pre všetkých, ktorí podľahli surovej strave (U materinej dúšky, 1,50 živca)

• ručne kované výrobky: bez používania vylisovaných polotovarov, navrhnuté v nadčasovom kováčskom štýle (Umelecké kováčstvo AKANT)

• voňavé kamienky: prírodné, ručne vyrábané, sú alternatívou k vonným tyčinkám a olejom (DAMARA, 5,90 živca)

• tradičné slovenské produkty z Farmy Roziak: domáci celozrnný chlieb pečený v tradičnej peci (2 živce), domáci jogurt z čerstvého kozieho mlieka ( 1,30 živca), zrejúci ovčí syr (1 kg/18 živcov), prírodné liečivé mydlá (12 živcov/3 mydielka ANTIK v krabičke

• RAW čokolády: zachovávajú v sebe všetky zdravé a veľmi cenné zložky kakaa (U materinej dúšky, 1,50 živca)

• dekoračné aj úžitkové predmety z dreva, ktoré si ozdobíte podľa vlastných predstáv (U Mirky, vianočné ozdoby: od 0,42 živca) • kvalitné sezónne indické a čínske čaje (od 3,50 živca, Čajovňa na zámku)

• detský textil: rôzne druhy, typy, veľkosti, bavlnené tričká a pyžamká (KUKO – detský textil)

• pozvanie do kaviarne CHARISMA CAFE & BAR: palacinky z čerstvých surovín (od 2,10 živca), extra silný grog (2,10 živca)

• ručne vyrobený sklenený tanier: (U Mirky, 12 živcov)

www.lokalnamena.sk

čo kúpiť za živec Bratislava

• košík plný naozaj kvalitných potravín: pripomeňte si ako chutí poctivé jedlo (www.lokapetit.sk, od 10 živcov)

• vodná fajka rôznych príchutí (CHaY RooM, čajovňa, 4,90 živca) • lahodné darčekové trojbalenie: Staroslovanská medovina svetlá z agátového medu + Staroslovanská medovina tmavá z lesného medu + Trnavská medovina z kvetového medu (De Lux, 11,40 živcov)

• kozmetické ošetrenie: široká ponuka, uvoľňujúce masáže a formovanie postavy – zaplaťte v období do 31. decembra živcom a získajte 5% zľavu na nákup darčekových poukážok a 1 ošetrenie zdarma k permenentke na lymfodrenáž alebo ošetrenie celulitídy (VITALITA STUDIO v Petržalke) • biorezonančná terapia na odbúranie závislosti na nikotíne: pri absolvovaní terapie alebo kúpe 1 poukážky za 50 živcov dostanete od darčekovú poukážku na druhú terapiu – skoncujte s fajčením vo dvojici (Vitality Studio)

• kniha Ako som sa stal starostom Reykjavíku a chcel zmeniť svet: príbeh herca, rockera a zrejme najnonkomformnejšieho starostu hlavného mesta na svete (autor Jón Gnarr, ARTFORUM, 9,90 živca)

• chutné a zdravé dobroty a umelecké výrobky z chránených dielní (Café Luxor)

• miska na rozlietané klbko (Keramika na plote – Ivana Výbohová, 20 živcov)

• doma sa svieti, svetlík: (Keramika na plote – Ivana Výbohová, 15 živcov)

• kniha Kompletní návod k vytvoření EKOZAHRADY a rodového statku, čitateľnou a zábavnou formou vysvetľuje základné pravidlá fungovania prírody pri ktorých dodržaní je veľmi jednoduché vytvárať krásne, jedlé a prírodné záhrady (autor Jaroslav Svoboda, Ekoobchod Živica, 25 živcov)

• kurz flamencového tanca a rytmiky (Studio Remedios) • kurz Španelčina pre začiatočníkov (Studio Remedios)

www.lokalnamena.sk

• darčekový set 5 korenín z celého sveta, CIVILIZÁCIE A GASTRONÓMIA (Gurmantravel, 27 živcov)

Život v takejto Bratislave je krajší a jedn Na otázku ako sa má, odpovedá, že pomaly. Vraj „keď si človek odžije svoje, vie, na čo sa treba sústrediť“. Nenaháňa sa tak za zbytočnosťami a dokáže v sebe nájsť vnútorný pokoj aj v uponáhľanej dobe. Rozprávame sa s Ing. Igorom Hornákom, CSc., predsedom predstavenstva Factory 4 Solutions, a. s., spoločnosti ktorá z vlastnej iniciatívy a bezodplatne zabezpečuje technickú realizáciu elektronickej formy Živca v Bratislave.

Igor Hornák vek 50, šťastne ženatý, jedna dcéra na prahu dospelosti. Vyštudovaný Inžinier, ale profesiou biznisman. Hobby: šport (tenis, plávanie a lyžovanie), liberálna spoločnosť.

