Cierna labut noviny 2017

čierna labuť REALIZUJE ŽIVICA

ENVIRO

SPOLOČNOSŤ

VZDELÁVANIE

S P I R I T UA L I TA

NÁZORY

Čítajte rozhovory, reportáže a praktické návody na www.ciernalabut.sk

Milí priatelia Pohody, držíte v rukách jedinečnú tlačenú podobu webového portálu čierna labuť. Životné prostredie, vzdelávanie, spoločnosť aj spiritualita.

To sú hlavné témy, ktoré nájdete na našom webe www.ciernalabut.sk aj vo vnútri týchto novín.

Pýtate sa, prečo práve čierna labuť? Prinášame príbehy inšpiratívnych osobností, ktoré menia Slovensko k lepšiemu, informácie o životnom prostredí, ktoré v tradičnom mediálnom priestore nemali dostatočný priestor, predstavujeme alternatívy ku tradičnému vzdelávaniu a inovatívne prístupy ku práci so žiakmi a ponúkame praktické návody, ako pracovať so svojím vnútrom, nakoľko sme presvedčení, že každá zmena vychádza z nášho vnútra.

V tohtoročnom vydaní pohodových novín čierna labuť sme sa rozhodli vám ponúknuť ochutnávku tém, ktoré nájdete už druhý rok na našom webe a zároveň sa o nich bude debatovať aj v našom stane Živica powered by ZSE.

Novinár, disident a lektor Sokratovho inštitútu Milan M. Šimečka vám v rozhovore priblíži možné príčiny dnešnej krízy elít, učiteľ a aktivista Juraj Smatana vysvetlí, prečo ľudia veria konšpiráciám a ako proti tomu bojovať, lektor kritického myslenia Ondrej Gažovič pre vás pripravil aj praktických 7 rád, ako nesadnúť každému na lep, o detstve na lazoch vám rozpovie viac talentovaná Amália Bošelová a ak by ste mali chuť na chvíľku kľudu, odporúčame projekt dizajnérky Dany Bubákovej zo Sokratovho inštitútu – prvú meditačnú smartfónovú aplikáciu Vulkanist. Vedeli ste, že včely sa používajú aj vo vojenskom výskume?

Zahrajte si náš kvíz o včelách a zistíte, čo ste o včelách ešte nevedeli. No a na záver máme pre vás ešte jeden praktický tip – zubnú pastu si môžete pokojne vyrobiť aj doma. V našich novinách nájdete návod, ako na to.

Prajeme vám príjemné čítanie a pohodový festival.

Tešíme sa na vás v stane Živica powered by ZSE, ktorého program nájdete na zadnej strane.

Za tím portálu čierna labuť Kristína Hudeková

„Ponúkame témy, ktoré dokážu inšpirovať a vzdelávať k ochrane životného prostredia, kvalitnejšiemu vzdelávaniu, porozumeniu spoločnosti aj sebe samému."

Smatana: Máme len takých politikov, akých máme voličov

Desať faktov a mýtov o včelách a mede viac na strane 6

viac na strane 10

Šimečka: Na November a demokraciu sme neboli pripravení

Chcete sa naučiť meditovať? Pomôže vám nová slovenská hra pre smartfón

viac na strane 2

viac na strane 14

čítajte viac na www.ciernalabut.sk

čierna labuť online

Juraj HIPŠ

Šimečka: Na November a demokraciu sme neboli pripravení —

Neboli sme pripravení prevziať zodpovednosť a ísť do politiky, hovorí o tom, prečo sa po revolúcii dostal k moci Mečiar, jeden z hlavných predstaviteľov revolučného hnutia a lektor Sokratovho inštitútu MARTIN M. ŠIMEČKA. Prečo dnes ľudia nepočúvajú elity? Musí prísť ku kolapsu, kým pochopíme, že zjednodušené pravdy populistov nefungujú?

Stál si pri zrode Nežnej revolúcie, no dnes sa stále viac ukazuje, že mnohí nostalgicky spomínajú na obdobie, ktoré bolo pred ňou. Čo podľa teba zlyhalo?

Výskumy ukazujú, že ľudia síce na komunizmus nostalgicky spomínajú, ale nechceli by ho naspäť. To by som teda rozlišoval. Je to spomienkový optimizmus. Bol si mladý, zamilovaný, dostal si nový byt, mal si deti a pocit, že sa tvoj život nejakým spôsobom vyvíja. Tomu ja úplne rozumiem a treba povedať, že v čase komunizmu Slovensko skutočne prosperovalo, bohatlo. Aj napriek režimu sa z neho stávala vyvinutá spoloč-

2

nosť. To je rozdiel oproti Česku alebo Poľsku, kde tie národy boli vyvinuté už pred komunizmom. U nás majú preto ľudia pocit, že im komunizmus niečo dal, a preto by som nevidel tak tragicky, že ľudia na to obdobie spomínajú aj s nostalgiou. Iná vec je, že kopa ľudí prestáva veriť v demokraciu, čo je už istým spôsobom zlyhanie. To sa však netýka len Slovenska. Pozri sa aj na západ, ako to tam vyzerá.

Prečo nedôvera k demokracii naberá takéto rozmery? Po viac ako 20 rokoch tu akoby nastávalo hlboké sklamanie, a to nie len u ľudí, ktorí

zažili komunizmus, ale aj u mladých, ktorí sa stále viac prikláňajú k extrémistickým hnutiam.

Na jednej strane je to problém celej strednej Európy, pričom v Poľsku a Maďarsku je to ešte dramatickejšie. Tam si ľudia politikov, ktorí rušia základné demokratické princípy, na ktorých sme sa zhodli v 89., zvolili vo voľbách.

Motiváciou ich voličov je sklamanie a do veľkej miery je za tým korupcia, ktorá je pre strednú Európu bohužiaľ typická. Hlbší problém, ktorý vidím ja je, že po roku 89 prestal existovať svet, ktorý bol bipolárny, teda komunizmus-demokracia.

čítajte viac na www.ciernalabut.sk

Hlavný problém podľa mňa je, že liberálna demokracia nedokázala presvedčiť ľudí, že ona sama ponúka vo svojom vnútri množstvo alternatív, ale ľudia ju vnímajú ako jeden celý uzavretý model, s ktorým vnútorne nesúhlasia. Toto je hlbší motív toho všetkého.

Keď sme pred rokom sedeli so študentmi Sokratovho inštitútu, tak si veľmi otvorene priznal, že aj vy sami ako intelektuáli ste v 89. zlyhali, lebo ste neboli ochotní prevziať moc a umožnili tak Mečiarovi prísť k moci.

Prečo ste k tomu takto pristupovali?

Toto je opäť také slovenské špecifikum. My sme na to neboli pripravení, lebo na Slovensku za komunizmu v princípe nebol disent, ktorý by vytvoril širokú komunitu ľudí. Chýbali ľudia, ktorí by dokázali svojím vzdorom voči režimu, že sú charakterní, odvážni a majú vykryštalizované názory. Toto na Slovensku vzniklo až tesne pred Novembrom, a teda sa dá povedať, že November prišiel príliš skoro. Neboli sme na to vôbec pripravení. Nevedeli sme si vyjasniť, že našou zodpovednosťou nie je len urobiť revolúciu, ale aj pokračovať v tvorbe nového demokratického režimu. Odpoveď väčšiny bola, že sme spravili revolúciu, lebo sme chceli byť slobodní a teraz slobodu máme, ďalej nech si to rieši niekto iný. Čo ste čakali?

Bola tu taká naivná viera, že tí lepší ľudia sa do politiky nejak sami prihlásia a prirodzeným výberom uspejú. Ukázalo sa však, že prirodzený výber na Slovensku funguje úplne opačne.

Neboli sme v stave vopred si premyslieť, čo znamená zodpovednosť voči spoločnosti. To bola naša obrovská chyba, a preto sme do vlád dosadzovali rôznych bývalých komunistov s tým, že ich budeme kontrolovať. Táto politická naivita je odpustiteľná len preto, lebo sme vôbec neboli pripravení na politické myslenie. Druhý veľký problém je, že aj my sami sme ustúpili od tých pôvodných ideí a prenechali sme základnú premenu spoločnosti ekonómom bez toho, aby sme pripravili demokratické základy spoločnosti aj v zmysle právneho systému, ktorý by obmedzoval vtedajšie možnosti zlodejiny pri privatizácii a tak ďalej. Verili sme totiž liberálnym ekonómom, ktorí hovorili, že voľný trh to vyčistí a prirodzeným výberom sa zvolia tí najlepší. No ukázalo sa, že u nás to funguje proste naopak. Toto bolo naše ďalšie zlyhanie, ktorého dôvodom tiež bola naivita.

Vy ste si skutočne mysleli, že do vlády dáte Mečiara a budete mu hovoriť, čo má robiť? Áno, toto sme si mysleli. Aj on spočiatku hovoril: “Chlapci, urobím, čo poviete” a my sme mu verili. Teda, ja úplne nie, nikdy som nezdvihol ruku za to, aby bol predsedom vlády, ale mnohí iní áno a potom, keď sa stal premiérom, už bolo jasné, že všetko je úplne inak. On mal pritom zo svojho pohľadu pravdu. Povedal nám: „Čo mi tu budete rozkazovať, mali ste ísť do politiky aj vy sami.” Bola to naivita, ktorá dnes pôsobí až komicky, ale vtedy sme mali takú silnú vieru v demokraciu ako v samoriadiaci systém, v ktorom sa tí najlepší dostávajú nahor v záujme spoločnosti,

ktorá si ich bude voliť. Mysleli sme si, že keď to funguje na západe, tak to bude fungovať aj tu, ale to sme ešte nevedeli, že naša spoločnosť funguje na úplne iných princípoch. Dnes už všetci vieme, že demokracia je systém, ktorý keď nebrániš každý deň a nebojuješ so zlom, tak padne.

Rozprávame sa veľa o tom ako elity zlyhali a mali zodpovednosť po revolúcii prevziať moc. Čo sú podľa teba elity?

