Katolícka cirkev na Srí Lanke

Prvý srílanský svätý je Jozef Vaz

Na Srí Lanke žijú asi dva milióny obyvateľov, čo je sedem až osem percent populácie. Kresťanstvo priniesol ako prvý do krajiny údajne apoštol Tomáš v prvom storočí a jestvujú doklady, že v prvých storočiach nášho letopočtu sa na pobreží naozaj usádzali malé skupiny kresťanov.

Svedčia o tom aj záznamy starovekých cestovateľov, ktorí uvádzajú, že v starobylej metropole Anuradhapura bolo pre kresťanov vyčlenené osobitné územie. Nachádzala sa tam kresťanská kaplnka, kam prichádzali perzskí obchodníci, ktorí prišli na Cejlón okolo 5. storočia. Prítomnosť kresťanstva potvrdzuje aj perzský kríž a nádrž na krst pochádzajúce z 5. storočia.

Portugalskí, holandskí a írski misionári

Portugalská flotila, ktorej velil Lourenço de Almeida, pristála pre búrku v Kolombe 15. novembra 1505. So súhlasom kottského kráľa Dharmu Parakramabahu IX. postavil Almeida v Kolombe obchodnú stanicu a malú kaplnku zasvätenú svätému Vavrincovi. Prvú katolícku svätú omšu na ostrove slávil františkán Vicente, kaplán flotily. V priebehu niekoľkých storočí šírili kresťanskú vieru na Srí Lanke Portugalci, ale aj holandskí a írski misionári, a to najmä na západnom a severozápadnom pobreží, kde na niektorých miestach tvoria katolíci polovicu obyvateľstva.

Prvým srílanským svätcom sa stal indický kňaz Jozef Vaz (1651 – 1711). Pochádzal z mesta Goa, kde niekoľko desaťročí predtým pôsobil sv. František Xaverský. Už ako novokňaz pocítil túžbu pomáhať opusteným katolíkom na Cejlóne. V roku 1684 vstúpil k oratoriánom a dva roky nato v spoločnosti chlapca João, ktorý ho sprevádzal až do konca so synovskou láskou, sa mu podarilo po mesiacoch márnych pokusov vylodiť na brehoch Cejlónu.

Napriek strachu z odhalenia začal hľadať katolíkov, ktorých väčšina pod ťarchou prenasledovania prebrala navonok spôsoby kalvínov a nemala odvahu prejaviť sa. Otec Vaz si zavesil na krk ruženec a začal klopať od dverí k dverám prosiac o almužnu. Popri budhistoch a hinduistoch konečne spozoroval, že si predsa len niekto na ňom so záujmom všimol tento znak katolíckej nábožnosti: začal u istej rodiny, a keď sa presvedčil o jej vernosti, odhalil jej svoju totožnosť. To bol začiatok reevanjelizácie ostrova v dedine Jaffna, ktorá trvala dva roky. Bola to tajná služba, nočné slávenie svätej omše a osobné duchovné rozhovory či spovede s tými, ktorí sa na neho obracali.

Zázrak dažďa

Rozkvet katolíckej komunity pritiahol pozornosť Holanďanov, ale rozpútal hnev guvernéra a nemálo katolíkov sa stalo mučeníkmi. Otca Vaza zachránili samotní veriaci, ktorí ho povzbudili, aby utiekol do Kandy. Kráľ ho uväznil, ale keď sa dozvedel o jeho svätosti života, stal sa jeho priateľom a otec Vaz mal možnosť ohlasovať a šíriť vieru v celom kráľovstve. Prešiel pešo celé územie a všade obnovoval prítomnosť Cirkvi. Kráľov postoj k misionárovi sa zmenil najmä po istej búrlivej udalosti počas obdobia dlhého sucha, keď sa domáce pohanské zmierne obety stali neúčinné. Panovník požiadal otca Jozefa o modlitbu za dar dažďa. Ten dal postaviť na hlavnom námestí pred kráľovským palácom oltár, položil naň kríž a začal sa na kolenách horlivo modliť. Skôr než skončil, prišiel hojný dážď – a odvtedy mu dal panovník úplnú slobodu.

