Anton Cepka - Kinetický šperk / Kinetic Jewerly

Brošňa / Brooch 1977 SNG (UP-T 242)

6 S T U D I O J E W E L L E RY

A

Anton Cepka vstúpil do výtvarného diania v období, ktoré bolo pre autorský šperk formotvorné.

V 50. rokoch 20. storočia sa o slovo začali razantne hlásiť tvorcovia, ktorých profesionálny profil bol zameraný na nekonvenčný, antiklasicky nazeraný šperk. Ich tvorbu charakterizoval radikálny výrazový, materiálový experiment a intermediálne presahy. Nový šperk mal ambíciu byť „umeleckým vyjadrením súčasnosti“1 a redefinovať sa ako plnoprávna a povšimnutiahodná súčasť súdobého reformného diania v umeleckom remesle a vo výtvarnom umení. Tento pohyb nemal podobu kompaktného, názorovo „jednofarebného“ hnutia, ale prebiehal s rôznorodým nastavením a intenzitou v celej Európe, pričom možno najmarkatnejšie zmeny nastali vo Veľkej Británii, Taliansku, Holandsku a v Nemecku. Spájali a posúvali ho medzinárodné prehliadky autorského šperku,2 progresívne múzeá a školy, udeľovanie odborových ocenení,3 sympóziá a toto dianie aktivizovalo aj založenie viacerých súkromných šperkárskych galérií a zberateľstvo cielene zamerané na súčasný šperk.

Anton Cepka v tom čase študoval na VŠUP v Prahe, kde nastúpil (po ukončení rezbárskeho odboru bratislavskej Školy umeleckého priemyslu / 1952 – 1957) do ateliéru umeleckého spracovania kovov. Najprv ho viedol sochár a medailér Bedřich Stefan (1896 – 1982), ktorého neskôr na poste vedúceho vystriedal Jan Nušl.4 Ten spolu s Alenou Novákovou,5 dielenskou lektorkou pre šperk, vniesol do prostredia ateliéru dynamiku a dôsledne pestovanú interdisciplinaritu – pribúdali šperkárske zadania, dizajn stolovacích a interiérových predmetov, okrem kovu sa objavili aj vtedy nastupujúce nové materiály – plastické hmoty.

Pražský pobyt Cepkovi sprostredkoval aj vstup do relatívne informovanejšieho a otvorenejšieho milieu – mierny „odmäk“ od začiatku 60. rokov signalizoval napr. aj vôľu štátnej moci absolútne neodmietať kultúrnu výmenu s „imperalistickým Západom“. Záujem európskej odbornej verejnosti naštartoval hlavne úspech československej expozície na bruselskom Expo ’58, pre československý šperk to znamenalo znovunadviazanie relevantných kontaktov najmä s nemeckým prostredím.6 Aj zásluhou osobného interesu osobností ako bol Herbert Hofmann (1899 – 1971) tak začali mieriť na rešpektovaný mníchovský Veľtrh umenia a remesiel československí tvorcovia – prestížnu Bavorskú štátnu cenu získal v roku 1963 šperkár Josef Symon a o rok neskôr si ju za diplomovú kolekciu šperkov odniesol práve Anton Cepka. Bol to zlomový bod nielen v jeho profesionálnom vývoji, ale aj jeden z dôležitých medzníkov pre český i slovenský autorský šperk. Český šperk, ktorý v tom čase začal profitovať z tvorivých posunov najmä absolventov VŠUP, bol výrazne motivovaný obmedzeným prísunom drahých kovov – dobová prax velila, diplomaticky povedané, „hospodáriť

1 2 3 4 5 6

Parafráza titulu jednej z prvých publikácií, ktorá sa nové smery v šperku snažila teoreticky podchytiť. Bott, Gerhard: Schmuck als künstlerische Aussage unserer Zeit. Königsbach-Pforzheim : Hans Schöner, 1971.

Ako iniciačnú uvádzajú historici šperku zhodne výstavu International Exhibition of Modern Jewellery v The Goldsmith’s Hall v Londýne v roku 1961. Čestný prsteň udeľovaný Spoločenstvom zlatníckeho umenia v Hanau, Bavorská štátna cena.

Jan Nušl (1900 – 1986) český sochár, medailér, šperkár, reštaurátor. Od roku 1945 pedagóg na VŠUP v Prahe.

Alena Nováková (1929 – 1997) česká šperkárka, reštaurátorka. Pripisuje sa jej zásadný vplyv na formovanie zakladateľskej generácie československých šperkárov.

Nemecko, so silnou tradíciou zlatníckych stredísk ako Hanau, Pforzheim a dobre sa rozvíjajúcou vzdelávacou štruktúrou, si od 50. rokov budovalo prostredníctvom tvorcov, pedagógov a znalcov šperku akými boli Hermann Jünger, Reinhold Reiling, Friedrich Becker, Karl Schollmayer alebo Fritz Falk renomé živého a vplyvného šperkárskeho centra. Do popredia sa dostával aj Mníchov, kde sa okrem znovurozbehnutého zlatníckeho a strieborníckeho vzdelávania na Akadémii výtvarných umení formovalo výrazné šperkárske podhubie v rámci Medzinárodného veľtrhu umenia a remesiel. Motorom týchto snáh bol historik umenia Herbert Hofmann, ktorý založil aj medzinárodne rešpektovanú prehliadku „Schmuck“ a okrem intenzívneho presadzovania domáceho úžitkového umenia obracal svoj záujem aj na vtedajšie Československo. Hofmann, Herbert: Umělecké řemeslo v Německé spolkové republice. In: Umění a řemesla, 4, 1966, s. 136-142 alebo Hölscher, Petra: Nollert, Angelika (Ed.): Anton Cepka. Jewelry and Objects. München : Die Neue Sammlung – The Design Museum, 2015, s. 193-207.