P. Hornák, poďme si spolu zasnívať. Predstavte si, že elektronický Živec sa používa v Bratislave všade tam, kde by ste chceli. Ako to v takejto Bratislave vyzerá? V takejto Bratislave to vyzerá veľmi príjemne :). Za elektronický Živec nakupujete v obchodoch, na internete, za Živec parkujete a platíte v mestskej doprave. Za elektronický Živec si taktiež môžete kúpiť lístok do kina alebo na džezové dni priamo z plagátu. Nestojíte v rade a lístok vám príde do telefónu. Život v takejto Bratislave je krajší a jednoduchší. Ako bude platba prebiehať pri štandardnom nákupe napríklad za potravín v obchode? Základným predpokladom je, že obchod aj zákazník sú vybavení mobilným telefónom (smartfónom). Ďalej, že si obaja stiahli aplikáciu a zriadili si účet s elektronickým Živcom. Obsluha v obchode vám štandardne vystaví daňový doklad a ďalej vystaví prostredníctvom mobilného telefónu elektronickú účtenku. Ak máte moderné telefóny s NFC, stačí ak ich k sebe priložíte. V prípade starších smartfónov si platbu môžete odovzdať prostredníctvom

naskenovania QR kódu alebo zadania kódu z elektronickej účtenky do mobilného telefónu. Ďalej už len veľmi jednoducho potvrdíte, že súhlasíte s platbou. Tá sa v zapätí odošle a zaúčtuje na živcový účet obchodu. Z pohľadu zákazníka je to platba veľmi podobná ako prostredníctvom platobnej karty. Dôležitým rozdielom je, že zákazník neodovzdáva obchodníkovi žiadne svoje údaje z karty, čím sa minimalizuje šanca ich zneužitia.

Čo musím ako používateľ elektronického Živca spraviť preto, aby som si kúpil lístok na koncert priamo z plagátu? Na plagáte si opäť odfotíte QR kód, na stránke si vyberiete napríklad dátum a sedadlo a zaplatíte. Lístok vám príde priamo do telefónu. Keď prídete priamo na koncert, preukážete sa týmto lístkom a organizátor ho vie skontrolovať prostredníctvom svojho mobilného zariadenia.

Čo musí spraviť prevádzkovateľ internetového obchodu na to, aby mohol akceptovať elektronicky Živec? V zásade len zapojiť sa do systému Živca ako lokálnej meny, otvoriť si živcový účet na stránke Živice a na svojom internetovom obchode implementovať jednoduchú aplikáciu (podobne ako pri platbách paypal), aby e-shop vedel automaticky vystavovať elektronické účtenky na prijímanie živca. Zákazník si pri platbe už len odfotí QR kód alebo zadá číslo z elektronickej účtenky do aplikácie vo svojom telefóne.

Komu by ešte by mohol byť elektronicky Živec v Bratislave byť nápomocný? Veľmi by mohol pomôcť samotnému vedeniu mesta a mestských častí. Mesto by rado privítalo dobrovoľnícku prácu svojich obyvateľov. Ak by ste napríklad upratali park, pomáhali dôchodcom, prečo by ste sa nemohli ísť vzápätí zadarmo napríklad okúpať na mestské kúpalisko alebo mať voľný vstup do mestského divadla? Takúto formu odmeny by elektronická mena umožňovala. Živec vnímam ako komunitnú menu. Som presvedčený, že komunita si nájde spôsob jeho využitia aj bez prílišných zásahov „zhora“.

Spomenuli ste aj parkovanie za elektronický Živec. Ako by prebiehala platba za takúto službu? Zaparkujete a odfotíte si na tabuly sprístupnený QR kód. Ten vás presmeruje na stránku, na ktorej si zvolíte ako dlho chcete parkovať, prípadne si prikúpite poistenie proti ukradnutiu a jednoduchým potvrdením odošlete elektronický Živec z vášho živcového účtu na účet prevádzkovateľa parkoviska. Nie je nutné mať na parkovisku žiadny automat. Ako by to vyzeralo pri platbe v mestskej doprave? Veľmi podobne. Na zastávke alebo v autobuse si odfotíte QR kód, ktorý vás opäť presmeruje na stránku dopravného podniku a tam si vyberiete, akú tarifu chcete. Výhodou sú neobmedzené možnosti výberu cestovného, rôzne tarify, jeden prestup alebo viacero prestupov. Elektronický Živec, elektronické meny a elektronické spôsoby nákupu dávajú oveľa väčšie možnosti pre tarifné systémy.

www.lokalnamena.sk

Blížia sa komunálne voľby. Poďme si opäť zasnívať. Novozvolený primátor alebo starosta je nadšený myšlienkou elektronickej meny. Aké by mali byť jeho prvé kroky? Napríklad by mohol vytvoriť zoznam služieb, ktoré mesto potrebuje a ktoré by jeho obyvatelia dokázali realizovať. Na takomto zozname by mohlo byť odpratanie skládky, občianske hliadky, sadenie zelene, atď. Ako druhý krok by mesto ponúklo možné odmeny za takto realizované služby. Tým by mohli byť napríklad rôzne zľavy v mestských zariadeniach alebo verejnej doprave. Za dôležite však z pohľadu primátora alebo starostu považujem už aj samotné prihlásenie sa k myšlienke lokálnej meny. Dôležitý je už len samotný odkaz. Som primátor tohto mesta, chcem budovať komunitu a využívam na to všetky dostupné prostriedky.

