Issuu on Google+

Technická normalizácia v EÚ Normatívne nástroje hrajú kľúčovú úlohu vo voľnom pohybe výrobkov a služieb na území EÚ. Vplyvom hospodárskej integrácie Európy, rastúcim technickým a technologickým vývojom a neustálym zvyšovaním požiadaviek na kvalitu sa Európska komisia rozhodla priznať normám rozhodovaciu úlohu. Vzrastajúca konkurencia a špecializácia má za následok veľký rozvoj vzájomnej výmeny v rámci vnútorného trhu. Tieto výmeny musia však spĺňať určité pravidlá. Normy sa tvoria na medzinárodnej, regionálnej a národnej úrovni. Každú úroveň reprezentujú orgány, medzi ktorými zabezpečujú koordináciu spoločné štruktúry a dohody o spolupráci. Medzinárodná normalizácia ISO (Medzinárodná organizácia pre normalizáciu) – podporuje rozvoj normalizácie celosvetovo s cieľom uľahčiť medzinárodnú výmenu tovarov a služieb. Organizácia je zameraná na všetky oblasti normalizácie okrem elektrotechniky a elektroniky. IEC (Medzinárodná elektrotechnická komisia) - zodpovedá za medzinárodnú normalizáciu v oblasti elektriny, elektroniky a súvisiacich technológií. ITU (Medzinárodná telekomunikačná únia) - je špecializovanou agentúrou Organizácie spojených národov, ktorá vydáva medzinárodné odporúčania v oblasti telekomunikácií a rádiokomunkácií.


Regionálna normalizácia v Európe CEN (Európsky výbor pre normalizáciu) - tvorí európske normy a združuje 31 národných členov. CEN má vyše 299 technických komisií a vydal okolo 14 135 ( stav ku koncu roka 2010) európskych noriem a schválených dokumentov. CENELEC (Európsky výbor pre normalizáciu v elektrotechnike) - plní pre elektrotechnickú oblasť rovnakú funkciu ako CEN. ETSI (Európsky inštitút pre telekomunikačné normy) - vypracúva európske normy pre telekomunikačnú oblasť (ETS). Národná normalizácia Každá krajina má vlastný normalizačný systém, ktorý reprezentuje určitý ústredný orgán. Na Slovensku je poverený tvorbou, schvaľovaním a vydávaním slovenských technických noriem ako aj plnením povinností vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv a členstva v medzinárodných a európskych normalizačných organizáciách (ISO, IEC, CEN, CENELEC a ETSI) Slovenský ústav technickej normalizácie (SÚTN). Slovenský ústav technickej normalizácie Karloveská 63 P.O.Box 246

Fax: +421 2 65 41 18 88 E-mail: info@sutn.gov.sk

840 00 Bratislava

Web: http://www.sutn.sk/default.aspx

Čo je to norma/štandard? ISO/IEC Guide 2:1996 definuje normu ako „dokument, vytvorený na základe dohody a schválený uznaným orgánom, ktorý poskytuje na bežné a opakované používanie pravidlá, usmernenia pre činnosti alebo ich výsledky tak, aby dosiahol optimálny stupeň usporiadania v danom kontexte.“ Všeobecne normy nie sú záväzné a ich používanie je na báze dobrovoľnosti. V určitých prípadoch ich zavedenie však môže byť povinné (napr. oblasť bezpečnosti, verejného obstarávania a pod.). Poznáme štyri druhy noriem:  základné normy pokrývajúce terminológiu, metrológiu, konvencie, značky a symboly;  skúšobné metódy a normy pre analýzy, pomocou ktorých sa merajú charakteristiky;  definujúce parametre výrobku alebo normy so špecifikáciami služieb; organizačné normy zaoberajúce sa opisom funkcie firmy a jej vzťahov, ako aj modelovanie činností.