V roku 1995 ho pápež Ján Pavol II. vyhlásil v Kolombe za blahoslaveného a v roku 2015 počas apoštolskej cesty na Srí Lanke pápež František za svätého. – MAG –

Oslnivý ostrov lákal odnepamäti

Ivan Šulík Snímka: Shutterstock

Oficiálny názov:

Srílanská demokratická socialistická republika Hlavné mesto: Kolombo Počet obyvateľov: 21,42 mil. Rozloha: 65610 km2

Národnostné zloženie:

Sinhalčania (74 %), Tamili (19 %), Moorovia (7 %)

Srí Lanka, ktorá na mape sveta pripomína kvapku v mori, leží na ostrove Cejlón v Indickom oceáne medzi Lakadivským morom a Bengálskym zálivom. Ostrov bol pôvodne spojený s Indickým subkontinentom, od ktorého sa oddelil niekedy medzi rokmi 6000 a 3500 pred Kristom. V súčasnosti je to 25. najväčší ostrov na svete.

V dávnych dobách bol ostrov známy pod rôznymi menami. Starogrécki zemepisci i Rimania ho nazývali Taprobané, Arabi ho označovali ako Serendib, čo v preklade znamená „ostrov drahokamov“. Portugalci ho do mapy zaznačili ako Ceilão, z čoho vznikol neskôr holandský názov Ceylan, neskôr anglický Ceylon, ktorý do slovenčiny prekladáme ako Cejlón.

Zmätok v zahraničí vyvolala zmena názvu štátu v roku 1972, keď sa obyvatelia rozhodli pre názov Srí Lanka. Krajina získala v tomto roku úplnú nezávislosť, prijala novú ústavu a pút kolonializmu sa chcela zbaviť aj novým názvom. Slovom Lanka, ktoré znamená ostrov, nazývali Sinhalčania svoju vlasť oddávna. K názvu pridali úctivý titul Srí, ktorý v preklade znamená oslnivý, žiarivý.

V krajine žijú dve hlavné etniká. Sinhalčania tvoria väčšinu a sú to prevažne budhisti. Medzi sebou sa delia na dve skupiny podľa toho, či bývajú na vysočine alebo v nížinách. Tamili tvoria menšinu, sú zväčša hinduisti a žijú hlavne na severe a východe. Tiež sa delia na dve skupiny, a to na „Tamilov z Jaffny“, ktorí v krajine žijú dlhé stáročia, a „plantážnych Tamilov“, ktorých na ostrov priviezli v 19. storočí Briti, aby pracovali na čajových plantážach. Okrem nich tam žijú moslimskí Moorovia, potomkovia arabských a indických obchodníkov, a Burgheri, potomkovia portugalských, holandských a britských osadníkov.

Prírodné bohatstvo a prví obyvatelia

Hoci sa Srí Lanka rozprestiera na pomerne malom území, výnimočná je pre svoju klímu. Rozsiahle nížiny na pobreží sa postupne smerom do vnútrozemia menia na pohoria dosahujúce výšku 2524 metrov nad morom. Vo vlhkých oblastiach sa darí dažďovým pralesom, zatiaľ čo v suchších severných častiach krajiny rastú odolné monzúnové lesy so vzácnymi drevinami, ako je ebenové, santalové či atlasové drevo. Na ostrove sa darí mnohým druhom ovocných stromov, napríklad figovníku, mangovníku, banánovníku, tamarindu či papáji. Ostrov preslávil aj cejlónsky čaj, cejlónska škorica a cejlónske korenie. Vzácne korenie prilákalo na brehy ostrova v 16. storočí Európanov, no okrem neho ich priťahovali aj diamanty, drahokamy, grafit a piesky s obsahom rúd.

