Program apríl 2021

Program apríl 2021

Koncert pri príležitosti 78. výročia vypuknutia povstania vo Varšavskom gete Lena Piękniewska ONLINE 19. 4. / 18:00

Poľský inštitút v Bratislave Námestie SNP 27, Bratislava Hlavná stanica

Bratislavský hrad

Hlavné námestie

Dunaj

→ → výstavy → → koncerty → → prednášky → → kurzy poľštiny → → filmy → → divadlo →

→ knižnica → čitáreň → noviny → časopisy → informačné centrum → podpora akcií

Milí priatelia, želáme vám pokojné prežitie veľkonočných sviatkov, veľa zdravia, radosti, spokojnosti a pohody. Pevne veríme, že pandemická situácia sa čoskoro zlepší a budeme sa môcť stretnúť na ďalších našich podujatiach.

Vedenie a pracovníci Poľského inštitútu v Bratislave

Bratislava Do 23. 4.

Patrik Illo a Aleksandra Stencel: Ona tu a on tam

Bratislava 15. 4. – 15. 5.

Výstava Norwid 130

ONLINE 19. 4. / 18:00

Koncert Leny Piękniewskej

B. Bystrica ONLINE 19. – 23. 4.

Bližšie Poľska

ONLINE 22. 4. / 18:00

Poľská knižnica blízko vás: Cyprian Kamil Norwid. Literárne narodeniny, 2. časť

ONLINE 29. 4. / 17:00

Diskusný večer ÚPN: Štefan B. Roman

Bratislava 29. 4. – 27. 5.

Ústava 3. mája

Apríl Od 11. 4. / 16:00

Varmia a Mazúrsko – oplatí sa vidieť

ONLINE

Paraguajské pasy

3. 4. / 10:05 Rádio Slovensko

Štúdio svet: Veľká noc v Poľsku

Patrik Illo a Aleksandra Stencel: Ona tu a on tam Bratislava Do 23. 4.

Poľský inštitút, Nám. SNP 27 instytutpolski.pl/bratislava

Vo februári sme otvorili výstavu poľsko-slovenskej dvojice dizajnérov ILLOLA – Aleksandry Stencel a Patrika Illa, ktorí pracujú najmä s fúkaným sklom. Umelci vyhľadávajú rôzne tradičné dekoračné technológie sklární na Slovensku a v Česku, ktoré sa snažia zapájať do súčasných projektov. Aleksandra Stencel (1987) vyštudovala dizajn na Fakulte priemyselných foriem Akadémie umení v Krakove a študovala sklo aj na Katedre úžitkového umenia VŠVU v Bratislave. Od roku 2013 spolupracuje so sklárňou Rona na Slovensku. Patrik Illo (1973) ako dizajnér skla spolupracoval a spolupracuje s veľkými sklárňami na Slovensku, v Česku a Poľsku, v rokoch 2006 – 2009 bol hlavným dizajnérom poľskej sklárne Krosno S.A., od roku 2008 je externým hlavným dizajnérom slovenskej sklárne Rona a.s. Trvanie výstavy sme predĺžili aj na apríl, pričom expozíciu si môžete pozrieť tiež cez okná do galérie od Nám. SNP – a to aj vo večerných hodinách, keďže vystavené diela sú špeciálne nasvietené. Komentovaná prehliadka výstavy dostupná na Facebooku:

https://www.facebook.com/105028632861954/videos/426234618463239 oroch Po atie v pr duj i Po

ľs

inštitút ho u ké

t es

Výstava Norwid 130 Bratislava 15. 4. – 15. 5.

Neformálna galéria Poľského inštitútu, Klobučnícka ul. instytutpolski.pl/bratislava

V polovici apríla sprístupníme v našej Neformálnej galérii – oknách od Klobučníckej ulice výstavu Norwid 130, ktorú pripravila Verejná mestská knižnica vo Świdnici. Expozícia približuje život a dielo generačne jedného z najmladších poľských romantikov Cypriana Kamila Norwida – jeho autoportréty, literárny debut, korešpondenčné žánre, prozaickú a najmä poetickú tvorbu, ale aj ilustrácie a umelcovu femme fatale. O historickom pozadí, a najmä osobe a tvorbe C. K. Norwida sa môžete dozvedieť aj v článku Dr. Małgorzary Liseckej z Univerzity Mikołaja Kopernika v Toruni, ktorý vyjde v 2. čísle slovenského štvrťročníka Vlna.

