Hana Zavřelová Gallová

AUTOR: Kristína Majerová FOTO: TV JOJ, archív H. Z. G.

MANŽELKA A MAMA DVOCH SYNOV. TELEVÍZNA MODERÁTORKA. LAKTAČNÁ PORADKYŇA. VÁŠNIVÁ ČITATEĽKA MILUJÚCA KNIHY.

Hana Zavřelová Gallová: VÍŤAZÍ VŽDY RODINA

Ste moderátorkou správ vTV JOJ, kde pracuje aj váš manžel Adam. Do toho veľa a aktívne čítate. Máte dve malé deti. Ako sa dá skĺbiť časovo náročná práca s rodinou, domácnosťou, časom na seba a k tomu vyzerať takto dobre?

Ďakujem, ale všetkým stále vysvetľujem, že nie som žiadna výnimočná superžena. Ono sa to všetko tak nejako vyskladalo, život priniesol. (úsmev) Do práce som sa od ročného dieťaťa vrátila len vďaka tomu, že časovo nie je náročná a musím sa opäť za to poďakovať vedeniu televízie a mojim úžasným nadriadeným, ktorí mi to umožnili. Vysielam Noviny o 12.00 a podvečerné Noviny o 17.30 hod, pričom sa striedam s kolegyňami. Vychádzame si v ústrety, keďže sme všetky mamy. Nie som teda v práci denne ani celý deň, zostáva mi, našťastie, stále väčšina času na deti, inak by som určite ešte bola doma na materskej. Navyše, manžel dokáže pracovať aj z domu, preto sme moje služby dokázali vykryť tak, že je s mladším synom, ktorý ešte nechodí do škôlky, väčšinou on. A ak je treba, pomohli vždy starí rodičia. Čas na seba si čerpám, keď Kubko, aktuálne dvojročný, poobede spí.

Obe moje deti chceli spať dlho na mne v šatke alebo pri mne v posteli, takže vtom čase som nikdy neupratovala, nežehlila, nepiekla, ale napĺňala ich potreby. S Kubkom som prakticky prvý rok strávila na fitlopte, spal v šatke. A mohla som ten čas tráviť tak, že budem pozerať do mobilu či seriály, alebo si čítať. Vrátila som sa teda k tomu, čo som vždy mala rada, ale akosi som to zanedbávala. Jasne z toho vyplýva, že to má svoje nevýhody: nie som ideálna gazdinka, hoci neporiadok máme podľa mňa priamoúmerný počtu, veku a temperamentu detí a nie som schopná sa zatiaľ vrátiť k športu. Asi až keď bude Kubko v škôlke. Nuž a o dobrý výzor sa starajú naše skvelé maskérky, ráno po ťažkej noci rozhodne nevyzerám tak ako na obraze.

Pre mnohých ste akoby éterickou bytosťou vreálnom svete. Mali ste vždy toto hodnotové nastavenie alebo ste ktomu dospeli nejakým procesom?

Takto som sa nikdy nevnímala, takže ešte raz ďakujem. Nemyslím si, že moje nastavenie je nejaké neštandardné. Možno sa oto, že je pre mňa rodina mimoriadne dôležitá, postarala moja mama, ktorá sa mi prvých päť rokov doma naozaj veľmi venovala. Viedla ma kempatii asnahe byť nápomocná. Atiež kláske kčítaniu. Otec bol novinár, takže som vyrastala pri zvuku písacieho stroja aobklopená knihami. Napriek tomu som, myslím, bola úplne normálna mladá žena, ktorá si prešla aj povrchným obdobím, lietaním aukotvovaním hodnôt vživote. To zavŕšilo narodenie prvého syna Matúška, ktoré bolo pre mňa obrovským impulzom anájdením sa vniečom. Všetko to úžasné akrásne, čo sme spolu zažívali, ma prirodzene priviedlo krozhodnutiu, že chcem pomáhať ženám sdojčením, aby si dokázali materstvo či presnejšie tento jeho aspekt, užiť bez starostí aproblémov, tak, ako to šťastena dopriala mne.

Keď sa človek pozrie na to, čomu všetkému sa venujete, je toho naozaj veľa. Ako dostávate tieto veci do rovnováhy, aby vás neprevalcovali? Čo vždy zvíťazí?

