materialyNOVE.qxd
7.5.2009
11:51
StrÆnka 4
OBSAH ÚVOD / 3 ZOZNAM POU ITÝCH SKRATIEK / 8 MATERIÁLY I (doc. Ing. Jarmila Hojerová, PhD.) 1. KOZMETIKA V MINULOSTI A SÚÈASNOSTI / 9 1.1. História kozmetiky vo svete / 9 1.2. História kozmetiky na území dne ného Slovenska / 11 1.3. Kozmetická starostlivos v súèasnosti / 11 1.4. Kozmetológia veda o kozmetike / 11 2. KOZMETICKÉ VÝROBKY V POROVNANÍ S LIEKMI / 13 2.1. Kozmetické výrobky / 13 2.2. Lieky / 14 3. ZDRAVOTNÁ NE KODNOS KOZMETIKY / 16 3.1. Bezpeènos kozmetiky / 16 3.2. Oznaèovanie kozmetických výrobkov na obale / 17 3.3. Stálos a trvanlivos kozmetiky / 17 3.4. Zdravotný dozor nad kozmetikou / 19 4. NEPOVOLENÉ A POVOLENÉ LÁTKY PRE KOZMETIKU / 21 4.1. Látky nepovolené / 21 4.2. Látky povolené s obmedzením / 21 4.3. Povolené látky / 22 4.4. Význam oznaèovania kozmetických látok na obale / 23 4.4.1. Medzinárodné názvoslovie kozmetických látok INCI / 23 4.5. Zdroje kozmetických látok / 23 4.6. Prienik kozmetických látok do ko e / 24 5. DRUHY KOZMETICKÝCH LÁTOK A VÝROBKOV / 26 5.1. Obsah a druhy kozmetických látok / 26 5.2. Rozdelenie kozmetických výrobkov pod¾a rôznych kritérií / 26 5.2.1. Kozmetické výrobky pod¾a úèelu pou itia / 27 5.2.2. Kozmetické výrobky pod¾a lokality pou itia na tele / 28 5.2.3. Kozmetické výrobky pod¾a hygienickej rizikovosti / 29 5.2.4. Kozmetické výrobky pod¾a fyzikálnej formy / 29 6. FUNKÈNÉ KOZMETICKÉ LÁTKY / 31 6.1. Látky urèujúce fyzikálnu formu kozmetického výrobku / 31 6.1.1. Hydrofilné rozpú adlá a základy / 31 6.1.1.1. Voda / 32 6.1.1.2. Hydrofilné alkoholy / 33 6.1.2. Lipidy, lipofilné rozpú adlá a základy / 36 6.1.2.1. Lipidy poko ky / 36 6.1.2.2. Jednoduché lipidy a ich stavebné zlo ky / 39 6.1.2.3. Zlo ené lipidy / 55 6.1.2.4. Izoprenoidy / 57 6.1.3. Parafinické uh¾ovodíky / 60 6.1.4. Silikónové oleje a deriváty / 62 6.1.5. Organické rozpú adlá / 65 6.1.6. Povrchovoaktívne látky tenzidy / 65 6.1.6.1. Druhy tenzidov pod¾a funkcie / 67 6.1.6.2. Druhy tenzidov pod¾a iónového charakteru / 70 6.1.7. Zahus ujúce a gélotvorné látky / 73 6.1.7.1. Hydrofilné zahus ovadlá a gélotvorné látky / 74 6.1.7.2. Lipokoloidy / 75 6.1.7.3. Minerálne zahus ovadlá / 75 6.1.8. Hnacie plyny propelenty / 75 6.2. Funkèné látky zlep ujúce aplikaèné vlastnosti KV / 76 6.2.1. Emolienty zvláèòujúce látky / 76 6.2.2. Humektanty látky via uce vlhkos / 77
4
materialyNOVE.qxd
7.5.2009
11:51
StrÆnka 5
6.3. Kozmetické látky dodávajúce farbu, vôòu alebo chu / 78 6.3.1. Farbivá a pigmenty / 78 6.3.1.1. Farbivá / 78 6.3.1.2. Pigmenty / 80 6.3.2. Vonné látky / 82 6.3.2.1. Prírodné vonné látky / 82 6.3.2.2. Syntetické vonné látky / 85 6.3.2.3. Zlo enie vonnej kompozície / 86 6.3.2.4. Potenciálne vonné alergény / 87 6.3.3. Chu ové a osvie ujúce látky / 89 6.4. Látky stabilizujúce kozmetické výrobky / 90 6.4.1. Antioxidanty / 90 6.4.1.1. Rozdelenie kozmetických výrobkov pod¾a oxidaènej rizikovosti / 92 6.4.2. Konzervaèné látky / 92 6.4.2.1. Zdroje mikrobiálnej