Prečo sú štandardy dôležité? Štandardy v značnej miere prispievajú v rôznych aspektoch nášho života, aj keď mnohokrát je tento príspevok neviditeľný. Podnikatelia často krát nie sú oboznámení s úlohou, ktorú štandardy zohrávajú v súvislosti so zvyšovaním kvality, bezpečnosti, spoľahlivosti, efektívnosti a vymeniteľnosti výrobkov a služieb, ktoré poskytujú a ktoré v konečnom dôsledku šetria aj ich náklady. Preto by mali dbať viac o to, aby výrobky/služby, ktoré vyrábajú/poskytujú boli čo najlepšej kvality a neboli životu nebezpečné. Ak produkty spĺňajú očakávania spotrebiteľov a príjemcov služieb majú tendenciu si ich aj kúpiť.

Firmy, ktorých výrobky či služby spĺňajú požadované štandardy sa stávajú na trhu konkurencieschopnejšími a zároveň vysielajú signál, že im záleží na spokojnosti svojich zákazníkov. Štandardy sú veľmi užitočné pre všetkých, od priemyselných a podnikateľských organizácií rôznych zameraní, cez vládne a zákonné orgány, odborníkov v oblasti posudzovania zhody až po dodávateľov a zákazníkov využívajúcich produkty a služby verejného a súkromného sektora a širokú verejnosť ako spotrebiteľov a koncových zákazníkov.

Zoznam akreditačných orgánov pôsobiacich na medzinárodnej úrovni nájdete na stránke: http://www.iaf.nu/

Ak hľadáte ďalšie informácie a materiály kontaktujte RPIC Prešov alebo najbližšieho partnera siete Enterprise Europe Network: RPIC Prešov Enterprise Europe Network Reimanova 9 080 01 Prešov

tel.: 051/ 75 60 330, 329 fax: 051/ 77 33 552 e-mail: een@rpicpo.sk www.rpicpo.sk

Spoločná web stránka slovenskej siete Enterprise Europe Network www.enterprise-europe-network.sk

© Leták vyhotovilo RPIC Prešov – Enterprise Europe Network


Systém riadenia kvality (QMS) Na to, aby organizácie/firmy mohli byť vedené a fungovali úspešne je potrebné ich riadiť a kontrolovať čo najsystematickejším a najtransparentnejším spôsobom. Tento úspech spočíva v implementácii a udržiavaní systému manažmentu, ktorý je vytvorený za účelom stáleho zlepšovania výkonnosti firmy v procese uspokojovania potrieb všetkých zainteresovaných strán. Riadenie organizácie zahŕňa manažment kvality medzi ďalšie manažérske disciplíny. V rámci riadenia kvality existuje 8 princípov, ktoré môžu byť využívané top manažérmi s cieľom viesť firmu smerom k zlepšovaniu jej výkonnosti. Týchto 8 princípov formuje základ systému manažérstva kvality v rámci noriem ISO 9000: •

• •

• • •

zameranie na zákazníka – firmy sú závislé od ich zákazníkov a preto by mali rozumieť ich súčasným a budúcim potrebám, vyhovieť ich požiadavkám a snažiť sa prekročiť ich očakávania, vedenie – vedenie tvorí jednotu cieľov a riadenia organizácie a preto by malo byť v rámci firmy vytvorené prostredie, v ktorom by mohli byť ľudia plne zahrnutí do činností za účelom dosahovania cieľov organizácie, zapojenie ľudí – ľudia tvoria základ každej firmy, a preto by ich schopnosti a zručnosti mali byť zapojené do procesov/činností organizácie s cieľom dosahovať úžitok, procesný prístup – želaný výsledok je možné dosiahnuť skôr vtedy, keď aktivity a s tým súvisiace prostriedky sú riadené ako proces, systematický prístup manažmentu – identifikácia, porozumenie a riadenie vzájomne súvisiacich procesov ako systému prispieva k efektívnejšiemu dosahovaniu cieľov organizácie, neustále zlepšovanie – neustále zlepšovanie výkonnosti firmy by malo byť trvalým cieľom, vecný prístup v procese rozhodovania – efektívne rozhodnutia sú založené na informačnej analýze a analýze dát, obojstranne výhodné dodávateľské vzťahy – firma a jej dodávatelia sú od seba vzájomne závislí a obojstranne výhodné vzťahy zvyšujú ich schopnosť vytvárať hodnoty.

