Posledný klasik / Ernest Zmeták - umelec a zberateľ

umelec a zberateľ

Ernest Zmeták

Posledný klasik

Posledný klasik Ernest Zmeták – umelec a zberateľ Ján Abelovský Katarína Bajcurová Július Barczi

Slovenská národná galéria 2011

Obsah

7

Ernest Zmeták – osamelý bežec moderny Slovenska?

Ján Abelovský

25

Posledný klasik – Ernest Zmeták v Slovenskej národnej galérii Katarína Bajcurová

43

Obrazová príloha | Ernest Zmeták – umelec

133

Pod značkou E. Z. | zberateľ – znalec – mecén Július Barczi

151

Z biografie

163

Výber z literatúry

169

Katalóg vystavených diel | Ernest Zmeták – zberateľ

191

Summary

Autoportrét s modelkou (Dvaja). Okolo 1945 Olej, plátno, 124 × 90 cm Slovenská národná galéria, inv. č. O 2269

Posledný klasik

Ernest Zmeták – osamelý bežec moderny Slovenska?

Ján Abelovský

Podľa mojej skúsenosti, takmer každý slovenský výtvarný umelec priam z duše neznáša jednu vec: porovnávanie vlastného diela, jeho posudzovanie nielen v širších súvislostiach slovenských, ale dajme tomu aj európskych. Pokiaľ som poznal Ernesta Zmetáka, tiež nebol – pri výkladoch vlastných obrazov – milovníkom všakovakých „vplyvológií“. Opačne – rád sa štylizoval do polohy akéhosi umeleckého osamelca (na čo mal iste dosť dobrých osobných dôvodov).

Na druhej strane, Ernest Zmeták bol pre moju generáciu i pre mňa osobne, popri Ester Martinčekovej-Šimerovej, posledným žijúcim svedkom a zároveň aktérom heroických časov toho, čomu sa súhrnne hovorí „výtvarná moderna Slovenska“. Pritom hlavné dejstvá nášho modernizmu sa odohrali do roku 1949. Z toho pre mňa plynul istý interpretačný paradox. Mal som síce to šťastie poznať umelca osobne a sledovať posledných desať – pätnásť rokov tvorby, napriek tomu však jeho umenie (z môjho pohľadu) patrilo vždy predovšetkým histórii. Akoby všetko, čo takpovediac „pred mojimi očami“ vychádzalo spod umelcových rúk, bolo len dopĺňaním mozaiky, ktorej základný rozvrh bol už uzavretý. Čo bolo pri mojom výklade „problému Zmeták“ určite nie celkom „kóšer“. Zároveň však to bolo dosť oslobodzujúce. Úvodom zmieňované umelcovo hľadisko som totiž vôbec nemusel brať do úvahy. V tom som napokon nebol jediný. Bez ohľadu na rozdiely v akcentoch a významoch, maliarovo dielo už dávno „predo mnou“ vstúpilo do povedomia našej umeleckej histórie. Ako čosi nesporné, profilujúce a nezastupiteľné. Jeho obrazy, grafiky a kresby boli už od šesťdesiatych rokov 20. storočia neodmysliteľnou súčasťou stálych expozícií moderny Slovenska vo všetkých našich ústredných štátnych galériách.

Aj jeho zastúpenie vo verejných zbierkových fondoch možno považovať za reprezentatívne. Zmetákovo dielo teda bolo a je neustále prístupné odbornej reflexii. To umožnilo publikovanie viacerých zásadných monografických umeleckohistorických štúdií. Najmä tie



Ernest Zmeták – umelec a zberateľ

Autoportrét. 1940 Tuš, papier, 29,5 × 22 cm Súkromný majetok

z pera Igora Gazdíka možno aj z dnešného pohľadu označiť za akúsi definitívu snáh o interpretáciu a zaradenie Zmetákových výtvarných aktivít do súvislostí našej novodobej kultúry. Ich poznatky a závery sa fakticky bez výnimky zhodujú s úsudkami o čosi skorších Várossových, Saučinových, ale najmä Matuštíkových historických prehľadov nášho maliarstva, kresby a grafiky. Ernest Zmeták má v takýchto dejinných panorámach nespochybniteľné miesto ako významný predstaviteľ tzv. pokolenia druhej svetovej vojny (Generácie 1919), ktoré završovalo úsilia medzivojnových avantgárd a v mnohom i podmieňovalo vývin nášho maliarstva a grafiky po roku 1945.

Predsa však – semienko pochybností o „správnosti“ radenia umenia Ernesta Zmetáka v historiografickom obraze našej moderny vo mne stále ostávalo. Už len principiálne: bol vôbec Zmeták – v pravom zmysle toho slova – „moderný“? Alebo len nanovo opakoval štýlové princípy, známe v našom kultúrnom prostredí v podstate už v začiatkoch 20. storočia?

Táto otázka je, myslím, celkom legitímna. Pretože je dostatočne našou umeleckou históriou nezodpovedaná. A to aj napriek tomu (alebo práve preto), že Zmetákovo umenie je na prvý pohľad jedným z mála domácich príkladov prirodzeného, maliarsky svojbytného európanstva. Vnútorné hodnoty jeho obrazov ich vynímajú z provinciality diel ostatných tvorcov práve tým, že sú to „len“ obrazy. A v tom bude aj celý vtip „správneho“ pochopenia umelcovej metódy: Zmetákov „tradicionalizmus“ je vlastne len prvoplánový, skrývajúci v sebe racionálnu, premyslenú – v behu umelcovho osobného vývinu čoraz sofistikovanejšiu a pre povrchného pozorovateľa ťažko postrehnuteľnú umeleckú štylizáciu: „... Zmetákovo zachovávanie vernosti realite nepredstavuje... mechanický prepis na základe realistického spodobnenia skutočnosti. Transformácia reality je podriadená dôkladnej disciplíne, ktorá uprednostňuje strohú a vecnú faktografiu, vylučuje podrobnejšie rozvedenie detailu, alebo všetko to, čo je pre konečný cieľ rušivé a nepodstatné... Veľkorysá tvarová skratka a priestorová 

Posledný klasik

1 Ernest Zmeták. Súborné dielo 1940 – 1970. [Kat.] Úv. Igor Gazdík. Nitra : Nitrianska galéria, 1970, nepag.

2 Gazdík, Igor: Ernest Zmeták.

Bratislava : Tatran, 1987, s. 13-14.



konštrukcia objemu má v sebe, popri všetkej racionálnosti skladby, kus hlbokej citovej korekcie... a hlboké vnútorné zaujatie pre motív.

Nikdy, alebo len zriedka, ale len v tých reláciách, aby v definitívnom riešení zvíťazil cit nad logikou a disciplínou. Ide o proces, ktorý by sa dal v konečnom dôsledku nazvať ‚racionalizáciou citu‘.“ 1 Všetkým doteraz napísaným vlastne tvrdím, že napriek vonkajším príbuznostiam je postavenie Zmetákovej ranej maľby v súvislostiach tvorby pokolenia druhej svetovej vojny dosť vratké. Napokon, už prostý pohľad na biografické fakty Zmetákových začiatkov v rokoch štyridsiatych všeličo naznačuje: „... po výstave v Košiciach sa Zmeták už definitívne vracia na Slovensko (1943). Nasleduje krátky pobyt v Martine, kde pracuje ako grafik v podniku Neografia a potom už rozhodnutie žiť v Bratislave... chodí ako mimoriadny poslucháč na SVŠT... Robí prvé malé grafiky – niekoľko suchých ihiel a leptov...

