Industriálna krajina? / An Industrial Country ?

Stredoslovenské banské mestá v 16. –18. storočí

INDUSTRIÁLNA KRAJINA?

INDUSTRIÁLNA KRAJINA? Stredoslovenské banské mestá v 16. –18. storočí

9 788080 591540

www.sng.sk

ISBN 978-80-8059-154-0

Industriálna krajina?

Stredoslovenské banské mestá v 16. – 18. storočí Katarína Chmelinová (edit.)

2

3

Industriálna krajina ?

Stredoslovenské banské mestá v 16. – 18. storočí Esterházyho palác / Esterházy Palace, 1. poschodie a átrium / 1nd floor and atrium 16. december – 13. marec / 16 December – 13 March 2011 Vydala Slovenská národná galéria / Published by the Slovak National Gallery Bratislava 2010 Projekt podporili / The project was supported by:

Generálna riaditeľka SNG / Director General of the SNG: Alexandra Kusá Koncepcia výstavy / Exhibition conception: Katarína Chmelinová Editorka / Editor: Katarína Chmelinová Odborná spolupráca na projekte / Expert Project Cooperation: Barbara Balážová Recenzenti / Reviewers: PhDr. Eva Kowalská, DrSc., prof. PhDr. Ivan Rusina, CSc. Autori textov / Texts: Barbara Balážová, Katarína Chmelinová, Alexandra Kusá, Jozef Medvecký, Radoslav Ragač Jazyková redaktorka / Proofreader: Irena Kucharová Fotografie / Photographs: Archív Pamiatkového úradu SR: s. 62 (obr. 4), s. 63 (obr. 5), s. 66 (obr. 7), s. 127 (obr. 22), Deutsches Bergbau-Museum Bochum: obálka, s. 24 (obr. 16), Fototéka Ústavu dejín umenia SAV: s. 133 (obr. 26), s. 134 (obr. 27), Germanisches Nationalmuseum Nürnberg: s. 12 (obr. 3 – 6), Wien Museum: s. 17 (obr. 10), s. 126 (obr. 21), Národná banka Slovenska – Múzeum mincí a medailí Kremnica: s. 70 (obr. 9), s. 171 (obr. 12), s. 172 (obr. 13), s. 173 (obr. 14), Magyar Nemzeti Múzeum Budapest: s. 159 (obr. 4), s. 160 (obr. 5 – 6), s. 163 (obr. 7), Móra Múzeum Szeged: s. 176 (obr. 15 – 16), Österreichische Museum für angewandte Kunst Wien: s. 164 (obr. 8), Schottenarchiv Wien: s. 112 (obr. 6), Slovenská národná galéria – fotoarchív: s. 90 (obr. 21), s. 91 (obr. 22), s. 93 (obr. 23), s. 132 (obr. 25), s. 148 (obr. 2) , s. 167 (obr. 9), s. 188 (obr. 1), Štátny ústredný banský archív v Banskej Štiavnici: detail na patitule, s. 69 (obr. 8), s. 72 – 73 (obr. 10), s. 80 (obr. 15), s. 83 (obr. 16), s. 84 (obr. 17), s. 85 (obr. 18), . 152 (obr.1), s. 154 –155 (obr.2), s. 148 (obr. 3), s. 178 (obr. 1), Barbara Balážová: s. 37 (scan obr. 26 – 27), s. 38 (scan obr. 28), s. 39 (scan obr. 29), s. 41 (scan obr. 30), s. 43 (scan obr. 32 – 33), s. 110 – 111 (obr. 4 – 5), s. 120 (obr. 13), s. 121 (obr. 14 – 15), Miroslav Bezák: s. 6, Nora Hebertová: s. 58 (obr.1), s. 94 (obr. 24), Jozef Medvecký: s. 104 (obr. 1), s. 107 (obr. 2), s. 114 (obr. 8), s. 115 (obr. 9), s. 117 (obr. 10), s. 119 (obr. 11), s. 122 (obr. 16), s. 123 (obr. 18), s. 124 (obr. 19), s. 131 (obr. 24), s. 141 (obr. 28) + reprod. (archív autora): s. 113 (obr. 7), s. 119 (obr. 12a), s. 122 (obr. 17), Dušan Slivka: s. 8 (obr. 1), s. 10 – 11 (obr. 2), s. 13 – 15 (obr. 7 – 9), s. 18 – 21 (obr. 11 – 14), s. 23 (obr. 15), s. 26 – 29 (obr. 17 – 21), s. 31 – 32 (obr.

22 – 24), s. 34 – 35 (obr. 25), s. 42 (obr. 31), s. 44 – 45 (obr. 34), s. 47 – 51 (obr.

35 – 38), s. 61 (obr. 2 – 3), s. 65 (obr. 6), s. 74 (obr. 11), s. 76 (obr. 12), s. 77 (obr.

13), s. 78 (obr. 14), s. 86 – 87 (obr. 19), s. 88 (obr. 20), s. 108 (obr. 3), s. 125 (obr.

20), s. 129 (obr. 24), s. 142 (obr. 1), s. 168 (obr. 10), s. 169 (obr. 11) Grafický dizajn / Graphic design: WALDEMAR ILJITCH S.R.O. Použité písmo / Font: Futura Preklad / Translation: Elena & Paul McCullough Tlač / Print: Novatisk Blansko 2010 Priestorové riešenie výstavy / Exhibition design: WALDEMAR ILJITCH S.R.O. Reštaurovanie a ošetrenie diel / Conservation treatment of art works: Bedrich Hoffstädter a Reštaurátorské ateliéry SNG Produkcia výstavy / Exhibition production: Katarína Bartošová, Mario Matuchovič, Monika Palčová Copyright © Slovenská národná galéria, Bratislava 2010 Texts © Barbara Balážová, Katarína Chmelinová, Alexandra Kusá, Jozef Medvecký, Radoslav Ragač 2010 Photographs © Archív Pamiatkového úradu SR, Deutsches Bergbau-Museum Bochum, Ferenc Mora Museum Szeged, Fototéka Ústavu dejín umenia SAV, Germanisches Nationalmuseum Nürnberg, Wien Museum, Magyar Nemzeti Múzeum Budapest, Österreichische Museum für angewandte Kunst Wien, Schottenarchiv Wien, SNG – fotoarchív, Štátny ústredný banský archív v Banskej Štiavnici, Barbara Balážová, Miroslav Bezák, Nora Hebertová, Jozef Medvecký, Dušan Slivka 2010 Graphic design © WALDEMAR ILJITCH S.R.O. 2010 Translation © Elena & Paul McCullough 2010 ISBN 978-80-8059-154-0