7 S T U D I O J E W E L L E RY

A

Anton Cepka made his debut on the art scene in the early 1960s, in the period that was formative for jewellery design. In 1950s the new generation of artists was trying to establish themselves whose professional profile concentrated on unconventional and anti-classically viewed jewellery. Their work is characterised by the intermedia approach and radical experiment in terms of used material as well as means of expression. Its ambition was to be “artistic expression of present days”1 and redefine itself as a fully fledged and noteworthy part of coeval revolutionary events in the applied and fine art. This undertaking did not form a compact, ideologically unified movement, it took rather diverse directions and ran with diverse intensity throughout Europe, with the possibly most significant changes occurring in Great Britain, Italy, the Netherlands and Germany. What helped to unite and advance this movement were the international jewellery exhibitions,2 progressive museums and schools, awards3 and symposiums. This led to foundation of various private jewellery galleries and collections specifically focusing on contemporary jewellery.

Anton Cepka, at the time, studied at the Academy of Arts, Architecture and Design in Prague, where he started (after finishing his woodcarving specialisation at the School of Applied Arts in Bratislava 1952 – 1957) at Metalworking Studio, initially led by the sculptor and medalist Bedřich Stefan (1896 – 1982) and later by Jan Nušl.4 Nušl, along with Alena Nováková, the teacher of jewellery,5 brought a new dynamism into the studio and consistently cultivated interdisciplinarity – new jewellery assignments had arisen, such as tableware and interior design, and apart from the metal, new materials such as plastics also emerged. Cepka’s stay in Prague enabled him to enter into relatively more informed and open milieu – the slight “thaw” at the beginning of the 1960s was also indicated by the willingness of the state authorities not to absolutely refuse cultural exchange with the “imperialistic West”. The interest of European expert community was kindled with the success of the CzechoSlovak exposition at the Brussel Expo ’58. The Czechoslovak jewellery artists regained important connections especially with the German scene.6 Thanks to the interest of figures such as Herbert Hofmann (1899 – 1971), Czechoslovak artists started attending the respected International Handicraft Fair in Munich – Josef Symon was awared the prestigious Bavarian State Prize in 1963 and Anton Cepka received it a year later for his jewellery collection. It was a crucial point not only for his professional growth but also for Czecho-Slovak jewellery design.

Czech jewellery, which at the time began to profit from the creativity of the graduates of the Academy of Arts, Architecture and Design in Prague, was significantly influenced by the limited access to precious metals – the current practice dictated, diplomatically speaking, to “use gold and gems

1 2 3 4 5 6

Paraphrasing the title of one of the first publications, which was trying to describe these new trends in jewellery. Bott, Gerhard: Schmuck als künstlerische Aussage unserer Zeit. Königsbach-Pforzheim : Hans Schöner, 1971.

Almost all historians of jewellery agree that the International Exhibition of Modern Jewellery, 1890 – 1961 at The Goldsmith’s Hall in London was the formational event.

Ring of Honour awarded by German Goldsmiths’ House, Hanau, Bavarian State Prize.

Jan Nušl (1900 – 1986) Czech sculptor, medalist, jeweller, restorer. Lecturer at Academy of Arts, Architecture and Design in Prague since 1945.

Alena Nováková (1929 – 1997) Czech jeweller and restorer. She made a significant impact on the formation of the founding generation of Czech-Slovak jewellers.

Germany, with strong tradition of goldsmith centres such as Hanau or Pforzheim and their welldeloped educational structure, built a reputation of a lively and influential centre of jewellery since the 1950s through artists, educators experts and promoters of jewellery such as Hermann Jünger, Reinhold Reiling, Friedrich Becker, Karl Schollmayer or Fritz Falk. Munich also became prominent, when besides running goldsmith and silversmith education at the Academy of Fine Arts, a distinctive jewellery environment was formed in the context of the International Handicraft Fair. The author of these efforts was Herbert Hofmann, art historian, who founded the internationally respected exhibition Schmuck and besides the intensive support of domestic applied arts he also turned his attention to Czechoslovakia. Hofmann, Herbert: Umělecké řemeslo v Německé spolkové republice. In: Umění a řemesla, 4, 1966, pp. 136-142, or Hölscher, Petra: Nollert, Angelika (Ed.): Anton Cepka. Jewelry and Objects. München : Die Neue Sammlung – The Design Museum, 2015, pp. 193-207

8 so zlatom a drahokamami rozvážne“.7 Okrem vplyvov štrukturálnej grafiky a sochárstva, šperk formovali aj intervencie nekonvenčných materiálov, špeciálne v tomto prípade sklo a textil8 – aktivity vydeľujúce tento smer zo súdobej strojovej/remeselnej produkcie sa označovali ako umelecká/ateliérová bižutéria.9 V európskej šperkárskej komunite bol tento minimalistický, nápaditý a lapidárny prístup vnímaný ako absolútne nový.10 Azda najzreteľnejšie sa skloňovalo práve meno Antona Cepku.

IKARIA XB 1

K

„Kybernetické počítače, radary, antény, televízne obrazovky, nadzvukové lietadlá, celá kozmická technika nemalou mierou vplýva na človeka. Sme s ňou v každodennom styku. Musíme ju prijať takú, aká je, presnú a chladnú.” Anton Cepka11 Technooptimizmus, kozmické sny a nádeje atómového veku vzrušovali v 50. a 60. rokoch nielen socialistického človeka. Aj Západ si vychutnával svoju porciu vesmírnych vyhliadok, Sputnik nahradil Apollom a s nadšením vítal (a aj konzumoval) technické novinky a permanentné pokroky vo vede. Energia modernej doby napájaná výsledkami nových odborov ako kybernetika, astronautika, informatika, robotika si v tomto období ukrojila ukrojila významný diel záujmu v literatúre, filme, hudbe, architektúre a aj vo výtvarnom umení a dizajne.12 Naladenie Antona Cepku, ktorý už ako dieťa vyrezával drevené lietadlá13 a vznášadlá, vesmírne krajiny, technoidné zariadenia boli podstatnou súčasťou jeho morfológie, tak do istej miery v svojej vizualite a univerzálnosti konvenovalo apoteóze novej doby.14 Cepkovo – techno a – kozmo však čerpalo najmä z konštruktivistických zdrojov. Možno medzi nimi hľadať estetiku Ch. R. Mackintosha alebo Tatlinovu vežu,15 rovnovážnu harmóniu Mondriana16 alebo ozveny „nového realizmu“ Antoina Pevsnera a Nauma Gaba.

Spoločná bola väzba na jeho geometricko-abstraktný názor, včasne sformulovaný a celoživotne vyznávaný.