Milí obchodníci, milé obchodníčky, budeme radi, ak sa zapojíte aj vy do siete obchodov a prevádzok podporujúcich lokálnu menu a tým aj svoje mesto. Používaním lokálnej meny sa podporuje miestna ekonomika a zamedzuje sa odtekaniu peňazí mimo mesta.

noduchší

Zapojte sa a získate: Kam by sa podľa vás mohol projekt elektronického Živca posunúť v priebehu jedného roka? To je ťažko predpokladať. Je to experiment. Bolo by úžasné, ak by sa k myšlienke elektronickej komunitnej meny prihlásilo vedenie mesta alebo napríklad dopravný podnik alebo mestské zariadenia. Stačí však aj, ak sa do systému zapojí viacero „kamenných“ či internetových obchodov. Aj to elektronickému Živcu dáva veľké nádeje, že by sa jeho myšlienka mohla ďalej šíriť. Čo by mohol elektronický Živec priniesť pre Bratislavu? Možno trochu spokojnejších ľudí. O čo iné ide? Aby jednotlivec bol spokojnejší. V tej mase sú potom spokojní všetci, potom sa darí ekonomike, potom aj starosta je pekný, je menej depresie po uliciach, menej negatívnych dopadov, ako je užívanie drog, atď. Samozrejme, že to nie je samonosné. Že teraz príde elektronický Živec a všetko sa zmení. Je to však ďalšie semienko, ktoré môže komunitu posunúť vpred. Aká je podľa vás budúcnosť mien? Kam by sa mohli meny resp. peniaze ako také vyvíjať? To je ťažká otázka. Dôležité je do akej miery sa budú štáty miešať do tak intímnej veci ako sú peniaze. Peniaze by nemali patriť štátu. Štát by mal ponechať možnosť vytvárať peniaze na základe dôvery medzi ich emitentom a užívateľmi. Dôležité je odpovedať si aj na filozofické otázky života, ako napríklad odkiaľ sme a kam smerujeme. Z toho budú vyplývať aj ekonomické pohľady. Možno tak čiastočne dôjde k odmietnutiu štátu v jeho mocenskej a zaopatrovateľskej podobe. Možno vzniknú mestské komunity, kde sa bude dobre žiť a ktoré si svoje potreby vrátane tvorby peňazí dokážu zabezpečiť. Prečo ste rozhodli do projektu Elektronického živca zapojiť? Veľmi si vážime, čo robí Živica. Páči sa nám prístup združovania komunity.

Ľudia čakajú, že všetko príde zhora, že všetko je dané. Akoby ich aktivita nemala zmysel. Činnosť Živice vymaňuje ľudí z bežného vnímania a z bežného kolotoča života... narodím sa, škola, hypotéka, deti, zamestnanie, atď. Život môže byť aj ďaleko krajší a intenzívnejší. Najmä ak ľudia začnú aktívne uvažovať a pozerať sa inými smermi. Ďalším dôvodom zapojenia sa je, že sa nám páčia projekty lokálnych mien, respektíve inovatívnych spôsobov výmen, ktoré je pre nás zaujímavé podporovať práve takýmito systémami. Páči sa nám otvorený svet. Sme firma, ktorá veľa využíva opensource riešenia a ktorá veľa do otvorených systémov aj prispieva. Elektronický Živec takisto považujeme za otvorený systém pre komunitu. Otvorený najmä v tom zmysle, že užívatelia si budú môcť k systému pridať ďalšie aplikácie, ako napr. objednávkové systémy alebo elektronické obchody.

Aký by mal byť ich úplne prvý krok? Stiahnite si do vašich telefónov aplikáciu a otvorte si účet prostredníctvom registrácie. Je to veľmi jednoduché a všetko bude vysvetlené na internete na stránkach Živice (www.zivica.sk). Ďalej už stačí len nakupovať:) S Igorom Hornákom rozprával Peter Faltus.

Skúsme sa naposledy zasnívať. Predstavte si, že vašej spoločnosti Factory 4 Solutions sa darí presne tak, ako si predstavujete. Naplnili sa všetky vaše priania a túžby. Aká je takáto Factory 4 Solutions a čo všetko robí? V zásade robí to, čo robí aj v súčasnosti. Robíme najmä customer software, čiže software pre zákazníkov, ktorým sa snažíme riešiť ich problémy. Napríklad sa jedná o automatizáciu produkcie, organizácie procesov alebo podpora bežných biznis činností. Samozrejme by nás tešilo, keby by sme raz prevádzkovali globálny platobný systém alebo podporovali možno 30 komunitných mien po celom svete. Neviem však, či by sme chceli narásť do nejakého kolosu. Veľmi si vážime vzťahy s kolegami a takú priamočiarosť a jednoduchosť realizácie projektov, ktorú v súčasnosti máme. Čo by ste odporúčali obyvateľovom Bratislavy v roku 2015, keď bude elektronický Živec v prevádzke? Podporte svoje mesto, podporte svoju komunitu, svojich lokálnych obchodníkov.

