Keď drobec nechce jesť

PRÍJEM POTRAVY JE VEĽMI KOMPLEXNÝ PROCES, NEZÁVISLÝ OD NAŠEJ VÔLE. TO, ČO JEME, KOĽKO A KEDY, JE ZÁVISLÉ OD MOLEKULÁRNYCH MECHANIZMOV PREBIEHAJÚCICH NA ÚROVNI MOZGU, HORMÓNOV, NERVOVÝCH DRÁH, ALE AJ ČASTÍ TRÁVIACEJ SÚSTAVY. ZMYSLOM PRIJÍMANIA POTRAVY JE SÚSTAVNE ZACHOVÁVAŤ ENERGETICKÚ HOMEOSTÁZU – TEDA ZABEZPEČIŤ VYVÁŽENÉ FUNGOVANIE ORGANIZMU A VŠETKÝCH JEHO ČASTÍ.

PREČO JE TEDA TENTO PRIRODZENE DANÝ PROCES TAK ĽAHKO NARUŠITEĽNÝ SVOJVÔĽOU NAŠICH DETÍ A ČO SA DEJE, AK DIEŤA STRAVU JEDNODUCHO ODMIETA?

ODBORNÍK

RNDr. Barbara Sviežená, PhD. nutričný poradca, člen Slovenskej asociácie pre výživu a prevenciu

Ospravedlňujeme sa za trošku zložitosti, ale pre lepšie pochopenie procesov to musí byť. Hlavnú úlohu pri prijímaní stravy zohráva centrum hladu a centrum sýtosti v hypotalame v mozgu. Na to, či pociťujeme hlad alebo nasýtenie, potrebujeme funkčné vzťahy medzi hormónmi – konkrétne leptínu z tukového tkaniva, inzulínu a glukagónu z pankreasu, adipokinínov či kortizolu z kôry nadobličiek. Dieťa sa rodí s citlivým nastavením všetkých týchto regulačných dráh aj vďaka evolučnému tlaku. Evolúcia umožnila posilniť vyvážené vzťahy medzi príjmom a výdajom energie.

PRETO:

Zdravé dieťa sa neprejedá ani nehladuje. Zdravé dieťa má dokonale vyvinuté regulačné mechanizmy na príjem potravy. To znamená, že z hľadiska funkčnosti regulácie je dieťa dokonalým systémom, ktorý funguje presne ako švajčiarske hodinky. Ak sa niečo naruší, nie je to vždy vychýleným systémom, ale často psychikou.

PRIEBERČIVÉ DETI

Poznáme to z bežnej praxe a našich kuchýň či jedální. Naše deti odmietajú určité typy jedál, dané množstvo jedla či konkrétne potraviny. Kde je problém a prečo sa to deje? Azda len nevieme, čo a koľko by malo dieťa jesť? Ťažko povedať... Tento problém totiž zvyčajne začneme reálne pozorovať v batolivom veku, teda po ukončenom 1. roku dieťaťa, keď sme prípadné odmietanie prisudzovali skôr prechodom z pohodlného dojčenia na prvé príkrmy.

TIPY:

 Po prvom roku života dieťatka rešpektujte množstvá, ktoré zje.  Učte sa pravidelnosti a stolovaniu.  Nepoľavujte v pravidelnom režime a systéme jedál.  Nenúťte dieťa dojedať porcie, ktoré ste nastavili vy.  Budujte vzájomnú dôveru z hĺbky srdca.  Pripravujte samostatné jedlá tak, aby si dieťa mohlo vybrať.

VYHASNUTIE POCITU SÝTOSTI

Možno si to neuvedomujeme. Naše dieťa rastie, začína chodiť a my nadobúdame pocit, že teraz míňa podstatne viac energie. Preto nebadane zväčšujeme porcie a sme znepokojené, ak dieťa odmieta dojedať, či vyberá len „hrozienka“ z koláča. Lenže paradoxne – dieťa teraz potrebuje prijímať energie menej! Veď len zvážme – za prvý rok existencie narástlo na dvojnásobok svojej výšky a trojnásobok svojej hmotnosti! To sa už v žiadnej etape života nepodarí. Teraz sa rast a budovanie tkanív výrazne spomaľuje, a tým aj potreba príjmu potravy.