Predispozícia takto dôrazne traktovaného postoja ho tak celkom pochopiteľne oprávňovala pripojiť sa k aktivitám Klubu konkretistov – československej tvorivej skupiny zameranej na podporu geometricky i organicky vedenej, racionalizujúcej abstrakcie v internacionálnom oblúku.

7 8 9 10 11 12

13 14

15 16

Lososová, Adéla: Kov a šperk. In: Umění a řemesla, 6, 1968, č. 3, s. 117.

Křížová, Alena: Proměny českého šperku na konci 20. století. Praha : Akademie, 2002.

Melniková-Papoušková, Nadežda: Šperk a bižuterie. In: Tvar, XII, 1961, č. 10, s. 296-311.

Jünger, Hermann: 13 Goldschmiede. Von Amsterdam bis Tokyo. (Kat.) Munich : Bayerische Akademie der Schönen Künste, 1993, s. 12-13.

Kára, Ľubor: S Antonom Cepkom o šperku. In: Domov, 1972, č. 3, s. 38.

Vo vizuálnom umení bývalého Československa v rozpone od objektivizujúcich konštruktívnych iniciatív ako Križovatka, Klub konkretistov alebo Syntéza cez populárny bruselský štýl až po utopické projekty ako Heliopolis tvorivej skupiny VAL či osobité verzie „astro artu“ Stana Filka a Júliusa Kollera.

Doričová, Denisa Guru – Brunovský, Daniel: Slovenské ateliéry. Bratislava : Virvar, 2010, s. 68.

Jasné futurologické vyžarovanie Cepku prepája napr. s britským šperkárom a sochárom Davidom Watkinsom – v technizujúcich metaforách mesačných sond, inšpirovaných jeho pôsobením modelára špeciálnych efektov v Kubrickovej sci-fi klasike 2001: Vesmírna odyssea.

Z ďalšej nezabudnuteľnej sci-fi, tentoraz českej, filmu Ikaria XB-1 zasa akoby „vypadla“ Cepkova deliaca stena pre bývalý obchodný dom Prior v Trenčíne.

Drutt English, Helen W. – Dormer, Peter: Jewelry of our time. Art, ornament and obsession. London : Thames and Hudson, 1995, s. 70.

Holešovská, Lea – Holešovský, Karel: Anton Cepka. Šperky. Jana Cepková. Emaily. (Kat.) Brno : Moravská galerie, 1988 – 1989, s. 3.

9 prudently.”7 Besides the influences of the structural graphic art and sculpture, jewellery was created under the impact of unconventional materials such as glass and textile in particular8 – the activities differing from the coeval commercial production were labelled as art/studio bijouterie.9 This minimalist, succinct and imaginative approach was viewed as absolutely novel in the European jewellery community.10 And the name of Anton Cepka was mentioned perhaps most frequently.

IKARIA XB 1

C

“Cybernetic computers, radars, antennae, television screens, supersonic aircrafts, the whole space technology affects humans in not a small scale. We are in contact with it every day and we have to accept it as it is, precise and cold.” Anton Cepka11 Techno-optimism, cosmic dreams and hopes of the atomic age excited not only the socialist man in the 1950s and 1960s. Even the West enjoyed its portion of cosmic prospects, Sputnik was replaced by Apollo, and they enthusiastically welcomed (and consumed) technological innovation and permanent advancement in science.

The energy of modern age, powered by the results from new fields like cybernetics, astronautics, information technologies and robotics in ‘50s and ‘60s, seeped into the horizons of literature, film, music, architecture, art and design.12 Anton Cepka, attuned to modernity, who as a child carved wooden airplanes,13 has made use of the appearance and universality of the hovercrafts and space landscapes with its ‘technoid’ equipment, which became an essential part of his morphology, and contributed to the apotheosis of the new age,.14 Cepka’s – techno and – cosmo has been drawing mainly from constructivist sources. One can observe the aesthetic of Ch. R. Mackintosh, or Tatlin’s Tower,15 Mondrian’s balanced harmony16 or the echoes of „new realism“ of Antoine Pevsner and Naum Gabo. The common element is the geometricabstract view, formulated at the early stage and professed throughout his life. Predisposition for this firmly formed opinion quite naturally justified his membership in the Club of Concretists – Czechoslovak creative group focused on the support of geometrically as well as organically characterised rationalising abstraction in the international circle.

↑

7 8 9 10 11 12 13 14

15 16

Deliaca stena. Obchodný dom PRIOR, Trenčín (pôvodne) / Partition Wall. PRIOR Department Store, Trenčín (formerly). 1974. Foto / Photo: Ján Pavelek Lososová, Adela: Kov a šperk. In: Umění a řemesla, 6, 1968, no. 3, p. 117.

Křížová, Alena: Proměny českého šperku na konci 20. století. Praha : Akademie, 2002.

Melniková-Papoušková, Nadežda: Šperk a bižuterie. In: Tvar, XII, 1961, 10, pp. 296-311.

Jünger, Hermann: 13 Goldschmiede. Von Amsterdam bis Tokyo. (Cat.) Munich : Bayerische Akademie der Schönen Künste, 1993, 12, p. 13.

Kára, Ľubor: S Antonom Cepkom o šperku. In: Domov, 1972, pp. 3, 38.

In visual art of the former Czechoslovakia and the span of objectifying constructive initiative as Crossroad, Club of Concretists or Synthesis through popular Brussel style to utopian projects as Heliopolis of creative group VAL or personal versions of “astro art” of Stano Filko and Julius Koller.

Doričová, Denisa Guru – Brunovský, Daniel: Slovenské ateliéry. Bratislava : Virvar, 2010, p. 68.

Clear futurological radiation of Cepka connects with British jeweller and sculptor David Watkins – when it comes to technological moon probes metaphors, he was inspired by Watkins’ work as special effects model maker for Kubrick’s sci-fi classic 2001: A Space Odyssey. Another unforgettable sci-fi, Czech in this case, Ikaria XB 1 seems to be inspiration for Cepka’s partition wall for former department store Prior in Trenčín.

Drutt English, Helen W. – Dormer, Peter: Jewelry of our time. Art, ornament and obsession. London : Thames and Hudson, 1995, p. 70.