www.lokalnamena.sk

• dobré meno a tým aj nových zákazníkov, pretože sa zapájate do rozvoja lokálnej komunity a miestnej ekonomiky – podporujete mesto, v ktorom podnikáte • bezplatnú propagáciu na webovej stránke projektu, na www. zivica.sk, v médiách a na facebooku • silnú značku, ktorá napomáha odlíšeniu sa od konkurencie • príležitosti na prepájanie svojej firmy s inými zapojenými firmami (s dodávateľmi a distribútormi) • propagačný materiál (plagáty, letáky, nálepky na svoju prevádzku) • bezplatná zaradenie na portál www.eko-mapa.sk a vašu prevádzku môžu nájsť zákazníci aj pomocou mobilnej aplikácie

Poznáte obchod alebo služby vo vašom meste, kde by ste radi platili živcom? Pošlite nám tip na lokalnamena@zivica. sk a my radi prevádzku oslovíme. Ďakujeme!

Milé firmy a organizacie z Bratislavy a zo Zvolena: Máte záujem vyplacať malé odmeny svojim zamestnancom v živcoch a tak podporiť vaše mesto? Obrátte sa na nás lokalnamena@ zivica.sk

Jeden deň so živcom Juraj Hipš, riaditeľ Živice, strávil jedno poobedie vo Zvolene, kde platil za všetko výhradne lokálnou menou živec. Juraj nechodí rád nakupovať, ale ako po skončení maratónu povedal: „Neboli to len nákupy“. V každom obchode, kaviarni alebo reštaurácií mal aj mnoho rozhovorov o živote. A to on má rád.

Polievka

Malý obchodík

Častokrát zo Zaježovských lazov chodím do Zvolena. Odkedy prijímajú živec v Pizzeria di Stefano Copparoni na sídlisku Západ, tak som ich pravidelným hosťom. Paradajkovú polievku majú skvelú.

Keď musím nakupovať v hypermarektoch, tak som stratený. Je to na mňa príliš veľké a predavači v nedohľadne. Moja krajina je sympatický malý obchodík, kde som si v pokoji kúpil syr, víno, paštétu aj džúsy a ešte sa aj porozprával o rodinných farmách.

Káva

Čajík a oriešky

Ponožky

Vždy som miloval kaviarne a na lazoch mi to trochu chýba. Väčšinu svojich stretnutí pri káve a domácom zákusku smerujem do Kafé Džezva. Vyrovnám si tak kaviarenský deficit z lazov.

Pu ehr alebo Darjeeling si chodím kupovať do Camellie alebo Čajovne na zámku. Camellia je maličký obchodík s milou majiteľkou. Nakúpil som aj oriešky a rakytník.

Kupovať si teplé ponožky v ABC – IVA bol zážitok. Majiteľka je výrečná žena, ktorá sa ale nechcela dať odfotiť. Keď som jej povedal, že idem práve z galantérie a tam sa fotili, tak sa nechala presvedčiť. Veď čo je horšia ako kolegyňa?

Noviny

Galantéria

Tieto noviny ma nadchli. Samotná redakcia prišla s nápadom, že ľudia si môžu predplatiť noviny za živce a rovnako aj inzerciu platíte v živcoch. Tak tomu hovorím podpora komunity miestnou tlačou.

Tak sem ma poslala manželka, inak si priadze nekupujem. Ale nákup u pani majiteľky v galantérii SOB bol zážitok. O živci vie rozprávať lepšie ako náš tím lokálnej meny. Radosť u nej kupovať vlnu, gombíky, šnúrky aj priadze.

www.lokalnamena.sk

Fungujúce lokálne meny vo svete Medzi najznámejšie fungujúce alternatívne meny vo svete patria tzv. komplementárne (doplnkové), lokálne meny. Viac o nich sa dočítate v úvode na strane 7. Doplnkové meny sú rozšírené v mnohých krajinách sveta, paradoxne práve v regiónoch, mestách a obciach vyspelých európskych krajín, ako sú Nemecko, Veľká Británia, Švajčiarsko, prípadne v rôznych komunitách. Vybrali sme tri najznámejšie lokálne meny, každá predstavuje typický príklad svojho druhu.

Chiemgauer – NGC model (Nemecko) Medzi najznámejšie doplnkové meny patrí Chiemgauer (www.chiemgauer. info), ktorý vznikol v roku 2003 v oblasti Prien am Chiemsee v Nemecku vo Waldorfskej škole.