Prvými obyvateľmi ostrova boli Véddovia. O pôvode týchto zberačov a lovcov jestvuje mnoho nejasností, no antropológovia sa domnievajú, že boli potomkami prisťahovalcov z Indie alebo juhovýchodnej Ázie. Prvé doložené kráľovstvo na ostrove založil v oblasti Anuradhapury v 6. storočí pred Kristom indický princ Vidžaja, od ktorého Sinhalčania odvíjajú svoj pôvod.

Dôležitý vplyv na kultúru krajiny mal v 3. storočí pred Kristom príchod budhizmu. Po tom, čo Budhovo učenie prijal anuradhapurský kráľ Dévánampija Tissa, začala sa budovať väzba medzi politikou a náboženstvom. Na ostrove sa postupne striedali silnejší a slabší vládcovia. Sinhalčania sa presúvali na juh krajiny a Tamili zostávali na severe. Medzi oboma etnikami sa postupne vytvorila silná ná-

Oficiálne jazyky: sinhalčina (úradný jazyk), tamilčina (národný jazyk) Náboženstvo: budhizmus 70,2 %, hinduizmus 12,6 %, islam 9,8 %, kresťanstvo 7,4 % Mena: srílanská rupia

kresťanstvo islam 7,4 % 9,8 % hinduizmus 12,6 % 70,2 %

budhizmus razníková zóna hustej džungle, ktorá ich navzájom izolovala a táto separácia bola prvým semenom vzájomného rozdelenia.

Islam prišiel na ostrov v 7. storočí spolu s arabskými obchodníkmi. Prvé moslimské osady vznikali v oblastiach dnešných miest Jaffna na severe a Galle na juhu, po príchode Európanov sa však mnohí začali sťahovať do vnútrozemia.

Príchod Európanov

Keď v roku 1505 dorazili na ostrov Portugalci, Cejlón bol rozdelený na tri kráľovstvá – tamilské kráľovstvo Jaffna a sinhálske kráľovstvá Kandy a Kotte. Kráľovstvo Kotte Portugalci ovládli a získali tak monopol na lukratívny obchod s korením. Na kresťanstvo sa im podarilo obrátiť mnohé osady na západnom pobreží, kde sú dodnes silné kresťanské komunity.

V roku 1602 pritiahol obchod s korením Holanďanov, ktorí ovládli krajinu na 140 rokov. Koncom 18. storočia sa o strategickú polohu ostrova začali zaujímať Briti. V roku 1802 si z krajiny spravili svoju kolóniu a britská kolonizácia pokračovala v tridsiatych rokoch 19. storočia.

Po skončení občianskej vojny je Srí Lanka opäť cieľom

Po tom, čo boli kávovníkové plantáže zničené chorobou, začali Briti v sedemdesiatych rokoch 19. storočia na Srí Lanke pestovať čaj a to znamenalo aj veľké zmeny v demografickom zložení obyvateľov. Keďže miestni Sinhalčania odmietali pracovať na čajových plantážach, do krajiny začali prichádzať tamilskí robotníci z Indie, nazývaní „plantážni Tamilovia“.

Nezávislosť a občianska vojna

Po tom, čo koncom 19. storočia viedli budhisti i hinduisti kampaň za modernizáciu viery a ochranu tradičnej kultúry, zakorenilo sa začiatkom 20. storočia na ostrove nacionalistické hnutie. V roku 1919 vznikol Cejlónsky národný kongres, ktorý sa postavil na jeho čelo. Postupne boli prijaté reformy. Nová ústava z roku 1931 zaviedla všeobecné hlasovacie právo a umožnila Cejlónskemu národnému kongresu získať vo voľbách absolútnu väčšinu v parlamente. Cejlón dosiahol nezávislosť v roku 1947, v roku 1972 prijal novú ústavu, zmenil si meno na Srí Lanka a krajina vyčlemnohých turistov.