kontaminácie kozmetických výrobkov / 92 6.4.2.2. Po iadavky na kozmetické konzervaèné látky / 94 7. PECIFICKÉ LÁTKY / 97 7.1. Abrazívne látky / 97 7.2. Absorpèné látky / 97 7.3. Antiperspiraèné látky / 98 7.4. Bieliace látky / 98 7.5. Depilaèné látky / 98 7.6. Dezodoraèné látky / 99 7.7. Filmotvorné látky a zlo ky na fixáciu vlasov / 99 7.8. Hydrataèné látky / 99 7.9. Keratolytické látky / 101 7.10. Látky botanického pôvodu / 101 7.11. Látky na zlep enie kondície vlasov a rozèesávadlá / 106 7.12. Protilupinové látky / 106 7.13. Samoopa¾ovacie látky / 107 7.14. UV filrte / 107 7.14.1. Chemické UV filtre / 108 7.14.2. Fyzikálne UV filtre / 108
5
8. BIOLOGICKY AKTÍVNE LÁTKY V KOZMETIKE / 111 8.1. Dôvody pou ívania BAL v kozmetike / 111 8.1.1. Vý iva a BAL / 111 8.1.2. Biologické potreby ko e / 113 8.1.3. Mo nosti a riziká BAL v kozmetike / 113 8.2. Druhy BAL v kozmetike / 114 8.2.1. BAL pod¾a pôvodu / 114 8.2.2. BAL pod¾a rozpustnosti / 115 8.2.3. BAL pod¾a chemického urèenia / 115 8.2.4. BAL pod¾a prieniku do ko e / 115 8.3. Najvýznamnej ie samostatné BAL v kozmetike / 116 8.3.1. Tradièné samostatné BAL / 116 8.3.1.1. Vitamíny a provitamíny / 116 8.3.1.2. Alfa-hydroxykyseliny a beta-hydroxykyselina / 121 8.3.1.3. Enzýmy a koenzýmy / 122 8.3.1.4. Iné osvedèené samostatné BAL / 123 8.3.2. Nové samostatné BAL v kozmetike / 124 8.3.2.1. Nové samostatné BAL rastlinného pôvodu / 124 8.3.2.2. Nové samostatné BAL syntetického pôvodu / 124 8.3.2.3. BAL ovplyvòujúce tvorbu pigmentu v poko ke / 125 8.4. Biologické komplexy / 127 8.4.1. Tradièné biokomplexy / 127 8.4.1.1. Tradièné biokomplexy z rastlín / 127 8.4.1.2. Tradièné biokomplexy ivoèí neho pôvodu / 128 8.4.1.3. Tradièné biokomplexy pripravené biotechnológiami / 129 8.4.2. Nové druhy biokomplexov / 129 8.4.2.1. Nové biokomplexy z rastlín / 129 8.4.2.2. Nové biokomplexy z morských ivoèíchov / 131 8.4.2.3. Nové biokomplexy zo sladkovodných rias / 131 8.4.2.4. Nové biokomplexy zo slaných vôd / 132 8.4.2.5. Nové biokomplexy pripravené biotechnológiami / 133 8.4.2.6. Nové biokomplexy pripravené chemickými syntézami / 133
materialyNOVE.qxd
7.5.2009
11:51
StrÆnka 6
8.5. Transportné systémy BAL v kozmetike / 134 8.5.1. Lipozómy a nanozómy / 134 8.5.2. Tekuté kry tály / 135 MATERIÁLY II (RNDr. Katarína kultétyová) 9. FYZIKÁLNE FORMY KOZMETICKÝCH VÝROBKOV / 137 9.1. Pravé roztoky / 137 9.2. Koloidné roztoky / 138 9.3. Gély / 138 9.4. Suspenzie / 138 9.5. Emulzie / 138 9.6. Aerosóly / 140 10. PRÍPRAVKY NA UMÝVANIE A ÈISTENIE TELA / 144 10.1. Mydlá / 144 10.1.1. Klasické mydlá / 144 10.1.2. Syntetické mydlá syndety / 147 10.1.3. Tekuté mydlá / 147 10.2. Hydrofilné oleje / 148 10.3. Prísady do kúpe¾a / 149 10.4. Telové ampóny, èistiace pasty na ruky / 150 11. PRÍPRAVKY NA ÈISTENIE PLETI / 151 11.1. Prípravky na èistenie hrubých neèistôt / 151 11.1.1. Ple ové mlieka / 151 11.1.2. Èistiace oleje / 152 11.1.3. Èistiace gély / 152 11.1.4. Èistiace mydlá / 153 