•

• • •

Cieľom tejto meny je najmä: tvorba pracovných miest: nezamestnaní, študenti a dobrovoľníci sú platení v Chiemgaueroch podpora kultúrnych, vzdelávacích a environmentálnych činností, systém Chiemgauer podporuje neziskové organizácie podpora ekologických potravín a energie z obnoviteľných zdrojov posilnenie solidarity medzi miestnymi zákazníkmi a podnikmi stimulácia miestnej ekonomiky: Chiemgauer zachováva kúpnu silu v regióne lepšie ako euro a podporuje miestne malé a stredné podniky.

poplatok 2% z hodnoty bankoviek emitentovi, podobne ako to bolo v prípade kolkovania peňazí v rakúskom Wörgli v tridsiatych rokoch. Tento poplatok je možno chápať ako určitú formu dane peňažného obehu. Jednou zo sociálnych funkcií tejto meny je podpora neziskových organizácií. V systéme existujú 3 druhy klientov: • Neziskové organizácie (získavajú 3%): sú oprávnené kúpiť 100 Chiemgauerov za 97€ a predať ich spotrebiteľom za 100€. • Spotrebitelia: vymenia svojich 100€ za 100 Chiemgauerov od vybranej neziskovej organizácie, tým ju podporujú. Potom ich môžu minúť v lokálnych podnikoch zapojených do systému za nominálnu hodnotu. • Biznis (poplatok 5%): príjme platbu od spotrebiteľa v hodnote 100 Chiemgauerov v nominálnej hodnote a buď ich minie na vlastné aktivity alebo ich vymení naspäť v kurze 100 Chiemgauerov za 95€. Motiváciou je zvýšenie obratu a podpora neziskoviek. K decembru 2013 bolo do systému zapojených 2 769 členov (fyzických osôb), 627 podnikov a 253 neziskových subjektov. Vydaných poukážok bolo v eur 2 095 626 a prijatých späť 2 174 909, pričom emitent je stále

v pluse. Celú štatistiku nájdete na www.chiemgauer.info Obrat v roku 2013 bol 7 181 949 mil. chiemgauerov a z roka na rok je viditeľný veľký nárast. Podrobnosti • Chiemgauer je veľmi dobre prepracovaný systém. Veľmi dôležitá je krátka doba splatnosti 3 mesiace, a 2% poplatok, ktorý musí zaplatiť spotrebiteľ, urýchľuje to výmenu a vytváranie nových hodnôt. Krátke doby a poplatky (kolky) sú typické pre tento druh doplnkovej meny nemecky hovoriace krajiny. • Pre spotrebiteľa je hlavnou motiváciou podpora neziskových organizácii, ktoré si on vybral. Pre obchodníka, je to možnosť zvýšeného obratu a tiež podpora neziskoviek. Pre neziskovky je to možnosť jasnej finančnej podpory, priamo adresne od ľudí. Systém vyžaduje určitú mentálnu zrelosť ľudí a lokál patriotizmus. Je to typický nemecký model, veľmi rozumový, systematický veľmi pracuje so skutočnou funkciou peňazí a dôrazom na rozvoj kultúrnej a občianskej sféry.

Brixtonská libra – komunitný model (UK) Aj v Londýne sú aktuálne pokusy o vytvorenie vlastnej meny. Ide o novú

Chiemgauer je vydávaný v hodnotách 1, 2, 5, 10, 20 a 50. Výmenný kurz je pevne stanovený: 1 Chiemgauer = 1 €. Mena vychádza z viacerých princípov – starnutie peňazí, výrazná funkcia peňazí ako daru. Bankovky majú určenú dobu exspirácie na 3 mesiace, potom strácajú platnosť. Ak chce zákazník predlžiť ich platnosť, musí zaplatiť

miestnu menu – brixtonskú libru, ktorej hodnota je totožná s anglickou librou. Brixtonská libra vznikla v roku 2009 a platí v brixtonskom obvode Londýna (brixtonpound.org) Nová mena je vymyslená preto, aby jej majiteľov ochránila pred dôsledkami globálnej krízy a výkyvov na devízovom trhu. Základným cieľom tejto meny je pokus ochrániť majiteľov malých obchodov, ktorých obkolesili a dusia obchodné siete. Ten, kto platí brixtonskou librou, dostáva zľavy niekedy až 10 – 20 %. Dôvod, prečo používať Brixtonskú libru pre klientov je: • pomoc lokálnej ekonomike, dať šancu miestnym obchodníkom • peniaze nech neodtekajú preč • ekologický prínos, zníženie emisie CO2 (preto že nie sú dovážané tovary z diaľky) Dôvody pre miestnych malých podnikateľov sú: • podpora vlastného biznisu • pomáha to nájsť domáceho dodávateľa • podpora Brixtonskej komunite Brixtonská libra existuje v papierovej aj elektronickej forme (Pay by Text). Elektronická verzia vznikla v septembri 2011. V súčasnosti je zapojených do systému 200 malých podnikov (papierové bankovky) a 100 používa elektronickú formu. V systéme je asi zapojených 1000 zákazníkov. Bankovky sú emitované v hodnotách 1, 5, 10 a 20. Peniaze sa nevymieňajú fyzickým osobám späť, len obchodníkom za malý (bližšie nešpecifikovaný) poplatok. Klienti, ktorý používajú elektronické platenie pomocou karty (pay to text) dostáva 10% bonus na sumu, ktorou pokračovanie >>