Toto je problém terminológie. Výraz elity sa používa zjednodušene. Paradox je v tom, že dnes všetko zlé, čo sa deje, je odporom voči elitám. Hovorí sa tomu aj establišment. Teda novinári, intelektuáli, vláda a všelikto iný. Ja ako elitu vnímam komunitu vzdelaných ľudí rôznych profesií – od vedcov cez novinárov až po umelcov – ktorú v princípe tvoria aj desiatky tisícov ľudí.

Medzi nich by mali patriť aj učitelia.

Tí by mali byť nositelia pojmu elita, o čom na Slovensku mám bohužiaľ pochybnosti. V širokom zmysle sú elitou nositelia zmien a vplyvov na spoločnosť. Kedysi to bol farár, učiteľ a lekár, dnes je to oveľa širšie. Pre mňa sú to predovšetkým liberálne elity, teda ľudia, ktorí sa definujú túžbou po slobode, uznávajú univerzálnu platnosť ľudských práv a majú humanistický prístup k životu. Sú totiž aj iné elity – teoreticky aj Kotleba je elita. Je to síce hrozné, ale je to poslanec parlamentu.

Ja ho ale do elít nezahŕňam.

Keď sa dnes povie elita či intelektuál, vo väčšine spoločnosti to vyvoláva niečo negatívne a intelektuál je skôr nadávkou a príťažou spoločnosti. Čím to podľa teba je?

Asi to bude trochu aj tým, že elity sú viditeľné v tom, že vystupujú v médiách a v západnej tradícii bol prijímané tak, že toto sú ľudia, ktorí majú vplyv na verejnú mienku a utvárajú ju v debatách medzi sebou. Bežní ľudia na to kašlú, majú svoju robotu, večer si pozrú televízne noviny alebo nejakú debatu v televízii, ale v zásade nie je ich pracovnou náplňou uvažovať o svete a spoločnosti, pretože na takéto veci nemajú čas. Takto to bolo dlhodobo, historicky rozdelené, ale situácia sa zmenila, pretože ľudia začali byť nespokojní so stavom sveta, spoločnosti a štátu, z čoho obviňovali samozrejme elity, ktoré podľa nich mali byť zodpovedné za to, aby to tu fungovalo.

Svoju rolu v tom všetkom určite zohrávajú aj sociálne siete. Áno, fenomén sociálnych sietí zdemokratizoval verejný prejav. Dnes ste si na Facebooku roveň s akýmkoľvek človekom, či to je to intelektuál alebo

nie. Napíšete si tam svoj status a ste účastníkom verejnej debaty. Ľuďom sa ohromne zapáčilo, že majú všetci rovnaký hlas a dokonca, keď sú aktívni a usilovní, môžu mať až desaťtisíce fanúšikov. Začali nadobúdať vedomie v tom, že aj oni, nielen elity, môžu byť hlasom verejnosti. To, že ich hlas je väčšinou stupídny, nenávistný, popiera hľadanie pravdy, ale naopak šíri lži, to je druhá vec. Je to komické, ale je to aj nebezpečné – presne takto bol zvolený Donald Trump.

V roku 89 tu bol podobný fenomén.

Začali prvé demonštrácie a zatiaľ, čo za komunizmu boli všetci ticho, z ničoho nič sa odniekiaľ vzali stovky ľudí, ktorí sa drali na tribúnu a boli to čistí blázni – vypúlené oči a chceli vešať komunistov a podobne. Našou veľkou úlohou vtedy bolo ich na tú tribúnu nepustiť, lebo by v tom dave vyvolali také vášne, že by sa vybral rozbíjať výklady, prišli by policajti a začal by masaker. Vtedy sme sa tých ľudí desili a bolo ich tam hrozne veľa. Dnes vidím to isté na Facebooku, to sú úplne tie isté typy, akurát, že dnes ten hlas majú, lebo Facebook dáva priestor každému. To, čoho som sa za revolúcie desil a čomu sa nám podarilo zabrániť, sa dnes deje v celej spoločnosti, a nielen na Slovensku.

Nie je to ale problém elít, že sa nedokázali prihovoriť spoločnosti a nevedia s verejnosťou komunikovať?

Ja si myslím, že elita nebola nikdy ľudová. To vyplýva z jej podstaty. Napríklad aj ja trávim väčšinu času tým, že premýšľam o svete a je to veľká drina. Úplne vážne, veľa čítam, uvažujem, občas niečo napíšem a trvá mi to dlho, lebo vážim každé jedno slovo, ktoré použijem. To je úplne iný typ komunikácie, ako keby som chodil do krčiem medzi ľudí a rozprával sa s nimi. Sorry, ale ja na to nemám dosť času. Isteže by bolo fajn, keby dokázali elity ten zložitý svet popísať v jednoduchých vetách, ale to práve nejde. Svet je naozaj strašne zložitý (smiech).

No a potom sa tejto role ujmú tí, ktorí vidia svet jednoducho, pričom svet nikdy nebude takto jednoducho fungovať. Ľudia im však veria, lebo majú pocit, že im rozumejú. Elitám nerozumeli, a preto prestávajú mať voči nim rešpekt a hovoria, že zlyhali. Lenže, ak je dnešný svet niečím typický, tak tým, že je v zásade nevysvetliteľný a už vôbec nie v dvoch vetách. Dnes mu už nerozumie skoro nikto. To vidíte na tom Trumpovi, ktorý si myslel, že všetko sa bude dať riešiť a odrazu robí hrozné kraviny, na ktoré celý svet pozerá s hrôzou. Bol presvedčený, že

čítajte viac na www.ciernalabut.sk

Martin M. ŠIMEČKA Vyrastal v rodine filozofa a významného disidenta počas komunistického režimu.Štúdium mu preto bolo znemožnené, preto sa vyučil na učilišti v Slovnafte. Až do roku 1989 prešiel viacerými povolaniami; bol ošetrovateľom, predavačom, plavčíkom či kuričom. Po revolúcii založil vydavateľstvo Archa, neskôr tri roky viedol týždenník Domino fórum. Od roku 1999 pracoval ako šéfredaktor denníka SME až kým v roku 2006 na svoju funkciu abdikoval.

Dva roky bol šéfredaktorom českého týždenníka Respekt, kdepokračoval ako editor až do roku 2016. V súčasnosti píše komentáre a edituje v Denníku N. Je lektorom Sokratovho inštitútu.

urobí toto a toto, povolí hento a zakáže tamto a všetko pôjde. V skutočnosti sa však ukazuje, aké je všetko hrozne komplikované a aké môže mať každý náš krok nedozierne následky.

Svet je komplikovaný, ťažko objasniteľný a na druhej strane väčšina ľudí chce, aby im ho niekto vysvetlil. Ty zároveň hovoríš, že sa to nedá. Potom ale prídu ľudia typu Kotleba či Trump, ktorí to vedia uchopiť, ale po svojom a ľudia ich volia. Vyznieva to tak, že neexistuje riešenie.

Nie, myslím, že riešenie existuje, ale v tejto chvíli ťaháme za kratší koniec, a preto je táto doba tak nebezpečná.

To máš ako s lekárom, ktorého sa nepýtaš, ako funguje tvoj organizmus, keď ťa ide operovať, lebo vieš, že je to strašne zložité. Musíš jednoducho uveriť jeho profesionalite a necháš sa operovať, hoci vôbec netušíš, čo vlastne s tebou robí. On ti môže vysvetliť nejakú elementárnu vec, ale zvyšok, vrátane prístrojov, ktoré ťa obklopujú, neriešiš. Jednoducho sa vydáš do jeho rúk v dôvere, že to s tebou myslí dobre.

To, čo sa deje dnes je, že ľudia chcú počuť, aký je svet. Príde hocijaký populista, ktorý im povie: “Takto to je,” a oni mu uveria. Čo sa stane v najhoršom prípade je, že ak tí populisti budú zvolení, privedú nás do katastrofy, dôsledky ktorej môžu byť od vojen po zmätok a úpadok, až kým ľudia opäť nezveria moc do rúk ľuďom, ktorí sa snažia svetu porozumieť v tom najlepšom slova zmysle. A ktorí sa minimálne netvária, že na všetko majú odpoveď. Ak napríklad v Banskej Bystrici ešte stále ne-

3

proti ich vlastným záujmom, no potom je ale veľmi ťažké sa ich zbaviť.

vidia, že Kotleba pre nich nič neurobil, tak sme na tom veľmi zle. Jedného dňa to zistia, no už bude neskoro. V tejto chvíli jednoducho nevidím veľkú šancu na to, aby elity dokázali zvrátiť tento trend, kým ľudia sami neprídu na to, že to nie je dobrá cesta a nezľaknú sa vlastnej nenávisti.

Keď to zhrniem, tak hovoríš, že musí prísť ku kolapsu, aby mohlo prísť niečo nové a životaschopné.

Nie, ľudia môžu aj skôr zistiť, že to nechcú. V tejto chvíli sú nadšení z toho, že fackujú elity, o ktorých majú pocit, že sú na vine za ich životy, s ktorými sú nespokojní a je otázne, do akej miery naozaj chcú tie elity len prefackať, alebo ich aj vymeniť. Veľa ľudí volilo Trumpa, aby ukázali, že sú nasratí a nie preto, že by ho tam naozaj chceli.

Potom boli všetci prekvapení, keď ho reálne zvolili. Ľudia si teda naozaj môžu nakoniec zvoliť tých, ktorí ich spoločnosť privedú ku kolapsu. Napríklad situácia v Poľsku a Maďarsku je varovná v tom zmysle, že sa ukazuje, že ľudia sú schopní si zvoliť ľudí, ktorí idú

Chcete sa o elitách a ich zodpovednosti voči spoločnosti od Martina M. Šimečku dozvedieť viac? Príďte v sobotu o 19-tej hodine do stanu Živica powered by ZSE na diskusiu Ako zlyhávajú elity.

4

Na Slovensku sa veľmi ťažko hľadajú lídri, ktorí sú schopní a ochotní ísť s kožou na trh. Kde sa podľa teba stratili?

Lídri sa väčšinou rodia v kríze. Napríklad Mikuláš Dzurinda nebol žiaden líder, bol to normálny chlapec z východu, ktorý mal ambície a v procese sa z neho istý typ lídra stal. V krvi má líderstvo kopa ľudí, akurát ich tá doba zatiaľ nevyniesla na povrch. Líder sa nájde v čase, keď to bude nevyhnutné.