4

Obsah 7

Úvod Alexandra Kusá

9

Industriálna, urbánna a sakrálna krajina Barbara Balážová

59

Prebal / Book wrapper: Pohľad na Banskú Štiavnicu, detail. Z knihy Marsigli, Liugi Fernando: Danubius Panico-Mysicus... Haag / Amsterdam 1726. Bochum, Deutsches Bergbau-Museum Frontispice / Frontispiece: Mapa Banskej Bystrice vytvorená na objednávku hlavného komorského grófa baróna von Sternbach, detail. Samuel Mikovíny, 1735, Banská Štiavnica, Štátny ústredný banský archív Všetky práva vyhradené. Žiadna časť tejto publikácie nesmie byť použitá, uchovaná pre neskoršie rešerše, šírená žiadnou formou alebo elektronickým, mechanických, fotografickým či iným spôsobom bez predošlého súhlasu majiteľa copyrightu.

All rights reserved. No part of this publication may be reproduced or transmitted in any form or by any means, electronic, mechanical, photocopying, recording or otherwise, for any purpose, without obtaining the prior written permisson from the copyright owners.

Katolícka obnova a podoby jej umeleckého mecenátu Katarína Chmelinová

105

Anton Schmidt, Schemniciensis pictor academicus. Život a dielo barokového maliara Jozef Medvecký

143

Výber prameňov k umeniu a kultúre stredoslovenských banských miest Radoslav Ragač

153

Katalóg vystavených diel Barbara Balážová a Katarína Chmelinová

179

Bibliografia

189

Summary

5

Úvod Alexandra Kusá

generálna riaditeľka SNG

Od výstavy uvedenej v Slovenskej národnej galérii sa očakáva ukotvenie jej práce vo vedecko-výskumných programoch inštitúcie, presah na akvizičnú činnosť, raritné výpožičky a v neposlednom rade aj invenčné stvárnenie a kvalitná publikácia na pomedzí knihy a odborného katalógu. Možno skonštatovať, že výstava Industriálna krajina?

Stredoslovenské banské mestá v 16. a 18. storočí spĺňa všetky.

Posledne sa téme barokového umenia kurátori Slovenskej národnej galérie vyčerpávajúco venovali v roku 1998, keď v rámci najväčšieho výskumného programu DSVU – Dejiny slovenského výtvarného umenia (autor projektu Ivan Rusina) prezentovali impozantný edičnovýstavný projekt Barok. Po dvanástich rokoch prezentuje kurátorka Katarína Chmelinová (SNG) v odbornej spolupráci s Barbarou Balažovou (Ústav dejín umenia SAV) samostatný a pôvodný projekt venovaný špecifickej barokovej téme. Výstava totiž nie je založená na prvovýskume, ale formuluje problém, pristupuje k materiálu z kultúrnohistorických pozícií a prináša nový pohľad, invenčnú interpretáciu a zaujímavú paralelu. So vžitými predstavami konfrontuje iné čítanie, teda inú podobu dejín. Na materiáli skomponovanom z rôznych zbierok – od maliarstva, plastiky až po umelecké remeslo odkrýva zmeny a podoby životného štýlu v 16. – 18. storočí.

V druhom pláne projekt poukazuje na akvizičnú politiku Slovenskej národnej galérie, ktorá napriek určitým ťažkostiam realizovala v priebehu posledných rokov niekoľko významných nákupov a po náročnom reštaurovaní predstavujeme tieto diela verejnosti.

Nebudeme ich však prezentovať ako osamelé solitéry – jedinečné umelecké diela, ale v kontexte iných artefaktov a ako súčasť dlhodobého vedecko-výskumného projektu.

Industriálna krajina? je zámerne mierne provokatívnym hlavným názvom projektu koncentrovaného na stredoslovenskú banskú oblasť predindustriálneho obdobia. Označenie sa zvyčajne aplikuje

6

až od 19. storočia, na prostredia úzko zviazané s technikou, so špecifickou architektúrou, a najmä s výrazne negatívnym dopadom priemyslu na životné prostredie. Na druhej strane po práci Paula Niavisa Iudicium Iovis oder Gericht der Götter über den Bergbau (1485 – 1490), v ktorej Zem žaluje ľudí za to, že ju ničia baníctvom, reflektovala jeho neblahé dopady na krajinu i zdravie pravidelne aj dobová spisba raného novoveku. Hoci iste nedosahovali rozmery nadobúdané po 19. storočí, hlavným problémom banských prostredí s početnými podzemnými a povrchovými zariadeniami, boli už v tom čase najmä exhaláty a odlesnenie. To platí aj pre stredoslovenskú banskú oblasť, ktorá z geografického hľadiska zahŕňala sedem známych banských miest s ich okolím a rozkladala sa najmä na území historických stolíc Hontianskej, Tekovskej a Zvolenskej. Prevažovali ale pozitíva, popri ekonomickej prosperite si toto mnohonárodnostné prostredie vytvorilo špecifickú kultúru a našlo výraz aj v početných pamiatkach výtvarného umenia. Predstavovaný projekt skúma ich podobu od roku 1548, keď tieto mestá aj s okolím prešli pod správu Ferdinanda I. Habsburského, pričom dôraz kladie na výrazné umelecké vzopätie oblasti v rôznych fázach baroka. Zmysluplne pritom dopĺňa časť opomínaných či nedostatočne spracovaných problémov s poukázaním na ich širší kontext.

