Györgyi JANKOVÁ
Zuzana ZÁMEČNÍKOVÁ
Blanka MAJCHEROVÁ
Štefan RAJT
DAŇOVÁ SÚSTAVA
MARKETING
nakladatel´stvo
nakladatel´stvo
DAŇ Z PRIDANEJ HODNOTY 6.
Daň z pridanej hodnoty v súčasnosti upravuje zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH).
Daň z pridanej hodnoty je nepriamou daňou spotrebného charakteru. Čo to znamená?
Nepriamosť dane z pridanej hodnoty spočíva v tom, že príjmy konečných spotrebiteľov zaťažuje nepriamo, a to prostredníctvom ceny nakupovaných tovarov a služieb. Každá osoba, ktorá je v postavení platiteľa dane, je povinná zahrnúť do ceny predávaných produktov daň z pridanej hodnoty. Týmto spôsobom vyberá daň od osôb, ktoré si produkty kúpili. Vybranú daň po určitej úprave (po odpočítaní dane na vstupe) odvádza do verejného rozpočtu. Spotrebiteľ pocíti vplyv dane z pridanej hodnoty na svojich príjmoch nepriamo, a to cez svoju peňaženku.
Spotrebný charakter dane z pridanej hodnoty vyplýva z toho, že postihuje každú konečnú, verejnú aj osobnú spotrebu tovarov a služieb.
Táto nepriama, spotrebná daň sa odvádza štátu z tzv. pridanej hodnoty. Teda z hodnoty, ktorú platiteľ dane pridal k cene tovarov alebo služieb v určitej fáze ich produkcie, či distribúcie. Stanoviť presnú výšku pridanej hodnoty by bolo v praxi veľmi problematické, možno až nemožné. Preto sa pre jej výpočet zaviedla nepriama – fakturačná metóda
Fakturačná metóda spočíva v tom, že platiteľ dane osobitne sleduje a eviduje daň z pridanej hodnoty na vstupe a osobitne na výstupe. Ich vzájomným porovnaním vykáže:
a) vlastnú daňovú povinnosť (kladnú daň z pridanej hodnoty)
vlastná daňová povinnosť = daň na výstupe – daň na vstupe
ak DPHvýstup > DPH vstup
alebo
b) nadmerný odpočet (zápornú daň z pridanej hodnoty)
vlastná daňová povinnosť = daň na výstupe – daň na vstupe
ak DPHvýstup < DPH vstup
Daň z pridanej hodnoty na výstupe principiálne súvisí s predajom tovaru alebo služieb. U platiteľa dane vystupujúceho v polohe dodávateľa táto daň nevstupuje do výnosov, pretože ide o daň, ktorú vybral od daňovníka – kupujúceho a jeho povinnosťou je predmetnú daň odviesť štátu. Štátu ale neodvádza celú sumu vybranej dane, ale len tú časť, ktorá mu zostala po odpočítaní dane na vstupe – vlastnú daňovú povinnosť. V situácii, že by mu vznikol nadmerný odpočet, má nárok na jeho vrátenie zo štátneho rozpočtu.
Daň z pridanej hodnoty na vstupe principiálne súvisí s nákupom tovaru alebo služieb od iného platiteľa dane. U platiteľa dane vystupujúceho v polohe odberateľa nevstupuje táto daň do nákladov (až na výnimky), pretože má nárok na jej vrátenie od štátu. Predmetná vratka dane sa nerealizuje priamo, ale nepriamo prostredníctvom odpočítania dane na vstupe od dane na výstupe.
Na lepšie pochopenie výpočtu dane z pridanej hodnoty – vlastnej daňovej povinnosti alebo nadmerného odpočtu – fakturačnou metódou uvádzame zjednodušený príklad.
Príklad
A. Nepriama – fakturačná metóda Živnostník František Zliatina je platiteľom dane z pridanej hodnoty. V tabuľke je uvedená: – daň z pridanej hodnoty na vstupe, ktorú voči nemu uplatnili iní platitelia dane, – daň z pridanej hodnoty na výstupe, ktorú on uplatnil voči svojim odberateľom, – jednoduchá kalkulácia predajnej ceny, ktorá pozostáva z prvotných nákladov a pridanej hodnoty (osobné náklady + zisk).
