Detský svet – informácie azaujímavosti

PRIPRAVILA: Michaela Klamová ZDROJ:siencenews.org, onlinelibrary.wiley.com, brighterworld.mcmaster.ca, mother.ly

informácie a zaujímavosti Detsky ý svet

OTESTUJTE VHODNOSŤ HRAČIEK

Prvé hračky pre bábätko vyberáme asi s najväčšou starostlivosťou a opatrnosťou. Dieťatko ale aj tak často siaha po úplne iných predmetoch, ktoré sa mu zdajú podnetnejšie než akékoľvek špeciálne nadizajnované hračky. A tu vzniká problém.

Hračky obsahujú varovania, ak obsahujú malé časti, pri ktorých je riziko vdýchnutia alebo prehltnutia, no bežné predmety naokolo nie. Každý rodič vie, že malé drobné predmety určite do rúk malým deťom nepatria, ale od akej veľkosti je hračka vhodná pre deti?

Vhodnú veľkosť si môžete doma jednoducho otestovať aj vy. Stačí vám k tomu obyčajná rolka toaletného papiera. Predmety, ktoré cez otvor v rolke neprejdú, sú svojou veľkosťou pre deti vhodné. Tie, ktoré cez ňu poľahky prejdú, môžu predstavovať pre dieťa riziko a mali by ste ich odložiť na neskôr. V každom prípade, nenechávajte bábätko bez dozoru s akoukoľvek hračkou a vždy sa uistite, či nemá časti, ktoré by mohlo odtrhnúť či odhryznúť, ako napríklad rôzne šnúrky, očká plyšových hračiek ap.

LIEČBA POPÔRODNEJ DEPRESIE VPLÝVA AJ NA BÁBÄTKÁ

Určite ste si všimli, že psychický stav mamy do veľkej miery ovplyvňuje aj dieťatko. To platí aj pri diagnóze popôrodnej depresie.

Podľa doterajších zistení vykazujú deti mamičiek s depresiou zmeny na mozgu, ktoré by neskôr mohli viesť k rozvoju emočných problémov či problémov správania. Štúdia kanadskej univerzity v Ontáriu sledovala dve skupiny mamičiek aich bábätiek – jednu spopôrodnou depresiou a druhú bez depresie. Vedci sa zamerali nielen na mamy, ale aj na bábätká. Sledovali najmä zmeny v prvej skupine po tom, ako mamy s popôrodnou depresiou absolvovali 9 týždňov skupinovej terapie. U bábätiek matiek, ktoré liečenie podstúpili, zaznamenali pozitívne zmeny v nervovom a kardiovaskulárnom systéme a najmä vo fyziológii mozgu, ktorá sa vrátila na úroveň detí so zdravými mamami. Bábätká, podľa pozorovania rodičov, dokázali aj lepšie regulovať svoje správanie a emócie. Touto jednoduchou, nenákladnou a medzi ženami preferovanou liečbou by sa tak mohlo znížiť riziko medzigeneračného prenosu psychických ochorení z matky na dieťa.

ČO VYRASTIE Z VÁŠHO ŠKÔLKARA?

Možno ste si túto otázku položili už aj vy aje jedno, či je váš potomok nezastaviteľný, energiou nabitý extrovert, alebo nesmelý hanblivec, ktorý nerád vytŕča zdavu. Na formovaní osobnosti človeka sa však podieľa obrovské množstvo rôznych faktorov.

Pred niekoľkými desiatkami rokov odštartovali štyria psychológovia pozorovanie detí až do dospelosti a výsledky prezentovali v knihe The origins of you. Zaujímavosťou je, že charakter dieťaťa v škôlkarskom veku vypovedal iba veľmi málo o tom, akou osobnosťou bude v dospievajúcom veku. Iba dva typy temperamentov akoby predurčovali neskorší osud detí. Prvým boli „nekontrolované“ deti, ktoré boli roztržité a mali ťažkosti s udržaním pozornosti. Vo veku 18 rokov sa zmenili na impulzívnych mladých ľudí vyhľadávajúcich nebezpečenstvo. Tieto deti mali aj najhoršie vyhliadky v dospelosti – nestabilné vzťahy s partnermi či v práci, u mužov predpoklad k hazardným hrám. Druhou skupinou boli deti ustráchané, hanblivé a nedostatočne reagujúce na okolie, z ktorých vyrástli zdržanliví a celkovo pasívni tínedžeri. Obe skupiny dohromady však tvorili iba 18 % pozorovaných detí. Zvyšných 82% vykazovalo len slabú súvislosť medzi temperamentom v troch rokoch a dospelosťou. Ďalšími zaujímavými zisteniami bolo napríklad, že zlé alebo dobré rodičovstvo má vplyv na to, ako budú vdospelosti dievčatá (no nie chlapci) reagovať na svoje vlastné trojročné deti. Týranie v detstve alebo iné stresové zážitky malo veľký vplyv na zdravie človeka, ako napríklad zníženie imunity, zhoršenie funkcií srdca a obličiek, čo malo za následok chabý zdravotný stav vo veku okolo 38 rokov.