Okrem toho je Industriálna krajina? aj miestom kolegiálneho partnerstva. Myslím, že aj to je jedna z úloh galérie ako vrcholnej národnej inštitúcie – inšpirovať a kreovať spoluprácu – takže pri jednom projekte sa stretla kurátorka SNG Katarína Chmelinová spolu s poprednými bádateľmi Jozefom Medveckým a Barbarou Balážovou (obaja z Ústavu dejín umenia SAV v Bratislave) a archivár Radoslav Ragač (Slovenský národný archív) – slovom výkvet slovenskej barokovej historiografie umenia.

7

Industriálna, urbánna a sakrálna krajina Barbara Balážová

Blažený, kto je skrytý pred ničomným jazykom. Sir 28,23 Smútok nespravodlivo trpiaceho sa oceňuje oveľa viac ako potešenie škodoradostníka, ktorý koná zlo.

Sv. Augustín v De vera innocentia Vo svojom venovaní v štambuchu1 banskoštiavnického ťažiara Ulricha Reuttera (1563 – 1619/1621) zasadenom do celostránkovej kolorovanej kresby s postavami alegórií Spravodlivosti a Lásky k blížnemu cituje lekár Johann Ruland2 nielen Knihu Sirachovu, do súčasnej evanjelickej Biblie nezaradenú, ale aj úryvok z pseudoaugustíniovského textu De vera innocentia, ktorý zostavil Augustínov nasledovník a žiak Prosper Tiro z Akvitánie (390 – 455). Obdobou štambuchu, ktorý pomáha rekonštruovať sieť sociálnych väzieb a vďaka príbehom ukrytým za jednotlivými záznamami i mimoriadne internacionálne a multikultúrne prostredie Banskej Štiavnice okolo roku 1600, je rozprávanie Jeana Baptista Morina (1583 – 1656).3 Francúzsky filozof, lekár, astrológ a astronóm, ktorý sa vďaka „svojej zvláštnej túžbe po vzdelávaní a zvedavosti vidieť veci predtým nepoznané“ ocitol v roku 1615 v stredoslovenských banských mestách,4 stretol počas svojej návštevy v Rulandovom dome Ulricha Reuttera, ktorý mu povolil sfárať do svojich baní rovnako, ako to umožnil v roku 1612 Morinovmu priateľovi a iatrochemikovi Jeanovi Beguinovi (1550 – 1620), autorovi prvej chemickej rovnice v histórii tejto vedy vôbec.5 Ulrich Reutter, pôvodom z bavorského Sulzbachu, študoval do roku 1582 v Lauingen na Gymnasium illustre, na ktorom otec Johanna Rulanda a tamojší mestský physicus Martin Ruland (1532 – 1602) prednášal gréčtinu a fyziku, a kde sa zrejme obaja mladí muži prvýkrát stretli a spriatelili. Ulrich Reutter ďalej pokračoval

8

v štúdiách na protestantských univerzitách v Lipsku a v Helmstedte pri Braunschweigu (Academia Julia Carolina) a neskôr v rokoch 1586 – 1590 pôsobil v službách Habsburgovcov ako cisársky vojenský komisár vo Viedni. 5. novembra 1591 sa v Banskej Štiavnici zasnúbil s dcérou waldbürgera Michala Siceliho Annou a týmto manželstvom si otvoril bránu medzi významných banskoštiavnických ťažiarov, účastinárov Brennerovej spoločnosti či oficiálnych predstaviteľov mesta.6 V roku 1612 vyšlo v Norimbergu tlačou narodeninové blahoželanie „najvznešenejšiemu a s cisárskym dvorom spriaznenému pánovi Ulrichovi Reutterovi, všetkými Múzami obdarovanému senátorovi slobodného kráľovského mesta Štiavnice“ od štiavnického rodáka Petra Fradelia (okolo 1580 – 1621), v predbielohorskom období profesora na pražskej Karlovej univerzite.7 Napriek tomu, že okruh Reutterových priateľov, typických predstaviteľov ranonovovekej luteránskej komunity, nepovažoval okázalú sociálnu reprezentáciu vo výtvarnom umení za svoju prioritu, stopy mienkotvornej reutterovskej rodiny zostali zachované vo viacerých pamiatkach. V roku 1601 si Ulrich Reutter nechal vyraziť v kremnickej mincovni osobnú medailu s averzom vyhradeným reutterovskému erbu a s reverzom, na ktorom je zaznamenaný siceliovský erb jeho manželky.8 Ich syn Juraj Ulrich Reutter (1598 – 1655/1659), úspešne kráčajúci v stopách svojho otca, objednal v 30. rokoch 17. storočia u kremnického medailéra Hansa Gueta nielen svoju osobnú medailu, ale aj univerzálnu medailu reutterovskej rodiny.9 Túto Stemmu familiae Revtterianae i osobnú medailu Ulricha Reuttera nechal niektorý z potomkov osadiť do kalicha, ktorý nakoniec venovala Anna Alžbeta, rodená Zwitiger, banskoštiavnickej evanjelickej obci na počesť jej zosnulého manžela Mateja Reuttera

9

Katolícka obnova a podoby jej umeleckého mecenátu Katarína Chmelinová

Vývoj ranonovovekej spoločnosti s úzko previazaným svetským a cirkevným životom bol v celej Európe ovplyvnený dramatickým rozkolom cirkvi. Keď v roku 1548 Ferdinand I. Habsburský prevzal správu nad stredoslovenskými banskými mestami, cez erár získaval dominanciu v ustupujúcich súkromných ťažiarstvach a región podriadil Dolnorakúskej komore, bolo toto prostredie už v podstate protestantské. Reformácia, hlavne augsburského vierovyznania, sa tu aj vzhľadom na úzke kontakty s nemeckým prostredím udomácnila pomerne skoro a prevahu si, napriek meniacim sa pomerom, udržala až do 18. storočia.1 Prechod obyvateľstva stredoslovenských banských miest k novej viere bol pozvoľný a keďže okrem obce zasiahol aj predstaviteľov cirkvi, ktorí mali značný podiel na jej šírení, doslova prevzal predchádzajúcu, ostrihomským arcibiskupstvom spravovanú, katolícku štruktúru farností, vrátane ich majetkov.