Nákup – DPH vstup v eurách Kalkulácia predajnej ceny Predaj – DPH výstup v eurách cena bez DPH DPH cena bez DPH DPH
1 000,–
5 000,–
10 000,–20 000,–200 1 000 2 000 4 000
1 000 + (200 + 100)
5 000 + (1 500)
10 000 + (4 800) 20 000 + (6 000)
DPH na vstupe = 7 200 eur DPH na výstupe = 9 720 eur
daň z pridanej hodnoty = vlastná daňová povinnosť = 9 720 – 7 200 = 2 520 eur
Pán František Zliatina by mal štátu odviesť daň z pridanej hodnoty v sume 2 520 eur
Urobme skúšku správnosti, aby sme si overili správnosť nášho výpočtu. Na pomoc si zoberieme priamu metódu výpočtu dane z pridanej hodnoty.
B. Priama metóda
Pridaná hodnota pri kalkulácii ceny = 300 + 1 500 + 4 800 + 6 000 = 12 600 eur
daň z pridanej hodnoty = vlastná daňová povinnosť = % sadzba dane z 12 600 = 2 520 eur
Pán František Zliatina by mal štátu odviesť daň z pridanej hodnoty v sume 2 520 eur.
Výsledok nášho overovania – fakturačná metóda „funguje“.
6.1. MECHANIZMUS DANE Z PRIDANEJ HODNOTY NA PRÍKLADOCH
Daň z pridanej hodnoty sa odvádza štátu postupne, a to v toľkých intervaloch, v koľkých určitý produkt prešiel fázou spotreby. Pomocou príkladu na fakturačnú metódu sme si vysvetlili výpočet dane z pridanej hodnoty v rámci jedného intervalu spotreby. Pri riešení nasledujúcich príkladov pochopíme podstatu postupného výberu dane pre štátny rozpočet. Ujasníme si tvrdenie, že ťarchu dane z pridanej hodnoty znáša konečný spotrebiteľ a ukážeme si deformáciu predajnej ceny produktov pre konečného spotrebiteľa, ak do obchodných vzťahov platiteľov dane vstúpi neplatiteľ dane.
Princíp príkladov je veľmi jednoduchý. V reťazci obchodných vzťahov stoja štyri subjekty – prvovýrobca, spracovateľ, predajca a konečný spotrebiteľ. Prvovýrobca predáva svoje produkty spracovateľovi, ten zase predajcovi a predajca konečnému spotrebiteľovi. Prvé tri subjekty každého reťazca budú v rámci kalkulácie predajnej ceny pridávať hodnotu 1 000 eur, ktorá bude zjednodušene pozostávať len zo mzdových nákladov a zisku. Produkt budú ďalej predávať za cenu s daňou alebo bez nej. Bude to závisieť od toho, či prvovýrobca, spracovateľ a predajca bude vystupovať ako platiteľ dane alebo ako neplatiteľ dane. V príkladoch si ukážeme aj odvod dane z pridanej hodnoty pre štát v jednotlivých etapách celého obchodného reťazca.
1. príklad – v obchodnom reťazci sú len neplatitelia dane
prvovýrobca spracovateľ predajca
konečný spotrebiteľ
Ideálny stav z pohľadu konečného spotrebiteľa. Spotrebiteľ zaplatí za produkt 3 500 eur. V cene nie je zahrnutá daň z pridanej hodnoty, pretože produkt predávajú osoby, ktoré nie sú platiteľmi dane, a preto nesmú uplatňovať k cene produktov daň z pridanej hodnoty.
Katastrofa z pohľadu štátneho rozpočtu. Výnos dane pre štátnu pokladnicu je nulový. Aby štát predišiel takejto situácii, zákonom určil, že niektoré osoby sa musia stať platiteľmi dane. Pričom platí nepísané pravidlo, že len čo sa nejaká osoba stane platiteľom dane, je v jej osobnom záujme nakupovať len od iných platiteľov dane. Príčinu takéhoto postoja pochopíme pri riešení 2. a 3. príkladu.