Napriek tomu, že v tejto chvíli o spoločnosti hovoríme ako o naštvanej, tak v zásade tí, ktorí by systém chceli zrútiť, sú stále vo výraznej menšine. Stále si menej ako 25 percent obyvateľstva želá zásadnú zmenu systému. Kríza teda ešte nie je dosť hlboká na to, aby vyniesla nových lídrov na povrch.

Mne sa zdá 25 percent strašne vysoké číslo, lebo každé zlo, ktoré prišlo, sa prejavilo vďaka mlčiacej časti spoločnosti.

To číslo je ozaj hrozné, ale nie mimo normu. V Česku máš stabilne takýto stav. To len my sme na to neboli

čítajte viac na www.ciernalabut.sk

zvyknutí. Mali sme Mečiara, ktorý bol v princípe extrémista, porazili sme ho a potom tu bol skoro 20 rokov istý typ konsenzu o nejakej stabilite a základnej orientácii Slovenska na Európsku úniu. Toto podľa mňa v zásade stále trvá, a to napriek tomu, že máme mnohí pocit, že už horšie to byť nemôže.

Môže. To, čo my cítime ako dramatickú spoločenskú a politickú krízu, väčšina ľudí tak nevníma. Keď sa pozrieš na to, čo ľudí najviac trápi, tak je to zdravotníctvo a spravodlivosť. Oni ti nepovedia, že ich trápi politická kríza.

Zuzana LABAŠOVÁ

NÁVOD: Vyrobte si domácu zubnú pastu Čo očakávate od dobrej zubnej pasty?

Pravdepodobne hneď niekoľko vecí – dobrú čistiacu schopnosť, ochranu zubov pred kazivosťou, doplnenie minerálov, vybielenie zubov, liečenie zápalov v ústach, dobrú chuť a svieži dych. To všetko vám môže poskytnúť aj doma vyrobená zubná pasta namiešaná za pár minút z niekoľkých bežne dostupných zložiek, ktoré kúpite v drogérii či obchode so zdravou výživou. A jej výrobou sa tiež vyhnete niektorým problematichým zložkám, ktoré sa často nachádzajú v konvenčných značkách zubnej pasty (napr. mikroplasty, konzervačné látky, umelé sladidlá, farbivá a príchute).

Na výrobu zubnej pasty budete potrebovať: • 2 polievkové lyžice kvalitného kokosového oleja – výrazné antibakteriálne vlastnosti • 1 polievková lyžica zeleného ílu – na doplnenie minerálov • ½ polievkovej lyžice brezového cukru/xylitol, alebo ¼ čajovej lyžičky extraktu stévie – na osladenie a zabezpečenie antibakteriálneho prostredia v ústach • ¼ čajovej lyžičky sódy bikarbóny alebo kvalitnej morskej soli – na vybielenie • 3 – 3 kvapiek éterického oleja – podľa vlastnej chuti či žiadaného účinku:

• Mätový – pre svieži dych • Škoricový – proti zápalom ďasien • Klinčekový – pri bolestiach zubov a aftách • Čajovníkový – pri infekciách slizníc • Citrónový – pre výrazne antibakteriálne účinky Základom tejto zubnej pasty je kokosový olej. Ten sa pri teplote nad 24 °C

roztápa, preto je dobré uchovávať ju na chladnejšom mieste. Zubnú pastu vyrobíme tak, že všetky zložky spolu premiešame v nerozpustenom kokosovom oleji. Éterický olej a sladilo dávame podľa toho, akú zubnú pastu máte radi – niektorí majú radi výraznejšie vône a chute, pre deti bude vhodnejšia sladšia pasta... Potom stačí už len naniesť na zubnú kefku a dopriať zubom poriadnu, zdravú očistu.

Príďte si vyrobiť vlastnú domácu eko kozmetiku do stanu Živica powered by ZSE na workshop v piatok od 15.00.

čítajte viac na www.ciernalabut.sk

5

Petra JEŽEKOVÁ

Desať faktov a mýtov o včelách a mede —

Včely sú útočné. Včely chováme len pre med. Včely nemôžu prežiť v meste. To sú príklady mýtov o včelách a mede. Prečítajte si, aká je skutočnosť a otestujte svoje vedomosti v zábavnom kvíze nižšie.

1. Osa je včela Hoci sa včely a osi podobajú, sú to dva rôzne druhy hmyzu. Včely sú vegetariánky – zbierajú z kvetov peľ a nektár a nosia si ho do úľa. Dospelé osy sa živia nektárom alebo ovocím, no ich larvy sú mrchožrútmi. Lovia preto aj húsenice, muchy či iné druhy hmyzu, nosia ich do hniezda a kŕmia larvy. Osy preto rady zavítajú aj do našej kuchyne. Včely sa o našu stravu nezaujímajú.

Potešia ich však medonosné kvety, v mestských podmienkam najmä rozličné bylinky či ovocné a kvitnúce stromy. Ak včely počas veľmi horúceho leta nemajú prístup k vode, môže sa stať že zavítajú na náš vodovodný kohútik napiť sa vody. Ak ich chceme pomôcť, môžeme im vytvoriť vhodné napájadlo.

2. Všetky včely štípu Nie každá včela štípe. Robotnice majú žihadlo a v prípade ohrozenia ho neváhajú použiť. Aj včelia kráľovná má žihadlo, na rozdiel od robotníc je jej žihadlo rovné bez spätných háčikov, takže ho aj z ľudskej kože môže vytiahnuť a po bodnutí neumiera. Aj tak každá robotnica v úli urobí všetko preto, aby nikdy bodať nemusela, preto sa jej bodnutia báť netreba. Včelí samčekovia – trúdy – žihadlo nemajú a preto neštípu. Samotárske včely, ktoré žijú pustovníckym spôsobom života, nie sú vôbec útočné – volia vždy radšej ústup ako útok. Žihadlo využijú iba pri bezprostrednom ohrození života.

3. Poštípanie včelou je škodlivé a nebezpečné Ak nie ste alergickí na včelie uštipnutie, tak zdravý dospelý zvládne približne 20 žihadiel na kilogram váhy.

A aj alergia na včelí jed sa dá v mnohých prípadoch liečiť – počas zimných mesiacov je možné u lekára absolvovať tzv. desenzibilizačnú liečbu, ktorá trvá dve až tri sezóny. Včelí jed je dokonca liečivý – využíva sa pri liečbe artrózy, reumy alebo sklerózy multiplex. Uštipnutie zvyšuje imunitu a tlmí zápalové procesy v organizme.

Ak vás téma včiel a ich budúcnosti zaujíma, zastavte sa v piatok o 13. hodine v našom stane Živica powered by ZSE, kde pre vás máme interaktívny včelí workshop.

6

čítajte viac na www.ciernalabut.sk

4. Všetky včely žijú v rojoch Iba sociálne včely (včela medonosná) žijú v rojoch. Hovoríme tu o tzv. multiorganizme – spoločenstve s vysokoorganizovaným životom, v ktorom členovia závisia jeden na druhom.

Osamelá včela sama dlho neprežije, aj keď má dosť potravy, pretože je odkázaná na pomoc ostatných včiel.

Väčšina včiel je však samotárska a žijú samotársky v samostatných štrbinách v dreve, hline či múroch. Ľudia sa ich často boja, hoci nie sú agresívne. Najkrajšou a najväčšou samotárskou včelu na Slovensku je drevár fialový. V mestách im môžete pomôcť budovaním tzv. hmyzích hotelov alebo ponechaním štrbín v múroch či starého dreva na záhrade. Veľa sa o nich dočítate na www.vcelkysamotarky.cz

kultúrami – rôznorodé kvety a kvitnúce stromy a kríky v parkoch, záhradách, ale aj na balkónoch a terasách ponúkajú včelám dostatočne dlhú a pestrú pastvu. Významnou výhodou mesta je tiež menšia veternosť a vyššie teploty.

Najdôležitejším faktorom je ale veľmi malá prítomnosť pesticídov, ktoré vo vidieckej krajine včely masovo zabíjajú. Úle mestských včiel sa dajú umiestniť na strechy, balkóny, na dvory či do záhrad alebo parkov. V súčasnosti ich už takto nájdeme v mestách po celom svete. V Bratislave je to napríklad na streche Slovenskej sporiteľne, vo Zvolene na streche Národného lesníckeho centra a neďaleká Viedeň sa hrdí až 200 miliónmi včiel, ktoré žijú na jej území.

5. Všetky včely žijú v zložitých spoločenstvách Včela medonosná žije v spoločenstve s presnou deľbou práce. V roji je kráľovná matka, trúdy a robotnice, ktoré majú ešte podľa veku rozdelené úlohy na čističky, kŕmičky, dojčičky, staviteľky, strážkyne a lietavky. Kráľovná matka kladie vajíčka a trúdi sú zodpovední za oplodnenie matky – inak nevykonávajú žiadnu prácu, nevedia sa dokonca ani sami kŕmiť, musia sa o nich starať robotnice. Väčšina včiel je však samotárskych – jediná samička si postaví hniezdo, zhromaždí potravu pre potomstvo, nakladie vajíčka, stará sa o ne a kladie nové atď. Ich sociálny kontakt sa obmedzuje na párenie a kladenie vajíčok.

7. Med sa nikdy nepokazí Pravý med sa naozaj nikdy nepokazí.

Vysoký obsah cukrov a nízky obsah vody ho konzervujú. Môže sa však stať, že ak nie je správne skladovaný, stráca chuť či vôňu. Med je hygroskopický – pohlcuje vlhkosť zo vzduchu, preto ho treba skladovať v uzatvorenej nádobe, najlepšie v tme a chlade. Med je aj jedinou potravinou, ktorá obsahuje všetky

6. Včely nemôžu žiť v meste Opak je pravdou. Včelám sa v meste darí a prosperujú tu vďaka širšej ponuke kvetov a kvitnúcich rastlín ako je v mnohej vidieckej krajine s mono-

látky potrebné na prežitie človeka, vrátane enzýmov, vitamínov, minerálov a vody. Obsahuje aj rozličné minerálne látky, stopové prvky, flavonidy, antioxidanty a iné bioaktívne látky.