ISO a systém riadenia kvality (QMS) Medzinárodné štandardy poskytujú referenčný rámec alebo spoločný technologický jazyk medzi dodávateľmi a ich zákazníkmi, čo zjednodušuje obchodovanie a transfer technológií. ISO (International Organization for Standardization – Medzinárodná organizácia pre štandardizáciu) je najväčšia svetová mimovládna organizácia, ktorá vyvíja štandardy. Je to sieť národných inštitúcií zo 162 krajín na báze jedného zástupcu z každej krajiny a so sídlom centrálneho sekretariátu v Ženeve, ktorý koordinuje celý tento systém.


ISO štandardy špecifikujú požiadavky pre najmodernejšie výrobky, služby, procesy, materiály a systémy a tiež pre posudzovanie zhody, manažérske a organizačné postupy. Sú vytvorené tak, aby sa mohli uplatňovať celosvetovo. ISO 9000 a ISO 14000 Tieto normy patria k najznámejším spomedzi všetkých ISO noriem a často krát sú nazývané aj ako „generické normy systémov manažérstva“ čo znamená, že sú platné pre všetky organizácie čo sa týka ich veľkosti aj zamerania. ISO 9000 Viac ako pol milióna organizácií vo viac ako 149 krajinách zaviedlo normu ISO 9000, ktorá popisuje zásady systémov manažmentu kvality a špecifikuje terminológiu týchto systémov. Súbor noriem ISO 9000 bol vytvorený za účelom pomáhať firmám rôznych veľkostí a typov zaviesť a riadiť/prevádzkovať efektívny systém manažmentu kvality. Tieto normy tvoria spolu súbor systému riadenia kvality, ktorý uľahčuje vzájomné pochopenie v obchode na národnej a medzinárodnej úrovni. Normy ISO 9000 delíme na: • •

ISO 9000:2000 – opisujú základy systémov manažérstva kvality a špecifikujú terminológiu týkajúcu sa tohto systému, ISO 9001:2008 – špecifikujú požiadavky na QMS, kde organizácia potrebuje preukázať jej schopnosť poskytovať produkty alebo služby, ktoré spĺňajú požiadavky zákazníkov s cieľom zabezpečiť ich spokojnosť, ISO 9004:2000 – poskytujú návod, ktorý berie do úvahy efektivitu a užitočnosť QMS. Cieľom týchto štandardov je zlepšiť výkonnosť firmy a uspokojenie zákazníkov a ostatných zainteresovaných strán, ISO 19011:2000 – poskytuje návod na vykonávanie auditov kvality a systémov environmentálneho manažérstva.

ISO 14000 ISO 14000 určuje systémy environmentálneho manažmentu a napomáha rôznym typom organizácií zlepšovať ich činnosť a znižovať negatívne dopady vo vzťahu k životnému prostrediu. Väčšina ostatných noriem ISO sa vzťahuje a špecifikuje konkrétne produkty, materiály a procesy. Kompletný zoznam noriem ISO nájdete na stránke Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu: http://www.iso.org/iso/iso_catalogue.htm


Ako funguje QMS certifikácia? Pod pojmom certifikácia sa rozumie činnosť nezávislého orgánu, ktorou sa má preveriť a posúdiť zhoda určitého objektu (výrobku, systému a pod.) so stanoveným štandardom. V prípade zhody je potom vydaný certifikát , ktorý slúži ako doklad umožňujúci upustiť od opakovaného skúšania alebo preverovania. V súvislosti s udelením QMS certifikátu firma musí splniť požiadavky ustanovení noriem ISO 9000 a musí byť hodnotená alebo preverená auditom: po zavedení vlastnej politiky kvality vo firme, musí firma identifikovať kľúčový proces vychádzania v ústrety potrebám zákazníkov, zhodnotiť a zmerať výkonnosť týchto procesov a ubezpečiť sa, že boli dosiahnuté všetky prostriedky na ich zlepšenie. Firma by mala využívať a dokumentovať systém kvality a udržiavať jeho zlepšovanie. Všetky výrobné stupne od nákupu súčiastok až po poskytovanie služieb by mali byť zavádzané v kontrolovaných podmienkach, obzvlášť: -