Pobyt na škole a prístup Mallého a Schurmanna, ktorí mu do práce nezasahujú, nemá preňho už nijaký formujúci význam; azda len študijný. Ani s poslucháčmi školy nenadväzuje bližšie kontakty. S výtvarníkmi jeho generácie, s Orestom Dubayom, Viliamom Chmelom, Ervínom Semianom alebo Vincentom Hložníkom sa spoznáva ešte predtým mimo školy. Hoci nepracujú spoločne, zbližuje ich spoločné úsilie v hľadaní nových možností výtvarnej reči a jej jazyka. S ostatnými sa kontaktuje veľmi ťažko... rovnako vzdialené je mu variovanie predlôh postimpresionistického maliarstva – azda až na Štefana Bednára, ktorého ako sám vraví – si vážil preto, že osamele čelil prevahe postimpresionistickej skicovitosti. A práve Bednár napísal o ňom akýsi uvádzajúci a informatívny článok do Elánu, ilustrovaný niekoľkými reprodukciami...“.2 Ono to bolo vlastne celkom jednoduché: Zmetákova generačná mimobežnosť bola daná aj skutočnosťou, že sa s väčšinou príslušníkov vlastného pokolenia pracovne kontaktuje vtedy, keď oni boli ešte maliarskymi začiatočníkmi a on už hotovým, celkom vyhraneným umelcom. S jedinou výnimkou – a tou bol Vincent Hložník. Ten Ernest Zmeták – umelec a zberateľ

Motív z Atrani. 1969 Tempera, lepenka, 71,8 × 60 cm Slovenská národná galéria, inv. č. O 3803

Posledný klasik

Posledný klasik – Ernest Zmeták v Slovenskej národnej galérii Katarína Bajcurová

Nezvyknem začínať texty o umelcoch a ich diele osobne, v prípade Ernesta Zmetáka sa mi však žiada porušiť toto nepísané pravidlo odstupu kunsthistorika od svojej témy. Bol totiž – popri Ester Martinčekovej-Šimerovej – posledným žijúcim a tvoriacim predstaviteľom našej moderny, ktorého som mala tú česť osobne poznať. Zoznámili sme sa niekedy po polovici deväťdesiatych rokov, intenzívnejšie ma v Slovenskej národnej galérii už ako generálnu riaditeľku začal navštevovať na prelome storočí, keď k nám upieral zrak v nádeji, že mu pomôžeme realizovať vlastné predstavy o zmene umiestnenia jeho zbierky. Pravdu povediac, spočiatku mi trocha svojou nástojčivosťou „liezol na nervy“, pretože nepočúval argumenty, šiel tvrdohlavo za svojím cieľom a ja som ho ani z titulu funkcie, z ktorej som na to veľmi nemala dosah, nedokázala ho presvedčiť, aký je tento proces administratívne komplikovaný (a v tom čase už aj neuskutočniteľný...). Pochopila som, že je to preňho stále živý, bolestivý problém, aj z neho pramenili pocity sklamania a zatrpknutosti a bolo mi úprimne ľúto, že vonkajšie okolnosti a danosti sú silnejšie ako jeho, akokoľvek mocné želanie... Chodieval za mnou do galérie, neskôr ma prijímal u seba doma na Starej vinárskej, v útulnom južanskom domčeku s výhľadom na Bratislavu a so zvláštnou starosvetskou atmosférou, vždy otvoril neodmysliteľnú fľašu vína a od zbierky sme v debatách rýchlo prešli k jeho tvorbe a životným zážitkom... Energicky, s veľkým zápalom i s istou dávkou vtipu vždy vedel komentovať všetko, čím v tej chvíli žil a čo ho trápilo... Napokon sme mu v Slovenskej národnej galérii roku 2002 ešte stihli pripraviť a za jeho osobnej účasti otvoriť komornú výstavu talianskych inšpirácií. Vo vzduchu však stále visela – nevyslovená – otázka autorovej retrospektívy na pôde našej inštitúcie, jej potrebnosť, dlh voči nemu „trápil“ však viac nás, kunsthistorikov, ako jeho samého.

Konečne jej čas prišiel, už bez neho...



Ernest Zmeták – umelec a zberateľ

Autoportrét. 1951 Litografia, papier, 61,1 × 47,6 cm Slovenská národná galéria inv. č. G 1567

Ernest Zmeták rád a často vystavoval. Jeho curriculum vitae, ešte za života, obsahuje viac ako päť desiatok samostatných výstavných prezentácií: vždy túžil prostredníctvom výstavy komunikovať nové diela s divákom vis à vis. Potreba vystaviť a verejne ukázať najnovšie práce, podeliť sa o ne s publikom bola uňho mimoriadne silná, priam nutkavá, bola svojho druhu jeho hnacím motorom, na ktorom dosť často potreboval spustiť spätný chod. Bytostne na svoje maľovanie potreboval ohlas, odozvu. Paradoxne, od tvorivých začiatkov programovo napĺňal žáner výstavy „súborného diela“ – paradoxne preto, pretože tento žáner sa od autora očakáva skôr v závere tvorby ako na začiatku. Roku 1946 sa uskutočnila prvá „výstava súborného diela“, ďalšie v rokoch 1956, 1970, 1971 a napokon roku 1984, tá posledná, naozaj širokospektrálna, v bratislavskom Dome umenia kvalifikovaná ako súborná retrospektíva (dvadsať rokov pred koncom jeho tvorby) obsiahla 221 katalógových položiek reprodukovaných diel.1 Vôbec, všetky Zmetákové výstavy hovoria tiež o ďalšom fenoméne, ktorý k nemu patrí a ktorý jednoducho nemožno obísť, a to o jeho neobyčajnej pracovitosti a výtvarnej plodnosti. Zanechal po sebe mimoriadne početné dielo, iba v štátnych a regionálnych zbierkach toto číslo obnáša o niečo viac ako 1 360 diel vrátane grafiky a ilustrácie, nehovoriac o zbierkach a súkromných majetkoch, kde sa – podľa predpokladu – môže nachádzať ešte niekoľkonásobne viac Zmetákových diel.

Ambícia usporiadať Ernestovi Zmetákovi v Slovenskej národnej galérii retrospektívu už uzavretého diela preto od počiatku narazila na viacero problémov a otázok koncepčného rázu. V neposlednom rade na individuálnu skepsu, či sa vôbec dá plnohodnotne realizovať a zvládnuť. Ako vtesnať dielo umelca, ktorý celý život, od štyridsiatych rokov minulého storočia takmer do svojej smrti na začiatku tohto storočia, teda viac ako šesť desaťročí intenzívne maľoval, kreslil, skicoval, robil grafiku i monumentálne práce, na jedno poschodie výstavného priestoru s rozlohou okolo 400 m2, kam sa štandardne dá umiestniť cca 150 diel? Aj úvaha ukázať v rámci žánru súborného 

Posledný klasik

1 Ernest Zmeták. Súborné dielo. [Kat.] Úv. Ladislav Sauin. Bratislava : ZSVU, 1984, nepag. Diela katalogizoval I. Gazdík. Zoznam ďalších katalógov vo výbere z literatúry. Podľa správ z tlače vystavených bolo 163 diel.

2 Cincík, Jozef: Úvod k trom pôvodným grafickým listom Ernesta Zmetáka. Martin : Matica slovenská, 1944. Pozri aj faksimile listu J. Cincíka E. Zmetákovi publikované v katalógu: Ernest Zmeták.