11.1.5. Èistiace krémy / 153 11.2. Prípravky na doèistenie a tonizáciu pleti / 153 11.2.1. Ple ové vody / 153 11.3. Prípravky na odlièovanie oèného okolia / 156 11.4. Peelingové prípravky / 156 11.5. Ple ové masky, zábaly a obklady / 156 11.5.1. Ple ové masky / 156 11.5.2. Zábaly a obklady / 160 12. PRÍPRAVKY NA VYHLADENIE POKO KY / 161 12.1. Ple ové krémy / 161 12.1.1. Rozdelenie krémov pod¾a typu emulzie / 161 12.1.2. Hydrataèné a vý ivné krémy / 162 12.1.3. Regeneraèné, revitalizaèné, protistresové a liftingové krémy / 164 12.1.4. Bieliace krémy / 166 12.1.5. Anticelulitídne krémy / 166 13. PRÍPRAVKY NA ODSTRÁNENIE LESKU A DROBNÝCH CHÝB POKO KY / 168 13.1. Korektory / 168 13.2. Mejkap / 169 13.3. Ple ové púdre / 170 14. PRÍPRAVKY NA LÍÈENIE / 172 14.1. Líèidlá na tvár / 172 14.2. Líèidlá na oèné okolie / 173 14.2.1. Líèidlá na oèné vieèka / 173 14.2.2. Líèidlá na riasy / 174 14.3. Líèidlá na pery / 174 15. PRÍPRAVKY NA PREVOÒANIE TELA A KOREKCIU PACHOV / 177 15.1. Hierarchia vonnej kozmetiky / 178 15.2. Dezodoranty a antiperspiranty / 179 15.3. Aromaterapia / 181 16. PRÍPRAVKY NA HYGIENU ÚSTNEJ DUTINY / 183 16.1. Zubné pasty / 183 16.2. Ústne vody / 185 16.3. Ústne dezodoranty / 186 16.4. Prípravky na bielenie zubov / 186
6
materialyNOVE.qxd
7.5.2009
11:51
StrÆnka 7
17. PRÍPRAVKY NA DEPILÁCIU A EPILÁCIU / 188 18. PRÍPRAVKY NA PEDIKÚRU / 190 19. PRÍPRAVKY NA O ETRENIE RÚK A NECHTOV / 192 19.1. Ochranné prípravky na ruky / 192 19.2. Laky na nechty / 194 19.3. Odlakovaèe / 195 19.4. Nechtové regenerátory / 195 19.5. Peeling na ruky /196 20. PRÍPRAVKY NA OCHRANU PRED SLNEÈNÝM IARENÍM / 197 20.1. Prospe nos a kodlivos slneèného iarenia / 197 20.2. Ochranné prípravky proti slneènému iareniu / 197 20.3. Fototypy ko e / 198 20.4. Úèinnos opa¾ovacích prípravkov / 198 20.5. Nový spôsob oznaèovania opa¾ovacej kozmetiky /199 20.6. Druhy opa¾ovacích prípravkov / 199 20.7. Potrebné mno stvo opa¾ovacieho prípravku / 200 20.8. Prípravky po opa¾ovaní / 201 21. PRÍPRAVKY NA O ETROVANIE VLASOV / 202 21.1. Vlasové ampóny / 202 21.1.1. Druhy ampónov / 204 21.2. Prípravky na fixáciu úèesu / 205 21.3. Prípravky na regeneráciu vlasov / 207 21.4. Prípravky na farbenie vlasov / 210 21.4.1. Prirodzená farba vlasu / 210 21.4.2. Prípravky na krátkodobé farbenie vlasov / 210 21.4.3. Prípravky na polotrvalé farbenie vlasov / 212 21.4.4. Prípravky na trvalé farbenie vlasov / 212 21.5. Prípravky na odfarbovanie vlasov / 213 21.6. Prípravky na chemickú preparáciu vlasov / 213 TESTY / 216 SLOVNÍK / 220 POU ITÁ LITERATÚRA / 224
7
materialyNOVE.qxd
7.5.2009
11:51
StrÆnka 13
2 Kozmetické výrobky v porovnaní s liekmi Pod¾a legislatívy EÚ sú len dve skupiny prípravkov pou ívaných na ko u. Preto e sa aplikujú na povrch tela èloveka, nazývajú sa topické prípravky (angl. top hore). Patria sem: l kozmetické výrobky (angl. cosmetic products, skrátene cosmetics), l lieky (angl. drugs, resp. pharmaceutical products, skrátene pharmaceuticals).