www.lokalnamena.sk

>> dokončenie z predvhádzajúcej strany si nabil kartu. Peniaze majú 2 ročnú dobu exiprácie. Prvá emisia expirovala 30. 9. 2011. Druhá emisia stále beží. Ďalším vedľajším prínosom brixtonskej libry je ich veľká mediálna podpora a sú vnímané ako atrakcia a zaujímavosť, čo priťahuje turistov do Brixtonu. Pripravuje sa tiež možnosť, aby niektorý ľudia (z neziskoviek) dostávali plat v brixtonskej libre s 10% bonusom. Podrobnosti • Je to typický mestský komunitný model. Nie je tak precízne premyslený a vypracovaný ako Chiemgauer. Je relatívne mladší, vznikol len v roku 2009, nie sú k dispozícii exaktnejšie dáta a ukazovatele. Má skôr komerčne ladený prínos pre zákazníkov, tí sú jasné motivovaní hlavne zľavami a bonusmi. Ponúkané zľavy sú veľmi štedré, čo je možno charakteristickejší pre anglosaské krajiny, kde je silný motív pre malý biznis v tvrdej konkurencii a veľkom tlaku reťazcov pritiahnuť miestnych zákazníkov za každú cenu. Záujem zo strany obchodníkov sa mi javí tiež hlavne komerčný. • Celkovo veľký priestor pre neziskovky tam nie je tak cítiť, ako v prípade nemeckého modelu. Objavuje sa tam deklarovaný ekologický prínos, ktorého dosah a významnosť nie je dostatočne jasný a výrazný.

Obec Wörgl – Rakúsko Obec Wörgl mala iba 4500 obyvateľov a v 30-tych rokoch minulého storočia bojovala s vysokou nezamestnanosťou. Novozvolený starosta M. Unterguggenberger bol v situácii, kedy mal v obci k dispozícii niekoľko stoviek nezamestnaných kvalifikovaných robotníkov a zároveň dlhý zoznam prác, ktoré bolo nutné realizovať. Namiesto toho, aby peniaze z mestského rozpočtu minul na uskutočnenie projektov, uložil ich do miestnej banky a vtedy oficiálne platiacu menu nahradil lokálnou menou kolkovaných bankoviek, krytých vkladom v banke. Suma, ktorú uložil do banky (40 000 rakúskych šilingov), bola iba malou časťou toho, koľko starosta potreboval na realizáciu naplánovaných projektov, napr. vysadenie zelene a stromov, oprava chodníkov, zavedenie vodovodu v meste. Vďaka zavedeniu lokálnej meny sa podarilo realizovať všetky plánované aktivity

a zároveň sa odstránila nezamestnanosť a oživila sa ekonomika. A to všetko bez toho, aby sa mesto zadlžilo. Kľúčovým rozdielom medzi oficiálne platnou štátnou menou a lokálnou menou bola povinnosť prelepiť každý mesiac bankovku kolkom vo výške 1% nominálnej hodnoty, čím prichádzala každý mesiac o časť svojej hodnoty. Tým dochádzalo k zrýchľovaniu obehu tejto lokálnej meny a vzniku nových pracovných miest, pretože obyvatelia, ktorí dostali zaplatené v tejto mene sa jej snažili čo najskôr zbaviť. Nové pracovné miesta tak nevznikali ako reakcia na oživenie stavebných prác, ale vďaka rýchlemu obehu kolkovaných bankoviek, ktoré sa neoplácalo ukladať a hromadiť. Rakúskemu mestu sa podarilo vyriešiť nezamestnanosť a navyše vystavať nákladné projekty v dobe, kedy nielen Rakúsko, ale i väčšina Európy, bojovala s vysokou nezamestnanosťou a ekonomickou krízou. Nápad starostu M. Unterguggenbergera zaujal aj okolité mestá a šesť z nich začalo zavádzať podobný systém s podobnými výsledkami. V roku 1933 však začala centrálna banka Rakúska uplatňovať svoje monopolné práva a eliminovať rozširujúce sa lokálne meny. Pri súdnom spore medzi centrálnou bankou a zástancami alternatívnych platobných systémov, bolo vyhovené národnej banke a lokálne meny boli postavené mimo zákon. Starosta Unterguggenberger bol zbavený úradu a nezamestnanosť v obci Wörgl čoskoro dosiahla 30%.

Petra Ježeková certifikovaná ekoporadkyňa zo Živice

Pomaly sa blížia vianočné sviatky a s nimi aj veľké upratovanie domácnosti. V Ekoobchode Živica na Vysokej 18 môžete za Bratislavský živec nakúpiť environmentálne šetrné čistidlá a pomôcky, ktoré spravia vaše upratovanie priateľské prírode aj k vášmu zdraviu.