V sedemdesiatych rokoch 20. storočia sa niekoľko skupín mladých Tamilov začalo radikalizovať a usilovalo sa o vytvorenie nezávislého tamilského štátu. Vznikla tak separatistická organizácia Tigre oslobodenia tamilského Ílamu (LTTE). Napätie medzi Tamilmi a Sinhalčanmi sa stupňovalo, no príležitostné roztržky postupne vyústili do občianskej vojny, ktorá trvala 26 rokov. Nepokoje nedokázala utíšiť dokonca ani ničivá vlna cunanila prvoradé miesto budhizmu.

mi, ktorá zasiahla ostrov 26. decembra 2004 a v jej vodách zahynulo vyše 35-tisíc obyvateľov Srí Lanky.

Po skončení vojny v roku 2009 došlo k rýchlemu rozvoju krajiny, na Srí Lanku začali prichádzať investori z Číny a Indie, budovali sa cesty i ďalšia infraštruktúra potrebná na rozvoj cestovného ruchu.

Ďalšiu ranu krajine uštedril teroristický výbuch na Veľkonočnú nedeľu v roku 2019, ktorý mali na svedomí islamskí samovražední atentátnici.

Napriek neľahkému osudu je Srí Lanka mimoriadne vľúdny a pohostinný ostrov, ktorý otvára svoje prírodné i kultúrne bohatstvo návštevníkom z celého sveta.

Doprava

Veľmi obľúbeným dopravným prostriedkom na Srí Lanke je motorizovaná trojkolka s názvom tuk-tuk, ktorá sa využíva ako taxík. Prednú časť tvorí motocykel s jedným kolesom a miestom pre vodiča, za ňou sa nachádza zastrešený vozík na dvoch kolesách, v ktorom zvyčajne sedia dvaja či traja cestujúci. Srílanské cesty sú pomerne dobrodružné a vhodné iba pre skúsených vodičov. Jazdí sa vľavo a rýchlosť na hlavných cestách sa pohybuje od 40 do 50 kilometrov za hodinu, na diaľniciach 60 alebo 70 kilometrov za hodinu. Zaujímavé je cestovanie vlakom či autobusom, dopravné prostriedky však zvyknú byť preplnené, a to predovšetkým počas sviatkov pója.

Slony

V niektorých častiach krajiny vás môže na ceste prekvapiť dopravná značka Pozor, slon! Netreba ju podceniť, pretože slony cez cestu bežne migrujú, a ak máte šťastie, môžete ich vidieť, ako si vo večernom súmraku vykračujú popri ceste. Slony majú v srílanskej kultúre osobitné postavenie. V staroveku boli kráľovským majetkom a zabitie slona sa považovalo za hrozný zločin. Koncom 18. storočia žilo vo voľnej prírode na ostrove okolo desať- až dvadsaťtisíc slonov, dnes sa ich počet odhaduje na tri- až štyritisíc, pričom polovica z nich žije na chránených územiach. Každý slon potrebuje zhruba päť štvorcových kilometrov pôdy, ktorá by mu poskytla 200 kilogramov rastlinnej stravy denne.

Ajurvéda

Ajurvéda, v preklade „náuka o živote“, predstavuje najstarší celistvý lekársky systém o zásadách zdravého spôsobu života a je stará vyše 2500 rokov. Na dosiahnutie rovnováhy tela a ducha používajú jej vyznávači bylinky, korenie, oleje a ďalšie produkty. Presvedčení sú o tom, že v prírode jestvuje liek na každú chorobu. Napríklad listy karí sa používajú nielen na varenie, ale aj ako liek na zníženie cholesterolu. Aloa je vhodná proti alergii na slnko, citronela ako repelent proti komárom, muškátový oriešok zas pomáha pri žalúdočných problémoch. Na Srí Lanke je možné podstúpiť nielen rozličné liečivé kúry, ale aj vychutnať si ajurvédsku masáž, bylinkovú saunu či ajurvédsky parný kúpeľ v drevenej truhlici.