2.1 Kozmetické výrobky Právnym predpisom pre kozmetické výrobky (KV) na Slovensku je v súèasnosti Nariadenie vlády Slovenskej republiky 658/2005, ktorým sa ustanovujú po iadavky na kozmetické výrobky. Tento predpis sa zhoduje s kozmetickou legislatívou krajín EÚ. Pod¾a neho sa materiály pou ívané v kozmetike nazývajú kozmetické výrobky (nie kozmetické prípravky alebo kozmetické prostriedky). V EÚ je kozmetickým výrobkom látka alebo prípravok urèený na vonkaj ie èasti ¾udského tela, a to poko ku, vlasový systém, nechty, pery a vonkaj ie pohlavné orgány alebo zuby a sliznicu ústnej dutiny, s cie¾om výluène alebo preva ne ich èisti , parfumova , meni ich vzh¾ad, chráni ich, udr iava ich v dobrom stave alebo korigova ¾udské pachy . KV sú urèené na v eobecné pou itie irokej spotrebite¾skej verejnosti ¾udí so zdravou ko ou alebo na profesionálne pou itie. Ako tovary be nej spotreby sa predávajú v lekáròach, v hypermarketoch, v maloobchodnej sieti drogérií, parfumérií a predajní so zmie aným tovarom, alebo sa distribuujú priamym a internetovým predajom jednotlivcom èi sektoru slu ieb. Termín na profesionálne pou itie zaviedla komisia EÚ v decembri 2005. Dôvodom bola skutoènos , e takéto výrobky mô u obsahova urèité látky, ktoré nie sú povolené do kozmetiky pre v eobecné pou itie, alebo sú povolené vo vy ej koncentrácii. Z dôvodu bezpeènosti sa preto pri aplikácii takýchto KV vy adujú urèité profesionálne skúsenosti, zruènosti a vedomosti o pou itých látkach. Pod¾a vyjadrenia Európskej komisie: l profesionál je osoba, ktorá vykonáva profesionálnu èinnos a má po adované vzdelanie alebo prax na výkon danej èinnosti, l na profesionálne pou itie je obmedzenie, ktoré sa vz ahuje na pou itie kozmetického výrobku profesionálom, ale profesionál ho nesmie ïalej predáva .
13
materialyNOVE.qxd
7.5.2009
11:52
StrÆnka 65
Funkèné kozmetické látky
6.1.5 Organické rozpú adlá Ich pou itie v kozmetike nie je ve¾ké. Vyu ívajú sa v lakoch na nechty a odlakovaèoch, niektoré aj v aerosólových KV na vlasy. Najpou ívanej ie sú benzyl alkohol (Benzyl Alcohol), ktorý má konzervaèné úèinky, acetón (Acetone), toluén (Toluene), butylacetát (Buthyl Acetate), etylacetát (Ethyl Acetate).