8. Skryštalizovaný med je pokazený med NIE. Kryštalizácia je prirodzená vlastnosť medu – stále tekutý med nie je normálny. Kryštalizácia pomáha medu, aby zakonzervoval sám seba a dlhšie vydržal. Rýchlosť kryštalizácie je u rôznych druhov medu rozličná – je daná pomerom fruktózy, sacharózy a glukózy. Čím viac je glukózy, tým je kryštalizácia rýchlejšia. Najdlhšie ostáva tekutý agátový med s vysokým obsahom fruktózy, jedným z najrýchlejšie kryštalizujúcich medov u nás je repkový med.

9. Med z mesta nie je vhodný na konzumáciu

Vďaka pestrej ponuke kvetov a aj exotickejších kvitnúcich rastlín je med z mesta chuťovo iný, nájdu sa tu dokonca také druhy ako mätový či gaštanový. Podľa odborníkov sa vôbec netreba obávať, že by v mede boli mestské škodliviny. Včela si do svojich zásob nič zlé nezaviečkuje. Znečistenie ovzdušia a prach znášajú včely lepšie ako pesticídy, ktoré z medu nedokážu izolovať. Vo vidieckom mede môžeme nájsť ich zvyšky, pokiaľ sú včely umiestnené v blízkosti postrekovaných polí a záhrad.

10. Včely chováme kvôli medu Včely chováme prioritne kvôli opeľovaniu. Bez nich by sme nemali väčšinu ovocia a zeleniny – v Európe to je približne 76 % celej produkcie potravín.

Včely opeľujú dokonca aj bavlnu či obľúbený kávovník. Med je teda iba príjemnou odmenou každého včelára.

GENERÁLNY PARTNER

Vieš, čo nevieš o včelách?

ZABAV SA VEDOMOSTNÝM KVÍZOM! 1

4

Včely sa používajú vo vojenskom výskume.

Načo?

2

Koľko včiel je v jednom úli na vrchole sezóny?

3

na hľadanie mínových polí

5000-8000

30 druhov

na rušenie rádiových signálov

okolo 20000

25000 druhov

ako biologická zbraň

50000-60000

150 druhov

Kde má včela umiestnený hmat a čuch?

5

Čo včely nosia do úľa, aby zabránili vzniku bakteriálnych a hubových nákaz?

6

Čo slúži v úli ako "pevná telefónna linka"?

na nožičkách

propolis

drevené rámiky

na tykadlách

peľ

steny úľa

na brušku

med

plást

Koľko má včela očí?

Chceš vyhrať med od mestských včiel?

Otvor si

9 7

Koľko druhov včiel existuje na celom svete?

8

Akú farbu včely nevidia?

Akú vzdialenosť musia včely preletieť na vyprodukovanie jedného pohára medu?

kviz.mestske-vcely.sk Pijete kávu, jete jablká, nosíte bavlnené oblečenie?

Aby mohli vyrásť, musela ich opeliť včela.

Za každé tretie sústo potravy vďačíme včelám.

Poskytnite im priestor, aby mesto prekvitalo.

Včely hľadajú nový domov.

Vracajú sa do miest.

Viac informácií nájdete na www..mestske-vcely.sk

SPRÁVNE ODPOVEDE:

päť

modrú

100 km

dve

červenú

1000 km

tisíc

hnedú

3x okolo Zeme

čítajte viac na www.ciernalabut.sk

1

2

3

4

5

6

7

8

9

7

Juraj HIPŠ

Z lazov v Zaježovej mieri Amália na prestížnu medzinárodnú školu.

Podarilo sa mi to aj vďaka detstvu na samote, tvrdí —

Mnohí sa spytujú ako dokážu prežiť tínedžeri na lazoch. AMÁLIU BOŠELOVÚ som spoznal ešte skôr ako nastúpila do prvého ročníku na Zaježovskej škole. Dnes má sedemnásť rokov a od septembra bude študovať na prestížnej medzinárodnej strednej škole UWC v Nemecku, kde získala plné štipendium.

Dohodli sme sa, že skočím cez víkend k nej domov a rozhovor nahráme. Tešil som sa na kávu a ako si pokecáme. Uvidel som ju vzadu na poli ako trhá burinu. Jej otec mi dovolil robiť rozhovor, akurát miesto kávy som si kľakol k burine, diktafón som dal medzi hriadky a hodinu som sa po kolenách posúval na roli a kládol otázky. Amália hovorí, že sa na škole dosť líšila od ostatných detí aj v tom, že ju bavilo nad vecami premýšľať, za čo vďačí aj detstvu uprostred prírody a bez televízie či internetu.

Keby si sa mala ešte raz narodiť, zvolila by si si život na Zaježovej?

Hmm, asi hej, na Častobrezí, kde som vyrastala.

Ale veď to je väčšia samota ako tu dole na Zaježovej.

Keď sme tam bývali my, mali sme jedných susedov, ale mne vtedy hlavne stačili moji rodičia, les, lúka a zvieratá.

8

Myslím, že mi to veľa dalo a mám pocit, že tam sú moje korene. Čo konkrétne ti dalo detstvo na samote na Častobrezí? Veď si tam bola takmer sama.

Bola som tam spokojná. Každé ráno sme mali raňajky vonku na deke na lúke, potom som bežala do lesa, stavala som škriatkovské domčeky

a tak. Bolo to veľmi bezstarostné, ale pritom som stále mala pocit, že niečo nové objavujem. Mohla som loziť po stromoch, ale aj pomáhať doma, napríklad som trhala púpavu prasiatkam a rozumela som, prečo to robím.

Videla som, že sú hladné, tak im niečo nazbieram. Bola som zapojená do života mojich rodičov a to sa mi páčilo.

čítajte viac na www.ciernalabut.sk

Popritom ako robíme tento rozhovor, trháme na poli burinu. Stále ťa to napĺňa?

Teraz už hej, ale mala som šesť rokov obdobie, keď ma to vôbec nebavilo.

Nechcela som doma pomáhať, netešilo ma, že pestujeme a chováme zvieratá.

Chcela som byť radšej v meste. Teraz už som s tým celkom v pohode.

To bolo predpokladám v puberte.

Keď som chodila do pliešovskej školy (10 kilometrov vzdialená miestna základná škola od Zaježovej, pozn. red.), tak som fakt chcela byť ako všetci ostatní a dosť ma trápilo, že žijeme inak.

Vychodila si zaježovskú základnú komunitnú školu a potom si prešla do Pliešoviec. Odlišovala si sa od spolužiakov?

Najväčší problém bol, že sme nemali telku. Za to sa mi dosť smiali. A potom som napríklad nemala fakt rada, keď sme napríklad išli z obedu a vyhadzovali sa obaly od jogurtu do priekopy. Časom som sa však prispôsobila a hodila som to tam tiež. Ale aj na literatúre som vnímala iným pohľadom ukážky diel, ostatní to brali tak zľahka. Asi som jednoducho o veciach viac uvažovala, ale časom som prestala uvažovať nahlas a bola som radšej ticho.

Podarilo sa ti nakoniec zapadnúť medzi spolužiakov?

Neskôr hej, ale stále ma brali, že som ten človek, čo objíma stromy, aj keď to vôbec tak nebolo. Ja som si z toho tiež potom robila srandu. Pre mnohých je ten, čo žije inak, neprijateľný.

Vráťme sa k televízoru. Vadilo ti, že nemáte telku?

Nemala som sa so spolužiakmi o čom cez prestávku rozprávať a smiali sa mi, že nepoznám postavy napríklad z Búrlivého vína. Na výtvarnej výchove som nakreslila postavu a hovorili mi, že to je Šeherezáda. Len ja som vôbec nevedela, kto to je. Nebola som si istá, či sa mám z toho tešiť alebo nie (smiech).

Bola som v tých rozhovoroch stratená a nemala som sa ako k nim pripojiť.

Bola si teda, povedané moderným slovníkom, sociálne vylúčená kvôli tomu, že si nemala televízor?

V podstate áno, ale teraz som veľmi rada, že sme ho nemali. Mohla som – čítať knihy, byť viac vonku a rozprávať sa s ľuďmi. Aj to, že som nemala v hlave, s prepáčením, napchatých množstvo blbostí. Lebo je mi jasné, že keby sme televízor mali, nepozerala by som len kvalitné filmy.

Keby si si mala predstaviť svoje detstvo, dopriala by si ho svojim deťom alebo by si s nimi radšej žila v meste?

Určite nie priamo v meste, ale nechcela by som ani žiť úplne rovnako ako moji rodičia. Možno by som od začiatku bola viac s ľuďmi, lebo ja sama mám pocit, že možno nie som taká sociálna, ako by som chcela. Ale určite by som chcela viesť svoje deti k tomu, aby boli sebestačné a vážili si veci okolo seba a boli skromnejší.

Vieš si predstaviť svojho otca alebo mamu, že by teraz začali žiť v meste?

Už moc nie. Keď som bola menšia, tak som si to predstavovala aj dokonca priala, že veď sakra, nech už tato chodí do nejakej normálnej roboty, dá si tú kravatu a ja chodím do nejakej normálnej školy. Ale už si to neprajem, lebo si myslím, že by neboli šťastní.

Keď sa bavíme o skromnosti, neodlišovala si sa od spolužiakov aj v tomto?

Možno tým, že rodičia sa snažili žiť sebestačne, tak mi nekupovali toľko vecí.

Ale to mi zas nejako nevadilo. Skôr môj pohľad na svet bol taký iný. Viac som sa zamýšľala nad vecami. Mali sme napríklad na etike tému šťastie a mňa to dosť zaujalo, zatiaľ, čo ostatní to až tak neriešili. Preberala som si teda tie veci v hlave a možno na papieri, ale nie nahlas, keďže som zistila, že to až tak nefunguje.