atie v pr duj i Po

inštitút ho u ké

och Poľ tor s es

Koncert Leny Piękniewskej ONLINE 19. 4. / 18:00

facebook.com/PolskyInstitutBratislava

Pred 2. svetovou vojnou predstavovalo židovské obyvateľstvo jednu tretinu obyvateľov Varšavy, teda takmer 370 tisíc osôb. Po vypuknutí vojny však nemecký okupant začal postupne obmedzovať ich základné práva a už na jeseň 1939 začal tvoriť židovské getá. To varšavské začalo vznikať v marci 1940. Geto bolo definitívne uzatvorené v novembri 1940, pričom Židia boli doslova odrezaní od ostatnej časti mesta, a zároveň od celého sveta. Na rozlohe 307 hektárov sa ocitlo okolo 400 tisíc ľudí židovskej národnosti. Za jeho opustenie hrozil trest smrti. V dôsledku hladu, chorôb, zimy a nemeckého teroru zomrelo 92 tisíc ľudí. Tvárou v tvár tomuto hororu sa 19. apríla 1943 Židia zhromaždení vo varšavskom gete chopili zbraní a postavili sa na odpor proti Nemcom, ktorí chceli zlikvidovať ich aj celé geto. Nerovný boj trval takmer mesiac.

Pri príležitosti 78. výročia vypuknutia povstania vo Varšavskom gete pozývame na online koncert židovskej hudby poľskej džezovej speváčky Leny Piękniewskej s klavírnym a husľovým sprievodom. Autorom projektu je samotná speváčka Lena Piękniewska spolu so skladateľom a aranžérom Pawłom Skorupkom, ktorých inšpirovala báseň 13-ročného Abramka Koplowicza z lodžského geta. Okrem nej vybrali autori aj literárne diela Zuzanny Ginczanky, Abrahama Cytryna, a Janky Hescheles.

Bližšie Poľska Banská Bystrica 19. – 23. 4.

ONLINE

www.ff.umb.sk

Bližšie Poľska v Banskej Bystrici je pokračovaním cyklu, ktorého cieľom je propagovať Poľsko, poľský jazyk a štúdium polonistiky na Katedre slovanských jazykov Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Aj tohtoročný program sa pre aktuálnu situáciu uskutoční online, no tentoraz bude venovaný tvorbe a osobe Stanisława Lema, autora fantasy literatúry, keďže tento rok si pripomíname 100. výročie jeho narodenia.

V rámci programu sa môžete tešiť na prednášku „Stanisław Lem – Obcy, Swoi, Zagłada. Realność fantastyki“, ktorú povedie dr hab. Rafał Szczerbakiewicz (UMCS Lublin), prednášku o neologizmoch v tvorbe S. Lema dr hab. Doroty Filar (UMCS, Lublin), ako aj workshopy o tom, ako si má prekladateľ poradiť s neologizmami (Dr. Anita Račáková, UMB) či o audiovizuálnom preklade adaptácií fantasticko-vedeckej prózy. Podrobný program podujatia nájdete na: www.ff.umb.sk/katedry/ katedra-slovanskych-jazykov/ polonistika/centrum-polskeho-jazyka-a-kultury

Poľská knižnica blízko vás: Cyprian Kamil Norwid Literárne narodeniny, 2. časť ONLINE 22. 4. / 18:00

facebook.com/PolskyInstitutBratislava

V rámci cyklu Poľská knižnica blízko vás sme v marci uviedli minisériu Literárne narodeniny, počas ktorej postupne predstavujeme vynikajúcich poľských spisovateľov 19. a 20. storočia: Krzysztofa Kamila Baczyńského, Cypriana Kamila Norwida, Stanisława Lema a Tadeusza Różewicza pri príležitosti okrúhleho výročia ich narodenia. V druhej časti Dr. Magda Zakrzewska-Verdugo z Filozofickej fakulty UK v Bratislave predstaví osobnosť a tvorbu Kamila Cypriana Norwida, poľského karikaturistu, grafika, no najmä autora literárnych diel patriacich do epistolografie, publicistiky, a samozrejme poézie, keďže tento rok si pripomenieme 200. výročie jeho narodenia. Úryvky z diela K. C. Norwida prečítajú študenti stredoeurópskych štúdií na FiF UK v Bratislave.

Diskusný večer ÚPN: Štefan B. Roman ONLINE 29. 4. / 17:00

www.upn.gov.sk

Aprílový Diskusný večer Ústavu pamäti národa bude venovaný osobe Štefana B. Romana, zakladateľa Svetového kongresu Slovákov, teda organizácie, ktorá reprezentuje celosvetové zastúpenie Slovákov v zahraničí. Štefan B. Roman celý život podporoval boj Slovákov za slobodu a štátnu samostatnosť, pričom dostal viacero významných vyznamenaní (napr. pápežské vyznamenanie Rad veliteľa rytierov svätého Gregora Veľkého).