Holešovská, Lea – Holešovský, Karel: Anton Cepka. Šperky. Jana Cepková. Emaily. (Cat.) Brno : Moravská galerie, 1988 – 1989, p. 3.

10 ŠPERK

V

V začiatkoch inklinoval k planimetrickému prepisu svojich geometrií – v grafizujúcom zázname dominuje línia a bod – dochované štúdie šperkov / objektov zaznamenávajú ich excentrickú i seriálovú variabilitu, ale aj prieniky organických a konštruktívnych prvkov. Pri realizáciách sa napokon priklonil ku kruhovým alebo pravouhlým, sukcesívne komponovaným zostavám a rastrom so zlatnícky vypointovaným detailom (vloženým alebo zaveseným). Súčasťou jeho diplomovej kolekcie boli aj šperky poňaté ako informelové textúry z patinovaného a žíhaného striebra, ktoré odkazujú na aktuálny trend v československom šperku prvej polovice 60. rokov.17 Pre Cepku to bola len epizóda, aj keď fantazijné materiálové ruptúry v kruhovom výreze realizoval vo viacerých variantoch i neskôr.

Materiálové teritórium uňho vymedzuje predovšetkým striebro, jeho výlučnosť podporuje v sochárskom zástoji oceľ, hliník a nerez. Rezistenciu voči zlatu porušil zriedkavo,18 v detaile však neváhal využiť podporu iných klasických i neklasických prvkov. Používal polodrahokamy aj bežné kamene ako bridlicu, sklené šošovky, gombíky, koráliky, plast. Vstupom farebných lakov (v bode, jemnej linke, výnimočne v ploche) a vyrážaných písmen19 artikuloval ďalší smer „výskumu“ kompozície, príbuzný „eróziám“ povrchu šperku číselnými a slovnými radmi holandského šperkára Roberta Smita (1941) ako aj pop-artovej obraznosti Clausa Buryho (1946), nemeckého priekopníka plastového šperku.

O šperku uvažoval formou intenzívnej, takmer obsedantnej kresliarskej prípravy, extrahoval v nej flashové dojmy konštruktivistického „krajinára“, odkrýval civilnú poéziu totemických zostáv drôtov elektrického napätia, skrížených línií na garážovej bráne alebo výsekov, ktoré „vypľúva“ kancelárska dierovačka. Tieto motívy zbieral s empatiou vychádzajúcou z intuitívneho rešpektu prírodných síl a procesov, „navzdory intelektuálne objektivizovanej umeleckej činnosti je v podstate senzitívnym typom umelca.“20 Od polovice 70. rokov vstúpili do jeho repertoára príznačné aviatické zostavy, ešte o čosi skôr nachádzame v jeho šperkoch výrečne komunikujúce kruhové akcenty – naznačujúce osciláciu medzi reduktívnym a naratívnym, organickým a technickým.

↑

17 18 19 20

Elo Havetta pre Antona Cepku. Pamätník AC. 1960 / Ello Havetta for Anton Cepka. Memorial AC. 1960 Štrukturálny názor mal v českom šperku pomerne širokú oporu, prejavil sa v tvorbe Aleny Novákovej, Josefa Symona a viacerých ďalších.

In: Křížová, Alena: Proměny českého šperku na konci 20. století, Praha : Akademie, 2002, s. 34.

Napr. ako nositeľ Čestného prsteňa Spoločnosti pre zlatnícke umenie v Hanau pri návrhu prsteňa pre Yasuki Hiramatsua. Pravidlá tejto ceny ukladajú aktuálnemu víťazovi vytvoriť prsteň zo zlata s témou nemeckej orlice pre nasledujúceho oceneného.

Sám Cepka na margo týchto písmen (najčastejšie B, X, S, Q, Y), jatriacich zvedavosť mnohých, poznamenáva, že to boli práve tieto konkrétne písmená preto, že sa mu ich tvar vyrážal najlepšie.

Holešovská – Holešovský 1988 – 1989 (cit. v pozn. 16) s. 4. Záľubu v klasickej krajinomaľbe, resp. krajinársku kresbu napokon pestoval popri svojej tvorbe permanentne. Ústna infomácia od A. Cepku zo dňa 12. 9. 2015. Elo Havetta, spolužiak zo ŠUP-ky, mu v roku 1960 venoval kresbu, ktorá je sprevádzaná textom: Tono a jeho stará láska – dedinské chalúpky. In: Osobný archív AC. Pamätník, 1956 – 1960 (pravdepodobne), nepag.

11 J E W E L L E RY

I

Initially Cepka inclined to the planimetric transcript of his geometrics – his illustrating records are dominated by lines and points – the surviving studies of jewellery/objects attest to their eccentric and serial variability, as well as the overlapping of organic and constructive elements. At the realisation, he preferred circular or rectangular, successively composed formations and network with the goldsmith sense of detail (inserted or suspended). A part of his thesis collection were jewels conceived as informel textures of patinated and annealed silver, which referred to the coeval trend in Czechoslovak jewellery in the first half of the 1960s.17 To Cepka, this was only a phase, even though he created the fantasy material ruptures in circular cut-outs at later stages as well.

His material territory has been defined predominantly by silver. Its exclusivity is supported by the use of steel, aluminium and stainless steel (white metals) in sculpture. His resistance to gold was broken very rarely,18 but he has never hesitated to use of the traditional and non-traditional elements in details. He used semi-precious stones as well as common materials such as slate, glass lens, buttons, beads and plastic.

With the input of colour pigments (in points, delicate lines, occasionally in plane) and embossed letters,19 he articulated the direction of “exploration” of the composition, related to “erosions” of the surface of the jewel with numeral and word lines of Dutch jeweller Robert Smith (1941) as well as the pop-art imagery of Claus Bury (1946), German pioneer of plastic jewellery.

He contemplated about jewellery through intense, almost obsessive drawing preparation, from which he extracted flashing impressions of the constructivist “landscape artist,” revealing civic poetry of totemic clusters of electric wires, or crossed lines on garage gate, or cut-outs “spat out” from a hole-puncher.