Doplòujúce uèivo Tab. 19 Ilustratívne zastúpenie organických rozpú adiel v laku na nechty Látka
Látka pod¾a INCI
Obsah (hm.%)
Toluén Nitrocelulóza Etylacetát Etanol Pigmenty
Toluene Nitrocellulose Ethyl Acetate Alcohol CI 15985, CI 77891, CI 77491, CI 77499, CI 15985
51 16 12 11 6
Syntetická ivica
Acrylates Copolymer
4
6.1.6 Povrchovoaktívne látky tenzidy Druhou najvýznamnej ou skupinou kozmetických látok sú povrchovoaktívne látky (PAL). Podobne ako voda a lieh, aj PAL sa nachádzajú vo väè ine KV, kozmetiky bez nich je zanedbate¾né mno stvo. Pozna vlastnosti PAL je dôle ité nielen pre výrobu kozmetiky, ale aj jej úèinkov na ko u. Napríklad ak je povrchové napätie kozmetického krému odli né od povrchového napätia ko ného povrchu, prípravok sa a ko rozotiera a úèinné látky do ko e neprestúpia. PAL sa hromadia na rozhraní fáz (na fázovom rozhraní) a u v nízkych koncentráciách zni ujú napätie (tenziu) medzi nimi. Okrem výrazu povrchovoaktívna látka sa preto oznaèujú aj termínom tenzid (lat. tensio napätie). Povrchové napätie vytvárajú prí a livé sily medzi jednotlivými molekulami. Na povrchu kvapaliny pôsobia dole a po povrchu, vo vnútri kvapaliny v etkými smermi (obr. 10). Kvapalina sa preto správa, akoby na jej povrchu bola pevná napätá blana. Drobné predmety a ivoèíchy tak mô u pláva na vode, prièom hladina sa len trochu prehne.
Obr. 10 Zobrazenie medzimolekulových prí a livých síl na povrchu a vo vnútri kvapaliny (v¾avo) a v kvapke vody na mastnom povrchu (vpravo)
Tenzidy sú rozmanité látky. Spoloèné majú to, e v molekule obsahujú látky polárne (hydrofilné, teda vodu pri ahujúce), aj nepolárne (hydrofóbne, teda vodu odpudzujúce), (obr. 11). Molekula tenzidu je teda dvojpolárna, odborne amfifilná (lat. amfi oba). Vïaka tomu sa tenzid èiastoène via e k vodnému aj tukovému prostrediu.
65
materialyNOVE.qxd
7.5.2009
11:52
StrÆnka 66
Funkèné kozmetické látky
Obr. 11 Schematické znázornenie molekuly tenzidu (mydlo so¾ kyseliny myristovej), v¾avo od rozhrania je hydrofóbna (lipofilná) èas , vpravo je hydrofilná èas
Keï je tenzid rozpustený v kvapaline, hromadí sa na rozhraní tejto kvapaliny s iným prostredím. Iným prostredím mô e by : l druhá kvapalina, l plyn alebo vzduch, l tuhá látka alebo pevný povrch. Tab. 20 Fázové rozhrania pre uplatnenie tenzidov Vonkaj ia fáza
Vnútorná fáza
Typ disperzie
kvapalina (olejová fáza) kvapalina (vodná fáza)
kvapalina (vodná fáza) kvapalina (olejová fáza)
emulzia v/o emulzia o/v
kvapalina (vodná fáza alebo liehová fáza)
kvapalina (olejová fáza alebo vonná kompozícia)
transparentný roztok alebo mikroemulzia
kvapalina kvapalina plyn (vzduch)
tuhá látka plyn (vzduch) kvapalina
suspenzia pena (aerosól) hmla (aerosól)
Hromadenie tenzidov na rozhraní dvoch prostredí je orientované. Znamená to, e hydrofilné skupiny (schematicky sa znázoròujú ako gu¾ôèky) sa stáèajú k hydrofilnému prostrediu, hydrofóbne (lipofilné) skupiny sa stáèajú k menej hydrofilnému prostrediu (obr. 12 a 13). Tenzid hromadením na rozhraní dvoch prostredí zni uje medzi nimi napätie medzipovrchové napätie.
Obr. 12 Orientácia tenzidu na rozhraní oleja vo vode (v¾avo); kvapaliny a vzduchu (vpravo) voda neèistota alebo iná tuhá látka a
b Obr. 13 Orientácia tenzidu na rozhraní pevnej látky a vody
66
c