V prvom rade treba povedať, že laktačné poradenstvo zatiaľ stále robím v pomerne obmedzenom režime. Keď som si urobila kurz, otehotnela som, takže som až po narodení Kubka postupne začala organizovať podporné skupiny pre dojčiace ženy a popri tom som emailom odpovedala ženám na otázky o dojčení. Víťazí vždy rodina, tej sa prispôsobuje všetko.

Máte dvoch synov. Ako si ich predstavujete, keď vyrastú?

Samozrejme, dúfam, že budú šťastní, zdraví, slušní, spokojní a vyrovnaní ľudia. Že budú robiť to, čo ich bude napĺňať, budú vedieť, čo je v živote naozaj dôležité a nebudú nikomu ubližovať.

Čo je pre vás najťažšou výzvou materstva?

Vychovať z nich takých ľudí, ako som spomenula. A krotiť svoju povahu. Trénovať trpezlivosť, sebaovládanie. Vtomto sú obe moje deti veľkí učitelia a mám ešte veľmi veľké rezervy.

Ako spomínate, vďaka materstvu ste sa stali aj laktačnou poradkyňou. Prečo ste sa rozhodli pomáhať ženám sdojčením?

Keď sa Matúško narodil, boli sme obaja asi rovnako pevne odhodlaní, že sa bude dojčiť. Vďaka tomu sme pomerne hladko prešli typickými ťažkosťami, ktoré považujeme za normálne, hoci sa im dá vyhnúť, ak vám od začiatku sdojčením niekto pomôže. Mne síce nepomohol nikto, ale všetko napokon fungovalo tak perfektne, že som sa zdojčenia amaterstva veľmi otvorene tešila. Asi aj na základe toho sa na mňa občas niektorá kamarátka obrátila

sprosbou oradu pre seba alebo niekoho zo svojho okolia – no aja som vedela pomôcť len na základe vlastnej skúsenosti, nie vedomostí. Postupne mi došlo, že nie som typický jav, že naozaj veľa žien rieši problémy, ktoré som nepoznala aže som mala vistom zmysle dosť šťastie. Keď ma oslovilo združenie Mamila kvôli rozhovoru, tak nejako sme si padli do oka, zostali vkontakte, až raz sme si povedali – aidem do toho. Začnem sa vzdelávať abudem vedieť pomáhať profesionálne. Považujem to za jedno zmojich najlepších rozhodnutí. Vďaka tomu som spoznala úžasnú komunitu žien, zistila som, že vnej pôsobia lekárky aprofesionálky vrozličných odboroch, naučila som sa nesmierne veľa nielen odojčení afungovaní ženského tela, ale napríklad aj odetskom mozgu. Príroda je úžasná, myslela na všetko, len my sme na to akosi zabudli.

Čo pre vás predstavuje dojčenie?

Vzťah. Silný nástroj, ktorý mi nesmierne uľahčuje život, starostlivosť odieťa.

Ste tiež známa svojou schopnosťou rýchleho čítania. Čítate aj teraz pri dvoch deťoch, keď sú mnohé ženy rady, že stihnú starostlivosť odomácnosť?

Neviem, či čítam nejako výrazne rýchlo. Asi trochu rýchlejšie, ako je priemer, ale sú aj väčší machri. Ale teda odkedy som sa naučila čítať, bavilo ma to, rada som čítala vtriede nahlas. Akeď to už šlo plynulo, hltala som knihy jednu za druhou.

Koľko kníh prečítate za týždeň, mesiac? Dokážete si aj pamätať obsahy všetkých prečítaných, alebo to postupne vyprchá sprečítaním ďalšej knihy?

Minulý rok sa mi darilo aj 10– 14kníh mesačne. Uvidíme, ako to bude teraz, keď sa spánok Kubkovi asi bude meniť. Ak sa pustím do náročnej ahrubej knihy, som rada, že sa podarí tak päť kníh za mesiac. Všeobecne si vyberám skôr kvalitnejšie knihy, pri ktorých treba rozmýšľať. Taký filozofický román som napríklad čítala až dva týždne.

Ovplyvnilo vás materstvo vo vzťahu ku knihám? Je niečo, čo už ako mama nedokážete čítať, alebo naopak, čo ste začali čítať?

Vždy sa mi ťažko čítali knihy zobdobia druhej svetovej vojny, ale odkedy mám deti, veľmi sa nepúšťam do takých, kde viem, že práve deti veľmi trpia.

Podľa čoho si knihy vyberáte?