2. príklad – v obchodnom reťazci sú len platitelia dane
Nákup Predaj Vlastná daňová povinnosť Predajná cena s
prvovýrobca spracovateľ predajca
konečný spotrebiteľ
3. príklad – v obchodnom reťazci sú platitelia dane (prvovýrobca a predajca) aj neplatitelia dane (spracovateľ)
Nákup Predaj Vlastná daňová povinnosť
prvovýrobca spracovateľ predajca
konečný spotrebiteľ
Rozbor 2. a 3. príkladu
V 2. príklade spotrebiteľ zaplatí za obstaraný produkt cenu s daňou 4 200 eur. Je to o 700 eur viac ako v 1. príklade. V čom spočíva predmetné zvýšenie ceny? V dani z pridanej hodnoty v celkovej sume 700 eur, ktorá bola odvedená štátu postupne v troch sumách (300 + 200 + 200). Tým, že platitelia dane si daň na vstupne odpočítavali, spotrebovaný materiál, tovar či služba vstupovala do nákladov v obstarávacej cene bez dane – v čistej forme. Pri kalkulácii predajnej ceny tak nevznikla deformácia konečnej predajnej ceny. Tá sa pre spotrebiteľa navýšila len o daň z pridanej hodnoty, ktorú v podstate zaplatí on sám.
V 3. príklade spotrebiteľ zaplatí za kúpený produkt cenu s daňou 4 560 eur. Je to o 1 060 eur viac ako v 1. príklade a o 360 eur viac ako v 2. príklade. V čom je problém? V tom, že medzi dvoch platiteľov dane vstúpil neplatiteľ dane. Spracovateľ, ako neplatiteľ dane nemá nárok na vrátenie dane na vstupe, a preto je nútený zahrnúť daň do nákladov a zvýšiť tak predajnú cenu bez dane. Predajca, ktorý je platiteľom dane, kúpi produkt za vyššiu cenu bez dane ako v 2. príklade. To znamená, že sa mu zvýšia náklady. Keďže neznížil výšku pridanej hodnoty (1 000 eur), predáva produkt za vyššiu cenu bez dane. V porovnaní s 2. príkladom je táto cena väčšia o 300 eur. Z vyššieho základu dane automaticky vypočíta vyššiu daň, a tak sa celková predajná cena s daňou predražila o 360 eur v porovnaní s 2. príkladom.
Takýto stav stavia predajcu do nepriaznivej situácie, pretože z pohľadu spotrebiteľa sa stáva drahším, a teda aj menej zaujímavým. Aby sa vyhol takejto situácii, má dve možnosti. Buď pristúpi k zníženiu svojej pridanej hodnoty, čo ho pravdepodobne zasiahne na citlivom mieste – zníženie zisku, alebo si nájde nového dodávateľa, ktorý bude platiteľom dane, prípadne „donúti“ terajšieho dodávateľa, aby sa stal platiteľom dane.
4. príklad – v obchodnom reťazci sú platitelia dane (prvovýrobca a spracovateľ) a neplatiteľ dane (predajca)
Nákup Predaj Vlastná daňová povinnosť
prvovýrobca spracovateľ predajca konečný spotrebiteľ
3 000
V 4. príklade spotrebiteľ zaplatí za obstaraný produkt cenu bez dane 4 000 eur. Je to o 500 eur viac ako v 1. príklade. Zvýšenie ceny spôsobila daň z pridanej hodnoty v celkovej výške 500 eur, ktorá bola odvedená štátu postupne v dvoch sumách (300 + 200) a ktorú na spotrebiteľa preniesol predajca produktov. Z pohľadu výšky konečnej ceny predávaného produktu je tento reťazec pre spotrebiteľa tiež zaujímavý. Napriek tomu, že sa v reťazci nachádza neplatiteľ dane, nespôsobil deformáciu predajnej ceny, lebo stojí až na jeho pomyselnom konci.
6.2. ŠPECIFICKÉ POJMY PRI DANI Z PRIDANEJ HODNOTY
V tejto časti si objasníme obsahovú náplň určitých pojmov typických pre daň z pridanej hodnoty. Ich správnym pochopením, ale aj osvojením si uľahčíme cestu analýzy základných náležitostí dane z pridanej hodnoty.
6.2.1. Zdaniteľná osoba
Podľa zákona o DPH sa zdaniteľnou osobou rozumie každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť, ktorou sa dosahuje príjem, bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Na základe tejto charakteristiky patria medzi zdaniteľné osoby:
A. Fyzické osoby, ktoré:
• dosahujú príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti,
• dosahujú príjmy z využívania hmotného a nehmotného majetku – napr. z jeho prenájmu,
• príležitostne dodajú do iného členského štátu nový dopravný prostriedok.
B. Právnické osoby, ktoré:
• sú zriadené na podnikanie – všetky obchodné spoločnosti podľa obchodného zákonníka,
• nie sú zriadené na podnikanie – napr. príspevkové organizácie, nadácie, občianske združenia, neziskové organizácie a pod.,
• dosahujú príjmy z využívania hmotného a nehmotného majetku.