Mená diskutujúcich expertov budú zverejnené počas apríla na internetovej stránke Ústavu pamäti národa.

Ústava 3. mája Bratislava 29. 4. – 27. 5.

Poľský inštitút, Nám. SNP 27 instytutpolski.pl/bratislava

Poľská Ústava z 3. mája 1791 bola vôbec prvou modernou európskou a druhou svetovou ústavou (po americkej), pričom upravovala právny poriadok Poľsko-litovskej únie. Ústava implementovala účinnejšiu konštitučnú monarchiu, zaviedla politickú rovnosť medzi mešťanmi a šľachtou a roľníkov postavila pod ochranu vlády. Autormi Ústavy 3. mája boli kráľ Stanisław August Poniatowski, veľký litovský maršalek Ignacy Potocki, Hugo Kołłątaj a tiež Stanisław Małachowski. Ústavný dokument rozdeľoval moc na zákonodarnú, výkonnú a súdnu – dvojkomorový sejm schvaľoval zákony, výkonná moc bola v rukách kráľa a Kráľovskej rady, súdnu moc mali nezávislé súdy. Pri príležitosti 230. výročia prijatia Ústavy 3. mája v našej galérii sprístupníme výstavu s projekciou animácie Národného centra kultúry o obraze Jana Matejku „Ústava 3. mája“ a dokumentárneho filmu „História na oživených obrazoch“. Súčasťou expozície bude aj výstava o Kráľovskom hrade vo Varšave, na ktorom bola v Senátorskej sieni ústava prijatá, pri príležitosti 50. výročia jeho opätovného postavenia po vojnovom zničení.

Varmia a Mazúrsko – oplatí sa vidieť Apríl Od 11. 4. / 16:00

facebook.com/PolskyInstitutBratislava

Varmia a Mazúrsko je krásny a malebný región nachádzajúci sa na severovýchode Poľska, ktorý je však na Slovensku málo známy. Počas najbližších aprílových a májových nedieľ si o 16:00 hod. nenechajte na našom Facebooku ujsť videozaujímavosti z tohto regiónu, ktoré pripravil Roman Nemec, cestovateľ, novinár a fotograf, a účastník press tripu v tomto regióne, ktorý organizoval Poľský inštitút v Bratislave.

Paraguajské pasy ONLINE https://www.youtube.com/watch?v=Eabp42ISN_4 Dokumentárny film Paraguajské pasy (53 min., autorská produkcia Inštitútu národnej pamäti) podáva úžasný a doposiaľ málo známy príbeh o akcii poľských diplomatov vo Švajčiarsku pod vedením poslanca Aleksandra Ładośa. Práve oni počas vojny zachraňovali Židov v Poľsku okupovanom Nemeckom, keď im vystavovali pasy vybraných štátov Latinskej Ameriky. Bolo to možné aj vďaka spolupráci latinskoamerických diplomatov.

Dokumentárny film tak drží divákov v napätí rovnako ako tie najlepšie fabulárne snímky. Film so slovenskými titulkami je od marca dostupný na YouTube kanále poľského Inštitútu národnej pamäti.

Štúdio svet: Veľká noc v Poľsku 3. 4. / 10:05 Rádio Slovensko https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1161/1540890 Magazín zahraničných spravodajcov Štúdio svet prinesie na Bielu sobotu 3. apríla reláciu o typických poľských veľkonočných tradíciách a zvykoch počas veľkonočného trojdnia, ale aj o oblievačke na Veľkonočný pondelok. Okrem toho sa dozviete aj niekoľko zaujímavostí o veľkonočných jedlách – a ak na ne dostanete chuť, tu prikladáme recepty.

Poľská gastronómia na Veľkú noc Chrenová polievka Zrejme neexistuje poľská domácnosť, v ktorej by na veľkonočnom stole chýbal chren. Je neodmysliteľnou súčasťou veľkonočného košíka s jedlom, no používa sa nielen ako tradičná prísada do údenín a klobás, ale varí sa z neho aj chrenová polievka.

Ingrediencie • Voda po vyvarenej údenine (šunka, slanina) • Čerstvý koreň chrenu (polievka musí mať intenzívnu chrenovú chuť, množstvo koreňa chrenu je potrebné prispôsobiť veľkosti hrnca) • Rôzne údené produkty: šunka, slanina, klobása • Vajíčka natvrdo • Kyslé mlieko • Soľ, korenie • Smotana (30 – 33 %) Postup Najťažšou úlohou je postrúhanie chrenu. Je potrebné nechať ho na noc vo vode, a následne ošúpať. Keďže chren má intenzívnu, štipľavú a dráždivú vôňu, je potrebné ho strúhať opatrne, najlepšie vo vonkajšom prostredí.