Retrospektíva nevystavených diel 1932 – 1991. Úv. Ľudovít Hološka. Nitra : Nitrianska štátna galéria, 1993, nepag.

3 Güntherová-Mayerová, Alžbeta: Ernest Zmeták. Kresby a drevorezy. Bratislava : Nakladateľstvo dr. J. Orlovského, 1949, nepag.

4 K interpretácii diela E. Zmetáka prispeli aj Mária Malíková (Pötzl-Malíková), Katarína Jančová (Závadová), Danica Zmetáková, Hana Petrová-Vaškovičová, píšuci výtvarník Ľudovít Hološka, Ján Abelovský. Na posledných výstavách zostavovateľsky participovala dcéra Uľjana Zmetáková, ktorá sa, podľa umelcovho závetu, stala aj hlavnou zostavovateľkou jeho pripravovanej knižnej monografie.

5 Radislav Matuštík sa Zmetákovi venoval v dvoch raných katalógových úvodoch (1956, 1958), dôležitejšie bolo zaradenie umelca do publikácie Moderné slovenské maliarstvo 1945 – 1963. Bratislava : SVKL, 1965 a jeho kontextovanie do početných štúdií a článkov o slovenskej grafike, kde sa Zmeták považoval za priameho Fullovho dediča a zakladateľa modernej grafickej tradície.



diela „to najlepšie“ zo Zmetáka odhalila ďalšie úskalia. Či možno v čase obmedzenom a danom na prípravu výstavy nájsť, zmapovať, zadefinovať, vytriediť a v neposlednom rade fyzicky dostať na výstavu všetky diela, o ktorých si dnes môžeme (subjektívne) myslieť – a ad hoc vyhlásiť – že naozaj patria do (rovnako iluzórnej) kategórie „the top“ alebo „the best of“? Napokon to skončilo pri kompromise: pokúsiť sa o istý (dnes možný) pohľad na to najcharakteristickejšie, najtypickejšie – na to hlavné (?) – zo Zmetákovej tvorby. Predstaviť verejnosti z jeho umenia to, čo sa nám dnes javí, čo teraz pokladáme za podstatné a dôležité, silné a živé... pokúsiť sa počúvať, vyjaviť niečo ako jeho vnútorný hlas...

V prípade Ernesta Zmetáka ide o dielo, ktoré bolo veľakrát vystavované, kriticky reflektované a z hľadiska domácej histórie umenia aj pomerne dobre faktograficky spracované a interpretované už od samých počiatkov, pri ktorých stáli dvaja významní slovenskí historici umenia – Jozef Cincík a Alžbeta Güntherová-Mayerová. Kým prvý, pred odchodom zo Slovenska do emigrácie, stihol Zmetáka pomknúť k jeho prvej autorskej výstave (1944),2 druhá ho už o pár rokov (1947) v prvej monografii kresieb a grafík vítala ako „mladý a pozoruhodný talent moderného slovenského výtvarníctva“ a „nadšeného hlásateľa veľkej formy a silného výrazu“.3 Potom sa interpretácie jeho tvorby chopili traja muži: Radislav Matuštík, Ladislav Saučin a Igor Gazdík.4 Matuštík patril k prvým, ktorým sa koncom päťdesiatych a v prvej polovici šesťdesiatych rokov podarilo Zmetáka svojím spôsobom kanonizovať – hlavne v zásadných prehľadoch týkajúcich sa nielen moderného maliarstva, ale aj grafiky, najmä vďaka názorovému „grafikocentrizmu“.5 Zmeták cez úvodné obdobie svojej tvorby, predovšetkým v ranom grafickom diele, veľmi rýchlo vstúpil do dejín slovenského výtvarného umenia a začalo sa naňho pozerať ako na klasicky „uzavretú“ hodnotu, pričom šlo o dielo, ktoré sa – v hraniciach vlastných možností (o ktorých bude reč neskôr) – stále inovovalo. Tak ešte za života umelca došlo akoby k podvojnej a pritom vzájomne preErnest Zmeták – umelec a zberateľ

Autoportrét s rukou. 1944 Olej, preglejka, 55,5 × 36 cm Súkromný majetok Autoportrét s rukou. 1944 Tuš, papier, tuš, 42 × 33,4 cm Súkromný majetok



Posledný klasik

Autoportrét s mečom. 1943 Olej, plátno, 78 × 50 cm Zbierka Prvej slovenskej investičnej skupiny Autoportrét. 1943 Tuš, papier, 30,5 × 21,6 cm Slovenská národná galéria inv. č. K 14079 Autoportrét. 1943 Čierna krieda, papier, 42 × 30 cm Slovenská národná galéria inv. č. K 14080



Ernest Zmeták – umelec a zberateľ

Portrét brata (Môj brat). 1942

Štúdia k podobizni ženy. 1943

Olej, plátno, 93 × 65 cm

Olej, preglejka, 97,1 × 69,8 cm

Súkromný majetok

Slovenská národná galéria, inv. č. O 2562



Posledný klasik

Paula. 1944 Olej, lepenka, 83,2 × 55 cm Aukčná spoločnosť SOGA



Ernest Zmeták – umelec a zberateľ

Rímska krajina. 1947 Olej, plátno, 48,5 × 59 cm Slovenská národná galéria inv. č. O 2055

Z Capri. 1947 Olej, plátno, 52 × 66 cm Súkromný majetok



Posledný klasik

Talianska krajina. 1947 Olej, plátno, 57 × 63 cm Galéria mesta Bratislavy, inv. č. A 4581



Ernest Zmeták – umelec a zberateľ



Posledný klasik

Svätý František. 1946 Drevorez, akvarel, papier, 48 × 40 cm Slovenská národná galéria inv. č. G 1415 Matka. 1946 Drevorez, akvarel, papier, 47,5 × 41,8 cm Slovenská národná galéria inv. č. G 2021 Ukrižovanie. 1947 Drevorez, akvarel, papier, 44 × 18 cm Slovenská národná galéria inv. č. G 1571 Zvestovanie. 1947 Drevorez, akvarel, papier, 32,5 × 12,5 cm Slovenská národná galéria inv. č. G 1570

Pásol Janík dva voly. 1947 Drevorez, akvarel, papier, 67,2 × 40 cm Slovenská národná galéria inv. č. G 3590



Ernest Zmeták – umelec a zberateľ

Stromy z Červeného Kameňa. 1958 Tuš, papier, 42 × 59 cm Slovenská národná galéria inv. č. K 7899 Stromy. 1963 Tuš, kartón, 53,2 × 49,8 cm Slovenská národná galéria inv. č. K 4030



Posledný klasik

Štúdia krajiny. 1964 Tuš, papier, 54 × 61 cm Slovenská národná galéria inv. č. K 4951



Ernest Zmeták – umelec a zberateľ

Oravský Podzámok. 1977 Olej, plátno, 65 × 82 cm Súkromný majetok

Stromy v Starej Ľubovni. 1979 Olej, plátno, 55 × 70 cm Nové Zámky, Galéria umenia inv. č. M 559



Posledný klasik

Stromy pri rieke (Tokaj). 1972 Olej, plátno, 59,5 × 81 cm Slovenská národná galéria inv. č. O 4659