O Zaježovej koluje veľa mýtov, niektorí hovoria, že tu sú podivíni, iní zas obdivujú, ako tu žijú ľudia v súlade s prírodou. Ako to vnímaš ty? Ľudia sú tu úplne rôznorodí. Každý vie o Zaježovej niečo iné a nedá sa to definovať jedným slovom. Všetci sú tu ale v podstate úplne normálni, niektorí sem prišli, aby žili sebestačne, iní sa chceli rozvíjať duchovne, niekoho lákal komunitný život. Každý je tu pre niečo iné a nemyslím si, že Zaježová je niečo viac ako iné miesta.

Máš už skúsenosť aj so životom v meste. Čo sa ti na Zaježovej páči a čo by sa tu podľa teba mohlo posilniť?

Páči sa mi, že je to tu rôznorodé, aj keď sa tu dosť rýchlo šíria klebety (smiech).

Páči sa mi, že sa tu dejú rôzne akcie a ľudia na ne chodia často aj s deťmi.

Aj keď sme všetci rozdielni, snažíme sa spolupracovať a rozvíjať spoločne.

Páči sa mi, že tu ľudia ozaj spolu žijú. Že nežijú len so svojou rodinou, ale aj s celou komunitou.

A keby si tu mala niečo zmeniť?

Fúha (dlhé ticho). Možno, aby tí ľudia ozaj žili tým, čo sa tu deje a nebolo to len také momentálne vzplanutie.

Aby tu žili ľudia, ktorí sú tu natrvalo a nebola to len ich krátka zastávka v živote. Aj keď, na druhej strane, je to tu aj taká mini škola. Niektorí síce odídu, ale myslím, že si stále pamätajú, čo tu zažili.

S tvojím otcom sa poznám dlho a viem, že jeho túžbou bolo byť sebestačný. Podarilo sa to vašej rodine?

Nie. Stále sme chodili kupovať minimálne nejaké drobnosti do mesta. Nežijeme úplne sebestačne, ale myslím, že žijeme celkom skromne a väčšinu potravín si dokážeme zadovážiť sami. Čo si musíte zadovážiť z mesta?

Je toho stále viac. Aj tým, že chodíme so sestrami do škôl a už nežijeme uprostred lesa na Častobrezí. Potrebujeme auto, pracie prostriedky, jedlo, sladkosti. Už to nie je tak, že žujeme len slivky, ale kupujeme si klasicky čokoládu a dokonca aj banány.

Keď ste boli na samote v Častobrezí, ako ste tam fungovali?

To bolo celé o tom, že moji rodičia odmietali mnohé výdobytky doby.

Napríklad, keď mi starká doniesla cumlík, tato ho vrátil do tašky, lebo to jednoducho nechcel. Do obchodu sme chodili aj vtedy, ale oveľa menej.

Rozhodla si sa odísť do Nemecka na medzinárodnú školu UWC. Ako ti to napadlo, odísť zo Zaježovej do sveta?

Vždy lákalo ísť niekam do sveta. Keďže však moji rodičia nemali toľko prostriedkov, aby ma mohli niekam len tak poslať, hľadala som si na internete štipendiá. Aj v mojom motivačnom liste som napísala, že o UWC som sa dozvedela od teba na túre (smiech).

Veľmi ma to zaujímalo, tak som to vyskúšala a vyšlo to. UWC som si vybrala aj preto, že to je medzinárodná škola a mňa láka práve možnosť spoznať iné kultúry, počuť príbehy druhých, vidieť svet aj z inej perspektívy a takto sa posúvať ďalej.

Nebojíš sa, že prídeš na UWC a budú sa ti vysmievať rovnako ako v Pliešovciach?

Toho sa bojím asi najmenej, aj preto, že by to mala byť taká škola, kde si máme byť ozaj všetci rovní. Ale ak sa to aj stane, tak sa budem snažiť zobrať to čo najviac pozitívne ako lekciu do života.

Tvoji rodičia práve z poľa odišli a môžem sa ťa teda otvorene opýtať, ako vnímaš ich spôsob života. Bolo dobré ich rozhodnutie odísť na lazy?

Myslím, že to sa oni dozvedia, keď odtiaľto odídu. Ale zatiaľ je táto ich cesta zaujímavá. Nie je najlepšia ani jediná správna, ale je to ich život a žijú ho prvýkrát. Koľkokrát sa potkli aj oni, napríklad keď im celá záhrada skapala, alebo zdochla koza. Oni sa tiež len učia a myslím, že je to pre nich celkom zaujímavá škola.

Myslíš, že sú tu tvoji rodičia šťastní?

Myslím, že hej. V rámci možností.

čítajte viac na www.ciernalabut.sk

A čo odpovedáš, keď sa ťa ľudia opýtajú, čo robia tvoji rodičia?

Kedysi som hovorila, že sú poľnohospodári, ale keďže nemáme traktor ani nič, tak to nie je úplne tak. Tak isto nie sú nezamestnaní, lebo sa narobia dosť.

Tak hovorím, že pracujú na poli a vyrábajú vegetu. Ľudia nechcú veriť, že nás uživí vegeta, ale myslím, že to zvládame hlavne vďaka tomu, že toľko nemíňame. Potraviny máme najmä vlastné a financie teda míňame minimálne, aj keď teraz je to stále viac. Chodíme do škôl, máme krúžky, auto.

Zažila si obdobie, keď tu nebol internet ani signál a zrazu to prišlo. Aký máš na to názor?

Myslím, že by som bez toho nedokázala fungovať, keďže mi aj úlohy chodia cez internet. Keď som v nejakom roku 2009 našla doma notebook, tak veľmi som si to vážila, že sme si ho len šetrili.

Teraz som na mobile až príliš často, čo ma hnevá. Chcela by som to trochu regulovať. Čo by sa mohli ľudia z mesta naučiť od ľudí z lazov?

Nebrať všetko len pre seba, ale brať ohľad aj na to, že netreba úplne zničiť prírodu, aj keď si myslím, že aj ľudia v mestách o tom už dosť veľa vedia.

Byť čo najmenší konzumenti. Nehovorím teraz, že si každý musí všetko dopestovať, ale treba voliť vždy to ohľaduplnejšie riešenie.

A opačne, čo by sa mohli Zaježovčania naučiť od ľudí z mesta?

Chodiť načas (smiech). A možno byť aj trochu aktívnejší, lebo niektorí sú tak izolovaní, že sa im už potom ani nechce chodiť na spoločné akcie, ale to je každého vlastná vec.

Aké sú mýty a realita života na lazoch?

Príďte to prebrať s Amáliou aj inými lazníkmi do stanu Živica powered by ZSE v sobotu po 13. hodine.

9

Marie STRACENSKÁ

Smatana: Máme len takých politikov, akých máme voličov —

Ja by som sa so sebou nezahrával, hovorí so smiechom učiteľ a aktivista JURAJ SMATANA. Od ochrany prírody a boja proti diaľnici cez svoje mesto Považská Bystrica prešiel cez miesto poradcu premiérky až k odhaľovaniu konšpirácií na internete.

Za zoznam konšpirátorských a zavádzajúcich webov www.konspiratori.sk občas schytá posmech či vyhrážky. Jeho oponenti tvrdia, že je platený americkou vládou, či dokonca iluminátmi. Podobné útoky odradia časť ľudí od občianskeho aktivizmu. Smatana však tvrdí, že sa nesmieme nechať odstrašiť, lebo zmena spoločnosti príde iba zdola.

Ako sa z učiteľa dejepisu stane aktivista a z aktivistu v súčasnosti jeden z najznámejších bojovníkov proti hoaxom a dezinformáciám?

Tento vývoj nie je iba mojou cestou, vidím v tom istú zákonitosť. Viacero ľudí, ktorí sa dnes venujú antipropagande je zo zeleného a protikorupčného hnutia. Napríklad Matúš Ritomský, Juraj Rizman, Ladislav Hegyi... Spomeňme si na prednovembrových ochrancov prírody, ktorí vlastne tvorili jadro hnutia Verejnosť proti násiliu. K téme hoaxov a propagandy ma zas priviedlo to, keď moji známi aj žiaci začali tieto nezmysly zdieľať a mňa iritovalo, že konšpiračné teórie paralyzujú občiansky aktivizmus.

10

V čom presne?

Moja prvá beseda o konšpiračných teóriách a propagande bola v Snine, kam ma zavolalo Lesoochranárske zoskupenie VLK. Stávalo sa im, že sa snažili mladých zorganizovať na kampaň proti chemickým postrekom lesov, ale mladí im odpovedali, že to nemá význam, lebo sme aj tak všetci postrekovaní chemtrails z lietadiel (smiech).

Sám som mal skúsenosť, že maličká časť občianskych aktivistov začala frčať na týchto teóriách o svetovláde a všeličom podobnom. A neskôr som sa dozvedel, že fakt, že konšpiračné teórie paralyzujú ochotu človeka zapájať sa do aktivizmu, je aj vedecky potvrdený.

A preto si sa tomu začal systematicky venovať?

To bol jeden z motívov. Verím, že môžeme zlepšiť fungovanie štátu a kvalitu demokracie na Slovensku zdola pôsobením občianskych aktivistov, komunálnych politikov a podobne.

Tento tlak musí vychádzať od občanov.

Mnoho ľudí si neuvedomuje, že máme len takých politikov, akých máme voličov. Druhá vec, ktorá ma motivovala poukazovať na pôsobenie propagandy na internete bola, že 20 rokov učím dejepis. Zvlášť mi záleží na dejinách 20. storočia, kde je téma propagandy veľmi silne prítomná. Keď som učil druhú svetovú vojnu, tak som sa nezameriaval na veľké tankové bitky,

čítajte viac na www.ciernalabut.sk

ale na to, ako sa Goebbelsovi podarilo spolu s Hitlerom zmagoriť jeden veľký, vzdelaný, kultúrny národ. Odpoveďou je najmä kombinácia premyslenej propagandy a ekonomickej krízy vo vtedajšom Nemecku.

Keď som v roku 2013 narazil pri petíciách na Ekofóre na žiadosť o umiestnenie petície proti juvenilnej justícii, začali sme tento neznámy pojem preverovať. Zistili sme, že to je propagandistická schéma, ktorá vznikla v Rusku a najprv bola zameraná proti Nórsku.