• príležitostne dodajú do iného členského štátu nový dopravný prostriedok.
Jednoducho povedané, osoby, ktoré majú identifikačné číslo organizácie – IČO, a pod týmto identifikačným znakom realizujú svoju ekonomickú činnosť.
V zmysle zákona o DPH sa za zdaniteľné osoby nepovažujú:
A. Fyzické osoby, ktoré vykonávajú činnosť na základe pracovnoprávneho vzťahu, štátnozamestnaneckého vzťahu alebo služobného pomeru (závisle vykonávaná činnosť).
B. Právnické osoby:
• štátne orgány a ich rozpočtové organizácie,
• štátne fondy,
• orgány územnej samosprávy a ich rozpočtové organizácie.
Správna identifikácia osoby z pohľadu zdaniteľnej osoby zohráva dôležitú úlohu pri registračnej povinnosti pre daň z pridanej hodnoty, pri platení dane z tovarov a zo služieb prijatých z členských krajín Európskej únie a pri určení miesta dodania služby.
6.2.2. Registračná povinnosť pre daň z pridanej hodnoty
Platiteľom dane z pridanej hodnoty sa môže stať len zdaniteľná osoba, ktorá podá správcovi dane žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty. Registrácia za platiteľa dane môže byť: a) povinná, b) dobrovoľná, c) osobitná, d) skupinová.
Najdôležitejším pojmom v tejto téme je obrat. Na účely dane z pridanej hodnoty sa pod obratom rozumejú výnosy (príjmy) bez dane z pridanej hodnoty z dodávaných tovarov a služieb. Do obratu sa nezahŕňajú výnosy (príjmy) z činností oslobodených od dane (činnosti majúce verejnoprospešný charakter) a výnosy (príjmy) z príležitostne predaného hmotného a nehmotného majetku (okrem zásob). Od jeho výšky sa odvíja postup pri registrácii za platiteľa DPH, jej zrušení a tiež zdaňovacie obdobie.
6.2.2.1. Povinná a dobrovoľná registrácia za platiteľa dane
Najčastejším dôvodom povinnej registrácie za platiteľa dane z pridanej hodnoty je prekročenie zákonom určenej výšky obratu v kalendárnom roku. V závislosti od toho, ako k prekročeniu obratu došlo, poznáme tri základné možnosti povinnej registrácie.
1. možnosť povinnej registrácie – k registrácii musí pristúpiť každá tuzemská zdaniteľná osoba, ktorá v kalendárnom roku presiahne obrat 50 000 eur. Platiteľom dane sa stáva od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka.
Zdaniteľná osoba postupuje tak, že do 5 dní od prekročenia obratu podá žiadosť o registráciu, daňový úrad vydá rozhodnutie o registrácii pre daň do desiatich dní, pričom identifikačné číslo pre daň (IČ DPH) nadobúda platnosť od 1. januára budúceho kalendárneho roka.
Príklad
Firma ABC, s. r. o., dosiahla 10. novembra 2025 obrat 57 230 eur. Najneskôr do 15. novembra musí podať žiadosť o registráciu pre DPH a platiteľom DPH sa stáva od 1. januára 2026.
2. možnosť povinnej registrácie – ak tuzemská zdaniteľná osoba zistí, že ďalším dodaním tovaru alebo služby presiahne v kalendárnom roku nielen obrat 50 000 eur, ale až 62 500 eur. Platiteľom dane sa stáva dňom dodania tovaru alebo služby, ktorým prekročila obrat 62 500 eur.
Zdaniteľná osoba podá žiadosť o registráciu pre daň do piatich pracovných dní odo dňa, v ktorom bol presiahnutý obrat 62 500 eur. Daňový úrad vydá rozhodnutie o registrácii pre daň najneskôr do desiatich dní a pridelí jej identifikačné číslo na daň (IČ DPH), ktoré nadobúda platnosť dňom dodania tovaru alebo služby, ktorým bol presiahnutý obrat 62 500 eur.
Príklad
Podnikateľ p. Horváth 15. mája 2025 zistil pri vystavovaní faktúry, že dodávkou tovaru, ktorá sa uskutočnila podľa zmluvy 15. mája, sa prekročil obrat 62 500 eur. Faktúru ponechá ako rozpracovanú. Najneskôr do 20. mája musí podať žiadosť o registráciu pre DPH. Platiteľom dane sa stáva od 15. mája 2025. Po obdržaní rozhodnutia o registrácii sa vráti k rozpracovanej faktúre, ktorú doplní o IČ DPH a príslušnú daň.