Ernest Zmeták – umelec a zberateľ



Posledný klasik

Nová Taormina I. 1966

Procida. 1973

Olejová tempera, plátno, 64 × 78 cm

Olej, plátno, 69 × 80 cm

Súkromný majetok

Nové Zámky, Galéria umenia inv. č. M 561

Nová Taormina II. 1969 Olejová tempera, plátno, 60 × 79 cm Nové Zámky, Galéria umenia inv. č. M 586



Ernest Zmeták – umelec a zberateľ

Nový prístav v Cefalù. 1997 Olejová, tempera, plátno, 64,5 × 84,5 cm Súkromný majetok Člnky pri mori. 1986 Olej, lepenka, 24 × 28 cm Nové Zámky, Galéria umenia inv. č. M 523



Posledný klasik

Zátišie pri mori. Trapani. 1989 Olej, plátno, 63,5 × 81 cm Súkromný majetok Pláž v Cefalù. 1985 Olej, plátno, 64 × 84,5 cm Súkromný majetok



Ernest Zmeták – umelec a zberateľ



Zvädnuté zátišie. 1991

Zátišie s kartami. 1999

Olejová tempera, papier, 35 × 29 cm

Olejová tempera, papier, 40 × 31 cm

Bratislava, Galéria Zoya

Bratislava, Galéria Zoya

Posledný klasik

Nábrežie v Cefalù. 1997.

Olej, plátno, 60 × 80 cm Súkromný majetok Terasa v Cefalù. 1998 Olej, plátno, 65 × 85 cm Súkromný majetok



Ernest Zmeták – umelec a zberateľ

Autoportrét s rukou. 1941 Olej, preglejka, 60,5 × 56 cm Súkromný majetok



Posledný klasik

Pod značkou E. Z. zberateľ – znalec – mecén Július Barczi

1 Veľká väčšina diel prezentovaných na výstave v SNG pochádza z depozitov Galérie umenia v Nových Zámkoch.

Z deponovaných diel a diel, ktoré poskytli súkromní zberatelia, sa podarilo vytvoriť výstavu, ktorá v celej šírke ilustruje záujem Ernesta Zmetáka ako zberateľa. Na výstave sa nachádzajú aj diela priamo z pozostalosti E. Zmetáka.

Dedičom za zapožičanie diel patrí naše poďakovanie.

2 Katalóg diel zbierky Ernesta Zmetáka a Danice Zmetákovej mal byť vydaný ešte počas jeho života. Katalóg z roku 1986 je kvalitatívnym výberom z malieb, sôch a diel úžitkového umenia. Vydanie katalógu naďalej patrí k dôležitým úlohám novozámockej galérie.

3 V rámci diferenciácie vo vnútri témy súkromného zberateľstva majú špeciálne postavenie zbierky výtvarných umelcov. Na dôležitosť témy upozornila v roku 2009 The Frick Collection v New Yorku, ktorej Center of the History of Collecting in America usporiadala sympózium The American Artist as Collector: From the Enlightement to the Postwar Era (6. – 7. marec 2007). K téme pozri Ébli, Gábor: Magyar műgyűjtemények 1945 – 2005.

Budapest : Enciklopédia Kiadó, 2006.

4 Hľadanie. Dokument o živote a tvorbe Ernesta Zmetáka. [Dok. film]. Réžia Milan Milo. Bratislava : Ars Nova, 2004.



Od smrti Ernesta Zmetáka v roku 2004 sa uskutočnilo niekoľko výstav jeho malieb a grafík. Pripomínali si ho ako jednu z profilujúcich osobností nášho výtvarného umenia, ako jedného z posledných modernistov u nás a maliara talianskej krajiny. Verejnosť i odborníci však ako keby zabudli na ďalšiu sféru jeho pôsobenia – na mecenášstvo. Máme na mysli jeho rozsiahly dar umeleckých diel, vďaka ktorému mohla vzniknúť v Nových Zámkoch samostatná galéria.

Osobnosť Ernesta Zmetáka tak zasahuje do niekoľkých aktuálnych bádateľských tém, ktoré sa okrem jeho vlastnej tvorby týkajú aj súkromného zberateľstva. Umelcova zbierka je vzácnym, v zahraničí tak bežným príkladom toho, ako sa zo súkromnej stane zbierka verejná. Okrem Slovenskej národnej galérie ide o jedinú zachovanú slovenskú zbierku 20. storočia, v rámci ktorej bola programovo budovaná kolekcia európskeho maliarstva a grafiky. Predmetná výstava neprezentuje zbierku v celej svojej šírke, nie je ani kvalitatívnym výberom špičkových diel1 či priestorom na prehodnocovanie atribúcií a táto publikácia nechce suplovať kompletný katalóg diel;2 preň sú dôležitejšie iné kritériá, ako uvádzame v tomto príspevku. Ide tu skôr o osobnosť umelca, na ktorého je možné nahliadať cez prizmu jeho tvorby a diel;3 ktorými sa obklopoval a zbieral ich.

Ernest Zmeták prijímal známych a záujemcov o výtvarné umenie vo svojom dome nad starou Bratislavou. Na fotografiách a filmových záznamoch4 vidíme, že išlo o nevšedný priestor: pri dverách, nad telefónnym stolíkom visel romantický obraz z 19. storočia a pod ním umelcov autoportrét, získaný výmenou za iný starožitný obraz z múzea v Bojniciach. V izbe boli nad komodou a skrinkami z 18. a 19. storočia umiestnené renesančné a barokové maľby sv. Agneše, sv. Hieronyma a Sacra Conversatione od neznámeho talianskeho majstra, nad biedermeierovou pohovkou bola rozmerná kompozícia Ecce Homo. Od rodinných príslušníkov sa zasa dozvedáme, že v spálni, najintímnejšej časti domu, robili majstrovi spoločnosť hlavne maľby Vilmosa AbuNováka a Gyulu Rudnaya. To všetko bolo prestriedané jeho zelenými Ernest Zmeták – umelec a zberateľ

Pohľad do jednej z miestností domu Ernesta Zmetáka dobre ilustruje majstrov vkus: starožitnosti, v strede dielo maďarského modernistu Józsefa Egryho (GUNZ inv. č. M 123) a po jeho stranách jeho „zelené“ krajinky. Archív D. Zmetákovej

5 Muensterberger, Werner: Vášeň aneb neutuchající zdroje sběratelství.

In: Pachmanová, Martina (edit.): Mít a být. Sběratelství jako kumulace, recyklace a obsese. Praha : Vysoká škola uměleckoprůmyslová, 2008, s. 196.

6 Niekoľko článkov týkajúcich sa Zmetákovej zbierky: Z minulosti aj súčasnosti. [rozhovor s riaditeľom Galérie umenia Štefanom Mlynárikom].

In: Smena, 3. 6. 1983; Valo, Peter: Hľadanie vnímateľa. In: Pravda, 20. 8.

1988 . Aký bude osud zbierky oblastnej galérie v Nových Zámkoch? In: Smena, 27. 9. 1990; Ešte jeden návrat do Galérie umenia v Nových Zámkoch. In: Smena, 29. 10. 1990; Kupecký, Milan: Zostane stála expozícia v Nových Zámkoch Spor pokračuje. In: Hlas ľudu, 9. 11.

1990; Melicherík, Ivan: Šafárenie so zbierkou európskeho významu. In: Práca, 13. 9. 1997; Melicherík, Ivan: Budú expozíciu Zmetákovej zbierky demontovať? In: Práca, 10. 11. 1997; Sníval som svoj hlúpy sen [rozhovor s Ernestom Zmetákom]. In: Literárny týždenník, 10. 9. 2003.



krajinami, rodinnými portrétmi a prácami z talianskeho prostredia.