Vtedy som prvýkrát identifikoval na našom území propagandistický naratív tohto typu a pôvodu a začal som si problém všímať. To, že som na kremeľ-

skú propagandu v Čechách a na Slovensku upozornil ako prvý svojim zoznamom webov, ktoré takéto hoaxy šírili, bola iba otázka času. Keby som to nespravil ja, urobil by to isto niekto iný.

V prvej fáze bolo treba obhajovať, že to naozaj je propaganda a viaceré „exempláre“ majú profesionálny rukopis.

Niektorí moje varovania samozrejme pochopili tak, že každý web, ktorý šíri hoaxy, je platený z Kremľa, čo je samozrejme nezmysel.

Môže to byť len neznalosť.

Neznalosť, ale aj politický a finančný motív. Po páde Mečiara tu zívala na trhu veľká diera. Žije tu však aj skupina ľudí, pre ktorých bol November 1989 prehrou, hoci nemuseli byť prominentnými komunistami. Predtým možno čítali mečiarovskú Zmenu, ale po jej zániku pre nich nikto nepísal. Ich frustrácia nemala svoj tlačový orgán.

Až rozšírenie internetu a Facebooku medzi väčšinu populácie a útok Ruska na Ukrajinu dohromady vytvorili podmienky, kedy stačilo prekladať hotové články z azbuky, premiešať ich cielene vybranými článkami kritizujúcimi EÚ, a takéto webové stránky zrazu zaznamenávali vysokú čítanosť a tým aj vysoké príjmy z reklamy.

Keď je o reč o sociálnych sieťach – ty osobne na nich čelíš množstvu útokov. Je to ozaj tak, že sa ťa to netýka, že to vieš zľahčiť, ako sa zdá?

V prvom rade mám na jednu negatívnu päť až desať pozitívnych reakcií.

Na jedného týpka, ktorý na mňa vyskočí niekde vo vlaku, pripadá päť ľudí, ktorí mi v tom vlaku kúpia drink, alebo keď treba, pomôžu mi brániť sa. Čiže moja emočná bilancia je v tomto veľmi pozitívna. Po zverejnení zoznamu pochybných webov, ktorý súčasne umožňuje firmám, aby stiahli svoje reklamy z takýchto stránok, začali dezinformačné weby prichádzať o peniaze. Tento systém je na www.konspiratori.sk a bol rozšírený aj o aplikáciu do prehliadača, ktorá čitateľa upozorní, ak navštívil nedôveryhodný web. Odvetou bol pomerne sofistikovaný útok, že aktivista a učiteľ Smatana je pedofil a ešte aj homosexuál. A jeho kolegovia, žiaci a spoluobčania v malej Považskej Bystrici na to doteraz neprišli len preto, lebo ho kryje tajná služba SIS (smiech).

Túto kompromitáciu skonštruovali tak, aby jednotlivé lži prichádzali z viacerých zdrojov, navzájom do seba

Ale ak nám tu niečo chýba, tak sú to práve politické strany, ktoré majú charakter dlhodobo fungujúcich inštitúcií so svojím programom, vzdelávacím systémom, medzinárodnými vzťahmi. Inštitúcie ukotvené cez hodnoty, tradície, osobnosti a vzťahy tak, aby sa voliči nemuseli obávať odovzdať ich kandidátom do rúk moc.

zapadali a tým sa zdanlivo potvrdzovali. Samozrejme, bolo to nepríjemné, ale za tých 20 rokov aktivizmu v ochrane životného prostredia som zažil aj horšie veci, aj priame fyzické hrozby. Áno, ale nežiješ v bubline. Učíš v škole, máš deti, ženu...

Vďaka tomu, že učím dejepis a každodenne sa dotýkam histórie, viem, že tieto prekáračky sú doslova smiešne oproti tomu, čomu boli u nás odvážni ľudia vystavovaní pred 40, 50 rokmi.

Alebo hoci za mečiarizmu, kedy novinárom a novinárkam zapaľovali autá a fyzicky na nich útočili. To, že o mne niekto niečo škaredé napíše na web alebo mi vyrobí karikatúru s ušami, je v porovnaní s tým smiešne. Horšie je to, že podobne ako spomínané konšpiračné teórie, aj takéto útoky na aktivistov môžu istú časť občanov demotivovať, občiansky paralyzovať.

Povedia si „nepridám sa, aby sa niečo také nestalo aj mne“. Lenže takýto postoj by nás zákonite doviedol k tomu, že nám budú vládnuť osoby, ktorým sa nehnusí používať takýto neférový boj.

Demokracia nie je možná bez odvážnych a vzdelaných občanov. Čiže sa nebojíš? Nehovoria ti tvoji blízki, že by si s tým mal prestať?

Moji blízki mi pomáhajú a tí útočníci sú spravidla zbabelci. Aj preto obvykle nedementujem všetky tie ich dezinformácie o mojom prepojení na Židov, tajné služby a Američanov a neviem koho ešte. Lebo – čo ak na tom predsa len niečo je? Čo ak sa dotkneme toho Smatanu a príde pomsta zo strany FBI, CIA, SIS, BIS, KISS, iluminátov a templárov? Ja by som sa so sebou nezahrával! (smiech) Dá sa tvoj skepticizmus prenášať aj na decká v škole? Učíš gymnazistov, čo je presne ten vek, ktorý kreslí iluminátske trojuholníky a číta Kotlebov Facebook.

Učiteľ na strednej škole nemôže študenta zmeniť, iba ho trochu posunúť, a aj to iba niektorých z nich. Tých, ktorí sami chcú. Tým, že neučím nejakých ubíjajúcich 24 vyučovacích hodín týždenne, ale len polovicu, tak môžem skúsenosti z lokálnej politiky a aktivizmu vnášať do svojich predmetov.

Nemôžem prísť a žiakom povedať, tomuto verte, tomuto neverte, tohto voľte, tohto nevoľte. Gymnazisti by ma vysmiali, nezožrali by mi niečo

také. Môžem študentom iba ponúknuť videnie sveta, odporučiť zdroje, upozorňovať na nejaké veci, ale 15-19-ročný človek má veľmi, veľmi skeptické postoje voči každému nad 30.

Už sa aj vie, že mnohé z vecí sú dezinformácie a konšpiračné teórie, no napriek tomu nám dnes Kotleby sedia v parlamente a vyzerá to, že aj naďalej budú. Áno, ale v prvom rade to, že Kotleby sedia v parlamente, je dôsledkom vážnych politických chýb. Na Slovensku máme už minimálne 70 rokov zanedbanú oblasť občianskeho vzdelávania.

Pravidelne potom narážame na ľudí, ktorí majú technické vzdelanie, ale sú plní opovrhnutia voči spoločenskovedným odborom. Sú to pre nich rozprávky starej matere. Uvedomia si, že je potrebné sa venovať aj politickým aktivitám, aj sa do nich vrhnú, ale bez akéhokoľvek backgroundu. Na školách sa zas občas prejavuje takzvaný predmetový rasizmus, kedy dochádza k obmedzovaniu spoločenskovedných predmetov. Napchať do jedného predmetu „Náuka o spoločnosti“ súčasne právo, filozofiu, psychológiu, politológiu, ekonomiku a sociológiu a dať tomu jednu-dve hodiny týždenne je to isté, ako keby sme zobrali biológiu, matematiku, fyziku, chémiu a geografiu, nazvali to „Prírodné vedy“ a dali tomu dve hodiny do týždňa. Čoskoro by sme zistili, že máme problém.

Si človek, ktorý sa nikdy nespoliehal na politikov a nenechával veci tak, keď sa mu niečo nepáči. Čo spraviť, aby sa to tu zmenilo?

Dali by sa vymenúvať desiatky opatrení. Poviem to, čo bude vašich čitateľov asi iritovať najviac, a to, že sa treba zamerať na budovanie kvalitných politických strán. Viem, že pre časť občianskych aktivistov je pojem politická strana jednou z najhorších nadávok.

Juraja Smatanu budete môcť zažiť aj na Pohode v stane Živica powered

by ZSE, kde bude v piatok od 19. hodiny diskutovať o tom, ako sa naučiť kriticky myslieť. čítajte viac na www.ciernalabut.sk

Chceš teda povedať, že to nie je na nás, občanoch, ale na politikoch?

A tie politické strany tvorí dokelu kto?

No občania! Hovorím o potrebe toho, aby sa občianska angažovanosť prekrývala s politickou angažovanosťou, prirodzene do nej prerastala. To, že je u nás pojem politická strana nadávkou, je logickým následkom dvoch totalitných systémov a nepotrestaných káuz následného obdobia demokracie. Ale istá politická, prípadne stranícka orientácia predsa patrí do spektra zrelej osobnosti úplne rovnako ako svetonázor, náboženstvo či rodinné, profesijné, statusové a spolkové ukotvenie. Čo odporúčaš, je teda byť aktívny, angažovať sa a reálne sa uchádzať o moc.

Každá úspešná občianska aktivita vytvára politický kapitál. Keď záujem verejnosti stúpa, občiansky aktivista má na výber: buď odovzdá vytvorený politický kapitál nejakému politikovi a bude tŕpnuť, čo s ním politik urobí, alebo plynule prejde z aktivít mimovládnych na aktivity politické. Toto považujem za jedinú možnosť: meniť veci postupne a zdola, od občana.

Juraj SMATANA pracoval do roku 1989 ako elektrotechnik. Vyštudoval dejepis a geografiu na Filozofickej fakulte a Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského. Učí na Gymnáziu v Považskej Bystrici a je lektorom na Komenského inštitúte.

Spolupracuje s viacerými mimovládnymi organizáciami v oblasti ochrany životného prostredia a boja proti korupcii. Bol poradcom predsedníčky vlády Ivety Radičovej pre oblasť životného prostredia. Je mestským a krajským poslancom za mesto Považská Bystrica a poslaneckým asistentom Jána Budaja (Zmena zdola). Od roku 2014 sa venuje aj téme dezinformácií, hoaxov a propagandy na internete.