Kandy

Druhé najväčšie mesto ostrova sa nachádza v horách uprostred dažďového pralesa v centrálnej časti Srí Lanky a je považované za srdce budhizmu. Vzniklo približne v 14. storočí a slúžilo ako hlavné mesto posledného sinhalského kráľovstva. Známe je Chrámom posvätného zuba so zlatou strechou, v ktorom je v zlatej schránke uložená najposvätnejšia budhistická relikvia – Budhov zub. Podľa povesti bol zub vytiahnutý z plameňov Budhovej pohrebnej hranice v roku 483 pred Kristom a na Srí Lanku ho prepašovali v 4. storočí ukrytý v princezniných vlasoch. Dôležitý význam má však Kandy aj pre Katolícku cirkev. Nachádza sa tam národný kňazský seminár Božej Matky Srí Lanky, ktorý vznikol v roku 1893, a v tomto meste zomrel v roku 1711 prvý srílanský svätec Jozef Vaz.

Martina Grochálová Snímky: Jozef Šelinga, autorka, Shutterstock

Ovocie

Srí Lanka je doslova rajom pre milovníkov ovocia, ktoré je v krajine dostupné po celý rok. Na ostrove sa pestujú dva druhy banánov – žlté a červené. Banány sú bohaté na minerály ako horčík, draslík či železo a obsahujú aj hormón šťastia serotonín. Červené banány navyše obsahujú veľké množstvo proteínov a človeku dodávajú energiu. Na Srí Lanke rastie oranžový a zelený kokosový orech. Oranžový sa odporúča ako účinný liek v chorobe, je dobrý na pleť a podporuje rast vlasov. Zelený sa používa na varenie. Okrem iného si v krajine pochutnáte na šťavnatom mangu, papáji, ananáse či duriane. Ovocie je dostupné kdekoľvek pri ceste, majitelia stánkov vám ho radi očistia a nakrájajú, a tak sa môžete osviežiť kedykoľvek uprostred horúceho dňa.

Adamov vrch

Druhý najvyšší vrch Srí Lanky Šrí Páda alebo Adamov vrch dosahuje výšku 2243 metrov nad morom. Na jeho vrchole sa nachádza priehlbina v tvare ľudskej stupaje dlhá 180 centimetrov, vďaka ktorej sa vrch stal pútnickým miestom budhistov, kresťanov, hinduistov i moslimov. Budhisti považujú šľapaj za odtlačok Budhovej nohy, lebo odtiaľ odchádzal do raja. Moslimovia ju pripisujú Adamovi, pretože tam údajne svojou nohou spočinul po vyhnaní z raja; hinduisti ju označujú za odtlačok nohy indického boha Šivu a podľa kresťanov zanechal tento odtlačok na vrchu sv. Tomáš, apoštol Indie. Nazýva sa aj Vrchom klenotov či Motýlím vrchom, pretože tam vraj chodievajú motýle zomrieť.

Lotosový kvet

Posvätným kvetom, ktorý budhisti prinášajú Budhovi ako obetu, je lotos. Podľa budhistických mýtov bol prvým kvetom, ktorý sa na svete objavil a symbolizuje cestu života, ktorú treba prejsť k osvieteniu. Vyrastá z bahna, prediera sa špinavou vodou, až sa nakoniec čistý a žiarivý objaví na hladine. Biele kvety lotosu predstavujú čistotu a dlhá stonka budhistické učenie, ktoré povznáša myseľ z bahna materializmu. Otvorený kvet znázorňuje osvietenie, pupeň potenciálnu možnosť osvietenia. Práve k tomuto kvetu sa vraj Budha prirovnal a legenda hovorí, že lotosový kvet vyrástol všade tam, kam Budha stúpil.