He collected these motifs with empathy growing from intuitive respect for natural forces and processes, “despite intellectually objectifying artistic work, he is in his nature sensitive artist type.”20 In the later half of the 1970s, characteristic aviatic forms entered his repertoire, a little bit earlier we find expressively communicating circular accents in his jewels, suggesting oscillation between reductive and narrative, organic and technical.

As a constant, we can perceive Cepka’s interest in movement – initially cultivated by the intimate dynamics in space – his inclination to pregnant, carefully considered, geometric composition, realised through demanding, maximalistically developed goldsmith technique of cutting, sawing and perforating, which in the result manifests itself as a “tension, evoking vibration of the jewels.”21 At the early stage, he accepted the classic form of relief. He soon abandons the equilibrium and two-dimensionality, symmetry and centrality in his design – he layers and overlaps opaque as well as transparent planes, he ripples, composes, structures the jewels with grids, nets and scratches. Linear grid, a symptomatic element of Cepka’s work, has since 17 18 19 20

21

Structuralist opinion had relatively large support in Czech jewellery, appearing in the work of Alena Nováková, Josef Symon and others.

In: Křížová, Alena: Proměny českého šperku na konci 20. století, Praha : Akademie, 2002, p. 34.

As a laureate, for the design of the Ring of Honour of the German Goldsmiths’ House in Hanau award for Yasuki Hiramatsu. The rules of this prize oblige the current holder of the award to create a ring from gold with the theme of German eagle for the next winner.

Cepka, regarding these letters (most often B, X, S, Q, Y), to satisfy the curiosity of many, claims that he used these specific letters because he could easily emboss their shape.

Holešovská – Holešovský 1988 – 1989, (cit. In note 16) p. 4. His penchant for classical landscape, or more precisely, landscape drawing, was cultivated alongside his work. Oral record from A. Cepka on 12 September 2015. Elo Havetta, his classmate from school, gave him a drawing in 1960, accompanied by text: Tono and his Old Love – Village Cottages. In: Personal Archive of AC. Memorial, 1956 – 1960 (probably), n.d.

Schoenemann, Herbert: Anton Cepka. In: 7. Erfurter Schmucksymposium. (Cat.) Erfurt : Angermuseum-Barfüßerkirche, 1996, n.d.

18

Brošňa / Brooch 1995 Združenie šperkárov Aura, Bratislava / Jeweller’s Association AURA, Bratislava, Foto / Photo: Peter Ančic

19

Brošňa / Brooch 1966 SNG (UP-T 26)

22

Brošňa / Brooch 1980 – 1990 Severočeské muzeum, Liberec / North Bohemian Museum, Liberec (S 3829), Foto / Photo: Milada Dománková

23

Zรกves / Necklace 1975 Zbierka Boelen / Boelen Collection, Foto / Photo: Aldo Smit

24 Štúdia šperku / Study for Jewellery 1970 – 1980 SNG (UP-T 626)

25

Brošňa / Brooch 1975 SNG (UP-T 204)

29

Brošňa Komputer / Brooch Computer 1970 SNG (UP-T 138)

Brošňa / Brooch 1967 SNG (UP-T 153)

30

Brošňa / Brooch 1990 SNG (UP-T 465)

35

Štúdia plastiky / Study for Sculpture 1970 SNG (UP-T 629)

36

Štúdia – reliéf I. / Study – Relief I 1970 GMB (C 16239), Foto / Photo: Archív GMB / GMB Archive

45

Svetelná plastika a mreža, vináreň Zlaté hrozno, JRD Modra (pôvodne) Light Sculpture and Grate, Zlaté Hrozno Wine Tavern, United Agricultural Cooperative Modra (formerly) 1975 Foto / Photo: Archív autora / Photo archive of the author

46

Svetelná plastika, Evanjelický kostol sv. Trojice, Bratislava-Petržalka Lightning Sculpture, Saint Trinity Lutheran Church, Bratislava-Petržalka 1995 Foto / Photo: Martin Dökereš

48 A N TO N CEPKA

Foto archív autora / Photo archive of the author

SAMOSTATNÉ VÝSTAVY / SOLO EXHIBITIONS 1971 Anton Cepka. Galéria Cypriána Majerníka, Bratislava 1972 Anton Cepka, Ladislava Víznerová, Jaroslav Kodejš. Schmuck aus der Tschechoslowakei.

Galerie Orfèvre, Düsseldorf 1978 Schmuck von Anton Cepka und Václav Cigler. Galerie am Graben, Wien Anton Cepka – tvorba z rokov 1963 – 1978.

SNG, Bratislava 1979 Šperky. Jana Cepková, Anton Cepka, Imrich Svitana. Východoslovenská galéria, Košice 1982 Anton Cepka. Galerie Orfèvre, Düsseldorf 1986 – 1987 Cepka, Novák, Prášil. Galerie am Graben, Wien; Galerie Luis Smit, Amsterdam 1988 – 1989 Anton Cepka. Šperky. Jana Cepková.

Emaily. Moravská galerie, Brno; Museum skla a bižuterie, Jablonec nad Nisou; Východoslovenská galéria, Košice; Galerie výtvarného umění, Hodonín; Stredoslovenská galéria, Banská Bystrica Anton Cepka + Vratislav Novák. Schmuckmuseum, Pforzheim; Deutsches Goldschmiedehaus, Hanau 1990 Die Ehrenringspreisträger der Gesellschaft für Goldschmiedehaus, Hanau 1991 Objektschmuck. Anton Cepka, Yasuki Hiramatsu, Bruno Martinazzi, Josef Symon. Galerie Tiller, Wien