Základy vlastného organizačného poriadku budovali následne miestni evanjelici od založenia Banskomestského seniorátu (1536), cez Confessio Heptapolitana sive Montana (1559), po cirkevno-administratívne odlúčenie od katolíckej cirkvi Žilinskou synodou (1610). 2 Proti sebe tu tak stáli prokatolícky dvor, svetská, hlavne banská habsburská i staršia cirkevná správa oblasti a proreformne orientované mestské magistráty či niektorí zemepáni, ako aj samotné cirkevné obce a ich noví farári. Kľúčovou pre katolícku obnovu regiónu sa ukázala premena súkromnej podoby tzv. Banskej komory na centrálnu inštitúciu so zavedením štátneho Hlavného komorsko-grófskeho úradu koncom 16. storočia.3 Pre Habsburgovcov mala obnova

58

katolicizmu využívaného na zvýšenie vlastnej moci zásadný význam, no špecifiká Uhorska spôsobili, že proces jeho rekatolizácie patril k najdlhším a najdramatickejším v Európe. Po relatívne zmierlivom 16. storočí spojenom hlavne s konsolidáciou oboch náboženstiev prebiehal v troch etapách. Prvá fáza dôraznej rekatolizácie nastúpila príznačne násilným prevzatím Dómu sv. Alžbety v Košiciach v roku 1604. Tento krok bol vnímaný ako porušenie patronátneho práva komunity a po rozpustení snemu, ktorý o tom chcel rokovať, aj ako porušenie konštitučného zákonodárneho práva snemu. Dosah tejto dramatickej fázy, vrcholiacej úspechmi katolíckej strany v 70. rokoch 17. storočia, bol predsa len limitovaný úspechmi protihabsburských bojov a odčerpávaním síl počas tureckého nebezpečenstva.4 Druhá fáza rekatolizačných snáh nastala po porážke Turkov pri Viedni v roku 1683 a vyznačovala sa aj zvýšeným tlakom na dávnejšie započaté získanie správy miest. Habsburgovcom sa počas nej podarili presadiť dôležité legislatívne zmeny. Okrem potvrdenia dedičnosti ich vlády, to bolo napr. odstránenie možnosti ozbrojeného odporu šľachty voči panovníkovi, viaceré reštrikcie voči protestantom v Explanatio Leopoldina (1691) umožňujúce okrem iného kontrolu verejného výkonu ich náboženstva, po zákaz synod nepovolených panovníkom Karolom III. (1715).5 Etapu uzavrel mier zo Satu Mare (1711) potvrdzujúci hegemóniu Habsburgovcov a rímskeho katolicizmu v Uhorsku.

Napriek týmto úspechom konfesionálne zloženie obyvateľstva v Uhorsku a v banských mestách zvlášť potvrdzuje, že sa predstavy o opätovnom katolicizme a úplnej eliminácii protestan-

59

Anton Schmidt, Schemnicziensis pictor academicus Život a dielo barokového maliara Jozef Medvecký Politická, hospodárska a náboženská konsolidácia v prvých desaťročiach 18. storočia sa aj v stredoslovenských banských mestách prejavila zvýšenou stavebnou a umeleckou aktivitou. Upevnilo sa aj postavenie protireformačných rádov, najmä jezuitov, ktorí mohli naplno rozvinúť svoje pôsobenie v celom regióne.1 Z jezuitských misií sa stali rezidencie, v banských mestách zároveň spravovali katolícke farnosti a s podporou donátorov obnovovali zanedbané kostoly a dopĺňali ich vybavenie. Okrem vlastnej stavebnej a umeleckej činnosti jezuiti iniciovali vznik viacerých reprezentatívnych diel verejného charakteru, realizovaných v Banskej Štiavnici, Kremnici a v ďalších banských mestách na náklady mestských magistrátov prispením banského eráru a individuálnych donátorov. Pre regionálne modifikovaný charakter neskorobarokového umenia v multikultúrnom prostredí stredoslovenských banských miest bola potom určujúca tvorba umelcov, ktorí sa tu etablovali v polovici 18. storočia – viedenského maliara Antona Schmidta (okolo 1712? – 1773) usadeného v Banskej Štiavnici a sochára sliezskeho pôvodu Dionýza Ignáca Stanetiho (1710 – 1767), kremnického mešťana. Tvorili osvedčený tandem, stretávali sa pri realizácii prakticky všetkých prestížnych najnáročnejších objednávok. Ich diela boli primerane reprezentatívne, po celé dve desaťročia, v 50. a 60. rokoch 18. storočia tu predstavovali akceptovaný štandard. Tvorivé schopnosti a rutina im umožnili na požadovanej úrovni vyhovieť predstavám, očakávaniam a nárokom svojich tunajších objednávateľov, ktorých mali v oblasti stredoslovenských banských miest dostatok a prispôsobili sa ich požiadavkám. Kým D. I. Staneti vykonával svoje remeslo ako jeden z meštianskych sochárov pôsobiacich vtedy v banských mestách, postavenie a konexie akademického maliara Antona

104

Schmidta boli exkluzívne. Mestské magistráty, banská komora a Hlavný komorsko-grófsky úrad, cirkevné rehole tu pôsobiace i šľachtickí mecéni z okolia mu zverovali všetky prestížne a lukratívne objednávky, ktoré vedel zvládnuť na primeranej úrovni. Svoje diela sám navrhoval a realizoval s pomocníkmi, ktorých si na práce väčšieho rozsahu najímal ad hoc podľa potreby. Miestni remeselní maliari preňho nepredstavovali žiadnu konkurenciu.

105

Výber prameňov k umeniu a kultúre stredoslovenských banských miest Radoslav Ragač

Kapitola predstavuje výber z latinských, nemeckých a slovenských prameňov z obdobia 17. – 18. storočia, čím priamo dopĺňa trojicu štúdií publikácie alebo dokresľuje situáciu, v ktorej vznikali zmieňované umelecké diela. Dokumenty a jeden výňatok z publikácie sa týkajú prírodného prostredia, kultúrno-historických, náboženských a politických udalostí, ktoré sa odohrali v prostredí stredoslovenských banských miest. Ide o výberovú tematickú edíciu informačne cenných častí dokumentov, ktorá má populárno-vedecký charakter. Ten bol zvolený vzhľadom na typ publikácie, ktorá nie je určená len odbornej, ale celej kultúrnej verejnosti. Časti archívnych dokumentov sú preto publikované nielen v origináloch, ale v prípade cudzojazyčných dokumentov tiež v ich slovenských prekladoch.