Sigiriya

Archeologické nálezisko Sigiriya je jedným z najznámejších monumentov Srí Lanky. Na úpätí ikonickej skaly s takmer kolmými stenami a plochým vrcholom sa nachádza krásne upravený areál s vodnými prvkami, terasovými záhradami a prírodnými balvanmi. Obdivovať tam možno aj niekoľko pozoruhodných fresiek a dve obrie levie tlapy vytesané do skaly. Na vrchole sú zachované ruiny starobylej civilizácie, ktorá bola kedysi zrejme centrom kráľovstva Kassapa. Komplex bol od 14. storočia opustený a v roku 1898 ho objavil britský archeológ Harry Charles Bell. Sigiriya bola v roku 1982 zapísaná do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

S deťmi sa delia o radosť viery O práci Pápežských misijných diel na Srí Lanke

Martina Grochálová Snímky: Jozef Šelinga

V slnečné nedeľné ráno sú vo farnosti sv. Rafaela v Madurankuliyu vzdialenej asi 35 kilometrov od srílanskej metropoly Kolombo už všetci na nohách. K oltáru postavenom vonku vedie cestička vyzdobená kvetmi. Na čele kráčajú hudobníci, za nimi kňazi a hostia ovenčení farebnými reťazami zo živých voňavých kvetín.

Na rozľahlom nádvorí kostola sa aby sa delili o svoju vieru s rovesník- rov a v misijnom diele je združených schádzajú ľudia z celej Diecézy Chilaw. mi z iných kútov sveta,“ vysvetľuje srí- vyše 75-tisíc detí. Dnešná slávnosť je výnimočná, preto- lanský riaditeľ PMD Basil Rohan (52). Dve deti predniesli slávnostný sľub v mene ostatných. 24 | Reportáž že počas nej budú deti všetkých veko- „Slúžia na to tri ciele – modlitba, obeta Modlitba, spev, tanec vých kategórií prijaté do Pápežského a finančná pomoc,“ hovorí iniciatívny Svätú omšu sprevádza radostmisijného diela detí. „Ide o jedno z diel kňaz, ktorý úspešne rozvíja dielo svo- ný spev. Deti sú počas liturgie ticho Pápežských misijných diel (PMD), kto- jich predchodcov v tejto juhoázijskej ako myšky, len sem-tam sa s prosré v roku 1843 založil vo Francúzsku krajine. Pápežské misijné dielo detí bou obrátia na svoje animátorky, ktobiskup Charles de Forbin Janson, aby si tam oživil súčasný kardinál Malcolm ré sú rozpoznateľné na prvý pohľad, deti v rozvinutejších krajinách pestova- Ranjith, ktorý bol národným riadite- pretože sú jednotne oblečené v sárí li vzťah k misiám,“ vysvetľuje národný ľom PMD v rokoch 1983 až 1991. „Po s modrým okrajom, a tak trochu pririaditeľ Pápežských misijných diel na tom, čo sa v roku 1986 zúčastnil na pomínajú sestry Matky Terezy. Po Slovensku Ivan Kňaze (49) a dodáva, že ázijskom stretnutí národných riadite- kázni otca Basila, v ktorej vysvetľuje, v každej krajine funguje misijná práca ľov PMD v Bangkoku, pripravil vzde- aká je česť byť členom tejto organis deťmi iným spôsobom, preto je skú- lávací seminár pre animátorov v Die- zácie, nad ktorou drží ochrannú ruku senosť zo Srí Lanky mimoriadne cenná. céze Anuradhapura a dal im tak nové sám Svätý Otec, nasleduje obrad pri„Na Srí Lanke sa takmer všetky podnety na prácu s deťmi,“ vysvetľu- jatia do Pápežského misijného diela deti stávajú členmi Pápežského mi- je otec Basil. detí. Chlapec a dievča pristúpia k olsijného diela detí. Naším hlavným Dnes pôsobí dobrovoľnícky v PMD táru a v mene všetkých detí prečítacieľom je povzbudzovať najmenších, na Srí Lanke okolo osemtisíc animáto- jú slávnostný sľub, ktorý ostatné deti potvrdia. Kňaz im udelí požehnanie a o chvíľu už nastáva čulý ruch. Deti prichádzajú k oltáru a všetci prítomní kňazi im rozdávajú misijný balíček – ruženec, členský preukaz, odznak, príručku s aktivitami pre deti a kartičku s modlitbou k Duchu Svätému. Každé dieťa sa vzápätí s úctou skloní až ku kňazovým nohám a pohladí ich, čo predovšetkým slovenských kňazov zaskočí, no chápu to ako prejav miestnej kultúry. Hoci svätá omša trvá vyše dvoch hodín, čas ubieha rýchlo. Po slávnostnej liturgii nasleduje fotenie, veď každý chce na pamiatku fotografiu z tohto slávnostného dňa. Po krátkej prestávke a občerstvení sa všetci presunú k pódiu, kde už zaznieva hymna Misijného diela