3. možnosť povinnej registrácie – kombinácia dvoch vyššie uvedených možností. Zdaniteľná osoba sa najprv zaregistruje za platiteľa DPH z dôvodu, že prekročila obrat 50 000 eur. No do konca kalendárneho roka prekročí obrat 62 500 eur. Platiteľom dane sa stáva dňom dodania tovaru alebo služby, ktorým prekročila obrat 62 500 eur.
Zdaniteľná osoba do piatich pracovných dní odo dňa prekročenia obratu 62 500 eur oznámi daňovému úradu túto skutočnosť. Rozhodnutie o registrácii za platiteľa DPH stále platí v časti identifikačné číslo pre daň. Mení sa len dátum platnosti registrácie z 1. januára nasledujúceho roka na dátum prekročenia obratu 62 500 eur.
Príklad
Firma XYZ s. r. o., dosiahla 20. novembra 2025 obrat 57 230 eur. Najneskôr do 25. novembra musí podať žiadosť o registráciu pre DPH a platiteľom DPH sa stáva od 1. januára 2026.
Pri dodaní služby zo dňa 10. decembra 2025 zistila, že prekročila obrat 62 500 eur. Túto skutočnosť oznámila do 15. decembra daňovému úradu a faktúru za dodanú službu z 10. decembra už vystavila ako platiteľ DPH.
Zákon o DPH vymedzuje aj iné špecifické dôvody povinnej registrácie. Napríklad:
• zdaniteľná osoba sa stala právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie,
• zahraničná osoba začne vykonávať na území SR činnosti, ktoré sú predmetom dane,
• zahraničná osoba predávajúca tovar na území SR formou zásielkového predaja prekročí zákonom stanovenú výšku hodnoty predaného tovaru; a pod.
Zdaniteľná osoba môže podať žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty aj dobrovoľne K takejto registrácii pristupujú osoby najčastejšie z dôvodov lepšieho konkurenčného postavenia na trhu (spomeňme si – platiteľ dane má záujem nakupovať len od platiteľa dane) alebo z dôvodu možnosti odpočítania dane z majetku, ktorý napríklad obstarali pri zakladaní firmy a podobne.
Na základe podanej žiadosti o registráciu pre daň z pridanej hodnoty správca dane vydá zdaniteľnej osobe rozhodnutie o registrácii pre daň. Na tomto doklade sú uvedené dva dôležité údaje, a to:
1. deň, od ktorého sa osoba stáva platiteľom dane a
2. identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty (ďalej len IČ DPH).
IČ DPH sa skladá z označenia štátu, ktorý číslo vydal a z 10- až 12-miestneho číselného kódu.
Príklad
IČ DPH právnickej osoby: SK 2020123456 IČ DPH fyzickej osoby: SK 1020654321
V tejto súvislosti upozorňujeme na to, aby sme si nezamieňali identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty (IČ DPH) s daňovým identifikačným číslom (DIČ), ktoré správca dane pridelil daňovému subjektu pri jeho základnej – prvotnej registrácii.
DIČ hovorí – splnil som si registračnú povinnosť pre priame dane.
IČ DPH hovorí – som platiteľom DPH.
Platiteľ dane je povinný uvádzať na dokladoch obidve čísla a v písomnom styku so správcom dane uvádza to číslo, ktoré súvisí s priamou alebo nepriamou daňou.
Príklad
Spoločnosť TIDUA, s. r. o., podala žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty. Daňový úrad pridelil spoločnosti takéto IČ DPH – SK2020794613. Spoločnosť má dve identifikačné čísla:
DIČ: 2020794613 a IČ DPH: SK2020794613
Obidve čísla bude uvádzať na faktúrach, zmluvách a podobne. Pri podaní daňového priznania k dani z príjmov uvedie DIČ a pri podaní daňového priznania k dani z pridanej hodnoty uvedie IČ DPH.
Základné znaky platiteľa dane:
1. je povinný uplatňovať daň na dodávané tovary a služby;
2. je povinný platiť daň z tovarov nadobudnutých z iného štátu Európskych spoločenstiev a zo služieb dodaných zahraničnou osobou, ak ich miesto dodania sa nachádza na území Slovenskej republiky –samozdanenie;
3. je povinný platiť daň z tovarov dovezených z tretích štátov;
4. je povinný vystavovať faktúry a viesť evidenciu o dani z pridanej hodnoty; 5. má nárok na odpočítanie dane na vstupe od dane na výstupe.