Práve u batoliat dochádza k špeciálnemu fenoménu – tlakom rodiny dieťa začína bezmyšlienkovito dojedať nastavené porcie, a často sa necháva uplácať za dojedené porcie sladkosťami. Verte alebo nie, toto je začiatok manipulácie s jedlom, ktorá vyúsťuje buď do neobmedzeného jedenia veľkých porcií, alebo odmietania bežného jedla v dôsledku návyku na chuť sladkého. Je to cesta k zlomeniu a vyhasnutiu pocitu sýtosti!

KALORICKÉ NÁHRADY STRAVY

Prechodom na stravu, ktorá je bezmliečna, sa rozvíja závislosť od sladkých nápojov. Samotné materské mlieko ku koncu prvého roka života už neplní primárne výživovú hodnotu. Rozvíja sa potreba prijímať náhradu aveľmi často sa vtomto období stráca väzba na uhasenie smädu obyčajnou vodou. Veľa znás sa aj pri snahe ododržanie pitného režimu sťažuje na to, že dieťatko vodu odmieta. Zo strachu znedostatku tekutín začíname podávať rôzne iné formy nápojov, aj sladené. Problémom je, že sladené nápoje znižujú pocit sýtosti amajú tendenciu viesť kprejedaniu niečím sladkým. Dôvodom je, že pôsobením vysokého glykemického indexu sladených nápojov dochádza kvyplavovaniu inzulínu anásledne väčšej chuti sa dojesť. Na „normálne“ jedlo potom neostáva priestor amy len posilňujeme závislosť od sladkého aposun vregulácii príjmu stravy.

Pri prechode na nemliečnu stravu NEPONÚKAJTE INÉ NÁPOJE, ako je čistá voda. Ak dieťa vodu odmieta, navýšte jej podiel vstrave, redšie kaše, viac polievok, veľa ovocia azeleniny. Každým neprirodzeným sústom ovplyvňujeme vnímanie prirodzených chutí.

FAKTORY VNÍMANIA

Základ pre vzťah kjedlu je už vobdobí dojčenia. Dieťa vníma matkin nepokoj, stres, negatívne pocity počas pitia materského mlieka... Tieto negatívne stimuly sa vdieťati ukladajú amôžu byť zdrojom problémov vďalšom období. Dieťa vníma od narodenia, čo mu chutí ačo nie. Postupne sa zoznamuje srôznymi jedlami arozpoznáva, čo je preň prijateľné. Voči niektorým potravinám či jedlám môžeme mať už vdetstve averziu, typické je to napríklad pre strukoviny, špenát, morské plody... Dokonca sa vprístupe kjedlu odrážajú aj isté spoločenské stereotypy. Na prísun stravy má vplyv aj stolovanie aatmosféra pri ňom. Od istého veku si dieťa začína spájať poznámky akomentáre ostatných členov rodiny vsúvislosti sjedlom. Grimasa súrodenca môže viesť kodmietaniu danej potraviny, napätá atmosféra môže vyvolať odpor kstolovaniu.

Pri dojčení vytvorme atmosféru lásky, vzájomnosti ablízkosti. Pokúsme sa vyhnúť dojčeniu, ak sme vstrese, napäté či rozčúlené. Vytvárajme príjemnú pohodu pri spoločnom stolovaní. Jedlo má byť malou oslavou. Zaveďme si rituály stolovania. Bavme sa pri stole otom, čo kto pekné vten deň zažil. Detí sa nemusíme pýtať, môžeme sami hovoriť osvojich zážitkoch. Deti sa rady pochvália potom svojimi. Ak je pri stole smiech, namiesto zachmúreného ticha, bude jedlo odmenou.

Senzitívna FÁZA

Keď hľadáme príčinu prieberčivosti, môžeme sa na chvíľu vrátiť do obdobia prechodu od dojčenia kpríkrmom. Dieťa vtomto období prechádza zložitým aradikálnym vývojom. Učí sa sedieť, mení sa jeho poloha pri jedení, vyvíjajú sa svaly, ktoré napomáhajú so žuvaním, prehĺtaním, posúvaním stravy. Dieťa začína integrovať zmyslové signály (zrak, čuch, hmat) arozvíja sa jeho chuť kjedlu. Ak vtomto období zaradíme predčasne nevhodné jedlo, alebo naopak, príliš dlho odkladáme zavedenie jedla istej konzistencie, môže to mať dlhodobé následky. Napríklad deti, ktoré neprežúvajú stravu medzi 7. – 9. mesiacom, môžu následne odmietať pevnú konzistenciu jedla, môže ich napínať na zvracanie, dokonca sa môžu skutočne povracať. Spojenie pevnej zložky stravy svracaním ovplyvní výber jedla na dlhé mesiace!

