SZILVIA FÜZIK: Polapené střípky intuice zachycené na plátně

Text připravila: Nel Foberová, foto: Boris Reichel

Na lidském životě je bezesporu pozoruhodný a zároveň přitažlivý fakt, že žádná minuta v něm obsažená, nemá nikdy stejnou příchuť. Často nám do života vstupují změny lákavé, báječné, ale občas také plné těžkostí. Obsáhlé téma změn vábí také maďarskou malířku a fotografku Szilvii Füzik, jejíž příběh jsme se vám rozhodli naservírovat. Ač Szilvii tvorba obklopovala již od dětství, našla si k ní cestu až v roce 2016 během studijního pobytu v Praze v rámci studia komunikace na Univerzitě v Trnavě. V její tvorbě dominují abstraktní olejové malby inspirované našlehanými oblaky i jistými prvky přírodní proměnlivosti. Při bližším pozorování zjistíte, že obrazy své pozorovatele vtahují do světů, jež zahalují lehkostí, něhou i špetkou melancholie.

Vážená a milá slečno Füzik dokázala byste se v pár řádcích charakterizovat?

Myslím si, že nie som ničím viac zaujímavá, ako ktokoľvek iný, a to považujem za dôležitý fakt. Vo všeobecnosti som nekonfliktná a otvorená. Neustále hľadám rovnováhu v sebe, vo všetkom, čo robím, ako aj vo svojich vzťahoch. Fascinuje ma inakosť a na druhej strane aj tradícia, s čímkoľvek je spojená. Väčšinou ma vidíš usmiatu, moje okolie ma považuje za pozitívnu osobu. Snažím sa mať radosť zo života, z maličkostí a jednoduchých vecí. Potrebujem sa cítiť užitočná. Vyhľadávam spoločnosť ľudí, s ktorými si skutočne máme čo povedať, ale často sa aj izolujem, chodím do prírody, túlam sa po lese. Skrátka celý život balansujem medzi opačnými pólmi.

Čím jste si přála být jako malé dítě? Zrála ve Vás touha stát se malířkou už od dětství?

Maľovanie prišlo do môjho života až v roku 2016. Ako dieťa som kreslila a maľovala, podľa rodičov som mala talent, ale vtedy som si ešte neuvedomila volanie kreatívnej tvorby. Mala som dosť odlišné záujmy, napríklad veľkolepý plán byť prijatá do Rokfortu! (Pozn. red. Rokfort = Škola čar a kouzel v Bradavicích).

Máte formální umělecké vzdělání, nebo jste umělec-samouk?

Vzdelávam sa samostatne odkedy ma maľovanie „našlo“, a to z rôznych zdrojov. Snažím sa rozvíjať z technického, ale aj z konceptuálneho hľadiska.

Jak se dostalo do Vašeho života umění jako takové?

Ak ešte raz nadviažeme na roky môjho detstva, tak vďaka rodičom mi umenie bolo vždy blízke, keďže obidvaja sú nadšencami či už maľby (aj keď skôr klasickej), fotky, divadla... Naučili ma vnímať umenie už v mladom veku ako niečo vzácne, obohacujúce. Otec a starý otec okrem toho aj fotili na Flexaret a Zenit. Prechod na aktívneho výtvarníka začal aj u mňa fotkou, konkrétne pouličnou fotografiou. Až v rámci výmenného programu v Prahe som začala maľovať. Samotné mesto ma inšpirovalo, dodnes k nemu mám hlboký cit. Prvé sedenie som dokončila až v šoku, ako mohol byť pocit z procesu tvorby tak veľmi prirodzený. V tej chvíli som sa rozhodla, že budem pokračovať.

Jaké techniky/materiály ve své tvorbě nejraději používáte a proč?

V terajšej tvorbe nedopustím na olejové farby, ktoré vnímam zatiaľ ako najviac „živý“ materiál. Ako som spomínala, mám rada tradíciu a olej práve vnímam ako niečo, čo ma spája aj s minulosťou, s klasickou tvorbou, aj keď to samotné vyhotovenie je už skôr moderné a abstraktné. Rada pozorujem, čo sa dokáže vytvoriť, ak maľbe nechám akúsi voľnosť, napríklad nanesením riedenej vrstvy oleja ktorá sa následne vyberie na cestu po plátne. Zaujíma ma vlastná transformácia obrazu.

Výsledné obrazy vystavujete také v netradičních formátech, například v kruhu. Skrývají v sobě ony formáty nějakou symboliku, či je to čistě designová „libůstka“?

Okrúhle formáty sú síce dnes veľmi populárne aj z dôvodu, že sú flexibilne umiestniteľné v priestore, no pre mňa je to skôr otázka intuície. Niektoré svoje nápady si skôr viem predstaviť od začiatku na kruhu a rada využívam túto možnosť, momentálne asi aj najviac. Mojim plánom je ale maľovať vyslovene nadrozmerné a tradičné formáty.