Pramene písané v predspisovnej slovenčine sú vzhľadom na ich zrozumiteľnosť ponechané len v autentickej podobe, bez prekladu.

Pri edičnom spracovaní bola využitá metóda transkripcie, ktorá sa aplikuje na novoveké dokumenty od 16. storočia. Ide o kritický prepis textu s použitím súčasnej grafickej sústavy písma a pravopisnej normy. Identifikované skratky sú zásadne rozpísané. Chronologicky zoradené dokumenty sú naviac vybavené vedecko-informačným aparátom: regestmi, informáciami o mieste uloženia dokumentov a v prípade existencie aj o ich signatúrach, prípadne inom najbližšom možnom označení, ďalej tiež poznámkovým aparátom, ktorý v konkrétnych prípadoch vysvetľuje niektoré menej jasné miesta.

142

(Príloha 1) Odpovede banských odborníkov z Banskej Štiavnice a Španej Doliny na súbor otázok z výskumného dotazníka Athanasia Kirchera: Aké najhojnejšie druhy minerálov sa nachádzajú v zlatých, strieborných, medených, cínových a olovených baniach? Kde sa nachádza ortuť a síra a ako sa hľadajú dôkazy prítomnosti a neprítomnosti kovov? Odpovede boli publikované v Kircherovej práci vydanej v roku 1665 v Amstredame.

KIRCHER, Athanasius: MUNDUS SUBTERRANEUS, ...Tomus I. Ad Alexandrum VII. Pont(ificem) OPT(imum) MAX(imum). Amstelodami : Apud Joannes Janssonium & Elizeum Weyerstraten, 1665; časť De fodinarum natura. Relatio I. De Fodinis Hungariae rebusque memorabilibus, quae in iis occurrunt. Bratislava, Univerzitná knižnica, sign. XVII AB 478, sign. E 145, s. 183-185.

Responsio Schemnitziana ad novendecim puncta ab Authore iis proposita (s. 183-184) [...] Schemnizzii utplurimum reperitur Argenti vena, quae parum auri continet: Invenientur quoque venae argenti purum cuprum, vel plumbum continentes, ordinarie quanto plus argenti venae versus Septentrionem currunt, tanto plus continent plumbi; in valle Hodritzch, in profundioribus Minerae invenitur aurum, et argentum: Versus summitatem vero Marcasita, et ferrum absque auro, et Ferri vena est duplex, una quae fluxui seu susioni inservit, Ruda vocatur, dissimilis specie ab altera ex qua ferrum eliquatur. Notandum, aliquot annis

143

Katalóg vystavených diel Barbara Balážová a Katarína Chmelinová

Ranonovoveká technická i umelecká progresivita oblasti stredoslovenských banských miest, sformovanej banskou, hutníckou a mincovnou činnosťou do podoby historickej industriálnej krajiny, púta pozornosť už niekoľko storočí. Z geografického hľadiska nezahŕňa len známe mestá ako Banská Bystrica, Banská Štiavnica a Kremnica, ale aj menšie okolité mestečká a banské osady či hradné panstvá. V rámci prezentovaného projektu bol ich výtvarný prejav skúmaný v čase habsburskej správy oblasti od roku 1548 po rok 1800. Samotná výstava je vzhľadom na zachovaný pamiatkový fond, ako aj na najvýraznejšie novoveké umelecké vzopätie v regióne, koncentrovaná na prejavy rôznych podôb baroka v 17. a 18. storočí. Ponúka takmer 160, neraz doposiaľ neznámych či nedávno zreštaurovaných diel z domácich i zahraničných, súkromných aj štátnych zbierok. Jednotlivé exponáty sú tematicky usporiadané do niekoľkých okruhov reflektujúcich špecifický charakter umenia regiónu a faktorov, ktoré ho formovali. Venuje sa problematike mecenátu, vrátane habsburského Hlavného komorsko-grófskeho úradu so sídlom v Banskej Štiavnici, dobovému sochárskemu a maliarskemu prejavu či efemérnej tvorby a návrhovým prácam. Súčasťou výstavy je tiež „klenotnica“, odrážajúca pre danú oblasť tak charakteristické zlatníctvo i sochárstvo malých foriem, ale aj dobová odborná literatúra a vizualizácie technických realizácií. Každý tematický okruh je uvedený stručným textom s odkazom na základnú literatúru zmieňujúcu sa o samotných exponátoch, ako aj o príbuznej problematike vrátane odkazov na ďalšie zdroje informácií. Roky života autorov za menom v zátvorke uvádzame len v prípade, ak ide o tvorcov, ktorí nie sú zaradení, a teda nemajú tieto dáta v zozname vystavených

152

diel. V rámci jednotlivých častí, prípadne v nich obsiahnutých skupín typov predstavovaných realizácií, sú katalógové údaje o dielach radené chronologicky. V prípade známych rokov narodenia, úmrtia alebo aspoň pôsobenia umelcov ich uvádzame v zátvorke za menom. Záznamy tiež obsahujú prípadný prepis zachovanej originálnej signatúry a datovania, nejde ale o kompletný prepis celej textovej, neraz veľmi obsiahlej súčasti diela. Tá je u analyzovaných diel uvedená v textoch či v poznámkovom aparáte štúdií. Rozmery diel boli vo všetkých možných prípadoch zjednotené, sú uvádzané v centimetroch v poradí výška × šírka × hĺbka diela, prípadne jeho priemer s označením príslušnej časti. Výnimkou sú mince a medaily so zachovaným štandardným zápisom priemeru v milimetroch.

153

Výberová bibliografia 111 diel zo zbierok 2008 111 diel zo zbierok. Edit. Dušan Buran – Katarína Müllerová.