BIOGRAFIA

BIOGRAPHY

1936 narodený v Šulekove (dnes miestna časť Hlohovca) 1952 – 1957 Stredná škola umeleckého priemyslu, Bratislava, oddelenie rezbárstva (prof. Anton Drexler, prof. Ludwik Korkoš) 1957 – 1963 Vysoká škola uměleckoprůmyslová, Praha, špeciálny ateliér pre umelecké spracovanie kovov (prof. Bedřich Stefan, prof. Jan Nušl, odborná asistentka Alena Nováková) 1964 Bavorská štátna cena, Medzinárodný veľtrh umenia a remesiel, Mníchov 1967 Cena Cypriána Majerníka Čestné uznanie. Svetová výstava EXPO ´67, Montreal 1967 – 1970 člen Klubu konkretistov 1977 Zlatá medaila. Medzinárodná výstava šperkov a bižutérie, Jablonec nad Nisou 1980 Strieborná medaila. Medzinárodná výstava šperkov a bižutérie, Jablonec nad Nisou 1990 „Čestný prsteň“. Deutsches Goldschmiedahaus, Hanau predseda Združenia šperkárov AURA založenie ateliéru Kov a šperk na VŠVU Bratislava 1992 – 1994 Letná škola umeleckého šperku v Kremnici (s K. Weisslechnerom) 1993 docentúra, VŠVU Bratislava 1999 Čestná medaila. VŠVU Bratislava 2001 Doktor Honoris Causa, VŠVU Bratislava 2011 Cena Fondu výtvarných umení 2010

1936 Born in Šulekovo (nowadays a suburb of Hlohovec) 1952 – 1957 School of Applied Arts, Bratislava, Department of Woodcarving (prof. Anton Drexler, prof. Ludwik Korkoš) 1957 – 1963 Academy of Arts, Architecture and Design in Prague, Metalworking Studio (prof. Bedrich Stefan, prof. Jan Nušl, assistant professor Alena Novaková) 1964 Bavarian State Prize, International Handcraft Fair Munich 1967 Cyprián Majerník Award Honorable Mention. EXPO ´67, Montreal 1967 – 1970 Member of the Club of Concretists 1977 Golden medal. International Jewellery Exhibition, Jablonec and Nisou 1980 Silver medal. International Jewellery Exhibition, Jablonec and Nisou 1990 “Golden Ring of Honour”. German Goldsmiths’ House, Hanau Chairman of AURA Jewellery Association Founding of Metal and Jewel Studio at Academy of Fine Arts and Design 1992 – 1994 Summer School of Artistic Jewellery in Kremnica (with K. Weisslechner) 1993 Associate Professor, Academy of Fine Arts and Design in Bratislava 1999 Honorary medal. Academy of Fine Arts and Design in Bratislava 2001 Honorary doctorate. Academy of Fine Arts and Design in Bratislava 2011 The Fine Arts Fund Award 2010

Die kleine Dimension. Drei europäische Bildhauer machen Schmuck. Galerie Torsten Bröhan, Düsseldorf 1993 13 Goldschmiede. Von Amsterdam bis Tokyo.

Bayerische Akademie der Schönen Künste, München 1994 Anton Cepka. Galeria Contacto Directo, Lisboa Anton Cepka, Galerie Spektrum, München 1996 Šperky a objekty. SNG, Bratislava; Museum für Angewandte Kunst, Frankfurt 1997 Anton Cepka und Hermann Jünger.

Galerie Herta Zaunschirn, Zollikon Anton Cepka (výstava v rámci) Ars Ornata Europeana – 3ème symposium international du bijou contemporain. Palais des Fêtes, Strasbourg 1998 Anton Cepka und Michael Becker.

Galerie Spektrum, München 2003 Anton Cepka. Galleri Hnoss, Göteborg Architekúra na ihlici. Tatranská galéria, Poprad 2004 Anton Cepka. Galerie Marzee, Nijmegen 2007 Anton Cepka. Schmuck 1968 – 2006. Villa Bengel, Idar-Oberstein; Deutsches Goldschmiedehaus, Hanau 2011 Anton Cepka. Výstava laureáta Ceny FVU 2010.

Galéria architektúry SAS, Bratislava 2015 Kinetischer Schmuck. Die Neue Sammlung – The Design Museum, München

KOLEKTÍVNE VÝSTAVY (VÝBER) / GROUP EXHIBITIONS (SELECTION) 1964 – 1971 Schmuckschau. Sonderschau Internationale Handwerkmesse, München 1965 Bekéni, Cepka, Cepková, Marth, Struhárik, Sušienka – Drevo, kameň, keramika, kov.

Galéria Mladej tvorby pri KV ČSM, Bratislava 1966 5. celoslovenská výstava úžitkového umenia a priemyselného výtvarníctva, Bratislava 1967 EXPO ‘67. Svetová výstava, Montreal Schmuck 67 – Tendenzen. Schmuckmuseum, Pforzheim 1968 Kov a šperk. Galerie Jaroslava Fragnera, Praha 6. celoslovenská výstava úžitkového umenia a priemyselného výtvarníctva. Dom umenia, Bratislava Der zeitgenössische tschechoslowakische Schmuck. Galerie in Mahlerstrasse, Wien 1968 – 1969 Stříbrný šperk 1968. Výstava výsledků I. mezinárodního symposia v Jablonci n. N., Museum skla a bižuterie, Jablonec nad Nisou; Schmuckmuseum, Pforzheim; Kunstgewerbeschule, Zürich Danuvius 1968. Medzinárodné bienále mladých výtvarníkov. Dom umenia, Bratislava 1969 Der zeitgenössische tschechoslowakische Schmuck. Galerie Stubhahn, Salzburg 1970 Schmuck 70 – Tendenzen.

Schmuckmuseum, Pforzheim

49 Výstava klubu konkretistov. Dům umění města Brno; Dům pánů z Kunštátu, Brno 1971 Gold + Silber. Schmuck + Gerät. Von Albrecht Dürer bis zur Gegenwart. Norishalle, Nürnberg 7. celoslovenská výstava úžitkového umenia a priemyselného výtvarníctva. Dom umenia, Bratislava 1972 Sovremennoje češskoje juvelirnoje iskusstvo. Istoričeskij muzej, Moskva; Muzej inostrannovo iskusstva, Riga 1973 Sovremennoje češskoje juvelirnoje iskusstvo. Muzej kudriog, Tallinn Schmuck 73 – Tendenzen. Schmuckmuseum, Pforzheim Bijuterii moderne din R. S. Cehoslovac. Sala Ateneuli Român, București 1974 Kreativer Schmuck. Sonderschau der europäischen Schmuck – und Uhrenmesse im Rahmen der Schweizer Mustermesse Base (Schmuck aus Stahl), Basel 18 Orfèvres d’aujourd’hui. Bijoux, Objets, Dessins. Museé des Art Decoratifs, Lausanne Modern cseh ékszer. Kulturális kapcsolatok intézetének kiállétóterme, Budapest Schmuck aus Stahl. Schmuck, Kleinobjekte, Konzepte aus Stahl und Edelstahl. Ergebnise eines internationalen Arbeitssymposiums. Neue Galerie der Stadt Linz – Wolfgang Gurlitt Museum, Linz; Galerie am Graben, Wien; Albrecht-Dürer-Gesselschaft, Nürnberg; Schmuckmuseum, Pforzheim; Volksheim, Kapfenberg 1975 Jewellery in Europe – An Exhibition of Progressive Work. The Scotish Arts Council Gallery, Edinburgh; Victoria and Albert Museum, London; Aberdeen Gallery and Museum, Aberdeen 1976 Súčasný slovenský šperk. SNG; Hrad Červený Kameň Aurea 76. Biennale Dell’Arte Orafa.