Zmeták žil s vecami, ktoré sa mu prihovárali zvláštnym, no jemu blízkym a zrozumiteľným jazykom minulosti. Neboli svedectvom svojej hodnoty, či užitočnosti,5 ale „veľkého majstrovstva a poctivej práce“, ktoré boli ich zberateľovi nadovšetko vlastné. Aj tento náčrt tak trochu umocňuje tvrdenie Kataríny Bajcurovej o tom, že Zmeták patril k „heroickej“ moderne, k epoche veľkých skutkov a rozpráv.

Ernest Zmeták sa veľmi často vyjadroval k svojej zbierke.

Bohužiaľ, neformuloval svoje názory na diela majstrov európskeho či nášho umenia a nešlo ani o spomienky na hľadanie vzácností či tzv. výmenné akcie. Nebudem ďaleko od pravdy, ak napíšem, že ide zrejme o najspomínanejšiu súkromnú zbierku,6 ktorej obsah však okrem jej pôvodných majiteľov a zopár zasvätených, nikto poriadne nepoznal a dodnes nepozná. Jej dôležitosť a veľkosť bola zatienená trpkosťou, prameniacou z regionálnych pomerov v Nových Zámkoch, ktorým svoj veľký dar spolu s manželkou Danicou venoval.

Zmetákova zbierka je zbierkou s pomerne dlhým, no na udalosti chudobným životom. Netešila sa prehnanému záujmu, nedočkala sa vydania katalógu ani zásadnejších domácich či zahraničných prehliadok. Jediné archiválie viažuce sa k nej sú nepreberné množstvá darovacích listín a desiatky strán listov adresovaných vedeniu galérie, ministrovi kultúry i prezidentovi republiky. Odpovede na otázky však napriek živej korešpondencii nedokázali adresáta uspokojiť. Ako keby sa aj v tejto názorovej odlišnosti nevedeli stretnúť tieto dva svety, z ktorých jeden chcel Zmeták žiť, či skôr ho sníval a druhý, v ktorom žiť musel. Už samotné budovanie zbierky Ernestom Zmetákom, neskôr spolu s manželkou Danicou, sa javí ako akési rezíduum cností „starej“ doby. Rôznorodosť materiálu, túžba získať diela veľkých majstrov európskeho maliarstva, obľuba umeleckého remesla riadené „úctou a obdivom k výtvarnému prejavu iných umelcov, nehľadiac na úzky rámec dobový či národnostný… bez prihliadnutia na dobovú módu, konjunktúru alebo Posledný klasik

Ernest Zmeták doma v spoločnosti príbuzných, obklopený dielami Gy. Rudnaya, K. Postla a majstrov 19. storočia. Archív D. Zmetákovej

7 Galéria umenia Nové Zámky. Katalóg diel darovaných Ernestom Zmetákom a Danicou Zmetákovou. [Kat.] Úv. Ernest Zmeták. Nové Zámky : Galéria umenia, 1986, nepag.

8 Za informáciu ďakujem pani Danici Zmetákovej.



chvíľkový úspech umelca“ 7 v kombinácii s pokusom prezentovať diela v podobe dejín a v neposlednom rade samotné gesto darovať a sprístupniť zbierku, kladú zberateľskú činnosť Ernesta Zmetáka na hranicu nových postupov a princípov zberateľstva z konca 19. a z prvej polovice 20. storočia.

Prvé dielo ako dôsledok prejavu zberateľských emócií, horlivosti a vôle získal Ernest Zmeták v roku 1946, tri roky po návrate z Budapešti a po tom, čo mal možnosť konfrontovať sa na študijnej ceste vo Francúzsku s dielami svetového maliarstva. Išlo o portrét dámy pravdepodobne od slávneho maďarského portrétistu Miklósa Barabása.8 Toto prvé dielo neudávalo smer, nebolo kľúčovým artefaktom zbierky, okolo ktorého sa nabaľovali ďalšie „podobné“ diela, ale bolo výsledkom už vybudovaného, zrelého názoru mladého zberateľa, formovaného budapeštianskymi zbierkami a skúsenosťami. Zbierať prestal až krátko pred smrťou, čo znamená, že v prípade Ernesta Zmetáka možno hovoriť o vášni pestovanej vyše polstoročia, zrejme už od počiatku v značnej miere motivovanej želaním zbierku venovať svojmu rodnému mestu a tým prispieť k pozdvihnutiu jeho kultúrnej úrovne. Za ten čas sa mu podarilo zhromaždiť viac ako dvetisíc, viac-menej cenných umeleckých diel – malieb, grafík, kresieb, sôch a starožitností. Nie je bez zaujímavosti, že začínal dielami, na ktorých bol vo svojich študentských rokoch „odchovaný“, skončil pri zbieraní vlastných diel z raného obdobia tvorby…

Už v priebehu sedemdesiatych rokov sa pohrával s myšlienkou fyzicky venovať svoju zbierku Novým Zámkom, čo napokon vyvrcholilo v konkrétnom čine v roku 1979. Dar Ernesta Zmetáka a Danice Zmetákovej sa stal základom a zároveň najrozsiahlejšou časťou Galérie umenia v Nových Zámkoch. Zmetákovci si ako darcovia uplatňovali právo na umelecké vedenie galérie, ktorá mala spolu so svojím zriaďovateľom usilovať o postavenie samostatnej budovy a tým opustiť provizórne priestory. Nestalo sa tak. Možno aj preto sa môže zdať pri štúdiu archívu, že umelecké diela, ktoré Ernest Zmeták – umelec a zberateľ

Katalóg vystavených diel Ernest Zmeták – zberateľ Zostavili Július Barczi

EURÓPSKE UMENIE 16. – 20. storočia

Neznámy benátsky vedutista – v štýle Bernarda Bellotta (1720, Venezia – 1780, Warszawa) | Benátsky motív | 18. storočie. Olej, plátno, 63 × 93 cm | Neznačené | Nové Zámky, Galéria umenia, inv. č. M 195 | Vyst.: Stála expozícia. GU, Nové Zámky, 1980 – 2003; Európske umenie. GU, Nové Zámky, od 2004 | Lit.: Galéria umenia 1986

Neznámy benátsky vedutista – v štýle Bernarda Bellotta (1720, Venezia – 1780, Warszawa) | Námestie sv. Marka v Benátkach | 18. storočie. Olej, plátno, 63 × 93 cm | Neznačené | Nové Zámky, Galéria umenia, inv. č. M 197 | Vyst.: Stála expozícia. GU, Nové Zámky, 1980 – 2003; Európske umenie.

GU, Nové Zámky, od 2004 | Lit.: Galéria umenia 1986



Georg Decker (1818, Budapest – 1894, Wien) | Portrét muža | 1830 – 1840. Olej, drevo, 21,7 × 17,7 cm | Neznačené | Nové Zámky, Galéria umenia, inv. č. M 386 | Vyst.: Stála expozícia. GU, Nové Zámky, 1984 – 2002 | Lit.: Galéria umenia 1986

Johann Nepomuk Ender (1795, Wien – 1875, Wien) | Portrét muža v čipkovom golieri | 1810 – 1830. Olej, plátno, 57,5 × 46,5 cm | Neznačené | Nové Zámky, Galéria umenia, inv. č. M 90 | Vyst.: Stála expozícia. GU, Nové Zámky, 1984 – 2002 | Lit.: Galéria umenia 1986

Ernest Zmeták – umelec a zberateľ

Neznámy taliansky maliar | Svätý Hieronym | 17. storočie. Olej, plátno, 100 × 134 cm | Neznačené | Súkromný majetok | Lit.: Galéria umenia 1986 (ako Francisco Herrera st.)