Postrúhaný chren pridávame do vopred pripraveného vývaru po údeninách, varíme okolo 20 minút.

Rôzne druhy údenín krájame na kocky a pridávame do variacej sa polievky.

Vajíčka nakrájame na väčšie kocky alebo polmesiačky a pridávame do variacej sa polievky.

Kyslé mlieko pridávame lyžicou do variacej sa polievky tak, aby vznikali hrudky.

Posolíme a pokoreníme podľa chuti (so soľou však opatrne, samotný vývar po údenine môže byť dostatočne slaný).

Sťahujeme z ohňa.

Nakoniec pridáme smotanu na dochutenie, ktorej úlohou je zjemniť vôňu polievky.

Polievka by mala mať dosť hustú konzistenciu.

Veľkonočný mazurek Veľkonočný „mazurek“ je tradičný poľský koláč, ktorý nemôže chýbať na žiadnom veľkonočnom stole. Názov tejto pochúťky pravdepodobne pochádza od slova „Mazur“ (teda obyvateľ regiónu Mazovska), keďže koláč bol v tomto regióne veľmi populárny. Do Poľska sa mazurek dostal pravdepodobne z ďalekého Turecka, pričom prvé mazurky sa na poľských stoloch začali ob-

javovať v 17. storočí. A hoci receptov na tradičný mazurek je toľko, čo gazdín, jedna vec je istá – veľkonočný mazurek musí byť sladký ako odmena za striedmosť a odriekanie charakteristické pre pôst. Tradičné mazurky sú známe vďaka svojmu krehkému korpusu a veľmi, veľmi sladkej karamelovo-smotanovej poleve.

Tradičný veľkonočný mazurek musí byť tiež pekne ozdobený: orieškami, sušeným ovocím či dokonca džemom.

Ingrediencie na krehký korpus • 150 g masla • 100 g práškového cukru • 2 žĺtka • 250 g múky Príprava korpusu 1. Maslo vyšľaháme s práškovým cukrom a žĺtkami 2. Preosejeme múku a zmiešame s maslovou hmotou 3. Vymiesime cesto a vyformujeme z neho guľu 4. Cesto zabalíme do potravinárskej fólie 5. Na hodinu ho odložíme do chladničky 6. Následne vyberieme cesto z chladničky, odstránime fóliu a rovnomerne ho rozvaľkáme 7. Cesto vložíme do maslom vymastenej formy 8. Rovnomerne rozložíme celé cesto vo forme, pričom jeho kraje musia prečnievať do výšky okolo 1 cm 9. Pečieme okolo 15 minút pri teplote 190°C 10. Keď sa koláč upečie dozlatista, vyberieme ho z rúry a následne necháme vychladnúť

Ingrediencie na karamelovo-smotanovú polevu • 500 ml smotany 36% • 1/2 poháru cukru Príprava polevy na mazurek 1. Smotanu a cukor varíme za stáleho miešania 2. Varíme na malom ohni, kým hmota zhustne a nadobudne karamelovú farbu 3. Stiahneme z ohňa a počkáme, kým hmota vychladne 4. Natrieme korpus mazurka 5. Prizdobíme sušeným ovocím a orieškami, vďaka čomu vznikajú veľkonočné ornamenty symbolizujúce bahniatka, pričom na mazurkoch často nájdeme aj nápis „Alleluja!“

Poľský inštitút v Bratislave Nám. SNP 27 | P. O. Box 153 814 99 Bratislava +421 2 544 32 013 +421 2 544 32 030 program.bratislava@instytutpolski.pl

fb: PolskyInstitutBratislava tw: @PLInstitutBrat

www.instytutpolski.pl/bratislava Poľský inštitút v Bratislave je pre verejnosť otvorený nasledovne: pon. 10:00 - 16:30 | ut.-štv. 10:00 – 17:00 | piat. 9:00 – 15:00 Všetky zmeny v programe vyhradené (aj vzhľadom na nepriaznivú epidemickú situáciu).

Vstup na podujatia v Poľskom inštitúte je voľný, pokiaľ nie je uvedené inak.

Koncert pri príležitosti 78. výročia vypuknutia povstania vo Varšavskom gete Lena Piękniewska ONLINE 19. 4. / 18:00