Pokus trval od 5. 7. 1932 do 21. 11. 1933. Platidlá boli vydávané v troch nominálnych hodnotách 1, 5 a 10 šilingov. Celkom bolo emitovaných iba 5500 týchto šilingov, ale za 13,5 mesiaca cirkulovali 416 krát a vyprodukovali v prepočte na dnešnú menu takmer 7,5 milióna dolárov. Výrobná aktivita vzrástla o 216%. Peniaze, ktoré sa platili za kolky, (tzv. stojné) boli používané na platenie kuchyne, ktorá pripravovala jedlo pre 220 najchudobnejších rodín. (Zdroj a citácie: is.muni.cz/ th/207709/pedf_m/Spolecnost_rizena_penezi.txt)

www.lokalnamena.sk

Čistota, ktorá škodí Bez baktérií nie je život! Nenechajte sa zmiasť reklamou propagujúcou dezinfekciu v domácnosti. Pokiaľ vám to nenariadi lekár, je každá dezinfekcia zbytočná až škodlivá. Namiesto nej môžete použiť éterické oleje. Tip: • Vyhýbajte sa čistiacim prostriedkom s nápismi „dezinfikujúce“, „baktericíd“, „biocíd“, „antibakteriálne“, „s aktívnym chlórom“ alebo „čistí hygienicky“. Éterický olej Citrón sa používa na čistenie kovových povrchov, plôch a mäsiarsky nožov.

DávkovaNIE? Nikdy nedávkujte od oka, dodržiavajte pokyny na obale. V opačnom prípade môžete použiť prostriedku málo a nebude účinný alebo priveľa a ostane prilepený na čistených povrchoch či odeve. V prípade koncentrovaných čistidiel dodržiavajte riedenie, aby ste prostriedkom zbytočne neplytvali.

Vianoce sa blížia... ako upratovať s dobrým pocitom? So živcom zdravo a EKO

ŽLČOVÉ MYDLO

Koncentrovaný univerzálny prášok na pranie ALMAWIN 2kg výborne vyperie vašu bielizeň. Na škvrny organického pôvodu pridajte žlčové mydlo a na anorganické soľ na škvrny.

Výber čistiacich prostriedkov Pri upratovaní máme k dispozícii dva druhy čistiacich prostriedkov – mechanické a chemické. Mechanické prostriedky sú rohožky, špongie, drôtenky, kefy, utierky, handry, gumený zvon, stierky, metly a mopy, vysávač atď. Chemickými prostriedkami sú všetky čistidlá. Prácu si uľahčíme, ak ich použijeme správne. Mikrofázové utierky – revolúcia v upratovaní. Najväčšou revolúciou v upratovaní v posledných rokoch je rozšírenie mikrofázy. • Mikrofázová tkanina je zhotovená z najjemnejších syntetických vlákien, ktoré pri dĺžke až do 100 km vážia menej ako 1 gram. • Vďaka extrémne tenkým vláknam môže tkanina preniknúť aj do najmenších pórov na čistenom povrchu. • Čisté obzvlášť dôkladne aj bez pridania čistidiel.

Tipy ako vybrať eko-čistidlo: • Používajte bežné prírodné prostriedky ako napríklad: ocot, sóda bikarbóna, citrónová šťava, mydlový prášok, jadrové mydlo, bórax, špeciálne baktérie na odtoky a žumpy a podobne. • Všetky chemické prostriedky, i keď sú priateľské k prírode, používajme v rozumnom množstve. Niektoré je nutné nechať dlhšie pôsobiť. • Pri nákupe si vždy všímajme zloženie výrobku a značky na jeho obale, ktoré nám veľa napovedia – najmä certifikované ekoznačky alebo medzinárodné výstražné symboly hovoriace o možných nebezpečenstvách čistidla pre zdravie a životné prostredie. • Uprednostnite tzv. čapované čistidlá, ktoré vám v obchode načapujú z veľkej bandasky do prinesenej opakovane používanej fľaše od čistiaceho prostriedku. Ušetríte tak zbytočný odpad z obalov aj svoju peňaženku.

www.lokalnamena.sk

AVIVÁŽ

• Zaveďte si farebné rozlíšenie handričiek podľa oblasti ich použitia (napr. WC – červená, počítač a telefón – modrá, kuchyňa – zelená, atď.). • Mikrofázové utierky/utierky z umelého vlákna sú nevhodné na drsné plochy alebo plochy s otvorenými pórmi – napr. naolejovaný nábytok, plexisklo a podobne! • Viac tipov ako používať handričku nájdete na www.ekoporadna.sk

SOĽ NA ŠKVRNY

PRÁŠOK NA PRANIE ALMAWIN

Tipy: • Používajte dávkovacie pomôcky – nikdy nedávkujte len tak od oka! • Rozrieďte si koncentrovaný prostriedok do starej fľaše od čistidla a koncentrát odložte na ďalšie riedenie. • Pomocou cieleného dávkovania sa dá ušetriť až polovica bežnej spotreby čistidiel.