11

Ondrej GA ŽOVIČ

Sedem rád, ako nesadnúť každému na lep 1. Zdvorilo pochybovať je zdravé Prvým krokom kritického myslenia je zdvorilá pochybnosť. Zaujala Ťa správa na internete, si z nej šokovaný, nadšený či pobúrený? Kým si utvoríš názor a začneš novú informáciu zdieľať, dopraj si chvíľu pre hlboký nádych a zdvorilú pochybnosť. Kto je autorom tejto správy, čo sa nám ňou snaží povedať, ktoré záujmy ho k tomu môžu viesť a aké argumenty používa? Čo k tomu hovoria iné zdroje? Keď si položíš pár kritických otázok, máš veľkú šancu rozoznať pravdivé informácie od tých chybných, či zámerne klamlivých.

2. Informácie si nie sú rovnocenné Tak ako poznáme tenisky, smartfóny a autá rôznej kvality, aj informácie sa medzi sebou môžu výrazne líšiť.

Vedieť hierarchizovať zdroje informácií a rozoznať ich hodnotu je základným kameňom informačnej gramotnosti. Článok o očkovaní od profesorky medicíny a praktického lekára má pravdepodobne vyššiu informačnú hodnotu, ako blog k rovnakej téme od študenta gymnázia. Text o vojne v Sýrii, ktorý vznikol priamo na mieste a prešiel editorským procesom v kvalitných novinách, pravdepodobne popíše realitu presnejšie a viac do hĺbky, než gramaticky chybný príspevok anonymného diskutéra. Samozrejme, aj autority sa môžu mýliť. Už krátka úvaha o zdroji informácie však výrazne zvyšuje Tvoju šancu nenechať sa oklamať.

3. Fotky a videá môžu klamať Hovorí sa, že jeden obrázok vydá za tisíc slov. Je pravda, že silná fotografia a videozáznam dokážu ilustrovať situáciu a rozdúchať naše emócie oveľa rýchlejšie, než čítanie zdĺhavej štúdie.

Pamätáš si však upravené fotky z Instagramu tvojho spolužiaka či kolegyne? Príliš sa nepodobajú tej tvári, ktorú vídaš každý deň, že? A to je len nevinná špička ľadovca. Spraviť fotomontáž, falošne doplniť realitu, alebo ukázať len jej výsek, je dnes jednoduchšie, ako kedykoľvek v minulosti. Častým trikom je aj použiť video z jednej udalosti (napríklad z občianskej vojny v Afrike spred 20 rokov) a vydať ho s manipulatívnym titulkom, ktorý odkazuje na súčasnosť („Už to začalo – agresívni migranti rabujú ulice!”). Kým podľahneš čaru obrázkov, porozmýšľaj o ich kontexte a skontroluj si ich pomocou vyhľadávača.

4. Korelácia sa nerovná kauzalite Na prvé počutie to znie hrôzostrašne, ale pointa je našťastie jednoduchá.

To, že sa dva javy vyskytujú súčasne (korelácia), neznamená, že spolu priamym spôsobom súvisia (kauzalita).

Vedela si, že čím väčší je počet filmov, v ktorých hrá za rok Nicolas Cage, tým viac Američanov sa v danom roku utopí v bazéne? Prekvapuje ťa, že čím menej videohier sa predá vo Veľkej Británii, tým menej prší v Kansase? Obe tvrdenia boli v istom časovom období pravdivé, no predsa by bolo smiešne tvrdiť, že jeden jav je príčinou druhého.

Spomeň si na to, keď ťa najbližšie bude niektorý politik presviedčať o úspešných výsledkoch opatrení jeho vlády.

5. Väčšina sa môže mýliť Aj ty si pri niektorých článkoch a statusoch klikneš hneď na diskusiu pod nimi? Je lákavé dozvedieť sa, čo si o správach myslia ďalší ľudia a je pravda, že v diskusiách často zaznejú podnetné názory a informácie. Nenechaj sa však presvedčiť len tým, že väčšina diskutujúcich má na vec rovnaký názor. Môže to byť klamlivé. Niektoré diskusie vedieme uzatvorení v našich bublinách a odlišné názory sa k nám vôbec nedostanú. Inokedy nás môžu zmanipulovať trolli a zaplatení diskutéri, ktorí vystupujú pod množstvom rôznych nickov. Často pod článkami diskutuje len „hlučná menšina”, ktorej postoje nijak neodrážajú prevládajúci názor v spoločnosti. A keby aj – mať názor je fajn, no dať si námahu spoznať fakty a samostatne spraviť zodpovedné rozhodnutie je oveľa poctivejšie.

6. Menej je niekedy viac Vrcholoví športovci po zranení často hovoria – ak by som toho robil menej, mohol som dosiahnuť viac. Takisto pri práci s informáciami je dôležité dosiahnuť správny balans medzi tým, koľko ich prijmeme, a tým, koľko času necháme nášmu mozgu na ich spracovanie.

Stráviš na webe dvanásť hodín denne, každú chvíľu ti pípajú notifikácie zo štyroch aplikácií a pri pozeraní videa, alebo pri rozhovore so synom, zároveň

píšeš cez messenger a počúvaš hudbu?

Možno si majstrom sveta v multitaskingu, no ešte pravdepodobnejšie si spôsobuješ neduržateľný pretlak pracovnej pamäte. Jej kapacita je obmedzená a ak si ju preplníme, výsledkom nie je len naša únava a podráždenosť, ale aj neschopnosť kvalitne posúdiť informácie, ktoré prijímame. Dopraj svojmu mozgu čas premýšľať aj oddychovať.

7. Nestrácaj nádej a bojuj za svoje ideály Vyznať sa v tej spleti informácií na webe je celkom ťažké, že? Uvedené rady a príklady navyše predstavujú len malý výber toho, ako prakticky rozvíjať vlastné kritické myslenie.

Manipulatívnych techník, falošných argumentov a kognitívnych omylov je v skutočnosti oveľa viac. Znamená to, že všetci klamú a k pravde sa nedá dopátrať? Nie, ani omylom! Len to niekedy chce trochu viac úsilia. O to je dôležitejšie, aby si nestrácal nádej a snažil sa prispieť k pozitívnym zmenám v spoločnosti. Zaujíma ťa stav cyklociest v tvojej obci? Nevieš, ako sa zapojiť do debaty s kamarátmi o novom americkom prezidentovi, ani čo povedať mladšej sestre na jej otázky o chemtrails a Sorosovi? Chceš zaviesť zdravšiu stravu v miestnej škole, vybudovať nový skejtpark alebo zamedziť drancovaniu lesov v tvojom okolí?

Prípadne sa „len” rozhoduješ o tom, komu hodíš svoj hlas vo voľbách? Mysli kriticky. Nájdi si relevantné informácie, odfiltruj manipulatívny šum, nájdi partiu s ktorou zdieľaš ideály a pusti sa do práce. Zmena je v tebe.

Ondrej Gažovič je lektor kritického myslenia na Komenského inštitúte. Príďte si vypočuť jeho rady, ako prinášať kritické myslenie do škôl v diskusii s Jurajom Smatanom v stane Živica powered by ZSE v piatok od 19.00.

12

čítajte viac na www.ciernalabut.sk

banana-inzerat-velky-v2.pdf 1 20. 06. 2017 8:45:34

CHCEME BYŤ FÉR !

C

M

Y

CM

MY

Koľko pesticídov sa použije na vypestovanie banánu?

CY

CMY

K

Koľko z jeho ceny dostane pestovateľ?

Ako môžem pomôcť?

POZVIME FAIRTRADE DO SUPERMARKETOV www.makefruitfair.org/sk

Plnofarebný variant Pokiaľ je to možné, je žiadúce jeho prednostné použitie. Farebný negatívny variant loga neexistuje.

Logo sa umiestňuje výhradne na biely podklad.

Monochrómny variant s poltónom Odporúča sa použiť pri jednofarebnej tlači s možnosťou využitia poltónov, napríklad na propagačných materiáloch,alebo v novinách.

čítajte viac na www.ciernalabut.sk

Preferovanou farbou pre monochrómnu tlač

13

Kristína HUDEKOVÁ

Chcete sa naučiť meditovať? Pomôže vám nová slovenská hra pre smartfón —

Študentka Sokratovho inštitútu Dana Bubáková je grafička a ilustrátorka. Už roky sa venuje meditácii, ktorú sa rozhodla sprostredkovať širokej verejnosti prostredníctvom mobilnej hry Vulkanist. „Meditácii sa venujem už roky a stáva sa mi pomerne často, že sa ma ľudia pýtajú, ako na to. Na začiatku väčšinou nevedia, kde sa nasmerovať,“ hovorí.

Meditácia v smartfóne Všimla si, že je určitá skupina ľudí, ktorí chcú praktikovať či už meditáciu, mindfulness (bdelú pozornosť) alebo sa jednoducho chcú vedieť upokojiť a zbaviť sa stresu. Zároveň to však nie sú práve typy ľudí, ktorí by si našli učiteľa a išli sa to učiť niekde organizovane v skupine. „Pozrela som sa teda, aké sú v tomto smere aplikácie do smartfónov, ale nenašla som žiadnu interaktívnu a hravú aplikáciu,” hovorí Dana.

14

Väčšina dnešných meditačných aplikácií je robená ako vedená (guided) meditácia, napríklad na uvoľnenie. „Tie si pustíš a počúvaš. Z mojej skúsenosti to nie je úplne zaujímavé z toho dôvodu, že len nasleduješ niekoho, kto ti hovorí, čo máš robiť. Ja sa ale venujem meditácii, ktorá ťa vedie k tomu, čo sa stane, keď si len sám so sebou. Nemáš pri nej žiadne vonkajšie impulzy, nikoho nenasleduješ, len jednoducho si. Privedie ťa to k tomu, že začneš pozorovať svoju myseľ a budeš vidieť, ako sa správa. Pre mňa to bolo obrovské dobrodružstvo. Hoci má vedená meditácia svoje výsledky, chýba jej rozmer istého sebapoznávania a toho, že niečo

dokážem sám bez toho, aby mi niekto iný pomohol,“ vysvetľuje.