Počas slávnosti prijatia do Misijného diela detí dostávajú malí misionári ruženec, členský preukaz, odznak, príručku s aktivitami pre deti a kartičku s modlitbou k Duchu Svätému.

detí a mladé dievčatá sa predstavia tancom, ktorý je zároveň vzývaním Ducha Svätého. Po ňom pozývajú moderátori na pódium zástupcov jednotlivých stavov – kňazov, rodičov, animátorov i deti, aby zapálili sviecu. Tematickým vystúpením vo forme tanca si predstavia viaceré skupinky detí podľa veku. „Misijné dielo detí má v Diecéze Chilaw dlhú tradíciu, dnes doň vstúpilo 295 detí,“ hovorí s hrdosťou na pódiu diecézny riaditeľ Lasantha Manjula, ktorý je členom PMD od detstva a dnes odovzdáva vlajku PMD ako symbolickú štafetu svojmu nástupcovi Pranilkovi Fernandovi. Na záver všetkým poďakuje otec Basil a na pódium postupne pozýva svojich spolupracovníkov i hostí zo Slovenska, začne spievať rytmickú pieseň ako populárny spevák a v bielej reverende si aj zatancuje.

Kultúrna výmena

„V Európe pôsobí Misijné dielo detí skôr formou podpory misijných projektov zameraných na deti. Inak sa deti združujú v rozličných iných organizáciách, ako je u nás eRko. Na Srí Lanke vidíme, že Pápežské misijné dielo detí je obrovská organizácia, ktorá aktívne pôsobí vo farnostiach,“ vysvetľuje Ivan Kňaze.

Jeho slová potvrdzuje Basil Rohan. „V januári slávime nedeľu Misijného diela detí, na ktorú pripravujeme špeciálnu kampaň. Okrem toho organizujeme vzdelávacie kurzy a pravidelné stretnutia pre animátorov, navštevujeme farnosti, zúčastňujeme sa na slávnostiach prijatia do Misijného diela detí a organizujeme modlitbové stretnutia,“ vymenúva srílanský riaditeľ niektoré aktivity národnej kancelárie PMD, ktorá má okrem iného aj bohatú vydavateľskú činnosť. „Máme iba 13 zamestnancov, kňazi aj animátori však pracujú na dobrovoľníckej báze. Členovia nášho tímu sú sinhalskej aj tamilskej národnosti. Kultúrne sa tak navzájom obohacujeme a vzdelávacie či propagačné materiály pripravujeme v obidvoch jazykoch,“ dodáva. „Pápežské misijné diela sú výnimočné v tom, že sa môžeme navzájom inšpirovať a obohacovať kultúrou inej krajiny,“ myslí si Ivan Kňaze. „Na Srí Lanke sme mali možnosť vidieť skutočnú radosť z viery a verím, že život tamojších kresťanov povzbudí aj veriacich na Slovensku.“

Martina Grochálová Snímka: Jozef Šelinga

Podmorské zemetrasenie v Indickom oceáne a následná vlna cunami, ktorá si 26. decembra 2004 vyžiadala celkovo 300-tisíc obetí, postihla vážne aj Srí Lanku. Na ostrove prišlo o život okolo 35-tisíc ľudí, ďalšie tisíce stratili strechu nad hlavou. Pomocnú ruku im v tejto situácii podala predovšetkým Cirkev prostredníctvom Katolíckej charity.

