Očakávajte od detí to najlepšie

AKO RODIČIA MÁME VOČI DEŤOM VEDOMÉ ALEBO PODVEDOMÉ OČAKÁVANIA. MNOHÝM ZNÁS SA MÔŽE ZDAŤ, ŽE NA TOM VÔBEC NEZÁLEŽÍ ABEZ OHĽADU NA TO SI NAŠE DETI PRAVDEPODOBNE BUDÚ AJ TAK ROBIŤ, ČO CHCÚ.

UKÁZALO SA VŠAK, ŽE NAŠE OČAKÁVANIA SÚ SILNÝMI MOTIVÁTORMI SPRÁVANIA DETÍ, ČI UŽ SI TO UVEDOMUJEME ALEBO NIE.

Na ilustráciu toho, aká mocná je sila očakávania, vám priblížime klasické štúdium psychológie, ktoré sa netýka detí, ale potkanov. Neľakajte sa, nejdeme tu porovnávať deti a potkany. Je to preto, že väčšina výskumov v oblasti psychológie sa v minulosti začínala pri pozorovaní potkanov. Najmä štúdie skúmajúce modifikácie správania.

Vtejto štúdii prišli vysokoškoláci do laboratória a bolo im povedané, že dostanú za úlohu replikovať experiment. Dostali jeden z dvoch druhov bielych potkanov a v priebehu týždňa boli požiadaní, aby potkany vycvičili v bludisku. Polovici študentov bolo povedané, že dostanú „bystré“ potkany, ktoré by sa na základe ich genetiky mali naučiť rýchlo bežať v bludisku. Druhej polovici povedali, že dostanú „hlúpe“ potkany, ktoré by mali v bludisku dosahovať horšie výsledky ako tie bystré.

Celkovo bystré krysy na konci experimentu zvládli bludisko úspešnejšie ako „hlúpe“ krysy. Ďalej v priebehu piatich dní vykazovali „bystré“ potkany známky učenia sa, pričom bludisko zvládali úspešnejšie s každým dňom, zatiaľ čo „hlúpe“ potkany sa časom zlepšili iba mierne alebo vôbec.

Ako to

SÚVISÍ?

Ukázalo sa, že vedci zistili podobné účinky u detí na základnej škole len o niekoľko rokov neskôr. Nežiadali deti, aby behali v bludiskách; namiesto toho im dali v 18 rôznych triedach základných škôl IQ test na začiatku školského roka. Potom povedali učiteľom, že na základe tohto testu výskumníci identifikovali asi 20 % detí v každej triede, od ktorých očakávali, že počas školského roka „rozvinú svoje nadanie“ a preukážu vysokú úroveň akademických výsledkov. Pointa je vtom, že 20 % detí identifikovaných ako „nadaných“ bolo vybraných náhodne – ich skóre IQ nebolo vyššie ako u ostatných detí v ich triede. Avšak na konci školského roka mali „nadaní“ žiaci v každej triede skutočne lepšie výkony a vykazovali zvýšenie IQ v porovnaní so svojimi spolužiakmi. Inými slovami, fungovalo akési sebanaplňujúce sa proroctvo a študenti, od ktorých sa čakalo, že nakoniec uspejú, boli skutočne úspešnejší.

Ak očakávame, že naše deti zlyhajú, nejakým spôsobom ich nastavíme na neúspech. Ale ak očakávame, že uspejú, možno im poskytujeme podporu, ktorú práve potrebujú.

NA OČAKÁVANIACH ZÁLEŽÍ

Znie to dosť neprekvapivo, však? Čo keby sme vám povedali, že medzi potkanmi na začiatku štúdie neboli skutočné rozdiely? Krysy neboli v skutočnosti „bystré“ alebo „hlúpe“ a neboli medzi nimi žiadne skutočné rozdiely, vrátane ich veku alebo pohlavia. Ako potom vysvetlíme tieto výsledky? Vedci dospeli k záveru, že keďže vysokoškoláci mali odlišné očakávania týkajúce sa toho, ako by sa mali krysy správať, pri výcviku chodu bludiska s potkanmi zaobchádzali odlišne, a to spôsobom, ktorý zodpovedal ich očakávanému potenciálu. Efekt – kde sa očakávania nakoniec prejavia v skutočných rozdieloch v správaní – sa odvtedy podľa autora výskumu nazýva „Rosenthalov efekt“.

ČO (NE)ROBIŤ?

Určite ste už niekde počuli, že chlapci majú v škole na matematike lepšie výsledky ako dievčatá. Toto nie je iba nešťastný mýtus, chlapci skutočne prekonávajú dievčatá na strednej škole z matematiky. V oveľa mladšom veku majú dievčatá rovnako dobré výsledky ako chlapci v matematike, ba dokonca prekonávajú chlapcov v iných predmetoch, ako je napríklad čítanie. Počnúc materskou školou však rodičia očakávajú, že chlapci v matematike prekonajú dievčatá.

Môžete si predstaviť, že ak môžu ovplyvniť očakávania učiteľa týkajúce sa schopností dieťaťa jeho výšku IQ, nemalo by sa to líšiť ani vmatematických zručnostiach. Takže je možné, že jedným zdôvodov, prečo začneme vidieť chlapcov, ako vdetstve vmatematike prekonávajú dievčatá, je ten, že to od nich roky očakávame. Vnedávnej štúdii zameranej na vzťah medzi očakávaniami rodičov amatematickými výkonmi ich detí však vedci uviedli, že čím viac matiek si myslí, že chlapci sú vmatematike lepší ako dievčatá, tým horšie sa ich dcéry cítia ohľadom svojich vlastných matematických schopností. Horšie však je, že vo veku 6rokov sa dievčatá čoraz menej zaujímajú ohry pre „bystré“ deti. Naše očakávania týkajúce sa detí – či už si ich uvedomujeme alebo nie – môžu skutočne ovplyvniť ich správanie. Niekedy nemôžeme pomôcť očakávaniam, ktoré máme, avšetci ich máme. Vedieť, že naše očakávania môžu mať vplyv na to, ako sa naše deti správajú amožno dokonca aj na to, ako sa učia, však naznačuje, že možno čakať to najlepšie – nie je taký zlý nápad.