Bratislava : Slovenská národná galéria, 2008, s. 234-235.

für Geschichte, Volkskunde und Kultur der Deutschen in den nördlichen Karpathenländern, 1, 1928, Heft 2, s. 65-80; Heft 3, s. 118-125; Heft 4, s. 166-178.

A bányavárosok olvasmányai 2003 A bányavárosok olvasmányai (Besztercebánya, Körmöcbánya, Selmecbánya) 1533 – 1750. Edit. Čičaj, Viliam – Keveházi, Katalin – Monok, István – Viskolcz, Noémi. Budapest – Szeged 2003. [= Adattár XVI–XVIII. századi szellemi mozgalmaink történetéhez 13/3.]

Baker 1931 Baker, Adalbert: Ulrich Reutter, štiavnický »Waldbürger«. In: Príspevky k praveku, dejinám a národopisu Slovenska. Sborník archeologického a národopisného odboru Slovenského Vlastivedného muzea za rok 1924 – 1931. Edit. Jan Eisner – Jan Hofman – Vilém Pražák. Bratislava 1931, s. 24-27.

Alberty – Martuliak 2001 Alberty, Július – Martuliak, Pavol: Banská Bystrica v znamení kalicha.

História Zboru ev. a .v. cirkvi a evanjelického školstva v Banskej Bystrici do roku 1918. Banská Bystrica 2001.

Baker 1936 Baker, Adalbert: Beiträge zum Geistesleben der Schemnitzer Waldbürger im XV. – XVII. Jahrhundert. In: Karpathenland – Viertel jahrschrift für Geschichte, Volkskunde und Kultur der Deutschen in den nördlichen Karpathenländern, 9, 1936, Heft 1, s. 9-16; Heft 2, s. 41-49; Heft 3, s. 67-72.

Anton Schmidt 2008 Zborník príspevkov zo seminára o reštaurovaní a tvorbe rakúskeho maliara Antona Schmidta (1706 Viedeň – 1773 Banská Štiavnica).

Edit. Mária Čelková. Banská Štiavnica 2008.

178

Balaša 1956 Balaša, Gejza: Príspevok k dejinám Zvolena. Bratislava 1956.

A Selmeci bányászati és Erdészeti Akadémia 1983 A Selmeci bányászati és Erdészeti Akadémia oktatóinak rövid életrajza és szakirodalmi munkássága 1735-1918. Edit. László Zsámboki.

Miskolc 1983.

Baláž 1990 Baláž, Zoltán: Odraz povstania Štefana Bočkaja na stredoslovenské banské mestá. In: Zbrorník prednášok zo sympózia o banských mestách. Edit. Richard Marsina. Žiar nad Hronom 1990, s. 150-156.

Baker 1928 Baker, Adalbert: Hieronimi Salij, Waldtburgers auf der Schembnitz Verlassenschaft, Anno 1555. In: Karpathenland – Vierteljahrschrift

Balážová 1998 Balážová, Barbara: Oltár Nanebovzatia Panny Márie bývalého farského kostola v Kremnici. In: ARS, 1998, č. 1 – 3, s. 180-201.

179

Summary The issues of the mining towns of Central Slovakia and their development in the Early Modern Period are not new to our social sciences. However, to date, the vast surface of this theme has barely been scratched and in comparison with historical knowledge, art scientific research is at a disadvantage. There are no doubts about the fact that this multicultural environment with lively international contacts constituted one of the key centers of art development in our territory. Aside from smaller regional exhibitions, its artistic expression was most recently introduced on the premises of The Slovak National Gallery in 1998 as part of the exhibition from the cycle, History of Slovak Fine Arts – Baroque and partially within the framework of the Renaissance project from the same cycle in 2009. The current exhibition edition plan aimed exclusively at specific issues of the art of Lower Hungary, i.e., the Central Slovak mining towns, was inspired by the successful acquisition policy of the Gallery, which has resulted in a unique collection, particularly of Kremnica Baroque. The need for a new grasp of these issues arising from recent research formed another impetus. The aim of the project was not to synthesize the artistic development of this area and period, but in particular, to reevaluate the current research, to make a meaningful addition to the mosaic by acquiring new knowledge and to point out the possibilities and direction of further research. The wider context of the development of local art, amending, besides others, the accepted image of the picturesque and therefore sought after location by tourists, is also accented by it in favor of the real period industrial center, the unique monument of which was mainly born in contrast to the unwelcoming character of the mining setting filled with necessary technology.

For several centuries, the Central Slovak mining towns, formed by mining, metallurgic and minting activities in the shape and form of a historical industrial landscape, have fascinated researchers by their

188

Early Modern Period technical and artistic progressiveness. Its geographical scope does not only incorporate well known towns such as Banská Bystrica, Banská Štiavnica and Kremnica, but also Nová Baňa, Pukanec, Banská Belá and Ľubietová and surrounding mining settlements, castles and castle estates, such as Ľupča, Dobrá Niva and Vígľaš. The period presented by this project stretches from July 1, 1548, when the Central Slovak mining towns were placed under the administration of Ferdinand I Habsburg to 1800, when the Enlightenment, represented by a special “Josephian” version, as well as the strong reactions to it, receded in Central Europe. The exhibition is focuses on the most distinctive Modern Period artistic outburst in the region, which can be seen in the 17th and 18th centuries – in the art of various forms of Baroque. But it also takes into consideration the conclusive factors affecting fine art expression in this area, such as denominationalism, the principle of townsmen communities and the operations of the Principal Chamber-County Authority - a kind of extended arm of the ruling Habsburg family, with its seat in Banská Štiavnica. Thus, the exhibition itself, which presents nearly one hundred and sixty various art exhibits, is divided into several thematic segments with an emphasis on Baroque plastic art and painting, design drawings and plans, technical illustrations, the intermediation of ephemeral work and the essential “treasury” reflecting the small plastic art and goldsmith work so characteristic for this region.

On one hand, this extensive presentation of attractive art material offers a new basis for the research of this period. At the same time, it introduces the general public to the most significant, in many cases newly reconstructed, as well as heretofore un-exhibited artifacts from domestic and foreign collections which originally constituted one artistic whole.