Palazzo Strozzi, Firenze International Jewellery Arts Exhibition, 3rd Tokyo Triennial. Seibu Museum of Art, Tokyo 8. celoslovenská výstava úžitkového umenia a priemyselného výtvarníctva. Dom umenia, Bratislava 1977 Schmuck 77 – Tendenzen.

Schmuckmuseum, Pforzheim Československé úžitkové umenie. Galerie Cairasco, Las Palmas de Gran Canaria Mezinárodní výstava bižuterie. Museum skla a bižuterie, Jablonec nad Nisou Schmuck – Konzepte, Entwürfe, Objekte.

Galerie Seibert-Philippen, Berlin Jewelry 1900 – 1976. From the Collection of the Pforzheim Jewelry Museum.

The Israel Museum, Jerusalem 1978 Současný československý šperk. Muzeum skla a bižuterie, Jablonec nad Nisou 1979 Zwei als eins. Eine Ausstellung aus Anlass des 10 jährigen Bestehens von Orfèvre. Galerie Orfèvre, Düsseldorf 1980 Schmuck International 1900 – 1980.

Künstlerhaus, Wien Umělecké řemeslo 70/80 – Sklo, kov, textil, nábytek, keramika. Výstava přírůstků Uměleckoprůmyslového oboru Moravské galerie v Brně. Moravská galerie, Brno 1982 10. celoslovenská výstava úžitkového umenia a priemyselného výtvarníctva. Dom kultúry, Bratislava

2. celoslovenská výstava kresby.

Považská galéria, Žilina Schmuckschau auf der Internationalen Handwerkmesse, München 1983 Súčasný československý umelecký šperk. Galéria M. A. Bazovského, Trenčín Schmuckschau auf der Internationalen Handwerkmesse, München 1984 Contemporary Jewellery. The Americas, Australia, Europe and Japan. The National Museum of Modern Art, Tokyo Schmuck und Gerät 1959 – 1984. Sonderschau der Internationalen Handwerkmesse, München 1986 International Jewellery Art Exhibition.

The 6th Tokyo Triennial. Yurakucho Art Forum, Tokyo; Tsikashin Hall, Ósaka 11. celoslovenská výstava úžitkového umenia a priemyselného výtvarníctva. Dom kultúry, Bratislava Prírastky úžitkového umenia a designu v rokoch 1975 – 1985. SNG, Bratislava 1987 Joieria Europea Contemporània.

Fundació Caixa de Ponsions, Barcelona Schmuck im Bewegung, Bewegung in Schmuck.

Deutsches Goldschmiedehaus, Hanau Schmuck – Zeichen am Körper. Öberösterreichisches Landesmuseum, Francisco Carolinum, Linz Schmuck und Raum. Galerie Tanglberg, Vorchdorf Súčasné slovenské umelecké sklo a šperk.

SNG, Bratislava 1989 Schmuckkunst, Galerie Kunstformen jetzt. Salzburg; Klagenfurt Perth International Crafts Triennial.

Art Gallery of Western Australia, Perth Ornamenta. 1. Internationale Schmuckkunst.

Schmuckmuseum, Pforzheim 1990 Schmuckszene ‘90. Internationale Schmuckschau.

Sonderschau Internationale Handwerkmesse, München AURA. Slovenský šperk. Galéria SFVU, Bratislava; Dom slovenskej kultúry, Praha Kremnica ’90. Výstava výsledkov I. medzinárodného sympózia umeleckého šperku. Kremnica; Bratislava Gioielli e Legature. Artisti del XX Secolo, Biblioteca Trivulziana, Milano Tschechoslowakische Schmuck und – Glasskunst.

Galerie Tiller, Wien 1991 Europäisches Kunsthandwerk 1991.

Haus der Wirtschaft, Stuttgart International Jewelry Exhibition.

Electrum Gallery, London Premeny. Slovenský šperk 1961 – 1991.

SNG, Bratislava 1992 AURA – výstava šperkov, drobnej plastiky a odevných doplnkov. Múzeum mesta Bratislavy, Bratislava Joies Indissenyables: esposició internacional de joieria contemporània. Capella de l’Antic Hospital de la Santa Creu, Barcelona 1992 – 1993 Korun Kieli 1964 – 1992.

Taideteollisuusmuseo, Helsinki; Röhsska Konstlöjdmuseet, Göteborg 1993 Facet I. International Jewelry Biennale. Kunsthal, Rotterdam

Schmuck. Galerie für Modernen Schmuck, Frankfurt Šperk na cestách. Galéria Simone, Bratislava Ausstellung anläslich des Internationalen Schmucksymposiums (T)räume zwischen Schmuck und Architektur, Braunwald Kov a šperk. Dům umění města Brna Contemporary Jewelry 1964 – 1993: Selected Works. The Helen Williams Drutt Collection, The Arkansas Arts Center, Little Rock 1994 Schmuck und Gerät unserer Zeit. Deutsches Goldschmiedehaus, Hanau, Waidspeicherhaus, Erfurt; Kreismuseum Zons-Burg Friederstrom, Dormagen; Iparművészeti Múzeum, Budapest Jewelry of our time 1964 – 1993. The Helen Williams Drutt Collection. Museum Bellerive, Zürich 1994 – 1995 A Moveable Feast. Stedelijk Museum, Amsterdam; Museum voor Moderne Kunst, Oostende 1995 Schmuckszene ‘95, Internationale Schmuckschau – Klassiker der Moderne. Sonderschau Internationale Handwerkmesse, München Silberstreif. Eine Kunstaustellung.