Johann Friedrich Hüttner (akt. okolo 1837) | Portrét Marie Soos | 1821. Olej, plátno, 73 × 60 cm | Značené vpravo dole: M. Hüttner Pinxit, vzadu: Maria Soos Qtatis suq 38 Lemesan 1821 | Súkromný majetok

Johann Friedrich Hüttner (akt. okolo 1837) | Portrét Joanesa Soosa | 1821. Olej, plátno, 73 × 60 cm | Značené vľavo dole: Hüttner, vzadu: Joanes Soos Qtatis suq 40 Lemesan 1821 | Súkromný majetok

Juliusz Fortunat Kossak (1824, Nowy Wiśnicz – 1899, Kraków) | Muž s koňom a psom | 1870 – 1880. Olej, plátno, 25 × 29,9 cm | Neznačené | Nové Zámky, Galéria umenia, inv. č. M 186 | Vyst.: Stála expozícia. GU, Nové Zámky, 1980 – 1982 | Lit.: Galéria umenia 1986 | Ernest Zmeták získal od súkromného zberateľa v Bratislave v roku 1965.

Jan de Momper (1614, Antwerpen – 1684, Antwerpen) | Krajina so zrúcaninou | Po pol. 17. storočia. Olej, plátno, 31,4 × 48,3 cm | Neznačené | Nové Zámky, Galéria umenia, inv. č. M 155 | Vyst.: Stála expozícia. GU, Nové Zámky, 1980 – 2003; Bludní Holanďania. SNG, Bratislava, 2006 – 2007 | Lit.: Galéria umenia 1986; Rusina 2006



Neznámy benátsky maliar | Sacra Conversatione | Okolo 1540. Olej, tempera, drevo, 70 × 95 cm | Neznačené | Súkromný majetok | Lit.: Galéria umenia 1986

Neznámy stredoeurópsky maliar – podľa Pietra Paula Rubensa (1577, Siegen – 1640, Antwerpen) | Obriezka Krista | 19. storočie.

Olej, plátno, 53 × 38,5 cm | Neznačené | Súkromný majetok | Lit.: Galéria umenia 1986 (ako okruh Anthonyho van Dyck)

Neznámy stredoeurópsky maliar | Veštenie z ruky | 1800 – 1820. Olej, kovová platňa, 13 × 18 cm | Neznačené | Nové Zámky, Galéria umenia, inv. č. M 384 | Vyst.: Stála expozícia. GU, Nové Zámky 1984 – 2003 | Lit.: Galéria umenia 1986 (ako Niklas Daniel Chodowiecki); Papco 2003 (ako Elias Mögel ?)

Posledný klasik

Neznámy stredoeurópsky maliar | Vykladač karát | 1800 – 1820. Olej, kovová platňa, 13 × 18 cm | Neznačené | Nové Zámky, Galéria umenia, inv. č. M 385 | Vyst.: Stála expozícia. GU, Nové Zámky, 1984 – 2003 | Lit.: Galéria umenia 1986 (ako Niklas Daniel Chodowiecki); Papco 2003 (ako Elias Mögel ?)

Neznámy rakúsky maliar | Kojaca madona | 18. storočie. Olej, plátno, 29 × 24 cm | Neznačené | Súkromný majetok | Lit.: Galéria umenia 1986 (ako Francesco Guarino)

Neznámy nemecký maliar – podľa Lucasa van Leyden (1494, Leiden – 1533, Leiden) | Svätý Hieronym | 18. storočie. Olej, drevo, 49 × 66 cm | Neznačené | Súkromný majetok | Lit.: Galéria umenia 1986 (ako Lucas van Leyden, po 1510) | Ernest Zmeták získal dielo kúpou od starožitníka v Bratislave v roku 1951.

MAĎARSKÉ UMENIE 19. – 20. storočia

Vilmos Aba-Novák (1894, Budapest – 1941, Budapest) | Napájanie kráv | 1925 – 1927. Olej, plátno, 84,5 × 99 cm | Neznačené | Nové Zámky, Galéria umenia, inv. č. M 82 | Vyst.: Stála expozícia. GU, 1980 – 2002; Aba-Novák. MODEM, Debrecen, 2008 | Lit.: Galéria umenia 1986; Molnos 2008

Vilmos Aba-Novák (1894, Budapest – 1941, Budapest) | Odpočivajuci Cigáni | 1926 – 1927.

Olej, plátno, 89 × 110 cm | Neznačené | Nové Zámky, Galéria umenia, inv. č. M 16 | Vyst.: Stála expozícia. GU, Nové Zámky, 1980 – 2002; Aba-Novák. MODEM, Debrecen, 2008 | Lit.: Galéria umenia 1986; Molnos 2008

Vilmos Aba-Novák (1894, Budapest – 1941, Budapest) | Park | 1921. Olej, plátno, 74 × 100,5 cm | Neznačené | Nové Zámky, Galéria umenia, inv. č. M 79 | Vyst.: Stála expozícia. GU, Nové Zámky, 1980 – 2002; Árkádia tájain. MNG, Budapest, 2001; Aba-Novák. MODEM, Debrecen, 2008; Aba-Novák Esztergomban; ÉK, Esztergom, 2009 | Lit.: Galéria umenia 1986; Zwickl 2001; Kieselbach 2004; Molnos 2008 | Ernest Zmeták získal dielo od autorovej dcéry



Vilmos Aba-Novák (1894, Budapest – 1941, Budapest) | Škica k napájaniu kráv II. | 1923 – 1927. Ceruza, papier, 24 × 33 cm | Neznačené | Nové Zámky, Galéria umenia, inv. č. K 252 | Vyst.: Maďarská kresba. GU, Nové Zámky, 2000; Maďarská kresba a grafika. NG, Nitra, 2004 | Lit.: Markusková 2000

Miklós Barabás (1810, Márkosfalva (Mărcuşa) – 1898, Budapest) | Portrét mladej vdovy | 1842. Olej, plátno, 85 × 69 cm | Značené vpravo dole: Barabás 1942 | Nové Zámky, Galéria umenia, M 59 | Vyst.: Stála expozícia. Galéria umenia, 1980 – 2002 | Európske umenie. GU, Nové Zámky, 2004 – | Lit.: Galéria umenia 1986

Tibor Boromisza (1880, Bácsalmás – 1960, Szentendre) | Dedina | 1929. Akvarel, papier, 21,5 × 29,8 cm | Značené vľavo dole: Boromisza, Cétény, 1929 | Nové Zámky, Galéria umenia, K 393 | Vyst.: Maďarská kresba. GU, Nové Zámky, 2000; Maďarská kresba a grafika. NG, Nitra, 2004 | Lit.: Markusková 2000

Posledný klasik

Lajos Deák-Ébner (1850, Pest – 1934, Budapest) | Dedinský rozhovor | Po 1890. Olej, tempera, plátno, 79 × 55,5 cm | Značené vpravo dole: Deák Ébner L. | Nové Zámky, Galéria umenia, inv. č. M 627 | Vyst.: Stála expozícia. GU, Nové Zámky

Gyula Derkovits (1894, Szombathely – 1934, Budapest) | Akt v krajine | Okolo 1921.