Neponáhľajte sa aani zbytočne neotáľajte so zaradením vhodných príkrmov aich konzistencie. Dieťa sa potrebuje zoznamovať so senzorickými vnemami vústach videálnom časovom rozmedzí. Preto sledujte svoje dieťatko arešpektujte jeho vývoj. Prvé príkrmy sú vhodné včase, ak dieťa dokáže sedieť aaj prehĺtať.

SKUTOČNÝ PROBLÉM

Ak sa nášho dieťaťa netýka prejedanie, dojedanie, nezmyselné zasycovanie ani pitie sladených nápojov, amáme dojem, že jeho nejedenie nie je spôsobené anarchiou vstravovacích návykoch, potom skúsme začať poctivo sledovať azapisovať, čo zjedlo. Zapíšme si každé sústo, arobme to dôsledne niekoľko dní za sebou. Po týždni či dvoch naše zápisy vyhodnoťme. Ak pretrváva náš dojem malého energetického príjmu alebo obmedzeného druhu potravín, avylúčili sme psychologické faktory amanipuláciu, môže ísť oproblém strávením, nechutenstvom či odmietaním jedla vdôsledku prepojenia bolesti či tráviaceho diskomfortu apotravy. Dnes už vieme, že stav črevného mikrobiómu môže výrazne ovplyvňovať chute, pocit hladu či sýtosti.

ČO ROBIŤ?

Pri dlhodobom odmietaní stravy začnime podporou trávenia. Zaraďme probiotiká na minimálne 2mesiace, prípadne tráviace enzýmy asledujme stolicu, či nepokoj dieťaťa aaj jeho spánok. Pri dlhodobom odmietaní stravy zvážme podávania výživových doplnkov na prechodné obdobie, aby sme zabezpečili prísun kritických mikroživín. Vistých prípadoch môže vdôsledku nevyváženej stravy dôjsť knedostatku minerálu zinku. Zinkový deficit môže vyvolávať nechutenstvo aprechodný stav podobný anorexii. Tu už môže ísť ozávažnejšie stavy, ktoré je lepšie minimálne konzultovať slekárom pre vylúčenie hlbších príčin. Hovoríme okrajných prípadoch, ktoré sú skôr vzácne. Ďaleko častejšie sa stretávame práve sprieberčivosťou vdôsledku prvých spomínaných príčin.

AKO POSTUPOVAŤ, ak je diet' a vyberavé:

 zaveďme striktný režim – podávajme jedlo vkonkrétnom časovom intervale ana vyhradenom mieste  nepodávajme žiadne snacky medzi jedlami ažiadne jedlo do ručičky  neberme deti so sebou do obchodu, aby sme nepodľahli náhlemu nátlaku zich strany  nenakupujme na čas žiadne ready-to-eat potraviny  pri príprave jedla majme deti pri sebe, varme však zo skutočných potravín azačnime dieťa zoznamovať sprocesom prípravy  snažme sa opokojnú atmosféru pri stolovaní  nedovoľme deťom, aby pri stolovaní ktokoľvek používal mobilné zariadenia či tablety  majme na stole na výber viac príloh či zeleniny vsamostatných nádobkách anechajme dieťaťu slobodný výber  ak sa nenaje, netlačme naň, ponúknime jedlo až vstanovenom čase  nerobme kompromisy anemeňme pravidlá  sledujme dieťa – ak je čulé, vitálne, veselé, pravdepodobne ide oprechodné obdobie  ak si všimneme akýkoľvek prejav prežívanej bolesti vsúvislosti sjedlom či trávením, začnime si robiť denník – záznamy zjedenej stravy. Všímajme si prepojenie konkrétnej potraviny sprejavom diskomfortu. Sledujme stolicu, jej objem, prípadne zápach. Pri akomkoľvek podozrení skúsme eliminovať problematickú potravinu zo stravy asledujme prípadné zmeny.  nebojme sa osloviť špecialistu na stravu dieťaťa aodkonzultovať sním problém.

Špecialista môže objektivizovať problém azbaviť vás zbytočného strachu.