monitorovacie a meracie zariadenia by mali pravidelne podliehať inšpekcii, pracovné predpisy by mali poskytovať relevantný podporný nástroj pre efektívny QMS, post dodávateľské procesy by mali byť neustále kontrolované a manažment by mal definovať a monitorovať politiku „vrátenia tovarov“ podľa ISO 9000, QMS certifikát vydávajú príslušné certifikačné orgány.

Neustále monitorovanie je dôležité na zabezpečenie efektívneho QMS. Firma musí merať predstavy a dôveru svojich zákazníkov, upraviť všetky kontraproduktívne činnosti, aby bolo zabezpečené zlepšenie všetkých procesov a vykonávať interné audity, aby sa ubezpečila, že systém zodpovedá plánovaným požiadavkám a že normy ISO 9000:2000 boli zavedené a udržiavané zamestnancami. Kontrola a monitorovanie Cieľom kontroly a monitorovania je zlepšovať činnosti v organizácii a dotvárať strategické ciele v organizácii. Prinášajú systematický a disciplinovaný prístup k hodnoteniu a zlepšovaniu riadenia rizík v organizácii a prispievajú k celkovej efektívnosti organizácie. Odborne sa takáto kontrola nazýva audit. V ISO 90011 je audit definovaný ako „ systematický prístup a nezávislé skúmanie určené k tomu, aby sa zistilo, či činnosti vzťahujúce sa ku kvalite a tomu odpovedajúce výsledky zodpovedajú plánovanému usporiadaniu a či sú tieto plánované usporiadania vykonávané efektívne a sú vhodné pre dosiahnutie cieľov.“ Poznáme 3 kategórie auditov: • • •

interný audit (audit prvou stranou) – firma vykonáva audit sama u seba; audit druhou stranou – jedna firma audituje druhú (zvyčajne vo vzťahu dodávateľ – zákazník); audit treťou stranou – nezávislá organizácia vykonáva audit v ďalšej firme v zastúpení inej firmy.

Podľa toho k čomu sa audit vzťahuje rozlišujeme tieto typy auditov: •

audit systému manažmentu kvality;


• • •

audit kvality postupu (procesu); audit kvality výrobku; audit kvality služby.

Proces certifikácie systémov kvality Proces certifikácie má dve základné etapy: •

prvá etapa – predcertifikačný audit, ktorý obvykle vykonáva poradenská organizácia, alebo nezávislá organizácia, ktorá má právomoc a kvalifikáciu na vykonávanie auditov. Cieľom tejto etapy je preverenie pripravenosti organizácie na uchádzanie sa o certifikát systému manažérstva kvality.

druhá etapa – certifikačný audit, ktorý vykonáva oprávnený certifikačný orgán. Skúma zhodu systému kvality s príslušnými normami. Pri výbere certifikačnej organizácie je rozhodujúce to, aby certifikáciu uznal zákazník. Táto etapa má štyri fázy: - príprava na audit (žiadateľovi o certifikáciu je predkladaný dotazník slúžiaci na posúdenie systému kvality zo strany organizácie), - hodnotenie dokumentácie systému kvality (posudzujú sa všetky dokumenty týkajúce sa zabezpečovania kvality v organizácii), - certifikačný audit (vykonáva sa priamo v organizácii žiadateľa o certifikáciu a preveruje fungovanie systému kvality priamo na mieste), - udelenie certifikácie a následné dozorné previerky.


Technická normalizácia v EÚ