189

The accompanying publication, which offers several probes into the specific issues of the art and culture of this mining region, is a supplement to the exhibition. It is made up of three studies.

Barbara Balážová’s text entitled, “Industrial, Urban and Sacral Land” is the introduction. By employing a mosaic of six loosely interlinked thematic sections, she informs the readers of several key moments in the cultural and special history of the region. In this context she introduces and frequently offers new interpretations of examples of various artistic implementations. She opens her narration with a microprobe into the štambuch (friendship album, alba amicorum) of Ulrich Reutter, a miner from Banská Štiavnica, pointing out its parallels in different materials which help to construct the network of social links and thus also reveal the extraordinary international and multicultural environment of Banská Štiavnica around 1600.

In keeping with Morin’s interpretation of Paracelsus belief that “the best school for philosophers is the mines,” she focuses attention on the science and research of the period which includes significant attention to alchemy. She demonstrates the principle of the relationship between macrocosm, microcosm and the human body on a noteworthy decoration of a famous tankard bearing the planets from the collections of the museum in Banská Bystrica. The next story about the triumphal arch on the occasion of the imperial visit to Vindšachta in 1751 describes the forming and final position and significance of the mining administration of the entire region that was subject to the Lower Austrian Chamber by the Habsburg family through the significant post of the chamber count and the institution of the Principal Chamber County Authority with numerous competencies. In the case of the transformations that took place from the middle of the 16th century to the 18th century, she underlines the strict separation of this mining administration from the Hungarian Chamber. She also studies the foreign origin of the clerks, except for the Hungarian aristocracy, and the different relationship and particularly the influence of two chamber counts, David Hag and Jozef Andrej Wenzl von Sternbach on the field of art. The third sub-chapter deals with the period possibilities of becoming acquainted with the mining region of Central Slovakia from cards, travel books and serious technical period literature up to frequent study trips. In terms of the concentration of experts, the author compares mines with university centers and court alchemists’ workshops. She also deals with the period interpretation of the term “Kunst” commonly applied to technical equipment with the relevant designation of the constructors and builders by the term “Kunstmajster” (Kunstmaster). She documents the close link of art to everyday mining practice in the decoration of the chalice from Štiavnicke Bane. Subsequently, the author describes the not unknown issue of art collections reconstructed on selected estates in mining towns. In the fifth subchapter, after characterizing the architecture of the Early Modern Period in mining towns as predominantly utilitarian with medieval urbanism and industrial sections without a more distinctive manifestation of designed Baroque architecture, she describes one of the few exceptions – the Chateau in Svätý Anton. This seat of Count Andrej Jozef Koháry, the district chief of the Hont Region, with its well thought out relation to the surrounding landscape, was reconstructed beginning in 1746 according to the design of Johann Entzenhofer, who at that time was not known.

Two unimplemented sketches from painting decorations of the chapel were also preserved. One of them is reminiscent of the works of Franz Anton Maulbertsch. The study is completed by the subchapter describing the religious situation of the region with an emphasis on its re-catholicization and the re-forming of the “sacral landscape” with a network of holy sites.

The following study by Katarína Chmelinová concentrates on

190

the artistic expression of the final re-catholicization phase of the 18th century. This was the factor which principally changed the religious map and the image of art in the mining region of Central Slovakia with it and in the form and shape which is predominantly characteristic for it even today. There were several reasons for this artistic boom, which was not only represented by the frequently mentioned pair of Schmidt (a painter) and – Staneti (a sculptor). Battles shifted outside the territory, economic conditions stabilized, the mining region maintained its privileged position and it was prosperous again after troubled times. The number of Catholics grew and thus the number of their patrons grew as well, with the traditionally positive relationship of this denomination to fine art and representation. The Jesuits, Franciscans, Hieronymites and Piarists flourished here among the parishes or even within the framework of them, and not least the relations of the region with Vienna were deepened through the central mining administration. In this originally strongly Protestant environment supported by the town municipalities, the transformation of the mining chamber and administration into the central institution of the Principal Chamber County Administration belonging to the emperor became crucial for the Catholic renewal of this region. The study demonstrates the frequent visually pompous manifestations of the success of the Catholic reform in material probes into three areas characteristic for this region – from its protective stronghold represented by the town of Zvolen, through an industrial suburb with the most progressive mining plant in today’s Štiavnické Bane up to the main mining town of Kremnica. The first is the story of Ján Ebecký, Deputy District Chief of Zvolen and the almost unknown chapel of the Mater Dolorosae (Pieta) in Zvolen, sponsored by him. It was implemented in its full form only after his death and in this steadfastly Protestant town it constituted a symbol of the victorious Catholicism. In the peaceful times of the 18th century, the significance of the town as the protective stronghold of the mining region declined and even the influence of the mining authority and the Principal Chamber County Authority did not extend so far. The second most comprehensive probe introduces a climate which is similar to that in present times in many aspects –the industrial suburb, at that time, the most progressive within the above mentioned mining but also the wider European context. In the course of one century, it follows the fates and transformation of the form and shape of mining settlements that today constitute Štiavnické Bane, which was distinctively affected by the two not always ideally coexisting orders of Hieronymites and Jesuits, administering the local parish. As time progresses, the text reflects the change in the quality of selected artists for ambitious orders around the middle of the 18th century (F. Wiedon, M. and F. Räsner, D. I. Staneti) and the more sober local forms at the end of the century (J. F. Kiets, J. Uttner). Chmelinová’s imaginary tour through the mining region ends in Kremnica, traditionally although at that time not quite accurately designated as the mining capital. Within the framework of this environment, which to date, has been dealt with in the best possible way from among all of the mining towns of Central Slovakia, it broadly monitors in a wider context the story of Anton Körmöndy, a mining foreman and the Franciscan Loretta Chapel. Through her reconstruction of the religious procession, Chmelinová offers the reader a glimpse into the mutual social relations and particularly the relations of the representatives of the dominant religion – parish and order, analogical to the case of Štiavnické Bane. Her text examines the attitudes towards art, representation and necessary patrons. Pointing out the influence and support of art by the wealthy Anton Körmöndy, it introduces one of the typical examples of Early Modern Period patrons of art in the mining setting. In general, it states that within the sphere of influence of the pro-Vienna mining administration, it was this administration and

its individual members or representatives of individual mining companies who also acquired a dominant position in the patronage of the fine art expression of Catholics. Only after them did the support of art by collective or individual representatives of religious communities, important town municipalities and the middle and lower aristocracy without any link to the above mentioned structures follow.