6.2.2.2. Osobitná registrácia pre daň z pridanej hodnoty
1. forma osobitnej registrácie Ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom dane alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou (štátne inštitúcie, fondy a inštitúcie územnej samosprávy), nakúpi v kalendárnom roku tovary z iných členských štátov Európskych spoločenstiev (ES) za cenu bez dane v hodnote 14 000 eur a viac, je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň. Žiadosť musí podať pred tým nákupom, ktorého hodnota spôsobí dosiahnutie, respektíve prekročenie 14 000 eurovej hranice.
Daňový úrad vydá osobe osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí jej IČ DPH.
Žiadosť o takúto registráciu môžu podať uvedené osoby aj dobrovoľne.
Význam takejto registrácie spočíva v tom, že osoby s osobitnou formou registrácie môžu od dodávateľov zo štátov ES nakupovať tovary a určité služby za cenu bez dane, ktorá platí v inom členskom štáte. Z takto obstaraného tovaru alebo služby potom odvedú daň z pridanej hodnoty platnú v Slovenskej republike miestne príslušnému daňovému úradu. Technika platenia dane je jednoduchá – osoba s osobitnou formou registrácie podá daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty a priznanú daň zaplatí v zákonom stanovenej lehote.
Praktický význam spočíva v tom, že ak by osoba bez IČ DPH nakupovala tovar v Poľsku, kúpila by ho za cenu s daňou 6 100 eur (5 000 + 1 100 – 22 % DPH platná v Poľsku). Naproti tomu, osoba s IČ DPH nakúpi tovar v Poľsku za cenu bez dane 5 000 eur a na Slovensku odvedie 19 % DPH v sume 950 eur. V konečnom dôsledku zaplatí za tovar 5 950 eur, čo je ale o 150 eur menej, ako by zaplatila za tovar, ak by ho nakupovala ako osoba, ktorá nemá IČ DPH.
Príklad
Pani Katarína Drobná je živnostníčkou. Má malý obchod s textilom. Z pohľadu zákona o DPH je zdaniteľnou osobou, ale nie je platiteľom dane a ani ním nechce byť. Tovar nakupuje na Slovensku, ale aj v Poľsku.
Od januára do augusta 2025 doviezla z Poľska tovar v hodnote 12 600 eur (do hodnoty nezapočítala DPH platnú v Poľskej republike, s ktorou tovar nakupovala). V septembri 2025 sa opäť chystala do Poľska urobiť nákup za cca 3 000 eur (do tejto sumy opäť nezahrnula poľskú DPH). V zmysle zákona o DPH urobila nasledujúce kroky.
– 05. 09. 2025 podala žiadosť o registráciu pre daň, pretože vedela, že týmto nákupom prekročí hranicu 14 000 eur.
– 06. 09. 2025 jej daňový úrad vystavil osvedčenie o registrácii pre daň a pridelil jej IČ DPH.
– 15. 9. 2025 nakúpila tovar v Poľsku, pričom sa preukázala IČ DPH prideleným na Slovensku; dodávateľ – poľský platiteľ dane jej predal tovar, ale už len za cenu bez dane – neuplatnil voči nej poľskú DPH.
– 15. 09. 2025 doviezla tovar na Slovensko. Umiestnila ho v predajni a predávala ďalej za cenu bez dane. Pani Katarína nesmie uplatňovať daň pri predaji svojho tovaru, lebo nie je platiteľom dane.
– 25. 10. 2025 podala na daňový úrad daňové priznanie k DPH za mesiac 9/2025, v ktorom priznala slovenskú 23 % DPH z tovaru dovezeného z Poľska – samozdanila sa. Priznanú daň v tejto lehote aj zaplatila.
2. forma osobitnej registrácie
Ak si zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom dane, objednala službu u zahraničnej osoby z iného členského štátu, a podľa zákona o DPH je povinná z tejto služby formou samozdanenia odviesť daň do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, tak musí požiadať daňový úrad o registráciu pre daň ešte pred realizáciou dodania požadovanej služby.
Príklad
Podnikateľ Ján Pohodový požiadal maďarského prepravcu o službu – preprava tovaru z Maďarska na Slovensko. Keďže ide o nákup hmotného majetku, ktorý sa bude využívať v jeho firme na podnikateľské účely a nie je registrovaným platiteľom DPH, požiadal daňový úrad o osobitnú formu registrácie pre DPH.