Trénujeme na výkon a zabúdame na emócie „Učíme sa pracovať s mysľou spôsobom orientovaným na výkon, rýchlosť, rozhodovanie, memorovanie, v ideálnom prípade ešte aj na logiku a kritické myslenie. Toto všetko sú

čítajte viac na www.ciernalabut.sk

spôsoby, ako pracovať s mysľou tak, aby sme niečo dosiahli vo vonkajšom svete. My však máme aj vnútorný svet, s ktorým nás ale nikto neučí pracovať.

Keď potom príde chvíľa, že to potrebujeme a sme nejak zahltení vecami, tak sa nám s tým strašne ťažko začína, pretože naša myseľ na to nie je vôbec trénovaná. Sme úspešní, či až nadpriemerní v tom, čomu sa učíme. Potom sa nám ale stáva, ak sa do niečoho príliš ponoríme, príde stres alebo syndróm vyhorenia. Potrebujeme sa uvoľniť, ale nevieme ako na to,“ hovorí Dana.

Mnohí ľudia sa pokúšajú s meditáciou začať, no majú s tým veľký problém.

Nevedia sa sústrediť, minúty im ubiehajú ako hodiny, myseľ im preskakuje z myšlienky na myšlienku, pretože ju nevedia pustiť. „Väčšinou si z toho ľudia zoberú to, že sa na to nehodia.

Povedia si, že ich myseľ je nejaká iná a buď to úplne vzdajú, alebo skúšajú niečo iné, a to je škoda,“ hovorí Dana.

Cesta za pokojom To by sa dalo zmeniť prostredníctvom interaktívnej upokojujúcej hry Vulkanist, do ktorej sa Dana v rámci svojho mikroprojektu na Sokratovom inštitúte pustila spolu s Ľubicou Drangovou a Matejom Fandlom zo štúdia Mladý pes. Na jej dokončenenie dostali aj podporu z verejných zdrojov od Fondu na podporu umenia. V aplikácii si budú môcť záujemcovia krok za krokom zlepšovať schopnosti, ktoré sa cibria aj pri meditácii, teda bdelosť, všímavosť a trpezlivosť.

Meditáciou proti bolesti aj hnevu A ako sa Slovenka dostane k meditácii? „Mala som k tomu otvorenejšiu cestu vďaka tomu, že môj otec každý deň meditoval a niekoľko hodín cvičil hatha jogu. Robil to primárne zo zdravotných dôvodov, lebo mal celý život ťažký diabetes a toto mu veľmi pomáhalo. Pre mňa to teda bolo prirodzené, aj keď sa nám ako deckám rodičia v tomto smere nejako nevenovali. Nenútili nás s nimi meditovať, ale mali sme o tom doma veľa kníh a podporovali ma v štúdiu,“ hovorí Dana.

Počas štúdia na vysokej škole FAMU v Prahe sa zahĺbila aj do štúdia východných filozofií. „Postupne som zisťovala, že to nie je len filozofia, ale je to akoby až veda o práci s mysľou v takom zmysle, ako to my, západní ľudia, nepoznáme,“ tvrdí. Z rôznych smerov a odvetví si tak zobrala, čo sa jej páčilo a vytvori-

la si vlastnú metódu. „Meditácia totiž nie je cieľ, ale len prostriedok, jedna z možností,” tvrdí.

Pravidelná meditácia Dane pomohla zvládať aj ťažké obdobia, keď trpela bolesťou, no nemohla brať analgetiká na jej zmiernenie. „Musela som sa s tou bolesťou teda nejak vysporiadať a k tomu mi meditácia veľmi pomohla. Vedela som lepšie pochopiť, čo sa so mnou deje, dokázala som sa sama upokojiť a bolesť spracovať. Za to som ozaj úprimne vďačná,“ hovorí.

Okrem toho jej meditácia pomohla porozumieť samej sebe a tomu, ako myslí. „Keď sa mi teraz stane niečo, čo vo mne vyvolá silnú emóciu, napríklad ma niečo naštve, tak miesto toho, aby som sa tým nechala strhnúť, vnímam, že tá emócia prišla a viem si vybrať, či s ňou chcem ísť alebo ju nechám odísť. Niekedy je samozrejme dobré sa aj naštvať, ale je veľmi dobré, keď má človek možnosť si vybrať. Aj hnev sa dá prežívať rôznym spôsobom, vieme ho prežívať tak, že je pre nás deštruktívny alebo ho vieme využiť aj na to, aby nám pomohol sa dostať z nejakej situácie,“ vysvetľuje.

Meditácia Dane teda dala spôsob, ako rozumieť svojim emóciám. „My k tomu ozaj nie sme vedení. Neučíme sa pracovať so svojimi emóciami, pričom ale tvoria obrovskú časť nášho života, ktorá nás môže veľmi posunúť a obohatiť,“ hovorí.

semináre pre verejnosť

meditačné ústranie a ústranie v tme

zážitkové školské výlety

akcie pre MVO a firmy

pobyty pre rodiny s deťmi

Naučiť sa meditovať s Daninou aplikáciou budete môcť už čoskoro, link na ňu nájdete na webe www.vulkanist.com.

VULK NIST

Chcete sa o technológiách a ich využití na prácu s vlastným vnútrom od Dany Bubákovej dozvedieť viac? Príďte na jej prednášku do stanu Živica powered by ZSE v piatok od 17.00.

→ lazy pri Zvolene → inšpirujeme k zmene → otvorené pre každého zajezova@zivica.sk, 0917 517 267

www.zivica.sk/zajezova

čítajte viac na www.ciernalabut.sk

15

powered by

program

Radi Vás uvidíme na Pohode 2017 v stane Živica powered by ZSE Predstavujeme alternatívy vo vzdelávaní a ochrane životného prostredia piatok 7. 7. 2017 9.00 – 10.00

Eko-bábätko

Ako sa starať o svoje deti s ohľadom na ich zdravie a spokojnosť a pritom nezabudnúť aj na životné prostredie, ktoré bude naše deti obkolesovať?

Workshop vedú: Z. Labašová, P. Ježeková

11.00 – 12.00

Kto má v rukách tvoju moc?

Ako sa vzdávame svojej moci a čo nám pomáha mať s ňou kontakt, používať ju naplno a zároveň korektne?

diskusia: Sylvia Ondrisová, moderuje: R. Sloboda

12.00 – 16.00

PlantNet – aplikáciou k poznaniu prírody

Objavte rastlinné druhy vo svojom meste pomocou mobilnej aplikácie Pl@ntNet.

Lektorka: I. Poláčková, P. Uhrín

13.00 – 14.00

Vráťme včely do miest

Včely pre nás robia prácu za 287 miliárd ročne. Čo môžeme pre včely urobiť my?

Interaktívny workshop: Z. Dovalová, P. Ježeková

15.00 – 16.00

Vyrob si vlastnú ekokozmetiku

Vyrobte si s nami jednoduchú hojivú mastičku a zubnú pastu, ktoré vyživia vaše telo a potešia dušu.

Workshop vedie: Z. Labašová, Z. Dovalová

17.00 – 18.00

Ako mladí menia Slovensko

Vypočujte si príbehy obyčajných ľudí, ktorí dokázali neobyčajné veci.

Študentské prednášky: D. Bubáková, M. Ráczová, A. Uherková, M. Buňo

19.00 – 20.00

Kritické myslenie do škôl

Dá sa naučiť druhých myslieť? A ešte k tomu kriticky? Ako môžu učitelia bojovať s dezinformáciami a propagandou?

Diskutujú: J. Smatana, O. Gažovič, J. Sopoliga, moderuje: L. Oravec

20.00 – 21.30

Nesmrteľný les

Premietanie filmu Erika Baláža, lektora Sokratovho inštotútu, o lese, ktorý sa takmer nemení.

Premietanie filmu: E. Baláž

sobota 8. 7. 2017 9.00 – 10.00

Škaredá zelenina

Vedeli ste, že jedna tretina všetkých vyprodukovaných potravín na svete sa vyhodí? Ako tomu predísť?

Lektorky: D. Martincová, T. Čajková

11.00 – 12.00

Európska divočina

Ochranár a filmár Erik Baláž porozpráva o tom čo je dôležité pre zachovanie divokej prírody v Tatrách.

Prednáša a diskutuje: E. Baláž

13.00 – 14.00

Mýty o ekokomunitách

Mýty a fakty o výchove „prírodných“ detí, sebestačnosti a aj vzťahoch z pohľadu troch novolazíkov zo Zaježovej.

Diskusia: J. Hipš, M. Kašiak, A. Bošelová, moderuje: J. Rizman

15.00 – 16.00

Krotitelia energií

Každé zapnutie vypínača, šťuknutie do mobilu, či uvarenie obeda spotrebúva energiu a zdroje okolo nás. Ako ju ušetriť?

Workshop vedú: M. Piláriková, K. Lepešková, M. Tomeš

17.00 – 18.00

Pedagogickí hrdinovia

Štyria učitelia vám ukážu, ako začali reformu školstva zdola na svojich vlastných školách.

Učitelia Komenského inštitútu: K. Pázmány, T. Macko, P. Strigáčová, M. Bohuš

18.00 – 19.00

Staré sorty sú „in“

Jablká nie sú len zelené a červené. Pamätáte si na „citrónky“ či „kožovky“ zo záhrady u starých rodičov? A viete, aké ovocie sú „Kozie cecky"?

Lektori: B. Jakubec, A. Uherková

19.00 – 20.00

Ako zlyhávajú elity

Kto je dnes elitou a akú zodpovednosť má voči spoločnosti?

Diskusia: M. Šimečka, J. Hipš, Z. Čaputová, moderuje: R. Sloboda

20.00 – 21.30

Život v oblakoch

Ako na Noemovej arche plávajúcej časom, prežívajú v Tatrách kamzíky spolu s ďalšími obyvateľmi arktickej prírody už viac ako desaťtisíc rokov.

Premietanie filmu: E. Baláž

Živica je mimovládna nezisková organizácia, ktorá inšpiruje k zmene. Venujeme sa vzdelávaniu, ekoporadenstvu a ponúkame priestor na hľadanie seba samého. Nájdete nás v Bratislave, Zvolene a vo Vzdelávacom centre Zaježová.

čítajte viac na www.ciernalabut.sk