Olej, lepenka, 29,6 × 29,6 cm | Neznačené | Nové Zámky, Galéria umenia, inv. č. M 17 | Vyst.: Stála expozícia. GU, Nové Zámky, 1980 – 2002 | Lit.: Galéria umenia 1986

József Egry (1883, Újlak – 1951, Badacsonytormaj) | Kúpalisko v Hévize | 1930 – 1940. Olej, pastel, papier, 68 × 88 cm | Značené vpravo dole: Egry József | Nové Zámky, Galéria umenia, inv. č. M 123 | Vyst.: | Lit.: Galéria umenia Nové Zámky 1986

Ferenc Erdélyi (1904, Budapest – 1959, Budapest) | Proletár | 1920. Olej, plátno, 100,5 × 70,5 cm | Neznačené | Nové Zámky, Galéria umenia, inv. č. M 126 | Vyst.: Stála expozícia. GU, Nové Zámky, 1980 – 1982

Béla Kontuly (1904, Miskolc – 1983, Budapest) | Jarná krajina | 1920 – 1930. Olej, plátno, 46 × 56,8 cm | Neznačené | Nové Zámky, Galéria umenia, inv. č. M 18 | Vyst.: Stála expozícia. GU, Nové Zámky, 1980 – 2002 | Lit.: Galéria umenia 1986

Béla Kontuly (1904, Miskolc – 1983, Budapest) | Košická krajina | Okolo 1928. Olej, plátno, lepenka, 60 × 78 cm | Neznačené | Nové Zámky, Galéria umenia, inv. č. M 497 | Vyst.: Stála expozícia. GU, Nové Zámky, 1985 – 2002

Géza Mészőly (1844, Sárbogárd – 1887, Jobbágyi) | Na konci dediny (autorská kópia) | Okolo 1880. Olej, plátno, 30,6 × 47,5 cm | Značené vpravo dole: Mészöly G. | Nové Zámky, Galéria umenia, inv. č. M 167 | Vyst.: Stála expozícia. GU, Nové Zámky, 1980 – 2002 | Lit.: Galéria umenia 1986

Neznámy maďarský maliar ? | Dve dievčatá | 1900 – 1920. Olej, plátno, 45 × 55 cm | Neznačené | Nové Zámky, Galéria umenia, inv. č. M 133

Gyula Háry (1864, Zalaegerszeg – 1946, Budapest) | Štúdia mužského aktu | 1860 – 1870.

Olej, plátno, 54,2 × 27 cm | Značené vpravo dole: Háry Gyula | Nové Zámky, Galéria umenia, inv. č. M 23

Károly Kernstok (1873, Budapest – 1940, Budapest) | Krajina pred búrkou | Okolo 1930. Olej, plátno, 56,3 × 69,5 cm | Neznačené | Nové Zámky, Galéria umenia, inv. č. M 99 | Vyst.: Stála expozícia. GU, Nové Zámky, 1980 – 2002 | Lit.: Galéria umenia 1986



Gusztáv Magyar-Manheimer (1859, Pest – 1937, Budapest) | Uličníci z Capri | 1900 – 1915. Olej, drevo, 23,7 × 16,2 cm | Značené vľavo dole: Magyar Mannheimer | Nové Zámky, Galéria umenia, inv. č. M 110 | Vyst.: Stála expozícia. GU, Nové Zámky, 1980 – 1981

Ernest Zmeták – umelec a zberateľ

Neznámy stredoeurópsky maliar | Krajina s pastierom a rybárom | 1839. Olej, plátno, 88 × 152 cm | Značene vľavo dole: Festé: F.M. É: Újvárban 839 | Súkromný majetok

by ilustráciu ospievala. Z obdržaných súťažných básnických diel postupne 18 zverejnili v ďalších číslach časopisu. Vzhľadom na veľký záujem ešte jednu sadu litografií objednali vo viedenskej tlačiarni Reiffenstein & Rösch v roku 1857. Veľkoformátovú litografiu vystavili i na peštianskej výstave spoločnosti Műegylet v nasledujúcom roku. Podľa maľby, či Kollarzovej grafiky vznikla ešte jedna litografia od Vinzenza Katzlera, ktorý ústredný dej verne reprodukoval, zmenil však prostredie.

Zverejňovanie histórií v časopisoch sa nespájalo len s potrebou uvádzania oduševňujúcich a velebiacich počinov z histórie (nanajvýš aktuálnych po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v 1848). Vydavatelia uvádzaním veľkých tém z histórie preukazovali svoje postoje a dokonca v tom i súperili. Napkelet začal systematicky vydávať ilustrácie histórií po tomto úspechu a prudké súťaženie zvádzal napríklad s časopisom Hölgyfutár. Víťazný sprievod rodu Hunyadi vlastne spustil v Napkelete túto tradíciu. Údaje vzťahujúce sa ku grafikám interpretovala historička umenia Emese Révész, ale bez znalosti maľby. Jej význam mohol byť Ernestovi Zmetákovi zrejmý, najmä ak poznal reprodukcie.

SLOVENSKÉ UMENIE 19. – 20. storočia

Andrej Barčík (1928, Závodie-Žilina – 2004, Žilina) | Zátišie s cibuľou | 1949. Olej, plátno, 16 × 22 cm | Značené uprostred dole na ráme: Andrej Barčík | Nové Zámky, Galéria umenia, inv. č. M 598 | Vyst.: Stála expozícia. GU, Nové Zámky, 1988 – 2002

Július Bártfay (1888, Nitra – 1979, Bratislava) | Extáza | 1930. Mramor, 23 × 21 × 14 cm | Značené vľavo dole: Bartfay | Nové Zámky, Galéria umenia, inv. č. P 111

Zuzana Ludiková

Miloš Alexander Bazovský (1872, Závada – 1958, Ľubochňa) | Dom pri potoku | 1920 – 1925. Olej, plátno, lepenka, 29,5 × 27,7 cm | Neznačené | Nové Zámky, Galéria umenia, inv. č. M 53



Ernest Zmeták – umelec a zberateľ

Štefan Bednár (1909, Myjava – 1976, Bratislava) | Na pláži | 1962. Olej, tempera, sololit, 77,5 × 99,5 cm | Značené vpravo dole: Š. Bednár 62 | Nové Zámky, Galéria umenia, inv. č. M 268 | Lit.: Galéria umenia 1986

Viktor Belányi (1877, Ludanice – 1955, Budapest) | Dve ženy | 1930 – 1940. Olej, tempera, papier, 47,5 × 63 cm | Značené vpravo dole: Belányi | Nové Zámky, Galéria umenia, inv. č. M 675 | Vyst.: Čaro krivky. GMB, Bratislava, 1999; Maďarská kresba. GU, Nové Zámky, 2000; Maďarská kresba a grafika. NG, Nitra, 2004; Viktor Belányi. MVL, Košice, 2005 | Lit.: Markusková 2000; Tajkov 2005

Viktor Belányi (1877, Ludanice – 1955, Budapest) | Odpočívajúca | 1930 – 1940. Tempera, papier, 61,4 × 43 cm | Značené vpravo dole: Belányi | Nové Zámky, Galéria umenia, inv. č. M 676 | Vyst.: Maďarská kresba. GU, Nové Zámky, 2000; Maďarská kresba a grafika. NG, Nitra, 2004; Viktor Belányi. MVL, Košice, 2005 | Lit.: Markusková 2000; Tajkov 2005