Daňový úrad mu pridelil IČ DPH, s ktorým sa preukázal maďarskému prepravcovi tovaru, Ten mu následne po zrealizovaní prepravnej služby vystavil faktúru za prepravu hodnote 1 000 eur, ale bez maďarskej DPH.
Náš pán podnikateľ musel prijatú službu zdaniť, t. j. daňovému úradu na Slovensku priznať a odviesť DPH vo výške 230 eur (23 % z 1 000 eur).
Ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom dane a má v tuzemsku sídlo alebo bydlisko, či miesto podnikania, prijala objednávku na dodanie služby, pri ktorej sa miesto dodania v zmysle zákona o DPH prenáša do iného členského štátu a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby vo svojom štáte, musí požiadať daňový úrad o registráciu na daň ešte predtým, ako žiadanú službu uskutoční.
Príklad
Firma JAR, s. r. o., mala na základe objednávky od rakúskej firmy opraviť špeciálne chladiace zariadenie. Keďže nie je registrovaným platiteľom DPH a má poskytnúť službu, ktorej miesto dodania sa v zmysle zákona o DPH prenáša do Rakúska (sídlo odberateľa v Rakúsku), pričom príjemca služby je povinný odviesť daň do štátneho rozpočtu Rakúskej republiky, požiadala daňový úrad o osobitnú formu registrácie pre daň, a to ešte predtým, ako poskytla službu.
Daňový úrad pridelil firme IČ DPH. Firma opravila chladiace zariadenie a vystavila za opravu faktúru bez DPH, na sumu 500 eur. Túto skutočnosť uviedla v súhrnnom výkaze, ktorý musela predložiť daňovému úradu do 20 dní po skončení kalendárneho štvrťroka.
Rakúsky odberateľ musel rakúskej daňovej správe priznať a odviesť daň formou samozdanenia zo sumy 500 eur.
Základné znaky osoby s osobitnou registráciou:
Je povinná platiť daň z tovarov/služieb nadobudnutých z iného členského štátu Európskych spoločenstiev a zo služieb dodaných zahraničnou osobou, ak ich miesto dodania sa nachádza na území SR – samozdanenie a pri dovoze tovaru.
Takáto osoba nemá nárok na odpočítanie dane a nesmie predávať tovary a služby za cenu s daňou, lebo nemá postavenie platiteľa dane.
3. skupinová registrácia za platiteľa dane
O skupinovú registráciu môžu požiadať také zdaniteľné tuzemské osoby, ktoré sú spojené finančne, ekonomicky a organizačne a môžu sa považovať za jednu zdaniteľnú osobu (skupinu). Výhodou skupinovej registrácie je, že členovia skupiny dodávky tovarov a služieb medzi sebou nezdaňujú daňou. Daňou zdaňujú dodania tovarov a služieb uskutočnené jednotlivými členmi skupiny pre iné osoby ako členov skupiny.
Zástupca skupiny podá žiadosť daňovému úradu do 31. októbra jedného kalendárneho roka a ten skupinu zaregistruje od 1. januára nasledujúceho roka. Pridelí skupine jedno identifikačné číslo pre DPH, pričom identifikačné čísla pre DPH pridelené jednotlivým členom pred skupinovou registráciou prestávajú platiť. Členovia skupiny všetky obchody realizujú pod skupinovým identifikačným číslom pre daň a podávajú jedno daňové priznanie za celú skupinu prostredníctvom zvoleného zástupcu.
6.2.2.3. Zrušenie registrácie pre daň z pridanej hodnoty
Platiteľ dane môže požiadať o zrušenie registrácie pre daň najskôr po uplynutí jedného roka (12 kalendárnych mesiacov) odo dňa, keď sa stal platiteľom a jeho obrat v predchádzajúcom kalendárnom roku neprekročil 50 000 eur. O zrušenie registrácie pre daň musí požiadať z dôvodu ukončenia podnikania.
Daňový úrad môže zrušiť registráciu platiteľa dane z úradnej moci, ak sú splnené podmienky na zrušenie a nie sú už ďalšie dôvody na registráciu. Napríklad – daňový úrad zruší registráciu platiteľa dane firme, ktorá zanikla a o zrušenie registrácie nepožiadala, alebo firme, ktorá porušuje daňové predpisy a daňový úrad ju vyhodnotí ako rizikovú, ktorá zneužíva systém dane z pridanej hodnoty.