Neckarwerke, Esslingen Contemporary Jewelry. Villa De Bondt, Gent Priestory duše. 2. medzinárodné sympózium umeleckého šperku. UBS, Bratislava Šesťdesiate roky v slovenskom výtvarnom umení. SNG, Bratislava Stála expozícia úžitkového umenia, designu a architektúry. SNG, Bratislava 1996 Prostor pro šperk. VŠUP, Praha 1996 – 1997 7. Erfurter Schmucksymposium, Angermuseum / Barfüsserkirche, Erfurt; Gallery Marzee, Nijmegen; Museum für Angewandte Kunst, Köln 1997 Portrait der Meister: Bayerischer Staatspreis 1952 – 1996. Preisträger des gestaltenden und technischen Handwerks. Sonderschau der 49.

Internationalen Handwerkmesse, München Gioielli di fine millennio. Galleria Fattidarte, Piacenza 1998 Jewellery moves. Ornament for the 21st century. National Museum of Scotland, Edinburgh Tri generácie – Slovenský šperk / Three generations – The Slovak Jewellery. Veľvyslanectvo SR, Londýn Deset dní, deset let. Výběr šperků z deseti mezinárodních sympozií v Turnově 1984 – 1998.

Muzeum Českého ráje, Turnov 1999 Millennium. Immer lustig sammeln.

Galerie Spektrum, München 2000 Het Versierde Ego: het Kunstjuweel in de 20ste Eeuw. Konigin Fabiola Zaal, Antwerp Obsessions. Galerie Spektrum, München Alles Schmuck. Schmuckstücken aus der Sammlung Inge und Elisabeth Asenbaum. Schweizer Ateliers und den drei Hochschulen Linz, Pforzheim und Zürich. Museum für Gestaltung, Zürich 2001 Radiant Geometries. Fifteen International Jewelers. American Craft Museum, New York

A N TO N CEPKA

KINETICKÝ ŠPERK

KINETIC J E W E L L E RY

14. 3. – 7. 6. 2015

Copyright © Slovak National Gallery, Bratislava 2016

Odborný partner výstavy / Cooperation partner of the exhibition

Die Neue Sammlung – The Design Museum, München Copyright © Anton Cepka 2016 18. 3. – 5. 6. 2016 Texts © Viera Kleinová 2016 Slovenská národná galéria / Slovak National Gallery Bratislava, Námestie Ľ. Štúra 4, Esterházyho palác, III. poschodie Vydala / Published by Slovenská národná galéria, Bratislava 2016 Generálna riaditeľka SNG / Director General of the SNG Alexandra Kusá Koncepcia katalógu a výstavy / Catalogue and Exhibition Conception Viera Kleinová

Translation © Katarína Palčová 2016 Photographs © Photoarchives of Slovenská národná galéria; Galéria mesta Bratislavy; Muzeum skla a bižuterie, Jablonec nad Nisou; Moravská galerie, Brno; Severočeské muzeum, Liberec 2016 © Photoarchive of the author © Boelen Collection, made by Aldo Smit, Peter Ančic, Ján Pavelek, Karol Weisslechner 2016 © Ello Havetta (heirs) 2016

Partner výstavy/ Exhibition partner

Partneri SNG / SNG Partners

Graphic design © Peter Liška 2016 Kurátorská spolupráca za Die Neue Sammlung – The Design Museum / Curatorial cooperation of Die Neue Sammlung – The Design Museum Petra Holscher Fotografie a digitálne reprodukcie / Photographs and Digital Reproductions: Slovenská národná galéria (Martin Dökereš, Oddelenie digitálnych technológií); Galéria mesta Bratislavy; Muzeum skla a bižuterie, Jablonec nad Nisou (Aleš Kosina); Moravská galerie, Brno (Kamil Till); Severočeské muzeum, Liberec (Milada Dománková); Boelen Collection (Aldo Smitt); Peter Ančic, Ján Pavelek, Karol Weisslechner a fotoarchív autora / and Photoarchive of the author Grafický dizajn / Graphic Design Peter Liška DTP Eva Benková Písmo / Typeface Miso, Mårten Nettelbladt Architektúra výstavy / Exhibition Architecture Andrea Ďurianová Zodpovedná redaktorka a edičné zabezpečenie projektu / Responsible Editor and Editorial Support Irena Kucharová Pre-press Vratko Tóth Tlač / Printing Dolis, s.r.o., Bratislava 2016 Preklad / Translation Katarína Palčová Realizácia výstavy / Exhibition Realisation SNG, Oddelenie produkcie a projektov výstav / Production of Projects and Exhibitions Section of the SNG

ISBN 978-80-8059-193-9 EAN 9788080591939 Digitálne reprodukcie vznikli aj vďaka národnému projektu Digitálna galéria, ktorý je spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Informatizácia spoločnosti. Tvoríme vedomostnú spoločnosť. / Digital reproductions were made thanks to the Digital Gallery national project which is co-funded from the European Regional Development Fund under the Operational Programme Informatisation of Society.

Creating a Knowledge-based Society.

Hlavní mediálni partneri / Main Media Partners

Mediálni partneri / Media Partners

Všetky práva vyhradené. Žiadna časť tejto publikácie nesmie byť použitá, uchovaná pre neskoršie rešerše, šírená žiadnou formou alebo elektronickým, mechanickým, fotografickým či iným spôsobom bez predošlého súhlasu majiteľov autorských práv. / All rights reserved. No part of this publication may be reproduced or transmitted in any form or by any means, electronic, mechanical, photocopying, recording or otherwise, for any purpose, without the express prior written permission of the copyright owners.

Podnikli sme všetky kroky, aby sme zistili majiteľov autorských práv použitých fotografií.

Za neúmyselné vynechanie niektorého z nich sa vopred ospravedlňujeme. / We have taken all possible steps to identify the owners of the copyrights for all of the photographs that were used. We apologize in advance for any unintentional omissions. w w w. sn g. sk w w w. we bu m e n i a . sk

Voľný vstup do SNG vďaka / Free Admission to the SNG Thanks to