Three examples of locations or actual buildings, which are more or less neglected by our research, are further proof of the still abundant possibilities for additional studies.

The third and final article of the publication is dedicated to the painter Anton Schmidt, the “icon” of the art of the mining towns of Central Slovakia. Jozef Medvecký, an acknowledged expert of Schmidt’s work, is the author of this study. To begin, he introduces the reader to a critically re-evaluated summary of the current knowledge regarding the painter’s work in this mining region complemented by several interesting new findings. The chronologically arranged text begins with a survey of the most recent information on Schmidt’s life and work with an emphasis on over half a century of research from the first attempt at its monographic elaboration by Eva Lintnerová. It points out the fact that although these issues seem to be sufficiently treated, the opposite is true. Among others, the research is hampered

by Schmidt’s confusion with several people of the same name as well as discrepancies in the basic data of his curriculum vitae – such as errors regarding the date of his death and the still undocumented year of his birth. Medvecký also supports the older hypothesis of Anna Petrová – Pleskotová about the close yet unclear relationship between Schmidt and Johann Georg Schmidt (ca. 1685 – 1748) a painter from Vienna. This is followed by a summary of data about Anton’s academic training in Vienna, which he completed in the spring of 1733, with the anticipation that as an academic painter, he would study architecture the next year. The subchapter about Schmidt’s contacts with Giuseppe Galli-Bibiena and his work for Count Koháry in Ebenthal, where according to Medvecký, the decoration of the chapel vault is definitely Schmidt’s implementation, a fact which so far has gone practically unnoticed by literature, is particularly interesting. The text reflects or newly revises older and already resolved claims about the artist’s life and work. Naturally, emphasis is placed on the period spent in the Central Slovak mining towns, with which the majority of Schmidt’s artistic career, beginning in the 1740s, is connected. In Banská Štiavnica, where he eventually settled, the author mentioned only little known painter Georg Ludwig Schmit, the alleged brother of Anton. He also adds that Anton lived in town with his wife Mária Anna and christened at least two children here. Subsequently, the reader is introduced to the painter’s decoration of the Calvary in Banská Štiavnica and the Piarist Church in Prievidza. Several interesting bits of information are connected with the analysis of Schmidt’s work for another of Koháry’s seats – the Chateau in Svätý Anton. It features copper engraving in the stairway frescoes, inspired

by Johann Georg Bergmüller. This later became common, but it can be unambiguously stated that the master used it for the first time here.

The commissions given to Schmidt in Štiavnica culminated in 1751 with the commission for decorations and triumphal arches upon the occasion of the visit of Emperor Francis I Stephen of Lorraine. Along with information about eight heretofore existing designs of triumphal arches for the above mentioned imperial visit, as well as another in

1764, the author adds an unknown ninth one, of which only photograph was preserved. Schmidt’s final stage of work is connected with large prestigious commissions for the decoration of the municipal parish churches in Kremnica and Banská Bystrica. The frescoes of Banská Bystrica, representing the final monumental implementation of this painter’s life work, were completed in 1767. Fortunately, the renovations in the 19th century did not affect them and thus all of the unmistakable signs of the master’s mature style were preserved. The frescoes for the monastery of the minorities in Eger, Hungary, which he promised to do in 1769, he had to eventually refuse, probably due to an illness. He never worked again and died in January 1773.

The commissions, which would earlier have been entrusted to him, were implemented by other painters, predominantly in his spirit. The work in the Chapel of the Holy Cross in Priekopa is a good example.

The painting from 1772 is the work of Štefan Wölcsey, Schmidt’s colleague and epigone. However, at that time, the need for monumental painting work in the region was fully saturated especially thanks to Schmidt.

In addition to the standard catalogue of exhibited works and annexes, the “Selection of Sources for Art and Culture of Central Slovak Mining Towns” created by the authors of these three art-historical studies and processed by Radoslav Ragač from the archive aspect, forms the conclusion of the publication. It offers a series of examples of German, Latin and pre-standard Slovak archive materials illustrating individual events presented in the previous studies connected with the mining milieu and its artistic profile of the 16th to 18th centuries. After the description of ores in the work Mundus subterraneus ... by Athanasius Kircher, the reader can find, among others, key extracts from contracts and designs for art commissions. For example, the reader can study in more detail the contract with Johann Entzenhofer for Svätý Anton or sections from the letter of approval of the form of the intended new main altar for the Jesuit chapel of St. Joseph at Vindšachta with a description of its, Wiedon’s and Räsner’s design. Banská Štiavnica, the center of the mining administrative region with its Principal Chamber County Authority, is represented by descriptions of eight unknown ceremonial services of the local Loretta Brotherhood in 1743 – 1744. As an example of testament references, the selection offers the main sections of the last will of Ján Ebecký, Deputy County Chief of Zvolen and a lonely Catholic in a Protestant town. According to Protestant tradition, the notary left out the pre-standard Slovak formulation about the protection of Virgin Mary, which was traditional for Catholics. Furthermore, thanks to the preserved description, such published sources enabled the reconstruction of Anton Schmidt’s unpreserved frescoes in the destroyed parish church of the Beatified Virgin Mary in Kremnica. The Franciscan chronicle also offers several facts about life and the institutions in Kremnica connected with art. With the exception of the pre-standard Slovak documents, each sample of the professionally transcribed foreign language originals of the records is accompanied by its literary Slovak translation. The aim was not to provide a purely expert annex for a few specialists. On the contrary, thanks to its understandable form, it also opens the door to the world of period sources for the general public. This entire publication, accompanied by the representative visual material, strives to address the general public while maintaining its expert level.

1 Ukrižovaný Kristus (Morový krucifix) Neznámy sochár Krátko po 1709 Bratislava, Slovenská národná galéria

191