Daňový úrad pri zrušení registrácie určí dátum, ktorým zdaniteľná osoba prestáva byť platiteľom dane. Určí jej posledné zdaňovacie obdobie, v ktorom je povinná vrátiť odpočítanú daň z majetku, ktorý mala v evidencii ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia. Dňom zrušenia registrácie prestáva byť zdaniteľná osoba platiteľom dane, zaniká platnosť jej IČ DPH a do 10 dní je povinná vrátiť daňového úradu osvedčenie o registrácii.
Osoba s osobitnou formou registrácie môže požiadať o zrušenie registrácie pre daň, ak v bežnom kalendárnom roku celková hodnota tovaru bez dane nadobudnutého z iného členského štátu nedosiahne 14 000 eur a súčasne v predchádzajúcom kalendárnom roku celková hodnota tovaru bez dane nadobudnutého z iného členského štátu nedosiahla uvedenú sumu. O zrušenie registrácie pre daň musí požiadať z dôvodu ukončenia podnikania.
Daňový úrad po kladnom posúdení žiadosti zruší registráciu pre daň. Zrušením registrácie zaniká platnosť IČ DPH a osoba je povinná do 10 dní vrátiť na daňový úrad osvedčenie o registrácii.
6.2.2.4. Zdaňovacie obdobie pri dani z pridanej hodnoty
Zdaniteľné osoby môžu mať pri dani z pridanej hodnoty zdaňovacie obdobie:
a) kalendárny mesiac – základné zdaňovacie obdobie, b) kalendárny štvrťrok – platiteľ dane, ktorému od mesiaca registrácie ubehlo viac ako 12 kalendárnych
mesiacov a zároveň za 12 predchádzajúcich po sebe idúcich kalendárnych mesiacov nedosiahol obrat 100 000 eur, môže zmeniť mesačné zdaňovacie obdobie na štvrťročné. Svoje rozhodnutie musí písomne oznámiť daňovému úradu.
6.2.3. Zdaniteľné obchody
Predmetom dane z pridanej hodnoty na území Slovenskej republiky je:
1. dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, 2. dodanie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou,
3. nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len členský štát),
4. dovoz tovaru v tuzemsku.
Keďže ide o také obchody, ktoré podliehajú dani z pridanej hodnoty, označujú sa pojmom zdaniteľné obchody.
Predtým, ako si rozoberieme jednotlivé zdaniteľné obchody, dáme si trochu zemepisu z pohľadu zákona o DPH, ktorý „rozdelil svet“ takto:
1. tuzemsko – územie Slovenskej republiky; všetko, čo je mimo tohto územia, je zahraničným územím;
2. územie Európskej únie – tuzemsko + územia ostatných členských štátov;
3. územie tretích štátov – územie štátov, ktoré nie sú členmi Európskej únie.
Význam takéhoto územného členenia spočíva v tom, že sa štáty Európskej únie dohodli na pravidlách vyberania dane z pridanej hodnoty v tom-ktorom členskom štáte. V určitých prípadoch bude vyberať daň ten členský štát, v ktorom sa tovar predáva – princíp štátu pôvodu a v niektorých prípadoch bude vyberať daň ten členský štát, do ktorého je určená dodávka tovaru alebo služby – princíp štátu určenia
6.2.3.1. Dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku
Podľa zákona o DPH sa dodaním tovaru rozumie:
1. dodanie hmotného majetku, pri ktorom sa mení vlastnícke právo. Hmotným majetkom je:
• hnuteľný hmotný majetok (napr. – stroje, vozidlá, inventár, výrobky, polotovary, materiál, obchodný tovar) – hnuteľné veci,
• nehnuteľný hmotný majetok (napr. budovy, pozemky) – nehnuteľné veci,
• teplo, chlad, voda, plyn, elektrická energia;
2. dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej podobnej zmluvy.
Platiteľ dane môže tovar dodávať dvoma základnými spôsobmi:
1. odplatné dodanie – predaj tovaru,
2. bezodplatné dodanie:
• darovanie tovaru,
• osobná spotreba tovaru platiteľom dane alebo jeho zamestnancami.
Zákon o DPH označuje obidva spôsoby dodania tovaru ako dodanie za protihodnotu, aj keď je nám jasné, že v druhom prípade pôjde o dodanie tovaru za nulovú, prípadne menšiu protihodnotu.