Viac dobrých tipov nájdete na www.ekoporadna.sk

Zoznam zapojených prevádzok /BRATISLAVA

Služby

Kaviarne a čajovne • Avra Kehdabra, čajovňa, Grösslingova 49 • Čajovňa v Podzemí, Zichiho palác, Ventúrska 9 • Vespa Caffetteria, Moskovská 1 • U Kubistu, kaviareň, Klemensova/ Grösslingova • Next Apache, kaviareň s antikvariátom, Panenská 28 • Café Luxor, Grösslingova 5

Reštaurácie • Moshi-Moshi, donáška a bistro so zdravou stravou, Panenská 24 • La Stella, reštaurácia, Železná 1 • Pizzéria Pilgrims, Kozia 23 • Soupa, bistro, Kozia 11

Potraviny • GOGA.sk, on-line potraviny, Krásna 20 • Lokapetit, debničkovanie, Cintorínska 9 • SLOVEPO, veľkoobchod s potravinami, Einsteinova 23 • Domáce Potraviny, Jégého 10 • Domáce potraviny, online obchod

• Resivia, účtovníctvo, Krásna 20 • Margan, kuriérska služba, Krásna 20 • Be Mine, svadobná agentúra, Mudroňova • Designus, grafický dizajn, Hroboňova 5 • obstaram.sk, realizácia verejného obstarávania, Žilinská 3 • Green Express, kuriérske, a logistické služby, Račianska 96 • Vitality Studio, kozmetické služby a masáže, Tupolevova 19 • Pom-pom agency, svadobná agentúra, Poľná 17

Obchody • Ekoobchod Živica, Vysoká 18 • Kníhkupectvo Artfórum, Kozia 20 • Do prírody, obchod s výbavou do prírody, Kupeckého 3 • Bez Chémie, stánok na trhovisku • Miletičova (pri stupavskej kapuste) • gurmantravel.sk, s. r. o., Mliekárenská 8 • Lekáreň Santal, Dobrovičova 10 • Antikvariát, Koceľova 16

Iné • Materské centrum Hojdana, Haburská 2

• Bratislavská šachová akadémia, Studenohorská 67 • Remedios o. z., flamenco, Pankúchova 1 • Lekáreň Santal, Dobrovičova 10 • Antikvariát, Koceľova 16

Služby

/ZVOLEN

Reštaurácie

• U Mirky, kreatívny svet, Hviezdoslavova 20 • Keramika na plote – Ivana Výbohová, Môťová 4208 • Textilná galantéria SOB Viera Bvocová, Námestie SNP 16 • Kuko – detský textil, Trhová 6 • ABC-IV A, kusový textil-detský, dámsky aj pánsky, Námestie SNP 28 (Almášiho dvor) • U Materinej Dúšky, zdravé výrobky, Hviezdoslavova 20

• Pizzeria di Stefano Copparoni, Tulská 6 (Parkovací dom)

Iné

Potraviny

• MY Zvolensko-Podpolianske noviny, Námestie SNP 87/8

• Akant, umelecké kováčstvo, Topoľová 29 • Damara, terapie pre harmóniu tela, mysle a duše, J. Kozáčeka 59

Obchody

Kaviarne a čajovne • Kafé Džezva, Tehelná 4 • Charisma café & bar, Námestie SNP 74 • Čajovňa na zámku, Zvolenský zámok, Námestie SNP 1 • CHaY RooM, čajovňa, Námestie SNP 59

• Moja Krajina, predajňa slovenských produktov od slovenských výrobcov, Námestie SNP 9 • Camellia, predajňa orieškov, čajov a sušeného ovocia, Námestie SNP 20 • Farma Roziak, biofarma, Ulica 11. marca 336/50 (Môťová)

DONOR

F I R E M N Ý PA RT N E R

PROGRAM ŠVAJČIARSKO-SLOVENSKEJ SPOLUPRÁCE SWISS-SLOVAK COOPERATION PROGRAMME

Slovenská republika Na projekte sa finančne spolupodieľajú Švajčiarska konfederácia a Slovenská republika.

BLOKOVÝ GR ANT PRE MVO A PODPORU PARTNERSTIE V ŠVA JČIARSKO -SLOVENSKE J SPOLUPR ÁCE REAL IZUJE N ADÁCIA EKOPOL IS V S P OLU P R ÁCI S PAR T N ERMI N ADÁCIO U SO CIA A K ARPATSKO U N ADÁCIO U

W W W. B G S F M . S K

Živica je mimovládna nezisková organizácia, ktorá inšpiruje k zmene. Venuje sa najmä vzdelávaniu, ekoporadenstvu a ponúka priestor na hľadanie seba samého. Prináša inovatívne cesty vo vzdelávaní, nabáda k zodpovednej spotrebe a vedomej skromnosti. Hľadá pozitívne príklady, ukazuje smer a ponúka praktické riešenia. Nájdete ju v Bratislave, Zvolene a vo Vzdelávacom centre Zaježová. Živica priniesla lokálnu menu v rámci projektu Nevyšliapanou cestou. Tento švajčiarsko-slovenský projekt je podporovaný prostredníctvom Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce v rámci rozšírenej Európskej únie.

www.lokalnamena.sk

Kontakt lokálna mena: www.lokalnamena.sk e-mail: lokalnamena@zivica.sk www.zivica.sk, www.ekoporadna.sk www.ekoobchod.sk Redakcia: Lucia Katonová, Petra Ježeková, Juraj Hipš, Zuzka Špániková, Peter Faltus Editor: Kateřina Markošová Licencia: CC Niektoré práva vyhradené Foto: Archív Živica