Říká se, že umění odráží vnitřní světy daného tvůrce. Prozradíte nám, jak vypadají Vaše? Mají spojitost s častým námětem v podobě abstraktního zachycení přírodních výjevů?

Povedala by som, že to čiastočne platí, keďže moja tvorba má často silno intuitívny charakter. Preto sa snažím tvoriť pri duševnom nastavení, keď som schopná práve tak komunikovať, aby to ideálne pozitívne ovplyvnilo aj pozorovateľa. Skôr sú to ale farby a spôsob predvedenia, čo odzrkadľuje môj aktuálny vnútorný stav. Keď som frustrovaná, radšej netvorím. Námet s tým nemá nič spoločné – je to téma, cez ktorú momentálne dokážem najefektívnejšie komunikovať. To sa ale môže zmeniť.

Uměla byste slovně vyjádřit pocity, jaké zažíváte během tvůrčího procesu?

Ako som spomínala, duševné nastavenie, ktoré predchádza samotnej tvorbe, je pre mňa mimoriadne dôležité. Ak som frustrovaná alebo nemám dostatok času, proces ma veľmi vyčerpáva, na druhej strane, ak idem do ateliéru s čistou hlavou a oddýchnutá, značne to ovplyvní moju kreativitu a maľba ma vyslovene nabije energiou. Všeobecne ale pri tvorbe strácam zmysel pre čas a často pociťujem aj silný flow.

Obligátní dotaz. Kde nejčastěji a nejraději nacházíte inspiraci?

Keďže väčšinou maľujem oblaky a atmosférické javy, námet ako taký ma neustále obklopuje, tak možno by si niekto myslel, že je to postačujúce, avšak zďaleka to tak nie je. Skôr ma inšpirujú pocity a emócie, ktoré vznikajú pri stretnutí istých ľudí, ovplyvňuje ma aj hudba, ktorú počúvam a kreatívne nápady často prichádzajú práve po prechádzkach v lese. Vzniká to všetko zvnútra von a nie opačne.

Pokud bychom si chtěli Vaše obrazy prohlédnout „in real“, do jakého města/země bychom se měli vypravit?

Tvorím a vystavujem v súčasnosti v Bratislave, väčšinou v rámci umeleckých projektov rôznych inštitúcií alebo kaviarničko-galérií. Ak nám podmienky a hranice dovolia, na budúci máj som pár týždňov dozadu dostala pozvanie na jeden väčší umelecký veľtrh v Kodani. Nechajme sa prekvapiť. Dvere môjho ateliéru sú však vždy otvorené pre záujemcov.

Je někdo ze světa umění, koho obdivujete? S kým byste ráda spolupracovala nebo ji/jej pozvala na kávu?

Jednoznačne David Bowie. Málo ľudí vie, že okrem hudobnej a filmovej činnosti Bowie bol aj skvelým maliarom. Okrem jeho záhadnej a expresívnej maliarskej tvorby ma však ešte viac fascinujú jeho myšlienkové pochody o umení a o živote. Myslím si, že aj veľmi krátka kávová pauza s ním by dokázala usmerniť človeka, ktorý sa snaží nájsť svoje umelecké alebo životné smerovanie (je tam vôbec rozdiel?).

Považujete se za bohémského umělce, který poletuje na obláčku, nebo stojíte pevně nohama na zemi?

Snažím sa dosiahnuť niečo medzi: nohami pevne na zemi a hlavou v oblakoch. To prvé mi dá stabilitu a objektivitu triezvo pozerať na seba a na svoje smerovanie a to druhé zase istú slobodu pri samotnej tvorbe.

Co byste chtěla sdělovat světu skrze své umění?

Spomaliť vnímanie pozorovateľa, a tak vytvoriť meditatívny moment. Skratka ho vytiahnuť z kontextu svojho bežného života, kde sa niečo dozvie o sebe ako aj o svojom vzťahu ku svetu.

Máte ve svém tvůrčím životě prostor také pro jiné zájmy?

Stráviť čas v prírode je jednoznačne neodmysliteľnou súčasťou môjho života. Našťastie bývam pár minút od mestských lesov v Bratislave, tak sa tam často vyberiem, niekedy hneď ráno. Stále fotím, aj keď nie až tak aktívne a pomaličky sa zoznamujem aj s analógovými fotoaparátmi. Terajšie obdobie mi dáva väčší priestor nájsť si čas na to, čo som dlho odkladala, vyťahujem napríklad knihy, ktoré boli na mojom „bucket list“ už roky rokúce.

Jaké máte tvůrčí vize do budoucna?

Dlhšie mám predstavu vytvoriť výstavu z nadrozmerných formátov, pokračovať v skúmaní vzťahu farieb a emócií. Predovšetkým ale zostať verná sama sebe pri tvorbe.