V dedine Piyadigama našlo nový domov 25 katolíckych rodín.

„Práve sa skončila nedeľná svätá omša a ja som ešte zostal v katedrále. Pozeral som sa za odchádzajúcimi ľuďmi, keď sa zrazu prihnala obrovská čierna vlna. Myslel som si, že sa blíži koniec sveta,“ opisuje udalosti z roku 2004 kňaz Bede de Silva (64), ktorý bol v tom čase farárom v Katedrále Panny Márie Ružencovej v Galle na juhu ostrova.

Zemetrasenie so silou viac ako 9 stupňov Richterovej stupnice prišlo bez varovania a následne vyvolalo ničivú vlnu cunami nevídaných rozmerov. Rútila sa rýchlosťou 800 kilometrov za hodinu a zasiahla 15 krajín.

Na Srí Lanke bolo okolo 9.20 ráno. „Prvá vlna trvala 24 minút, no o dvadsať minút prišla druhá vlna. Vyzeralo to ako potopa sveta,“ opisuje hrozivé udalosti otec Bede. Voda zmietla 40 jeho farníkov, ktorí šli z kostola na autobusovú stanicu.

Opomenutí kresťania

Po prvotnom šoku bolo potrebné dať do poriadku škody, ktoré masy vody napáchali. Tisíce ľudí prišli o všetko, čo mali, a museli začať úplne odznova. „Nikdy predtým som o cunami nepočul. Mal som 32 rokov, dve deti a pýtal som sa sám seba, čo len budeme robiť,“ opisuje udalosti spred 16 rokov krajčír Janaka Fernando. „Veľa ľudí z našej rodiny vtedy zomrelo. Zostali sme úplne bezmocní. Pán farár k nám chodieval každý deň, bývali sme v pastoračnom centre.“

Hoci sa vláda s pomocou zo zahraničia usilovala pomôcť svojim obyvateľom a mnohým z nich postavila nové domy, kresťania predsa len zostali v tejto ťažkej situácii na okraji a pomôcť im musela Katolícka cirkev.

Fernando býva od roku 2006 so svojou rodinou na novom mieste, ďalej od mora. V dedine Piyadigama postavila Katolícka charita z nemeckého Essenu domy pre 25 rodín. Fernando a ďalší zasiahnutí prírodnou katastrofou tak mohli začať úplne odznova. Celú stavbu koordinoval otec Bede, ktorý zostal pri svojich ľuďoch v dobrom i zlom.

Hľadieť do budúcnosti

Ľudia v novej štvrti dediny Piyadigama s jednoduchými domcami žijú ako jedna rodina. Len čo zbadajú hostí v sprievode svojho kňaza, porozkladajú na križovatke dvoch prašných ciest pri soche Panny Márie plastové stoličky a zo stromov odtrhnú čerstvé oranžové kokosové orechy. Štýlovejšie pohostenie si azda ani nemožno predstaviť. Deti žobronia o fotografiu, mladí prosia o priateľstvo na Facebooku a žena v strednom veku nalieha, aby hostia zavítali aj do jej domu. Vysvetľuje, ako prišla o svoj stánok na pláži a ako začala od nuly. Bolestivé rany sa pomaly hoja, ale nestrácajú sa úplne. Mnohí dospelí od čias cunami nedokážu vstúpiť do oceánu. Deti si katastrofu nepamätajú, väčšina z nich nebola na svete, a tak sa s morom kamarátia naďalej.

Srílančania napriek ranám osudu nezostávajú zatrpknutí. S večným úsmevom na tvári hľadia do budúcnosti a dúfajú, že ich deti už nikdy nezažijú nič podobné.