Podľa vydavateľstva, autora, anotácie, recenzií... Už viem, ktoré vydavateľstvá majú knihy, čo ma oslovujú, už viem, ktorí bookstagrameri – teda ľudia na Instagrame, ktorí sa venujú recenzovaniu kníh – majú rovnaký vkus ako ja aak sa niečo páči im, bude sa aj mne. Veľa tipov mám od svojej spriaznenej čitateľskej duše Ivanky, ktorá číta násobne viac ako ja apíše recenzie profesionálne. Knihy zväčša kúpim zdruhej ruky, baví ma hľadať ich aneruinuje ma to tak, ako by sa mohlo zdať ztoho množstva, čo mám doma. Milujem antikvariáty, nevylučujem, že na staré kolená si sama nejaký otvorím.

Akeďže píšem oknihách veľa na FB Hankine knihy ina svojom Instagramovom účte, dostávam pomerne veľa kníh aj darom alebo ako recenzné výtlačky.

Koľko kníh máte doma akde ich skladujete? Čo sa deje sknihou po vašom prečítaní?

Zatiaľ ich pomaly doslova obuvákom pchám do knižnice, lebo sa mi ťažko vzdáva niečoho, čo sa mi tak páčilo. Vždy si hovorím „túto si určite ešte raz prečítam“. Málo je takých, čo som sľahkým svedomím poslala ďalej. Som škrečok ana knihách to vidieť asi najviac. Už som naplnila celú našu veľkú knižnicu apokukujem po skrinke na knihy. No araz za čas urobím vyraďovaciu akciu apár kníh posuniem ďalej. Niektoré napríklad prostredníctvom darovačky na Instagrame. Nech urobia radosť iným.

Čo ste ochotná obetovať kvôli času na čítanie?

No, ja zatiaľ využívam na čítanie čas, keď sa nedá veľmi robiť nič vdomácnosti. To je moje ospravedlnenie. 

Aký je váš obľúbený autor akniha?

Dlhé roky to bol Oscar Wilde ajeho Portrét Doriana Graya. Potom som pomerne neskoro objavila Majstra aMargarétu od Michaila Bulgakova apán Wilde sa sním musí omoju lásku deliť. Zo súčasných autorov nesmierne obdivujem napríklad písanie Nicole Krauss. Azo slovenských ma teraz nadchli Alena Sabuchová či Ivana Dobrakovová.

Keďže osobný príklad funguje najlepšie, predpokladám, že aj deti majú kladný vzťah kčítaniu. Kedy máte na to spoločný čas?

Večer pred spaním, až na malé výnimky každý večer. Niekedy sa podarí aj cez deň,

ale reálne vydržia lepšie večer, takže si to nechávame ako taký rituál. Starší syn je veľký čitateľ, prečítali sme toho pomerne dosť avnímal knihy veľmi skoro. Mladší potrebuje skôr trochu interaktívnejší prístup, ale hádam sa časom naučí aj ležať apočúvať. Miluje moju knižnicu, rád si listuje knižky pri nej alebo prekladá knihy ako jeho mama.

Máme marec, mesiac knihy. Čo by ste odporúčali prečítať mamičkám, napríklad večer na pohladenie duše?

Silná kniha o materstve pre mňa bola Odkiaľ je život dokonalý od talianskej spisovateľky Silvie Avallone. Téma rodičovstva je zase úsmevne a dojímavo spracovaná v Obhliadke bytu od Fredrika Backmana. Dušu mi láskavosťou pohladili aj Džentlmen v Moskve od Amora Towlesa a Olive Kitteridge od Elizabeth Strout. A srdce stisla už spomínaná Nicole Krauss a jej Dejiny lásky. Kniha, ktorá je útla a plná múdrosti a potravy pre dušu, je Siddhartha od Hermanna Heeseho. No a vyslovene krátke, na obrázkoch postavené, sú dojímavý Chlapec, krtko, líška a kôň, tak často prirovnávaný k úžasnému Malému princovi a vtipná Čudná planéta. To sú také dúšky radosti.

Na čo si každý deň snažíte nájsť čas? Na čo by mamy nemali popri starostlivosti odeti arodinu zabúdať?

Asi by som mala povedať teraz niečo múdre, ale ja mám každý deň inak chaotický. Som zlý organizátor a robím často veci dosť hrrr. Ale snažím sa každý deň si pripomenúť, že nemusím byť dokonalá, či presnejšie, že stačí, že som taká, aká som.  Jaj, a ešte musí byť každé ráno šálka dobrého zeleného čaju. Bez toho nefungujem.