Martin Benka (1888, Kostolište – 1971, Malacky) | Orava | 1928 – 1930. Olej, plátno, 49,5 × 59 cm | Nové Zámky, Galéria umenia, inv. č. M 267 | Značené vpravo dole: M. Benka | Vyst.: Stála expozícia. GU, Nové Zámky, 1982 – 2002; Martin Benka. ZG, Senica, 2008 – 2009 | Lit.: Galéria umenia 1986

František Foltýn (1891, Královský Stašov pri Sušiciach – 1976, Brno) | Moravská krajina | 1980. Olej, plátno, 69,5 × 70 cm | Značené vpravo dole: Foltýn 80 | Nové Zámky, Galéria umenia, inv. č. M 612

Ignác Bizmayer (1922, Košolná) | Ľudový huslista | 1988. Hlina, farebná glazúra, Ø 57 cm | Značené vzadu: IB 1988 | Nové Zámky, Galéria umenia, inv. č. UP 29 | Vyst.: Stála expozícia. GU, Nové Zámky, 1988 – 2002

Ľudovít Fulla (1902, Ružomberok – 1980, Bratislava) | Nevesta | 1947. Gvaš, kartóne, 170 × 119 cm | Značené vpravo dole: Fulla 1947 | Prvá slovenská investičná spoločnosť

Július (Gyula) Flaché (1892, Budapest – 1967, Banská Bystrica) | Portrét mladej ženy | 1925 – 1930. Olej, plátno, 36,5 × 31,6 cm | Značené vpravo dole: J. Flache | Nové Zámky, Galéria umenia, inv. č. M 151 | Vyst.: Július Flaché. SNM – MKMS, Bratislava, 2008 | Lit.: Kubičková 2008



Jozef Hanula (1863, Liptovské Sliače – 1944, Spišská Nová Ves) | Okraj Spišskej Novej Vsi | 1923. Olej, plátno, lepenka, 41 × 53 cm | Značené vpravo hore: J. Hanula | Nové Zámky, Galéria umenia, inv. č. M 355 | Vyst.: Stála expozícia. GU, Nové Zámky, 1983 – 2002 | Lit.: Galéria umenia 1986

Posledný klasik

26(42) | Károly (Karol) Harmos (1879, Somogy – 1956, Komárno) | Madona s dieťaťom (Umelcova manželka s dieťaťom) | 1910 – 1920. Olej, plátno, 68 × 52,5 cm | Značené vpravo dole: Harmos | Súkromný majetok

Viktor Hermély (1891, Kremnica – 1973, Kremnica) | Černoch | 1930 – 1940. Olej, plátno, 51,5 × 40 cm | Neznačené | Nové Zámky, Galéria umenia, inv. č. M 34 | Vyst.: Stála expozícia. GU, Nové Zámky, 1980 – 2002

Vincent Hložník (1919, Svederník – 1997, Bratislava) | Mladá matka | 1944, tempera, papier, lepenka, 52 × 88 cm | Značené vľavo dole: V. Hložník 44 | Nové Zámky, Galéria umenia, inv. č. M 274 | Vyst.: Stála expozícia.

GU, Nové Zámky, 1980 – 2002 | Lit.: Galéria umenia 1986

Summary

The Slovak National Gallery’s exhibition The last classic / Ernest Zmeták – artist and collector presents the work and activity of Ernest Zmeták (1919 – 2004), one of the most important personalities in Slovakia’s modern art. The project was conceived as a double exhibition; the organizers’ ambition is to capture what is most characteristic, most typical in Zmeták’s oeuvre, and to document his abundant activity as a collector. It throws light on Zmeták’s significance in the Slovak modern, taking into consideration his pieces in both state and private collections, and the significance of his collecting historically and culturally.

Ernest Zmeták was born in Nové Zámky, a town in southern Slovakia, which is also the birthplace of another legend of the European and Hungarian avantgarde, Lajos Kassak. He trained privately, in a drawing course of Karol Harmos in Komárno (1936 – 1937). Then he set out to study at Prague’s Academy of Fine Arts, where he was accepted but unable (due to the historic events of 1938) to matriculate.

This is why he went to study at the Hungarian Royal Institute of Arts and Crafts in Budapest (from 1938 to 1943), an auspicious chance that brought him into contact with Prof. Vilmos Aba-Novák, of the “Roman School” and late European Neoclassicism, who significantly if briefly influenced how Zmeták viewed the world (he also studied with Prof. István Szönyi, and completed study with Prof. Béla Kontuly).

In 1943 he returned to Slovakia, settling in Bratislava after a brief period in Martin. Zmeták travelled extensively, not just in Slovakia (Orava, Gemer, Červený Kameň, Košice...), as his lifelong creative love was Italy: his first study stay there was in 1947, and ever after he regularly returned to paint, in later years in Cefalù on Sicily. From 1949 to 1952 he worked as Ľudovít Fulla’s assistant. This major Slovak modernist worked in the department for monumental painting at Bratislava’s Academy of Fine Arts. Zmeták and Fulla left the school together, not wanting to play along with the period’s method of socialistic realism. In addition to painting, Zmeták worked in prints, 

Ernest Zmeták – umelec a zberateľ

drawings and monumentals (such as the mosaic on the facing of Bratislava’s Primate’s Palace, 1959). In 1946 his pieces were included in the survey Art tchécoslovaque 1938 – 1946 in the Parisian gallery La Boétie; and in 1958 he showed at the XXIX Biennale di Venezia, where his coloured woodcut Útek do Egypta [Escape to Egypt] received an Istituto internazionale di arte liturgica prize. He lived and worked in Bratislava until his death.

In the history of Slovakia’s modern art, Ernest Zmeták is considered a significant example of the so-called Second World War generation (Generácia 1919), rounding out the endeavours of the interwar avantgarde and setting conditions for Slovak painting and printmaking after 1945. Still, to some extent he stands out in the domestic context. Most young art at the time was foreshadowed by a Parisian Picasso-esque initiation and Spaniards of the Parisian school (in Slovakia, too, there were tremendous repercussions of the Prague exhibition The art of Republican Spain – Spanish artists of the Parisian school, 1946), as well as by lyrical primitivism. Yet taking the lead from Picasso’s contemporary work, which was so essential for his peers (Ladislav Guderna, Vincent Hložník, Viliam Chmel, Peter Matejka et al.), was unimportant for Zmeták. In “constructing” a painting, he drew more on an older tradition dating back to Cézanne, while in prints he most nearly approached the time’s paradigm of primitivism (Ervín Semian, Rudolf Uher). However, he based his art on civilism and the sensual, one of few domestic examples of naturalist and independent European painters.

The foundation of Zmeták’s work was depicting reality as something actual, simplified from fleeting moments, faithful to what is real. He said of his work that he was led by the effort “to bring the law of nature, precisely, to the law of the picture surface. Here I insisted on artistic truth, with the eternity of the photographer and the feeling of the artist... Essentially I always hold to nature, though I don’t photograph it.” First and foremost he was ever a creator of pictorial reality – painting and drawing what he faced in his model, whether that was a landscape, person, non-living object or himself.

He was after capturing the essence, the core of his chosen model in an image, “finding permanence and laws in a world of change and impermanence”; he was mainly interested in factuality, the pertinence of a motif (though in his case this would always be simplified). He “materialized” and “carved” the shapes on the canvas; with a sculptor’s manner but a painter’s means, his pictures thus come across as plastic and voluminous. This was associated with the drawing function as he conceived and defined shapes. He was workmanlike in drawing in all forms and techniques. All his life, he resourcefully adapted in 

Posledný klasik